Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719202285
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3719202285.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobkýň 1/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. X, 2/ A. E., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX a 3/ G. H., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. X, všetky zastúpené Mgr. Pavlom Dudíkom, advokátom, so sídlom Trenčín, Jilemnického 2, IČO:
52 864 294, proti žalovanému C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpenému JUDr. Štefániou

Harciníkovou, advokátkou, so sídlom Žilina, Saleziánska 4, IČO: 42 386 811, o určenie vlastníctva, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 13C/34/2019-155 zo dňa
12. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žaloba žalobkýň 1/ až 3/ sa z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobkyniam 1/ až 3/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
ktorú náhradu trov konania s ú žalobkyne 1/ až 3/ p o v i n n é zaplatiť žalovanému spoločne a

nerozdielne v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom /v poradí druhým v tomto spore/ súd prvej inštancie určil, že do
dedičstva po poručiteľovi, J. B., narodenému XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom
D. X, patrí spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. D. ako KNC
XX/X orná pôda o výmere 2 158 m2, KNC XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, KNC
XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2 /výrok I./ a žalobkyne majú voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný
povinný zaplatiť žalobkyniam do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania,
ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník /výrok II./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobkyne sa podanou žalobou domáhali určenia,
že do dedičstva po poručiteľovi J. B. patrí spoluvlastnícky podiel 2/12 k pozemkom zapísaným na LV
č. XXXX, k. ú. D. ako KNC XX/X orná pôda o výmere 2.158 m2, KNC XX/X zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 69 m2, KNC XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2. Žalobu
odôvodnili tým, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností a vlastníctvo mal
nadobudnúť vydržaním na základe Osvedčenia o vydržaní N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX
zo dňa 19.08.2009. Podľa názoru žalobkýň na vydržanie neboli splnené zákonné podmienky. Všetky
uvedené pozemky sú tvorené z pôvodnej PKN parcely vedenej pôvodne v PKN vl. č. XXX pozemkovej
knihy D., na ktorej v čase vydržania žalovaným bol vedený ako vlastník právny predchodca žalobkýň J.

B. v podiele 1/12 k celku písanom na jeho meno a tiež v podiele 1/12 k celku písanom na jeho strýka B.
H. /na LV č. XXXX je H. B. vedený nesprávne ako "B. H.“ pod B2/. Na základe dedičského rozhodnutia
uznesenia sp. zn. 4D 36/2017, Dnot 41/2017 zo dňa 04.05.2017 je ako vlastník podielu J. B. vedenážalobkyňa l/ pod B.24 v podiele 1/12 k celku. Žalovaný považoval žalobu za absolútne
nedôvodnú. Pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, vznikli z pozemku, parc. KN-C č. XX/X, orná pôda
s výmerou 2.158 m2. Žalovaný nadobudol pozemok parc. KN-C č. XX/X od otca H. A., ktorý mu ho

daroval začiatkom roka 1999. Jeho otec H. A. (nar. XXXX) časť pôvodného pozemku pkn. č. XXX (resp.
po ROEP KN-E č. XXX/X) v tvare a výmere vymedzenej Geometrickým plánom č. XX/XXXX
nadobudol od svojich rodičov F. A. a G. A. C. B.. Jeho prarodičom patril pozemok od dávnej
minulosti (ešte pred r. 1940), keď si pôvodní spoluvlastníci pozemku PKN parcely č. XXX (evidovaný v
PKV XXX a č. XX) reálne rozdelili tento spoločný pozemok.

3. Rozsudkom súdu prvej inštancie, č. k. 13C/34/2019-105 zo dňa 10.11.2020 /v poradí prvým v tomto
spore/ súd žalobu žalobkýň zamietol. Uviedol, že v čase svojej smrti právny predchodca žalobkýň,
poručiteľ J. B. nemohol byť vlastníkom predmetných nehnuteľností, pretože tieto už v tom čase podľa
zápisu v katastri nehnuteľností vlastnil žalovaný, a to na základe vydržania v roku 2009, podľa § 63
zákona č. 391/2000 Zb. spolu s § 134 Občianskeho zákonníka účinného v čase vydržania.

Tieto pozemky boli vytvorené z parcely reg. C číslo XX/X, orná pôda o výmere 2
258 m2 v k.ú. D., ktorá bola vytvorená z pôvodného pozemku – parcela reg. E číslo XXX/X v k.ú. D.
evidovanéhonaLVč.XXXX/pôvodneovýmere18872m2,poodčleneníparcelyreg.Cč.XX/Xovýmere
2258 m2 už dnes vedenej v katastri nehnuteľností len v zostávajúcej výmere 16614 m2/, pričom všetci
jej spoluvlastníci, vrátane právneho predchodcu žalobkýň, poručiteľa J. B. s

vydržaním tejto parcely (č. XX/X) žalovaným súhlasili. Na odvolanie žalobkýň tunajší odvolací súd
uznesením, č. k. 5Co/11/2021-129 zo dňa 26.10.2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na skutočnosť,
ktorá z vykonaného dokazovania vyplýva, a ktorá nateraz spochybňuje splnenie zákonných podmienok
vydržania vlastníckeho práva žalovaným. Žalovaný v žiadosti o vydanie osvedčenia vyhlásenia o

vydržaní vlastníckeho práva k pozemku adresovanej dňa 06.08.2009 notárovi JUDr.
Zdenkovi Pijákovi uviedol, že pozemok - zameraný predkladaným geometrickým
plánom ako parcela reg. C č. XX/X užíval jeho otec 29 rokov po tom, čo si podieloví spoluvlastníci
v roku 1970 zrušili a rozdelením vyporiadali podielové spoluvlastníctvo k parcele
reg. E č. XXX/X a začiatkom roku 1999 mu otec tento pozemok daroval. Oba právne úkony, dohoda

podielových spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva i darovacia zmluva,
neboli vyhotovené v písomnej forme, malo ísť o ústne dohody. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že
takýto skutkový stav, opísaný samotným žalovaným, nemôže svedčiť o dobromyseľnej
držbe predmetného pozemku žalovaným ani jeho právnym predchodcom, teda o naplnení základného
predpokladu vydržania vlastníckeho práva - oprávnenosti držby. Tak v roku 1970, kedy malo prísť k

zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, ako aj v roku 1999, kedy malo dôjsť k darovaniu,
sa na právne úkony o prevode nehnuteľnosti, ako aj na dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vyžadovala zákonom písomná forma s následkom
absolútnej neplatnosti právneho úkonu v prípade jej nedodržania /§ 40 v spojení s § 46 a § 141 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v uvedených rokoch/. Žalovaný ani v spore a ani pri osvedčení

svojho vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva nepredložil, nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by jeho
tvrdenia o reálnej deľbe podielového spoluvlastníctva potvrdzoval.
4. Z dokazovania, ktoré v spore vykonal súd prvej inštancie, vyplynulo, že žalovaný je vlastníkom
nehnuteľností v k. ú. D., obec D., okres K. I., a to parciel registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 2.158 m2,
orná pôda, parc. č. XX/X o výmere 69 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XX/X o výmere 31

m2, zastavaná plocha a nádvorie /LV č. XXXX/. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovaného je Osvedčenie o vydržaní č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 19.08.2009 - Z XXXX/XX
- XX/XX p.z. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 01.08.2007 je zrejmé, že okrem iného bol neb. J. B.
spoluvlastníkomvpodiele1/12,nehnuteľnostivk.ú.D.,obecD.,okresK.I.,parcelyregistra„E“sparc.č.
XXX/X o výmere 18.872 m2, orná pôda. Titulom nadobudnutia je - XXX/XXXX Rozhodnutie OU podľa §

11zák.180/95,KV350,Rozhodnutie oschv.ROEPč.G./XX.ZvýpisuzLVč.XXXXzodňa01.07.2015
je zrejmé, že okrem iného bol neb. J. B. spoluvlastníkom v podiele 1/12, nehnuteľnosti v k. ú. D., obec D.,
okres K. I., parcely registra „E“ s parc. č. XXX/X o výmere 16.614 m2, orná pôda. Titulom nadobudnutia
je - XXX/XXXX Rozhodnutie OU podľa § 11 zák. 180/95, KV XXX, Rozhodnutie o schválení ROEP
č. G./XX. Žalovaný bol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 7/60. Z výpisu z LV č. XXXX

zo dňa 12.08.2019 je zrejmé, že okrem iného je žalovaný spoluvlastníkom v podiele 7/60 a žalobkyňa
1/ je spoluvlastníčkou v podiele 1/12, nehnuteľnosti v k. ú. D., obec D., okres K. I., parcely registra „E“
s parc. č. XXX/X o výmere 16.614 m2, orná pôda. V liste právneho zástupcu žalobkýň označeného N
XXXX/XXXX adresovaného žalovanému je uvedené, že podľa žalobkýň žalovaný nemohol nadobudnúťvlastnícke právo na základe Osvedčenia o vydržaní N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX z 19.08.2009,
nakoľko na vydržanie nemohli byť a neboli splnené zákonné podmienky. Žalovaný sa narodil
v roku 1981 a najskôr mohol predmet vydržania nadobudnúť na základe právneho úkonu dňom svojej

spôsobilosti na právne úkony, t. j. dňom 09.02.1999. V tom čase zákon stanovil na platnosť
a účinnosť zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti kogentné náležitosti, ktoré žalovaný nesplnil.
Všetky tieto pozemky sú tvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely vedenej pôvodne v PKN
vl. č. XXX pozemkovej knihy D., pričom dnes je táto parcela zapísaná na LV XXXX k. ú. D. ako parcela
KNE XXX/X orná pôda o výmere 16.614 m2, na ktorej v čase vydržania bol vedený ako vlastník právny

predchodca žalobcov J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. X v podiele 1/12
k celku písanom na jeho meno a tiež v podiele 1/12 k celku písanom na jeho strýka B. H.. Na
LV XXXX je H. B. vedený nesprávne ako "B. H. pod B2". Dnes je na základe dedičského
rozhodnutia, uznesenia sp.zn. 4D 36/2017, D/not 41/2017 zo dňa 04.05.2017 ako vlastník podielu J. B.
vedená žalobkyňa l/ pod B.24 v podiele X/XX-XXX k celku. Žalobkyne v liste uviedli, že sa pokúšali so
žalovaným dohodnúť, ale neúspešne a krátko pred uplynutím 10 ročnej lehoty nesúhlasil ani s

predtým sľúbeným riešením zámeny podielov za susedný pozemok, ktorý užívajú žalobkyne. Žalobkyne
žalovanémuoznámili,žesiuplatňujúichvlastníckeprávo,čímajpísomnouformou sapotvrdilo,
že po dobu plynutia vydržacej lehoty nebol dobromyseľný, čo do podielu ostatných vlastníkov vrátane
neznámych vlastníkov zastúpených SPF. Vzhľadom na vyššie uvedené ho žalobkyne vyzvali, aby do 3
dní dobrovoľne vydal spoluvlastnícky podiel 2/12 k pozemkom vedených na LV č. XXXX, k. ú. D.

ako KNC XX/X orná pôda o výmere 2.158 m2, KNC XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
69 m2, KNC XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2. Z listu označeného Vyjadrenie podľa §
63 ods. 1 písm. a) bod 1. zák. SNR 323/92 Zb. (notársky poriadok) adresovaného žalovanému je zrejmé,
že žalobkyňa 1/ ako navrhovateľka žiadala o podpis žalovaného ako osoby, ktorej posledný zápis v
katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. D., pozemok EK-N XXX/X

zapísaný na LV č. XXXX - časť, ktorá je zobrazená na priloženej snímke z mapy bodmi ABCD, aby si
žalobkyňa mohla túto časť môže vydeliť geometrickým plánom, o podanie nasledovného vyjadrenia: „K
vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemám výhrady.“ Predmetné vyjadrenie nie je podpísané
žalovaným. Na geometrickom pláne nehnuteľnosti v k. ú. D., pozemok L. XXX/X zapísanej na LV č.
XXXX je vyznačená bodmi ABCD parcela, kvôli ktorej žalobkyňa 1/ zasielala žalovanému Vyjadrenie

podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. Zák. SNR 323/92 Zb. (notársky poriadok). Listom zo dňa 19.11.2019
označeným Vydanie nehnuteľnosti/určenie vlastníctva adresovanom žalovanému predložili žalobkyne
žalovanému vyjadrenie aj s geometrickým plánom M. J. D. a oznámili mu, že ak z jeho
strany dôjde k podpisu vyjadrenia, zoberú svoju žalobu späť. V prípade, ak žalovaný vyjadrenie
nepodpíše, naďalej budú trvať na podanej žalobe s tým, že súdu doložia aj rozhodnutie OU PB

č. j. OPP-01/00091/R180/P221/01 IR2 zo dňa 18.06.2002, z ktorého je zrejmé, že právny predchodca
žalobkýň, J. B., nadobudol svoj podiel vydržaním ku dňu 18.06.2002. Zo spisu Okresného súdu Žilina
sp. zn. N 90/2009 je zrejmé, že žalovaný podal žiadosť o osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho
práva k pozemku podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. (Notárky poriadok), ktorej predmetom je osvedčenie
vyhlásenia žiadateľa o vydržaní vlastníckeho práva v 1/1 k nehnuteľnosti v k. ú. D., a to: k 1/1 parcele

reg. C KN číslo XX/X o výmere 2 258 m2- Dotknutým pozemkom bola nehnuteľnosť parc. č. E KN XXX/
X, z ktorého podľa GP č. 16/2008 vznikla parcela C KN č. XX/X v k. ú. D., zapísaný na LV č. XXXX.
K žiadosti pripojil LV č. XXXX, GP č. 16/2008, vyhlásenie spoluvlastníkov pôvodnej parcely, vyjadrenie
obce Stupné a vyjadrenie SPF. V spise sa nachádza vyjadrenie J. B., ako spoluvlastníka
parcely reg. E KN č. XXX/X, v k. ú. D., ktorý svojim podpisom vyhlásil, že nemá výhrady k vzniku

vlastníckeho práva žalovaného k 1/1 parcele C KN č. XX/X, orná pôda o výmere 2 258 m2 v k.
ú. D., ktorá bola zameraná vyššie uvedeným GP č. 16/2008 z 30.07.2003. J. B. vyjadrenie podpísal dňa
28.11.2008 a podpis bol osvedčený obcou D.. Na základe uvedených skutočností bola spísaná Notárska
zápisnica N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 19.08.2009 o osvedčení vyhlásenia o vydržaní v zmysle
§ 63 Zákona č. 397/2000 Zb. a § 134 Občianskeho zákonníka. Z predložených listín z pozemno-knižnej

dokumentácie je zrejmé, že pozemok parc. reg. E KN č. XXX/X (ako aj ďalšie pozemky č. XXX, XXX,
XXX a XXX) bola zapísaná v pozemkovej knihe vo vl. č. XX a dňa 23.01.1952 došlo podľa návrhu k
zápisu parciel č. XXX, XXX G. XXX odpísaných z protokolu č. 12 tejto knihy pre doterajších vlastníkov
došlo k zmene: 1/ A. A., C. K. v 15/60, 2/ F. K. v 15/60, 3/ A. I. C. B. v 5/60, 4/ N. E., C. B. v 5/60, 5/ G. B.
v 5/60, 6/ K. B. v 5/60, 7/ H. B. v 5/60, 8/ E. E., C. A. v 1/60, 9/ E. A. v 1/60, XX/XXXXXX A. v 1/60, 11/

G. A. v 1/60 a 11/ malol. K. A. v 1/60 titulom dedenia. Podľa dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva
v Považskej Bystrici č. O. zo dňa 27.12.1967 po poručiteľke A. I., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. dňa XX.XX.XXXX a/ sú preberateľmi 1/6 domu č. XX, 1/6 kamenej maštale a 1/6 stav.
Pozemku ku dom a pod stodolou (bez stodole) v preberacej hodnote Kčs 500,- sú dedičia zo zákona III.skupiny súrodenci poručiteľky: G. A., C. B., nar. XX.XX.XXXX a K. B. po 1/2 k podielu poručiteľky. Po b/
preberateľkou 3 meríc poľ. pôdy v súkromnom užívaní a 1 merice lesa v užívaní štátnych lesov v k. ú.
D. v preberacej hodnote Kčs 1 300,- je vyššie uvedená dedička G. A., C. B. v celom

podiele poručiteľky a c/ G. A. je povinná zaplatiť K. B. Kčs 200,- len na prípad vrátenia lesov
do úplného súkromného užívania. Svedok H. A., nar. XX.XX.XXXX vo svojej výpovedi na pojednávaní
uviedol, že parcelu, ktorú daroval synovi, mu predtým dala jeho matka okolo roku 1985. Nemali medzi
sebou nijakú zmluvu, nakoľko tieto pozemky rozdeľoval dedko žalobkýň a žalobkyne s tým súhlasili.
Taktiež uviedol, že v minulosti sa zmluvy nespisovali, dohodli sa iba ústne a v živote s tým nemali žiadny

problém. Svedok uviedol, že využíval pozemok po B. E., ďalej po G. B. a po I. A.. Na otázku, či užívali
tie 3 diely parcely do roku 1999 sami alebo si ju s niekým rozdelili a s kým uviedol, že nehnuteľnosti si
rozdelil s bratom K. A., ktorý využíval pozemok po E. B. a svedok užíval nehnuteľnosť po svojej
matke G. B., ktorý pozemok mu matka dala po vojne v 69. roku. Najskôr mu dala jednu časť v roku 1969
a následne, keď zomrela, po nej zdedil všetky ostatné diely, ktoré vlastnila. Po darovaní svojho podielu
synovi nenadobudol už žiadny nový pozemok a v roku 2005 zdedil pozemok po jeho matke

G. A., ktorý pozemok hneď daroval svojmu synovi – žalovanému, a to zmluvou.

5. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 40 ods. 1 a 2, § 46, § 134 ods. 3, § 141 ods.
1 Občianskeho zákonníka a podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len CSP/. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a v súvislosti s rozhodnutím

odvolacieho súdu, č. k. 5Co/11/2021-129 zo dňa 26.10.2021, ktorým je viazaný, dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná. Súd posúdil žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, a teda najskôr skúmal, či je na žalobe
naliehavý právny záujem. Vzhľadom na petit žaloby, t. j., že žalobkyne sa domáhali určenia, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi J. B., súd usúdil, že naliehavý právny záujem v tejto
žalobejedaný.Skutočnosť,žeprípadnéurčenie,žespornénehnuteľnostipatriadodedičstva po

J.B.,nemôževyvolaťzmenuvzápisevlastníkovvkatastrinehnuteľností,nemôževiesťstriktnekzáveru,
žesatýmžiadnymspôsobomnezmeníprávnepostaveniežalobkýň.Naopak,právemeritórneposúdenie
existencie vlastníctva právneho predchodcu žalobkýň k sporným nehnuteľnostiam môže zmeniť právne
postavenie žalobkýň, keďže jedine úspech žalobkýň v konaní o ich žalobe im umožní uplatnenie svojich
prípadných nárokov voči subjektom, ktoré boli alebo sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako

vlastníci spornej nehnuteľnosti (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 4822013-50 zo
dňa11.12.2013).Povyriešeníprocesnejotázkynaliehavéhoprávnehozáujmu,súdposudzovalsamotné
merito veci. Skúmal, či žalovaný splnil zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam. Zároveň súd žalovanému umožnil v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu odstrániť
rozpory v jeho tvrdeniach o okolnostiach predchádzajúcich tvrdenému vydržaniu vlastníckeho práva (t.

j. v žiadosti o vydanie osvedčenia a v samotnom osvedčení, resp. vo vyjadreniach v tomto spore) a
doplniť rozhodujúce skutkové tvrdenia o jeho vydržaní vlastníckeho práva a ich preukázanie.
Podľa súdu bolo v konaní preukázané, že právny predchodca žalobkýň J. B. bol pred svojou smrťou
podielovým spoluvlastníkom parcely reg. E č. XXX/X (vyplýva to z LV č. XXXX) a z tejto parcely bola
ešte za jeho života geometrickým plánom vytvorená samostatná parc. reg. C č. XX/X zaevidovaná v

katastri nehnuteľností ako výlučné vlastníctvo žalovaného titulom vydržania vlastníckeho práva, a to na
základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N XX/XXXX zo dňa 19.08.2009. Jedným z predpokladov
vydržania je, že držba musí byť oprávnená, teda musí byť splnená podmienka dobrej viery držiteľa, že
mu vec patrí. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí
a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky pritom musia byť

splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú
drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočností, ktoré majú
za následok vznik vykonávaného práva, napriek tomu, že v skutočnosti tomu tak nie je. Pre naplnenie
dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba pozitívne
presvedčenie, že mu vec alebo právo náleží. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu,

ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno ale o nej usudzovať z okolností, za
ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť
preto podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie
držiteľa bolo dôvodné. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere vzhľadom ku všetkým
okolnostiam. Napriek tomu, že žalovaný fakticky ovláda sporné nehnuteľnosti a má vôľu nakladať s

nimi ako so svojimi, v predmetnej veci nebol preukázaný poctivý (hodnoverný) titul, od ktorého žalovaný
odvíja dobromyseľnosť držby. Vyhlásenie žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva (bez ohľadu na to,
že má formu notárskej zápisnice) nijako nepreukazuje, či boli splnené zákonné podmienky vydržania
stanovené v § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako o splnení týchto podmienok nesvedčiaani vyhlásenia podielových spoluvlastníkov parc. reg. E č. XXX/X, že k vzniku jeho vlastníckeho práva
nemajú výhrady. Súd má za to, že takéto vyhlásenia nesvedčia o tom, že žalovaný, resp. jeho
právni predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť oprávnene držali, z akého dôvodu, po akú dobu

a že neboli v držbe rušení. Žalovaný podľa názoru súdu v konaní nepreukázal dobromyseľnosť
držbypredmetnýchnehnuteľnostínímaanijehoprávnymipredchodcami,nakoľkopočasceléhokonania
tvrdil, že zmluvy týkajúce sa predmetných nehnuteľností medzi jeho právnymi
predchodcami nemali písomnú formu a išlo len o ústne zmluvy, čo potvrdil aj svedok H. A. (otec
žalovaného). Už v roku 1970 (kedy malo prísť podľa žalovaného k zrušeniu a vyporiadaniu podielového

spoluvlastníctva), ako aj v roku 1999 (kedy mu mal jeho otec darovať sporné nehnuteľnosti), bola v
zmysle zákona vyžadovaná písomná forma právnych úkonov o prevode nehnuteľnosti, ako aj dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu
v prípade jej nedodržania. A preto absencia týchto zmlúv vyvoláva pochybnosť o dobromyseľnej držbe
na strane žalovaného. S poukazom na ustálenú súdnu prax, najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky R 74/2015, oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti
Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 (aj v nasledujúcich zneniach) na základe zmluvy o
prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. Hoci žalovaný vo svojom písomnom
podaní zo dňa 26.01.2022 a aj na poslednom pojednávaní dňa 03.02.2022 vysvetlil svoje rozporuplné
skutkové tvrdenia, ktorými odôvodňoval vydržanie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom

(rozdielnyroknadobudnutiavydržanejnehnuteľnosti)apredložillistinyzpozemno-knižnejdokumentácie
pre pozemok parc. reg. E KN č. XXX/X, tieto listiny nepreukázali žalovaným tvrdené skutočnosti (či už
zrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvavroku1970alebodarovaniespornejnehnuteľnosti
v roku 1999), a preto podľa názoru súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vydržanie
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko neboli splnené jeho zákonné podmienky,

t. j. naplnenie základného predpokladu vydržania vlastníckeho práva - oprávnenosti držby. Vzhľadom
na vyššie uvedené súd vyhovel žalobe a určil, že do dedičstva po poručiteľovi, J. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. dňa 29.01.2017, naposledy bytom D. X, patrí spoluvlastnícky podiel 1/12 k pozemkom zapísaným
na LV č. XXXX, k. ú. D. ako KNC XX/X orná pôda o výmere 2.158 m2, KNC XX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 69 m2, KNC XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2,

ktorým určením súd navráti stav, ktorý bol evidovaný v katastri nehnuteľností pred zápisom vlastníckeho
práva žalovaného k sporným nehnuteľnostiam na základe Osvedčenia o vydržaní N XX/XXXX zo dňa
19.08.2009. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP
a to tak, že priznal žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že aj keď súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že v tomto súdnom spore rozhodol prvým rozsudkom, č. k.
13C/34/2019–105 zo dňa 10.11.2020, ktorým žalobu zamietol, ale ďalej v odôvodnení svojho rozsudku
neuviedol skutkový stav spornej veci, ktorý zistil vykonaným dokazovaním a na základe ktorého vyvodil
výrok rozsudku, ktorým žalobu zamietol. Žalovaný má za to, že neuvedenie skutkového stavu, z

ktorého súd vychádzal vo svojom skoršom rozsudku, spôsobuje nepreskúmateľnosť tohto napadnutého
rozsudku v kontexte na argumentáciu žalovaného uvedenú vo svojom vyjadrení zo dňa
26.01.2022 a na pojednávaní 03.02.2022, v ktorej poukázal, že postupom
odvolacieho súdu pri preskúmaní prvého rozsudku boli porušené práva žalovaného
na spravodlivý proces a súčasne uviedol, že odvolací súd na (nezákonne) zmenenom

skutkovom stave spornej veci založil svoje závery, ktoré uviedol v zrušujúcom uznesení. Žalovaný vo
svojom vyjadrení zo dňa 26.01.2022, ako aj na pojednávaní 03.02.2022, poukázal na
postup súdu porušujúci jeho právo na spravodlivý proces tým, že odvolací súd napriek tomu, že je
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), v svojom zrušujúcom
uznesení 5Co/11/2021 zo dňa 26.10.2021 vychádzal z odlišného skutkového stavu než bol skutkový

stav zistený súdom prvej inštancie, pričom odvolací súd nedoplnil a nezopakoval dokazovanie podľa
§ 384 CSP. Odvolací súd svoje závery z preskúmania spornej veci rozhodnutej prvým rozsudkom zo
dňa 10.11.2020, uvedené v zrušujúcom uznesení 5Co/11/2021 zo dňa 26.10.2021, založil na skutkovom
základe, podľa ktorého údajne resp. podľa tvrdenia odvolacieho súdu, právny predchodca žalobkýň J.
B. bol v čase svojej smrti (29.01.2017) podielovým spoluvlastníkom parcely reg. E č. XXX/X o výmere

18.872 m2 a že z tejto parcely bola geometrickým plánom zo dňa 30.07.2008 (čiže pred smrťou
poručiteľa)vytvorenáparcelareg.Cč.XX/Xovýmere2.258m2,ktorábolazapísanánalistvlastníctvauž
ako parcela reg. C č. XX/X v prospech žalovaného ako vlastníka titulom vydržania potvrdené/osvedčené
v notárskej zápisnici N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 19.08.2009. Takýmto skutkovým stavom,ktorý nebol zistený dokazovaním a nijako nevyplynul z dokazovania vykonané súdom prvej inštancie,
keďže žalobkyne nepredložili žiaden dôkaz o tom, že poručiteľ J. B. ku dňu svojej smrti bol vlastníkom
parcely reg. E č. XXX/X, ktorá mala výmeru 18.872 m2; nepredložili ani dôkaz o tom, že parcela reg. E

č. XXX/X v skutočnosti mala ku dňu smrti poručiteľa výmeru 16.614 m2 (čo vyplývalo aj
z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi, ktorý dôkaz žalobkyne tiež nepredložili), odvolací súd porušil
právo žalovaného na spravodlivý proces, keďže fakticky „vykonštruoval“ takú skutkovú situáciu, ktorá
nasvedčuje, že je sporné vlastnícke právo k par. reg. C č. XX/X (neskôr vytvorené parcely C KN č. XX/
X, XX/X a XX/X) údajne z dôvodu, že poručiteľ J. B. ku dňu smrti bol vlastníkom parcely

reg. E KN č. XXX/X s výmerou 18.872 m2 a súčasne popri ňom je aj žalovaný zapísaný
(duplicitne) na liste vlastníctva (č. XXXX) ako vlastník časti o výmere 2.258 m2 z tejto pôvodnej parcely E
č. XXX/X, ale už ako vlastník parcely reg. C č. XX/X o výmere 2 258 m2 na základe vydržania. Z LV č.
XXXX zo dňa 15.07.2015 predložený žalovaným vyplýva, že parcela reg. E č. XXX/X mala ku dňu výpisu
výmeru 16.641 m2, takúto výmeru mala aj v čase smrti poručiteľa. Dokazovaním bolo preukázané, že
duplicitné vlastníctvo k časti o výmere 2.258 m2 (z par. reg. E č. XXX/X) a súčasne k tej istej výmere,

ale už ako parcela reg. C č. XX/X, neexistuje, a že k tejto časti poručiteľ nebol vlastníkom
takmer 9 rokov pred smrťou, ale vlastníkom parcely reg. C KN č. XX/X bol žalovaný na základe
nesporového vydržania, s ktorým súhlasil aj poručiteľ J. B.. Podľa žalovaného je napadnutý rozsudok
nesprávny ajzdôvodu,žejezaloženýnaskutkovejsituácii,ktoránebolažalobkyňamitvrdená,
nebola dokazovaním preukázaná a ani v konaní nevyšla najavo, ale v skutočnosti bola „vykonštruovaná“

postupom porušujúcim právo žalovaného na spravodlivé konanie. Okrem toho odvolací súd založil svoje
závery aj na posudzovaní splnenia zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva k sporným
pozemkom žalovaným a vyslovil záver, že u žalovaného a ani u jeho právnych predchodcov
nebola založená dobromyseľná držba s ohľadom na nevyhotovenie dotknutých právnych úkonov
v písomnej forme, čím prejudikoval, že žalovaný nesplnil zákonné požiadavky vydržania vlastníckeho

práva. V konaní predchádzajúcom vydaniu prvého rozsudku súdu prvej inštancie
pritom žalobkyne netvrdili, nepreukázali a ani nevyšli najavo také skutkové a právne skutočnosti či
okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva žalovaným
nie je pravdivé. Odvolací súd tak formálnym záverom prijatým po prejudikovaní nesplnenia zákonných
podmienokvydržaniaznemožnilžalovanémuobhajovaťjehoprávozákonnýmspôsobomvspravodlivom

procese. Žalovaný ďalej namieta aj záver súdu prvej inštancie, že žalobkyne majú naliehavý
právny záujem na podanej žalobe. Takýto záver vyvodil z petitu žaloby, ktorým sa žalobkyne domáhajú
určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi J. B.. Záver o existencii
naliehavého právneho záujmu založený len na petite žaloby nie je správny; len samotný petit žaloby,
ktorý v tejto súdenej veci sa neodvíja od skutkových okolností preukazujúcich, že je sporné vlastnícke

právo k pozemkom, ku ktorým sa v petite domáhajú určenia vlastníckeho práva a nenasvedčuje
existencii naliehavého právneho záujmu žalobkýň na žalobe. Žalobkyne doteraz ničím neosvedčili, že
v danom spore je daný ich naliehavý právny záujem na určení, že do dedičstva po poručiteľovi J. B.
patria sporné pozemky v podiele 1/12. Neprodukovali žiadne skutkové skutočnosti a ani v konaní nevyšli
najavo takéto skutočnosti, ktoré nasvedčovali skutkovej situácii, že poručiteľ J. B.

ku dňu svojej smrti vlastnil sporné pozemky, že v katastri nehnuteľností je zapísané vlastnícke právo v
prospech žalovaného, a teda medzi stranami sporu existuje objektívny stav právnej neistoty, ktorý môže
byť odstránený len na základe podanej žaloby, ktorá rieši spornosť vlastníckeho práva k
sporným pozemkom. Neoznačili ani také skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že verejná
listina - notárske osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva žalovaným má skutkové vady alebo vady

platnosti právnych úkonov, na základe ktorých bolo vydané, alebo sú dané také skutočnosti či skutkové
okolnosti, pre ktoré nemalo byť vydané resp. nie je pravdivé. Podľa žalovaného žalobkyne ani nemôžu
mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože absentuje sporná skutková
situácia, od ktorej odvíjajú petit žaloby, zvlášť keď žalobkyne v žalobe a v doterajších vyjadreniach
zakladajú spornosť o vlastnícke právo nie na skutkových okolnostiach týkajúce sa vlastníckeho

práva k pozemkom, ale na názoroch na právnu otázku dobromyseľnosti držby. Ďalej
žalovaný namieta, že súd založil rozsudok na skutkovom stave, o ktorom súd tvrdí, že bol preukázaný,
a ktorý je uvedený len všeobecnými údajmi o parcele reg. E č. XXX/X a celkovo je zjavne formálny so
zreteľom na skutkové a právne skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov, z ktorých
vychádzal. Parcela reg. E č. XXX/X nie je konkretizovaná údajmi o výmere a druhu pozemku, ktoré v

zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. identifikujú pozemok. Z rozsudku nevyplýva ani údaj o tom, z ktorého
konkrétneho LV č. XXXX uvedenom v odseku 17., 18. a 19., na ktorom je evidovaná parcela
reg. E č. XXX/X s údajmi ku dňu vydania príslušného LV č. XXXX, súd vychádzal. Skutkový stav nie je
presvedčivoazrozumiteľneuvedený. Zoskutkovéhostavu(odsek39.)nijakonevyplývaskutkovásituácia preukazujúca, že vykonaným dokazovaním bol zistený konkrétny skutkový stav,
jasne nasvedčujúci spornému vlastníckemu právu, ktorý súd posudzoval a z ktorého vyvodil závery, na
ktorých založil výrok rozsudku. V napadnutom rozsudku súd neuviedol z ktorých konkrétnych dôkazov

vychádzal, ako ich vyhodnotil. Z obsahu skutkového stavu a z odôvodnenia nijako nemožno zistiť, či
súd vychádzal zo skutočností, ktoré (ne)boli preukázané dokazovaním a či neprihliadol na tie podstatné
skutočnosti, ktoré boli dokazovaním preukázané. V napadnutom rozsudku sa súd nijako nevyjadril ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia žalovaného a argumentáciu žalovaného uvedenú v
podaní zo dňa 26.01.2022, ako aj na pojednávaní 03.02.2022, v ktorej poukázal, že skutkový stav bol

nezákonným spôsobom zmenený, že skutkový stav je vyvodený zo skutočností (najmä týkajúce
„parc. E č. XXX/X s výmerou 18.872 m2“ ku dňu smrti poručiteľa), ktoré nijako nevyplynuli z vykonaných
dôkazov. Súd sa nevyjadril ani k právnej argumentácii žalovaného týkajúca sa najmä zmyslu a účelu
právnej úpravy vydržania vlastníckeho práva, k posudzovaniu dobromyseľnosti držby v rozhodovacej
praxi súdov (R XX/XXXX, R XX/XXXX, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky) odvíjajúca sa od
neperfektných právnych úkonov o prevode nehnuteľností aj z hľadiska nedodržania ich písomnej formy.

V napadnutom rozsudku súd konštatuje, že vyhlásenie žalovaného o vydržaní vlastníckeho
práva vo forme notárskej zápisnice nijako nepreukazuje, či boli splnené podmienky vydržania podľa §
134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a že o splnení podmienok nesvedčia ani vyhlásenia spoluvlastníkov
parc. reg. E č. XXX/X, ktorí nemali výhrady k vzniku vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný namieta
správnosť uvedeného názoru súdu. Súd neuviedol, na základe čoho si myslí, že v prejednávanom

spore je bez významu osvedčenie žalovaného v notárskej zápisnici, ako aj vyjadrenia vlastníkov parc. E
č. XXX/X, vrátane vyjadrenia poručiteľa J. B., ktorí súhlasili s vydržaním vlastníckeho práva žalovaného
k pozemku reg. C č. XX/X. Súd neuviedol, ktoré podstatné skutočnosti vyvolali potrebu skúmať verejnú
listinu – notárske osvedčenie vyhlásenia žalovaného o vydržaní pozemku. Ani zo skutkového stavu
uvedený v ods. 39 rozsudku nevyplýva taký skutkový stav zistený dokazovaním, z ktorého je zrejmá

spornosť vlastníckeho práva k predmetu vydržania a že na jej vyriešenie je potrebné preskúmať notárske
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní pozemkov. Žalovaný nesúhlasí ani s názorom súdu, ktorý uviedol v
súvislosti s právnymi úkonmi, od ktorých bola žalovaným a jeho právnymi predchodcami (otec H. A.,
starí rodičia F. A. a G. C. B.) odvíjaná oprávnená držba pozemku reg. C č. XX/X žalovaným (odsek 41.) a
nesúhlasí najmä s názorom súdu, že tieto právne úkony o nadobudnutí sporných pozemkov ním

a jeho právnymi predchodcami vyvolávajú pochybnosti o dobromyseľnej držbe žalovaného z
dôvodu absencie písomnej formy právnych úkonov o prevode nehnuteľnosti. Názory súdu a
na nich založený výrok rozsudku, sú až príliš arbitrárne. Napadnutý rozsudok je v rozpore s
právnom úpravou vydržania, s jej zmyslom a účelom. V súdenej veci došlo k výraznému narušeniu
právnej istoty a k porušeniu základného princípu spravodlivého procesu v čl. 2 CSP, keď žalovaného

právna istota ohľadne vlastníckeho práva k sporným pozemkom, potvrdená verejnou listinou vydanou
na základe striktného dodržania podmienok v zákonnej úprave v § 63 Notárskeho poriadku, bola po
viac ako 10 rokoch spochybnená žalobou žalobkýň bez relevantných skutočností a dôkazov. Na základe
uvádzaných skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu zamietne.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobkyne. Podľa nich krajský súd správne zistil skutkový stav
veci a nevykonštruoval žiadne skutkové okolnosti, aby mohol vyhovieť odvolaniu žalobkýň tak, ako to
tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení. K naliehavému právnemu záujmu sa žalobkyne vyjadrili podrobne na
pojednávaní dňa 23.07.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom na týchto tvrdeniach

zotrvávajú. Ďalej žalobkyne poukázali na kasačnú záväznosť rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 5Co/11/2021 zo dňa 26.10.2021 pre súd prvej inštancie v tejto veci. Vo vzťahu k odôvodneniu
odvolania v časti splnenia podmienok pre vydržanie a ustálenú rozhodovaciu prax súdov poukázali
žalobkyne najmä na rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R XX/XXXX a R X/XXXX. Nakoniec zdôraznili, že

napadnuté rozhodnutie je po vecnej stránke správne, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a
jeho písomné odôvodnenie spĺňa všetky zákonné náležitosti. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zákonný.

8. K vyjadreniu žalobkýň na svoje odvolanie sa vyjadril žalovaný. Podľa neho žalobkyne vo svojom

vyjadrení neuviedli žiadne skutočnosti a ani právnu argumentáciu, ktoré by bolo možné považovať za
také skutočnosti a prostriedky presadzovania procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137
písm. c) CSP či obhajoby vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktoré by vyvrátili opodstatnenosť
podaného odvolania a vo väzbe naň zamietnutie žaloby. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkýň, žesúd v napadnutom rozsudku správne a dostatočne jasne objasnil skutkový a právny
základ veci, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Zopakoval, že krajský súd svoje závery uvedené v
uznesení zo dňa 26.10.2021, ktorým zrušil prvý rozsudok okresného súdu zo dňa 10.11.2020, založil na

odlišnej skutkovej situácii prejednávanej veci, než bola zistená súdom prvej inštancie, a že k takémuto
skutkovému stavu odvolací súd dospel bez toho, aby doplnil či zopakoval dokazovanie a
navyše takýto skutkový stav, ktorý uviedol odvolací súd v svojom zrušujúcom uznesení, nepreukazovali
žiadne listiny doložené či pripojené do súdneho spisu a ani nevyplynul z dokazovania. Takýto skutkový
stav je vykonštruovaný tak, aby nasvedčoval spornosti vlastníckeho práva k sporným pozemkom a

zároveň existencii naliehavého právneho záujmu žalobkýň odstrániť „túto spornosť vlastníckeho práva“
na základe žalobkyňami podanej žaloby. Opakovane tiež poukázal na to, že žalobkyne počas celého
priebehukonanianetvrdili(alogicky)nepreukázaliaanidokazovanímnevyšlinajavokonkrétneskutkové
tvrdenia, či skutkové okolnosti nasvedčujúce, že poručiteľ J. B. ku dňu svojej smrti mal byť alebo bol
vlastníkom pozemku reg. C č. XX/X (resp. neskoršie pozemky reg. C KN č. XX/X, XX/X a XX/X) v k.ú.
D.. Žalobkyne dokonca ani nedoložili žiaden dôkaz o tom, že poručiteľ J. B. ku dňu

svojej smrti XX.XX.XXXX bol vlastníkom parcely registra E č. XXX/X v k.ú. D. (bez ohľadu na výmeru
pozemku v čase jeho smrti). Vydržanie vlastníckeho práva žalovaného k parc. reg. C KN č. XX/X, orná
pôda o výmere 2.258 m2, s ktorým vyslovil súhlas aj poručiteľ J. B. vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 28.11.2008, bolo osvedčené v notárskej zápisnici N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo
dňa 19.08.2009 a na základe tejto verejnej listiny bol v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX zaevidovaný

pozemok parcela reg. C KN č. XX/X, ako samostatná nehnuteľnosť spôsobilá byť predmetom právnych
vzťahov, v prospech žalovaného ako vlastníka. Poručiteľ J. B. nikdy nebol vlastníkom parcely reg. C KN
č. XX/X v k.ú. D., a teda ani nikdy nebol vlastníkom neskorších pozemkov reg. C KN č. XX/X, č. XX/X
a XX/X, keďže prvým vlastníkom týchto pozemkov sa stal žalovaný na základe zákonným spôsobom
nadobudnutého vlastníckeho práva k daným pozemkom. Žalobkyne počas celého konania neuviedli

skutkové tvrdenia o spornosti práva, nepreukázali a ani v konaní nevyšli najavo také skutkové okolnosti
či skutková situácia, ktorá by nasvedčovala, že poručiteľ J. B. ku dňu svojej smrti mal by byť vlastníkom
sporných pozemkov v podiele 1/12. Argumentácia žalobkýň poukazujúca na rozhodnutia publikované v
„zbierkach rozhodnutí“ pod R XX/XXXX a R X/XXXX, nie je náležitá v danej veci. Z právnych viet týchto
rozhodnutí nie je možné (ani v prípade úplného neprihliadania na jedinečné skutkové okolnosti

v dotknutých súdených prípadoch, ktoré boli základom pre prijatie/publikovanie týchto judikátov) vyvodiť
záver o nesplnení zákonných požiadaviek vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
resp. akýsi až paušálny záver o neexistencii dobromyseľnosti každej držby nehnuteľnosti ktorýmkoľvek
držiteľom. Okrem uvedeného v týchto judikátoch sú skutkové základy a konkrétne skutkové okolnosti
zásadne odlišné od súdenej veci, tieto sporné skutkové situácie aj existovali, pričom v tejto súdenej

veci absentuje konkrétna spornosť vlastnícke práva k daným pozemkom, ktorá vyžaduje skúmanie a
posudzovanie splnenia zákonných požiadaviek vydržania vlastníckeho práva a s tým súvisiacu otázku
(ne)existenciedobromyseľnostidržbynastranežalovaného vovzťahukdanýmpozemkom.Žalovaný
ďalej opakovane uviedol, že žalobkyne neodôvodnili naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vlastníckeho práva poručiteľa J. B. k sporným pozemkom. Žalobkyne neuviedli a nepreukázali konkrétne

skutkové tvrdenia a skutkové okolnosti nasvedčujúce spornosti vlastníckeho práva k
pozemkom reg. C KN č. XX/X, č. XX/X a č. XX/X v kat. úz. D., a neodôvodnili, že takúto (nimi tvrdenú
a preukázanú) konkrétnu spornosť vlastníckeho práva k týmto pozemkom odstraňuje žalobkyňami
uplatnenéprávo.Chýbajúcinaliehavýprávnyzáujem napožadovanomurčenívlastníckeho
práva poručiteľa J. B. je zrejmý aj z napadnutého rozsudku, keď v 43. bode rozsudku

súd uviedol záver, že určením práva poručiteľa J. B. súd navracia stav, ktorý bol evidovaný v katastri
nehnuteľností pred zápisom vlastníckeho práva žalovaného k sporným nehnuteľnostiam na základe
Osvedčenia o vydržaní N XX/XXXX zo dňa 19.08.2009. Uvedený záver súdu je nelogický a
v extrémnom rozpore s výrokom napadnutého rozsudku. Na základe výroku rozsudku nie je možné
vykonať taký zápis stavu v katastri nehnuteľností, resp. nie je možné navrátiť stav, ktorý existoval pred

zápisom vlastníckeho práva žalovaného k sporným nehnuteľnostiam na základe Osvedčenia
o vydržaní N XX/XXXX. Sporné pozemky - parcely reg. C KN č. XX/X, č. XX/X a č. XX/X totiž právne
neexistovali pred zápisom vlastníckeho práva žalovaného k týmto pozemkom, a to minimálne
ku dňu vydania osvedčenia o vydržaní. Tiež neexistuje vlastník J. B., ktorý smrťou stratil spôsobilosť
mať práva a povinnosti, a teda nemôže byť v súčasnosti „neexistujúci vlastník“ zapísaný ako vlastník

parcely reg. E č. XXX/X o výmere 18.872 m2, ktorá síce existovala ku dňu vydania osvedčenia o vydržaní
(k 19.08.2009), ale táto parcela neexistovala v katastri nehnuteľností ku dňu jeho smrti a
neexistuje ani ku dňu vyhlásenia rozsudku. Poručiteľ J. B. nemôže byť zapísaný ani ako vlastník parciel
reg. C KN č. XX/X, XX/X a č XX/X ku dňu predchádzajúcom 19.08.2009, keďže k tomuto dňu tieto parcelyregistra C (resp. parcela reg. C KN č. XX/X o výmere 2.258 m2) právne neexistovali, neboli
evidované v katastri nehnuteľností. Z uvedeného a z dôkazmi preukázaného skutkového stavu
veci vyplýva, že poručiteľ J. B. nebol vlastníkom sporných pozemkov už v čase zápisu týchto pozemkov

do katastra nehnuteľností (t. j. 8 rokov pred smrťou) a že nevlastnil tieto pozemky ani ku dňu svojej smrti
(29.01.2017), keďže v tomto konaní neboli preukázané rozhodné skutočnosti dokazujúce, že J. B. ku
dňu svojej smrti vlastnil podiel 1/12 k sporným pozemkom. V skutočnosti výrok napadnutého rozsudku
neznamená nič iné, len skutočnosť, že napadnutým rozsudkom je extrémne zasiahnuté do právnej istoty
žalovaného ohľadne jeho vlastníckeho práva k sporným pozemkom.

9. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobkyne, podľa ktorých žalovaný len opakuje svoje
tvrdenia z odvolania, ku ktorým sa už vyjadrili. Majú za to, že súd správne zistil skutkový stav veci
a následne ho správne právne posúdil. Naopak, skutkové tvrdenia, ktoré boli relevantné z pohľadu
žalovaného, žalovaný v konaní nepreukázal, a to ani výsluchom p. A. (svojho otca). Tiež majú za to, že
je daný a preukázaný ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo vyplýva aj zo samotného

rozhodovania okresného, i krajského súdu.

10. Na odvolanie žalovaného proti druhému rozsudku súdu prvej inštancie, č. k. 13C/34/2019-155 zo
dňa 12.04.2022, tunajší odvolací súd rozhodol rozsudkom, č. k. 5Co/76/2022-192 zo dňa 07.12.2022
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyniam 1/ až 3/ priznal voči žalovanému nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že žalovaný zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
nesplnil, keď vzhľadom na v konaní preukázané skutočnosti nemožno držbu tejto
nehnuteľnosti žalovaným hodnotiť ako oprávnenú. Žalovaný preukázane podľa vlastného vyjadrenia
mal uvedenú nehnuteľnosť nadobudnúť ústnou darovacou zmluvou od svojho otca v roku 1999. Ako

už odvolací súd uviedol vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci, v roku 1999, kedy malo
dôjsť k darovaniu, sa na právne úkony o prevode nehnuteľnosti vyžadovala zákonom písomná forma
s následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu v prípade jej nedodržania /§ 40 v spojení s § 46
a § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v uvedených rokoch/. Podľa ustálenej súdnej
praxe /viď. napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/283/2009 (R

73/2015), 4Cdo/361/2012 (R 74/2015), 5Cdo/49/2010, 3Cdo/97/2009, 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010
a 6MCdo/5/2010/ oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti
Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 /aj v znení nasledujúcom/ na základe zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. Žalovaný, tak ako každý iný občan

Slovenskej republiky, mal mať vedomosť o zákonnej požiadavke písomnej formy darovacej zmluvy,
ktorej predmetom bola nehnuteľnosť, ako aj o následku nedodržania tejto zákonnej požiadavky, ktorým
je neplatnosť darovania. Nemohol byť preto so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že sa
stal a je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, teda nebol jej oprávneným držiteľom.

11. Na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/76/2022-192 zo dňa
07.12.2022 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Cdo/110/2023 zo dňa
27.06.2024 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 07. decembra 2022 sp. zn. 5Co/76/2022
v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín z 05. júna 2023 č. k. PB-13C/34/2019-242 a v rozsahu
zrušenia vrátil vec Krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 13. mája 2024 sp.
zn. 1VCdo/1/2024 rozhodol, že „právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť
držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám osebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda, napríklad či za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo

o dar ako bezodplatné plnenie.“. Veľký senát Najvyššieho súdu v predmetnom rozhodnutí uviedol,
že zodpovedanie nastolenej dovolacej otázky [„či môžu byť splnené podmienky vydržania (aj) bez
existencie písomného nadobúdacieho úkonu (v okolnostiach danej veci na základe ústnej kúpnej
zmluvy)“ (bod 11)] súvisí s interpretáciou predovšetkým ustanovení § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veľký senát najvyššieho súdu pri interpretácii vyššie uvedených

hmotnoprávnych ustanovení a v rozsahu dovolaním nastolenej právnej otázky považuje za potrebné
uviesť, že držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej
moci nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba preto predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou
je corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorývyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však
na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak
povedané, na vznik oprávnenej držby postačí naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými

sa existencia právneho dôvodu nenachádza. V súčasnom Občianskom zákonníku rozlišujeme len medzi
oprávnenou držbou a neoprávnenou držbou. Oprávnená držba je založená na objektívne posudzovanej
dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. Držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec
patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou
držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o

to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za
nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda či na jeho správaní
k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho
dlhodobejavlastníkomnerušenejdržbe.Súdsavrámciskúmaniaotázkydobromyseľnostizameriavana
skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska a nie naskúmanie (ne)existencie právneho
titulu. Neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania

konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda že vzhľadom na
jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere t. j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti
nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj naďalej zotrvávať na názore, že
na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny
dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o

poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R
45/1986). Poctivosť konajúceho účastníka občianskoprávneho vzťahu ma pri skúmaní
dobromyseľnosti držiteľa nepochybne zásadnejší význam, ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý
právny predpoklad vydržania zákon de lege lata nestanovuje. Pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec

poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Najvyšší súd
konštatoval, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že

oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
je jej vlastníkom nemôže byť ten, kto do ich držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení
do 31. decembra 1991 aj v znení nasledujúcom, na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
ktoránebolauzatvorenávpísomnejforme.Dovolanímnapadnutérozhodnutietakspočívavnesprávnom
právnom posúdení. Z uvedených dôvodov dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vrátil vec Krajskému súdu na ďalšie konanie.

12. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/76/2022 zo dňa 07.12.2022 a vrátení veci
na ďalšie konanie Najvyšším súdom Slovenskej republiky, Krajský súd v Trenčíne ako odvolací
súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a § 380 ods.

1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP s tým, že podľa § 455 CSP je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
vysloveným v uznesení sp. zn. 5Cdo/110/2023 zo dňa 27. júna 2024, a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu žalobkýň 1/ až 3/ zamietnuť.

13. K námietkam žalovaného odvolací súd musí v prvom rade uviesť, že žalobkyne majú na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Žalobkyne odôvodnili svoj naliehavý právny záujem
na požadovanom určení tak, že bez požadovaného rozhodnutia nemôže byť spoluvlastnícky podiel
1/12 na parcele žalovaného reg. C č. 47/2 o výmere 2.258 m2 /v súčasnosti po
rozdelení zapísaná v katastri nehnuteľností ako parcely reg. C č. XX/X, XX/X G. XX/X// predmetom

dedičského konania po ich právnom predchodcovi, pričom podľa ich žalobných tvrdení bol ich právny
predchodca v uvedenom podiely spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti, keď táto bola za života ich
právneho predchodcu odčlenená od parcely v jeho spoluvlastníctve reg. E č. XXX/X o výmere 18.872 m2
zapísanej v katastri nehnuteľností pre k.ú. D. na LV č. XXXX a zapísaná v katastri nehnuteľností
ako vlastníctvo žalovaného právnym titulom vydržania, pričom ale žalovaný nesplnil zákonné podmienky

vydržania vlastníckeho práva. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že ak právny predchodca žalobkýň
nebol v čase svojej smrti vedený v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník parcely reg. C č.
XX/X o výmere 2.258 m2, nemôže byť tento spoluvlastnícky podiel na uvedenej nehnuteľnosti zistený
ako majetok patriaci poručiteľovi a bez ďalšieho prejednaný ako dedičstvo po právnom predchodcovižalobkýň, ibaže by tu existovalo deklaratórne rozhodnutie súdu určujúce podielové spoluvlastníctvo
právneho predchodcu žalobkýň k danej nehnuteľnosti v čase jeho smrti. Z takéhoto rozhodnutia by bol
povinný súd prejednávajúci dedičstvo vychádzať, spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti

zahrnúť do dedičstva a potvrdiť jeho nadobudnutie dedičom. Bez celého tohto
postupu je právne postavenie žalobkýň ako potencionálnych spoluvlastníčok predmetnej nehnuteľnosti
titulom dedenia po ich právnom predchodcovi sporné a neisté, a určenie spoluvlastníckeho práva ich
právneho predchodcu k predmetnej nehnuteľnosti v čase jeho smrti je prvý a nevyhnutným krokom,
ktorý povedie k odstráneniu tejto spornosti a neistoty. Iný prostriedok ochrany svojich tvrdených práv

ako je táto určovacia žaloba žalobkyne k dispozícii nemajú. Naliehavý právny záujem žalobkýň na
požadovanom určení je preto daný.

14. K preukázaniu jeho existencie /naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení/ pritom nie je
potrebné, aby žalobca v úplnosti preukázal všetky skutočnosti, ktorými svoj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení odôvodňuje. To platí najmä ohľadne tých skutočností, ktorými žalobca odôvodňuje

danosť svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a zároveň nimi
odôvodňuje aj danosť uplatneného práva, ktoré žiada určiť. Požiadavka ich preukázania pri skúmaní
naliehavého právneho záujmu súdom by potom viedla k tomu, že konajúci súd by pri skúmaní danosti
naliehavého právneho záujmu už posudzoval aj meritum veci. V kontexte danej veci to znamená, že ak
žalobkyne pri odôvodnení svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

okrem iného spochybňujú nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného vydržaním k nehnuteľnosti,
ktorá predtým patrila ich právnemu predchodcovi, tak požiadavka, aby preukázali toto tvrdenie sa
uplatní až pri meritórnom skúmaní veci. Pre účely skúmania danosti naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení sa konajúci súd uspokojí s preukázaním toho, že žalovaný si skutočne
nechal notársky osvedčiť vydržanie vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti a titulom vydržania bol

potom zapísaný do katastra nehnuteľností ako jej vlastník. Či sa tak stalo po práve však nie je otázka,
ktorú by musel mať konajúci súd preukázanú pri skúmaní danosti naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení.

15. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyne 1/ až 3/ sa

domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, patrí
spoluvlastnícky podiel 1/12 k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. D. ako KNC XX/
X orná pôda o výmere 2.158 m2, KNC XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, KNC XX/
X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2. Právny predchodca žalobkýň bol
pred svojou smrťou podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/12, nehnuteľnosti v k.ú. D., obec D., P. K.

I., parc. registra E č. XXX/X o výmere 18.872 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX /LV č. XXXX
zo dňa 01.08.2007/. Z uvedenej parcely bola geometrickým plánom GP č. 16/2008
odčlenená novovzniknutá parcela reg. C č. XX/X o výmere 2.258 m2, ohľadne ktorej bolo notárskou
zápisnicou osvedčené vyhlásenie žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku podľa § 63
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notárky poriadok) a žalovaný bol v katastri

nehnuteľností na LV č. XXXX zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti v k. ú. D., obec D., okres K.
I., par. reg. C č. XX/X o výmere 2.258 m2. V súčasnosti je už predmetná nehnuteľnosť
vedená v katastri nehnuteľností ako nehnuteľnosti v k.ú. D., obec D., okres K. I., parcely reg. C č. XX/X
o výmere 2.158 m2, orná pôda, č. XX/X o výmere 69 m2, zastavaná plocha a nádvorie a č.
XX/X o výmere 31 m2, zastavaná plocha a nádvorie /LV č. XXXX/, ktorých výlučným vlastníkom je stále

evidovanýžalovaný.ZvýpisuzLVč.XXXXzodňa12.08.2019jepotomzrejmé,žežalobkyňa1/jetitulom
dedenia spoluvlastníčkou v podiele 1/12 nehnuteľnosti v k.ú. D., obec D., P. K. I., parc. reg. E č. XXX/
X o výmere 16.614 m2, orná pôda. Uvedené zápisy v katastri nehnuteľností spolu s ostatnými
dôkazmi vykonanými súdom prvej inštancie /najmä obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp.
zn. Q. XX/XXXX/ jasne vo svojom kontexte a následnosti preukazujú, že právny predchodca žalobkýň

spoluvlastnil pred svojou smrťou pozemok evidovaný ako parcela o výmere 18.872 m2, z tohto pozemku
ešte za jeho života bol odčlenený pozemok ako novovzniknutá parcela o výmere 2.258m2, ku ktorému
mal žalovaný podľa svojho vyhlásenia vydržať vlastnícke právo a právny predchodca žalobkýň ku dňu
svojej smrti spoluvlastnil pozemok parc. reg. E č. XXX/X už len vo výmere 16.614m2, ktorý pozemok
jehosmrťouzdedilažalobkyňa1/.Vprejednávanejvecibolonevyhnutnézodpovedaťotázku,čižalovaný

splnil zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. reg. C č. XX/X o výmere
2.258 m2, pretože ide o pozemok, ktorý bol predtým ako súčasť parc. registra E č. XXX/X o výmere
18.872 m2 evidovaný ako podielové spoluvlastníctvo právneho predchodcu žalobkýň, teda za akých
okolností žalovaný vstúpil do držby, či išlo o oprávnenú držbu, resp. či žalovaný bol vzhľadom na všetkyokolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Keďže žalovaný je ten, kto je a bol v čase smrti právneho
predchodcu žalobkýň zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností titulom
vydržania, a žalobkyne svoj žalobný nárok odvodzovali okrem iných aj od tvrdenia, že držba predmetnej

nehnuteľnosti, ktorá mala viesť k vydržaniu vlastníckeho práva žalovaným nebola oprávnená, boli to
žalobkyne, ktorých zaťažovalo bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno ohľadne uvedenej skutočnosti /
neoprávnenosť držby predmetnej nehnuteľnosti žalovaným/.

16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky 2/2024 pod č. 15 (R XX/XXXX), s nasledujúcou právnou vetou:
„Právnytituljelenjednýmzdôkazovpreukazujúcichdobromyseľnosťdržiteľaaoprávnenosťdržby,preto
jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim
vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napríklad, či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“. Veľký senát

sa takto priklonil k tým súdnym rozhodnutiam, ktoré reflektujú staršiu judikatúru, vychádzajúc pritom z
interpretácie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
z ktorých ustanovení platný právny titul ako predpoklad pre dobromyseľnosť držiteľa,
resp. oprávnenosť držby nevyplýva. Zároveň pritom rešpektoval účel vydržania, ktorým je uvedenie do
súladu dlhodobého faktického stavu nepretržitej držby oprávneným držiteľom so stavom vlastníckym.

Nedostatok právneho titulu (napr. ústna kúpna zmluva ohľadne nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania
nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť iba jedným
z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby resp. dobromyseľnosť držiteľa. Pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil

zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v
súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

17.Vychádzajúczvyššieuvedenýchzáverovajvtuprejednávanejveci,samotnáskutočnosť,ženedošlo

k perfektnej, teda k písomne uzatvorenej darovacej zmluve, na základe ktorej otec žalovaného daroval
žalovanému predmetnú nehnuteľnosť, na posudzovanie oprávnenosti tejto držby nemá podstatný vplyv.
To znamená, že dobromyseľnosť žalovaného, ako namietali žalobkyne v priebehu celého konania,
nemôže vylučovať iba tá skutočnosť, že darovacia zmluva nebola uzavretá v písomnej
forme a ani skutočnosť, že k jej uzavretiu malo prísť v čase, kedy žalovanému do dosiahnutia plnoletosti

chýbalo ešte niekoľko dní, a preto ešte nemal plnú spôsobilosť na právne úkony. Rozhodujúcim aj v tu
prejednávanej veci je, či žalovaný mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudol.

18.ŽalovanýpoukázalnanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn. II.ÚS484/2015

zo dňa 14.11.2018, ktorý uviedol, pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať,
či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol
a nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. K tomu odvolací súd uvádza,
že okolnosti dobrej viery držiteľa, že je skutočne vlastníkom držanej veci, je nutné skúmať s ohľadom na
všetkyokolnostikonkrétnejveci,ktorévdanomprípadeooprávnenostidržbyžalovanéhosvedčia.Pokiaľ

ide o dobromyseľnosť na strane žalovaného a s tým spojenú oprávnenosť držby, žalovaný nerušene
užíval spornú nehnuteľnosť od roku 1999, kedy ju mal nadobudnúť neformálnou darovacou zmluvou
od svojho otca H. A., nar. XX.XX.XXXX, čo v konaní potvrdil otec žalovaného vo svojej výpovedi,
ktorý taktiež najneskôr od roku 1985 užíval danú nehnuteľnosť. Notárskou zápisnicou N XX/XXXX, Nz
XXXXX/XXXX zo dňa 19.08.2009 bolo osvedčené vyhlásenie žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva

knehnuteľnostivzmysle §63zákonač.397/2000Zb.a§134Občianskehozákonníka,nazáklade
ktorej bol žalovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti
v k. ú. D., obec D., okres K. I., par. reg. C č. XX/X o výmere 2.258 m2. Táto nehnuteľnosť vznikla ako
nová parcela odčlenená na základe geometrického plánu GP č. 16/2008 od pôvodnej parc.
registra E č. XXX/X o výmere 18.872 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D., ktorú v podiele

1/12 spoluvlastnil právny predchodca žalobkýň 1/ až 3/. Titulom pre vstup do držby sporného pozemku
otcom žalovaného bola taktiež neformálna darovacia zmluva, v zmysle ktorej pozemok darovala otcovi
žalovaného jeho matka G. B. okolo roku 1985. Otec žalovaného vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že
medzi sebou nemali žiadnu písomnú zmluvu, nakoľko tieto pozemky rozdeľoval dedko žalobkýň a doroku 1999 otec žalovaného užíval nehnuteľnosť po svojej matke G. B.. Spochybňovanie tohto titulu pre
vstup do držby a jej oprávnenosť zo strany žalobkýň mohlo byť prípadne relevantné vo vzťahu k otcovi
žalovaného, ktorý však nehnuteľnosť viac ako 10 rokov držal, nerušene užíval a následne ju daroval

žalovanému, čo v konaní potvrdil. Zo strany právneho predchodcu žalobkýň a zo strany podielových
spoluvlastníkov pôvodnej parc. registra E č. XXX/X o výmere 18.872 m2, neboli otec žalovaného a ani
následne žalovaný preukázane rušení v užívaní pozemku vzniknutého odčlenením z pôvodnej parc.
registra E KN č. XXX/X (par. reg. C č. XX/X o výmere 2.258 m2, v súčasnosti parcely reg. C č. XX/
X o výmere 2.158 m2, orná pôda, č. XX/X o výmere 69 m2, zastavaná plocha a nádvorie a č. XX/X o

výmere 31 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX). O uvedenom závere svedčí
aj skutočnosť, že k žiadosti žalovaného o osvedčenie vyhlásenia vydržania vlastníckeho práva bolo
pripojené vyhlásenie J. B., spoluvlastníka pôvodnej parc. reg. E KN č. XXX/X, že nemá výhrady k vzniku
vlastníckeho práva žalovaného v podiele 1/1 k parc. reg. C KN č. XX/X o výmere 2.258m2. Vzhľadom
na všetky tieto okolnosti možno mať za to, že žalobkyne v konaní nepreukázali, že žalovaný sa chopil
držby predmetnej nehnuteľnosti nepoctivo, a preto sa nestal jej oprávneným držiteľom.

19. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388
CSP tak, že žalobu žalobkýň 1/ až 3/ zamietol.

20. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté

podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP tak, že žalovaný
má voči žalobkyniam 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu
trov konania sú žalobkyne 1/ až 3/ povinné zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne v sume určenej
rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko žalovaný bol úspešný v celom rozsahu v prvoinštančnom,
odvolacom, ako aj dovolacom konaní. O výške takto priznaného nároku na náhradu trov

konania rozhodne vyšší súdny úradník na súde prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).