Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422204227
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4422204227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu

JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Wolf Stahl-BAu Kft., so
sídlom Jászfelsőszentgyörgy, Alvégi út. 3, 5111 Maďarsko, IČO: 16-09-016932, zastúpený Advokátska
kancelária Mgr. Gabriela Nováková s. r. o., so sídlom Nemesszegská 6575/35, 929 01 Dunajská Streda,
IČO: 55 112 111, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX D., XXX XX E., o vydanie
bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumy 4.176,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/119/2022 - 322 zo dňa 15. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/119/2022 - 322 zo dňa 15. mája 2024

p o t v r d z u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.176,-- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.02.2021 do
zaplatenia. Zároveň vo výroku II. súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobu domáhal od
žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia zaplatením sumy 4.176,-- eur spolu s príslušenstvom
na tom skutkovom základe, že dňa 31.01.2021 bol prostredníctvom mobilnej aplikácie banky F. F.
uskutočnenýneoprávnenýprevodfinančnýchprostriedkovzúčtuspoločnostižalobcunaúčetč.IBAN:G.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,ktorýjevedenýnaosobužalovanej.Prevodsauskutočnilzozariadenia
C. - XXXXXXXXXXX vo výške 1.500.000,- HUF, čo predstavuje 4.176,06 eur. Prihlásenie sa uskutočnilo

z IP adresy XXX.XXX.XX.XX. O prevode predmetnej sumy zo dňa 31.01.2021 bola zaslaná správa na
číslo telefónu +XX-XX/XXX-XXXX prostredníctvom F. H. F., a to 31.01.2021 o 0:51 hod. miestneho času
s nasledujúcim textom: Firemný účet vedený v HUF (XXXXXX), prevodný príkaz splnený 1.500.000,-
HUF 31.01.2021, Príjemca: I. J. sa Správa K..

Následne konateľ žalobcu obdržal od žalovanej SMS správu v znení: „Mohol si to spraviť pred troma
týždňami a potom by si nebol ľahší o 1,5 milióna...“.

VčasepodaniapredmetnejžalobybolozačatéajtrestnéstíhanienaORPZŠtúrovopodČVS:ORP-545/
ŠT-NZ-2022 za prečin krádeže a trestné oznámenie bolo podané žalobcom za protiprávne konanie zo
strany žalovanej.3. V odpore žalovaná vzniesla ako prvú námietku, a to námietku litispendencie s odôvodnením, že v
predmetnej veci sa v rámci trestného konania začalo uznesením trestné stíhanie vo veci ČVS: ORP-545/

ST-NZ-2022 voči neznámemu páchateľovi a nie voči žalovanej. Obvinenie nebolo vznesené. Z textu
uznesenia je zrejmé, že žalobca si uplatnil rovnaký nárok aj v trestnom konaní v rovnakej výške škody,
ako žiada v civilnom konaní. Tiež sa jedná o zaplatenie sumy 4.176,06 eur a uplatnenie nároku na
náhradu škody v trestnom konaní spôsobuje prekážku litispendencie pre uplatnenie tej istej škody v
občianskom konaní. Žalovaná mala za to, že trestné konanie začalo skôr 31.08.2022, ako bol podaný

návrh žalobcu v občiansko-právnej veci na vydanie platobného rozkazu (11.10.2022).

K skutkovým tvrdeniam žalovaná uviedla, že pracovala u žalobcu od septembra 2018 do decembra 2020
bez pracovnej zmluvy a bez akejkoľvek písomnej formy zmluvy alebo dohody, a že vykonávala u žalobcu
administratívne práce, komunikovala so zákazníkmi, zamestnancami. Ako dôkaz priložila zmluvu, ktorú
vybavovala pre žalobcu a emailovú komunikáciu žalovanej so zákazníkmi a zamestnancami žalobcu.

Žalovaná tvrdí, že žalobca jej za celú dobu práce, ktorú u neho vykonávala, neuhradil žiadnu odmenu
a žalovaná sa sťažovala u žalobcu na túto skutočnosť a žiadala jej vyplatenie. Žalobca jej odpísal, že
jej odmenu vyplatí.

Okrem toho žalovaná a aj jej matka požičala finančné prostriedky žalobcovi, ktorý ich prisľúbil vrátiť.

Žalovaná tvrdila v odpore, že prevod zo dňa 31.01.2021 realizoval konateľ spoločnosti žalobcu L. M., čo
zdôvodnila tým, že je to zrejmé aj z poznámky pri prevode „pre A. B.“.
Okrem toho žalovaná tvrdila v odpore, že ona nie je osobou, ktorá niečo dlží žalobcovi, ale práve žalobca

ako spoločnosť, v ktorej žalovaná pracovala, a ktorá si sama zobrala viaceré pôžičky na úhradu dlžných
súm žalobcu, je dlžná žalovanej. Z tohto dôvodu návrh žalobcu považovala žalovaná za nedôvodný.

V rámci dokazovania navrhla vypočuť zamestnancov spoločnosti, ktorých vymenovala s adresami a
sídlami v Nemeckej republike.

Právna zástupkyňa žalovanej elektronickým podaním zo dňa 21.08.2023 vzniesla námietku nedostatku
právomoci súdu SR s odôvodnením, že pokiaľ žalobca žalobu opiera o titul bezdôvodného obohatenia,
pre bezdôvodné obohatenie ako aj náhradu škody má právomoc konať vo veci len štát, v ktorom sa
udalosť stala, resp. kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. Podľa

žaloby je to podľa žalovanej územie Maďarskej republiky.

Z predmetného podľa žalovanej vyplýva, že slovenské súdy nemajú právomoc prejednať danú vec.
Navrhla, aby súd v zmysle § 161 Civilného sporového poriadku konanie zastavil, lebo sa jedná o
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to z dôvodu nedostatku právomoci súdov Slovenskej

republiky vec prejednať. Podľa názoru žalovanej na prejednanie veci majú právomoc súdy Maďarskej
republiky.

4. Právna zástupkyňa žalobcu sa vyjadrila elektronicky k odporu žalovanej dňa 16.08.2023, ktoré
podanie bolo doručené súdu dňa 21.08.2023, v ktorom uviedla k námietke litispendencie, že čo sa týka

uznesenia v trestnom konaní, poukázala na to, že z ničoho nemôže vyplývať, že si žalobca uplatnil
nárok na náhradu škody aj v trestnom konaní, keďže tak neučinil. Ide o dve nezávislé podania. V rámci
civilného konania žalobca žiada vrátiť finančné prostriedky, ktoré boli neoprávnene a bez akéhokoľvek
právneho dôvodu prevedené na účet žalovanej a v rámci trestného konania sa zisťuje trestnoprávna
zodpovednosť v súčasnosti neznámeho páchateľa. Mala za to, že námietka litispendencie vznesená

žalovanou je nedôvodná.

K skutkovým tvrdeniam žalovanej právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že neobstojí tvrdenie žalovanej,
že bola zamestnaná a pracovala u žalobcu, a že jej žalobca z tohto titulu mal uhrádzať odmenu a neučinil
tak, s poukazom na to, že žalovaná, pokiaľ by pracovala u žalobcu, mala by mať aj pracovnú zmluvu

s následným právom výplaty mzdy a v prípade iného zmluvného vzťahu by jej prináležala odmena.
Nakoľko medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu ani pracovnej a ani inej zmluvy, žalovaná
nebola oprávnená na výplatu žiadneho plnenia.K tvrdeniu žalovanej ohľadom pôžičky, ktorú mala poskytnúť žalovaná žalobcovi a aj matka žalovanej,
mala za to, že pokiaľ by to aj bola pravda, čo nie je pravdou, lebo žalovaná nikdy nikde nepracovala
a finančne ju žalobca zabezpečoval, tak by sa muselo jednať o pôžičku firme, ktorá by musela byť

riadne zaúčtovaná. Obchodná spoločnosť žalobcu však nikdy žiadnu pôžičku neprijala, a preto tvrdenia
žalovanej žalobca považoval za zavádzajúce.

4.1. Právna zástupkyňa žalobcu sa vyjadrila aj k námietke nedostatku právomoci konať slovenským
súdom v predmetnej veci elektronickým podaním zo dňa 28.09.2023 a uviedla, že v danom prípade je

právomoc súdu konať na území SR založená na základe Rím II - rozhodného práva pre mimozmluvné
záväzky. Jedná sa o Nariadenie EP a Rady č. 864/2007 z 11.07.2007 o rozhodnom práve pre
mimozmluvné záväzky, ktoré sa uplatňuje od 11.01.2009. Na účely tohto Nariadenia pojem škoda
označuje každý následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu alebo z
predzmluvnej zodpovednosti.

Poukázala na to, že existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody
ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou
bezdôvodného obohatenia. Jednoznačne mala za to, že rozhodným právom je právny poriadok štátu,
na území ktorého došlo k bezdôvodnému obohateniu, a tým je Slovenská republika.

5. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu súd zistil z Výpisu
z Obchodného registra žalobcu v Maďarskej republike, že spoločnosť žalobcu je zaregistrovaná v
Obchodnom registri s emailovou adresou, s predmetom činnosti, so sídlom, teda všetkými náležitosťami,
ktoré sú potrebné k zápisu spoločnosti do Obchodného registra a jediným konateľom spoločnosti je M.
L., nar. XX.XX.XXXX.

- Z Uznesenia OR PZ Nové Zámky, OO PZ Štúrovo zo dňa 31.08.2022 pod ČVS: ORP-545/ŠT-NZ-2022
súd zistil, že uznesením bolo začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a),
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s tým, že dňa 31.01.2021 v presne nezistenom čase a na presne
nezistenom mieste došlo k neoprávnenému zmocneniu sa elektronických finančných prostriedkov
neoprávneným prevodom finančných prostriedkov v celkovej sume 1.500.000,- HUF prostredníctvom

mobilnej aplikácie služby I. J..
- Z dokladu o prevode súd zistil, že 4.176,06 eur bolo „pre A. B.“ v maďarskej mene forintov to bolo
1.500.000,- HUF s výmenným kurzom, číslom transakcie a bankovými údajmi A. B. s tým, že peniaze
boli prevedené na účet v G., D., IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
- O prevode 1.500.000,- HUF zo dňa 31.01.2021 bola zaslaná správa na číslo telefónu +XX/XX-

XXX-XXXX prostredníctvom F. H. F. 31.01.2021 o 0:51 hod. s nasledovným textom: Firemný účet
vedený v HUF (XXXXXX), prevodný príkaz splnený 1.500.000,- HUF, 31.01.2021, príjemca: I. J. sa
Správa K.. Na základe šetrenia banky bolo zistené, že telefónne číslo +XX-XX/XXX-XXXX je telefónne
číslo z hlavných údajov spoločnosti žalobcu zaregistrované v údajoch služby „F. H. F.“ a v údajoch
elektronického bankovníctva F. N. F. konateľa spoločnosti. Z týchto dôvodov nie je možné vrátiť peniaze

na účet spoločnosti.
- Z SMS správy, ktorú zaslala žalovaná žalobcovi, a na ktorú reagoval aj žalobca, žalovaná uviedla
„mohol si to urobiť pred troma týždňami a bol by si o 1,5 milióna bohatší“.
- Z Oznámenia OR PZ Nové Zámky, Odbor poriadkovej polície OO PZ Štúrovo zo dňa 15.03.2023 súd
zistil, že vyšetrovací spis pôvodne vedený na Obvodnom oddelení PZ Štúrovo pod ČVS: ORP-545/ŠT-

NZ-2022 vo veci krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zákona bol dňa 29.01.2023 v
zmysle záväzného pokynu Okresnej prokuratúry uloženého opatrením v zmysle § 230 odsek 2 písmeno
a) Tr. poriadku zo dňa 09.01.2023 odstúpený vo veci podozrenia z trestného činu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona na odbor
Kriminálnej polície, OR PZ Nové Zámky. Nové konanie v trestnej veci sa vedie pod č. ČVS: ORP-80/2-

VYS-NZ-2023. Z kópie tohto vyšetrovacieho spisu, ktoré OR PZ Nové Zámky zapožičalo súdu do tohto
konaniasúdzistil,žekonateľžalobcupodaltrestnéoznámenienaneznámuosobu,žedňa31.01.2021sa
prostredníctvom mobilnej aplikácie banky F. F. uskutočnil neoprávnený prevod finančných prostriedkov
z účtu spoločnosti na účet, ktorý je vedený na osobu žalovanej, a to vo výške 4.176,06 eur.
- Z Uznesenia OR PZ Nové Zámky, Odbor kriminálnej polície II. oddelenie vyšetrovania zo dňa

07.06.2023 ČVS: ORP-80/2-VYS-NZ-2023 Gu podľa § 228 odsek 1 Tr. poriadku, trestné stíhanie bolo
prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe
s poukazom na to, že pred Okresným súdom Nové Zámky prebieha medzi zainteresovanými subjektmi
konanie pod č. k. 9C/119/2022, predmetom ktorého je inkriminovaná platba vo výške 4.176,06 eur, ktorédoposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, a ktoré rozhodnutie je v tejto trestnej veci, resp. fáze trestného
konania, zásadné, resp. kľúčové pre posúdenie vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči konkrétnej
osobe (či sa jednalo o platbu oprávnenú alebo neoprávnenú, resp. či na predmetné finančné prostriedky

mala/nemala A. B. určitý nárok - či sa jednalo/nejednalo o bezdôvodné obohatenie), s prihliadnutím na
princíp ultima ratio, resp. zásadu subsidiarity trestnej represie. Pretože je nevyhnutné, aby orgány činné
vtrestnomkonanívsúladesozásadousubsidiaritytrestnejrepresieskúmali,čivkonkrétnejvyšetrovacej
veci neexistuje alternatívne riešenie v mimotrestnej oblasti, ktoré by predstavovalo menšie obmedzenie
základných práv a slobôd jedinca.

- Z pretlmočených SMS správ zo dňa 01.02.2021, ktoré sú nahraté aj na CD prehrávke vyplýva, že sa
žalovaná doznala k tomu, že peniaze vo výške žalovanej sumy previedla z účtu žalobcu na svoj účet,
kde uviedla „vieš? A e..., a áno, previedla“ a ďalej, keď vlastnému synovi žalovaná povedala „a vtedy
som povedala O., že O. počúvaj, teraz sa choď trochu hrať, kým si to rozmyslím, aby som tvojmu otcovi
poslala späť jeho peniaze, ale však nevedela som to kvôli chybe servera (na nijakú onú...) prihlásiť sa
do F. F., a preto som ti volala“. Ďalšie „peniaze môžem previesť späť tak, že buď z môjho účtu prevediem

späť do F. F., ale potom potrebujem tvoje číslo účtu alebo cez I. prevediem to do F. F., kde je potrebné
tvoje číslo účtu, keďže som kvôli chybe servera nemohla ísť hore do F. F., za to som potrebovala tvoje
číslo účtu, ale aj v I. je potrebné zadať tvoj alebo číslo účtov firmy, bez toho nie“. „No. Že prevediem
ti späť peniaze? Vieš čo? Nie!“. „Príliš milo som ti napísala, že počúvaj, vrátim ti späť tvoje peniaze a
počúvaj aká bola na to odpoveď“.

- Z odpovede na lustráciu v banke G., D. zo dňa 12.02.2024 súd zistil, že majiteľkou účtu IBAN G. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX v januári a februári 2021 bola A. B., r. č. XXXXXX/XXXX. Na uvedený účet
bola suma vo výške 4.176,06 eur prevedená dňa 01.02.2021.
- Z pretlmočených SMS správ, ktoré predložila do súdneho spisu právna zástupkyňa žalovanej, a ktoré
sú na čísle listu 256-260, ide o komunikáciu medzi stranami sporu týkajúcich sa pracovných záležitostí, v

ktorých sa žalovaná dožaduje, aby jej konateľ žalobcu vyplatil peniaze za práce, ktoré mu ona vykonala.

6. Súd prvej inštancie na predmetné skutkové zistenia aplikoval ust. § 451 ods. 1, § 456 a § 458 ods. 1,
2 O. z., resp. § 517 ods. 1 O. z., pričom dospel k nasledovným záverom:

Súdmalzato,ževdanomprípadeniejedôvodnávznesenánámietkalitispendenciezostranyžalovanej,
a to z dôvodu, že prekážka prv začatého súdneho konania litispendencia vzniká, ak na ktoromkoľvek
súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnaké strany sporu, rovnaký predmet konania
a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Prekážku prv začatého konania môže
zakladať aj uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, ak ten istý nárok bol následne

uplatnený v občianskom súdnom konaní. Čo sa týka adhézneho konania, toto je súčasťou trestného
konania v štádiu hlavného pojednávania a jeho predmetom a účelom je náhrada škody, ktorá vznikla
poškodenému následkom spáchania trestného činu. Preto súd sa nestotožnil s námietkou litispendencie
žalovanej, lebo v danom prípade nemôže ísť o litispendenciu z dôvodu, že trestné konanie je v štádiu
pred vznesením obvinenia, zatiaľ nebola podaná obžaloba a vôbec nie je konanie vedené na súde.

Okrem toho je potrebné uviesť, že námietky a podmienky uplatnenia škody v trestnom konaní je nutné
adresovať voči konkrétnemu škodcovi a musí byť najskôr vznesené obvinenie.

KnámietkeprávomocisúduarozhodnéhoprávakonaťpredsúdomSlovenskejrepubliky,ktorúopätovne
žalovaná vzniesla a namietala, že súd nedostatočným spôsobom odôvodnil podľa akého predpisu sa

riadi z hľadiska procesného a pri použití hmotného práva v konaní, súd sa vyjadruje tak, že čo sa týka
právomoci súdu, aplikuje v tomto konaní Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1215/2012
z 12.12.2012 BRUSEL I. Čl. 7 bod 2 a čo sa týka hmotného práva, aplikuje Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 864/2007 RÍM II Čl. 2 bod 1 a Čl. 10 body 1, 2, 3, 4 s tým, že použije v súlade
s Čl. 10 odsek 4 právny poriadok Slovenskej republiky. Táto skutočnosť je zjavná z toho dôvodu, že

strany sporu nemali rovnaký obvyklý pobyt, žalobca mal v tom čase, teda v čase prevodu finančných
prostriedkov na území Maďarskej republiky trvalý pobyt a žalovaná na území SR. Rozhodným právom
je preto právny poriadok štátu, na území ktorého došlo k bezdôvodnému obohateniu a tým je SR, z
potvrdenia banky, ktoré súd uviedol, aj z dôvodu, že žalovaná mala a má obvyklý pobyt na území SR a
v rámci SR boli pripísané aj finančné prostriedky na jej účet vo výške žalovanej sumy.

7. V prejednávanej veci a k nároku žalobcu týkajúceho sa vydania a získania bezdôvodného obohatenia
mal súd za to, že žalobca dostatočným spôsobom, teda dôkazmi, ktoré do konania doložil, preukázal
splnenie podmienok, ktoré zákon ukladá v ustanovení § 451 a § 458 OZ. Súd mal za to, že žalobcav konaní preukázal splnenie všetkých predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovanej.

Z písomného vyjadrenia F. F. žalobca preukázal jednoznačne, že dňa 31.01.2021 bol prostredníctvom
mobilnej aplikácie banky F. F. uskutočnený neoprávnený prevod finančných prostriedkov z účtu
spoločnosti žalobcu na účet presne uvedený a identifikovaný účet žalovanej vedený v G., D.. IBAN G.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a prevod sa uskutočnil zo zariadenia C. XXXXXXXXXXX vo výške
1.500.000,- HUF, čo predstavuje 4.176,06 eur.

O prevode predmetnej sumy zo dňa 31.01.2021 bola zaslaná správa na číslo telefónu +XX-XX/XXX-
XXXX prostredníctvom F. H. F., a to 31.01.2021 o 0:51 hod. miestneho času s nasledujúcim textom:
firemný účet vedený v HUF (XXXXXX) prevodný príkaz splnený, 1.500.000,- HUF 31.01.2021 Príjemca:
I. J. sa Správa K..

Následne konateľ žalobcu obdržal od žalovanej SMS správu v znení: „Mohol si to spraviť pred troma
týždňami a potom by si nebol ľahší o 1.5 milióna“. Zaslanie tejto správy žalovaná žiadnym spôsobom
nepoprela a ani sa k nej nevyjadrila.

Celkove, čo sa týka SMS komunikácie a CD nahrávky tak, ako ju žalobca pretlmočil dňa 01.02.2021

sa žalovaná nevedela v podstate rozpamätať žiadnym spôsobom. Namietala, že táto nahrávka bola
vytrhnutá z kontextu, lebo sa tam nachádza iba to, čo hovorí žalovaná a to čo žalobca, to nie. Súd
s takýmto názorom nesúhlasí, pretože zo strany žalobcu ako strany sporu je potrebné, aby predložil
dôkazy, ktoré tvrdí, a aby preukázal svoj nárok, tak bolo potrebné práve, aby predložil to, čo uviedla
žalovaná a nie je pravdou ani tvrdenie právnej zástupkyni žalovanej, že by sa SMS správy zo

dňa 01.02.2021 netýkali neoprávneného prevodu finančných prostriedkov dňa 31.01.2021, keď sama
žalovaná sa k tomuto prevodu doznáva v týchto SMS správach.
Žalovaná v komunikácii s konateľom žalobcu nepoprela, že finančné prostriedky odpísala z jeho účtu,
práve naopak, že si nemyslela, že ju kvôli 1,5 miliónom bude schopný udať. Tiež žalovaná v komunikácii
SMS správ potvrdila, že sa jedná o finančné prostriedky žalobcu, kedy uviedla, že mu vráti jeho peniaze.

Neskôr sa žalovaná snažila toto protiprávne konanie legalizovať tým, že sa snažila vystaviť faktúru
a zmluvu zo slovenského podnikateľského prostredia, ktorú mal žalobca následne prijať do svojho
účtovníctva. Žalobca takúto faktúru do svojho účtovníctva neprijal. Žalovaná nepoprela skutočnosť, že
si ponechala finančné prostriedky vo výške žalovanej sumy s odôvodnením, že si ich ponechala z

titulu nevyplatenej mzdy s poukazom na ustanovenia Zákonníka práce, že bola u žalobcu v pracovnom
vzťahu. Námietky žalovanej, že bola zamestnaná u žalobcu od septembra 2018 do decembra 2020
sa nepreukázali ako dôvodné, pretože ani jedna zo strán sporu nepreukázala pracovnú zmluvu, resp.
inú dohodu týkajúcu sa vykonávania prác žalovanej u žalobcu, ale ani ústnu formu pracovnej zmluvy
a žalovaná tvrdila, že žalobca jej neuhradil žiadnu odmenu za vykonanú prácu, ale že jej sľúbil, že jej

ju vyplatí.

8. Žalovaná namietala v konaní, že nebolo preukázané, že peniaze, ktoré boli prevedené z účtu žalobcu,
boli prevedené na účet žalovanej, ktoré tvrdenia žalovanej sa preukázali ako nepravdivé vzhľadom k
tomu, že súd si zabezpečil lustráciou zo G. banky informáciu, podľa ktorej banka jednoznačne potvrdila,

že majiteľkou účtu pod IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je žalovaná, a že dňa 01.02.2021 boli
na jej účet prevedené finančné prostriedky vo výške 4.176,06 eur. Tiež sa nepotvrdilo tvrdenie žalovanej,
že nie je známe, kto je majiteľom účtu, na ktorý boli prevedené finančné prostriedky.

Ako ďalší dôvod, pre ktorý žalobca mal dôvod uhradiť žalovanej finančné prostriedky, žalovaná tvrdila, že

si pre účely spoločnosti žalobcu zobrala spotrebiteľský úver v K. F. G., D., a to Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere - pôžička s výškou úveru X.XXX,- eur, a že tieto finančné prostriedky je jej tiež žalobca povinný
vrátiť a takisto aj pôžičku, ktorú mu poskytla matka žalovanej. Tieto skutočnosti súd v tomto konaní
neriešil, a to s odôvodnením, že predmetom konania nebolo skúmanie nároku titulom pôžičky peňazí a
už vôbec nie od matky žalovanej, ktorá nebola ani stranou sporu.

Právna zástupkyňa žalovanej potom, ako súd na pojednávaní konanom dňa 11.03.2024 uložil právnym
zástupcom, aby v lehote 15 dní zaslali súdu písomné záverečné reči s tým, že na ďalšom pojednávaní
súdvovecirozhodne,právnazástupkyňažalobcupísomnúzáverečnúrečzaslalariadnedňa26.03.2024a právna zástupkyňa žalovanej zaslala nie záverečnú reč, ale vyjadrenia žalovanej zo dňa 28.03.2024
s pretlmočenými SMS správami, ktoré zaslala žalovaná žalobcovi, pretlmočenú zmluvu o dielo, zmluvu
o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, zmluvu o spotrebiteľskom úvere - pôžička s

ďalšími SMS správami preloženými v komunikácii žalovanej so žalobcom, ďalšie vyjadrenie žalovanej
zodňa10.04.2024avýpiszúčtuvK.F.G.,D..P.B.-matkyžalovanej,ďalšievyjadreniežalovanejzodňa
29.04.2024stým,žetietovyjadreniaadôkazymalamožnosťpredložiťstranažalovanejdopojednávania
konaného dňa 11.03.2024, aj keď súd ešte uznesením nevyhlásil dokazovanie za skončené, ale strany
sporu na tomto pojednávaní sa vyjadrili prostredníctvom právnych zástupcov, že nemajú ďalšie návrhy

na dokazovanie, a že nebudú do konania už nič predkladať. Z tohto dôvodu mal súd za to, že v rámci
hospodárnosti konania, a teda najmä sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP mala strana
žalovanej dostatok času na to, aby predložila všetky dôkazy, ktoré ešte v konaní chcela predložiť, a nie
potom, ako súd uviedol, aby právne zástupkyne zaslali súdu záverečnú reč. V rámci týchto vyjadrení si
žalovaná uplatnila v konaní kompenzačnú námietku, a to z titulu výkonu práce žalovanej pre žalobcu
napriek tomu, že súd sa už vyjadril k otázke pracovnoprávnych nárokov žalovanej, keď uviedol, že

v tomto konaní nie je možné riešiť túto otázku, keď žalovaná tvrdí, že bola zamestnaná u žalobcu a
žalobca je spoločnosťou, ktorá má sídlo v Maďarskej republike, a preto žalovaná si musí podať žalobu
na súde v Maďarskej republike z dôvodu, že je potrebné uplatniť hmotné právo v pracovnoprávnom
spore, ktorým sa žalovaná domáha náhrady mzdy alebo výplaty mzdy, resp. odmeny za vykonanú
prácu maďarským Zákonníkom práce. Poukázala na ustanovenie § 147 odsek 2 CSP a ustanovenie

§ 152 CSP. Súd sa v priebehu konania aj v rámci pojednávania konaného dňa 11.03.2024 vysporiadal
so všetkými námietkami, ktoré žalovaná v konaní učinila a v rámci kompenzačnej námietky túto si
žalovaná uplatnila prvýkrát až po pojednávaní, keď súd uviedol, aby právne zástupkyne zaslali súdu
záverečné reči. Je potrebné však uviesť, že v rámci kompenzačnej námietky je žalovaná povinná presne
identifikovať výšku svojej pohľadávky, jej dôvodnosť, dátum vzniku dlhu, splatnosť pohľadávky a právny

základ, pričom sa pohľadávka, ktorá sa má započítať, musí týkať tých istých subjektov, teda musí
ísť o dlh žalobcu voči žalovanej. Nič z tohto žalovaná v rámci konania nepreukázala a svoju obranu
postavila na tvrdeniach, ktoré sa mali týkať výplaty za prácu, ktorú vykonávala žalovaná u žalobcu s
tvrdením, že bola v pracovnoprávnom vzťahu u žalobcu, a že týmto prevodom peňazí si zabezpečila
úhradu svojej pohľadávky vyplývajúcej z pracovnoprávneho pomeru, ktorý jej mal vyplývať z osobného

dlhu voči konateľovi žalobcu. Ďalej na svoju obranu uviedla, že jej žalobca dlží finančné prostriedky
titulom úveru, ktorý si ona čerpala v K. F. G., D., lebo tento úver žalovaná čerpala na úhradu mzdy
osôb vykonávajúcich čiernu prácu u žalobcu, ktoré skutočnosti sa v konaní vôbec nepreukázali. Súd z
vykonaného dokazovania a z celého konania mal za to, že žalovaná si žiadnu kompenzačnú námietku v
rámci konania neuplatnila, lebo počas celého konania uvádzala, že žiadne finančné prostriedky na účet

neobdržala. Preto pokiaľ žalovaná neuznala svoj dlh, pretože ho neuznala do posledného pojednávania,
na ktorom súd skoncentroval konanie, nemohla si uplatniť ani kompenzačnú námietku a súd vyhodnotil
aj tak uplatnenú kompenzačnú námietku za nedôvodnú.

9. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca v konaní preukázal všetky

predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia, lebo preukázal vznik bezdôvodného obohatenia
objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej osoby, teda žalovanej vo výške
4.176,06 eur, preukázal získanie majetkového prospechu na strane obohateného, ku ktorému došlo na
základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone, teda v § 451 odsek 2 a § 454 OZ,
lebo vykonala neoprávnený prevod z účtu žalobcu na svoj účet vedený v G., D., k čomu sa doznala

SMS správami zo dňa 01.02.2021, o čom nie je možné vôbec pochybovať a v tomto smere žiadne
námietky zo strany žalovanej sa nepreukázali ako pravdivé, že sa nejedná zo strany žalovanej o prevod
peňazí vo výške 1.500.000,- HUF, žalobca preukázal vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
ktorá postihuje inú určitú osobu, teda samotného žalobcu, pričom táto majetková ujma zodpovedá
bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného - žalovanej, lebo sa jednalo o finančné prostriedky

spoločnosti, ktoré si žalovaná neoprávnene bez dovolenia žalobcu previedla na svoj účet titulom
vyplatenej odmeny za prácu a titulom pôžičky, čo je v absolútnom rozpore so zákonom, lebo otázka
výplaty odmeny za prácu sa nerieši neoprávneným prevodom finančných prostriedkov, čím žalobca
preukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, ktorá je povinná toto bezdôvodné
obohatenie získané neoprávnene vydať.

10. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť a zaviazať
žalovanú k zaplateniu a vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 4.176,-- eur s tým, že súd žalobcovi
priznal aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.176,-- eur podľa § 517 odsek 2OZ v spojitosti s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. od 01.02.2021 do zaplatenia, vzhľadom k tomu,
že týmto dňom boli pripísané finančné prostriedky na účet žalovanej, čo potvrdila banka na čísle listu
218b). Žalovanú sumu spolu s príslušenstvom je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 % voči
žalovanej, lebo bol v konaní plne úspešný podľa § 262 odsek 1 CSP a o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala jeho
zmeny tak, že súd žalobu zamietne, resp. žiadala jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

13. V dôvodoch odvolania žalovaná namietala, že súd neodôvodnil odmietnutie ňou navrhovaného

dokazovania, ktoré by potvrdilo spleť rôznych vzťahov medzi ňou a konateľom žalobcu, keď sa finančné
prostriedky jeho osobného a podnikateľského života premiešavali. Žalovaná taktiež poukázala na
finančné povinnosti spoločnosti žalobcu, ktoré podľa nej žalobca porušoval.

14. Žalovaná namieta nedôvodnosť aplikácie ust. § 451 ods. 1 O. z., keďže je jednoznačné, že plnila

úlohy voči žalobcovi za odmenu.

Žalobca ju uviedol do omylu, že v Nemecku nie je potrebné mať za splnenia určitých podmienok písomnú
pracovnú zmluvu, pričom nebolo v moci žalovanej žalobcu donútiť, aby s ňou uzavrel písomnú pracovnú
zmluvu. Žalovaná namieta aj súdom priznaný 5 % úrok z omeškania, bez ohľadu na to, že žalobca

nepreukázal, že by bol schopný žalovanú sumu takto zveľadiť.

Žalobca zneužíval osoby, ktoré poznal a jeho prístup k ľuďom bol v rozpore s dobrými mravmi.

15. Žalovaná ďalej tvrdí, že súd mal zohľadniť jej zádržné právo, vzhľadom na množstvo jeho dlhov.

Žalovaná namieta, že súd ju odmietol vypočuť k tomu, čo robila v spoločnosti žalobcu, aké úlohy mala
a v akej pozícii.

Záverom žalovaná namieta, že súd prvej inštancie nevyužil možnosť ponúkanú zákonom a vzhľadom
na výšku žalovanej sumy mohol aj bez jej návrhu stanoviť úhradu tejto sumy v splátkach, nakoľko je

samoživiteľka.

16. K odvolaniu žalovanej sa písomne podaním zo dňa 09.09.2024 vyjadril žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

17. K tvrdeniam žalovanej v odvolaní žalobca uviedol, že sama žalovaná nemá jasno v tom, na základe
akého titulu má mať pohľadávku voči žalobcovi, keďže raz spomína neexistujúcu pracovnú zmluvu a na
druhej strane tvrdí, že jej nebola vyplatená odmena za vykonanú prácu. Na základe pracovnej zmluvy
by bola oprávnená na vyplatenie mzdy a odmena sa uhrádza na základe iného právneho titulu. Pokiaľ
sama žalovaná nevie identifikovať právny dôvod svojej domnelej pohľadávky, tak ju nevedia identifikovať

ani ňou navrhnutí svedkovia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná absolútne nevie posúdiť, na základe
akého titulu si nárokuje pohľadávku vo výške 1,5 mil. HUF, pričom jej nie je zrejmý nielen titul, ale ani
výška pohľadávky. V rámci dokazovania totiž sumu 1,5 mil. priraďuje jednak k nevyplatenej odmene,
taktiež k dlhom jej matky, úverovým zmluvám, atď.

Faktom zostáva, že žalovaná si odpísala uvedenú čiastku ako v daný deň najvyššiu možnú povolenú
sumu na prevod na základe neoprávneného prístupu na účet žalobcu, čo mu aj potvrdila. Zo správy,
ktorú mu napísala vyplýva, že konateľ žalobcu nekonal tak, ako mal, a preto je „ľahší“ o 1,5 mil. HUF.
Z uvedeného vyplýva, že je dôvodné podozrenie, že žalovaná naplnila skutkovú podstatu viacerých
trestných činov, na základe čoho začali orgány činné v trestnom konaní konať, pričom v súčasnosti je

trestné konanie prerušené na čas do rozhodnutia v tejto veci, nakoľko by bolo nehospodárne vykonávať
duplicitne tie isté dôkazy.K tvrdeniam žalovanej, že má právo zadržať finančné prostriedky žalobcu uvádza, že žalovaná v
žiadnom prípade nemôže realizovať zádržné právo, nakoľko na uplatnenie tohto postupu nie sú dané
v danom prípade žiadne okolnosti. Zádržné (retenčné) právo je vecno-právny prostriedok, ktorý slúži

veriteľovi na zabezpečenie jeho splatnej peňažnej pohľadávky, ktorý vzniká jednostranným prejavom
veriteľa a spočíva vo faktickom zadržaní veci, ktorú je inak povinný vydať. Predmetom retencie môže
byť iba hnuteľná vec, ktorá sa nachádza v dispozícií veriteľa v súlade s právom a ktorú je inak povinný
vydať. Svojvoľné alebo ľstivo odňatú vec nemožno po práve vôbec zadržiavať.

K tvrdeniu žalovanej, že sa žalobca nevyjadril k jej námietke k zvukovým nahrávkam uvádza, že žalobca
sa vyjadril ku všetkým námietkam žalovanej, pričom žalovaná nepoprela, že sa jedná o nahrávky, na
ktorých je zachytený jej hlas. Taktiež nepoprela, že sa jedná o komunikáciu medzi ňou a konateľom
žalobcu. Žalovaná taktiež nepoprela, že doručené preklady správ obsahujú preklady správ, ktoré
prebiehali medzi ňou a konateľom žalobcu.

Pokiaľ súd priznal žalobcovi úroky z omeškania, tieto priznal v súlade s platným právnym režimom.
Sadzba zákonných úrokov z omeškania je pre občianskoprávne vzťahy vo výške základnej úrokovej
sadzby ECB zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Nie je teda rozhodujúce, či žalovaný vykazuje zisky
alebo nie.

Žalovaná bez súhlasu žalobcu previedla finančné prostriedky z jeho účtu na svoj účet, ktorý bol v konaní
riadne identifikovaný. Túto skutočnosť žalovaná ani nepoprela, právo naopak uznala, keď uviedla, že
na uvedené finančné prostriedky má právo, nakoľko aj ona má pohľadávku voči žalobcovi. Uvedené
konanie žalovanej zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a z uvedeného dôvodu súd
rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil.

18. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu reagovala len konštatovaním, že trvá na svojich doterajších
tvrdeniach.

19. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom zdôrazňuje,

že v zmysle § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, nakoľko nebol
splnený ani jeden zákonný predpoklad umožňujúci výnimku z tohoto ustanovenia.

20. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu dospel odvolací súd
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdiť.

Odvolací súd tento záver vyvodil zo zistenia, že skutkové závery zistené súdom prvej inštancie považuje
za správne a zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu, čo sa vzťahuje aj na právne posúdenie
uplatneného nároku, ktoré zodpovedá vykonanému dokazovaniu.

Odvolací súd preto v prevažnej časti súhlasí s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a preto
nebude tieto dôvody nadbytočne opakovať.

21. V záujme predídenia arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu považuje odvolací súd za potrebné

zaujať stanovisko aj k odvolaniu žalovanej.

V prvom rade musí odvolací súd zdôrazniť, že značná časť odvolania, bez ohľadu na posúdenie, či
sú tvrdenia žalovanej pravdivé alebo nie, sú vo vzťahu k uplatnenému nároku právne irelevantné, t. j.
pre posudzovanú vec právne bezvýznamné. Uvedené sa vzťahuje na žalovanou požadované skúmanie

spletitosti vzťahov medzi ňou a konateľom žalobcu, na spôsob vedenia účtovníctva spoločnosťou
žalobcu, na spôsob ako sa žalobca správal, resp. pristupoval k osobám, a prečo s ňou odmietol uzatvoriť
pracovnú zmluvu.

22. Odvolací súd dáva do pozornosti závery súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých je predmetom žaloby

nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré získala žalovaná tým, že boli prevedené finančné
prostriedky vo výške 1.500.000 forintov (4.176,-- eur) z účtu spoločnosti žalobcu na jej účet bez toho,
aby bol k prevodu týchto finančných prostriedkov súhlas žalobcu. Je nesporné, že táto skutočnosť bola
v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná. Zo samotnej žaloby, ale aj z následného dokazovaniaje zrejmé, že žalobca nemal vedomosť o zamýšľanom prevode predmetných finančných prostriedkov,
a teda nemohlo ísť o plnenie súvisiace s podnikateľskou alebo inou činnosťou žalobcu. Právny dôvod
prípadného poskytnutého peňažného plnenia predsa musí mať ten, resp. musí tvrdiť ten, kto finančné

prostriedky poskytuje a nie ich príjemca, ktorému boli prevedené na účet bez vedomosti žalobcu
o zamýšľanom prevode.

Z uvedeného je preto zrejmé, že takouto transakciou k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovanej došlo, nakoľko nebol predložený žiaden účtovný, resp. iný doklad preukazujúci dôvodnosť

predmetného prevodu – transakcie.

23. Žalovaná v priebehu súdneho konania volila rôzne druhy svojej obrany od tvrdenia, že ona si na
svoj účet žiadne finančné prostriedky patriace žalobcovi nepreviedla, cez tvrdenie, že išlo o peniaze,
ktoré jej žalobca poslal ako výplatu za jej prácu v prospech žalobcu, až po neurčite vznesenú
kompenzačnú námietku zo strany žalovanej. Už aj z tohto dôvodu sa obrana žalovanej javí ako účelová

a nedôveryhodná.

24.Vprípadeakobranažalovanejspočívanatvrdení,žeajžalobcadlhujepeniazejej,bolonažalovanej,
aby si kvalifikovaným spôsobom tento nárok voči žalobcovi uplatnila, či už vzájomnou žalobu alebo
hmotnoprávnou námietkou (započítanie).

Žalovaná, ak tvrdí, že má taktiež voči žalobcovi splatnú pohľadávku, resp. pohľadávky, musí ich
dôvodnosť preukazovať a z hmotnoprávnej námietky musí byť nad všetku pochybnosť zrejmé, z akého
právneho titulu táto pohľadávka vznikla a v akej výške túto započítava voči žalovanej sume, aby bolo
zrejmé v akom rozsahu zostali tieto pohľadávky neuspokojené.

Je potrebné uviesť, že hoci žalovaná sa v priebehu konania viackrát vyjadrovala, že aj jej žalobca dlží
určité finančné prostriedky, nikdy počas konania presne nešpecifikovala z akého titulu a v akej výške
si svoje tvrdené pohľadávky započítava (či už ide o tvrdený nárok z prípadného pracovno-právneho
vzťahu, alebo z titulu pôžičky a pod.).

25. V tomto smere preto súd prvej inštancie správne odmietol vykonať žalovanou navrhnuté
dokazovanie, ktoré podľa žalovanej malo preukazovať, že žalovaná vykonávala pre žalobcu určité
práce a komunikovala s obchodnými partnermi žalobcu. Na to, aby žalovaná preukázala dôvodnosť
a existenciu svojej tvrdenej pohľadávky bolo totiž potrebné, aby preukázala existenciu dohody (či už

pracovnej alebo inej) na základe, ktorej jej vznikol nárok na ňou tvrdenú odmenu.

To sa vzťahuje aj na žalovanou tvrdenú pohľadávku, ktorá jej vznikla tým, že si zobrala spotrebiteľský
úver a sumu úveru poskytla žalobcovi, aby ju použil na výplatu zamestnancov žalobcu.

26. Odvolací súd nespochybňuje, že žalovaná mohla pre žalobcu vykonávať určité činnosti, napr.
komunikácia s obchodnými partnermi žalobcu a pod., ale bolo potrebné preukázať, či sa tak dialo
na nejakom zmluvnom základe a jeho existenciu, t. j. dohodu o tom, v akom rozsahu bola poverená
vykonávaním prác v prospech žalobcu a aká bola dohoda na odmene za takúto prácu. Žalovanou
navrhované dokazovanie by túto skutočnosť nepreukázalo, nakoľko ako už bolo uvedené samotnou

žalovanou, malo preukázať len to, že nejakú činnosť v prospech žalobcu vykonávala.

27. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie ju odmietol vypočuť
k tomu čo robila v práci u žalobcu, nakoľko zo žiadnej zo zápisníc to nevyplýva, tak ako z nich nevyplýva
ani námietka žalovanej proti nesprávnej protokolácii jej výpovede.

28. Všetky vyššie uvedené dôvody potom viedli odvolací súd k záveru o potrebe napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

29. Nakoľko žalobca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, priznal mu odvolací súd v súlade

s ust. § 255 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.