Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209425
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8223209425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, D., zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66,
Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so
sídlom Bočná 10, Košice, IČO: 36 863 017, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 1 200,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 15. apríla
2024, č.k., 1Csp/11/2023-66, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok súdu I. inštancie vo výroku I. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu
200 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 350 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta .

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy,
o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 8.7.2022, č.k. 6Csp/6/2022-142 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.11.2022, č.k. 22CoCsp/39/2022-204, vo veci žalobkyne proti
žalovanému o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok, súd určil úver poskytnutý na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa
07.03.2006, za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávneho uvedenia výšky RPMN, podľa ust.

§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. Druhým až štvrtým výrokom určil, že zmluvné podmienky
v Zmluve o splátkovom úvere č. 0503659448 zo dňa 07.03.2006, ktoré žalobkyňa namietala v podanej
žalobe, sú neprijateľné. Piatym výrokom rozhodol o trovách konania.3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 3 ods. 5, § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a dospel k záveru, že v danom prípade

žalobkyňa ako spotrebiteľ v pôvodnom konaní úspešne uplatnila práva spotrebiteľa proti dodávateľovi
– žalovanému, ktorý v Zmluve o splátkovom úvere č. 0503659448 uviedol RPMN v nesprávnej výške
v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tiež do
predmetnej zmluvy zahrnul tri neprijateľné podmienky, je v predmetnej veci daný nárok žalobkyne na
zaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia. Žalobkyňasivzákladnomkonaníúspešneuplatnila

porušeniejejprávgarantovanýchzákonomoochranespotrebiteľa,zákonomospotrebiteľskýchúveroch,
tak aj Občianskym zákonníkom, čím považoval uplatnený nárok žalobkyne za daný čo do základu.

4. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným, súd prvej inštancie s poukazom na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.09.2016,
sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 považoval námietku premlčania nároku žalobkyne za

nedôvodnú, nakoľko jediným predpokladom na uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia je, že spotrebiteľ si úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi ( § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.).

5. V prejednávanej veci premlčania doba na uplatnenie tohto nároku nemohla začať plynúť skôr,

než dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia v pôvodnom konaní. Až moment „úspešného
uplatnenia“ je conditio sine qua non (nevyhnutný predpoklad) pre súdne uplatnenie tohto nároku.
Podľa právnych úvah žalovaného by nárok na primerané finančné zadosťučinenie bol premlčaný
skôr, ako vôbec by takéto porušenie bolo judikované alebo vôbec zistené, resp. by došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia. Práve právoplatné judikovanie či už bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky je objektívnou okolnosťou pre začatie plynutia premlčacej
doby. Počiatok teda vôbec nie je závislý na subjektívnom rozhodnutí spotrebiteľa. V prejednávanom
spore rozhodnutie Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/6/2022 - 142 zo dňa 08.07.2022 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/39/2022 - 204 zo dňa 23.11.2022 nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.12.2022. Počnúc nasledujúcim dňom mohla žalobkyňa svoj nárok na primerané

finančné zadosťučinenie uplatniť na súde. Žaloba bola súdu doručená 20.07.2023, preto námietka
premlčania prednesená žalovaným nie je dôvodná.

6. Čo sa týka výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, súd prvej inštancie považoval
za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350,- eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z., a to za určenie toho, že úver je bezúročný a bez poplatkov vo výške 200,- eur a za každú
neprijateľnú zmluvnú podmienku vo výške 50,- eur, t.j. 150,- eur za neprijateľné zmluvné podmienky.
Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný pripravil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemala
všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň obsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky. Súd prvej inštancie považoval za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne

tiež sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od
nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Priznaná suma 350,- eur zodpovedá zákonom
akcentovanej ochrane spotrebiteľa a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného
konania v budúcnosti upustil. V prevyšujúcej časti žalobu výrokom II. ako nedôvodnú zamietol.

7. Pokiaľ ide o nepriznanie nároku v celej požadovanej výške, súd prvej inštancie zohľadnil zdôvodnenie
nároku žalobkyňou, kde táto netvrdila žiadne mimoriadne, výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali
výškuprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavovýške1200,-eur.Vkonanínepreukázalaaninetvrdila,
žeby jej osobná, rodinná či sociálna sféra trpela kvôli konaniu žalovaného absolútne mimoriadnym
spôsobom(vzhľadom na žiadanú výšku zadosťučinenia), teda nad rozsah, ktorý je logický zrejmý a už

z toho, že sa žalovaný domáhala bez platného právneho dôvodu úhrady nemalej sumy, pričom je však
potrebné zohľadniť individuálne okolnosti predmetnej veci, najmä s ohľadom otázky vplyvu správania
žalovaného voči žalobkyni. V porovnaní s inými prípadmi u žalobkyne nedošlo k zmenšeniu majetku,
napr. preplatením úveru v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

8. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) tak, že žalobkyňa bola čo do základu nároku úspešná
v plnom rozsahu a výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, preto súd
priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.9. V zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný proti rozsudku v časti výroku I., a v časti
výroku III. odvolanie, z dôvodov nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým súd znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), porušenia práva na spravodlivý proces (článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd) a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) namietajúc, že súd ponechal
nepovšimnutými a bez adekvátnej odpovede viaceré zásadné argumenty, ktoré predniesli, najmä

v otázke premlčania a kritérií významných pre posúdenie výšky finančného zadosťučinenia. V podanom
odvolaní namietal záver súdu, že nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia sa začína
premlčiavať až okamihom právoplatného judikovania porušenia spotrebiteľského práva. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023, podľa
ktorého sa nevylučuje ani možnosť, že by sa spotrebiteľ domáhal jednou žalobou súčasne ochrany
svojho práva a priznania finančného zadosťučinenia. Ak by podmienkou nároku na zaplatenie

zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. mala byť právoplatnosť rozsudku, ktorým je
konštatované porušenie práva alebo povinnosti na ujmu spotrebiteľa, viedlo by to k neudržateľnému
výsledku, že v prípade sporu, v ktorom by oba takéto procesné nároky boli uplatnené súčasne,
v rozhodujúcom čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie by pre priznanie satisfakčného nároku
eštenemohlabyťsplnenápodmienkaprávoplatnéhosporovéhoúspechuspotrebiteľa.Satisfakčnýnárok

musí nevyhnutne vzniknúť a zároveň začať sa premlčiavať už pred podaním žaloby, ktorou dochádza
kjehouplatneniu.Podľanázoružalovanéhoprávnezáverysformulovanévotázkesatisfakčnýchnárokov
zochranyosobnostipodľa§13ods.2Občianskehozákonníkabymalibyťpoužiteľnéajvoblastiochrany
spotrebiteľa. Satisfakčný nárok podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa začne premlčiavať hneď
nasledujúcim dňom a následne sa premlčí uplynutím troch rokov od danej udalosti, prečo by v prípade

satisfakčného nároku z ochrany spotrebiteľa malo platiť, že spotrebiteľ ho môže uplatniť aj po uplynutí
napr. 50 rokov. Keďže porušením povinnosti, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní Okresného súdu
Bardejov pod sp.zn. 6Csp/6/2022 a v spojení s nadväzujúcim odvolacím konaním na Krajskom súde
v Prešove, boli nedostatky určitého konkrétneho obsahu zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 7.3.2006,
rozhodujúcim okamihom pre posudzovanie premlčania satisfakčného nároku mohlo byť len jej uzavretie.

Premlčacia doba začala plynúť dňa 8.3.2006 a uplynula dňa 8.3.2009. Žaloba bola podaná až dňa
20.7.2023, teda po uplynutí premlčacej doby.

10. V podanom odvolaní ďalej žalovaný namietal výšku priznaného finančného zadosťučinenia v sume
200,- eur za judikované určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu, že nesprávne uvedenej

RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“). V základnom konaní pritom nebolo sporné,
že vzorec na výpočet RPMN, ktorý bol v rozhodnom čase obsiahnutý v prílohe zákona č. 258/2001
Z.z., bol matematicky neprávny. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku žiadnemu z argumentov

žalovaného nevenoval relevantnú pozornosť a v odôvodnení rozhodnutia neobjasnil, či vôbec a v akom
rozsahu pôsobili na jeho úvahu o výške zadosťučinenia. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v jeho
napadnutej časti zrušila a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásadvyplývajúcichzust.§379a§380CSPbeznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)stým,
že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu
v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné čo do výšky priznaného
plnenia.

13. Výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
odvolanímnapadnutýnebol.Nebolopretooprávnenímanipovinnosťouodvolaciehosúdurozsudoksúdu
prvej inštancie v tomto výroku preskúmať ( § 226, § 228 ods. 1 a § 379 CSP).14.Rozsudokvoveciodvolacísúdvyhlásilnaverejnomzasadnutípodľa§219ods.1a§378ods.1CSP,
o konaní ktorého súd upovedomil účastníkov prostredníctvom úradnej tabule a webovej stránky súdu.

15. Žalovanému bol termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámený dňa 7.1.2025 v súlade s § 219
ods. 3 druhá veta v spojení s § 378 ods. 1 CSP.

16. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne, v konaní o zaplatenie sumy 1200,- eur
z titulu porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa žalovaným ako dodávateľom podľa ustanovenia § 3

ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, uplatnený na základe právoplatného rozhodnutia
Okresného súdu Bardejov, vedeného pod sp.zn. 6Csp/6/2022.

17. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

18. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne zistený skutkový stav a zo zisteného
skutkového stavu boli vyvodené správne právne závery vo vzťahu ku základu uplatňovaného nároku
na primerané finančné zadosťučinenie. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného
dokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario). Výšku priznaného nároku možno ustáliť na základe súdom prvej inštancie zhromaždeného

dôkazného materiálu aj v spojení s obsahom podstatných vyjadrení strán ( § 387 ods. 3 CSP).

19. K námietke o nesprávnom právnom posúdení podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné

uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút

primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany.

21. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie, odvolací súd poukazuje na závery konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna
právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
nazistenýskutkovýstav;dochádzaknemuvtedy,aksúdnepoužilsprávnynáležitýprávnypredpis,alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu
námietku vo vzťahu k samotnému nároku priznaného zadosťučinenia za nedôvodnú. Z rozsudku
Okresného súdu Bardejov, č.k. 6Csp/6/2022-142 zo dňa 8.7.2022 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, č.k. 2CoCsp/39/2022-207 zo dňa 23.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

21.12.2022, má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa si úspešne uplatnila voči žalovanému právo
na ochranu spotrebiteľa v dôsledku porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch účinného a platného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Žalobkyňa má vzhľadom na uvedené podľa zákona o ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné
zadosťučinenie. Základ nároku je tak nepochybne daný.

23. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v otázke premlčania
nároku, nakoľko jediným predpokladom na uplatnenie tohto nároku je, že spotrebiteľ na súde úspešne
uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Otázka
úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu uplatnenia nároku na
primerané finančné zadosťučinenie bola vysvetlená v rozhodnutí NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa

14.9.2016 alebo 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019. Nielen judikatúra Najvyššieho súdu, ale aj Zákon o
ochrane spotrebiteľa v ustanovení § 3 ods. 5 poslednej vety výslovne stanovuje, že jedinou podmienkou
pre priznanie finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

24. V tejto súvislosti zásadným je rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Cdo/31/2020 z 25.05.2022, podľa ktorého

cit.: „Eurokonformným a k slabšej strane spotrebiteľského vzťahu náležite ústretovým sa preto javí len
taký výklad úpravy urobenej aj predmetom sporu v prejednávanej veci, pri ktorom splnením podmienky
úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a
osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl.
I § 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie sa súdom o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa (aj vo forme
konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej)“.

25. Ani analogicky nemožno aplikovať ustanovenie § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže
zákon o ochrane spotrebiteľa žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako

neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom,
ktorým môže privodiť ujmu spotrebiteľovi, je potrebná určitá intenzita.

26. V prejednávanej veci začala premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku nemohla začať plynúť
skôr, než dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia. Až moment „úspešného uplatnenia“ je

conditio sine qua non (nevyhnutný predpoklad) pre súdne uplatnenie tohto nároku. Podľa právnych úvah
žalovaného by nárok na primerané finančné zadosťučinenie bol premlčaný skôr, ako vôbec by takéto
porušenie bolo judikované alebo zistené, resp. by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, Počiatok
plynutia teda vôbec nie je závislý na subjektívnom rozhodnutí spotrebiteľa.

27. V prejednávanom spore rozhodnutie Okresného súdu Bardejov, č.k. 6Csp/6/2022-142 zo dňa
8.7.2022vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.2CoCsp/39/2022-207zodňa23.11.2022
nadobudli právoplatnosť 21.12.2022. Počnúc nasledujúcim dňom, t. j. 22.12.2022 mohla žalobkyňa svoj
nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatniť na súde. Žalobkyňa podala na súde žalobu dňa
20.07.2023, čo znamená, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe, a

preto námietka premlčania prednesená žalovaným nie je dôvodná.

28. Čo sa týka výšky súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods.
5 cit. Zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu
výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa.

29. Bez stanovenia kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľa,
odvolací súd je toho názoru, že je v danom prípade potrebná komparácia s odškodňovaním iných
nemajetkových ujm v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov (nevylučujúc európske), pri ktorých
dochádza k ujme fyzickej osoby ďaleko závažnejším a už nezvrátiteľných spôsobom.

30. Súd prvej inštancie považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 350,- eur, za určenie
úveru za bezúročný a bez poplatkov vo výške 200,- eur, a za každé určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky vo výške 50,- eur (t.j. 3 x 50,- eur), s tým že súd poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný ako
dodávateľ pripravil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemala všetky zákonom o spotrebiteľských

úveroch vyžadované náležitostí, a zároveň obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a to napriek
predchádzajúcim rozhodnutiam súdov Slovenskej republiky, ktoré vyhlasovali tieto podmienky za
neprijateľné. Súd prvej inštancie považoval priznanú sumu 350,- eur za primeranú pre dovŕšenie
satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznaná suma podľa názoru súdu prvejinštancie zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu,
aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti upustil.

31. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k
porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia
práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové
okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

32. Odvolací súd je zároveň rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že aj bez stanovenia kritérií
výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu
satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,
ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj ako odmenu za to,
že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ

sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite.

33. Odvolací súd sa nestotožnil s výškou primeraného finančného zadosťučinenia priznanou súdom
prvej inštancie. Za primeranú rozsahu a povahe porušenia práv žalobcu, v danom prípade považuje

odvolací súd symbolickú sumu 200,- eur, keďže porušenie práv spotrebiteľa spočívalo v neplatne
zosplatnenej pohľadávke a v nepreukázaní platne postúpenej pohľadávky žalovaným, v dôsledku čoho
sa musel žalobca v konaní účinne brániť a domáhať ochrany svojich práv.

34. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že suma 200,- eur zodpovedá svojmu účelu,

teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov. Žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného bola nútená domáhať sa ochrany svojich práv
prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa
a je spôsobilé mu privodiť ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, nepríjemných pocitov a iné. S
poukazom na uvedené okolnosti nemožno pochybovať, že výška 200,- eur je adekvátna skutočnostiam

prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie
žalobcovi - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

35. K odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 06. 2006, I. ÚS 188/06).

36. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti
čo sa týka výšky priznaného finančného zadosťučinenia postupom podľa § 388 CSP zmenil tak,

že žalobkyni priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur a v prevyšujúcej časti
vyhovujúceho výroku I. žalobu zamietol.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na

súde prvej inštancie. Pri aplikácii ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP bol pre rozhodnutie
o náhrade trov konania procesný výsledok konania. Odvolací súd preto priznal žalobkyni náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy.

38. Pre posúdenie úspechu v konaní mal odvolací súd na zreteli to, že v danom prípade predmetom
konania bol nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Výška uplatňovaného nároku
teda bez akýchkoľvek pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá
ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v ust. § 142 ods. 3 O.s.p., uvedené neznamená, aby nováprávna úprava vylučovala osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov
v prípadoch, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na primerané finančné
zadosťučinenie bolo povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto

nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé,
aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania,
vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v
prípade, že strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní
je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj

systematické začlenenie ustanovenia § 255 CSP. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov
konania v plnej výške aj vtedy, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide
o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu.

39. Do pozornosti odvolací súd dáva, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS
225/2020 z 27. augusta 2020, zverejnenom Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky pod č. 31/2020 konštatoval cit.: „ V týchto prípadoch však žalobcu, ktorému bola priznaná
aspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku,nemožnopovažovaťzaprocesneneúspešnéhoaadabsurdum
ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie "presného" výsledku konania. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje
rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.“

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).