Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/216/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124216573
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124216573.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
oprávnenej z výživného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XX/X, D., právne zastúpenej:
Advokátska kancelária Mgr. Katarína Pastorková, s.r.o., so sídlom J. Cikkera 840/4, 962 31 Sliač, IČO:
47 259 060, proti povinnému z výživného: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, G. H. I., právne
zastúpenému: JUDr. Ondrej Zachar, advokát so sídlom X. XXXX XXXX/XX, H. I., v konaní o zvýšenie
výživného, o odvolaní oprávnenej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
32Pc/4/2024-123 zo dňa 9. apríla 2024 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Banská

Bystrica č.k. 32Pc/4/2024-173 zo dňa 8. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32Pc/4/2024-123 zo dňa 9. apríla 2024 v spojení s
Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32Pc/4/2024-173 zo dňa 8. októbra 2024
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom ( v spojení s Dopĺňacím
rozsudkom okresného súdu, ktorý je chronologicky uvedený v ods. 14. tohto rozsudku krajského súdu)

rozhodol tak, že „I. Povinný z výživného je povinný prispievať na výživu oprávnenej z výživného
zvýšeným výživným zo sumy 160 eur mesačne na sumu 185 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám oprávnenej z výživného, počnúc dňom 30.01.2024.
II. Zročné výživné za obdobie od 30.01.2024 do 09.04.2024 na oprávnenú z výživného vo výške 51,60
eura povinnému z výživného súd povoľuje splácať v 15-eurových mesačných splátkach spolu s bežným
výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

III. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/34/2013-48
zo dňa 20.05.2013 vo výroku o výživnom.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“

2. Oprávnená z výživného návrhom podaným dňa 30.01.2024 sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy
160 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc
dňom podania návrhu z dôvodu, že mesačné výdavky spojené s jej výchovou, výživou, starostlivosťou

od poslednej úpravy výživného vzrástli, pričom od poslednej úpravy ubehlo už 10 rokov a suma 160
eur na ňu ako plnoletú ani zďaleka nepokrýva náklady spojené s výživou, výchovou, starostlivosťou
o plnoleté dieťa. Právna zástupkyňa oprávnenej z výživného na pojednávaní uviedla, že od podania
návrhu sa zvýšili výdavky a to cestovanie do školy na 76 eur mesačne. Za ošetrenie chrupu bola platba106,08 eur, od roku 2023 pribudol výdavok na lieky mesačne vo výške 26 eur, nakoľko oprávnená
z výživného je vedená v alergologickej ambulancii, v ktorej jej bola zistená astma a alergia na niektoré
roztoče. Zo samotného výsluchu oprávnenej z výživného vyplynulo, že má pravidelný mesačný príjem

ako brigádnička v obchode 200 – 250 eur netto, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, hnuteľnej veci
väčšej hodnoty, nevlastní osobné motorové vozidlo, ale užíva auto, ktoré je napísané na jej mamu, nie
je držiteľom žiadneho osobného motorového vozidla.

3. Z pripojeného spisu sp.zn. 9P/34/2013 vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš vyplynulo,

že posledná úprava výživného povinného z výživného na oprávnenú bola rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 9P/34/2013-48 zo dňa 20.05.2013 vo výške 160 eur mesačne, splatné vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky oprávnenej z výživného. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec v čase
poslednej úpravy výživného dosahoval príjem vo výške 620 eur, mal ďalšie 2 vyživovacie povinnosti.
Oprávnená z výživného navštevovala 2. ročník ZŠ, navštevovala tanečnú za mesačný poplatok 12 eur,
bola vedená v alergologickej ambulancii.

4. Okresný súd s poukazom na § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 62
ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine v prvom rade skúmal dôvodnosť podaného návrhu. Hmotnoprávnou
podmienkou pre zvýšenie výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zmena pomerov, a to tak na
strane oprávneného z výživného ako aj na strane povinného z výživného. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba takmer 11 rokov. V čase poslednej úpravy
výživného oprávnená z výživného navštevovala 2. ročník ZŠ, trpela alergiou, navštevovala tanečnú za
mesačný poplatok 12 eur. V súčasnosti je dospelá, je študentkou strednej školy, sú tak na ňu obdobné
výdavkyakonaosobudospelú.Oprávnenázvýživnéhoriadnepreukázalavýdavkyspojenésjejvýživou,
ktoré súd akceptoval, nakoľko boli odôvodnené a primerané jej veku. Pokiaľ právny zástupca povinného

z výživného spochybňoval výdavky spojené so stomatologickou starostlivosťou oprávnenej z výživného,
súd túto jeho argumentáciu nezohľadnil, nakoľko oprávnená z výživného vydokladovala výdavky s tým
spojené. Okresný súd však pri rozhodovaní nezohľadnil výdavky matky oprávnenej z výživného, pretože
pri rozhodovaní vychádzal z výdavkov oprávnenej z výživného a v tomto smere argumentáciu právneho
zástupcu povinného z výživného akceptoval.

5. Okresný súd na strane oprávnenej z výživného mal jednoznačne a nepochybne preukázanú
zmenu pomerov spočívajúcu v jej veku, ubehnutím doby od poslednej úpravy výživného, zmenou
ekonomickej situácie a cien spotrebného koša. Povinný z výživného v čase poslednej úpravy výživného
dosahoval príjem vo výške 620 eur, mal ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. V súčasnosti má povinný z

výživného naďalej ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. Pri ustálení výšky príjmu povinného z výživného
okresný súd vychádzal z možností, schopností, majetkových pomerov povinného z výživného a jeho
potencionálny príjem ustálil na príjem vo výške minimálnej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve,
ktorý predstavuje 1383 eur brutto a pri 20 % odvodovom zaťažení príjem povinného z výživného
predstavuje okolo 1106 eur netto. Okresný súd tak aj na strane povinného z výživného mal preukázanú

zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšení jeho príjmu. Okresný súd neakceptoval príjem povinného z
výživného na základe pracovnej zmluvy uzavretej s obchodnou spoločnosťou ČKsSTAV, s.r.o., pretože
tento príjem vo výške 318,39 eur prevyšuje samotné výdavky vyčíslené povinným z výživného vo svojej
výpovedi.Okresnýsúdvzhľadomnataktozistenýskutkovýstavnávrhoprávnenejzvýživnéhopovažoval
za dôvodne podaný.

6. Pri určovaní samotnej výšky výživného povinnému z výživného okresný súd vychádza z kritérií
uvedených v § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb oprávnenej
z výživného, možností, schopností, majetkových pomerov povinného z výživného. Okresný súd v
súlade s týmito zákonnými kritériami, preukázanými odôvodnenými potrebami oprávnenej z výživného,

potencionálneho príjmu povinného z výživného v sume 1106 eur netto zvýšil výživné zo sumy 160 eur
mesačne na sumu 185 eur mesačne, t.j. o 25 eur. Pri určovaní výšky zvýšeného výživného okresný
súd zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť matky oprávnenej z výživného, poberanie rodinných prídavkov,
uplatňovanie daňového bonusu a čiastočnú schopnosť oprávnenej z výživného sa sama živiť vzhľadom
k tomu, že má pravidelný mesačný príjem vo výške 267,86 eur.

7. Keďže okresný súd návrh oprávnenej z výživného považoval za dôvodne podaný, počiatok zvýšeného
výživnéhourčilod30.01.2024,t.j.ododňapodaniariadnehonávrhunazvýšenievýživného.„Povinnému
z výživného za obdobie od 30.01.2024 do 09.04.2024 (t. j. do rozhodnutia vo veci samej) vzniklo zročnévýživné vo výške 51,60 eur (február, marec 2024 x 25 eur + pomerná časť za január 2024 pozostávajúca
31 dní delené 25 eur, o ktoré bolo zvýšené výživné, sa rovná 0,80 eur na jeden deň krát 2 dni a
to 30. a 31.01.2024, čiže 1,60 eur). Zročné výživné súd povinnému z výživného povolil splácať v 15

eurových mesačných splátkach. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného
výživného, jeho samotnú výšku ako aj príjem povinného z výživného.“ Týmto zároveň dochádza k zmene
rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné na oprávnenú z výživného, a to rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9P/34/2013-48 zo dňa 20.05.2013. O trovách konania okresný súd rozhodol
podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Na aplikáciu iného zákonného

ustanovenia súd nemal splnené zákonné dôvody.

8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie osoba oprávnená z výživy z dôvodov podľa § 62 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku, § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, § 365 ods. 1
písm. h) CSP. Citovala Čl. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, Čl. 4 zákona č. 36/2005 Z.z.
Zákona o rodine, § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, § 65 ods. 3 Zákona o rodine, § 75

zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine. Plnoletá je žiačkou strednej školy – J. K. L. M. N. N.. Mesačné
výdavky na plnoletú, ktoré súd v celom rozsahu akceptoval, predstavujú v priemere sumu 759,- Eur
bez výdavkov na bývanie (ročné výdavky a mimoriadne výdavky rozrátané na mesiac počas roku).
Jedná sa o výdavky prehľadne uvedené v návrhu plnoletej ako i na strane 2 napadnutého rozsudku. Pre
objektívnosť mimoriadne výdavky na zubné ošetrenie vykonané počas roku 2023 a 2024 predstavujú

sumu 1.412,10 (1282,10 Eur + 130 Eur doklad o zubnom ošetrení v r. 2024 predložený na pojednávaní,
rozrátané na mesiac počas jedného roka). Na pojednávaní bol predložený súdu aj doklad o výške
výdavkov na prihlášku na VŠ 2x po 35,-Eur a plnoletá oznámila zvýšené výdavky na cestovného do
školy mesačne na sumu 76,-Eur a lieky mesačne vo výške 27,-Eur. Výdavky na bývanie predstavujú
mesačne sumu 999,19 Eur z toho na jednu osobu 333,06 Eur vrátane úveru na bývanie. Plnoletá žije

v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým synom. Matka musí splácať úver na bývanie v opačnom
prípade, by plnoletá musela mať prenajatý byt, ktorého výška prenájmu bez energií sa v Banskej Bystrici
pohybuje minimálne 650,-Eur. Poukázala na nevyhnutnosť úveru na bývanie z dôvodu, že dom, ktorý
stál pôvodne na tom istom pozemku ako ich súčasný dom, v r. 2020 zhorel cudzím zavinením a bývanie
tak matka musela zabezpečiť s pomocou úveru. Okrem toho výška odpadu ročne na jednu osobu

predstavuje 28,10 Eur a daň z nehnuteľnosti ročne vo výške 27,33 Eur. Internet TV v domácnosti cca
40,-Eur mesačne. Mesačné výdavky na bývanie po rozrátaní na tri osoby vrátane poplatku za odpad a
internet, TV predstavujú sumu na jednu osobu vo výške 339,85 Eur. Spolu potom výdavky na plnoletú
predstavujú sumu vrátane bývania spolu 792,-Eur. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať
nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

9. Odvolateľka poukázala, na priebeh udalosti - požiaru, pri ktorom jej, jej bratovi a jej matke zhoreli
všetky osobné veci, pričom otec ani v tak ťažkom čase neprispel plnoletej žiadnou sumou. Otec ani
vtedy matke ničím nad rámec výživného neprispel a žiadnu pomoc plnoletej neposkytol. Zvýšenie
výživného o 25,-Eur neodráža ani mieru inflácie, pričom o výživnom bolo naposledy rozhodnuté v r.

2013. Bezpochyby za rovnakú sumu peňazí v r. 2013 si v r. 2023 plnoletá kúpi menej vecí vzhľadom
na zdraženie vo všetkých oblastiach života. Výživné je peňažným plnením v pravidelne opakujúcich sa
sumách, a preto je ovplyvnené infláciou, ktorá znižuje jeho hodnotu. Zvýšenie výživného na plnoletú
o 25,-Eur po 10-tich rokoch je vzhľadom na potreby dospelej osoby nízke. Takéto zvýšenie výživného
neodráža ani zvýšenie cien tovarov a služieb, ktoré podstatne za desať rokov vzrástli. „Z výpisu účtu

predloženého otcom plnoletej je zrejmé, že otec nad rámec výživného od r. 2019 prispel v tom čase
maloletej dňa 24.7.2020 sumou 100,-Eur ako príspevok na vodičský, dňa 16.8.2021 sumou 100,-Eur,
dňa 16.5.2022 sumou 70,-Eur, dňa 9.5.2023 prispel otec plnoletej na zubné ošetrenie vo výške 250,-
Eur. Počas piatich rokov otec plnoletej štyrikrát poslal peniaze nad rámec výživného. Otec sa s plnoletou
vôbec nestretáva, nemá o to záujem, nekupuje plnoletej žiadne darčeky v čase narodenín, menín

ani počas Vianoc, neprispieva jej ani na dovolenky príp. iné výlety počas obdobia letných prázdnin.“
Vodičský, na ktorý otec prispel sumou 100,-Eur, stál 650,-Eur + 20 Eur prehliadka u lekára. V r. 2022
si plnoletá urobila kurz prvej pomoci, za ktorý jej matka zaplatila 20,-Eur. Matka financuje plnoletej
dovolenky, na ktoré jej otec nikdy neprispel ani len vreckovým. Dňa 22.08.2022 matka platila 139,78
Eur za okuliare. Všetky uvedené výdavky znášala matka, ktorá sa o plnoletú stará, poskytuje jej domov

a zázemie. Preto bolo nevyhnutné zaoberať sa aj výdavkami matky rovnako tak, ako sa súd zaoberal
výdavkami otca na domácnosť a svoje ďalšie maloleté deti. Zákon priamo v § 62 ods. 4 Zákona o
rodine prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V
tomto smere je osobná starostlivosť postavená na roveň finančným plneniam, čím sa poskytuje ochranamajetkovým nárokom osoby zabezpečujúcej svojou prácou fungovanie rodiny a spoločnej domácnosti
na úkor vlastnej zárobkovej činnosti. Na podiel osobnej starostlivosti o dieťa nemá zásadný vplyv
skutočnosť, že dieťa chodí na strednú školu. Táto skutočnosť sa skôr premietne do zmeny zárobkových

možností rodiča, ktorý sa doteraz denne o dieťa osobne staral. Otec na pojednávaní uviedol, že finančne
živí celú svoju rodinu vrátane jeho manželky, ktorá nepracuje, nakoľko je podľa neho dlhodobo PN a má
zvýšené výdavky na lieky, ktoré tvrdenia a výšku výdavkov otec nepreukázal. Naopak na pojednávaní
uviedol, že manželka nepožiadala o invalidný dôchodok a nepoberá podľa neho žiadnu nemocenskú
ani inú dávku. Na základe uvedeného nemožno vziať do úvahy, že manželka je bez príjmu z dôvodu

dlhodobej PN a všetky výdavky musí financovať výlučne otec. Na jednej strane otec zabezpečuje všetky
manželkinevýdavky,nastranedruhejvýškavýživnéhonaplnoletúnedosahujeanisčastivýškunákladov
na manželku. Podľa plnoletej má otec malú farmu, chová ošípané a sliepky. Výrobky z mäsa pomedzi
známychpredáva,čojeďalšímzdrojomjehopríjmu.Každúzimupodľaplnoletejodplatneodhŕňaobecné
cesty v obci H. E. na svojom traktore.

10.Odvolateľkavodvolanívyčítala,žeokresnýsúdnevzaldoúvahy,žeotecjespoločníkomakonateľom
spoločnosti ČKs STAV, s.r.o. ktorá podľa finstatu v roku 2022 zverejnila tržby 60 092 Eur. Výdavky
spoločnosti otec v konaní nepreukázal. Z daňového priznania nie je zistiteľné, či sa jedná o výdavky
nevyhnutne vynaložené na činnosť spoločnosti.

11. V odvolaní bolo namietané, že otec nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a nesprístupnil údaje chránené podľa osobitných predpisov tak, ako je to v § 63 ods. 1, 2
Zákona o rodine. Zistený počet vozidiel na dopravnom inšpektoráte uvedený v odôvodnení rozsudku
na str. 3 sa líši s tvrdením otca v návrhu a na pojednávaní. Plnoletá pracuje a jej pravidelný príjem
predstavuje sumu 276, 86 Eur. S takýmto záverom okresného súdu sa nemožno stotožniť. Z vyjadrenia

LPP Slovakia, s.r.o. z 5.2.2024 vyplýva, že plnoletá pracuje na základe dohody o brigádnickej práci
študenta, pričom pracuje nepravidelne za rok 2023 odpracovala 9 mesiacov, pričom každý odrobený
mesiac dosahuje inú výšku príjmu. Za rok 2023 dosiahla príjem 2.569,55 Eur, ktorý mesačne predstavuje
v priemere sumu 214,12 Eur a nie sumu 276,86 Eur. Z tohto príjmu treba však odrátať mesačne cestovné
(cesta z/do práce D. - N. N.- D. OMV), stravu a pitný režim, ktorú si počas práce musí plnoletá zakúpiť

najmä počas víkendov, kedy robí aj 12 hod. denne. Plnoletá je študentkou gymnázia, pracuje na úkor
svojho voľného času, či vlastnej záujmovej činnosti a prípravy na budúce povolanie, pretože pracuje
popri strednej škole počas týždňa v rôznej pracovnej dobe a počas víkendov aj od 09.00 hod do 21.00
hod. V tom čase si zakupuje nielen obed ale aj večeru. V tomto roku nepracovala v mesiaci máj vôbec,
nakoľko sa pripravovala na maturity. Vzhľadom na pracovnú dobu matka plnoletej bola nútená plnoletej

zakúpiť ojazdenú niekoľkoročnú Škodu Fabia za kúpnu cenu 2.150,-Eur, ktoré vozidlo je evidované na
matku, užívateľom je plnoletá počas dochádzky z/do práce najmä počas víkendov, s čím sú spojené
výdavky na benzín. Výživné je opakujúce sa plnenie pôsobiace do budúcna z toho dôvodu okresnému
súdupredložilarozhodnutieovýsledkuprijímaciehokonaniaz25.4.2024,zktoréhojezrejmé,žeplnoletá
bola prijatá na denné štúdium VŠ na H. O. P. Q. R., čím vzrastú výdavky plnoletej na vysokoškolské

štúdium, dopravu, stravu, školské pomôcky a podobne.

12. V odvolaní bolo poukázané na to, že matka plnoletej poberá daňový bonus, ktorý predstavuje sumu
v r. 2023 na plnoleté dieťa vo výške 50,-Eur a prídavok na dieťa vo výške 60,-Eur. Avšak tieto dávky
nepochybne nenahrádzajú povinnosť otca prispievať výživným. Už aj z rozhodovacej praxe súdov je

zrejmé, že tým najmenším deťom pri obdobnom príjme otca sa určuje výživné cca 200-260 Eur, pričom
rodič poberá daňový bonus v sume 140,-Eur na maloleté dieťa. V opačnom prípade bolo treba potom
pričítať otcovi do príjmu daňový bonus na dve deti v sume 280,-Eur a prídavok na dve deti v sume 120,-
Eur. Pokiaľ ide o tabuľku výživného ako podklad pre súd pri určení výživného, táto je relevantná možno
v prípade určenia výživného na deti, ale nie v prípade rozhodovania o zvýšení výživného. Okresný súd

vychádzal z potencionálneho príjmu zamestnanca ako pracovníka v národnom hospodárstve cca 1.106
Eur netto, pričom opomenul prihliadnuť na to, že otec je spoločníkom ČKsSTAV s.r.o., a teda má príjmy
z podnikania. Zvýšenie výživného o 25,- Eur t.j. po viac ako 10 rokov nezodpovedá právu plnoletého
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, nezodpovedá to ani výdavkom na plnoletú osobu,
ktoré v konaní plnoletá nepochybne preukázala. Pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je nutné vziať

do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale všetkých potrieb prospešných jeho
všestrannému vývoju, teda i potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie časové obdobie, prípadne
potrieb výlučne náhodných. Odvolateľka citovala z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 11CoP/15/2017
z 13.06.2017 v prípade posudzovania možností, schopností, majetkových pomerov povinného rodiča,ktorý je podnikateľom, je tzv. vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2, 3 OSP (od 1. 7. 2016 čl. 6
zákona č. 161/2015 Z. z.) prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Mesačné výdavky plnoletej
predstavujú sumu spolu 1.148,-Eur pozostávajúce zo sumy 759,-Eur (výdavky uvedené v rozsudku

vrátane mimoriadnych výdavkov v r. 2023 a 2024) + 333,06 (výdavky na bývanie vrátane úveru rozrátané
na tri osoby)+2,34 (poplatok za odpad mesačne)+4,45 (poplatok TV, internet rozrátaný na 3 osoby)+50
(cestovné autom do práce). Z tejto sumy (1.148,-Eur) po odrátaní jej mesačného zárobku v sume 212,-
Eur – 50,-Eur (daňový bonus) -60 Eur (prídavok na dieťa) sú výdavky na plnoletú osobu v sume 826,-
Eur, z toho na jedného rodiča vo výške 413,-Eur. Tvrdenia otca o výške príjmu ako aj výdavkov, ktoré

vynakladá, považovala odvolateľka za účelové, v snahe eliminovať výšku vyživovacej povinnosti. Otec
k dnešnému dňu nemá zameškané výživné, ktoré platí vo výške 185,-Eur mesačne. Navrhla Krajskému
súdu v Žiline, aby rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32Pc/4/2024-123 zo dňa 09.04.2024
zmenil vo výroku I. tak, že povinný z výživného je povinný prispievať na výživu oprávnenej zvýšeným
výživným zo sumy 160,-Eur mesačne na sumu 400,- Eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred k
rukám oprávnenej počnúc dňom 30.01.2024 a vo výroku II. povolil otcovi splácať splátky vo výške 80,-

Eur mesačne.

13. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril povinný z výživy, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok
okresného súdu považoval za vecne a skutkovo správny, vydaný na základe spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a úplne zisteného skutočného stavu veci, na základe čoho súd na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. V hodnotenom období nedošlo k takým zmenám,
ktoré by odôvodňovali navýšenie výživného na takú sumu - 400,-Eur - ktoré požadovala navrhovateľka.
Pri zohľadnení povinnosti oboch rodičov prispievať rovnakou sumou, by príjem navrhovateľky vrátane jej
vlastnej zárobkovej činnosti, bol 1.067,86 Eur, čo je neprimerané. Naviac matka navrhovateľky poberá
bonusy a prídavky. Navrhovateľka zahrňuje do výdavkov položky, ktoré sú nad rámec a nemôžu byť

ponímané do základu pre vyživovaciu povinnosť. Okresný súd jasne deklaroval, že keby vychádzal z
„Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom“, vydanej Ministerstvom spravodlivosti SR, platnej od
roku 2024, bola by výška výživného ešte nižšia. Navrhol odvolaciemu súdu odvolanie navrhovateľky v
celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné a potvrdiť „Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica“.

14.Dopĺňacímrozsudkomokresnýsúdrozhodoltak,že„I.Súdnávrhvozvyšku zamieta.“(ďalej
už aj len „napadnutý rozsudok okresného súdu“). Oprávnená z výživného návrhom podaným dňa
30.01.2024sadomáhalazvýšeniavýživnéhozosumy160eurmesačnenasumu400eurmesačne,vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom podania návrhu. Okresný súd Banská Bystrica
rozsudkom sp. zn. 32Pc/4/2024-123 zo dňa 09.04.2024 zaviazal povinného z výživného prispievať

na výživu oprávnenej z výživného zvýšeným výživným zo sumy 160 eur mesačne na sumu 185 eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej z výživného, počnúc dňom 30.01.2024.
Zároveň rozhodol o zročnom výživnom, zmene predchádzajúceho rozsudku, trovách konania. Z výroku
rozsudku okresného súdu vyplýva, že v celom rozsahu návrhu oprávnenej z výživného nevyhovel,
pričomvozvyškujejnávrhnezamietol.Účastnícikonaniapovyhlásenírozhodnutiasavzdaliprávapodať

odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 221 písm. a) CSP.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníčkou
– povinnou z výživy (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s Dopĺňacím rozsudkom, s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného

mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného
mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej z výživy nie je dôvodné,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

16. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie vkonaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

17. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je

svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

18. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti

nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené
požiadavkyatvorídostatočnýpodkladpreuskutočnenieprieskumuvodvolacomkonaní,pričomodvolací
súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľka sa s názorom súdu prvej
inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými nedostatkami,
ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, následkom ktorej by rozhodnutie vo

veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

20. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov

(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri
určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine). Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem

výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 od. 1 Zákona
o rodine).

21. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad

zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne.
Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je
vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa.

22. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je

imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Zmena vyživovacej povinnosti, je teda zákonom prípustná
výnimka z tejto zásady, pripúšťajúca, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení
prísne stanovených podmienok, čo možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou
podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní, čo musí súd
najskôr dokazovaním preukázať. Musí teda skúmať existenciu zmeny pomerov oproti času, keď bolo

vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať
okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na
základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ktoré sa môžu stať dôvodom na zmenuvyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Plynutím času môže nastať zmena pomerov, tak
na strane detí, v dôsledku zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj

na strane rodičov, a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré
môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane, či už povinného rodiča,
alebo dieťaťa došlo. Súdna prax, výkladom § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov
na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby
(bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa

- vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav
dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže
dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Pri zmene pomerov sa vždy
prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Zmena pomerov, môže nastať
aj na strane povinného rodiča dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti,
zmena v jeho majetkových a príjmových pomeroch, nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojená strata,

či zníženie príjmu, prípadne zmena v jeho nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného,
resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

23. V konkrétnostiach posudzovanej veci sa navrhovateľka domáha významného zvýšenia vyživovacej

povinnosti otca (z doposiaľ určenej sumy 160,- eur na sumu 400,- eur mesačne).

24. Predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu z hľadiska vyššie
uvedených určujúcich kritérií tak bolo, či navrhovateľkou tvrdené skutočnosti spolu s ďalšími v konaní
zistenými skutočnosťami, tak na strane navrhovateľky ako osoby oprávnenej, ako aj na strane

osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, predstavuje takú zmenu pomerov od doby poslednej úpravy
výživného, ktorá by bola spôsobilá k záveru o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre požadované
zvýšenie vyživovacej povinnosti. Okresný súd na strane oprávnenej z výživného mal jednoznačne
a nepochybne preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu v jej veku, ubehnutím doby od poslednej
úpravy výživného, zmenou ekonomickej situácie a cien spotrebného koša. Povinný z výživného v

čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem vo výške 620 Eur, mal ďalšie 2 vyživovacie
povinnosti. V súčasnosti má povinný z výživného naďalej ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. Pri ustálení
výšky príjmu povinného z výživného okresný súd vychádzal z možností, schopností, majetkových
pomerov povinného z výživného a jeho potencionálny príjem ustálil na príjem vo výške minimálnej
mzdy pracovníka v národnom hospodárstve, ktorý predstavuje 1383 eur brutto a pri 20 % odvodovom

zaťažení príjem povinného z výživného predstavuje okolo 1106 eur netto. Okresný súd tak aj na
strane povinného z výživného mal preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšení jeho príjmu.
Okresný súd neakceptoval príjem povinného z výživného na základe pracovnej zmluvy uzavretej s
obchodnou spoločnosťou ČKsSTAV, s.r.o., pretože tento príjem vo výške 318,39 eur prevyšuje samotné
výdavky vyčíslené povinným z výživného vo svojej výpovedi. Okresný súd vzhľadom na takto zistený

skutkový stav návrh oprávnenej z výživného považoval za dôvodne podaný. Pri určovaní samotnej
výšky výživného povinnému z výživného okresný súd vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods. 1 prvá
veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb oprávnenej z výživného, možností, schopností,
majetkových pomerov povinného z výživného. Okresný súd v súlade s týmito zákonnými kritériami,
preukázanými odôvodnenými potrebami oprávnenej z výživného, potencionálneho príjmu povinného z

výživného v sume 1106 eur netto zvýšil výživné zo sumy 160 eur mesačne na sumu 185 eur mesačne, t.j.
o 25 eur. Pri určovaní výšky zvýšeného výživného okresný súd zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť matky
oprávnenej z výživného, poberanie rodinných prídavkov, uplatňovanie daňového bonusu a čiastočnú
schopnosť oprávnenej z výživného sa sama živiť vzhľadom k tomu, že má pravidelný mesačný príjem
vo výške 267,86 eur. S rozhodnutím okresného súdu o zvýšení výživného na 185 Eur navrhovateľka

nesúhlasila, mala zato, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na 400 Eur. Okresný súd
vo veci rozhodol Dopĺňacím rozsudkom, ktorým rozhodol o celom predmete konania, ktorým celým
predmetombolovýživnévnávrhuuvedenénavrhovateľkouvsume400Eur(§212ods.2prvávetaCSP)
bezprostredne v rámci výrokovej časti meritórneho rozhodnutia a Dopĺňacím rozsudkom okresný súd
rozhodol tak, že „ návrh vo zvyšku zamietol .“ Z výroku rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím

rozsudkom vyplýva, že v celom rozsahu návrhu oprávnenej z výživného nevyhovel, pričom vo zvyšku
jej návrh zamietol až Dopĺňacím rozsudkom. Zdôrazňuje na tomto mieste odvolací súd, že účastníci
konania po vyhlásení rozhodnutia sa vzdali práva podať odvolanie proti Dopĺňaciemu rozsudku. Okresný
súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 221 písm. a) CSP. Akcentuje natomto mieste odvolací súd, že konanie o výživnom na plnoleté dieťa je návrhovým konaním. Vzhľadom
na skutočnosť, že účastníci sa vzdali práva podať odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku, ktorým bol vo
zvyšku návrh osoby oprávnenej z výživy zamietnutý, tak odvolací súd nemal priestor na preskúmanie

správnostizáverovokresnéhosúduvrozsahuvyživovacejpovinnostinadsumuurčenúokresnýmsúdom
v odvolaním napadnutom rozhodnutí, teda nad 185 Eur. Vzhľadom na Dopĺňací rozsudok okresného
súdu bol potom práve ním stanovený limit rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti 185 Eur v tomto
odvolacomkonaní.Okresnýsúdnapadnutýmrozhodnutímpriznalnavrhovateľkeprotiodporcovivýživné
vo výške 185 Eur, preto odvolací súd s dôrazom na skutkovú a procesnú situáciu, berúc do úvahy

zamietavý výrok Dopĺňacieho rozsudku mal zato, že napadnutým výrokom ( výživné vo výške 185
Eur) nebola dotknutá navrhovateľka na svojich právach. Vychádzajúc z prezentovaných úvah potom
odvolací súd nemal inú možnosť, než závery súdu prvej inštancie, ktoré uviedol vo výrokovej časti
odvolaním napadnutého rozhodnutia vyhodnotiť ako dostačujúce pre záver v odvolacom konaní, že
okresný súd v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací
súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez

úpravu v § 387 ods. 1 CSP.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

26. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na

okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov

konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľka
ani nespochybnila a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania
neuvádzala.

27. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

28. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).