Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119436233
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6119436233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 357 248 03, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou
Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, v mene ktorej koná
konateľ a advokát JUDr. Marek Baraník, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., o
zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 14Csp/41/2020-166 zo dňa 18. 02. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol ( výrok I. ) m e n í tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
3.000,- Eur od 07.05. 2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému nepriznal náhradu trov konania ( výrok
II. ) m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej

inštancie v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu
100%, o výške ktorých rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen ( ďalej v texte len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 18. februára 2021 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000,- Eur s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,-Eur od 07. 05. 2019 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1516056321 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorá bola uzatvorená
medzi pôvodným veriteľom Poštová banka a. s., IČO: 31 340 890 so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 813
Bratislava ( ďalej v texte len „pôvodný veriteľ“) na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom na strane
druhej, a to dňa 08. 09. 2015.

2. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že v danej veci ide o spotrebiteľský

záväzkový vzťah, na základe ktorého právny predchodca žalobcu, t. j. banka, poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 8.000,-Eur za zmluvne dohodnutých podmienok. Okresný súd podrobil
zmluvu o úvere súdnej kontrole z hľadiska ochrany žalovaného ako spotrebiteľa a vyhodnotil ju ako
zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko právny predchodca žalobcu v rámci svojho podnikania a obchodnejčinnosti poskytol žalovanému ako fyzickej osobe úver. V konaní nebolo sporné, že žalovaný splátky
prestal splácať v dohodnutých termínoch, čo vyplýva aj z listiny, ktorú ako dôkaz predložil v konaní
žalobca a ktorou je „Aktuálny stav úveru ku dňu 20. mája 2019“. Z tohto dôkazu okresný súd vyvodil,

že žalovaný doposiaľ uhradil splátky splatné od 20. októbra 2015 do 20. mája 2016 v celom rozsahu po
141,-Eur mesačne, splátku splatnú dňa 20. júna 2016 uhradil len čiastočne v sume 40,07 Eur. Pôvodný
veriteľ vyzval žalovaného na splatenie dlžnej časti úveru upozornením zo dňa 12. 01. 2017 s tým, že
k uvedenému dňu je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote
splatnosti, a to vo výške 958,18 Eur. Pôvodný veriteľ upozornil žalovaného, že ak nedôjde k úhrade tohto

záväzku banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným a bude žiadať úhradu celej úverovej
pohľadávky. Žalovaný však na výzvu banke neplnil, preto pôvodný veriteľ vyhlásil pohľadávku zo zmluvy
o úvere ku dňu 08. 02. 2017 za predčasne splatnú, a to v celom rozsahu.

3. Žalobca podľa okresného súdu v konaní tvrdil, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. januára 2017, a preto premlčacia doba pre všetky splátky

splatné po 20. januári 2017 začala plynúť od zročnej splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr dňa 20. januára 2020. Okresný súd v prejednávanej
veci aplikujúc ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka
dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Tento skutkový a právny záver odôvodnil tým, že
žalobca k okolnostiam premlčania uviedol, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 08. 02. 2017

pre predchádzajúcu splátku splatnú dňa 20. januára 2017, pričom okresný súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že žalovaný naposledy uhradil neúplnú splátku splatnú dňa 20. 06.2016.
Po tomto dátume už žalovaný neplnil žiadnu splátku, pričom splatnosť splátok bola dojednaná vždy k
20. dňu v mesiaci. Keďže pôvodný veriteľ v prejednávanom spore pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 08.
02. 2017, potom uvedené podmienky zosplatenia spĺňala podľa okresného súdu nezaplatená splátka

splatná dňa 20.10. 2016, ktorá nebola uhradená žalovaným, a s ktorou žalovaný bol ku dňu predčasného
zosplatneniaúveruvomeškaní3mesiace.Práveodtejtonesplnenejsplátkyokresnýsúdpočítalplynutie
premlčacej doby pre zosplatnenie celého dlhu, ktorá je v tomto prípade podľa okresného súdu trojročná
a pri splátke splatnej dňa 20. 10. 2016 uplynula dňa 20. 10. 2019. Nakoľko žaloba žalobcu bola podaná
na okresnom súde dňa 14. 11. 2019, okresný súd dospel k záveru, že právo žalobcu vyplývajúce zo

zmluvy o úvere, pri ktorom došlo k zosplatneniu dlhu je premlčané a jeho pohľadávka sa tak stala
nevymáhateľnou.

4. Okresný súd na záver doplnil, že k predčasnému zosplatneniu úveru nemohlo dôjsť v súlade so
zákonompresplátkusplatnúdňa20.januára2017tak,akototvrdilžalobca,pretožekudňupredčasného

zosplatenia úveru, teda ku dňu 08. 02. 2017 žalovaný nebol v omeškaní 3 mesiace so zaplatením tejto
mesačnej splátky.

5. O nároku na náhradu trov konania strán sporu rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

6. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu žalobca,
a to najmä pre nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby. Nestotožnil sa s
právnymposúdenímveciokresnýmsúdomajehoaplikáciouustanovenia§103Občianskehozákonníka.
Žalobca v odvolaní zdôraznil, že právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie

nasledujúcej splátky, preto mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v prejednávanej veci vyhlásená pre
nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t.
j. v danom prípade splátky splatnej dňa 20. januára 2017. Okresnému súdu vytýkal nezákonné skrátenie
premlčacej doby o 3 mesiace, keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky so
splatnosťou 20. októbra 2016 mu zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky zo dňa 20. novembra 2016.

Premlčacia doba tak podľa žalobcu pre všetky splátky splatné po 08. 02. 2017 začala v súlade s § 103
Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu o
mimoriadnej splatnosti, čo v posudzovanom prípade považoval za splátku splatnú dňa 20. januára 2017.

7. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bol nesprávny procesný postup okresného súdu vo vzťahu

k samotnej aplikácii ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na to,
že Okresný súd Martin dospel k záveru, že uvedená úprava nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky. V tejto súvislosti navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil až do doby dokým sa rozhodne opodanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou
Slovenskej republiky.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16CoCsp/17/2021 - 230 zo dňa 14. októbra 2021 návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol, v poradí druhým výrokom rozsudok okresného súdu potvrdil
a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia krajského súdu
tento aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 1, 2 CSP odkázal v celom rozsahu na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia (okresného súdu). Prioritne zamietol návrh na prerušenie konania aplikujúc ustanovenie §

164 CSP a uprednostňujúc právo strán sporu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nepovažoval návrh žalobcu na prerušenie konania za dôvodný. Následne krajský súd, ako
súd odvolací, posúdil námietky žalobcu a stotožnil sa so skutkovými, ako aj právnymi závermi okresného
súdu vo vzťahu k zamietnutiu žaloby z dôvodu premlčaniu nároku žalobcu. Zdôraznil, že ust. §-u 103
Občianskeho zákonníka treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky uvedené v §-e 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

9. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoCsp 17/2021 - 230 zo dňa 14. 10.
2021 podal žalobca dovolanie s odôvodnením, že okresný súd, ako aj krajský súd ako súd odvolací,
nesprávnym procesným postupom znemožnili žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rovnako tak vec nesprávne

právne posúdili, nakoľko žalobca uplatnil svoj nárok pred súdom pred uplynutím premlčacej doby.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 9 Cdo 197/2022 - 339 zo dňa 27. novembra
2023 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že nie je možné
považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia

doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, s ktorou sa žalovaný dostal do
omeškania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ustálil, že podľa § 103 Občianskeho
zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v
spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne

premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Z uvedených dôvodov preto dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil s tým, aby odvolací súd v kontexte uvedeného opätovne
posúdil, či je nárok žalobcu premlčaný alebo nie.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, podľa § 34 CSP opätovne, viazaný právnym názorom dovolacieho
súdu, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario, a to v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §
380 ods. 1 CSP, a rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil vo výroku, ktorým žalobu zamietol
( výrok I. ) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 07.05. 2019 až do zaplatenia, ako aj vo výroku o náhrade
trov konania ( výrok II. ) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100 %.

12. Odvolací súd sa opätovne prioritne zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania, ktoré navrhol

prerušiť žalobca do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ( ďalej v texte „Ústavný súd“ ) o
návrhu Okresného súdu Martin na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka s
Ústavou Slovenskej republiky, ktorý je vedený pod sp. zn. Rvp 1730/2020.

13. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

14. Ústavný súd svojím rozhodnutím č. k. PL. ÚS 5/2021 - 8 zo dňa 12. mája 2021, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 06. 2021 rozhodol o návrhu Okresného súdu Martin podľa čl. 125 ods.

1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 54a prvej vety Občianskeho zákonníka
s Ústavou Slovenskej republiky tak, že tento návrh odmietol. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí
konštatoval, že na rozdiel od skoršej právnej úpravy, ktorej sa týka nález Ústavného súdu č. k. PL.
ÚS 11/2016 z 09. novembra 2016, je normatívny model napádanej úpravy symetrický, nerozlišujemedzi spotrebiteľom a dodávateľom. Doplnil, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť, a to bez ohľadu na okolnosť, či ide o právo na strane dodávateľa alebo
spotrebiteľa. Akákoľvek hypotetická kvantifikácia takých prípadov je pre podstatu posúdenia veci podľa

Ústavného súdu irelevantná. Ústavný súd tiež konštatoval, že je bežnou rôznorodá úprava právnych,
najmä záväzkových vzťahov v súkromnom práve (typický práve v občianskom a obchodnom) podľa ich
špecifickej povahy.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že konanie, do právoplatnosti ktorého navrhoval žalobca

v prejednávanej veci konanie prerušiť, je už tohto času právoplatne ukončené, a preto návrh nie je
dôvodný, zároveň nebolo konštatované, že by ust. § 54a Občianskeho zákonníka bolo v nesúlade s
ÚstavouSlovenskejrepubliky.Odvolacísúdtaknepovažovalnávrhžalobcunaprerušeniekonaniapodľa
§ 164 CSP za dôvodný a tento zamietol.

16. Následne odvolací súd posúdil námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s

napadnutým rozsudkom okresného súdu v nadväznosti na skutkové a právne závery prijaté Najvyšším
súdom Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení zo dňa 27. 11. 2023 a dospel k záveru, že nárok
žalobcu nie je premlčaný.

17. Pokiaľ ide o otázku premlčania nároku žalobcu, táto bola vyriešená rozhodnutím Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky po právnej stránke tak, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate
výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu však, ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch,
teda aj v prejednávanej veci, ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začne premlčacia
doba plynúť až prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky,

pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Žalobca od začatia konania pred okresným, odvolacím,
vrátane dovolacieho súdu tvrdil, že veriteľ využil právo na zosplatnenie celého dlhu v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka a úver zosplatnil ku dňu 08. 02. 2017 pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.
januára 2017. Zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktoré zistenia považuje odvolací súd
za dostatočné, v dôsledku čoho nebolo potrebné vo veci opakovať a ani doplniť dokazovanie, nebolo

sporné, že žalovaný uhradil splátky splatné od 20. októbra 2015 do 20. mája 2016 v celom rozsahu
po 141,- Eur mesačne. Splátku splatnú dňa 20. 06. 2016 uhradil len čiastočne, a to v sume 40,07 Eur.
Keďže žalovaný splátky prestal splácať v dohodnutých termínoch, právny predchodca žalobcu upozornil
žalovaného, že ku dňu 12. 01. 2017 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3
mesiace po lehote splatnosti, a to vo výške 958,18 Eur. Pôvodný veriteľ výzvou na úhradu dlžnej sumy

zo dňa 08. 02. 2017 vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere za predčasne splatnú. Keďže veriteľ v
prejednávanom spore pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 08. 02. 2017, podmienky zosplatnenia spĺňala
nezaplatená splátka splatná dňa 20. 10. 2016, ktorá nebola uhradená žalovaným, a s ktorou žalovaný
bol ku dňu predčasného zosplatnenia úveru v omeškaní 3 mesiace. Tieto skutkové a právne závery
okresného súdu považuje odvolací súd za naďalej dostatočne preukázané, a to napriek rozporuplným

tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k splátke splatnej 20. 01.2017. Premlčacia doba tak začala plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
stal splatným celý dlh ( 20.10.2016 ) , teda 21. 01. 2017, a uplynula 21.01.2020. Nakoľko žalobca žalobu
podal na súd dňa 14. 11. 2019 jeho právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere nie je premlčané.

18. Okresný súd skutkovo a právne posúdil i otázku platnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru ku dňu
08. 02. 2017, keď zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil závery, podľa ktorých veriteľ
v zmysle zmluvných dojednaní vyzval upozornením žalovaného na splatenie dlžnej časti úveru dňa
12. 01. 2017 (s tým, že ku dňu 12. 01. 2017 je pohľadávka pôvodného veriteľa vyplývajúca zo zmluvy
o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti), a súčasne ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade

tohto záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať úhradu celej úverovej
pohľadávky. Žalobca preukazoval doručovanie tejto výzvy žalovanému a táto skutočnosť nebola ani
medzi stranami sporná. Medzi stranami sporu nebola sporná ani tá skutočnosť, že na základe tejto výzvy
žalovaný banke neplnil, preto banka ako pôvodný veriteľ výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 08.
02. 2017 vyhlásila pohľadávku zo zmluvy o úvere ku dňu 08. 02. 2017 za predčasne splatnú v celom

rozsahu.

19. Okresný súd správne ustálil, že výzvou zo dňa 12. 01. 2017 pôvodný veriteľ podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upozornil dlžníka, že ku dňu 12. 01. 2017 je pohľadávka banky vyplývajúca zozmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, konkrétne vo výške 958,18 Eur pozostávajúca
z omeškanej splátky vo výške 946,93 Eur a poplatkov vo výške 11,25 Eur. Súčasne vyzval žalovaného
na úhradu tejto čiastky v lehote pätnástich kalendárnych dní od doručenia výzvy s tým, že ak nedôjde k

úhrade tejto lehote, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať úhradu celej úverovej
pohľadávky. Z uvedeného skutkového a právneho stavu zisteného okresným súdom preto vyplýva, že k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nezaplatenie splátky splatnej 20. 10. 2016 došlo v súlade
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

20. Odvolací súd preto zhodne s okresným súdom ustálil, že pôvodný veriteľ žiadal žalovaného o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20. októbra 2016 po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky s tým, že súčasne upozornil žalovaného, v lehote
nie kratšej ako 15 dní, na uplatnenie tohto práva (12. 01. 2017). Pôvodný veriteľ tak dôvodne požadoval
splnenie celého dlhu pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20. 10. 2016, nakoľko v čase kedy pristúpil k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, t. j. 08. 02. 2017, už uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením

príslušnej splátky (20. 01. 2017) a zároveň bol žalovaný upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva, a to dňa 12. 01. 2017. Uplatnenie práva pôvodného veriteľa v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka teda bolo účinné.

21. Žalobca dôvodne v písomnom vyjadrení zo dňa 05. 09. 2024 poukázal na skutočnosť, že otázka,

pre ktorú splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nie je otázkou, ktorú je veriteľ
povinný uvádzať vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ani v podaní podľa ust. §
565 Občianskeho zákonníka, preto v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v spotrebiteľskom
vzťahu môže veriteľ uplatniť toto právo výlučne pre splátku, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti 3 mesiace, čo v prejednávanom prípade predstavuje splátka splatná dňa 20. 10. 2016. V tejto

súvislosti však odvolací súd poukazuje na vzájomne si odporujúcu argumentáciu žalobcu v odvolaní,
dovolaní a následnom vyjadrení zo dňa 05. 09. 2024, ak v odvolaní, ako aj následnom dovolaní tvrdil,
že k zosplatneniu úveru došlo pre splátku splatnú dňa 20. 01. 2017. Toto tvrdenie žalobcu nebolo
žalovaným rozporované, preto súd vychádzal z uvedeného tvrdenia ako tvrdenia nesporného, pričom
okresný, ako aj odvolací súd od počiatku poukazoval na skutočnosť, že pre splátku splatnú dňa 20.

01. 2017 nedošlo k platnému zosplatneniu dlhu, nakoľko v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
nebol dlžník, teda žalovaný, v omeškaní s uvedenou splátkou splatnou dňa 20. 01. 2017 v omeškaní
3 mesiace. Aj odvolací súd uznáva, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu je
podmienkou platnosti predčasného splatenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť, teda uviesť vo vyhlásení
o zosplatnení konkrétnu splátku zákon veriteľovi neukladá, avšak v prejednávanej veci išlo o tvrdenie

samotného žalobcu, ktorý v tomto smere mienil argumentovať vo vzťahu k premlčaniu či nepremlčaniu
jeho nároku. Až v opakovanom odvolacom konaní žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 05. 09. 2024
spochybnil a zmenil svoju argumentáciu, keď uznal správnosť záverov okresného súdu, podľa ktorých
došlo k platnému zosplatneniu celého dlhu pre splátku splatnú dňa 20. 10. 2016.

22. Odvolací súd tak s ohľadom na dosiaľ vykonané dokazovanie konštatuje, vychádzajúc z
princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, že
zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatenia 3 mesiace po splatnosti, t. j.
splátkou splatnou dňa 20. 10. 2016 a nie splátkou, na ktorú pôvodne poukazoval žalobca v odvolaní
( 20. 01. 2017).

23. Odvolací súd uznáva, že zákon, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, nevyžadujú určenie
konkrétnej splátky, pre ktorú sa vyhlásila mimoriadna splatnosť vo výzve adresovanej dlžníkovi, avšak
uvedené neznamená, že žalobca môže v konaní uvádzať rôzne tvrdenia za účelom dosiahnutia rôznych
právnych následkov. Účastníci konania – strany sporu nie sú síce povinní uplatnený nárok ani obranu

proti nemu právne kvalifikovať, tvrdenie žalobcu, ktorý uplatňuje svoj nárok vo vzťahu k tomu, pre ktorú
splátku došlo k zosplatneniu ním poskytnutého úveru, je však skutkovým tvrdením, na základe ktorého
k podaniu žaloby došlo. Napriek uvedenému tak okresný, ako aj odvolací súd dospel k záveru, že k
zosplatneniu úveru došlo platne pre splátku splatnú dňa 20. 10. 2016, v dôsledku čoho odvolací súd
uzavrel, že nárok žalobcu v rozsahu, v akom ho uplatnil žalobou, je daný.

24. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 3.000,- Eur ako neuhradenú istinu s tým, že zvyšnú časť dlžnej
sumy si v tomto konaní neuplatňuje. Žalovaný na základe predložených dôkazov čerpal od pôvodného
veriteľa úver vo výške 8.000,-Eur a uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 1.168,07,- Eur. Podľalistiny „Aktuálny stav úveru ku dňa 20.05.2019“ vyplýva, že na účte žalovaného je evidované vyčerpanie
úveru v čiastke 8.000,- Eur, splatené 172,85,-Eur a celková neuhradená istina 7.827,15,-Eur. Ku dňu
08.02.2017 je predpísaná celková splátka resp. zosplatnenie s vyčíslením pohľadávky 7.545,66,- Eur.

Tieto skutkové okolnosti, a na ich základe prijaté skutkové závery neboli v konaní pred okresným
súdom spochybnené. Pokiaľ si preto žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa, (ktorá okolnosť
v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu tiež nikým spochybnená nebola), v konaní uplatnil istinu
vo výške 3.000,-Eur, odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a v tomto rozsahu mu jeho
pohľadávku platne postúpenú z banky, priznal, vrátane úroku z omeškania v zmysle ust. § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 07. 05. 2019, t. j. nasledujúcim dňom po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky.

25. Zároveň odvolací súd zmenil aj závislý výrok o náhrade trov konania, ak v dôsledku úspechu žalobcu
v konaní, má tento nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, a to v rozsahu 100 % , v súlade
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

26. Žalobca bol úspešným aj v odvolacom a dovolacom konaní, ak na základe dovolania žalobcu došlo
k zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu a následne odvolacím súdom k zmene rozsudku okresného súdu,
preto je v zmysle vyššie uvedeného §-u 255 ods. 1 CSP povinný zaplatiť žalobcovi, ako úspešnej strane,
náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne okresný

súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).