Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824201642
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8824201642.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31
320 155, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin,
IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D.,
zastúpený procesnou opatrovníčkou E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D. o
zaplatenie 1.619,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 27.8.2024 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
1619,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 5.2.2022 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa
22.09.2014 zmluvu o pôžičke č. 5022915 / (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 5536,59 eur.

2. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 97 mesačných splátkach

v sume 121,96 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 11.830,12 eur. Žalovaný uhradil z
vyššie uvedenej zmluvy sumu 10122,68 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou
a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 26.11.2021
– Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému
dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde
aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani

v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia a dňa 28.1.2022 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z
dňa 30.1.2022 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému
došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke
splatnejbezprostrednepredzosplatnením.SplátkauvedenávPredžalobnejupomienkejelennajstaršou
omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň
splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace,

a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods. 9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v
celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle
zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Žalobca poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu vTrenčíne Sp.zn: 17Co/447/2016. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok
11.4 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1619,09
eur. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho

po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou
zásielkou,kdebežnádobadoručeniaje5dní.Vzmyslečl.15.2sazásielkapovažujezadoručenúpiatym
dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a
úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 249,73 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

3. Uznesením zo dňa 28.10.2024, č.k. 5Csp/69/2024 – 69 súd ustanovil E. F., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX, za procesného opatrovníka žalovaného. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.11.2024.

4.Žalovanýsakžalobežalobcunevyjadril,atoaniprostredníctvomustanovenejprocesnejopatrovníčky.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby notárskou zápisnicou, prílohou
1 projektu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 22.9.2014, Súhlasom so spracovaním osobných
údajov, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere a Informáciami o RPMN,
Výzvou adresovanou žalovanému a Občianskym preukazom žalovaného, Predžalobnou upomienkou
z 26.11.2021 s doručenkou, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 30.1.2022, Prehľadom

splátok a úhrad č. 5022915, Vyjadrením žalobcu z 2.10.2024 s prílohou – potvrdením Sociálnej
poisťovne z 15.8.2014, Vyjadrením žalobcu z 18.10.2024, Vyjadrením žalobcu z 14.11.2024 s prílohami
– zmluvou o poskytnutí pôžičky z 19.6.2014 na čl. 73 až 76 spisu, potvrdením Sociálnej poisťovne
z 15.8.2014 na čl. 50 spisu, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, zmluvné
podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby – občanov, listom adresovaným

žalovanému, prehľadom splátok a úhrad k zmluve č. 5021992, zmluvu o spotrebiteľskom úvere
z 8.7.2014, súhlasom so spracovaním osobných údajov, Štandardnými európskymi informáciami o
spotrebiteľskom, informáciami o finančnom sprostredkovaní, prehľadom splátok na úhrad k zmluve č,
20726010, Vyjadrením žalobcu z 13.12.2024, Priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých
v eurách rezidentom eurozóny zo stránky Národnej banky Slovenska za obdobie roka 2014 a zistil

nasledovný skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) ako spoločnosť a žalovaný ako klient
uzavreli dňa 22.9.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom výška pôžičky predstavovala sumu
5536,59 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 97 splátkach a celková suma pôžičky predstavovala 11.830,12

eur, výška mesačnej splátky sumu 121,96 eur a ročná úroková sadzba 24,16 %. RPMN bola uvedená
vo výške 24,16%. Podľa bodu III. zmluvy klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa
špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti a záväzky voči VÚB,a.s., kde spoločnosť vystupuje ako
správca.

7. Jednalo sa o zmluvu č. 5021992 z 19.6.2014, kde výška záväzku predstavovala 3724,08 eur, zmluvu
č.20726010 z 8.7.2014, kde výška záväzku predstavovala 312,51 eur, a žalovanému bola zároveň
poskytnutá hotovosť 1500,- eur.

8. Žalobca listom zo dňa 26.11.2021 upozornil žalovaného, že v prípade neuhradenia nedoplatku na

splátkach do 5.1.2022, úver zosplatní. Žalovanému bola výzva doručená do dispozičnej sféry dňa
7.12.2021, podľa predloženej doručenky. Žalobca listom zo dňa 30.1.2022 oznámil žalovanému, že
vyhlásil okamžitú splatnosť úveru.

9. Z prehľadu splátok a úhrad k zmluve č. 5022915 súd zistil, že žalovaný splátkami pôžičky pred

podaním žaloby celkovo uhradil sumu 10122,68 eur.

10. Vo vyjadrení z 2.10.2024 žalobca uviedol, že žiadateľ, žalovaný žiadal poskytnutým spotrebiteľským
úverom o konsolidáciu 3 existujúcich úverov, čím došlo k zníženiu výšky splátky. Dopyt do úverového
registra z roku 2014 už t.č. nie je k dispozícií. Požadovaná výška pôžičky 5 536,59 eur, výška splátky:

121,96 eur, konsolidované úvery: 5021992 Slovenská požičovňa 3 724,08 eur,, 20726010 Quatro
312,51 eur, HT 1500,- eur, spolu 5536,59 eur. Keďže výsledkom porovnania Príjmov a Výdavkov je
suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Žalovaný žiadnym spôsobom
neinformoval žalobcu o zmene finančných pomerom, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanieposkytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie
mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Žalobca
poukázal na to, že žalovaný je v spore pasívny a doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne

skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. V tejto súvislosti
poukázal na ust. § 151 CSP a taktiež na unesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.:
43CoCsp/40/2020 zo dňa 21.10.2020. Žalobca spoločne s podaním predložil súdu Potvrdenie Sociálnej
poisťovne z 15.8.2014 o poberaní starobného dôchodku žalovaným vo výške 370,50 eur.

11. Vo vyjadrení z 14.11.2024 žalobca uviedol, že predkladá súdu Zmluvu o poskytnutí pôžičky VS:
5021992 a Prehľad splátok a úhrad VS: 5021992, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere VS: 20726010 a
Prehľad splátok a úhrad VS: 20726010. Žiadal, aby vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného petitu
a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) ako spoločnosť a žalovaný ako klient

uzavreli dňa 19.6.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom výška pôžičky predstavovala sumu
3678,15 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 86 splátkach a celková suma pôžičky predstavovala 7942,10
eur, výška mesačnej splátky sumu 92,35 eur a ročná úroková sadzba 28,10 %. RPMN bola uvedená vo
výške 28,10%. Klient v zmysle zmluvy žiadal, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa špecifikácie
jeho záväzky voči spoločnosti a záväzky voči VÚB,a.s., kde spoločnosť vystupuje ako správca. Jednalo

sa o zmluvu č. 6169198 z 10.1.2014, kde výška záväzku predstavovala 3078,15 eur, a žalovanému
bola zároveň poskytnutá hotovosť 600,- eur. Podľa predloženého prehľadu splácania uhradil žalovaný
k predmetnej zmluve splátkami sumu 184,70 eur a suma 3724,08 eur bola dorovnaná konsolidáciou
úveru.

13. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) ako spoločnosť a žalovaný ako klient
uzavreli dňa 8.7.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom výška pôžičky predstavovala sumu 329,-
eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 12 splátkach a celková suma pôžičky predstavovala 374,16 eur, výška
mesačnej splátky sumu 31,18 eur a ročná úroková sadzba 27,37 %. RPMN bola uvedená vo výške
27,37%. Podľa predloženého prehľadu splácania uhradil žalovaný k predmetnej zmluve splátkami sumu

62,36 eur a suma 312,51 eur bola dorovnaná konsolidáciou úveru.

14. V podaní doručenom súdu dňa 18.10.2024 a 13.12.2024 žalobca navrhol, aby súd rozhodol na
základe predložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení. Pridržiava sa špecifikácie uvedenej v
žalobe. Navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie alebo rozsudkom pre uznanie nároku v prípade,

ak na to budú splnené podmienky.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

17. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Ako vyplýva z § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

23. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o

spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

25.Vzmysle§11ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochakveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať

úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

26. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

27. Ako vyplýva z citovaného ust.§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. V zmysle § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať

úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.29. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť

jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

30. Podľa § 875v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

31. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

34. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohateniapremlčízatriroky,aakideoúmyselnébezdôvodnéobohatenie,zadesaťrokovododňa,keď
k nemu došlo.

35. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, akoaj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

37. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj

bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

38. V zmysle § 526 ods. ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené

dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

39. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

40. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

41. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

42. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

43. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

44. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny

vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako
spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

45. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

46. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú

zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

47. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako spoločnosť
a žalovaný ako klient uzavreli dňa 22.9.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom výška pôžičky
predstavovala sumu 5536,59 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 97 splátkach a celková suma pôžičky

predstavovala 11.830,12 eur, výška mesačnej splátky sumu 121,96 eur a ročná úroková sadzba 24,16
%. RPMN bola uvedená vo výške 24,16%. Ako vyplýva z bodu III. zmluvy, predmetnou zmluvou boli
konsolidované predchádzajúce dva úver žalovaného a zároveň bola žalovanému poskytnutá hotovosť
1500,- eur.

48. Podľa ust. § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase zavretia zmluvy zo dňa
22.9.2014, ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú
splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o
nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie

sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, §
8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až l) a o) a t), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až 27.49. Vzhľadom na vyššie cit. ustanovenie vznikajú pochybnosti, či žalobca preukázal existenciu záväzku
žalovaného z predchádzajúcich úverových zmlúv a najmä rozsahu tohto záväzku pri uzatváraní
zmluvy z 22.9.2014. Takáto zmluva je totiž svojím obsahom v skutočnosti dohodou o zmene záväzku
(privatívnou nováciou) v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka, ktorým sa doterajší záväzok nahrádza
záväzkom novým z titulu úveru alebo pôžičky.

50. V zmysle citovaného § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch je tak predpokladom uzatvorenia
novej zmluvy skutočnosť, aby podmienky splácania úveru vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neboli pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania úveru vyplývajúce z pôvodnej zmluvy.
K zhoršeniu podmienok splácania uzatvorením novej zmluvy by mohlo dôjsť napríklad v prípade,
ak predchádzajúce záväzky boli premlčané, alebo boli dojednané neprimerane vysoké úroky, úver

poskytnutý zmluvou mohol byť posúdený pre absenciu náležitostí zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov
a podobne. Takýmto spôsobom by si uzatvorením novej zmluvy veriteľ mohol zabezpečiť vymoženie
pohľadávok, na ktoré by inak nemal nárok (porovnaj napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 21Co/173/2017 z 28. 06. 2018).

51. V danom prípade, na preukázanie dôvodnosti svojho nároku bol žalobca povinný predkladať dôkazy,
okrem jednotlivých zmlúv tiež ich platobnú históriu od začiatku úverového vzťahu až do ukončenia,
aby bolo zrejmé, v akej reálnej výške boli poskytnuté predchádzajúce refinancované úvery žalovaného,
akú sumu tento uhradil k predmetným úverom, na čo boli ich splátky a platby započítané, teda aká
suma bola započítaná na istinu, aká na úroky, aká na poplatky a aký bol teda skutočný dlh žalovaného

a z čoho pozostával ku dňu uzavretia zmluvy z 22.9.2014 (ale obdobne aj ku dňu 19.6.2014, kedy
došlo k refinancovaniu úveru zo zmluvy č. 6169198, a to úverom, ktorý bol neskôr tiež refinancovaný
práve zmluvou z 22.9.2014. V prerokúvanej veci tak bolo pri uzatváraní zmluvy z 22.9.2014, podľa
ktorej sa mal časťou poskytnutého úveru uhradiť skorší záväzok žalovaného voči žalobcovi, nevyhnutné,
aby bola preukázaná existencia tohto záväzku v rozsahu uvedenom v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ

takýto záväzok v uvedenom rozsahu neexistoval, bola by zmluva v tejto časti neplatná a žalobca by
tak z nej nemohol od žalovaného nad preukázaný rozsah nič viac požadovať. Zo skutkového stavu
vyplynulo, že žalobca nepreukázal existenciu takéhoto pôvodného záväzku žalovaného v rozsahu, ktorý
je deklarovaný v zmluve z 22.9.2014 (čo rovnako nebolo preukázané ani pri zmluve z 19.6.2014), pričom
dôkazné bremeno ohľadne uvedenej skutočnosti leží práve na žalobcovi (musí preukázať existenciu

uplatňovaného nároku). Žalobca súdu predložil refinancované zmluvy ako aj ich platobnú históriu, okrem
zmluvy č. 6169198 a súd vyhodnocoval, či rozsah refinancovaných záväzkov pri uzatváraní jednotlivých
zmlúv bol preukázaný.

52.Primárnesavšaksúdzaoberalsamotnouzmluvouz22.9.2014anáslednevyhodnotilcelýzáväzkový

vzťah medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovaným v súlade s vyššie uvedeným.

53. Je potrebné zdôrazniť, že odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite
klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust.
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní

preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby
tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7

ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

54. Ak chcel žalobca docieliť vylúčenie aplikácie ust. 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to
práve podľa vyššie cit. § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo na žalobcovi, aby preukázal,
že podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa

horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodných refinancovaných zmlúv, čo sa však žalobcovi
v tomto konaní nepodarilo.55. Súd v konaní zistil, že žalobca takmer vôbec neskúmal bonitu žalovaného resp. sa mu to
nepodarilo preukázať, predtým ako s nimi vstúpil do zmluvného vzťahu, t.j. jeho schopnosť úver
v budúcnosti splácať. Minimálne skúmanie bonity žalobcom (predložením potvrdenia o poberaní

starobného dôchodku v sume 370,- eur) na základe predložených listinných dôkazov je potrebné označiť
iba ako formálne.

56. Žalobcovi by sa zrejme nedalo vytknúť, že príjmy žalovaných skúmal nedostatočne – predložením
pracovných zmlúv a výplatných pások. Zistil tak priemerný čistý mesačný príjem u žalovaného v 1. rade

v sume 894,85 eur a u žalovanej v 2. rade v sume 554,49 eur. O odbornú starostlivosť v súlade s §
7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa už však nejedná, pokiaľ ide o skúmanie výdavkov na
strane žalovaných.

57. Zo žalobcom predložených zmlúv týkajúcich sa refinancovaných úverov je zrejmé, že žalovaný v
čase uzavretia zmluvy (22.9.2014) splácal minimálne dva úvery s mesačnou splátkou 92,35 eur a 33,18

eur, pričom mal poberať dôchodok v sume 370,- eur mesačne, čo sa javí ako jediný zistený príjem
(!). Napriek uvedeným zisteniam už žalobca neskúmal ďalšie skutočné výdavky na strane žalovaného
(predložením výpisov z účtov, preukázaním nákladov bývanie, dokladmi SIPO a pod.) a poskytol
žalovanému ďalší úver v sume 5536,59 eur (!). Uvedené nemožno za žiadnych okolností považovať
za odbornú starostlivosť, ktorá sa od žalobcu vyžaduje v súlade so skúmaním schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

58. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným
v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného
registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z
23.09.2020).

59. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a
nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za
náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto

spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenia a overenia skutočných
výdavkov žalovaného) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na
vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

60. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch žalovaného,
najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO. Súd nemá za preukázané, že by mal žalobca v
čase poskytnutia úveru skutočnú vedomosť o majetkových pomeroch žalovaného, teda aké výdavky
spojené s ubytovaním uhrádzal a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o ich výdavkoch

predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že
skúmal aj výdavky na strane žalovaného, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa
potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať žalovaného poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

61. Nie je vôbec zrejmé, či vôbec žalobca skúmal aspoň celkové úverové zaťaženie žalovaného v čase
uzatváranie zmluvy, teda vrátane ďalších prípadných úverov od iných dodávateľov. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovaného pred samotným uzavretím
uvedenej úverovej zmluvy. Nepreukázal ani nahliadnutie do databáz úverových registrov a databázbánk. Výpisy z týchto databáz pritom nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch spotrebiteľa, nakoľko
výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná
celkovýobjemvýdavkovklienta,nemôžeurobiťzáverotom,čispotrebiteľjealeboniejeschopnýsplácať

požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022
obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).

62. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020.)

63. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia

vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.

64. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej

a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom
sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby

uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

65. Súd v danom prípade nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch pozná prípad, kedy je vylúčená aplikácia ust. 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, a to práve podľa § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch,

ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo
sameníspôsobsplácaniaaktorejúčelomjezabrániťprípadnémusúdnemukonaniuonárokochveriteľa,
pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa
horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( v súvislosti s

uvedeným ohľadne skúmania bonity spotrebiteľa v prípade refinancovania jeho iných úverov porovnaj
napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 20CoCsp/18/2023 z 22. 08. 2023).

66. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., B. Osobitná časť, K článku I, K § 1 jednoznačne
ustanovuje odsek 6 tohoto ustanovenia, že pokiaľ je spotrebiteľ v omeškaní podľa pôvodnej úverovej

zmluvy a veriteľ pristúpi na zmenu zmluvy, ktorej účelom je odvrátenie prípadného súdneho konania,
pričom záväzky pre spotrebiteľa nebudú ako celok menej výhodné v porovnaní s pôvodnou zmluvou,
použijú sa na túto novú zmluvu ustanovenia zákona ako napr. povinnosť poskytnutia len niektorých
informácií pred uzavretím zmluvy, a pod. Ide de facto o úverové zmluvy uzavreté s pôvodným veriteľom,
kde dochádza len k odloženiu platieb či zmene metódy splácania, resp. reštrukturalizácií úveru.

67. Vylúčenie aplikácie ust. § 7 v tejto veci z dôvodu ustanovenia § 1 ods. 6 ZoSÚ je však možné
iba v prípade, že podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú
pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskomúvere. Uvedené však žalobca nepreukázal. Primárne preto, že nie je zrejmé, či skúmal bonitu aj
pôvodných refinancovaných zmlúv (ktoré by tak boli nutne bezúročné a nebolo by splnené kritérium
nezhoršenia podmienok splácania uzavretím novej zmluvy s dohodnutým úrokom). Samotnými zmluva

a tým, že naozaj nespĺňajú kritérium nezhoršenia podmienok splácania aj z iných dôvodov, bude sa
súd zaoberať nižšie. Žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa tohto ustanovenia
(predloženímpôvodnejúverovejzmluvy,ktorábynemalahoršiepodmienkysplácaniaakonovouzavretá,
teda pôvodná zmluva by nesmela byť s dojednanými neprimerane vysokými úrokmi, úver poskytnutý
zmluvou by nesmel byť posúdený pre absenciu náležitostí zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov a

podobne). Žalobcom predložené zmluvy totiž tieto podmienky nespĺňajú. Za týchto okolností nemôže byť
ani vylúčená aplikácia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úverov, ako to predpokladá toto ustanovenie.

68.Zmyslomtohtoustanovenia,akotovyplývaajzdôvodovejsprávy,jezvýhodneniespotrebiteľa,pokiaľ
je tento v omeškaní a novou zmluvou resp. zmenou pôvodnej zmluvy je možné docieliť, že záväzky
pre spotrebiteľa nebudú ako celok menej výhodné v porovnaní s pôvodnou zmluvou. Ti však v danom

prípade nebolo splnené.

69. Za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno
žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

70. V predmetnej veci bol žalovanému poskytnutý úver v sume 5536,59 eur, pričom žalovaný k zmluve
uhradil 10.122,68 eur (čo je nesporné tvrdenie samotného žalobcu). Vzhľadom na bezúročnosť úveru,
žalovaný v predmetnej veci uhradil viac ako bol povinný, preto súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietnuť.

71. Nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľský úver na refinancovanie predchádzajúcich záväzkov
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi), súd sa musel zaoberať aj
skutočnosťami vyjadrenými vo vyššie cit. ust. § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.

72. Posudzovaným úverom v predmetnej veci zo zmluvy č. 5022915 bol refinancovaný spotrebiteľský

úver zo zmluvy č. 5021992 uzavretej dňa 19.6.2014 sumou vo výške 3724,08 eur, pričom samotný
žalovaný k tejto zmluve uhradil splátkami sumu 184,70,- eur a poskytnutý mu mal byť úver v sume
3678,15 eur. Ku dňu uzavretia zmluvy dňa 22.9.2014 žalobca deklaruje rozsah záväzku z refinancovanej
zmluvyvovýške3724,08eur.Uvedenúzmluvuč.5021992 z19.6.2014spoločnesplatobnoudisciplínou
žalobca súdu predložil.

73. Ročná úroková sadzba úveru z tejto zmluvy vo výške 28,10% odporuje dobrým mravom tak v
čase uzatvárania novej zmluvy dňa 19.6.2014 ako aj v čase uzatvárania refinancovanej zmluvy dňa
22.9.2014.

74. Pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov (86 splátok) v júni 2014 činil úrok 12,41 % p.a.
(nové obchody). Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi refinancovanej
zmluvy v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období
bankami a takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi.

75. V čase uzatvárania zmluvy v septembri 2014 pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov
činil úrok 12,47 % p.a. (nové obchody), dohodnutá úroková sadzba 28.10% preto aj v danom prípade
viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Uvedené údaje
sú všeobecne dostupné na internetovej stránke Národnej banky Slovenska https://nbs.sk/statisticke-
udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank/.

76. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).

77. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri
peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška
úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemuobmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1
Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21 Cdo

1484/2004).

78. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v
zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich
dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami

pri poskytovaní úverov a pôžičiek.

79. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

80. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti úroku
neplatným právnym úkonom.

81. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo
dňa 05.11.2014

82. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných

bankami. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 226,43 %
z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže 126,43 % prevyšuje miery úrokov
poskytovaných v tomto období bankami.

83. Súd sa pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil k tej, ktorá uprednostňuje výklad sledujúci

záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp ochrany práv
spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V
súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura scripta sunt“
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

84.Pokiaľbyžalobcanamietol,ženemožnozohľadňovaťlenvýškuúrokov,aleibacelkovúvýškuodplaty
za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že
predmetné ustanovenie nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a prípadne ďalších zložiek

odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý sa v žiadnom
prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva uzavretá s odplatou
neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka môže byť v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie
odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia

posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti. ( v súvislosti s
uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31. mája
2018 a zároveň v obdobnej veci žalobcu rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9CoCsp/22/2020
z 22. 10. 2020).85. Rovnaké závery vyplývajú tiež z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/46/2022 z
30. 03. 2023, podľa ktorého „pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie

nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby a prípadne ďalších zložiek odplaty s dobrými
mravmi, nakoľko predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý sa v žiadnom prípade
nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva uzavretá s odplatou
neprekračujúcou limit vyplývajúci z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, môže byť v rozpore s
dobrými mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické

porovnanie odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti
uzavretia posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán, prípadne ďalšie okolnosti.“

86. Súd poukazuje na dôvodovú správu k nariadeniu vlády SR č. 141/2014 Z. z. ktorým sa mení
a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa vykonáva §

53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ustanovením najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorú možno od
spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom i Vláda SR predpokladala že
samotné stanovenie tejto najvyššej prípustnej odplaty nevylučuje uplatnenie korektívu dobrých mravov.
Podľa textu dôvodov správy: „V súvislosti s RPMN je potrebné ešte uviesť, že v niektorých súdnych
rozhodnutiach už odplata požadovaná na úrovni 23 % a viac je posudzovaná ako v rozpore s dobrými

mravmi a teda v kontexte s vyššie načrtnutou tabuľkou RPMN celkové náklady by pri verifikácii dobrých
mravov nemali prekročiť 30 - 35 %, pričom plnenie dosahujúce 40 - 50 % by bolo možné označiť
pri splnení ďalších znakov za úžerné. V uvedenom kontexte bude vždy aplikovateľná aj skutková
podstata úžery pri zachovaní správneho právneho posúdenia hrubého nepomeru protiplnenia a jej
ostatnýchznakov-vdanomkontextebude,abysúdyprizachovanívzťahusubsidiarity§39Občianskeho

zákonníka správne vyhodnotili aj aplikačný rozmer § 39a Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje
iba jeden z dôvodov neplatnosti právneho úkonu. Uvedeným dlhodobo judikovaným pravidlám sa
musí regulatívnym spôsobom prispôsobiť aj trh požičiavania peňažných prostriedkov spotrebiteľom,
keďže výhodnosť tohto prispôsobenia je práve v dosiahnutí právnej istoty v otázke platného dojednania
spotrebiteľskej zmluvy.“

87. Pokiaľ ide konfrontáciu ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa odplaty v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá odplata nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno
od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať a ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
súd poukazuje na ustálenú judikatúru a v tejto súvislosti súd poukazuje v súvislosti s neprimeraným

úrokom z úveru aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/114/2018 zo dňa 27.
08. 2019: „Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle
princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila,
že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej
miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Úroková sadzba uvedená v zmluve -

28,68 % ročne odporuje dobrým mravom, a preto je dojednanie o úrokovej sadzbe nutné považovať za
absolútne neplatné (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka), čo znamená, že veriteľ nemá nárok na úroky
z úveru. Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil
súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú
vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 28,68

% ročne nemá opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a
odporujúcu dobrým mravom.“

88. Vo vyššie citovanom prípade odvolací súd považoval za odporujúci dobrým mravom úrok vo výške
28,68% ročne, avšak pri zistení priemernej ročnej úrokovej miery úrokov poskytovaných v období

uzavretia zmluvy bankami vo výške 14,56%.

89. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je bez akýchkoľvek pochybností, že odplatu pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi netvorí len úrok, ale aj poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s

poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Osobitný
význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval uvádzať i úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.
Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby táto zložka odplaty, teda úrok, podliehasúdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s dobrými mravmi alebo nie. V súvislosti
s uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8CoCsp/31/2022 z 27. 10. 2022.
Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované

alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť
odplaty (porovnaj § 9 ods. 14 zákona o spotrebiteľských úveroch).

90. Pokiaľ by dodávateľ v rámci odplaty za úver požadoval aj ďalšie poplatky a náhradu rôznych
nákladov, súd v prvom rade posúdi ich dôvodnosť ( aj napríklad v súvislosti s tzv. teóriou skutočného

plnenia v spotrebiteľských zmluvách, kedy je súd povinný skúmať, či zmluvná podmienka neobsahuje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa, pozri napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn.
18Co/109/2011) a až následne by porovnal, či celková odplata nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka.

91. S námietkami dodávateľa týkajúcimi sa odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 občianskeho zákonníka sa
vysporiadal Krajský súd v Prešove napríklad v rozsudku sp.zn. 3Co/83/2017 z 07. 11. 2017: „Odvolací
súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že ročný úrok za poskytnutie úveru dosahujúci úroveň 28 %
podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi.“

92. Prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy
ukazovateľa, z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto
údajovú bázu, pokiaľ ide o výšku odplaty lehoty splatnosti spôsob zabezpečenia objem poskytnutých
úverov na finančnom trhu poskytujú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na

základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné
kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor
finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a
to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To neznamená, že by súd aj v takom prípade
nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle § 39

Obč. zák. v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. V danej veci preto bolo možné na základe ustálenej
judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankami
u spotrebných úverov v obdobných prípadoch (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
č.k. 2CoCsp/2/2020 z 20. 08. 2020).

93. Obdobne sa s otázkou rozporu úroku s dobrými mravmi vysporiadal Krajský súd v Prešove napríklad
v týchto rozhodnutiach:

94. „Aplikáciu§3OZnevylučujeaniust.§53ods.6OZ,kedyzaobvyklé,primeranéaneúžerníckeúroky
nie je možné vychádzať z údajov subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktoré úvery poskytujú

za neprimerané odplaty a úroky rozporné s dobrými mravmi.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
č.k. 10Co/48/2018 z 31. 01. 2019)

95. „Výška priemerných úrokových mier poskytovaných pre nové spotrebiteľské úvery predstavovala
v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku 8,76 %, teda prekročenie tejto

úrokovej miery poskytnutej navyše pri úvere so splatnosťou 10 rokov, o viac ako 100 %, nemožno
považovať za iné, než úžerné, a to najmä za situácie, keď jej poskytol pôžičku bez náležitého posúdenia
jej bonity.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/41/2020 z 26. 11. 2020)

96. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám
uplatňovanýmbankamipriposkytovaníúverovalebopôžičiek.Sneprimeranýmiúrokmivovýške17,70%
ročne pri prípustnej celkovej výške odplaty podľa podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka sa
vysporiadal vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Prešove vo veci sp.zn. 7CoCsp/54/2020 z 24. 06.
2021: „Osobitný význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon č. 129/2010

Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvádzať i úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru. Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby táto
zložka odplaty, teda úrok, podliehal súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s
dobrými mravmi alebo nie.“ ... „Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu,sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však
viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Dohodnutá úroková sadzba 19,90 % oproti priemernej úrokovej
miere bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam október 2016 pri úveroch nad 5

rokov vo výške 8,83 % ročne o viac ako dvojnásobok prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno
považovať za primerané a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Záver o neplatnosti dojednania o
úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi má preto oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka).“

97. V obdobnej veci žalobcu Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 22CoCsp/15/2023 z 22. 08.
2023 konštatoval, že súd prvej inštancie „správne prihliadol na súlad zmluvnej dohody o úrokoch
s § 39 Občianskeho zákonníka, že sa nesmie priečiť dobrým mravom, čo v tomto prípade nebolo
dodržané. Zmluvne dohodnutý úrok (18.10 %) viac ako dvojnásobne prevyšoval priemernú úrokovú
sadzbu poskytovanú bankami v období uzavretia úverovej zmluvy (6,84 %), v dôsledku čoho úverová
zmluva bola neplatná v časti odplaty. Žalobcovi tak vznikol nárok iba na vrátenie nesplatenej časti istiny

bez úrokov...“

98. Dôležité bolo v tejto súvislosti aj ustálenie otázky, či je potrebné vychádzať z priemerných
úrokových sadzieb pre nové obchody alebo stavu úverov, a to v prospech porovnania so sadzbami
pre nové obchody. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp.zn.13CoCsp/10/2021 z 28. 10. 2021, z ktorého cituje relevantnú časť odôvodnenia aj pre
prejednávaný prípad: „V predmetnom prípade bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá úroková
sadzba vo výške 18,04%, pričom ako správne poukázal súd prvej inštancie, podľa údajov Národnej
banky Slovenska, pri nových obchodoch za mesiac 07/2017 predstavovala pre spotrebiteľské úvery od
1 do 5 rokov úroková sadzba výšku 4,44% ročne, teda v predmetnom prípade dojednaný úrok medzi

stranami bol viac ako 4-násobne vyšší ako priemerná výška úrokovej sadzby za ktorú poskytovali banky
úvery v rovnakom čase, ako bola uzatvorená zmluva.“

99. S ohľadom na novšiu judikatúru súd žalobcovi nárok na úrok z úveru pre jeho rozpor s dobrými
mravmi (§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka) zo zmluvy č. 5021992 nepatrí, ako je uvedené vyššie.

100. Predmetná zmluva z 19.6.2014 rovnako trpí absenciou obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva totiž neobsahuje

ani údaj o splatnosti prvej splátky a ani o splatnosti ďalších splátok.

101. Rovnako nie je zrejmé, či bonita žalovaného v čase uzatvárania zmluvy z 19.6.2014 bola žalobcom
skúmaná s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené
skutočnosti spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, na základe ktorého by

žalobcovi vznikol nárok najviac na vrátenie poskytnutej istiny žalovanému po odrátaní jeho úhrad, preto
rozsah záväzku z tejto refinancovanej zmluvy vo výške 3724,08 eur, kedy samotná istina v zmluve
predstavovala iba 3678,15 eur, v čase uzatvárania zmluvy z 22.9.2014, nebol žalobcom preukázaný.

102. Naviac aj uvedený úver zo zmluvy uzavretej 19.6.2014 bol čiastočne použitý na refinancovanie

predchádzajúceho záväzku žalovaného vo vzťahu so žalobcom z 10.1.2014 v sume 3078,15 eur, ktorú
zmluvu ani žalobca nepredložil, preto nie je zrejmé, aký bol skutočný rozsah záväzku z tejto zmluvy
v čase uzatvárania zmluvy z 19.6.2014. Žalovanému bola zároveň poskytnutá hotovosť v sume 600,-
eur, teda iba v danej časti je zrejmý rozsah záväzku žalovaného.

103. Posudzovaným úverom v predmetnej veci zo zmluvy č. 5022915 bol refinancovaný zároveň
spotrebiteľský úver zo zmluvy č. 20726010 uzavretej dňa 8.7.2014 sumou vo výške 312,51 eur, pričom
samotný žalovaný k tejto zmluve uhradil splátkami sumu 62,36 eur a poskytnutý mu mal byť úver v sume
329,- eur. Ku dňu uzavretia zmluvy dňa 22.9.2014 žalobca deklaruje rozsah záväzku z refinancovanej
zmluvy vo výške 312,51 eur. Uvedenú zmluvu č. 20726010 z 8.7.2014 spoločne s platobnou disciplínou

žalobca súdu predložil.

104. Ročná úroková sadzba úveru z tejto zmluvy vo výške 27,37% odporuje dobrým mravom tak v čase
uzatvárania novej zmluvy dňa 8.7.2014 ako aj v čase uzatvárania refinancovanej zmluvy dňa 22.9.2014.105. Pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka (12 splátok) v júli 2014 činil úrok 8,58 % p.a.
(nové obchody). Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi refinancovanej

zmluvy v danom prípade viac ako trojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období
bankami a takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi v súlade s dôvodmi, ktoré súd uvádzal vyššie
v odsekoch 76 až 99.

106. V čase uzatvárania zmluvy v septembri 2014 pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka

činil úrok 7,86 % p.a. (nové obchody), dohodnutá úroková sadzba 27,37% preto aj v danom prípade viac
ako trojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

107. Rovnako nie je zrejmé, či bonita žalovaného v čase uzatvárania zmluvy z 8.7.2014 bola žalobcom
skúmaná s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené
skutočnosti spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, na základe ktorého by

žalobcovi vznikol nárok najviac na vrátenie poskytnutej istiny žalovanému po odrátaní jeho úhrad, preto
rozsah záväzku z tejto refinancovanej zmluvy vo výške 312,51 eur, kedy istina uvedená v zmluve
predstavovala sumu 329,- eur, pričom žalovaný do 22.9.2014 k zmluve uhradil sumu 62,36 eur, teda v
čase uzatvárania zmluvy z 22.9.2014, nebol žalobcom preukázaný.

108. V danom prípade je tak zrejmé, že aplikujúc vyššie cit. ust. § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch, došlo k zhoršeniu podmienok v záväzkovom vzťahu pre spotrebiteľa refinancovaním
pôvodných úverových zmlúv, nakoľko k zhoršeniu podmienok splácania uzatvorením novej zmluvy
došlo vždy preto, že istinou novej zmluvy bola uhrádzaná nie len istina pôvodnej zmluvy, ale vždy
aj neprimerane vysoké úroky, pričom pôvodné úvery boli naviac pre absenciu náležitostí zmluvy

ako bezúročné a bez poplatkov (porov. vyššie cit. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
21Co/173/2017).

109. Rozsah záväzkov z pôvodných refinancovaných zmlúv tak pri uzatváraní zmluvy z 22.9.2014 nebol
taký, aký je deklarovaný v zmluvách.

110. Pri uzatváraní zmluvy č. 5022915 uzavretej dňa 22.9.2014 žalobca deklaroval rozsah záväzku
z refinancovanej zmluvy č. 5021992 z 19.6.2014 vo výške 3724,08 eur, avšak reálne bol v tomto
konaní preukázaný záväzok najviac vo výške 3493,45 eur, teda žalovanému poskytnutá istina úveru v
sume 3678,15 eur po odrátaní úhrad žalovaného v sume 184,70 eur, pričom uvedené ani nezohľadňuje

skutočnosť, že nie je preukázaný rozsah záväzku z refinancovanej zmluvy č.6169198, ktorý bol
deklarovaný ku dňu refinancovania (19.6.2014) v sume 3078,15 eur. Za skutočne preukázanú možno
pokladať iba istinu v sume 600,- eur.

111. Zároveň pri uzatváraní zmluvy č. 5022915 uzavretej dňa 22.9.2014 žalobca deklaroval rozsah

záväzku z refinancovanej zmluvy č. 20726010 z 8.7.2014 vo výške 312,51 eur, avšak reálne bol v tomto
konaní preukázaný záväzok najviac vo výške 266,64 eur, teda žalovanému poskytnutá istina úveru v
sume 329,- eur po odrátaní úhrad žalovaného v sume 62,36 eur.

112. Žalovaný tak na základe uvedených skutočností bol povinný žalobcovi uhradiť najviac skutočne

preukázanýzáväzokvrozsahuposkytnutýchistínrefinancovanýchúverovpoodrátaníúhradžalovaného
k týmto refinancovaným úverom a v rozsahu skutočne poskytnutej istiny žalovanému z posudzovanej
zmluvy zo dňa 22.9.2014 po odrátaní úhrad k tejto zmluve vo výške 10122,68 eur.

113. Žabcovi tak na základe v tejto veci posudzovanej zmluvy a zároveň refinancovaných úverov

mohol vzniknúť nárok najviac na istinu v rozsahu 5260,09 eur (poskytnutá hotovosť 1500,- eur, suma
3493,45 eur a suma 266,64 eur ako záväzok z refinancovaných úverov), avšak nakoľko žalovaný uhradil
10.122,68 eur, uhradil v danom vzťahu viac, ako bol povinný, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol.

114. Zo skutkového stavu vyplynulo, že žalobca nepreukázal existenciu takéhoto pôvodného záväzku
žalovaného v rozsahu, ktorý je deklarovaný v zmluve, pričom dôkazné bremeno ohľadne uvedenej
skutočnosti leží práve na žalobcovi (musí preukázať existenciu uplatňovaného nároku).115. Súd v konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj
na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Strany konania sú povinné prispieť
k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením

dôkazných prostriedkov v zmysle § 149 až § 151 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
( ďalej len ,,CSP“). Podľa § 132 ods. 1 a 4 CSP konania povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Aby strana konania mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia;

predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana
konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak
spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie, teda v prípade žalobcu je to zamietnutie žaloby.

116. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom
predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto
ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

117. Súd na záver udáva, že neboli naplnené predpoklady ustanovené v § 282 CSP, z ktorého vyplýva,
že pokiaľ žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu
rozsudkom pre uznanie nároku. Žalovaný sa konania nezúčastnil, nárok žalobcu neuznal, preto neboli
splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie tak, ako to predpokladá ust. § 282 CSP. Okrem
toho v prejednávanej veci sa jedná o spor spotrebiteľský, kedy spotrebiteľ požíva zvýšenú ochranu tak,

ako to predpokladá ust. § 290 až 306 CSP a s prihliadnutím na túto zvýšenú ochranu zo strany súdu
vo vzťahu k žalovanému, t.z. vo vzťahu k spotrebiteľovi z čoho vyplýva s prihliadnutím na ust. § 295
CSP, súd môže výnimočne vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, preto sa vo vzťahu k spotrebiteľovi
prikláňa k tzv. vyšetrovaciemu princípu, pokiaľ je to potrebné pre rozhodnutie vo veci (porovnaj Krajský
súd Trenčín sp.zn. 5Co/244/2017 zo dňa 08. 11. 2017).

118. V prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom pred súdom
skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym
základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Priečilo
by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom,

ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené
uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči
dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 17Co/79/2015 zo dňa 25. 2. 2016).

119. Prejav žalovaného, že uznáva žalobu je možné interpretovať napr. aj tým, že je si vedomý toho,
že určité záväzky voči žalobcovi nesplnil. Keďže žalovaný môže uznať nárok žalobcu čo i len do určitej
výšky alebo čo do základu, tento prejav uznania musí byť natoľko určitý, aby nevyvolával pochybnosti o
tom, čo bolo jeho obsahom. Samotný prejav žalovaného, že so žalobou súhlasí za takýto určitý prejav
podľa nemožno považovať (v súvislosti s uvedeným porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 8Co/92/2019 z 29. 06. 2020).

120. „Keďže ide o konanie s tzv. slabšou stranou, je potrebné dôsledne vyžadovať náležitosti
uznávacieho právneho úkonu. V tomto smere odvolací súd poukázal na skutočnosť, že výrazový
prostriedok „je si vedomý dlhu", „chce dlžnú sumu zaplatiť" nemožno bez ďalšieho považovať za

uznávací prejav. Nie je možné uznanie výšky nároku bez toho, aby sa uznal jeho základ. Prejav
žalovaného, tak ako je zachytený v zápisnici z pojednávania na súde prvého stupňa, nie je natoľko
jasný a jednoznačný, aby z neho bolo možné usúdiť, že jeho úmyslom bolo skutočne uznanie
základu aj výšky nároku. Z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, v akom rozsahu považuje žalobu za
opodstatnenú. Byť si vedomý dlhu ešte samo osebe neznamená, že dlžník svoj dlh aj uznáva. V prípade

spotrebiteľských sporov je súd povinný preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom
uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či spĺňa obsahové
požiadavky ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a pod. V spotrebiteľských sporoch možno
za relevantný považovať iba informovaný uznávací prejav vôle spotrebiteľa, t. j. taký, ku ktorémuspotrebiteľ pristúpil až po tom, čo súd prvej inštancie vykonal poučenie podľa § 292 písm. b) CSP,
teda vhodným spôsobom, nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti.“ (rozsudok NS SR z 30.
novembra 2021 sp. zn. 7Cdo/179/2020)

121. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

122. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

123. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

124. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

125. V danom konaní bol žalobca neúspešný, pretože súd jeho žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva,
že v konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorému patrí nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu

100%.

126. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie
o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky

nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je
záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné
poukázať aj na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu
bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému nevznikli žiadne trovy
konania, konania sa nezúčastnil, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že nemá nárok

na náhradu trov konania, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6 Cdo
166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
5/2017 zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo
dňa 28.02.2018.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.