Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120246289
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120246289.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu
JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Winkler Slovakia spol. s r.o.,
so sídlom Pri majeri 24, 831 06 Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 31 351 964, právne zastúpeného:
MARKECHOVA JMJ LEGAL, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava,
IČO: 45 606 960, proti žalovanému: ALEGO, s.r.o., so sídlom Myslenická 98, 902 03 Pezinok, IČO:

36 775 428, o zaplatenie kúpnej ceny vo výške 15.065,97 eura s príslušenstvom, o návrhu zo dňa
28.12.2022 na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Pezinok č.k. 36Cb/71/2020-358 zo dňa 14.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/71/2020-358 zo dňa
14.06.2023 p o t v r d z u j e .

II. Súd žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na
zrušenierozsudkuOkresnéhosúduPezinokč.k.36Cb/71/2020-337zodňa26.10.2022,atospoukazom
na ustanovenia § 274 písm. a), b), § 276, § 277 ods. 2, 3, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
24.02.2020 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu
15.065,97euraspríslušenstvomaspolusnáhradoutrovkonania.Svojnávrhodôvodniltým,žežalovaný
si u žalobcu objednal tovar, ktorý mu bol v riadnom stave doručený a ním aj prevzatý, za dodaný tovar
mu žalobca vystavil faktúry. Po započítaní a dobropisovaní žalobca eviduje od žalovaného uhradenú

sumu 19,80 eura, ktorá bola odpočítaná od sumy faktúry č. 50019912, neuhradená je celkovo suma
14.925,97 eura. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému
doručené dňa 19.10.2022 a to spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa. Súd pokračoval v
konaní aj pri nečinnosti žalovaného, keď žalovaný bol riadne volaný, na pojednávanie sa neustanovil
a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, že pojednávanie
sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom žalovaný vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní (§ 183 Civilného sporového poriadku), súd prvej inštancie vykonal vo veci pojednávanie
a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú
sumu vo výške 14.925,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm podľa
faktúr v nesplatenej a nezapočítanej časti a súčasne priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov súdneho konania. Rozsudok bol žalovanému doručený dňa 19.12.2022, pričom dňa
30.12.2022 bol súdu doručený návrh žalovaného zo dňa 28.12.2022, ktorým žiadal rozsudok zrušiť a

nariadiť nové pojednávanie. Uvedený návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa o vydaní a skutočnostiach
v uvádzaných v rozsudku dozvedel až jeho prevzatím po doručení do elektronickej schránky. Štatutárižalovaného (manželia A. a B. C.) sa v čase pred pojednávaním zdržiavali v zlom zdravotnom stave
v nariadenej povinnej karanténe, zapríčinenej respiračným ochorením Covid-19. Konateľ A. C. bol
pozitívne testovaný už dňa 23.10.2022, príznaky tohto respiračného ochorenia sa prejavili už skôr,

následne pretrvávali aj počas a po pojednávaní. U konateľky B. C. bolo potvrdené ochorenie Covid-19
dňa 25.10.2022, deň pred pojednávaním, vzhľadom na stav A. C., bola B. C. nútená sa postarať v
domácej karanténe o svojho manžela. Následne po zhoršení zdravotnej situácie aj u konateľky B. C.
bola nútená vyhľadať rovnako lekársku pomoc, ktorá potvrdila aj u nej toto respiračné ochorenie, a to
deň pred naplánovaným pojednávaním, pričom jej bola rovnako nariadená povinná domáca karanténa.

Zdravotný stav oboch konateľov v bezprostrednom čase pred pojednávaním, ako aj počas a aj po
pojednávaní vylučoval akékoľvek objektívne informovanie súdu o neúčasti na pojednávaní, či možnosti
ospravedlnenia. Až do momentu rapídneho zhoršenia zdravotného stavu a následného potvrdenia
pozitivity na ochorenie Covid-19 dňa 25.10.2022, sa na pojednávaní plánovala zúčastniť B. C.. Rapídne
zhoršenie jej zdravotného stavu objektívne znemožnilo a vylúčilo túto jedinú relevantnú možnosť účasti
žalovaného na pojednávaní. Žalovaný si v tak krátkom čase nevedel objektívne zabezpečiť zastúpenie

advokátom na pojednávaní, keďže ani fyzické stretnutie a odovzdanie podkladov by nebolo možné bez
ohrozenia zdravia takéhoto právneho zástupcu. Rapídne zhoršenie zdravotného stavu a nariadenie
povinného karanténneho opatrenia bezprostredne pred pojednávaním vylučovalo akúkoľvek objektívnu
možnosť a spôsobilosť doručiť včasnú informáciu súdu o tejto vzniknutej prekážke žalovaným. Žalovaný
bezodkladne po zistení, že bol vydaný rozsudok návrhom na zrušenie rozsudku informoval súd o

skutočnostiach preukazujúcich objektívnu nemožnosť sa včas ospravedlniť z pojednávania, ako aj o
skutočnostiach preukazujúcich existenciu opodstatnenej dôvodnosti zrušenia rozsudku pre zmeškanie
v zákonom stanovenej lehote 15 dní, od kedy sa o tejto skutočnosti žalovaný dozvedel. Odkázal na
prijaté právne závery súdnych autorít v obdobných veciach (rozsudok Krajského súdu v Bratislave
10Co/109/2018; R53/2020 - uznesenie NS SR 5Obdo/26/201; nález ÚS ČR IV. ÚS 3143/15) a uviedol,

ženebolvkonanínečinný,plnilsisvojeprocesnépovinnosti,akoajrealizovalsvojeprocesnéoprávnenia
tak, aby bol (mohol byť) v spore úspešný, keď podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu v
upomínacom konaní. Žalovaný zároveň v súdnom konaní aj mimosúdne vyvíjal a aj vyvíja značnú snahu
na vyriešenie spornej veci. Navyše nariadeniu pojednávania na deň 26.10.2022 v tejto veci bránila
zákonná prekážka a to s poukazom na § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých

mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii.

3. V písomnom podaní zo dňa 06.03.2023 žalobca poukázal na naplnené podmienky pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP a uviedol, že žalovaný po dvoch mesiacoch od termínu

konania pojednávania (o ktorom vedel a bol naň riadne predvolaný) súdu oznámil, že jeho konatelia
boli v deň pojednávania chorí, avšak túto skutočnosť nemožno v žiadnom prípade považovať za dôvod
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaného v konaní zastupoval zástupca D. E. F., ktorý mohol
žalovaného zastúpiť aj na pojednávaní zo dňa 26.10.2022. Na pojednávanie sa však bez uvedenia
dôvodu nedostavil ani D. F., ako ani žiaden z konateľov. Konatelia podľa tvrdení uvedených v návrhu

na zrušenie rozsudku o svojom ochorení vedeli už dňa 23.10.2022 (ochorenie konateľa), resp. dňa
25.10.2022 (ochorenie konateľky); mohli teda súd o svojom ochorení včas informovať, a to ak nie
písomným podaním, tak aspoň emailom. Neurobili tak, pričom svoju neúčasť na pojednávaní do
dnešného dňa neospravedlnil ani ich zástupca D. F., a preto sa zdôvodnenie neúčasti žalovaného na
pojednávaní po dvoch mesiacov od termínu konania pojednávania javí ako čisto účelové. Okrem toho

mimosúdne urovnanie nie je možné - právny zástupca žalobcu v minulosti kontaktoval D. F., avšak D.
F. na email právneho zástupcu žiadnym spôsobom nereagoval.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na podstatu znenia § 274
CSP ako § 277 CSP a mal za to, že vzhľadom na jeho funkčnú príslušnosť, je oprávnený skúmať

výlučne splnenie podmienok uvedených v § 277 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, nie je teda pri
rozhodovaníonávrhužalovanéhopodľa§277ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkuoprávnenýprihliadať
na nesplnenie podmienok na vyhlásenie rozsudku pre zmeškania (§ 274 ods. 2 Civilného sporového
poriadku). Súd prvej inštancie preto nemôže prihliadnuť na nesplnenie ktorejkoľvek z kumulatívnych
podmienok na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré musia byť splnené všetky súčasne a to

pozitívne podmienky (§ 274 písm. a/ a b/ Civilného sporového poriadku) a negatívnu podmienku (§ 276
Civilného sporového poriadku). Súd prvej inštancie môže na základe návrhu skúmať len či existuje (i)
ospravedlniteľný dôvod, (ii) ktorý spôsobil zmeškanie pojednávania (ii) bol podaný riadny návrh a (iii)
bola dodržaná 15 dňová lehota odkedy sa o rozsudku dozvedel (§ 277 ods. 2 Civilného sporovéhoporiadku). V tomto prípade nebolo sporné, že žalovaný nebol prítomný na pojednávaní dňa 26.10.2022,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, rovnako tiež nebolo sporné, že žalovaný sa úmyselne
a dobrovoľne nedostavil na pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku bol podaný v odvolacej lehote,

keď táto skončila uplynutím dňa 03.01.2023. Žalovaný dňa 30.12.2022 elektronicky podal žiadosť o
zrušenie rozsudku. Nebolo sporné, že odporca nebol prítomný na pojednávaní dňa 26.10.2022, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Žalovaný navrhol jeho zrušenie, keď nebolo preukázané,
že sa o rozsudku dozvedel skôr, teda navrhol rozsudok zrušiť do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre
zmeškanie dozvedel (§ 277 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

5. K samotnému ochorenie infekčnou respiračnou chorobou, kvôli ktorej bola vyhlásená mimoriadna
situáciaakvôliktorejštátvykonávalsilnéreštrikcievovzťahukfyzickýmaprávnickýmosobám,súdprvej
inštancie uviedol, že ide o nečakanú, neodvratnú a v zásade nepredvídateľnú skutočnosť vo vzťahu k
momentuvznikuochorenia,akoajpozitívnehotestovaniabezochorenia,čomôžebyťospravedlniteľným
dôvodom neúčasti na pojednávaní a to aj opakovane. Žalovaný však musí takúto skutočnosť nielen

tvrdiť ale preukázať, čo však žalovaný žiadnym spôsobom nevykonal, keď do spisu nezaložil výmenný
list-poukaz A. C. zo dňa 23.10.2022 a výmenný list-poukaz B. C. zo dňa 25.10.2022. Žalovaný síce
tvrdil, že práve zdravotný stav konateľov žalovaného bol dôvodom nedostavenia sa na pojednávanie
dňa 26.10.2022, a teda že je v príčinnej súvislosti s nedostavením sa na pojednávanie, avšak zhoršený
zdravotný stav nepreukázal. Žalovaný tak nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu pre ktorý

zmeškal pojednávanie vo veci, keď zo žiadnej listiny nie je preukázané, že skutočne došlo k ochoreniu
na COVID 19, alebo k pozitívnemu testovaniu a teda že žalovaný sa nemohol dostaviť na pojednávanie
v stave subjektívne spôsobilom vykonávať svoje procesné práva a plniť si svoje procesné povinnosti.
Vzhľadom uvedenému súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na dôvody
uvádzané v 365 ods. 1 písm. a), b), d), g), h) CSP s tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
objektívnu nemožnosť žalovaného a jeho zástupcu zúčastniť sa pojednávania. Nemožnosťou účasti
zástupcu na pojednávaní sa súd prvej inštancie ani ex offo nezaoberal, napriek jeho povinnosti v zmysle

§ 89 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že konatelia spoločnosti žalovaného boli zdravotne
indisponovaní, čo žalovaný preukázal výmenným lístkom konateľa A. C. zo dňa 23.10.2022 a výmenným
lístkom konateľky B. C. zo dňa 25.10.2022. Ak zástupcovi D. E. F. žalovaný uviedol, že nie je advokátom,
pričom samotným žalovaným bolo po udelení plnomocenstva zistené, že ho daný zástupca zastupuje vo
viacerých súdnych konaniach a tak procesne nemohol zastupovať žalovaného v tomto súdnom konaní

v zmysle § 89 ods. 1 CSP tak, aby bolo žalovaným riadne uplatnené právo na procesné zastúpenie
v konaní. Udelené plnomocenstvo tak nemohlo vyvolať právne účinky oprávnene zastupovať a konať
za žalovaného pred súdom, čo mal príslušný súd skúmať ex offo a následne mal rozhodnúť uznesením
s prihliadnutím na ochranu práv žalovaného. Samotný žalovaný uvádzal, že procesné zastúpenie
na pojednávaní zo dňa 26.10.2022 nebral do úvahy, čo súd neposúdil a odignoroval argumentáciu

žalovaného. Súd prvej inštancie rovnako odignoroval, že žalovaný, ktorý mohol byť zastúpený výlučne
jedným z konateľom, tak objektívne nemohol byť, nakoľko konateľom sa rapídne zhoršil zdravotný
stav, v dôsledku čoho neboli spôsobilí včas oznámiť súdu svoju neúčasť. Svoje objektívne dôvody
však konatelia žalovaného bezodkladne oznámili súdu po nadobudnutí zistenia o vydaní rozsudku pre
zmeškanie. Súd prvej inštancie zároveň mohol v zmysle čl. 5 základných princípov CSP neprihliadať

na šikanózny výkon procesných oprávnení žalobcu a odmietnuť poskytnutie právnej ochrany. Žalovaný
opätovne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave 10Co/109/2018; R53/2020 - uznesenie
NS SR 5Obdo/26/201; nález ÚS ČR IV. ÚS 3143/15 a mal za to, že súd prvej inštancie odignoroval
právny a vecný obsah v obdobných veciach a nevysporiadal sa s nimi. Zároveň súd prvej inštancie
sa vôbec nezaoberal vecnou a právne hodnotovou stránkou merita veci, ale postupoval výlučne podľa

gramatického a formálneho výkladu ust. § 274 ods. 1 CSP, bez akéhokoľvek zhodnotenia ust. § 277 ods.
2 CSP. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani predošlú procesnú aktivitu žalovaného, kedy žalovaný podal
riadne a včas odpor proti platobnému rozkazu, mimosúdne vyvíjal a aj vyvíja značnú snahu o vyriešenie
veci v preukázateľnej komunikácii so žalobcom. Mimosúdne rokovania neskončili a vec je možné ukončiť
mimosúdne. Zároveň podľa názoru žalovaného nariadeniu pojednávania na deň 12.01.2022 bránila

zákonná prekážka a to s poukazom na § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii v spojení s uznesením vlády SR č. 111 z 11.03.2020 o vyhlásení mimoriadnej situácie dňom
12.03.2020 pre územie Slovenskej republiky. Táto prekážka mal byť za danej situácie prekonaná, ak bysúd prvej inštancie procesne postupoval v súlade s výkladovou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
SR č. 24/2021Z.z. o vykonávaní pojednávaní, ktoré mali byť obmedzené na nevyhnutné minimum. Súd
prvej inštancie o merite veci pojednávať v neprítomnosti strán s jeho dožadovaným súhlasom. Vzhľadom

na povahu civilného sporového konania je podľa názoru žalovaného zrejmé, že súdne konanie v čase
vyhlásenejmimoriadnejsituáciezniesloodklad.Interaliažalovanýuviedol,ženapadnutéuzneseniebolo
vydané Okresným súdom Pezinok dňa 14.07.2023, pričom od 01.07.2023 bolo na základe nadobudnutej
účinnosti novely č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami
a obvodmi súdov - nová Súdna mapa (ďalej len „novela Súdnej mapy“), pre obchodnoprávne spory v

príslušnom obvode (okrese) Pezinok kauzálne príslušným súdom výlučne Mestský súd Bratislava III.
Okresný súd Pezinok tak nebol procesne oprávnený súdom na rozhodovanie o žalovaného návrhu.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, napriek skutočnosti, že mu bolo odvolanie spolu
s výzvou na vyjadrenie sa doručené súdom prvej inštancie dňa 07.04.2024.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,
v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie
je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší

a nariadi nové pojednávanie.

11. Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

12. Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje,
že súd prvej inštancie sa vecne a právne správne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami
uvádzanými v návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a svoje rozhodnutie dostatočne
a náležitým spôsobom v súlade s § 220 CSP odôvodnil.

16. V prvom rade odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nesprávne
poučil strany sporu o neprípustnosti odvolania s odkazom na ust. § 357 písm. h) CSP a contrario.
V zmysle § 357 písm. h) CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Priamo z ustanovenia teda vyplýva, že v prípade, ak súd

návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyhovie a návrh zamietne, je strana, ktorá je rozhodnutím
dotknutá, oprávnené podať odvolanie. A contrario, ak súd návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
vyhovie a rozsudok zruší, nemôže sa druhá strana (žalobca) brániť proti takémuto uzneseniu odvolaním.
Odolanie je tak prípustné len proti uzneseniu, ktorým súd návrhu na zrušenie rozsudku nevyhovie.
Napriek skutočnosti, že žalovaný sa spravoval nesprávnym poučením súdu, podal odvolanie včas, t.j.

v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

17. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodením súdu prvej inštancie, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutéhorozhodnutia odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu podmienok nevyhnutých pre zrušenie
rozsudku pre zmeškanie sú iba podmienky stanovené v § 277 ods. 2 CSP v § 277 ods. 2 a 3 Civilného
sporového poriadku. Súd prvej inštancie a ani odvolací súd nie je pri rozhodovaní o návrhu žalovaného

podľa § 277 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnený prihliadať na nesplnenie procesných
podmienok na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 ods. 2 Civilného sporového poriadku
a tieto v rámci odvolacieho prieskumu posudzovať. Tak ako súd prvej inštancie, preto ani odvolací súd
nemôže prihliadnuť na prípadné nesplnenie ktorejkoľvek z kumulatívnych podmienok na vyhlásenie
rozsudku pre zmeškanie, ktoré musia byť splnené všetky súčasne a to pozitívne podmienky (§ 274

písm. a/ a b/ Civilného sporového poriadku) a negatívna podmienka (§ 276 Civilného sporového
poriadku). Súd prvej inštancie preto správne uvádzal, že môže na základe návrhu skúmať len či
existuje (i) ospravedlniteľný dôvod, (ii) ktorý spôsobil zmeškanie pojednávania (ii) bol podaný riadny
návrh a (iii) bola dodržaná 15 dňová lehota odkedy sa o rozsudku dozvedel (§ 277 ods. 2 Civilného
sporového poriadku). Preto dôvody uvádzané žalovaným, že súd prvej inštancie sa nezaoberal vecnou
stránkou merita veci v zmysle § 274 ods. 1 CSP, ale postupoval výlučne formálne a podľa gramatického

výkladu ust. § 274 ods. 1 CSP, ako i že neskúmal procesnú/mimosúdnu aktivitu žalovaného, resp.
či nariadeniu pojednávania bránila zákonná prekážka s poukazom na § 3 ods. 1 písm. a) zákona č.
62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii v spojení s uznesením vlády SR č. 111 z 11.03.2020 o vyhlásení
mimoriadnej situácie dňom 12.03.2020 pre územie Slovenskej republiky, nie súd dôvodné, ale môžu

byť predmetom odvolacieho prieskumu v rámci podaného odvolania žalovaného priamo voči rozsudku
pre zmeškanie, kedy odvolací súd skúma splnenie procesných podmienok nevyhnutných pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP. Zároveň súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal
splnením podmienky existencie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie.
Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol v dostatočnom predstihu predvolaný na

pojednávanie konané dňa 26.10.2022 a to dňa 19.10.2022, pričom zo samotných tvrdení žalovaného
vyplýva, že konateľ žalovaného už dňa 23. 10.2022 vedel, že sa nebude môcť zúčastniť pojednávania,
kedy bol pozitívne testovaný na ochorenie COVID-19. Zároveň konatelia žalovaného mohli dôvodne
predpokladať, že i konateľka žalovaného – B. C., ako manželka konateľa A. C., pri starostlivosti o svojho
manžela ochorie na dané respiračné ochorenie, preto aj z uvedeného dôvodu, mala byť zvýšená

obozretnosť konateľov žalovaného pri splnení si svojej povinnosti ospravedlniť svoju neúčasť, resp.
neúčasťžalovanéhonapojednávanívdostatočnompredstihu.Zároveňnemožnoopomenúťskutočnosť,
že žalovaný do dnešného dňa žiadnym z prostriedkov procesnej obrany nepreukázal, že by došlo
k tejto dopredu nepredvídateľnej skutočnosti a boli konatelia žalovaného, či už pozitívne testovaní
na ochorenie COVID-19, resp. vôbec chorí, keď nepredložili akýkoľvek výmenný lístok, na ktorý sa

žalovaný odvolával. Samotné bezodkladné oznámenie zdravotnej indispozície, ako jedna z podmienok
pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, preto nebolo postačujúce pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
Na uvedenom závere nič nemení ani odkaz žalovaného na citované súdne rozhodnutia, nakoľko i zo
záverovsúdnychrozhodnutíjasnevyplýva,žezaospravedlniteľnýdôvodjemožnépovažovaťibadôvod,
ktorý je preukázaný, pričom za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola

žalovanému známa (karanténa) v predstihu pred pojednávaním a ktorá i objektívne znemožňovala
účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť žalovaný na
pojednávaní včas ospravedlnil. Žalovaný mal možnosť v dnešnej dobe elektronizácie či už zatelefonovať
na súd alebo poslať email, ospravedlniť svoju neúčasť a požiadať o odročenie pojednávania. Žalovaný
nepreukázal, že by v dôsledku lekárskeho ošetrenia, resp. zdravotného stavu nebol objektívne schopný

ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní v jeho predstihu.

18. Odvolacie námietky ohľadom skutočnosti, že pojednávania sa nemohol zúčastniť ani zástupca
žalovaného D. E. F., z dôvodu ktorého mal súd prvej inštancie nesprávne právne posúdiť podmienky
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, odvolací súd uvádza, že sú právne irelevantné, nakoľko súd

prvej inštancie nevyhodnocoval danú podmienku v neprospech žalovaného, aj keď je zrejmé, že
i daný zástupca mal možnosť v dostatočnom predstihu oznámiť a ospravedlniť neprítomnosť konateľov
žalovaných na pojednávaní, prípadne sa samotného pojednávania zúčastniť. Skutočnosť, že daný
zástupca zastupuje žalovaného vo viacerých súdnych konaniach a tak procesne nemohol zastupovať
žalovaného v tomto súdnom konaní v zmysle § 89 ods. 1 CSP, je rovnako právne bezvýznamná, nakoľko

v prvom rade nejde o zástupcu v zmysle ustanovenia § 89 CSP, kedy tretia soba koná vo svojom mene,
resp. v mene tretej osoby a na jej účet v zmysle napr. mandátnej zmluvy, ale ide o klasické poverenie,
kedy zamestnanec žalovaného koná v mene žalovaného a na jeho účet v zmysle pracovnoprávnych
vzťahov. V druhom rade, i keby išlo v prípade splnomocnenia D. E. F. o zastúpenie v zmysle § 89 ods.1 CSP, pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodol v zmysle § 89 ods. 2 samostatným uznesením o tom, že
zastúpenie žalovaného zástupcom D. E. F. nepripúšťa, je zvolený zástupca stále oprávnený zastupovať
stranu (žalovaného) v konaní.

19. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalovaného, že napadnuté uznesenie bolo
vydané Okresným súdom Pezinok po 01.07.2023, kedy na základe nadobudnutej účinnosti novely č.
150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov
- nová Súdna mapa bol pre obchodnoprávne spory v príslušnom obvode (okrese) Pezinok kauzálne

príslušným súdom výlučne Mestský súd Bratislava III. Neboli preto podľa žalovaného splnené procesné
podmienky na vydanie napadnutého uznesenia.

20. Podľa § 12 ods. 1 CSP na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. Podľa § 13 CSP (všeobecná miestna príslušnosť) na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný
všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

22. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická
osoba adresu sídla.

23. Podľa § 22 CSP (kauzálna príslušnosť) na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné
a. Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b. Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c. Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,

d. Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e. Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f. Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g. Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h. Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

24. Podľa § 2 ods. 21 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o
zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o sídlach a obvodoch súdov SR“) sídlom Okresného súdu Pezinok je mesto Pezinok; jeho obvod tvorí
územný obvod okresov Pezinok a Senec.

25. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o sídlach a obvodoch súdov SR sídlom Krajského súdu v Bratislave je
mesto Bratislava; jeho obvod tvoria obvody
a. mestských súdov podľa § 2 ods. 1 až 4,
b. Okresného súdu Malacky,

c. Okresného súdu Pezinok.

26. Podľa § 36 ods. 1 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.

27. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená

príslušnosť trvá až do skončenia konania.

28. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba
do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

29. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 10.07.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 15.065,97 eur
spolu s príslušenstvom a trovami konania. V čase doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu,
ako aj v čase postúpenia veci upomínacím súdom v zmysle § 14 ods 3 zákona č. 307/2016 Z.z.,

mal žalovaný podľa výpisu z obchodného registra sídlo v Pezinku, t.j. v územnom obvode okresu
Pezinok. V zmysle § 36 ods. 2 CSP sa príslušnosť určuje podľa okolností v čase začatia konania
a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Podľa § 12 CSP účinného do 31.05.2023
bol Okresný súd Pezinok vecne príslušným na konanie v prvej inštancii a v zmysle § 15 ods. 1 CSPúčinného do 31.05.2023 aj miestne príslušným na konanie vo veci podľa sídla žalovaného. Napriek
okamžitej aplikabilite novej procesnoprávnej úpravy zakotvenej zákonom, v zmysle § 40 CSP platí, že
súd môže kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch skúmať len do otvorenia pojednávania,

resp. do predbežného prejednania veci. Nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie
ešte dňa 07.06.2021 otvoril pojednávanie v zmysle § 180 CSP, po ktorom nasledovali prednesy strán
sporu, nebolo možné, aby postupom podľa § 40 CSP skúmal a posudzoval svoju kauzálnu príslušnosť
a v dôsledku toho prípadne postúpil vec inému súdu. Vecná, miestna, ako i kauzálna príslušnosť
Okresného súdu Pezinok tak ostala zachovaná i po 01.06.2023.

30.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanývpodanomodvolanírelevantnýmspôsobomnespochybnil,ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého uznesenia
a jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako i odvolanie voči napadnutému uzneseniu je
koncipované ako návrh na preskúmanie/posúdenie procesných podmienok pre vydanie tohto rozsudku,
čo súd prvej inštancie nie je oprávnený preskúmavať, keď toto oprávnenie Civilný sporový poriadok

zveruje výlučne do právomoci odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania proti rozsudku pre
zmeškanie, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správne a z toho dôvodu, viazaný odvolacími dôvodmi, v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalobca, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalobcovi v priebehu odvolacieho konania
žiadne trovy konania nevznikli, keďže v rámci odvolacieho konania nepredložil súdu žiadne vyjadrenie,
súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania

neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva).

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).