Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200643
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8720200643.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne V. M., narodenej XX. H. XXXX, W., B. XXXX/XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Košice, Floriánska 16, proti žalovanému T. B.,
narodenému XX. B. XXXX, V. W., zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Poprad,
Námestie svätého Egídia 40/93, IČO: 44250029, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Pavol Antoš,
o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.

12C/9/2020, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. júna 2023 sp. zn.
9Co/48/2022 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. júna 2023 sp. zn.
9Co/48/2022 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Poprade z 28. februára 2022 č. k.
12C/9/2020-245 z r u š u j e a vec tomuto súdu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa" alebo „prvostupňový súd") rozsudkom z 28.
februára 2022 č. k. 12C/9/2020-245 určil, že odstúpenie žalovaného od bližšie označenej kúpnej zmluvy
je neplatný právny úkon a žalobkyni priznal náhradu trov konania.
1.1. Prvostupňový súd na základe zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žaloba je
dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že strany v roku 2013 uzavreli kúpnu zmluvu o odpredaji
spoluvlastníckehopodielužalovanéhožalobkynizadohodnutúkúpnucenu,pričomkúhradekúpnejceny

v dohodnutej lehote splatnosti nedošlo. Kúpna cena bola uhradená poslednou splátkou až dňa 04. 11.
2019, teda po viac ako šiestich rokoch. Na strane druhej pôvodne stanovená kúpna cena bola uhradená
skôr, ako sa odstúpenie od zmluvy dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne, preto bolo odstúpenie od
kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny ani dodatočne neplatné.
1.2. V súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podaní žaloby o určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy prvostupňový súd s ohľadom na záväzný právny názor vyslovený

Krajským súdom v Prešove (ďalej len „odvolací súd") v predchádzajúcom rozhodnutí z 28. januára
2021 sp. zn. 1Co/1/2021 v podstatnom uviedol, že žalobkyňa bola na podanie takejto žaloby vyzvaná
Okresným úradom v Poprade v súvislosti s návrhom žalovaného na vykonanie zápisu do katastra o
odstúpení žalovaného od zmluvy z 31. 10. 2019; pokiaľ žalobkyňa považuje uvedený návrh za sporný,
mala sa podľa okresného úradu v stanovenej lehote obrátiť na súd žalobou o určenie neplatnosti
odstúpenia. Ak by tak žalobkyňa neurobila okresný úrad by vykonal zápis vlastníckeho práva v prospech

žalovaného záznamom. Za týchto okolností bolo žiadúce, aby súd prvej inštancie vo veci konal a
predmetnou žalobou sa zaoberal, nakoľko v prípade nepodania žaloby žalobkyňou by mohlo dôjsť k
následku v podobe záveru katastrálneho úradu o akceptovaní tohto právneho úkonu (odstúpenie od
zmluvy) z jej strany.
1.3. Podľa názoru súdu žalobkyňa podaním žaloby na súd nemohla ani konať v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobkyňa bola po odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy vyzvaná príslušným správnym

orgánom na vyjadrenie sa k danému právnemu úkonu, prípadne k podaniu žaloby na vyslovenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy, čo aj urobila. Svoje právo na súdnu ochranu realizovala plne v súladeso zákonom pri hrozbe straty vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podanie návrhu žalobkyňou na vklad
vlastníckeho práva bolo správnym orgánom už predtým akceptované a žalobkyňa bola vedená ako
výlučný vlastník nehnuteľnosti. Jej konanie spočívajúce v doručení návrhu na vklad vlastníckeho práva

správnemu orgánu, aj keby sa priečilo dobrým mravom, nemohlo mať za následok neplatnosť právneho
úkonu-kúpnejzmluvy,aniinéhoprávnehoúkonuvzmysleust.§39OZ,anineplatnosťvkladu.Povolenie
vkladu vlastníckeho práva je rozhodnutím správneho orgánu, ktoré je možné zvrátiť iným procesným
postupom. V neposlednom rade súd nemal preukázané, žeby došlo k zániku kúpnej zmluvy o odpredaji
nehnuteľnosti dohodou strán, prípadne k jej zrušeniu zo zákona, alebo iným zákonným spôsobom.

1.4. Súd tiež zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vypočutím manžela žalobkyne.
Tento dôkaz ako prostriedok procesnej obrany žalovaného súd vzhľadom na hospodárnosť a rýchlosť
konania nevykonal, pretože žalovaný ho napriek poučeniu súdu včas neuplatnil a jeho vykonanie
by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Žalovaný sám vo svojej výpovedi v priebehu
konania uviedol, že mal vedomosť o zastupovaní žalobkyne jej manželom. Rovnako uviedol, že
ohľadne vyporiadania spoluvlastníctva obe strany zastupovali právni zástupcovia. Vykonané dôkazy súd

vyhodnotil ako dostatočné pre rozhodnutie vo veci.

2. Odvolací súd rozsudkom z 27. júna 2023 sp. zn. 9Co/48/2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
a priznal žalobkyni odvolacie trovy.
2.1. Uviedol, že prvostupňový súd v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav, na ktorý aj správne

aplikoval príslušné právne normy. Jeho rozhodnutie je konzistentné, logické, ale predovšetkým zákonné.
Odvolací súd v celom rozsahu odkázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2
CSP). Ďalej poukázal na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie kúpnej zmluvy o prevode
vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.5.2013. Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplývala dohodnutá
kúpnacenaaspôsobjejúhrady,tedajednotlivétermínysplatnostikúpnejceny,akoajdohodazmluvných

strán, že v prípade nezaplatenia dohodnutej ceny riadne a včas z dôvodov na strane kupujúceho
má predávajúci právo na odstúpenie od tejto zmluvy. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistené
skutočnosti a uzavrel, že celá dohodnutá kúpna cena bola uhradená predtým, ako sa do dispozičnej
sféry žalobkyne dostalo odstúpenie žalovaného od predmetnej kúpnej zmluvy, preto súd prvej inštancie
správne určil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28. 05. 2013, spísané dňa 31. 10. 2019,

ktorým žalovaný odstúpil od tejto kúpnej zmluvy, je neplatný právny úkon.
2.2. V súvislosti so žalovaným prezentovanou interpretáciou § 47 ods. 2 OZ (aj vo väzbe na rozhodnutia
2Sžo/248/2010 a IV. ÚS 66/2012) odvolací súd uviedol, že uvádzané rozhodnutia sa týkali vkladového
konania, pričom ale zo žiadnych procesnoprávnych ustanovení katastrálneho zákona, ani správneho
poriadku nevyplýva žiadna lehota, v rámci ktorej by mal účastník vecnoprávnej zmluvy podať na jej

základe návrh na vklad. Lehotu na podanie návrhu na vklad si nemožno zamieňať s lehotou upravenou v
§ 47 ods. 2 OZ. V súčasnosti platné právo nepozná prípad, v ktorom by bolo potrebné k súkromnoprávnej
zmluve rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla účinnosť, t. j. aby sa účastníci
takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo zmluvy. Táto trojročná lehota sa totiž vzťahuje len na také
rozhodovanie, ktoré je spojené s nastúpením účinnosti zmluvy, pričom rozhodnutie o povolení vkladu

takýto charakter nemá. (Aj) žalovaný správne poukazoval na to, že v danom prípade je potrebné
rozlišovať obligačno-právne účinky zmluvy, ktoré v danom prípade nastali uzavretím, t.j. podpisom
kúpnej zmluvy, v ktorej je nepochybne prejavená vôľa zmluvných strán uzavrieť túto zmluvu, pričom
v konaní nebolo preukázané, aby táto zmluva mala byť z akéhokoľvek dôvodu neplatná. Ďalším
aspektom tejto zmluvy sú jej vecno-právne účinky, ktoré nastávajú povolením vkladu vlastníckeho práva.

Žalovaný poukázal na to, že, vzhľadom na nepodanie návrhu na vklad do 3 rokov od uzavretia zmluvy,
platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Odvolací súd poukázal na to, že ustanovenie § 47 ods. 2
OZ je obsolentným ustanovením, o čom svedčí judikatúra slovenských súdov, tak ako ju prezentoval
prvoinštančný súd, resp. právny zástupca žalobkyne a pre účely výkladu je možné použiť aj rozhodnutia
českého najvyššieho súdu, keďže sa týkajú zákonného ustanovenia, ktoré bolo zhodné pre oba štáty.

Žalovaným vyššie citované rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rámci správneho súdnictva sa týka
vkladového konania a navyše je ojedinelým prípadom, keď súdy v rámci správneho súdnictva potvrdili
rozhodnutie katastra o tom, že návrh na vklad, ktorý bol podaný po troch rokoch od uzavretia zmluvy,
nebol povolený. Odvolací súd opätovne zvýraznil skutočnosť, že v rámci Slovenskej republiky neexistuje
žiadna relevantná právna úprava, ktorá by len z dôvodu nedodržania postupu, ktorý má vecno-právne

účinky, mala spôsobiť neplatnosť a neúčinnosť kúpnej zmluvy. Je nepochybné, že výklad, ktorý preferuje
žalovaný, je v jeho prospech a jedná sa v postate o jediný možný spôsob zvrátenia stavu, ku ktorej
došlo v dôsledku dlhoročnej nečinnosti žalovaného, ktorý v prípade, pokiaľ nedošlo k zaplateniu kúpnejceny, mal možnosť ihneď odstúpiť od kúpnej zmluvy a v tomto ohľade je skutočne namieste stará rímska
zásada, že „právo patrí bdelým" („vigilantibus iura scripta sunt").
2.3. Ďalej uviedol, že žalovaný vo svojich vyjadreniach viacnásobne poukazoval na to, že stranám

zmluvy bolo jasné, že už nemajú záujem na trvaní tejto zmluvy, resp. na plnení z tejto zmluvy. Tieto
jeho tvrdenia však neboli žiadnym spôsobom relevantne preukázané. Samotná žalobkyňa sa pôvodne
domnievala, že z dôvodu nepodania návrhu na vklad sa má za to, že strany odstúpili od kúpnej
zmluvy, avšak v rámci žaloby vedenej prvostupňovým súdom pod sp. zn. 12C/25/2018 z odôvodnenia
rozhodnutia súdu zistila, že zmluva je naďalej platná a účinná, a preto aj podala návrh na vklad

vlastníckeho práva a zaplatila kúpnu cenu.
2.4. Pokiaľ žalovaný namietal nevykonanie ním navrhovaného výsluchu svedka M., manžela žalobkyne
odvolací súd odkázal na bod 54. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý správne poukázal
na prioritu zásady hospodárnosti konania a správne tiež poukázal na to, že uvedený návrh bol podaný
v rozpore so zásadou koncentrácie, pričom v tomto ohľade neobstojí tvrdenie právneho zástupcu
žalovaného, že žalovaný až na poslednom pojednávaní sa dozvedel o tom, že veci ohľadom predmetu

sporu riešil aj manžel žalobkyne, keďže samotný žalovaný mal samozrejme túto informáciu od počiatku
riešenia ich sporu. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného ani
nešpecifikoval,kakýmkonkrétnymskutočnostiambymalbyťvypočutýmanželžalobkyneapodľanázoru
odvolacieho súdu by prípadným odročením pojednávania došlo skutočne iba k umelému predlžovaniu
sporu a nie je dôvod predpokladať, že uvedený svedok by uviedol iné skutočnosti, než samotná

žalobkyňa, resp. by uviedol skutočnosti, ktoré by boli podstatné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorý správne konštatoval, že dôkazy, ktoré v konaní vykonal, boli dostatočné pre jeho rozhodnutie. Preto
správne zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania.
2.5. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mal v danej veci jednoznačne aplikovať ust. §
517, § 518 OZ odvolací súd uviedol, že uvedené ustanovenia nemožno aplikovať na zmluvu, ktorá je

predmetom tohto konania, keďže § 518 OZ predstavuje špeciálne ust. k § 517 OZ a rieši tzv. fixné
zmluvy, ktoré sú viazané na konkrétny presný čas plnenia a vzhľadom na charakter zmluvy (povaha
plnenia) je nepochybné, že neskoré plnenie je pre kupujúceho, resp. objednávateľa už bez významu.
Jedná sa napr. o zmluvy, ktoré sa viažu na konkrétnu príležitosť, napr. narodenie, svadba, pohreb a pod.
2.6. Ďalším dôvodom odvolania bolo tvrdenie, že bolo nepochybné, že žalovaný nemohol mať záujem

na prijatí kúpnej ceny a platnosti zmluvy z dôvodu, že po uplynutí doby 6 rokov došlo k viac ako
100 % navýšenie cien nehnuteľností. Odvolací súd k tomu uviedol, že je síce všeobecne známe, že
došlo k nárastu cien nehnuteľností, ale táto skutočnosť nemá žiaden právne relevantný význam pre
posúdenie tejto veci. Žalovaný mal skutočne dostatok času, aby riešil stav, že žalobkyňa neuhradila
v lehote splatnosti kúpnu cenu a dlhoročnú nečinnosť žalovaného nemožno teraz zhojiť právnymi

konštrukciami, ktoré by mali zvrátiť zákonne nastolený právny stav. Žalovanému nič nebránilo, aby po
uplynutí lehoty splatnosti kúpnej ceny v podstate okamžite odstúpil od kúpnej zmluvy, čo ale žalovaný
neurobil a aj keď sú ľudsky pochopiteľné dôvody prezentované žalovaným z hľadiska nárastu cien
nehnuteľností a prípadnej nemožnosti zabezpečenia si bývania za dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ strany
sporu mimosúdne jednali o navýšení kúpnej ceny, tak tieto okolnosti bolo potrebné riešiť bezpečnými

právnymi prostriedkami, napr. dodatkom ku kúpnej zmluve, resp. zrušením zmluvy a uzavretím novej
zmluvy a pod., pretože, ako už odvolací súd konštatoval, žalovaný nebol dôsledný a obozretný pri
uplatňovaní svojich práv, za čo nenesie zodpovednosť ani žalobkyňa, ani súd, ale v podstate on sám.
2.7. Ďalším odvolacím dôvodom bolo, podľa žalovaného, nesprávne zistenie skutočností týkajúcich
sa momentu doručenia odstúpenia od zmluvy. Žalovaný tvrdil, že odstúpenie od zmluvy malo byť

doručované„ráno",bezbližšejšpecifikácie,kedypresnetomalobyť,aležetobolourčitepredzaplatením
celej kúpnej ceny. Žalovaný ale žiadnym spôsobom konkrétne nepreukázal, kedy mala byť žalobkyni
doručovaná predmetná zásielka. Z oznámenia Slovenskej pošty, ktorá túto zásielku doručovala vyplýva,
že zásielka bola síce prevzatá na doručenie 04. 11. 2019 o 7:09 hod. a uložená o 13:09 hod. na pošte
Poprad 2 z dôvodu, že adresát bol nezastihnutý, avšak z týchto údajov nie je možné vyvodiť záver,

že zásielka bola žalobkyni, ktorá nebola zastihnutá v mieste svojho bydliska, doručovaná v uvedený
deň pred časom 9:17 hod., kedy došlo jednoznačne k úplnému zaplateniu kúpnej ceny. Preto v konaní
nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že k doručeniu zásielky došlo skôr, než bola zaplatená kúpna
cena. Dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia zaťažuje žalovaného, ktorý ale nepreukázal, že
do dispozičnej sféry žalobkyne sa odstúpenie od zmluvy dostalo skôr, než bola zaplatená kúpna cena,

preto je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nemohol platne od kúpnej zmluvy z dôvodu
nezaplatenia kúpnej ceny.
2.8. V neposlednom rade odvolací súd uviedol, že strana žalobkyne podaním zo dňa 17. 10. 2021
(č.l. 170 spisu) vzniesla námietku premlčania, keď poukázala na to, že splatnosť kúpnej ceny uplynuladňa 31.8.2013 a žalovanému vniklo právo odstúpiť od zmluvy prvýkrát dňa 01. 09. 2013, a toto právo
sa premlčalo vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote dňom 01. 09. 2016. Na vznesenú námietku
premlčania poukázala žalobkyňa aj podaním zo dňa 25. 10. 2021 (č.l. 205 spisu). Námietka premlčania

bola žalobkyňou jednoznačne vznesená, a predstavuje ďalší podstatný dôvod pre zamietnutie žaloby,
keďže právo na odstúpenie od zmluvy je právom, ktoré je potrebné uplatniť vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote, čo zjavne žalovaný nedodržal, keďže svoje právo si mohol uplatniť prvýkrát
nasledujúci deň po splatnosti celej kúpnej ceny t.j. 01. 09. 2013 a všeobecná trojročná lehota uplynula
dňa 01. 09. 2016, pričom odstúpenie od zmluvy sa do dispozičnej sféry žalobkyne dostalo až dňa 04.

11. 2019, teda až po uplynutí všeobecnej trojročnej lehoty.
2.9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 a § 255
ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ") dovolanie, prípustnosť ktorého
odôvodnil poukazom na ust. § 420 písm. f) CSP a § 421 písm. b) a c) CSP. Navrhol, aby dovolací

súd napadnuté odvolacie rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne aby zrušil aj
prvostupňový rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietal nesprávne posúdenie otázky
naliehavého právneho záujmu, nakoľko rozhodnutím súdu sa právne postavenie žalobkyne nijako
nezmenilo, ako vlastníčka bola zapísaná pred začatím konania a ako vlastníčka je zapísaná aj po jeho

skončení. Ďalej namietal, že «v konaní včas navrhol výsluch manžela žalobkyne p. M. a to predovšetkým
z dôvodu, že samotná žalobkyňa uviedla, že „všetko za ňu vybavoval manžel". Za týchto okolností súd
nemohol odmietnuť výsluch tohto svedka».
3.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľ v okolnostiach posudzovanej
veci namietal nesprávnu interpretáciu § 47 OZ, keď podľa niektorých súdnych rozhodnutí sa toto

ustanovenie vzťahuje (aj) na zmluvy o prevode nehnuteľnosti a iné presadzujú opačný názor. Poukázal
na rozhodnutia dovolacieho a ústavného súdu (2Sžo/248/2010, 2Cdo 184/2005, IV. ÚS 66/2012,
1Sžr/172/2012).
3.3. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ poukazoval na „[p]rávo
predávajúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy, ak sa pre dlhoročné omeškanie kupujúceho zásadne zmenila

hodnota kúpnej ceny" a „[a]plikácia ust. § 518 OZ aj na iné prípady ako tzv. fixné zmluvy". Polemizoval
s rozhodnutím I. ÚS 350/2017. Ďalej uviedol, že „dôvodom odstúpenia nemusí byť len omeškanie, ale
aj oneskorené plnenie ... Otázka, či je možné odstúpiť od zmluvy pre omeškanie dlžníka aj potom,
čo dôjde k splneniu omeškaného plnenia, za okolností, že ide o extrémne omeškanie plnenia na
ktorom v dôsledku plynutia času nemôže mať veriteľ záujem, doposiaľ predmetom rozhodovacej činnosti

dovolacieho súdu nebola.".
4. Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovaného odmietnuť a priznať jej náhradu dovolacích trov. V súvislosti
s naliehavým právnym záujmom poukázala na body 29 a 40 odôvodnenia prvostupňového rozsudku.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu. Nie je ani pravdivé
tvrdenie žalovaného o rozpornej aplikácii § 47 OZ. V tomto ohľade poukázala na ustálenú judikatúru

[2do/184/2005, 2Cdo/124/2003, 30Cdo/115/2006 (ČR), I. ÚS 331/1998 (ČR)] a právnu teóriu (pozri
napr. VOJČÍK, P.: Občianske právo hmotné I, UPJŠ, Košice 2010, str. 69; FEKETE, I.: Občiansky
zákonník l. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava:
Eurokódex 2014. str. 508-509). Odvolací súd v bode 23 odôvodnenia rovnako reagoval aj na žalovaným
označené rozhodnutia 2Sžo/248/2010, IV. ÚS 66/2012. Rovnako tak - v zhode s uvedeným odvolacím

súdom - neobstojí žalovaným prezentovaná interpretácia § 518 OZ, že kúpna zmluva zanikla zo zákona
neuhradením kúpnej ceny. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s právnym názorom nižších súdov, že po úhrade
celej kúpnej ceny nie je možné odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu omeškania, žalobkyňa poukázala na
I. ÚS 350/2017. Navyše poukázala na odvolacím súdom konštatované premlčanie práva na odstúpenie
od zmluvy. Nevypočutie svedka Valasa odôvodnil prvostupňový súd v bode 54 odôvodnenia (odvolací

súd v bode 54), v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy bolo nepodstatné zisťovať,
prečo nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny v pôvodnom termíne, navyše nešlo o osobu účastnú na kúpnej
zmluve. Poukázala tiež na ustanovenie § 40 ods. 2 OZ.

5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne v podstate zopakoval svoju dovolaciu argumentáciu.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" event. „dovolací súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu v
ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods.1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti
dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie podľa § 420 písm.
f) CSP je prípustné a aj dôvodné, a preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok

prvoinštančného súdu zrušil (§ 449 ods. 1, 2 CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(§ 450 CSP).

7. Žalovaný v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že prvostupňový súd odmietol
vypočuť svedka p. M. (bod 3.1.), pričom odvolací súd sa s týmto postupom súdu prvej inštancie ako

so správnym stotožnil.

8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie

všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,
4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej
republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k
záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich
rozhodnutiach tiež vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na

posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno
kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III.
ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi konštatované
skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.

V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6
Základných princípov CSP), a to „rovnosť zbraní" v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť
bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva
na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európske súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam

pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

10. Ako už vyslovil najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018 a
5Cdo/151/2019 procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu o
vznesených návrhoch (a dôkazoch) tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,

z akých dôvodov tak rozhodol. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi
dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je
navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého
dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku

ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl.
46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý
proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť
vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.

11. V rozsahu žalovaným namietaných skutočností (nevypočutie svedka M.) podľa názoru najvyššieho
súdu nižšie súdy reagovali nedostatočným spôsobom.
11.1. Žalovaná strana na pojednávaní dňa 28. februára 2022 (č. l. 223 a nasl. spisu) navrhla, aby bol v
konaní vypočutý svedok - manžel žalobkyne, a to práve v súvislosti s posudzovanou kúpnou zmluvou,

nakoľko podľa vyjadrenia žalobkyne po celé obdobie rokov 2013 až 2019 vybavoval uvedené veci práve
jej manžel, ktoré mu ona zverila. Išlo o komunikáciu s druhou stranou súvisiacou s uzavretou kúpnou
zmluvou, v nej stanovenou cenou, jej prípadnou zmenou a pod.11.2. Prvostupňový súd uvedený návrh žalovanej strany procesne zamietol (č. l. 226 spisu) a vo svojich
dôvodoch v rozsudku uviedol, že navrhovaný „dôkaz ako prostriedok procesnej obrany žalovaného súd
vzhľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania nevykonal, pretože žalovaný ho napriek poučeniu súdu

včas neuplatnil a jeho vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Žalovaný sám vo
svojej výpovedi v priebehu konania uviedol, že mal vedomosť o zastupovaní žalobkyne jej manželom.
Rovnako uviedol, že ohľadne vyporiadania spoluvlastníctva obe strany zastupovali právni zástupcovia.
Vykonané dôkazy súd vyhodnotil ako dostatočné pre rozhodnutie vo veci" (bod 54 prvostupňového
odôvodnenia).

11.3. Odvolací súd v reakcii na námietku žalovaného (odvolateľa) v tomto ohľade uviedol, že
prvostupňový súd „správne poukázal na prioritu zásady hospodárnosti konania a správne tiež poukázal
na to, že uvedený návrh bol podaný v rozpore so zásadou koncentrácie, pričom v tomto ohľade
neobstojí tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný až na poslednom pojednávaní sa
dozvedel o tom, že veci ohľadom predmetu sporu riešil aj manžel žalobkyne, keďže samotný žalovaný
mal samozrejme túto informáciu od počiatku riešenia ich sporu. Odvolací súd zároveň poukazuje na

to, že právny zástupca žalovaného ani nešpecifikoval, k akým konkrétnym skutočnostiam by mal byť
vypočutý manžel žalobkyne a podľa názoru odvolacieho súdu by prípadným odročením pojednávania
došlo skutočne iba k umelému predlžovaniu sporu a nie je dôvod predpokladať, že uvedený svedok by
uviedol iné skutočnosti, než samotná žalobkyňa, resp. by uviedol skutočnosti, ktoré by boli podstatné
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý správne konštatoval, že dôkazy, ktoré v konaní vykonal,

boli dostatočné pre jeho rozhodnutie. Preto správne zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na
doplnenie dokazovania" (bod 25 odvolacieho odôvodnenia). Na strane druhej odvolací súd tiež uviedol,
že „[ž]alovaný vo svojich vyjadreniach viacnásobne poukazoval na to, že stranám zmluvy bolo jasné, že
už nemajú záujem na trvaní tejto zmluvy, resp. na plnení z tejto zmluvy. Tieto jeho tvrdenia však neboli
žiadnym spôsobom relevantne preukázané" (bod 24 odvolacieho odôvodnenia).

12. Dovolací súd po preskúmaní rozhodnutí súdov nižších inštancií konštatuje, že dovolacia námietka
žalovanéhotýkajúcasaprípustnostiaajdôvodnostidovolaniapodľa§420písm.f)CSPjeopodstatnená.
Procesný postup súdov nižších inštancií, ktorým odmietli vykonať žalovaným navrhovaný dôkaz -
výsluch svedka - manžela žalobkyne, mal/mohol mať podľa názoru najvyššieho súdu vplyv na posúdenie

skutkového stavu veci z hľadiska tvrdení tak žalobkyne, ako aj žalovaného. Nevykonanie navrhovaného
dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov
nemožno bezpečne ustáliť možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústavy") [pozri III. ÚS 332/09]. V takomto prípade
by prichádzalo do úvahy aj vyslovenie porušenia základného práva na rovnosť strán sporu v civilnom

sporovom konaní podľa článku 47 ods. 3 ústavy, keďže nevykonanie stranou sporu navrhovaného
dôkazu by ju oproti druhej strane sporu znevýhodňovalo. Povinnosťou súdov nižšej inštancie bolo
vykonať potrebné dokazovanie za účelom dôsledného posúdenia pravdivostí tvrdení sporových strán,
a to ohľadne zistenia reálneho stavu v čase po uzavretí kúpnej zmluvy (roky 2013 až 2019), hoci aj
nevychádzajúceho z písomnej formy (na čom bazírovali súdy). Uvedené platí o to viac, ak

(i) prvostupňový súd (jeho závery prevzal aj odvolací súd) v kontexte s dobrými mravmi uvádza, že
„...Nie je možné konštatovať, aby žalobkyňa podaním žaloby na súd mohla konať v rozpore s dobrými
mravmi....Jejkonaniespočívajúcev doručenínávrhunavkladvlastníckehoprávasprávnemuorgánu,aj
keby sa priečilo dobrým mravom, nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy,
ani iného právneho úkonu v zmysle ust. § 39 O.z. ani neplatnosť vkladu. ... Súd nepopiera tvrdenie

žalovaného, že žalobkyňa po uzavretí kúpnej zmluvy nedisponovala zdrojmi na úhradu kúpnej ceny,
sama oddaľovala jej zaplatenie nedôvodnými prísľubmi plnenia, svojim následným konaním utvrdzovala
žalovaného v možnosti finančného vyporiadania vo výške 70.000 eur a bez upozornenia žalovaného
a predchádzajúceho vyplatenia kúpnej ceny predložila návrh na vklad vlastníckeho práva a následne
znemožňovala žalovanému riadne užívanie nehnuteľnosti do času nájdenia si adekvátnej bytovej

náhrady, čo má všeobecne znaky konania v rozpore so zaužívanou morálkou. Dané konanie sa však
nedotýkalo platnosti právnych úkonov, ktoré súd posudzoval/ kúpna zmluva, odstúpenie od zmluvy/ . ...
Súd nemal preukázané, aby došlo k zániku kúpnej zmluvy o odpredaji nehnuteľnosti dohodou strán,
prípadne jej zrušeniu zo zákona, alebo iným zákonným spôsobom. ... žalovaný nepreukázal, aby do
dňa odstúpenia od zmluvy sa strany dohodli , že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom.

Žalobkyňaprostredníctvomprávnehozástupcunepochybnevrokoch2017-2018jednalazjehopodnetu
o finančnom vyporiadaní súvisiacom so spornou nehnuteľnosťou, pričom jej právny zástupca vyslovil
pochybnosť o platnosti kúpnej zmluvy s odkazom na ust. § 47 ods. 2 O.z., a prejavil ochotu uhradiť
žalovanému sumu vyššiu ako bola dohodnutá kúpna cena, no strany neuzavreli dohodu, ktorou bypôvodný záväzok nahradili, ani dodatok k pôvodnej zmluve o zmene obsahu záväzku (body 49 až 53
prvostupňových dôvodov), resp.
(ii) odvolací súd uviedol, že „[ž]alovaný vo svojich vyjadreniach viacnásobne poukazoval na to, že

stranám zmluvy bolo jasné, že už nemajú záujem na trvaní tejto zmluvy, resp. na plnení z tejto
zmluvy. Tieto jeho tvrdenia však neboli žiadnym spôsobom relevantne preukázané" (bod 24 odvolacieho
odôvodnenia).

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci došlo k

procesnoprávnemu pochybeniu prvoinštančného súdu, ktoré nebolo odstránené ani odvolacím súdom v
rámci odvolacieho konania a preto dovolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť (§ 449 ods. 1, 2 CSP) a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

14. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na

ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

15. Nakoľko dovolací súd uznal prípustnosť a dôvodnosť dovolacej námietky vyplývajúcej z § 420 písm.

f) CSP, tak sa ďalej nezaoberal prípustnosťou a dôvodnosťou ostatných námietok žalovaného (body
3.1. až 3.3.). Napriek uvedenému sa javí byť vhodné, aby nižšie súdy v rámci ich nového rozhodnutia
primerane reagovali (aj) na tieto žalovaným v dovolaní nastolené právne pripomienky (pokiaľ budú
príčinné k nosným právnym dôvodom a pokiaľ doteraz súdy na ne nereagovali, pozn.), a to v záujme
presvedčivosti a jednoznačnosti svojho rozhodnutia.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.