Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 22T/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1124010778.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom v trestnej veci obžalovaného: A. L.,

X.. XX.XX.XXXX Y. P., H. K., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
27.03.2024 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. L., X.. XX.XX.XXXX Y. P., V. L. L. Ú. X, G., H. K., toho času vo väzbe od XX.XX.XXXX Y. Ú. C. Ú.
Bratislava, št. občan H. K.,

sa uznáva vinným, že

dňa 24.09.2024 v čase asi o 08.30 hod. ako vodič motorového vozidla značky Iveco Daily, U.: A., za
sľúbenú finančnú odmenu vo výške 50 000,- Maďarských forintov, umožnil 27 osobám:
- H. P., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- H. C. C.,X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,

- C. C. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- C. R., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- C. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- L. P., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- W. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- C. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- H. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- C. P., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,

- C. C. E., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- R. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- H. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- C. R., X. C. K.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- R. F., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- A. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- T. C. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,

- R. F., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- C. H., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- C. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- C. P., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- R. C. E., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- V. C., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- F. G., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,

- W. X., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
- C. C. R., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,- C. C. E., X.. XX.XX.XXXX, L. R. C. K.,
ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky, na hraničnom prechode Rajka - Čunovo nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a

Slovenskej republiky a to takým spôsobom, že tieto osoby naložil dňa 24.09.2024 v čase približne o
04.00 hod. na bližšie nezistenom mieste v blízkosti mesta Szeged na území Maďarska do uvedeného
motorového vozidla značky Iveco Daily, tieto následne previezol cez hraničný prechod na územie
Slovenskej republiky a chcel s nimi pokračovať cez Slovenskú republiku na neznáme miesto, pričom dňa
24.09.2024 v čase o 08.30 hod. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru Slovenskej

republiky,kdebolozistené,žeokremvodičasavovozidlenachádzavyššieuvedených27osôbpôvodom
zo Sýrskej arabskej republiky, všetci bez dokladov totožnosti a platných víz umožňujúcich osobám
pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky,

teda

v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhal v nedovolenom
prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a nedovolenom prechode cez územie Slovenskej
republiky a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

čím spáchal

zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
j/ Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci: mobilný
telefón Samsung Galaxy A04s, IMEI 1: 358709897124594, IMEI 2: 358954787124599.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 22.02.2024 na Mestský súd Bratislava I
obžalobu sp. zn. 4Pv/336/23/1105 zo dňa 19.02.2024, ktorá je vedená na Mestskom súde Bratislava I

pod sp. zn. 22T/15/2023 a ktorou sa kladie obžalovanému A. L. za vinu zločin prevádzačstva podľa §
355 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2024 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.

b/ Trestného poriadku, že sa cíti vinným zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal "áno". Vzhľadom
na odpovede obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal
a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal

spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochrannom opatrení.

Vo vzťahu k predmetu ďalšieho dokazovania následne súd na hlavnom pojednávaní vykonaným
dokazovaním podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku za súhlasu strán oboznámil s podstatnými závermi

znaleckého posudku č. 42/2023 zo dňa 06.11.2023, podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil sožiadosťou o zaslanie informácie - odpoveďou Maďarsko, záverečnou správou Štátneho ortopedického
centra zo dňa 16.05.2022, rozhodnutím Krajského samosprávneho (župného) úradu zo dňa 15.02.2018
a lustrácie na obžalovaného (register trestov, priestupky) a pod. Na podklade takto vykonaného

dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd vychádzal z toho, že skutok sa stal, je trestným činom a
spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Pri rozhodovaní o vine súd
vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, a preto v tomto smere nevykonával bližšie dokazovanie, ale

konštatoval vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

Z podstatných záverov znaleckého posudku č. 42/2023 zo dňa 06.11.2023, ktorý vypracoval znalec
Ing. Juraj Magula, vyplynulo, že predložený mobilný telefón Samsung Galaxy A04s, IMEI 1:
XXXXXXXXXXXXXXX, A. X: XXXXXXXXXXXXXXX, obsahoval dáta z aplikácie WhatsApp, kde bola
vytvorená dňa 22.09.2023 chatovacia skupina s názvom BMW, ktorej účastníkom bol aj obžalovaný,

pričom sa jedná o inštruovanie a navigovanie obžalovaného na lokality v blízkosti Maďarsko - Srbských
hraníc. Ďalej v uvedenom mobilnom zariadené boli nájdené videozáznamy zhotovené dňa 22.09.2023
a dňa 24.09.2023, kde je vidno väčšie skupiny ľudí tmavšej pleti v nákladných priestoroch vozidiel.

Zo žiadosti o zaslanie informácií - odpoveď Maďarsko zo dňa 12.10.2023 vyplynulo, že obžalovaný

nemá v súvislosti s trestnou činnosťou záznam v dostupných policajných databázach a zároveň, že
momentálne nevlastní žiadne motorové vozidlo. Motorové vozidlo IVECO DAILY 35C11, U.: A., nie je
polícii známe v súvislosti s trestnou činnosťou, pričom od 11.08.2023 patrí osobe C. X., X.. XX.XX.XXXX
Y. X., trvale bytom C. U. R.. XX, XXXX F..

Zo záverečnej správy Štátneho ortopedického centra zo dňa 16.05.2022 (voľne preloženej tlmočníčkou
na hlavnom pojednávaní) vyplynulo, že C. Š., matka obžalovaného má zdravotné problémy s chrbticou,
ktoré majú vplyv na jej chôdzu.

Z rozhodnutia Krajského samosprávneho (župného) úradu zo dňa 15.02.2018 (voľne preloženého

tlmočníčkou na hlavnom pojednávaní) vyplynulo, že C. Š. je opatrovníčkou F. L., pričom spravuje jeho
majetok, a to v najlepšom záujme opatrovanca.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné
činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny
a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne
druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh

trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súdvždyuložiťajtrestodňatiaslobody(§34ods.6Trestnéhozákona).Ďalejjepotrebnéprihliadaťnajmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný
uznaný za vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 7 rokov až 10 rokov.

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého
obžalovaný nebol súdmi SR dosiaľ súdne trestaný. Zároveň súd oboznámil s výpisom z Centrálnej
evidencie priestupkov, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo riešený.Súd postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona - viedol pred
spáchaním riadny život, § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval. Súd u obžalovaného priťažujúcu okolnosť nezistil.

Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 2 : 0. Uvedené malo za následok, že
trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne upravovala v jeho prospech znížením hornej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, preto súd
ukladal obžalovanému trest v sadzbe 7 rokov až 9 rokov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a

generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest
zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu
a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pri ukladaní trestu obžalovanému analogicky
použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona a znížil obžalovanému spodnú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (porov. stanovisko NS SR č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017). V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny je významnou

pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté
vyhlásenie o viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení žalovaného
skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť
celého trestného konania.

Následne uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a
8 mesiacov, keďže takýto trest považuje na nápravu obžalovaného za dostatočný (uložený na samom
spodu upravenej zníženej dolnej hranice zákonnej trestnej sadzby). Takto uložený trest považuje súd
za primeraný, nie neprimerane prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej
trestnej činnosti zo strany obžalovaného. V tejto súvislosti sa súd zároveň zaoberal aj obhajobou

požadovaného trestu vo výmere 3 roky podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku, v súvislosti
so zdravotnými problémami matky obžalovaného, ktorá má navyše funkciu opatrovníčky vo vzťahu k
ďalšej osobe. Na základe vykonaného dokazovania samosudca konštatuje, že tieto okolnosti nemali
vplyv na spáchanie trestného činu obžalovaným. Vzhľadom na uvedené z vykonaného dokazovania
nevyplynuli také skutočnosti (okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného), pre ktoré by použitie

trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.

S poukazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v

posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zároveň súd obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci -
mobilného telefónu, ktorá patrí obžalovanému a ktorá bola na základe vykonaného dokazovania použitá

na spáchanie súdeného trestného činu, a ktorej vlastníkom sa podľa 60 ods. 5 Trestného zákona
stáva štát. Keďže motorové vozidlo IVECO DAILY 35C11, U.: A., nepatrí obžalovanému, o tomto súd
v súčasnosti nerozhodoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení
rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.