Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122455444
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122455444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: Jaroslav Smreček, s miestom podnikania 038 41 Trnovo 129, IČO: 12617687, právne zast.:
DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina proti žalovanému: TAMPRA
s.r.o., so sídlom Š. Náhalku 5338/8, 036 01 Martin, IČO: 50 187 228, právne zast.: AK JUDr. Repáň a
partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, v konaní o zaplatenie
5.233,53 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného: TAMPRA s.r.o., so sídlom Š. Náhalku
5338/8, 036 01 Martin, IČO: 50 187 228, právne zast.: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom

M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti žalobcovi: Jaroslav Smreček, s miestom
podnikania 038 41 Trnovo 129, IČO: 12617687, právne zast.: DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom
Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie sumy 6.558,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/9/2023-267 zo dňa 13. decembra 2023 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/9/2023-294 zo dňa 31. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/9/2023-267 zo dňa 13. decembra 2023 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/9/2023-294 zo dňa 31. januára 2024 v celom rozsahu

p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi ani žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím rozhodol o žalobe žalobcu proti žalovanému na zaplatenie
sumy 5.233,50 Eur s príslušenstvom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.732,- Eur
spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.732,- Eur odo dňa 7.12.2021 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
žalobu žalobcu: A. B. proti žalovanému: TAMPRA, s.r.o., zamietol. O nároku na náhradu trov konania

rozhodol rozsudkom 18Cb/9/2023-294 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 34 %.

2. Žalovaný v priebehu konania vzniesol vzájomnú žalobu proti žalobcovi. O vzájomnej žalobe
žalovaného proti žalobcovi na zaplatenie sumy 6.558,- Eur okresný súd rozhodol tak, že žalobca A. B. je
povinný zaplatiť žalovanému TAMPRA, s.r.o. sumu 860,- Eur a vo zvyšku vzájomnú žalobu žalovaného
proti žalobcovi zamietol. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

74 %.

3. Okresný súd vo vzťahu k žalobe uplatnenej žalobcom voči žalovanému uviedol, že žalobca odôvodnil
žalobutým,žesožalovanýmuzatvorildňa15.01.2019Zmluvuovýkonečinnostič.15/1/2019,nazákladektorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonávať pre žalovaného ako objednávateľa vodárenské a
kúrenárskepráce.Zavykonanéprácesižalobcavyúčtovalvočižalovanémuodmenufaktúrouč.14/2021
zo dňa 30.9.2021, splatnou dňa 21.10.2021, vystavenou na sumu 2.376,- Eur, ktorú žalovaný uhradil

po lehote splatnosti platbou zo dňa 03.11.2021 a z tejto platby započítal na predmetnú faktúru 2.376,-
Eur; faktúrou č. 15/2021 zo dňa 13.10.2021, splatnou dňa 03.11.2021, vystavenou na sumu 2.420,- Eur,
ktorú žalovaný čiastočne uhradil platbou zo dňa 03.11.2021, na uvedenú faktúru bola započítaná suma
24,- Eur a čiastočne platbou zo dňa 21.12.2021 vo výške 892,47 Eur, potrebné je uhradiť ešte sumu
vo výške 1.503,53 Eur; faktúrou č. 16/2021 zo dňa 02.11.2021, splatnou dňa 24.11.2021, vystavenou

na sumu 2.596,- Eur, ktorú žalovaný čiastočne uhradil platbou zo dňa 03.12.2021 vo výške 1.000,- Eur,
zostávaešteuhradiťsumu1.596,-Eur; faktúrouč.17/2021zodňa15.11.2021,splatnoudňa06.12.2021,
vystavenou na sumu 2.134,- Eur, ktorú žalovaný neuhradil ani čiastočne. Celkovo si proti žalovanému
uplatnil nárok vo výške 5.233,53 Eur.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že Zmluva o výkone činnosti č. 15/1/2019

nebola uzatvorená na dielo, ktoré si následne žalobca spornými faktúrami účtoval. Na dielo, ktoré
žalobca žalovanému účtoval, bola uzavretá Zmluva o výkone činnosti č. 15/1/2021, ktorú predložil ako
dôkaz. Poukázal na predmet uzatvorenej zmluvy podľa čl. 1, že zhotoviteľ sa zaväzuje v priebehu
platnosti tejto Zmluvy vykonávať pre objednávateľa vodoinštalatérske a kúrenárske práce, a to v rozsahu
a podľa pokynov objednávateľa (ďalej len „činnosti“), a objednávateľ sa zaväzuje riadne vykonané

činnosti prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi odmenu. V uvedenej zmluve boli stanovené podmienky
spolupráce, hodinová odmena a povinnosť vykonávať prácu riadne s dôsledkom reklamácie zle
vykonaného diela a práva žalovaného na vyúčtovanie nákladov s reklamáciou súvisiacich. Faktúry, ktoré
sú uvedené v návrhu žalobcu a z ktorých si uplatňuje žalobca nároky, sú v nesprávnej výške, lebo
žalobca pôvodne žalovanému predložil fa č. 14/2021 v sume 1.944,- Eur zo dňa 30.09.2021, s dátumom

splatnosti dňa 21.10.2021 a do konania predložil faktúru č. 14/2021 na sumu 2.376,- Eur, táto nebola zo
strany žalobcu žalovanému doručená; Fa č. 15/2021 v sume 1.980,- Eur zo dňa 13.10.2021 s dátumom
splatnosti dňa 03.11.2021 a do konania predložil faktúru č. 15/2021 na sumu 2.420,- Eur, táto nebola zo
strany žalobcu žalovanému doručená; Fa č. 16/2021 v sume 2.124,- Eur zo dňa 02.11.2021, s dátumom
splatnosti dňa 24.11.2021 a do konania predložil faktúru č. 16/2021 na sumu 2.596,- Eur, táto nebola zo

strany žalobcu žalovanému doručená; Fa č. 17/2021 v sume 1.746,- Eur, zo dňa 15.11.2021, s dátumom
splatnosti dňa 06.12.2021 a do konania predložil faktúru č. 17/2021 na sumu 2.134,- Eur, táto nebola
zo strany žalobcu žalovanému doručená. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že žalobca si proti
žalovanému nárokuje neoprávnene vyššiu sumu o 1.732,- Eur. Žalovaný vystavené faktúry uznal za
opodstatnené do sumy 7.794,- Eur, avšak nie z titulu zmluvy. Žalobca v návrhu doručil faktúry č.14/2021

- suma 2.376,- Eur, 15/2021 – suma 2.420,- Eur, 16/2021 – suma 2.596,- Eur, 17/2021 – suma 2.134,-
Eur, tieto označil za vymyslené a v rozpore s podpísanou zmluvou a bez akýchkoľvek príloh, ktorými
by preukázal nárok na žalovanú sumu. Chýbajú súpisy hodín vykonaných prác, na základe ktorých by
preukázal, že mu nárok na takto fakturovanú sumu vznikol.

5. Žalovaný v konaní tvrdil, že podľa podpísanej zmluvy boli žalobcom pôvodne vystavené faktúry za
18 Eur / hod. K týmto boli pripojené aj súpisy odpracovaných hodín: k fa 14/2021 na sumu 1.944,-
Eur 2x súpis odpracovaných hodín za KT 37/2021 – 60 hodín a KT 38/2021 – 48 hodín, spolu 108
odpracovaných hodín, zmluvná odmena 18,- Eur/hod. je suma 1.944,- Eur, táto bola zaplatená
03.11.2021vovýške1.944,-Eur;Fač.15/2021nasumu1.980,-Eursprílohami:2xsúpisodpracovaných

hodín za KT 39/2021 - 60 hodín a KT 40/2021 - 50 hodín, spolu 110 odpracovaných hodín x 18,- Eur/
hod. je 1.980,- Eur, táto bola zaplatená dňa 03.11.2021 vo výške 456,- Eur; Fa č. 16/2021 na sumu
2.124,- Eur s prílohami: 2x súpis odpracovaných hodín za KT 42/2021 - 60 hodín a KT 43/2021 - 58
hodín, spolu 118 odpracovaných hodín x 18,- Eur/hod. je 2.124,- Eur, táto bola zaplatená 03.11.2021 vo
výške 1.000,- Eur; Fa č. 17/2021 na sumu 1.746,- Eur s prílohami: 2 x súpis odpracovaných hodín za

KT 44/2021 - 60 hodín a KT 45/2021 - 37 hodín, tj.: spolu 97 odpracovaných hodín x 18,- Eur je 1.746,-
Eur, táto bola dňa 21.12. 2021 zaplatená vo výške 892,47 Eur. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva,
že dôvodný je nárok žalobcu v sume 7.794,- Eur, z ktorej sumy bola žalovanou pred podaním žaloby
uhradená suma 4.292,47 Eur, rozdiel neuhradených faktúr predstavoval sumu 3.501,53 Eur.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa Zmluvy 15/01/2021 bola dňa 20.8.2021 žalovaným vystavená faktúra
č. 202118 na sumu 4.361,53 Eur z dôvodu reklamácie prác, ktoré žalobca vykonal na stavbe v Nemecku.
Prevzatie a odsúhlasenie tejto faktúry žalobca potvrdil svojim podpisom na vystavenej faktúre, ktorú si
žalobca uplatnil ako náhradu škody z jeho poistenia zodpovednosti pri výkone podnikania v poisťovniGENERALI (Škodová udalosť č. 4781044453) a z dôvodu, aby žalovaný do času plnenia poistného
nevymáhal zaplatenie tejto škody od žalobcu, dal žalovanému k dispozícii Hlásenie žalobcu zo dňa
24.11.2021, ktoré predkladá ako dôkaz v prílohe č. 19. Fa č. 2021 18 vystavená na sumu 4.361,53 Eur

bola teda odsúhlasená žalobcom, avšak do času podania žaloby nezaplatená. Preto žalovaný v konaní
uplatnil obranu do výšky nedoplatku žalobcom vystavených faktúr vo výške 3.501,53 Eur a zároveň
vzniesol samostatný nárok pozostávajúci zo sumy 860,- Eur ako rozdielu do výšky FA č. 2021 18 a zo
sumy neoprávnene účtovaných odmien žalobcom voči žalovanému.

7. Žalobca v konaní vyvracal skutkové tvrdenie žalovaného, že by si mal právo účtovať 18 Eur / hod.
tým, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania, však
bola len v ústnej forme, ktorá obsahom zodpovedala predchádzajúcim zmluvám uzatvorených medzi
žalobcom a žalovaným, s výnimkou hodinovej odmeny, ktorá bola na základe tejto poslednej ústnej
zmluvy dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným vo výške 22,- Eur/hod. Žalobca v konaní vypovedal,
že medzi stranami bola ústna dohoda, s ohľadom na skutočnosť, že bol vedúci tímu, prekladateľ,

parťák, organizoval celú prácu v Nemecku, takže chcel, aby mu žalovaný platil 22,- Eur/hod. Konateľka
žalovaného mu povedala, že to nie je problém a že mu bude 22,- Eur/hod. platiť s tým, že to bude
len ústna dohoda, lebo keby ostatní kolegovia zistili, že má sám v zmluve 22,- Eur/hod., tak by pre ňu
nepracovali už za 18,- Eur a musela by aj ostatným vyplatiť takúto sumu.

8. Žalobca v konaní poukázal na to, že žalovaný platil žalobcovi faktúry vystavované podľa hodinovej
sadzby 22,- Eur/ hod. asi rok bez akýchkoľvek pripomienok. Faktúry si medzi sebou vždy vzájomne
odsúhlasovali a kontrolovali, teda žalovaný musel mať vedomosť o tom, že hodinová sadzba je
na faktúrach 22,- Eur/hod. a nie 18,- Eur/hod., ako uvádza žalovaný v odpore. Faktúry predložené
žalovanýmkodporužalobcažalovanémunikdynepredložil,aninepodpísalatedavnadväznostinato,že

konateľka žalovaného vystavovala faktúry okrem žalobcovi aj iným obchodným partnerom žalovaného,
žalobca má za to, že faktúry predložené žalovaným k odporu vystavila priamo pani C., konateľka
žalovaného. Žalobca potvrdil, že počet odpracovaných hodín súhlasí s odpracovanými hodinami, ktoré
uvádza žalovaný v odpore.

9. Žalobca označil tvrdenia žalovaného ohľadne poistnej udalosti za nepravdivé. Uviedol, že nemecký
obchodný partner žalovaného si u žalovaného uplatnil reklamáciu – škodu. V čase vzniku tejto škody
však žalobca na predmetnej stavbe, týkajúcej sa tejto reklamácie nebol, a teda žalobca za túto škodu
nenesiezodpovednosť.Nakoľkovšakžalovanýnechcel"stratiť"tohtonemeckéhoobchodnéhopartnera,
žalovaný mu uplatnenú škodu uhradil. Žalovaný si následne skúšal túto škodu uplatniť cez svoju

uzatvorenú poistnú zmluvu, čo však poisťovňa zamietla. Z dôvodu dobrých, priam „rodinných“ vzťahov
medzi žalobcom a konateľkou žalovaného, pani C., sa žalobca a žalovaný dohodli, že žalobca skúsi
vzniknutú škodu „zobrať na seba“ a tento nárok na náhradu škody si skúsi uplatniť u svojej poisťovne.
Nakoľko ani v tomto prípade nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za túto škodu, poisťovňa tento
nárok zamietla. Hoci žalobca predložil poisťovni doklady k uplatnenému nároku na náhradu škody,

bolo to na základe dohody so žalovaným, s vedomím obidvoch strán, že žalobca ani žalovaný za túto
škodu nenesú zodpovednosť, hoci zo strany žalovaného došlo k jej úhrade nemeckému obchodnému
partnerovi. Vyššie uvádzané skutočnosti vedia potvrdiť „kolegovia“ žalobcu, ktorí sú ďalšími bývalými
obchodnými partnermi žalovaného, a to opäť D. B. ako aj E. F., ktorých navrhol vypočuť ako svedkov v
tomto konaní a ich účasť na pojednávaní zabezpečí.

10. Žalobca poprel, že na faktúrach na č.l. 33 a nasl. je jeho podpis. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmetné
faktúry doniesol žalobca osobne, žalobca poukázal na mailovú komunikáciu ako dôkaz o tom, že tieto
faktúry sa posielali mailom a následne žalobca upresnil, že keď prišiel na Slovensko, podpísal tieto
faktúry. K faktúram, ktoré predložil žalovaný na nižšiu sumu, sa žalobca vyjadril, že tieto vidí prvýkrát.

Súčasne vypovedal o tom, že faktúry, ktoré zaslal žalovanému na sumu 22,- Eur/hod., mu nikdy neboli
vrátené ako nesprávne vystavené.

11. Okresný súd uviedol že žalovaný podaním zo dňa 04.04.2023 podal vzájomnú žalobu (č. l.
90). Žiadal, aby žalobca zaplatil žalovanému sumu 6.558,- Eur. Vo vzájomnej žalobe uviedol, že

nárok žalobcu proti žalovanému zo Zmluvy č. 15/1/2021, uplatnený touto žalobou na základe faktúr
142021, 152021, 162021, 172021, je uplatnený v nesprávnej výške, nakoľko podľa tejto zmluvy patrilo
žalovanému iba 7.794,- Eur za pracovné výkony vymedzené v podpísaných dokumentoch. Žalovaný
uviedol, že žalobcovi uhradil zo štyroch faktúr sumu 4.292,- Eur na účet žalobcu, z čoho vyplýva, žedôvodná suma na vyplatenie by bola 3.502,- Eur, čo je suma, ktorú by žalobca mohol voči žalovanému
vyžadovať, ak by nedošlo k tomu, že žalovaný vystavil z dôvodu vzniknutej škody a z titulu podpísanej
zmluvy a uskutočnených výkonov fa č. 18/2021 na sumu 4.371,53 Eur. Uvedená faktúra bola vystavená

po tom, čo žalobca so žalovanou vzájomne ustáli základy tohto nároku na náhradu škody v mieste
vykonania prác žalobcom, čo viedlo na základe vzájomnej dohody k vystaveniu vyššie uvedenej
faktúry č. 2021 18 na sumu 4.361,53 Eur. Na základe tohto žalovaný akceptoval voči žalobcovi
nedoplatok v sume 3.501,53 Eur. Započítaním sumy vzniknutej škody a nárok žalobcu voči žalovanému,
4.361,53 Eur – 3.501,53 Eur = 860,- Eur, t. j. suma, ktorá je opodstatnená na zaplatenie žalobcovi

voči žalovanému. S prihliadnutím na to, že žalovaný omylom uskutočňoval platby v priebehu roku 2021
v nesprávne fakturovanej odmene žalobcom voči žalovanému, t. j., mal platiť náhradu 18,- Eur/hod. a nie
22,- Eur/hod., tak žalobcovi neoprávnene a v rozpore so zmluvou boli vyplatené náhrady odmeny za
vykonávané činnosti o 4,- Eurá vyššie za jednu hodinu pracovných výkonov, tzn., že ak žalobca vystavil
za 1/2021 faktúru vo výške 2.728,- Eur a mal vystaviť vo výške 2.232,- Eur, rozdiel predstavuje 496,-
Eur; 2/2021 faktúru vo výške 2.750 ,- Eur, mal vystaviť vo výške 2.250,- Eur, rozdiel predstavuje 500,-

Eur; 3/2021 faktúru vo výške 2.750,- Eur, mal vystaviť vo výške 2.250,- Eur, rozdiel predstavuje 500,-
Eur; 4/2021 faktúru vo výške 2.728,- Eur, mal vystaviť vo výške 2.232,- Eur, rozdiel predstavuje 496,-
Eur; 5/2021 faktúru vo výške 2.750,- Eur, mal vystaviť vo výške 2.250,- Eur, rozdiel predstavuje 500,-
Eur; 6/2021 faktúru vo výške 1.903,- Eur, mal vystaviť vo výške 1.557,- Eur, rozdiel predstavuje 346,-
Eur; 7/2021 faktúru vo výške 2.750,- Eur, mal vystaviť vo výške 2.250,- Eur, rozdiel predstavuje 500,-

Eur; 8/2021 faktúru vo výške 1.650,- Eur, mal vystaviť vo výške 1.350,- Eur, rozdiel predstavuje 300,-
Eur; 9/2021 faktúru vo výške 1.232,- Eur, mal vystaviť vo výške 1.008,- Eur, rozdiel predstavuje 224,-
Eur; 10/2021 faktúru vo výške 3.388,- Eur, mal vystaviť vo výške 2.772,- Eur, rozdiel predstavuje 616,-
Eur; 11/2021 faktúru vo výške 2.002,- Eur, mal vystaviť vo výške 1.638,- Eur, rozdiel predstavuje 364,-
Eur; 12/2021 faktúru vo výške 2.002,- Eur, mal vystaviť vo výške 2.464,- Eur, rozdiel predstavuje 448,-

Eur; 13/2021 faktúru vo výške 2.244,- Eur, mal vystaviť vo výške 1.836,- Eur, rozdiel predstavuje 408,-
Eur. Spolu teda obdržal žalobca v tomto prípade vzájomnej žaloby žalovaný navyše 5.698,- Eur.

12. Žalovaný v konaní trval na tom, že odmena bola so žalobcom dohodnutá vo výške 18,- Eur/
hod. a k vyplácanej sume 22,- Eur/hod. uviedol, že žalobca pravdepodobne zneužil situáciu, keď mu

prešla prvá faktúra, ktorú vystavil nekorektne a u žalovaného interne došlo k omylu v kopírovaní zle
zadanej sumy 22,- Eur namiesto 18,- Eur do excelu. Uviedol, že žalobca zamestnával na zákazke
dvoch zamestnancov a fakturoval na základe zmluvy odmenu pre 3 osoby x 18,- Eur, tj. 54,- Eur/
hod. a odmenu delil na 22,- Eur/hod. pre seba, prvý zamestnanec 16,- Eur/hod. a druhý zamestnanec
16,- Eur/hod. Trval na tom, že je klamstvom tvrdenie žalobcu, že faktúry, ktoré predložil žalovaný

k odporu, nikdy žalovanému nepredložil. Uviedol, že žalobca zodpovednosť za škodu prevzal už v roku
2021 a k tomu poukázal na vyjadrenie žalobcu pre poisťovňu – hlásenie škodovej udalosti, na faktúru
č.202118nasumu4.361,53Eur,prevzatieaodsúhlasenietejtofaktúryžalobcom.Argumentáciužalobcu
o tom, že si mal uplatniť nárok na náhradu škody u svojej poisťovne na základe dohody vyplývajúcej
z dobrých „rodinných“ vzťahov poprel. Uviedol, že v reklamačnom konaní postupovali štandardným

spôsobom. Dokumentácia od nemeckého zákazníka dokazuje, že práce vykonával žalobca so svojimi
zamestnancami.

13. Žalobca tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca zamestnával ďalších zamestnancov a preto si mal
účtovať22,-Eur/hod.,popreladoložildôkaz,žemalzamestnancovvroku2019anievroku2021,kedysi

účtoval 22,- Eur/hod. a rovnako ani v roku 2020. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu žalovaný uviedol,
že informoval žalobcu o predmetnej vade až na základe oznámenia nemeckého partnera po niekoľkých
mesiacoch, odkedy sa o nej dozvedel, čo vylučuje zodpovednosť žalobcu v tejto veci, nakoľko žalovaný
nepostupoval v súlade so zmluvou uzatvorenou so žalobcom, ani v súlade so zákonom. V zmysle
uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, čl. IV. bod 6, mal žalovaný písomne oznámiť vadu

žalobcovi najneskôr do 14 kalendárnych dní odo dňa, kedy sa o vade dozvedel, na čo mal žalobca podľa
čl. IV. bod 7 vady odstrániť. Preto v tejto súvislosti žiadal aplikáciu ust. § 560 až 565 ObZ, lebo žalovaný
takýmto spôsobom nepostupoval. Žalobca nemal možnosť vadu odstrániť, ak by sa preukázalo, že za
vadu skutočne zodpovedá, zodpovednosť žalobcu je tak vylúčená.

14. Žalovaný následne uviedol, že nárok z vád si žalovaný uplatnil u žalobcu bezprostredne po tom,
ako nemecký partner komunikoval so žalovaným a predložil mail zo dňa 18.06.2020 a fa 202118 na
preukázanie uplatnenia vady u žalobcu. Konateľka žalovaného vypovedala, že dňa 16.06. dostala
písomné stanovisko od nemeckého partnera a okamžite ich dala žalobcovi, aj všetku agendu, ktorása týkala reklamácie, takže mal kompletné informácie, čo sa stalo. Poprela tvrdenia žalobcu, že to
„...urobil len proforma, aby sa uplatnil nárok vo vzťahu k poisťovni.“ Mala za to, keďže si uplatnil túto
škodu aj u svojej poisťovni, že reklamáciu uznal. Poslala žalobcovi aj faktúru od nemeckého partnera.

Konateľka žalovaného sa odvolával na dohodu, podľa ktorej žalobca túto faktúru akceptuje a bude aj
z jeho strany uhradená a takýmto spôsobom bude reklamácia vyriešená. Mail zo dňa 18.06.2023 podľa
žalovaného preukazuje, že u žalobcu boli reklamované vady a následne bola komunikácia ohľadne
postupu, ako sa ide uvedená situácia riešiť, že reklamácia bola uplatnená ústne a písomne v znení
predloženého mailu. Výsledok uplatnenej reklamácie smeroval k akceptácii žalobcu k vzniknutej škode

– jeho následné postupy boli také, že škodu ide uhradiť. Takúto komunikáciu preukazujú aj výpovede
svedkov.Poodstránenívadynemeckýmpartneromdošlokpostupu,ktorýakceptovalajžalobca–sámsi
uplatnil nárok vo svojej poisťovni. Medzi stranami došlo k dohode ohľadom náhrady škody, táto dohoda
akceptovala výšku – vystavenú faktúru. Podľa žalobcu zo správania žalovaného vyplynulo že faktúru
akceptuje, pretože ju nikdy nevrátil.

15. Žalobca v reakcii na argumentáciu žalovaného uviedol, že mail zo dňa 18.06.2023 žalobca nikdy
nevidel. Trval na tom, že žalovaný si u žalobcu nároky z vád neuplatnil. Poukázal na to, že nemecký
partner bez toho, že by žalovanému umožnil tieto vady odstrániť, ich odstránil sám, žalobca ani žalovaný
nemali možnosť tieto vady preveriť a ich odstrániť. Trval na tom, že žalobca nikdy nepotvrdil žiadny
nárok žalovaného na náhradu škody. Žalobca v konaní vypovedal, že o škodovej udalosti sa dozvedel

prvýkrát 05.06.2020, keď ho konateľka žalovaného kontaktovala telefonicky. Na to prišli ku konateľke aj
s pánom F. a tam toto riešili. Keď reagoval tak, že toto nemôže akceptovať, lebo nevie, či práve na tej
častirobil,následnehokonateľkaprosila,čibyjejnejakýmspôsobom nepomohol,žiadala,čibypolovicu
nezaplatil, preto riešili tú situáciu, že si to žalobca uplatní v poisťovni. K listu, ktorý žalobca podpísal pre
poisťovňu (list zo dňa 24.11.2021, č. l. 47) dodal, že bol napísaný s cieľom skúsiť, či poisťovňa žalobcu

by mu to nepreplatila a teda k žiadnej akceptácii nároku nedošlo. V súvislosti s aplikáciou § 440 ods. 2
ObZ uviedol, že žalobca nemal možnosť odstrániť vady diela, nakoľko neboli u neho riadne uplatnené
– žalovaný nepožadoval zľavu ani neodstúpil od zmluvy.

16. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie

sumy 5.233,53 Eur s prísl. tým, že bolo potrebné preukázať tvrdený právny titul vyúčtovania vo
faktúrach, ktoré žalobca predložil k žalobe, kde účtoval odmenu 22,- Eur/hod podľa zmluvy o dielo č.
15/1/2021 z 15.1.2021 a ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným ohľadne odmeny 22,- Eur/hod.
Kargumentáciížalovanéhovpísomnýchpodaniachajnapojednávanídňa27.04.2023,žebolivystavené
zo strany žalobcu duplicitne faktúry za tie isté práce, avšak na rôzne sumy (18 Eur/hod a 22 Eur/hod)

okresný súd uviedol, že faktúry sú účtovným dokladom, ktorý bez ďalšieho nepreukazuje dôvodnosť
nároku. Podstatné bolo preukázať, či vyúčtovanie vo faktúrach, ktoré predložil žalobca k žalobe a na
základe ktorých žiada zaplatenie žalovanej sumy, boli v uvedenej sume vyúčtované dôvodne, a teda, či
oprávňoval žalobcu právny titul v zmysle jeho argumentácie - písomná zmluva o dielo a ústna dohoda na
sumu 22,- Eur/hod. Nebolo preto pre konajúcu vec relevantné vykonať dokazovanie v zmysle návrhov

strán sporu, znalecké dokazovanie znalcom z odboru písomoznalectva na preukázanie, že podpis na
faktúrach, ktoré doložil žalovaný, nie je podpisom žalobcu (návrh žalobcu), prípadne, že podpis na
faktúrach, ktoré predložil žalovaný, je pravým podpisom žalobcu (návrh žalovaného). Bolo podstatné
preukázať, či takýto nárok žalobcovi vo vzťahu k žalovanému vznikol, lebo faktúra je len účtovný doklad
a nepreukazuje samotnú existenciu nároku.

17. Okresný súd mal preukázané doručenie faktúr žalovanému, kde žalobca vyúčtoval odmenu vo výške
22,- Eur./hod. Žalobca na pojednávaní dňa 27.04.2023 na výslovnú otázku PZ žalovanej vypovedal,
že faktúry, ktoré pripojil k žalobe, doručil žalovanému mailom, že tieto žalovaný prijal. Okresný súd
v tejto súvislosti poukázal na dojednanie v čl. II./4, ktoré umožňovalo zasielať faktúry žalovanému zo

strany zhotoviteľa aj mailovou korešpondenciou s uvedením mailovej adresy. Maily, ktoré doložil žalobca
na č. l. 105 a nasl. (viď ods. 40), preukazujú doručenie žalovaných faktúr žalovanému. Žalobca trval
na tom a preukázal mailovým správami, že predmetné faktúry pripojené k žalobe, boli žalovanému
doručené, lebo na otázku PZ žalovaného žalobca vypovedal, že boli doručené práve tieto faktúry, ktoré
sú pripojené k žalobe. Žalovaný podľa okresného súdu v konaní nevyvrátil, že došlo k odsúhlaseniu

ich formálnej a obsahovej stránky, neprodukoval žiadne dôkazy o tom, že po doručení faktúr mailom,
ako to argumentoval a preukázal žalobca, by akýmkoľvek spôsobom namietal ich formálnu a obsahovú
stránku, ako to predpokladá čl. II./5 ZoD, za situácie, že žalovaný opakovane plnil na iné faktúry
vystavené žalobcom v zmysle argumentácie žalobcu, podľa ústnej dohody 22,- Eur/hod., čiastočne ajna faktúry, ktoré súd predmetom sporu. Uvedené skutočnosti spolu preukazujú nielen riadne doručenie
predmetných faktúr, ale aj žalobcom tvrdenú ústnu dohodu o odmene 22,- Eur/hod.

18. S ohľadom na vykonané dokazovanie vychádzal okresný súd z preukázanej skutočnosti – písomne
uzatvorenej ZoD a ústne uzatvorenej dohody medzi stranami, podľa ktorej sa zmluvné strany ZoD
č. 15/1/2021 z 15.1.2021 dohodli na odmene za predmet zmluvy o dielo 22,- Eur/hod. Pre súd
bolo rozhodujúce aj následné správanie sa strán po vzniku písomne a následne aj ústne uzatvorenej
dohody, keď žalobca pri plnení povinností zo ZoD nad rámec dohodnutého diela v čl. I ZoD neskôr, po

vzniku písomne uzatvorenej ZoD, zabezpečoval aj komunikáciu ohľadne organizácie práce v nemčine
s nemeckým zmluvným partnerom žalovaného na mieste výkonu práce. Toto potvrdili aj výpovede
svedkov B. a F. na pojednávaní dňa 12.10.2023, že najskôr potrebovali tlmočníka na mieste výkonu
práce, neskôr tlmočníka v komunikácii s nemeckým partnerom nahradil žalobca. Podľa žalobcu práve
tieto povinnosti, nad rámec dohodnutého diela, boli dôvodom, prečo sa so žalovaným dohodli na
zvýšenej odmene 22,-Eur/hod.

19. Okresný súd sa vysporiadal s námietkou žalovaného, že v zmysle dohody strán by zmeny zmluvy
museli byť dojednané písomne (ust. § 272 ods. 2 ObZ a zmluvné dojednanie čl. VIII./2. ZoD) tak, že
pri aplikácii § 266 ods. 3 ObZ vychádzal z rokovaní o uzavretí zmluvy (potvrdené aj svedkami – obaja
mali vedomosť o zvýšenej sadzbe odmeny žalobcu aj od štatutárnej zástupkyne žalovaného) a praxe,

ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ išlo o napĺňanie ústnej
dohody o odmene 22,- Eur/hod., pretože táto prax nebola jednorazová, ani dvakrát, ale išlo o prax,
ktorá bola zavedená po celý rok 2020 aj 2021. Dôkazy ohľadne tejto zavedenej praxe zmluvných strán
okrem žalobcu produkoval aj sám žalovaný – faktúry vystavené žalobcom s vyúčtovaním 22,-Eur/hod.
a doklady o ich úhradách žalovaným žalobcovi.

20. Okresný súd vychádzal z ústnej dohody medzi stranami sporu o odmene 22,- Eur/hod. a pri
vyhodnotení nároku podľa tejto ústnej dohody, v súvislosti s argumentáciou žalovaného ohľadne čl.
VIII./2 ZoD a právnej úpravy v § 272 ods. 2 ObZ aplikoval ust. § 265 ObZ, lebo uvedené ustanovenie ObZ
obsahuje pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je

v rozpore s poctivým obchodným stykom – zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom.
Vyhodnotenie tejto ústnej dohody ako neplatnej pri aplikácii čl. VIII./2 ZoD a právnej úpravy v § 272 ods.
2 ObZ pri správaní sa strán podľa tejto dohody počas roka 2020, 2021, by podľa názoru okresného súdu
išlo o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v tomto konkrétnom
prípade nemôže požívať právnu ochranu.

21. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní dňa 27.4.2023 vypovedal o spôsobe vyplácania sumy 22,- Eur/
hod. žalobcovi ako o omyle (č.l. 79/rub-80), že to vygeneroval systém žalovaného za obdobie, keď boli
vyplácaní od žalovaného prostredníctvom žalobcu aj zamestnanci žalobcu, keď si žalovaný vo svojom
fakturačnom programe mal uviesť poznámku „22,- Eur Jaro Smreček a 18 18 Striž Kováč“, že toto malo

vyskočiť v nasledujúcom roku bez p. B. a bez p. F., uvedené nebolo okresnému súdu žiadnym spôsobom
preukázané. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný nesporne vyplácal žalobcovi opakovane vyúčtovanú
sumu v jeho faktúrach 22,- Eur/hod., pričom nebolo pre súd sporné, že sama konateľka žalovaného
faktúry od svojich zmluvných partnerov, a teda aj od žalobcu, kontrolovala. Je potom logické vysvetlenie
žalobcu, ktorý vypovedal, že si nevie predstaviť, že by niekto celý rok vyplácal faktúry omylom, ak by

nesúhlasil s vyúčtovanou sumou. Žalobca vyvrátil vyššie uvedené tvrdenie žalovaného aj doložením
dôkazov, vykonané na pojednávaní 12.10.2023, a to potvrdení v zmysle č.l. 180-181 o tom, že žalobca
zamestnával v období od 16.01.2019 do 31.07.2019 zamestnanca E. F. a v období od 15.07.2019
do 31.12.2019 zamestnanca D. B., teda nie v r. 2020, ani v r. 2021. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom
tieto listinné dôkazy spochybnil, uvedené potvrdili následne svedkovia, ktorých okresný súd na tomto

pojednávaní vypočul.

22. Okresný súd vychádzal aj z účtovných dokladov, ktoré pripojil žalovaný. Poukázal na účtovný doklad
– detail pohybu bezhotovostná platba zo dňa 02.11.2021 (ods. 31), kde je uhrádzaná čiastka 2.400,-
Eur v prospech účtu žalobcu, poznámka B. A. 142021. Okresný súd neakceptoval poznámku dopísanú

rukou žalovaným, že táto úhrada sa týka faktúry č. 14/2021 vo výške 1.944,- Eur a na faktúru 15/2021
vo výške 456,- Eur, lebo rozhodujúci bol titul uvedený v čase úhrady a ten je uvedený 142021. Vykonaná
úhrada preukazuje úhradu faktúry žalobcu 14/2021 vo výške 2.400,- Eur, čo zodpovedá vyúčtovaniu
v predmetnej faktúre, kde bola vyúčtovaná suma 2.376,- Eur. Tiež faktúry, ktoré vo vzájomnej žalobeoznačil žalovaný (č. l. 91, 131) a tieto pripojil (č. l. 92 a nasl.) s dokladmi o ich úhradách, preukazujú
tvrdenie žalobcu o tom, že si účtoval odmenu 22,- Eur/hod. počas celého roka 2021 a žalovaný faktúry
č. 1 – 13/2021 aj žalobcovi v uvedenom rozsahu uhradil. Žalobca ústnu dohodu ohľadne odmeny 22,-

Eur/hod. preukázal aj ním predloženými faktúrami, že aj počas roka 2020 účtoval odmenu 22,- Eur/
hod. a výpismi z účtu preukázal, že takáto odmena mu bola bez akýkoľvek výhrad zo strany žalovaného
vyplácaná. Sám žalovaný produkoval dôkazy preukazujúce, že žalobca účtoval odmenu 22,- Eur/hod.
aj v r. 2021 v súvislosti so vzájomnou žalobou.

23. Okresný súd preto akceptoval nárok žalobcu proti žalovanému vo výške 22 Eur/hod, ktorú žalobca
vyúčtoval žalovanému vo faktúrach č. 14/2021, č. 15/2021, č. 16/2021 a č. 17/2021 v nesplatenom
žalovanom rozsahu a tento priznal v rozsahu, v akom tento nárok žalobcu proti žalovanému nezanikol,
t.j. vo výške 1.732,- Eur. Vo zvyšku okresný súd žalobu žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy
5.233,50 Eur zamietol, nakoľko tento v rozsahu sumy 3.501,53 Eur zanikol započítaním v zmysle § 580
OZ. Žalovaný zo svojho nároku proti žalobcovi na náhradu škody vo výške 4.361,53 Eur, na žalovanú

sumu vo výške 5.233,53 Eur započítal proti žalobcovi sumu 3.501,53 Eur. Žalovaný v písomnom podaní
zo dňa 04.04.2023, doručenom okresnému súdu dňa 06.04.2023, vzniesol kompenzačnú námietku
v rozsahu sumy 3.501,53 Eur. Okresný súd poukázal na ust. § 152 CSP, v zmysle ktorého hmotnoprávna
námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Okresný
súd mal preukázané omeškanie žalovaného s úhradou žalovanej sumy v rozsahu 1.732,- Eur, preto bolo

dôvodné priznať aj sumu 40,- Eur podľa § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 NV SR č. 21/2013 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ a úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 ObZ v spojení s § 1
ods. 2 NV SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ. Pohľadávky spôsobilé
na započítanie – pohľadávka žalovaného vyúčtovaná vo fa č. 2021 18 splatná 20.8.2021, pohľadávky
žalobcu vyúčtované vo fa 14-17/2021 splatné v dňoch 21.10.2021, 3.11.2021, 24.11.2021, 6.12.2021,

k stretu/zániku v rozsahu započítania došlo v dňoch 21.10.2021, 3.11.2021, 24.11.2021, 6.12.2021.
Okresný súd konštatoval, že žalovaný je v omeškaní v rozsahu nesplatenej pohľadávky žalobcu proti
žalovanému, vyúčtovanej vo fa č. 17/2021.

24. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného proti žalobcovi tým,

že priznal žalobcovi nárok 22,- Eur/hod., a tak na žalobcovi nebola suma 5.698,- Eur vyplatená bez
právneho dôvodu a žalobca sa na úkor žalovaného neobohatil, ako to predpokladá ust. § 451 ods. 1
OZ, preto bola vzájomná žaloba žalovaného proti žalobcovi v časti sumy 5.698,- Eur zamietnutá. Nebolo
preukázané, že vyúčtovanie nad rámec sumy 18,- Eur/hod. bolo vyúčtované bez právneho dôvodu.
Pokiaľ išlo o rozsah vyúčtovaných hodín, tento medzi stranami sporný nebol.

25. Okresný súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu škody, sumu 860,- Eur,
ktorá nebola spotrebovaná na započítanie s nárokom žalobcu proti žalovanému. Mal za to, že nárok
žalovaného proti žalobcovi na náhradu škody, vyúčtovaný žalobcovi vo fa č. 18/2021 vo výške 4.361,53
Eur, si žalovaný uplatnil v súvislosti s vadami diela, ako vyplývajú z reklamačných protokolov č. 1 a 2,

za ktoré vady zodpovedal žalobca (viď aj ods. 45). Žalobca, ktorý v spore popieral zodpovednosť za
predmetné vady, nepreukázal, že za tieto sám nezodpovedá. Súd v tejto súvislosti vychádzal z listu
žalobcu, adresovanému Generali Poisťovňa, a.s. zo dňa 24.11.2021, kde uznal svoju zodpovednosť za
predmetné vady. Žalobca svoju argumentáciu k listu na č.l. 47 (viď od. 36) a k faktúre na č.l. 46 (viď
ods. 35), o dohode so žalovaným - že tento podpísal iba preto, lebo poisťovňa neplnila na túto škodovú

udalosť z poistenia žalovaného, tak uplatnili nároky cez poisťovňu žalobcu - súdu nepreukázal. Len
mailová komunikácia medzi stranami sporu, ako bola vykonaná na pojednávaní dňa 27.04.2023 a je
žurnalizovaná ako č.l. 112, (viď ods. 42) tvrdenie žalobcu bez ďalšieho nepreukazuje - z tejto vyplýva len
hlásenie poistnej udalosti 4090040279 v poisťovni Generali a doručenie dokumentácie. Nesporné bolo,
že žalobca sám podpísal list žurnalizovaný na č.l. 47 vo vzťahu k predmetnej škodovej udalosti, kde

uznal,žezodpovedázaškodu,ktorábolavyúčtovanávofaktúrežalovanéhožalobcovič. 202118aopak
sa dokazovaním, ktoré v tejto súvislosti žalobca navrhol, nepreukázal. Výpovede svedkov žalobcom
tvrdenú dohodu so žalovaným nepreukázali, ani nevylúčili, že žalobca pracoval na diele, na ktorom
vznikla škodová udalosť. Svedok B. sa nevedel k tejto skutočnosti vyjadriť (ods. 63) a výpoveď svedka
F., že s p. C. sa bavili, že musí zavolať p. B., lebo mali uzavreté poistky (ods. 64), tiež nepreukazuje

tvrdenie žalobcu, že žalobca mal uznať zodpovednosť za predmetné vady len pre účely uplatnenia tejto
škodovej udalosti v poisťovni žalobcu.26. Okresný súd poukázal na to, že žalobca v liste zo dňa 24.11.2021 výslovne uviedol, že vykonával
vodoinštalačné práce, v dôsledku ktorých došlo k zaplaveniu vodou dňa 04.06.2020 a následne 15. a
16.06.2020.Skutočnosť,žepoisťovňa,uktorejsižalobcauplatnilnároknanáhraduškody,napredmetnú

škodovú udalosť neplnila, nepreukazuje argumentáciu žalobcu, že za túto škodu sám nezodpovedá.
Pokiaľ podľa žalobcu poisťovňa žalobcovi neplnila z dôvodu, že nemala naplnené zmluvné podmienky
vo vzťahu k nahlásenej poistnej udalosti, nemôže byť relevantné vo vzťahu k preukázaniu, že škoda
vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu, ako to vyplýva z listu zo dňa 24.11.2021.

27. Okresný súd uviedol, že v súvislosti s uplatneným nárokom žalovaného proti žalobcovi na náhradu
škody za vady diela (zaplavenie vodou dňa 04.06.2020 a následne 15. a 16.6.2020) bolo dôvodné sa
vysporiadať s aplikáciou ust. § 440 ods. 2 ObZ a s námietkou žalobcu v jeho písomnom vyjadrení zo dňa
05.12.2023 (č. l. 231) o aplikácii § 560 – 565 ObZ v súvislosti so skutočnosťou, že žalovaný informoval
žalobcu o predmetnej vade až po niekoľkých mesiacoch, odkedy sa žalovaný o vade dozvedel. Okresný
súd v tejto súvislosti poukázal na dôkaz, predložený žalovaným – mail zo dňa 18.júna 2020 (viď ods.

69), ktorý preukazuje, že žalovaný oznámil žalobcovi vady diela už dňa 18. júna 2020, preto nie je
dôvodná aplikácia § 562 ods. 2 ObZ. Z uvedeného mailu vyplýva aj to, že žalovaný žiada o vyjadrenie
a názor. V tejto súvislosti je podľa názoru súdu tiež dôvodná aplikácia § 266 ods. 3 ObZ ohľadne
rokovania strán sporu ohľadne postupu, ako sa budú predmetné vady – „uvedená situácia“ riešiť“ – ako
o tom vypovedal PZ žalovaného na pojednávaní dňa 13.12.2023, tj., že výsledok uplatnenej reklamácie

smeroval k akceptácii žalobcu k vzniknutej škode. Tomu nasvedčuje aj následné správanie sa žalobcu,
ktorý poskytol súčinnosť žalovanému v tom, že uplatnil škodovú udalosť vo svojej poisťovni (viď aj ods.
104) a takéto rokovania žalobcu a žalovaného potvrdili aj svedkovia.

28. Okresný súd vychádzal z dohody strán, ako ju opísal žalovaný na pojednávaní dňa 13.12.2023,

ktorú dotvrdil list žalobcu zo dňa 24.11.2021, v súvislosti s aplikáciou ust. § 440 ods. 2 ObZ. Okresný
súd poukázal na ust. § 263 ods. 1 ObZ, podľa ktorého sa strany môžu odchýliť od ustanovení ObZ
alebo jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení uvedených v § 263 ods. 1 ObZ, pričom
v ust. § 263 ods. 1 ObZ nie je uvedené ust. § 440 ods. 2 ObZ. Z toho vyplýva, že strany sa mohli
odchýliť od uvedeného zákonného ustanovenia, § 440 ods. 2 ObZ. Potom, vychádzajúc zo správania

žalobcu, ktorý napísal poisťovni list vo vzťahu k jeho zodpovednosti za reklamovanú vadu, bolo dôvodné
vylúčiť aplikáciu ust. § 440 ods. 2 ObZ a akceptovať žalovaným tvrdenú dohodu, ktorej predmetom bolo
vyriešenie reklamácie predmetných vád, tj., žalovaný a žalobca sa dohodli na tom, že žalobca zaplatí
sumu 4.361,53 Eur ako škodu vyúčtovanú vo fa č. 2020 18 a tento nárok si uplatní u svojej poisťovni, čo
preukazuje aj list žalobcu zo dňa 24.11.2021. Sám žalobca argumentoval, že predložil poisťovni doklady

k uplatnenému nároku na náhradu škody na základe dohody so žalovaným (viď ods. 19). Pokiaľ súčasne
popieral, že by za škodu mal niesť zodpovednosť, uvedené súdu nepreukázal. Okresný súd vychádzal
z preukázanej skutočnosti, že strany sporu vyriešili nároky z vád dohodou o tom, že žalobca uhradí
žalovanémuškodu,ktorámuvzniklavsúvislostisúhradoufaktúrynemeckémupartnerovizaodstránenie
vád, za ktoré zodpovedá žalobca. Žalobca mal aj vedomosť, že žalovaný uhradil nemeckému partnerovi

faktúru za odstránenie predmetných vád (viď ods. 19). Na základe uvedeného okresný súd akceptoval
stanovisko žalovaného prezentované na pojednávaní dňa 13.12.2023, že vyriešenie reklamácie bolo
dohodou, ktorej výsledkom bolo aj opísané následné správanie sa strán.

29. Vo vzťahu k výške škody okresný súd uviedol, že žalovaný preukázal, že mu vznikla škoda

v rozsahu vyúčtovania vo fa č. 2021 18, lebo rovnakú sumu uhradil za odstránenie vád diela nemeckému
partnerovi,listinnýmidôkazmivprílohovejobálke,faktúrač.200814,ktorúvystavilanemeckáspoločnosť
žalovanému a bezhotovostná platba na č.l. 120 – zaplatená na predmetnú faktúru vyúčtovaná suma vo
fa č. 200814 vo výške 4.361,53 Eur.

30. O trovách konaniach rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP a stranám sporu priznal nárok na
náhradutrovkonaniapodľapomeruúspechu.Žalobcamalvovecižalobyprotižalovanémunazaplatenie
sumy 5.233,50 Eur s príslušenstvom úspech proti žalovanému v rozsahu 33 %, žalovaný mal úspech
v rozsahu 67 %, čo predstavuje nárok žalovaného na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
34 % (67 – 33). Žalovaný mal vo veci vzájomnej žaloby proti žalobcovi na zaplatenie sumy 6.558,-

Eur úspech proti žalobcovi v rozsahu 13 %, žalobca mal úspech v rozsahu 87 %, čo predstavuje nárok
žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 74 %.31.Protirozhodnutiuokresnéhosúduvrozsahu,ktorýmsúdpriznalžalovanémunároknanáhraduškody
proti žalobcovi, podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca
namietol spôsob, akým okresný súd vyhodnotil dôkaz, list žalobcu, adresovaný Generali poisťovňa a.s.

zo dňa 24.11.2021 a uplatnenie škodovej udalosti žalobcom u poisťovne. V zhode s tvrdeniami, ktoré
predniesol v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca zdôraznil, že hoci list predložil poisťovni k
uplatnenému nároku, bolo to na základe dohody so žalovaným s vedomím obidvoch strán, že žalobca
ani žalovaný za túto "škodu" nenesú zodpovednosť, hoci zo strany žalovaného došlo k jej úhrade
nemeckému obchodnému partnerovi. Poukázal na ust. § 37 ods. 1 OZ a uviedol, že vzhľadom na

to, že žalobca podpisoval list bez toho, že by ho bral vážne o čom žalovaný vedel, nakoľko žalobca
za predmetné vzniknuté vady nezodpovedá, list možno považovať za neplatný právny úkon, nakoľko
neboli splnené podmienky na platnosť právneho úkonu, keďže tento právny úkon nebol vážny. Žalobca
uviedol, že pri podpisovaní tohto listu ani nepoznal jeho obsah, nakoľko list žalobca nepripravoval, ale
pripravovala ho pani C., konateľka žalovaného a vzhľadom na ich vzťahy a účel listu žalobca nemal
dôvod obsah listu preverovať. Takýto list podľa žalobcu nemožno použiť za východiskový pri započítaní

pohľadávky žalovaným proti žalobcovi a priznaní nároku na náhradu škody žalovaného proti žalobcovi
a v tomto zmysle rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Žalobca uviedol, že na to, aby si žalovaný mohol voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody,
musel by okrem iného preukázať porušenie povinnosti žalobcom, čo v tomto konaní preukázané nebolo.

Stotožnil sa s konštatovaním okresného súdu, že nebolo preukázané ani vylúčené, že žalobca pracoval
na diele, na ktorom vznikla škodová udalosť a zotrval na tom, že žalovaný nepreukázal, že žalobca
zodpovedá za vady diela. Namietal záver okresného súdu, že uplatnenie škodovej udalosti žalobcom vo
svojej poisťovni je akceptáciou žalobcu k vzniknutej škode. Mal za to, že takéto právne posúdenie veci
je nesprávne, nakoľko žalobca voči žalovanému nikdy žiaden nárok na náhradu škody v žiadnej výške

nepriznal. Aj keby sa súd nestotožnil s neplatnosťou listu ako s neplatným právnym úkonom, žalobca
v predmetnom liste priznáva len svoju zodpovednosť za vady diela, no nepriznáva svoju zodpovednosť
za škodu, čo sú dve odlišné, rozdielne veci. Žalobca mal za to, že k tomu, aby bolo možné tvrdiť, že
žalobca priznal voči žalovanému nárok na náhradu škody, muselo by sa jednať o uznanie záväzku.
Žalobca uviedol, že takýmto spôsobom, v zmysle § 323 ods. 1 ObZ, nikdy voči žalovanému písomne

záväzok neuznal. Žalobca namietol skutkové zistenie okresného súdu, že žalovaný a žalobca sa dohodli
na tom, že žalobca zaplatí sumu 4.361,53 Eur ako škodu vyúčtovanú vo faktúre č. 2020 18 a tento
nárok si uplatní u svoje poisťovni. Žalobca uviedol, že takýto záver zo žiadneho dôkazu nevyplýva.
Zo žiadneho dôkazu tiež nevyplýva, že by sa dohodli na tom, že žalobca zaplatí sumu 4.361,53 Eur,
teda predmetnú škodu. Ak by tomu tak okolo, žalobca by ju zaplatil už pred tým, než škodovú udalosť

uplatnil v poisťovni. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným mala byť podľa žalobcu taká, že žalobca ako
ústretovú pomoc žalovanému skúsi u poisťovne uplatniť škodovú udalosť a ak poisťovňa na základe
toho vyplatí poistné plnenie, žalobca ho zaplatí žalovanému, no ak poisťovňa nezaplatí nič, ani žalobca
nezaplatí nič žalovanému, nakoľko za predmetné vady žalobca nezodpovedá. Žalobca trval na tom, že
z listu nevyplýva, že by uznal, že zodpovedá za škodu, ktorá bola vyúčtovaná vo faktúre č. 2021 18.

Uviedol, že v komunikácii medzi žalobcom a žalovaným sa nikde neuvádza žiadna suma, ktorú by mal
žalobca žalovanému zaplatiť, pričom suma, ktorá bola predmetom "fiktívnej" faktúry č. 2020 18 je suma
odlišná od sumy, ktorú žalovaný zaplatil nemeckému obchodnému partnerovi.

33. Žalobca odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v konaní pred súdom prvej inštancie a namietol, že

žalovaný si potom, ako ho nemecký partner informoval o vade prác, žiadnym spôsobom tento nárok u
nemeckého partnera ďalej nepreveroval. Mal za to, že úhrada žalovaného nemeckému partnerovi nie je
možné považovať za škodu, resp. takáto skutočnosť je otázna, nakoľko aj vo vzťahu medzi žalovaným
a nemeckým obchodným partnerom sa muselo jednať tiež o zodpovednosť za vady diela a nie za
zodpovednosť za škodu.

34. Žalobca tvrdil, že žalovaný tvrdenie nemeckého partnera o vadách, resp. o škode bez ďalšieho
preverovania prijal, až po niekoľkých mesiacoch od tohto oznámenia si uplatnil u žalobcu nárok na
náhradu škody s tým súvisiaci. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na e-mail zo dňa 18.06.2023, tak žalobca
poprel, že by takýto e-mail dostal, pričom tento e-mail nie je adresovaný na jeho e-mailovú adresu.

Potvrdenie o odoslaní e-mailu ešte neznamená, že bol žalobcovi doručený alebo že sa ním žalobca
oboznámil, a teda v tomto smere nemožno tento dôkaz takýmto spôsobom vykladať.35.Žalobcavodvolanínamietol,žezdokazovanianevyplynuločipráce,ktorébolivykonanéanaktorých
sa vyskytla vada skutočne vykonával žalobca, pričom tieto mohli byť spôsobené aj materiálom, náradím
a z podkladov od poisťovne nie je možné overiť tvrdenie nemeckého partnera o vade.

36. Vo vzťahu k uplatneniu nároku z vád namietol časové hľadisko, keď uviedol, že až po niekoľkých
mesiacochodkedysažalovanýovadedozvedel,informovalžalobcu,čovylučujezodpovednosťžalobcu
v tejto veci, nakoľko žalovaný nepostupoval v súlade so zmluvou uzatvorenou so žalobcom, ani v súlade
so zákonom. Žalovaný mal písomne oznámiť žalobcovi vady najneskôr do 14 kalendárnych dní odo

dňa kedy sa o vade dozvedel a na čo mal žalobca podľa čl. 4 bod 7 vady odstrániť. Pokiaľ žalovaný
nepostupoval podľa Obchodného zákonníka (§ 560 - 565 ObZ), tak žalobca nemal možnosť brániť sa
a vadu odstrániť, ak by sa preukázalo, že za vadu skutočne zodpovedá a že zodpovednosť žalobcu je
vylúčená.

37. Žalobca poukázal na ust. § 440 ods. 2 ObZ a zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo

k akceptácii zodpovednosti žalobcu za vady a ani k žiadnej dohode o akejkoľvek kompenzácii zo
strany žalobcu žalovanému za sumu uhradenú žalovaným nemeckému obchodnému partnerovi v tejto
súvislosti. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec
vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie.

38. Voči rozhodnutiu okresného súdu čo do výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 1.732,- Eur s
príslušenstvom vo vzťahu k žalobe žalobcu voči žalovanému a čo do výroku vzájomnej žaloby v rozsahu
zamietnutia nad rozsah 860,- Eur podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
e), f) a h) CSP.

39. Žalovaný uviedol, že okresný súd sa pri hodnotení dôkazov neopodstatnene odvolal na faktúry
žalobcu vo výške 22,- Eur/hod., ktoré boli zo strany žalobcu vystavené ako duplicitné za tie isté práce,
avšak na iné sumy oproti faktúram, ktoré žalobca osobne žalovanému predložil, na ktorých boli jeho
vlastnoručné podpisy a ktoré obsahovali vyúčtovanie sumy 18,- Eur/hod. Žalovaný namietol, prečo
okresný súd zobral zreteľ a priložil dôkaznú silu faktúram predloženým žalobcom na 22,- Eur/hod., keď

tieto boli vystavené účelovo zo strany žalobcu žalovanému a boli vystavené ako v poradí druhé a na
vyššiu sumu, ako v poradí prvé faktúry.

40. Žalovaný namietol, že okresný súd na jednej strane akceptoval napriek podpísanej zmluve a čl. VIII
ods. 2 možnosť zmeniť obsah tejto zmluvy iba písomne a ignoroval písomnosť prvoradú, vystavenie

faktúry žalobcom na 18,- Eur/hod. a na druhej strane sa odvolával a dal prednosť s prihliadnutím na §
265 ObZ ústnej dohode a druhoradé vystaveným faktúram na ničím nepodloženú sumu 22,- Eur/hod.

41. Žalovaný namietol, že okresný súd nevyhovel požiadavke žalovaného na preukázanie toho, že
v prvom rade vystavené faktúry na 18,- Eur/hod. boli podpísané vlastnoručným podpisom žalobcu, boli

mu predložené a ani takáto skutočnosť navrhovaného smeru dokazovania spracovaním grafologického
posudku na podpis žalobcu nebola pre súd dostatočná na to, aby zistil rozhodujúci skutkový stav v znení,
z ktorého by mohol následne právne správne posúdiť danú vec. Práve naopak, súd zaujal stanovisko,
že nebolo relevantné vykonať dokazovanie v tomto smere, a to v smere dôveryhodnosti doručenia faktúr
žalobcom na sumu 18,- Eur/hod., ktoré ním boli vlastnoručne podpísané a ktoré by nepochybne viedli k

záveru pri pozitívnom zistení podpisu žalobu, že dohoda o 18,- Eurách/hod. nebola v čase vystavenia
týchto faktúr dohodnutá, nijakým spôsobom odobrená žalovaným a teda platila by dojednaná suma
za dielo 18,- Eur/hod. Podľa žalovaného žalobca sa podpísaním takéhoto dokumentu vlastnou rukou,
vlastným dôkazom, ktorý súd neakceptoval a nepovažoval za rozhodný pre rozhodnutie v tejto veci
usvedčil v tom, že dohoda o 22,- Eur/hod. nikdy neexistovala a platby, ktoré boli zo strany žalovanej

vykonávané, mali pôvod v tom, že žalobca v minulosti zamestnával obidvoch svedkov, t.j. svedka F. a
B., ktorí boli vždy v područí žalobcu a tento im ponižoval dohodnutú odmenu 18,- Eur/hod. so žalovaným
u každého o ďalšie 2,- Eurá.

42. Žalovaný uviedol, že aj keď okresný súd konštatoval, že faktúra je len účtovný doklad a nepreukazuje

samotnú existenciu nároku, tak súčasne podľa žalovaného tento vystavený doklad má značnú
vypovedaciu hodnotu o tom, že zmena dohody o cene diela nebola uskutočnená podľa zmluvy a že
účtovný doklad je vyhotovený v slobodnej a vážnej vôli žalobcu, s ktorou v danom období vyhotovovania
faktúr spracoval a zamýšľal odmenu za vykonanú prácu.43. Žalovaný uviedol, že nič na veci nemôže zmeniť skutočnosť, ktorej okresný súd venoval značnú
pozornosť a pripisoval značnú váhu dôkazu, že žalobca následne v druhom rade vystavené faktúry na

vyššiu odmenu za vykonanú prácu e-mailovo doručil žalovanému. Neobstojí ani súdom konštatovaný
záver, že žalovaný nepreukázal, že by nedošlo k odsúhlaseniu inej výšky odmeny, že by tieto faktúry
namietal a v podstate týmto spôsobom akceptoval, čo nie je možné vyhodnotiť ako správny právny záver
už aj s prihliadnutím na podpísanú zmluvu na prvotne vystavené faktúry. Žalovaný namietol, že okresný
súd dal akcent na ústnu dohodu, čo sa javí byť jednak v rozpore s podpísanou zmluvou a jednak v

rozpore s obchodnou zvyklosťou transparentnosti a záväznosti podpísaných kontraktov a v rozpore s
vyhodnotením§265ObZ.Nemôžebyťvrozporespoctivýmobchodnýmstykomvyhotovovaniedokladov
na zmluvne a písomne podchytenú dohodu o odmene 18,- Eur/hod. proti ústne vykonanej dohode o
zvýšení odmeny na 22,- Eur/hod. Zároveň odoslanie e-mailu žalobcu na adresu žalovaného nemôže
spôsobiť zmenu výšky dohodnutej odmeny.

44. Žalovaný namietol procesné hľadisko rozhodnutia okresného súdu, keď postup okresného súdu
vážnym spôsobom zasiahol do práva na spravodlivé a včasné prejednanie veci do práva na riadne
odôvodnenie rozsudku, kedy každý rozsudok bez riadneho odôvodnenia a bez uvedenia logických
záverov súdu je nepreskúmateľný a v konečnom dôsledku negatívne vplývajúci na právo žalovaného
na spravodlivé prejednanie veci.

45. Podľa žalovaného rozhodnutie okresného súdu, ktorým zaviazal žalovaného na doplatenie 1.732,-
Eurniejezákonné,keďžetentonárokžalobcovinepatrí,pričomtátoskutočnosťmávplyvajnadoplňujúci
rozsudok čo do výroku o priznanom rozsahu nároku žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 34
%, pretože akceptujúc vznesenie týchto odvolacích námietok voči právnym záverom prvostupňového

súdu by viedlo aj k inému výroku doplňujúceho rozsudku, t.j. k zvýšeniu rozsahu 34 % priznaného
nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie dokazovanie, konkrétne grafologické skúmanie podpisu žalobcu
na potvrdenie tej skutočnosti, že žalobcovi nepatrí nárok na zaplatenie sumy 5.233,53 Eur, ale naopak,
že žalovaný má nárok na zaplatenie sumy 6.558,- Eur.

46. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý označil tvrdenie žalovaného, že žalobca vystavoval
duplicitné faktúry za tie isté práce aj na 22,- Eur, aj na 18,- Eur/hod. za nepravdivé. Uviedol, že takéto
konanie žalobcu by nemalo žiadnu logiku, keď minimálne rok pred neuhradenými faktúrami, ktoré sú
predmetom tohto konania, žalobca vystavoval žalovanému faktúry na 22,- Eur /hod. a žalovaný ich

žalobcovi riadne všetky plnil. Žalobca naďalej poprel, že by žalovanému predložené faktúry na sumu
18,- Eur/hod. predložil a že by ich vlastnoručne podpísal. Stotožnil sa s postupom okresného súdu,
ktorý nevykonal navrhovaný dôkaz žalovaného - grafologický posudok, nakoľko vykonanie takéhoto
dôkazu by bolo nehospodárne a vzhľadom na dôkaznú situáciu zbytočné. Mal za to, že v konaní
bolo preukázané, že fakturovaná suma 22,- Eur/hod. presahovala rámec podpísanej zmluvy, nakoľko

so zvýšenou odmenou sa spájali aj činnosti, ktorými poveril žalovaný žalobcu nad rámec predmetnej
podpísanej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ako vyplynulo z jednotlivých výsluchov v tomto konaní.
Dohodu medzi žalobcom a žalovaným o výške odmeny 22,- Eur/hod. označil za preukázanú a to, že
žalovaný to poprel, označil za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

47. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej

tabuli krajského súdu.

48. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie:

49. Žalobca vyúčtoval žalovanému práce (v rozsahu 22 Eur / hod): Vo fa č. 14/2021 (č.l. 14), za
vodoinštalačné práce na stavbe v Nemecku, vykonané v období od 13.9.2021 – 25.9.2021 (KT 37 –
KT 38), sumu 2.376,- Eur, faktúra bola vystavená 30.9.2021 s dátumom splatnosti 21.10.2021. Vo fa
č. 15/2021 (č.l. 15), za vodoinštalačné práce na stavbe v Nemecku, vykonané v období od 27.9.2021– 8.10.2021 (KT 39 – KT 40), sumu 2.420,- Eur, faktúra bola vystavená 13.10.2021 s dátumom
splatnosti 3.11.2021. Vo fa č. 16/2021 (č.l. 16), za vodoinštalačné práce na stavbe v Nemecku, vykonané
v období od 18.10.2021 – 30.10.2021 (KT 42 – KT 43), sumu 2.596,- Eur, faktúra bola vystavená

2.11.2021sdátumomsplatnosti24.11.2021.Vofač.17/2021(č.l.17),zavodoinštalačnéprácenastavbe
v Nemecku, vykonané v období od 1.11.2021 – 11.11.2021 (KT 44 – KT 45), sumu 2.134,- Eur, faktúra
bola vystavená 15.11.2021 s dátumom splatnosti 6.12.2021.

50. Žalovaný predložil faktúry, ktorými údajne žalobca vyúčtoval žalovanému práce (v rozsahu 18 Eur /

hod): Fa č. 14/2021 za vodoinštalačné práce na stavbe v Nemecku, vykonané v období od 13.9.2021
– 25.9.2021 (KT 37 – KT 38 - č.l. 33), na sumu 1.944,- Eur, vystavená 30.9.2021, splatná 21.10.2021,
kópie listinných dôkazov ohľadne opracovaných hodín – na č.l. 34 je nečitateľná, na č.l. 35 v nemeckom
jazyku. Žalovaný pripojil účtovný doklad – detail pohybu – bezhotovostná platba (č.l. 36), podľa ktorého
bola vykonaná bezhotovostná platba 2.400,- Eur s dátumom zúčtovania 2.11.2021, o v prospech
majiteľa účtu – žalobcu, rukou dopísané poznámky fa 14/2021 – 1.944,- Eur a fa 15/2021 – 456,- Eur.

Fa č. 15/2021 (č.l. 37), za vodoinštalačné práce na stavbe v Nemecku, vykonané v období od 27.9.2021
– 8.10.2021 (KT 39 – KT 40), na sumu 1.980,- Eur, vystavená 13.10.2021, splatná 3.11.2021, listinu
označenú „kW 39/2021“ (č.l. 38), kde sú uvedené odpracované hodiny, o.i. aj žalobcu, v nemčine. Fa
č. 16/2021 (č.l. 39), za vodoinštalačné práce na stavbe v Nemecku, vykonané v období od 18.10.2021
– 30.10.2021 (KT 42 – KT 43), na sumu 2.124,- Eur, vystavená 2.11.2021, splatná 24.11.2021, listinu

v nemčine so slabo čitateľnou kópiou odpracovaných hodín (č.l. 40), rovnako na č.l. 41. Podľa účtovného
dokladu (č.l. 42) detail pohybu – bezhotovostná platba, bola dňa 2.12.2021 zúčtovaná suma 1.000,-
Eur na účet žalobcu, VS 16/2021, poznámka „B. A. 016/2021“, čiastočná úhrada. Fa č. 17/2021, za
vodoinštalačné práce v Nemecku, vykonané v období od 1.11.2021 – 11.11.2021 (KT 44 – KT 45),
na sumu 1.746,- Eur (č.l. 43), vystavená 15.11.2021, splatná 6.12.2021, listinu v nemčine (č.l. 44)

s odpracovanými hodinami, aj na č.l. 45.

51. Žalovaný zaplatil žalobcovi: platbu vo výške 2.400,- Eur dňa 03.11.2021 bez uvedenia VS. Podľa
účtovného dokladu (č.l. 19) bola prijatá platba od žalovaného dňa 03.12.2021 vo výške 1.000,- Eur, VS
0162021. Dňa 21.12.2021 bola prijatá platba od žalovaného vo výške 892,47 Eur, bez VS.

52. Vo fa č. 2021 18 (č. l. 46), vystavenej 20.8.2021, splatnej 20.08.2021, žalovaný vyúčtoval žalobcovi
sumu 4.361,53 Eur. Vo faktúre uvádza, že fakturuje na základe zmluvy o výkone činnosti č. 15/1/2019:
„Reklamácia z 06/2020 DIBAG Neckarpark Q1, Daimlerstrasse 127, 703 72 Stuttgardt“. Prílohy sú
uvedené reklamačný protokol o závadách č. 1 a 2.

53. V liste zo dňa 24.11.2021 (č. l. 47) žalobca vo veci „Škodová udalosť č. 4781044453“, adresovaný
GeneraliPoisťovňa,a.s.uvádza,žedňa16.6.2020žalovanýoznámilmailomajtelefonicky,ženabudove
Dibagnatreťompodlaží,NeckarparkvStuttgarte,kdevykonávalskolegamivodoinštalačnépráce,došlo
k zaplaveniu vodou, opakovane dňa 04.06.2020 a následne v noci 15.-16.06.2020. K úniku vody došlo

v dôsledku toho, že oceľové rúrky boli žalobcom nedostatočne zasunuté a zalisované, čo spôsobilo únik
vody a v dôsledku tejto havárie došlo k zaplaveniu prostredia budovy a k navlhčeniu izolácie. Práce
boli vykonávané v období KT 29 – 37/2019, tj. 15.07. až 13.09.2019. Táto závada bola odstránená
realizačným tímom firmy P&S Haustechnik – Union GmbH dňa 4.6.2020 aj 16.6.2020. Odstránenie
havárie bolo v oboch prípadoch zrealizované.

54. Vo fa č. 03/2021 (č.l. 92) žalobca vyúčtoval žalovanému za obdobie od 08.02.2021 až 20.2.2021 (KT
6 – KT 7) sumu 2.750,- Eur, fa vystavená 23.2.2021, splatná 16.03.2021 s poznámkou 125 hodín x 22
= 2.750,- Eur (125 hodín). Na č. l. 93, 93/rub hodiny za január, 2x 62,5 hodín a 1x62,5 hodín, spolu 125
hodín. Na č.l. 94 je výpis z účtu, podľa ktorého na účte žalobcu bola prijatá platba od žalovaného dňa

09.03.2021 vo výške 2.750,- Eur, VS 032021. Vo fa č. 05/2021 (č. l. 95) žalobca vyúčtoval žalovanému
za obdobie od 8.03.2021 do 20.03.2021 (KT 10 – KT 11) sumu 2.750,- Eur , fa vystavená 23.03.2021,
splatná 13.04.2021. Na č.l 96 a 96/rub sú pripojené hodiny, 1x 62,5 hod. a 1x61,5 hod. Na č.l. 97
je pripojený výpis z účtu žalobcu, podľa ktorého bola na účet žalobcu dňa 8.4.2021 prijatá platba od
žalovaného vo výške 2.750,- Eur, VS 052021. Vo fa č. 09/2021 (č.l. 98) žalobca vyúčtoval žalovanému

za obdobie od 10.5.2021 – 19.5.2021 (KT 19 – KT 20) sumu 1.232,- Eur (56 hodín), fa vystavená
25.5.2021, splatná 16.6.2021. Zoznam odpracovaných hodín (č.l. 99-100/rub) - 56 odpracovaných
hodín. Podľa výpisu z účtu žalobcu (č.l. 101) bola 01.06.2021 prijatá platba od žalovaného vo výške
1.232,- Eur, VS 092021. Vo fa č. 10/2021 (č. l. 102) žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 3.388,- Eurza práce v období od 25.05.2021 do 11.06.2021 , faktúra vystavená 15.06.2021, splatná 07.07.2021, za
odpracovaných 154 hodín. Podľa výpisu z účtu žalobcu bola dňa 6.7.2021 prijatá od žalovaného platba
vo výške 3.388,- Eur, VS 012021.

55. Na č.l. 105 a nasl. sú maily z 9,10,11/2021, písala G. B., adresované H. C., v prílohe sa uvádza
faktúra 16, faktúra 17, faktúra 14 a faktúra 15.

56. Podľa úradne overeného prekladu (prílohová obálka č.l. 122) spol. Haustechnikunion vyúčtovala

žalovanému vo faktúre č. 200814 zo dňa 31. 12. 2020 sumu 4.161,53 Eur ako škodu z 3. 6. 2020
za nesprávne nalisované a nasunuté koleno..... a za poškodenie spôsobené vodou v 3. nadzemnom
podlaži...... Podľa účtovného dokladu, detail pohybu – bezhotovostná platba (č.l. 120) bola zúčtovaná
dňa 23.3.2021 suma 4.361,53 Eur v prospech majiteľa účtu Haustechnikunion GmbH Nordostpark 24,
Nurnberg, Nemecko, na faktúru 200 814.

57. Vo faktúre č. 03/2020 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 2.332,- Eur za vykonané vodoinštalačné
práce na stavbe v Nemecku v období od 16.3.2020 až 28.3.2020 (KT 12 - 50 hodín až KT 13 – 56
hodín), faktúra bola vystavená 31.3.2020, splatná 21.4.2020. K faktúre sú pripojené odpracované hodiny
za príslušný kalendárny týždeň, čo zodpovedá sume 22,- Eur/hod. (106 hodín x 22,- Eur/hod. = 2.332,-
Eur). Podľa faktúry č. 04/2020 (č.l. 151) žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 2.244,- Eur za vykonané

vodoinštalačné práce na stavbe v Nemecku v období od 30.3.2020 až 1.4.2020 (KT 14 – 56 hodín až KT
15 – 46 hodín), faktúra bola vystavená 14.4.2020, splatná 6.5.2020. K faktúre sú pripojené odpracované
hodiny (spolu 102 x 22 = 2.244,- Eur). Podľa faktúry č. 05/2020 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu za
vykonané práce v období od 13.4.2020 do 25.4.2020, KT 16 – KT 17, sumu 2.244,- Eur, faktúra bola
vystavená 27.4.2020, splatná 19.5.2020, k tomu sú pripojené odpracované hodiny za KT 17 Smreček 56

hodín a za KT 16 pri mene Smreček 46 hodín, tzn. 102 hodín x 22 je suma 2.244,- Eur ako je vyúčtovanie
vo fa 05/2020 za uvedené týždne. Vo faktúre č. 06/2020 žalobca vyúčtoval žalovanému za obdobie od
27.4.2020 do 8.5.2020, KT 18 – KT 19, sumu 1.980,- Eur, faktúra vystavená 11.5.2020, splatná 2.6.2020.
Podľa zoznamu odpracovaných hodín v KT 18 je odpracovaných 40 hodín a v KT 19 je 50 hodín, t. j. 90
x 22 = 1.980,- Eur. Vo faktúre č. 09/2020 žalobca vyúčtoval žalovanému za vykonané práce v Nemecku

v období od 24.8.2020 do 5.9.2020, KT 35 – KT 36, sumu 2.706,- Eur.

58. Podľa výpisu z účtu žalobcu bola prijatá na účet žalobcu platba dňa 06.04.2020 od žalovaného vo
výške 2.332,- Eur, VS 032020. Podľa výpisu z účtu žalobcu (č.l. 175) bola prijatá na účet žalobcu platba
dňa 23.09.2020 vo výške 1.100,- Eur, dňa 23.09.2020 na VS 102020, dňa 23.09.2020 suma 2.706,- Eur

na VS 092020. Podľa výpisu z účtu žalobcu (č.l. 178) bola prijatá platba od žalobcu dňa 7.5.2020 vo
výške 2.244,- Eur, VS 052020.

59. Podľa potvrdenia zo dňa 14.04.2023 (č.l. 180), zamestnanec E. F. bol zamestnaný u žalobcu od
16.01.2019, vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovnej zmluvy a pracovný pomer končí dňom

31.7.2019. Vyhotovil I. J. F.. Podľa potvrdenia zo dňa 14.04.2023 (č.l. 181), zamestnanec D. B. bol
zamestnaný u žalobcu od 15.07.2019, pracovný pomer končí 31.12.2019. Vyhotovil I. J. F..

60. Generali poisťovňa, a.s., listom zo dňa 20.10.2023 oznámila žalovanému ku škodovej udalosti
č. 4090040279 (závada na predmete diela, ktoré mal vykonávať pán A. B.), že neplnila žalovanému

z dôvodov nesplnenia VPP VZ 14, článok III. Výluky z poistenia, ods. 2 písm. c/, podľa ktorých z poistenia
nevzniká nárok za plnenie za platby v súvislosti so zodpovednosťou za vadné plnenie poisteného
alebo so zodpovednosťou poisteného za omeškanie so splnením povinnosti. Na základe uvedeného má
poisťovňa zato, že poškodenou spoločnosťou vynaložené náklady súvisia výlučne s odstránením vady
plnenia, t. j., predstavujú náklady na riadne splnenie pôvodného záväzku (reklamácia) a preto poisťovňa

nie je oprávnená odkazom na vyššie uvedenú výluku z poistenia poskytnúť plnene v podobe refundácie
vyčíslených nákladov.

61. V maili zo dňa 18. júna 2020 (č. l. 246) žalovaný oznamuje žalobcovi, že zákazník reklamuje práce
vykonané na stavbe v Stuttgarte – kúrenie, jedná sa o dve havárie, 1. havária 4. 6. 2020, 2. havária 16.

6. 2020, s opisom vady a s oznámením, že sa preposiela fotodokumentácia. Žiada o vyjadrenie a názor.62. Podľa § 440 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), uspokojenie,
ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno
dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

63. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

64. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu

zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

65. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

66.Podľa§564ObZ,privadáchdielaplatiaprimerane§436až441.Objednávateľvšakniejeoprávnený
požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť
alebo odovzdať zhotoviteľovi.

67.Podľa§564ObZ,privadáchdielaplatiaprimerane§436až441.Objednávateľvšakniejeoprávnený
požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť
alebo odovzdať zhotoviteľovi.

68. Odvolací súd sa po preskúmaní odvolacích námietok stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie,

na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje a len na potvrdenie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

69. Žalobca v odvolaní namietol závery okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu nároku žalovaného
na náhradu škody vo výške 4.361,53 Eur, keď zotrval na argumentácii uplatnenej pred súdom prvej

inštancie, v zmysle ktorej oznámenie škody z poistenia zodpovednosti za škodu zo dňa 24.11.2021
podpísal bez toho, aby ho bral vážne a vystavil ho na základe dohody so žalovaným s vedomím oboch
strán, že ani žalobca, ani žalovaný za škodu nenesú zodpovednosť, hoci zo strany žalovaného došlo k
jej úhrade nemeckému obchodnému partnerovi.

70. Okresný súd postupoval správne, pokiaľ v konkurencii písomného dôkazu zachytávajúceho
vyjadrenie žalobcu, že "Oceľové rúrky boli mnou nedostatočne zasunuté a zalisované, čo spôsobilo
únik vody a v dôsledku tejto havárie došlo k zaplaveniu prostredia budovy a navlhčeniu izolácie“,
vyhodnotil ako dôkaz s väčšou váhou, než vyjadrenie žalovaného, že uvedené vyhlásenie nemyslel
vážne, ktoré bolo v konaní prezentované v rovine ničím neosvedčeného tvrdenia. Odvolací súd vo

vzťahu k motivácii žalobcu pri vystavení listu poisťovni pripomína, že pri posudzovaní obsahu úkonu je
nutné vychádzať z toho, akým spôsobom obsah úkonu vníma tretí subjekt ako pozorovateľ. Vnútorný
psychický vzťah konajúceho ani nie je objektívne možné zistiť, pokiaľ nevyplýva z osobitných okolností
vykonania právneho úkonu.

71. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že žalobca písomne potvrdil, že ním
vykonané dielo zhotovil vadne, uvedené potvrdenie predložil poisťovni za účelom uplatnenia nároku z
poistenia zodpovednosti za škodu. Vo vzájomnej súvislosti tak z takéhoto úkonu vyplýva, že žalobca
najneskôr ku dňu 24.11.2021 pripustil nielen tú skutočnosť, že vykonal vadné dielo, ale zároveň z
uplatnenia nároku z poistenia zodpovednosti za škodu vyplýva, že pripustil vlastnú zodpovednosť za

škodu. Neskoršie tvrdenie, že išlo o dohodu medzi žalobcom a žalovaným potom žalobca v konaní
nepreukázal.

72. Ďalšia odvolacia argumentácia žalobcu, že pri podpisovaní listu ani nepoznal jeho obsah, je rovnako
nedôveryhodná, keďže sám žalobca nepoprel, že uvedené oznámenie zo dňa 24.11.2021 osobne

podpísal. Umiestnenie podpisu na listinu vyjadruje potvrdenie súhlasu s obsahom tejto listiny. V danom
prípade je potom irelevantné, kto konkrétne oznámenie pripravoval, pokiaľ žalobca svojim podpisom
vyjadril súhlas s obsahom tohto oznámenia. Následná argumentácia žalobcu, že nemal dôvod obsah
listu preverovať, je potom irelevantná.73. Žalobca v odvolaní poprel závery okresného súdu, že uplatnenie škodovej udalosti vo svojej
poisťovni je akceptácia žalobcu k vzniknutej škode. Z oznámenia žalobcu zo dňa 24.11.2021 pritom

naopak presne takýto záver vyplýva. Už samotná skutočnosť, že žalobca oznámil poisťovni škodu
vo vzťahu k poisteniu zodpovednosti za škodu znamená, že si vo vzťahu k poisťovni uplatnil plnenie
súvisiace s jeho poistením zodpovednosti za škodu, ktorú žalobca spôsobil. Skutočnosť, že si voči
poisťovni tento nárok uplatnil potom znamená, že nevyhnutne prijal vo vzťahu k žalovanému svoju
zodpovednosť za spôsobenú škodu. Preto tvrdenie žalobcu, že voči žalovanému nikdy žiaden nárok

na náhradu škody v žiadnej výške nepriznal, je vyvrátené dôkazom predloženým žalovaným, z ktorého
vyplýva, že nielenže si bol spôsobenia škody voči žalovanému vedomý, ale podnikol aj ďalšie právne
kroky, ktoré práve v dôsledku toho, že spôsobil škodu, uplatnil voči poisťovni zo svojho poistenia
zodpovednosti za ním spôsobenú škodu.

74. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že v predmetnom liste priznáva len svoju zodpovednosť za

vady diela, no nepriznáva svoju zodpovednosť za škodu. V danom prípade tak žalobca zamieňa dva
samostatné zodpovednostné inštitúty, ktoré sa aplikujú v prípade vadného plnenia. Plnenie je vadné
vtedy, ak nie je vykonané riadne alebo včas. To, že plnenie nie je vykonané riadne v prípade zmluvy
o dielo, potom následne zakladá zodpovednosť za vady diela. Skutočnosť že žalobca ako zhotoviteľ
zhotovil dielo vadne, potvrdil sám v oznámení zo dňa 24.11.2021, kedy uviedol, že oceľové rúrky boli ním

nedostatočne zasunuté a zalisované. Zároveň v citovanom vyjadrení pripustil, že vada diela spôsobila
následne aj škodu, keďže nesprávne zasunuté a zalisované rúrky spôsobili únik vody a v dôsledku
tejto havárie došlo k zaplaveniu prostredia budovy a navlhčeniu izolácie. Uvedený popis situácie
vyjadruje poškodenie budovy, ktoré vzniklo v dôsledku nesprávne vykonaného diela. Zároveň z dôkazov
predložených žalovaným vyplynulo, že žalovaný ako zmluvne zaviazaná osoba nemeckého partnera

škodu spôsobenú nedostatočným zasunutím a zalisovaním rúrok nahradil nemeckému partnerovi v
uplatnenej výške 4.361,53 Eur. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z toho vyplýva, že žalobca
ako zhotoviteľ porušil svoju povinnosť vykonať dielo riadne, teda ho vykonal s vadami, v dôsledku
tejto vady vzniklo poškodenie budovy, čím je vymedzené porušenie povinnosti (vykonať dielo riadne).
Zároveň na strane žalovaného v dôsledku vadného diela došlo k zmenšeniu majetku, a to vo vzťahu

k zodpovednosti voči primárnemu objednávateľovi (nemecký partner). Medzi porušením povinnosti
žalobcu ako zhotoviteľa vykonať dielo riadne a zmenšením majetku žalovaného je príčinná súvislosť,
keďže zaplatenie sumy 4.361,53 Eur bolo v príčinnej súvislosti s únikom vody a zaplavením prostredia
budovy a navlhčeniu izolácie vyvolaného nedostatočným zasunutím a zalisovaním rúrok. Na základe
uvedeného boli splnené podmienky na to, aby žalobca žalovanému nahradil škodu, ktorá žalovanému

vznikla.

75. Z dispozitívneho ust. § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že nároky z vád tovaru sa
nedotýkajú nároku na náhradu škody, čo znamená, že nárok na náhradu škody spôsobený vadným
plnením ostáva zachovaný popri nárokoch z vád tovaru. Zároveň platí v zmysle ust. § 440 ods. 2 ObZ, že

uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením z nárokov z vád tovaru nemožno dosiahnuť uplatnením
nároku z iného právneho dôvodu, napríklad z nároku na náhradu škody, uvedené ustanovenie má však
dispozitívny charakter. Okresný súd správne poukázal na ust. § 263 ods. 1 ObZ, na základe ktorého
spôsob, akým strany vzájomne vysporiadajú reklamáciu vadného plnenia, je v dispozičnej autonómii
strán. I keď v konaní nebolo preukázané, akým konkrétnym spôsobom strany komunikovali ohľadom

vady diela, žalovaný v konaní predložil dôkaz o tom, akým spôsobom bolo vybavenie reklamácie vo
vzťahu k vade diela medzi stranami ukončené. Z postupu žalobcu, ktorý prevzal zodpovednosť za škodu
je potom zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode, na základe ktorej žalobca uplatnil
voči poisťovni nárok z poistenia zodpovednosti za tú škodu, ktorú sám spôsobil, čo potvrdil vlastným
vyhlásením.

76. Odvolací súd vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že v skutočnosti škodu nespôsobil a uvedený list
zo dňa 24.11.2021 vystavil iba na základe priateľských vzťahov s konateľkou žalovaného konštatuje,
že táto v konaní preukázaná nebola. Zároveň žalobca má postavenie podnikateľa a v obchodných
podnikateľských vzťahoch platí, že každý podnikateľ nesie zodpovednosť za riziká spojené s jeho

podnikaním. V prípade, ak podnikateľ svojimi úkonmi vyjadrí určitú skutočnosť (v tomto prípade výslovné
potvrdenie vady plnenia spôsobujúce únik vody a v dôsledku tejto havárie zaplavenie prostredia budovy
a navlhčeniu izolácie, teda spôsobenie poškodenia budovy), ide o úkon, ktorý má v podnikateľskom
prostredí pre žalobcu práve ten následok, že je povinný znášať finančné zaťaženie náhrady takejtoškody. Uvedeného si musel byť žalobca v momente, kedy takéto vyjadrenie vystavoval vedomý a preto
je následne povinný znášať následky tohto rozhodnutia. Pokiaľ by aj žalobca uvedené potvrdenie naozaj
vystavil klamne s vedomím, že ním popísaný dej sa tak nestal (čo v konaní preukázané nebolo), sám

by si na základe vlastného rozhodnutia privodil situáciu, kedy má žalovaný právo uplatniť si voči nemu
nárok na náhradu škody.

77. Vo vzťahu k ostatnej argumentácii uvedenej v odvolaní potom odvolací súd stručne konštatuje, že
na to, aby bolo možné vyvodiť, že žalobca uznal voči žalovanému nárok na náhradu škody nie je nutné,

aby bolo predložené písomné uznanie záväzku. Skutočnosť, že medzi stranami došlo k dojednaniu o
náhradeškodyvyplývaztoho,ženáslednesizodpovednosťzaškoduuplatnilsámžalobcavočipoisťovni
v oznámení škody z poistenia zodpovednosti za škodu, teda za tú škodu, ktorú spôsobil žalobca voči
niekomu. Pre uznanie nároku zo strany súdu tak nebolo nevyhnutné predloženie písomného uznania
záväzku. Naopak záver, že žalovaný a žalobca sa museli dohodnúť na tom, že vznikla z konania žalobcu
voči žalovanému škoda, vyplýva práve z oznámenia žalobcu jeho poisťovni, pretože ak by k takejto

dohode nedošlo, nemohol by si uplatniť ním spôsobenú škodu voči poisťovni. Nepreukázané tvrdenie,
že žalobca len skúsi u poisťovne uplatniť škodovú udalosť, a to napriek tomu, že žalobca v skutočnosti
za vady nezodpovedá a škodu nespôsobil, nemôže prevážiť listinný dôkaz predložený žalovaným.

78. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k výške škody, túto mal okresný súd správne za preukázanú na

základe toho, že žalovaný predložil potvrdenie o zaplatení škody nemeckému partnerovi. Preto nielen vo
vzťahu k nároku, ale aj vo vzťahu k výške okresný súd vyhodnotil nárok žalovaného na náhradu škody
voči žalobcovi správne.

79. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že v konaní nebolo preukázané, že to bol práve žalobca, kto

vadne zhotovil dielo, odvolací súd pripomína, že v konaní sa už nepreukazovalo, či práce, na ktorých
sa vyskytla vada vykonával žalobca, či bol daný liberačný dôvod pre zhotoviteľa vo vzťahu k tomu, že
vada bola spôsobená materiálom, náradím alebo iným dôvodom. Uvedené už nebolo preskúmavané
práve z toho dôvodu, že zodpovednosť za vadu prevzal žalobca vlastným písomným vyhlásením, kedy
uviedol, že k úniku vody došlo v dôsledku toho, že žalobca nedostatočne zasunul a zalisoval oceľové

rúrky. Preto tvrdenie, že nie je preukázané či práce, ktoré boli vykonávané a na ktorých sa vyskytla vada
skutočne vykonával žalobca, sú v rozpore s tým, čo sám žalobca písomne uviedol dňa 24.11.2021.

80. Rovnaká argumentácia sa potom vzťahuje aj na námietku žalobcu, že vady boli neskoro uplatnené. Z
oznámenia poisťovni je nevyhnutné, že uplatnenie vád žalobca akceptoval a nielenže ho akceptoval, ale

aj sa so žalovaným dohodol na spôsobe vysporiadania reklamácie vo vzťahu k vadám tým spôsobom, že
uznal svoju zodpovednosť za škodu, ktorá tým vznikla a túto zodpovednosť následne uplatnil vo vzťahu k
vlastnémupoisteniuzodpovednostizaškodu. Zároveňokresnýsúdsprávnepoukázalnato,žežalovaný
v e-mailovej správe založenej na čl. 246 zo dňa 18.06.2020 oznámil žalobcovi, že zákazník reklamoval
práce vykonané v dňoch 04.06.2020 a 16.06.2020 s opisom vady a oznámením, že sa preposiela

fotodokumentácia. Preto argumentácia, že sa žalobca dozvedel o vade až po niekoľkých mesiacoch,
bola žalovaným vyvrátená. Skutočnosť, že následne žalobca reklamáciu prijal (takže ju musel považovať
za uplatnenú včas) a vyvodil z nej svoju zodpovednosť potom vyplýva z listu, ktorý vystavil poisťovni.
Zároveň je tým vyvrátené tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť brániť sa, nemal možnosť vadu odstrániť,
ak by sa preukázalo, že za vadu skutočne zodpovedá.

81. Žalobca v oznámení zo dňa 24.11.2021 následne popísal, akým spôsobom bola závada odstránená.
Z uvedeného listu tak vyplýva nielen potvrdenie toho, že za vadu zodpovedal on, ale aj potvrdenie
toho, že v dôsledku vady došlo k ďalšiemu poškodeniu budovy a že si bol žalobca vedomý následného
spôsobu odstránenia havárie. Napriek vedomosti o havárii tak zo žiadneho dôkazu predloženého

žalobcom nevyplýva, že by sa bránil predpokladu, že vadu spôsobil on alebo že by sa domáhal toho, aby
bol oprávnený vadu odstrániť. Preto záver žalobcu, že jeho zodpovednosť je vylúčená, nie je v tomto
kontexte správny. Bol to práve žalobca, kto v súlade s dispozitívnym ust. § 440 ods. 2 ObZ uplatnený
nárok z vady diela dohodol so žalovaným tým spôsobom, že prevzal zodpovednosť za škodu a túto
zodpovednosť si sám uplatnil voči vlastnej poisťovni. Rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k priznaniu

nároku na náhradu škody žalovanému voči žalobcovi tak bolo v súlade s vykonaným dokazovaním a
platnou právnou úpravou.82. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné
a rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k nim ako vecne správne potvrdil.

83. Žalovaný v odvolaní voči rozhodnutiu okresného súdu namietol právny záver okresného súdu, že
žalobca mal voči žalovanému nárok na zaplatenie 22,- Eur/hod. vykonaných prác, keď žalovaný sa
počas celého konania domáhal toho, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá odmena 18,- Eur/
hod. Napriek tomu, že okresný súd správne vymedzil charakter faktúry ako platobného inštrumentu, z
ktorého samotný nárok nevyplýva, žalovaný v odvolaní odvodzuje dôkaz o dohode vo výške 18,- Eur/

hod. zo súm uvedených vo faktúrach predložených žalovaným. Žalovaný kladie otázku, z akého dôvodu
okresný súd priložil vyššiu dôkaznú silu faktúram predloženým žalobcom na 22,- Eur/hod. než faktúram
predloženým žalovaným na 18,- Eur/hod.

84. Odvolací súd v tejto súvislosti zhodne s okresným súdom poukazuje na charakter faktúry ako
platobného inštrumentu. Faktúra je dokument, v ktorom je uvedené, v akej výške si dodávateľ voči

odberateľovi uplatňuje zaplatenie konkrétnej sumy, pričom uvedie aj dobu splatnosti a spravidla aj
dôvod fakturácie stručným spôsobom vymedzí. Nárok na zaplatenie faktúry však nevzniká vystavením
faktúry. Vystavenie faktúry môže mať vo vzťahu k povinnosti faktúru zaplatiť ten význam, že určuje dobu
splatnosti, čo sa môže odraziť v nároku vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania, pokiaľ faktúra
nie je včas zaplatená. Samotný nárok na sumu uplatnenú vo faktúre však musí vyplývať z konkrétneho

právneho vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, v tomto prípade medzi žalobcom a žalovaným.
Vo vzťahu k určeniu výšky odmeny tak nemôžu mať faktúry predložené jednou stranou (žalobca) vyššiu
výpovednú hodnotu, ako faktúry predložené druhou stranou (žalovaný) a okresný súd ani z faktúr ako
takých nevychádzal. Správne vychádzal z právneho dôvodu, ktorý odôvodňoval priznanie nároku práve
vo výške tvrdenej žalobcom (22 Eur/hod.).

85. Kľúčovým pre rozhodnutie okresného súdu bolo zistenie, či žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok
na zaplatenie odmeny a v akej výške tento nárok vznikol, kľúčovým nebolo zistenie, v akej sume tento
nárok bol fakturovaný. Pokiaľ by si žalobca voči žalovanému fakturoval nárok v nesprávnej výške, teda
vofaktúrebybolonesprávneuvedených22,-Eur/hod.,okresnýsúdbymutakútovýškunemoholpriznať,

pokiaľ by nezistil, že táto vyplýva z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Ani za predpokladu,
že by žalobca vystavil voči žalovanému sám niekoľko rôznych faktúr vo vzťahu k tomu istému právnemu
nároku, a teda aj za predpokladu, že by žalovaný predložil faktúru, ktorú podpísal priamo žalobca na
sumu 18,- Eur/hod. a súčasne by žalovaný predložil faktúru na sumu 22,- Eur/hod., ani táto skutočnosť
by nemala žiaden vzťah k preukázaniu výšky nároku, keďže tento je nutné odvodiť z právneho vzťahu

a nie z faktúry. Preto aj domáhanie sa žalovaného vo vzťahu ku grafologickému posudku, z ktorého by
vyplynulo, či faktúry vystavené na 18,- Eur/hod. skutočne podpísal alebo nepodpísal žalobca, keďže
žalobca v celom konaní takéto tvrdenie poprel, by nemalo pre rozhodnutie súdu žiaden zmysel, a preto
okresný súd správne takýto návrh zamietol. Ani predloženie viacerých faktúr podpísaných vystaviteľom
(žalobcom) by totiž nemalo vzťah k tomu, z akého právneho dôvodu nárok na zaplatenie hodinovej

odmeny vznikol.

86. Nárok na zaplatenie hodinovej odmeny v súhrnnej výške 22,- Eur/hod. odvodil okresný súd jednak
zo zmluvy o dielo v ktorej bola dohodnutá hodinová odmena 18,- Eur/hod. a jednak zo zistenia, že strany
si nad rámec zmluvy o dielo dohli odmenu za ďalšiu činnosť žalobcu.

87. Medzi stranami nebolo sporné, že tieto uzavreli zmluvu o dielo, v ktorej si dohodli hodinovú odmenu
18 Eur/hod., ani to, že akékoľvek zmeny a dodatky zmluvy o dielo mohli byť vykonané výlučne
písomne. V zmysle dohodnutej zmluvy o dielo tak práce, ktoré boli predmetom dohodnutého diela,
mali byť žalovaným žalobcovi zaplatené vo výške 18,- Eur/hod. Táto odmena bola v zmysle Zmluvy

o výkone činnosti (ktorú okresný súd správne posúdil tak, že vo svojej podstate je zmluvou o dielo),
dojednaná vo vzťahu k dokončovacím stavebným prácam pri realizácii exteriérov a interiérov, konkrétne
vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo. Predmetom plnenia malo byť vykonávanie vodoinštalatérskych a
kúrenárskych prác v rozsahu podľa pokynov objednávateľa, čím bol vymedzený rozsah diela, za ktoré
vznikol zhotoviteľovi nárok na zaplatenie 18,- Eur/hod.

88. Uzavretie zmluvy o dielo nevylučuje, aby si strany dohodli aj ďalšie plnenia, ktoré nie sú predmetom
diela, ktoré nespadajú do zmluvy o dielo a ktoré predstavujú nárok na zaplatenie inej činnosti
vykonávanej medzi totožným zhotoviteľom a totožným objednávateľom. Žalobca tak nárok na zaplatenieďalších 4,- Eur/hod. odvodzoval od toho, že sa v ústnej forme dohodol so žalovaným (s konateľkou
žalovaného) na tom, že mu bude vyplácať 22,- Eur/hod. (18,- Eur + 4,- Eur), a to v dôsledku toho, že
bol vedúci tímu, prekladateľ, parťák, organizoval celú prácu v Nemecku. Organizačné aktivity vo vzťahu

k zabezpečovaniu logiky tímu, rovnako ako preklad do nemeckého jazyka nie je možné subsumovať
pod vykonávanie vodoinštalatérskych a kúrenárskych prác. Stranám tak nič nebránilo, aby si osobitne
dohodli odmenu žalobcovi popri zmluve o dielo aj za ďalšie aktivity, ktoré v prospech žalovaného
vykonával, a to vo výške 22,- Eur/hod. Skutočnosť, že k takejto dohode medzi žalobcom a žalovaným
skutočne došlo, potom preukazoval žalobca tým, že žalovaný platil žalobcovi faktúry vystavované podľa

hodinovej sadzby 22,- Eur/hod. opakovane vyše roka bez akýchkoľvek pripomienok. Táto skutočnosť
bola v konaní preukázaná platbami, ktoré žalovaný žalobcovi uhrádzal na základe faktúr, ktoré žalobca
vystavoval žalovanému v období rokov 2020 a 2021. Žalobca preukázal, že žalovaný tieto faktúry
vystavené na sadzbu 22,- Eur/hod. v priebehu rokov 2020 a 2021 skutočne uhrádzal, z čoho vyplýva,
že si bol vedomý nároku žalobcu vo výške 22,- Eur a nie 18,- Eur/hod. a túto výšku akceptoval a priamo
žalobcovipreplácal.Anivtomtoprípadefaktúry,ktorévpriebehuroku2020až2021žalobcažalovanému

vystavoval, nie sú právnym titulom, na základe ktorého vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie. Faktúry
sú v spojitosti s preukázanou skutočnosťou, že boli žalovaným akceptované a hradené len potvrdením
toho, že tak žalobca, ako aj žalovaný si boli zhodne vedomí toho, že žalobcovi vznikol nárok práve
vo výške 22,- Eur a nie vo výške 18,- Eur. Faktúra naďalej má iba hodnotu účtovného dokladu,
platobného inštrumentu a nepreukazuje existenciu nároku. Preukázanie tvrdenia žalobcu, že takýto

nárok medzi stranami dohodnutý bol, a že bol dohodnutý práve vo výške 22 Eur/hod. vyplýva nie
z faktúry, ale z konania žalovaného, ktorý dlhodobo (vyše roka) opakovane každý mesiac bez námietok
hradil žalovanému hodinovú odmenu 22 Eur/hod.

89. Existenciu nároku potom nepreukazujú ani tie faktúry, ktoré sú predmetom sporu a ktoré vystavil

žalobca voči žalovanému vo výške 22,- Eur/hod. Nepreukázané tvrdenie žalovaného, že žalobca
paralelne vystavil ďalšie faktúry vo výške 18,- Eur/hod. vo vzťahu k rovnakému uplatnenému nároku
rovnako označené (faktúra č. 14/2021, faktúra č. 15/2021, faktúra č. 16/2021, faktúra č. 17/2021) by
aj za predpokladu, ak by skutočne žalobcom vystavené boli, neznamenali dôkaz o zmene dohody vo
výške nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému, znamenalo by iba uplatnenie nároku samostatne

vo vzťahu k zmluve o dielo, v ktorej bola skutočne dohodnutá odmena 18,- Eur/hod. Nárok uplatnený
žalobcom voči žalovanému však vyplýval nielen zo zmluvy o dielo, ale aj zo skutočnosti, že vo vzťahu
k žalovanému vykonával ďalšie činnosti (prekladateľská činnosť, organizačná činnosť). Preto záver
žalovaného, ktorý prezentoval v odvolaní, že ak by faktúry uplatnené voči žalovanému žalobcom boli
vystavené na sumu 18,- Eur vlastnoručne žalobcom podpísané by nepochybne viedla k záveru, že platí

dojednaná suma za dielo 18,- Eur/hod., že by sa žalobca podpísaním takéhoto dokumentu usvedčil
o tom, že dohoda 22,- Eur/hod. nikdy neexistovala abstrahuje od toho, že dohoda o 18,- Eur/hod.
existovala od počiatku, keďže bola dohodnutá v písomnej zmluve o dielo a preto fakturácia 18,- Eur/hod.
by vyjadrovala iba nárok uplatnený čisto zo zmluvy o dielo. Takáto fakturácia by však žiadnym spôsobom
nepoprela, že medzi stranami bola dohodnutá odmena 22,- Eur/hod. (ktorá popri činnostiach zo zmluvy o

dielo zahŕňala aj činnosti logistické a prekladateľské), ktoré boli preukázané skutočnosťou, že vyše roka
sám žalovaný akceptoval a platil takúto sumu žalobcovi. Následná argumentácia žalovaného, že suma
22,-Eurbolavyplácanápreto,žežalovanýpredpokladal,žežalobcazamestnávasvedkaF.aB.,ktoríboli
v područí žalobcu, bola žalobcom vyvrátená, keďže v rokoch 2020 a 2021, kedy žalovaný platil žalobcovi
22,- Eur/hod. (napriek tomu, že v zmluve o dielo bola jednoznačne dohodnutá odmena 18,- Eur/hod.

a dobrovoľne mu platil o 4,- Eurá/hod. viac), v tomto čase ani F., ani B. žalobca nezamestnával. Preto
dokazovanie vykonané okresným súdom bolo dostatočné a jeho závery v tomto smere konzistentne
vychádzali z preukázaných skutočností.

90. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou žalovaného, že nemôže byť v rozpore s poctivým

obchodným stykom vyhotovenie dokladov na zmluvne a písomne podchytenú dohodu o odmene 18,-
Eur/hod. oproti ústne vykonanej dohode o zvýšení odmeny na 22,- Eur/hod. Závery okresného súdu vo
vzťahu k poctivému obchodnému styku skutočne nevyplývali z vykonaného dokazovania. Ani žalobcovi,
ani žalovanému nie je možné pričítať rozpor s poctivým obchodným stykom, pokiaľ títo postupovali na
základe zmluvy, ktorú spolu uzavreli. Preto samotné vystavenie účtovného dokladu na sumu 22,- Eur,

pokiaľ tento zahŕňal nielen zmluvu o dielo, ale aj vykonávanie logistických a prekladateľských prác,
nemôže byť v rozpore s poctivým obchodným stykom, rovnako ako by nebolo v rozpore s obchodným
poctivým stykom, pokiaľ by bol uplatnený samostatne nárok zo zmluvy o dielo (18,- Eur/hod.) a
samostatne nárok z iných činností. V tejto súvislosti je potom možné stotožniť sa aj s konštatovanímžalovaného, že odoslanie e-mailu žalobcu na adresu žalovaného nemôže spôsobiť zmenu výšky
dohodnutej odmeny, keďže nárok na odmenu nevyplýva ani zo zaslania e-mailu, ani z predloženia
faktúry ako účtovného dokladu, ale nárok na zaplatenie vždy nevyhnutne vyplýva z určitej zmluvy medzi

stranami, v tomto prípade to bol nárok z písomne dohodnutej zmluvy o dielo (18,-Eur/hod.) a z ústnej
dohody reflektujúcej na to, že žalobca pre žalovaného vykonával nielen práce zo zmluvy o dielo, ale aj
ďalšie práce, ako je prekladateľská alebo organizačná činnosť.

91. Rovnako, ako bolo uvedené vo vzťahu k žalobcovi, aj žalovaný je podnikateľom, ktorý má dispozičnú

autonómiu pri určení obsahu zmluvného vzťahu so svojim zmluvným partnerom, a ktorý zároveň znáša
zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Zmluvy, ktoré podnikateľ uzavrel sú pre neho záväzné aj v tom
prípade, ak ich neskôr vníma ako nevýhodné. Skutočnosť, že medzi stranami naozaj k dohode o
nároku vo výške 22,- Eur (z toho 18,- Eur zmluva o dielo) došlo, bola potvrdená konaním žalovaného
- opakovaným uhrádzaním faktúr vo výške 22,- Eur zo strany žalovaného voči žalobcovi. Ničím
nepreukázanétvrdeniaotom,žekdanejpraxizostranyžalovanéhodošlopreto,žežalobcazamestnával

dvoch zamestnancov, ktorým dával odmeny podľa vlastného uváženia bolo vyvrátené, keďže v čase
vyplácania odmien v roku 2020 a 2021 žalobca týchto dvoch zamestnancov nezamestnával. Zároveň
tvrdenie o nesprávne nahodenej sume a jej reprodukcie v exceli nebolo v konaní žiadnym spôsobom
preukázané. Žalovaný rovnako ako žalobca znáša následky svojich rozhodnutí a pokiaľ z jeho úkonov
je možné vyvodiť, že vedome a dobrovoľne hradil žalobcovi odmenu vo výške 22,-Eur/hod. a nie 18,-

Eur/hod., tak uvedené potvrdzuje predpoklad, že práve k takejto dohode o odmene 22,-Eur/hod. medzi
žalovaným a žalobcom skutočne došlo.

92. Odvolací súd sa tak stotožnil so závermi okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu výšky odmeny
a nezistil, že by rozsudok okresného súdu bol bez riadneho odôvodnenia, bez uvedenia logických

záverov, alebo že bol by nepreskúmateľný. Naopak, okresný súd jasne vysvetlil, z akého dôvodu priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny 22 ,-Eur/hod. a nie 18,-Eur/hod. Zároveň okresný súd spôsobom
prejednania veci nezasiahol do práva na spravodlivé a včasné prejednanie veci, keďže o žalobe, ktorá
bola Okresnému súdu Martin predložená dňa 20.02.2023, rozhodol okresný súd dňa 13.12.2023.

93. Keďže odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu vo veci samej, rovnako posúdil mieru
úspešnosti žalobcu a žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku žalovaného voči žalobcovi tak, že
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %. Ani v tejto časti preto nebol dôvod
zasiahnuť do rozhodnutia okresného súdu súdom odvolacím.

94. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako
nedôvodné a rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k nim ako vecne správne potvrdil.

95. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie
okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd

nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolaní
uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

96. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

97. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu nepriznal žalobcovi ani žalovanému, pretože obaja boli v odvolacom
konaní neúspešní.

98. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie boli dva samostatne uplatnené nároky, a to žaloba
žalobcu voči žalovanému a žaloba žalovaného voči žalobcovi. V odvolacom konaní vo vzťahu k nároku
uplatneného žalobcom voči žalovanému vzniesol odvolacie námietky žalobca, pričom v týchto nebol
úspešný. Teda vo vzťahu k odvolaniu žalobcu voči žalovanému bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný.

99. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného voči rozhodnutiu o jeho nároku uplatnenému voči žalobcovi
vzniesol v odvolacom konaní námietky žalovaný, ktorý nebol úspešný, a teda vo vzťahu k takto
uplatnenému nároku bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca.100. Keďže ani žalobca, ani žalovaný neuspeli vo vzťahu k nároku priznanému samostatnými dvoma
rozhodnutiami okresným súdom a zároveň boli obaja zhodne úspešní práve v pomere k neúspešným
odvolaniam, miera ich úspechu je 50 % - 50 % rovná nule. Ani žalobca, ani žalovaný tak nemajú nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.

101. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že predmetom konania boli dva samostatné žalobné nároky.

Preto vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu boli určené dva samostatné výroky o percentuálnej
úspešnosti nároku na náhradu trov konania samostatne vo vzťahu k prvému nároku a samostatne vo
vzťahu k druhému nároku. Keďže v odvolacom konaní boli opätovne uplatnené odvolania samostatne
voči nárokom, odvolací súd ich musel posudzovať komplexne, nie vo vzťahu k výške sumy uplatnenej
samostatne prvým nárokom a druhým nárokom, ale vo vzťahu k úspešnosti odvolateľa samostatne voči
prvej žalobe (žalobe žalobcu voči žalovanému) a samostatne voči druhej žalobe (žalobe žalovaného

voči žalobcovi). Keďže ani žalobca, ani žalovaný v odvolacom konaní vo svojich námietkach úspešní
neboli, odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi ani žalovanému nepriznal.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

102. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).