Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123222093
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6123222093.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A.
XX/XX a 2/ C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F. XXX/XX, právne zastúpených Mgr. Mariannou
Paulíkovou, advokátkou, so sídlom Bratislava – mestská časť Karlova Ves, Karloveské rameno 8/A,
IČO: 42 129 125, proti žalovanej G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J., A. XXXX/XX, právne zastúpenej

JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o., so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, IČO: 46 528 644,
o zaplatenie 29.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, č. k. PB-13C/22/2023-200 zo dňa 27. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III.
o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalovanejuložilpovinnosťvrátiťžalobcom1/a2/spoločne
a nerozdielne kúpnu cenu vo výške 10.600,- eur, vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 77,22 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 10.600,- eur od 14.02.2023 do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./, vo zvyšku žalobu zamietol /výrok II./ a žalovanej
priznal nárok voči žalobcom 1/ a 2/ na náhradu trov konania v rozsahu 54,90 %, ktorú náhradu trov

konania sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne do troch dní
od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá
súdny úradník /výrok III./.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa
podanou žalobou domáhali zaplatenia sumy 29.000,- eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnili

tým, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 6C/58/2020-112 zo
dňa 07.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 17Co/12/2022-142 zo
dňa 27.10.2022 súd okrem iného určil, že žalobkyňa, G. H., je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1
bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX bytového domu č. XXXX postaveného na parcele KNC č.
XXXX/XX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu a na príslušenstve o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. I. J..

Žalobcovia v postavení kupujúcich nadobudli byt od žalovanej v právnom postavení predávajúcej na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2015, a to za kúpnu cenu 29.000,- eur. Zmluvnými stranami
bolo dohodnuté, že kúpna cena bude uhradená kupujúcimi, v deň podpisu kúpnej zmluvy, takto: sumu
14.987,- eur uhradili žalobcovia záložnému veriteľovi TRUSTFIN, s.r.o. a zvyšnú časť 14.013,- eur
uhradili žalobcovia predávajúcej /žalovanej/ na pošte prostredníctvom poštovej poukážky. V zmysle
odôvodnenia uvedeného rozsudku, súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je neplatná. Vzhľadom

na skutočnosť, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k bytu, evidujú žalobcovia voči žalovanej
k dnešnému dňu pohľadávku vo výške 29.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia (žalobcamizaplatená kúpna cena, nevrátená žalovanou). Žalovaná uviedla, že žalobcami nárokovaná suma je
uplatnená v nesprávnej výške, nie je v súlade so skutkovými okolnosťami prípadu. Žalovaná
už v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6C/58/2020 rozporovala

úhradu celej kúpnej ceny vo výške 29.000,- eur zo strany žalobcov. Žalovaná sumou vo výške 14.013,-
eur nikdy nedisponovala, táto jej zo strany žalobcov nebola riadne odovzdaná. Táto skutočnosť bola
konštatovaná aj v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 6C/58/2020-112,
kde súd konštatoval, že otáznou zostala skutočnosť, či bola žalovanej vyplatená celá kúpna cena z
bytu (resp. dohodnutá polovica kúpnej ceny). Uvedeným rozsudkom súd rozhodol o určení vlastníckeho

práva žalovanej k predmetnému bytu, a to z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2015 s
poukazom na ust. § 39a Občianskeho zákonníka. Žalovaná po neplatnom predaji predmetného bytu
uzavrela so žalobcami zmluvu o krátkodobom nájme bytu, a to dňa 01.01.2016. Následne na základe
tejto zmluvy ďalej byt užívala formou nájomného vzťahu, pričom dňa 01.01.2020 bola podpísaná nová
zmluva o krátkodobom nájme. Žalovaná v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2016 bola
povinná platiť žalobcom nájomné vo výške 200,- eur mesačne a úhrady za plnenia poskytované

s užívaním predmetu nájmu vo výške 227,32 eur mesačne. Žalovaná platila žalobcom mesačne
sumu vo výške 427,32 eur mesačne od 01.01.2016 do septembra roku 2019. Od septembra roku 2019
platila žalovaná žalobcom sumu vo výške 460,- eur mesačne, a to na základe pokynu od žalobcov. V
zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2020 bola žalovaná povinná platiť žalobcom sumu nájomného
vo výške 240,- eur mesačne, pričom suma úhrad za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu

nebola v zmluve určená. Za obdobie od 01.01.2016 do 31.08.2019 žalovaná platila žalobcom sumu
nájomného vo výške 200,- eur, t. j. spolu nájomné za uvedené obdobie predstavuje sumu vo výške
8.800,- eur. Za obdobie od 01.09.2019 do 31.12.2022 platila žalovaná žalobcom sumu nájomného
odhadom vo výške 240,- eur, hoci vzhľadom na to, že v zmluve zo dňa 01.01.2020 nebola
určená výška sumy úhrad za plnenia poskytované s užívaním, nie je možné určiť, aká

časť z celkovej mesačnej sumy platenej žalovanou vo výške 460,- eur bola použitá
na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a aká časť predstavovala nájomné. Napriek tomu
vychádzajúc zo sumy 240,- eur za obdobie od 01.09.2019 do 31.12.2022
predstavuje suma nájomného minimálne vo výške 9.600,- eur. Spolu tak uhradila žalovaná žalobcom
za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2022 len nájomné minimálne vo výške 18.400,- eur. Vzhľadom

na to, že kúpna zmluva je od počiatku neplatná, a žalovaná sa považuje za vlastníčku predmetného
bytu od počiatku, nemohol platne vzniknúť ani nájomný vzťah medzi žalovanou a žalobcami. Sumy
plnenia, ktoré žalovaná za dotknuté obdobie poskytla žalobcom, predstavujú bezdôvodné obohatenie
na strane žalobcov minimálne vo výške 18.400,- eur, ktorá pohľadávka žalovanej voči žalobcom by mala
byť zohľadnená. K tvrdenému bezdôvodnému obohateniu žalovanej malo dôjsť v októbri roku 2015, od

kedy plynula objektívna premlčacia lehota 3 roky. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného
nároku žalobcu, ku ktorému premlčaniu došlo najneskôr v októbri roku 2018.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica, č. k. 6C/58/2020-112 zo dňa 07.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,

č. k. 17Co/12/2022-142 zo dňa 27. októbra 2022 súd okrem iného určil, že žalobkyňa
(v tomto konaní žalovaná), je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 bytu č. 1 na prízemí
vo vchode č. XX bytového domu č. XXXX postavené na parcele KNC XXXX/XX a k
nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na
príslušenstve o veľkosti 9890/319356, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. I. J.. Z čiastočného výpisu z

LV č. XXXX je zrejmé, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 bytu č. 1 na
prízemí vo vchode č. XX bytového domu č. XXXX postavené na parcele KNC XXXX/
XX, k. ú. I. J.. Kúpnou zmluvou zo dňa 02.10.2015 vyplýva, že žalovaná ako predávajúca previedla
vlastníctvo k 4-izbovému bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX bytového domu č. XXXX postaveného
na parcele KNC XXXX/XX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

a zariadeniach domu a na príslušenstve XXXX/XXXXXX zapísanom na LV č. XXXX, k.
ú. I. J. na žalobcov 1/ a 2/ ako kupujúcich za kúpnu cenu 29.000,- eur. Bolo
dojednané, že kúpna cena bude uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy kupujúcimi tak, že sumu
14.987,- eur uhradia záložnému veriteľovi TRUSTFIN, s.r.o, a zvyšná časť 14.013,- eur bude uhradená
predávajúcemu na pošte prostredníctvom poštovej poukážky. Z potvrdenia o vklade hotovosti od Tatra

banka, a.s. je zrejmé, že dňa 02.10.2015 bola uhradená suma 14.987,- eur na účet IBAN: A. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX s poznámkou „vyplatenie pohľad. G. H.“. Z poštového poukazu na adresu 1.
trieda vyplýva, že dňa 02.10.2015 bola žalovanej vyplatená suma 14.013,- eur od odosielateľa - žalobcu
1/. Dňa 01.01.2016 uzatvorili strany sporu Zmluvu o krátkodobom nájme bytu, podľa ktorej žalobcoviaako prenajímatelia prenajali žalovanej a jej synovi ako nájomcom predmetnú nehnuteľnosť. Zároveň
sa v čl. IV. bod 4.1 dohodli, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 200,- eur/
mesačne a úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu (elektrická energia, plyn,

SIPO, vodné, stočné, správca bytového domu) vo výške 227,32 eur/mesačne. V čl. IV. bod 4.4 zmluvy
mali ďalej dohodnuté, že daň z nehnuteľnosti platí prenajímateľ. Dňa 01.01.2020 uzatvorili strany sporu
Zmluvu o krátkodobom nájme bytu, podľa ktorej žalobcovia ako prenajímatelia prenajali žalovanej ako
nájomcovi predmetnú nehnuteľnosť. Zároveň sa v čl. IV. bod 4.1 dohodli, že nájomcovia sú povinní platiť
prenajímateľovi nájomné vo výške 240,- eur/mesačne a úhrady za plnenia poskytované s užívaním

predmetunájmu.Včl.IV.bod4.4zmluvymaliďalejdohodnuté,žedaňznehnuteľnostiplatíprenajímateľ.
Z poštových podacích lístkov vyplýva, že C. H. uhradil žalobcovi sumu 427,32 eur dňa 23.04.2016,
23.02.2016, 18.07.2016, 17.06.2016, 29.06.2016, 18.05.2016, 13.10.2017, 24.11.2017, 20.01.2017,
13.12.2017, sumu 159,57 eur dňa 29.06.2016, sumu 709,28 eur dňa 29.11.2016, sumu 1.000,- eur dňa
28.12.2016, a žalovaná sumu 4.000,- eur dňa 06.08.2018, sumu 460,- eur dňa 24.08.2020, 25.09.2020,
23.11.2020, 21.12.2020, 19.10.2020, 25.01.2021, 21.05.2021, 27.09.2021, 22.02.2021, 22.03.2021,

26.06.2021, 23.07.2021 a 23.08.2021. Z príjmových pokladničných dokladov je zrejmé, že
žalovaná uhradila žalobcovi 1/ a 2/ nájom každému vo výške 120,- eur dňa 25.01.2020, 25.02.2020,
27.12.2019, 25.11.2019, 25.10.2019, 25.07.2019, 25.08.2019, 25.09.2019, 25.05.2019, 25.04.2019,
25.03.2019, 25.02.2019, 25.01.2019, 25.01.2017 (iba žalovanému 2/). Z výpisov VÚB banka je zrejmé,
že dňa 02.11.2015 a 02.12.2015 boli z účtu IBAN:A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaúčtované

platby vo výške 152,19 eur na OSBD Považská Bystrica a vo výške 13,04 eur na OSBD
Považská Bystrica - fond opráv. Platby na OSBD - fond opráv vo výške 54,93 eur boli uhradené dňa
04.01.2016, 02.02.2016, 02.03.2016, 01.04.2016, 07.04.2016, 02.05.2016, 02.06.2016, 01.07.2016,
02.08.2016, 02.09.2016, 30.09.2016, 02.11.2016, 02.12.2016, 20.01.2017, 02.02.2017, 02.03.2017,
31.03.2017, 02.05.2017, 02.06.2017, 30.06.2017, 02.08.2017, 31.08.2017, 02.10.2017, 02.11.2017,

01.12.2017, 02.01.2018, 01.02.2018, 01.03.2018, 29.03.2018, 30.04.2018, 01.06.2018, 29.06.2018,
01.08.2018, 31.08.2018, 01.10.2018, 31.10.2018, 30.11.2018, 31.12.2018, 01.02.2019, 01.03.2019,
01.04.2019, 30.04.2019, 31.05.2019, 01.07.2019, 01.08.2019, 30.08.2019, 01.10.2019, 31.10.2019,
29.11.2019, 31.12.2019, 24.01.2020, 25.02.2020, 25.03.2020, 24.04.2020, 25.05.2020, 25.05.2020,
24.07.2020, 25.08.2020, 25.09.2020, 23.10.2020, 25.11.2020, 23.12.2020, 25.01.2021, 25.02.2021,

25.03.2021, vo výške 75,88 eur dňa 23.04.2021, 25.05.2021, 25.06.2021, 23.07.2021, 25.08.2021,
24.09.2021, 25.10.2021, 25.11.2021, 23.12.2021, 25.01.2022, 25.02.2022, 25.03.2022, 25.04.2022,
25.05.2022, 24.06.2022, 25.07.2022, 25.08.2022, 23.09.2022, 25.10.2022, 25.11.2022, 23.12.2022.
Platby na OSBD - služby vo výške 134,52 eur boli uhradené dňa 02.02.2016,
02.03.2016, 01.04.2016, 02.05.2016, 02.06.2016, 01.07.2016, 02.08.2016, 02.09.2016, 30.09.2016,

02.112016, 02.12.2016, 20.01.2017, 02.02.2017, 02.03.2017, 31.03.2017, 02.05.2017 a 02.06.2017,
vo výške 157,20 eur dňa 11.08.2017, vo výške 137,02 eur dňa 02.01.2018, 01.02.2018,
01.03.2018, 29.03.2018, 30.04.2018, 01.06.2018, 29.06.2018, 01.08.2018, vo výške 118,25 eur dňa
31.08.2018, 01.10.2018, 31.10.2018, 30.11.2018, 31.12.2018, 01.02.2019, vo výške 118,75
eur dňa 01.03.2019, 01.04.2019, 30.04.2019, 31.05.2019, 01.07.2019, 01.08.2019, vo výške

148,55 eur dňa 30.08.2019, 01.10.2019, 29.10.2019, 29.11.2019, 27.12.2019, vo výške
150,35 eur dňa 24.01.2020, 25.02.2020, 25.03.2020, 24.04.2020, 25.05.2020, 25.06.2020, 24.07.2020,
25.08.2020, vo výške 137,85 eur dňa 25.09.2020, 23.10.2020, 25.11.2020, 23.12.2020, 25.01.2021,
25.02.2021, 25.03.2021, 23.04.2021, 25.05.2021, 25.06.2021, 23.07.2021, vo výške 159,47 eur dňa
25.08.2021, 24.09.2021, 25.10.2021, 25.11.2021, 23.12.2021, 25.02.2022, 25.03.2022, 25.04.2022,

25.05.2022, 24.06.2022, 25.07.2022, 25.08.2022, 23.09.2022, 25.10.2022, 29.11.2022, vo výške 180,90
eur dňa 25.01.2022. Dňa 07.06.2016 bol OSBD Považská Bystrica uhradený nedoplatok vo výške
159,57 eur. Na účet boli vyplatené preplatky od SPP, a.s. dňa 06.12.2016 vo výške 11,04 eur, dňa
07.12.2017 vo výške 14,09 eur, dňa 27.12.2019, 26.11.2020 a 25.11.2021 vo výške 6,-
eur a preplatky od SSE, a.s. dňa 29.03.2016 vo výške 49,71 eur, dňa 04.04.2017 vo výške 73,22 eur,

dňa 29.03.2018 vo výške 5,28 eur. Platby na SSE vo výške 32,- eur boli uhradené dňa 14.01.2016,
12.02.2016, 14.03.2016 a 14.04.2016, vo výške 23,- eur dňa 19.04.2016, 13.05.2016, 14.06.2016,
14.07.2016, 12.08.2016, 14.09.2016, 14.10.2016, 14.11.2016, 14.12.2016, 20.01.2017, 14.02.2017,
14.03.2017, 13.04.2017, vo výške 20,50 eur dňa 12.05.2017, 14.06.2017, 14.07.2017, 14.08.2017,
14.09.2017, 13.10.2017, 14.11.2017, 14.12.2017, 14.02.2018, 14.03.2018 a 13.04.2018, vo výške 51,60

eur dňa 30.05.2018, vo výške 31,- eur dňa 19.06.2018, 13.07.2018, 14.08.2018,
14.09.2018, 18.09.2018, 12.10.2018, 14.11.2018, 14.12.2018, 14.01.2019, 14,02,2019, 14.03.2019,
vo výške 73,94 eur dňa 25.03.2019, vo výške 24,- eur dňa 12.04.2019, 14.05.2019, 14.06.2019,
12.07.2019, 15.08.2019, 13.09.2019, 11.10.2019, 13.11.2019, 13.12.2019, 13.01.2020, 13.02.2020,13.03.2020, 09.04.2020, 13.05.2020, 12.06.2020, 13.07.2020, 13.08.2020, 11.09.2020, 13.10.2020,
13.11.2020, vo výške 25,- eur dňa 12.04.2021, 12.05.2021, 11.06.2021, 12.07.2021, 12.08.2021,
10.09.2021, 12.10.2021, 12.11.2021, 15.12.2021, 13.01.2022, 11.02.2022, 04.03.2022, vo výške 13,-

eurdňa12.02.2021,vovýške27,-eurdňa11.04.2022,11.05.2022,14.06.2022,12.07.2022,08.08.2022,
07.09.2022, 12.10.2022, 04.11.2022, 06.12.2022, nedoplatok vo výške 10,87 eur dňa 26.04.2018, vo
výške 10,26 eur dňa 11.03.2021, montáž elektromera vo výške 51,60 eur dňa 15.02.2021. Platby na
SPP vo výške 6,- eur boli uhradené dňa 14.03.2016, 14.04.2016, 13.05.2016, 14.06.2016, 14.07.2016,
12.08.2016, 14.09.2016, 14.10.2016, 14.11.2016, 14.12.2016, 20.01.201, 14.02.2017, 14.03.2017,

13.04.2017, 12.05.2017, 14.06.2017, 14.07.2017, 14.08.2017, 14.09.2017, 13.10.2017, 14.11.2017,
14.12.2017, 22.01.2018, 14.02.2018, 14.03.2018, 13.04.2018, 14.05.2018, 14.06.2018, 13.07.2018,
14.08.2018, 14.09.2018, 12.10.2018, 14.11.2018, 27.11.2018, 14.12.2018, 14.02.2019, 14.02.2019,
14.03.2019, 12.04.2019, 14.05.2019, 14.06.2019, 12.07.2019, 14.08.2019, 13.09.2019, 14.10.2019,
14.11.2019, 13.12.2019, 14.01.2020, 14.02.2020, 13.03.2020, 09.04.2020, 13.05.2020, 12.06.2020,
13.07.2020, 13.08.2020, 11.09.2020, 13.10.2020, 13.11.2020, 11.12.2020, 13.01.2021, 12.02.2021,

12.03.2021, 13.04.2021, 13.05.2021, 11.06.2021, 13.07.2021, 13.08.2021, 13.09.2021, 13.10.2021,
29.10.2021, 12.11.2021, 30.11.2021, 13.12.2021, 13.01.2022, 11.02.2022, 04.03.2022, 11.04.2022,
11.05.2022, 14.06.2022, 12.07.2022, 08.08.2022, 07.09.2022, 12.10.2022, 18.11.2022, 06.12.2022,
nedoplatok vo výške 5,87 eur dňa 29.11.2018, vo výške 30,42 eur dňa 27.11.2020, vo výške 46,37 eur
dňa 07.12.2021. Z vyúčtovania OSBD za rok 2017 je zrejmé, že žalobcovi 1/ bude vrátený preplatok vo

výške 271,60 eur, ktorý bol vyplatený na účet žalobcu 1/ dňa 27.06.2018. Z vyúčtovania za rok 2018 je
zrejmé, že žalobcovi 1/ bude vrátený preplatok vo výške 132,71 eur, ktorý bol vrátený dňa
24.06.2019. Z vyúčtovania za rok 2019 vyplýva, že žalobcovi 1/ bude vrátený preplatok vo výške
4,62 eur. Z vyúčtovania za rok 2020 vyplýva, že žalobcovi 1/ bude vrátený preplatok vo výške 27,39 eur.
Z vyúčtovania za rok 2021 vyplýva, že žalobcovi 1/ bude vrátený preplatok vo výške 148,90 eur, ktorý

mu bol vrátený dňa 20.06.2022. Slovenská pošta a.s. v odpovediach na dopyt 13.12.2023 predložila
fotokópiu predmetného poštového poukazu „dodaj“ zo dňa 02.10.2015 na Pošte Považská Bystrica 1,
podacie číslo 40020, vložená suma 14.013,- eur. Po overení totožnosti adresát doklad vlastnoručne
podpísal a peniaze prevzala osoba, ktorá predložila doklad totožnosti OP: K.. Tiež predložila fotokópiu
predmetného poštového poukazu „podaj“ zo dňa 02.10.2015 na Pošte Považská Bystrica 1, podacie

číslo 40020, vložená suma 14.013 eur. Predmetný poukaz bol podaný aj vyplatený dňa 02.10.2015 na
Pošte Považská Bystrica 1, na základe čoho je možné predpokladať, že odosielateľ aj
adresát boli na pošte pravdepodobne spolu. Časový údaj podaj-dodaj z informačného
systému však už zistiť nevedia. Doklady a údaje o zásielke, tiež osobné údaje odosielateľa, adresáta a
nimi splnomocnených/poverených osobách, uchováva Slovenská pošta, a.s., tri roky odo dňa podania

zásielky, ak ide o podacie doklady alebo tri roky odo dňa dodania, ak ide o dodacie doklady, a preto
nevedeli poskytnúť požadované dokumenty k zásielke 40020.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 100 ods. 1 a 2, § 101, §
107ods.1až3,§451ods.1a2,§457,§517ods.1a2,§580,§581ods.2, §700ods.1zákonač.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník). Uviedol,
že v konaní nebolo sporné, že dňa 02.10.2015 žalobcovia v právnom postavení kupujúcich nadobudli
byt od žalovanej v právnom postavení predávajúcej na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2015, a to
za kúpnu cenu 29.000,- eur a že časť kúpnej ceny vo výške 14.987,- eur žalobcovia uhradili
záložnému veriteľovi TRUSTFIN, s.r.o. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná po predaji predmetného bytu

uzavrela so žalobcami zmluvu o krátkodobom nájme bytu, a to dňa 01.01.2016. Následne na základe
tejto zmluvy ďalej byt užívala formou nájomného vzťahu, pričom dňa 01.01.2020 bola podpísaná nová
zmluva o krátkodobom nájme. Žalovaná v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2016 bola povinná
platiť žalobcom nájomné vo výške 200,- eur mesačne a úhrady za plnenia poskytované
s užívaním predmetu nájmu vo výške 227,32 eur mesačne, od 01.09.20219 plnila

žalovaná nájomné vo výške 240,- eur mesačne a v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2020 bola
žalovaná povinná platiť žalobcom sumu nájomného vo výške 240,- eur mesačne, pričom suma úhrad
za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu nebola v zmluve určená. Ďalej súd považoval za
nespornéto,žerozsudkomOkresnéhosúduPovažskáBystrica,č.k.6C/58/2020-112zodňa07.10.2021
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 27.10.2022 súd okrem iného určil, že žalobkyňa

je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na
spoločnýchčastiachazariadeniachdomuanapríslušenstve.Čosatýkavznesenejnámietkypremlčania
právanavráteniekúpnejceny,súdpoukázalna§107ods.3Občianskehozákonníka, zktorého
vyplýva, že ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať. Pri tzv. synalagmatických záväzkoch, teda záväzkoch so vzájomným plnením,
by bola v dôsledku aplikácie režimu § 457 Občianskeho zákonníka poskytnutá jednej strane záväzku

neodôvodnená výhoda spočívajúca v nemožnosti vzniesť námietku premlčania voči naň pripadajúcemu
plneniu. Ak si strany neplatnej alebo zrušenej zmluvy už na základe nej plnili, pôjde o synalagmatickú
reštitučnú povinnosť vydať si bezdôvodné obohatenie navzájom. Ak by však proti sebe v tomto prípade
stáli povinnosť vrátiť peňažné plnenie oproti „vydaniu“ vlastníckeho práva, bolo by krajne nespravodlivé
umožniť namietať premlčanie len jednej strane záväzku (na druhej strane záväzku stojí nepremlčateľné

vlastnícke právo). Preto súd na podanú námietku premlčania v tejto časti neprihliadol. Žalovaná
namietala neobdržanie časti kúpnej ceny vo výške 14.013,- eur. Súd tomuto tvrdeniu žalovanej neuveril,
nakoľko táto kúpna cena jej mala byť, resp. bola vyplatená dňa 02.10.2015 a žalovaná až v konaní
vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 6C/58/2020, t. j. po 5 rokoch začala tvrdiť,
že jej táto suma vyplatená nebola. Pripojený poštový poukaz preukazuje, že táto suma bola žalovanej
vyplatená, nakoľko samotná Slovenská pošta, a.s. potvrdila, že predmetný poštový poukaz „dodaj“

vlastnoručne podpísala a peniaze prevzala osoba, ktorá predložila doklad totožnosti OP: K. a
žalovaná nerozporovala skutočnosť, že nešlo o jej doklad totožnosti a sama vo svojej výpovedi uviedla,
že si na deň podpisu kúpnej zmluvy (čo bol aj deň vyplatenia predmetných finančných prostriedkov)
nespomína. Súdu sa javí ako vysoko nepredstaviteľné, že by pracovník pošty vyplatil peniaze niekomu
inému, ako je ten, ktorý je uvedený ako vlastník predloženého občianskeho preukazu. Vzhľadom na

vyššie uvedené mal súd za to, že predmetná suma 14.013,- eur bola žalovanej dňa
02.10.2015 vyplatená. Súd považoval za relevantnú námietku žalovanej týkajúcu sa uhradeného
nájomného za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2022, v ktorom žalovaná (resp.
spolu s jej synom) uhrádzala nájomné za užívanie predmetného bytu, a to za obdobie od 01.01.2016 do
31.12.2016 vo výške 200,- eur/mesačne, t. j. spolu vo výške 2.400,- eur, od 01.01.2017 do

31.12.2017 vo výške 200,- eur/mesačne, t. j. spolu vo výške 2.400,- eur, od 01.01.2018 do 31.12.2018
vo výške 200,- eur/mesačne, t. j. spolu vo výške 2.400,- eur, od 01.01.2019 do 31.08.2019 vo výške
200,- eur/mesačne, t. j. spolu vo výške 1.600,- eur, od 01.09.2019 do 31.12.2019 vo výške 240,- eur/
mesačne, od 01.01.2020 do 31.12.2020 vo výške 240,- eur/mesačne, t. j. spolu vo výške 2.880,-
eur, od 01.01.2021 do 31.12.2021 vo výške 240,- eur/mesačne, t. j. spolu vo výške 2.880,-

eur a od 01.01.2022 do 31.12.2022 vo výške 240,- eur/mesačne, t. j. spolu vo výške 2.880,- eur.
Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že niektoré poštové poukazy boli uhradené synom žalovanej (ako
účastníkom nájomného vzťahu). Žalovaná spolu so synom tak žalobcom za obdobie od 01.01.2016 do
31.12.2022 uhradili na nájomnom sumu 18.400,- eur (žalobcovia nesporili úhrady nájomného),
ktoré žiadala žalovaná vrátiť a súd túto jej námietku posúdil ako kompenzačnú námietku. Vlastnícke

právo žalobcov 1/ a 2/ v čase uzatvárania nájomných zmlúv k predmetnej nehnuteľnosti neexistovalo s
poukazom na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 6C/58/2020-112 zo
dňa 07.10.2021, právoplatný dňa 15.12.2022, preto vzniklo na strane žalobcov bezdôvodné obohatenie
plnenímnájomnéhozneplatnéhoprávnehoúkonu(kúpnejzmluvyzodňa02.10.2015) vzmysle
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v tomto prípade namietali premlčanie bezdôvodného

obohatenia úhrad žalovanej pred dňom 26.03.2021. Súd mal za to, že v danom prípade je v zmysle §
107 ods. 2 potrebné uplatniť 10 ročnú premlčaciu dobu, nakoľko zo strany žalobcov išlo o úmyselné
bezdôvodnéobohateniespoukazom naskutočnosť,žedôvodomneplatnostikúpnejzmluvy
podľa § 39a Občianskeho zákonníka bola úžera, ktorá pre naplnenie subjektívnych znakov príslušnej
skutkovej podstaty vyžaduje úmysel konajúcej strany. Žalobcovia svojim úmyselným konaním spôsobili

absolútnu neplatnosť právneho úkonu s účinkami ex tunc a po celý čas neplatnosti tejto zmluvy poberali
od žalovanej plnenia nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu, a to aj napriek tomu, že
si museli byť vedomí svojho konania a účinkov § 39a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené
nie je možné považovať kompenzačnú námietku žalovanej za premlčanú. Žalobcovia sa ďalej domáhali
zaplatenia sumy 18.359,16 eur titulom platieb vykonaných za žalovanú v rokoch 2015-2022

v prospech OSBD, SSE, SPP a mesta Považská Bystrica za daň z nehnuteľnosti. V zmysle
nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.01.2016 medzi žalobcami ako prenajímateľmi a žalovanou a jej
synom ako nájomcami sa zmluvné strany v čl. IV. bod 4.1 dohodli, že nájomca je povinný
platiť úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu (elektrická energia,
plyn, SIPO, vodné, stočné, správca bytového domu) vo výške 227,32 eur/mesačne. V zmysle nájomnej

zmluvy uzatvorenej dňa 01.01.2020 medzi žalobcami ako prenajímateľmi a žalovanou ako nájomcom sa
zmluvné strany v čl. IV. bod 4.1 dohodli, že nájomca je povinný platiť prenajímateľovi úhrady za plnenia
poskytované s užívaním predmetu nájmu. V čl. IV. bod 4.4 oboch zmlúv mali ďalej dohodnuté, že daň
z nehnuteľnosti platí prenajímateľ. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná ako nájomca uhrádzala plneniaposkytované s užívaním predmetu nájmu (elektrická energia, plyn, SIPO, vodné, stočné, OSBD), t. j. na
strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu sa v časti plnení poskytovaných
s užívaním predmetu nájmu (elektrická energia SSE, plyn, SIPO, vodné, stočné, OSBD) v prospech

žalobcov, ktoré žalobcovia tvrdili. Avšak z nájomných zmlúv je zrejmé, že žalobcovia
ako prenajímatelia uhrádzali daň z predmetnej nehnuteľnosti, a to v rokoch 2016 -2018 vo výške 19,80
eur/ročne a v rokoch 2019-2022 vo výške 25,74 eur/ročne. Vo vzťahu k týmto platbám
vzniesla žalovaná námietku premlčania a keďže si žalobcovia uplatnili svoj nárok vyjadrením zo dňa
10.04.2023, tak majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10.04.2020 do

10.04.2023, t. j. za úhrady dane z nehnuteľnosti za rok 2020 vo výške 25,74 eur, za rok 2021 vo výške
25,74 eur a za rok 2022 vo výške 25,74 eur, spolu 77,22 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil
žalovanej povinnosť vrátiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne kúpnu cenu vo výške 10.600,- eur
(kúpna cena 29.000,- eur ponížená o kompenzačnú námietku žalovanej v sume 18.400,- eur) a vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 77,22 eur. Žalovaná tým, že nevrátila žalobcom kúpnu cenu, dostala
sa do omeškania dňom, kedy jej bola doručená žaloba a žalobcom vznikol v zmysle § 517 ods. 1 a ods.

2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
nárok na úroky z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 10.600,- eur od 14.02.2023 do zaplatenia.

5. Keďže žalobcovia mali vo veci čiastočný úspech vo výške 22,55 % a žalovaná mala vo veci úspech vo
výške 77,45 %, súd žalovanej v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len CSP/ priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 54,90 %, ako rozdiel medzi úspechom žalobcov a žalovanej, a o ktorej výške
trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodu, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia namietajú výšku sumy 18.400,-
eur, ktorú priznal súd žalovanej ako kompenzačnú námietku. Žalovaná s odkazom na ňou predložené
dôkazy uhradila žalobcom sumy 4.100,- eur v roku 2018, 2.640,- eur v roku 2019; 2.780,- eur v
roku 2020, 3.680,- eur v roku 2021. Spolu teda 13.200,- eur (pričom časť z tejto sumy bola za nájomné a

časť za úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu) a nie 18.400,- eur. Žalovaná
v konaní nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenie o úhrade sumy 18.400,- eur
žalobcom za nájomné. Súd sa nezaoberal dôvodnosťou pohľadávky žalovanej, nakoľko si
žalovanáuplatnilakompenzačnúnámietku,ktorejpravosťavýškasúsporné(úhradyžalovanouuvedené
odhadom ako matematický výpočet, a pod.). Žalobcovia namietajú aj titul, na základe ktorého priznal

súd žalovanej vrátiť nájomné vo výške 18.400,- eur, a ktorý súd posúdil ako kompenzačnú námietku.
Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na strane žalobcov vzniklo bezdôvodné
obohatenieplnenímnájomnéhozneplatnéhoprávnehoúkonu(kúpnejzmluvyzodňa02.10.2015),avšak
žalovaná uhrádzala nájomné na základe zmluvy, resp. zmlúv o krátkodobom nájme bytu zo dňa
01.01.2016a01.01.2020 aniekúpnejzmluvyzodňa02.10.2015,akotonesprávnevyhodnotilsúd.

Uvedené preukazuje aj na bod 48 odôvodnenia, v ktorom sa okrem iného uvádza „Žalovaná v zmysle
nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2016 bola povinná platiť žalobcom nájomné vo výške 200,- eur
mesačne a úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu vo výške 227,32 eur mesačne,
od 01.09.2019 platila žalovaná nájomné vo výške 240,- eur mesačne a v zmysle nájomnej
zmluvy zo dňa 01.01.2020 bola žalovaná povinná platiť žalobcom sumu nájomného vo výške 240,- eur

mesačne, pričom suma úhrad za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu nebola v
zmluve určená“. Súd priznal nárok žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením nájomného
z neplatného právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2015), avšak nepriznal nárok žalobcom na
vydanie bezdôvodného obohatenia plnením úhrad nimi vykonanými za plnenia poskytované s užívaním
bytu, a to i napriek skutočnosti, že žalovaná po celú dobu predmet kúpnej zmluvy užívala. Vzhľadom na

to, že kúpna zmluva, ktorou žalovaná previedla predmetný byt na žalobcov, je od počiatku
neplatná, a žalovaná sa považuje za vlastníčku predmetného bytu od počiatku, nemohol platne vzniknúť
ani nájomný vzťah medzi žalovanou a žalobcami, avšak túto skutočnosť ani súd neskúmal. Súd mal
súčasne skúmať ako prejudiciálnu otázku aj platnosť zmlúv o krátkodobom
nájme bytu zo dňa 01.01.2016 a 01.01.2020, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Žalobcovia nemali

prečo uhrádzať plnenia poskytované s užívaním bytu, ktorého vlastníčkou bola po určení vlastníckeho
práva žalovaná a ktorá súčasne aj po celú dobu byt užívala. Žalovaná hradila platby nájomného titulom
zmlúv o krátkodobom nájme bytu zo dňa 01.01.2016 a 01.01.2020, a nie z kúpnej zmluvy zo dňa
02.10.2015 (ktorá bola neplatná). Pokiaľ vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/ v čase uzatvárania nájomnýchzmlúv k predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.
k. 6C/58/2020-112 neexistovalo, vzniklo tak aj na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie plnením
žalobcov za úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu, ktorý žalovaná užívala.

Žalobcom mal byť priznaný aj nárok za úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu,
tak ako ich žalobcovia vyčíslili, minimálne však vo výške 8.779,69 eur (roky 2020-2022), nakoľko v
nájomnej zmluve zo dňa 01.01.2020 suma úhrad za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu
nebola určená, ale žalobcovia tieto úhrady realizovali, čo aj preukázali listinnými dôkazmi, keď uhradili v
roku 2020 sumu 2.413,36 eur – OSBD; sumu 312,- eur – SSE; sumu 96,42 eur – SPP; sumu 25,74 eur

– MPB; spolu rok 2020: 2.847,52 eur, v roku 2021 uhradili sumu 2.610,01 eur – OSBD; sumu 248,26
eur – SSE; sumu 118,37 eur – SPP; sumu 25,74 eur – MPB; spolu rok 2021: 3.002,38 eur, v roku 2022
uhradili sumu 2.537,26 eur – OSBD; sumu 294,79 eur – SSE; sumu 72,- eur – SPP; sumu 25,74 eur
– MPB; spolu rok 2022: 2.929,79 eur. Žalovaná podľa zmluvy o krátkodobom nájme bytu uzatvorenej
dňa 01.01.2020 nebola povinná platiť prenajímateľovi úhrady za plnenia poskytované s
užívaním predmetu nájmu, teda je zrejmé, že žalovaná ako nájomca neuhrádzala plnenia poskytované

s užívaním predmetu nájmu (elektrická energia, plyn, SIPO, vodné, stočné, OSBD), tieto v období od
01.01.2020 hradili žalobcovia, čo preukázali aj listinnými dôkazmi. Pokiaľ žalovaná uhrádzala
nájomné na základe zmluvy, resp. zmlúv o krátkodobom nájme bytu zo dňa 01.01.2016
a 01.01.2020 a nie kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2015, ako to nesprávne vyhodnotil súd, nemohlo na
strane žalobcov vzniknúť úmyselné bezdôvodné obohatenie plnením nájomného, teda premlčanie 10

rokov neprichádza do úvahy. Predmetná pohľadávka žalovanej by mohla byť spôsobilá na započítanie
do výšky uplatneného nároku zo strany žalobcov v prípade, ak by o nej existovali nepochybné dôkazy
čo do základu a do výšky, čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaná predložila dôkazy svedčiace len o
čiastočných úhradách nájmu, resp. úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalobcovia namietajú
moment, v ktorom sa žalovaná dostala do omeškania s vrátením kúpnej ceny a majú za to, že súd

nesprávne zaviazal žalovanú zaplatiť úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 10.600,-
eur od 14.02.2023. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 6C/58/2020-112 súd okrem
iného určil, že žalobkyňa, G. H. je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 bytu č. 1 na prízemí vo vchode č.
XX bytového domu č. XXXX postavené na parcele KNC XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. I.
J.. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.12.2022. Nakoľko žalovaná

sa týmto dňom (15.12.2022) dozvedela na koho (žalobcov) úkor sa obohatila a v akej výške (kúpna
cena) a vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia neboli nijako povinní žalovanú na vrátenie kúpnej ceny
z neplatnej kúpnej zmluvy vyzývať, správne mal súd zaviazať žalovanú povinnosťou zaplatiť úrok z
omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 10.600,- eur od 15.12.2022 (kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok o určení vlastníckeho práva). S poukazom na uvedené žalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcom 1/
a 2/ kúpnu cenu vo výške 29.000,- eur a vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 18.359,16 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 29.000,- eur od 15.12.2022 do zaplatenia,
alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaná sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ a uviedla, že síce nie je stotožnená
s tým, že súd neuveril jej tvrdeniu o neobdržaní časti kúpnej ceny vo výške 14.013,- eur, stotožňuje
sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako takým a odvolacie dôvody namietané žalobcami nie sú
dané. Žalobcovia namietajú sumu 18.400,- eur, ktorú súd priznal žalovanej ako kompenzačnú námietku.
Žalovaná bola povinná platiť žalobcom nájomné a úhrady za plnenia poskytované s

užívaním bytu v zmysle Zmluvy o krátkodobom nájme bytu uzavretej dňa 01.01.2016 vo výške 427,32
eur mesačne (200,- eur nájomné a 227,32 eur úhrady za plnenia a v zmysle Zmluvy o krátkodobom
nájme bytu uzavretej dňa 01.01.2020 vo výške 240,- eur (nájomné) + úhrady za plnenia (v neurčenej
výške - podľa pokynu žalobcov plnila žalovaná spolu 460,- eur (skutočnosť platenia nájomného a úhrad
za plnenia žalobcovia nerozporovali). Žalovaná si v rámci kompenzačnej námietky uplatňovala voči

žalobcom len pohľadávku titulom nájomného, nie titulom úhrad za plnenia poskytované s
užívaním bytu. Nájomné plnila žalovaná v rámci platieb spolu s úhradami za plnenia, čo je zrejmé z
predložených podacích lístkov. Žalobca 1/ pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.03.2024 potvrdil,
že od žalovanej dostával sumy nájomného a keď mu prišli peniaze, zaplatil nájom, pričom súčasťou
platby nájomného boli náklady, elektrika, plyn, smeti, všetko čo sa platí za byt. Z uvedeného vyplýva, že

žalobcovia realizovali jednotlivé úhrady až po tom, čo obdržali peniaze od žalovanej, pričom
plneniazostranyžalovanejpozostávaliznájomného,akoajpríslušnýchúhrad.Zdokladovpredložených
žalobcami o jednotlivých úhradách príslušným dodávateľom energií je zrejmé, že tieto platby boli
realizované pravidelne každý mesiac, teda žalobcovia mali od žalovanej uhradené všetky mesačnéplnenia nájomného (ktorých súčasťou boli aj plnenia úhrad), z ktorých následne plnili jednotlivé úhrady.
Žalobcovia nerozporovali skutočnosť, že by žalovaná neuhradila niektorú mesačnú splátku vôbec, t. j. že
by absentovala konkrétna splátka za príslušný mesiac (namietali len skutočnosť, že niekedy sa žalovaná

omeškala, prípadne platba bola nižšia). Skutočnosti úhrady všetkých splátok nájmu zodpovedá fakt, že
počas doby trvania nájomného vzťahu žalobcovia voči žalovanej nevykonali akýkoľvek úkon týkajúci sa
vymáhania domnelej dlžnej sumy, resp. ukončenia nájomného vzťahu. Žalovaná v období od 01.01.2016
do 31.08.2019 platila žalobcom mesačne sumu vo výške 427,32 eur a následne od 01.09.2019 do
31.12.2022 mesačne sumu vo výške 460,- eur. Z týchto platieb suma nájomného bez úhrad za plnenia

spojené s užívaním bytu predstavuje 200,- eur mesačne za obdobie od 01.01.2016 do
31.08.2019spoluvovýške8.800,-eur,avovýške240,-eurod01.09.2019do31.12.2022,spoluvovýške
9.600,- eur. Suma vo výške 18.400,- eur bola uplatnená žalovanou opodstatnene ako kompenzačná
námietka platieb, ktorá bola žalovanou žalobcom uhradená počas doby, kedy užívala dotknutý byt v
právnom postavení nájomcu. Žalobca namietal titul, na základe ktorého priznal súd žalovanej uplatnenú
pohľadávku. V predmetnom prípade osud dotknutých nájomných zmlúv sleduje osud kúpnej zmluvy,

kedy v dôsledku úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka je kúpna zmluva absolútne neplatná,
teda nemohol platne vzniknúť ani súvisiaci nájomný vzťah. Absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy svojim
úmyselným konaním spôsobili žalobcovia, ktorí pripravili návrh nájomných zmlúv a tieto dali podpísať
žalovanej, pričom následne od žalovanej poberali jednotlivé plnenia nájomného. Na strane
žalobcov dochádzalo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu prijímaním plnení zo strany žalovanej.

Nie je pravdou, že žalovaná podľa zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa 01.01.2020
nebola povinná platiť prenajímateľovi úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetu
nájmu, čo vyplýva z ustanovenia čl IV ods. 4.2. Skutočnosť, že žalobcovia v nájomnej
zmluve neuviedli konkrétnu výšku úhrad, neznamená, že by žalovaná nebola povinná tieto úhrady platiť,
resp. že by tieto úhrady neplatila. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd

odvolanie žalobcov 1/ a 2/ ako nedôvodné zamietol.

8. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení uviedli, že žalobca 1/ na pojednávaní potvrdil, že nájomné
žalovaná neuhrádzala riadne (v celej výške) a ani včas. Uvedené bolo súčasne preukázané aj
svedeckouvýpoveďousvedkaH..Napodporusvojhotvrdeniapredložiližalobcovianimivykonanéplatby

za žalovanú v rokoch 2015-2022 v prospech Okresného stavebného bytového družstva, Považská
Bystrica, Stredoslovenskej energetiky (SSE), Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) a mesta
Považská Bystrica za daň z nehnuteľnosti (MPB). Z výpisov z účtu vyplýva, že žalobcovia
hradili tieto sumy z vlastných zdrojov, vždy začiatkom mesiaca, preto domnienka
žalovanej, že žalobcovia realizovali jednotlivé úhrady až po tom, čo obdržali peniaze od žalovanej,

neobstojí. Aj žalovanou predložené doklady preukazujú len čiastočné zaplatenie nájomného
a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 13.200,- eur a nie vo výške
18.400,- eur. V tomto prípade sa presunulo dôkazné bremeno na protistranu, ktorá však vyčíslila
uhradené nájomné sumou 13.200,- eur a vo zvyšku ho nepreukázala, naopak vypočítala ho odhadom
ako matematický výpočet, preto suma 18.400,- eur bola uplatnená žalovanou neopodstatnene. Nie je

možné súhlasiť ani s domnienkou žalovanej, že skutočnosti úhrady všetkých splátok nájmu zodpovedá
fakt, že počas celej doby trvania nájomného vzťahu žalobcovia voči žalovanej nevykonali akýkoľvek
úkon týkajúci sa vymáhania dlžnej sumy. Žalobcovia majú za to, že uplatnenie si práva na vymoženie
akéhokoľvek práva (v danom prípade vymoženie dlžného nájomné) je vždy s poukazom na čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky právo veriteľa a nie jeho povinnosť, teda skutočnosť, že si veriteľ dané

právo neuplatní, nezakladá domnienku o úhrade všetkých splátok nájomného. V prejednávanej veci boli
žalobcom priznané nároky z kúpnej zmluvy (z nájomných zmlúv už nie) a žalovanej boli priznané nároky
z nájomných zmlúv, ktoré súd vyhodnotil ako plnenie nájomného z neplatného právneho úkonu (kúpnej
zmluvy zo dňa 02.10.2015). Nájomné sa neplatí na základe kúpnej zmluvy, ale na základe nájomnej
zmluvy. Žalobcovia majú za to, že nie je spravodlivé, aby vzájomné nároky sporových strán

vyplývajúce z rovnakej zmluvy, tzn. zo zmlúv o krátkodobom nájme bytu zo dňa 01.01.2016 a
01.01.2020 vyhodnotil súd vo vzťahu k žalovanej ako plnenie z neplatného právneho úkonu
(kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2015) a vo vzťahu k žalobcom ako plnenie z právneho úkonu
(nájomnej zmluvy) i napriek skutočnosti, že súd vôbec neposudzoval platnosť, resp. neplatnosť zmlúv
o krátkodobom nájme bytu 01.01.2016 a 01.01.2020. Aj z tohto dôvod je rozhodnutie súdu zaťažené

vadou.Samotnážalovanávovyjadreníkodvolaniužalobcovuviedla,žesumavovýške18.400,-eurbola
žalovanou žalobcom uhradená počas doby, kedy užívala dotknutý byt v právnom postavení nájomcu.
Uvedené je možné považovať za zhodné tvrdenie sporových strán, že žalovaná plnila tútosumu (podľa žalobcov sumu 13.200,- eur) z titulu nájomných zmlúv a nie kúpnej zmluvy,
ako to nesprávne vyhodnotil súd.

9. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na
obsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu. Žalovaná považuje tvrdenia žalobcov o tom, že by neuhrádzala
mesačné platby nájomného riadne a včas za zavádzajúce. Za celú dobu trvania právneho vzťahu
žalobcovia nenamietali u žalovanej, že by z jej strany nebola uhradená niektorá zo splátok. Žalobcovia
v konaní nešpecifikovali, za ktoré obdobie evidujú voči žalovanej neuhradenú pohľadávku mesačnej

platby, pričom voči žalovanej takúto pohľadávku ani nemajú. Žalovaná v konaní predložila tie doklady,
ktorémalauschovanéanedisponujepotvrdeniamiovšetkýchplatbách.Keďžežalobcovianerozporovali,
že by žalovaná doplatila všetky príslušné mesačné platby, potom súd správne vyhodnotil pohľadávku
žalovanej voči žalobcom vo výške 18.400,- eur ako kompenzačnú námietku. Je nesporné, že žalovanej
vznikla pohľadávka voči žalobcom a je nepochybné, že na strane žalobcov došlo k bezdôvodnému
obohateniu, a to prijímaním pravidelného mesačného plnenia zo strany žalovanej. Žalovaná plnila

žalobcom za užívanie bytu aj napriek tomu, že bola vlastníčkou predmetného bytu, teda im plnila bez
právneho dôvodu. Žalovaná bola oprávnená uplatniť si kompenzačnou námietkou svoju
pohľadávku voči žalobcom, a to bez ohľadu na to, z akého právneho titulu jej pohľadávka vznikla.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu

a z dôvodov odvolania žalobcov 1/ a 2/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III.
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o povinnosti žalovanej vrátiť žalobcom 1/ a 2/ kúpnu cenu
vo výške 10.600,- eur a vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 77,22 eur, odvolaním napadnutý nebol,
a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknuté.

12. V prejednávanej veci sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 29.000,-
eur titulom vrátenia kúpnej ceny ako bezdôvodného obohatenia a zaplatenia sumy 18.359,16 eur
titulom úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu ako bezdôvodného obohatenia. Z dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2015
žalovaná ako predávajúca previedla vlastníctvo k 4-izbovému bytu č. 1 na prízemí

vo vchode č. XX bytového domu č. XXXX postaveného na parcele KNC XXXX/XX a
k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na
príslušenstve XXXX/XXXXXX zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. I. J. na žalobcov 1/ a 2/ ako kupujúcich
za kúpnu cenu 29.000,- eur. V kúpnej zmluve bolo dojednané, že kúpna cena bude uhradená v deň
podpisu kúpnej zmluvy kupujúcimi tak, že sumu 14.987,- eur uhradia záložnému veriteľovi TRUSTFIN,

s.r.o, a zvyšná suma 14.013,- eur bude uhradená predávajúcemu na pošte prostredníctvom
poštovej poukážky. Z potvrdenia o vklade hotovosti od Tatra banka, a.s. vyplýva, že dňa 02.10.2015 bola
uhradená suma 14.987,- eur na účet IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s
poznámkou „vyplatenie pohľad. G. H.“. Z poštového poukazu na adresu 1. trieda vyplýva, že dňa
02.10.2015 bola žalovanej vyplatená suma 14.013,- eur od odosielateľa - žalobcu 1/. Na základe zmluvy

o krátkodobom nájme bytu zo dňa 01.01.2016 žalobcovia ako prenajímatelia prenajali žalovanej a jej
synovi ako nájomcom predmetnú nehnuteľnosť. V čl. IV. bod 4.1 zmluvy bolo dojednané, že nájomca je
povinný platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 200,- eur/mesačne a úhrady za plnenia poskytované
s užívaním predmetu nájmu (elektrická energia, plyn, SIPO, vodné, stočné, správca bytového domu) vo
výške 227,32 eur/mesačne. V čl. IV. bod 4.4 zmluvy bolo dojednané, že daň z nehnuteľnosti

platí prenajímateľ. Dňa 01.01.2020 bola uzatvorená nová zmluvu o krátkodobom nájme bytu, podľa
ktorej žalobcovia ako prenajímatelia prenajali žalovanej ako nájomcovi predmetnú nehnuteľnosť. V čl.
IV. bod 4.1 zmluvy bolo dojednané, že nájomcovia sú povinní platiť prenajímateľovi nájomné vo výške
240,- eur/mesačne a úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu. V čl. IV.
bod 4.4 zmluvy bolo dojednané, že daň z nehnuteľnosti platí prenajímateľ. Rozsudkom Okresného súdu

Považská Bystrica č. k. 6C/58/2020-112 zo dňa 07.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 17Co/12/2022-142 zo dňa 27.10.2022, právoplatným dňa 15.12.2022, súd okrem
iného určil, že žalobkyňa (v tomto konaní žalovaná), je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1
bytu č. X na prízemí vo vchode č. XX bytového domu č. XXXX postavené na parcele KNCXXXX/XX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu a na príslušenstve o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. I. J..
Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX je zrejmé, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 bytu č.

1 na prízemí vo vchode č. XX bytového domu č. XXXX postavené na parcele KNC XXXX/XX a k nemu
prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
a na príslušenstve o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. I. J..

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 107 ods. 1, 2, 3 Občiansky zákonník, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní

navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

19.PodľajudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyjeporušenímpráva naspravodlivý
proces aj existencia rozporu medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu. Z odôvodnenia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu

v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii
odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 243/07). Významnú úlohu v procese hodnotenia
dôkazov (§ 191 CSP) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať

svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a
zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z
pravidiel formálnej logiky. (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 114/08).

20. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä

prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, podľa
ktorého má súd uviesť okrem iného, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a
ako vec právne posúdil. Z uvedeného vyplýva, že zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná
požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami

súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť
týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Ústavný súd v rozhodnutí
sp. zn. I. ÚS 265/05 uviedol, že pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby savo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto
rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/05).

22. Ako prvý nárok si žalobcovia 1/ a 2/ uplatnili v konaní nárok na zaplatenie sumy 29.000,- eur titulom
vrátenia kúpnej ceny ako bezdôvodného obohatenia. V preskúmavanej veci nebolo medzi stranami
sporné, že žalovaná ako predávajúca a žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci uzatvorili dňa 02.10.2015 kúpnu
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu, v zmysle ktorej žalovaná

previedla na žalobcov 1/ a 2/ vlastníctvo k tomuto bytu a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve za kúpnu cenu 29.000,-
eur. Kúpna cena mala byť v zmysle článku V bodu 2 kúpnej zmluvy uhradená kupujúcimi vo výške
14.987,- eur bezhotovostným prevodom na bankový účet záložného veriteľa TRUSTFIN, s.r.o. a vo
výške 14.013,- eur predávajúcej prostredníctvom poštovej poukážky. Nakoľko rozsudkom Okresného

súdu Považská Bystrica, č. k. 6C/58/2020-112 zo dňa 07.10.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 17Co/12/2022-142 zo dňa 27.10.2022, bolo určené, že žalobkyňa
(v tomto konaní žalovaná), je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu č. X na prízemí a k nemu
prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a
na príslušenstve z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.10.2015 v zmysle §

39a Občianskeho zákonníka, v dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nastupuje právny režim
podľa § 457 Občianskeho zákonníka. To znamená, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Nároky vyplývajúce z tohto
ustanovenia majú vzájomnú reštitučnú povahu, jeho prostredníctvom zákonodarca sleduje obnovenie
predchádzajúceho stavu. Pri neplatnej zmluve nie je rozhodujúce, či ide o neplatnosť absolútnu alebo

relatívnu, pokiaľ sa jej však dotknutý účastník dovolal. Povinnosť spočívajúca vo vrátení prijatého
plnenia tomu, kto ho poskytol, vzniká tak v prípade zmluvy neplatnej ako aj v prípade zmluvy zrušenej.
Odvolací súd konštatuje, že na základe predloženého potvrdenia o vklade hotovosti od Tatra banka, a.s.
a poštového poukazu na adresu, žalobcovia 1/ a 2/ preukázali, že v zmysle článku V bodu 2 kúpnej
zmluvyzaplatilikúpnucenuzapredmetkúpy,atodňa02.10.2015vovýške14.987,-eurbezhotovostným

prevodom na bankový účet záložného veriteľa TRUSTFIN, s.r.o. a poštovou poukážkou vyplatenou
žalovanej dňa 02.10.2015 vo výške 14.013,- eur. Vzhľadom na uvedené žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok
na vrátenie kúpnej ceny vo výške 29.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 v spojení
s § 457 Občianskeho zákonníka.

23. V priebehu konania žalovaná vzniesla voči nároku žalobcov 1/ a 2/ kompenzačnú námietku a žiadala
započítať zaplatené nájomné za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2022 titulom zmlúv o krátkodobom
nájme bytu zo dňa 01.01.2016 a zo dňa 01.01.2020. Žalobcovia 1/ a 2/ ako prenajímatelia uzatvorili so
žalovanou a jej synom ako nájomcami zmluvu o krátkodobom nájme bytu dňa 01.01.2016, v zmysle
ktorej boli nájomcovia povinní platiť prenajímateľom nájomné vo výške 200,- eur mesačne a úhrady za

plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu (elektrická energia, plyn, SIPO, vodné,
stočné, správca bytového domu) vo výške 227,32 eur mesačne. Žalobcovia 1/ a 2/ ako prenajímatelia
uzatvorili so žalovanou ako nájomcom novú zmluvu o krátkodobom nájme bytu dňa 01.01.2020,
vzmyslektorejbolnájomcapovinnýplatiťprenajímateľovinájomnévovýške240,-eurmesačneaúhrady
za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu, pričom v zmluve nebola dojednaná mesačná výška

úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Predmetom nájmu v zmysle zmlúv o krátkodobom nájme
bol predmetný byt, ktorý žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli do podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 02.10.2015 uzatvorenej so žalobkyňou. Odvolací súd konštatuje, že absolútna neplatnosť
kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2015 zapríčinila aj absolútnu neplatnosť na seba nadväzujúcich ďalších
zmlúv,atozmlúvokrátkodobomnájmebytuzodňa01.01.2016azodňa01.01.2020,nakoľkožalobcovia

1/ a 2/ nemohli ako prenajímatelia uzatvoriť so žalovanou ako nájomcom zmluvy o krátkodobom nájme
bytu, keď v čase uzatvorenia týchto zmlúv neexistovalo vlastnícke právo žalobcov k predmetného bytu /
ani iné právo, ktoré by ich k tomu oprávňovalo/, ale výlučnou vlastníčkou bytu bola žalovaná.
Za tejto situácie bolo povinnosťou súdu podrobne preskúmať, aké plnenia a v akej výške zmluvné stranyz týchto neplatných zmlúv o krátkodobom nájme obdržali a aké plnenia sú si strany povinné navzájom
vydať. Uplatnená kompenzačná námietka zo strany žalovanej týkajúca sa zaplateného nájomného za
obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2022 je potrebné v danom prípade posúdiť ako samostatný peňažný

nárok žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré vzniklo
na strane žalobcov 1/ a 2 tým, že od žalovanej prijali platby za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2022,
pričom medzi stranami sporu v tom čase neexistovali platne uzatvorené zmluvy o krátkodobom nájme
a žalobcovia zároveň neboli vlastníkmi predmetného bytu. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal
s výškou zaplateného nájomného zo strany žalovanej, nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného

dokazovania a predložené doklady o zaplatení nájomného, keď ustálil, že žalovaná spolu
so synom za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2022 uhradili na nájomnom sumu 18.400,- eur,
ktorú sumu následne súd odpočítal od sumy uplatnenej žalobcami. Súd prvej inštancie nedôvodne uznal
žalovanej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za nájomné zaplatené jej synom,
nakoľko zaplatením nájomného zo strany tretej osoby (jej syna) a nie samotnou žalovanou nemohlo
na strane žalobcov dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovanej a o vydanie majetkového

prospechu získaného žalobcami v tejto časti bez právneho dôvodu by mohol žiadal len syn žalovanej,
ktorý vykonal jednotlivé úhrady nájomného. Z predložených dokladov o zaplatení vyplýva, že žalovaná
zaplatila žalobcom dňa 06.08.2018 sumu 4.100,- eur, sumu 240,- eur za mesiace január 2019
až máj 2019, júl 2019 až december 2019 (spolu sumu 2.640,- eur), sumu 240,- eur za mesiace január
2020 a február 2020 (spolu 480,- eur), sumu 460,- eur za mesiace august 2020 až december

2020 (spolu sumu 2.300,- eur) a sumu 460,- eur za mesiace január 2021 až marec
2021, máj 2021 až september 2021 (spolu sumu 3.680,- eur). Žalovaná tak celkovo
preukázane zaplatila žalobcom sumu 13.200,- eur. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaná spolu so
synom za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2022 uhradili na nájomnom sumu 18.400,- eur, tak nemá
oporu v dokazovaní, ktoré súd prvej inštancie v konaní vykonal.

24. Odvolaciu námietku žalobcov, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku
premlčania bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zaplateným nájomným žalovanou, odvolací súd
tiež posúdil ako dôvodnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn.
1Cdo/67/2011 uviedol, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd tu
konštatoval, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon

ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu.
Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu
námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba
začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky)
došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom
obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť
skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho
úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže

podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j., keď nadobudne vedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Odvolaciemu súdu neunikla skutočnosť, že súd prvej inštancie
sa nezaoberal posúdením dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a začatím jej plynutia, posudzoval
len objektívnu premlčaciu dobu, čím došlo k nesprávnemu právnemu záveru, že nárok žalovanej na

vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný a k nedôvodnému priznaniu nároku žalovanej na
zaplatenie sumy 18.400,- eur titulom zaplateného nájomného ako bezdôvodného obohatenia.

25. Pokiaľ ide o druhý žalobcami uplatnený nárok na zaplatenie sumy 18.359,16 eur titulom platieb
vykonaných za žalovanú v rokoch 2015 až 2022 v prospech OSBD, SSE, SPP a mesta PB (z toho

súdom prvej inštancie priznanej sumy 77,22 eur), odvolací súd považoval námietky žalobcov v súvislosti
s nesprávnym právnym posúdením v časti tohto uplatneného nároku za opodstatnené. S poukazom na
závery prijaté v predchádzajúcom bode 23. odôvodnenia tohto rozhodnutia, v zmysle
ktorých absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2015 spôsobila aj neplatnosťzmlúv o krátkodobom nájme bytu zo dňa 01.01.2016 a zo dňa 01.01.2020, kedy neexistovalo vlastnícke
právo žalobcov 1/ a 2/ k predmetnému bytu a vlastníčkou bytu bola žalovaná, bolo povinnosťou súdu
aj v tejto časti podrobne preskúmať, aké plnenia a v akej výške zmluvné strany z týchto neplatných

zmlúv o krátkodobom nájme obdržali a aké plnenia sú si strany povinné navzájom vydať.
Odvolací súd má za to, že nárok žalobcov na zaplatenie sumy 18.359,16 eur titulom vykonaných úhrad
za plnenia poskytované s užívaním bytu je potrebné skúmať ako samostatný peňažný nárok žalobcov
titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktorý vznikol na
strane žalovanej tým, že služby spojené s užívaním bytu uhrádzali žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci bytu,

hoci žalovaná svoje vlastnícke právo k predmetnému bytu nikdy nestratila. Žalobcovia tak vykonávali
plnenia za iného, skutočného vlastníka predmetného bytu, t. j. za žalovanú, čo v konaní preukazovali
predloženými výpismi z účtov, v zmysle ktorých vykonávali úhrady v prospech OSBD, SSE, SPP. Súd
prvejinštancietútočasťuplatnenéhonárokunáležiteneposúdilapristúpillenknepreukázanémuzáveru,
že žalovaná ako nájomca platila nájomné a uhrádzala plnenia poskytované s užívaním bytu, preto na
strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu v časti plnení poskytovaných s užívaním bytu,

nevysporiadal sa s platbami vykonanými žalobcami za žalovanú ako úhradami vlastníka bytu za plnenia
poskytované s užívaním bytu a potom ani s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej vo
vzťahu k uplatnenému nároku žalobcov na zaplatenie sumy 18.359,16 eur titulom platieb
vykonaných za žalovanú v rokoch 2015 až 2022 v prospech OSBD, SSE, SPP a mesta PB.

26. Odvolací súd záverom dodáva, že sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcov, že
súd nesprávne zaviazal žalovanú zaplatiť úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 10.600,-
eur od 14.02.2023, keď žalovaná sa dňa 15.12.2022, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o určení
vlastníckeho právam, dozvedela na úkor sa obohatila a v akej výške, preto mal súd zaviazať žalovanú
zaplatiť úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 10.600,- eur od 15.12.2022. V zmysle §

517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, omeškanie dlžníka je stav, ktorý nastane, ak dlžník nesplní svoj
dlh riadne a včas. Dôraz vo vzťahu k omeškaniu je potrebné klásť na uplynutie času, ktorý
bol v záväzku dohodnutý t. j. dobu splatnosti. Ak nebola doba splatnosti dohodnutá, nie je uvedená v
právnom predpise a nie je ani určená súdnym rozhodnutím, záväzok sa stáva splatným prvý deň potom,
ako bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie. To je aj prípad práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalobcovia nepreukázali, že by žalovanú vyzvali na vrátenie kúpnej ceny pred podaním žaloby, preto
súd prvej inštancie správne priznal žalobcom úroky z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 10.600,-
eur od 14.02.2023 do zaplatenia, t. j. nasledujúci deň po doručení žaloby žalovanej podľa § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..

27. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní
bude vzhľadom na prijaté závery odvolacieho súdu preskúmať dôvodnosť peňažného nároku žalobcov
titulom platieb vykonaných za žalovanú v rokoch 2015 až 2022 ako bezdôvodného obohatenia, a to
aj s poukazom na žalovanou uplatnenú námietku premlčania vo vzťahu k tomuto peňažnému nároku
žalobcov, ako aj preskúmať dôvodnosť uplatnenej kompenzačnej námietky zo strany žalovanej v

podobe peňažného nároku titulom zaplateného nájomného ako bezdôvodného obohatenia v súvislosti
s námietkou premlčania vznesenou žalobcami vo vzťahu k tomuto peňažnému nároku žalovanej, vo
veci opätovne rozhodne.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).