Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321204678
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1321204678.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľa A. B., narodeného
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C., zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom
Štefánikova 14, Bratislava 1, proti manželke D. B., E. F., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX G., H., zastúpenej JUDr. Ivanou Zmekovou, PhD., advokátkou so sídlom Zámocká 18, Bratislava

1, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
kmaloletémuE.B.,narodenémuXX.XX.XXXX,trvalebytomakomatka,vkonanízastúpenémukolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, za účasti
Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava 1, o odvolaniach oboch rodičov proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. B3 – 37P/154/2021-1204 zo dňa 09.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. a v súvisiacom výroku VI. z r u š u j e a

vec m u v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 09.11.2023 súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľa A. B., nar.
XX.XX.XXXX a manželky D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 20.10.2012 v Štúrove, zapísané
v knihe manželstiev matričného úradu Štúrovo vo zväzku 26, ročník 2012 na strane 13, pod poradovým
číslom 31 rozviedol.

Výrokom II. schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý E. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje na čas
po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke.
Výrokom III. určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Vo výroku IV. súd konštatoval, že sa rodičia dohodli na styku otca s maloletým dieťaťom tak, že sa
neupravuje, okrem video telefonátov dvakrát do týždňa, každú stredu a každú nedeľu o 20:00 hod. s
tým, že v stredu zavolá otec maloletému dieťaťu a v nedeľu zavolá matka otcovi.

Výrokom V. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250,- Eur mesačne,
počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu je otec povinný zasielať k
rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Vo výroku VI. súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov

kmaloletémudieťaťunačasporozvode.Navrhovateľnavrholzveriťmaloletédieťadostriedavejosobnej
starostlivosti oboch rodičov a výživné neurčiť. Manželka navrhovateľa s rozvodom manželstva súhlasila
a žiadala maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že maloleté dieťa budú zastupovať
obaja rodičia a obaja budú spravovať jeho majetok, výživné na maloleté dieťa žiadala určiť v sume 500,-
Eur mesačne (v prípade rodičovskej dohody v sume 350,- Eur mesačne) a styk dieťaťa s otcom navrhla
ponechať neupravený, s výnimkou videohovorov.3. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3,
§ 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 63 ods. 1, 2, 3, § 75
ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „Zákon o rodine“).

4. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je dôvodný, a preto mu vyhovel.
Ustálil, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené, nefunkčné, neplní svoj

spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie ich vzťahu, nakoľko manželia
nežijú v spoločnej domácnosti, finančne spolu nehospodária, ani jeden z účastníkov sa v tomto
smere obnovenia vzťahu nevyjadril a navrhovateľ má novú známosť, s priateľkou očakáva narodenie
ďalšieho dieťaťa. Súd manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol, keďže manželstvo
je len formálnym zväzkom účastníkov konania.

5. Súd konštatoval, že z manželstva rodičov pochádza jedno maloleté dieťa, ktoré je v osobnej
starostlivosti matky a odmieta stretávanie sa s otcom. V školskom roku 2023/2024 bol maloletý žiakom
5. ročníka Základnej školy, C. X, I. H.. Z lekárskej správy A. C. J. zo dňa 04.09.2023 vyplýva,
že zdravotný stav maloletého dieťaťa je dobrý, je sledované pre histaminovú intoleranciu a je na
diéte. Otec založil do spisu lekársku správu alergológa, zo dňa 17.10.2023, z ktorej vyplýva,

že nález maloletého dieťaťa nevyžaduje individuálne stravovanie. Na záverečnom pojednávaní
právna zástupkyňa matky uviedla, že maloleté dieťa má zistený funkčný aj kvalitatívny deficit
DAO, potrebuje upraviť stravu pokiaľ ide o histamín, preto nechodí na obedy v školskej jedálni, ale
sa stravuje doma. Maloleté dieťa sa venuje záujmovej činnosti, navštevuje motokáry, jazdí sedem
mesiacov. Venovalo sa hip hopu, chodilo na bicie a na anglický jazyk. Matka vyčíslila mesačné

výdavky na maloleté dieťa v sume 625,- Eur mesačne, následne ich upresnila na sumu 617,- Eur
mesačne a následne na sumu 632,88 Eur mesačne.

6. Konštatoval, že navrhovateľ (otec) je zamestnaný v J. K. "L. M." s priemerným mesačným netto
príjmom 636,49 Eur, ako vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa. Z potvrdenia zamestnávateľa otca

vyplýva, že za obdobie od novembra 2022 do októbra 2023 bol jeho priemerný mesačný netto príjem
v sume 594,15 Eur. Okrem toho otec podniká, má založenú obchodnú spoločnosť B., M., v ktorej je
jediným spoločníkom a konateľom a ako sám uviedol na pojednávaní má spolu priemerný mesačný
brutto príjem 800,- Eur. Na otázku okresného prokurátora uviedol, že jeho priemer všetkých príjmov
robí mesačne 778,- Eur. Otec je spolukonateľom v spoločnosti A., M., bez zápisu otca ako konateľa.

Na pojednávaní otec uviedol, že ukončil prácu technického riaditeľa v TV N. v januári 2023. Striedmo
spolupracuje so M. M.. robí dronové zábery pre TV, tento rok mal z toho spolu príjem 7.000,- Eur
pred zdanením. V lete roku 2023 mu bola vyplatená suma 70.000,- Eur za odpredaj nehnuteľnosti
(taktiež rovnaká aj matke dieťaťa), ktorú sumu použil na splatenie dlhov, ako sám uviedol, zostala
mu čiastka 8 – 9.000,- Eur. Otec má účet v O. H., G., druhý v A. zrušil. Býva v 2-izbovom byte

v C.. Používa osobné motorové vozidlo, ktoré patrí televízii TV B., ako sám uviedol, nemá s nimi
zmluvu, je to benefit.
Z daňového priznania spolu s účtovnou závierkou podaného otcovou obchodnou spoločnosťou (PO)
B., M.. za rok 2020 vyplýva, že základ dane bol 44.966,16 Eur, daň na úhradu bola 6.744,92 Eur.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania podaného otcom (FO) za rok 2021 vyplýva, že základ

dane bol 3.686,56 Eur, daň na úhradu bola 64,44 Eur.
Z daňového priznania podaného otcom za rok 2021 vyplývajú príjmy z tabuľky 700,- Eur, výdavky
360,92 Eur, daň na úhradu 64,44 Eur.
Z daňového priznania podaného otcom za rok 2022 vyplýva, že základ dane bol 10.410,92 Eur,
daň zo základu dane bola 152,55 Eur, daň znížená o daňový bonus 1.067,34 Eur, daň na úhradu

152,54 Eur.
Z daňového priznania B., s.r.o. za rok 2022 a potvrdenia o podaní daňového priznania B., s.r.o. vyplýva,
že základ dane bol 2.385,09 Eur, daň na úhradu 0,- Eur.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania podaného otcom ako FO za rok 2022 vyplýva, že základ
dane bol 4.814,66 Eur, daň bola 1.067,34 Eur, a daň na úhradu bola 152, 54 Eur.

Z oznámenia J. K. "L. M. " zo dňa 31.05.2023 vyplýva, že funkčný plat otca je 457, 75 Eur a podľa
dodatku k pracovnej zmluve je jeho pracovný čas 20 hodín týždenne.
Z prehlásenia otca o majetku zo dňa 07.09.2023 vyplýva, že vlastní 12 ročný bicykel v hodnote 50,-
Eur, psa Foxteriéra drôtosrstého, ktorého zakúpil za sumu 150,- Eur v roku 2019.Otec k svojím výdavkom zahrnul bývanie v sume 350,- Eur mesačne vrátane energií, dobrovoľné
výživné na maloleté dieťa v sume 165,- Eur mesačne, stravu, hygienu v sume 200,- Eur mesačne,
cestovné v sume 50,- Eur mesačne, sporenie pre maloleté dieťa. Uviedol, že maloletému dieťaťu kúpil

detský bicykel zn. Marin, cykloprilbu, okuliare, a cyklovýstroj v hodnote 600,- Eur, elektrickú kolobežku
zn. GoGEN v sume 215,- Eur, Mac Mini Apple v sume 620,- Eur, nábytok do detskej izby v sume
1.040,- Eur, kompletné sezónne oblečenie, výdavky mal aj s návštevou maloletého dieťaťa na
výletoch, krúžkoch, stanovaní, výstave a poznamenal, že synovi sporí aj stará matka.

7. Manželka navrhovateľa (matka maloletého) na pojednávaní uviedla, že pracuje v spoločnosti P.,
M., H., Q. I. XXX ako marketingový manažér, s priemerným mesačným netto príjmom 1.300,- Eur a
poberá rodinné prídavky v sume 25,- Eur mesačne. Zo mzdového listu od zamestnávateľa matky za
obdobie od augusta 2020 do júla 2021 vyplýva, že matkina čistá mzda bola spolu v sume 7.213,71 Eur,
v období od augusta 2021 do novembra 2021 v sume 1.195,06 Eur, od januára 2021 do decembra
2021 v sume 7.396, 81 Eur a od augusta 2020 do decembra 2020 v sume 2.804,56 Eur. V období od

januára 2022 do septembra 2022 bola jej čistá mzda spolu v sume 4.900,99 Eur a od septembra 2022
do augusta 2023 v sume 8.282,55 Eur.
Manželkanavrhovateľavyčíslilasvojebežnévýdavkynasumu800,-Eurmesačneavýdavkynamaloleté
dieťa v sume 617,- Eur mesačne, ktoré pozostávajú z poplatku za ZRPŠ ročne v sume 30,- Eur
(mesačne v sume 2,50 Eur), ŠKD v sume 70,- Eur polročne (mesačne v sume 11,66 Eur), triedny fond

v sume 30,- Eur ročne (mesačne v sume 2,50 Eur), ŠJ v sume 200,- Eur ročne (mesačne v sume 16,67
Eur), tanečnú v sume 260,- Eur ročne (mesačne v sume 21,67 Eur), bicie v sume 40,- Eur mesačne,
angličtinu v sume 46,- Eur mesačne, školské pomôcky v sume 52,- Eur mesačne, lieky a zdravotnú
starostlivosť v sume 30,- Eur mesačne, ošatenia v sume 80,- Eur mesačne školských potrieb v sume
10,- Eur mesačne, vreckového v sume 10,- Eur mesačne, cestovného v sume 70,- Eur mesačne, stravy

v sume 200,- Eur mesačne, hygienických potrieb v sume 30,- Eur mesačne a voľnočasových aktivít
v sume 40,- Eur mesačne.
V ďalšom písomnom podaní vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloleté dieťa v sume 632,88 Eur
a svoje nevyhnutné mesačné výdavky na sumu 1.000,- Eur.

8. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rodičia
uzatvorili čiastočnú rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok
a styk otca s maloletým dieťaťom ostane neupravený, okrem videohovorov dvakrát do týždňa, každú
stredu a každú nedeľu o 20:00 hod. s tým, že v stredu volá maloletému dieťaťu otec a v nedeľu

volá matka otcovi. Spornou zostala výška výživného na maloleté dieťa, nakoľko otec bol ochotný
prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- Eur mesačne, okrem toho posiela sumu 25,- Eur
mesačne na vinkulovaný účet maloletého dieťaťa a kupuje mu dary vyššej hodnoty. Nesúhlasil s matkou
požadovanou výškou výživného, nakoľko mu to nedovoľuje jeho príjmová situácia, sporoval histamínovú
intoleranciu maloletého dieťaťa, lekár ju nepotvrdil a očakáva s priateľkou narodenie ďalšieho dieťaťa.

Súd prvej inštancie čiastočnú rodičovskú dohodu schválil, keďže je v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa.

9. Na odôvodnenie rozsudku v časti výživného na maloleté dieťa súd prvej inštancie uviedol, že pri
určovaní výživného vzal do úvahy vek maloletého dieťaťa 10 a pol roka, že je žiakom 5. ročníka na

základnej škole, nemá potvrdenú diagnostikovanú histaminovú intoleranciu, ako vyplýva z lekárskej
správy, teda jeho stravovanie nesúvisí so špeciálnou stravou, avšak nejaké obmedzenia v stravovaní
má, ako uviedla matka. Ďalej vzal do úvahy platenie sporenia maloletému dieťaťu otcom v sume
25,- Eur mesačne a zakúpené dary otcom, ktoré sú vyššej hodnoty, napr. PC, nintendo, Track
5, elektroniku, iné, ale prihliadol aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, na jeho záujmovú

činnosť, že sa už sedem mesiacov venuje motokáram, má tréningy, bola mu zakúpená výbava,
chodí na krúžok anglického jazyka, boli mu zakúpené školské potreby. Maloleté dieťa má aj náklady,
ktoré pozostávajú zo zabezpečenia platieb na stravu, hygienické potreby, ošatenie, alikvótnu časť
nákladov na bývanie a záujmovú činnosť. Poukázal na to, že matka vyčíslila priemerné mesačné
náklady na maloleté dieťa v sume 617,- Eur (pozn. odvolacieho súdu – ich špecifikácia je obsiahnutá

v bode 7.), neskôr v sume 632,88 Eur mesačne. Súd preto ustálil primeranosť výšky výživného na
maloleté dieťa v sume, ktorá zodpovedá úhrade všetkých jeho odôvodnených potrieb a spolu s
príspevkom zo strany matky preto určil výživné na maloleté dieťa v sume 250,- Eur mesačne, ktoré
považoval za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a zároveň primeranézárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý podniká, je spoločníkom a
konateľom v obchodnej spoločnosti a z daňového priznania spolu s účtovnou závierkou podaného
otcovou obchodnou spoločnosťou (PO) B., M.. za rok 2020 vyplýva, že základ dane bol 44.966,16

Eur, daň na úhradu bola 6.744,92 Eur, z potvrdenia o podaní daňového priznania podaného otcom
(FO) za rok 2021 vyplýva, že základ dane bol 3.686,56 Eur, daň na úhradu bola 64,44 Eur. Z
daňového priznania podaného otcom za rok 2021 vyplývajú príjmy z tabuľky 700,- Eur, výdavky
360,92 Eur, daň na úhradu 64,44 Eur. Otec bol aj konateľom v spoločnosti A., M., doklad o príjme
nepredložil a aktuálne v priebehu konania došlo k vymazaniu otca z obchodného registra ako

konateľa. Súd vzal do úvahy, že otec je v pracovnom pomere s J. R. "L. M." a z potvrdenia
o jeho príjme vyplýva, že od augusta 2020 do októbra 2021 mal spolu čistý príjem v sume
8.935,33 Eur, priemer v sume 595,89 Eur, čistý príjem otca za február 2022 je 649,74 Eur, od
augusta 2020 do februára 2022 bol čistý príjem spolu v sume 12.093,38 Eur, priemer bol v sume
636,49 Eur. Na otázku okresného prokurátora k jeho priemernému mesačnému netto príjmu otec
uviedol, že spolu predstavuje 800,- Eur. Súd zistil, že nehnuteľnosť, ktorú mali rodičia v BSM

bola v priebehu súdneho konania predaná a každý z rodičov, teda aj otec, mal vyplatenú sumu
69.483,97 Eur. Je preto podľa názoru súdu v možnostiach otca platiť súdom určené výživné na
maloleté dieťa v sume 250,- Eur mesačne, keď spolu s rodinnými prídavkami potom predstavuje
táto čiastka na dieťa spolu 310,- Eur mesačne, pričom otec ešte šetrí mesačne dieťaťu 25,- Eur.
Súd prvej inštancie považoval matkou vyčíslené výdavky na maloleté dieťa za nadsadené, najmä v

časti vyčíslenej stravy 300,- Eur mesačne, keď nemá lekárom potvrdenú intoleranciu, tiež ošatenie
mesačne v sume 80,- Eur, cestovné v sume 70,- Eur mesačne a taktiež prihliadol na skutočnosť, že
otec maloletému dieťaťu zakupuje dary nie bežnej hodnoty, ale vyššej hodnoty, ako bolo zistené,
napr. detský bicykel zn. Marin, cykloprilbu, okuliare, a cyklovýstroj v hodnote 600,- Eur, elektrickú
kolobežku zn. GoGEN v sume 215,- Eur, Mac Mini Apple v sume 620,- Eur, nábytok do detskej izby

v sume 1.040,- Eur, kompletné sezónne oblečenie, výdavky mal aj s návštevou maloletého dieťaťa
na výletoch, krúžkoch stanovaní, výstave, synovi sporí, založil do spisu výpisy z účtu A., z ktorých
vyplýva úhrada kombinézy na motokáry v sume 100,- Eur, príspevok na okuliare 45,- Eur a 60,-
Eur, pomôcky na anglický jazyk 40,- Eur, školné v polovici v sume 25,- Eur, lieky 2,50 Eur a 2,70 Eur
+ 37,50 Eur + 10,- Eur, škola v prírode - záloha v polovici v sume 50,- Eur. Súd mal za to, že výživné

zo strany otca spolu s rodinnými prídavkami pokryje väčšiu časť výdavkov na maloleté dieťa, ktoré
matka má. Určené výživné považoval súd za primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa
a tiež primerané zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý okrem platenia
výživného prispieva aj nad rámec výživného sporením a darmi vyššej hodnoty pre maloleté dieťa.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka, voči výroku V. o určení

výšky výživného na maloleté dieťa z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa jej názoru postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, ako aj samotným rozsudkom v odvolaním napadnutej
časti došlo k porušeniu jej práv na spravodlivý proces.
Namietala, že súd pri určovaní výšky výživného a ustálení výdavkov na maloleté dieťa vôbec nezohľadnil

obmedzenia maloletého dieťaťa v strave (ktoré má vzhľadom na histamínovú intoleranciu, ktorá jasne
vyplýva zo správy zo dňa 17.10.2023 od A. O. S.), jeho zvýšený náklad na motokáry a ostatnú záujmovú
činnosť, ktorú realizuje dlhodobo od útleho veku (angličtina od 1 roka, bicie a tanečná od 4 rokov
amotokáryod7rokov)aoktorejrozhodliobajarodičiaeštepočasspolužitia.Malazato,žesúdnevzaldo
úvahy ani rozsah starostlivosti každého z rodičov a ich podiel na úhradách nákladov na maloleté dieťa,

pokiaľ ide o uspokojovanie bežných potrieb. Nezohľadnil výšku bežných výdavkov na dieťa s ohľadom
na skutočnosť, že všetky tieto výdavky hradí ona, keďže dieťa s otcom netrávi žiadny čas. Za týchto
okolností sú ňou vyčíslené výdavky na dieťa, pri aktuálnej miere inflácie a náraste bežných potrieb
(najmä potravín) primerané a odôvodnené. Bola toho názoru, že výška výdavku na stravu na celý mesiac
v sume 300,- Eur nie je neprimeraná, rovnako ako náklady na oblečenie v sume 80,- Eur mesačne.

Poukázala na to, že potreby dieťaťa aktualizovala podaním zo dňa 05.09.2023, kde aj predložila dôkazy
o úhradách, ktoré realizovala. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, akú výšku nákladov na maloleté dieťa
súd (na účely určenia výživného) ustálil. Konkrétnu výšku ustálených výdavkov súd nešpecifikoval.Ďalej namietala, že súd sa vôbec nezaoberal tým, že príjem otca, ktorý preukazoval, nie je reálny
a nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam (čo aj v priebehu konania namietala). Pokiaľ ide o
dary od otca, ktoré súd zohľadnil, poznamenala, že otec synovi za minimálne posledný rok a pol nič

nekúpil nad rámec výživného, ani dar pri príležitosti sviatkov. Hradil len drobné výdavky na lieky. Dary,
ktoré otec deklaroval súdu, boli ešte z obdobia roka 2021, i keď prevažnú väčšinu z nich si otec ponechal
a dieťaťu ich nedal. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočný stav veci a ňou
predloženédôkazy,apretodospelknesprávnymskutkovýmzisteniam.Nesúhlasilastým,žesuma250,-
Eur mesačne na maloleté dieťa je postačujúca pri reálnych, resp. potenciálnych príjmových pomeroch

otca, aktivitách, ktorým sa dieťa venuje a za situácie, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje
výlučne ona. Takto určené výživné je v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, obzvlášť za
situáciesnarastajúcouinfláciou.Tátosumanepokrývaanilenzákladnénákladynazabezpečeniestravy,
liekov, školného a školských pomôcok, nehovoriac o krúžkoch, ktoré dieťa navštevuje.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku V.
a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 500,- Eur mesačne,

počnúcprávoplatnosťrozsudkuorozvodemanželstva,vždydo15-tehodňavmesiacivopredkjejrukám.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním aj otec, čo do výroku V.
o určení výšky výživného na maloleté dieťa z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, nezákonné, diskriminačné a protiústavné.

Postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, ako aj samotným rozsudkom
v odvolaním napadnutej časti došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces.
Nesúhlasil s viacerými výrokmi súdu ohľadom jeho čistého príjmu a jeho zárobkových schopností
a možností. Podľa výrokov súdu, súd započítaval jeden príjem aj viackrát a uvádzal nesprávne sumy.
Svoj príjem riadne preukázal daňovým úradom overenými daňovými priznaniami. Za rok 2021 predložil

riadne overené daňové priznanie, kde je preukázaný výsledok jeho spoločnosti B. M. za rok 2021 vo
výške 14.627,05 Eur pred zdanením a daň na úhradu je vo výške 2.232,90 Eur. Prehlásil, že pomyselný
zisk spoločnosti bol použitý na úhradu dlhov spoločnosti, ktoré predstavujú viac ako 30.000,- Eur a túto
skutočnosť súdu dôkazne podložil, avšak súd ju nebral vôbec do úvahy. Tvrdil, že v rokoch 2020 až
2023 nemal zo spoločnosti B. žiadny príjem, a to aj z dôvodov, že táto spoločnosť je dlhodobo v exekúcii

a platobnej neschopnosti. Ďalej súd uvádzal jeho príjmy zo závislej činnosti zmätočne. V rokoch 2020
až 2023 podával daňové priznanie typu B, v ktorom sú súhrnne uvedené všetky jeho príjmy vrátane
príjmov z trvalého pracovného pomeru v J. K. „L. M.“ ako aj príjmov z podnikania ako FO (od roku 2022 aj
SZČO). Z predloženého daňového priznania typu B za rok 2022 vyplýva jeho jednoznačný ročný príjem
brutto (základ dane) vo výške 4.814,66 Eur pred zdanením a daň na úhradu vo výške 152,54 Eur +

úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov brutto vo výške 10.847,10 Eur pred zdanením, zaplatením
poistného a pod.. Mal za to, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že keď zaplatil dane, poistné
a paušálne náklady v rámci SZČO, tak mu za rok 2022 vychádza čistý príjem vo výške 800,- Eur.
Dodal, že súd prvej inštancie nebral do úvahy príchod ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú bude mať
pravdepodobne od marca 2024, ani jeho oprávnené výdavky na bývanie v sume 350,- Eur a životné

minimum v sume 268,- Eur. Tvrdil, že jeho príjem je cca 800,- Eur netto, jeho oprávnené náklady na
bývanie a stravu sú spolu 620,- Eur a zostáva mu suma 180,- Eur, z ktorých dobrovoľne platil počas
celého trvania sporu výživné v priemere 165,- Eur. Mal za to, že mu súd nemôže spôsobiť existenčné
problémy a dostať ho do platobnej neschopnosti. Uviedol, že matka opakovane klamala súd vo veci
výšky jej príjmov a súdu uvádzala poplatky, ktoré neplatí, ako príklad niektoré poplatky v škole, ktoré

uvádza, sa vôbec neplatia. Matka uvádzala svoje celkové náklady vo výške takmer 2.400,- Eur mesačne
a svoj príjem deklaruje len vo výške 632,- Eur. Matka súdu aj ÚPSVaRu uvádzala zakaždým iné sumy
(čo pojednávanie to iná suma nákladov na dieťa). Matka najskôr uvádzala, že maloleté dieťa chodí na
motokáry od septembra 2023, inde zase uvádzala sedem mesiacov, či dokonca roky. Bol toho názoru, že
matka sústavne klame a nesedia jej ani základné výpočty príjmov a nákladov. Nesúhlasil s tým, že suma

250,- Eur mesačne na maloletého 10-ročného chlapca je primeraná, a to aj vzhľadom na fakt, že matka
styku sústavne bráni a on sa o syna nemôže plnohodnotne starať. Poprel tvrdenia matky, že by dieťaťu
nedal žiadny dar na Vianoce, či sviatky. Poznamenal, že súdom určené výživné na maloleté dieťa vo
výške 250,- Eur je vzhľadom na jeho príjmy likvidačné, spôsobí mu platobnú neschopnosť a exekúcie.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku V. a

uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 150,- Eur mesačne, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.13. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že matka sa mu mstí a dieťa používa ako zbraň,
dlhodobo ho očierňuje, vymýšľa si, prekrúca realitu, preháňa, vyjadruje sa abstraktne a robí to len
preto, aby si zabezpečila výhradnú starostlivosť o maloleté dieťa. Tvrdil, že z príjmov, ktoré má je priam

nemožné poslať súdom stanovené výživné na maloleté dieťa a zároveň rovnako zabezpečiť všetko
potrebné aj pre ešte nenarodené druhé dieťa. Jeho partnerka, matka ešte nenarodeného druhého syna
je od 08.01.2024 na rizikovej PN a príjem má značne znížený. I keď sa snaží zabezpečovať starostlivosť
o maloleté dieťa, matka mu v tom neustále intenzívne bráni a manipuluje dieťa proti nemu a druhej
časti rodiny. Poznamenal, že matka sa mu neustále vyhráža a podáva na neho aj na jeho rodinu

trestné oznámenia, čím im spôsobuje psychické traumy a problémy v zamestnaní, čo viedlo k ukončeniu
spolupráce s TV, kde pôsobil. Uviedol, že firma je v obrovských dlhoch a exekúciách. Musel ukončiť
aj živnosť, jeho firma je už v správe konkurzného právnika a čoskoro bude vymazaná z obchodného
registra. Jeho firma bola za rok 2022 v strate – 4.435,- Eur s tržbami 0,- Eur a výnosmi 36,- Eur, za rok
2023jepodľapriebežnéhohospodárskehovýsledkuvstrate–2.500,-Eurstržbami0,-Eur,firmamáúčet
v exekúcií a dlhy viac ako 34.000,- Eur. Tvrdil, že za rok 2022 mal v čistom priemerný mesačný príjem

854,86 Eur z TPP + SZČO a za rok 2023v sume 741,92 Eur, po zaplatení dani a odvodov. Jeho SZČO
bola ukončená 11.01.2024 z dôvodu podmienky prijatia do zamestnania vo I. H., avšak zamestnanie
ako IT technik v tejto banke nezískal. Poznamenal, že si aktívne hľadá zamestnanie, zúčastnil sa
viacerých pohovorov, ale zatiaľ sa mu nedarí získať lepšie platené zamestnanie. Aktuálne má príjem
iba z polovičného úväzku na TPP v domove sociálnych služieb „J. K. L. M.“ I. C. vo výške 431,32 Eur

netto za mesiac. Zdôraznil, že nemá žiaden úmysel vystaviť svoje prvorodené dieťa v dôsledku platenia
výživného v ním požadovanej sume 150,- Eur do nejakej majetkovej, či životnej núdze a je kedykoľvek
pripravený svojmu synovi akokoľvek osobne pomôcť. Poukázal na to, že výživné už roky dobrovoľne
platí vo výške, v akej si platiť výživné reálne môže dovoliť.
Poukázal na to, že JUDr. Zmeková na pojednávaní dňa 09.11.2023 aj napriek oficiálnemu lekárskemu

nálezuaosobnémuzisťovaniuzdravotnéhostavudieťaťakolíznymopatrovníkomuvyšetrujúceholekára
a následnej výpovede pred súdom, v ktorom je jednoznačne napísané a kolízny opatrovník vlastným
zisťovaním tiež potvrdil, že maloleté dieťa netrpí histamínovou intoleranciou, si vynútila zapísať do
zápisnice, že maloleté dieťa má funkčný deficit DAO. Bol toho názoru, že matka núti maloleté dieťa
absolvovaťnezmyselnéanepotrebnélekárskevyšetrenia,čímmuspôsobujepsychickéafyzickétraumy

a podvedome mu vsugerúva, že je choré. A. O. S. jasne v lekárskej správe napísal, že dieťa nemá
žiadnu alergiu a jeho stav si nevyžaduje špeciálnu stravu. Kládol si otázku, prečo matka vodí maloleté
dieťa do MC Donald´s, ak tvrdí, že dieťa potrebuje špeciálnu stravu.
Ďalej uviedol, že matka opakovane klamala súd vo veci výšky jej príjmov a rovnako súdu uvádzala
poplatky, ktoré neplatí, napr. sa neplatí ZRPŠ, do ŠKD dieťa nechodí, je piatak, a teda sa neplatí,

školskú jedáleň dieťa nenavštevuje, rovnako ako tanečnú, z ktorej ho matka odhlásila, nenavštevuje
ani bicie a pravidelne nenavštevuje ani motokáry. Mal za to, že pokiaľ by matka pristupovala k jeho
styku a stretávaniu sa so synom inak, ako iba čisto formalisticky až doslova seba prezentačne pred
súdmi, tak by bola starostlivosť o syna rozdelená medzi oboch rodičov. Tvrdil, že matka mala možnosť
byť riaditeľkou M. a predsa ňou nie je. Matka sa pred súdom priznala k čiernemu príjmu, ktorý jej ako

mzdu na ruku v obálke dopláca jej zamestnávateľ. Zároveň matka opomenula svoje ďalšie bočné príjmy,
konkrétne z Tanečných krúžkov „B.´X T.“, ktoré matka predáva v školských zariadeniach v Bratislavskom
kraji ako krúžok pre deti za 10,- Eur/mesiac/osoba. Bol toho názoru, že matke ide celý čas o jeho nulový
styk so synom a vysoké výživné ako pasívny príjem, preto matka tají svoje reálne príjmy a prakticky
neumožňuje jeho styk so synom.

Náklady na maloleté dieťa vyčíslil (podľa skutočných výdavkov vychádzajúcich zo spoločnej domácnosti
pred presťahovaním) súhrnne na 320,- Eur mesačne (triedny fond 2,50,- Eur, súkromná angličtina
46,- Eur, ošatenie 30,- Eur, školské potreby 10,- Eur, strava 200,- Eur, hygienické potreby 10,- Eur,
vreckové 10,- Eur a internet 10,- Eur). Spolu s daňovým bonusom, ktorý matka poberá v sume 140,-
Eur, prídavkami na dieťa v sume 60,- Eur a jeho príspevkov na výživu dieťaťa v sume 150,- Eur, suma

príspevkov pokrýva väčšiu časť bežných mesačných výdavkov na dieťa, ktoré matka má. Uviedol, že
za lieky a zdravotnú starostlivosť sa mesačne nič neplatí, dieťa nemá zdravotné problémy, neberie
žiadne lieky, je poistené vo VSŽP a má hradené všetky náklady na zdravotnú starostlivosť, vrátane
preventívnych prehliadok u zubára. ŠKD, ZRPŠ, ani školská jedáleň sa neplatí. Z tanečného krúžku
matka dieťa odhlásila v septembri 2023, o čom ho informovala SMS. Maloleté dieťa nechodí na bicie,

matka nedoložila ani jedno potvrdenie o zaplatení školného. Zo svojich príjmov si nemôže dovoliť hradiť
dieťaťu tak nákladný koníček ako sú motokáry, matka s ním v tejto veci nekomunikovala a nedoložila ani
potvrdenia o návšteve tréningov, doklad o úhrade školného, či štartovného na pretekoch a dieťa nie jeevidované medzi juniormi v SWS. Voľnočasové aktivity a s tým spojené cestovné náklady si má každý
rodič zabezpečovať vo svojej réžii sám.

14. K odvolaniu otca a k jeho vyjadreniu k jej odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že súd prvej
inštancie otcov príjem deklaroval na základe ním predložených dôkazov. Mala za to, že otec riadnym
spôsobom nepreukázal svoj skutočný príjem, ním deklarovaný príjem nie je pravdivý, nakoľko nepokrýva
ani jeho výdavky, nie to ešte vyživovaciu povinnosť na dve deti. Podľa jej názoru je evidentné, že otec
má tiež bočný príjem, z ktorého uspokojuje všetky svoje potreby a ktorý zatajuje. Ako účelový krok

vnímala to, že otec aktuálne preukazuje, ako sa snaží nájsť lepšie platené zamestnanie. Ak by bol tento
jeho príjem pre neho skutočne devastačný (ako to tvrdí otec), určite by sa o zamestnanie uchádzal
skôr, a nie len od novembra 2023 (a to tobôž, keď je jeho spoločnosť zadĺžená od roku 2020). Otec
opomenul poukázať na dôležitý fakt, a to, že súd prihliadal na finančné prostriedky v hodnote takmer
70.000,- Eur, ktoré nadobudol z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM. Je tak preukázané, že by
mal otec disponovať väčšou finančnou čiastkou a jeho nepreukázaný argument, že z týchto peňazí

uhradil dlhy vo svojej spoločnosti, je tak irelevantný, nakoľko vyživovacia povinnosť k maloletým deťom
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Poukázala na to, že pred pojednávaním dňa 05.09.2023
adresovala súdu aktualizáciu príjmov a výdavkov, kde presne špecifikovala zmeny vo výdavkoch a jasne
uviedla, že maloleté dieťa nebude navštevovať školský klub, nakoľko je už na druhom stupni, ani
krúžok tanečnej a nebude sa stravovať v školskej jedálni, ale doma (vzhľadom na jeho intoleranciu)

a tiež to, že bude chodievať na krúžok angličtiny, bicích a motokár. Tiež bližšie špecifikovala koľko stojí
jeden tréning motokár, z čoho jasne vyplýva, že sa jedná o jednu z drahších aktivít pre maloleté deti.
Nechce maloletému dieťaťu brániť v tom, čo ho napĺňa a baví a tobôž nie, keď vie, že je v možnostiach
aschopnostiachotcasanatomtokrúžkumaloletéhodieťaťapodieľať.Malazato,ževýdavkynamaloleté
dieťa sú odôvodnené a nie sú umelo navýšené, ako sa otec snaží vo svojom odvolaní deklarovať. Je

nevyhnutné prihliadnuť na fakt, že všetku osobnú starostlivosť o dieťa vykonáva sama, nakoľko toho
času má dieťa k otcovi negatívny postoj, nie však preto, že by ho manipulovala, alebo by dieťaťu bránila
v styku s otcom, ale je to kvôli otcovmu nevhodnému správaniu sa v minulosti k nej, aj k dieťaťu, čo
značne negatívne ovplyvnilo vzťah dieťaťa s otcom (vyplýva to aj zo znaleckého posudku č. 71/2023).
K vyjadreniu otca k jej odvolaniu uviedla, že otcom deklarovaný príjem nepovažuje za pravdivý. Dodala,

že na otca podávala trestné oznámenie v októbri 2022 za nebezpečné prenasledovanie, nakoľko otec
atakoval a obťažoval nielen ju, ale aj jej zamestnávateľa, právneho zástupcu, sudkyňu, autom stával
pred jej prácou a písal jej denne desiatky správ. Začiatkom roka 2023 podala na otca trestné oznámenie
z dôvodu, že jej odmietol odovzdať kľúče od bytu a posledné trestné oznámenie podala na neznámeho
páchateľa, nie priamo na otca, nakoľko ju v jej domácnosti niekto sledoval dronmi. Poznamenala, že

otec bagatelizuje zdravotný stav maloletého dieťaťa, dokonca aj po psychickej stránke. Spochybňuje
histamínovú intoleranciu maloletého dieťaťa, aj napriek tomu, že A. S. vo svojej lekárskej správe zo dňa
17.10.2023 uviedol, že maloleté dieťa má funkčný a kvantitatívny deficit diaminooxidázy, čo znamená,
že mu v tele chýbajú látky, ktoré dokážu odbúravať histaním a z tohto dôvodu jej odporučil odsledovať
vplyv potravín s vysokým histamínom a odporučil jej lieky v prípade vzniknutých ťažkostí. Maloleté dieťa

má často tráviace ťažkosti a bolesti brucha, preto ona dbá na to, aké potraviny konzumuje. Maloleté
dieťa sa prestalo stravovať v školskej jedálni a ona mu pravidelne varí doma. Poprela, že by maloleté
dieťa ovplyvňovala proti otcovi.
K námietke otca, že ona nedokáže pokryť všetky svoje výdavky z príjmu, ktorý deklaruje uviedla, že
na pojednávaní dňa 09.11.2023 potvrdila, že okrem príjmu zo závislej činnosti, dostáva ku svojej mzde

ešte finančný dar od zamestnávateľa a svoje vyššie výdavky dokáže uhradiť dočasne len vďaka tomu,
že tak ako aj otec, aj ona nadobudla finančné prostriedky v hodnote takmer 70.000,- Eur za predaj
nehnuteľnosti patriacej do BSM. Z týchto finančných prostriedkov tak zabezpečovala výdavky sebe
i maloletému dieťaťu.
Rozporovala otcom vyčíslené bežné mesačné výdavky maloletého dieťaťa, nakoľko tam otec opomenul

zahrnúť viaceré výdavky (napr. angličtina, motokáry a pod.). Otec sa o maloleté dieťa osobne nestará,
a preto ani nemôže vedieť, aké sú presné výdavky na maloleté dieťa, a to už tobôž nie, keď dokáže
bagatelizovať jeho zdravotný stav za účelom zníženia výdavkov na dieťa a následného zníženia jeho
výživného.

15. K odvolaniam rodičov sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že súhlasí s tvrdením matky, kedy
nestretávanie sa povinného rodiča s maloletým dieťaťom, či jeho úplný nezáujem, ak je celá starostlivosť
na pleciach preferenčného rodiča, je potrebné náležite zohľadniť v rámci vyživovacej povinnosti. Avšak
v prípade maloletého dieťaťa sa nedá hovoriť o nezáujme otca, či už s ohľadom na stretávanie sas maloletým dieťaťom, alebo na celkový nezáujem o maloleté dieťa. Otec vynakladá značné úsilie,
aby sa s maloletým dieťaťom stretával, vymýšľa program na dohodnuté stretnutia a dieťaťu opakovane
telefonuje. Z pozorovania počas stretnutia, odovzdávania maloletého na úrade a stretnutia rodičov mal

za to, že maloleté dieťa preberá postoj matky voči otcovi za svoj, je voči nemu negatívne naladené
a disponuje informáciami, ktorými by nemalo byť maloleté dieťa zaťažované. Počas stretnutia spolu
s kolíznym opatrovníkom sa postoj dieťaťa voči otcovi po odchode matky zmenil, dieťa sa k otcovi
správalo prirodzene, bez známok strachu, či odťažito. Matka bola kolíznym opatrovníkom upozornená
a bolo na ňu apelované, aby maloleté dieťa pozitívne motivovala, bez prezentovania svojho postoja voči

otcovi. V otázke výživného sa kolízny opatrovník pridržal názoru súdu prvej inštancie, mal za to, že
súd dostatočne preskúmal pomery na strane oboch rodičov, reflektoval na potreby maloletého dieťaťa
a jeho opodstatnené výdavky. Matka uvádzala zvýšené náklady na stravovanie maloletého vzhľadom na
diagnostikovanú histamínovú intoleranciu. Lekár A. S., imuno-alergológ maloletého dieťaťa, kolíznemu
opatrovníkovi uviedol, že v čase odberu krvi malo dieťa kolísavú hodnotu DAO, ktorý ovplyvňuje rozklad
histamínu, tento výsledok u dieťaťa je kolísavý a môže byť vo zvýšenej miere ovplyvnený stresovou

situáciou, čím môže byť i rodičovský konflikt. Lekár rodičom odovzdal lekársku správu, v ktorej odporučil
sledovanie účinkov potravín s vyšším obsahom histamínu, v prípade ťažkostí odporúča podávanie
výživového doplnku na pomoc s rozkladom histamínu. V prípade, ak ťažkosti maloletého neodznejú
a budú sa stupňovať, odporúča zvážiť gastroenterologické vyšetrenie. Kolízny opatrovník uviedol, že
takéto odporúčanie lekára nemôže mať za následok navýšenie nákladov na stravu maloletého, nakoľko

maloletý je vo fáze pozorovania potravín. Otec sa vo svojom odvolaní voči výroku o výživnom odvoláva
na svoj nedostatočný príjem, slabé možnosti uplatnenia sa na trhu práce vzhľadom na lokalitu, v ktorej
žije a na očakávaný prírastok v krátkej budúcnosti. Otec sa však sám rozhodol v akej lokalite bude žiť
a vychovávať svojho druhého potomka, pričom mu boli dostatočne známe pracovné možnosti danej
lokality. Nedostatočné pracovné príležitosti, slabý príjem, ktorý nezodpovedá pracovným schopnostiam

a predošlým zárobkovým pomerom otca a ani jeho ďalšia vyživovacia povinnosť nemôžu byť na ťarchu
maloletého dieťaťa. Mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne preskúmal pomery na stranách rodičov
a určil vyživovaciu povinnosť vo výške, ktorá je kompromisom medzi návrhmi rodičov a zohľadňuje
opodstatnené potreby dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

16. Otec v písomnom podaní zo dňa 28.05.2024 nazvanom ako „Vec: Oznámenie otca o nových
skutočnostiachvprávnejvecivedenejnaKrajskomsúdevTrnave,sp.zn.14CoP/47/2024“uviedol,žesa
mu dňa XX.XX.XXXX narodil syn (U. B.), čím mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému
dieťaťu. Jeho mesačné výdavky na novonarodené dieťa sú vo výške 400,- Eur (plienky v sume 60,-

Eur, mlieko v sume 70,- Eur, lieky, kvapky na koliky v sume 50,- Eur, oblečenie v sume 50,- Eur, hračky
a pomôcky v sume 50,- Eur, alikvótna časť z nájmu v sume 125,- Eur), čo je nevyhnutné zohľadňovať
pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté dieťa. Od 01.06.2023 má z dôvodu prekážky na strane
zamestnávateľa upravený trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa J. K. „L. M.“, kde mu je vyplácaný
funkčný plat vo výške 457,75 Eur brutto/mesiac. Od 15.02.2024 má dva nové trvalé pracovné pomery, a

touzamestnávateľaM.T.V.napozíciiITmanažérnaplnýúväzoksmesačnoumzdouvovýške850,-Eur
brutto a u zamestnávateľa M. G. V. M. na pozícii IT manažér na čiastočný úväzok s mesačnou mzdou vo
výške 500,- Eur brutto. Zdôraznil, že po celý čas hľadal prácu, robil všetko pre to, aby vykonával závislú
činnosť a dokázal si tak plniť aj svoju vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že nevykonáva funkciu konateľa
v žiadnej obchodnej spoločnosti, nie je ani spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti a nie je ani

podnikateľom SZČO. Nevlastní žiadne motorové vozidlo. Do práce sa každodenne prepravuje výlučne
vlakovou dopravou z mesta Levice do Bratislavy a naspäť, v Bratislave využíva mestskú hromadnú
dopravu, čím ho doprava len na prepravu do práce a späť stojí 167,- Eur. K svojím aktuálnym mesačným
výdavkom zahrnul náklady na bývanie vrátane energií na neho pripadajúcej časti v sume 187,50 Eur (z
celkovej sumy 500,- Eur odpočítal sumu 125,- Eur za maloletého U. a sumu 187,50 Eur ako príspevok

matky maloletého U. na spoločné bývanie), mobil, internet, TV v sume 35,- Eur, stravu v práci v sume
180,- Eur a stravu doma v sume 150,- Eur, oblečenie a drogériu v sume 30,- Eur, dopravu do práce
a bežnú dopravu za E. a späť v sume 250,- Eur, mimoriadne výdavky (zdravotná starostlivosť, lieky
a pod.) v sume 10,- Eur, dovolenku, voľný čas v sume 20,- Eur, novú vyživovaciu povinnosť v sume
200,- Eur (bol vykonaný odpočet 200,- Eur ako príspevok matky maloletého U. na maloletého U.).

Vzhľadom na svoj mesačný príjem v sume 1.807,75 Eur brutto, čo je v sume cca 1.250,- Eur netto, na
jeho preukázané odôvodnené výdavky s poukazom na aj novovzniknutú vyživovaciu povinnosť, žiadal
o určenie výživného na maloleté dieťa v súlade s vydanou metodikou MS SR na výpočet výživného, a toaj v rozsahu nižšieho ako ustanovuje percentuálna hodnota výšky výživného s poukazom na skutkový
stav veci, po zohľadnení všetkých odôvodnených výdavkov na jeho strane.
Tvrdil, že matka mu opakovane bráni v styku s maloletým dieťaťom, nerešpektuje ani právoplatný

rozsudok a opakovane porušuje výrok III. a IV. rozsudku.

17. K písomnému podaniu otca zo dňa 28.05.2024 sa vyjadrila matka tak, že mesačné výdavky na
otcovo novonarodené dieťa považuje za vysoko nadhodnotené, pričom ani z metodiky pre výpočet
výživnéhorodičovkdeťom,tzv.tabuľkovévýživnénevyplýva,žebypriemernévýdavkynanovonarodené

dieťa predstavovali sumu 400,- Eur pri otcom deklarovanom príjme. Ak by sa vychádzalo z otcom
deklarovaného príjmu 1.800,- Eur mesačne, výživné na jeho novonarodené dieťa predstavuje sumu
216,- Eur (12% z príjmu rodiča pri dieťati vo veku 0-5 rokov) a pokiaľ otec pri špecifikácii svojich
výdavkov uviedol výdavok na novú vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- Eur (nakoľko tu vykonal
odpočet vo výške 200,- Eur ako príspevok matky na maloleté dieťa), otec tak zavádza súd, keď najskôr
špecifikuje svoj mesačný výdavok na novorodenca vo výške 400,- Eur a neskôr vo výške 200,- Eur.

Poznamenala, že otec týmto svojím tvrdením potvrdil fakt, že na svoje druhé dieťa je ochotný bez
problémov uhrádzať náklady vo výške 400,- Eur (a to vykonáva aj osobnú starostlivosť o dieťa), pričom
na svoje prvorodené dieťa nie je ochotný uhrádzať ani primerané výživné potrebám dieťaťa. Otec tak
uprednostňuje vyživovaciu povinnosť jedného dieťaťa pred druhým, pričom obe maloleté deti by sa mali
rovnako podieľať na životnej úrovni otca. Keď je otec schopný uhrádzať výdavky na novonarodené

dieťa vo výške 400,- Eur, tak potom suma 500,- Eur, ktorú navrhuje ona na 11-ročné dieťa určite nie
je nadhodnotenou sumou. Namietala otcom vyčíslený výdavok na cestovanie za maloletým dieťaťom,
keďže otec od januára 2024 neprejavil o styk s maloletým dieťaťom žiadny záujem, a preto sa žiadne
cestovanie za dieťaťom do H. nerealizuje.
Poukázala na to, že má vedomosť, že otec si so svojom novou partnerkou postavil rodinný dom zapísaný

na LV č. XXXX, k. ú C., a hoci je na liste vlastníctva ako podielový vlastník okrem partnerky otca zapísaný
aj brat otca, domnieva sa, že je to len účelový krok otca, aby sa vyhol preukazovaniu svojich majetkových
pomerov pri stanovení výživného, pričom tento dom v skutočnosti patrí jemu a jeho partnerke.
Tvrdila, že disponuje informáciami ohľadom participácie otca v rôznych obchodných spoločnostiach,
ktorý hrubo zavádza súd, keď tvrdí, že nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti. Predložila

súdu výpis z Obchodného registra Českej republiky, z ktorého jasne vyplýva, že otec sa stal dňa
17.01.2024 spoločníkom obchodnej spoločnosti M. G. M., IČO: 211 43 323, so sídlom V. XXXX/XX, Brno.
Do času založenia tejto obchodnej spoločnosti, mal otec vytvorenú živnosť v oblasti pestovania plodín,
ktorá však v čase založenia spoločnosti zanikla. Matka má tiež vedomosť, že otec je v podpredsedníctve
asociácie bezpilotných lietajúcich prostriedkov a systémov. Dodala, že otec bol do augusta 2023

konateľom spoločnosti A. M., v ktorej figuruje ako spoločník matka otca a otec tak od novembra 2021
do augusta 2023 pôsobil ako konateľ, údajne kvôli tomu, aby svojej matke pomohol rozbehnúť firmu.
Otec po celý čas deklaroval, že táto firma nemala značné podnikateľké aktivity, avšak v roku 2022
jej tržby dosiahli sumu 30.000,- Eur (za ďalšie roky zrejme nebolo podané daňové priznanie). Keďže
k tejto obchodnej spoločnosti neexistuje žiadna webová stránka, e-shop, či nejaké relevantné dáta

poskytujúce informácie ohľadom činnosti spoločnosti domnieva sa, že táto spoločnosť bola vytvorená
len za účelom fakturácie činnosti, ktoré otec robieva vo svojom voľnom čase, napr. natáčanie videí,
reklám a pod.. Otec zámerne zapísal ako spoločníka svoju matku, aby sa opäť raz vyhol vykazovaniu
svojho príjmu. Uviedla, že otec bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti B., M., ktorá mala
značné obraty do roku 2021, avšak otec postupne utlmoval podnikateľské aktivity tejto spoločnosti

(postupne v priebehu konania o rozvod manželstva, pričom ich presúval na iné miesta) a v roku 2024
previedol svoj obchodný podiel. Dozvedela sa, že otec predával svoje auto za 12.499,- Eur a vzhľadom
k tomu, že inzerát s ponukou auta už nie je na internete dostupný je toho názoru, že otcovi sa vozidlo
zn. BMW podarilo predať. Bola toho názoru, že otec vykonáva podnikateľské aktivity na viacerých
miestach, pričom pred súdom deklaruje len minimálny príjem, ktorý dostáva, aby sa mohol stavať do

role insolventného rodiča, ktorý nedokáže jednému zo svojich detí uhradiť adekvátne výživné, a tým sa
chce zbaviť svojej vyživovacej povinnosti, resp. túto obmedziť na minimálnu sumu. Otec je teda schopný
uhrádzať ňou navrhované výživné, keďže je zamestnaný na trvalý pracovný pomer a popri tom vykonáva
aj ďalšie aktivity, za ktoré dostáva finančné ohodnotenie, resp. si za svoju činnosť vystavuje faktúry na
tretie osoby, či rôzne spoločnosti, v ktorých figuruje ako spoločník, alebo konateľ, resp. niektoré činnosti

robí tzv. „na čierno“.
Vo vzťahu k tvrdeniam otca, že bráni otcovi v styku s maloletým dieťaťom, nerešpektuje právoplatný
rozsudok a opakovane porušuje výrok III. a IV. rozsudku uviedla, že žiadne rozhodnutie neporušuje,keďže otec od januára 2024 neprejavil záujem o osobný styk s maloletým dieťaťom a telefonáty otca so
synom prebiehajú vždy, keď s tým maloletý súhlasí.

18. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec tak, že náklady na jeho novonarodené dieťa sú vo výške 400,-
Eur a svoju vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu znáša v podiele 200,- Eur. Potvrdil, že sa na
osobnejstarostlivostiomaloletéhoE.nepodieľapreto,ženemákdieťaťuprístup,nakoľkomatkaodmieta
akúkoľvek spoluprácu. Matka odmieta podporovať jeho styk s maloletým dieťaťom a v súčasnej dobe
má matka na dieťa výlučný vplyv, preto on podal návrh na zmenu osobnej starostlivosti o dieťa, na

základe čoho sa vedie na Okresnom súde Pezinok konanie pod sp. zn. 5P/142/2024. Okresný súd
Pezinok na základe návrhu kolízneho opatrovníka nariadil výchovné opatrenie, voči ktorému sa matka
odvolala. Kolízny opatrovník šetrením pomerov v rodine zistil, že matka úmyselne bráni jeho styku
s maloletým dieťaťom a robí všetko pre to, aby prehlbovala konflikty s ním, miesto toho, aby hľadala
riešenia v záujme maloletého E.. Dokonca uviedol, že sa bude potrebné zaoberať s otázkou prezverenia
maloletého dieťaťa jemu. Poprel, že by bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej v k. ú. C. na LV č.

XXXXažebybolspoločníkomvobchodnejspoločnostiM.G.M.,keďžespoločníkomtejtospoločnostisa
stal jeho otec (A. B., nar. XX.XX.XXXX). Potvrdil, že je členom podpredsedníctva asociácie bezpilotných
lietajúcich prostriedkov a systémov, ale z tejto činnosti nemá žiadny príjem, asociácia nemá žiadny zisk,
nakoľko čaká na legislatívnu zmenu ohľadom leteckého zákona, aby bol povolený projekt asociácie.
Dodal, že jeho účasť ako konateľa v spoločnosti A. M. v roku 2021 bola dokazovaná ešte v konaní vo veci

samej, pričom jedinou novou skutočnosťou je, že od augusta 2023 nie je ani konateľom tejto spoločnosti.
Obchodný podiel spoločnosti B. M. previedol na konkurznú spoločnosť, t. j. správcu konkurznej podstaty,
pretože spoločnosť išla do krachu. Poprel, že by bol niekedy vlastníkom motorového vozidla zn. BMW,
ktoré mal podľa matkinho tvrdenia predávať.

19. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Zotrvala na tom, že výživné na novonarodené dieťa vo výške
400,-Eurjenadhodnotené.Opätovneuviedla,žeotecneprejavilodjanuára2024žiadnusnahuoosobný
kontakt so synom, s jednou výnimkou, keď chcel v júli 2024 dieťa vziať na kúpalisko. Mala za to, že
otec podal nový návrh na zmenu rozhodnutia len dva mesiace po jeho právoplatnosti aj napriek tomu,
že sám nemá reálny záujem o syna, a to len preto, aby ju vytrestal. To matka odvodzuje od toho, že

približne v rovnakom období iniciovali nové súdne konanie starí rodičia maloletého dieťaťa (sp. zn.
5P/77/2024) a dokonca aj prastará matka (sp. zn. 5P/67/2024), ktorí sa dožadujú styku s maloletým
dieťaťom. Na Okresnom súde Pezinok sú tak ďalšie tri nové aktuálne konania. Poprela, že by ona, či jej
právna zástupkyňa boli tými, kto neustále vytvára konflikty, naopak je toho názoru, že konfliktné situácie
vytvára otec. Uviedla, že otec zamedzuje maloletému dieťaťu v hospodárení s vlastnými finančnými

prostriedkami, ktoré si samé zarobilo účinkovaním v reklame M. tým, že mu nechce dovoliť, aby si kúpilo
výkonnejší počítač. Tvrdila, že zápis otca maloletého dieťaťa ako spoločníka v spoločnosti M. G. G. bol
len účelovým krokom otca.

20. K odvolaniam rodičov sa vyjadrila Krajská prokuratúra Bratislava tak, že zníženie sumy výživného

na 150,- Eur mesačne, ako to navrhuje otec, nepovažuje za zodpovedajúce potrebám a najlepšiemu
záujmu maloletého dieťaťa, ani životnej úrovni otca, na ktorej má maloleté dieťa právo sa podieľať. Ak
otecuviedol,žestarostlivosťodruhéhosyna,narodenéhovmarci2024,stojícelkovo400,-Eurmesačne,
nekorešponduje s tým jeho predstava, že starostlivosť o 11-ročného E. by mala stáť 300,- Eur mesačne.
Náklady na výchovu a výživu 11-ročného dieťaťa sú nepochybne vyššie ako pri novorodencovi, čo otec

opomína. Z ním uvedených výdavkov na druhého syna vyplýva, že jeho príjem musí byť vyšší ako
ho deklaruje súdu a je v jeho možnostiach poskytnúť finančné zabezpečenie starostlivosti maloletého
E. vo vyššej výške ako navrhovaných 150,- Eur. Otec v odvolaní, ani vo vyjadreniach neuviedol také
skutočnosti,ktorébyodôvodňovalizníženiejemuurčenejvyživovacejpovinnosti.Malazato,žesúdprvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav ohľadne pomerov na strane oboch rodičov, prihliadol na potreby

maloletého dieťaťa a jeho oprávnené výdavky a správne určil vyživovaciu povinnosť na maloletého E.
v sume 250,- Eur mesačne. Zvýšenie sumy výživného na 500,- Eur mesačne, ako to navrhuje matka,
sa v tomto ohľade doposiaľ javí ako neprimerané, avšak ak by sa potvrdili tvrdenia matky ohľadom
majetkových pomerov otca a jeho príjmov, ktoré má údajne zatajovať, zvýšenie vyživovacej povinnosti
na 300 až 350,- Eur by bolo primerané. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil, resp. zmenil tak, že otec bude zaviazaný k plateniu výživného vo vyššej výške,
než určil súd prvej inštancie.21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolania podali
včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolania mali zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65
a § 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP) a dospel k záveru, že
odvolania rodičov sú dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku

V. a súvisiacom výroku VI. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

22. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľa (otca) na
rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu.
Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody rodičov predostreté v odvolaniach je

preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného na maloleté
dieťa.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

24. Podstatou odvolacích námietok oboch rodičov boli nedostatky v skutkových zisteniach súdu prvej
inštancie,vporušeníprávanaspravodlivýprocesazároveňnedostatočnéodôvodnenierozsudku,keďže
sa súd nezaoberal podstatnými skutočnosťami, ktoré mali význam pre ustálenie výšky výživného na
maloleté dieťa.

25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
pred v konaní pred odvolacím súdom.

26. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného
práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i čl. 46a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov a tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak
uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.),

patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález z 12.05.2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozsudok z 27.04.2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

27. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods.
2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

28. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

29. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia

(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj

z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto
ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť
č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a

dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.

21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj
uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdeniarozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom
prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

30. Porovnávajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v časti o určení
výživného na maloleté dieťa s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi
dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie obsiahlo opisuje obsah podaní účastníkov, obsah listinných
dôkazov, ktoré uvádza vzostupne s uvedením konkrétnych čísel listov, na ktorých sa nachádzajú,

avšak preskúmavaný rozsudok nenapĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Odôvodnenie
rozhodnutia nemá byť súhrnom súdneho spisu, ale má mať logickú nadväznosť medzi skutkovými
zisteniami zistenými v procese dokazovania, úvahami súdu o hodnotení dôkazov a jeho právnymi
závermi. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu
nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu v napadnutom výroku relevantné myšlienkové postupy a úvahy,
ktoré viedli súd prvej inštancie k takému spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver

o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci vo vzťahu k napadnutému výroku,
keď odôvodnenie jeho rozsudku vo vzťahu k napadnutému výroku je zmätočné a nepresvedčivé, bez
odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté dieťa uvádzal, že vychádzal
z veku a odôvodnených potrieb dieťaťa, vzal do úvahy príspevok zo strany matky a zárobkové
a majetkové možnosti a schopnosti otca. Súd prvej inštancie vychádzal z vyčíslenia priemerných
mesačných nákladov na maloleté dieťa matkou, ktorá výdavky na maloleté dieťa uvádzala najskôr

v sume 617,- Eur (ktoré pozostávali z poplatku za ZRPŠ ročne v sume 30,- Eur, mesačne v sume
2,50 Eur, ŠKD v sume 70,- Eur polročne, mesačne v sume 11,66 Eur, triedny fond v sume 30,- Eur
ročne, mesačne v sume 2,50 Eur, ŠJ v sume 200,- Eur ročne, mesačne v sume 16,67 Eur, tanečnú
v sume 260,- Eur ročne, mesačne v sume 21,67 Eur, bicie v sume 40,- Eur mesačne, angličtinu v
sume 46,- Eur mesačne, školské pomôcky v sume 52,- Eur mesačne, lieky a zdravotnú starostlivosť

v sume 30,- Eur mesačne, ošatenia v sume 80,- Eur mesačne, školských potrieb v sume 10,- Eur
mesačne, vreckového v sume 10,- Eur mesačne, cestovného v sume 70,- Eur mesačne, stravy v sume
200,- Eur mesačne, hygienických potrieb v sume 30,- Eur mesačne a voľnočasových aktivít v sume
40,- Eur mesačne) a neskôr v sume 632,88 Eur. Síce uviedol, že matkou vyčíslené výdavky na maloleté
dieťa považuje za nadsadené, najmä v časti vyčíslenej stravy v sume 300,- Eur mesačne, ošatenia

v sume 80,- Eur mesačne a cestovného v sume 70,- Eur mesačne, avšak ďalej sa už nezaoberal tým,
v akej výške sú tieto „nadsadené výdavky“ opodstatnené, teda neurčil konkrétnu výšku priemerných
mesačných odôvodnených výdavkov na maloleté dieťa ich špecifikáciou.
Na strane otca konštatoval, že otec podniká, je konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti,
nevysporiadal sa však s príjmami otca z podnikania, ako aj z obchodnej spoločnosti, keď uvádzal aký bol

základ dane a daň na úhradu z jednotlivých daňových priznaní za konkrétne roky. Skutočnosť, že otec
bol aj konateľom v spoločnosti A. M., žiadnym spôsobom z hľadiska zárobkových pomerov nevyhodnotil,
len stroho skonštatoval, že otec doklad o príjme nepredložil. Do úvahy vzal jeho príjem zo zamestnania
(J. K. „L. M.“), ktoré bez zdôvodnenia rozdeľoval do časových intervalov od augusta 2020 do októbra
2021, februára 2022 a od augusta 2020 do februára 2022. Na otázku okresného prokurátora otec k jeho

priemernému mesačnému netto príjmu uviedol, že tento predstavuje spolu 800,- Eur. Súd prvej inštancie
už len dodal, že nehnuteľnosť, ktorú mali rodičia v BSM bola v priebehu súdneho konania predaná
a každý z rodičov mal vyplatenú sumu 69.483,97 Eur. Pri určení výživného prihliadol na to, že otec
maloletému dieťaťu šetrí mesačne v sume 25,- Eur a poskytuje mu vecné dary, nie v bežnej, ale vyššej
hodnote.

Pokiaľ súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného dospel k záveru o primeranosti výšky výživného
na maloleté dieťa v sume 250,- Eur mesačne, odvolaciemu súdu nezostáva iné, než konštatovať, že
rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne a zrozumiteľne zdôvodnený.

32. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku V. konštatuje aj pochybenie

súdu v právnom posúdení veci. I keď súd prvej inštancie zvolil správne zákonné ustanovenia, nesprávne
ich aplikoval. Konkrétne sa jedná o § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.33. Predovšetkým treba poukázať na skutočnosť, že na strane oprávneného dieťaťa sú základným
kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté
v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné

denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže
ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť
uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov
a samotná dôvodnosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne
dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem

odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa.

34. Je nutné, aby súd v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa vychádzal z odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa, ktoré musia byť v konaní náležite zisťované. Základnou podmienkou správneho
určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, ktoré sa musí
reálne urobiť tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP).

Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa
rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie
všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tak aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady
na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb ako sú napríklad bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady

súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne
primerané náklady na mobilný telefón.

35. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na maloleté dieťa, môže súd
pristúpiťkurčeniumiery,ktorousanastanovenýchmesačnýchnákladochbudepodieľaťkaždýzrodičov.

Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho ktorého rodiča, majetkové
pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti
aj osobnou starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej
povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je
preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť

o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má
v prvom rade zabezpečiť výživu všetkých svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Nemožno
tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z.
z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prídavku na dieťa“).

36. Súd sa vôbec nezaoberal ani výdavkami rodičov, ktorých výšku nezadefinoval, ani nevyhodnotil
z pohľadu nevyhnutnosti vynaloženia konkrétnych výdavkov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, z čoho vyplýva, že súd je povinný vyhodnotiť
výdavky rodičov a ustáliť, ktoré konkrétne výdavky a v akej výške považuje za nevyhnutné, ktoré nie a
z akých dôvodov, pričom tento záver treba tiež premietnuť zrozumiteľným spôsobom do rozhodnutia.

37. V mimosporových konaniach je súd povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Účastníci sú síce

povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie (§ 32 ods. 1 CMP), no musí
ísť o tvrdenia overiteľné dokazovaním. Na účel splnenia povinnosti zistiť skutočný stav veci musí súd v
mimosporovomkonanívzásadevykonaťajinédôkazy,akonavrhliúčastníci(§36CMP).Osvojiťsimôže
len zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, a to tiež len vtedy, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti a iba
ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním (§ 37 CMP). Civilný mimosporový poriadok identifikuje

rozsah zisťovania skutkového základu a rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto
zákona skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotno-právneho rozsahu práv,
povinností a právom chránených záujmov.

38. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení

súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za
následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov, napriek preneseniu na
ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie, je stále prieskum správnosti rozhodnutí
súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania).39. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania
na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného

dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci
i v tomto stupni a do tretice tiež vypracovanie rozhodnutia majúceho konanie skončiť s odôvodnením
zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V.
a súvisiacom výroku VI. zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu porušenia procesných práv
účastníkov konania do takej miery, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces, pričom tento

nedostatok nie je možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, ako aj podľa § 389 ods. 1 písm. c)
CSP, a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

40. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu bude
vec znova prejednať, ustáliť a špecifikovať výdavky maloletého dieťaťa v zmysle pokynov uvedených
vyššie, posúdiť ich dôvodnosť v závislosti od zistenej životnej úrovne rodičov, zistiť a zrozumiteľne

vyhodnotiť zárobkové (aj potenciálne) a majetkové schopnosti a možnosti oboch rodičov. Úlohou súdu
prvej inštancie bude sústredene sa zaoberať a vyhodnotiť účasť otca v obchodných spoločnostiach,
riadnezistiťhospodárskevýsledkyspoločnostiB.M.(vobdobírokov2020-2023)azabezpečiťsidaňové
priznania k dani z príjmov právnickej osoby - spoločnosti B. M. za rok 2021, 2023, účtovné závierky
za roky 2021, 2022, 2023 a konkrétne zistenia premietnuť do svojich úvah na podporu primeranosti

určeného výživného. Súd prvej inštancie určí konkrétnu sumu priemerného čistého mesačného príjmu
toho ktorého rodiča, na strane otca vrátane jeho príjmu z podnikateľskej činnosti, ako aj jeho účasti
v obchodných spoločnostiach za obdobie, počas ktorého nemal len príjem zo závislej činnosti, následne
s reflektovaním na zmenu v jeho zárobkových pomeroch, keď tvrdí, že má už len príjem zo závislej
činnosti, ako aj prípadným uplatnením potencionality príjmov, pokiaľ dôjde k záveru že zistené príjmy

otca nezodpovedajú jeho možnostiam a schopnostiam. Na strane matky je potrebné vyhodnotiť nielen
jej oficiálny príjem zo zamestnania, ale tiež iný príjem, ktorý dosahuje (podľa jej tvrdení formou
daru). Rovnako je potrebné ustáliť aj výdavky rodičov, posúdiť ich opodstatnenosť, ich skutočné
vynakladanie overiť. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. Okrem
príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,

hnuteľným veciam vyššej hodnoty (napr. motorové vozidlo), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných
ústavoch a pod..
Odvolací súd poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a jeho
určenie je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu,
určitou pomôckou môže byť aj Metodika pre výpočet výživného zverejnená Ministerstvom spravodlivosti

SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné
postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende a môže súdu slúžiť ako nezáväzná
pomôcka.
Opätovne súd prvej inštancie rozhodne nielen o bežnom výživnom, ale v prípade potreby aj o zročnom
výživnom za obdobie od právoplatnosti rozvodu manželstva.

41. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci rozhodne po dôslednom
zistení skutočného stavu, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188
o § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182
CSP). Pri vyhodnotení výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie

argumenty oboch rodičov, tieto posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje
novérozhodnutiesúdprvejinštancieriadneodôvodnívsúladesustanovením§220CSPtak,abyprávne
závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom
vedúce, boli logické a presvedčivé.

42. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).