Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9523100356
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2024:9523100356.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Pamely Záleskej a členov

senátu JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Renáty Greif Radovčičovej, v trestnej veci obžalovaného P. Q., pre
obzvlášťzávažnýzločinúkladnejvraždypodľa§144odsek1,odsek2písmenod),písmenoe)Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena c) Trestného zákona a § 140 písmeno b) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Pezinku dňa 20. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

P. Q. D. Č. B. O. , narodený XX. XX. XXXX v S.,

trvale bytom Q. H.,
toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov od
XX. XX. XXXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

v presne nezistený čas do roku 2016, v priestoroch Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody v A., I. Č.. X a v W., I. Č.. X, počas výkonu väzby začal plánovať fyzickú likvidáciu svojej
bývalej manželky - poškodenej P.. Y. Q. z dôvodu, že P.. Y. Q. vykonávala ako konateľka spoločnosti Q.
G. L., X.. H.. E.. zásahy do majetku tejto spoločnosti, pričom dovtedy túto spoločnosť prostredníctvom
poškodenej riadil a majetok spoločnosti aj považoval za svoj vlastný majetok, a súčasne z dôvodu,

že poškodená vypovedala o jeho trestnej činnosti v trestnom konaní vedenom na Národnej jednotke
finančnej polície, národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, expozitúre Západ, vedenom
pod Č.: F.-XXX/NKA-C.-N.-XXXX, v rámci ktorého bol väzobne trestne stíhaný a
následne po prepustení z výkonu väzby dňa 02. 11. 2016 vyhľadal Q. E., niekoľkokrát sa s ním v
období mesiacov november a december 2016 stretol na rôznych miestach, okrem iného aj v skladových
priestoroch v obci Q. H., na Š.O. J., nachádzajúcich sa na parcelách číslo XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX,
bez súpisného čísla, ktoré dlhodobo užíval a dohodol sa s Q. E., že tento zabezpečí únos poškodenej

P.. Y. Q., za čo mu prisľúbil finančnú odmenu, ktorú v tom čase bližšie nešpecifikoval s tým, že podľa
jeho pokynov si mal Q. E. stanoviť sám formu únosu a miesto jeho vykonania ako aj osoby, ktoré mu
pri tomto skutku pomôžu a pre účel únosu mu poskytol informácie o dennom režime poškodenej, ukázal
Q. E. miesta, z ktorých by bolo možné poškodenú uniesť a súčasne aj trasu, po ktorej mu unesenú
poškodenú dopraví do skladového priestoru v obci Q. H., od ktorého poskytol Q. E. aj kľúče od vstupnej
brány a vstupných dverí a následne Q. E. vyplatil sumu vo výške najmenej 10.000 eur ako preddavok
za vykonanie únosu,

pričom dňa 13. 12. 2016 Q. E., P.. T.. a U.. F.. (P.. T.. a U.. F.. sú trestne stíhaní v samostatnom konaní
a o ich vine alebo nevine nebolo právoplatne rozhodnuté), v čase približne o 07:35 hodine v M., na uliciH.. T. násilím vtiahli poškodenú P.. Y. Q. proti jej vôli do motorového vozidla značky Š. X., X. P., s B.: M.
XXX W., po tom, čo odovzdala svoje maloleté dieťa do materskej školy a následne poškodenú preložili
v M., v poli, v blízkosti bagroviska, neďaleko spoločnosti Y.-N. Q., X.. H.. E.., do motorového vozidla

značky Š. C. I., Ž. C., s B.: S. XXX T., ktorého tabuľky boli v daný deň odcudzené z iného motorového
vozidla, Q. Č. S., pričom toto vozidlo Š. C. I. im na tento účel zabezpečil a následne poškodenú previezli
Q. E. a P.. T.. do objektu skladových priestorov na Š. J. v obci Q. H. na vozidle Š. C. I., pričom U.. F..
odišiel na motorovom vozidle poškodenej a

následne si vyzliekli Q. E. a P.. T.. vrchnú časť ošatenia, šál, čiapky a rukavice, ktoré mu Q. E. odovzdal a
vzápätí z areálu skladových priestorov P.. T.. odišiel a s unesenou poškodenou P.. Y. Q. čakal iba Q. E. na
jeho príchod, ktorému po svojom príchode do areálu skladových priestorov vyplatil druhú časť odmeny
vo výške 15.000 eur a súčasne vytiahol z vnútorného vrecka svojej bundy aj nezistené listiny formátu A4,

ktoré prinútil poškodenú podpísať a počas toho opakovane poškodenú fyzicky napadol údermi rúk do
tváre, zviazal ju s pripravenou železnou reťazou, ktorú uzamkol z prednej strany pripraveným zámkom,
pričom na nesúhlas Q. E. s týmto jeho konaním reagoval slovami: „odíď dokedy môžeš“ poslal Q. E.
preč a zamkol za ním vstupné dvere skladového priestoru a po odchode Q. E. zo skladového priestoru,
najneskôr v čase do 16. 12. 2016 za presne nezistených okolností a presne nezisteným spôsobom

poškodenú P.. Y. Q. usmrtil, jej telo vložil do tmavozeleného plastového sudu, ktorý naplnil presne
nezistenou tekutou zmesou, obsahujúcou aj kyselinu sírovú a kyselinu chlorovodíkovú v nezistenom
pomere v úmysle zahladiť následky svojho činu a na likvidáciu tela poškodenej, pričom v dôsledku
pôsobenia týchto kyselín prišlo k rozpusteniu tela poškodenej, ktorého pozostatky boli nájdené dňa 03.
06. 2021 pri prehliadke v zaistenom plastovom sude, ktorý obsahoval chemickú látku a tukovú vrstvu

biologického pôvodu s chemickým zložením vápnika a fosforu, s trichologickými pozostatkami vlasov,
náušnicou a zubnými plombami,

t e d a :

iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty,

t ý m s p á c h a l :

obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona
s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 144 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného
zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,
odsek 8 Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona ho zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to: jeden kus tmavozeleného

plastového suda na dažďovú vodu s vekom, s objemom 220 litrov s čiarovým kódom číslo
XXXXXXXXXXXXX.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodeným:
1/ Y. Q., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom M., W. XXX, nemajetkovú ujmu vo výške 100.000

(jednostotisíc) eur a
2/ P. Q., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom M., W. XXX, nemajetkovú ujmu vo výške 100.000
(jednostotisíc) eur. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č.
Q. L. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 11. 09. 2023 prejednal Špecializovaný trestný súd trestnú vec proti

obžalovanému P. Q. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 06. 11. 2023, 10. 11. 2023, 07. 12. 2023, 19.
12. 2023, 10. - 11. 01. 2024, 21. - 22. 02. 2024, 26. - 28. 02. 2024, 15. - 16. 04. 2024, 30. 04. 2024
30. 05. 2024 a 20. 06. 2024 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov U. T.,
P. Q. P.., Q. E., G.. P. P., S. L., D. W., U. F., F. Q., X. Ť., P. T., Ľ. U., T. T., H. T., U.. P. U., G. W., H. J., T. L.,
T. W., M. O. (I.), P. O., N. L. (O.), D. X., S. M., H. X., P.. P. P., H. L., P. O., prečítaním výpovedí svedkov
T. D., U.A. F., P. C. a U. Š., B. X. a F. Š., výsluchom znalcov P.. A. P., F.., T.. P.. Y. S., F.., P., P., F.. F.. Y.

M., F.. a znalkyne P.. Y. M. P., G.. U. Q., G.. Q. Y., G.. W.. U. Q., výsluchom spracovateľov znaleckých
posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu F. N. v W. a aj prečítaním znaleckých posudkov tohto
ústavu a znaleckého posudku znalca F.. F. P. a tiež prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením
ďalšieho obsahu spisu (vecné stopy).
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Obžalovaný P. Q. na hlavnom pojednávaní (06. 11. 2023) vypovedal, že so skutkom nemá nič spoločné.
Dňa 16. 12. 2016 bola vykonaná domová prehliadka na parcele č. XXX/X bez toho, aby bol vydaný
príkaz na taký úkon a tá nepatrila v čase vykonania prehliadky nikomu z jeho blízkych. Dňa 28. 12. 2017

bola vykonaná prehliadka iných priestorov a pozemkov na základe príkazu pod Č.:F.-F.-N.-XXXX, ktorú
vykonala NAKA a v čase jej vykonania boli zapísaní k týmto priestorom traja vlastníci: E. Q., X. a B. D.,
z ktorých ani jeden doposiaľ nemá doručené vyrozumenie alebo príkaz o tom, že k prehliadke prišlo. To
znamená, že jedna prehliadka bola vykonaná nezákonne a ďalšia, ktorá vykonaná mala byť, doposiaľ
ani vykonaná nebola.

K únosu, ktorý sa mal stať 13. 12. 2016, dodal, že v čase medzi 09.00 hodinou a 12.00 hodinou toho dňa
sa pred areálom budovy nachádzali T. D. a H. T., čo už uvádzal aj v prípravnom konaní, upozorňoval
na to OČTK a doposiaľ sa touto informáciou nikto nezaoberal. V blízkosti tej budovy býva jeho mama,
a teda bolo namieste túto informáciu preveriť, čo sa ale nestalo.
Na doplňujúce otázky uviedol, že o únose Y. Q. vie len zo samotného spisu, rozviedli sa v roku 2014,

návrh podávala ona, keď bol vo väzbe a bolo to z dôvodu, že bol vo väzbe, a tým pre neho vzťah s
ňou skončil. Firmu Q. G. založil na jej meno a spravil tak z dôvodu, že ho jej spolužiak - policajt P.,
každý mesiac žiadal o mesačné platby, pričom Y. bola majiteľka aj konateľka tej spoločnosti. Keď bol v
roku 2014 vzatý do väzby, tak ľudia okolo policajta P. a ďalších z jeho partie začali rozpredávať firemný
majetok Q. G. pod cenu, predávali nehnuteľnosti a on vedel, že Y. bola k tomu donútená, a preto sa na

ňu nehneval. Policajti na tomto rozpredaní majetku Q. G. zarobili, podával preto vo všeobecnosti trestné
oznámenia a uviedol tam informácie nielen na vyšetrovateľku, ale aj na prokurátora a napokon aj na Y..
Y. Q. proti nemu vypovedala v iných trestných veciach, pričom jej prvá výpoveď znela tak, že o firme nič
nevie a až následne pod vplyvom policajta P. vypovedala proti nemu v jednej i druhej súvisiacej veci,
kde je obvinený pre ekonomickú trestnú činnosť. Y. naposledy videl v roku 2014, niekedy v mesiaci apríl

alebo máj, bolo to práve z dôvodu jej návštevy v ÚVV A.. Dňa 13.12.2016 sa zobudil u bývalej ženy
U. Q., kde spal, vstal asi o 08.00 hodine ráno ako vždy a išiel na námestie v M. do baru na kávu, kde
sa zdržal asi hodinu alebo hodinu a pol a potom šiel do Q. H. k rodičom, kde zostal asi do 14.00 alebo
15.00 hodiny a až následne išiel na E., kde je spoluvlastníkom penziónu, šiel k Ť. v M. v P., ktorý je
jeho kamarát. Keď v televízii videl, že ho hľadá polícia, sám sa išiel prihlásiť, kontaktoval políciu v S..

Po zadržaní mu boli zaistené nejaké veci, medzi nimi posteľná bielizeň, zubná kefka a aj tričko s dlhým
rukávom značky Adidas, ktoré nebolo vypraté. Po prepustení z väzby používal vozidlo značky F. XXX,
Č. farby a od Ť. si požičal vozidlo značky Š. C., Ž. farby, keďže si všimol, že ho po prepustení na slobodu
po M. začal sledovať policajt P. a zmenou vozidiel sa chcel tohto sledovania striasť. C. mal požičanú asi
od 10. 12. 2016, Ť. ju chcel predať, do M. mu ju pomohol prepraviť kamarát Q., odstavili ju pred domom

vo Q. H., auto ale bolo aj v M. na jeho adrese na ulici Ľ. N., pričom na aute jazdil po M., v S., v F., v S. a
aj v A. a potom ho znova premiestnil na E.. S Y. bol naposledy vo fyzickom kontakte 07. 03. 2014 doma
v M., keď ho prišli zadržať. Dňa 13. 12. 2016 bola Ž. Š. C. zaparkovaná v garáži na ulici Ľ. N., a to až
dovtedy, kým o 13.00 hodine alebo o 14.00 hodine nešiel na tú E.. Po príchode na E. vozidlo odovzdal
majiteľovi, odstavil ho pred penziónom, kľúče ostali v zapaľovaní. Nevedel, kedy naposledy bol vnútri v

priestoroch na parcele č. XXX/XX s výrobnou halou, po prepustení z väzby tam chodil, mali tam psov,chodil ich kŕmiť. Do priestorov na parcele č. XXX/X nechodil, syn ju kúpil aj s budovou až v roku 2020.
Hadice z vysávačov nájdené pri prehliadke a zachytené na fotodokumentácii patrili U. L. a P. O., ktorí
si ich tam so Š. dovolením uskladnili. L. aj O. sú obaja zavraždení. Q. E. nepozná. S P. bol na cele asi

od apríla do mája 2014 a nemal s ním žiadny vzťah, dával si na neho pozor, lebo mal mať aj podpísanú
spoluprácu s políciou. D. W. nepozná. Na Y. Q. podal tri trestné oznámenia, v decembri 2016 posledné a
napriek tomu, že jej nič nezazlieval a ani sa na ňu nehneval, chcel ju týmto spôsobom prinútiť, aby začala
rozprávať pravdu o predaji takmer viac ako 70-tich nehnuteľností, každú len za cenu 1 eura, pretože
to zistil z výpisov z katastra nehnuteľností a chcel zistiť pravdu, konkrétne, kto ju k takémuto konaniu

prinútil. Y. Q. požičala T.Á. D. 400.000 eur v roku 2012 bez jeho vedomia, na drogy. T. D. bol od roku
2010 u nich doma každý deň, robil im šoféra, staral sa im o deti, robil im takého poskoka a od roku 2007
predával drogy. Jeho manželka v tom čase voľne disponovala s hotovosťou, ktorú mali doma, vyberala
peniaze z účtu, lebo najviac predávali bankám, a kým on zabezpečoval kúpu a predaj nehnuteľností a
zháňal kupcov, ona riešila financie. Peniaze prišli buď na účet v X. alebo v Č., alebo boli v úschove u
notárky U.. Q., ale spravidla Y. vždy zabezpečovala ich vybratie a uloženie u nich doma.

Svedkyňa U. T.Á. (P. F.) sa v úvode výpovede na hlavnom pojednávaní (10. 11. 2023) vyjadrila, že
doma si všetci myslia, že „to urobil obžalovaný“ a vypovedala, že T. sa s obžalovaným rozviedla v
čase, keď sa zase nachádzal vo väzení a veľmi sa ho bála. T. ním bola fyzicky napadnutá, zvykol ju
vyháňať v noci z domu, nadával jej do „žebráčiek“, boli nútení tam nie raz utekať. Od T. vedela, že ju

obžalovaný aj škrtil, ale sama má skúsenosť, že bol hlučný, agresívny, často nebýval doma a o obe deti
sa starala len jej T., ktorá by za deti aj dýchala. Obžalovaný spravil z jej T. „bieleho koňa“, pretože bola
konateľkou vo firme Q. G., mali spolu účet, z ktorého chodila T. vyberať peniaze, ale k podrobnostiam
ohľadne ich podnikania sa vyjadriť nevedela. Keď obžalovaného zavreli, chodili za jej T. rôzni ľudia
a vypytovali peniaze, pretože obžalovaný bol veľa ľuďom dlžný. Jej T. nemala žiadnych nepriateľov,

jediným jej nepriateľom bol obžalovaný, mala z neho obrovský strach, a preto po nejakom čase, keď už
bol obžalovaný vo väzení, prišla bývať do obce W.. T. vysťahovala veci obžalovaného z domu v M. na
ulici Ľ. N. a odniesla ich v mechu k jeho bývalej manželke, mohlo to byť niekedy v rokoch 2014 - 2015. V
S. na súde bolo rozhodnuté, že obidve deti budú zverené do starostlivosti jej a jej manželovi, Y. je stále
v ich starostlivosti, P. už je dospelý, pretože T. bola nezvestná a obžalovaný bol vo väzení. Pamätala

si, že obžalovaný navrhoval umiestniť obe deti do ústavu s tým, že sa potom o ne postará. Už vtedy
na súde sa pýtala, ako mohol obžalovaný vedieť, že jej T. sa už o deti nepostará a že sa nevráti? Bola
v domácnosti u T. a obžalovaného každý deň, varovala chlapcov, kým T. vybavovala veci súvisiace s
podnikaním, vo firme Q. G. bola sama asi rok alebo dva zamestnaná až do času, kým obžalovaný prestal
platiť za ňu odvody. Y. v čase zmiznutia bývala v W. v dome, ktorý sama postavila niekedy v roku 2014,

začala v dome bývať asi rok pred jej zmiznutím a bývala tam s chlapcami a aj s T. D., s ktorým mala
vzťah. Pozemok na ulici Ľ. N. napísal obžalovaný pôvodne na svedkyňu a jej manžela ako na vlastníkov,
následne však pozemky predal. Takto bola aj vlastníčkou rodinného domu na ulici I., a to z dôvodu, že
obžalovaný nechcel mať žiadny majetok napísaný na svoje meno. Tento dom predala asi pred 3 rokmi,
peniaze z predaja vložila na účet vnukom.

Svedok P. Q. P. (X. E.Y. Y. F.) na hlavnom pojednávaní (10. 11. 2023) uviedol, že P. jeho a brata vozievala
do školy a škôlky denne, tou istou trasou a tak tomu bolo aj posledný deň, než zmizla. Najskôr vyložila
jeho v škole a potom viezla brata do škôlky, do ktorej pri Q. chodieval predtým aj on. Rodičia nežili spolu
dobre, obžalovaný chodil domov neskoro a mal výbušnú povahu, keď bol doma, tak neustále kričal. P.

sa ho bála, a to najmä v čase, keď ho prepustili z väzby na slobodu. Aj on sám sa ho bál. V deň, kedy
P. zmizla, prišli po neho krstní rodičia H. a T. T. a povedali mu, že P. niekto uniesol, pretože vedeli, že
P. telefonovala a sama do telefónu uviedla, že ju unášajú. P. sa o neho a o brata starala, išlo o bežné
fungovanie v rodine, varila im, venovala sa im, s ním sa P. aj učila. P. určite nebrala drogy. Q. H. pozná,
býva tam jeho babka a pozná v tej obci aj skladové priestory, naposledy tam bol s obžalovaného mamou

pred vzatím obžalovaného do väzby.
Obžalovaný v čase, kedy ešte ako rodina žili spolu, nebol skoro vôbec doma, venovala sa mu len P. a
keď zmizla, zostal mu len jeden H. a ešte aj ten bol vo väzení. Nevedel odpovedať na otázku, ako vnímal
zmiznutie P. a čo prežíval, keď sa našiel ten sud a čo prežíva vždy, keď sa o tom hovorí. Nie je mu dobre,
nepočúva sa mu to dobre. Po zmiznutí P. sa na odporúčanie sociálky dvakrát dostavil k psychológovi.

Od zmiznutia P. s obžalovaným nebol v žiadnom kontakte, a to až doteraz, do pojednávania na súde.
Nebol nikdy svedkom fyzického násilia medzi rodičmi, ale býval svedkom hádok, kedy obžalovaný na P.
kričal a P. následne spravila to, čo obžalovaný od nej chcel. Od P. vedel, že má z obžalovaného strach,pretože mu to hovorila. P. sa obávala, že jej obžalovaný niečo spraví. P. hľadal jeho krstný H. T. a aj jej
priateľ T. D., o jej zmiznutí vedela aj polícia, v M. lietal aj vrtuľník.

Svedok Q. E. na hlavnom pojednávaní (07. 12. 2023) vypovedal, že bol členom trojčlennej výpravy, ktorá
sa zúčastnila na skutku.
Obžalovaného poznal dlhšiu dobu z kriminálneho prostredia, mali spoločné aktivity cez H. S.. Vo výkone
trestu sa zoznámil s T. aj s U. F., boli spolu na cele. O T. vedel, že je X. a že sedí za vydieračský únos.
Postupne ich všetkých v roku 2016 prepustili na slobodu, on vyšiel z väznice ako posledný v máji 2016

a začal pracovať u W. v autolakovni. Asi na začiatku novembra 2016 mu volala manželka na W. telefón,
že ho zháňal nejaký P., ktorý jej volal na jej číslo. Povedal teda W., že ho zháňa P. z M. a požiadal W.,
aby si mohol z jeho mobilu zavolať. Obžalovaného hneď spoznal po hlase a obžalovaný mu navrhol
stretnutie. Po tomto telefonáte sa o pár dní obžalovaný znova ozval a stretli sa neďaleko T. Š., kde mal
W. autolakovňu, na čerpacej stanici. Obžalovaný tam prišiel na Č. F. XXX, šoféroval obžalovaného syn.
Obžalovaný si k nemu presadol a išli do dielne k W.. Obžalovaný sa ho pýtal, či dodrží sľub a či sa na

neho môže spoľahnúť a dohodli si ďalšie stretnutie v M., kde ho následne aj odviezol W., konkrétne do
kaviarne. W. s nimi nesedel pri stole, keď mu obžalovaný povedal, že má dosť vážne problémy s bývalou
manželkou Y., hovoril rýchlo a skákal z udalosti na udalosť. Konkrétne hovoril, že ona je pod ochranou
polície a že proti nemu svedčí, okradla ho a rozpredáva mu majetok. Obžalovaný na ňom videl, že je
sklamaný, lebo svedok očakával, že pôjde o nejaký kšeft s bankomatmi alebo o nejaké krádeže, tak

mu začal obžalovaný hovoriť, že Y. je zlá, že s a sním rozviedla, zakázala mu stretávať sa s deťmi,
okradla ho a hovoril o nej len negatívne. Ďalej mu obžalovaný povedal, že má s Y. spoločnú firmu, ale
že sa bez Y. nevie dostať k samotným majetkom a zabrániť tak ďalšiemu rozpredávaniu, stále opakoval,
že sa nevie dostať k majetkom a vtedy mu prvý raz predostrel plán, že chce, aby mu svedok zariadil
stretnutie s Y.. Požiadavku zľahčoval, neoznačoval to za únos a presviedčal ho, aby sa len vydával za

príslušníka polície a priviedol ju obžalovanému pod zámienkou, že ju predvádza na výsluch, pričom ona
je vraj na to zvyknutá, lebo často tak chodí na výsluchy so slovami „ hocikomu sadne tá kurva do auta“.
Obžalovaný mu sľúbil aj vybavenie preukazov príslušníkov NAKA, čo malo trvať pár dní. Obžalovaný
ho ubezpečoval, že si na tejto akcii dobre zarobí a on mu to uveril, lebo poznal obžalovaného ako
rovného chlapa. Toto prerozprával aj W. a ten s tým plánom nemal žiadny problém. Ďalšie stretnutie mal

s obžalovaným asi o dva alebo tri dni na parkovisku neďaleko železničnej stanice, kde si obžalovaný
presadol k nemu a k W.A. do auta a išiel im ukázať školu, do ktorej chodí jeho straší syn a potom aj trasu,
po ktorej poškodená denne jazdí a napokon aj miesto, kde sa nachádzala škôlka, kam vodí poškodená
mladšie dieťa a obžalovaný presne popisoval, že to má odsledované, kedy a kadiaľ poškodená jazdí a
v akom poradí odovzdáva deti v škole a škôlke. Obžalovaný im bol ukázať aj dom, v ktorom poškodená

bývala v obci W.. Obžalovaný navrhoval aj miesta, v ktorých by bolo možné poškodenú zastaviť a stále
presadzoval verziu, v ktorej sa mal svedok vydávať za policajta. Svedok opakovane zdôrazňoval, že
nechcel, aby pri tom zákroku boli prítomné deti. Na tomto stretnutí odovzdal obžalovaný svedkovi obálku
s peniazmi podľa pôvodnej dohody, že dostane za akciu odmenu. Následne kontaktoval F. cez sms a
telefonoval aj T., aby prišli do T. Š.. Stretol sa s nimi na druhý deň na čerpacej stanici vo Q. P. a objasnil

im, čo chce od neho P. Q.. Keďže W. mal v aute nejakú poznámku, z ktorej T. vytušil, že W. mal informácie
o akcii skôr, začal T. trvať na tom, že do akcie pôjde len s F. a svedkom, bez W.. Na druhý deň mal s
obžalovaným ďalšie stretnutie, išiel tam aj s W., ktorý sedel v aute, ale nič nepočul, lebo obžalovaný mu
kázal dať nahlas rádio. Obžalovaný mu následne povedal, že v pláne je zmena, pretože nevie zohnať
načas preukazy príslušníkov NAKA a že sa zmenilo aj miesto, kam treba poškodenú zobrať, teda že to

nebude žiadny byt v M. ako mu pôvodne hovoril, ale že ju treba zobrať na neďalekú dedinu a to nové
miesto vo Q. H.Y. im následne aj išiel obžalovaný ukázať. Išlo o M., v ktorom vnútri boli aj O., aj P. M., kde
mal obžalovaný voľakedy kamióny. On obžalovanému potvrdil, že už na to zohnal chlapcov, konkrétne
myslel F. a T., ale obžalovaný mu povedal, že sa s nimi nechce stretnúť a že je to výlučne svedkova
starosť. Vtedy mu obžalovaný povedal, že mu bude pár dní trvať, kým na akciu zoženie auto a zároveň

sa vyjadril, že mu je jedno, akým spôsobom akciu svedok vykoná, ale poškodená musí byť privezená
do Q. H. v ten deň, keď povie a načas. Toto stretnutie mal s obžalovaným začiatkom decembra 2016.
Obžalovaný sa už nechcel viac kontaktovať a nechal mu kľúče od M. s tým, že ak bude niečo potrebovať,
má to napísať na papier a nechať v tom sklade. Následne sa vrátili do M. na parkovisko pri železničnej
stanici, kde obžalovaného predtým naložili a rozišli sa. Na druhý deň bol ukázať F. aj T. všetky miesta,

ktoré mu ukázal obžalovaný a aj trasu. Na ďalšom stretnutí mu obžalovaný odovzdal obálku, v ktorej
bolo 10.000 eur a dohodli sa, že za celú akciu dostane 30 tisíc eur, pričom obžalovaný sa vyjadroval, že
má zoznam ľudí, ktorých treba „zajebať“. Na druhý deň išiel svedok s W. a T. do M. a prezreli si to tam
celé, videl aj veľké množstvo hadíc od vysávačov pod schodmi a rôzne veci. Nechal tam obžalovanémuodkaz, že tam bol a že príde aj na ďalší deň, čo spravil a išiel znova do Q. H. spoločne s T., ale aby nemal
obžalovaný výhrady, požiadal T., aby na neho počkal vonku. V M. už mal obžalovaný zaparkovanú Ž.
Š. C. I.. Farba sa mu nepáčila, lebo bola výrazná, ale obžalovaný povedal, že už nemá čas a určil deň

únosu na 13. 12. 2016, teda už o deň alebo o dva, hoci boli dohodnutí, že im dá aspoň dva týždne na
prípravu. Obžalovaný zmenil nielen postoj, ale aj prejav, bol rázny a čas určil striktne, bol povýšenecký
a povedal, že je to detská úloha - naložiť niekoho do auta a vyložiť v stanovenom čase. Obžalovaný dal
pokyny, aby išli pre poškodenú pred školu, potom to zmenil, že pred škôlku, aby v aute už nebolo žiadne
dieťa a že poškodenú treba do Ž. C. preložiť v mieste bagroviska a že po príchode do M. nechce vidieť

ani F. ani T., že si tam poškodenú zabezpečí tak, aby mu neutiekla, aby podpísala prázdne papiere a že
svedok tam má byť iba dovtedy a potom má odísť, pretože obžalovaný sa bude s poškodenou rozprávať,
vysvetlí jej, čo má povedať, aby to neriešili policajti a potom ju zoberie naspäť do mesta. Obžalovaný
mu ešte kázal zabezpečiť nejaké evidenčné značky na tú Ž. C. a že poškodená má byť 13. 12. 2016 o
08.00 hodine v M.. Svedok potom kontaktoval F. a T., s nimi sa dohodol a W. povedal, že nemôže byť
prítomný, lebo ho tí dvaja na akcii nechcú. Dňa 13. 12. 2016 sa stretol s F. a T. o 5.00 hodine ráno v

T. X., prešli cez L. a X. smerom do M., kde v jednej z dedín medzi X. a M. odcudzil z auta značky M.
evidenčné značky a išli do Q. H., kde nahodili na Ž. C. odcudzené značky. Do M. išli pešo, P. C., na
ktorej prišli, nechali zaparkovanú na parkovisku ďalej od M.. Pred akciou kúpil tzv. pracovné telefóny a
SIM karty, ktoré mali zapnúť len ak by nastal nejaký problém. Šoféroval F., on sedel vedľa F. a vzadu
bol T.. Išli rovno ku škôlke, zaparkovali asi 150 metrov na štrkovom parkovisku a F. v ňom ostal, kým

on a T. išli pešo ku škôlke a čakali na poškodenú. Dohodnutí boli tak, že T. zaistí poškodenú a on bude
šoférovať. K poškodenej pristúpil v čase, keď otvorila dvere vodiča na aute, na ktorom prišla a sadla si
dnu, pričom T. ju vnútri vo vozidle násilím vytiahol zo sedadla vodiča do zadnej časti vozidla. Na ulici
bolo nejaké malé dievča, poškodená kričala o pomoc. T. poškodenú vzadu zaľahol, F. ich nasledoval
na Ž.D. C. a smerovali k bagrovisku, kde sa poškodenej podarilo zatelefonovať z nejakého mobilu a

povedať, že ju dvaja unášajú. V mieste na bagrovisku poškodenú preložili do Ž. C. a F. odišiel na aute
poškodenej, ktoré mal podľa pokynov obžalovaného nechať odstavené v F. na vnútornom parkovisku
nejakej školy a nechať tam aj zapnutý mobil poškodenej.
Plán vykonania skutku, teda konkrétne jeho finálna verzia, sa postupne vyvíjala, ale čo by sa malo
presne vykonať, mu povedal obžalovaný už na prvom stretnutí. Kedy a akým spôsobom, to sa postupne

vyvíjalo. K únosu poškodenej prišlo ráno, medzi 7 - 8 hodinou, určite pred ôsmou hodinou. Do M. za
ním a poškodenou prišiel obžalovaný s odstupom pár hodín po tom, čo ju tam priviezli, bolo to určite
po viac ako dvoch hodinách, zdalo sa mu to až nekonečne dlhý čas. Po celý ten čas sa s poškodenou
nachádzal stále na tom istom mieste a ich rozhovory sa zo začiatku týkali najmä jej prvotného šoku, stále
iba chcela vedieť, kto je za tým a on jej opakovane vysvetľoval, aká je jeho úloha, aké má povinnosti

a že sama časom zistí, čo je vo veci. Obžalovaný mu povedal, že celkom určite bude v čase, kedy
sa bude realizovať únos, niekde v meste a pod kamerou. M. vo Q. H. je starší priemyselný priestor,
50 - 100 metrov dlhá stavba, zložená z troch samostatných dielov, do vnútorných priestorov by sa v
pohode zmestil aj kamión, v tej najväčšej zadnej časti boli rôzne stoly, poličky, štandardné servisné veci,
v prednej časti sa jednalo o menší priestor, boli tam asi 60-ky dvere, tento mal rozmer asi 5 x 5 metrov s

bežným vybavením, stôl a stoličky, boli tam vybetónované schody bez zábradlia, ktoré viedli na podlažie,
kde bol kancelársky priestor. Pod schodmi boli vo veľkom množstve naukladané súčiastky centrálneho
nasávania, teda časti vysávačov, čo mu ozrejmil W., ktorý tomu rozumel. Spoločne s W. a T. vnútorné
priestory M. prezerali a spoločne s T. ich aj prehľadávali, hľadali naftu, aby mohli natankovať do Ž. C. a
keďže všade boli pracovné stroje, logicky predpokladali, že by tam niekde mohli byť aj pohonné hmoty.

Vpravo v priemyselnej časti M. boli rozmiestnené 5 - 20 litrové kanistre, v tých sa nachádzali sladké
alebo kyslé veci, nešlo ani o naftu ani o olej, zisťovali to čuchom. Od prvotného regálu spod schodov boli
tieto nádrže umiestnené pod stenou. Nakoniec našli aj naftu. Q. mala oblečené niečo veľmi obyčajné,
typické pre to ročné obdobie, konkrétne jej oblečenie opísať nevedel. Nepamätal si, či mala šperky,
nevšimol si to asi preto, že bola oblečená. Nepamätal si, že by mala nejaké prstene. Nebol si istý, či mala

náušnice. S obžalovaným v minulosti žiadny spor nemal. Prostredníctvom bývalého komplica S. poznal
obžalovanéhoakospoľahlivéhoavjehoodboreajvysokopostavenéhočloveka.Predvýpoveďami,ktoré
učinil v tejto veci, nebol nikdy nikým ovplyvňovaný. Už si niečo v tomto segmente preskákal a obetoval
27 rokov svojho života na veci, kde cesta už nevedie ďalej. Jedine jeho manželka stála a stojí po celý ten
čas pri ňom, a teda aj kvôli nej k tomuto skutku vypovedal. Keď po únose videl, že Y. stále nenašli, začalo

sa mu to celé skladať, začalo ho to mrzieť a vtedy sa to v ňom zlomilo. Uvedomil si, že takto to už nemôže
ísť ďalej. Bol právoplatne odsúdený na súde v S. za únos Y. Q., bol mu uložený trest vo výmere 6 rokov
a 8 mesiacov, ktorý aktuálne aj vykonáva a v tom procese bolo prihliadnuté na jeho prvotnú doznávajúcu
výpoveď a na spoluprácu s políciou. Svedok tiež uviedol, že F. a T. sa priamo s obžalovaným nikdynestretli, obžalovaný sa len raz nachádzal v blízkosti T., o prítomnosti ktorého vedel, ale nešlo o ich
priamestretnutie.KeďodchádzalzM.,nevidelnapoškodenejžiadnevonkajšiezranenia.Po13.12.2016
sa s obžalovaným už nestretol. Počas výkonu väzby v H. prišli za ním zo Slovenska príslušníci polície

- rôzni operatívci, vyšetrovatelia, prokurátor, tlmočník, v prítomnosti H. polície, kde po oboznámení sa s
dôvodom ich návštevy odmietol vo veci vypovedať a žiadal o možnosť hovoriť výlučne s prokurátorom,
aby mohol zistiť, či bude pre neho nebezpečné alebo riskantné vracať sa na Slovensko a vyžiadal si čas
na rozmyslenie, pretože chcel vidieť konkrétne obvinenie, aby sa vedel zariadiť pre seba podľa rozsahu
a miery, ktorá by sa v tej trestnej veci mala týkať jeho osoby. Bezprostredne po zistení, že ich plány

ohľadne nakladania s poškodenou sa nenaplnili a po potvrdení toho, že stále po jej osobe polícia pátra,
bol v pozícii, v ktorej nemal odvahu na to, aby to išiel ohlásiť a ihneď poskytnúť informácie, ktoré mu
boli o poškodenej a jej poslednom pobyte známe a pociťoval istú obavu z možných následkov takéhoto
oznámenia na polícii, keďže obžalovaný bol v tom čase na slobode. Ku zmene jeho postoja prišlo až po
udalostiach, keď sa mu zvrtol život v podstate už počas úteku a ukrývania sa a následne po návrate na
Slovensko z P.. Po 13. 12. 2016 sa ešte viackrát stretol s F. a aj s T., obaja vedeli, aký bol pôvodný plán a

obaja tiež mali informácie, že poškodená je nezvestná a je v pátraní, bavili sa o tom a riešili, aby ich nikto
s týmto skutkom nemohol spojiť. To bol aj dôvod, pre ktorý riešil zbavenie sa auta, ktoré F. v rozpore s
pôvodným plánom previezol do W.. Nevedel sa vyjadriť, akým spôsobom sa dopravil do M. obžalovaný.
Vo vnútorných ani vo vonkajších priestoroch si nevšimol pohyb žiadnej osoby a nemal vedomosť o
tom, že by v M. bola prítomná nejaká iná osoba v čase, keď priviezli poškodenú Y. Q. do M., priestory

neprehľadávali, ale žiadnu inú, cudziu osobu tam nevidel. Do vnútorných priestorov M. sa dostali cez
zadnú bránu, kde s autom zacúvali a bránu zavrel, v tom čase boli vnútri len T., poškodená a on. Všetci
traja prešli zo zadnej časti dopredu k malým dverám, cez ktoré T. vypustil a vrátil sa s poškodenou
do zadnej časti, kde s ňou zotrval až do príchodu obžalovaného, ktorý vošiel do M. cez malé dvere
spredu, tzn. kade T. odišiel, tade obžalovaný prišiel. Inými priestormi M. s poškodenou neprechádzal a

od poškodenej sa nevzdialil. V M. počul zhora nad ním presne nešpecifikovateľný buchot v čase, keď
už bol na odchode, pretože mu to obžalovaný odporučil slovami „odíď, kým môžeš“ a on nemal žiadny
dôvod ďalej tam ostávať a snažiť sa čomukoľvek zabrániť.

Svedok G.. P. P. na hlavnom pojednávaní (19. 12. 2023) vypovedal, že spoznal obžalovaného cez P.

O. zo X. a nejaký čas spolu boli na spoločnej cele v ÚVV A., obaja mali väzbu kolúznu a obžalovaný
mu počas jej výkonu pomáhal zabezpečovať rôzne materiálne veci, nakoľko mu vysvetľoval, že jeho
žena Y. to nebude mať problém pre neho zabezpečiť. Dosť často za ním chodila na návštevy, často
komunikovali ohľadne obchodných záležitostí, ktoré jej obžalovaný kázal na slobode vybavovať a mal
dojem, že spolu vychádzajú bez problémov a dobre. Po nejakom čase sa však obžalovaný dozvedel,

že jeho manželka Y. rozpredáva jeho majetok, vzťahy medzi nimi sa narušili, bolo to zrejme spôsobené
informáciami o obžalovaného neverách, za čo sa Y. na neho začala veľmi hnevať. Vzťahy sa zhoršili
natoľko, že obžalovaný denne na Y. nadával, označoval ju vulgárne, najčastejšie na jej adresu používal
označenie „kurva špinavá“ a opakovane začal vyhlasovať, že ju zabije, vyjadroval sa aj ako ju zabije
a uvažoval nad tým, koho na túto vec osloví. Bol s ním v dennom kontakte a bol akoby hromozvodom

všetkých jeho výlevov a zloby, ktorú voči manželke dával najavo. Často sa ho obžalovaný pýtal, či
nepozná niekoho, koho by na zabitie manželky mohol osloviť a dodával, že peniaze na to má. Podľa
svedka ho obžalovaný s týmito otázkami oslovoval, lebo vedel, že je človek, ktorý bol kontakte s osobami
zo zločineckých skupín a že mal väzby aj na Č. a teda sa snažil využiť tieto jeho kontakty na svoje
zamýšľané plány. Obžalovaný zachádzal do úplných konkrétností, vyjadroval sa k samotnému spôsobu

zabitia svojej manželky a vysvetľoval svedkovi, že aj on má svoje vlastné kontakty na ľudí, ktorí v tom
čase boli síce už vo výkone trestu, ale išlo o „O.“, kde konkrétne spomenul aj osobu O. a o ich metódy,
ktoré mali používať na likvidovanie ľudského tela a obžalovaný podrobne tieto postupy ovládal a aj mu
ich popisoval, dodával aj podrobnosti ohľadne postupov, ktoré používali „O.“. Vtedy zistil, že obžalovaný
už vedel aj spôsob, akým to zabitie manželky chce zrealizovať a podľa neho bol rozhodnutý, nešlo mu

ani o deti, výlučne sa sústredil na peniaze, ktoré ako opakoval boli jeho a Y. si ich dovolila míňať. To bol
hlavný dôvod jeho hnevu a zloby a najmä s týmto spájal dôvod, pre ktorý sa jej chcel zbaviť. Obžalovaný
mu vysvetľoval, že platí „nie je telo, nie je vražda“, pretože mal vedomosť, že po vložení tela do kyseliny
zostane do rána z neho len hmota vo veľkosti golfovej loptičky, čím sa utvrdzoval v tom, že takýto spôsob
zlikvidovania Y. by mu mohol zabezpečiť istotu, že jej telo nebude objavené.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že nevie, koho konkrétne obžalovaný na vraždu Y. oslovil.
Obžalovaný len opakoval, že peniaze na túto vec má, že tie nie sú problém. Obžalovanému nešlo o
rodinu, nemal záujem riešiť ani vzťah k manželke, išlo mu len o peniaze. Ak by mal zistiť, že mu Y. bola
neverná, netrápilo by ho to tak, ako ho trápilo, že míňala jeho peniaze. Bol s obžalovaným na cele vÚVV A. a následne sa s ním stretol ešte v ÚVV W., na slobode sa s ním nestretol a samotný skutok
sa stal v čase, keď bol svedok zavretý. Mal s obžalovaným kamarátsky vzťah, žiadny konflikt spolu
nemali. Vo svojej trestnej veci uzavrel dohodu o vine a treste, prijal trest vo výmere 10 rokov a ten celý

vykonal, nemal žiadne podmienečné prepustenie a ani iné výhody mu neboli v rámci jeho trestného
konania poskytnuté, ale ani mu neboli ponúkané, vypovedal sám z vlastného presvedčenia a len to,
čo naozaj zažil, k samotnému skutku sa nikdy nevyjadroval, pretože o ňom nič nevie a popisoval len
svoje skúsenosti s obžalovaným. Už si presne nepamätal, ako sa dostal do pozície svedka v tejto veci,
pravdepodobne za ním prišiel vyšetrovateľ a k vytipovaniu jeho osoby prišlo na základe záznamov o

výkone väzby v ÚVV A., kde všetky materiálne veci mal zabezpečované Y. Q., čo mu aj vyšetrovateľ na
úvodvýsluchuoznámil.Vtomčasesanachádzalužvovýkonetrestu.PredjehovypočutímnaOkresnom
súde S. k tomuto skutku prišlo k pokusom kontaktovať ho prostredníctvom telefonátu, konkrétne trikrát,
pričom prvý raz zaznela len otázka, či ide vôbec vypovedať, druhýkrát mu bolo oznámené, že môže za
„vhodnú“ výpoveď dostať peniaze a tretíkrát bol upozornený, že má deti a že má na to myslieť. Osobu,
ktorá ho takto kontaktovala, nevedel identifikovať, určite to bol muž a vždy išlo o tú istú osobu. Tieto

telefonáty jeho výpoveď na súde v S. ovplyvnili, nevypovedal tam všetko tak, ako to uvádzal vo svojej
výpovedi teraz.

Svedok S. L. na hlavnom pojednávaní (19. 12. 2023) uviedol, že sa s obžalovaným pozná od svojich
20-ich rokov. Obžalovaný bol dlhšie vo väzbe a po prepustení ho stretol v Š., kde si bol požičať auto z

dôvodu, že potreboval sledovať Y. a ďalej mu povedal, že s ňou potrebuje urobiť poriadok.
Obžalovaný sa o požičiavanie auta na účely sledovania svojej manželky zaujímal v roku 2016. S
obžalovaným sa stretával na jeho podnet v roku 2016, zrejme v mesiaci november. K prvému stretnutiu
prišlonaU.priM.,kdruhémustretnutiuvP.H.aktretiemuvM.,niktoinýtamprítomnýnebol.Obžalovaný
sa „chcel Y. zbaviť“, chcel ju nechať zabiť a na toto hľadal nejakého človeka, resp. aj jeho sa pýtal, či to

neurobí,alebočimuaspoňniekohonatotonepomôženájsť.Akodôvod uvádzal,žehoobralaopeniaze,
kýmbolvoväzbe,žehopripravilaomajetok.Svedoksámničtakévykonaťnechcelaodďaľovalodpoveď
pre obžalovaného, či niekoho na túto robotu zohnal, ale na žiadne detaily sa ho nevypytoval a ani to
vedieť nechcel, myslel si o obžalovanom, že to všetko rozpráva len preto, že je v zlom psychickom stave
a nerozmýšľal o tom, či to naozaj chce urobiť a ako. Poznal sa s obžalovaným z kriminálneho prostredia,

obžalovaný mu dôveroval, vedel o ňom, že robí s tabletkami. Vzájomne o sebe mali informácie. Nemal s
obžalovaným žiadny spor, nebol medzi nimi konflikt. Považuje obžalovaného za veľmi pomstychtivého a
nevyspytateľného človeka. Pred svojou výpoveďou nebol nikým ovplyvňovaný. Nebol v minulosti súdne
trestaný, je obvinený v dvoch veciach, v oboch prípadoch za drogy, k svojej trestnej činnosti sa priznal
a nerád by opisoval, v čom spočíva jeho spolupráca s políciou, nemal by o tom hovoriť. Ako svedok v

tejto trestnej veci je preto, že po porade s obhajcom sa rozhodol, že bude vypovedať všetko, čo mu je
známe a ako prvému oznámil skutočnosti obsiahnuté v jeho výpovedi svojmu obhajcovi a ten následne
kontaktovalvyšetrovateľa,ktorýhoprišielvovecivypočuť.Medzinímavyšetrovateľomneprišlokžiadnej
dohode, naďalej je obvinený.

Svedok D. W. na hlavnom pojednávaní (10. 01. 2024) uviedol, že obžalovaného pozná, stretol ho v
roku 2016 a zoznámil ho s ním Q. E., ktorý u neho v dielni jeho autolakovne pracoval asi od septembra
2016. E. jeden deň volala manželka do práce na mobil svedka, že E. niekto hľadal. Na stretnutie s tým
mužom E. odviezol, do nejakej kaviarne za L. a čakal tam na nich muž, ktorý sa predstavil ako P. Q.. E.
sa sním rozprával medzi štyrmi očami, išlo o muža, s ktorým E. sedel vo väzení a nasledujúce dni vozil

E. aj na ďalšie stretnutia s obžalovaným, na ktoré chodieval obžalovaný na Č. F.. Obžalovaný si k nim
vždy presadol do auta, stretávali sa na parkovisku pri železničnej stanici v meste M., na ďalšom stretnutí
dostal E. od obžalovaného obálku, v ktorej bolo 5.000 eur. Ďalšie stretnutie bolo opäť v M. na rovnakom
parkovisku, obžalovaný dal E. obálku s peniazmi a kľúče, následne išiel spoločne s E. do nejakej dediny,
kde bola oplotená budova, nejaká menšia firma, vyzeralo to ako pneuservis. Štvrtýkrát išiel znova na

stretnutie s E. za obžalovaným, všetko sa to dialo niekedy na jeseň 2016, možno v novembri. Viezol E.
aj na stretnutie do Š., do nejakého fitnesscentra za E. kamarátom. Bol tam nejaký F. a nejaký X., ktorý
nehovoril dobre po slovensky, volal sa T. T..
Ďalej svedok uvádzal, že obžalovaný a Q. E. sa poznali, pretože spolu sedeli vo výkone trestu, ale E.
poznal obžalovaného už dávnejšie, pretože robili spolu niečo s pracovnými strojmi, s traktormi, ktoré

obžalovaný od E. a jeho spoločníkov preberal. Obžalovaný a E. sa pri prvom stretnutí v M. rozprávali po
slovensky a pokiaľ boli v aute, tak mu W. kázal dať nahlas rádio, v dôsledku čoho ich rozhovor vôbec
nepočul. Priestory, ktoré bol s W. pozrieť vo Q. H., patrili obžalovanému, to mu povedal W. a bol vo
vnútri tých priestorov iba v prvej miestnosti tej budovy za bránou, kde videl naukladané pneumatiky,kombinézy, ktoré aj on používal pri lakovaní áut, do zadnej časti nešiel, lebo mu W. povedal, že sa hneď
vráti a išiel tam sám. Nepamätal si, či sa v tej budove nachádzalo aj schodisko. V Š. na stretnutie vo
fitnesscentre išiel okrem neho F. a W., ale nevedel sa vyjadriť, čo tam oni robili vnútri, určite nešli cvičiť.

O tomto trestnom čine sa dozvedel od W. a jeho kamarátov, ktorým to tiež W. vyrozprával.
Bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, za trestný čin poisťovacieho podvodu a dostal podmienku, bolo
to už dávnejšie. Priezvisko T. pozná, ide o T. priezvisko, tak mu to povedal Q. E. a E. ho oslovoval T., aj
o ňom hovoril ako o T.. Ten F., ktorého uvádzal, je U. F.. Pred výpoveďou na súde ho nikto nekontaktoval
a ani neovplyvňoval ohľadne toho, čo má vypovedať. Ak uvádzal v rámci výpovede na označenie Q. E.

meno „W.“, myslel tým práve jeho.

Svedok U. F. na hlavnom pojednávaní (10. 01. 2024) vypovedal, že obžalovaného nepozná a vidí
ho prvýkrát. Nie je svedkom žiadneho trestného činu, ktorý sa vyšetruje v tomto konaní. S únosom
poškodenej nemá nič spoločné a výpoveď Q. E., ktorý ho do tohto prípadu namočil, sa nezakladá na
pravde.

Nadoplňujúceotázkyodpovedal,žejevpozíciiobžalovanéhovoveciúnosuY.Q.,boluznanýzavinného
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, avšak Krajský súd v S. tento rozsudok zrušil
niekedy v roku 2023 a vrátil Okresnému súdu S. na nové prejednanie a rozhodnutie. Q. E. pozná asi
od roku 2014 alebo 2015, boli kamaráti, ale žiadny trestný čin s ním nespáchal a jeho výpoveď nie je
pravdivá. Stretli sa spolu v ÚVTOS Ž. a potom aj niekoľkokrát na slobode, na presné dátumy si nevedel

spomenúť. Raz sa s Q. E. stretli aj v Š. vo fitnesscentre, ktoré prevádzkoval a párkrát sa s ním stretol
aj v W.. Q. E. bol prepustený z výkonu trestu a bol ho na jeho žiadosť vyzdvihnúť, bol víkend, ale na
presný čas sa nepamätal. Naposledy stretol Q. E.M. v W., občas sa tam za ním zastavil, keď mal cestu
okolo, pretože tam v istom období žil a žil tam aj v čase, keď sa mal stať únos Y. Q.. P. T. pozná, aj s
ním sa stretol vo väzení, mali spolu kamarátsky vzťah, stretával sa s ním častejšie ako s Q. E.. D. W.

pozná, stretli sa raz v Š. v tom fitnesscentre, keď ako šofér doviezol k nemu E. a ešte raz alebo dvakrát
aj v W., keď znova robil E. šoféra. Predmetom stretnutia v priestoroch jeho fitnesscentra v Š. rozhodne
nebolo dohadovanie akéhokoľvek trestného činu, T. určite vo fitku cvičil. Nepamätá si, že by s Q. E. mal
akýkoľvek spor a myslí si, že Q. E. niekoho kryje a zopakoval, že s týmto nemá vôbec nič spoločné.

Svedok F. Q. na hlavnom pojednávaní (21. 02. 2024) vypovedal, že obžalovaného pozná od detstva,
vyrastali spolu a v dospelosti boli tiež v kontakte, mali viaceré spoločné aktivity, jeho manželku bližšie
nepoznal. K samotnému skutku nevedel sám nič povedať, bol z toho prekvapený, obžalovaný podľa
jeho skúseností nikdy nikomu fyzicky neublížil, maximálne mohol zdvihnúť hlas na niektorého zo svojich
zamestnancov, ale stále nedokáže uveriť tomu, čo sa stalo.

Na doplňujúce otázky uviedol, že s obžalovaným sa dal do reči v čase, keď potreboval peniaze a tieto
si od neho požičal, prevádzkoval C. A. I. O., ktorú obžalovanému následne aj predal a ich aktivity boli
spoločné aj vo vzťahu k stavebnému materiálu, ktorý pre obžalovaného zháňal. Aktuálne je obvinený za
úverový podvod v W. a za inú ekonomickú trestnú činnosť v L., avšak ani jedna z týchto vecí nesúvisí
s obžalovaným. Obžalovaný bol vo väzbe a po jeho prepustení niekedy v októbri 2016 sa stretli v

obchodnom dome v S. a pri debate obžalovanému spomenul, že má teraz dobré kontakty na obchod s
mäsom, ale že potrebuje skladové priestory, čo obžalovaného zaujalo a povedal, že to vie zabezpečiť,
konkrétne mraziarne, lebo mal nejakého známeho šéfa bitúnku v M., išlo o pána Š., ktorý už nežije.
Takto sa streli asi 4 alebo 5-krát, rozoberali tento biznis, dvakrát sa stretli v bare v M.. S obžalovaným
išiel na E., bolo to niekedy pred Vianocami, keď mu obžalovaný zavolal a jemu tá cesta na E. tiež prišla

vhod, pretože chcel ísť za známym kvôli biznisu s fotovoltikou. Obžalovaný nechcel ísť na takú ďalekú
cestu sám a hovoril mu, že ide za kamarátom X. kvôli nejakému kšeftu. Išli tam na aute, ktoré patrilo
otcovi obžalovaného, išlo o F., ktorý na E. šoféroval a zistil, že auto nie je v dobrom technickom stave,
zle sa ovládalo riadenie a nešli ani stierače. Po príchode na E. išli do reštaurácie, ktorú mal v prenájme
X., obžalovaný tam ostal a on išiel za svojim známym. Keď sa k nim pripojil, v rámci debaty uviedol,

že F. sa zle šoféruje a tak sa obžalovaný X. opýtal, či im nemôže požičať nejaké auto a obžalovaný
uviedol, že by potreboval nechať ten F. opraviť. X. obžalovanému ponúkol C. I. Ž. farby, avšak ešte pred
tým zabezpečil, aby na tomto aute prišlo k výmene pneumatík, konkrétne auto obul do zimných. Z E.
šoféroval túto zapožičanú C., šoféroval bez rukavíc, po ceste domov v aute fajčil. Obžalovaný sa vracal
na tom F. a išli do H., kde C. zaparkoval v areáli hneď za bránou a obžalovaný vrátil F. k mame do garáže.

Išlo o areál, ktorý bol ohradený a na ktorom sa nachádzali nejaké budovy, patrilo to obžalovanému. C.
bola v dobrom stave, prišla mu ako zánovné auto a zostala zaparkovaná vtedy v tom areáli. Viac sa
s obžalovaným nestretli. Nikdy obžalovaného nevidel ublížiť jeho manželke a ani nebol svedkom ich
konfliktu, ani ho nikdy nepočul vyjadriť sa, že by chcel bývalej manželke ublížiť.Svedok nevedel vysvetliť rozpor vo svojich skorších výpovediach, konkrétne prečo v roku 2016
neuviedol, že sa sťažoval na zlý technický stav auta značky F.. Vypočúvali ho dosť podrobne, chceli od
neho rôzne detaily, teraz si to pamätal tak, ako sa vyjadril a inak to vysvetliť nevedel.

Svedok X. Ť. na hlavnom pojednávaní (21. 02. 2024) uviedol, že obžalovaného pozná už asi 20 rokov,
bol to jeho obchodný partner. Nevedel sa ku skutku vyjadriť, už bol k tomu pred rokmi vypočutý a uviedol
všetko, čo vedel. Bola mu spôsobená v tejto súvislosti škoda vo výške takmer 10.000 eur a dodnes sa
mu nikto ani neospravedlnil. Už skôr vypovedal, že obžalovaný bol u neho ubytovaný.

Na doplňujúce otázky uviedol, že nie je obvinený v žiadnej veci s obžalovaným. V roku 2016 sa stretli,
na bližší dátum si už nepamätal a mohlo to byť v čase, keď mal na predaj jedno auto, obžalovaný mu
hovoril, že je na mizine a chcel to auto kúpiť. Bolo to pred sviatkami, mal veľa práce, keď ho v tejto
súvislosti „zbalili“. Týždeň, alebo dva predtým prišiel za ním obžalovaný s Q., išlo o náhodné stretnutie,
nič spolu nemali dohodnuté a žiadal ho o auto, za ktoré mu aj dal zálohu 300 alebo 400 eur a keďže bol
obžalovaný jeho obchodný partner, tak mu dôveroval a žiadne ďalšie skutočnosti ohľadne predaja tohto

auta s ním nepotreboval riešiť. Auto bolo na stránke Bazoš, tzn. že si ho mohol prísť kúpiť hocikto, nebolo
výlučne vybrané pre obžalovaného. Nevedel, prečo obžalovaný potreboval kúpiť od neho to auto, dôvod
mu nepovedal a ani mu neuviedol dôvod, pre ktorý vtedy za ním prišiel. Bolo to prvýkrát, čo od neho
kupoval auto, predtým mu žiadne auto nepredával. Obžalovaný s Q. prišiel za ním na nejakom malom
F.. Požičal obžalovanému auto značky Š. C., Ž. farby a EČV začínalo písmenami S.. Na vozidle nerobil

žiadne úpravy, možno len nejaké drobné ťukance trocha „pošolichal“. Auto mu vrátil obžalovaný sám,
prišiel na ňom znova ku nemu na penzión s odstupom pár týždňov po jeho požičaní, prišiel vo večerných
hodinách a auto zaparkoval pred penziónom na dvore. Predtým mu obžalovaný volal, že sa potrebuje
na niekoľko dní, respektíve na týždeň alebo dva ubytovať a on mu dal izbu číslo X. Obžalovaný si to
auto chcel kúpiť, nechcel si ho len požičať. Nekomunikoval s obžalovaným ohľadne jeho ohlasovaného

príchodu do penziónu, vzal len na vedomie, že potrebuje ubytovanie a v tom období s obžalovaným
nijako nekomunikoval o jeho manželke. Na C. sa striekal predok a opravoval sa aj nárazník a opravy
boli vykonané predtým, než auto obžalovanému požičal.

Svedok P. T. na hlavnom pojednávaní (21. 02. 2024) uviedol, že vie, o akú trestnú vec sa jedná, nakoľko

asi od roku 2018 je obvinený za to, že mal uniesť manželku obžalovaného, ktorého však nepozná a
v živote ho nevidel, s výnimkou prípadu, keď bol v jeho veci na súde vypovedať ako svedok. S týmto
skutkom nemá nič spoločné a nevie k nemu uviesť nič viac než to, čo už opakovane uvádzal vo svojich
predchádzajúcich výsluchoch. Obžalovaný je pre neho osobou neznámou a o vražde nevie nič.
Na doplňujúce otázky odpovedal, že Q. E. pozná z výkonu trestu, zo Ž., asi od apríla 2015. Boli spolu na

oddelení asi jeden a pol mesiaca. S E. sa stretli aj po prepustení na slobodu, hovoril, že vie v Nemecku
vybaviť prácu, čo ho zaujalo, lebo má oprávnenie na prácu s rôznymi strojmi. Tie stretnutia boli niekedy v
lete 2016, bolo už teplo, ale E. je „sľubotechna“ a teda reálne nič nevybavil. Nechcel Q. E. očierňovať, ale
len E. sám vie, prečo proti nemu vypovedá. Nič z toho nie je pravda, E. si odporuje aj vo svojich vlastných
výpovediach a v súhrne to nedáva ani hlavu ani pätu. E. je desaťkrát súdne trestaná osoba, navyše bral

drogy a samému mu hrozí odsúdenie so spodnou hranicou 13 a pol roka, čiže má dosť silnú motiváciu
vypovedať na iných. S D. W. mal konflikt a myslí si, že E. prevzal jeho výpoveď a z dôvodov, ktoré sú
známe len E., zrejme neuviedol mená skutočných páchateľov tohto skutku, mal dôvody vypovedať pri
spolupráci s políciou, keďže sám mal svoje veci, za ktoré mu hrozil postih, teda aby sa mu prípadne
nerozšírilo obvinenie aj za ďalšie veci. U. F. pozná, sedeli spolu v Ž. a po prepustení za ním často chodil

do W., dvakrát či trikrát za týždeň, stretávali sa aj v meste Š., chodili spolu cvičiť. V období rokov 2015
až 2016 bol vo výkone trestu, niekedy v júli 2016 bol podmienečne prepustený a premiestnený do P.,
kde dňa 27. 07. 2016 dostal náhradné doklady. Mal lepší vzťah s F. ako s E.. Podľa dátumu jedného
rozhodnutia Najvyššieho súdu vie, že dva dni po ňom, tzn. 28. 08. 2016 alebo 29. 08. 2016 sa v meste
Š. stretol s W., E., F. a tiež tam bol prítomný tréner F. a ešte jeden SBS-kár, boli vo vnútri fitnescentra.

W. bol nachladnutý a čakal vonku, F. sa rozprával s E. a on sám cvičil s ostatnými. W. mu zostal dlžný,
a to je dôvod, pre ktorý mal s ním konflikt, robili spolu istú nezákonnú činnosť a tam je pôvod jeho dlhu,
pričom celé toto odštartoval W. svojou výpoveďou a zjavne to nedomyslel, že kam až to môže zájsť a
namotal do toho aj F.. E. a F. mali lepší vzťah ako mal s E. on sám a bolo to spôsobené najmä tým,
že E. aj F. hovorili po maďarsky a radi sa spolu rozprávali, on v tom čase maďarský jazyk neovládal.

Podľa jeho vedomostí F. pomohol E. s rozhodnutím o podmienečnom prepustení. Celá basa vedela, za
čo sedí, bol cudzí štátny príslušník, poriadne nerozprával, a teda predpokladal, že aj Q. E. vedel, že
sedí za vydieračský únos.Svedok Ľ. U.Á. na hlavnom pojednávaní (21. 02. 2024) vypovedal, že obžalovaného pozná, strávil s
ním v ÚVTOS T. A. Q. istý čas na spoločnej cele, v budove T., izba č. X, a to od apríla do septembra
2022. O samotnom skutku vypovedať nevedel, nebol jeho svedkom. Spomenul si, že počas spoločného

pobytu vo väzení sledoval s obžalovaným reportáž v televízii, kde vyšetrovací tím vyslovil obvinenie voči
obžalovanému za úkladnú vraždu a krátko po odvysielaní tejto reportáže bol obžalovaný odvedený na
oddelenie bezpečnostného režimu.
Na doplňujúce otázky sa vyjadril, že obžalovaný bol sebavedomý, vychádzal fajn aj s inými väzňami
a až niekedy v mesiaci jún alebo júl, po návrate z úkonu, ktorý sa v jeho veci robil, si všimol, že bol

nesvoj, nespával, bol nervózny, zamyslený, pospevoval si, iných väzňov volal večer na čaj, skrátka
nebol celkom v poriadku. Od obžalovaného vedel, že mala existovať nejaká zločinecká skupina a že
mal skladovať nejaké predmety, ktoré mali pochádzať z krádeží, videl aj dokumenty z tejto prehliadky,
teda to, čo bolo uvedené v tých dokumentoch, ktoré u obžalovaného videl. V rámci tej prehliadky mal
byť nájdený aj nejaký sud s nejakými pozostatkami, čo mu však obžalovaný nespomínal. Obžalovaný
bol dosť rozrušený, o tom sude vedel a uviedol mu, že mal byť pod schodmi a že sa do neho nalievala

kyselina z nejakých bateriek a povedal, že on tam žiadne pozostatky určite nedal a že to mohli spraviť
jedine policajti. Vyjadril sa tiež, že dal žene spraviť zuby za niekoľko tisíc eur a že tie by sa mali rozložiť
a dodal, že kyselina z batérií určite telo nerozloží, že by to bolo možné len pomocou kyseliny „D.“.
Obžalovaný poznamenal, že ak sa našli vlasy a zuby, prečo sa teda nenašla aj guľka. Mohol to však
povedať aj zo srandy, pretože nič iné mu v tejto súvislosti nehovoril. Ten nájdený sud mal byť zakrytý

hadicami alebo rúrami od vysávačov. Po odvysielaní tej reportáže v televízii s obžalovaným viac nebol,
pretože tam vzniklo asi hodinové okno a v podstate do hodiny prišli pre neho policajti. Kým sa tak stalo,
obžalovaný hovoril, že to nie je pravda, čo bolo v tej reportáži, že to tak nebolo, že to bolo celé inak a
hovoril tiež, že za to už nemôže byť súdený, lebo už bol právoplatne za ten skutok odsúdený a tým bol
prípad uzavretý. O manželke hovoril obžalovaný veľmi málo, buď sa vyjadroval neutrálne alebo na ňu

nadávalzdôvodu,žemalarozpredaťnejakébytyvčase,keďbolvoväzení.Obžalovanýposielalpodania
na políciu, vystrihoval z novín rôzne písmenká, potom to lepil do textu a na oddelení sa hovorilo, že stav
medzi obžalovaným a NAKA je 2:0 v prospech obžalovaného. Po odvedení obžalovaného boli viacerí
väzni na oddelení preventívno-bezpečnostnej služby a boli dopytovaní na správanie obžalovaného.
Reportáž v televízii mohla byť odvysielaná niekedy v čase od 14.30 do 15.30 hodiny, nakoľko bol do

14.00 hodiny v práci a o 14.30 hodine už bol aj po obede a až následne mohol vidieť reportáž. Za
výpoveď v tejto veci nedostal žiadnu výhodu a ani mu žiadna nebola ponúknutá. Reportáž v televízii
bola sledovaná viacerými väzňami priamo na cele a vyjadrenia obžalovaného po jej odvysielaní počuli
aj iní väzni. S obžalovaným nemal vo väzení žiadny konflikt. Nepáčilo sa mu ako sa obžalovaný o matke
svojich detí vyjadroval, na majetok bol veľmi chytľavý a téma o rozpredaní tých bytov ho rozhnevala,

nikdy obžalovaného nepočul povedať niečo v zmysle, že mu žena chýba alebo, že ju má rád.

Svedkyňa T. T.Á. (Š. F.) vypovedala na hlavnom pojednávaní (22. 02. 2024), že obžalovaného pozná asi
20 rokov, poškodená bola X. jej manžela H. T.. Mali normálne rodinné vzťahy, pred vzatím obžalovaného
do väzby bývala Y. s deťmi často sama a obžalovaný zvykol byť agresívny. Na políciu odniesla Y. tablet

- iPad, nakoľko mala aktívny mobilný telefón, mala ho s tým tabletom spárovaný a očakávali, že by
ju bolo možné lokalizovať. Kričala na policajtov, aby išli zadržať obžalovaného, ktorý bol v tom čase v
bare v M., pretože sa domnievala, že je jediný, kto by za skutkom mohol stáť. Po únose poškodenej,
ku ktorému prišlo 13. 12. 2016, v utorok, celá rodina len čakala na pomoc polície a celé dni v rodine
nevedeli, čo majú robiť.

Na doplňujúce otázky uviedla, že Y. nemala žiadnych nepriateľov. Nebolo žiadnej osoby, ktorej by sa
bála a bol to jedine obžalovaný, z ktorého mala strach, že jej alebo deťom môže ublížiť. Dôvodom
mohlo byť, že išlo o majetky a o firmu Q. - G. L., pretože obžalovaný tvrdil, že Y. mala rozpredávať
majetky a dôvodom bolo aj to, že Y. proti obžalovanému vypovedala ako svedok. Svedkyňa bola súdom
ustanovená ako opatrovník a mala prehľad, čo všetko bolo potrebné hradiť za Q. G. L., išlo o viaceré

leasingy a povinné platby v súvislosti s podnikaním tejto firmy, ktorá bola v dlhoch. Než Y. zmizla, viedol
sa súdny spor o pôžičku, ktorú si údajne mala zobrať od E. Q. vo výške 1,5 milióna eur, alebo to bolo ešte
v korunách, už nevedela, ktorá však bola fiktívna a spor bol o to, že reálne žiadna pôžička poskytnutá E.
nebola. Y. bola síce konateľkou Q. G. L., ale konala len na pokyn obžalovaného, ktorý riadil firmu aj Y..
Na obžalovaného sa nemôže ani pozerať, bojí sa ho. Čo spravil, je strašné. Tiež je matka a tie deti na

svojej mame lipli, boli na ňu naviazané a obžalovaný to vedel. Vôbec nezáleží na tom, čo im kúpil alebo
dal, pretože skutočnosť, že takýmto spôsobom prišli o mamu, im žiadne peniaze nenahradia. O mamu
prišli zrazu a od toho momentu vlastne tiež nemali ani otca. Y. bol ešte malý, ale plakal a keď sa snažila
P. oznámiť, čo sa stalo a povedala mu, že mamu uniesli, jeho bezprostredná reakcia bola „A kde jetatko?“, čiže aj P. v tom momente vyhodnotil situáciu sám tak, že si zmiznutie mamy spojil s osobou otca.
V čase zmiznutia bola Y. už s obžalovaným rozvedená a mali určenú starostlivosť o deti, ale obžalovaný
sa o deti nezaujímal a nikdy si ich vyzdvihnúť neprišiel. K sťahovaniu vecí z domu Q.Č. v M. na ulici

Ľ. N. sa Y. odhodlala po tom, čo zistila, že dom je opakovane vykrádaný. Pomohla jej zabaliť veci do
vriec a tieto osobne odovzdala E. Q., ale papiere z domu sťahovali už skôr, a to krátko na to, ako bol
obžalovaný vzatý do väzby. Po vzatí obžalovaného do väzby Y. žila ešte v M. na ulici Ľ. N., avšak začali
za ňou chodiť rôzni ľudia a pýtali peniaze, presťahovala sa preto aj s deťmi do W., najskôr k rodičom a
neskôr žila s T. D.. Svedkyňa ďalej uvádzala, že jej manžel bol 13. 12. 2016 s T. D., ktorý mu volal, že Y.

uniesli a spoločne v aute išli najskôr na miesto, kde sa nachádzala škôlka a vozili sa po meste, spoločne
ju hľadali a neskôr išiel T. D. na policajnú stanicu. V deň, kedy Y. zmizla, videla auto obžalovaného v
malom parku v M. pred podnikom, ktorý patril Š., mohlo byť asi štvrť na deväť ráno. Š. X., na ktorej
jazdila Y., patrila Q. T.. Nezvestnosť matky znášali obe deti zle a od jej zmiznutia trpeli a v zásade sa to
vždy nanovo oživí, či v škole alebo všeobecne, keď prichádza opakovane k medializácii prípadu, kedy
ich pred informáciami nedokážu ochrániť. Y. doposiaľ navštevuje psychológa. Celé roky, kedy si deti už

uvedomovali jej neprítomnosť, tak si nejako zvykli, že Y. s nimi nie je, ale najstrašnejšie na zistení, že je
mŕtva a že už niet dôvodu dúfať, že sa vráti, nebolo ani to samotné zistenie, že sa nevráti, ale zistenie
toho spôsobu, akým bola usmrtená, teda že bola rozpustená v kyseline. Strašné na tom pre nich bolo aj
to, že po rokoch jej neprítomnosti a zistení, že napokon nežije, ju kvôli obludnosti tohto skutku nemohli
ani pochovať, nič po nej nezostalo, a teda ani na pietnom mieste sa nemajú k čomu prihovoriť.

Svedok H.W. T. (W. F.) vypovedal na hlavnom pojednávaní (22. 02. 2024) a uvádzal, že dňa 13. 12. 2016
jeho X. zmizla, volal mu to kamarát T.Q. D. a uviedol mu, že X. uniesli. Po tejto informácii sa s T. stretol
a spoločne Y. hľadali po meste a neskôr spolupracovali s políciou, kde bol T. po zvyšok dňa vypočúvaný
a poskytoval informácie ako aj súčinnosť pri hľadaní X.. Všetko sa postupne dozvedal od polície, sám

bol však presvedčený, že X. mohol ublížiť jedine obžalovaný, pretože sa ho bála a obžalovaný sa jej
opakovane vyhrážal, boli už rozvedení a obžalovaný nevedel zniesť, že X. začala žiť s T. D. ako ani to,
že mala už všetkého dosť a vypovedala proti nemu. Obžalovaný naplnil vyhrážky, ktorým bola X. z jeho
strany vystavovaná aj v čase, kedy bol vo väzbe a následne, mesiac po jeho prepustení, jeho X. zmizla.
Na doplňujúce otázky odpovedal, že Y. mu hovorila, že sa jej obžalovaný vyhráža, sťažovala sa mu, že

sa to dozvedá aj od ľudí v meste, že sa obžalovaný takto vyjadruje a aj cez advokáta mala informácie,
že obžalovaný sa vyjadroval, že ju zabije, keď sa vráti a že chce naspäť svoj majetok, ktorý mu patrí a
ktorý podľa neho prepísala, že bude chcieť peniaze na základe vrátenia pôžičky vo výške 150 miliónov,
asi v korunách, ale v zásade požadoval asi 6 miliónov eur, čo žiadal od X. obžalovaného X. E.. Podľa
svedka mali vyhrážky obžalovaného základ v jeho žiarlivosti, ale najmä v jeho túžbe po pomste za

majetok, ktorého stratu si spájal s konaním X.. Obžalovaný riadil činnosť firmy Q. G. L. bez ohľadu na
to, či bol na slobode alebo vo väzbe, X. dával pokyny. Obžalovaného vníma ako klamára, v kuse si
niečo vymýšľal a nafingoval aj vlastný únos, len aby nemusel ísť vypovedať na políciu a štandardne ak
potrebuje, vyhovára sa na osoby, ktoré sú už mŕtve. Obžalovaný bol agresívny, stalo sa, že X. aj bil.
Podľa jeho názoru je motívom vraždy jednoznačne vzťah obžalovaného k majetku a pomsta za to, že

oň prišiel. P. P. nepozná. Dňa 13.12.2016 sa po zistení, že Y. uniesli, nachádzal na rôznych miestach v
meste M. a jeho okolí, bol u rodičov, hľadal X. po meste a bol aj na polícii, vo Q.Ľ. H. vtedy nebol. Po
meste jazdil na aute značky C. T. - Q., W. farby, ide o stavebné auto. Telefónne číslo, ktoré používal v
roku 2016, bolo XXXX XXX XXX a používa ho doteraz.

Svedok U.. P. U. na hlavnom pojednávaní (22. 02. 2024) vypovedal, že obžalovaného nepozná,
s touto vecou prišiel do kontaktu len v rámci výkonu služobných povinností, keďže bol ako starší
referent špecialista na NAKA v A. prítomný pri prehliadke iných priestorov v roku 2017, presný dátum
uviesť nevedel. K prehliadke priestorov prišlo v obci H., bola tam prítomná aj kynologická služba so
psami zameranými na vyhľadávanie mŕtvol. Išlo o priestrannú garáž alebo autodielňu, prehľadávali

aj kancelárske a podkrovné priestory, ku ktorým viedli schody a pod nimi bolo obrovské množstvo
nejakých plastových hadíc od vysávačov. Výšku nakopených hadíc od vysávačov odhadol až na 2 metre
v jej najvyššej časti a k prehľadávaniu tejto kopy hadíc prišlo asi do polovičnej dĺžky od steny. Padlo
rozhodnutie, že to miesto s hadicami námatkovo tiež prehľadajú a od X. obžalovaného vedeli, že tie
hadice sú tam už uložené dlhšie, pretože ich dávnejšie kúpil za dobrú cenu a chcel ich speňažiť so

ziskom,pričomichmalkúpiťeštepredobdobím,vktoromprišlokzmiznutiupoškodenej.Pretozhodnotili,
že s hadicami nebolo dlhšie manipulované, celá kopa bola rovnomerne zaprášená a tak tomu miestu
neprikladali nejakú extrémnu pozornosť. Sami zistili pri prehrabávaní sa v tej kope hadíc, že prirodzene
najväčšia vrstva prachu bola na vrchných hadiciach, čo prirovnal k tomu, že zásadne na akýchkoľvekiných veciach je prach predovšetkým na vrchnej časti. V iných častiach tej kopy hadice neboli zaprášené
rovnako ako tie, ktoré sa nachádzali na vrchu tej kopy. Po ukončení prehrabávania sa v tej kope hadíc
bolo možné vizuálne pozorovať, že tá kopa hadíc bola prehádzaná, pretože ich zaprášenosť nebola

rovnomerná a bolo to pozorovateľné voľným okom. Vyšetrovateľ určite nedal pokyn, aby tú kopu hadíc
ďalej neprehľadávali,avšak do veľkej miery odvodzovali potrebu ďalej tú kopu prehrabávať od poznatkov
kolegov špecialistov, z činnosti ktorých nič nenasvedčovalo tomu, že by bolo potrebné prejsť tú kopu
hadíc kompletne a aj ju premiestniť.

Svedok G. W. na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024) vypovedal, že s obžalovaným nemá žiadny vzťah,
poznali sa z mesta, dcéra sa kamarátila s jeho starším synom P., ale neprichádzal s ním do žiadneho
bližšieho kontaktu. O skutku nevedel nič a všetko sa dozvedel až následne zo správ, respektíve od ľudí,
pretože sa o tom hovorilo. S Y. bol naposledy asi deň pred jej zmiznutím. V deň, keď zmizla, jej viackrát
volal, pretože mali spolu dohodu ohľadne kúpy rozostavaného domu, ktorý Y. mala na ulici pri železnici.
Y. Q.Č. používala a jazdila na Š. X., často sa stretávali a na tomto aute ju vždy videl. Naposledy to auto

registroval v M. v blízkosti pošty, na ceste smerom na A., respektíve na W., ale šoféroval ho nejaký jemu
neznámy muž a z tohto dôvodu aj Y. hneď volal, ale nezdvihla. Toho muža bližšie opísať nevedel, bol
oholený, nemal ani vlasy ani bradu a hlava aj tvár sa mu leskli. Bolo to určite v doobedných hodinách,
možno ráno o 09.00 hodine. Nikdy obžalovaného nevidel šoférovať Š. C. Ž. farby a také auto v M. ani
neregistroval. Y. videl naposledy deň pretým ako zmizla, stretli sa v M. na W. ulici pod cintorínom a krátko

sa rozprávali a dohodli sa, že mu Y. na druhý deň donesie doklady, ktoré boli potrebné k domu, ktorý mu
chcela predať. K vzťahu obžalovaného a jeho manželky sa nevedel vyjadriť, Y. mu nič k tomu nehovorila.

Svedkyňa T. L. na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024) vypovedala, že obžalovaného pozná z mesta M.
a z práce, pretože pracovala viac ako 20 rokov v Y. O. a obžalovaný bol klient, chodil tam. O samotnom

skutku nevedela nič, dozvedela sa všetko len z médií.
Na doplňujúce otázky uviedla, že poznala aj poškodenú, pretože aj ona k nim do O. chodievala a boli
aj kamarátky, ale keďže Y. mala malé deti, netrávili spolu čas na kávičkách. Jedenkrát boli spolu aj na
dovolenke, keď bol obžalovaný vo väzbe, chodievala k nej aj na návštevy, bývali od seba blízko, ale o
vzťahu s obžalovaným od Y. nič bližšie nevedela. Vedela, že majú spoločne firmu Q. G., chodili do O.

najmä kvôli veciam, ktoré sa tejto firmy týkali. V septembri 2016 videla Y. naposledy, bolo to na oslave
dcériných narodenín.
Svedok H. J. na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024) vypovedal, že ku skutku nevie nič povedať,
poznal aj obžalovaného a aj Y. Q., a to na základe obchodných vzťahov alebo ich návštev v realitnej a
advokátskej kancelárii v M., kde pracoval.

Naposledy videl Y. pred jej únosom v pondelok alebo v piatok, už si nepamätal, pretože jeho syn a syn
poškodenej chodili spolu do škôlky, kamarátili sa a v ten posledný raz bol Y. u nich s jeho synom H. a Y.
pre Y. prišla okolo 18-tej hodiny. Y. mu spomínala, že sa jej ťažko žije, lebo obžalovaný je stále zavretý,
ale vtedy naposledy spolu preberali len bežné témy, blížili sa Vianoce, pýtala sa ho, kde kúpil svetlá.
Hovorila mu len okrajovo, že má obavy, čo bude, keď obžalovaného prepustia. S obžalovaným sa stretol

raz po jeho prepustení, krátko spolu hovorili, ale o Y. nehovoril nič. V tom čase jazdil na aute, ktoré sa
k nemu vôbec nehodilo, išlo o starší typ menšieho vozidla, bolo asi P. alebo Č.. Obžalovaný mu pri tom
stretnutí vytýkal, že pomohol Y. Q. rozpredať jeho majetok, sťažoval sa mu na to a vtedy obžalovanému
uviedol, že sa mýli, pretože žiadne zmluvy ohľadne týchto vecí nerobil a ak aj nejakú robil, tak to bolo
len na štýl „P. z basy prikázal.“

Svedok k rozporu v jeho predchádzajúcej výpovedi, ktorá mu bola prečítaná postupom podľa § 264
odsek 1 Trestného poriadku, na vysvetlenie uviedol, že je pravda, že sa Y. obávala pustiť k nim syna
Y. z dôvodov, že bol obžalovaný na ňu nahnevaný a ona sa bála, aby niečo nevyviedol a aby sa niečo
nestalo jej alebo deťom. Pre odstup siedmych rokov si na to už nepamätal.

Svedkyňa M. O. (I.) vypovedala na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024), že o skutku nevie nič. Poznala
aj obžalovaného a veľmi zbežne aj Y. Q.Ú.. Nevedela, kedy obžalovaného videla naposledy, bolo to
veľmi dávno a stalo sa tak určite v obci Q. H., boli susedia. Naposledy jazdil na malom Č. F., nikdy ho
nevidela jazdiť na Ž. C..

Svedkyňa T. W. na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024) vypovedala, že o skutku nevie nič, obžalovaného
pozná len ako zákazníka z ich kaviarne a o skutku má poznatky len zo správ, ktoré boli v médiách.
Pracovala a stále pracuje v kaviarni T. I. v M. na A. X. P., obžalovaný tam zvykol chodiť na kávu, alenevedela, kedy tam bol obžalovaný naposledy a ani kedy odišiel, spoločnosť mu robil starý zákazník
U. Š..

SvedokP.O.nahlavnompojednávaní(27.02.2024)vypovedal,že obžalovanýjejehokamarát,poznajú
saviacrokov.Kuskutkuvedeluviesťlentoľko,ževtendeňtakakoajinokedysedelispolusobžalovaným
v M. v kaviarni T. I., bol s nimi aj U. Š. a všetko bolo v pohode, nič sa nedialo. Keď sa obžalovaný vrátil
z väzby, chcel si dať všetko do poriadku oficiálnou cestou, nielen majetok, ale aj starostlivosť o deti a aj
U. Š. mu radil, aby riešil všetko cez právnikov, nejakých obžalovanému aj dohadzoval a tiež mu hovoril,

aby ani nechodil smerom na W., aby sa mu nedalo vyčítať nič, ak by sa náhodou niečo stalo. Keď niekto
došiel do kaviarne a oznámil, že Y. uniesli, obžalovaný sa normálne postavil a z kaviarne odišiel, zľakol
sa. Deň predtým, ako mali obžalovaného pustiť z väzby, mu večer volal T. D. a pýtal sa, či je pravda,
že obžalovaného idú pustiť a vyzeralo to tak, že majú strach. T. D. ho aj prestal zdraviť, keď ho videl
v spoločnosti obžalovaného. M. je malé mesto, všetci sa tam poznajú a teda sa vedelo, že sa T. D.
všade vypytuje na obžalovaného. S T. D. robil nejaké veci, išlo konkrétne o tabletky I., ktoré slúžia na

výrobu pervitínu, bol s ním často v kontakte, tie veci sa teraz aj riešia na súde a D. sa ho vždy pýtal na
obžalovaného. Svedok cítil, že D. a Y. Q. majú z obžalovaného strach. Po prepustení jazdil obžalovaný
na malom F., nevidel ho jazdiť na Ž. C.. V čase zmiznutia poškodenej už boli s obžalovaným rozvedení,
pretože v čase, kedy mal nejaké spoločné veci s T. D., tak D.Á. už žil s Y. a Y. mu aj dávala na tie veci
peniaze. Y. Q. rozpredávala majetky a firmu Q. G. a z toho mala podľa svedka príjmy, z ktorých žila.

Svedok ďalej vypovedal, že je obvinený aktuálne vo veci „Č.“, ktorú rieši NAKA, dozoruje ÚŠP, v tej veci
sa priznal k distribuovaniu tabletiek, ktoré mali slúžiť na výrobu drog. V minulosti bol obvinený za dovoz
nafty z Poľska, ide o vec z roku 2019, ale trestné stíhanie bolo zastavené, nakoľko uhradili štátu, čo bolo
treba. V tejto veci bol aj vo výkone väzby. Y. Q. nepoznal ako manželku obžalovaného, prišiel s ňou do
kontaktu vďaka tomu, že dodával D. tabletky, na ktoré mu Y. dávala peniaze. To, že Y. Q. rozpredávala

majetky a firmu Q. G., sa dozvedel v kaviarni, kde sa o tom debatovalo, pretože M. je malé mesto a medzi
ľuďmi sa rozprávalo, čo a komu Y. predala. Od B. X. sa v kaviarni v M. tiež dozvedel o splnomocnení Y.
Q., ktoré dala jej W. H. T. a B. X. po zmiznutí Y. komentoval, že z dátumu toho splnomocnenia si spätne
uvedomil, že to spravila Q. krátko pred tým, ako zmizla, čo im prišlo podozrivé. Od niekoho ďalšieho v
kaviarni sa dozvedel, že Y. mala krátko pred zmiznutím zriadiť v S. W. dva účty pre synov a každému zo

synov mala na účet vložiť 25.000 eur, čo pre nich tiež bolo nápadné. Po celom M. sa verejne rozpráva,
že Y. Q. žije, aj on tejto informácii uveril a uvažuje o Q. ako o žijúcej osobe aj z dôvodu, že sa po M.
všade verejne hovorí, že sa deti Y. Q. mali preriecť v škole, že sa im P. ozvala od mora, pričom k tomuto
telefonátu malo prísť nasledujúci rok v lete po tom, ako Q. v septembri, teda v 9. mesiaci predošlého
roku zmizla. Nerozumel, prečo to polícia nerieši a prečo nejdú do školy v W. pátrať po tejto informácii a

preverovať jej pravdivosť. Nepamätal si už na svoju presnú emóciu, ktorú mal, keď sa dozvedel, že T. D.
žije s Y. Q.B., ale pomyslel si, že je to špinavosť, pretože predtým bol obžalovaného kamarát a potom
bol s jeho ženou. V meste v ich kaviarni sa rozprávali aj o nájdení suda s pozostatkami Y. Q., pričom
tomu svedok neverí a ani v M. sa tomu neverí.

Svedkyňa N. L. (O.) vypovedala na hlavnom pojednávaní (15. 04. 2024), že pracuje už 30 rokov u U.. Q.
v notárskom úrade a z titulu svojho zamestnania poznala poškodenú Y. Q. ako klientku a mala vedomosť,
že bola unesená, ale dozvedela sa to len z médií. Obžalovaného pozná tiež zo zamestnania v notárskom
úrade, bol ich klient. K vzťahu obžalovaného a poškodenej sa vyjadriť nevedela. O únose poškodenej
sa určite rozprávala s inými, bola to udalosť, o ktorej hovorili všetci a myslí si, že zrejme si len telefonicky

vymenila informácie s T. L., ktoré započula v médiách.
Svedkyňa k rozporom v jej predchádzajúcej výpovedi, ktorá jej bola postupom podľa § 264 odsek 1
Trestného poriadku prečítaná, na vysvetlenie uviedla, že súhlasí s tým, že volala T. L. a povedala je,
že jej je ľúto tých dvoch malých detí a tiež, že jej T. L. vtedy povedala, že Y. sa bojí, čo bude, lebo
že obžalovaného pustili z basy a ona jej na to povedala, že obžalovaný mal niekde v bare vo Q. H.

hovoriť, že to tak nenechá, lebo mu Y. rozpredala majetok. Takéto veci si už nepamätala a ani si na tieto
skutočnosti nespomenula.

Svedok D. X. na hlavnom pojednávaní (16. 04. 2024) vypovedal, že obžalovaného vôbec nepozná, vidí
ho prvýkrát v živote. Pozná Q. E., registroval ho ako ochrankára jedného podnikateľa z vedľajšej dediny

a môže to byť asi tak 10 rokov dozadu, keď ho spoznal, ale veľmi sa nestýkali. O skutku sa dozvedel od
Q. E. a zo začiatku mu vôbec nechcel veriť, až neskôr sa dozvedel, že mu hovoril veci, ktoré sa naozaj
stali. E. mu povedal, že jeden človek si bol u neho objednať odstránenie inej osoby a sťažoval sa mu, že
na to pristúpil, ale na zrealizovanie tejto objednávky si vybral zlých ľudí. E. za ním prišiel prvýkrát niekedykoncom roka 2016 alebo začiatkom roka 2017. O skutku žiadne podrobnosti nerozprával a na otázku, či
nemá obavu, čo bude, keď Q. nájdu, mu E. odpovedal protiotázkou, že či ho považuje za amatéra a že
podľa našich zákonov „keď nie je mŕtvola, nie je zločin“ a že poškodenú už nenájdu. Ešte sa dozvedel,

že Y. Q. sa dostala do partie, ktorá kradla zlato a vykrádala trezory a keďže s tým už chcela prestať, stala
sa pre túto partiu nebezpečnou. Konkrétne mu E. nepovedal, kto si odstránenie Q. objednal a hovoril
iba, že všetky pokyny dostával od „peňažného pytla“. V roku 2017 bol na neho vydaný zatykač, hľadala
ho NAKA, pretože nenastúpil do výkonu trestu na radu obhajcu. Bol odsúdený za drogy, našli mu 4 až
17 dávok 17%-ného pervitínu a prvý raz vo veci vypovedal po tom, čo bol zadržaný príslušníkmi NAKA,

k čomu došlo v decembri 2017. Do roku 2006 bol dvakrát trestaný a potom až od roku 2017 sa NAKA
z neho snažila spraviť kriminálnika, prežíval ťažké obdobie, keďže mu zomrela dcéra, užíval omamné
látky, sám chcel zomrieť a uvádzal aj informácie na jedného sudcu, ktorý profitoval z predaja drog a
vedel, čo sa v T. X. a okolí deje, označil ho za skorumpovaného a mal informácie aj proti jednej sudkyni,
o ktorej sa vyjadril, že je notorická alkoholička a podal na ňu aj oficiálnu sťažnosť, prejednávala jeho
vec a to boli v súhrne dôvody, pre ktoré sa mu NAKA snažila robiť problémy. Na toho sudcu oficiálne

oznámenie na políciu nikdy nepodal a ani tieto informácie neoznamoval oficiálnou cestou iným osobám
a odmieta to uviesť aj teraz. Vedel, že únoscovia mali byť traja a že neskôr dali auto unesenej v P.
rozobrať. S Q. E. nie je kamarát, označil by ich vzťah za neutrálny a E. ho asi považoval za akéhosi
„veterána“, keďže vedel, že ako podnikateľ prežil obdobie, v ktorom v T. X. pôsobili F. a X.. E. mu o
objednaní odstránenia inej osoby hovoril niekedy koncom roka 2016, alebo začiatkom roka 2017, v roku

2017 striedavo robil v M., kde sa zdržiaval aj dlhší čas, niekedy aj mesiac a z médií sa o skutku dozvedel
niekedy v novembri 2017, lebo dianie na Slovensku v M. nesledoval. E. mu hovoril, že na skutku sa
zúčastnili jeho dvaja kamaráti W. a U., čo bolo ale pre neho prekvapením, pretože išlo o úplne iné mená,
než sa potom ukázalo v zápisnici, kde už boli uvedení nejaký F. a U., ktorého meno si nepamätá.
Svedok k rozporom vo svojej predchádzajúcej výpovedi, ktorá mu bola prečítaná postupom podľa §

264 odsek 1 Trestného poriadku, na vysvetlenie uviedol, že si nepamätá, že by označil vo výpovedi
obžalovaného ako osobu, ktorá si u W. mala únos tej ženy objednať. Nepamätá si, že by takto vypovedal,
bol pod stresom, výpoveď robil večer a ak nie večer, tak niekedy neskoro poobede. Doniesli mu aj
cigarety, aj občerstvenie a tlačili na neho, aby za vraha označil aj Q. E., čo odmietol. Nevedel vysvetliť,
prečo na otázku vyšetrovateľa za objednávateľa bez výhrad označil „bývalého muža tej ženy“.

Svedok H. X. na hlavnom pojednávaní (16. 04. 2024) vypovedal, že o skutku nevie nič. Vypovedal
niekedy v roku 2018 len k únosu a všetko pozná len z médií a mal to spraviť jeho kamarát Q. E.. E.
zvykol pomáhať, keď nemal peniaze. W. pozná cez Q. E.. N. D. býva v P., pozná ho, ale už sedí 8 rokov a
teda nie sú v kontakte. D. a E. sa nepoznali, zoznámil ich on, pretože v decembri 2016 ho Q. E. vyhľadal

a chcel, aby mu vybavil bývanie niekde, kde by ho nemohli nájsť a vysvetľoval mu, že polícia zobrala
nejakého jeho kamaráta z W., lebo že mali niekomu zobrať auto, ten kamarát nebol X., bol to U. a to
bol dôvod, pre ktorý sa chcel E. niekde skryť. Raz bol za ním Q. E. s nejakým cudzincom, bolo to asi
v novembri 2016, toho cudzinca už bližšie opísať nevedel, ale myslí, že išlo o nejakého U. alebo Y.,
pripustil, že bol z W..

Svedok S. M. na hlavnom pojednávaní (16. 04. 2024) vypovedal, že niekedy v roku 2017 sa dozvedel od
Q. E. a od S., ktorý je teraz vo väzení v P., že obžalovaný objednal únos Q., ktorú odovzdali únoscovia
vo Q. H. obžalovanému v sklade, kde už on na ňu čakal a údajne už odtiaľ Q. nevyšla živá, čo mu
povedal E. alebo S.. E. pozná od detstva, aj zo školy, stretli sa viackrát, žiadne obchodné aktivity s ním

nemal. E. povedal o skutku najskôr S. a ten to následne povedal jemu. Osobne mu to hovoril aj Q. E.,
niekedy v septembri 2017, keď sa stretli vo Q. a konkrétne mu povedal, že uniesol poškodenú Q.. Viac
si už spomenúť nevedel. Q. E. mu povedal, že skutok vykonali traja, konkrétne T., nejaký F. a E., ale
asi to vedel skôr od S. ako od E.. Vo Q. mu E. hovoril, že má v úmysle ovplyvniť svedkov, konkrétne
W., alebo sa dokonca vyjadril, že ho chce zlikvidovať z dôvodu, že W. proti nemu vypovedal. E. vlastne

nevedel, čo chce s W. spraviť, vedel iba, že mu prekáža, že W. proti nemu svedčil. Toto stretnutie vo
Q. organizoval S.. Stretnutie hlásil polícii, vedela to NAKA, lebo nechcel mať nič spoločné s tým, že by
mal byť niekto zabitý. V H. to nehlásil, akciu organizovala NAKA a spolupracovali s rakúskou políciou na
účely zabezpečenia dôkazov z tohto stretnutia. Objednávateľom únosu mal byť obžalovaný z dôvodu,
že chcel od jeho manželky, aby mu podpísala nejaké papiere, za čo mal sľúbiť E. odmenu v podobe

vozidla Porsche, rodinného domu a peňazí vo výške 30.000 eur. K samotnému únosu vedel povedať
podľa rečí E.É. a S., že poškodenú odviezli do obce Q. H., konkrétne do skladu, kde ju obžalovaný nútil
podpísať nejaké papiere a z tohto skladu už poškodená nevyšla živá, čo vyvodil svedok z rečí E. a S.,
ktorí mali plánovať odstrániť nejaké zvyšky. W. sa na skutku nepodieľal, on len robil E. šoféra, pretožeE. nemal vodičák. K odstráneniu pozostatkov malo prísť niekedy v roku 2017, alebo na začiatku roku
2018, už presne nevedel.
Svedok k rozporom vo svojej predchádzajúcej výpovedi, ktorá mu bola prečítaná postupom podľa § 264

odsek 1 Trestného poriadku, na vysvetlenie uviedol, že si už teraz odstup času presne nepamätal na
dôvod, pre ktorý sa chcel s ním E. vo Q. stretnúť, ale uviedol, že chcel niečo so svedkom W. a aj použil
výraz zlikvidovať, len si na to takto podrobne už nepamätal, ale je to pravda, a to aj pokiaľ išlo o to, keď
vypovedal, že v sklade bol manžel tej unesenej ženy a do skladu prišiel aj niekto v kukle a s mačetou,
tá žena začala po odchode E. strašne kričať a E. počul potom aj nejaké údery. Hovoril mu to S. a tomu

to hovoril E..

Svedok P.. P. P. na hlavnom pojednávaní (16. 04. 2024) vypovedal, že sa nevie ku skutku vyjadriť, nič
o ňom nevie, respektíve vie len to, čo zachytil z médií.
Na otázky odpovedal, že obžalovaného pozná, pretože dokumentovali a objasňovali jeho ekonomickú
trestnú činnosť, v dôsledku čoho bol neskôr aj obvinený. Poškodenú Y. Q. tiež pozná, pretože pri

dokumentovaní a objasňovaní ekonomickej trestnej činnosti, za ktorú bol neskôr obžalovaný obvinený,
prišli aj s ňou do kontaktu. Išlo o obdobie rokov 2015 - 2016, kedy bol zaradený ako X. H. Š. na
NAKA, odbor N., pracovisko A. a pod vyšetrovateľkou F. dokumentovali trestnú činnosť, ktorá súvisela
aj s obchodnými spoločnosťami obžalovaného P. Q.Č.. Mimo plnenia pracovných povinností sa s
poškodenou Y. Q. nestretával a nevedel, aké mala vzdelanie. Ukončil Policajnú Akadémiu SR v roku

2005, dosiahol titul Mgr. a Y. Q. rozhodne nebola jeho spolužiačka, určite nie v rokoch 2008 - 2009, kedy
už na akadémiu nechodil a bol už zaradený ako policajt na ÚBOK-u. G. P. nepozná. A. W. pozná a k jeho
osobe sa bližšie nevyjadril, keďže je spoločne s ním obžalovaný v kauze známej pod označením „E.“.

Svedok H. L. na hlavnom pojednávaní (30. 04. 2024) vypovedal, že obžalovaného pozná iba z počutia

a ohľadne skutku sa nevedel vyjadriť, ten mu je známy len z médií. Poškodenú poznal len z videnia,
pochádzala z vedľajšej dediny. Keďže býva v bytovke oproti škôlke a mal so synom rituál, že pred 7.30
hodinou vychádzali spoločne z domu a často napomínal ľudí, aby neparkovali autami na chodníku, tak
v jeden taký deň registroval dvoch chlapov, ktorí okolo neho prešli po chodníku a neboli mu známi. Ľudí
v okolí bytovky pozná a so synom takto konali každé ráno v pracovný deň. Nevedel, čo by mal ešte k

veci viac uviesť.
Na doplňujúce otázky uviedol, že tých chlapov si moc nepamätal. Boli oblečení v tmavom, ale viac
sledovalsvojhosynaakotýchmužovaužsiktomuviacnepamätá.Nepočultýchmužovrozprávaťsa.Na
ulici si nevšimol žiadnu maloletú osobu a nevšimol si ani žiadne strieborné auto. Nevedel uviesť celkom
presne ten čas, v ktorom bol so synom pred bytovkou na chodníku, ale išlo o určitý pravidelný rytmus,

kedy so synom odchádzal z domu po skončení rozprávky Tom a Jerry v rámci ranného televízneho
vysielania, mohlo to byť pár minút po skončení tej rozprávky a odhadol to na čas blížiaci sa k 07.30
hodine,plus-mínuspárminút.Natúudalosťsispomenulažvdôsledkuotázky,ktorúdostalodpríslušníka
polície po návrate z práce v poobedných hodinách, keď bol konkrétne vyzvaný na opísanie toho, či si v
ten deň ráno nevšimol niečo neobvyklé. Dovtedy vôbec nevedel, čo sa ráno stalo a keďže ide o miesto,

kde sa ráno predovšetkým vyskytovali rodičia s deťmi, spomenul si, že sa mu zdalo neobvyklé stretnúť
pred bytovkou dvoch cudzích mužov, a preto to príslušníkovi polície spomenul.

Svedok P. O. na hlavnom pojednávaní (30. 04. 2024) vypovedal, že bol od roku 2012 vo výkone trestu v
Ž., kam prišiel v roku 2014 T. a zoznámili sa. V roku 2015 mu T. hovoril, či s ním nejde do jedného biznisu

do trojice, aj s F., že ide o nejakú babu, unesú ju a zabijú, že je to P. žena. Ďalej mu T. povedal, že tá
žena ojebala P. o veľké peniaze, predáva firmy a majetok a že by dostali veľké peniaze za jej likvidáciu.
Do výkonu trestu v Ž. nastúpil v roku 2013, vykonával 9 a 1/2 ročný trest a v roku 2014 prišiel do tohto
ústavu aj T., takže sa s ním o týchto veciach bavil v roku 2014, v tom čase už boli v ústave aj F. a Q. E..
S inými väzňami sa o týchto veciach nebavil, lebo vie ako to vo väznici chodí, mnohí sa všeličím chvália

a toto boli vážne veci, tak o tom s inými nehovoril. S T. T. hovoril aj neskôr, bolo to v roku 2016, keď už
bol T. na slobode, pretože mal podchyteného referenta v ústave a ten mu zabezpečil mobilný telefón,
prostredníctvom ktorého bol s T. v spojení. Podľa toho vie, že T. sa mu chválil, že to urobili a že dostali za
to nielen peniaze, ale aj nejaké autá. Mali dostať viac ako 20.000 eur a T. mal mať nejaké Porsche, ale
konkrétne sa vyjadriť nevedel. T. mu hovoril, že môže ľutovať, že s nimi do toho nešiel a pripomínal mu,

žemalmožnosťdostaťsavonna„PP-čko“,malajtakúponukuodnehoamalmutovybaviťceznejakého
advokáta. Na ponuku T. nepristúpil, pretože mal obavy z plánu uniesť inú osobu a túto aj zlikvidovať. Od
T. vie, že na akciu zobrali Q. ako šoféra. S T. mal možnosť hovoriť, pretože pracovali vo výkone trestu a
pri šití topánok sa dozvedel, že pochádza zo X., kde patril do nejakej mafiánskej skupiny, vznikla medzinimi vzájomne dôvera a pochopil, že T. je pre peniaze schopný všetkého. Odmenu zabezpečil P. Q..
Keď bol na polícii vypovedať u vyšetrovateľa P. v trestnej veci U. D., vedel už z médií o skutku únosu
a zavraždenia Y. Q., spojil si to a vyšetrovateľovi povedal, čo vedel. Ten potom ohlásil vyšetrovateľa H.

a takto poskytol výpoveď v tejto trestnej veci. Dovtedy tieto informácie nepovedal nikomu inému, teda
ani na polícii ani inej osobe.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal výpovede svedkov. Postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno
a) Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka T.Á. D. (21. 02. 2024) a U. F. (30. 05. 2024) a postupom

podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku aj výpovede svedkov F. Š., P. C. a U. Š. (16. 04. 2024) a
postupom podľa § 135 odsek 1 Trestného poriadku výpoveď svedkyne B. X. (16. 04. 2024) a zistil
nasledovné skutočnosti:
- svedok T. D. sa poznal s Y. Q. 15 rokov, boli kamaráti a v roku 2015 sa rozvádzala, pričom už spolu
žili v spoločnej domácnosti a poznal predtým aj P. Q., ktorý bol v rokoch 2014-2016 vo väzbe a Y.
bola svedkom a vypovedala proti manželovi v jeho trestných veciach; Y. bola konateľkou v spoločnosti

Q. G. L., ale riadila sa pokynmi obžalovaného, ktorý ju do firmy kvázi dosadil; niekedy v roku 2015
sa presťahoval spoločne s ňou a jej dvoma synmi P. a Y. do W.; Y. mu viackrát hovorila, že má z
obžalovaného strach za to, že proti nemu vypovedá a označovala obžalovaného ako psychopata a
násilníka a vyjadrovala sa, že je pomstychtivý a že určite sa aj jej bude chcieť pomstiť; keď obžalovaného
prepustili v novembri 2016 z väzby, stretol ho v meste M. a obžalovaný stiahol okno a sediac v Č. aute

F. mu zakričal, že zle dopadne, že nespravil dobre a namiesto pozdravu mu obžalovaný zakričal, že
skape; viacerí ľudia v meste mu v tom čase hovorili, že obžalovaný sa vyjadruje na jeho osobu ako aj
na Y. v tom duchu, že sa môže niečo prichystať a že im môže niečo spraviť; Y. mu viackrát hovorila, že
obžalovaný je schopný všetkého, žila v strachu o neho, o deti aj o seba, bola zamyslená, nervózna a aj
sám vnímal, že Y. žila v neustálom strachu; dňa 13. 12. 2016 vstali pred 7.00 hodinou a Y. tak ako vždy

išla zaviezť deti do školy a do škôlky v M., mala pravidelnú trasu, z domu odchádzala pred 7.30 hodinou;
ako prvého vykladala staršieho syna P. v 3. základnej škole a potom išla na T. ulicu do materskej škôlky,
ktorú navštevoval mladší syn Y.; svedok sa v tom čase nachádzal doma, chystal sa do práce a v čase
približne o 7.40 - 7.45 hodine mu zazvonil telefón a po prijatí hovoru počul zúfalý Y. hlas so slovami
„pomoc, pomoc, unášajú ma dvaja chlapi v čiernych šiltovkách, ideme smerom na X.“ a hovor sa ukončil

alebo prerušil; bol rozrušený a nevedel, čo má robiť; zavolal na číslo 158 a oznámil, čo mu povedala
priateľka Y. a označil miesto, kde sa nachádzala firma X., kde sa aj neskôr našiel Y. telefón; následne
volal H. T., Y. bratovi a potom tiež volal do školy a škôlky, aby zistil, kde sú deti; Y. sa snažil kontaktovať,
volal na jej telefón, ale už nezdvíhala a tak s jej bratom jazdil po meste smerom k X., ale bola tam len
polícia a následne išiel vypovedať na políciu a videl, že Y. už hľadá aj vrtuľník; na polícii bol do večera

a potom ju na vlastnú päsť ešte hľadal s H. T., jazdili po meste a blízkom okolí; proti obžalovanému
vypovedal pred rokmi aj v konaní, kde bol obvinený z únosu Y. Q. a dodal, že za Š. X., X. P., na ktorej
Y. jazdila, prišla po jej zmiznutí pokuta z Maďarska z diaľnice za jazdu bez diaľničnej známky;
- svedok U. F. vypovedal, že nevie k veci uviesť nič konkrétne, obžalovaného pozná, sprostredkovával
mu stretnutie s novinárkou z A. Č., keďže obžalovaný chcel riešiť aj cez médiá, že mu žena rozpredala

majetok pod cenu, kým bol vo väzbe a obžalovaný to chcel zverejniť; na žiadosť obžalovaného si kúpil
SIM kartu, ktorú následne používal obžalovaný a spravil to, lebo obžalovaný nemal pri sebe občiansky
preukaz, bez ktorého by mu SIM kartu nepredali;
- svedkyňa F. Š. uviedla, že pozná poškodenú od detstva, mali aj spoločných známych; poškodená bola
jej zákazníčka, asi od roku 2014 si nechávala pravidelne robiť gélové nechty; naposledy bola poškodená

u nej asi dva týždne pred zmiznutím a nechty si dávala robiť každé tri týždne; ďalší termín mala
dohodnutý na 23. 12. 2016, aby mala na Vianoce pekné nechty, no už neprišla; Y. bola po prepustení
obžalovaného z väzby v strese, bola nervózna, nebola vo svojej koži;
- svedok P. C. (v obžalobe aj v zápisnici o hlavnom pojednávaní nesprávne označený ako P.) sa
vyjadroval, že sa spoznal s obžalovaným vo výkone trestu v roku 2016, bol tam za šírenie poplašnej

správy a obžalovanému vysvetlil, prečo je vo výkone trestu, že je bez domova, nemá zázemie ani prácu
na to mu obžalovaný hovoril, že bol aj v bytovej mafii a že by mu dal aj nejakú prácu a ponúkal, že ak sa
nebojí ťažkej roboty, tak že potrebuje zabiť svoju ženu; to svedka nahnevalo, pretože nemá rád násilie
a obžalovanému „dal na hubu“;
- svedok U. Š. vypovedal, že je invalidný dôchodca a nevedel nič o únose poškodenej Y. Q.; dňa 13. 12.

2016 bol v kaviarni v M. na A.. X.. P. asi od 8.00 hodiny a obžalovaný tam už sedel, potom prišli ďalší - P.
O., P. U. a U. C.; obžalovaný z kaviarne odišiel asi o 10.00 hodine; krátko na to prišli do kaviarne policajti
a hľadali obžalovaného, pričom on si myslel, že je to preto, že jazdí na svojom Č. F. bez vodičskéhooprávnenia, ale až neskôr sa dozvedel, že mal niekto uniesť Y. Q.; obžalovaný na druhý deň už do
kaviarne neprišiel a ani ho odvtedy nevidel a
- svedkyňa B. X. bola žiačkou 4. ročníka základnej školy a do školy chodievala sama, lebo bývala blízko

pri škole; z domu odchádzala o 7.32 hodine, pozerala sa vtedy na hodinky; keď vyšla von, zabočila vľavo
a predbehol ju nejaký muž, ktorého videla bežať už keď vyšla z vchodu; mal čierno-modrú bundu a na
hlave kapucňu s bledou kožušinou, bol vysoký, chudý, do tváre mu nevidela; pokračovala smerom ku
škole okolo malého parkoviska a znova videla tohto muža, ktorý ju obiehal, že stál pri X. Š. a tlačil do
toho auta nejakú pani, ktorú nevedela opísať a iba uviedla, že išlo o mladšiu ženu; na mieste spolujazdca

videla sedieť ďalšieho muža, mal asi 32 rokov a bol chudší; auto bolo otočené smerom od smetiakov, aj
ten druhý muž pomáhal ťahať tú ženu do auta; chvíľu sa na to pozerala a potom prešla na druhú stranu
cesty a počula, že tá pani zakričala „pomoc“, pričom ju stále ťahali do auta a následne to auto odišlo,
pričom ho šoféroval ten muž, ktorý ju predtým pred domom obehol; ten muž, ktorý sedel najskôr v aute
vpredu, si presadol dozadu a ten muž, ktorý svedkyňu obehol, kričal na toho druhého muža, že mal
sedieť v aute vzadu a kázal mu, aby tú pani ťahal dozadu; toto nikomu v škole nepovedala, iba jednej

spolužiačke a potom až doma mamine.

P.. A. P., F.., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, na hlavnom
pojednávaní (11. 01. 2024) predniesol znalecký posudok č. XXXXX/XXXX v zhode s jeho písomným
vypracovaním, ktoré vyhotovil spoločne s kolegom znalcom T.. P.. Y. S., F.., P., P. a zhodne dodali, že

trvajú na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania im nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali
vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že všetky dodané stopy,
stomatologicky identifikované ako zubné výplne, boli topanatomicky stotožnené s presnými miestami
na zuboradí dutiny ústnej P.. Y. Q.. Prekrytie medzi tvarom zhryzovej kontúry amalgámových výplní z
apríla 2010 a tvarom zhryzových kontúr 3D modelov kompozitných výplní z hypotetického decembra

2016 (ako pravdepodobných nástupcov amalgámových výplní), nie je absolútne presné. Iba staršie
fotokompozitné výplne majú excelentnú koreláciu tvarov medzi intraorálnou fotografiou a 3D modelom
(výplne zubov 15, 26 a 27 a korelujúce stopy 13-3, 13-2 a 10-2). Prekrývanie a zhoda medzi tvarom
kontúry z RTG z februára 2016 a tvarom projekcií 3D modelov kompozitných výplní z hypotetického
decembra 2016, sú presné. Je zrejmé, že pôsobením vysoko pravdepodobne koncentrovanej kyseliny

v silnej exotermickej reakcii a neskorším vysušením stôp, mohlo dôjsť k deformácii, či kontrakčným
prasklinám tela zachovaných zvyškov výplní. Výbežky, priehlbiny, vonkajšie proporcie, ryhy a ich hrúbky
ako aj povrchové kontakty sú natoľko špecifické a detailné, že porovnanie k uvádzaným zdravotným
záznamom viedlo k spoľahlivej identifikácii všetkých 8 zachovaných stôp, ktoré boli identifikované ako
zubné výplne - stopy 9-1, 9-2, 9-3, 10-1, 10-2, 13-1, 13-2 a 13-3.

Na doplňujúce otázky znalci uviedli, že boli prítomní aj s P.. O. na úkonoch, keď bol evakuovaný
sud s tým, že existoval predpoklad, že sa v jeho obsahu môže nachádzať žieravina, či zmes nejakej
kyseliny, alebo homogénna kyselina, alebo typ chemickej zlúčeniny. Tento úkon prebiehal vo vonkajšom
prostredí, v rámci terminácie potenciálneho poškodenia zdravia zúčastnených, v uzavretom priestore
a postupne dochádzalo z tohoto suda k odlievaniu jeho tekutého obsahu, ktorý bol filtrovaný cez sitá,

ktoré zachytávali čo možno najmenšie korpuskulárne časti. V sude sa nachádzali aj iné hmoty, ktoré
by potenciálne mohli mať biologickú povahu a ktoré imponovali ako kondenzát možného tukového
tkaniva a pod tou vrstvou bola tekutá vrstva, ktorá sa postupne odlievala. Takto sa zaistili drobné
korpuskulárne stopy, ktoré boli neskoršie predmetom znaleckého úkonu. Je veľmi ťažké určiť, ako
dlho sa fotokompozitné výplne nachádzali v sude s kyselinou. Nešlo o dni, nešlo o týždne, išlo o

oveľa dlhšie obdobie. Fotokompozit je jedinečná zmes viacerých látok na báze anorganických látok a
organických látok, aby bola naplnená jeho funkcia v dutine ústnej a tým, že na tento komplex látok
pôsobí vonkajší chemický činiteľ, mení ich štruktúru, tak sa na túto tému zamerali. Už po niekoľkých
dňoch experimentu bolo možné sledovať pôsobenie silnej kyseliny, avšak išlo o hypotetický experiment,
pretože koncentrácia kyseliny bola stále rovnaká a nemenila sa v rámci malej vzorky, ale vo vzťahu k

reálnej situácii, ktorá mohla nastať, tá situácia bola iná, pretože existuje významný predpoklad, že v tom
sude sa koncentrácia kyseliny postupne menila. To mohlo spôsobiť iný charakter fotokompozitu, ale aj
predĺžiť čas, po ktorý bol tento materiál (zaistený ako „stopy“) vystavený pôsobeniu kyseliny sírovej alebo
nejakej inej žieraviny. Z výplní ostala škrupina, akrylátová sieť, v rámci ktorej boli pôvodne zamiešané
anorganické zložky, sklo, plnivo. Predpokladali, že sklo odolalo, ale pri chemických analýzach zistili, že

všetko „to minerálne“ bolo rozpustené kyselinou a jediné, čo ostalo z tej plomby, bola akrylátová sieť. To
znamená, že ten materiál bol dlhodobo exponovaný nejakému organickému lúhovaniu, v tomto prípade
pôsobeniu kyseliny a z vonka sa rozpúšťal. To znamená, že sa stadiaľ vyleptali všetky anorganické časti
ako sklo, minerály a podobne a v rámci XRF vyšetrenia zistili, že tie zvyšky plomb obsahujú aj prvky,ktoré bežne v tých plombách asi neboli. Ako vápnik. Ten materiál sa vplyvom vonkajšieho efektu kyseliny
sírovej mení, ale zároveň dochádza aj k zaujímavému javu, že samotný materiál plomby absorbuje
okolité prostredie, ktoré sa nachádza v uzavretom systéme. Čiže to, že sa našlo kalcium, čo je v podstate

hlavný výstavbový prvok ľudských kostí v centre tej fotokompozitnej plomby, nie sú náhodné javy. Záver
je, že fotokompozitná plomba, keďže nebola ničím deštruovaná, musela byť v prostredí, kde sa kalcium
muselo evidentne nachádzať, aby sa dostalo do centra fotokompozitnej plomby. Kalcium je súčasťou
ľudských kostí. Čo sa týka prvkovej analýzy, na tú bolo použité ICF, čo je röntgenová florescenčná
analýza a v rámci tejto zistili pri stope 9.2, že na rozdiel od referenčnej vzorky nového Enamelu mali

vysoké zastúpenie anorganických prvkov ako vápnik a fosfor a mali absorbované aj iné sekundárne
prvky, konkrétne zirkón. To je kov, ktorý je napríklad v zirkónových korunkách, alebo môže byť aj
súčasťou bižutérie a tiež oxid zirkoničitý, ktorý je súčasťou výplne Enamelu. Fosfor sa tiež nachádza v
ľudskom tele, ale to nepredstavuje silný forenzný dôkaz. Z forenzného hľadiska sa tam našlo kalcium,
fosfor, našli sa anorganické prvky charakteru, ktoré sa nachádzajú vo fotokompozitnom materiáli. Znalci
nevylúčili, že kalcium s fosforom môže mať organický pôvod, pretože fotokomponenty museli byť v

prostredí obklopenom organickou podstatou, teda na báze organickej zložky, ale ide o pomerne slabý
dôkaz, že v okolí fotokompozitov sa nachádzalo ľudské telo. Znalecký posudok obsahuje omnoho
silnejšie medicínske dôkazy, ktoré sú úplne špecifické a úplne jednoznačné, ktoré sa tohoto týkajú.
Samotné výplne sú tak komplexného tvaru, že vyňať ich zo zuba bez toho, aby boli nejakým spôsobom
poškodené, je nemožné. Zub, ktorý tie výplne obsahoval, bol s obrovsky vysokou pravdepodobnosťou

rozpustený aj na základe iných zistení. Plomba bola tiež rozpustená, ale prežili zosieťované metakryláty
a tie držali tvar výplne, takže sa rozpustilo úplne všetko, ostala len organická časť výplne, ktorá držala
tvar, čo bolo hlavné a rozhodujúce.
Retencia plomby znamená, že ak stomatológ vytvorí dutinu v zube, do ktorej chce dať nejakú plombu,
tak musí uvažovať, akým spôsobom plomba zostane v kavite. A v kavite zostane procesom, ktorý sa

odborne nazýva retencia, to jednoducho znamená, že nevypadne. Retencia môže byť mechanická,
to znamená, že sa upchá plomba v dutine tak, aby sa nepohla ani o stotinu milimetra. To bol prípad
amalgámových plomb používaných v minulosti. Nasledovala éra fotokompozitných plomb, ktorá zmenila
spôsob stomatologickej úpravy použitím ÚV žiarenia. Mení sa aj princíp retencie plomby, už nie je
mechanická, ale je chemická, čo znamená, že na okrajoch kavity je chemická reakcia so zubom ako

takým, ktorá spôsobí, že fotokompozit sa tam prilepí, doslova splynie so zubom, preto je aj identifikácia
náročná, lebo sa dokonca aj farebne veľmi priblíži pôvodnej farbe zuba. Jediný spôsob, ktorý je
logicky vysvetliteľný pri otázke, ako sa vlastne fotokompozitná plomba, ktorú mali znalci k dispozícii,
dostala na skúmanie, je, že okolitý zub sa musel deštruovať nejakým procesom, pretože ak by chceli
fotokompozitnú plombu vyňať mechanickým prostriedkom, nijakým iným sa to nedá vyňať. Museli by ju

poškodiť, alebo by praskla. Stomatológ nikdy fotokompozit nevyberá s cieľom, aby ho zachoval, pretože
to je neúčelná operácia. Jediný spôsob, ako sa dá dostať k dispozícii 10 stomatologických materiálov
a plomb, ktoré mali na skúmanie, je deštrukcia priestoru, v ktorom boli umiestnené. Deštrukcia mohla
nastať pomyselne mechanicky, ale to by musela byť veľmi precízna práca, aby nedošlo k poškodeniu
fotokompozitov, alebo chemicky, čo je elegantná, logická metóda, ktorá naruší biológiu okolo a zostane

v podstate len ten korpuskulárny materiál, ktorý je jedinečný a špecifický. A to je proces, ktorý v tomto
prípade nastal.
Vo svete je už dlhodobo ustálený pojem „dental finger prints“, teda zubné odtlačky prstov, tiež
označovaný ako „dental patterns“. Je to súbor obrovského množstva čŕt, ktoré sú tak špecifické danému
pacientovi,žejepraktickynemožnéichzmimikovať.Nejednásalenoumiestnenie,oichtvary,ichhrúbky,

ale aj o ich medzivzťahy. Jedna plomba súvisí s druhou a medzi sebou majú nejakú treciu plochu, rôzne
hrúbky,atakďalej.Niejeustálenévzahraničnejodbornejliteratúre,čistačíjednaplombanaidentifikáciu
spoľahlivo, alebo nie. Ale pri takomto obrovskom množstve - osem, s takými špecifickými črtami, ktoré
súvisia a súhlasia s obsiahlou zdravotnou dokumentáciou, ktorá bola mimoriadne dobre vypracovaná
vďaka tomu, že pacientka nosila strojček, bola pravidelne fotená, mala pravidelne röntgeny, tak je to tak

špecifický identifikátor, že je na úrovni odtlačkov prstov. Zo súdnolekárskeho hľadiska ide o identifikačnú
metódu, ktorá je porovnateľná s daktyloskopiou, čo sa týka špecificity a chybovosti a je samozrejme
porovnateľná aj s DNA analýzou, ktorá sa odohráva na úrovni druhého desatinného miesta zhody.
Tvrdili, že sa nedá exaktnými vedeckými metódami prísť na to, kedy skúmaný fotokompozit vznikol,
kedy bol ožiarený UV lampou. Ale, pokiaľ bol fotokompozit umiestnený do dutiny ústnej a našiel svoje

topoanatomické miesto, kde sa nachádzal, tak potom existuje veľmi významný komparačný materiál, a
to je zdravotná dokumentácia P.. Y., ktorá chronologicky konštatuje a dokumentuje jednotlivé parciálne
stomatologické zákroky, ktoré boli v jednotlivých dňoch pani Q. vykonané a tie sú dokumentované.
Nezistili vek fotokompozitov, ale zistili dve kategórie, dve skupiny. Staršie a novšie kompozity. Q. sinechala vymeniť amalgámové plomby za biele plomby a tie tiež identifikovali, majú aj svoju štruktúru a
je vidieť, že sú novšie. Tri staršie, výplne zubov 15, 26 a 27 sa nemenili, boli to biele plomby, ostali a je
evidentné na nich a na ich povrchu, že sú staršieho typu a dáta.

Zubjenajtvrdšietkanivoľudskéhoorganizmuaakvšetkoostatnévľudskomtelejemäkšie,takjelogické,
že ak to mäkšie má menšiu odolnosť voči vonkajšiemu chemickému pôsobeniu, tak existuje predpoklad,
že biologické tkanivo sa deštruovalo chemickým vplyvom ako prvé v poradí.
Ak sa extrahuje zub, nemusí sa poškodiť korunka, dokonca sa nemusí poškodiť ani výplň. Ak zdravotná
dokumentácia obsahovala záznamy, ktoré sa týkajú rokov 2008 až 2016, tak sú súčasťou znaleckého

posudku a žiadnu inú súčasť zdravotnej dokumentácie nemali k dispozícii. Ak by mali, tak by ju uviedli do
posudku, pretože každý záchytný bod by bol významný. Zdravotná dokumentácia, ktorú mali k dispozícii,
končí dátumom 23. 02. 2016 a teda rádiologickým vyšetrením. V posudku uvádzali vonkajší mechanický
vplyv, čím je daný všeobecný rámec možného mechanizmu, ktorý mohol deštruovať zuby. Je logické, že
voveľmiideálnomsvetebydokázalitvrdiť,žezaistili100%obsahusudususadeninou,ktorýmalcelkovo
220 litrov, na úrovni rádovo stotín milimetrov. Preto sa mohlo stať, že niektoré drobné korpuskulárne časti

unikli pozornosti a neboli zaistené ako stopy. Je to obdobná situácia, ako keby zaisťovali na ceste po
dopravnej nehode situáciu, ktorý kamienok sa kde mohol nachádzať na koži človeka. To je, samozrejme,
nemysliteľné. Samozrejme, mohla nastať aj situácia, že veľkostný parameter stopy bol menší ako zrno
toho sita, ktorý zachytával obsah sudu.
Centrálna evidencia stomatologických zákrokov neexistuje.

F.. Y. M., T.., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, na hlavnom
pojednávaní (11. 01. 2024) predniesol znalecký posudok č. XX/XXXX v zhode s jeho písomným
vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu nie sú známe
žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Predmetný posudok vypracoval spoločne

s P.. Y. M. P., F.., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá ho vo veci
predkladalapod č.XX/XXXXaprednieslahorovnakovzhodespísomnýmvypracovanímavyjadrením,
že na jeho záveroch trvá.
Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že obžalovaný sa odmietol podrobiť komplexnému
znaleckému psychiatrickému ako aj psychologickému vyšetreniu a závery sa opierajú o štúdium

spisového materiálu, vstupné interview, pozorovanie správania a analýzu spontánnej produkcie. U
obžalovaného ide o abnormnú štruktúru osobnosti s prevahou čŕt z okruhu disociálnej a paranoidnej
poruchy osobnosti, konkrétne zvýšenej agresivity, impulzivity, porušovania sociálnych a právnych
noriem, zníženú empatiu, egocentrizmus, podozrievavosť, pomstychtivosť, vysokú agilitu v boji za svoje
práva, konšpiračné myslenie. Znalci zistili zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá je trvalou poruchou,

ale nemá forenzne významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného. V čase
spáchania skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje
konanie aj ovládať. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, ochranné
liečenie u neho indikované nie je a vyšetrenie jeho duševného stavu pozorovaním nebolo nutné. Znalci
nezistili u obžalovaného známky závislosti na alkohole, ani inej návykovej látke a nie je potrebné

žiadne ochranné liečenie, je schopný chápať potrebu a zmysel právnych noriem. U jeho osobnosti je
pravdepodobné účelové skresľovanie výpovedí.
Ďalej zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že u obžalovaného možno predpokladať
prinajmenšom priemernú úroveň intelektu a pamäti myslenia a bližšiu špecifikáciu neumožňovala
skutočnosť, že obžalovaný odmietol podstúpiť testové vyšetrenie. Zvýraznenou črtou osobnosti

obžalovaného je agresivita, s pohotovosťou k verbálnej, fyzickej i sprostredkovanej agresii a je súčasťou
zmiešanej poruchy jeho osobnosti. Motivácia jeho konania, v ktorej dominujú zištnosť a pomsta, nie
je jeho osobnosti cudzia. U obžalovaného znalci pri analýze prognózy jeho resocializácie uviedli,
že jednoznačne prevažujú negatívne prognostické faktory a dodali, že nasvedčuje tomu najmä jeho
selektívna príslušnosť ku kriminálnej subkultúre, ktorej hodnoty a normy akceptoval a absencia zázemia

v rodine a v partnerskom vzťahu. Ďalej negatívnu prognózu vyvodili zo zmiešanej poruchy osobnosti
obžalovaného s disociálnymi a paranoidnými črtami a poukázali na egocentrizmus, afektívnu nestabilitu
a zvýraznenú agresivitu obžalovaného. Podľa znalcov záveru o negatívnej prognóze nasvedčuje aj
gradácia spoločenskej nebezpečnosti a brutality kriminálneho konania, sklon k vyhrážaniu násilím a
tendencia navádzať ďalšie osoby k trestnej činnosti. Za priaznivé faktory označili kognitívne schopnosti

obžalovaného a absenciu závažnej psychickej poruchy v zmysle psychózy, či závislosti na návykových
látkach, avšak celkovo prognózu resocializácie považovali za nepriaznivú.
Na doplňujúce otázky znalci uviedli, že dostali k dispozícii od vyšetrovateľa ako zadávateľa znaleckého
posudku ukážky z korešpondencie, ktorú obžalovaný posielal na centrum NAKA, odbor N.. Išlo oniekoľko stoviek zásielok, oni dostali k dispozícii niekoľko desiatok, prevažne koláže, ktoré vznikli
ako výstrižky z novín a z časopisov, prevažne z A. Č., prípadne z F. X T.. Tie obrazy boli vytvorené
tak, že prevažovali informácie a výstrižky, ktoré sa týkali verejne známych kriminálnych prípadov

vrážd, samovrážd, o ktorých písali masmédiá a zároveň tam boli výstrižky, ktoré akoby spochybňovali
prácu vyšetrovateľov národnej kriminálnej agentúry. Súčasťou boli kríže, kde boli dopísané mená
vyšetrovateľov. Bolo tam veľa portrétov príslušníkov podsvetia, obvinených politikov a podobne.
Opakovali sa isté motívy, z ktorých potom usúdili a zohľadnili v záveroch, že osobnosť obžalovaného je
veľmi sténická, že prevažujú emócie, ktoré ju stimulujú k takej veľkej aktivite vzhľadom na tú obrovskú

produkciu a že z toho obsahu možno usudzovať na prevahu tém, ktoré potvrdzujú zvýšenú agresivitu.
To je výber tém, ktoré pravdepodobne vyjadrujú nepriame vyhrážanie sa príslušníkom policajného zboru
a kontext bol spochybňovanie a prípadne zhadzovanie práce národnej kriminálnej agentúry. Zároveň
predpokladali, že to odráža aj istý spôsob konšpiračného myslenia, neustále prepájanie politiky a
práce polície v tých kolážach. Znalci predpokladajú, že popísaná porucha osobnosti obžalovaného je
celoživotným problémom, ktorá sa vyvíja v priebehu od detstva až do vyššieho veku, ale vzhľadom k

veku, v ktorom obžalovaného vyšetrovali, je malá pravdepodobnosť, že by došlo k nejakým zásadným
zmenám v smere pozitívneho vývoja prognózy.

N. F.. Y. C., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí,
psychológia sexuality, psychológia dopravy na hlavnom pojednávaní (28. 02. 2024) predniesol znalecký

posudok č. XX/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu
hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov.
Zo záverov vyplynulo, že znalec vyšetroval svedka G.. P. P. a zistil, že jeho intelekt je na hranici pásma
priemeru a ľahkého nadpriemeru, má akcentovanú osobnosť, je zhovorčivý, optimisticky ladený a má
snahu urobiť dobrý dojem, je dosť nezrelý, s morálnym mankom, nejde však o patológiu v psychiatrickom

zmysle slova, ale len o patológiu denného života. K motivácii konania svedka sa znalec vyjadril, že ide
o prerozprávanie toho, čo počul - zlobné monológy obžalovaného, pričom je schopný správne vnímať,
zapamätať si a aj reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu.
Na doplňujúce otázky znalec uviedol, že počas vyšetrenia mohol pozorovať, že svedok opisoval zlobné
motívy, konkrétne nenávisť a zlosť obžalovaného k poškodenej Y. Q., pričom motívom tejto jeho zlosti a

nenávistibolfinančný,respektívehospodárskymotívasvedokpopisoval,žeobžalovanýviedolmonológ,
kde túto nenávisť verbalizoval. Nezistil žiaden konflikt ani stret záujmov medzi vyšetrovaným svedkom
a obžalovaným, nebol tam antagonistický vzťah, svedok popisoval len to, čo počas doby na cele s
obžalovaným zažil. Do posudku spravil záznam, že mu vyšetrovaný svedok oznámil, že bol v minulosti
trestaný, ale nemal zadanú úlohu bližšie sa touto skutočnosťou zaoberať.

N. F.. H. P.S., F.., z odboru z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia
sexuality, dopravná psychológia na hlavnom pojednávaní (28. 02. 2024) predniesol znalecký posudok
č. XX/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu
hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov.

Z týchto záverov súd zistil, že obžalovaný odmietol spolupracovať so znalcom s odôvodnením, že
je to jeho právo a spravil tak po dohode s obhajcom. Obžalovaný je schopný chápať potrebu a
zmysel zákonov a disponuje dobrým právnym povedomím. Jeho osobnosť je abnormne štrukturovaná,
egocentrická a emočne nestabilná s prejavmi výbušnosti a zlosti, so zjavnou prevahou sténických
prvkov, teda razantným vystupovaním a sebapresadzovaním. U obžalovaného sú prítomné disociálne

tendencie prejavujúce sa nižšou mierou adaptability a sklonom k porušovaniu zákonov, neprežívaním
pocitu viny, útočným nastavením voči okoliu a neschopnosťou vytvárať hlbšie, citovo sýtené vzťahy. Z
psychologického hľadiska sa ako najpravdepodobnejší znalcovi javil motív potreby zadosťučinenia voči
manželke s presvedčením, že mu spôsobila najmä finančnú ujmu a podala na neho trestné oznámenie.
K možnosti resocializácie obžalovaného uviedol, že je skôr nepriaznivá.

Na doplňujúce otázky znalec odpovedal, že pokiaľ by mal interpretovať v znaleckom posudku použitý
výraz pomstychtivosť vo vzťahu k osobe obžalovaného, tak vyplývalo to z údajov v spise a z hodnotiacich
výrokov svedkov. Pri popise osobnostných faktorov uviedol i agresivitu ako ľahko aktivovateľnú črtu
osobnosti obžalovaného, ale bližšie sa k tomu vyjadriť nemohol, pretože nemal možnosť použiť pri
vyšetrení obžalovaného testové metódy, a teda prijal záver, že pri pociťovaní frustrácie obžalovaný môže

ľahko vzbĺknuť.

Znalec G.. U. Q., z odboru cestná doprava, na hlavnom pojednávaní (27. 02. 2024) predniesol znalecký
posudok č. XX/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňuhlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov.
Znalec uvádzal, že vyšetrovacím pokusom pri jazdnej skúške zameral vzdialenosti medzi ustálenými
miestam a časy jazdy vozidla medzi W. I. M., X.. H.. E.., v M. na M. J., Y. Q., X.. H.. E.. M., F. U. X, P. Š. v

M. na ulici A. P. XX a odbočkou na T. S. až po úroveň kamery v tejto obci. Z parkoviska pred P. Š. Q. M.
ku spoločnosti W. I. M., X.. H.. E.. je priemerná vzdialenosť 0.9 km a priemerný zameraný čas jazdy je 1
minúta 38 sekúnd, od kamier spoločnosti W. I. M., X.. H.. E.. ku spoločnosti Y. Q., X.. H.. E.. M., F. U. X je
priemerná vzdialenosť 1.8 km a priemerný zameraný čas jazdy je 1 minúta 41 sekúnd, od exteriérových
kamier spoločnosti Y. Q., X.. H.. E.. M., F. U. X k obecnej kamere v obci T. S. je priemerná vzdialenosť

7.4 km a priemerný zameraný čas jazdy je 5 minút 48 sekúnd. Podľa kamerových záznamov prešlo
vozidlo Š. C. I. od spoločnosti W. I. M., X.. H.. E.. ku spoločnosti Y. Q., X.. H.. E.. M., F. U. X vzdialenosť
1.8 km za čas 16 minút a 6 sekúnd až 18 minút a 6 sekúnd. Podľa kamerových záznamov prešlo vozidlo
Š. C. I. od spoločnosti Y. Q., X.. H.. E.. M., F. U. X k obecnej kamere v obci T. S. za čas 10 minút a 8
sekúnd. Znalec obhliadkou vozidla Š. C. I. nezistil stopy po výmene sedáku zadného sedadla, ani stopy
po jeho znečistení chemikáliami alebo pohonnými hmotami a čalúnenie zadného sedadla zodpovedalo

čalúneniu ostatných sedadiel vo vozidle a svojim typom aj čalúneniu daného vozidla z prvomontáže
podľa údajov výrobcu.
Na doplňujúce otázky uviedol, že údaj v tabuľke na 22. strane posudku, zaznamenaný ako rozdiel času
videozáznamu oproti internetovému času v prvom riadku tabuľky, v treťom stĺpci, vyhodnotený údajom
00:51:34, je výsledkom rozdielu zimného a letného času a odchýlkou na kamere v rozmedzí 5 až 7

minút. Zadné sedadlo vozidla je typizovaný diel, zodpovedá továrenskému vyhotoveniu a je to diel
ľubovoľne vymeniteľný, dokonca bez použitia náradia. Nie je to jedinečný diel, je voľne zameniteľný.
Aj podľa čalúnenia zodpovedal továrenskému vyhotoveniu v súlade s vyjadrením výrobcu. K dispozícii
boli dva druhy kamerových záznamov, jeden s čiernobielym vyhotovením záberov a druhý s farebným
rozlíšením, v dôsledku čoho bolo možné rozoznať typ a značku vozidla v oboch prípadoch. Pokiaľ išlo

o farbu vozidla, z jedného záznamu vyplývalo, že vozidlo bolo W. farby a z druhého, že išlo o vozidlo Ž.
farby, avšak žiadne bližšie špecifikácie z týchto kamerových záznamov nebolo možné zistiť, napríklad
ani to, že vozidlo malo v pravej zadnej časti nárazníka otvor na plyn. Žiadne markanty neboli vidieť ani zo
záznamov z kamery, získaných v T. S.. Pokiaľ išlo o vozidlo zaistené v obci M., k jeho obhliadke prišlo v
obci H. a neštandardné a povšimnutiahodné na tomto vozidle bolo, že malo opravovaný predný nárazník

neodborným, amatérskym spôsobom. Išlo o časť vozidla, ktorú označil za matnú, čím mal na mysli,
že nebola lesklá, teda po domácky prestriekaná súčasť vozidla, len tak, sprejom. Kamerové záznamy
neumožňovali rozoznať úpravu predného nárazníka zaznamenaného vozidla, nešlo o také rozlíšenie,
aby to zo záznamu bolo vidieť. Čalúnenie vozidla zodpovedalo prvomontáži sedadiel, tzn. že bolo
vybavené tak, ako vyšlo od výrobcu. Vzhľadom na to, že interiér vozidla bol celý vlhký a plesnivý, nebolo

možné zistiť stav opotrebenia čalúnenia a ani ho porovnávať v rámci prednej, či zadnej časti vozidla,
pričom zaplesnenie bolo rovnaké v celom interiéri s tým rozdielom, že na predných sedadlách boli
poťahy, čo tiež komplikovalo možnosť porovnať stav opotrebenia predných a zadných sedadiel. Kvalita
kamerových záznamov a markanty z nich rozpoznateľné neumožňujú konštatovať s úplnou istotou, že
vozidlo zachytené na týchto záznamoch je totožné s vozidlom, ktoré bolo predmetom obhliadky, pričom

to nie je možné ani vylúčiť, nakoľko išlo podľa záznamov o typizované vozidlo, nevykazujúce žiadne
odlišnosti na záberoch v porovnaní s vozidlom obhliadaným. Otvor na plyn na záberoch zachytený
nebol, vrátane odlišnosti spôsobenej tým amatérsky opraveným nárazníkom. Vozidlo nebolo zachytené
na záberoch v polohe, v ktorej by bolo možné vidieť otvor na plyn.

Znalec W.. G.. U. Q. z odboru veterinárstvo, kynológia na hlavnom pojednávaní (15. 04. 2024) predniesol
znalecký posudok č. X/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch
a ku dňu hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto
záverov. Z týchto vyplynulo, že zaistenie pachových stôp z OMV značky Š. C. I., Ž. C., B.: S. XXX W.
a z OMV značky F. XXX, Č. C., B.: S. XXX Y., bolo v oboch prípadoch správne a v zmysle metodiky a

nariadení o metóde pachových konzerv, k osobe obžalovaného ako aj k osobe svedka X. Ť. a osobe
poškodenej P.. Y. Q.Č.. Pachová stopa č. 2 - dámske ramienkové tielko poškodenej a pachová stopa č.
14 - zadné sedadlo za spolujazdcom vo vozidle Š. C. I. boli vytvorené jednou osobou, pravdepodobne
poškodenou Y. Q. a výsledok takto zistený pachovou identifikáciou je platný a použiteľný ako dôkaz v
trestnom konaní. Ďalej pachová stopa č. 3 - dámske bavlnené tepláky poškodenej a pachová stopa č.

14 - zadné sedadlo za spolujazdcom vo vozidle Š. C. I. boli vytvorené jednou osobou, pravdepodobne
poškodenou Y. Q. a výsledok takto zistený pachovou identifikáciou je platný a použiteľný ako dôkaz v
trestnom konaní. Pachová stopa je biologického charakteru a je možné, aby bola prenesená na miesto
činu inou osobou ako aj iné druhy kriminalistických stôp, a to napríklad na odevných zvrškoch, ktorévylučovateľ pachu intenzívne nosil, tieto neboli prané, prenesené na miesto činu inou osobou a fyzicky
kontaktované absorbentom, čiže miestom, kde bola neskôr stopa zistená a zaistená. Pachová stopa,
ktorá vznikla priamym kontaktom vylučovateľa na absorbent nepórovitý sa v interiéri uchová 9,33 dní a

na pórovitom absorbente až 28 dní, čo ovplyvňujú fyzikálne, chemické, biologické a mechanické faktory.
Vznik pachovej stopy od viacerých osôb na mieste činu je možný a služobný pes je pri ich dostatočnej
intenzite schopný čuchom individualizovať každú jednu osobu zvlášť, pretože nedochádza k miešaniu
pachov, ale k ich vrstveniu.
Na doplňujúce otázky uviedol, že si už nepamätá na svoj výsluch, ale pripustil, že mohol počas neho

modifikovať závery ohľadne pachovej stopy Y. Q. a ustálil, že išlo o kategorické kladné rozhodnutie.
Sekundárny prenos pachovej stopy je proces, ku ktorému dochádza tak, že ak odevné zvršky pôvodca
pachovej stopy intenzívne nosil a tieto neboli prané, môže k prenosu prísť aj dotykom, závisí však
od jeho intenzity a aj času, následne sa musí absorbent takéhoto odevného zvršku dotknúť, nasať tú
pachovú stopu a následne ju preniesť tak, že sa dotkne iného sekundárneho absorbentu. Nevedel sa
presne vyjadriť k maximálnej dĺžke času, po ktorú je na odevnom zvršku možné zachovať a identifikovať

pachovú stopu, pretože na takéto vyjadrenie je potrebné poznať intenzitu dotyku, a teda len v rozsahu
od tejto intenzity mohol povedať, že ak ide o letmý dotyk, pachová stopa sa môže uchovať len niekoľko
hodín, ale pri maximálne intenzívnom dotyku by na pórovitom materiáli, ktorým je odevný zvršok, mohla
zostať pachová stopa zachovaná maximálne 28 dní. Ak prichádza ku konzervovaniu pachovej stopy,
je možné hovoriť aj o rokoch, počas ktorých je možné pachovú stopu stále identifikovať. Pachová

stopa vzniká v dôsledku ovplyvnenia rôznymi faktormi, medzi ktoré patrí aj stresový faktor, ktorý môže
spôsobovať zvýšenú potivosť, a to konkrétne u človeka na miestach, akými sú tvár, podpazušie, genitálie
a oblasť zadku, avšak zdôraznil, že pachová stopa nerovná sa len pot človeka. Pot samotný len zvyšuje
vylučovanie pachu, ku ktorému sa priraďuje aj intenzívne potenie, srdečná frekvencia a zvýšená teplota.
Zachovanie pachovej stopy ovplyvňujú biologické, chemické, ako aj mechanické a fyzikálne faktory.

Ďalej znalec uviedol, že je možné, aby pachová stopa prešla cez prídavné poťahy sedadla v automobile
aj do samotnej sedačky, resp. do jej vyplnenej časti a štruktúry, pretože pachové častice sú veľmi maličké
a prúdia, pričom znova by bolo dôležité skúmať a poznať aj intenzitu a čas dotyku medzi nositeľom
pachovej stopy a absorbentom, alebo vylučovateľom pachu. Nevedel sa presne vyjadriť, ako dlho by
sa uchovala pachová stopa odevného zvršku obžalovaného, ktorý by intenzívne nosil a následne uložil

do igelitového vreca, pretože by bolo potrebné poznať typ igelitu, jeho štruktúru, šitie či lepenie, ale
vo všeobecnosti povedal, že v uzavretom vreci by bolo možné uchovať takúto pachovú stopu po dobu
niekoľkých dní až niekoľkých mesiacov a zároveň záleží aj od objemu odevných zvrškov.
Znalec tiež vysvetlil, že je rozdiel medzi služobnou kynológiou a kriminalistickými metódami na
porovnávanie pachových stôp. Schopnosť psa pri služobnej kynológii nájsť a identifikovať naučený pach

ako stopu závisí predovšetkým od výcviku takého psa a jeho veku, pretože existujú psi, ktorí sú schopní
vyhľadať živé osoby, zranené osoby a potom špeciálne aj mŕtvoly, niektorí sú schopní oboch týchto
vyhľadávaní, niektorí psi sú cvičení len na vyhľadávanie zbraní, iní len na výbušniny, ale sú psi, ktorí
sú schopní tiež oboch týchto typov vyhľadávaní. Psa môže rozptýliť pri realizovaní takto naučeného
vyhľadávaniastôplenprítomnosťhárajúcejsuky,pretožetamjejehobiologickýpudsilnejší,avšakinakje

schopný mimoriadne veľkého rozlíšenia pachov, násobne prevyšujúceho ľudský čuchový aparát. Okrem
špeciálneho výcviku na túto činnosť vie úspešnosť psa významne znížiť len zničenie pachovej stopy na
takú intenzitu, ktorú pes nevie identifikovať. Medzi takéto faktory je možné zaradiť dusičnany, hydroxidy,
ktoré majú schopnosť narušiť charakter stopy a jej štruktúru. Pachová stopa preniká cez objekt, v ktorom
môže byť konzervovaná. Jediné, čo sem nepatrí, je špeciálne sklo, ktoré pachovú stopu neprepúšťa.

Znalec G.. Q. Y., z odboru elektrotechnika na hlavnom pojednávaní (28. 02. 2024) predniesol znalecký
posudok č. XX/XXXX v zhode s jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku
dňu hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto
záverov. Zo záverov posudku vyplynulo, že znalec preskúmaval mobilné telefóny, medzi nimi tiež G.

XS, W. farby - ktorého používateľkou bola Y., z ktorého sa mu podarilo extrahovať dáta jeho pamäte,
odchádzajúce a prichádzajúce hovory (denník hovorov), obrazové a obrazovo-zvukové záznamy ako
aj históriu internetového prehliadača, schránku prijatých aj odoslaných SMS a MMS správ a vykonal z
výpis denníka hovorov aj z obdobia od 12. 12. 2016 do 14. 12. 2016.
Na doplňujúce otázky odpovedal, že na 16. strane posudku je na obrázku č. 29 uvedený zoznam

odchádzajúcich telefonických hovorov, ktoré boli extrahované z mobilného telefónu G. XS a v období
od 12. 12. 2016 do 13. 12. 2016 sa v takto extrahovaných hovoroch nachádza iba jeden odchádzajúci
hovor zo dňa 13. 12. 2016, konkrétne hovor uskutočnený v čase o 07 hodine 41 minúte a 53 sekunde,
ktorý bol uskutočnený v dĺžke trvania 40 sekúnd a bol smerovaný na číslo +XXX XXX XXX XXX. Čashovoru je synchronizovaný aj cez telekomunikačného operátora a znalec nenašiel žiadny dôkaz o tom,
že by prišlo ku zmene času v tomto telefóne. Žiadna osoba mu neposkytla údaje, ktoré by mu pomohli
odblokovať SIM kartu skúmaného mobilného telefónu G. XS - vec č. 1, avšak na SIM karte nemôžu byť

uložené iné, odlišné dáta ako sú dáta na telefóne. Mohli by sa tam nachádzať len veľmi staré správy
alebo dáta z iného telefónu, prípadne duplicitné údaje uložené aj na karte a aj na telefóne, prípadne
iné kontakty, išlo by však o významne menšie úložisko než poskytuje samotný telefón a v tomto je pri
ukladaní dát rozdiel. Pri skúmaní v posudku uviedol k telefónu G. XS aj rodné číslo SIM karty, je to
údaj G. a z technického hľadiska telekomunikačný operátor vie podľa toho povedať, aké telefónne číslo

pridelil a na koho občiansky preukaz bola SIM karta zakúpená.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní (27. 02. 2024) dokazovanie aj výsluchom spracovateľov
znaleckých posudkov z O. Y. B. Ú. F. N., ktorí všetci predniesli znalecké posudky v zhode s ich písomným
vyhotovením a na záveroch zotrvali deklarujúc, že im nie sú známe žiadne také skutočnosti, ktoré
by aj s odstupom času mohli mať vplyv na zmenu prijatých záverov. Ústavu boli predložené zaistené

stopy tmavo-zelený plastový sud (č. 4), ster z ľavej časti okraja okrúhleho vrchnáka sudu (č. 5), ster
z pravej strany poloblúkového veka sudu (č. 6), ster z predného držadla suda (č. 7), trojuholníková
časť nábytku (č. 8), ster zo zadného držadla sudu (č. 9 a č. 10), rez plastového vreca z hornej časti
nad hladinou so stopami trichologického materiálu (č. 10 a č. 11), približne 3dcl vzorky chemikálie z
plastového sudu (č. 12), vzorka zaschnutej hmoty zo stropu nad sudom (č. 13), vychádzková bunda

do pásu (č. 14), veko suda (č. 1), rukavica (č. 2 a č. 5), vzorka pripomínajúca tuk (č. 3 a č. 4), tmavé
plastové vrece omotané plastovou páskou (č. 6), tmavé plastové vrece bez plastovej pásky (č. 7),
náušnica žltej farby (č. 8), tri kusy malých korpuskulárnych častí pripomínajúcich stomatologický materiál
(č. 9), dva kusy tvrdých korpuskulárnych častí pripomínajúcich stomatologický materiál (č. 10), 11 kusov
častí pripomínajúcich nechty (č. 11), vzorka obsahu sudu po precedení v tekutej forme (č. 12), 10

kusov fragmentov neznámeho pôvodu (č. 14), trichologický materiál - zoškriabané časti steny, podlahy,
zárubne a stery (č. 1 až č. 14), útržok plastovej fólie (č. 15) a jeden kus okuliarov značky Dolce&Gabana.
Konkrétne súd vypočul:
·. P.. G.. F. P. (znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická biológia a kriminalistická genetická
analýza) k posudku Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXX a Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXXX, z ktorých vyplynulo, že

na predložených skúmaných stopách nezistili prítomnosť ľudskej krvi, zistili prítomnosť ľudských vlasov
v rôznom stupni degradácie na reze plastového vreca a analýza jadrovej DNA nebola úspešná, pretože
zistené profily DNA neboli vhodné na interpretáciu. Ďalej znalec vypovedal, že na tričku značky Adidas
s dlhým rukávom, béžovej farby, bol zaistený a analyzovaný ľudský vlas na vonkajšej strane trička, ktorý
patril poškodenej Y. Q. a na prednej strane trička v oblasti hrude bol zistený a analyzovaný DNA profil

obžalovaného.
Na doplňujúce otázky uviedol, že jadrová DNA sa nachádza v jadrách buniek v tvare dvojvlákna a
mitochondriálna DNA sa nachádza v organelách, ktoré sa nazývajú mitochondrie, je kruhového tvaru
a je odolnejšia, stabilnejšia ako klasická jadrová DNA. Každý živý organizmus má v sebe obsiahnutú
genetickú informáciu, u vyšších živočíchov je možné hovoriť aj o DNA.

Skúmaná stopa označená pod bodom 9.3 bola biologický materiál získaný sterom, zaisteným zo zadnej
strany tabuľky s evidenčným číslom, v polohe nachádzajúcej sa pred písmenom T, pričom zadná strana
je vnútorná strana, ktorú pri pohľade spredu na značku nevidieť. Stopa č. 9 - tabuľka s EČV bola na
skúmanie predložená v plastovom vrecku, ktoré bolo uzavreté, nemalo tlakový uzáver a vo vrecku bola
vložená priamo len tabuľka bez obalu.

Porovnávacie vzorky od detí Y. a P. boli predmetom skúmania štandardne, z dôvodu overenia, či
skúmaná vzorka priradená Y. Q. vykazuje znaky príbuznosti.
·. P.. U.. T. O. (znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická daktyloskopia) k posudku Č.: F.-
O.-W.-B.-XXXX/XXXXX a Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXX, pričom z nich vyplynulo, že na predložených
skúmaných veciach nebola zistená ani zviditeľnená žiadna daktyloskopická stopa.

·. F.. H.. F. P. (znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická chémia) k posudku Č.:F.-O.-
W.-B.-XXXX/XXXX, z ktorého vyplynulo, že vzorka kvapaliny zo suda bola nehomogénnou hmotou
obsahujúcou živočíšny tuk a kalnú kvapalinu, ktorá obsahovala silnú minerálnu kyselinu chlorovodíkovú,
sírany, ktorých pôvod nebolo možné určiť a zmes chemických prvkov - vápnik, fosfor, draslík. Predložená
bunda nebola vhodná na ďalšie skúmanie a identifikáciu, na jej povrchu neboli zistené žiadne chemické

látky. Nadobudnutie kyseliny sírovej podlieha obmedzeniam podľa Nariadenia EP a Rady, kyselina
chlorovodíková je bežne dostupná.
Na doplňujúce otázky odpovedal, že išlo o prijatie záveru o živočíšnom pôvode obsahu skúmanej
tekutiny a látky ako fosfor a vápnik sa nachádzajú aj u iných živočíšnych druhov, nielen u človeka.Nevedel sa vyjadriť, v akom pomere sa fosfor a vápnik nachádzajú u iných živočíšnych druhov, u človeka
je to v pomere 1:1,5. Vzhľadom na to, že sa v sude nachádzala heterogénna zmes organických a
anorganických látok, teda nešlo o homogénnu tekutinu, nebolo možné určiť, koľko percent z tej zmesi

zodpovedá zisteniu prítomnosti kyseliny chlorovodíkovej a koľko prítomnosti kyseliny sírovej a nebolo
možné zistiť ani ich percentuálnu koncentráciu.
Nevedel sa vyjadriť, koľko percentnú kyselinu a aký druh kyseliny je potrebný na rozpustenie ľudskej
kosti. V tomto odbore je činný 34. rok a doposiaľ sa vo svojej praxi s rovnakým či obdobným prípadom
nestretol, neskúmal neznámu heterogénnu zmes na účely zistenia, či obsahuje stopy po ľudskom

organizme. Takéto prípady mu nie sú známe ani zo sveta, nepozná k tomu ani odbornú literatúru, ale
určité otázky bolo možné konzultovať s kolegami z Českej republiky, ktorí riešili obdobné skutočnosti v
rámci objasňovania prípadu zo X. P.. Ale vo všeobecnosti konštatoval, že je mimoriadne náročné získať
poznatky na báze pokusov. Zatiaľ sa to javí ako náročné, ide o komplikovaný pokus.
·. A.. P.. H. P. (znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická antropológia) a P.. P.. F. F. (znalec
z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia a videá) k posudku Č.:F.-O.-W.-B.-XXXX/

XXXX a zistil, že komparačnou metódou položenia zobrazenia vedľa seba na porovnanie zaistenej
náušnice a náušnice dokumentovanej obrázkom (predloženou fotografiou) boli zistené zhodné znaky na
spornom a porovnávacom materiáli, a to aj po vyhodnotení nameranej hodnoty priemeru ozdobnej časti
guľovitého tvaru preloženej náušnice. Zhodu znakov hodnotili podľa typu materiálu - žltý kov, morfológie
skúmaného predmetu ozdobnej časti guľatého tvaru, jemnej štruktúry povrchu a typu zapínania na

patent. Chemickou analýzou bolo zistené, že stopa č. 11 sú s najväčšou pravdepodobnosťou umelé
akrylovéalebogélovénechty,ktoréobsahovalistopykyselinypalmitovejastearovej,čosúvyššiemastné
kyseliny živočíšneho pôvodu.
Na doplňujúce otázky znalec P.. P.. F. F. uviedol, že okuliare, ktoré sú zadokumentované na fotografii
osoby poškodenej, sú identické ako okuliare, ktoré boli predložené na vyžiadanie experta rodinou

poškodenej na účely skúmania ako porovnávacie. Skúmanie identifikácie predložených okuliarov nebolo
predmetom zadania znaleckej činnosti v tejto časti posudku, a preto to ani nie je v posudku uvedené.
Neskúmali, z akého kovu je náušnica na obrázku č. 5 v prílohe č. 2 posudku, vyjadrovali sa len k
farebnému odtieňu tejto náušnice. Pre závery znaleckého posudku je relevantná otázka, či sa jedná o
identické okuliare, pretože podľa tých zisťovali parametre vo vzťahu k veľkosti náušnice. Predložené

okuliare mali vplyv na závery podaného posudku len pokiaľ išlo o rozmerové parametre náušnice. Na
nič iné vplyv nemali. Z fotografie č. 5 v prílohe č. 2 posudku sa nedá určiť, že sa jedná o zlatú náušnicu.

Zo znaleckého posudku O. Y. B. Ú. W. vedeného pod č. Č.: F.-O.-W.-B.-XXXX/XXXX, prečítaného
na hlavnom pojednávaní (26. 02. 2024) podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku súd zistil, že

ústav vykonával analýzu videozáznamov z bezpečnostných kamier kamerových systémov na účely
identifikácie vozidiel Š. C. I., Ž. farby a Š. X., X. farby ako Y. F. XXX, Č. farby a posádku vozidiel zo dňa
13. 12. 2016 v M.. Ďalej z posudku vyplynulo, že z kamery spoločnosti W. I., X.. H.. E.. v M. na M. J. XX v
čase o 07:42:43 hodine, označenej ako Q. X, je zachytené OMV značky Š. X., X. farby, s nemožnosťou
identifikácie evidenčného čísla a osôb vo vozidle. Z adresára C. Y., kamery 1, vonkajšok, je zachytené v

čase o 07:54:04 hodine vozidlo značky Š. C. I., Ž. farby, bez identifikácie evidenčného čísla, či osôb vo
vozidle. V adresári S. sa nachádza statický záznam, kde v čase o 07:58:57 hodine je zobrazené vozidlo
značky Š.O. C. I., Ž. farby, ale opätovne bez evidenčného čísla a zobrazenia osôb vo vozidle.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom F.. F. P., znalcom z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia,

ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní (28. 02. 2024) postupom podľa § 268 odsek 2
Trestného poriadku, súd zistil, že znalec vyšetroval okrem iných osôb aj svedka D. W.. Konštatoval
u neho intelektové schopnosti na úrovni dolného pásma populačného priemeru až mentálnej
subnormy s prevahou verbálneho intelektu nad praktickým. D. W. má simplexnú osobnosť, menej
diferencovanú, introvertovanú, málo sebavedomú až zakomplexovanú, psychosomaticky narušenú

a pocity nedostačivosti kompenzuje agresívnym a sociálne dominantným správaním. Je spontánne
agresívny, ľahko frustrovaný, zvýšene vzťahovačný a podozrievavý, má skreslený úsudok a je
domýšľavý. Má zníženú toleranciu k záťažovým situáciám, môžu sa u neho objaviť ťažkosti v
sebaovládaní, ukazujú sa problémy vo vzťahu k iným ľuďom. Neprejavila sa u neho psychopatológia v
zmysle duševného ochorenia. Znalec k motivácii vypovedania svedka W. uviedol, že z psychologického

hľadiska išlo o jeho uvedomenie, že by mohol byť obvinený zo spolupáchateľstva. Svedok je
schopný správne vnímať aj reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu, ku ktorému vypovedá, čo je
však ovplyvnené jeho snahou ukázať sa v priaznivejšom svetle a zapôsobiť lepším dojmom ako aj
prítomnosťou fabulačných obsahov v myslení, v dôsledku čoho považoval znalec jeho výpoveď lenza čiastočne vierohodnú. Svedok má v myslení prítomné známky fabulácií vo všeobecnosti ako aj k
predmetu vyšetrovania a tiež známky alibistického spracovania udalostí a účelovosť, ale fantazijné
spracovanie udalostí alebo sugestibilita sa u neho neprejavili.

Súd tiež na technickom zariadení vykonal oboznámenie dát obsiahnutých na CD nosiči, konkrétne
zobrazením a prečítaním súborov označených ako XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX a ako XXXX XXX
XXX, a to postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku, pričom išlo o zistené a oznámené údaje
o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktoré spoločnosť E. X., X.. H.. E.. vyhotovila a následne

poskytla na základe príkazu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu S. sp. zn. A. G..XXX/XXXX
zo dňa 22. 12. 2016, a to za obdobie od 01. 11. 2016 do dňa vydania príkazu, pričom sa príkaz vzťahoval
na telefónne čísla XXXX XXX XXX, registrované na F. M., XXXX XXX XXX registrované na X. X., XXXX
XXX XXX registrované na poškodenú Y. Q. a tiež na čísla XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX a XXXX
XXX XXX, ktoré neboli registrované na žiadnu osobu.

V rámci dokazovania boli oboznámené aj vecné stopy, konkrétne okuliare poškodenej Y. Q. vydané
na zápisnicu o vydaní veci dňa 22. 09. 2021, fotokompozitný materiál v 4 plastových skúmavkách,
uložených v priesvitnom plastovom vrecku, zaistené pri obhliadke zaistenej stopy dňa 09. 06. 2021,
fragmentyzaistenéakostopač.14priobhliadkezaistenejstopydňa09.06.2021,gélovénechtyzaistené
ako stopa č. 11 pri obhliadke zaistenej stopy dňa 09. 06. 2021, náušnica žltej farby guľového tvaru s

patentom - zaistené ako stopa č. 8 pri obhliadke zaistenej stopy dňa 09. 06. 2021, tmavé plastové vrece
omotané plastovou páskou zaistené ako stopa č. 6 pri obhliadke zaistenej stopy dňa 09. 06. 2021, tmavé
plastové vrece bez plastovej pásky zaistené ako stopa č. 7 pri obhliadke zaistenej stopy dňa 09. 06.
2021, rez plastového vreca z hornej časti nad hladinou so stopami trichologického materiálu - zaistené
ako stopa č. 11 pri prehliadke iných priestorov v obci Q. H. zo dňa 03. 06. 2021, veko plastového suda

- stopa č. 1 zo dňa 09. 06. 2021 a tmavozelený plastový sud - stopa č. 4 pri prehliadke iných priestorov
v obci Q. H. zo dňa 03. 06. 2021, stopa č. 14 - bunda a stopa č. 8 - trojuholníkový kus nábytku.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v trestnom spise a tiež v pripojenom spise Okresného súdu S., vedeného pod sp. zn. XXP/X/XXXX.

Zo zápisnice o domovej prehliadke zo dňa 17. 12. 2016 súd zistil, že bola vykonaná u X.H. Ť. v obci
Q. Č.. XXX, v rámci ktorej boli zaistené veci na oblečenie a hygienické potreby - holiaci strojček, zubná
pasta a kefka, krém Ibalgin, ktoré vyhodil obžalovaný z okna kúpeľne pri vykonávaní zásahu.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS W. zo dňa 08. 11. 2023 (príloha č. 1 k zápisnici o hlavnom pojednávaní zo
dňa 07. 12. 2023) vyplynulo, že obžalovaný bol v tomto ústave umiestnený okrem iného aj v období od

30. 06. 2014 do 02. 11. 2016 a svedok Q. E. bol v tomto ústave umiestnený okrem iného aj v období
od 04. 06. 2012 do 16. 06. 2015, pričom tieto obdobia sa prekrývajú v čase ich umiestnenia od 12. 05.
2015 do 19. 05. 2015 a aj od 09. 06. 2015 do 16. 06. 2015.
Zo záznamov o pátraní po poškodenej Y. Q. bolo zrejmé, že k oznámeniu jej nezvestnosti prišlo dňa 13.
12. 2016 a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v S., odbor poriadkovej polície požiadalo o vyhlásenie

pátrania, pričom svedok T. D. podával dňa 13. 12. 2016 na Obvodnom oddelení PZ v M. vysvetlenie s
tým, že mu poškodená naposledy volala v čase o 07.41 hodine a uviedla mu, že bola unesená dvoma
mužmi v čiernom a kričala o pomoc a mala pri sebe telefón G. X s číslom XXXX XXX XXX a následne
začalo príslušné oddelenie PZ vykonávať úkony - lustrácie, zabezpečenie a vykonanie letu vrtuľníka a
ďalšie, smerujúce k pátraniu po osobe a vozidle značky Š. X..

Podľa vyjadrenia Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 22. 12. 2016 sa v dátach kontrolného systému
úhrady diaľničných známok vyskytol záznam v období od 12. 12. 2016 do 14. 12. 2016 len k motorovému
vozidlu s EČV: S. XXX I..
Zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 05. 04. 2017 umožňovala súdu zistiť, že vyšetrovateľ v
prítomnosti znalca G.. U. Q. z odboru cestnej dopravy vykonal skúšobné jazdy na účely zmerania

vzdialenosti a času jazdy medzi miestami označenými ako parkovisko pred P. Š. v M. na ulici A. P. Č..
XX, po trase k spoločnosti W. I., X.. H.. E.. v M. na ulici M. Č.. XX, ďalej smerom k spoločnsoti Y. Q., X..
H.. E.. v M., F. U. X a následne smerom ku kamere Obecného úradu v obci T. S..
Z obsahu zápisnice o obhliadke zaisteného vozidla zo dňa 21. 04. 2017 vyplynulo, že bola vykonaná
na vozidle značky Š. C. I., Ž. farby, s EČV: S. XXX W. a bolo okrem iného zistené, že predný nárazník

vozidla bol v nedávnej dobe striekaný Ž. farbou, interiér vozidla bol značne vlhký a zaplesnivený, vo
vozidle bol cítiť zápach plesní. Pri obhliadke bol prítomný znalec G.. U. Q. z odboru dopravy.
Podľa zápisnice o prehliadke iných priestorov a pozemkov sa táto konala dňa 16. 12. 2016 u W. Ť. v
prestrešenom sklade v obci M. Č.. XXX, kde prišlo k prehliadke nájdeného vozidla značky Š. C. I., Ž.farby,sEČV:S.XXXW.anáslednebolizaistenépachovéstopyzosedadlavodiča,sedadlaspolujazdca,
z batožinového priestoru, biologické stopy - stery z plastového rámika a zo zadnej i prednej značky
S. XXX W. ako aj samotné evidenčné čísla z vozidla, ďalej tiež stery z volantu, kľučky z dverí vodiča,

trichologický materiál - vlasy z opierok vodiča a spolujazdca a stery z viacerých častí vozidla ako aj poťah
zadného sedadla spolujazdcov a vozidlo bolo odvezené odťahovou službou.
Zo zápisnice o domovej prehliadke zo dňa 16. 12. 2016 súd zistil, že bola vykonaná v obci Q. H.,
v rodinnom dome Č.. XXX u B. Q., kde boli v rámci prehliadky zaistené dva mobilné telefóny, dva
kusy pokladničných blokov a hygienické potreby, konkrétne dve zubné kefky, hrebeň a viaceré holiace

strojčeky.
Ako vyplynulo zo zápisníc o vydaní veci, svedok T. D. dobrovoľne vydal dňa 13. 12. 2016 dva kusy zubnej
kefkyajedenkuskefynavlasy,ktorépatrilipoškodenejY.Q.a29.12.2016tieždobrovoľnevydalodevné
súčasti poškodenej ako porovnávací materiál - rifle, tielko na ramienka, bavlnené tepláky, rifľovú košeľu,
hodinky a náramok, ďalej B. Q. dňa 14. 12. 2016 vydala dobrovoľne motorové vozidlo značky F. XXX,
Č. farby, s EČV: S. XXX Y., s deformovanou prednou S., osvedčenie o evidencii vozidla č. Y. a jeden kus

kľúča od vozidla a napokon v dňoch od 20. 01. 2017 do 24. 05. 2017 prišlo postupne k dobrovoľnému
vydaniu kamerových záznamov zo dňa 13. 12. 2016 rôznymi spoločnosťami a obecnými úradmi.
Podľa zápisnice o prehliadke tela bol dňa 17. 12. 2016 obžalovaný podrobený prehliadke a boli mu
odobraté aj pachové stopy.
Zo zápisnice o obhliadke miesta nálezu vyplynulo, že dňa 13. 12. 2016 v čase o 15.15 hodine bol v

katastrálnom území M., v časti F. v poli vedľa cesty pod U. v smere na F. po ľavej strane cesty, po
odbočení asi 200 metrov napravo od cesty v poli, vo vzdialenosti 13 metrov od pravého okraja cesty, bol
nájdený mobilný telefón neznámej značky, W. farby s grafickým zadným krytom s nápisom U. I., ktorý
bol zapnutý a reagoval na pohyb rozsvietením displeja.
Zo zápisnice o obhliadke zaisteného vozidla zo dňa 21. 12. 2016 vyplynulo, že táto bola vykonaná v

skladových priestoroch zaistených vecí v H. na vozidle značky F. XXX, Č. farby, s EČV: S. XXX Y. a v
rámci prehliadky boli zaistené pachové stopy a stery ako aj trichologický materiál.
Zo zápisníc o výsluchu svedka súd zistil, že poškodená Y. Q. vypovedala dňa 25. 11. 2015 na národnej
kriminálnej agentúre, Prezídia Policajného zboru, expozitúra W. vo veci vedenej pod Č.: F.-XXX/NKA-C.-
W.-XXXX, kde jedným z viacerých obvinených bol aj obžalovaný P. Q., ďalej Y. Q. vypovedala aj dňa 25.

11. 2014 na národnej kriminálnej agentúre, Prezídia Policajného zboru, expozitúra N. vo veci vedenej
pod Č.: F.-XXX/NKA-C.-W.-XXXX pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a odsek 1,
odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a úvode výpovede sa vyjadrila, že sa
dostavila dobrovoľne na políciu, aby vypovedala o všetkom, čo vie o jej manželovi P. Q. a v tejto veci
následne opakovane a rozsiahlo vypovedala aj v dňoch 16. 03. 2015, 19. 03. 2015, 08. 12. 2015.

Podľa priestupkového spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru v N., vedeného pod č. E.-S.-E.-
XXX/XXXX, sa na základe oznámenia U. Č. zo dňa 13. 12. 2016 prejednávalo odcudzenie evidenčných
čísiel z jeho vozidla značky M. I., a to S. XXX T., ku ktorému malo prísť v obci Š., čo spozoroval toho
dňa v čase o 07:36 hodine. Nemal podozrenie na žiadnu konkrétnu osobu.
Zápisnica o prehliadke iných priestorov a pozemkov, ktorá bola spísaná dňa 28. 12. 2017 pod Č.: F.-

XXX/NKA-F.-N.-XXXX vyšetrovateľom NAKA, národnej protizločineckej jednotky Prezídia policajného
zboru, expozitúra N., umožňovala súdu zistiť, že prehliadka bola vykonaná u E. Q. na základe príkazu
vyšetrovateľa zo dňa 27. 12. 2017 pod číslom: F.-A.-F.-Q.-XXX/XXXX, a to v obci Q. H., na Š. J., na
parcelách č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/XX a Č.. XXX/XX s tým, že v rámci tejto prehliadky
neboli odňaté žiadne veci.

Podľa ďalšej zápisnice o prehliadke iných priestorov a pozemkov, vykonanej dňa 03. 06. 2021, súd
zistil, že znova bola vykonaná prehliadka v obci Q. H., na Š. J., na parcelách č. XXX/XX, č. XXX/
XX a č. XXX/XX a č. XXX/XX, zapísaných na D. Č.. XXXX s tým, že v rámci tejto prehliadky bolo
zaistené veľké množstvo vecí, najmä však čierny plastový sud s objemom 220 litrov pod hadicami a
ostatnými komponentami, s neznámou tekutinou s bližšie nešpecifikovaným objektom v čiernej fólii,

omotaný páskou a v prítomnosti znalcov boli zaistené aj stery a vzorky.
Ako vyplynulo zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 22. 09. 2021, svedkyňa U. T. dobrovoľne vydala dámske
slnečné okuliare značky T., Č.-Č.-P. farby a vrecko značky T. a krabičku.
Z mapy mesta M., vyhotovenej ako náhľad zhora (z vtáčej perspektívy) bolo možné pozorovať
zakreslenie umiestnenia a vzdialenosti kamerových systémov spoločností W. I., X.. H.. E.. a Y. Q.Ľ., X..

H.. E.. ako aj miesto nálezu mobilného telefónu poškodenej.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS W. zo dňa 19. 01. 2017 bolo možné zistiť presný časový rozpis, v ktorom bol
obžalovaný postupne premiestňovaný do jednotlivých ústavov na výkon väzby, konkrétne v A., W., G.
a tiež v S..Podľa správy Krajskej prokuratúry S. zo dňa 10. 08. 2021 bol obžalovaný vyrozumený, že prokuratúra
bude preverovať ním uvádzané skutočnosti, v zmysle ktorých intervenujúci prokurátor U.. P. Ľ. opomenul
na hlavnom pojednávaní časť výpovede svedka Q. E., ktorý sa mal vyjadrovať ku krádežiam pracovných

strojov na objednávku spoločne s H. S.. Tieto skutočnosti boli následne zisťované s tým, že svedok Q.
E. bol vyťažený dňa 26. 02. 2021 a neuviedol k tomu nič konkrétne.
Z nákresu parcely registra I., XXX/XX, nachádzajúcej sa na Š. J. vo Q. H. vyplýva, že ružovou farbou sú
na ňom označené priestory, ktoré obžalovaný podľa jeho vyjadrenia nevlastnil a medzi nimi aj tá časť
budovy, v priestoroch ktorej je zaznačené miesto nálezu komponentov značky A..

Ako vyplynulo z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vyhotoveného dňa 21.
05. 2015, bol adresovaný Okresnému úradu M. a bol podpísaný obžalovaným aj poškodenou a jeho
prílohou bola darovacia zmluva, pričom predmetom prevodu bol rodinný dom v M., súpisné číslo XXXX,
zapísaný na D. Č.. XXXX, pričom na prijímacej pečiatke Okresného úradu M. je nečitateľný dátum,
začínajúci údajom „X.XX.XX..“.
Z náčrtku, ktorý vyhotovila dňa 14. 12. 2016 svedkyňa B. X. v rámci svojej výpovede na účely

zakreslenia skutočností, ku ktorým bola vypočúvaná, bolo možné zistiť, v ktorých miestach videla
svedkyňa neznámych mužov tlačiť nejakú ženu do auta a následne odchádzať vozidlo.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 31. 07. 2021 z katastra nehnuteľností v obci Q.
H., v katastrálnom území Q. H., v okrese S., bol ako výlučný vlastník (v podiele 1/1) nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa na parcelnom čísle XXX/XX zapísaný E. Q. na základe vkladu kúpnej zmluvy z roku

2020.
Súd ďalej zistil, že faktúra č. XXXXXXX bola vystavená dňa 01. 08. 2014 dodávateľom Q. G. L., X.. H..
E.. s dátumom splatnosti 01. 08. 2014 pre odberateľa H. T. na sumu 8.000 eur za nehnuteľnosti na Ž.
ulici, na LV č. XXXX, F.. XXX/X.
Zo správy ÚVTOS T. A. Q. zo dňa 27. 03. 2024 vyplynulo, že obžalovaný v období od 01. 09. 2021

do 30. 11. 2021 neporušil interné predpisy, udržiaval si poriadok na cele, k trestnej činnosti prezentoval
nekritický postoj, pracovne zaradený nebol a záujem o prácu neprejavoval. Udržiaval kontakt so sestrou,
matkou, družkou a synom. Bol umiestnený na oddiely s diferenciačnou skupinou C.
Z hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS W. zo dňa 22. 05. 2024 vyplynulo, že obžalovaný nemal po
umiestnení do ústavu od 18. 04. 2023 žiadne problémy s adaptáciou na podmienky výkonu väzby,

správanie a vystupovanie mal na požadovanej úrovni, konfliktné situácie nevyvolával, vo veciach
mal poriadok, príkazy a nariadenia plnil a rešpektoval, nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený,
pracovne zaradený nebol a udržiaval sociálny kontakt formou korešpondencie.
Podľa výpisu z Obchodného registra zo dňa 29. 05. 2024 súd zistil, že v spoločnosti Q. G. L., X.. H..
E.., so sídlom M., Š. XXXX/XX, G.: XX XXX XXX, zapísanej od 08. 04. 2006, bola poškodená P.. Y. Q.

zakladajúca spoločníčka spolu s P. O. a Ľ. O., pričom poškodená bola aj konateľkou v období od 08.
04. 2006 do 13. 12. 2016.
Z rozsudku Okresného súdu S. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 23. 11. 2018 súd zistil, že obžalovaný bol
uznaný za vinného zo zločinu pozbavenia osobnej slobody formou účastníctva podľa § 21 odsek 1
písmeno c) Trestného zákona k § 182 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písmeno d), písmeno i) Trestného zákona a § 140 písmeno b) Trestného zákon a
bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na
výkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,atozaskutok,ktorýspočívalvpozbavení
osobnej slobody jeho bývalej manželky, P.. Y. Q., ktorý sa stal dňa 13. 12. 2016. Podľa uznesenia
Krajského súdu v S. sp. zn. XTo/XX/XXXX bolo odvolanie obžalovaného ako aj prokurátora Krajskej

prokuratúry S. dňa 09. 04. 2019 zamietnuté, v dôsledku čoho nadobudol prvostupňový rozsudok v tej
trestnej veci právoplatnosť.

Z pripojeného spisu Okresného súdu S. sp. zn. XXP/X/XXXX súd zistil, že uznesením zo dňa 31. 01.
2017 vydal neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti P. a Y. Q. do starostlivosti starých rodičov

U. T. a Q. T.. Rozsudkom zo dňa 15. 06. 2017 súd rozhodol o zverení maloletých detí P. a Y. Q. do
spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov - starých rodičov a určil vyživovaciu povinnosť
obžalovanému ako aj poškodenej. Obžalovaný podal odvolanie, o ktorom rozhodol následne rozsudkom
Krajský súd v S. sp. zn. XXCoP/XX/XXXX zo dňa 26. 06. 2018 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil.

Z rozsudku Okresného súdu S. sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa 10. 06. 2015 súd zistil,
že manželstvo obžalovaného ako odporcu a poškodenej ako navrhovateľky rozviedol a deti zveril do
osobnej starostlivosti poškodenej ako matky detí. Obžalovanému uložil vyživovaciu povinnosť a upravil
styk s deťmi, ktorý povolil na každú poslednú sobotu v mesiaci za prítomnosti poškodenej.Ako to vyplynulo z odpisu registra trestov, obžalovaný P. Q. v ňom má tri záznamy, avšak toho času
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený (záznam z roku 1987 a záznam z roku 2009) a v poradí tretí
záznam sa týka trestnej veci, vo vzťahu ku ktorej prišlo k povoleniu obnovy konania a ako obnovená

bola prejednávaná v tomto konaní.

* * * * * * * * * * * *

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, a to nezávisle od toho,
či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Pri posudzovaní, ktoré dôkazy navrhované obhajobou je potrebné vykonať, súd hodnotil najmä, či bol
návrh na vykonanie dôkazu riadne odôvodnený, obsahujúci dostatočné vysvetlenie významu dôkazu pre
náležité objasnenie skutkového stavu, či sa týka skutkovej podstaty obvinenia, či je spôsobilý ovplyvniť
výsledok konania pred súdom alebo je aspoň dôvodné očakávať, že posilní postavenie obhajoby a
významdôkazuprespravodlivékonanieakocelok,atosprihliadnutímnavšetkyokolnostiprejednávanej

trestnej veci, najmä ustanovenia Trestného poriadku a ustálenú rozhodovaciu prax súdov, fázu a priebeh
konania, argumentačnú líniu a stratégiu využívanú stranami trestného konania a ich procesný postup v
jeho priebehu (tzv. Perna test, pozri rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Martazaliyeva proti Rusku zo dňa 18.12.2018 č. 36658/05, § 136 a nasl.).

Súd vykonal dôkazy navrhované nielen obžalobou, ale aj dôkazy navrhované obžalovanými a niektoré
obstaral sám, a to v rozsahu, v akom sú tieto dôkazy v texte vyššie podrobne rozpísané a v
akom ich súd zároveň považoval aj za dostačujúce na náležité objasnenie skutkového stavu a pre
meritórne rozhodnutie. Z toho dôvodu nepovažoval potom za potrebné, ale ani za dôvodné vykonávať
ďalšie dôkazy navrhované obžalovaným P. Q., predovšetkým vypočúvaním ďalších svedkov alebo

zadovažovaním, či čítaním ešte iných listín. Aj, ale nielen preto, návrhy obžalovaného na doplnenie
dokazovania odmietol.

Rovnosť zbraní je neoddeliteľnou súčasťou spravodlivého procesu a vyžaduje si, aby každá strana
mala primeranú možnosť predložiť svoj prípad za podmienok, ktoré ju voči protistrane neznevýhodňujú.

Otázku zachovania rovnosti zbraní tak nemožno hodnotiť prostým numerickým vyjadrením počtu
návrhov obhajoby na vykonanie dokazovania, ktoré súd nepripustil v porovnaní s návrhmi obžaloby.
Požiadavka spravodlivého procesu neukladá súdu povinnosť vykonať dôkazy alebo nariadiť vyšetrovací
úkon len preto, že o to strana konania požiadala.

Napriek tomu, že strany trestného konania môžu navrhnúť vykonať ďalšie dôkazy aj v priebehu
hlavného pojednávania a konania pred súdom, Trestný poriadok ako aj ustálená rozhodovacia prax, fázu
určenia rozsahu dokazovania koncentruje najmä na štádium podania obžaloby v prípade prokurátora a
vyjadrenia sa k obžalobe v prípade obvineného alebo iných strán trestného konania, a to na základe
výzvy súdu (§ 240 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku).

Konkrétne, pokiaľ išlo o navrhovaných svedkov, súd nevidel žiadny dôvod na vypočúvanie osôb, ktorých
vypočutie bolo vzhľadom na rozsah už vykonaného dokazovania nadbytočné a najmä nepodstatné (F.
Y. - zubár, Š. - advokát, E. Q. - syn obžalovaného, X. X. - X. obžalovaného, F. P. - agent
marketing, I., O., B. X., U. C., P. U. - známi z kaviarne v M., U. Q. - bývalá manželka obžalovaného,
M. a Š. - vyšetrovatelia na vlastnú päsť, P. O. a H. - spoluväzni, Q.Í. T. - otec poškodenej, H.W. S. -

obchodný partner/spoluobvinený a osoby, ktoré vykonávali prehliadku iných priestorov a pozemkov),
pretože súd nepotreboval ďalšími dôkazmi preverovať otázku zákonnosti dôkazov, či hodnovernosti
svedkov, a to vo vzťahu k žiadnemu dôkazu vykonanému v tomto konaní. Rovnako súd vyhodnotil tieto
návrhy obžalovaného ako nadbytočné aj preto, že z vykonaných dôkazov vyčerpávajúcim spôsobom
zistil všetky podstatné skutočnosti a v dôsledku toho usúdil, že od týchto svedkov nemá zmysel zisťovať

skutočnosti už zistené.
Ako úplne neopodstatnený súd vyhodnotil aj návrh obžalovaného na čítanie výpovedí svedkov z
iných trestných konaní, konkrétne Q. E.É., a to pre nezameniteľnosť procesného postavenia svedka a
obvineného a tiež z dôvodu, že svedok bol v tejto veci vypočutý a bolo možné klásť mu otázky.Obdobnesúdvyhodnotilnávrhysmerujúcekvyžiadaniuazabezpečeniudodatkukznaleckémuposudku
znalca G.. Q. Y. ohľadne údajov nachádzajúcich sa na SIM karte, pretože znova, išlo o návrh nadbytočný
(znalec bol vypočutý) a smerujúci k objasneniu okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie.

V súvislosti s dôkazmi, ich kvantitou, ale aj kvalitou považuje súd k ich zákonnosti za nevyhnutné
vysvetliť, že pokiaľ obžalovaný namietal vykonávanie dôkazov získaných z Kriminalistického a
expertíznehoústavuPrezídiaPolicajnéhozboruvW.akovýsledokznaleckéhoskúmaniaaodôvodňoval,
že tento ústav nemal až do 30. 06. 2022 garanta zapísaného na príslušné odvetvia, tak nešlo o

relevantnú výhradu. Táto okolnosť nebola podľa názoru súdu spôsobilá znehodnotiť vo veci podané
znalecké posudky, ani znemožniť ich vykonanie pred súdom pre neprípustnosť, ktorá by mala spočívať
v ich nezákonnosti a zapríčiniť tak absenciu dôkazných prostriedkov (znaleckej činnosti), ktorými prišlo
k objasneniu a preukazovaniu skutočností dôležitých v tomto konaní. Bolo tomu tak preto, že išlo o
formálnu prekážku, ktorá nemala prakticky žiadny vplyv na odbornú spôsobilosť a zdatnosť konajúcich
znalcov ako ani na ich schopnosť a oprávnenie zodpovedať uložené otázky a úlohy.

* * * * * * * * * * * *

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bol uvedený v

skutkovej vete obžaloby, avšak považoval za nevyhnutné skutkovú vetu upraviť a precizovať konanie
obžalovaného, doplniť konkrétne zistené skutočnosti a vypustiť z nej skutočnosti nadbytočné až
nepodstatné tak, aby jej finálny text komplexne odrážal zistený skutkový stav. Súd však úpravy vykonal
bez zásadnej zmeny okolností samotného skutku (tzn. pri zachovaní jeho totožnosti).

Predmetnéúpravyspočívalipredovšetkýmvrozdelenískutkovejvetydoštyrochčastí/odsekov,vktorých
bol chronologicky a aj logicky vystihnutý vývoj skutkového deja, a to tak, aby bolo následne prehľadné a
celkom zrejmé nielen naplnenie znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty zažalovaného zločinu, ale
aj naplnenie ďalších jej obligatórnych znakov, ktoré mali základ vo vykonaných dôkazoch. Konkrétne:
- v prvej časti skutkovej vety súd čo najpresnejšie uviedol čas a miesto, teda kedy a kde začal obžalovaný

preukázateľne hovoriť o svojom úmysle fyzicky zlikvidovať P.. Y. Q., jeho bývalú manželku, pričom
vypustil zo skutkovej vety výraz „pravdepodobne“, nahradil ho označením dvoch konkrétnych ústavov a
výrazom „počas výkonu väzby“ a uviedol aj dôvody, pre ktoré sa obžalovaný rozhodol uskutočniť tento
zámer,
- v druhej časti skutkovej vety súd uviedol čas, miesta a konkrétne kroky, ktoré obžalovaný vykonal

po prepustení z väzby na slobodu (postačoval dátum prepustenia z väzby na slobodu bez uvedenia
konkrétneho rozhodnutia súdu) s označením Q. E., ktorému odovzdal informácie o dennom režime
poškodenej a ktorého úlohou bolo podľa dohody s obžalovaným sám si stanoviť formu a miesto únosu
P.. Y. Q. a odovzdať ju obžalovanému na konkrétnom mieste za odmenu, ktorú v tejto časti označil ako
preddavok vo výške najmenej 10.000 eur,

- v tretej časti skutkovej vety súd oproti obžalobe výrazne skrátil dej z dôvodu, aby neprichádzalo k
zbytočnému opakovaniu skutočností a v texte špecifikoval okolnosti vykonania samotného objednaného
únosu tak, že ustálil čas použitím výrazu „približne o“ (nie okolo), označil osoby, ktoré sa na realizovaní
plánu obžalovaného podieľali (a to spôsobom, akým toto označenie dovoľoval princíp prezumpcie
neviny) a oproti obžalobe precizoval, že Š.O. X., X. farby nebolo vozidlo poškodenej, teda páchatelia

nevtiahli poškodenú proti jej vôli do „jej“ vozidla a vypustil, že tak konali podľa predchádzajúcich pokynov
obžalovaného (pretože tak to vyplývalo z dokazovania a bolo uvedené v druhej časti skutkovej vety) a
- vo štvrtej časti skutkovej vety súd oproti obžalobe výrazne skrátil text a opätovne z neho vypustil,
že páchatelia konali na základe predchádzajúcich pokynov obžalovaného a následne špecifikoval,
akým spôsobom prišlo k zavŕšeniu zamýšľaného plánu obžalovaného, teda uviedol, že k usmrteniu

poškodenej prišlo zo strany obžalovaného najneskôr v čase do 16. 12. 2016 za presne nezistených
okolností a presne nezisteným spôsobom, pretože v konaní neboli produkované dôkazy o tom, že
si obžalovaný kyselinu a sud, v ktorom sa našli pozostatky tela poškodenej, zabezpečil na účely jej
usmrtenia vopred a ďalšie detaily o prehliadke zo dňa 03. 06. 2021, či informácie o súdnom konaní pred
Okresným súdom S. vo veci vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX nepovažoval za potrebné uvádzať.

Podľa názoru súdu výsledky vykonaného dokazovania odôvodnili nielen nevyhnutnosť vyššie v texte
opísanej úpravy skutku, ale aj úpravu právnej kvalifikácie konania obžalovaného, s ktorou sa súd
nemohol stotožniť. Na rozdiel od obžaloby súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplniltak po stránke subjektívnej ako i objektívnej všetky zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu úkladnej
vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno
b) Trestného zákona, keď usmrtil P.. Y. Q. s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal z pomsty (z

osobitného motívu), avšak čin nespáchal na chránenej osobe - osobe blízkej, v dôsledku čoho nenaplnil
obžalobou žalovaný čin aj podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

* * * * * * * * * * * *

Vtomtoprípadepovažujesúdzaveľmipodstatnédaťdopozornosti,žeprihodnotenídôkazovzahrnuldo

svojich úvah aj jednu špecifickú skutočnosť, ktorá robila prejednávanú kauzu do istej miery výnimočnou
a zároveň ju odlišovala od iných, obvykle zažalovaných prípadov úkladných vrážd. Osobitosťou tohto
prípadu bola skutočnosť, že obžalovaný bol už v inom konaní postavený pred súd za konanie, ktorého
sa mal dopustiť voči jeho bývalej manželke P.. Y. Q. a ktoré bolo právne posúdené ako zločin pozbavenia
osobnej slobody a ktorého okolnosti sa v rámci zisteného skutkového deja zhodovali s okolnosťami,

ktorých objasnenie bolo predmetom obžaloby v tejto veci. Podľa názoru súdu teda nebolo vôbec bez
významu, že obžalovaný bol v konaní vedenom na Okresnom súde S. pod sp. zn. XT/XX/XXXX uznaný
za vinného zo zločinu pozbavenia osobnej slobody a bol mu uložený trest odňatia slobody na samej
hornej hranici trestnej sadzby podľa § 182 odsek 2 Trestného zákona, a to vo výmere 12 rokov a že
takto uznanú vinu a uložený trest potvrdil Krajský súd v S. uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX dňa 09. 04.

2019, keď odvolanie obžalovaného zamietol. Je potrebné pripomenúť, že išlo o právoplatne skončené
konanie, v rámci ktorého súdy rozhodli, že obžalovaný je trestne zodpovedný za zmiznutie P.. Y. Q.,
ktorá bola v zmysle citovaných rozhodnutí od 13. 12. 2016 nezvestná, pričom v tom čase a v tom konaní
neexistovali žiadne ďalšie dôkazy na prijatie iných záverov, ktoré by nezvestnosť bývalej manželky
obžalovaného rozumne vysvetľovali. Ku závažnej zmene situácie prišlo až po objavení nového dôkazu,

ktorými bolo nájdenie telesných pozostatkov P.. Y. Q., ktoré vyústilo do rozhodnutia Krajského súdu v
S., ktorý uznesením zo dňa 18. 04. 2023 pod sp. zn. XTos/X/XXXX povolil obnovu konania a vyššie
označené rozhodnutia o právoplatnom odsúdení obžalovaného zrušil. V súvislosti s týmto rozhodnutím
o povolení obnovy konania bolo podľa názoru súdu určujúce vyjadrenie, že ide o povolenie obnovy
konania v neprospech obžalovaného. Všetky tieto skutočnosti vyplývali a bolo možné ich zistiť z obsahu

citovaných súdnych rozhodnutí.

Je nesporné, že nebolo úlohou a už vôbec nie povinnosťou obžalovaného, aby v konaní pred súdom
dokazoval svoju nevinu. Súd však nemohol ponechať bez povšimnutia spôsob obrany obžalovaného a
fakt, že v obnovenom konaní sa rozhodol brániť aktívne a vypovedal, predkladal a navrhoval dôkazy,

avšak súčasne najmä absolútne nekriticky spochybňoval nielen novoobjavnú skutočnosť (nájdenie
telesných pozostatkov poškodenej P.. Y. Q.) a nové dôkazy k preukázaniu tejto skutočnosti zadovážené
(znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu v W. a znalecký posudok znalca P.. A. P.,
F.. Y. O..), ale obžalovaný naviac spochybňoval a namietal aj dôkazy z pôvodného konania, ktoré súd
v obnovenom konaní vykonával znova.

V tejto súvislosti preto súd konštatuje, že hoci obžalovaný kategoricky popieral, že by mal čokoľvek
spoločné čo i len so zmiznutím, a teda následne aj s usmrtením poškodenej P.. Y. Q., súd jeho obrane
neuveril a vo výsledku ju vyhodnotil iba ako účelovú snahu o exkulpáciu (vyvinenie sa spod obžaloby).
Súd dodáva, že obrana obžalovaného spočívala iba v systematickom a opakovanom spochybňovaní
jednotlivých dôkazov, ale toto ani z hľadiska počtu námietok a výhrad a ani z hľadiska ich kvality celkom

rozhodne nepostačovalo na vytvorenie rozumných pochybností, ktoré by vo výsledku vytvorili súdu
vážnu prekážku a bránili by mu prijať jednoznačný záver o vine obžalovaného.

Súd zdôrazňuje, že sa obranou obžalovaného dôkladne zaoberal a vyhodnotil ju ako celkom
nepresvedčivú z dôvodu, že nemala oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov a jeho tvrdenia tak nebolo

možné relevantným spôsobom overiť. Inými slovami, tvrdenia obžalovaného neboli spôsobilé vyvrátiť
obžalobnú verziu skutku a neboli spôsobilé ju v žiadnom ohľade ani zoslabiť. Bolo tomu tak aj preto,
že obžalovaný v podstate predovšetkým trval na tom, že niektorých svedkov vôbec nepozná (Q. E.,
D. W., U. F., P. T.), mnohých svedkov len označil za klamárov, prípadne namietal ich bezúhonnosť aspochybňoval ich morálny kredit (U. T., S. L.Y., D. W., P. P., H. T., T. T., Ľ. U., T. D.) a neúčinne tiež
namietal zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní (vykonanie prehliadky iných priestorov
a pozemkov zo dňa 03. 06. 2021 a v rámci nej zaistených vecí, znalecké posudky k identifikácii telesných

pozostatkov poškodenej). Aj napriek tomu však súd nemal k dispozícii žiadne také podklady, ktoré by
korešpondovali týmto tvrdeniam obžalovaného a umožňovali by tak súdu v rozumnej rovine uvažovať o
inom priebehu skutkového deja, o iných dôvodoch a okolnostiach zmiznutia a usmrtenia poškodenej P..
Y. Q., či o inom páchateľovi, než bolo súdu predložené vo verzii obžaloby.

Pri ustálení viny obžalovaného tak súd vychádzal primárne z výpovedí celého radu svedkov, ktorých
výpovede považoval za dôkazy získané zákonným spôsobom a obsahu ktorých korešpondovali tiež
mnohé listinné dôkazy, ale aj znalecké posudky. V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné
konštatovať, že v konaní nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod na vznik závažných
pochybností o pravdivosti svedeckých výpovedí alebo odhaľovala motív u ktoréhokoľvek zo svedkov
úmyselne zavádzať pri popisovaní prežitých udalostí a snahu privodiť obžalovanému trestné stíhanie

alebo cielene mu poškodiť.

Pozornosti súdu neušlo, že pri takom množstve zadovážených svedeckých výpovedí sa vyskytli aj
odlišnosti, respektíve prichádzalo k uvádzaniu rozdielnych údajov, a to aj vo vzťahu k individuálnym
výpovediam jedného svedka, ale aj vo vzťahu k výpovediam viacerých svedkov medzi sebou. Takto

zistené rozdiely však súd vyhodnotil ako nepodstatné, netýkajúce sa dôležitých skutočností a ako
nespôsobilé vyvolať rozumné a dôvodné pochybnosti o objasňovanom skutku a zároveň ich súd
vyhodnotil ako rozdiely, ktoré aj pre odstup času a zároveň aj pre rozsiahle vyšetrovanie (vedené od roku
2016) len potvrdzovali autentickosť svedeckých výpovedí. Súd zastáva názor, že je prakticky nemožné,
ak nie až priamo vylúčené, aby svedok spontánne s väčším časovým odstupom poskytol obsahovo

úplne identickú výpoveď, akú uvádzal v prípravnom (či pôvodnom) konaní. Práve naopak, súd by
hodnotil ako mimoriadne pozoruhodné a tiež najmä ako podozrivé, ak by svedkovia vypovedali doslova
rovnako, bezchybne a v celkovej zhode so svojimi predchádzajúcimi, viackrát učinenými výpoveďami,
pretože v takom prípade by mohlo ísť o výpovede naučené, vopred pripravené a teda aj neprirodzene
nepoznačené vytrácaním pamäťovej stopy, a to najmä pokiaľ išlo o hodnotenie nepodstatných okolností,

ku ktorým sa vyjadrovali.

Súd ďalej v tejto súvislosti vzal do úvahy, že je nevyhnutné vysvetliť, že si veľmi dobre uvedomoval
potrebu mimoriadnej obozretnosti pri hodnotení výpovedí svedka - spolupracujúceho obvineného Q.
E., a to zvlášť z hľadiska jeho vierohodnosti. U tohto svedka išlo o osobu, ktorá bola sama v čase

jeho vypočutia odsúdená za „únos“ poškodenej P.. Y. Q., v dôsledku čoho bolo o to viac naliehavé
zisťovať a overovať skutočnosti, o ktorých vypovedal aj prostredníctvom ďalších, zákonným spôsobom
získaných dôkazov. Súd preto s plnou vážnosťou dodáva, že Trestný poriadok pozná a upravuje
inštitút spolupracujúceho obvineného a na aplikovanie tohto inštitútu má nespochybniteľne zavedené
mechanizmy a pravidlá. Zároveň súd podotýka, že ani v predmetnej kauze sa v prípade aplikovania tohto

inštitútu nejednalo o výnimočnú situáciu, nakoľko inštitút spolupracujúceho obvineného je v právnom
poriadku zapracovaný, v prevažnej miere úspešne používaný a empíria v tejto oblasti oprávňuje súd
konštatovať, že slúži k odhaľovaniu, objasňovaniu trestnej činnosti a tiež k odsúdeniu jej páchateľov.

Okrem už uvedeného, súd považuje za potrebné dodať, že po novele Trestného poriadku (účinnej od

15. marca 2024) bolo jeho úlohou zisťovať, aké benefity boli poskytnuté svedkovi, ktorý v predmetnom
konaní vypovedal ako spolupracujúci obvinený a či tieto benefity boli zákonné a v nadväznosti na to aj
s náležitou starostlivosťou venovať pozornosť tomu, či skutočnostiam, ktoré vyplynuli z výpovedí Q. E.
korešpondujú aj iné dôkazy. To sa na základe vykonaného dokazovania potvrdilo výpoveďami aj iných
svedkov, nepožívajúcich status spolupracujúcich obvinených a aj znaleckým dokazovaním a listinnými

dôkazmi, a to napokon aj umožnilo súdu uznať vinu obžalovaného.

Obžaloba v konaní predložila súdu celý rad dôkazov, z ktorých však iba svedecká výpoveď Q. E.
spájala so zažalovaným skutkom obžalovaného priamo, a aj to iba v tej časti skutkového deja,
ktorý bezprostredne predchádzal usmrteniu poškodenej P.. Y. Q.B.. Práve z tohto dôvodu bolo

v konaní mimoriadne dôležité a pre uznanie viny obžalovaného rozhodujúce posudzovať ostatné
zadovážené dôkazy a hodnotiť, či nasvedčujú pravdivosti a zrozumiteľnosti výpovedi svedka Q. E.,
či ju v rozhodujúcich okolnostiach potvrdzujú a či teda vo výsledku utvárajú ucelenú, logickú a ničím
nenarušenú reťaz nepriamych dôkazov.Svedok Q. E. súdu podrobne, ale vcelku jednoducho popísal, že bol obžalovaným priamo oslovený,
požiadaný, inštruovaný a aj finančnou odmenou motivovaný k tomu, aby pre neho „uniesol“ poškodenú

P.. Y. Q.B.. Okrem toho, že svedok sám seba touto výpoveďou usvedčil z účasti na skutku kvalifikovanom
ako zločin pozbavenia osobnej slobody a bol za tento zločin aj právoplatne odsúdený, bola pravdivosť
jeho priznania potvrdzovaná ďalšími dôkazmi, z ktorých časť spočívala vo výpovediach iných svedkov,
ale s výpoveďou tohto svedka boli súladné aj výsledky znaleckého skúmania a obsah listinných dôkazov.

Svedok Q. E. vysvetlil, že bol obžalovaným oslovený v novembri 2016, vyzvaný na stretnutie a že išlo o
prirodzený kontakt, ktorý bol akýmsi pokračovaním ich predchádzajúcich aktivít, ktoré mali spoločne už
predtým v kriminálnom prostredí, v ktorom sa obaja pohybovali. V tejto časti potvrdzuje výpoveď svedka
Q. E. svedok D. W., u ktorého Q. E. na jeseň 2016 pracoval a ktorý svedka Q. E. na viaceré dohodnuté
stretnutia s obžalovaným aj vozil ako šofér a bol na nich aj osobne prítomný.

Svedok Q. E. ďalej popisoval, že bol prekvapený požiadavkou obžalovaného, ktorá spočívala v „únose“
poškodenej P.. Y. Q., pretože očakával, že ho obžalovaný zapojí do iného typu „biznisu“ a vysvetlil, že
obžalovaný sa bránil označeniu zamýšľanej akcie slovom „únos“, pretože o nevyhnutnosti jej vykonania
presviedčal svedka argumentami, že s poškodenou sa nevyhnutne potrebuje osobne stretnúť kvôli
podpísaniu určitých dokumentov a zabrániť jej tak v ďalšom nakladaní s majetkom, o ktorý podľa

vlastného presvedčenia prichádzal jej neuváženým konaním. Nevyhnutnosť spôsobu, akým mal svedok
Q. E. zabezpečiť obžalovanému stretnutie s poškodenou, vysvetľoval svedok Q. E. tým, že poškodená
mala byť podľa vyjadrenia obžalovaného sledovaná políciou a obžalovaný sa chcel vyhnúť tomu, aby
o ich stretnutí niekto ďalší vedel. Svedok Q. E. ďalej vypovedal, že obžalovaný mu na jednotlivých
stretnutiach odovzdával informácie o dennom režime poškodenej P.. Y. Q., ukázal mu konkrétne miesto

v obci Q. H., na ktoré mal svedok poškodenú po jej „únose“ dopraviť a obžalovaný s ním absolvoval aj
konkrétnu trasu, ktorá mala svedkovi slúžiť na uľahčenie rozhodnutia ohľadne spôsobu, akým a odkiaľ
by bolo najvhodnejšie poškodenú „uniesť“.
Aj v tejto časti je výpoveď svedka Q. E. potvrdzovaná výpoveďou svedka D. W., ktorý jednak stotožnil
osobu obžalovaného ako muža, ktorý Q. E. najskôr volal do práce niekedy na jeseň 2016 a ktorý Q.

E. následne žiadal opakovane v mesiaci november a december 2016 o stretnutia a ktorý si u Q. E.
objednal únos svojej bývalej manželky, pretože aj svedok D. W. nezávisle od svedka Q. E., ale v zhode
s ním popisoval obsah stretnutí obžalovaného a svedka Q. E. a odovzdanie informácií o dennom režime
poškodenej ako aj svoju účasť v skladových priestoroch v obci Q. H., ktoré si bol spoločne so svedkom
Q. E. prezrieť ešte v čase, keď s ním Q. E. počítal ako s jedným z páchateľov zamýšľaného „únosu“

poškodenej. K stotožneniu osoby obžalovaného prispel aj údajom, že obžalovaný jazdil na vozidle
značky F., Č. farby a pri zoznámení sa mu predstavil ako P. Q..

Ďalej svedok Q. E. podrobne opísal, že po niekoľkých zmenách v plánovaní „únosu“, o ktorých ho
obžalovaný priebežne informoval (nepoužitie preukazov príslušníkov NAKA, zmena miesta odovzdania

poškodenej, zmena termínu „únosu“), dostal od obžalovaného voľnú ruku v tom zmysle, že obžalovaný
nemal záujem a ani potrebu vedieť žiadne detaily, a teda ani poznať osoby, ktoré sa mali spoločne so
svedkom Q. E. na „únose“ poškodenej podieľať. V rámci tohto usmernenia zo strany obžalovaného si
svedok Q. E. sám vybral a dohodol na plánovanú akciu „únosu“ svedkov P. T. a U. F., ktorých oboch
poznalzvýkonutrestuodňatiaslobody,pričompravdivostitohtojehotvrdenianasvedčujúlistinnédôkazy

v podobe záznamov z jednotlivých ústavov na výkon trestu, kde sa títo svedkovia v rovnakom období
istý čas v roku 2016 nachádzali a nasvedčuje tomu aj svedecká výpoveď D. W.A., ktorý svedka Q. E.
na jedno konkrétne stretnutie za P. T. a U. F. do mesta Š. viezol niekedy v decembri 2016 a po ktorom
mu svedok Q. E. oznámil, že na akcii, ktorú plánujú vykonať na objednávku obžalovaného, sa D. W.
nezúčastní, pretože si to T. a F. neželajú. Okrem iného, svedok D. W. potvrdil výpoveď svedka Q. E.É.

aj v tej časti, v ktorej svedok Q. E. uvádzal, že mu obžalovaný na jednom zo stretnutí odovzdal obálku
s hotovosťou vo výške 5.000 eur a kľúče od skladových priestorov v obci Q. H..

Pokiaľ svedok Q. E. ďalej konkrétne vypovedal, že k „únosu“ poškodenej P.. Y. Q. prišlo dňa 13. 12.
2016 a uvádzal konkrétne skutočnosti ohľadne miesta, kde sa tak stalo, času, v ktorom sa tak stalo

a spôsobu, akým sa tak stalo ako aj prostriedkov, ktoré boli na „únos“ poškodenej použité, pristupujú
k tejto časti jeho výpovede dôkazy nielen v podobe ďalších svedeckých výpovedí, ale už aj znalecké
posudky a listinné dôkazy.Konkrétneskutočnosť,žek„únosu“poškodenejprišlodňa13.12.2016včasepribližneo7:35hodine,na
parkovisku pred P. Š. v M. na ulici H.. T., kde bola poškodená proti svojej vôli a násilím vtiahnutá dvoma
mužmi - svedkom Q. E. a jeho spolupáchateľom (P. T.) do vozidla značky Š. X., X. farby, potvrdzuje

výpoveď svedkyne B. X., ktorá bola v tom čase žiačkou 4. ročníka základnej školy a bývala v blízkosti
materskej škôlky a cestou do školy, v čase niekedy krátko po 7.30 hodine, pozorovala dvoch pre ňu
neznámych mužov v čiernom, ako násilím nejakú mladšiu ženu natlačili do X. Š. na mieste vodiča a
potom ju násilím premiestnili vo vnútri vozidla na zadné sedadlá, pričom v zhode s výpoveďou svedka Q.
E. uviedla, že muži si vymenili v aute miesta, šoféroval ten, ktorý ju predtým obiehal v blízkosti vchodu

do bytového domu, v ktorom bývala a potvrdila aj to, že žena kričala o pomoc. Svedok Q. E. uviedol, že
túto maloletú svedkyňu v čase „únosu“ na ulici cez cestu registroval.
Uvedené skutočnosti boli tiež vo významných častiach potvrdzované výpoveďami svedkov T. D., U. T.,
T. T. a H.Ó. T., z ktorých najmä T. D. dosvedčil, že dňa 13. 12. 2016 odišla poškodená P.. Y. Q. tak ako
zvyčajne v čase pred 7.30 z domu v obci W., kde spoločne bývali a išla zaviezť na osobnom motorovom
vozidle značky Š. X., X. farby, obe maloleté deti do mesta M., kde starší syn P. navštevoval 3. základnú

školu a mladší syn Y. materskú škôlku, pričom v čase medzi 7.40 a 7.45 hodinou mu telefonovala
poškodená P.. Y. Q. a rozrušená mu zúfalým hlasom oznámila, že ju unášajú dvaja muži v čiernych
šiltovkách a smerujú vozidlom k firme X., v dôsledku čoho svedok T. D. informoval políciu a uvedené
skutočnosti oznámil aj bratovi poškodenej - svedkovi H. T., s ktorým spoločne v nasledujúcich hodinách
poškodenú jazdou v aute po M. a jeho okolí hľadal. Takto T. D. sprostredkované informácie potvrdili aj

svedkovia U. T., T. T. a H. T., pričom vyplývajú aj z listinných dôkazov, konkrétne z množstva záznamov
a úradných protokolov vzťahujúcich sa k vyhláseniu pátrania po poškodenej P.. Y. Q., pretože obsahujú
zhodné údaje o mieste, čase a dôvodoch jej ohlásenej nezvestnosti. Okrem uvedeného, prítomnosť
neznámych mužov na ulici H.. T. v M. v ranných hodinách, v čase približne o 7.30 hodine potvrdil svojou
výpoveďou aj svedok H. L., ktorý v tom mieste a v tom čase pravidelne odprevádzal syna do školy.

K ďalšej časti priebehu deja, opísaného vo výpovedi svedka Q. E., boli predložené a vykonané dôkazy,
ktoré nepriamo potvrdzujú skutočnosti, že poškodená v čase po jej násilnom vtiahnutí do vozidla Š.
X., X. farby, ktoré v tom čase používala a na ktorom pravidelne jazdila, uskutočnila telefonický hovor,
ktorému svedok P. T. nedokázal zabrániť a hovor uskutočnila zo svojho mobilného telefónu presne dňa

13. 12. 2016 v čase o 07. hodine 41. minúte a 53. sekunde na telefónne číslo, ktoré používal v tom
čase svedok T. D. (+ XXX XXX XXX XXX), pričom hovor trval 40 sekúnd, čo vyplynulo zo záverov
znaleckého posudku znalca G.. Q. Y. Č.. XX/XXXX, ktorý skúmal mobilný telefón poškodenej P.. Y. Q.
(G. Xs), nájdený v rámci obhliadky miesta nálezu dňa 13. 12. 2016 v čase o 15.15 hodine v M., v časti
F., F. U. (zápisnica o obhliadke miesta nálezu).

Pokiaľ svedok Q. E. vypovedal, že po zmocnení sa poškodenej vo vozidle Š. X., X. farby, použili on
a svedkovia P. T. a U. F. na jej prevoz na určené miesto do obce Q. H. aj iné vozidlo, do ktorého ju
na vopred dohodnutom mieste podľa návrhu obžalovaného preložili, pristupujú k jeho výpovednej verzii
ďalšiedôkazy,ktoréjupotvrdzujúvoviacerýchčastiach.Konkrétne,poškodenúP..Y.Q.preložilivmieste

známom ako bagrovisko, v M., neďaleko spoločnosti Y. Q.O., X.. H.. E.. do vozidla značky Š. C. I., Ž.
farby, ktoré na miesto preloženia priviezol a šoféroval svedok U. F. a ktoré im na tieto účely zabezpečil
obžalovaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vozidlo značky Š.O. C. I., Ž. farby, patrilo svedkovi
X. Ť., ktorý toto vozidlo požičal obžalovanému začiatkom mesiaca december 2016 a ktoré od neho
obžalovaný v podstate vylákal pod zámienkou, že si ho chce kúpiť. Tieto skutočnosti bolo možné zistiť a

overiť aj z výpovede svedka F. Q., ktorý sa zúčastnil začiatkom decembra 2016 stretnutia obžalovaného
a svedka X. Ť. a pomohol obžalovanému premiestniť vozidlo značky Š. C. I., Ž. farby do obce Q. H.,
pretože ho šoféroval a potvrdil, že obžalovaný sa zo stretnutia so svedkom X. Ť. vrátil na svojom vozidle
značky F. XXX, Č. farby. V tejto súvislosti súd pripomína, že obrana obžalovaného, že chcel od svedka
X. Ť. vozidlo kúpiť a zbaviť sa tak sledovania zo strany polície jazdou na vozidle, ktoré by si s ním v M.

nikto nespájal, bola vyvrátená výpoveďami vypočutých svedkov, z ktorých ani jeden nepotvrdil, že by
vôbec niekedy videl obžalovaného jazdiť po meste M. alebo v jeho okolí na Ž. C. (konkrétne svedkovia
G. W., P. O., ale aj M. O.).

Okrem už uvedených výpovedí svedkov X. Ť. a F. Q., ktoré spájajú osobu obžalovaného s vozidlom

značky Š. C. I., použitým na „únos“ poškodenej, bola výpoveď svedka Q. E. v tejto časti potvrdzovaná
tiež kamerovými záznamami získanými z Obecného úradu T. S., ďalej zo spoločnosti Y. Q., X.. H.. E.. a
tiež zo spoločnosti W. I., X.. H.. E.., ktoré zachytili pohyb a prejazd tohto vozidla dňa 13. 12. 2016 na trase
smeromodP.Š.vM.nauliciH..T.ažpoobecT.S.tak,akootomvypovedalsvedokQ.E..Opoužitítohtovozidla na „únos“ poškodenej P.. Y. Q. ďalej svedčí znalecký posudok KEÚ PPZ v W. pod Č.: F.-O.-W.-B.-
XXXX/XXXX, ktorým bola vykonaná analýza videozáznamov z uvedených kamerových systémov práve
na účely identifikácie vozidiel Š. C. I. a Š. X. a ktorý bol ďalej dopĺňaný posudkom znalca z odboru cestnej

dopravy G.. U. Q., ktorý trasoval a meral čas jazdy ako aj vzdialenosti medzi označenými miestami
bez zistenia akýchkoľvek nezrovnalostí (zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 05. 04. 2017). O
reálnej prítomnosti poškodenej vo vozidle značky Š. C. I., Ž. farby a pravdivosti výpovede svedka Q. E.
napokon svedčili aj závery znaleckého skúmania znalca W.. G.. U. Q. z odboru kynológie, ktorý podľa
odobratých a zaistených pachových stôp jednu z nich stotožnil s osobou poškodenej P.. Y. Q., konkrétne

pachovú stopu odobratú zo zadného sedadla za spolujazdcom, komparovanú s pachom získaným z
tielka na ramienka, ktoré patrilo poškodenej a ktoré na porovnávacie účely dobrovoľne vydal svedok T.
D. (zápisnica o vydaní veci zo dňa 29. 12. 2016).

Výpoveď svedka Q. E. o použití vozidla značky Š. C. I. na „únos“ poškodenej v tej časti, v ktorej
uvádzal spôsob, akým sa snažil eliminovať stotožnenie vozidla pri plánovanej akcii odcudzením tabuliek

s evidenčným číslom vozidla a ich použitím na akciu, bola potvrdzovaná aj obsahom priestupkového
spisu Obvodného oddelenia PZ v N., pretože majiteľ vozidla značky M. I. U. Č. nahlásil odcudzenie
svojich evidenčných čísiel dňa 13. 12. 2016 na polícii s tým, že si to všimol na svojom vozidle v ten deň
ráno po 7.30 hodine, pričom sa tak stalo v obci Š., ktorá sa nachádza medzi mestami X. a M. tak, ako o
tom vypovedal svedok Q. E. (evidenčné tabuľky odcudzil v tretej dedine za X. z vozidla M.).

Použitiu vozidla značky Š. C. I., Ž. farby na „únos“ poškodenej tak, ako o tom vypovedal svedok Q. E.,
nasvedčovali aj ďalšie dôkazy, ktoré na seba bezprostredne nadväzovali a logicky spolu súviseli, keď
konkrétne svedok X. Ť. potvrdil, že dňa 14. 12. 2106 mu obžalovaný vozidlo vrátil a predmetom ich
debaty nebola žiadna dohoda o reálnom predaji vozidla tak, ako to pôvodne obžalovaný tomuto svedkovi

uvádzal, keď si od neho vozidlo prvý raz v decembri 2016 preberal, pričom toto vozidlo bolo následne
dňa 16. 12. 2016 zaistené v rámci prehliadky iných priestorov a pozemkov v garáži v obci M. u W. Ť.
a boli z neho odobraté a zaistené pachové stopy a stery, ktoré boli následne podrobené znaleckému
skúmaniu. Spojitosť s osobou obžalovaného bola preukázaná aj pachovou stopou zaistenou na tabuľke
evidenčných čísiel, čo korešpondovalo už inými dôkazom a nasvedčovalo tomu, že s evidenčnými

značkami bolo na tomto vozidle zámerne manipulované.

Svedecká výpoveď Q. E., týkajúca sa opisu miesta, na ktoré priviezol spoločne s P. T. poškodenú P..
Y. Q. a opisu priestorov, v ktorých poškodenú podľa plánu obžalovanému odovzdal, je potvrdzovaná aj
svedeckou výpoveďou D. W. a nepriamo aj výpoveďou svedka F. Q., ktorý zhodne opísali tieto priestory

ako M. alebo ako skladové priestory, prípadne ako oplotený areál nejakej firmy a všetci tiež zhodne
vypovedali, že tieto priestory používal alebo užíval obžalovaný. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že
vo veci nebolo právne relevantné, či v skutočnosti predmetné priestory, resp. M. obžalovaný aj vlastnil,
teda či bol ich majiteľom. Kým svedok F. Q. vypovedal len k tomu, že vozidlo značky Š.O. C. I., Ž. farby
prepravil z E. od svedka X. Ť. a zaparkoval ho v areáli firmy obžalovaného vo Q. H., tak svedok D.

W. podrobnejšie opísal aj vnútorné priestory a vybavenie M., pretože si ich v prítomnosti svedka Q. E.
prezeral.

Vo veci tak podľa názoru súdu nebolo sporné, že dňa 13. 12. 2016 v doobedňajších hodinách odovzdal
svedok Q. E. poškodenú P.. Y. Q. obžalovanému v M. vo Q. H. a za splnenie tejto dohodnutej úlohy

si prevzal 15.000 eur ako druhú časť finančnej odmeny v obálke, ktorú mu obžalovaný po príchode do
M. odovzdal a z tohto miesta následne svedok odišiel, keď ho na odchod obžalovaný priamo vyzval
slovami„odíďdokedymôžeš“,pričomktejtovýzveobžalovanýpristúpilzdôvodu,abyzamedzilprejavom
nesúhlasu svedka s tým, že obžalovaný poškodenú spútal reťazou a fyzicky ju napádal údermi rúk do
tváre, čo bolo podľa svedka Q. E. v rozpore s tým, čo mu obžalovaný uvádzal ako dôvod, pre ktorý sa

potreboval s poškodenou stretnúť.

Od momentu odchodu svedka Q. E. z tohto M. v obci Q. H. dňa 13. 12. 2016 až do momentu vykonania
prehliadky iných priestorov a pozemkov dňa 03. 06. 2021, nastala vo veci dôkazná núdza, v dôsledku
ktorej sa v tomto konaní nepodarilo žiadnym spôsobom zistiť, a teda ani spoľahlivo a jednoznačne

preukázať, akým konkrétnym spôsobom prišlo k usmrteniu poškodenej P.. Y. Q.. Bolo tomu tak preto, že
k ďalšiemu priebehu skutkového deja neboli zistení žiadni svedkovia a po odchode svedka Q. E. N. M.
zostali na tomto mieste iba poškodená a obžalovaný, pričom poškodená bola od 13. 12. 2016 nezvestná
a nebol produkovaný žiadny dôkaz, že by poškodená priestory uvedeného M. opustila, alebo že by eštes akýmkoľvek svedkom komunikovala po tom, čo posledný hovor uskutočnila so svedkom T.Q. D. a
nebol produkovaný ani žiadny iný dôkaz, z ktorého by bolo možné ustáliť, čo konkrétne predchádzalo
vloženiu tela poškodenej do tmavozeleného plastového suda s kyselinou chlorovodíkovou a kyselinou

sírovou, v ktorom sa v roku 2021 našli jej telesné pozostatky. Vzhľadom na výpoveď svedka Q. E. tak
vo veci nebolo sporné, že obžalovaný bol posledným z radu ľudí, kto videl poškodenú živú a kto s ňou
komunikoval.

Vo veci však nebolo vôbec možné pre absenciu ďalších dôkazov ustáliť, akým spôsobom prišlo k

usmrteniu poškodenej P.. Y. Q., aký bol mechanizmus vzniku smrteľných poranení a ani, či bola
ešte živá alebo už usmrtená, keď prišlo k rozpusteniu jej tela v presne nezistenej tekutej zmesi,
v ktorej bola v nezistenom pomere zistená prítomnosť kyseliny chlorovodíkovej, kyseliny sírovej a
tiež iné chemické látky, tuková vrstva biologického pôvodu s chemickým zložením vápnika a fosforu,
trichologické pozostatky vlasov, náušnica a zubné plomby, ktoré všetky po podrobení znaleckému
skúmaniu preukázateľne a jednoznačne patrili poškodenej.

V nadväznosti na tieto skutočnosti súd konštatuje, že hoci prišlo k prehliadke uvedených skladových
priestorov, resp. M. v obci Q. H. už skôr, konkrétne dňa 28. 12. 2017 (ako to vyplýva zo zápisnice z
tohto úkonu) za prítomnosti rôznych špecialistov a prišlo aj k použitiu služobného psa na vyhľadávanie
mŕtvol, prehliadka neviedla k nájdeniu a zaisteniu žiadnych dôkazov, avšak tento negatívny výsledok

uvedenej previerky logicky a zrozumiteľne vysvetlil vo svojej výpovedi svedok U.. P. U.. Ku konečnému
miestu nálezu, na ktorom sa až s odstupom času dňa 03. 06. 2021 našiel plastový sud s pozostatkami
tela poškodenej, skrytý pod veľkou vrstvou na kope naskladnených hadíc od vysávača, uviedol, že v
roku 2017 bola uvedená kopa hadíc navrstvená do výšky približne dvoch metrov a bola rovnomerne
zaprášená a počas prehliadky nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal hlboko pod touto vrstvou na seba

nahádzaných hadíc nachádzať dôkaz, ktorý v tom čase hľadali, teda konkrétne telo poškodenej a dodal,
že túto kopu prehľadali asi len do polovice jej hĺbky od steny a ani iní na mieste prítomní špecialisti,
vrátane služobného psa, nevenovali tomuto miestu zvláštnu pozornosť, v čom ich v tom čase utvrdilo aj
vyjadrenie X. obžalovaného E. Q., že hadice sú tam už dlhší čas a boli navyše viditeľne zaprášené. Táto
skutočnosť však nebola nijako spôsobilá poškodiť alebo znížiť hodnotu dôkazu, ktorý bol výsledkom

previerky vykonanej v priestoroch označeného M. v roku 2021 s pozitívnym nálezom plastového sudu
a v ňom obsiahnutej tekutej zmesi.

Na tomto mieste považuje súd za potrebné pripomenúť a poznamenať, že absencia dôkazov o ďalšom
pohybe a pobyte poškodenej, ktorá trvala v čase od 13. 12. 2016, kedy bola poškodená naposledy

videná živá, až do nálezu sudu s jej telesnými pozostatkami a vyhotovením znaleckého posudku znalcov
P.. A. P., F.. Y. O.., spôsobila, že v konaní vedenom na Okresnom súde S. pod sp. zn. XT/XX/XXXX
bol predmetom prejednania a rozhodovania „iba“ zločin pozbavenia osobnej slobody poškodenej P.. Y.
Q. a práve znalecky preukázaný nález jej telesných pozostatkov bol dôvodom, pre ktorý bola povolená
obnova právoplatne skončeného trestného konania v neprospech obžalovaného.

Ako vyplynulo z rozsiahleho a svojim spôsobom mimoriadneho, až unikátneho znaleckého skúmania,
v tmavozelenom plastovom sude s presne nezistenou tekutou zmesou sa nachádzalo osem kusov
zubných plomb - fotokompozitných výplní, ktoré boli jednoznačne identifikované ako časti pochádzajúce
z chrupu poškodenej, a to až na takej úrovni nepochybnej identifikácie, ktorú bolo možné prirovnať k

stotožneniu osoby na základe DNA. Tieto závery vyplývali zo znaleckého posudku č. XXXXX/XXXX,
ktorý vyhotovil súdny znalec P.. A. P., F.. a ktorý na hlavnom pojednávaní pomerne rozsiahlo, podrobne
a aj laikovi zrozumiteľným spôsobom spoločne so znalcom T.. P.. Y. S., F.., P., P. vysvetlil metódy a
princípy, na základe použitia ktorých bolo možné nepochybne a jednoznačne spraviť záver o identifikácii
fotokompozitných zubných výplní a tieto priradiť k osobe poškodenej P.. Y. Q., vychádzajúc aj z precízne

vedenej zdravotnej dokumentácie jej ošetrujúceho stomatológa P.. F. Y..

Okrem uvedených zubných výplní bol v sude s nezistenou zmesou nájdený aj väčší počet nechtov,

ktoré boli po ich analýze vyhodnotené ako akrylátové alebo gélové nechty, čo v spojitosti s výpoveďou
svedkyne F. Š. tiež nepriamo nasvedčovalo stotožneniu tela poškodenej, ktorá si minimálne od roku
2014 ako zákazníčka u menovanej svedkyne pravidelne nechávala robiť „umelé“ nechty.K identifikácii tela poškodenej prispel aj nález šperku - náušnice zo žltého kovu, ktorá bola jednak
znaleckou analýzou O.É. Y. B. Ú. F. Q. W., odboru kriminalistiky, odvetvia fotografie a videa, stotožnená
ako náušnica patriaca poškodenej, a to za použitia komparatívnej metódy, kde ako predloha slúžila

fotografia poškodenej a samotný skúmaný materiál, k čomu znalec P.. F. F. poskytol na hlavnom
pojednávaní aj podrobnú výpoveď a vysvetlenie. Išlo o náušnicu, ktorú identifikovali ako šperk patriaci
poškodenej aj svedkyne U. T. a T. T., ale aj svedok T. D..

Akoužsúdzdôvodňovalvtomtotextevyššie,vkonaníobžalobanepredložilažiadnydôkazkokolnostiam

a spôsobu usmrtenia poškodenej a súd dospel k záveru, že jediný, kto by mohol poskytnúť k týmto
konkrétnym okolnostiam dôkaz, je obžalovaný. Keďže obžalovaný spáchanie skutku poprel a na tomto
mieste súd pripomína, že obžalovaný kategoricky neodmietal iba vinu na usmrtení poškodenej, ale
dlhodobo odmietal aj aj akúkoľvek svoju účasť na „únose“ poškodenej, bolo nevyhnutné zamerať
pozornosť na hodnotenie dôkazov, ktoré boli predložené súdu na preukázanie príčinnej súvislosti medzi
konaním obžalovaného a následkom jeho konania, ktorým bolo v zmysle podanej obžaloby úmyselné

usmrtenie poškodenej s vopred uváženou pohnútkou a z osobitného motívu, ktorým mala byť pomsta.

SvedokQ.E.vypovedal,žeobžalovanýmusvojnaliehavýzáujemna stretnutíspoškodenouvysvetľoval
potrebou zabrániť jej v ďalšom rozpredávaní majetku pod cenu, lebo považoval ten majetok za svoj
a okrem iného sa na adresu poškodenej vyjadroval vulgárne (najčastejšie „kurva špinavá“). Navyše

svedok uvádzal, že obžalovaný sa po príchode do M. dňa 13. 12. 2016 aj prezentoval nejakými papiermi
vo formáte A4, ktoré kázal poškodenej podpísať.
Tieto skutočnosti potvrdzujú v prevažnej miere zhodne, alebo len mierne odlišne viacerí svedkovia.
Konkrétne svedok S. L. potvrdil, že obžalovaný bol nahnevaný na poškodenú, že ho obrala o peniaze a
výslovne sa vyjadril, že obžalovaný sa jej z tohto dôvodu chcel zbaviť a dokonca svedka priamo oslovil,

či by to pre neho nespravil alebo či by mu aspoň nezohnal na likvidáciu poškodenej nejakých ľudí. Ďalej
aj svedok G.. P. P. potvrdil, že obžalovanému prekážal spôsob, akým nakladala poškodená s majetkom
firmy Q. G. L., ktorý považoval obžalovaný za svoj majetok a dodal, že už v čase ich spoločného pobytu
v ústave na výkon trestu odňatia slobody v A. a v W. sa na jej adresu vyjadroval vulgárne a viedol reči
o tom, že ju chce zabiť a spytoval sa svedka, či by mu nevedel poradiť, koho by na zabitie poškodenej

mohol osloviť. Rovnakú požiadavku predniesol obžalovaný aj svedkovi P. C. a na rozpredávanie svojho
majetku sa sťažoval aj svedkovi U. F., či H. J..

K týmto svedeckým výpovediam potom pristúpili výpovede svedkov, ktorí boli s poškodenou za jej života
v blízkom vzťahu, pretože išlo o príbuzných (P., W., X. X.) alebo o rodinných príslušníkov (Š., T.) ale aj

o kamarátov a známych, ktorí zhodne uvádzali, že poškodená mala z obžalovaného strach a obávala
sa ho najmä v čase, kedy malo prísť k jeho prepusteniu z väzby na slobodu. Takto o tom vypovedala jej
P. U. T. ako aj jej F. T. D. a potvrdil to aj W. F.Š. H. T. a U. P. T. T., pričom obavy poškodenej a strach z
obžalovaného opísal aj ich spoločný X. P. Q. P.Í.. O strachu poškodenej z obžalovaného však vypovedali
aj svedkyne F. Š. a T. L., sprostredkovane aj svedkyňa N. L. a svedok H. J..

V tejto súvislosti súd ďalej zistil, že poškodená bola podľa výpisu z Obchodného registra konateľkou
aj spoločníčkou obchodnej spoločnosti Q. G. L., X.. H.. E.., a to od vzniku spoločnosti od 08. 04.
2006 až do dňa zmiznutia poškodenej 13. 12. 2016 a mala teda oprávnenie konať v mene tejto
spoločnosti a nakladať s jej majetkom. Uvedené skutočnosti sa nezmenili ani po tom, čo bolo manželstvo

obžalovaného a poškodenej dňa 10. 06. 2015 rozvedené, čo vyplynulo z rozhodnutia Okresného súdu
S. X.. N.. XXP/XX/XXXX.

Výpovediam svedkov Q. E., G.. P. P., S. L., Č. aj D. W. ohľadne motívu konania obžalovaného a súčasne
výpovediam svedkov U. T., H. T. a T. D. ohľadne obavy poškodenej P.. Y. Q. z osoby obžalovaného

korešpondovali listinné dôkazy v podobe zápisníc o výsluchu svedka, podľa ktorých poškodená P..
Y. Q. viackrát (25. 11. 2014, 16. 03. 2015, 19. 03. 2015, 25. 11. 2015 a aj 08. 12. 2015) vypovedala na
národnejkriminálnejagentúrevtrestnýchveciach,vktorýchbolobžalovanýP.Q.vprocesnompostavení
obvineného, pričom poškodená sa v roku 2014 dostavila na políciu dobrovoľne a výpoveď začala
slovami, že chce vypovedať o všetkom, čo vie o svojom manželovi. Uvedené skutočnosti nepriamo

potvrdil aj svedok P.. P. P.Á., ktorý na vyšetrovaní trestnej činnosti obžalovaného participoval ako X. H.
Š. na národnej kriminálnej agentúre, odbore N., pracovisko A..Pokiaľ išlo o svedka G.. P. P., súd nemal pochybnosti o hodnovernosti tohto svedka a ani o pravdivosti
jeho výpovede, pretože u svedka z tohto hľadiska nezistil malígny úmysel, svedok nemal s obžalovaným
žiadny spor a aj znalec F.. Y. C. po vyšetrení svedka uviedol do záverov znaleckého posudku č. XX/

XXXX,žesvedokbolschopnýsprávnevnímať,zapamätaťsiareprodukovaťudalostiaokolnostiprípadu,
keď opisoval zlobné monológy obžalovaného, jeho nenávisť a zlosť k poškodenej P.. Y. Q. a tieto
verbalizované prejavy nenávisti len prerozprával.

Vo vzťahu ku svedkom D. X., S. M., P. O. a H. X. súd konštatuje, že vzhľadom na to, že uvádzali

iba sprostredkované informácie, čiže uvádzali iba skutočnosti, ktoré počuli od iných osôb, netvorili ich
výpovede podklad pre meritórne rozhodnutie. Bolo tomu tak aj preto, že v prípade týchto svedkov nebolo
možné spoľahlivo identifikovať zdroje ich sprostredkovaných informácií, a teda nebolo možné úplne
vylúčiť, že pochádzali aj zo správ a rozličných mediálnych výstupov, ktoré boli v súvislosti s touto trestnou
vecou verejne publikované.

Súd sa tiež bližšie nezaoberal ani výpoveďou svedka P. O., pretože tento nič relevantné k veci neuviedol
a navyše absolútne nekriticky a celkom v rozpore so zásadami logického myslenia tvrdil, že on a iní
stabilní zákazníci kaviarne T. I. v M. sú presvedčení, že poškodená P.. Y. Q. žije a súčasne bohorovne
vyhlásil, že dôkazu o náleze jej telesných pozostatkov neverí nielen on, ale ani v M. „sa tomu neverí“.

K výpovediam svedkov P. T. a U. F. považoval súd za potrebné uviesť, že v oboch prípadoch ide o osoby,
ktoré sú obvinené v samostatnom trestnom konaní pre zločin pozbavenia osobnej slobody, ktorého sa
mali dopustiť v spoločnom konaní so svedkom Q. E. voči P.. Y. Q., a to za okolností a spôsobom, ktorý je
totožný s časťou skutku v tejto trestnej veci. Zároveň je nutné uviesť, že o ich vine alebo nevine nebolo ku
dňu vyhlásenia tohto rozsudku právoplatne rozhodnuté a bolo potrebné rešpektovať, že ako svedkovia

obaja zhodne akúkoľvek účasť na „únose“ poškodenej popreli.

Súd k vyššie rozpísanému hodnoteniu dôkazov považuje za nutné ešte doplniť, že ako celkom
neopodstatnená sa vo veci javila aj zámienka, prezentovaním ktorej obžalovaný presvedčil svedka Q.
E. na „únos“ svojej bývalej manželky P.. Y. Q., pretože podpísaním nejakých (bližšie nešpecifikovaných)

dokumentov, ku ktorému mal záujem poškodenú donútiť v M. vo Q. H. s cieľom ochrániť majetok
spoločnosti Q. G. L., X.. H.. E.., ktorý považoval za svoj vlastný, by bez úradného overenia jej podpisu
alebo iného úradného potvrdenia v zásade nič právne účinné nezískal. Aj preto súd dospel k záveru,
že zamýšľaným cieľom obžalovaného bola fyzická likvidácia poškodenej P.. Y. Q., ktorá bola na jednej
stranezdrojomjehofrustráciezdôvodu,žepočasvýkonuväzbynemalžiadnumožnosťďalejkontrolovať

ani ovplyvňovať spôsob, akým nakladala s majetkom a na druhej strane stelesňovala pre obžalovaného
hrozbu v podobe ňou poskytnutých usvedčujúcich výpovedí v konaniach, v ktorých bol obvinený pre
daňovú trestnú činnosť a týmito informáciami obžalovaný nepochybne disponoval. Navyše, v konaní
nebol podľa názoru súdu produkovaný žiadny dôkaz o existencii inej konkrétnej osoby alebo skupiny
osôb, ktorá by bola s poškodenou v konflikte, alebo k nej čo i len prechovávala negatívne pocity a

chcela by jej ublížiť na zdraví alebo na živote. V dôsledku toho súd nemal vôbec dôvod a ani podklad
na rozvíjanie úvah o alternatívnom priebehu skutkového deja a teda ani dôvod usudzovať o inom
páchateľovi úmyselného usmrtenia poškodenej než o obžalovanom.

Podľa § 144 odsek 1 Trestného zákona, kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou,
potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov.

Podľa § 144 odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom
odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 z osobitného

motívu.

Podľa § 140 písmeno b) Trestného zákona, osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu
z pomsty.

Trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona je vo vzťahu špeciality k trestnému činu
vraždy podľa § 145 Trestného zákona, pričom základná skutková podstata trestného činu úkladnej
vraždy obsahuje všetky obligatórne znaky, ktoré obsahuje aj skutková podstata trestného činu vraždy ajediným rozlišovacím znakom medzi nimi je vopred uvážená pohnútka ako súčasť subjektívnej stránky
trestného činu úkladnej vraždy, ktorá je pre tento trestný čin znakom obligatórnym.
Objektom(chránenýzáujem)trestnéhočinuúkladnejvraždyjeľudskýživotahmotnýmpredmetomútoku

je telo človeka.
Subjekt trestného činu (páchateľ) úkladnej vraždy je všeobecný, teda môže ho spáchať ktorýkoľvek
trestne zodpovedný páchateľ.
Z hľadiska objektívnej stránky môže byť trestný čin úkladnej vraždy spáchaný tak aktívnym násilným
konaním, aktívnym nenásilným konaním ako aj opomenutím konania, na ktoré je páchateľ podľa

okolností a svojich pomerov povinný. Pri úkladnej vražde spôsob konania nie je rozhodujúci.
Subjektívna stránka trestného činu vraždy vyžaduje z hľadiska zavinenia ako hlavnej zložky subjektívnej
stránky úmyselné zavinenie (úmysel priamy alebo úmysel nepriamy), ktoré sa vzťahuje na všetky znaky
skutkovej podstaty, teda nielen na konanie, ale aj na objekt, na následok a príčinnú súvislosť a na účinok
na hmotnom predmete útoku.
Vopred uvážená pohnútka znamená dlhší časový úsek pred samotnou realizáciou zámeru sformované

rozhodnutie usmrtiť iného. Toto rozhodnutie, aby bolo možné považovať ho za vopred uvážené, sa musí
aspoň čiastočne sformovať na základe intelektuálnej činnosti tvorby vôle páchateľa, teda nestačí úplne
emocionálne rozhodnutie. Vopred uvážená pohnútka nevyžaduje nevyhnutne zvláštnu rafinovanosť,
detailnérozplánovanievšetkýchkrokov,anizváženievšetkýchokolnostídôležitýchzhľadiskadokonania
trestného činu, poprípade úniku páchateľa pred spravodlivosťou. Nie je rozhodujúce ani to, či útok

proti životu obete nakoniec prebehol inak, než si páchateľ predstavoval a plánoval. Vopred uvážená
pohnútka sa spravidla vyznačuje plánovaním a ďalšou prípravou realizácie zámeru. Dlhší časový úsek
medzi sformovaním rozhodnutia a začiatkom realizácie vražedného zámeru je potrebné vyhodnocovať
individuálne v každom jednotlivom prípade, pričom môže ísť o niekoľko mesiacov, týždňov, dní, hodín a
vo výnimočných prípadoch aj o niekoľko minút. Samotná dĺžka formovania rozhodnutia však nemá vplyv

na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úkladnej vraždy.

Po jednotlivom, ale aj vzájomnom vyhodnotení dôkazov mohol súd ustáliť, že obžalovaný sa dopustil
konania, ktoré s poukazom na zákonom predpokladaný spôsob dospelo v jeho surovosti, plánovaní a

premyslení ako aj v osobitnom motíve spočívajúcom v pomste ku extrémnej agresii, následkom ktorej
bola spôsobená poškodenej P.. Y. Q. ujma na živote, čím naplnil všetky obligatórne znaky trestného činu
úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona.

Obžalovaný usmrtenie poškodenej dlhší čas plánoval, to znamená, že niekoľko mesiacov pred

realizovaním zámeru usmrtiť poškodenú (v priebehu výkonu väzby v roku 2016) formoval svoje
rozhodnutie fyzicky poškodenú zlikvidovať a tento svoj zámer opakovane pred inými osobami
verbalizoval a na tieto účely vytváral podmienky, oslovoval iných ľudí v snahe získať kontakt alebo
možnosť presvedčiť iného, aby mu za odmenu zabezpečil prítomnosť poškodenej na mieste, ktoré si
vopred vybral ako miesto jej usmrtenia, vrátane fyzickej likvidácie jej tela s cieľom zahladiť stopy po

vykonaní zamýšľaného a naplánovaného skutku. Dlhší čas trvajúce formovanie rozhodnutia usmrtiť
poškodenú malo základ v prechovávanej a stupňujúcej sa nenávisti, zlosti a hneve, ktorý v ňom
vyvolávalo správanie poškodenej pri správe majetku spoločnosti Q. G. L., X.. H.. E.. ako aj ďalšie jej
aktivity, spočívajúce v poskytovaní usvedčujúcich svedeckých výpovedí v trestných konaniach, v ktorých
obžalovaný čelil obvineniu z páchania daňových trestných činov.

Z hľadiska úmyslu súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písmeno a)
Trestného zákona, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem
chránený týmto zákonom (tzn. záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia). Obžalovaný ako trestne

zodpovedný subjekt konal premyslene, s vopred osvojenou predstavou a presnou úvahou o cieli a
zámere, ktoré chcel dosiahnuť a v jeho konaní bola silne prítomná túžba pomstiť sa poškodenej.
Okrem toho, takto zistené skutočnosti logicky vyúsťujú do záveru, že pri vopred uváženej pohnútke
nemohlo prísť u obžalovaného ku vzniku žiadnych pochybností o protiprávnosti vlastného konania ako
ani o následku, ktoré takým konaním môže spôsobiť. Obžalovaný rozhodne nebol s vyvolaním takého

následku len uzrozumený a rozhodne nebol voči jeho spôsobeniu ľahostajný, pretože spôsob jeho
konania nepochybne nasvedčoval snahe o naplnenie vlastnej vôle, kedy obžalovaný konal presne tak
ako konať jednoznačne chcel.Pokiaľ išlo o obžalobou definovanú právnu kvalifikáciu zažalovaného skutku aj podľa § 144 odsek 1,
odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona,
teda že obžalovaný mal spáchať trestný čin úkladnej vraždy na chránenej osobe - osobe blízkej, súd

konštatuje, že k naplneniu tohto kvalifikačného znaku neprišlo.
Je nesporné, že chránenou osobou sa rozumie okrem iných osôb aj osoba blízka. Osobou blízkou
sa však na účely Trestného zákona v zmysle § 127 odsek 4 rozumie príbuzný v priamom pokolení,
osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú
za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala

ako ujmu vlastnú.

Podľa názoru súdu obžalovaný nebol s poškodenou ani v jednom z pomerov, ktoré upravuje a
predpokladá ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona, pretože nielen že neboli príbuzní v priamom
pokolení, ale neboli vzájomne ani v inom pomere, a to ani z hľadiska pociťovania ujmy ako vlastnej,
ktorú by utrpel druhý z nich.

Súčasnesúdpripomína,ževčasespáchaniatrestnéhočinuúkladnejvraždyužobžalovanýapoškodená
neboli manželia (boli rozvedení), pričom ustanovenie § 127 odsek 5 Trestného zákona za blízku osobu
považuje bývalého manžela/bývalú manželku len vtedy, ak ide o taxatívne vymenované trestné činy,
medzi ktorými však zákonodarca úkladnú vraždu podľa § 144 Trestného zákona neuvádza.

* * * * * * * * * * * *

Obžalovaný P. Q. nebol vo všeobecnosti negatívne hodnotený a súd nemal k dispozícii iné správy o
jeho povesti, než hodnotenie jeho správania počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.
V registri trestov má tri záznamy, na ktoré však súd neprihliadal, keďže toho času sa na obžalovaného

hľadí akoby nebol odsúdený a v trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu naposledy vedené na Okresnom
súde S. pre zločin pozbavenia osobnej slobody, bola povolená obnova konania.
Demonštrovanie nespokojnosti a časté prejavy nesúhlasu s postupom súdu v predmetnej veci,
spočívajúce vo viacerých námietkach až do momentu vyhlásenia rozhodnutia, vyhodnotil súd ako súčasť
a spôsob jeho obrany, a to aj v kontexte vyjadrenia znalkyne psychiatričky a znalcov psychológov,

opísaných jednak v záveroch nimi podaných znaleckých posudkov, ale potvrdených aj pri ich výsluchu
pred súdom.

Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení
§ 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pri

tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru.

Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Konkrétne súd zohľadnil, že obžalovaný použil iné osoby na to, aby dostal poškodenú do sféry svojej
fyzickej dispozície, na odľahlé, iným osobám neprístupné miesto a mohol s ňou nepozorovane zostať
sám, pričom súčasťou jeho konania smerujúceho k jej úmyselnému usmrteniu bola aj neobvyklá
fyzická likvidácia jej tela, z ktorého po rozpustení v sude so zmesou kyselín zostalo len osem kusov

fotokompozitných zubných výplní, umelé nechty a jedna náušnica.

Súd tiež prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý počas celého priebehu hlavného pojednávania ani
jeden jediný raz neprejavil ľútosť nad stratou matky vlastných dvoch detí. Nikdy nevyslovil obavu z toho,
čo sa mohlo poškodenej stať, a to napriek tomu, že sa snažil opakovane upriamiť pozornosť súdu na

svedkov T. D. (F. F.O.) a H. T. (W. F.) s presvedčením, že sa dňa 13. 12. 2016 obaja v doobedných
hodinách nachádzali v obci Q. H.. Obžalovaný sa však žiadnym spôsobom nezamýšľal nad tým, kam
mohla matka jeho detí zmiznúť a svoje myšlienky nevenoval ani tomu, aký by mohla mať poškodená
dôvod na to, aby náhle opustila svoje v tom čase maloleté deti. Práve naopak, navrhol vykonať dôkaz scieľom rozvíjať úvahy o tom, že poškodená žije, pretože „telefonovala deťom v lete 2017 od mora“ (návrh
na vypočutie svedka P. O.) a bol schopný položiť svedkovi P. Q. P. - X. X. otázku, či sa mu poškodená
telefonicky ozvala po 13. 12. 2016.

Obžalovaný svojim konaním spôsobil neodstrániteľný následok, pretože v príčinnej súvislosti s jeho
zavineným a vopred premysleným konaním vzal poškodenej život.

Druh trestu bol v danom prípade určený zákonným ustanovením § 144 odsek 2 Trestného zákona, kedy

bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie.

Súd pri ukladaní trestu rešpektoval tiež ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, nakoľko
u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti a žiadnym smerom preto
neupravoval trestnú sadzbu.

Pri úvahách o výmere trestu však vzal súd do úvahy aj naplnenie predpokladov a podmienok upravených
v ustanovení § 47 odsek 1 Trestného zákona, teda zohľadňoval, či si v danom prípade uloženie trestu
odňatia slobody na doživotie vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a či je nádej, že by obžalovaného
bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov.

Súd prihliadol na skutočnosť, že vo veci boli vypracované dva znalecké posudky z odboru psychológia,
ktoré vo svojich záveroch takmer v celkovej zhode konštatovali, že prognóza resocializácie je u
obžalovanéhonepriaznivá,respektívenegatívnavzhľadomnato,ževjehoprípadeprevládajúnegatívne
prognostické faktory. Na tomto mieste sa javí ako dôležité pripomenúť, že obžalovaný nebol ochotný
ani raz podrobiť sa psychologickému vyšetreniu, a to ani v roku 2021 u znalca F.. F.. Y. M., T.., ale ani

predtým v pôvodnom konaní v roku 2017 u znalca F.. H. P., F.. a so znalcami odmietol spolupracovať. Ani
táto okolnosť však podľa názoru súdu nevytvárala žiadnu prekážku v procese hodnotenia možností jeho
nápravyanebránilamukonštatovať,žeznalcimalidostatokpodkladovprevyjadreniesakprognózejeho
resocializácie a k vyhotoveniu jeho osobnostného profilu, v ktorom dominovali egocentrizmus, emočná
nestabilita a agresivita, avšak aj neschopnosť vytvárať hlbšie, citovo sýtené vzťahy. Navyše znalci tiež

konštatovali, že prevahu negatívnych prognostických faktorov podmieňuje aj gradácia spoločenskej
nebezpečnosti jeho konania a disociálne a paranoidné črty jeho zmiešanej poruchy osobnosti, čo sa
okrem iného u obžalovaného prejavuje aj neprežívaním pocitu viny.

V tejto súvislosti súd dopĺňa, že už po zistení naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty obzvlášť
závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 2 Trestného zákona bolo zrejmé, že trest, ktorý
zaň možno páchateľovi uložiť, už sám v sebe zahŕňa a odzrkadľuje závažnosť konania ako aj všetky
okolnosti, ktoré použitie takejto najprísnejšej trestnej sadzby podmieňujú.
Preto zistená surovosť a zavrhnutiahodný spôsob konania obžalovaného ako aj znalcami vyslovená

negatívna (nepriaznivá) prognóza resocializácie, dávali súdu dôvody pre spoľahlivé prijatie záveru, že
obžalovanému je nielen potrebné, ale aj nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody na doživotie, ktorý
jediný bude u neho plniť účel z hľadiska potreby ochrany spoločnosti, a to za súčasného obsiahnutia aj
morálneho odsúdenia obžalovaného.

Naviac, uložením tohto trestu súd sledoval dôkladne aj dosiahnutie jeho účelu z hľadiska generálnej
prevencie, keďže po rekodifikácii trestných kódexov v roku 2006 začal zákonodarca klásť dôraz na
ochranu života a zdravia ľudí napríklad aj tým, že ochrane týchto záujmov pripísal dôležitosť a význam
ich umiestnením hneď do prvej hlavy jeho osobitnej časti. Z hľadiska potreby odradenie iných osôb
od páchania tohto druhu trestnej činnosti bolo preto nevyhnutné reflektovať nielen na pokles hodnôt a

morálnych zábran v spoločnosti, ale dokonca až ich úplné vymiznutie a vyslať jednoznačný signál, že
vopred uvážený spôsob úmyselného usmrtenia iného musí byť adekvátne potrestaný, rešpektujúc pri
tom všetky zákonom predpokladané podmienky, pretože aj to je úlohou súdu v spoločnosti.

S poukazom na druh uloženého trestu (doživotie) vzhliadol súd splnenie zákonných podmienok pre

zaradenie obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym
stupňom stráženia (§ 48 odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona), nakoľko jeho zaradenie do ústavu s
miernejším stupňom stráženia s poukazom na § 48 odsek 4 veta tretia Trestného zákona ani nebolo
dovolené.Pokiaľ išlo o nároky na náhradu škody, o týchto súd rozhodol po zohľadnení kritérií včasnosti a riadneho
spôsobu ich uplatnenia a dospel k záveru, že sú oprávnené nielen z hľadiska poškodených subjektov,

ale tiež z hľadiska spôsobenej škody, respektíve vzniknutej nemajetkovej ujmy.

S prihliadnutím na charakter spôsobenej ujmy, predovšetkým definitívnu stratu blízkeho človeka, a to
konkrétne jedného z rodičov a s prihliadnutím na skutočnosť, že poškodení - pozostalí dvaja synovia aj v
dôsledku dlhoročnej nezvestnosti takto stratenej matky zostávali nielen v neistote ohľadne jej existencie

a jej ďalšieho osudu, ale prišli aj o možnosť vyrastať, či žiť v jej prítomnosti, láskavej opatere a výchove,
uložil súd obžalovanému aj povinnosť nahradiť poškodeným P. Q. P. a Y. Q. každému 100.000 eur ako
nemajetkovúujmu.Súdtaktorozhodolajpozohľadnenískutočností,žeobedetibolinamatkuprirodzene
veľmi silno citovo naviazané, mali s ňou hlboký a pevný vzťah, ktorý poškodená budovala a rozvíjala
náležitou starostlivosťou a skutočným záujmom nielen o uspokojovanie základných životných potrieb
svojich detí, ale aj vytváraním bezpečného rodinného zázemia, ktorého stabilitu obžalovaný opakovane

narúšal, až ju napokon úplne zrušil.
iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje
(Špecializovaný trestný súd), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

O odvolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa

rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.