Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124013669
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1124013669.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov
JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného L. Y. a spol., pre prečin šírenia
poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného L. Y. proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava I č.k. 22T/53/2024-382 z 22. novembra 2024, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 12. februára 2025, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. Y., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22T/53/2024 z 22.11.2024 boli obžalovaní
L. Y. a R. C. R. uznaní vinnými: obžalovaný L. Y. pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods.
2 Trestného zákona a (už odsúdená) R. C. R. pre prečin šírenia poplašnej správy ako návodca podľa §
21 ods. 1 písm. b/ § 361 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe, že

dňa 07.05.2024 v čase od 12.20 hod. v Bratislave na ulici Námestie Biely kríž 7, v budove Mestského
súdu Bratislava III boli vykonané bezpečnostné opatrenia spočívajúce v evakuácii osôb a prehľadávaní
celej budovy, nakoľko obvinený L. Y. v čase o 12.18 hod. dňa 07.05.2024 prostredníctvom telefonického
mobilného zariadenia zn. IPhone 8, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, v ktorom bola v tom čase vložená SIM
karta s telefónnym číslom +421 XXX XXX XXX, zavolal na tiesňovú linku 112, pričom zaslal obvinenej R.

C. R. snímku obrazovky (screenshot) ako potvrdenie o vykonanom telefonáte, ktorá dňa 07.05.2024 o
11.30hod.obvinenéhopožiadalaprostredníctvomkomunikačnejplatformyMessengerpodužívateľským
menom N. R., aby oznámil na tiesňovej linke 112, že na súde v Novom Meste sa nachádza bomba,
pričom mu za to sľúbila finančnú odmenu vo výške 100,- eur, čím spôsobili nebezpečenstvo vážneho
znepokojenia zamestnancov a osôb prítomných vtom čase v budove Mestského súdu Bratislava III,
Námestie Biely kríž 7, Bratislava.

Za to bol obžalovanému L. Y. podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 2 ods. 1 § 38 ods. 2, §
36 písm. l/, § 37 písm. m/ § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest vo výmere 14 mesiacov,
na výkon ktorého bol zaradený postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému L. Y. trestným
rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný 21.06.2024, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Trestného poriadku

odvolanie obžalovaný L. Y. podaním doručeným súdu dňa 09.12.2024. V odvolaní vytýka výškuuloženého trestu a má za to, že mu bol uložený vysoký trest, nakoľko v danej veci urobil vyhlásenie o
vine a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Obhajca obžalovaného podaním doručeným súdu dňa 17.12.2024 uviedol zhodne ako obžalovaný, že
považujú uložený trest za neprimerane prísny. Požiadal aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a obžalované mu uložil trest miernejší.

Čo sa týka už odsúdenej R. C. R. rozsudok vo vzťahu k menovanej nadobudol právoplatnosť dňom

10.12.2024.

Uvedená trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená predkladacou správou dňa 09.01.2025.

Vec obžalovaného L. Y. je vedená väzobne.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol: „Ja sa chcem v skratke vyjadriť ku skutku, ku
ktorému môj klient urobil vyhlásenie o vine. Jednalo sa o jeden telefonát, na ktorý bol nahovorený už
odsúdenou,ktorámuzatosľúbilaodmenu100,-eur.Zdôrazňujem,žemôjklientspolupracovalsorgánmi
činným v trestnom konaní, nespôsoboval svojim konaním prieťah vo veci a aj z tohto pohľadu sa nám

uložený trest vo výmere 14 mesiacov javí neprimerane prísnym. Navrhujeme uložiť trest podmienečný
s odkladom na skúšobnú dobu, pripadne zmierniť trest na desať mesiacov.“

Prokurátorka krajskej prokuratúry považujúc odvolanie obžalovaného za nedôvodné a rozsudok
prvostupňového súdu za vecne správny a v súlade so zákonom, čo sa týka všetkých jeho výrokov,

navrhla aby súd postupoval podľa § 319 Trestného poriadku.

Obžalovaný sa pripojil k prednesu obhajcu.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že Okresnou prokuratúrou Bratislava III bola dňa

09.09.2024 pod č.k. 2Pv 128/24/1103-59 podaná obžaloba na obžalovaného L. Y. (a už odsúdenú R.
C. R.), pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe
opísanom v obžalobe.

Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaný L. Y. na hlavnom pojednávaní, po tom ako bol poučený

o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku
a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie
o vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania
považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného

poriadku, urobil vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesol: „som vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe“ a na všetky otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3
písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“, prvostupňový súd
vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie
nebude vykonané a rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste, náhrade škody a

ochrannom opatrení.

Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného L. Y. za vinného podľa podanej
obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia
súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu meniť priznaný skutkový stav ani právnu

kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné,
vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku.Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného
nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného L. Y. právne posúdil ako prečin šírenia poplašnej
správy podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona, a takto uznal obžalovaného L. Y. za vinného.

Čo sa týka druhu a výmery trestu mestský súd svoje rozhodnutie odôvodnil konštatujúc: „K osobe
obžalovaného Y. súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého bol
obžalovaný súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ 8-krát súdne trestaný, a to za trestné činy proti majetku (1 x
krádež, 1 x neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, 1 x neoprávnené používanie

cudzieho motorového vozidla), proti slobode a ľudskej dôstojnosti (1 x porušovanie domovej slobody,
1 x lúpež), pričom v niektorých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Je potrebné
zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri hodnotení
osoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť, že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin, a na základe
vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k
páchaniu trestnej činnosti ako aj z hľadiska jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladením odsúdenia

alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie
sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975). Z Centrálnej evidencie správnych deliktov
a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil správnych deliktov alebo priestupkov, a to priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu (2 x), proti majetku (1 x). Z trestného rozkazu Okresného súdu Levice
sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný dňa 21.06.2024, súd zistil, že obžalovaný bol uznaný

za vinného za spáchaný prečin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods.
1Trestnéhozákona,ktorýspáchaldňa20.06.2024,zaktorýmuboluloženýnepodmienečnýtrestodňatia
slobody vo výmere 2 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr
ako bol Okresným súdom Levice vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 21.06.2024, resp. doručený

trestný rozkaz dňa 21.06.2024 sp. zn. 0T/53/2024, a zároveň sa jeho spáchania dopustil neskôr, ako
bol Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom vyhlásený odsudzujúci rozsudok sp. zn. 1T/25/2019 zo
dňa 18.08.2020, právoplatný dňa 03.09.2020, bolo namieste ukladanie súhrnného trestu podľa § 42
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo vzťahu k rozsudku (trestnému rozkazu) sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa
21.06.2024, právoplatný dňa 21.06.2024. Súd pri úvahách v ukladaní súhrnného trestu u obžalovaného

vychádzalzozávažnostiprečinušíreniepoplašnejsprávypodľa§361ods.2Trestnéhozákonaúčinného
od 06.08.2024 - trestného činu najprísnejšie trestného (§ 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného
zákona), z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia
trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 1 rok až
5 rokov. Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36

písm. 1/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd u
obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona - bol už za trestný
čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1:1. Trestná sadzba sa u
obžalovaného individuálne neupravovala v jeho neprospech podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona alebo §
38ods.4Trestnéhozákona,pretosúdukladaťobžalovanémutrestvsadzbe1rokaž5rokov....Následne

súd uložil obžalovanému Holubovi za skutok uvedený v obžalobe súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 14 mesiacov, za rešpektovania zásad podľa § 42 ods. 1, ods. 2 s poukazom na § 41 ods. 1
Trestného zákona. Súd skúmal aj okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods.
1 Trestného zákona a zistil, že u obžalovaného nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na zásady pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý nesmie

byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Trestného zákona), pričom skorším
rozsudkom (trestným rozkazom) bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. S
poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobodydoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,pretoževposledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý

mu bol uložený za úmyselný trestný čin.“

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na

výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný

zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Odvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a preto si
osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, to jednak pri zásadách

ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Nakoľko bol ukladaný trest súhrnný správne bol zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný
21.06.2024 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež
primeraný,pričompodôslednompreskúmanívecidospelkzáveru,žesprávneboluloženýsúhrnnýtrest,
pretože je potrebné postihnúť i mnohosť trestných činov jedného páchateľa a to uložením súhrnného

trestu podľa trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona.

Teda k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery
vo vzťahu k obžalovanému L. Y. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre
rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal
najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd potom záverom konštatuje, že trest odňatia slobody
vo výmere 14 mesiacov, uložený pri dolnej hranici trestnej sadzby zodpovedá zákonným kritériám a

navyše je jediným trestom uloženým za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pričom v dôsledku ukladania
súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste predchádzajúceho odsúdenia Okresným súdom Levice
sp. zn. 0T/53/2024 zo dňa 21.06.2024, právoplatný 21.06.2024, ktorým bol obžalovanému za prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, ktorý začal vykonávať dňa 20.06.2024 a vykonal ho dňa

20.08.2024, kedy bol vzatý do vydávacej väzby v inej trestnej veci.

Teda uložený trest vo výmere 14 mesiacov, do ktorého sa započíta už vykonaný trest vo výmere 2
mesiace, z titulu ukladania súhrnného trestu, aj odvolací súd považuje za zákonný a najmä primeraný,
pri zohľadnení, že obžalovaný L. Y. bol už v minulosti päťkrát súdne trestaný, pre rôznu trestnú činnosť,

najmä majetkového charakteru, v jenom prípade aj násilného charakteru.

Odvolací súd vzhľadom vo výroku o treste uvedenej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l/ Trestného
zákona) a priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m/ Trestného zákona) dáva do pozornosti, že novelou
Trestnéhozákonaboliodstránenépovinné(zákonomurčené)úpravydolnejhranicitrestnejsadzby,resp.

hornej hranici trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich, resp. prevahe priťažujúcich okolností.

Teda jednou z výraznejších zmien novelizovaného Trestného zákona prešlo ustanovenie § 38 Trestného
zákona.Totiž zákonodarca v záujme zlepšenia podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých
trestov navrhol upraviť zoznam poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak aby nebol taxatívny, ale

demonštratívny, ktorá koncepcia viac zodpovedá reálnemu životu a nebráni v dostatočnej individualizácii
trestov. V nadväznosti na uvedené došlo k odstráneniu povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v
nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o
jednu tretinu/zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu). Bol však zachovaný mechanizmus
zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby v prípade recidívy a to o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného

zákona).

V nadväznosti na uvedené nie je nutné vo výroku o treste uvádzať zistené a ustálené poľahčujúce, resp.
priťažujúce okolnosti, s týmito sa súd prvého stupňa musí vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia.

Obžalovaný bol správne na výkon uloženého trestu zaradený, podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného

zákona, do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového
súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného L. Y., podľa §
319 Trestného poriadku, zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.