Rozsudok – Pracovné právo – Neplatnosť… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoPr/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201213
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2522201213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr.

Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobkyne: A. B. C. D., E., nar. XX.XX.XXXX,
F. XX, G., zast.: Mgr. Eva Bačíková, advokátka, Paulínska 17, Trnava, proti žalovanému: Univerzita sv.
Cyrila a Metoda v Trnave, IČO: 36 078 913, Námestie Jozefa Herdu 577/2, Trnava, zast.: Advokátska
kancelária SPÁL & Partners s.r.o., IČO: 54 252 601, Kapitulská 454/12, Trnava, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu
Trnava z 15.03.2024, č. k. PN-21Cpr/6/2022-294, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru

so žalobkyňou okamžitým skončením pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa 11.05.2022, je
neplatné.

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Z pracovnej zmluvy z 23.10.2018 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli
pracovný pomer na dobu určitú do 08.11.2038 na pozíciu docent na funkčnom mieste docenta v odbore

inžinierstvo kvality produkcie na ustanovený týždenný pracovný čas. Dňa 24.10.2018 bola žalobkyňa
menovaná žalovaným za riaditeľku Ústavu občianskej spoločnosti Univerzity sv. Cyrila a Metoda v
Trnave. Z dodatku č. 2 o zmene pracovných podmienok z 09.09.2020 mal súd preukázané, že u
žalobkyne došlo k zmene druhu práce, a to na funkčné miesto mimoriadneho profesora v študijnom
odbore ekonomika a manažment. Dňa 15.09.2020 bola žalobkyňa žalovaným menovaná na funkčné
miesto profesora v študijnom odbore ekonomika a manažment na Inštitúte manažmentu Univerzity sv.
Cyrila a Metoda v Trnave. Dňa 03.11.2021 bola žalobkyňa menovaná za členku Rady kvality Inštitútu

manažmentu Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave s určeným funkčným obdobím 4 roky. Žalovaný
ukončil pracovný pomer so žalobkyňou okamžitým skončením pracovného pomeru listom z 11.05.2022,
a to z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny a hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré bolo
zdokumentované a vyhodnotené Referátom kontroly, sťažností a protispoločenskej činnosti UCM.
Uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovanou odoslané prostredníctvom poštového
podniku. Oznámením zo 17.06.2022 žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
pretože považuje okamžité skončenie pracovného pomeru listom z 11.05.2022 za neplatné. Uvedené

oznámenie bolo žalovanému doručené 22.06.2022. Slovenská pošta, a.s. vo vyjadrení z 20.12.2023
uviedla, že šetrením v dodacích dokladoch pošty Trnava 1 bolo zistené, že poštová zásielka s podacím
číslom H. adresovaná pre žalobkyňu bola dodaná na adrese uvedenej na zásielke dňa 12.05.2022,
prevzal adresát osobne. Svedok I. D. uviedol, že žalobkyňa je jeho švagriná. Poštárka mu zásielkudala a on podpísal jej prevzatie. Zároveň svedok uviedol, že splnomocnenie na preberanie zásielok
nemá. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetnú zásielku prevzala iná osoba než žalobkyňa, ktorá
bola jej adresátom. Žalovaný síce predložil vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s., že predmetná zásielka

bola prevzatá adresátom osobne, to však súd nepovažoval za účinne popretie tvrdení žalobkyne
preukázaných aj vykonanou svedeckou výpoveďou, najmä s poukazom na neunesenie dôkazného
bremena. Z uvedeného vyjadrenia Slovenskej pošty je len zrejmé, že zásielka bola prevzatá, avšak
nevyplýva z neho, že priamo žalobkyňou. Uvedené vyjadrenie Slovenskej pošty a.s. bez iných dôkazov
v žiadnom prípade nevylučuje, že poštový doručovateľ odovzdal zásielku adresovanú žalobkyni inej

osobe, a to i bez splnomocnenia. Zároveň na veci nič nemení skutočnosť, že švagor žalobkyne jej
zásielku, ktorej obsahom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru z 11.05.2022 odovzdal do jej
dispozície hneď 12.05.2022.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 38 ods. 1, 2 a 4, § 42 ods. 1, § 59
ods. 1, § 68 ods. 1 a 2, § 70, § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), čl. 8, čl.

15, § 149, § 191 ods. 1, § 213 a § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), takto:

5.Vkonaníbolonesporné,žežalobkyňabolavpracovnompomereužalovaného.Taktiežbolonesporné,
že žalovaný ukončil so žalobkyňou pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru z

11.05.2022. Žalovaný podaním zo dňa 11.05.2022 oznámil žalobkyni okamžité skončenie pracovného
pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Uvedené okamžité skončenie pracovného
pomeru doručoval žalovaný žalobkyni prostredníctvom poštového podniku. Žalobkyňa však poprela,
že by jej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené do vlastných rúk, ako to vyplýva z
§ 70 a § 38 ZP, čo bolo v konaní preukázané i vykonaným dokazovaním výsluchom svedka, ktorý

uviedol, že uvedenú zásielku prevzal on, a to i napriek tomu, že nemal od žalobkyne splnomocnenie na
preberanie poštových zásielok. V danom prípade šlo o písomnosť zamestnávateľa týkajúcu sa zániku
pracovného pomeru a pri skúmaní splnenia podmienok jej doručenia bolo potrebné vychádzať z ust.
§ 38 ods. 1, 2 a 4 ZP. K platnému doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru z 11.05.2022
žalovanýmdovlastnýchrúkžalobkynenedošlo,atýmnebolasplnenápovinnosťžalovanéhovyplývajúca

z ust. § 38 ZP z dôvodu, že predmetnú zásielku prevzala iná osoba než žalobkyňa, ktorá bola jej
adresátom. Doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru je podmienkou jeho platnosti (§ 70
ZP). ZP v § 38 ods. 1 vyslovene zakotvuje spôsob doručenia písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa
vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk zamestnanca na pracovisku, v jeho
byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý, inak poštovým podnikom ako doporučenú zásielku s doručenkou

a poznámkou „do vlastných rúk“. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že žalovaný postupoval
uvedeným spôsobom pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru z 11.05.2022, čo ust. §
70ZPsankcionujejehoneplatnosťou.Okamžitéskončeniepracovnéhopomeružalovanýmz11.05.2022
je neplatné. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie ani neskúmal dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

6. Včasným odvolaním sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd nevykonal žalovaným predložené dôkazy odôvodňujúce
okamžité skončenie pracovného pomer, odignoroval všetky tvrdenia a dôkazy žalovaného ako
zamestnávateľa k doručeniu právneho úkonu žalobkyni, pričom prihliadol výlučne na tvrdenia žalobkyne.

Žalovanýnesúhlasísozáveromsúduprvejinštancie,žeprávnyúkonnebolžalobkyniformálnedoručený.
Striktne formálny výklad § 38 ods. 1 ZP nie je možné na vec aplikovať v prospech žalobkyne takým
spôsobom, akým to urobil súd v napadnutom rozsudku. Takýto výklad a konanie žalobkyne ako
zamestnankyne by bol v priamom rozpore s dobrými mravmi strany pracovnoprávneho vzťahu. Fakt,
že sa jej tento právny úkon dostal do jej osobnej dispozície a oboznámila sa s jej obsahom, napriek

účelovo namietanému pochybeniu tretej osoby (poštového doručovateľa, ktoré je naviac nepodložené)
nemá vplyv na splnenie povinností žalovaného. Tvrdenia o nedoručení právneho úkonu žalovanou sú
striktne formálne a nemožno im pripisovať dostatočnú právnu váhu na popretie verejnej listiny poštového
podniku. Žalovaný doručoval formálne bezvadne predmetný právny úkon (doporučene, do vlastných
rúk, na správnu adresu, prostredníctvom riadneho poštového doručovateľa, nespochybnený formálne,

s váhou verejnej listiny). Žalovaný ako zamestnávateľ si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce z
kogentnej úpravy ust. § 38 ods. 1 ZP. Z vyjadrenia poštového podniku nie je sporné, že k doručeniu
zásielky adresátovi v zmysle požiadavky žalovaného ako odosielateľa došlo. Žalobkyňa nepopiera ani
to, že by jej právny úkon nebol fakticky doručený, naopak sama sa v žalobnom návrhu vyjadrila, žejej bol už dňa 12.05.2022 obsah právneho úkonu známy. Žalobkyňa namietala nesplnenie formálnych
náležitostí vyplývajúcich práve z poštového poriadku, avšak výlučne úkonu poštového doručovateľa
(obsah doručenky), za ktoré nemôže zodpovedať žalovaný ako zamestnávateľ. Žalovaný preukázal

svoje tvrdenia doručenkou, ktorá je verejnou listinou a skutočnosti z nej vyplývajúce nemohla žalobkyňa
účinne poprieť opierajúc sa o vyhlásenie tretej osoby, ktorá je jej blízkou osobou a je nevierohodná.
Žalovaný trvá na nespornosti tohto dôkazu a má naviac informáciu od poštového podniku, že zásielka
bola v zmysle požiadavky doručená adresátovi. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 13.10.2008, sp. zn. 3Cdo/218/2007, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v prípade doučovania

zásielky zamestnancovi v zmysle § 38 ods. 1 ZP možno v pri absencii poznámky „do vlastných rúk“ tento
nedostatok zhojiť tým, že druhá strana prevezme zásielku. Keďže žalobkyňa sa s obsahom okamžitého
skončenia pracovného pomeru oboznámila, má žalovaný s poukazom na citované rozhodnutie za to, že
došlo k riadnemu doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk žalobkyne. Súd
mal preto podľa názoru žalovaného skúmať dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd
dospel k nedostatočným a nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré naviac nesprávne právne vyhodnotil.

Nezohľadnil charakter váhy vyhlásení poštového podniku ako tretej osoby v prospech žalovaného
(verejná listina). Zároveň nezohľadnil objektívnu nemožnosť preukázania skutočností žalovaným, ktoré
neboli medzi stranami sporné, ktorých spornosť nebola predmetom sporu a žalobkyňa sa mala domáhať
ich spornosti voči tretej osobe. Žalovaný naplnil všetky predpoklady na riadne doručenie zásielky,
pričom predložil dôkaz s váhou verejnej listiny. K dôvodom okamžitého skončenia pracovaného pomeru

žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle predložených dôkazov žalobkyňa konala v hrubom rozpore so
záujmami žalovaného, porušila viaceré povinnosti, ktoré jej pracovnej a vedeckej pozícii prislúchali a
neboli zlučiteľné s výkonom závislej práce pre žalovaného. Svojim konaním výrazne ohrozila záujmy
žalovaného ako zamestnávateľa, aj dobré meno a povesť žalovaného, ohrozila práva študentov
žalovaného a konala v prospech záujmov tretej súkromnej osoby. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal

s relevantnou argumentáciou žalovaného, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok arbitrárny, zmätočný
a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle § 111 ods.

1 CSP sa údaje na doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je
verejnou listinou. Ak strana popiera pravdivosť údajov vyplývajúcich z doručenky, je povinná predložiť,
resp. navrhnúť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Nie je preto správny názor žalovaného o
nemožnosti účinne poprieť skutočnosti vyplývajúce z doručenky. V tomto smere žalobkyňa poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 240/2010 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.

zn. 31CoZm/2/2021. Žalobkyňa účinne poprela skutočnosti vyplývajúce z doručenky a ich nesprávnosť
preukázala svojou výpoveďou a výpoveďou svedka. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil
ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalovaným označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/218/2007 rieši inú skutkovú a právnu situáciu. V tomto príde nejde o žiaden formálny
nedostatok (chýbajúca poznámka „do vlastných rúk“), ktorý by bolo možné nejakým spôsobom „zhojiť“

zhodným tvrdením strán, ale o popretie samotnej podstaty dourčovania písomností zamestnancovi do
vlastných rúk. V prípade doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru, práve okamihom
účinného doručenia písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, zanikne
pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Povinnosť dourčiť zásielku do vlastných
rúk nie je splnená, ak je doručená inej osobe ako zamestnancovi. Skutočnosť, že tretia osoba neskôr

odovzdá písomnosť zamestnancovi nemôže nahradiť zákonom stanovený spôsob doručovania. Priebeh
takéhoto doručovania (ak zásielku prevezme tretia osoba, ktorá ju následne odovzdá zamestnancovi)
neumožňuje jednoznačne a nezameniteľne zachytiť okamih skutočného doručenia právneho úkonu
druhej strane. V ust. § 38 ZP sa prioritne predpokladá osobné doručovanie písomností zamestnávateľa
na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Až následne, ak osobné doručovanie nie je

možné, umožňuje zamestnávateľovi písomnosť doručiť poštovým podnikom. Bezdôvodným nevyužitím
zákonom stanoveného postupu, t. j. nevykonaním osobného doručovania písomností zamestnancovi,
sa žalovaný vystavil zodpovednosti za riadne doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobkyni do jej vlastných rúk poštovým podnikom. Žalobkyňa opätovne popiera tvrdenia žalovaného
o tom, že ohrozila záujmy žalovaného ako zamestnávateľa, resp. dobré meno a povesť žalovaného,

práva študentov žalovaného a konala v prospech záujmov súkromnej spoločnosti. Z predložených
dôkazov nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukazovali závažné porušenie pracovnej disciplíny zo
strany žalobkyne, Neexistuje preto dôvod, pre ktorý by žalovaný mohol so žalobkyňou platne skončiť
pracovný pomer okamžitým skončením. Žalobkyňa považuje skutkové zistenia súdu i závery súduvyplývajúce z hodnotenia dôkazov za správne. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o doručení
okamžitého skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk žalobkyne. Z postupu súdu nemožno
namietať arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia ani porušenie princípu právnej istoty tak, ako to namieta

žalovaný. Súd riadne vykonal dôkazy predložené stranami sporu.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) a na nariadenom pojednávaní dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s ním
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie v rozsahu, v akom
sú relevantné pre rozhodnutie. Odvolací súd pre poriadok len doplní ďalšie dôvody na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia a vysporiada sa aj s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými
v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

10. Žalovaný svojím odvolaním napáda aj skutkové zistenie súdu prvej inštancie, ktoré sa týkalo
doručenia zásielky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru. Konkrétne nesúhlasí s tým,

ako súd vyhodnotil dokazovanie, čo sa týka osoby, ktorá zásielku skutočne prevzala.

11. Žalovaný tvrdil, že zásielku doručil priamo do vlastných rúk žalobkyne prostredníctvom poštového
podniku. Toto tvrdenie opieral o doručenku a o vyjadrenie pošty.

12. Doručenka je síce verejná listina, ktorá zakladá právnu domnienku, pokiaľ ide o údaje, ktoré
obsahuje, avšak táto domnienka je vyvrátiteľná (arg. § 111 ods. 1 veta za bodkočiarkou CSP). Účinky
doručenky spočívajú v tom, že na jej spochybnenie nepostačuje, aby strana poprela pravdivosť
(správnosť) údajov doručenky, ale musí predniesť konkrétne tvrdenia, ktoré obsah doručenky vyvracajú,
a tieto musí aj preukázať.

13. Žalobkyňa tvrdila, že okamžité skončenie pracovného pomeru jej nebolo doručené od pošty,
odovzdal jej ho jej švagor po príchode od lekára, pretože v tom čase bola práceneschopná a chodila
po vyšetreniach, pretože mala ísť na operáciu a robili jej predoperačné vyšetrenia. Žalovaný nepoprel,
že by žalobkyňa nebola práceneschopná, ani že v danom čase chodila na vyšetrenia, v dôsledku

čoho sú tieto tvrdenia žalobkyne v podstate nesporné. To, že bolo na žalovanom, aby ich poprel,
správne poznamenal aj súd prvej inštancie (bod 46 napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie
však vykonal aj dokazovanie výsluchom svedka – švagra žalobkyne a z tohto výsluchu v podstate
vyvodil rovnaký záver, teda že pošta odovzdala zásielku svedkovi, nie žalobkyni (bod 49 napadnutého
rozsudku). Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal aj vzťahom tohto svedka k žalobkyni a správne

poznamenal, že vzťah medzi stranou sporu a svedkom, či už rodinný, priateľský alebo obdobný,
nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod, pre ktorý nemožno svedeckú výpoveď akceptovať (bod
47 in fine napadnutého rozsudku). Správne tiež podotkol, že vyjadrenie pošty ešte nevylučuje, že
poštový doručovateľ odovzdal zásielku inej osobe, a to i bez splnomocnenia (bod 48 napadnutého
rozsudku). K tomu odvolací súd len pre poriadok dopĺňa, že žalovaný netvrdil, že tento listinný dôkaz

obsahujevyjadreniepoštovéhodoručovateľa,ktorýmoholbyťkonfrontovanýsosvedkom.Ztvrdenístrán
nevyplýva, že by sa doručovania zúčastňovali aj iné osoby, než svedok (švagor žalobkyne) a poštový
doručovateľ. Preto vyjadrenie pošty možno považovať len za vyjadrenie nezúčastnenej osoby.

14. Z hľadiska uplatnených odvolacích námietok odvolací súd nevidí dôvod na prehodnocovanie

či vyvracanie skutkových záverov súdu prvej inštancie, ktoré sú celkovo koherentné. Myšlienkový
postup súdu pri hodnotení dokazovania je dostatočne vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozsudku,
nevykazuje znaky logických nedostatkov, ani žalovaným namietanú jednostrannosť. Súd prvej inštancie
žalovanému nebránil v prednášaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Žalovaný mal možnosť
poprieť skutkové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa pravdivosti doručenky, v dôsledku čoho by bola

žalobkyňa povinná preukazovať napríklad aj to, či sa v čase doručovania skutočne nachádzala na
vyšetrení u lekára. Žalovaný mal možnosť reagovať na výsluch svedka – švagra žalobkyne tak, že
prednesie riadny návrh na výsluch ďalšieho relevantného svedka – poštového doručovateľa. Žalovaný
tento návrh pôvodne avizoval, avšak svedka neoznačil a na svojom návrhu netrval. Za týchto okolnostínemožno súdu prvej inštancie zmysluplne vyčítať, že skutkový stav zistil na základe tých skutkových
tvrdení, ktoré neboli relevantne popreté, a na základe tých dôkazov, ktoré boli dovtedy vykonané.

15. Žalovaný ďalej svojím odvolaním v podstate namieta výklad ustanovenia § 38 ods. 1 ZP, ktorý súd
prvej inštancie uskutočnil v súvislosti s doručovaním okamžitého skončenia pracovného pomeru.

16. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je písomnosťou, ktorá sa musí
zamestnancovi doručiť do vlastných rúk (§ 38 ods. 1 ZP) a ak nie je doručená druhému účastníkovi, je

neplatné (§ 70 ZP). V súdnej praxi je výklad týchto ustanovení, ktoré zostali vo svojej podstate rovnaké,
ustálený. Ak takúto písomnosť prevzala iná osoba než zamestnanec, nebola tým splnená povinnosť
zamestnávateľa doručiť túto písomnosť (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 27.12.1982 sp. zn.
6 Cz 34/81, uverejnený pod č. 9 v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR, občianskoprávna časť, roč. 1985,
aleboajrozsudokNajvyššiehosúduSSRz26.05.1975sp.zn.3Cz12/75,uverejnenýpodč.52vZbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 1977) a ak bolo doručené inej osobe než druhému účastníkovi

tohto pomeru, je neplatné (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.04.1995 sp. zn. 4Cdo/41/94, uverejnený
pod č. 29/1995 v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR, roč. 1995). Vzhľadom na podobnú
úpravu tu možno argumentačne odkázať aj na českú judikatúru (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 21 Cdo 2426/2000 a sp. zn. 21 Cdo 2638/2004 alebo rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave sp.
zn. 16 Co 176/97, uverejnené v časopise Soudní rozhledy pod č. 8/1998, s. 207). Doručenie písomnosti

obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru do vlastných rúk zamestnana je teda podmienkou
platnosti tohto právneho úkonu sine qua non.

17. Je síce pravda, že zákon umožňuje, aby sa zásielka obsahujúca podstatnú písomnosť
zamestnávateľa doručovala prostredníctvom poštového podniku, nič to však nemení na tom, že zásielka

sa musí aj v takom prípade fakticky doručiť do vlastných rúk zamestnanca, nie inej osoby. Skutočnosť,
že zákon pri doručovaní poštovým podnikom výslovne prikazuje zamestnávateľovi, aby zásielku zaslal
na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je zamestnávateľovi známa, ako doporučenú zásielku s
doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ (§ 38 ods. 2 ZP), nemá vplyv na požiadavku vyplývajúcu
z § 38 ods. 1 a § 70 ZP. Účelom tohto príkazu je jednak zabezpečiť vyššiu pravdepodobnosť, že

zásielka sa skutočne doručí zamestnancovi do vlastných rúk, ako to požaduje prvá veta § 38 ods.
1 ZP, a jednak znížiť pravdepodobnosť sporov o výsledku doručenia. Doporučený list totiž na rozdiel
od bežného listu zaručuje obozretnejší prístup poštového podniku pri doručovaní, pretože za jeho
nedodanie, stratu, poškodenie, odcudzenie alebo zničenie obsahu doporučeného listu sa poskytuje
náhrada škody do určitej sumy. Doručenka s poznámkou „do vlastných rúk“ je zase verejnou listinou,

ktorá zakladá domnienku pravdivosť údajov, ktoré obsahuje, ak nie je dokázaný opak (§ 111 ods. 1
CSP; II. ÚS 507/2012). Tento zákonný príkaz však nemožno vykladať tak, že ak ho zamestnávateľ
dodrží, nie je podstatné, či sa zásielka (zaslaná doporučene a do vlastných rúk) zamestnancovi aj
vskutočnostidoručí.Inýmislovami,ustanovenie§38ods.2ZPupravujepovinnosti,ktorézamestnávateľ
plní pri odosielaní zásielky poštovým podnikom, ale fikciu doručenia z neho nemožno vyvodiť. Práve

to, že toto ustanovenie počíta s doručenkou, ktorej obsah možno dokazovaním vyvrátiť, celkom jasne
naznačuje, že jeho účelom nebolo otázku faktického doručenia zásielky zamestnancovi upraviť s tzv.
konečnou platnosťou len v závislosti od toho, aké úkony zamestnávateľ vykonal, keď zásielku odovzdal
na doručovanie poštovému podniku. Môže sa totiž stať, že poštový podnik pri doručovaní pochybí,
a zásielku v skutočnosti doručí inej osobe, než zamestnancovi, ktorému je adresovaná. Je preto

žiaduce, aby mal zamestnanec možnosť zvrátiť účinky, ktoré inak vyvoláva doručenka ako verejná
listina. Rovnako sa ale môže stať, že sa zásielka počas jej doručovania jednoducho stratí. Výklad, ktorý
predostiera žalovaný, by potom znamenal, že ak zamestnávateľ splnil svoje povinnosti podľa § 38 ods.
2 a zásielku zaslal zamestnancovi doporučene s poznámkou „do vlastných rúk“, za riadne doručenú
by sa musela považovať aj stratená zásielka. Práve takýto výklad by v rozpore s účelom Zákonníka

práce viedol k zvýhodneniu pozície zamestnávateľa, ktorý má v pracovnoprávnych vzťahoch tradične
– prinajmenšom pre svoju lepšiu vyjednávaciu pozíciu – silnejšie postavenie, než zamestnanec. Zo
žiadnych ustanovení Zákonníka práce nevyplýva, že by bol opodstatnený názor, že chyby poštového
podniku pri doručovaní písomnosti zamestnávateľa treba pripísať na ťarchu zamestnanca. Práve
naopak. Z ustanovenia § 38 ods. 1 je zrejmé, že sa netýka všetkých písomností zamestnávateľa, ale

len tých, ktoré majú pre účastníkov podstatný význam. Zo štvrtej vety tohto ustanovenia ZP možno
vyvodiť, že od zamestnávateľa sa vyslovene očakáva, že bude takéto podstatné písomnosti doručovať
zamestnancovi osobne (arg. na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý). Ak tieto
doručuje prostredníctvom tretej osoby (poštového podniku), je z hľadiska účinkov doručenia písomnostizmysluplné pripísať zodpovednosť za chyby tretej osoby pri doručovaní práve zamestnávateľovi, nie
zamestnancovi, ktorý si sprostredkovaný spôsob doručovania nevybral.

18. To, že účelom § 38 ods. 1 a 2 ZP bolo klásť dôraz na potrebu doručiť podstatné písomnosti osobne
zamestnancovi, teda do jeho vlastných rúk, a nie na spôsob označenia zásielky, vyplýva paradoxne
aj z rozsudku najvyššieho súdu z 13.10.2008, sp. zn. 3Cdo/218/2007, o ktorý sa žalovaný opiera vo
svojom odvolaní. Najvyšší súd vyslovene zdôraznil potrebu osobného prevzatia takejto písomnosti
zamestnancom, keď zaujal názor, že právne následky doručenia písomnosti podľa § 38 ods. 1 v spojení

s § 70 ZP vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú okamihom osobného prevzatia písomnosti (t. j. „do
vlastných rúk“) zamestnancom. Najvyšší súd poznamenal, že to platí to bez ohľadu na prevedený
spôsob doručovania (realizovaný osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom pošty), z toho však
nemožno vyvodiť, že ak sú splnené podmienky podľa § 38 ods. 2 ZP, zásielku treba považovať za
(nevyvrátiteľne) doručenú. Navyše, v tamojšej veci bolo nesporné, že zamestnávateľ zamestnancovi
zásielku nedoručoval s poznámkou „do vlastných rúk“. Najvyšší súd nakoniec uzavrel, že „žalobca sám

deklaroval osobné prevzatie poštovej zásielky obsahujúcej písomné oznámenie o skončení pracovného
pomeru, preto nemožno bez ďalšieho pochybovať o právne účinnom doručení tejto písomnosti“. Z toho
je zrejmé, že najvyšší súd vyložil ustanovenie § 38 ods. 2 ZP tak, že jeho porušenie automaticky
nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ak je zrejmé, že zásielku s touto písomnosťou
zamestnávateľ v súlade s § 38 ods. 1 ZP doručil priamo zamestnancovi, hoci prostredníctvom pošty.

Žiada sa dodať, že vo veci posudzovanej najvyšším súdom sa na doručovaní okrem pošty nepodieľala
žiadna iná osoba.

19. K otázke dodatočného doručenia podstatnej písomnosti zamestnancovi treťou osobou odvolací súd
okrem odkazu na už vyššie citovanú judikatúru dopĺňa, že zo štvrtej vety § 38 ods. 1 ZP je zrejmé,

že podstatné písomnosti týkajúce sa pracovného pomeru alebo povinností zamestnanca doručuje
zamestnávateľ prednostne zamestnancovi osobne. Je síce pravda, že Zákonník práce umožňuje, aby
sa písomnosť doručovala prostredníctvom tretej osoby, ale výslovne stanovuje, že takouto osobou môže
byť len poštový podnik (§ 38 ods. 1 in fine ZP), dokonca sa musia splniť podmienky podľa osobitného
predpisu (§ 38 ods. 5 ZP). Doručovanie prostredníctvom iných tretích osôb, s ktorými zamestnávateľ nie

je v žiadnom zmluvnom vzťahu (napríklad na základe splnomocnenia), zákon vôbec nepripúšťa. Už táto
skutočnosť vylučuje akékoľvek právne účinky tzv. „náhodného“ doručenia písomnosti zamestnancovi
treťou osobou.

20. V prejednávanej veci bolo nesporné, že žalovaný zasielal okamžité skončenie pracovného pomeru

žalobkyniakodoporučenúzásielkusdoručenkouapoznámkou„dovlastnýchrúk“,čímsisplnilpovinnosť
podľa § 38 ods. 2 ZP. Ako však odvolací súd vysvetlil vyššie, skutočnosť, že zákonom stanovené
podmienky súvisiace s odoslaním zásielky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru boli
zachované, ešte neznamená, že zásielka bola zamestnancovi doručená poštovým podnikom v súlade
s § 38 ods. 1 ZP do vlastných rúk. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zásielku neprevzala

žalobkyňa, ale iná osoba. V dôsledku toho je správny právny záver súdu prvej inštancie, že okamžité
skončenie pracovného pomeru nebolo žalobkyni doručené v súlade s § 38 ods. 1, čo potom podľa § 70
ZP spôsobuje jeho neplatnosť.

21. Napokon aj výhrada žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevenoval dôkazom žalovaného, ktoré

odôvodňovali okamžité skončenie pracovného pomeru, je celkom neopodstatnená. Keďže súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav, pokiaľ ide o doručovanie okamžitého skončenia, a správne vyložil
aj ustanovenie § 38 ods. 1 v spojení s § 70 ZP, na záver o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru plne postačuje aj zistenie, že žalovaný ho žalobkyni riadne nedoručil.

22. Na základe vyššie uvedených úvah možno uzavrieť, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Keďže
sa nezistilo, že by bol naplnený ktorýkoľvek z odvolacích dôvodov (§ 365 CSP), odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny (výrok I).

23. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

24. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V

dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.