Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824201454
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8824201454.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudcomJUDr.MatúšomKalaninomvsporežalobcu:Východoslovenská

energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, zastúpený: Vojčík & Partners
BA, s.r.o. so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 204 786,
proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o zaplatenie 471,02
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 452,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5% ročne zo sumy 452,73 eur od 5.10.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšom súde dňa 30.07.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 471,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy

471,02 eur od 05.10.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a
žalovaný uzavreli dňa 21.10.2021 zmluvu o združenej dodávke elektriny pre domácnosti oprávnenému
zákazníkovi (ďalej len ako „zmluva“) s dodávateľom. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalobca zaviazal
žalovanému dodávať elektrickú energiu a zabezpečiť poskytovanie distribučných služieb. Žalovaný
a zaviazal elektrickú energiu a distribučné služby odoberať, pričom sa za dodávku elektriny a za
poskytnuté distribučné služby zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnuté ceny podľa podmienok uvedených
v Zmluve. Odberné miesto dodávky elektrickej energie a poskytovania distribučných služieb bolo na

adrese: C. D. XXX, XXX XX D., s EIC odberného miesta: 24ZVS00004376243. Na základe vzájomných
rokovaní strán sporu v čase uzatvorenia Zmluvy bola dohodnutá sadzba za distribúciu a dodávku
elektriny D2. V zmysle Cenníka za dodávku elektriny pre Domácnosti, platného od 01.01.2023, bola
sadzba D2 zložená z mesačnej platby za jedno odberné miesto vo výške 1,50 eur bez DPH (1,80 eur s
DPH) a ceny za spotrebovanú elektrinu vo VT 0,0850 eur / kWh bez DPH (0,1020 eur s DPH). Náhrada
nákladov na upomienky predstavuje výšku 3,- eur (za prvú upomienku) alebo 5,- eur za každú osobitne,
ako je uvedené v Cenníku služieb, ktorý bol priložený v žalobnom návrhu. Štandardná upomienka je

pre žalobcu nákladová a pozostáva z poštovného vo výške 1,15 eur, tlač upomienky vo výške 0,052
eur, strojové tzv. obálkovanie vo výške 0,016 eur, preprava vo výške 0,13 eur, obálka 0,014 eur, režijné
náklady (administratíva, personálne náklady, materiálne zabezpečenie a IT software- generovanie)
vo výške 1,638 eur (za prvú upomienku) alebo vo výške 3,638 eur. Žalobca zaslaním upomienky,resp. výzvy na úhradu sa len domáha svojho práva, kedy žalobca neplní svoje záväzky. ) Žalobca
fakturoval žalovanému dodávku elektriny, distribučné služby a ostatné regulované poplatky podľa údajov
o spotrebe elektriny zistených na odbernom mieste odpočtom určeného meradla alebo podľa typového

diagramudodávkyvsúladesprevádzkovýmporiadkomatechnickýmipodmienkami.Dodanéaodobraté
množstvo elektriny sa vyhodnocuje ako množstvo energie vyjadrené v energetických jednotkách.
Žalobca vystavil žalovanému dňa 20.09.2023 vyúčtovaciu faktúru č. 7234326963 za spotrebovanú
elektrickú energiu a dodané distribučné služby v meranom období od 04.03.2023 do 11.09.2023.
Splatnosť faktúry bola ku dňu 04.10.2023. V rámci danej faktúry žalobca započítal aj výšku poplatku za

vystavenie upomienky vo výške 18,29 eur v zmysle platného Cenníka služieb. V uvedenom meranom
obdobížalovanýspotreboval4.723kWh.Žalobcavyčíslilvsúladesplatnýmcenníkomcenuvuvedenom
meranom období za spotrebovanú elektrickú energiu a distribučné služby spolu vo výške 854,26 eur
s DPH, ktorá bola tvorená: a) cenou za dodanú elektrickú energiu spolu 409,50 eur, b) za distribúciu
elektrickej energie spolu 302,38 eur, spolu 711,88 eur (409,50 + 302,38) + DPH 142,38 eur = 854,26
eur. Žalovaný v meranom období uhradil preddavkové platby vo výške (-) 342,- eur. Preddavkové platby

odpočítal žalobca z evidovanej ceny za spotrebu. V rámci danej faktúry žalobca započítal faktúry č.
5510112929, 5555156981 a 5580110724 spolu vo výške 0,87 eur za náhradu za popl. SIPO položky.
Na základe týchto skutočností žalobca eviduje z vyúčtovacej faktúry č. 7234326963 dlh vo výške 531,42
eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj
nárok na zákonný úrok z omeškania. Žalovaný uskutočnil platby vo výške (-) 60,40 eur, ktoré následne

žalobca odrátal z dlhu. Žalobca eviduje celkovú pohľadávku vo výške 471,02 eur, ktorá pozostáva z
nedoplatku z faktúry č. 7234326963 vo výške 471,02 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so
splnením svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj nárok na zákonný úrok z omeškania z jednotlivých
nedoplatkov a splatných poplatkov.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o združenej dodávke
elektrinypreodberateľovkategóriedomácnostiz21.10.2021,Obchodnýmipodmienkydodávkyelektriny
pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti účinné od 18. marca 2022, Cenníkom elektriny

pre domácnosti platným od 01.01.2023, Cenníkom služieb platným od 1. mája 2023, Faktúrou č.
7234326963 a rozpisom položiek a prílohu k faktúre, Prílohami k faktúre č. 7234326963 – zoznam
neuhradenýchfaktúr–poplatkyarozpispoložiek,Faktúrouzaslužbuč.5510112929,Faktúrouzaslužbu
č. 5555156981, Faktúrou za službu č. 5580110724, Odoslaním faktúry ukončeného odberu z 20.9.2023,
Spracovaním osobných údajov, Upomienkou č. 4512902369, Upomienkou č. 4550071933, Upomienkou

č. 4560071055, Odstúpením od zmluvy o dodávke elektriny, Predžalobnou upomienku, vyjadreniami
žalobcu zo dňa 13.9.2024, zo dňa 2.10.2024 a zo dňa 28.11.2024 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 21.10.2021 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ, uzatvorili Zmluvu o združenej
dodávke elektriny. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému elektrinu na

odbernom mieste C. D. E. XXX, XXX XX C. D. a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za dodanú
elektrinu. Dohodnutá sadzba ceny za dodávku elektriny bola ŠTANDARD MAXI. V zmysle textu
Zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, Cenník služieb, Písomné poučenie
odberateľa elektriny v domácnosti a Formulár na odstúpenie od Zmluvy o združenej dodávky elektriny.

5. Faktúrou č. 7234326963 zo dňa 20.09.2023 – ukončený odber, žalobca vyfakturoval žalovanému za
elektrinu a služby sumu 531,42 eur ako nedoplatok na úhradu. Faktúra bola splatná dňa 04.10.2023.

6. Podľa zoznamu neuhradených faktúr za služby – poplatky ako prílohy k faktúre č. 7234326963, boli
žalovanému vyúčtované poplatky za SIPO vo výške 0,87 eur.

7. Podľa zoznamu neuhradených faktúr za služby ako prílohy k faktúre č. 7234326963, boli žalovanému
vyúčtované poplatky za SIPO vo výške 1,74 eur.

8. Faktúrou č. 5510112929 zo dňa 01.07.2023, žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 0,29 eur za

poplatok za SIPO položku.

9. Faktúrou č. 5555156981 zo dňa 01.09.2023, žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 0,29 eur za
poplatok za SIPO položku.10. Faktúrou č. 5580110724 zo dňa 01.06.2023, žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 0,29 eur za
poplatok za SIPO položku.

11. Žalobca dňa 20.09.2023 zaslal žalovanému faktúru ukončeného odberu na odbernom mieste C. D.
E. XXX, XXX XX C. D., v ktorej oznámil žalovanému, že dňa 11.09.2023 ukončil odber elektriny.

12. Upomienkou č. 4512902369 zo dňa 10.08.2023 žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje

pohľadávku po splatnosti, a to v sume 629,45 eur ku dňu 10.08.2023.

13. Upomienkou č. 4550071933 zo dňa 14.07.2023 žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje
pohľadávku po splatnosti, a to v sume 509,16 eur ku dňu 14.07.2023.

14. Upomienkou č. 4560071055 zo dňa 16.05.2023 žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje

pohľadávku po splatnosti, a to v sume 387,07 eur ku dňu 16.05.2023.

15. Listom zo dňa 29.08.2023 – Odstúpenie od Zmluvy o dodávke elektriny, žalobca informoval
žalovaného, že neuhradením dlžnej sumy vo výške 82,58 eur ani po predchádzajúcej výzve zo strany
žalobcu a poskytnutí dodatočnej lehoty došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu Zmluvy

ozdruženejdodávkeelektriny.Vzhľadomnatútoskutočnosť,žalobcaoznámilžalovanému,žeodstupuje
od Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 29.10.2021, na základe ktorej bola vykonávaná
združená dodávka elektriny do odberného miesta: EIC kód: 24ZVS00004376243, C. D. E. XXX, XXX
XX C. D..

16. Predžalobnou upomienkou zo dňa 23.10.2023 žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje
pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 571,02 eur. Uviedol, že predžalobná upomienka predstavuje
zo strany žalobcu poslednú výzvu na vyrovnanie záväzkov pred ich súdnym vymáhaním a žalovanému
poskytol dodatočnú lehotu na úhradu, a to najneskôr do 06.11.2023.

17. Žalobca v podaní zo dňa 13.09.2024 uviedol, že predmetom žalobného nároku nie je poplatok za
upomienky vo výške 18,29 eur a taktiež ani poplatok za SIPO vo výške 0,87 eur. Istina predmetného
konania je ponížená a následne vyčíslená len za spotrebu a dodávku elektrickej energie. Výzvy
na úhradu boli odrátané zo vzniknutej pohľadávky v úhrade uskutočnenej žalovaným pred podaním
žalobného návrhu v celkovej výške 60,40 eur a súčasne sú doložené len za účelom preukázania dokladu

k žalovanej faktúre.

18. V podaní zo dňa 02.10.20204 žalobca uviedol, že úhrada vo výške 60,40 eur, ktorá je v predmetnom
návrhu uvedená, bola Žalobcom pripísaná na pokrytie nákladov pri zasielaní výziev na úhradu
Žalovanému, čím Žalobca uspokojil prvotne vynaložené náklady vzniknuté pri domáhaní sa svojho práva

voči Žalovanému a následne vo zvyšku sumy došlo Žalobcom k odrátaniu a poníženiu pohľadávky za
samotnú dodávku a distribúciu energie. Uvedené bolo realizované pred podaním žaloby, preto nie sú
predmetom sporu. Žalobca uviedol, že predmetom žalobného nároku je iba pohľadávka vzniknutá za
dodávku a distribúciu energie v zmysle platne uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a nie
za príslušenstvo pozostávajúce z nákladov za upomienky vystavených žalobcom.

19. V podaní z 28.11.2024 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a pridržiava sa
všetkých doposiaľ uvádzaných skutočností.

20. Podľa článku IV bodu 1. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej

služby pre domácnosti účinných od 18.03.2022, cena za dodávku elektriny je stanovená rozhodnutím
úradu a cenníkom dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti podľa podmienok produktu
dohodnutých v zmluve.

21. Podľa článku IV bodu 23. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej

služby pre domácnosti účinných od 18.03.2022, ak je odberateľ v omeškaní s úhradou akejkoľvek platby
v lehote splatnosti podľa zmluvy, dodávateľ má právo odberateľovi fakturovať poplatok za upomienku,
resp. poplatok za nedodržanie platobných podmienok podľa cenníka a úrok z omeškania v zmysle
všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom dodávateľ uvedie výšku úrokov z omeškania nasvojom webovom sídle. Dodávateľ má právo jeho platbu započítať v nasledujúcom poradí: najprv
na úroky z omeškania, zmluvnú pokutu, poplatky a potom na najskôr splatnú istinu. Dodávateľ túto
upomienku zasiela odberateľovi (poštovou prepravou alebo elektronicky na adresu odberateľa uvedenú

v zmluve).

22. Podľa Cenníka elektriny pre domácnosti účinného od 01.01.2023, cena s DPH za dodávku elektriny
od VSE ŠTANDARD (DD1, DD2) je za 1 odmerné miesto vo výške 1,80 eur mesačne; AKU (DD3, DD4)
je za 1 odmerné miesto vo výške 1,80 eur mesačne; KOMPLET (DD5) je za 1 odmerné miesto vo výške

1,80 eur mesačne; EKO DOM (DD6) je za 1 odmerné miesto vo výške 1,80 eur mesačne.

23. Podľa Cenníka služieb platného od 01.01.2023 písm. F. náhrada nákladov za upomienku v prípade
prvej upomienky za posledných 12 mesiacov bola 4,00 eur (za 1 ks). Podľa písm. G. náhrada nákladov
za opakovanú upomienku za odoslanie druhej a ďalšej upomienky za posledných 12 mesiacov bola 6,00
eur (za 1 ks).

24.Podľaust.§26ods.1zákonač.251/2012Z.z.oenergetikeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“), zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny
dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi
elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.

25. Podľa ust. § 26 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z., zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje
dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom
výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb
a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť

dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.

26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách s odkazom na § 52 až
54 Občianskeho zákonníka.

27. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

31. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôževopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

32. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho

úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

34. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok

týkať aj len jednotlivých plnení.

35. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

37. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou

ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

38. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

39. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“)

41. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane

a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

42. Aj napriek tomu, že ide o zmluvu o dodávke elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike,
ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom

obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

43. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 21.10.2021 uzatvoril žalobca a žalovaný
zmluvuozdruženejdodávkeelektrinypredomácnostioprávnenémuzákazníkovi(ďalejlenako„zmluva“)

s dodávateľom. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému dodávať elektrickú
energiu a zabezpečiť poskytovanie distribučných služieb. Žalovaný a zaviazal elektrickú energiu
a distribučné služby odoberať, pričom sa za dodávku elektriny a za poskytnuté distribučné služby
zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnuté ceny podľa podmienok uvedených v Zmluve. Odberné miesto
dodávky elektrickej energie a poskytovania distribučných služieb bolo na adrese: C. D. XXX, XXX

XX D., s EIC odberného miesta: 24ZVS00004376243. Na základe vzájomných rokovaní strán sporu
v čase uzatvorenia Zmluvy bola dohodnutá sadzba za distribúciu a dodávku elektriny DD1, DD2. V
zmysle Cenníka za dodávku elektriny pre Domácnosti, platného od 01.01.2023, bola sadzba (DD1, DD2)
zložená z mesačnej platby za jedno odberné miesto vo výške 1,50 eur bez DPH (1,80 eur s DPH) a ceny
za spotrebovanú elektrinu vo VT 0,0850 eur / kWh bez DPH (0,1020 eur s DPH).

44. Žalobca faktúrou za ukončený odber č. 7234326963 zo dňa 20.09.2023 splatnou dňa 04.10.2023
vyfakturoval žalovanému za dodávku a distribúciu elektriny a služby za obdobie od 04.03.2023 do
11.09.2023 sumu 854,26 eur (za dodanú elektrickú energiu spolu 409,50 eur a za distribúciu elektrickej
energie spolu 302,38 eur + DPH 142,38 eur), pričom žalovaný zo sumy za dodávku a distribúciu elektriny

preddavkovo uhradil sumu 342,- eur, ďalej fakturoval za neuhradené položky z cenníka služieb sumu
0,87 eur (faktúry č. 5510112929, č.5555156981 a č.5580110724 spolu vo výške 0,87 eur za náhradu
za poplatky SIPO) a za zmluvné pokuty za produkty a služby sumu 18,29 eur, preto žalobca vystavil
faktúru celkovo na sumu 531,42 eur. Podľa udania žalobcu následne žalovaný realizoval ešte platby
v sume 60,40 eur, ktoré žalobca odrátal od dlhu, preto si žalobou uplatnil nárok na sumu 471,02 eur

s príslušenstvom.

45. Súd považoval žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 452,72 eur mimo poplatkov v sume
18,29 eur, preto zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy 452,72 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 452,72 eur od 05.10.2023 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č.

7234326963 t.j. 04.10.2023) do zaplatenia.46. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola odo dňa 05.10.2023 vo výške 4,50 % p.a.
a výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, teda vo výške 9,50 % ročne.

47. V časti o zaplatenie 18,29 eur spolu s príslušenstvom, ktorá predstavovala zmluvné pokuty za
produkty a služby, súd žalobu zamietol z dôvodov nižšie uvedených.

48. Napriek výzvam súdu, žalobca konkrétne nešpecifikoval sumu poplatku vo výške 18,29 eur.

V predloženom Cenníku sa poplatok v takejto výške nenachádza. Uviedol, že zarátal na daný nárok
úhrady žalovaného v sumu 60,40 eur, pričom sa malo jednať o náklady na zasielanie výziev na úhradu
žalovanému (poplatok za upomienky).

49. Súd však vôbec nevie identifikovať, o aký konkrétny nárok sa jedná, preto takýto nárok nemôže
žalobcovi v rámci posudzovaného spotrebiteľského vzťahu priznať, a preto považoval nárok na poplatky

vo výške 18,29 eur, na ktoré mala byť zarátaná časť úhrad žalovaného v sume 60,40 eur, za nedôvodný.
Úhrady žalovaného v sume 60,40 eur tak súd zarátal prednostne na dlžnú istinu platieb za dodávku
a distribúciu elektriny.

50. Pokiaľ žalobca vykonal pred podaním žaloby prednostné započítanie úhrad žalovaného najskôr na

sankcie (poplatky za upomienky), takéto započítanie považuje súd za neprijateľné. Primárne je potrebné
uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne nároku v sume 18,29 eur, nakoľko žalobca
nešpecifikoval dostatočne presne a určito uvedený nárok, aby ho bolo možné jednoznačne posúdiť a
vyhodnotiť.

51. Pokiaľ sa však má jednať o nárok na poplatky za upomienky v prvom rade súd považoval
dohodu o poplatkoch za upomienky a započítaní platieb žalovaného na túto sankciu, upravenú v
článku IV, bod 23 Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre
domácnosti účinných od 18.03.2022, za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto zmluvná podmienka je
výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovaného) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže

žalovaný nemohol ovplyvniť obsah formulára Obchodných podmienok. Ustanovenie článku IV, bod
23 Obchodných podmienok pritom umožňuje dodávateľovi započítať platby spotrebiteľa najskôr na
pokuty a poplatku a až následne na dlžnú istinu. Základom pre uvedené poplatky tak sú iba Obchodné
podmienky v spojení s Cenníkom, teda listiny ku ktorým žalovaný nepripája svoj podpis. Ak zmluva
umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda

svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej
istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto
časti hrubo nevyvážená (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011,
sp. zn. 6Co 39/2011).

52. V súvislosti s uvedenou zmluvnou podmienkou a nepriznaním nároku na upomienky súd poukazuje
na rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 5Csp/6/2020 z 07. 09. 2020 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešove sp.zn. 13CoCsp/5/2021 z 22. 09. 2021 v obdobnej veci žalobcu. Upomienka
ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej
pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie

nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Súdnu ochranu
nepožívajú také ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú jednostranne zakomponované do
všeobecných obchodných podmienok alebo iných podmienok a predstavujú neprimerané finančné
vyjadrenie nákladov dodávateľa za administratívne úkony, ktoré reálne nemôžu mať základ v skutočných
nákladoch dodávateľa, ako je to v prípade poplatkov za doručenie výziev a tiež fakturovaná suma za

upomienky spĺňa z pohľadu súdu rovnaké kritériá.

53. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho
pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske
dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Zásada transparentnosti dopadá

aj na aplikáciu cenníka služieb a obchodných podmienok. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej,
zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú prespotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí,
takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS 3512/11z 11.11.2013).

54. Žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, poplatky sú
súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V danej veci žalovaný nemal možnosť podstatným

spôsobom sankcie a poplatky ovplyvniť, nakoľko ako spotrebiteľ si ich osobitne nevyjednal. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky. Súd
poukazuje odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.5.2017, sp.zn. 2 Co 133/2016,
ktorý vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter,

v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi
nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si
(dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie
majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý
by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním

sú nepochybne nižšie, než uplatňované poplatky za výzvy a upomienku. Poplatok za upomienku
nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi (v súvislosti
s nepriznaním poplatkov za upomienky dodávateľovi porovnaj odôvodnenie rozsudku Krajského súdu
v Bratislave sp.zn.15CoCsp/7/2020 z 27. 01. 2021).

55. Upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv.
skrytej zmluvne pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je
pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané.
Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované
spotrebiteľov (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014,

rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/26/2021 z 27. 01. 2022).

56. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.(nález

Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011).

57. Uvedené ustanovenie je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, súd ho považuje za
neprijateľné a pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

58. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. (Uznesenie ÚS SR z 24.02.2011, IV. ÚS 55/2011-19)

59. Sporný poplatok za upomienku má vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou a spôsobom
uplatnenia nároku žalobcom predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, ktorá
však musí byť dohodnutá písomne.

60. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória

skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu
dodávateľa(rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank
Zrt z 30.apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v)

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola
upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.61. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami
dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné

zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu
(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už
také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

62. Pokiaľ by malo ísť v danom prípade o žalobcom vynaložené náklady v súvislosti s domáhaním sa
svojho práva (vyjadrenie žalobcu z 2.10.2024), uvedené žalobca súdu transparentne nepreukázal. V
súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, za ktoré žalobca neposkytol spotrebiteľovi žiadne protiplnenie,
súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde konštatoval,
že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

63. Obdobný názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/273/2016 z 17.

10. 2017: „Podľa odvolacieho súdu paušálna náhrada (nákladov na vymáhanie) umožňuje navyšovanie
dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s § 121
ods. 3 v spojení s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zakazuje nevýhodnejšie
dojednanie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Nemali by byť pochybnosti, že ustanovenie
zmluvy o povinnosti platiť neexistujúce náklady je nevýhodnejším ustanovením oproti zákonnému

pravidlu (vymáhanie iba skutočných nákladov). Inak povedané, veriteľ má právo žiadať, aby sa mu
zaplatili napríklad poštovné, náklady na internet, telefón či zamestnanca, no nemôže nahradiť pracné
počítanie skutočných nákladov paušálnou pokutou. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver
o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované

(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“

64. Žalobca nepreukázal reálne náklady, ktoré mu mali vzniknúť s uplatňovaním konkrétnej pohľadávky
voči žalovanému, že došlo k realizácii nejakých úkonov vo vzťahu žalovanému, s ktorými boli spojené
konkrétne náklady. Súd nemôže žalobcovi priznať náklady iba vo forme paušálnych náhrad ani náklady

žalobcu na réžiu a samotnú činnosť, ktorú vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Na preukázanie
nákladov žalobca nepredložil konkrétne listiny, z ktorých by tieto vyplývali. Paušálne náklady nie je
možné považovať za konkrétne náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s uplatnením žalovanej
pohľadávky. Žalobca v danom prípade ani nešpecifikoval ani nepreukázal konkrétne výdavky v súvislosti
s uplatnením žalovanej pohľadávky vo vzťahu k žalovanému. Paušalizované náklady, t. j. náklady, ktoré

neboli vyčíslené vo vzťahu ku konkrétne žalovanej pohľadávke, nemožno vo všeobecnej rovine priznať.

65. Ide o neúčelný postup žalobcu, kde súd má podozrenie, že zámerom žalobcu je získať od dlžníka
čo najviac financií, pričom nedošlo k žiadnemu protiplneniu zo strany dodávateľa za úhradu takéhoto
druhu poplatkov. Platný právny poriadok pritom upravuje a umožňuje veriteľovi uplatniť si svoje právo v

prípade omeškania dlžníka bez zbytočného navyšovania nákladov.

66. Kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského
vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný
prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu

zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014,
rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3. 5. 2010).

67. Súd zdôrazňuje, že súdnu ochranu nemôžu požívať také ustanovenia spotrebiteľských zmlúv,

ktoré jednostranne zakomponujú do všeobecných obchodných alebo iných podmienok neprimerané
finančné vyjadrenie nákladov dodávateľa za úkony, ktoré reálne nemôžu mať základ v skutočných
nákladoch dodávateľa, ako je tomu aj v prípade sporných poplatkov. Pri tomto spôsobe vzniká vždy
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že paušalizovaná suma poplatkov nemusí vždy korešpondovať soskutočnými nákladmi a niet dôvodu na to, aby spotrebiteľ platil popri cene za skutočne poskytnuté služby
aj ďalšie platby. (porovnaj v obdobnej veci žalobcu a v súvislosti s poplatkami za upomienky rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/33/2018 z 13. 03. 2019)

68. Vzhľadom na prípadné odlišné rozhodnutia iných okresných a krajských súdov ohľadne obdobného
nároku,súdsavdanomprípadepovyhodnoteníaplikačnejpraxepriklonilkvýkladusledujúcemuzáujem
spotrebiteľa, poukazujúc na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade

akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad,
ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

69. Pokiaľ si žalobca sumu 18,29 eur uhradenú žalovaným v danom zmluvnom vzťahu prednostne
zarátal za zmluvnú pokutu a služby (resp. poplatky za upomienky), prípadne náklady na vymáhanie
pohľadávky, ktoré bližšie nešpecifikoval a zo sumy úhrad 60,40 eur, zarátal sumu 18,29 eur namiesto

sumy dlžnej istiny na sankcie voči žalovanému, uvedené je neakceptovateľné z vyššie uvedených
dôvodov.Súdpretosumu18,29eur,zaplatenúžalovanýmpredpodanímžaloby,zarátalnaúhradudlžnej
istiny a v uvedenej časti tak žalobu žalobcu zamietol.

70. Súd vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených, pričom v súlade s § 154 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), prostriedky procesného útoku a
prostriedkyprocesnejobranymožnouplatniťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovanie
končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

71. V súvislosti s pasivitou žalovaného v spotrebiteľskom spore, súd uvádza, že uvedené nemôže mať

za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek nárok. „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za
následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený
nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti
protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť
strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného

procesu (čl. 8CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11.
júna 2019, sp.zn. I. ÚS 246/2019)

72. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

73. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

75. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

76. Z pôvodne uplatnenej sumy 471,02 eur s príslušenstvom tak žalobca dôvodne uplatňoval sumu
452,73 eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti ohľadne sumy 18,29 eur súd žalobu žalobcu zamietol.

77. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 96,12 % a neúspech predstavuje 3,88 %.

Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaní neúspechu od jeho úspechu vznikol proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 92% (96,12 % - 3,88 % = 92,24 %), pričom uvedenú náhradu mu
súd proti žalovanému aj priznal.

78. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.