Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/159/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823200368
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7823200368.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom D., E. XXX/XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou, JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXX/X,
zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS, ADVOKÁTI s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dunajská 2317/32,

IČO: 51 003 848, 2. mal. I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G., H. XXX/X, zastúpený zákonnou zástupkyňou
– matkou: A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXX/X, 3. J. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., B. XXX/
XX a 4. J. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., B. XXX/XX, žalovaní v 3. a 4. rade zastúpení JUDr. Monikou
Meňhertovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o určenie neplatnosti listiny o vydedení,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 31. júla 2024 č.k. 9C/8/2023-149

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaným v 3. a 4. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením konanie
zastavil (výrok I.) a žalovaným v 1. až 4. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu, doručeného súdu dňa 12.6.2024, ktorým žalobca vzal
v celom rozsahu späť žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľke a žiadal konanie zastaviť. O nároku
na náhradu trov konania žalobca navrhol rozhodnúť spôsobom, že žiadna zo strán sporu nemá právo

na náhradu trov konania poukazom na to, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 650,- eur
a hradí náklady na bývanie a ostatné výdavky.

3. Posúdiac stanovisko žalovaných v 3. a 4. rade, ktorí boli súdom vyzvaní na vyjadrenie sa k žalobcom
navrhovanému spôsobu rozhodnutia o trovách konania a k aplikácii § 257 CSP, ktorí s návrhom žalobcu
na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP

vyjadrili nesúhlas s tvrdením, že súdne konanie nezapríčinili a žalobu žalobcu považovali od začiatku
za neopodstatnenú, súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania rozhodol podľa § 256 ods. 1
CSP tak, že žalovaným v 1. až 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania dôvodiac, že žalobca
vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čo súd posúdil ako procesný neúspech žalobcu. Žalobcom
uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa súd nevzhliadol ani v okolnostiach prejednávanej veci a ani
v okolnostiach na strane žalobcu, dôvodiac, že finančné pomery žalobcu nemožno vyhodnotiť ako také,

že by žalobca objektívne nebol schopný uhradiť trovy konania alebo že by sa ich úhradou žalobca dostal
do nepriaznivej sociálnej situácie.4.ProtivýrokuII.tohtouzneseniapodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcazodvolaciehodôvodupodľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v jeho napadnutom výroku zmenil

a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania. Namietol, že súd prvej inštancie pri aplikácii
ustanovenia § 257 CSP nesprávne vyhodnotil okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu práva, postoj
sporových strán a osobitných okolností strán sporu. Zdôraznil pritom, že pri rozhodovaní o trovách
konania nemožno iba mechanicky posúdiť výsledok sporu bez toho, aby súd komplexne zhodnotil túto
vec individuálne, s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup strán, ako aj na to, do akej miery sú

jednotlivéstranydotknuténasvojichzáujmochpoukončenísporu.Podčiarkol,žesadôvodnedomnieval,
že by sa mal podieľať na majetku po poručiteľke - svojej matke a keďže žalovaní v 1. až 4. rade jeho
nárok dobrovoľne neuznali, žalobca nemal inú možnosť, než podať žalobu na súd. V priebehu sporu
všaksvojpostojkdanejvecizmenil,nakoľkosanadedenímajetkupoporučiteľkesožalovanýmidohodli.

5. Žalovaní v 3. a 4. rade sa vo vyjadrení k odvolaniu akcentujúc, že im v tomto spore vznikli trovy

napriek zastaveniu konania, označili napadnutý výrok o trovách konania za vecne správny. Tvrdili, že
konanie nezapríčinili a samotnú žalobu od počiatku považovali za neopodstatnenú. Dodali, že zásada
zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je

správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že
konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola
žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté, a preto
je v tejto časti (výrok I.) právoplatné a nestalo sa predmetom odvolacieho prieskumu (§ 367 CSP).

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§

362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti výroku II. uznesenia,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385
ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1 a 2 CSP z hľadísk žalobcom
uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné vyhovieť.

9. Prvoinštančný súd postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z § 256
ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane (správnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia nebola odvolateľom v odvolaní
spochybnená) a súd správne uzavrel, že žalobcom uvádzané dôvody pre nepriznanie náhrady trov

konania žalovaným v 1. až 4. rade nezakladajú výnimočnosť prípadu ani z hľadiska okolností danej veci
a ani z hľadiska pomerov strán, a preto v posudzovanej veci predpoklady pre aplikáciu ustanovenia §
257 CSP splnené neboli.

10. Žalobca v odvolaní uplatneným odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. h) CSP a v jeho

rámci prezentovanými odvolacími námietkami, učinil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
aplikácie § 257 CSP a záveru súdu, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali použitie tohto zákonného ustanovenia. Žalobcovi sa správnosť tohto záveru súdu
prvej inštancie vo svojom odvolaní nepodarilo spochybniť.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania náležite vychádzal zo záveru,
že v danom prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na správne a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutej časti

uznesenia, v ktorom sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami
a argumentáciou žalobcu (i žalovaných) a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na tieto
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku II. uznesenia a k
odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu, že žalobca vzal v celom rozsahu
späť žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti Listiny o vydedení N1027/2014, Nz 60330/2014

a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 CSP ods. 1 CSP tak, že vychádzajúc z
procesnej zodpovednosti žalobcu za zastavenie konania, náhradu trov konania priznal žalovaným v
1. až 4. rade, nakoľko po posúdení podmienok pre aplikáciu § 257 CSP, žalobcom uvádzané dôvody
nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania
protistrane (žalovaným v 1. až 4. rade).

14. Pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesného zavinenia. Zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu
bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi
stranami sporu navzájom (Civilný sporový poriadok, Komentár, Števček, Baricová. K., A., I., L. a kol.,
str. 934). Aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok

zastavenie konania, však existuje výnimka, upravená v § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového
konania (procesné zavinenie zastavenia konania), ktoré sa ale nesmie vykladať tak, že možno

kedykoľvekbezohľadunazákladnézásadyrozhodovaniaonáhradetrovkonanianepriznaťnáhradutrov
úspešnej strane sporu. Jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať skutočne výnimočný charakter, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Toto
ustanovenie pritom nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal voľnú možnosť jeho aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci

neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v priebehu konania a podobne. Pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa na strane sporových strán treba prihliadnuť
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, pričom treba zohľadniť

aj pomery tej sporovej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude
dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na pomery tejto oprávnenej strany. Toto ustanovenie ale
neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257
CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana s prihliadnutím na neistý výsledok sporu, vzhľadom na jej finančnú
situáciu a zdravotný stav, nie je spôsobilá pokračovanie v spore podstúpiť, ani že strana nie je solventná,

alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.

16. V okolnostiach súdenej veci je odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie v jeho úsudku, že
na použitie tohto ustanovenia neboli splnené podmienky, lebo žalobca nepreukázal a ani vo svojom
odvolaní netvrdil žiadne také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP a ktoré

by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania.

17. Ako neopodstatnenú odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu, že jeho osobné a
majetkové pomery sú takého charakteru, že zakladajú dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257
CSP, pokiaľ žalobca v odvolaní (iba) opätovne poukazoval na svoju nemajetnosť a výšku starobného

dôchodku vo výške 600,- eur. Žalobca v podanom odvolaní, rovnako ani v konaní pred súdom prvej
inštancie, bližšie nešpecifikoval žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, resp. výnimočné okolnosti.
Okrem teoretických úvah o nutnosti aplikácie § 257 CSP poukazujúc na potrebu „riešiť každú vec
individuálne, s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup strán, ako aj vzhľadom na to, do
akej miery sú jednotlivé strany dotknuté na svojich záujmoch po ukončení súdneho konania“ žalobca

neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov žalovaným v 1. až 4. rade a ani
nešpecifikoval, do akej miery bude dotknutý na svojich záujmoch po skončení sporu. Ani samotná
povaha sporu, ktorý žalobca sám inicioval a ktorého snahou bolo listine o vydedení nepriznať právne
účinky s tvrdením, že poručiteľka nebola spôsobilá na právne úkony, nie je spôsobilá pre záver súdu, že
ide o spor, ktorý vyžaduje iný spôsob rozhodnutia o trovách konania.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolanie podané žalobcom za neopodstatnené,
a preto uznesenie v napadnutom výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným

žalovaným v 3. a 4. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti
neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc § 251
CSP. Žalovaným v 1. a 2. rade v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im súd ich náhradu
nepriznal.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).