Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/159/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121203470
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7121203470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: v 1. rade A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom v C., D. XX, v 2. rade E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XX, obaja zastúpení Advokátskou
kanceláriou Juristi s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krivá 3, IČO: 51 941 244, proti žalovanému: F. G. H.,
súdny exekútor, Exekútorsky úrad so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, zast. Advokátskou kanceláriou
Hopferova, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, IČO: 47 254 220, o zaplatenie 5.642,96 € s prísl.,
o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6. apríla 2023 sp.zn.
40C/6/2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 6. apríla 2023 č.k. 40C/6/2021-289.

Žalovaný má proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKošiceI(terazMestskýsúdKošice;ďalejlensúdprvejinštanciealebolensúd)rozsudkom
zo dňa 6. apríla 2023 č.k. 40C/6/2021-289 žalobu zamietol (výrok I.) a priznal žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100% voči žalobcom v 1. a 2. rade (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 10.5.2021, ktorou sa od žalovaného domáhali zaplatenia

sumy 5.642,96 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým,
že na exekútorskom úrade žalovaného bolo od roku 2001 pod sp. zn. EX 223/2001 vedené exekučné
konanie, exekučnými titulmi boli rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, zo dňa 27.10.2000
a platobný výmer Sociálnej poisťovne zo dňa 3.6.1999. Príslušným exekučným súdom pre účely tejto
exekúcie bol Okresný súd Košice II, na ktorom bola táto exekúcia vedená pod sp. zn. 1Er/2782/2001.
V tejto exekúcii bola žalobkyňa 2/ povinnou. V rámci exekúcie sa realizovala dňa 10.7.2006 dražba
nehnuteľností, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcov, v rámci ktorej došlo k

udeleniu príklepu za najvyššie podanie vo výške 170.000,- Sk, kde následne rozhodnutie súdu prvej
inštancie o schválení tohto príklepu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
30.3.2007, č. k. 1CoE/153/2006-74. Následne uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 31.3.2011,
č. k. 1Er/2782/2001-166 došlo k schváleniu rozvrhu výťažku z tejto dražby, pričom toto uznesenie
bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.10.2013, č. k. 4CoE/177/2011-206.
Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 9.12.2019, č. k. 1Er/2782/2001-398, ktoré bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.7.2020, č. k. 7CoE/20/2020-430, Okresný súd Košice

II predmetnú exekúciu zastavil a ďalší rozvrh výťažku z uvedenej dražby realizovaný žalovaným ako
súdnym exekútorom v roku 2017, neschválil. Dôvodom zastavenia predmetnej exekúcie bola preklúzia
oboch exekučných titulov, ktorá nastala v rokoch 2009, resp. 2010, čo odôvodňovalo zastavenie
exekúcie exekučným súdom z úradnej povinnosti. Zo strany žalovaného došlo v roku 2017 k realizovaniuopätovného rozvrhu výťažku z dražby, výťažok dražby sa na podklade skoršieho rozvrhu výťažku
nepodarilo rozvrhnúť v súlade s príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi exekučné konanie.
Exekúcia bola už od rokov 2009, resp. 2010 vedená nezákonne v dôsledku preklúzie exekučných titulov,

na vyplatenie výťažku z vyššie uvedenej dražby v rámci predmetného exekučného konania neexistuje
zákonný nárok žiadneho subjektu. Na držanie výťažku z vyššie uvedenej dražby žalovaným ako súdnym
exekútorom nie je právny dôvod. Žalobcovia si okrem istiny zároveň uplatňujú aj zákonné úroky z
omeškania z tejto istiny, a to od 1.1.2012 z dôvodu, že pri zachovaní správneho úradného postupu
žalovaného v rámci predmetnej exekúcie mal žalovaný podnietiť zo svojej pozície súdneho exekútora

v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi.

3. Žalovaný v duplike okrem iného namietal, že má pohľadávku voči žalobcom titulom uznesenia
Okresného súdu Košice I zo dňa 7.3.2019 č.k. 15C/12/2010 v spojení s uznesením zo dňa 22.4.2021,
ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 7.5.2021, ktorými boli žalobcovia v 1. a 2. rade zaviazaní nahradiť
spoločne a nerozdielne žalovanému trovy konania a trovy odvolacieho konania spolu vo výške 33.311,01

€.

4. V konaní nebolo sporné, že žalovanému ako súdnemu exekútorovi bolo pod sp. zn. EX 223/2001
Okresným súdom Košice II, Er/2782/2001 vydané dňa 19.7.2001 poverenie na vykonanie exekúcie
oprávneného Sociálna poisťovňa, Bratislava, proti povinnej E. B. na vykonanie exekúcie peňažnej

pohľadávky vo výške 81.484,- Sk s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
rozhodnutie o dlžnom poistnom a dlžnom penále, ktoré sa stalo vykonateľné dňa 8.12.2000 a na
základe rozhodnutia o dlžnom penále, ktoré sa stalo vykonateľné dňa 4.6.1999. Dňa 8.1.2002 vydal
súdny exekútor upovedomenie o spôsobe začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov. Do exekučného konania boli prihlásené pohľadávky viacerých veriteľov

Sociálna poisťovňa, Daňový úrad Košice I, exekútorské úrady. Na základe dražby vykonanej dňa
10.7.2007 bol vykonaný rozvrh výťažku dražby a dňa 31.3.2011 Okresný súd Košice I schválil rozvrh
výťažku dražby v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.10.2013, sp. zn.
4CoE/177/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2014. Dňa 9.12.2019 Okresný súd Košice II
exekúciu zastavil z dôvodu uplynutia 10 ročnej prekluzívnej lehoty, čo do rozhodnutia zo dňa 27.10.2000

dňa 8.12.2010 a čo do platobného výmeru zo dňa 3.6.1999 dňa 22.6.2009.

5. Súd zamietol návrh na rozvrh výťažku dražby, ktorý súdny exekútor vykonal dňa 30.7.2017 s
odôvodnením, že o rozvrhu výťažku dražby bolo rozhodnuté právoplatným uznesením Okresného súdu
Košice II zo dňa 31.3.2011 a právoplatným dňa 14.2.2014, ktorým bol schválený rozvrh výťažku dražby

na základe rozvrhového pojednávania zo dňa 16.9.2008. Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by išlo
o ďalšiu dražbu nehnuteľnosti z uznesenia Okresného súdu Košice II, ktorým bol schválený rozvrh
výťažku dražby zo dňa 31.3.2001 vyplýva, že výťažok dražby činil 5.649,80 €, ktorý bol rozvrhnutý na
súdne trovy a trovy exekúcie vo výške 1.031,89 €, pohľadávka Sociálnej poisťovne vo výške 1.159,52
€, pohľadávka Daňového úradu Košice I vo výške 1.227,71 € a pohľadávka Daňového úradu Košice

IV vo výške 2.230,68 €.

6. Žalovaný poukázal dňa 26.2.2021 sumu 1.045,07 € Slovenskej konsolidačnej a.s. (ako právnemu
nástupcovi Sociálnej poisťovne) a uspokojil vlastné trovy exekúcie 1.031,89 € a 395,51 €.

7. Sociálna poisťovňa postúpila pohľadávku na Slovenskú konsolidačnú, a.s. voči žalovanej v 1. rade
zmluvou o postúpení pohľadávok s účinnosťou ku dňu 17.2.2015.

8. Z uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 7.3.2019 č.k. 15C/12/2010 v spojení s uznesením zo
dňa 22.4.2021, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 7.5.2021 boli žalobcovia v 1. a v 2. rade A. B. a E.

B. zaviazaní nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému v 2. rade Ing. JUDr. Bohumil Husťák, súdny
exekútor, trovy konania a trovy odvolacieho konania, spolu vo výške 33.311,01 €.

9. Pohľadávka žalovaného vo výške 395,51 € titulom trov exekúcie bola priznaná uznesením Okresného
súdu Košice II 1Er/2782/2001 zo dňa 22.9.2020 titulom trov exekúcie po zastavení exekúcie uznesením

zo dňa 9.12.2019.

10. Dňa 15.12.2017 bol žalovanému doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok z exekútorského úradu JUDr. Ján Ondáš, súdny exekútor vo veci povinných E. B. a A. B.,ktorým bolo dlžníkovi povinného v 1. rade E. B. prikázané Ing. JUDr. Bohumil Husťák, súdny exekútor,
abypodoručenípríkazunevyplácalpohľadávkupovinnémuv1.rade,E.B..Exekučnýmpríkazomzodňa
7.4.2016 súdny exekútor JUDr. Peter Molnár prikázal dlžníkovi povinného Ing. JUDr. Bohumil Husťák,

súdny exekútor, poukázať pohľadávku povinného 1. A. B. I., 2. E. B. na účet súdneho exekútora JUDr.
Petra Molnára. Súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš exekučným príkazom zo dňa 14.12.2017 prikázal Ing.
JUDr. Bohumilovi Husťákovi, súdnemu exekútorovi, nevyplácať pohľadávku povinnému E. B..

11. Z indikatívnej informácie z centrálneho registra exekúcii súd zistil, že ku dňu 16.9.2022 sú voči

žalovanej v 1. rade vedené exekúcie, exekútorsky úrad JUDr. Attila Ádam, EX 9/2007, EX 20/2007 a
exekútorsky úrad JUDr. Ľuboš Sidorjak EX 1279/2023.

12. Právne vec posúdil podľa § 489, § 451 ods. 1,2, § 580 Občianskeho zákonníka (OZ).

13. Z vykonaného dokazovanie súd uzavrel, že je nesporné, že uplatnená suma bola získaná

ako výťažok v dražbe, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o schválení príklepu vydražiteľovi,
bol exekučným súdom schválený rozvrh výťažku, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.2.2014. Pred rozdelením výťažku schválenom na základe rozvrhu, resp. ešte pred vydaním
uznesenia o schválení rozvrhu výťažku, došlo k zániku práva oprávneného v exekúcii uplynutím
času, t.j. došlo k preklúzii, v dôsledku čoho bola exekúcia uznesením zo dňa 9.12.2019 zastavená,

pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2020. Nadobudnutím právoplatnosti uznesenia
o zastavení exekúcie bol žalovaný ako súdny exekútor povinný vrátiť výťažok rozvrhu žalobcom
ako povinným. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, pričom rozvrh výťažku dražby po nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie poukázal právnemu nástupcovi oprávneného Slovenskej
konsolidačnej a.s., vo výške 1.045,07 € dňa 1.3.2021 a uspokojil svoju pohľadávku voči žalobcom ako

povinným titulom trov exekúcie vo výške 1.031,89 € a vo výške 395,51 € titulom súdom priznaných trov
exekúcie.

14.Podľasúduprvejinštancievzhľadomnato,žeexekúciabolazastavená,pričomkudňuprávoplatnosti
uznesenia o zastavení exekúcie nedošlo k rozdeleniu výťažku dražby, bol žalovaný povinný výťažok

dražby vydať povinným, keďže zanikol právny titul žalovaného ako súdneho exekútora pokračovať vo
vykonaní exekúcie. Obrana žalovaného, že rozvrh výťažku vo výške 1.045,07 € poukázal Slovenskej
konsolidačnej a.s. a na úhradu trov exekúcie schválených v rozvrhu výťažku dražby vo výške 1031,89
je podľa súdu irelevantná, keďže k plneniu došlo v čase po právoplatnom zastavení exekúcie.

15. Ako dôvodnú však súd vyhodnotil námietku žalovaného, čo do sumy 395,51 €, keďže trovy v tejto
výške boli priznané žalovanému súdom ako trov exekúcie po zastavení exekúcie. Z uvedeného je
podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že pohľadávka žalobcov voči žalovanému je dôvodná, čo do rozdielu
výťažku dražby a súdom priznaných trov exekúcie po zastavení exekúcii.

16.1. Následne súd poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku, čo do žalobcami
uplatneného nároku s odôvodnením, že má voči žalobcom v 1. v 2. rade pohľadávku vo výške 33.311,01
€. Z vykonaného dokazovania mal súd za nespornú existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcom
vo výške 33.311,01 € priznanú uznesením Okresného súdu Košice I , č.k. 15C/12/2010-56 v spojení s
uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 15C/12/2010 zo dňa 22.4.2021.

16.2. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoju pohľadávku neuplatnil vzájomnou žalobou, ale iba v rámci
obrany,čodovýškyžalobcamiuplatnenejsumy,súdtaktouplatnenúnámietkuposúdilakokompenzačnú
námietku. Vychádzal z úvahy, že započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok
veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a
boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý

sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu
námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu
zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku
započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do
výšky započítavanej protipohľadávky. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými

istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak
(vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu. Pohľadávky musia byť spôsobilé na
započítanie. Započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo zákona alebo dohodou
účastníkov. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na toprávny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný
druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na
započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať

ustanoveniam § 34 a nasl.

17.1. Súd mal za preukázanú existenciu vzájomných pohľadávok strán sporu, pričom išlo o pohľadávky
rovnakého druhu, t.j. peňažné pohľadávky, obidve pohľadávky boli v čase započítania (t.j. v čase
vznesenia kompenzačnej námietky žalovaným) splatné, ide o pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Pohľadávka žalovaného voči žalobcom sa stala splatná uplynutím 3 dňovej lehoty na plnenie od
právoplatnosti uznesenia, ktorým bola suma 33.311,01 € priznaná, t.j. dňom 10.5.2021.
17.2. Konštatoval, že pohľadávky sa stretli uplatnením kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným,
akoobranyvduplikezodňa16.9.2022,zopakovanejnapojednávanídňa22.9.2022,akoajdňa6.4.2023.
S poukazom na žalovaným vznesenú kompenzačnú námietku do výšky uplatnenej sumy súd uzavrel,
že v dôsledku takto uplatnenej kompenzačnej námietky došlo k splynutiu vzájomných záväzkov strán

sporu započítaním, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

18. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (CSP) s poukazom na plný úspech žalovaného v konaní.

19. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote žalobcovia odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20.1. Žalobcovia považujú za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný si voči nim uplatnil
kompenzačnú námietku v celom rozsahu žalovanej sumy, a to voči svojej pohľadávke vo výške
33.311,01 € priznanej uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/12/2010 zo dňa 22.4.2021.
Majú za to, že žalovaný si v tunajšom konaní kompenzačnú námietku riadne neuplatnil. Zdôraznili, že
kompenzačná námietka musí spĺňať hmotnoprávne náležitosti, aby mohli nastať jej účinky, teda v tomto

konkrétnom prípade by muselo byť zo strany žalovaného riadnym a nepochybným spôsobom uvedené,
že žalovanú sumu si započítava (ako kompenzačnú námietku) voči svojej predmetnej pohľadávke vo
výške 33.311,01 €, a v akom rozsahu. Uvedené vyplýva z § 580 Občianskeho zákonníka, pričom
žalovanývdanomprípadneriadnenevzniesolkompenzačnúnámietku.Súdprvejinštancievodôvodnení
uviedol, že žalovaný kompenzačnú námietku vzniesol v rámci dupliky zo dňa 16.9.2022, s čím

žalobcovia nesúhlasia a majú za to, že v uvedenom podaní žalovaný neurobil žiadny prejav smerujúci
k započítaniu žalovanej sumy a jeho predmetnej pohľadávky vo výške 33.311,01 €. Žalovaný v duplike
iba poukázal na existenciu jeho predmetnej pohľadávky v takejto výške, čo nemôže byť posúdené
ako kompenzačná námietka. Za nesprávne považujú aj konštatovanie súdu, že žalovaný zopakoval
kompenzačnú námietku na pojednávaní dňa 22.9.2022, kde podľa nich tiež neurobil žiadny prejav

smerujúci k započítaniu, a teda nevzniesol žiadnu kompenzačnú námietku. Rovnako nesprávne súd
vyjadril, že námietku žalovaný zopakoval aj na pojednávaní dňa 6.4.2023. Žalovaný na uvedených
pojednávaniach iba poukázal na existenciu jeho predmetnej pohľadávky, ale neurobil žiadny prejav
smerujúci k započítaniu.
20.2. Za nesprávny žalobcovia považujú aj záver súdu prvej inštancie, že žalobný nárok je nedôvodný

v rozsahu sumy 395,51 € priznanej žalovanému ako náhrada trov exekúcie, a to s poukazom na tú
skutočnosť, že táto náhrada bola žalovanému priznaná až následne po zastavení predmetnej exekúcie
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 1Er/2782/2001. Majú za to, že neexistuje žiadny
zákonný dôvod na to, aby žalovaný ako súdny exekútor z predmetnej žalovanej sumy, ktorú mal
vrátiť žalobcom si z nej jednostranne a bez akéhokoľvek prejavu voči žalobcom uspokojil náhradu trov

predmetnej exekúcie. Súd prvej inštancie neuvádza žiadny myšlienkový postup, na základe ktorého
dospel k záveru, že vyplatenie tejto sumy žalovaným je súladné so zákonom. Žalobcovia majú za to, že
žiaden takýto zákonný dôvod neexistuje a rozsudok je v tejto časti nesprávny ale aj nepreskúmateľný.
Odvolatelia zdôraznili, že žalovaný mal bezodkladne po prekludovaní oboch exekučných titulov podnietiť
ex offo zastavenie exekúcie následkom čoho by mu vznikla povinnosť vrátiť žalobcom predmetný

výťažok a zároveň by žalovanému predmetné trovy exekúcie priznané neboli. Týmto kontextom sa súd
prvej inštancie vôbec nezaoberal, preto žalobcovia považujú napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný
a nesprávny.20.3. Žalobcovia aj v prípade, ak by bol výrok I. o zamietnutí žaloby správny, namietajú nesprávnosť
výroku II. o trovách konania, a to s poukazom na tú skutočnosť, že pohľadávky sa stretli uplatnením
kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným v duplike zo dňa 16.9.2022 (zopakovanej na pojednávaní

dňa 22.9.2022 a 6.4.2023) ako to konštatoval súd prvej inštancie, v takom prípade by mali byť
zo strany súdu vyhodnotené úkony sporových strán do okamihu preukázaného riadneho uplatnenia
kompenzačnej námietky v prospech žalobcov pre účely rozhodnutia o trovách konania.

21.1. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

potvrdil, pretože podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne zohľadnil vznesenú kompenzačnú
námietku do výšky žalobcom žalovanej sumy a správne rozhodol aj vo vzťahu k sume 395,51 € priznanej
žalovanému ako náhrada trov exekúcie.
21.2. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov, že si riadne neuplatnil kompenzačnú námietku. Kompenzačná
námietka bola uplatnená opakovane ústne na pojednávaní dňa 22.9.2022 a dňa 6.4.2023, zároveň
jej uplatnenie vyplýva aj z písomného podania zo dňa 19.9.2022, ktorého prílohu tvorilo aj samotné

uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 15C/12/2010-556 zo dňa 7.3.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.5.2021 a vykonateľnosť dňa 11.5.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu
Košice I č.k. 15C/12/2010-687 zo dňa 22.4.2021. Zdôraznil, že kompenzačná námietka ako prostriedok
procesnej obrany môže byť vykonaná aj ústne na pojednávaní. Zároveň zdôraznil, že pohľadávka
žalovaného voči žalobcovi nebola spornou ale pohľadávkou judikovanou, priznanou právoplatným

a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Žalovaný si neuplatnil žiadne nové právo len tvrdil, že právo
žalobcov zaniklo úplne započítaním, a to priamo v súdnom konaní. Žalovaný uplatnil kompenzačnú
námietku len do výšky sumy žalovanej, preto sa nejednalo o vzájomnú žalobu. Tiež zdôraznil, že jeho
vôľu je potrebné posúdiť vždy s ohľadom na obsah prejavu, pričom z obsahu prejavu bolo zrejmé, na
akú pohľadávku žalobcu a s akým výsledkom má byť pohľadávka žalovaného započítaná.

21.3. Za nelogické a rozporné žalovaný považuje aj námietky žalobcov ohľadom sumy trov vo výške
395,51 eur, ktorá mu bola priznaná uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 22.9.2020 pod číslom
konania 1Er/2782/2001-453. Súd rozhodol podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do
31.1.2002 tak, že náklady podľa ust. § 196 uhrádza povinný. Náhrada trov exekúcie bola žalovanému
(súdnemu exekútorovi) priznaná v dôsledku zastavenia exekúcie.

21.4. Žalovaný sa nestotožnil s úvahou žalobcov, že pohľadávky sa stretli až v okamihu uplatnenia
kompenzačnej námietky. Zdôraznil, že pohľadávky sa stretnú v deň splatnosti tej z pohľadávok, ktorá
je splatná neskôr. Tento moment stretnutia pohľadávok nastane bez ohľadu na to, či jedna zo strán
uskutoční započítavací prejav alebo nie. Aj účinky započítania teda nenastanú okamihom prejavu vôle,
ale nastanú so spätnou pôsobnosťou, k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli (uznesenie NS SR sp. zn.

1Mcdo/11/2008).
21.5. Svoje vyjadrenie žalovaný doplnil o citáciu časti zvukového záznamu z pojednávania konaného
dňa 6.4.2023: „Kompenzačnú námietku si vznášame dá sa urobiť aj ústnym spôsobom, my tu
neuplatňujeme vzájomnú žalobu, kde by bolo potrebné to spraviť písomne a zaplatiť súdny poplatok,
uplatňujeme si ju do výšky sumy žalovanej v tomto konaní.“ Žalovaný má zato, že z citovaného

prednesu právnej zástupkyne žalovaného uskutočneného na pojednávaní je jednoznačne zrejmé, že
kompenzačná námietka bola riadne vznesená a odôvodnená aj čo sa týka výšky do ktorej si ju žalovaný
uplatňuje.

22.1. V odvolacej replike žalobcovia zotrvali na svojom stanovisku, že kompenzačná námietka riadne

vznesená nebola. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k trovám exekučného konania v sume 395,51
eur nepovažuje za podstatnú. Podstatným je podľa nich to, či existuje zákonný dôvod na to, aby si súdny
exekútor zo žalovanej sumy, ktorú mal vrátiť žalobcom jednostranne a bez akéhokoľvek prejavu voči
žalobcom uspokojil náhradu trov predmetnej exekúcie. Zotrvali na názore, že takýto zákonný dôvod
neexistuje.

22.2. K nesprávnosti výroku o trovách konania pre prípad ak by výrok I. o zamietnutí žaloby bol dôvodný
zdôraznili, že nie je podstatné určenie momentu stretu pohľadávok z hmotnoprávneho hľadiska, ale
moment, kedy nastalo uplatnenie kompenzačnej námietky v tunajšom súdnom konaní, t. j. kedy nastal
procesný stret pohľadávok.

23. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu a opakovane citoval zo
zápisnice z pojednávania konaného dňa 6.4.2023, z ktorej citácie vyplýva, že žalovaný na tomto
pojednávaní vzniesol kompenzačnú námietku a v akej výške si ju uplatnil.K tvrdeniu žalobcov zdôraznil, že právne predpisy ani rozhodovacia prax súdov nepoznajú „procesný
stret pohľadávok“ ako ho označili žalobcovia a z hľadiska momentu právnych účinkov započítania nie
je právne relevantné kedy bol uskutočnený započítací prejav ale okamih stretu vzájomných pohľadávok

spôsobilých k započítaniu. Prejav smerujúci k započítaniu má vždy spätné právne účinky (ex tumc)
k momentu ich stretu.

24. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 13.10.2023 opakovane poukázali na to, že v písomnom
podaní žalovaného zo dňa 16.9.2022 (nesprávne žalovaným uvedené zo dňa 19.9.2022) sa žiadna

kompenzačná námietka nenachádza a táto nebola z jeho strany v predmetnom konaní riadne vznesená
ani následne. Zotrvali aj na svojom názore, že pre účely rozhodovania o trovách konania je rozhodný
okamih, kedy bola kompenzačná námietka riadne vznesená (t.j. procesný stret pohľadávok). Stret
pohľadávok v rámci započítania z hmotnoprávneho hľadiska pre tieto účely nie je podľa nich významný.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané

včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

26. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

27. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.12.2024 o 09.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 10.12. 2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

28. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

29. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

30.Rozhodnutiusúduvnapadnutomrozsahunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
byvýsledokjehohodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz
§192,§193a§205CSPalebožebynazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnezákonnéustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola
zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho

rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutom rozsahu, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcov

nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.33. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k svojmu záveru o nedôvodnosti žaloby s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné
ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky

odvolacie námietky žalobcov.

34. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov
odvolací súd uvádza nasledovné:

35. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie
- či zo strany žalovaného došlo riadne k uplatneniu kompenzačnej námietky,
- ne/dôvodnosti nároku v rozsahu 395,51 € priznanej žalovanému ako náhrada trov exekúcie.

36. Odvolací súd uvedené námietky vyhodnotil ako nedôvodné.

37. Podľa § 147 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) (ods. 1 a ž 4) žalovaný môže
uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného,
ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo
prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej
obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu

môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie veci.

38. Kompenzačná námietka je hmotnoprávna námietka v zmysle § 152 CSP (patrí medzi prostriedky
procesnej obrany v zmysle § 149 CSP) a účinná voči súdu je doručením alebo prednesením súdu a voči
druhej strane okamihom, kedy sa o tejto námietke druhá strana dozvedela. Účinky nastávajú v súlade

s hmotným právom ku dňu, kedy sa pohľadávky stretli (§ 580 OZ). Započítanie v súdnom konaní (§
147 ods. 2 CSP) treba odlíšiť od započítania, ku ktorému došlo mimo súdneho konania (vtedy obrana
žalovaného spočíva v tom, že tvrdí zánik pohľadávky).

39. Základným predpokladom pre započítanie je a) vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky

medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak,
b) rovnaký druh plnenia - predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu,
nie veci individuálne určené, c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo
súkromnoprávneho vzťahu, pričom kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené
zákonom alebo dohodou, d) právny úkon smerujúci k započítaniu.

40. K zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretli, ale až na základe
jednostranného právneho úkonu alebo dvojstranného právneho úkonu - dohody. Ku kompenzácii
v zmysle § 580 OZ je teda potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu
adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, teda stačí aj ústny

prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34
a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje
na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne, proti ktorým z viacerých
pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu
splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený až

po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K tomuto
okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok
následkomzapočítania,atovrozsahu,vakomsavzájomnekryjú.Akjejednaznichvyššia,zanikálendo
výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti (rozsudok NS SR sp.zn. 4MCdo/14/2011).

41. Odvolací súd dáva za pravdu žalobcom, že v podaní zo dňa 16.9.2022 (duplike) žalovaný výslovne
nevyjadril vôľu započítať si svoju pohľadávku priznanú uznesením Okresného súdu Košice I č.k.
15C/12/2010-56 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 15C/12/2010 zo dňa 22.4.2021
voči pohľadávke žalobcov uplatnenej v tomto konaní, iba poukázal na existenciu takejto pohľadávky
a predložil uvedené uznesenie.

42. Napriek uvedenému odvolací súd má za to, že žalovaný si v konaní riadne (výslovne) vyjadril vôľu
započítať si svoju pohľadávku priznanú uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 15C/12/2010-56 vspojení s uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 15C/12/2010 voči pohľadávke žalobcov uplatnenej
v tomto konaní.

43.1. Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 6.4.2023 vyplýva, že súd po úvodných
prednesoch strán sporu a oboznámení listín doručených do spisu od posledného pojednávania (okrem
iného) konštatoval, že tu bola vznesená započítacia námietka v zmysle uznesenia 15C/12/2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2021, kde bol žalobca spolu s E. B. zaviazaný na zaplatenie sumy
33.311.01 Eur žalovanému a súd konštatoval, že vzhľadom na túto započítaciu námietku je žaloba

nedôvodná.
43.2. Na uvedené reagoval právny zástupca žalobcov a namietal, že kompenzačná námietka nebola
vznesená procesne korektným spôsobom a nie je zrejmé v akej časti žalovaný kompenzačnú námietku
vzniesol.
43.3. V nadväznosti na uvedené sa na pojednávaní konanom dňa 6.4.2023 právna zástupkyňa
žalovaného vyjadrila čo sa týka kompenzačnej námietky tak, že kompenzačná námietka sa dá urobiť

aj ústnym spôsobom a žalobca si neuplatňuje v tomto konaní nárok vzájomnou žalobou, kde by bolo
potrebné urobiť to písomne a zaplatiť za to súdny poplatok, ale uplatňuje si kompenzačnú námietku do
výšky sumy žalovanej v tomto konaní.
43.4. Následne právny zástupca žalobcov aj v záverečnej reči vo vzťahu ku vznesenej kompenzačnej
námietke zotrval na názore, že táto nebola vznesená procesne korektným spôsobom.

43.5. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalovaného okrem iného výslovne poukázala na to, že
„tu existuje práve pohľadávka, ktorú má žalovaný voči žalobcovi vo výške 33.311,01 EUR titulom trov
v inom konaní, ktorá je právoplatná a vykonateľná, hoci exekútor exekučné konanie neinicioval voči
žalobcovi, nie je to jeho povinnosť, je to jeho oprávnenie, s tým, že rozhodnutie je riadne vykonateľné. Na
predmetnú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi teda navrhujeme prihliadať z hľadiska započítania,

záverom navrhujeme žalobu zamietnuť.“

44. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že v konaní bola riadne vznesená- ústne na
pojednávaní konanom dňa 6.4.2023 kompenzačná námietka, a to v rozsahu žalobou uplatňovanej
sumy.Zprednesovprávnejzástupkynenauvedenompojednávanínadväzujúcichnapísomnévyjadrenie

žalovaného (dupliku) a konštatovanie konajúcej sudkyne na uvedenom pojednávaní jasne vyplýva to,
ktorú pohľadávku si žalovaný uplatňuje na započítanie (pohľadávku priznanú uznesením Okresného
súdu Košice I č.k. 15C/12/2010-56 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 15C/12/2010
zo dňa 22.4.2021), v akej výške (do výšky sumy žalovanej v tomto konaní), proti ktorej pohľadávke
veriteľa (uplatňovanej v tomto konaní). Odvolací súd preto prvú odvolaciu námietku žalobcov vyhodnotil

ako nedôvodnú.

45. Nebolo možné akceptovať ani námietku žalobcov o nedôvodnosti nároku v rozsahu 395,51 €
priznanejžalovanémuakonáhradatrovexekúcie,vktorejčastisúdprvejinštanciepovažovalzadôvodnú
obranu žalovaného, keďže suma v tejto výške bola priznaná žalovanému súdom, ako trovy exekúcie

po zastavení exekúcie, právoplatným rozhodnutím.

46. Je nesporným, že suma vo výške 395,51 € bola právoplatne priznaná žalovanému uznesením
Okresného súdu Košice II 1Er/2782/2001 zo dňa 22.9.2020 titulom trov exekúcie po zastavení exekúcie
uznesením zo dňa 9.12.2019.

47. S poukazom na uvedené o otázke trov konania exekúcie už bolo právoplatne rozhodnuté a súd
nemal možnosť túto otázku opakovane posudzovať, preto žiadne námietky nie sú spôsobilé privodiť
v tomto konaní zmenu uvedeného právoplatného rozhodnutia a súd je ním viazaný.

48. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny vrátane
výroku o trovách konania podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1,2 CSP. Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nevznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, takýto nárok vznikol úspešnému žalovanému, preto odvolací súd rozhodol
tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).