Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-45C/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221210791
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7221210791.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Zuzanou Mikulovou, LL.M., v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Rudolf Maník, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT
s.r.o., IČO: 36861324, so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: TRADE TK s.r.o.,
IČO: 46165916, so sídlom Obrody 27, 040 11 Košice, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter
Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 36588725, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice,
o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta návrh žalobkyne na prerušenie konania.

II. Žalobu žalobkyne zamieta.

III. Žalobkyňa je povinná vypratať byt č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX,
nachádzajúceho sa v D., E. F. C., G. XX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX,
vrátanespoluvlastníckehopodielu1372/100.000naspoločnýchčastiachazariadeniachbytovéhodomu,
zapísaného na LV č. XXXX, okres D. H., obec D. – C. D., kat. území I. a na pozemku parc. reg. „C“ č.
XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 784 m2 zapísaného na LV č. XXXX, okres D. H., J.

D. – C. D., kat. území I., a to do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.

V. Žalovanému priznáva voči žalobkyni plnú náhradu trov konania o žalobe a konania o vzájomnej
žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 08.12.2012 bola súdu doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že do jej
výlučného vlastníctva patria nehnuteľnosti zapísané na odbore katastra Okresného úradu v Košiciach,

okres D. H., obec D. – C. D., v katastrálnom území I. na LV č. XXXX ako byt č. X, E. X. K. E. C. XX G. D.,
vrátane spoluvlastníckeho podielu 1372/100000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu
súpisné č. XXXX ako aj na LV č. XXXX ako spoluvlastnícky podiel 1372/100000 k parcele registra „C“
č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 784 m2. Svoju žalobu oprela o tvrdenia, že od
februára do októbra 2019 od nej L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. XX, D., pod psychickým nátlakom
vymámil na základe nepravdivých dôvodov peňažné sumy vo výške presahujúcej 210.000,- Eur, ktoré
mu poskytla z vlastných zdrojov, ako aj z účtov klientov K. N., L., v ktorej bola v danom čase zamestnaná.

L. K. ju mal tiež uviesť do omylu, keď jej v októbri 2019 oznámil, že vybavil pôžičku so záložným
právom na jej byt, čo malo viesť k tomu, že v októbri 2019 prišla o svoje vlastné bývanie. O tomto
sa dozvedela až v roku 2021, keď zistila, že nepodpisovala záložnú, ale kúpnu zmluvu. Žalobkyňa však
nikdy nemala záujem previesť vlastnícke právo k svojmu obydliu, pretože inú možnosť bývania nemázabezpečenú. Konanie L. K. smerovalo k zneužitiu dobromyseľnosti žalobkyne vymýšľaním dôvodov na
získanie peňazí od nej pre svoju vlastnú osobu. Žalobkyňu dokonca donútil k tomu, aby si zobrala úver
prejehopotreby,atoklamstvamiojehoväzení,nevyliečiteľnejchorobeaposkytnutífalošnýchbankoviek

žalobkyňou, ako aj k tomu, že žalobkyňa vyberala peniaze z účtov klientov svojho zamestnávateľa.
Napriek sľubom, že všetky požičané peniaze žalobkyni vráti, dodnes sa tak nestalo, čím žalobkyňu
preukázateľne uviedol do omylu. Voči žalobkyni je dokonca vedené trestné stíhanie na Krajskom
riaditeľstve PZ v Košiciach pod ČVS: KRP – 125/2 – VYS – KE – 2019 pre trestný čin sprenevery vo
vzťahu k poškodenému K. N., L.. Na základe týchto skutočností podala dňa 03.09.2021 žalobkyňa ako

poškodená trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k spáchaniu trestného
činu podvodu. Toto konanie je vedené na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach pod ČVS: KRP – 115/2 –
VYS – KE – 2021 pre obzvlášť závažný zločin podvodu. Lustráciou v katastri nehnuteľností žalobkyňa
zistila, že na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod značkou V 9413/2021 je ako výlučný vlastník bytu,
ktorý pôvodne patril jej, zapísaný žalovaný.

2. Dňa 17. 01. 2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobkyne, v ktorom uviedol, že
s podanou žalobou nesúhlasí, nakoľko žalobkyňa v žalobe neuvádza žiadne zdôvodnenie, iba opisuje
svoje zážitky a tvrdenia, ktoré nijako nesúvisia s prevodom vlastníckeho práva k jej bytu a nemajú
žiaden skutkový ani právny vplyv na vlastnícke právo žalovaného. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa len
účelovo podala žalobu, ktorá je podľa § 138 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zjavne nedôvodná. Okolnosti prevodu vlastníckeho práva k bytu,
ktoré žalobkyňa opísala v žalobe, žalovaný považuje za absolútne irelevantné, bez právneho významu
a zároveň aj nepravdivé. Žalovanému bola pri podpise kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol dotknutý
byt, predložená aj kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa byt previedla. Túto zmluvu predložila v konaní aj
žalobkyňa, no zrejme nie v úplnom znení, nakoľko jej súčasťou bolo aj vyhlásenie správcu predmetného

bytu, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, čo žalobkyňa vyslovene vedela, pričom toto potvrdenie
sa vydáva výlučne vlastníkovi bytu k prevodu vlastníckeho práva k bytu. Aj z predmetného je zrejmé, že
žalobkyňa chcela previesť svoje vlastnícke právo k bytu a mala dostatočný čas to, aby sa bezprostredne
popovolenívkladudokatastranehnuteľnostídomáhalasvojichpráv.Otoviac,žerozhodnutieopovolení
vkladu do katastra nehnuteľností bolo doručené priamo žalobkyni. Žalovaný zdôraznil, že v prípade

vyhovenia žalobe by žalobkyňa bola povinná vrátiť všetky obdŕžané plnenia, pričom jej bolo plnené aj
na základe výzvy na doplatenie kúpnej ceny za byt. Takto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov konania.

3. Dňa 02.02.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že všetky tvrdenia

uvedené v žalobe sú relevantnými faktami. Nikdy totiž nemala záujem previesť vlastnícke právo k svojmu
bytu, nikdy ho na predaj neponúkala, ani neinzerovala. Žiadnu rozumovú ani vôľovú schopnosť predať
svoje jediné obydlie nemala, keď inú možnosť bývania so svojimi deťmi nemá zabezpečenú a dôvod
zbaviť sa svojho jediného hodnotného majetku pri absencii akýchkoľvek záväzkov u nej neexistoval.
Mala za to, že sa jedná o prípad zneužitia dobromyseľnosti vlastníka nehnuteľnosti, nakoľko jej odvoz

motorovým vozidlom tretími osobami na podpis údajnej záložnej zmluvy a absencia vôle uzatvoriť kúpnu
zmluvu nesvedčia o relevantnosti kontraktuálneho právneho vzťahu. Vlastnícke právo je podľa Ústavy
SR nepremlčateľné, preto poukazovanie na podanie žaloby až v roku 2021 nepokladá žalobkyňa za
dôvodné. Žalobkyňa v ďalšom navrhla vypočuť účastníkov kúpnej zmluvy a výsluch L. K. na preukázanie
opodstatnenosti ňou uplatneného nároku. Žalobkyňa neplatnosť kúpnej zmluvy odvodila od § 49a

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), nakoľko v jej
prípade malo dôjsť k hrubému zneužitiu a zjavnému uvedeniu jej osoby do omylu čo sa týka podstatných
náležitostí kúpnej zmluvy. Takto žiadala žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať jej nárok na náhradu
trov konania.

4. Dňa 08.03.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobkyne, kde zdôraznil, že
žalobkyňa mala bez pochybností vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu a túto aj prejavila v písomnej forme, resp.
následne aj prevzala poslednú splátku kúpnej ceny, na zaplatenie ktorej vyzvala kupujúceho výzvou zo
dňa 23.07.2021. Až následne podala žalobu v tejto veci, aby popri prevzatí celej kúpnej ceny dostala
do vlastníctva aj dotknutý byt. Žalovaný označil toto konanie žalobkyne za podvodné. Skutočnosti, že

žalobkyňa mala vedomosti, že byt predáva a svoju vôľu dobrovoľne jednoznačným spôsobom vyjadrila
v písomnej kúpnej zmluve, potvrdzujú aj ďalšie udalosti smerujúce k podpísaniu dodatku ku kúpnej
zmluve. Kúpna zmluva vrátane dodatku bola žalobkyňou nenútene podpísaná po oboznámení sa s ich
obsahom, po dohode o kúpnej cene, vyprataní bytu a ostatných náležitostiach, pričom nebolo anizmienky o pôžičke, či záložnej zmluve. Na preukázanie týchto skutočností žalovaný navrhol vypočuť
svedkov: O. G. C., ktorý vystupoval ako kupujúci pri uzavretí kúpnej zmluvy, a O. B. P., advokáta
autorizujúceho predmetnú kúpnu zmluvu, ktorých svedeckými výpoveďami by malo dôjsť k ozrejmeniu

toho, za akých okolností došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobkyňa kúpnu zmluvu a dodatok k nej
vlastnoručnepodpísala,prevzalačastikúpnejceny,bolojejdoručenérozhodnutiekatastranehnuteľností
o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho, a napokon sama vyzvala na doplatenie
zvyšku kúpnej ceny. Žalobkyňa je pritom plne spôsobilá na právne úkony a vzdelanostne, rozumovo
a mentálne dostatočne vyspelá, preto musela vedieť, že dohoduje a podpisuje kúpnu zmluvu, že preberá

kúpnu cenu, že nikdy nebola dohodnutá žiadna zmluva o pôžičke, či záložná zmluva. Svoj nárok
žalobkyňa definovala ako nárok na určenie vlastníckeho práva na základe neplatnosti kúpnej zmluvy
z dôvodov podľa § 49a OZ. No už zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňu do ňou tvrdeného omylu
mal uviesť L. K., ktorého žalovaný, ani kupujúci O. G. C. nepoznajú. Žalobkyňa teda ani len netvrdí,
že ju mal do omylu (a vôbec akého) uviesť kupujúci, túto skutočnosť ani nedokazuje, čo je základným
predpokladom tvrdenej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a OZ. Kupujúci žalobkyňu do omylu nikdy

neuviedol, žiaden omyl ani nevyvolal a o žiadnom omyle pri uzatváraní kúpnej zmluvy ani nevedel.

5. Dňa 13.07.2022 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, v ktorom žiadala o prerušenie konania až
do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach pod
ČVS: KRP – 115/2 – VYS – KE – 2021, ktorého výsledky majú podľa žalobkyne mať zásadný význam

pre toto sporové konanie.

6. Dňa 30.07.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v zmysle ktorého prebiehajúce trestné
konanie je bez právneho významu k predmetu tohto konania. Najprv bolo začaté trestné stíhanie
žalobkyne, ktoré sa vedie pod ČVS: KRP – 125/2 – VYS – KE – 2019 pre obzvlášť závažný zločin

sprenevery vo vzťahu ku poškodenému K. N., L., keď ako zamestnankyňa poškodeného v pozícii
klientskýpracovníkmalazrealizovaťodjanuára2018transakcievýberovfinančnýchprostriedkovzúčtov
klientov K. N., L., ktoré mala následne odovzdávať sprostredkovateľke Q. Q. alebo priamo L. K. vo výške
210.000,- Eur. Následne na základe jej trestného oznámenia bolo uznesením Krajského riaditeľstva PZ
v Košiciach, Odboru kriminálnej polície, zo dňa 06.10.2021 ČVS: KRP – 115/2 – VYS – KE – 2021

začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu proti neznámemu páchateľovi, ktorý
mal v období od marca 2018 do augusta 2019 od žalobkyne vylákať 210.000,- Eur. Trestné oznámenie
v danej veci bolo podané dňa 03.09.2021, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo ešte 16.10.2019.
Prebiehajúce trestné konania preukazujú podľa žalovaného iba to, že do tvrdenej zlej finančnej situácie
sa žalobkyňa dostala sama jednak spáchaním úmyselného obzvlášť závažného zločinu sprenevery,

za ktorý je stíhaná, a tiež poskytovaním finančných prostriedkov inej osobe na základe podvodného
konania, ak sa to preukáže. Toto však nemôže mať právny význam na posúdenie otázky prevodu
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019. Žalobkyňa vyzvala na doplatenie
kúpnej ceny a v dotknutom byte neustále býva bez toho, aby za jeho užívanie platila vlastníkovi alebo
s ním uzavrela nájomnú zmluvu. Až po doplatení kúpnej ceny zmenila svoj názor, že kúpna zmluva je

neplatná a podala žalobu na súd. Žalovaný označil za zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia žalobkyne
o tom, že prišla o možnosť bývania, nakoľko jej bola ponúknutá možnosť nájmu, dokonca aj priamo
kúpna zmluva upravila, že pokiaľ byt neodovzdá v dohodnutej lehote, má platiť za jeho užívanie, čo
neplní ani z časti a býva v byte zadarmo, hoci jej bola za byt vyplatená kúpna cena. Žalovaný zdôraznil,
že v danom prípade nemôže ísť o neplatnosť kúpnej zmluvy a že je zrejmé, že zmluva je platná.

7. Dňa 11.01.2023 bola súdu doručená vzájomná žaloba žalovaného, v ktorom uviedol, že žalobu
žalobkyne žiada zamietnuť ako nedôvodnú a žiada priznať plnú náhradu trov konania. Nakoľko
žalobkyňapredmetsporuvovlastníctvežalovanéhodoposiaľužívanapriektomu,žejejknemunesvedčí
žiadne právo, žalovanému neostáva, než domáhať sa jeho vypratania. Žalobkyňa svojim konaním

neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, čím žalovanému znemožňuje predmet jeho
vlastníctva užívať. Žalovaný preto v záujme hospodárnosti konania uplatňuje svoje právo voči žalobkyni
vzájomnou žalobou, pretože ide o nárok skutkovo súvisiaci a medzi tými istými stranami. Žalovaný takto
navrhol súdu vydať rozsudok v nasledovnom znení: Žalobu žalobkyne zamieta. Žalobkyňa je povinná
vypratať byt č. X na 3. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa v D., E. F. C., G. XX,

postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu 1372/100000
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, zapísaného na LV č. XXXX, okres D. H., J. D.
– C. D., kat. území I. a na pozemku parc. reg. „C“ XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
784 m2 zapísaného na LV č. XXXX, okres D. H., obec D. – C. D., D. R. I., spolu so všetkými osobamibývajúcimi v uvedenom byte so žalobkyňou, a to do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanému priznáva voči žalobkyni plnú náhradu trov konania.

8. Dňa 16.01.2023 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom uviedol v súvislosti s návrhom
žalobkyne na prerušenie konania, že navrhuje zamietnuť tento návrh a pokračovať v konaní, nakoľko
niet zákonom predpokladaného dôvodu na prerušenie. Návrh žalobkyne na prerušenie konania je
návrhom podľa § 164 CSP, no v žalobkyňou označenom trestnom konaní sa nerieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu o podanej žalobe. Predmetom trestného konania v zmysle

výroku uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS: KRP – 115/2 – VYS – KE – 2021 zo
dňa 16.11.2022 o vznesení obvinenia L. K. je jeho konanie, ktorého sa mal dopustiť od marca 2018
do augusta 2019 tým, že vylákal od žalobkyne finančné prostriedky vo forme pôžičky s prísľubom ich
vrátenia, ktoré pochádzali z jej vlastných prostriedkov a neskôr z neoprávnených výberov vykonaných
žalobkyňou z účtov klientov K. N., L., čím sa mal obvinený obohatiť o finančnú čiastku 210.000,- Eur tým,
že žalobkyňu uviedol do omylu a posúdenie toho, či takto vymedzené konanie obvineného vo vzťahu

k žalobkyni je obzvlášť závažným zločinom podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a) TZ. Predmetom
prebiehajúceho konania je na strane druhej určenie vlastníckeho práva k bytu, vlastnícke právo ku
ktorému žalobkyňa previedla zmluvou zo dňa 16.10.2019 v znení dodatku č. 1 zo dňa 22.10.2019,
teda mimo obdobia, ktoré je predmetom trestného konania. Navyše z výroku uznesenia o vznesení
obvinenia nevyplýva žiadna iná skutková súvislosť konania kladeného za vinu obvinenému so súdom

prejednávanou vecou. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa kúpnu zmluvu riadne podpísala, prijala kúpnu
cenu, pričom to, ako s ňou naložila, nebude mať žiaden vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, a tiež platí, že
žalobkyňa doposiaľ bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva dotknutý byt.

9. Dňa 25.04.2023 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, ktorým navrhla vykonať ďalšie dôkazy, a to

predvolať ako svedkov: L. K., S. T. a G. T., tiež vyžiadať zo spoločnosti U. C., T. XX, D., údajnú zmluvu
o sprostredkovaní predaja nehnuteľností uzatvorenú so žalobkyňou a zo spoločnosti S. N. H. L. C.
N., pobočka zahraničnej banky, D. XX, N., informáciu, či disponuje kamerovým záznamom prevádzky
v pobočke v J. L., Nám. osloboditeľov 1, Košice zo dňa 16.10.2019 a zo dňa 22.10.2019. Na výzvu
súdu doručila žalobkyňa doplnenie tohto podania dňa 05.05.2023, kde uviedla, že vypočuť G. T. navrhla

v súvislosti s tým, že ona doviezla žalobkyňu na podpis zmluvy a zabezpečovala všetky náležitosti
týkajúce sa prevodu vlastníctva dotknutého bytu. S. T. navrhla vypočuť v súvislosti s tým, čo vyplynulo
zo svedeckej výpovede O. G. C., že sa jednalo o osobu ponúkajúcu byt na predaj. Aj v tejto súvislosti
navrhla tiež vykonanie dôkazu, aby realitná kancelária S. T., t.j. spoločnosť U. C.. zaslala súdu zmluvu
o sprostredkovaní predaja nehnuteľností. Vyžiadanie kamerových záznamov od S. N. H. L. C. N. malo

smerovať k zisteniu, kedy malo dôjsť k údajnému zaplateniu kúpnej ceny, resp. že časť peňazí bola
odovzdaná G. T.. Žalobkyňa súčasne navrhla vykonanie dôkazu na zistenie toho, kto je vlastníkom účtu
uvedeného v kúpnej zmluve č. C..

10. V konaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov: O. G. C., O. B. P., S. T., ako

aj listinnými dôkazmi, a to: Kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2019, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. I. H.,
výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. I. H., Potvrdením spoločnosti BYTEX Slovensko, s.r.o. zo dňa 16.10.2019,
Výzvou právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 23.07.2021, Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve uzavretej
dňa 16.10.2019, uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS: KRP – 115/2 – VYS – KE –
2021 zo dňa 06.10.2021, Oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zo

dňa 03.09.2021, uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS: KRP – 115/2 – VYS – KE – 2021
zo dňa 16.11.2022, výpisom z bankového účtu G. C. zo dňa 03.08.2021, potvrdením o pohyboch na účte
G. C. k 30.07.2021, rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálny odbor č. V 11453/2019 zo dňa
18.11.2019, Odstúpením od zmluvy od právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 29.11.2021, doručenkami
potvrdzujúcimi prevzatie rozhodnutie V 11453/2019 žalobkyňou a G. C., rozhodnutím Okresného úradu

Košice, katastrálny odbor č. V 9413/2021 zo dňa 10.08.2021, výpisom z účtu vedeného v ČSOB zo dňa
03.08.2021, na základe ktorých súd nasledovný skutkový stav veci:

11. Z výsluchu žalobkyne A. B. na pojednávaní dňa 18.04.2023 súd konštatuje, že podľa žalobkyne
sa celá vec začala v roku 2018, keď ju navštívil L. K., neskôr aj spolu s matkou, pričom v K. N., L. si

otvorili účty. Následne si L. K. chcel zobrať úver, no sám nemohol zobrať úver, tak si úver zobrala jeho
matka. Neskôr požiadal o pôžičku vo výške 1.000,- Eur. O dva dni na to ju čakal pred jej zamestnaním,
kde jej uviedol, že mu boli poskytnuté falošné bankovky a má z toho problémy. Neskôr sa žalobkyni
L. K. vyhrážal NAKA-ou, resp. políciou. Preto žalobkyňa požičiavala peniaze z úverov, nakoľko nemalavlastné prostriedky. L. K. jej po čase uviedol, že sa jej nemôže nič stať ak bude vyberať peniaze z účtov
klientov K. N., L.. Následne jej L. K. oznámil, že mu opäť boli poskytnuté z jej strany falošné bankovky.
Žalobkyňa sa bála ísť na políciu a nevedela, čo má robiť, preto dala u svojho zamestnávateľa výpoveď.

NeskôrvseptembrisaL.K.opäťozval,pričomvšakonaužnebolazamestnanáauviedlamu,ženemôže
ďalej pokračovať vo vyberaní peňazí. L. K. sa potom ozval s tým, že našiel iné riešenie, ktoré malo
spočívať v tom, že sa žalobkyni poskytnú peniaze na byt, pretože bola vlastníčkou bytu, o čom jej mal
dať K. aj potvrdenie. Neskôr poslal svoju priateľku, s ktorou sa bavili len o možnosti poskytnutia pôžičky.
Po dojednaní tejto pôžičky mala ísť časť peňazí p. K. na účet, resp. časť žalobkyni na účet, ktorý si mala

zriadiť v S. N.. Odtiaľ vyberala peniaze a dávala ich istej pani G., ktorá ich mala dávať K.. V danom čase
už žalobkyňa nevychádzala z bytu, a aj nákup jej robili deti. Neskôr sa ozvala pani G., že chcú ďalšie
peniaze. Išli opäť na to miesto, kde boli aj skôr a kde žalobkyňa podpísala určité papiere a následne
vyberala peniaze z účtu v S. N. a odtiaľ tieto peniaze odovzdávala pani G.. Po istom čase jej prišla
správa, že K. je v kóme a že neprežije. V tomto čase sa žalobkyňa ozvala pánovi D. B., ktorý jej poradil,
aby sa obrátila na políciu, resp. že pôjdu spolu na políciu. Takto v mesiaci október prípadne november

spolu s dokladmi a všetkými papiermi od K. sa obrátila na políciu. Myslela si, že polícia bude riešiť jednak
trestnú vec, resp. aj vec týkajúcu sa bytu. Až v roku 2021 k nej zaklopali jeden pán a jedna pani, ktorí jej
uviedli, že sú vlastníkmi bytu a vtedy si uvedomila, že už nie je vlastníčkou bytu. Následne sa obrátila na
svojho právneho zástupcu nech sa táto vec rieši ďalej právnou cestou. Žalobkyňa uviedla, že sa cítila
byť pod veľkým tlakom, pretože sa jej vyhrážali, že príde NAKA a vykopnú jej dvere bytu a zoberú ju.

Bola v tom, že sa stále jedná o požičanie na byt, pričom sama sa stará 20 rokov o svojich synov a nikdy
by z vlastnej vôle nepredala svoj byt.
V súvislosti s uzavretím zmluvy v októbri 2019 žalobkyňa uviedla, že po podpise kúpnej zmluvy jej
bolo odovzdaný rovnopis tejto zmluvy a peniaze za byt boli vyplatené tak, ako sú uvedené v kúpnej
zmluve, pričom dostala aj poslednú časť kúpnej ceny. Ona sa však tých peňazí ani nedotkla. Tieto jej

prišli na účet, no tento účet si medzičasom zrušila a peniaze má v hotovosti. Poznámky k jednotlivým
úhradám si nekontrolovala. L. K. pri podpise zmluvy nebol, no bola prítomná len pani G., ktorá telefonicky
komunikovala s K.. Rovnako to bolo pri podpise dodatku, pričom predtým jej volal K. a on inicioval
podpísanie dodatku, nakoľko potreboval ďalšie peniaze. Aj na podpis zmluvy, resp. dodatku ju viezla
pani G.. Čo sa týka osoby kupujúceho, nikdy predtým ho nestretla. Žalobkyňa napokon uviedla, že jej

po týchto udalostiach prišli papiere z katastra nehnuteľností, no mala za to, že všetky papiere sú už na
polícii, a teda ona už ďalej neriešila túto vec. Svojmu právnemu zástupcovi potom oznamovala, že prišli
cudzí ľudia do jej bytu a jej uviedli, že už nie je vlastníčkou bytu, pričom všetko ponechala na svojom
právnom zástupcovi, ktorého splnomocnila, aby riešil všetky náležitosti. Svojmu právnemu zástupcovi
v tejto súvislosti uviedla, že nemala v úmysle predať byt, ale poskytnúť byt ako záloh.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že má dvoch synov, jeden syn má 23 a študuje na Komenského univerzite
a druhý syn má 29 rokov. Starší práve doštudoval a je diakonom. Žalobkyňa tiež uviedla, že má
stredoškolské vzdelanie s maturitou, konkrétne ukončila Stredné odborné učilište spojov. Po maturite
nastúpila v roku 1990 na C. K., resp. od 01.01.2018 pracovala v K. N., L. na vysunutom pracovisku na
K.. Tu fungovala ako klientský pracovník, pričom mala na starosti predaj a servis produktov K. N., L., ako

termínované vklady, bežné účty, poskytovanie úverov, neskôr predaj podielových fondov a nakoniec aj
uzatváranie poistných zmlúv týkajúcich sa poistenia osôb.

12. Z výsluchu svedka O. G. C. na pojednávaní dňa 18.04.2023 súd konštatuje, že svedok si pamätal,
že niekedy okolo 15. alebo 16.10.2019, ho oslovila realitná kancelária S. XX, konkrétne S. T. ako

konateľ realitnej kancelárie, že majú v ponuke byt na C. G. D.. Oslovený bol preto, že má niekoľko
bytov, ktoré prenajíma. Realitná kancelária mu oznámila, že jedinou podmienkou je v danom prípade
zakomponovanie práva spätnej kúpy do kúpnej zmluvy a že pôvodná majiteľka by tam ostala bývať,
čo by bolo výhodné pre kupujúceho. O dôvode, prečo žalobkyňa chcela byt predať, nevie. Následne
sa mali stretnúť s pani žalobkyňou v kancelárii a dohodnúť sa na ďalších podrobnostiach kúpy, resp.

predaja tohto bytu. Príprava samotnej kúpnej zmluvy trvala hodinu, resp. hodinu a pol, pretože strany
sa dohodli aj na spätnej kúpe, resp. aj na kúpnej cene, a to tak, že kúpna cena sa nevyplatí naraz, ale
vniekoľkýchsplátkachdo12-tichmesiacovvzhľadomajnatúskutočnosť,žežalobkyňamalaostaťbývať
v tomto byte, ako aj vzhľadom na to, že sama žalobkyňa si to tak vymienila. Čísla účtov, na ktoré mali byť
poukázané jednotlivé časti kúpnej ceny oznámila žalobkyňa a svedok nemá vedomosť o tom, komu tieto

účty patrili. Svedok tiež uviedol, že zisťoval od realitnej kancelárie, či bola vykonaná obhliadka, pretože
bolo potrebné zistiť, či je byt užívaniaschopný. On sám na obhliadke nebol, stačila mu informácia o tom,
že byt je užívaniaschopný, že boli vymenené okná a že tam býva žalobkyňa, ktorá by tam chcela ostať
bývať aj naďalej. Aj z toho titulu bola v zmluve dojednaná sankcia za nevypratanie bytu a nebol dôvodna uzavretie nájomnej zmluvy. Následne O. P. oboznámil strany s kúpnou zmluvou, hoc predovšetkým
žalobkyňu oboznámil s kúpnou zmluvou, keďže pre svedka sa jednalo skôr o rutinnú záležitosť. Po tom,
čo sa žalobkyňa so zmluvou oboznámila a odsúhlasila ju, O. P. autorizoval kúpnu zmluvu. V súvislosti

s obsahom kúpnej zmluvy udáva svedok, že bežne sa do obsahu takejto kúpnej zmluvy dostáva aj
sankcia 30,- € denne za neodovzdanie predmetu kúpy, pričom v prípade žalobkyne sa do kúpnej zmluvy
dostalo ustanovenie, ktoré sa týkalo iba mesačného trhového nájomného, a teda zámerom nebolo ju
nútiť, aby sa vysťahovala z tohto bytu. Po uzavretí kúpnej zmluvy, resp. vyplatení časti kúpnej ceny asi
v rozpätí od 5 - 6 dní na to, žalobkyňa priamo kontaktovala svedka, a to bez realitky a kládla otázku, či by

bolo možné kúpnu cenu uhradiť aj skôr. Svedok udáva, že O. P. nebol prítomný, ale sa dohodli na tom,
že sa spíše dodatok ku kúpnej zmluve a podpisy budú autorizované notárom. Žalobkyňa následne prišla
do kancelárie k svedkovi, prečítala dodatok, odsúhlasila ho, neskôr odišla s dodatkom, aby overila svoj
podpis u notára a vrátila sa do kancelárie aj s dodatkom, kde už bol jej overený podpis. Svedok mal za
to, že žalobkyňa nebola k uzavretiu kúpnej zmluvy nútená nebola. Svedok zdôraznil, že žalobkyňa mala
možnosť uplatniť právo spätnej kúpy, no lehota na uplatnenie tohto práva jej vypršala. V ďalšom období

sa stalo, že niekoľkokrát si zavolali s pani B., resp. si napísali vzhľadom na tú skutočnosť, že neplatila
za užívanie bytu. Svedok uviedol, že do fyzického odovzdania predmetného bytu mala všetky výdavky
znášať predávajúca strana. To bol výsledok ich dohody, a tým pádom nemal dôvod uvádzať tento byt pre
účely splnenia si daňovej povinnosti. K uhradeniu poslednej splátky kúpnej ceny svedok uviedol, že túto
časť neuhradil v čas preto, lebo žalobkyňa sama neplatila úhrady za užívanie bytu, pričom mal v úmysle

započítať poslednú časť kúpnej ceny na dlh žalobkyne, ktorý vznikol v tejto súvislosti. Na to však mu
zo strany právneho zástupcu žalobkyne bola doručená výzva na splnenie poslednej časti kúpnej ceny
v zmysle dodatku. On podľa obsahu výzvy už vedel kam to smeruje a zaplatil poslednú časť kúpnej ceny
aj napriek tomu, že na strane žalobkyne vznikol dlh za užívanie bytu, a teda nezapočítal tento dlh. Má za
to, že výzva nespĺňala náležitosti podľa zákona a podľa judikatúry týkajúcej sa takýchto výziev. Následne

sa snažil viackrát kontaktovať aj právneho zástupcu, resp. aj samotnú žalobkyňu, ktorej doručil, resp.
sa snažil doručiť oznámenie o uhradení poslednej časti kúpnej ceny a uplatnenie si nároku na tú sumu
v súvislosti s užívaním bytu. Čo sa týka doručenia pošty, ktorú adresoval žalobkyni, tak táto jej bola
doručená do poštovej schránky. Okrem oznámenia o zaplatení zvyšnej časti kúpnej ceny jej takto do
schránky bola vhodená aj kúpna zmluva, resp. dodatok. V nasledujúcom období mu bolo doručené od

právneho zástupcu žalobkyne odstúpenie od zmluvy, ktoré však bolo neurčité, bez uvedenia dôvodu
odstúpenia a nebolo k nemu pripojené ani splnomocnenie. Svedok v súvislosti s osobou L. K. svedok
uviedol, že o ňom nikdy nepočul a že ho nepozná. G. T. videl dvakrát v živote.

13. Z Výsluchu svedka O. B. P. na pojednávaní dňa 18.04.2023 súd konštatuje, že svedok sa stretol

so žalobkyňou raz, a to vo svojej kancelárii na B. XX, D., pretože je advokát a autorizoval kúpnu
zmluvu, ktorou došlo k prevodu jej bytu. Tiež uviedol, že jeho kolega O. G. C. bol stranou tejto kúpnej
zmluvy. On ešte predtým než k nemu prišli zmluvné strany do kancelárie, dostal podklady ku vyhotoveniu
kúpnej zmluvy, a to LV - čka, dostal informáciu o kúpnej cene, že táto kúpna cena bude uhradená
v splátkach, pričom výška jednotlivých splátok mala byť neskôr konkretizovaná. Po vypracovaní bola

zaslaná kúpna zmluva mailom kupujúcemu, pričom on sám žalobkyni koncept tej zmluvy nezasielal.
Predpokladá, že kupujúci zasielal koncept kúpnej zmluvy žalobkyni, pričom približne sa jednalo o týždeň
medzi vyhotovením konceptu kúpnej zmluvy a samotným aktom podpísania kúpnej zmluvy.
Čosatýkapostupupriautorizovanízmluvysvedokuviedol,žemusízachovaťurčitúpostupnosťvzmysle
zákona o advokácii. Svedok je advokát, má licenciu na takýto úkon, zisťuje totožnosť strán zmluvy podľa

predloženého OP, skontroluje listy vlastníctva, či je predávajúci vlastníkom v prípade kúpnej zmluvy,
takisto poučuje prítomné strany o tom, resp. v danom prípade poučil prítomné strany o tom, že sa jedná
o kúpnu zmluvu a následne v závere sa vytlačí kúpna zmluva, dá sa stranám na kontrolu, oboznámenie
sa, prečítanie, spýta sa, či sú nejaké nejasnosti a následne sa podpisuje zmluva. Najprv podpíšu strany
a ako posledný podpisuje kúpnu zmluvu on. Po overení základných údajov, kontrole podpisov trvá

takýto proces asi 30 – 45 minút. V danom prípade dostal počiatočnú informáciu od kupujúceho, že sa
bude predávať 3-izbový byt za celkovú cenu 80.000,- €, pričom táto kúpna cena sa uhradí v splátkach,
ktorých výška sa dojedná na mieste. Pamätal sa, že žalobkyňa mala na papieriku napísané čísla účtov,
ktoré sa zapísali do kúpnej zmluvy. On nemá vedomosť o tom, komu patrili tieto účty. Žalobkyňa bola
riadne poučená, prečítala si zmluvu, skontrolovala ju a na znak súhlasu ju aj podpísala. V súvislosti

s prvou časťou kúpnej ceny si strany dojednali vyplatenie časti kúpnej ceny v hotovosti, pričom kupujúci
v kancelárii uhradil túto sumu s tým, že peniaze boli vybraté z jeho sejfu v hotovosti. K článku 5 bod 8
kúpnej zmluvy uviedol, že bola medzi stranami dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad nevypratania bytu
predávajúcim. Svedok zdôraznil, že strany sa takto dohodli a dohodli sa aj na dátume 16.01., pretožez praxe vyplýva, že to trvá, kým niekto vyprace byt, ktorý predáva. V súvislosti s osobou L. K. svedok
uviedol, že o ňom nikdy nepočul. Tiež dodal, že so žalobkyňou prišla do jeho kancelária aj jedna pani,
ktorú však nepozná.

14. Z výsluchu svedka S. T. na pojednávaní dňa 13.06.2023 súd konštatuje, že svedok bol kontaktovaný
dcérou, ktorá pozná pani žalobkyňu a tá mala záujem predať byt. Bol aj osobne pozrieť tento byt, kde
mu bolo oznámené žalobkyňou, že chce predať byt z dôvodu finančnej tiesne. Čo sa týka požiadavky
žalobkyne v súvislosti s predajom, pani žalobkyňa chcela ostať v tomto byte bývať aj naďalej, kým sa

zlepší jej finančná situácia a podarí sa jej kúpiť niečo iné, prípadne aj daný byt, pokiaľ by bola možnosť
spätnej kúpy. Svedok nevedel či jeho dcéra osobne poznala pani žalobkyňu alebo len mala kontakt od
niekoho na pani žalobkyňu. Svedok zdôraznil, že chceli pomôcť žalobkyni, pričom mali len prísť pozrieť
byt a mali pomôcť pani žalobkyni v zlej situácii, no žiadne podmienky medzi nimi neboli dohodnuté,
nebola uzavretá žiadna zmluva a neboli tým pádom poverení predať tento byt. Keď boli osobne prítomní
v byte žalobkyne, tak sa vzhľadom na odstup času pamätá na to, že byt bol užívaniaschopný. Boli

tam plastové okná a byt sa dal riadne užívať. Byt sa nachádza na C. F. G. D.. Jedná sa o 3-izbový
štandardný byt s výmerou okolo 64 – 65 m2. Pani žalobkyňa bola pri obhliadke prítomná a prezentovala
sa ako vlastníčka bytu. Videl ju len vtedy raz, resp. sa pamätá, že v jednej menšej izbe sa nachádzal
chlapec, ktorý sedel pri počítači. Zrejme išlo o syna žalobkyne. Žalobkyňa sa jednoznačne vyjadrila v tom
zmysle, že chce predať daný byt, nakoľko si chcela riešiť svoju finančnú situáciu. Svedok predpokladal,

že žalobkyňa mala dlhy. Svedok sa tiež pamätal, že sa žalobkyňa vyjadrila v tom zmysle, že chce byt
predať, avšak nemá kam ísť, teda by chcela ostať v tom byte, kým sa vyrieši jej finančná situácia, resp.
uviedla, že pokiaľ by sa dalo, tak by chcela odkúpiť byt späť. Po odchode z obhliadky daného bytu
mal myšlienku kontaktovať osoby, ktoré kupujú byty v súvislosti s nasĺedovným poskytnutím do nájmu.
Napadla mu aj myšlienka kontaktovať O. C., ktorý už od neho takýmto spôsobom kúpil byt, kde ostal

vlastník stále bývať už ako nájomca, a teda nebolo potrebné riešiť čo ďalej s týmto bytom. Z toho dôvodu
kontaktoval O. C. a ponúkol mu túto možnosť a dal mu kontakt na svoju dcéru, ktorá sa potom spojila
s pani žalobkyňou a mal potom spätnú informáciu, že si dohodli aj stretnutie a vec sa rieši. O. C. sa
pýtal na lokalitu, kde sa nachádza byt, či je obývateľný, či nebude potrebné uskutočniť nejaké práce,
resp. sa pýtal na osobu žalobkyne. Svedok vtedy oznámil O. C., že sa jedná o normálnu pani. Výmenou

kontaktov sa jeho úloha skončila. V súvislosti s osobou L. K. uviedol, že ho videl raz vo svojom živote.
Jedná sa o osobu, ktorá veľmi ublížila jeho dcére. Tá až dodnes platí jeho dlhy.
Svedok ďalej uviedol, že s predajom nehnuteľností pracuje od roku 2005. V súvislosti s bytom žalobkyne
uviedol, že vzhľadom na tú skutočnosť, že v zmysle kúpnej zmluvy sa byt predal za 80.000,- € a sa jedná
o zmluvu zo dňa 16.10.2019, táto cena zodpovedala vtedajším cenám bytov na trhu a bonusom bolo to,

že žalobkyňa mohla ostať v byte ako nájomníčka.

15. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019 súd konštatuje, že žalobkyňa ako predávajúca a O. G. C., nar.
XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX S., ako kupujúci, uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – byt vedený v evidencii katastra nehnuteľností príslušného

Okresného úradu – Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres: Košice II, obec: D. – C.
D., kat. územie: I., ako byt č. X, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu č. súpisné XXXX,
nachádzajúceho sa v D., E. F. C., G. V. XX, bytový dom postavený na parcele registra „C“ – parc. č.
XXXX/XXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zriadeniach domu a na príslušenstve
1372/100000, a pozemok vedený v evidencii katastra nehnuteľností príslušného Okresného úradu –

Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres: D. H., obec: D. – C. D., kat. územie: I., ako
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 784 m2 na parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX, vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1372/100000.
V zmysle bodu 1. článku IV. Kúpnej zmluvy, vzájomnou dohodou zmluvných strán bola kúpna cena
za predmet prevodu dohodnutá na sumu 80.000,- Eur. V zmysle bodu 2. článku IV. Kúpnej zmluvy,

zaplatenie kúpnej ceny a) prvá časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- Eur bola zaplatená pred uzavretím
tejto zmluvy, čo podpisom tejto zmluvy zmluvné strany potvrdzujú, v tejto časti sa kúpna cena považuje
za zaplatenú, b) druhú časť kúpnej ceny vo výške 9.000,- Eur na č.ú.: C. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX do 2 dní od uzavretia tejto zmluvy, c) tretiu časť kúpnej ceny vo výške 11.000,- Eur na č.ú., ktoré
vyslovene určila predávajúca strana: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 2 dní od uzavretia tejto

zmluvy, d) štvrtú časť kúpnej ceny vo výške 57.000,- Eur na č.ú. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
do 2 dní od uzavretia tejto zmluvy, do 12 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy. V prípade, ak si kupujúca
strana nesplní povinnosť zaplatiť celú kúpnu cenu riadne a včas, má predávajúca strana právo od tejto
zmluvy odstúpiť.V zmysle bodu 8. článku V. Kúpnej zmluvy, predávajúca strana berie na vedomie, že nemá nárok na
bytovú náhradu. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak nedôjde k vyprataniu predmetu prevodu
podľa ustanovení tejto zmluvy, je predávajúca strana povinná uhradiť kupujúcej strane zmluvnú pokutu

vo výške 480,- Eur za každý aj začatých 30 dní omeškania s vyprataním predmetu prevodu.
V zmysle článku X. Kúpnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že predávajúca strana má právo spätnej
kúpy predmetu prevodu od kupujúcej strany, a to za kúpnu cenu 80.000,- Eur. Toto právo môže využiť
predávajúca strana po dobu 75 dní od uzavretia zmluvy, a kupujúca strana sa toto právo zaväzuje
akceptovať. V prípade, ak ku dňu spätnej kúpy nebude splatná a zaplatená niektorá z častí kúpnej ceny,

uzavretím kúpnej zmluvy v prípade spätnej kúpy zaniká záväzok tej – ktorej strany doplatiť/zaplatiť tú
– ktorú časť kúpnej ceny, a to započítaním. Toto právo spätnej kúpy vyslovene nemá povahu vecného
bremena.
V zmysle článku XII. Kúpnej zmluvy, vyslovene neupravené zmluvné vzťahy sa riadia príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany prehlasujú, že majú plnú spôsobilosť
k uzavretiu tejto zmluvy, v zmluve prejavili svoju vôľu slobodne a vážne a súhlasia s jej obsahom, na

znak čoho ju vlastnoručne podpisujú. Zmluva je vyhotovená v 4 rovnopisoch, pričom dve sa použijú na
účel katastrálneho konania, každá zo zmluvných strán dostane po jednom podpísanom vyhotovení.
Z doložky o autorizácii súd konštatuje, že Kúpnu zmluvu autorizoval O. B. P., advokát zapísaný
v zozname advokátov SAK pod č. XXXX, so sídlom B. XX, XXX XX D., a to dňa 16.10.2019.

16. Z Potvrdenia spoločnosti BYTEX Slovensko, s.r.o. zo dňa 16.10.2019 súd konštatuje, že toto
potvrdenie bolo adresované žalobkyni. Obsahom bolo potvrdenie toho, že na byte č. 6, v obytnom dome
C.XX,vlastníkomktoréhojep.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,neevidujemenedoplatkynazálohovýchplatbách
za obdobie vlastníctva bytu v správe správcu Bytex Slovnsko, s.r.o. do 31.10.2019.

17. Z Dodatku č.1 ku Kúpnej zmluve uzavretej dňa 16.10.2019 súd konštatuje, že žalobkyňa ako
predávajúca strana a O. G. C., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX S., ako kupujúca strana, dňa
22.10.2019 pristúpili k podpísaniu dodatku, kde v zmysle článku II. sa uvádza, že predmetom tohto
Dodatku je úprava splatnosti kúpnej ceny, jej časti, za predmet prevodu, a to výslovne na žiadosť
predávajúcej strany.

V zmysle Dodatku sa menil článok IV. a to tak, že sa vypustila časť d) štvrtú časť kúpnej ceny vo výške
57.000,- Eur na č.ú.: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 2 dní od uzavretia tejto zmluvy, do 12
mesiacov od uzavretia tejto zmluvy, a vložila sa časť: d) štvrtú časť kúpnej ceny vo výške 1.500,- Eur
bola zaplatená v deň uzavretia Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve, čo podpisom tejto zmluvy zmluvné strany
potvrdzujú, v tejto časti sa kúpna cena považuje za zaplatenú, e) piata časť kúpnej ceny vo výške 8.000,-

Eur na č.ú.: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 2 dní od uzavretia Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve, f)
šiestu časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- Eur na č.ú., ktoré vyslovene určila predávajúca strana: C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX do 2 dní od uzavretia Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve, g) siedmu časť kúpnej
ceny vo výške 44.500,- Eur na č.ú.: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 2 dní od uzavretia kúpnej
zmluvy, do 12 mesiacov od uzavretia kúpnej zmluvy.

18. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor č. V 11453/2019 zo dňa 18.11.2019 súd
konštatuje, že na návrh navrhovateľov: A. B., C. XXXX/XX, XXX XX D., SR, a O. G. C., S. XX, XXX
XX S., SR, doručený dňa 17.10.2019, bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území I., LV č. XXXX, byt číslo X, V. G.

XX, 3.p., súpisné číslo stavby XXXX na pozemku registra C KN XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1372/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v prospech: O. G. C.,
a v katastrálnom území I., LV č. XXXX, pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 784 m2 v prospech: O. G. C.. Predmetné rozhodnutie č. V 11453/2019
si zmluvné strany prevzali dňa 25.11.2019 ako je uvedené aj na doručenkách potvrdzujúcich prevzatie

písomnosti do vlastných rúk (č.l. 303 súdneho spisu).

19. Z Výzvy od právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 23.07.2021 súd konštatuje, že O. G. C., ako
kupujúcemu bola zaslaná výzva na zaplatenie zostatku kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
16.10.2019, a to v dodatočnej lehote 7 dní od obdŕžania listu.

20.Zvýpisuzúčtusnázvom:C.G.zodňa03.08.2021súdkonštatuje,žepríjemcovi:B.A.,bolaodoslaná
platba vo výške 44.500,- Eur na účet číslo: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s uvedením informácie
pre príjemcu: siedma časť kúpnej ceny byt C. B..21. Z výpisu z účtu týkajúcich sa pohybov na účte s názvom: C. G. ku dňu 30.07.2021 súd konštatuje,
že dňa 16.10.2019 bola odoslaná platba 9.000,- Eur na účet číslo: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

suvedeníminformácieprepríjemcu:druhacastkcC.B.L.C.,ďalejdňa16.10.2019bolaodoslanáplatba
11.000,- Eur na účet číslo: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s uvedením informácie pre príjemcu:
tretia časť kúpnej ceny byt C.. Dňa 22.10. 2019 boli odoslané dve platby, a to prvá vo výške 8.000,-
Eur na účet číslo: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s informáciu pre príjemcu: piata časť kúpnej ceny
C. a druhá vo výške 3.000,- Eur na účet číslo: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s informáciou pre

príjemcu: siesta časť kúpnej ceny byt C..

22. Z detailu platby ČSOB zo dňa 03.08.2021 súd konštatuje, že z účtu číslo: C. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX/ TRADE TK s.r.o., bola v daný deň odoslaná platba vo výške 90.000,- Eur na účet číslo:
C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s poznámkou: úhrada za byt na ul. C..

23. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor č. V 9413/2021 zo dňa 10.08.2021 súd
konštatuje, že na návrh navrhovateľov: O. G. C., S. XX, XXX XX S., SR, a TRADE TK s.r.o., Obrody
27, 040 11 Košice, SR (t.j. žalovaný), doručený dňa 02.08.2021, bolo vydané rozhodnutie o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území I., LV č.
XXXX, byt číslo X, V. G. XX, 3.p., súpisné číslo stavby XXXX na pozemku registra C KN XXXX/XXX

a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1372/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v prospech: žalovaného, a v katastrálnom území I., LV č. XXXX, pozemok registra C KN parcelné
číslo XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 784 m2 v prospech žalovaného.

24. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. I. H. súd konštatuje, že ako vlastník nehnuteľností – byt č. X,

3. poschodie, vchod č. XX v obytnom dome C. XX,XX,XX,XX C. C. V. XXXX na parcele č. XXXX/
XXX je pod zápisom B32 zapísaný ako výlučný vlastník žalovaný, vrátane podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 1372/100000. Vlastnícke právo
žalovaného bolo zapísané na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V – 9413/2021 zo
dňa 10.08.2021.

25. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. I./ D. H. súd konštatuje, že ako podielový spoluvlastník nehnuteľností
– pozemky – parcely registra „C“ zastavaná plcha a nádvorie o výmere 784 m2 s parcelným č.
XXXX/XXX je vo veľkosti podielu1372/100000 pod zápisom B22 zapísaný žalovaný. Vlastnícke právo
žalovaného bolo zapísané na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V – 9413/2021 zo

dňa 10.08.2021.

26. Z Odstúpenia od zmluvy zo dňa 29.11.2021 súd konštatuje, že právny zástupca žalobkyne zaslal
O. G. C. list, v zmysle ktorého odstupuje podľa ustanovení §§ 48 a nasl. OZ od Kúpnej zmluvy zo dňa
16.10.2019.

27. Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS: KRP – 115/2 – VYS – KE – 2021 zo dňa
06.10.2021 súd konštatuje, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu
podľa§221ods.1a4písm.a)TZ,nakoľkozistenéskutočnostinasvedčovalitomu,ženeznámypáchateľ
vobdobíodmarca2018doaugusta2019,naparkoviskunauliciHumenskejč.4prebudovouSlovenskej

pošty Košice 11, ako aj na iných miestach v Košiciach, vylákal od A. B. finančnú čiastku okolo 210.000,-
Eur tak, že po tom, ako sa zoznámil s pracovníčkou K. N., L., A. B., a požiadal v mesiaci marec 2018
menovanú o pôžičku vo výške 1.000,- Eur, ju neskôr krivo obvinil, že mu požičala falošné bankovky,
v dôsledku čoho mal mať problémy s políciou, kde mal byť aj zadržaný, a následne pod zámienkou, že
ju ochráni pred možnými problémami s políciou pre uvedenie pozmenených bankoviek do obehu, začal

na A. B. vyvíjať psychický nátlak a požadovať od menovanej, aj pod inými vymyslenými zámienkami,
ďalšie finančné prostriedky v rôznych čiastkach vo forme pôžičky s prísľubom ich vrátenia, kde mu A.
B. finančné prostriedky odovzdávala v hotovosti prostredníctvom osôb Q. Q. a H. D. B. a osobne L.
K. alebo ich zasielala na určené bankové účty, pričom prostriedky pochádzali z jej vlastných zdrojov
a neskôr z neoprávnených výberov sporiacich účtov klientov K. N., L., čím takto uviedol A. B. do omylu

a neoprávnene sa obohatil najmenej o finančnú čiastku 210.000,- Eur.

28. Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS: KRP – 115/2 – VYS – KE – 2021 zo
dňa 16.11.2022 súd konštatuje, že pre skutok opísaný v uznesení zo dňa 06.10.2021 bolo vznesenéobvinenie L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. XX, D., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa §
221 ods.1 a 4 písm. a) TZ.

29. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

30. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

31. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

33. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

34. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

35. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

37. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

38. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

39. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

40. Podľa § 164 CSP, Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

41. Predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva k bytu, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve

žalobkyne, pričom žalobkyňa v konaní argumentovala tým, že mala byť uvedená do omylu, a to
konkrétne osobou L. K., a preto nevedela, že dňa 16.10.2019 uzatvára kúpnu zmluvu a nie záložnú
zmluvu. Skutočnosť, že previedla vlastnícke právo k svojmu bytu mala zistiť až oveľa neskôr. Žalobkyňa
mala za to, že boli naplnené podmienky vyslovenia neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019
z dôvodu podľa § 49a OZ tvrdiac, že bola uvedená do omylu.

42. Žalobkyňa v priebehu konania navrhla prerušiť konanie až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach pod ČVS: KRP – 115/2 – VYS – KE – 2021, z dôvodu,
že môže mať význam pre prebiehajúce sporové konanie. Súd vyhodnotil tento návrh ako návrh na
prerušenie konania podľa § 164 CSP. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že sa pod vyššie

uvedenou značkou vedie vyšetrovacie konanie, ktorému predchádzalo trestné oznámenie žalobkyne.
V tomto vyšetrovacom konaní boli postupne vydané rozhodnutia, ktorým sa jednak začalo trestné
stíhanie a jednak bolo vznesené obvinenie voči osobe L. K., ktorým bol v tomto konaní navrhnutý ako
svedok. Súd sa oboznámil s vymedzením skutku, pre ktoré sa vedie trestné konanie a zistil, že sanetýka skutočností súvisiacich s uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019, ale udalostí, ktoré im
predchádzali. Ako aj žalovaný správne uviedol, vychádzajúc z časového vymedzenia skutku, pre ktoré
sa vedie trestné konanie, uzavretie Kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019 nespadá do daného obdobia,

nakoľko vyšetrovanie smerovalo k zisťovaniu udalostí v období do marca 2018 do augusta 2019.
V sporovom konaní sa vzhľadom na argumentáciu žalobkyne riešila otázka toho, či si bola vedomá
toho, že podpisuje kúpnu zmluvu, resp. skúmanie okolností, za ktorých došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy
zo dňa 16.10.2019, zatiaľ čo vo vyšetrovacom konaní sa riešila otázka, či konanie L. K. (ktorý nebol
stranou v tomto sporovom konaní) napĺňa znaky obzvlášť závažného zločinu podvodu vzhľadom na

jeho konanie voči žalobkyni v období od marca 2018 do augusta 2019. Preto nebolo možné návrhu
žalobkyne na prerušenie konania vyhovieť. K predmetnému je potrebné dodať, že v prípade prerušenia
konania podľa § 164 CSP sa bude jednať o prípad fakultatívneho prerušenia konania, na rozdiel od
prerušenia konania obligatórneho podľa § 162 CSP. Je teda na zvážení súdu, či pristúpi k prerušeniu
konania podľa § 164 CSP, nakoľko fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania,
ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie

dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva priamo z dikcie § 164 CSP a až keď tieto zlyhajú,
môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto bude
prerušenie konania predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo, t. j. takýto postup by mal byť
namieste len vo výnimočných prípadoch. Súd si pri fakultatívnom prerušení konania musí uvedomiť
a najmä zvážiť, či prerušenie konania prispeje (alebo je dokonca predpokladom) k spravodlivému

rozhodnutiu vo veci (t. j. k naplneniu dikcie čl. 46 ods. 1 ústavy), a tento dôvod prerušenia konania tak
preváži nad záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov, ktorý je rozhodnutím o prerušení konania
dotknutý (LÖWY, A. § 164 Fakultatívne prerušenie konania. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 680, marg. č. 1.). Nakoľko súd nevzhliadol v danom
prípade dôvod na prerušenie konania, návrh žalobkyne zamietol tak, ako je to uvedené v I. výroku tohto

rozsudku.

43. Súd má za to, že v predmetnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého
bolo možné jednoznačne ustáliť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala dôvodnosť
podania žaloby. Dokazovanie bolo nasmerované na vyriešenie otázky, či žalobkyňa mohla vedieť, resp.

či vedela, že dňa 16.10.2019 uzatvára kúpnu zmluvu alebo nie. Totiž medzi základné definičné znaky
právnehoúkonupodľa§34OZ(medziktorébudenevyhnutnepatriťajprávnyúkonkúpnejzmluvy)patria
jednota vôle a jej prejavu. Právny úkon je prejav vôle, ktorý smeruje k právom predvídaným následkom
spočívajúcim vo vzniku, zmene a zániku tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré normy občianskeho
práva s týmto prejavom ako právom aprobovaným úkonom spájajú. Vôľa je často definovaná ako

vnútorná psychická kategória vyjadrujúca vnútorný vzťah osoby, ktorá právny úkon robí, a to vo vzťahu
k jeho vonkajšej aktivite, príp. následkom. Preto pri posudzovaní existencie, ako aj platnosti právneho
úkonu, je potrebné zistiť, či konajúca osoba mala nejakú vôľu, či sa táto vôľa formovala slobodne a nie
na základe donútenia, a napokon je potrebné zistiť, či navonok prejavený úkon bol prejavený ako úkon,
ktorý konajúca osoba zamýšľala prejaviť. Právny úkon preto môže vyvolať právne následky len v tom

prípade, ak sú splnené kumulatívne všetky náležitosti požadované normami občianskeho práva, a to
náležitosti osoby, vôle, prejavu vôle, pomeru vôle a prejavu a napokon predmetu (MITTERPACHOVÁ,
J. § 34 Právny úkon. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník (I. a II. zväzok). 1. vydanie. Praha:
C. H. Beck, 2017, s. 213–214, marg. č. 2.).
V tomto konaní výsluchy svedkov, no aj samotnej žalobkyne, jednoznačným spôsobom preukázali, že

žalobkyňa musela mať vedomosť o tom, že s O. G. C. uzatvára kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je
prevod vlastníckeho práva k dotknutému bytu, a teda že existovala vôľa žalobkyne uzatvoriť kúpnu
zmluvu. Predovšetkým z výsluchu svedka O. B. P., advokáta autorizujúceho predmetnú kúpnu zmluvu,
bolo preukázané, že žalobkyňa bola poučená o tom, že podpisuje kúpnu zmluvu, pričom mala možnosť
sa s obsahom zmluvy oboznámiť, namietať jej obsah, no napokon na znak súhlasu ju podpísala a ako to

vyplynulo aj z jej výpovede, rovnopis tejto kúpnej zmluvy sama obdŕžala. To, že podľa jej tvrdenia tento
rovnopis potom dala tretej osobe nebude meniť nič na tom, že jej muselo byť zrejmé, čo bolo predmetom
daného právneho úkonu. Tiež bolo v konaní preukázané, že z jej iniciatívy došlo k uzavretiu Dodatku č.
1 ku Kúpnej zmluve dňa 22.10.2019, teda ani nie týždeň po uzavretí kúpnej zmluvy. Nebolo tiež sporné,
že Dodatok č. 1 zo dňa 22.10.2019 vlastnoručne podpísala. O skutočnosti, že žalobkyňa musela mať

vedomosť o tom, že uzatvára kúpnu a nie záložnú zmluvu, svedčí aj celý rad ďalších dôkazov. Ako to
vyplynulo z jej výpovede, resp. z predloženej doručenky potvrdzujúcej prevzatie písomnosti, žalobkyni
bolo riadne doručené rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor č. V 11453/2019 dňa
25.11.2019, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k dotknutému bytu v prospech kupujúceho,t.j. svedka O. G. C.. Žalovaný v priebehu konania tiež poukázal na to, že pri uhrádzaní jednotlivých
častí kúpnej ceny, bola stále k platbe uvedená poznámka týkajúca sa identifikovania platby podľa tej –
ktorej časti kúpnej ceny za byt na C. ulici v zmysle dojednaní strán v Kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2019

a Dodatku č. 1 zo dňa 22.10. 2019. Takto súd vzhliadol nespočetné množstvo situácií, z ktorých muselo
byť zrejmé aj žalobkyni, že svoj byt predala a že dňa 16.10.2019 nedošlo k uzavretiu záložnej zmluvy.
Neobstojí preto jej obrana (ako to uvedené v záverečnej reči), že je jednoduchou ženou bez právnického,
príp. iného vysokoškolského vzdelania. Ako na to správne poukázal žalovaný (obdobne v záverečnej
reči), resp. ako to vyplynulo aj z výpovede samotnej žalobkyne, pôvodne bola zamestnaná ako klientský

pracovník K. N., L., pričom náplňou jej práce bolo finančné poradenstvo, predaj a servis produktov
banky ako napríklad ponúkanie termínovaných vkladov, bežných účtov, poskytovanie úverov, predaj
podielových fondov, uzatváranie poistných zmlúv. Súd má za to, že sa zjavne nejednalo o jednoduchú
činnosť, ale pomerne komplikovanú a takto aj pre žalobkyňu muselo byť absolútne zrejmé, že dňa
16.10.2019uzatvorilakúpnuzmluvu,ktorejpredmetombolpredajjejbytunaC.ulicivKošiciach,ktorýbol
jednoznačným spôsobom identifikovaný aj v zmluve. V súvislosti s obranou žalovaného spočívajúceho

v spochybnení úkonu žalobkyne zo dňa 29.11.2021 značeného ako „Odstúpenie od zmluvy“ súd udáva,
že dôvod odstúpenia nebol vymedzený a pokiaľ aj malo dôjsť k odstúpeniu z dôvodu neuhradenia celej
kúpnej ceny za byt v zmysle článku IV. bod 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019, v čase realizácie tohto
úkonu už bola kúpna cena v plnej výške uhradená, čo napokon ani nebolo v konaní rozporované. Súd
tu tiež poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.04.2023, keď na otázku

protistrany bolo uvedené, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy malo dôjsť z dôvodu omylu žalobkyne
spočívajúcom v charaktere zmluvy, ktorú dňa 16.10.2019 podpísala, a teda nie pre omeškanie s úhradou
poslednej časti kúpnej ceny.
Z výpovedí svedkov O. G. C. a O. B. P. súdu vyplynulo, že osobu L. K. nepoznajú a nikdy o ňom nepočuli,
čo žalobkyňa v konaní ani nerozporovala. Nemôže preto obstáť tvrdenie žalobkyne o neplatnosti Kúpnej

zmluvy zo dňa 16.10.2019 z dôvodu podľa § 49a OZ, a teda, že bola uvedená do omylu. V tejto súvislosti
súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/192/2008 zo
dňa 23.11.2009, podľa ktorého: „Právne významný je omyl vtedy, ak jej tento omyl skrytý (t.j. účastník
konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne.“ Súd má za to,
že nedošlo k naplneniu dikcie ustanovenia § 49a OZ ani z časti, nakoľko bolo v konaní preukázané, že

žalobkyňa ako predávajúca zjavne nekonala v omyle, a napokon svedok C. zjavne omyl nevyvolal, resp.
oňomnevedel.To,žesisvedokC.kúpilbytbezpredchádzajúcejosobnejprehliadky,budepreposúdenie
základnej otázky, či konala žalobkyňa v omyle, absolútne irelevantná. Podobne aj to, že kúpna cena bola
v rôznych častiach vyplatená aj na účty tretích osôb. Tieto na posúdenie základnej otázky v tomto konaní
nebudú mať žiadnu relevanciu. Práve z týchto dôvodov napokon súd nepristúpil vykonaniu niektorých

dôkazov navrhnutých žalobkyňou, a to k vyžiadaniu zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností od
spoločnosti U. C., veď napokon ako to vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka S. T., takáto zmluva
ani nebola nikdy uzavretá a v konečnom dôsledku táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie
neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd tiež nevykonal dôkaz vyžiadaním informácii o kamerových záznamoch
S. N. zo dní 16.10.2019 a 22.10.2019, nakoľko tieto vôbec nesmerovali k preukázaniu toho, či žalobkyňa

mala alebo nemala vedomosť o tom, že uzatvára kúpnu zmluvu. Súd napokon nevykonal ani dôkaz
výsluchom svedkov: L. K. a G. T., pričom v prípade L. K. bola súdu na základe skôr vykonaných dôkazov
zrejmé, že nebol prítomný pri uzavretí Kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2019, ako ani pri uzavretí Dodatku
č. 1 zo dňa 22.10.2019. V prípade G. T. súd vzhliadol dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie tohto
dôkazu podľa § 198 ods. 3 CSP, nakoľko bolo zrejmé, že táto osoba sa na adrese trvalého pobytu

nezdržiava, ako ani na inej známej adrese, a teda nebolo možné účinne realizovať už ani doručenie
predvolania na pojednávanie. Súd v sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie
dôkazov a rozhodnutie, ktoré z nich v rámci dokazovania vykoná, je vždy vecou súdu a nie strán sporu
(obdobne v uzneseniach Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 4Cdo/125/2012, 5

Cdo/251/2012). Na základe takto zisteného skutkového stavu bolo súdu zrejmé, že na strane žalobkyne,
ako strany kúpnej zmluvy, neskôr dodatku, existovala vôľová zložka právneho úkonu, ktorá nebola
vyvolaná donútením a vonkajší prejav vôle žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu nebol výsledkom omylu,
a takto súd žalobe žalobkyne vyhovieť nemohol a zamietol ju tak, ako je to uvedené v II. výroku tohto
rozsudku.

44. V priebehu konania žalovaný súdu doručil vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal vypratania
dotknutého bytu. Nakoľko súd v konaní nevzhliadol dôvod na vyhovenie žalobe žalobkyne o určenie
vlastníckeho práva žalobkyne k dotknutému bytu a z lustrácii v katastri nehnuteľností vyplynulo, žežalovanému prislúcha vlastnícke právo k dotknutému bytu, súd žalobe žalovaného o vypratanie bytu
vyhovel. Žalobkyňa v tejto súvislosti nevzniesla žiaden návrh na vykonanie dôkazu a neuviedla žiaden
argument, ktorým by spochybnila dôvodnosť vzájomnej žaloby. Súd nevyhovel vzájomnej žalobe v časti

vypratania „spolu so všetkými osobami bývajúcimi v uvedenom byte so žalobkyňou“, nakoľko v tejto časti
vyhodnotil vzájomnú žalobu ako neurčitú a nezodpovedajúcu požiadavkám materiálnej vykonateľnosti
rozhodnutia. Tu súd poukazuje na právny názor, podľa ktorého materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné
a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať,

čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené (uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30. 3. 2016, sp. zn. 3MOboer/1/2015). Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zákon č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov obsahuje pomerne podrobnú úpravu postupu pri výkone rozhodnutia smerujúceho
k vyprataniu nehnuteľností, kde konkrétne v ustanovení § 181 ods. 4 cit. zákona uvádza, že: po doručení
exekučného príkazu exekútor a) urobí opatrenie, aby sa z vypratávaného objektu odstránili veci patriace

povinnému a príslušníkom jeho rodiny, ako aj veci, ktoré síce patria niekomu inému, ale sú so súhlasom
povinného umiestnené vo vypratávanom objekte alebo na vypratávanom objekte, b) urobí opatrenie, aby
bolzvypratávanéhoobjektuvykázanýpovinnýavšetci,ktorísatamzdržujúnazákladeprávapovinného.
Aj z predmetného je zrejmé, že pri výkone rozhodnutia ukladajúce pre povinného povinnosť vypratať
nehnuteľnosť, súdny exekútor bude vypratanie smerovať nielen voči povinnému, ale aj voči osobám,

ktoré patria do okruhu rodinných príslušníkov povinného, resp. voči tretím osobám, ktorí odvodzujú
svoje právo k dotknutej nehnuteľnosti práve od povinného. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd
vzájomnú žalobu v dotknutej časti zamietol.

45. Nakoľko bola žaloba žalobkyne zamietnutá a súd vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného, pričom jeho

neúspech bol len nepatrný, súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému plný nárok na náhradu
trov konania o žalobe ako aj konania o vzájomnej žalobe. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §
257 CSP súd v konaní nevzhliadol a strany tiež neprodukovali žiaden dôkaz na preukázanie existencie
dôvodov na nepriznanie nároku na náhradu trov konania ktorejkoľvek zo strán. O výške trov konania
rozhodne súdny úradník samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd
Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.