Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124212998
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124212998.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. A. E. XXX, zastúpenej JUDr. Michaelou Lapuníkovou, advokátkou so sídlom Stred 60/55, 017 01
Považská Bystrica, IČO: 42 137 535 proti žalovanému

E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, A. G., zastúpenému Advokátska kancelária ŠTRBÁŇ s.r.o.,
so sídlom Dvory 1932, Púchov,
IČO: 36 867 454, v spore o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 82C/67/2024-35 zo dňa
22. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým

súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nevstupovať po dobu 12 mesiacov od vykonateľnosti
tohto uznesenia do domu súp. č. XXX, k. ú. D. A. E. vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť
nepribližovať sa k osobe žalobkyne na menej ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch
v občianskom súdnom konaní
a trestnom konaní, a vo výroku o trovách konania, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov

konania proti žalovanému v rozsahu 33 %.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol žalovaný poučený o možnosti podať proti
žalobkyni žalobu, ktorou sa bude domáhať priznania práva priblížiť sa k žalobkyni s tým, že ak súd tejto
žalobe vyhovie aj bez návrhu zruší nariadené neodkladné opatrenie, odvolací súd m e n í tak, že
súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy

spôsobenej výkonom nariadeného neodkladného opatrenia. Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší,
ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

III. Odvolací súd z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým
bola uložená povinnosť žalobkyni, aby do 30 dní od doručenia napadnutého uznesenia podala voči
žalovanému žalobu o vypratanie rodinného domu súp. č. XXX,

k. ú. D. A. E..

IV. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nevstupovať po dobu 12 mesiacov od
vykonateľnosti tohto uznesenia do domu súp. č. XXX, k. ú. D. A. E.. Žalobkyni uložil, aby do 30 dní od

doručenia tohto uznesenia podala voči žalovanému žalobuo vypratanie rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. D. A. E.. Žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa
k osobe žalobkyne na menej ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom
súdnom konaní a trestnom konaní. Poučil žalovaného

omožnostipodaťprotižalobkynižalobu,ktorousabudedomáhaťpriznaniaprávapriblížiťsakžalobkyni.
Ak súd takejto žalobe vyhovie, súd aj bez návrhu zruší toto uznesenie
o neodkladnom opatrení. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 33,33 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd vydal neodkladné
opatrenie, ktorým nariadi žalovanému vypratať sa z domu súp. č. XXX a z parciel KNC XX, XX, XX, XX,
XX/X, k.ú. D. A. E., aby žalovanému nariadil, aby po dobu 12 mesiacov nevstupoval do domu so súp.
č. XXX a na pozemky KNC č. XX, XX, XX, XX, XX/X,
k.ú. D. A. E. a aby žalovanému nariadil, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k

žalobkyni. Žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným sú manželia a že bývajú spolu s 2 maloletými deťmi v
rodinnom dome na adrese D. A. E. XXX.
V máji 2024 podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že manžel v neprimeranej miere požíva
alkohol, gembluje, správa sa voči nej hrubo a uráža ju. Od podania návrhu na rozvod sa správanie
žalovaného výrazne zhoršilo, pričom do 17.08.2024 boli tieto útoky výlučne slovné. Svedkami slovných

útokov a psychického nátlaku boli často aj maloleté deti. Žalovaný pije viackrát denne pivo. Vo večerných
hodinách dňa 17.08.2024 manžel fyzicky zaútočil na žalobkyňu tak, že ju chytil pod krk a 2 krát ju
udrel do hrudníka. Žalobkyňa pritom trpí svalovou distrofiou a akékoľvek otrasy alebo nárazy sú pre
ňu veľmi nebezpečné. Dňa 17.08.2024 hliadka PZ uložila žalovanému blokovú pokutu a napomenutie.
Žalobkyňa dňa 20.08.2024 podala voči žalovanému trestné oznámenie vo veci podozrenia z trestného

činu týrania blízkej osoby. Dňa 19.08.2024 bola na ošetrení u obvodnej lekárky, ktorá ju poslala na
RTG vyšetrenie, odkiaľ zase poslali žalobkyňu do chirurgickej ambulancie, kde jej nasadili fixačný
golier z dôvodu natiahnutia krčného svalu. Žalobkyňa odôvodňovala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia aj tým, že žalovaný je osobou s nátlakovou povahou
a úmyselne vytvára situácie ako napr. schovávanie topánok, kabelky a mobilu žalobkyne, prestrihnutie

kábla od internetu, utrhnutie prívodu vody do práčky, atď. Žalovaný žalobkyni vulgárne a posmešne
nadáva a ponižuje deti, hlavne syna. Syn po incidente s políciou začal spávať s nožom, aby matku
chránil. Žalovaný sa od mája 2024 nezaujíma o deti a žalobkyňu neustále vydiera 4 podmienkami,
ktoré musí splniť, aby sa odsťahoval (vzdanie sa nároku na polovicu bytu, vyplatenie 65.000 Eur,
nepožadovanie výživného viac ako 200 Eur...). Žalobkyňa uviedla, že je výlučnou vlastníčkou domu súp.

č. XXX a sú spolu so žalovaným tiež bezpodielovými spoluvlastníkmi 3-izbového bytu v A. G., v ktorom
býva matka žalovaného a môže v ňom teda bývať aj žalovaný. Žalovaný má tiež dostatočný príjem na
to, aby si prenajal byt.

1.3. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že žalobkyňa vo vyjadrení z 18.07.2024 uviedla, že

po podaní žiadosti o rozvod sa jej manžel pýtal, čo bude robiť, keď si zlomí nohu a ruku, ako bude variť a
šoférovať. Vyhrozil sa jej, že ak nestiahne žiadosť o rozvod, tak to bude kruté a dlhé, že dňa 07.07.2024
zdôraznil, že ak nestiahne žiadosť o rozvod tak to oľutuje a ešte ho bude prosiť o odpustenie, že dňa
09.07.2024 ju obvinil, že ničí manželstvo, že nechce stiahnuť žiadosť o rozvod, ale že nemá šancu nad
ním vyhrať, že on rozvodu zabráni a že ak ich náhodou za rok rozvedú, tak aj naďalej budú spolu bývať

ešte rok a to si za klobúk nedá. V ďalšom považoval za osvedčené aj to, že mal. E. C. dňa 19.08.2024
na pohovore na úrade práce uviedol, že jeho otec ničí veľa vecí, fyzicky ho nenapáda, ale psychicky ho
tyranizuje. Otec sa teraz veľmi zmenil, pije alkohol a tipuje. Nič iné ho nezaujíma. Teda zaujíma ho to,
ako im robiť zle. Často nadáva vulgárne jeho mame. Teraz spáva v izbe s mamou. Otec im zobral kľúče,
aby sa nemohli zamknúť. Žalobkyňa bola dňa 19.08.2024 vyšetrená E. H. I. s diagnózou ,,algie C úseku

chrbtice“, pričom bola dňa 19.08.2024 vyšetrená aj E. J. E. so záverom ,,algie pri retroflexii v oblasti C
5-7, palpačná citlivosť“ s tým, že RTG vyšetrenie zistilo napriamenú
C lordózu a s tým, že ako liečba bol predpísaný stabilizačný obväz krku a analgetické masti. Dňa
20.08.2024 podala na OR PZ v Považskej Bystrici trestné oznámenie vo veci podozrenia
z trestného činu týrania blízkej osoby.

1.4. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že žalobkyňa je osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím, že listom zo dňa 05.06.2024 vyzvala žalovaného, aby vypratal okrem iného rodinný dom
súp. č. XXX, ktorého je výlučnou vlastníčkou ako aj parcielKNC č. XX, XX, XX, XX, XX/X a XX/X všetko k.ú. D. A. E., že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu
č. X, v obytnom dome súp. č. XXXX, k.ú. A. G., a že jeho čistá mzda v máji 2024 predstavovala sumu
3.159,33 Eur.

1.5. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené aj to, že žalobkyňa do zápisnice
o trestnom oznámení dňa 20.08.2024 uviedla o.i. že na začiatku roka 2022 jej bola diagnostikovaná
svalová distrofia, že od mája 2020 sa situácia ich manželstva pomaly začala zhoršovať, pribúdal alkohol
a v nemalej miere aj stávkovanie. Dňa 17.08.2024 sa stalo to, že ona zapla nahrávanie na mobile,

žalovaný si to všimol a tak jej telefón zobral a vyhodil ho na trávnik. Keď žalobkyňa chcela ísť pre telefón,
žalovaný ju chytil pod krk, ona ho rukami chcela odtlačiť a on ju dlaňou 2 krát udrel do hrudníka. Syn
zavolal políciu, prišla policajná hliadka, ktorá dala žalovanému blokovú pokutu a dohovor. Keď polícia
odišla, žalovaný ju hneď vysmial, že sa na nej zabávali, že aká je trápna.

1.6. Súd prvej inštancie na zistený stav aplikoval ustanovenia § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), § 325 ods.

2 písm. h) Civilného sporového poriadku.

1.7. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uzavrel, že pokiaľ žalobkyňa v podanom návrhu tvrdila, že
žalovaný na ňu dňa 17.08.2024 fyzicky zaútočil tak, že ju chytil pod krk
a 2 krát ju udrel do hrudníka, žalovaná toto svoje tvrdenie osvedčila lekárskymi správami. Tieto správy

totiž skutočne potvrdzujú, že u žalobkyne boli diagnostikované algie
(t. j. bolesti) chrbtice a palpačná citlivosť a ako liečba jej bol predpísaný stabilizačný obväz krku.
Vzhľadom na horeuvedené potom dospel k záveru, že žalovaný je dôvodne podozrivý
z násilia spáchaného voči žalobkyni - a preto žalovanému uložil, aby dočasne nevstupoval do domu súp.
č. XXX. V súvislosti s nevstupovaním žalovaného do domu v zmysle § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni,

aby podala žalobu vo veci samej. Pretože žalobkyňa v konaní osvedčila, že žalovaný ju dňa 17.08.2024
chytil pod krk a 2 krát ju udrel do hrudníka, súd prvej inštancie dospel k záveru, že prípadné ďalšie
priblíženie sa žalovaného k žalobkyni by mohlo ohrozovať aj jej telesnú integritu; preto žalovanému
uložil, aby sa k žalobkyni nepribližoval.

1.8. Nariadeným neodkladným opatrením (t. j. zákazom priblíženia) sa dosiahla trvalá úprava pomerov,
preto žalobkyni v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuložil podať žalobu vo veci samej. Pre prípad, ak by
žalovaný bol názoru, že má predsa právo približovať sa k žalobkyni, v zmysle § 337 CSP poučil ho
o možnosti podať žalobu vo veci samej.

1.9. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v časti,
v ktorej sa žalobkyňa domáhala aj toho, aby nariadil žalovanému vypratať sa z domu súp. č. XXX.
Zdôraznil, že hoci zjavne práve tá skutočnosť, že žalovaný býva v dome, ktorý patrí žalobkyni (čím
zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne) mu zjednodušila spáchanie násilia voči žalovanej, treba si
uvedomiť, že zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je iba to, aby bola

poskytnutá žalobkyni ochrana pred fyzickým násilím - zmyslom tohto neodkladného opatrenia však nie
je poskytnutie ochrany pred zásahmi do vlastníckeho práva žalobkyne. Naviac zákaz vstupovať do domu
má prakticky také isté dopady, ako vypratanie žalovaného z predmetného domu.

1.10. Keďže žalobkyňa mala vo veci úspech iba čiastočný (súd vyhovel iba návrhom na zákaz vstupu

do obydlia a na zákaz priblíženia, pričom však návrh na vypratanie bol zamietnutý), žalobkyni priznal
1/3-inu trov.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa proti výroku, ktorým súd prvej
inštancie uložil žalobkyni, aby do 30 dní od doručenia napadnutého uznesenia podala voči žalovanému

žalobu o vypratanie rodinného domu súpisné číslo XXX,
k. ú. D. A. E., a to z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý
výrok zrušiť.

2.2. Mala za to, že k tejto povinnosti nemala byť zaviazaná, keďže jej návrh na vypratanie žalovaného
z rodinného domu bol zamietnutý a vypratanie žalovaného z rodinného domu nebolo nariadené.
Poukázala na ustanovenie § 336 ods. 1 CSP a dôvodila, že uložením zákazu vstupu žalovaného do
obydlia sa dosiahla trvalá úprava pomerov medzi stranami. Žalovaný sa z predmetného rodinného domuodsťahoval, žalobkyňa nie je rušená vo výkone svojho výlučného vlastníckeho práva k rodinnému domu.
Súd prvej inštancie s uvedeným výrokom neprimerane zaťažil žalobkyňu povinnosťou podať v určenej
lehote voči žalovanému žalobu

o vypratanie rodinného domu, ktorá už nie je potrebná.

3.1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný proti výrokom, ktorým súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nevstupovať po dobu 12 mesiacov od vykonateľnosti
napadnutého uznesenia do rodinného domu súpisné číslo XXX,

k. ú. D. A. E., ďalej voči výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa
k osobe žalobkyne na menej ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom
súdnom konaní a trestnom konaní, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/,
h/ CSP. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

alternatívne toto zmeniť v zmysle § 388 CSP a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak
prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

3.2. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal výlučne z tvrdení žalobkyne obsiahnutých

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z dôkazov ňou predložených. Nevykonal však
žalobkyňou navrhnutý dôkaz a to vyžiadanie úradného záznamu spísaného privolanými službu
konajúcimi príslušníkmi policajného zboru o predmetnej udalosti zo dňa 17.08.2024 kedy malo dôjsť
k údajnému fyzickému útoku žalovaného na žalobkyňu. Podľa názoru žalovaného od vykonania tohto
dôkazu je priamo závislé správne skutkové tvrdenie

a vyhodnotenie prejednávanej veci. Žalovaný v odvolacom konaní predmetný úradný záznam predložil
v anonymizovanej forme. Dal do pozornosti, že záznam neobsahuje ani zmienku
o údajnom chytení pod krk, ktorého sa mal žalovaný na žalobkyni počas incidentu dopustiť.
V ďalšom žalovaný podrobne popísal udalosti zo dňa 17.08.2024 z jeho pohľadu, kategoricky popierajúc
fyzický útok na žalobkyňu, naopak tvrdiac, že sa bránil jej útoku.

3.3. V ďalšom žalovaný rozoberal zdravotný stav žalobkyne tvrdiac, že to bolo práve jej ochorenie, ktoré
mohlo spôsobiť žalobkyňou popisované bolesti v oblasti chrbtice popisované v lekárskom vyšetrení E.
H. I. dňa 19.08.2024, teda 2 dni po incidente.

3.4. Uviedol, že po vydaní neodkladného opatrenia sa konalo rozvodové pojednávanie strán sporu, na
ktorom súhlasil s návrhom na rozvod podaným žalobkyňou, manželstvo bolo rozvedené a schválená
dohoda rodičov o príspevku na výživu maloletých detí. Poprel tvrdenia žalobkyne o údajnom psychickom
týraní jej osoby z jeho strany prostredníctvom urážok, zraňujúcich slov či poznámok na jej adresu a
konanie žalobkyne považoval za účelové

a vykonštruované v snahe urýchliť prebiehajúce rozvodové konanie.

3.5. V ďalšom zdôraznil, že nemá záujem kontaktovať žalobkyňu alebo sa s ňou stretávať nad rámec
nevyhnutných procesných úkonov a úkonov súvisiacich s ich maloletými deťmi. Nariadené neodkladné
opatrenie však poskytuje žalobkyni prakticky neobmedzený priestor

na zneužívanie opatrenia podľa vlastnej ľubovôle a volanie policajnej hliadky v každom potenciálnom
prípade porušenia tohto opatrenia, napríklad v prípade rodičovských združení, kde nie je objektívne
možné zaistiť požadovanú vzdialenosť. Žalovaný odo dňa 23.08.2024 býva v prenajatom byte vo K. J.,
pracuje v J. a svojej voľno časové aktivity trávi v priestoroch, ktoré žalobkyňa nenavštevuje. Na základe
uvedeného namietal existenciu dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia §

325 ods. 2 písm. h) v čase jeho vydania, tvrdiac, že žiadny takýto dôvod neexistoval.

3.6. K zákazu vstupu do predmetnej nehnuteľnosti uviedol, že od 23.08.2024 kedy odišiel na nočnú
smenu sa viac do rodinného domu nevrátil, so žalobkyňou sú toho času rozvedení, neplánuje návrat
do spoločnej domácnosti, avšak uvedené opatrenie mu fakticky znemožňuje odniesť z rodinného domu

osobné veci čím dochádza k zásahu do dispozičnej zložky jeho vlastníckeho práva.3.7. V závere odvolania zdôraznil, že na základe tvrdených a preukázaných skutočností uvedených v
odvolaní osvedčil, že dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP
v čase jeho vydania neexistoval.

4.1. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 09.10.2024 k odvolaniu žalovaného navrhla odvolaciemu
súdu žalovaným napadnuté výroky uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4.2. Zdôraznila, že potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi trvá a túto osvedčila už v

podanomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Poprelaviacerétvrdeniažalovanéhouvádzané
v odvolaní ako nepravdivé a zavádzajúce a zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu.
Poprela, že by zranenia boli spôsobené jej ochorením o čom priložila správy ošetrujúcich lekárov.
Naviac predložila úradný záznam ÚPSVaR zo dňa 19.08.2024, z ktorého vyplýva, že maloleté deti
uviedli v zázname spísanom na úrade práce, že žalovaný sa správa v spoločnej domácnosti dlhodobo
nevhodne tyranizuje ich a poškodzuje veci. Zdôraznila, že ňou uvedené tvrdenia v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia sú pravdivé, podložené listinnými dôkazmi a nariadené neodkladné opatrenie,
okrem ňou odvolaním napadnutého výroku, je dôvodné a nevyhnutné na ochranu žalobkyne pred
psychickým a fyzickým násilím žalovaného.

5.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04.11.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach,

rozoberal zdravotný stav žalobkyne, úroveň vzájomnej komunikácie oboch účastníkov, tvrdiac, že
žalobkyňa sa vyhráža žalovanému súdnym výkonom rozhodnutia, trestným konaním, exekúciou či
privolaním polície. V ďalšom popisoval okolnosti jeho príspevkov na výživu maloletých detí a stretnutia
účastníkovnašportovýchaktivitáchsyna.Zdôraznil,žežiadazrušiťneodkladnéopatreniepredovšetkým
z toho dôvodu, aby sa dostal k svojim osobným veciam, najmä k zimným pneumatikám.

5.2. Zotrval na popise incidentu medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 17.08.2024 tak, ako ho opísal v
podanom odvolaní zdôrazňujúc, že blokovú pokutu na mieste zaplatil nie preto, že si bol vedomý svojho
násilného správania voči žalobkyni ako sa to ona snaží prezentovať vo svojom vyjadrení, ale výlučne
z dôvodu, že 10 Eur mu v danom okamihu jednoducho nestálo za to, aby v noci cestoval na oddelenie

policajného zboru a tam osobne spisoval okolnosti predmetného incidentu, ktoré už raz opísal na mieste
vyslanej hliadke policajného zboru.

6.1. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 02.12.2024 zotrvala na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach, poprela tvrdenia žalovaného, tieto mala za zavádzajúce, snažiace sa o neustály psychický

nátlak na ňu a navodenie pocitu strachu žalobkyne. Zdôraznila, že dňa 17.08.2024 sa okolnosti stali tak,
ako ich popísala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo vyplýva aj z úradného záznamu
policajného zboru. V ňom žalovaný uviedol, že „odsotil svoju manželku, pričom intenzitou to mohla brať
ako úder“ Žalovaný sa svojím konaním dopustil priestupku, za čo mu bola udelená bloková pokuta, ktorú
na mieste zaplatil, a s ktorou súhlasil. Nerozporoval skutočnosť, že žalobkyňu 2 krát udrel do oblasti

hrudného koša a toto sa uvádza aj v zázname polície. Žalobkyňa je osobou
sťažkýmzdravotnýmpostihnutímočommalžalovanývedomosť.Vyjadreniežalovaného,že„munestálo
za to„ v noci cestovať na oddelenie policajného zboru a tam osobne spisovať okolnosti predmetného
incidentu, je z pohľadu krivo obvineného človeka nepochopiteľné.

6.2. V ďalšom žalobkyňa poprela jej údajné vyhrážky žalovanému podaním žaloby
o vypratanie, pretože toto jej bolo nariadené neodkladných opatrením. Rovnako poprela vyhrážky
exekúciou a podaním trestného oznámenia, popisovala spôsob prispievania žalovaným na výživu
maloletých detí, ich stretnutia na športovom podujatí syna a neochotu prispievať na výživné.

7.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2024 k odvolaniu žalobkyne voči výroku, ktorým jej
bola uložená povinnosť podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Navrhol tento výrok ako vecne správny
potvrdiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

7.2. Vo vyjadrení uviedol, že zákaz vstupu do predmetného rodinného domu mu bol uložený len na dobu

12 mesiacov. Ide o závažný zásah do vlastníckeho práva žalovaného, pretože nemôže vstupovať do
nehnuteľnosti, ktorej býva a ktorej je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
vo výške 50 %. Naviac žalobkyňav stanovenej lehote podala žalobu o vypratanie, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Trenčín,
pracovisko Považská Bystrica pod spisovou značkou 81C/72/2024, v ktorom spore už aj bol vytýčený
termín pojednávania, na ktorý sa žalobkyňa nedostavila. Zdôraznil, že žalobkyni stav dosiahnutý

nariadením neodkladného opatrenia vyhovuje a nemá záujem usporiadať vzťahy medzi stranami trvalým
spôsobom skôr, ako uplynie neodkladným opatrením stanovená lehota.

8. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 20.12. 2024 zotrval na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach. Namietal, že žalobkyňa predloženými lekárskymi správami hodnoverne nepreukázala

priebeh incidentu dňa 17.08.2024, ako ani údajné zranenia, ktoré mal žalovaný spôsobiť. Zotrval na
popretí tak priebehu incidentu ako aj následných zranení žalobkyne. V ďalšom popisoval priebeh
komunikácie strán sporu, poprel úmysel žalobkyňu zastrašovať, vyjadroval sa k vyživovacej povinnosti
žalovaného k maloletým deťom.
V závere uviedol, že osvedčil neexistenciu dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa
ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) a písm. e) v čase jeho vydania.

9. Žalobkyňa podaním zo dňa 27.12.2024 požiadala o predloženie veci odvolaciemu súdu, s tým, že
zotrváva na svojich podaniach a už sa nebude ďalej vyjadrovať k veci.

10. Ďalšie písomné podanie vo veci podané neboli a spis bol dňa 14.01.2025 predložený odvolaciemu

súdu na rozhodnutie.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolania boli podané včas, oprávnenými
stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP).

12. Odvolací súd preskúmajúc obsah odvolaní uzavrel, že odvolanie voči výroku, ktorým bol návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietnutý, nebolo podané, v tejto časti nadobudlo
uznesenie súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím lehoty na odvolanie, z ktorého dôvodu nebolo
predmetom odvolacieho prieskumu.

13.1. K odvolaniu žalobkyňe uvádza odvolací súd nasledovné.

13.2. Žalobkyňa sa podaným odvolaním domáhala zrušenia súdom prvej inštancie uloženej povinnosti,
aby do 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podala voči žalovanému žalobu o vypratanie
rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. D. A. E.. Podanie odvolania odôvodnila nesprávnym právnym
posúdením veci dôvodiac, že súd prvej inštancie zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia v časti o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným a namietala, že v zmysle § 325 ods.
2 písm. e) Civilného sporového poriadku nemala byť súdom prvej inštancie zaviazaná k povinnosti podať
uvedenú žalobu. Poukázala na ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a uložením zákazu žalovanému vstúpiť do obydlia sa
dosiahlatrvaláúpravapomerovmedzistranami.Žalovanýsazrodinnéhodomuodsťahoval.Dôvodila,že

súd prvej inštancie žalobkyňu výrokom o povinnosti podať žalobu neprimerane zaťažil, nakoľko podanie
takejto žaloby nie je potrebné, ani dôvodné.

13.3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti založil na argumentácii, že v konaní bolo
osvedčené výlučné vlastníctvo žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti, nariadením neodkladného

opatrenia jej bola poskytnutá ochrana pred fyzickým násilím, avšak zmyslom tohto neodkladného
opatrenia nebolo poskytnutie ochrany pred zásahmi do vlastníckeho práva žalobkyne a zdôraznil, že
zákaz vstupovať do domu má prakticky rovnaký dopad ako vypratanie žalovaného z predmetného domu.
V priebehu odvolacieho konania bolo žalovaným naviac osvedčené, že žalobkyňa žalobu o vypratanie
predmetného domu podala.

13.4. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.13.5.Rozhodnutímvovecisamejjemeritórnerozhodnutie.Pojem„vecsama“znamenápredmetkonania
tak, ako bol vymedzený v žalobe, prípadne v ďalších dispozičných úkonoch strán. Rozhodnutie vo
veci samej je také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý strany uplatnili a kde súd

hodnotí žalobou uplatnený nárok podľa hmotného práva. Rozdiel spočíva aj v procesnej forme, akou
súd rozhoduje o veci samej. Podľa § 212 ods. 1 CSP súd rozhoduje vo veci samej rozsudkom. Naopak,
ak súd nerozhoduje vo veci samej, rozhoduje uznesením (§ 234 ods. 1 CSP) (Najvyšší súd SR Sp. zn.
1Cdo/140/2018 zo dňa
27. februára 2019).

13.6. Rozhodnutie môže zaniknúť predovšetkým ak stratí účinnosť, odpadnú dôvody pre ktoré bolo
vydané, alebo ak sú účinky jeho výroku obmedzené napr. lehotou ustanovenou priamo vo výroku
napadnutého rozhodnutia, prípadne táto lehota vyplýva z výroku z napadnutého rozhodnutia. V takých
prípadoch je už odvolanie bezpredmetné a rozhodnutie odvolacieho súdu by bolo iba akademické, bez
praktickéhovýznamuprepomeryúčastníkovkonania.Rozhodnutieoodvolanívtakomprípadevyjadruje
procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia,

pretože zistil niektorý
z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.

13.7. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne v tejto časti bolo dôvodné. Preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ CSP rozhodnutie

súdu prvej inštancie v žalobkyňou napadnutej časti zrušil, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej,
a dôvody pre ktoré bolo vydané neexistovali.

14.1. K odvolaniu žalovaného uvádza odvolací súd nasledovné.

14.2. Žalovaný podal odvolanie voči výrokom, ktorými súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
nevstupovať po dobu dvanástich mesiacov od vykonateľnosti napadnutého uznesenia do domu číslo
súpisné XXX, katastrálne územie D. A. E.
a voči výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť nepribližovať sa k osobe žalobkyne na menej ako 10
metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní.

14.3. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy) nikoho nemožno mučiť, ani
podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

14.4. Z ustanovenia čl. 19 ods. 2 ústavy vyplýva, že každý má právo na ochranu života pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

14.5. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovoru) nikoho
nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

14.6. Z ustanovenia čl. 8 ods. 1 dohovoru vyplýva, že každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

14.7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

14.8. Z ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
anestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebozáväzkoch.

14.9. Z ustanovenia § 324 ods. l CSP vyplýva, že pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14.10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.14.11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14.12. Podľa § 325ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14.13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

15. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 CSP).

16. Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP) zohráva vnútorné presvedčenie

súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by
sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich
komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.

17. Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv

strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre
možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia

a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia bude
ohrozená. Súdna prax vyžaduje
i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v
právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane,
teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia

získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

18. Vo všeobecnosti žalobca, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem
na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán.
Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto
súdneho rozhodnutia a zároveň musí osvedčiť, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel
ochrany jeho práv poskytovanej mu súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená,

že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov
strán, ktorý neznesie odklad.

19.1. Súd poskytuje ochranu práv žalobcu prostredníctvom neodkladného opatrenia len

v prípade, keď obsah výroku rozhodnutia neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu
žalovaného. Je preto potrebné skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku rozhodnutia
nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní
o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu
v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie.

19.2. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú

práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.19.3. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP preto postačuje, ak
je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že
súdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťujenajvýznamnejšieskutočnosti(tedanievšetky

rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná.

20. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,

ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu a podobne. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je
každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo
chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie
je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.

21. Čo sa týka žalovaným v odvolaní napadnutých výrokov sa odvolací súd plne stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie, v ktorých konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. h) a e) CSP bol v tejto časti podaný dôvodne, pretože žalobkyňa osvedčila existenciu jej
obáv o svoje zdravie a ohrozenie jej telesnej

integrity. Odvolací súd uzavrel, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď sa stotožnil
so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa osvedčila tvrdenie o fyzickom útoku žalovaného
na žalobkyňu dňa 17.08.2024. Uvedené možno vyvodiť z lekárskych správ predložených žalobkyňou.
Tvrdenia žalobkyne mal odvolací súd osvedčené aj z podania trestného oznámenia žalobkyňou dňa
20.08.2024.PokiaľsažalovanývodvolacomkonaníbránilpredloženýmúradnýmzáznamomOkresného

riaditeľstva policajného zboru
v Považskej Bystrici zo dňa 17.08.2024, keď okrem iného namietal, že súd prvej inštancie tento aj
žalobkyňou navrhovaný dôkaz nevykonal pred rozhodovaním vo veci, z tohto je možné vyvodiť záver
o pravdivosti tvrdení žalobkyne o priebehu incidentu v domácnosti strán sporu zo dňa 17.08.2024.
V uvedenom úradnom zázname bolo naviac konštatované, že sa žalovaný dopustil priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a písm. e) priestupkového zákona a podľa
tvrdenia žalovaného dobrovoľne zaplatil uloženú pokutu za spáchaný priestupok.

22. Žalovanýzaložilsvojeodvolanienatvrdeniach,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné

ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené.V
odvolaní žalovaný dôvodil aj tým, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti o jeho fyzickom útoku na
ňu nie sú pravdivé, tieto popieral tvrdiac, že ich vzájomné vzťahy sa medzičasom ukľudnili, a že
v čase nariadenia neodkladného opatrenia boli ustálené. Uvedené odvolacie dôvody neboli dôvodné
a povinný neosvedčil ustálenie vzájomných vzťahov so žalobkyňou v čase nariadenia neodkladného

opatrenia.

23. Ako už odvolací súd uviedol, neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade,
ak existuje potreba bezprostrednej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalobkyňa osvedčila
naliehavosť situácie, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď z obsahu spisu v čase

rozhodovania súdom prvej inštancie vyplývalo, že vzťahy medzi ňou a žalovaným sú hlboko narušené
a správanie žalovaného voči žalobkyni prejavuje známky agresivity.

24. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nemohol dospieť k iným záverom, ako súd prvej
inštancie, pričom jeho závery považoval za správne a súladné s ústavnými právami. Odvolací súd

preskúmaval ústavnoprávnu rovinu zásahu do ľudských práv tak na strane žalobkyne ako i žalovaného.
Dôsledne skúmal a zvažoval či nariadeným neodkladným opatrením neporušil žiadne ústavou zaručené
právo alebo slobodu žalovaného a či postupom súdu alebo obsahom výroku rozhodnutia nedochádza
k zásahu do jeho práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Naopak, z hľadiska
preskúmavania ústavných práv a slobôd žalobkyne, skutočnosti ňou uvádzané v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, známe v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, porušovaniu jej ústavných
práv nasvedčovali.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštanciev žalovaným napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

26. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku

o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti
za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu.

27. Súd prvej inštancie poskytol žalovanému v napadnutom uznesení poučovaciu povinnosť o možnosti
podať žalobu voči žalobkyni. Odvolací súd tento výrok posúdil ako výrok súvisiaci s výrokmi, ktorými bolo

neodkladné opatrenie nariadené, a výrokom II. tohto uznesenia zmenil uznesenie súdu prvej inštancie.
Podľa § 337 CSP poučil žalovaného tak, že môže podať proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom nariadeného neodkladného opatrenia. Podľa § 334 CSP, odvolací súd
poučil žalovaného, že súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, pretože bola v odvolacom konaní úspešná.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).