Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214201565
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8214201565.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcov: v 1. rade A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. a v 2. rade E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX
XX D., právne zastúpených JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie
v Humennom, Námestie slobody č. 25, 066 01 Humenné, proti žalovanej: G. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. B. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom so sídlom
advokátskej kancelárie v Bardejove, Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, o neúčinnosť právneho úkonu,
takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX

nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. XX, súp. č. XXX, H. I. C. J. D., ktorý je
postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X – o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorý je
zapísanýnaLVč.XXXXSprávou katastraD.,okresD.,obecD.,katastrálneúzemieD.,ktoréhovkladbol
povolený rozhodnutím J./XXXX v prospech žalovanej, je voči žalobcom v 1. a 2. rade právne neúčinný.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania a trovy neodkladného opatrenia
v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 27. 02. 2014 sa žalobcovia domáhajú neúčinnosti
právneho úkonu - darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou ako obdarovanou a K. D. - dlžníčkou
žalobcov. Spolu s návrhom vo veci samej podali žalobcovia aj návrh na vydanie predbežného opatrenia,
ktorým žiadali, aby súd uložil žalovanej zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, a to s bytom č. XX,
nachádzajúcom sa v bytovom dome na ul. C. XX, D..

2. Okresný súd Bardejov uznesením sp. zn. 7C/30/2014 zo dňa XX. XX. XXXX rozhodol tak, že uložil

žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, a to s bytom č. XX nachádzajúcom sa
na X. poschodí vo vchode č. XX, súp.č. XXX, H. I. C. J. D., ktorý je postavený na parc. reg. „C“ č.
XXXX/X - o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Správou
katastra D., okres D., obec D., C. L. D. a to tak, že ich nemôže previesť alebo predať na tretie osoby,
zaťažiť záložným právom v prospech tretích osôb, ani použiť ako vklad do obchodných spoločností, a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Krajský súd v M. uvedené uznesenie potvrdil
uznesením sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 25.7.2014.

3. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície,
Oddelenie ekonomickej kriminality v D. je pod B.: N. -XXX/N. – D. vedené trestné stíhania voči obv. K.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XX, XXX XX D. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že od roku XXXX do apríla XXXX z dôvodu
vedenia účtovníctva pre firmu A. B.- F., so sídlom D., I. O. B. X, P.: XXXXXXXX, prevzala od A. B.- F.
za uvedené obdobie finančné prostriedky za účelom vykonania úhrad odvodov do Sociálnej poisťovne,

zdravotných poisťovní a daňového úradu v celkovej výške 24.000 eur, pričom tieto finančné prostriedky
do určených organizácií neodviedla, ale použila pre vlastnú potrebu, čím firme A. B.- F. svojím konaním
spôsobila škodu vo výške 24.000 eur. Pod rovnakou spisovou značkou na rovnakom skutkovom základe
bolo vznesené obvinenie K. D. aj z prečinu sprenevery, ktorej sa mala dopustiť na firme E. F. s miestom
podnikania D., C. XX, P.: XXXXXXXX a spôsobiť mu tak škodu vo výške 5.300,55 eur. Dňa XX.XX.XXXX

podal prokurátor Okresnej prokuratúry D. na Okresnom súde D. obžalobu na K. D. pre pokračovací
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm, a/ Trestného zákona, pričom vec je vedená pod
sp. zn. XX/XXX/XXXX. Žalobca v 1. rade ukončil podnikateľskú činnosť ku XX.XX.XXXX, preto v tomto
konaní vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ. Žalobca v 2.rade naďalej vykonáva podnikateľskú
činnosť, preto v tomto konaní vystupuje ako fyzická osoba – podnikateľ. V priebehu prebiehajúceho
trestného konania žalobcovia zistili, že obvinená K. D. previedla byt č. XX, na X. poschodí, vo vchode č.

XX, súp. č. XXX, postavený na parc, reg. Q. B. XXXX/X – zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a k pozemku parc. reg. C č. XXXX/X – zastavené plochy a nádvoria v podiele XXXX/XXXXXX, ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX Správou katastra D., Okres D., N. D., katastrálne územie D. darovacou zmluvou
na svoju dcéru G. D., nar. XX.XX.XXXX, pričom vklad bol povolený pod č. J. -XXXX/XXXX. Napriek

tomu, že K. D. je trestné stíhaná pre prečin sprenevery a je voči nej v trestnom konaní uplatňovaná
náhrada škody v prospech žalobcov v celkovej výške 29.300,55 eur, zmenšuje svoj majetok tým, že ho
prevádza na tretie osoby. Pretože žalovaná, je v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka osobou blízkou
K. D., platí prezumpcia, že o dlhoch matky v čase prevodu nehnuteľnosti vedela.
4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a namietala, že žalovaní nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou.

Podľa ich názoru zo zmluvy o evidencii účtovníctva nevyplýva, že by odsúdená K. D. mala aj povinnosť
odvádzať finančné prostriedky za poškodených na dane odvody a poplatky.
5. Na nariadených pojednávaniach súd vypočul žalobcov v 1. a v 2. rade, svedkyňu K. D., postupom
podľa § 204 CSP sa oboznámil s podaniami strán sporu a listinnými dôkazmi: žaloba č.l. 1-6, obžaloba
OP D. M. XXX/XX-XX č.l. 7-9, výpis zo ŽR č.l. 10-11, čiastočný výpis z LV č. XXXX č.l. 12-13, čiastočný

výpis z LV č. XXXX č.l. 32-33, rozhodnutie Správy katastra D. č. J. XXXX/XX č.l. 34, darovacia
zmluva č.l. 35-36, uznesenie o nariadení predbežného opatrenia č.l. 37-39, odvolanie žalovanej č.l.
43, vyjadrenie žalobcov č.l. 49, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.l. 56-57, návrh na prerušenie
konania č.l. 94, uznesenie o prerušení konania č.l. 95-96, odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania
č.l. 98-100, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.l. 108-109, rozsudok Okresného súdu D. č.k. XX/

X/XXXX-657 č.l. 121-122, uznesenie o pokračovaní v konaní č.l. 123, zmluva o budúcej zmluve č.l.
158-159,oznámenieouzavretímanželstvač.l.160,podaniePZžalovanejzodňa15.12.2023sprílohami
č.l. 166-176, oznámenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.12.2023 s prílohami č.l. 178-194,
vyjadrenie PZ žalobcov zo dňa 25.12.2023 č.l. 195, spis Okresného súdu Bardejov sp.zn. 5C/6/2024, z
neho potvrdenie o prijatí žaloby Okresným súdom Banská Bystrica dňa 26.10.2023, žaloba, odpor proti

platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní, oznámenie OS BB o postúpení veci Okresnému
súdu Bardejov zo dňa 22.01.2024, potvrdenie OS BJ o pridelení žaloby, LV č. XXXX k.ú. D., ako aj
ostatným obsahom spisu:

6. Rozhodnutím Okresného úradu D., katastrálny odbor číslo vkladu J. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX

bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode B. XX,
súp. č. XXX, H. I. C. J. D., ktorý je postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X – o výmere XXX m2, zastavané
plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej.

7. Nedatovanou darovacou zmluvou (čl. 35-36 spisu), evidovanou Správou katastra D. pod č. k. XXXX/

XX previedla darkyňa K. D., R. S., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., na žalovanú byt č. XX
nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX, súp. č. XXX, H. I. C. J. D., ktorý je postavený na parc.
reg. „C“ č. XXXX/X – o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaná je vedená v katastri nehnuteľností ako

vlastníčka bytu č. XX J. J. B. XX na X. poschodí bytového domu v D. C. T. B. XXX na ulici C. XX J. D..

9. Rozsudkom Okresného súdu D. sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa 12.4.2023, právoplatným dňa 12.4.2023
bola K. D., R. S., nar. X.X.XXXX v D., trvale bytom D., C. XX, uznaná vinnou na tom skutkovom základe,že: 1/ ako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu K. D. – K., so sídlom D., I. C. B. XX, P.:
XXXXXXXX v D. v čase od roku XXXX do apríla XXXX z dôvodu vedenia účtovníctva pre firmu A. B. – F.,
so sídlom D., I. O. B. X, P.: XXXXXXXX, prevzala od A. B. – F. za uvedené obdobie finančné prostriedky

za účelom vykonania úhrad odvodov do sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a daňovému úhradu
v celkovej výške 24.000 eur, pričom tieto finančné prostriedky do určených organizácií neodviedla, ale
použila pre vlastnú potrebu, čím firme A. B. – F. svojím konaním spôsobila škodu vo výške 24.000 eur,
2/ ako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu K. D. – K., so sídlom D., I. C. B. XX, P.: XXXXXXXX
v presne neuvedenej dobe od mesiaca október XXXX do mesiaca apríl XXXX v D. z dôvodu vedenia

účtovníctva pre firmu E. F. s miestom podnikania D., I. C. B. XX, P.: XXXXXXXX, vykonávaného na
základe zmluvy o vedení účtovníctva, po predchádzajúcej ústnej dohode postupne prevzala za uvedené
obdobieodE.F.,nar.XX.XX.XXXXvD.,trvalebytomD.,I.C.B.XXX/XX,finančnéprostriedkyzaúčelom
vykonania úhrad splatnej DPH, daňovému úradu za tretí a štvrtý štvrťrok roku XXXX v celkovej výške
5.300,55 eur, pričom splatnú DPH však neuhradila, ale prevzaté finančné prostriedky použila pre vlastnú
potrebu, čím podnikateľskému subjektu E. F. s miestom podnikania D., I. C. B. XX, P.: XXXXXXXX,

svojim konaním spôsobila škodu vo výške 5.300,55 eur, 3/ ako zodpovedná osoba podnikateľského
subjektu K. D. – K., so sídlom D., I. C. B. XX, P.: XXXXXXXX v mesiaci september XXXX z dôvodu
vedenia účtovníctva pre firmu E. F. s miestom podnikania D., C. XX, P.: XXXXXXXX, vykonávaného na
základe zmluvy o vedení účtovníctva, po predchádzajúcej ústnej dohode prevzala od R. D., narodený
XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., I. C. H. B. XXX/XX, ktorý bol v tejto spoločnosti v tom čase

zamestnaný, finančnú hotovosť vo výške 289,29 eur za účelom vyplatenia exekúcie pod číslom EX
XXXX/XX-XX vedenej proti jeho osobe vo veci vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej
poisťovne pobočka D. zo dňa XX.XX.XXXX, pričom exekúciu však nevyplatila, ale prevzaté finančné
prostriedky použila pre svoje osobné účely, čím takto R. D., narodený XX.XX.XXXX v D., trvale bytom
D., I. C. H. B. XXX/XX, svojím konaním spôsobila škodu vo výške 289,29 eur, 4/ v dobe od

XX.XX.XXXX A. XX.XX.XXXX v D. za mesačné finančné odplaty vo výške od 100,- eur do 150,- eur
neoprávnene poskytovala služby vo vedení účtovníctva pre živnostníka E. F., miesto podnikania C. B.
XX, D., P.: XXXXXXXX a v dobe od XX.XX.XXXX A. XX.XX.XXXX v D. za mesačné finančné odplaty vo
výške 50,- eur neoprávnene poskytovala také isté služby pre živnostníka A. B. – F., miesto podnikania
U. B. X, D., P.: XXXXXXXX, čím takto svojim konaním po dlhší čas neoprávnene podnikala a získala

ním pre seba prospech vo výške 3.700 eur, teda v bode 1 až 3 rozsudku prisvojila si cudziu vec, ktorá jej
bola zverená a činom uvedeným v odseku 1 spôsobila väčšiu škodu, v bode 4 rozsudku neoprávnene
podnikala a spáchala čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania a získala ním väčší
prospech, čím spáchala v bode 1 až 3 rozsudku pokračujúci prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona, v bode 4 rozsudku prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1,

ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona, za čo jej súd uložil podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona,
§ 36 písm. d/, j/, l/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a
§ 39 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6/šiestich/ mesiacov. Podľa § 49
ods. 1 písm, a / Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú
dobu v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených firmu A. B. – F.,

so T. D., U. X, P.: XXXXXXXX, firmu E. F., s miestom podnikania D., C. XX, P.: XXXXXXXX a R. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., C. H. XXX/XX a ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
10. Žalovaná predložila súdu až na pojednávaní dňa 29.11.2023 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zmluvu označenú ako „ZMLUVA O BUDÚCEJ DAROVACEJ ZMLUVE A NÁJOMNÁ ZMLUVA“
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú súd vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako dôkaz

falošný. Z uvedenej zmluvy má vyplývať, že budúci darca: K. D., R. S., trvale bytom C. XXX/XX, XXX
XX D., nar. X.X.XXXX daruje nehnuteľnosti: byt zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., N. D.,
spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha XXX m2, spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX budúcej
obdarovanej: G. D., R. D., trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., nar. X.X.XXXX, žije a pracuje v U. od

roku XXXX. V zmluve je v článku II. bod 1 a 2 Predmet zmluvy O BUDÚCEJ DAROVACEJ ZMLUVE
je uvedené: 1.Budúci darca je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľnosti: a) byt č. XX na X
poschodí súp. č. XXX, orientačné číslo XX postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, parcela registra „C“,
ovýmereXXXm2,druhpozemkuzastavanáplocha,vpodiele1/1(ďalejajako„byt“); b)spoluvlastníkom
podielu v podiele XXXX/XXXXXX k Pozemku parc. č. XXXX/X parcela registra „C“, o výmere XXX m2,

(ďalej ako „Pozemok“) , ktoré sú zapísané Okresným úradom v D., katastrálny odbor, okres D., obec
D., kat. úz. D., na LV č. XXXX a nie sú zaťažené (všetky nehnuteľnosti tu uvedené, t.j. byt, Pozemok sa
ďalej označujú aj ako „Nehnuteľnosť“ alebo „Predmet daru“). 2. Budúci darca vyhlasuje, že na darovanej
Nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne povinnosti mimo záložného právapodľa § 15 z. 182/93 Z.z. V znení z. 181/95 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových
priestorov. Obdarovaný nadobudne výlučne vlastnícke právo k Nehnuteľnosti uvedeným v článku II.
tejto zmluvy na základe vkladu tejto zmluvy do katastra nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom v D.,

katastrálny odbor a do troch (3) rokov od podpisu tejto Zmluvy o Budúcej darovacej zmluvy a Nájomnej
zmluvy.

11. Z potvrdenia ÚPSVaR D. z 13.3.2024 plynie, že K. D. bola od novembra XXXX do októbra XXXX
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a následne v máji XXXX do júna XXXX a od X.X.XXXX

A. XX.XX.XXXX vrátane.

12. Z podacieho lístka a príjmového pokladničného dokladu plynie, že bolo uhradených 299,- Sk do
fondu opráv a výkon správy a zároveň svedkyňou K. D. bolo uhradených 7.511,- Sk dňa XX.XX.XXXX.

13. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 14.3.2024 uviedol, že pohľadávka je 24.000 eur. Vzniklo to

tým, že K. D. prijala peniaze od neho a jeho manželky počas podnikania na úhradu DPH, odvodov
za zamestnancov plus pokuty a poplatky za neuhradenie DPH na daňovom úrade. Tieto peniaze jej
vyplácali buď on alebo manželka vždy koncom mesiaca. V trestnom oznámení je uvedená suma aj
so všetkými dátumami a sumami a so všetkým. K dnešnému dňu neevidujú od odsúdenej žiadnu
úhradu. Deň predtým alebo v deň podania trestného oznámenia sa s ňou stretol v kaviarni A., kde ona

sama navrhla, že sumu bude splácať po 1.000 eur mesačne. Je to uvedené v jeho prvotnej výpovedi
v prípravnom konaní, na ktorej trvá. K. D. nemala splnomocnenie na výber hotovosti. Z jeho účtu vyberal
buď on, alebo jeho manželka. Vo výpovedi, ktorú realizoval už v prípravnom konaní a na ktorej trvá,
že peniaze jej odovzdával on alebo manželka osobne k rukám. 24.000 eur, to sú všetky peniaze, ktoré
musel uhradiť daňovému úradu, sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni ešte raz. To znamená, že utrpel

tú škodu. Všetky doklady odovzdal policajtom už v prípravnom konaní. Všetky doklady odovzdal.

14. Žalobca v 2. rade na pojednávaní dňa 14.3.2024 uviedol, že K. D. od neho brala peniaze, 5.300
eur, ktoré mala zaňho uhradiť na DPH. Bola účtovníčkou, ktorá zaňho uhrádzala peniaze inštitúciám,
Sociálnej poisťovni, Daňovému úradu. Tých 5.300 eur nikdy uhradených úradom nebolo. Vždy sa

vyhovárala, že to uhradí. On tých 5.300 eur musel uhradiť daňovému úradu. Peniaze pani K. D. nosili
v hotovosti do kancelárie a keď už nemala kanceláriu tak k bytovke. Nosila aj jeho mama. Párkrát
sa stalo, že jej peniaze odniesol aj do C., to je taká malá krčmička s hracími automatmi. Tam ju
aj párkrát videli. Jeho bývalý zamestnanec mu potom neskôr povedal, že táto jeho účtovníčka hrá
automaty. Po odsudzujúcom rozsudku neuhradila nič. Po podaní trestného oznámenia sa zatajovala.

Potom sa ozvala, že bude hradiť v splátkach, že chodí do U. si zarábať. Poslala ho ešte aj za nebohým
pánom F., ktorý mal U. T. F., že on jej dlží peniaze, aby si išiel vybrať nejakú elektroniku. Pán F. žiadnu
elektroniku mu samozrejme nedal, lebo uviedol, že žiaden dlh voči K. D. nemá. Splnomocnenie na
výber hotovosti nemala, bola to účtovníčka. Zo začiatku neboli problémy. Robila mu dlhšie účtovníctvo.
Verili jej. Účtovníctvo mala ona. Z neho ostalo torzo, ktoré išlo na skúmanie v trestnom konaní, ktoré

mu odovzdala na parkovisku pri Cirkevnej ZŠ. Všetky doklady boli odovzdané polícii.

15. Svedkyňa K. D. uviedla vo svojej výpovedi, že darovanie vzniklo ešte v roku XXXX – XXXX, keď
odkupovala byt. Dostala ponuku od mesta odkúpiť tento byt. V tom čase bola vedená na úrade práce a
mesto jej ponúklo odkúpiť byt za 7.000,- Sk plus niečo. Nemala na to peniaze. Má U. deti. Dcéra žijúca

v U. súhlasila. Takže síce na jej meno, ale zaplatila to všetko dcéra. Vtedy to začalo s tým, že papierovo
v r.XXXX bolo zapísané do katastra s tým, že papierovo, že darovacou zmluvou to urobia neskôr. Dcéra
sa vydala do U.. Začali si tam stavať. Následne nato dcéra prišla na Slovensko a spísali zmluvu, boli
u advokáta na námestí, hore na poschodí v D., V. V. v roku XXXX. On jej robil tú predbežnú zmluvu.
Ostalo to tak visieť, lebo tam nejaká lehota bola, dcéra tam začali v U. stavať dom, ale ona tam nevlastní

nič v U., nemá nárok. Chcela dcéru zabezpečiť, ak by sa chcela vrátiť, aby sa mala kde. Ústna dohoda
bola už od roku XXXX medzi všetkými, deťmi a ňou. Zmluvu o budúcej zmluve uzatvárala, preto lebo
dcéra začala stavať dom a chcela, aby dcére niečo ostalo, ak by sa vrátila žiť na Slovensko. Exemplár
zmluvy o budúcej darovacej zmluve a nájomnej zmluve z roku XXXX nemá ani dcéra, len ten, čo je
v spise. Zmluva o budúcej zmluve bola len to bola iba medzi mnou a mojou dcérou. Na katastrálny úrad

išla iná darovacia zmluva.

16. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej aj CSP alebo Civilný sporový poriadok) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä oa) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 628 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.

20. Podľa § 629 Občianskeho zákonníka, darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých

vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.

21. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

22. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

23. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti

tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

24. Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je
pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 17. mája 2022 sp. zn. 1VCdo/1/2022) (zverejnené v Zbierke stanovísk NS a

rozhodnutí súdov SR 1/2022)

25. V predmetnom spore ide o odporovaciu žalobu podľa § 42a Občianskeho zákonníka. Žalobcovia

tvrdia, že K. D. ako ich dlžník previedla byt na žalovanú, ktorá je jej dcérou v čase, keď nemala uhradený
záväzok voči žalobcom, preto sa domáhajú odporovateľnosti tohto právneho úkonu, ktorým ich dlžníčka
ukrátila na uspokojení ich pohľadávky.

26. Z rozhodnutia Okresného úradu D., katastrálny odbor číslo vkladu J. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX

je zrejmé, že bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo
vchode č. XX, súp. č. XXX, H. I. C. J. D., ktorý je postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X – o výmere
XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX do katastra nehnuteľností
v prospech žalovanej.

27. Nedatovanou darovacou zmluvou (čl. 35-36 spisu), evidovanou Správou katastra D. pod č. k. XXXX/
XX previedla darkyňa K. D., R. S., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., na žalovanú byt č. XX
nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX, súp. č. XXX, H. I. C. J. D., ktorý je postavený na parc.
reg. „C“ č. XXXX/X – o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX.28. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaná je vedená v katastri nehnuteľností ako
vlastníčka bytu č. XX J. J. B. XX na X poschodí bytového domu v D. C. T. B. XXX na ulici C. XX J. D..

29. Ako už bolo spomenuté rozsudkom Okresného súdu D. sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa 12.4.2023,
právoplatným dňa 12.4.2023 bola K. D., R. S., nar. X.X.XXXX v D., trvale bytom D., C. XX, uznaná
vinnou na tom skutkovom základe, že 1/ ako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu K. D. –
K., so sídlom D., I. C. B. XX, P.: XXXXXXXX v D. v čase od roku XXXX do apríla XXXX z dôvodu

vedenia účtovníctva pre firmu A. B. – F., so sídlom D., I. O. B. X, P.: XXXXXXXX, prevzala od A. B. – F.
za uvedené obdobie finančné prostriedky za účelom vykonania úhrad odvodov do sociálnej poisťovne,
zdravotnýchpoisťovníadaňovémuúhraduvcelkovejvýške24.000Eur,pričomtietofinančnéprostriedky
do určených organizácií neodviedla, ale použila pre vlastnú potrebu, čím firme A. B. – F. svojím konaním
spôsobila škodu vo výške 24.000 Eur, 2/ ako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu K. D. – K., so
sídlom D., I. C. B. XX, P.: XXXXXXXX v presne neuvedenej dobe od mesiaca október XXXX do mesiaca

apríl XXXX v D. z dôvodu vedenia účtovníctva pre firmu E. F. s miestom podnikania D., I. C. B. XX, P.:
XXXXXXXX, vykonávaného na základe zmluvy o vedení účtovníctva, po predchádzajúcej ústnej dohode
postupne prevzala za uvedené obdobie od E. F., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., I. C. B. XXX/XX,
finančné prostriedky za účelom vykonania úhrad splatnej DPH, daňovému úradu za tretí a štvrtý štvrťrok
roku XXXX v celkovej výške 5.300,55 eur, pričom splatnú DPH však neuhradila, ale prevzaté finančné

prostriedky použila pre vlastnú potrebu, čím podnikateľskému subjektu E. F. s miestom podnikania D., I.
C. B. XX, P.: XXXXXXXX, svojim konaním spôsobila škodu vo výške 5.300,55 eur, 3/ ako zodpovedná
osobapodnikateľskéhosubjektuK.D.–K.,sosídlomD.,I.C.B.XX,P.:XXXXXXXXvmesiaciseptember
XXXX z dôvodu vedenia účtovníctva pre firmu E. F. s miestom podnikania D., C. XX, P.: XXXXXXXX,
vykonávaného na základe zmluvy o vedení účtovníctva, po predchádzajúcej ústnej dohode prevzala od

R. D., narodený XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., I. C. H. B. XXX/XX, ktorý bol v tejto spoločnosti v tom
čase zamestnaný, finančnú hotovosť vo výške 289,29 eur za účelom vyplatenia exekúcie pod číslom
W. XXXX/XX-19 vedenej proti jeho osobe vo veci vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej
poisťovne pobočka D. zo dňa XX.XX.XXXX, pričom exekúciu však nevyplatila, ale prevzaté finančné
prostriedky použila pre svoje osobné účely, čím takto R. D., narodený XX.XX.XXXX v D., trvale bytom

D., I. C. H. B. XXX/XX, svojím konaním spôsobila škodu vo výške 289,29 eur, 4/ v dobe od XX.XX.XXXX
A. XX.XX.XXXX v D. za mesačné finančné odplaty vo výške od 100,- eur do 150,- eur neoprávnene
poskytovala služby vo vedení účtovníctva pre živnostníka E. F., miesto podnikania C. B. XX, D., P.:
XXXXXXXX a v dobe od XX.XX.XXXX A. XX.XX.XXXX v D. za mesačné finančné odplaty vo výške 50,-
eur neoprávnene poskytovala také isté služby pre živnostníka A. B. – F., miesto podnikania U. B. X, D.,

P.: XXXXXXXX, čím takto svojim konaním po dlhší čas neoprávnene podnikala a získala ním pre seba
prospech vo výške 3.700 eur.

30. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval,
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

31. Podľa § 153 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

32. Podľa čl. 10 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku, súd môže určiť záväzné
procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

33. Predmetom konania vo veci samej je žaloba opierajúca sa o ustanovenie § 42a Občianskeho
zákonníka. Vo všeobecnosti účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť

nepoctivýmúkonomdlžníka,ktorýmizmenšujesvojmajetok(veci,právaapohľadávky)naúkorveriteľov.
Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby
k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva vzmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov [zákon
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb., o správnom konaní (Správny poriadok), zákon č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)]. Najvyšší súd Slovenskej
republiky aktuálne pod vymáhateľnou pohľadávkou rozumie takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi
priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Ak
totiž odporovacia žaloba slúži na uspokojenie pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo
by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným

titulom, a teda keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú (obdobne aj rozhodnutia
uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Českej republiky pod R
12/1998, R 12/2003 a R 5/2007). Ak by totiž pre rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu bola
postačujúca len existencia žalovateľnej pohľadávky, potom by takéto rozhodnutie nemohlo splniť svoj
účel, ak by následne (po jeho vydaní) z rozličných dôvodov pohľadávka veriteľa nenadobudla kvalitu
vykonateľnej pohľadávky. Išlo by tak len o akademické (teoretické) rozhodnutie, neslúžiace praktickej

potrebe ochrany veriteľa. Vydávanie akademických rozhodnutí odporuje jednej zo základných zásad
občianskeho súdneho konania, a to zásade efektivity. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky
predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu
alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie
majetku dlžníka.

34. Ďalším predpokladom odporovateľnosti je, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v
posledných troch rokoch, počítaných spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; na uplynutie lehoty
troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa. Ide
o prepadnú (prekluzívnu) lehotu. Podmienkou odporovateľnosti je aj to, že právny úkon bol urobený s

úmyslomukrátiťveriteľa,aktentoúmyselboldruhejstraneznámy.Musídôjsťkskutočnému(faktickému)
ukráteniu veriteľa. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia
dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, resp. osobami vymenovanými
v § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Uvedené
neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti

nemohla rozpoznať. Odporovateľnosť možno uplatniť len žalobou alebo vzájomnou žalobou a k
vysloveniu neúčinnosti môže dôjsť iba súdnym výrokom; nemožno ju riešiť ako predbežnú otázku iba
v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Aktívna legitimácia prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol
ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku.
Ak nejde o vymáhateľnú pohľadávku spravidla judikovanú v súdnom konaní, veriteľ v spore o neúčinnosť

právneho úkonu nie je aktívne legitimovaný. Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je
odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (§ 42b ods.
2 Občianskeho zákonníka), t. j. ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech alebo v čí
prospech bol právny úkon urobený (§ 42a ods. 2). Pasívne legitimovanou je tiež blízka osoba uvedená v
§ 116 a 117 (§ 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka) ako aj právnické osoby vymenované v § 42a ods. 3

písm. b) až d) Občianskeho zákonníka, pri ktorých platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa
dlžníka. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje,
že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Ak žalovaný (blízka osoba) mieni dosiahnuť zamietnutie
žaloby, musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na poznatky o

úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. V tejto spojitosti má žalovaný nielen povinnosť tvrdenia, ale aj
dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno. Napokon pasívne legitimovanou môže byť za
istých podmienok aj právnická osoba. Právnym dôsledkom úspešnej odporovacej žaloby je, že žalobca
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku, a preto môže navrhnúť exekúciu napríklad predajom veci tak, ako keby vec

ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. K návrhu na exekúciu však musí pripojiť rozsudok o neúčinnosti
napadnutého odporovateľného právneho úkonu.

35.Akmalibyťtedažalobcoviavdanejveciúspešní,bolovzmysle§42aanasl.Občianskehozákonníka
podstatné zistiť, za a) že majú voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, za b) že dlžník v posledných

troch rokoch urobil právny úkon, ktorým ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, a za
c) že žalovaný spadajúci pod definíciu uvedenú v § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka preukázal, že
úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať. Podmienkou úspešnosti
žalobcov v súdnom konaní bolo i to, aby preukázali, že k právnemu úkonu, ktorému sa odporuje, došlo vposledných troch rokoch (ide o prekluzívnu lehotu), ďalej že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť
veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy, pričom úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri
právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami

vymenovanými v § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb.
Uvedené neplatí, ak druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla
rozpoznať.

36. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

37.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobcoviamajúvočiK.D.pohľadávku,
čo je preukázané vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu D. sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa 12.4.2023,
ktorého výrok o vine a treste je priamo odvislý a aj trestnoprávna zodpovednosť za trestný čin sprenevery
ako imanentnú súčasť znakov trestného činu sprenevery a neoprávneného podnikania, predpokladá

vznik škody, v danom prípade väčšej škody, a teda trestným rozhodnutím bolo preukázané, že žalobcom
K. D. spôsobila škodu, ktorá je pohľadávkou žalobcov voči nej. Otázkou pojmu vymáhateľnej pohľadávky
v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka a obdobnými námietkami, ako vznášal
právny zástupca žalovanej, sa zaoberal aj Najvyšší súd SR, s tým, že ide o pohľadávku, ktorú
možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. (v podrobnostiach súd odkazuje na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2022 sp. zn. 1VCdo/1/2022) (zverejnené v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2022).

38. K prevodu v kúpnej zmluve špecifikovaných nehnuteľností došlo práve v období po spáchaní

čiastkových útokov pokračujúcich trestných činov, pre ktoré bola K. D. odsúdená (1/ v období od roku
XXXX do apríla XXXX, 2/ v období od októbra XXXX do apríla XXXX, 3/ v mesiaci september
XXXX, 4/ v dobe od X.X.XXXX do XX.X.XXXX), pričom sled tohto úkonu podľa názoru súdu dostatočne
preukazuje úmysel K. D. zmenšiť svoj majetok a teda ukrátiť žalobcov na uspokojení ich pohľadávky.
Vedenie trestného stíhania bolo dôvodom, ktorý primäl K. D. k prevodu bytu darovaním na dcéru, aby

ukrátila možnosť veriteľov uspokojiť svoje pohľadávky voči nej. Tu však treba zdôrazniť, že tento úmysel
aj vzhľadom na časovú súslednosť bol preukázaný, napriek tomu, že preukazovaný byť nemusel, lebo sa
pri blízkej osobe predpokladá (prezumuje) a práve žalovaná má naopak preukazovať, že toto nemohla
pri náležitej starostlivosti poznať.

39. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcami odporovaná darovacia zmluva bola
uzavretá v posledných troch rokoch pred podaním odporovacej žaloby a že ňou objektívne došlo k
zmenšeniu majetku dlžníčky (matky žalovanej – K. D.). Zo skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu
konania, tiež súd považoval za splnenú aj podmienku zmenšenia dlžníkovho majetku v takom
rozsahu, že by ním bolo ohrozené uspokojenie pohľadávok žalobcov. Vychádzal pritom z preukazovanej

skutočnosti, že svedkyňa K. D. dlhodobo deklaruje nedostatok príjmu s tým, že je dôchodkyňou
a zároveň sama predkladá na podporu žalovanej potvrdenie, že bola dlhodobo nezamestnanou a teraz
je dôchodkyňou. Nevedela vysvetliť a v postavení svedka uvádzala nepravdu, ako jej advokát, ktorý
pripravoval zmluvu o budúcej zmluve v roku XXXX a ona mali vopred vedieť úmysel zákonodarcu, že
v budúcnosti (v roku XXXX) vznikne pod presne uvedeným označením štátny orgán „Správa katastra

D., katastrálny úrad“, keďže taký v čase spisovania zmluvy o budúcej zmluve XX.XX.XXXX neexistoval,
ale až zákonom č. 180/2013 Z.z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene o doplnení niektorých
zákonov, taký vznikol. Teda je zrejmé, že táto vykonštruovaná zmluva bola predložená ako dôkaz na účel
použitia ako pravého dôkazu, pričom je zrejmé, že nezodpovedala skutočnosti a mala za účel vytvoriť
situáciu a navodiť dojem, že žalovaná nemohla úmysel blízkej osoby - svedkyne K. D. (matky žalovanej),

ukrátiť veriteľa, ani pri náležitej starostlivosti poznať. Uvedené preukazuje aj ďalšia časť výpovede
svedkyne, v ktorej uvádza, že sa snažila napomôcť dcére, pričom logicky jej výpoveď nezodpovedá
časovému aspektu uzatvárania fiktívnej zmluvy, ktorá neobsahovala ani údaj o v tom, že v uvedenom
čase viazlo na nehnuteľnosti záložné právo v prospech U. D., G. (v bode 2. článku II. zmluvy o budúcejzmluve, je uvedené, že „Budúci darca vyhlasuje, že na darovanej Nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy,
vecné bremená ani iné právne povinnosti mimo záložného práva podľa § 15 z. 182/93 Z.z. V znení z.
181/95 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov. Obdarovaný nadobudne

výlučne vlastnícke právo k Nehnuteľnosti uvedeným v článku II. tejto zmluvy na základe vkladu tejto
zmluvy do katastra nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom v D., katastrálny odbor a do troch (3)
rokov od podpisu tejto Zmluvy o Budúcej darovacej zmluvy a Nájomnej zmluvy“).

40. Opakujúc sa, o účelovosti konania darkyne (svedkyne), ako aj žalovanej prostredníctvom jej

právneho zástupcu svedčí celé konanie spočívajúce v predložení dôkazu (zmluvy o budúcej zmluvy)
evokujúceho znaky falošnej antidatovanej listiny, kedy skutočnosti v nej uvádzané sa nezakladajú na
pravde (okrem iných skutočnosť o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá vôbec spomenutá
nebola, napriek tomu, že v tomto čase na nehnuteľnosti viazlo záložné právo). Uvedené bez pochýb
evokuje záver o tom, že táto listina musela byť pripravovaná až ex post a účelovo, keďže v roku XXXX
neexistoval orgán uvedený v článku II. bod 2 tejto zmluvy a je zrejmé, že aj vyhotovovateľ tejto listiny

musel o tom taktiež mať vedomosť.

41. O zjavnej účelovosti uvedeného konania svedčí aj predkladanie týchto dôkazov po temer 10 rokoch
od začiatku konania s tým, že účelom úkonov bolo previesť vlastnícke právo k bytu na žalovanú s cieľom
ukrátiť žalobcov ako veriteľov.

42. Pri uvedenej námietke o falošnom predloženom dôkaze pri otázkach právneho zástupcu žalobcov sa
svedkyňa snažila odraziť tvrdením, že išlo len o zmluvu medzi ňou a dcérou, čo pri hodnotení dôkazov
podľa úvahy súdu, nemožno považovať za vysvetlenie prijateľné testu prirodzenej rozumnosti a len
dotvára celkový charakter deja zapadajúceho do hypotézy právnej normy uvedenej v ustanovení § 42a

ods. 1, 2 OZ.

43. Ani ďalšie vymyslené skutočnosti svedkyne a novoutvorená verzia obrany prednesená právnym
zástupcom žalovanej za žalovanú na pojednávaní 5.2.2024 po 10 rokoch od začiatku sporu o zmluve
o budúcej zmluve, ktorá mala preukazovať skutočnosť, že v čase jej uzatvárania darovacej zmluvy

nemohla ani pri náležitej opatrnosti žalovaná poznať úmysel v kontexte s tým, že žalovaná ani sama
podľa výpisu z LV nevedela o tom, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech U. D., G. (pokiaľ
aj podľa výpisu z LV, aj nepochybne aj podľa zmluvy, ktorú sama uzatvárala s bankou, U. D., G., musela
mať vedomosť o tom, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo), sú absolútne nevierohodné. Žalovaná
relevantným spôsobom ani netvrdí, že ako pri náležitej opatrnosti a túto súd zdôrazňuje, nemohla poznať

úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Dôkazné bremeno bolo na nej, avšak nepredniesla ani skutkové tvrdenia,
ktoré by toto mali osvedčovať. Skutočnosť, že mala byť uzatvorená zmluva o budúcej zmluve (v tomto
prípade bez pochýb fiktívna), by toto ani neosvedčovala.

44. Ešte z hľadiska hodnotenia vierohodnosti svedka K. D. treba spomenúť, že súd postupoval v súlade

s tzv. doktrínou RAVEN a predovšetkým s ohľadom na „vested interest“, t.j. prípadný dopad výsledku
sporu na záujem svedka (zníženie dlhu vo vzťahu k veriteľovi – žalovanému, prípadne konzekvencie
plynúce z trestného konania) a predovšetkým „neutrality“, celkovú (ne)zaujatosť svedka, v ktorého
prípade ide o zjavnú zaujatosť vo vzťahu k strane sporu (žalovanej – blízka osoba v zmysle OZ, matka)
a mal aj s ohľadom na inkonzistenciu výpovede za to, že výpoveď tejto svedkyne bola nevierohodná

s tým, že skutočnosti uvádzané v súvislosti s predložením vyrobeného nepravdivého dôkazu pre účely
súdneho konania sa javia byť viac ako hraničiace s trestnou zodpovednosťou žalovanej, resp. svedkyne
a osôb na tomto konaní sa podieľajúcich (pripravujúcich nepravdivý dôkaz). Svedkyňa v detailoch ani
nevedela vysvetliť jednotlivé ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve, ako aj skutočnosti týkajúce sa jej
uzatvárania, javiac sa ako koordinácia výpovede v záujme obrany žalovanej, pri nesúrodých tvrdeniach

a verzii ohľadom dôvodu, keď už od roku XXXX dcéra (žalovaná) odišla do U., tak práve v období, kedy
podľa rozsudku v trestnom konaní mala spôsobiť škodu poškodeným-žalobcom (skutok od roku XXXX
do apríla roku XXXX), mala previesť nehnuteľnosť na žalovanú (darovacia zmluva z roku XXXX) a pri
ďalších neočakávaných otázkach ohľadom detailov zmluvy o budúcej zmluve, ktorých stranou zmluvy
mala byť svedkyňa pri jej spisovaní advokátom, teda pri sprostredkovaní údajov do zmluvy mala byť ona

sama, boli odpovede nesúrodé a nejasné.

45. Vo vzťahu k naplneniu podmienok pre vyhovenie žalobe voči žalobcom súd zároveň dospel k záveru,
že v danom prípade vzhľadom na povahu subjektov, medzi ktorými došlo k uzavretiu odporovanejkúpnej zmluvy, na prípad dopadá právna norma obsiahnutá v § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho
zákonníka, resp. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka (podľa odbornej spisby duplicitne uvedená
hypotéza právnej normy: S., K., A., G., D., V., X., K., T., X., U., K. G. C.. Občiansky zákonník I. § 42a, §

42b. Komentár. 2. vydanie. M.: Q. Y. D., XXXX, T. XXX-XXX.), podľa ktorej možno odporovať právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117). V danom prípade došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi
dlžníčkou (K. D.) a žalovanou (jej dcérou), u ktorej právnej normy sa v zmysle § 42a ods. 3 písm. a)
Občianskeho zákonníka úmysel ukrátiť veriteľa prezumuje a nie je potrebné ho dokazovať. Preukázanie

úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa teda nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval
právny úkon s osobami uvedenými v § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, alebo v prospech týchto
osôb. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný
úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou
je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho
motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. Zákon v tomto prípade konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že

úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa tieto osoby poznali; je preto na týchto osobách (ak chcú účinne
zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia
ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. K účinnému
vyvráteniu tejto zákonnej domnienky (v záujme vlastného procesného úspechu) je preto nevyhnutné
jednak tvrdenie žalovanej osoby, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti

nemohlapoznať,alenajmäpreukázanie(splneniedôkaznejpovinnosti)konkrétnychúkonovvynaloženia
náležitej starostlivosti. V priebehu konania však žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala konkrétne
úkony preukazujúce vynaloženie náležitej starostlivosti a žiadnym spôsobom nepreukázala skutočnosti
svedčiace o tom, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla objektívne poznať a v tomto smere
takneunieslanielenbremenotvrdenia,aleanidôkaznébremeno,ktorýmbyzákonnúprezumpciuúmyslu

ukrátiť svojho veriteľa vyvrátila. Nárok žalobcov uplatnený žalobou je preto dôvodný.

46. K obrane žalovanej produkovanej v konaní súd uvádza, že ňou neboli vyvrátené podmienky pre
vyhovenie žalobnému návrhu voči žalobcom. K celej fiktívnej obrane produkovanej skôr svedkyňou
(dlžníčkou), ktorá v spojení so skutkovými tvrdeniami prednesenými za žalovanú vyfabulovala verziu

o fiktívnej budúcej zmluve a prezentáciu ňou formulovaných dôvodov, pre ktoré malo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva k v žalobe špecifikovaným nehnuteľnostiam na žalovanú, však vôbec ani z hľadiska
takto prednesených neobsahuje žiadne konkrétne dôkazy na preukázanie produkovaných tvrdení.

47. Navyše sa žiada poznamenať, že formulované argumenty už prima facie nevyvracajú splnenie

podmienok pre určenie neúčinnosti v žalobe špecifikovaného právneho úkonu, t.j. že ide o právny úkon
ukracujúci možné uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcov ako veriteľov K. D. ako dlžníkom,
ktorý bol zmluvnou stranou napádaného právneho úkonu uskutočneného v posledných troch rokoch
pred podaním žaloby so žalovanou, dcérou, u ktorej sa takýto úmysel zákonným ustanovením priamo
predpokladá.

48. Žalovaná skutkovými tvrdeniami včas a spôsobilými dôkazmi, ktoré ani riadne neoznačila,
nepreukázala, že by dlžníčka mala majetok, ktorý by postačoval na úhradu špecifikovaných
vymáhateľných pohľadávok žalobcov. Rovnako nebol preukázaný zánik týchto pohľadávok, či už ich
splnením alebo iným spôsobom. Zároveň súd skúmal aj ekvivalentnú odplatnosť právneho úkonu

z hľadiska ukracujúceho charakteru a dopadu účinkov tohto úkonu na reálnu majetkovú sféru dlžníka
(zmenšenie majetku), (odkazujúc aj na odbornú spisbu: „Zároveň však nemožno objektívne prijať záver,
že odporovateľné sú výlučne neekvivalentné právne úkony dlžníka.“ S., K., A., G., D., V., X., K., T.,
X., U., K. a kol. Občiansky zákonník I. § 42a. Komentár. 2. vydanie. M.: Q. Y. D., XXXX, T. XXX-
XXX), pričom výška škody a na ňu nadväzujúcej vymáhateľnosti pohľadávok uvedených v skutkovej

časti trestného rozsudku, zodpovedá dostatočne vzhľadom na nedostatok iného majetku žalovanej
skutočnosti predpokladanej hypotézou právnej normy uvedenej v § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

49. Návrh žalovanej na vykonanie dokazovania predložením účtovníctva žalobcov súd zamietol, nakoľko
to,žežalobcomvzniklaškoda,bolopreukázanévtrestnomkonaní,akoužbolouvedené,keďžesamotný

výrok o vine v sebe subsumuje ako základný znak skutkovej podstaty trestných činov tam uvedených
škodu a v tomto prípade väčšiu škodu, preto dokazovanie v zmysle uvedeného by bolo pre účely konania
o odporovateľnosti právneho úkonu, nehospodárnym. A ďalej na pojednávaní dňa 14.3.2024 právny
zástupca žalovanej vyhlásil, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, pričom súd uvedené vyhláseniev záverečnej fáze súdneho konania aj s ohľadom na koncentráciu civilného sporového procesu bral ako
konečný prejav strany o disponovaní s právom na navrhovanie dokazovania, pričom rešpektovanie takto
prejavenej vôle strany súdom (zdôrazniac koncentráciu sporového konania), nemožno považovať za

porušenie zásady spravodlivej ochrany práv strán.

50. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

51. Súd spolu s vydaným rozsudkom nezrušil neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom v D.
uznesením sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v M. sp.
zn.XXX/XXX/XXXXzodňa25.7.2014,keďžeoznačenéneodkladnéopatreniebolovzmysle§330C.s.p.
časovo obmedzené len do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie neúčinnosti darovacej

zmluvy (čo je toto súdne konanie). V zmysle § 333 C.s.p. toto neodkladné opatrenie zanikne uplynutím
času, t. j. dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie v tejto veci právoplatne skončí.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcom ako úspešným v spore priznal nárok

na náhradu celého trov konania v rozsahu 100 %, pričom nevzhliadol z obsahu spisu žiaden osobitý
dôvod na postup podľa § 257 CSP a koniec koncov ani uvedený postup žalovanou navrhnutý nebol.
53. O výške trov priznaného nároku rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).