Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32C/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123410667
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. LL.M. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123410667.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M., v spore

žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská
časť Petržalka, IČO: 31 383 408, práv. zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova
8, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A., B., so sídlom
Štefánikova 1404, 014 01 Bytča, IČO: 36 398 993, práv. zast.: Lukáč & Co., s. r. o, so sídlom Železničná
89/10, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 54 343 224, o zaplatenie 7 647,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7 647,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne zo sumy 7 647,- Eur od 02.10.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02.10.2023, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 12.12.2023 v zmysle § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní,
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady istiny vo výške 7 647,- Eur, úroku z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7 647,- Eur od 02.10.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.09.2021 uzatvoril žalobca so B. C., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom: A.
XXX,XXXXXA.(ďalejlen„poškodený“)poistnúzmluvuč.610/689822-58opoistenímotorovéhovozidla
pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti typu Volkswagen Touran, EČV: D.. Dňa 03.10.2021
došlo k poistnej udalosti tak, že na poistené motorové vozidlo Volkswagen Touran zaparkované na ulici
Sládkovičova na vyhradenom parkovacom mieste, pri budove vo vlastníctve žalovaného, sa uvoľnila
zo šiesteho poschodia (vrchu budovy) veľká sklenená tabuľa, ktorá spadla na zadnú časť motorového

vozidla. V dôsledku pádu sklenej tabule na motorové vozidlo došlo k rozbitiu zadného skla na aute,
poškriabaniu bočných skiel a bočných strán motorového vozidla, poškodeniu strechy, kufru a zadného
nárazníka vozidla. Žalobca, z titulu poistnej udalosti, vyplatil poškodenému dňa 04.11.2021 poistné
plnenie vo výške 3 730,45 a oznámil mu výšku poistného plnenia listom zo dňa 04.11.2021. Poistné
plneniebolostanovenénazákladenahlásenýchúdajovopriebehuarozsahupoistnejudalosti,obhliadky
poškodených vecí, správy vyšetrovacích orgánov, predložených dokladov o výške spôsobenej škody a
podmienok dohodnutých v poistnej zmluve. Keďže žalobca vyplatil poistenému poistné plnenie, prešlo

v zmysle citovaného ustanovenia na žalobcu právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou.
Žalovaný ako vlastník budovy zodpovedá za akékoľvek škody, ktoré vzniknú z dôvodu vadného
technického stavu budovy, za ktorý možno predmetnú situáciu nepochybne považovať. Nehnuteľnosti
totiž musia byť udržiavané v takom technickom stave, aby nehrozil vznik škody v súvislosti s ichprevádzkoupribežnýchpodmienkach.Listomzodňa20.05.2021vyzvalžalobcažalovanéhonanáhradu
škody vo výške 426,34 Eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný však do podania žaloby
neuhradil uplatnený nárok.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
38Up/1569/2023 zo dňa 16.10.2023 poprel nárok žalobcu v celom rozsahu. Namietol právny titul
(zmluvný vzťah), na základe ktorého žalobca plnil v prospech poškodeného poistné plnenie, keďže
žalobca tvrdil, že s poškodeným uzatvoril poistnú zmluvu č. 610/689822-5 8, avšak v rámci predložených

listinných dôkazov žalobca predložil poistnú zmluvu uzatvorenú s poškodeným č. 6002378811 zo dňa
10.09.2021. Žalobca mal z titulu poistnej udalosti vyplatiť poškodenému poistné plnenie vo výške 3
730,45 Eur. Nakoľko žalobca tvrdil, že vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 3 730,45 Eur, súd
nemohol žalobcovi priznať voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny vo výške 7 647,- Eur. Žalovaný
listom zo dňa 10.03.2022, označeným ako Odmietnutie regresného nároku, odpovedal na výzvu žalobcu
na zaplatenie regresného nároku s tým, že žalovaný nárok žalobcu odmietol ako právne nedôvodný.

Žalovaný namietal, že by porušil akúkoľvek svoju povinnosť. Žalovaný vykonával pravidelnú obhliadku
a údržbu budovy žalovaného, a to s odbornou starostlivosťou ďaleko nad rámec svojich zákonných
povinností, pričom budova žalovaného nebola v čase poistnej udalosti v zlom technickom stave. V čase
vzniku poistnej udalosti vykonávala na budove žalovaného stavebné práce spoločnosť VSE Solutions
s.r.o. (predtým s obchodným menom innogy Solutions s.r.o.), so sídlom Rožňavská 24, Bratislava 821

04,IČO:35867523(ďalejlenako„Zhotoviteľ"),ktoránabudovežalovanéhovykonávalaprácesúvisiace
s optimalizáciou vykurovacieho systému budovy žalovaného (ďalej len ako „Dielo"), a to na základe
Zmluvyodieloč.0031/ISolutions/2021uzatvorenejdňa24.08.2021(ďalejlenako„Zmluvaodielo“).Stav
budovy mohol byť spôsobený jedine a výlučne činnosťou Zhotoviteľa spočívajúcou v realizácii Diela,
pričom v takom prípade si musí žalobca uplatňovať svoj nárok priamo voči Zhotoviteľovi, nakoľko jedine

Zhotoviteľ mohol byť subjekt, ktorý žalobcom tvrdený stav budovy žalovaného spôsobil a konzekventne
za to zodpovedá za spôsobenú škodu. V zmysle dohodnutých podmienok Zmluvy o dielo Zhotoviteľ
prevzal plnú zodpovednosť za stavenisko a dodržanie všeobecne záväzných právnych predpisov v
súvislosti s vykonávaním Diela.

4. Žalobca v replike uviedol, že poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla
Volkswagen Touran, EČV: D., bola uzatvorená ako internetová zmluva, kde sa najskôr prideľuje číslo
k návrhu na uzavretie zmluvy, ktoré zároveň slúži aj ako variabilný symbol pri hradení prvej splátky
poistného. V tomto prípade bolo návrhu pridelené č. 6002378811. Až následne, po spracovaní všetkej
potrebnej dokumentácie, sa pridelí číslo poistnej zmluvy, pod ktorým je evidovaná v systéme žalobcu

a pod týmto číslom ju uvádza aj poistený vo všetkej komunikácii s poisťovňou. Poistnej zmluve bolo
pridelené č. 610/689822-5, ktoré uvádzal aj samotný poškodený vo svojom oznámení o vzniku poistnej
udalosti. Zo strany žalobcu došlo k chybe v písaní v návrhu na vydanie platobného rozkazu, keď omylom
uviedol namiesto sumy 7 647,- Eur sumu 3 730,45 Eur, ale v časti D) Uplatňovaný peňažný nárok si
uplatnil sumu vo výške 7 647,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7

647,- Eur od 02.10.2023 do zaplatenia. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že spoločnosť VSE Solutions s.r.o.
pre žalovaného vykonávala práce súvisiace s optimalizáciou vykurovacieho systému administratívno-
obchodného domu, pričom dielo mala odovzdať do 30.09.2021 t.j. 3 dni pred vznikom škodovej udalosti.
Navyše je sporné či práve práce na vykurovacom systéme budovy mohli zapríčiniť uvoľnenie veľkej
sklenenej tabule na vrchu budovy.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že zo strany Zhotoviteľa - spoločnosti VSE Solutions s.r.o. (predtým s
obchodným menom innogy Solutions s.r.o.) bolo dielo na budove žalovaného dokončené a žalovanému
odovzdané až dňa 27.10.2021, ktorá skutočnosť je preukázaná Odovzdávacím a preberacím
protokolom. Je teda preukázané, že v čase vzniku poistnej udalosti vykonával na budove žalovaného

rekonštrukčné práce Zhotoviteľ. Stav budovy žalovaného mohol byť spôsobený jedine a výlučne
činnosťou Zhotoviteľa spočívajúcou v realizácii Diela.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

7. V konaní bolo nesporné, že dňa 03.10.2021 došlo k poistnej udalosti tak, že na poistené motorové
vozidlo Volkswagen Touran zaparkované na ulici Sládkovičova na vyhradenom parkovacom mieste, pri
budove vo vlastníctve žalovaného, sa uvoľnila zo šiesteho poschodia (vrchu budovy) veľká sklenenátabuľa, ktorá spadla na zadnú časť motorového vozidla. V dôsledku pádu sklenej tabule na motorové
vozidlo došlo k rozbitiu zadného skla na aute, poškriabaniu bočných skiel a bočných strán motorového
vozidla, poškodeniu strechy, kufru a zadného nárazníka vozidla.

8. V skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe došlo k nezrovnalostiam týkajúcich sa výšky
vyplateného poistného plnenia a existencie poistnej zmluvy zakladajúcej poistný vzťah medzi
poškodeným a žalobcom, tieto však boli v rámci repliky žalobcom odstránené. V konaní tak bolo
ustálené, že dňa 10.09.2021 uzatvoril žalobca so B. C., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom: A. XXX, XXX XX A.,

t. j. poškodeným, poistnú zmluvu č. 610/689822-5 8 o poistení motorového vozidla pre prípad havárie,
krádeže a živelnej udalosti typu Volkswagen Touran, EČV: D., a že žalobca, z titulu poistnej udalosti
vyplatil poškodenému dňa 09.12.2021 poistné plnenie vo výške 7 647,- Eur.

9. V konaní bola sporná existencia zodpovednostného vzťahu žalovaného k spôsobenej škode.

10. Súd vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

11. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí.

12. Podľa § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten,

kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Podľa § 420a OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda
je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu,
alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky

na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda
na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti
za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou
udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

14. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

15. Primárne súd skúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Súd mal za preukázané, že poistnou udalosťou,
ku ktorej došlo dňa 03.10.2021, vznikla škoda na poškodenom vozidle, ktorého držiteľom v čase

poistnej udalosti bol poškodený, pričom k vzniku škody došlo tak, že na poistené motorové vozidlo
Volkswagen Touran, zaparkované na ulici Sládkovičova na vyhradenom parkovacom mieste, pri budove
vo vlastníctve žalovaného, sa uvoľnila zo šiesteho poschodia (vrchu budovy) veľká sklenená tabuľa,
ktorá spadla na zadnú časť motorového vozidla. Nárok žalobcu je daný priamo § 813 ods. 1 OZ, v zmysle
ktorého ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza

jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

16. Súd ex offo skúmal aj pasívnu vecnú legitimáciu, pričom táto je na strane žalovaného daná a vyplýva
priamo z ustanovení § 420a OZ v spojení s § 813 ods. 1 OZ.

17. V zmysle § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou
činnosťou. Prevádzkovou činnosťou je taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla
podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto
činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom
oprávnení. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 OZ nie je protiprávny úkon, skôr určitá

škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Za prevádzkovú činnosť v zmysle § 420a ods. 1 OZ
sa považuje i činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne a fakticky predchádza, či nadväzuje na činnosť
hlavnú. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ zodpovedá poškodenému
prevádzkovateľ takejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak je škoda vpríčinnejsúvislostisprevádzkovoučinnosťou;idetedaoobjektívnuzodpovednosť,ktoráumožňuješiršie
a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí
dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola

vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že
preukáže, že škodu nezavinil; môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti (liberalizovať),
pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou dôvod v prevádzke,
alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide pritom rovnako o objektívne
posudzovanie konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo

k vzniku škody. Zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými
bola škoda spôsobená, nie sú touto prevádzkou vyvolané a vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti.
Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke, je okolnosť, ktorá objektívne nemá svoj
pôvod „vo vnútri“ prevádzky, a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky. Môže
ísť o udalosti spôsobené najmä vonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť, v ktorej nemohlo
byť prevádzkovateľom v takejto činnosti zabránené, ani nemohla byť objektívne odvrátená, a to ani

pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. Ak však bola príčinou vzniku škody tzv.
vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa z dôvodu
neodvrátiteľnej udalosti bez ohľadu na to, či škode mohlo, či nemohlo byť zabránené. Skutočnosti
odôvodňujúce zbavenie sa zodpovednosti podľa § 420a ods. 3 OZ musí v súdnom konaní preukazovať
prevádzkovateľ.

18. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, spoločnosťou s ručením
obmedzením, ktorej predmetom činnosti okrem iného je aj prenájom nehnuteľností bez poskytovania
iných než základných služieb spojených s prenájmom. Žalovaný vlastní predmetnú budovu, z ktorej
bola uvoľnená sklenená tabuľa, ktorá následne poškodila motorové vozidlo poškodeného, v rámci

ktorého regresného nároku si následne žalobca uplatňuje svoju pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný
predmetné nehnuteľnosti prenajíma.

19. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v čase vzniku poistnej udalosti vykonávala na budove
žalovaného na základe zmluvy o dielo stavebné práce spoločnosť VSE Solutions s.r.o., súvisiace s

optimalizáciou vykurovacieho systému budovy žalovaného. Stav budovy mohol byť spôsobený jedine
a výlučne činnosťou zhotoviteľa spočívajúcou v realizácii diela, preto za pasívne vecne legitimovaného
v konaní považoval zhotoviteľa. V zmysle dohodnutých podmienok zmluvy o dielo zhotoviteľ prevzal
plnú zodpovednosť za stavenisko a dodržanie všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti
s vykonávaním diela.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu CˇR, sp. zn. 25 Cdo 4178/2008,
podľa ktorého škodcom podľa ustanovenia § 420a je prevádzkovateľ činnosti z ktorej škoda vznikla. Nie
je pritom významné, či škoda bola spôsobená osobne zodpovedným subjektom (osobou fyzickou alebo
právnickou, poprípade ich zamestnancami) alebo inou osobou, ktorú prevádzkovateľ pri svojej činnosti

použil (uznesenie Najvyššieho súdu CˇR, sp. zn. 25 Cdo 4178/2008).

21. Taktiež súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 443/2010, podľa ktorého
„škoda môže byť spôsobená nielen osobne zodpovedným subjektom, ale tiež osobou fyzickou alebo
právnickou, ale i inou osobou, ktorú prevádzkovateľ použil pre svoju prevádzku.“

22. Do pozornosti dáva súd i konanie vedené pred Najvyšším súdom ČR pod sp. zn. 25 Cdo 1080/2022,
v ktorom rozhodol rozsudkom zo dňa 14. septembra 2022. Prípad sa týkal zodpovednosti za škodu pri
zrútení budovy alebo jej časti, pričom rozhodoval, či zodpovednosť nesie vlastník budovy alebo osoba,
ktorá sa venuje jej údržbe. Najvyšší súd týmto rozsudkom definoval rámce zodpovednosti vlastníka

stavby za škodu spôsobom, že vlastník zodpovedá za to, že údržba jeho stavby musí byť vykonávaná
riadne tak, aby nedochádzalo ku škodám na strane tretích osôb v dôsledku zrútenia stavby. Rovnako
zodpovedá za nesprávnu či nevhodnú činnosť tretích osôb splnomocnených vlastníkom na údržbu
stavby, aj keby vychádzali z pokynov odborníkov alebo boli odborníkmi. Ide o objektívnu zodpovednosť
bez ohľadu na priame porušenie právnej povinnosti a na zavinenie, a to o absolútnu zodpovednosť.

Povinnosť na náhradu ujmy nevzniká, ak ku škodovej udalosti viedla napr. výlučne mimoriadna prírodná
katastrofa, s ktorou nemohlo byť za daných okolností počítané.23. Súd vychádzal zo skutočnosti, že predmetom činnosti odporcu podľa obchodného registra
v rozhodnom období okrem iného je aj prenájom nehnuteľnosti, zodpovednosť odporcu za škodu
vzniknutú navrhovateľom je potrebné posudzovať podľa ust. § 420a OZ. Príčinou vzniku škody je

prevádzka budovy, z ktorej bola uvoľnená sklenená tabuľa, ktorá následne poškodila motorové vozidlo
poškodeného, teda je preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou odporcu.
Skutočnosť, že škoda vznikla v dôsledku činnosti spoločnosti, ktorá na budove žalovaného vykonávala
práce súvisiace s optimalizáciou vykurovacieho systému budovy žalovaného na základe zmluvy, nemá
za dôsledok pasívnu vecnú legitimáciu tejto spoločnosti v konaní, nakoľko žalovaný ako prevádzkovateľ

budovy použil zhotoviteľa na údržbu budovy (optimalizácia vykurovacieho systému budovy) a v zmysle
prezentovanej judikatúry sa nerozlišuje, či škoda bola spôsobená osobne zodpovedným subjektom
(osobou fyzickou alebo právnickou, príp. jej zamestnancami), alebo osobou inou, ktorú prevádzkovateľ
pri svojej činnosti použil. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore a zodpovedá za škodu
vzniknutú poistenému. Zodpovednosť upravená v § 420a OZ má objektívny charakter, teda existuje bez
zreteľa na zavinenie. Pretože k vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou

činnosťousanevyžadujeporušenieprávnejpovinnostianizavinenie,niejepodstatné,čižalovanýporušil
alebo neporušil svoju prevenčnú povinnosť. Keďže je daná zodpovednosť podľa § 420a OZ potom súd
skúmal tzv. liberačné dôvody vyplývajúce z § 420a ods. 3 OZ.

24. Žalovaný svoju obranu postavil aj na tom, že skutočnosť, že sa samotná sklenená tabuľa z danej

budovy uvoľnila bola spôsobená vis major.

25. V zmysle § 420a ods. 3 OZ zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného. Vlastné konanie poškodeného možno vylúčiť, keďže toto v konaní nebolo

tvrdené. Čo sa týka vis major, tak Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 443/2010 uviedol, že
„neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, je treba rozumieť živelnú udalosť, ktorá
nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo potrebné vynaložiť,“ a
„preukázanie týchto skutočnosti je na zodpovednom prevádzkovateľovi.“ Najvyšší súd ČR v rozsudku
sp. zn. 25 Cdo 1080/2022 zo dňa 14. septembra 2022 uviedol, že povinnosť na náhradu ujmy nevzniká,

ak ku škodovej udalosti viedla napr. výlučne mimoriadna prírodná katastrofa, s ktorou nemohlo byť za
daných okolností počítané. Takáto živelná udalosť nebola v konaní tvrdená.

26. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. V súlade
so znením ustanovení § 420a OZ, § 813 ods. 1 mu vznikol nárok na vyplatenie plnenia od žalovaného

vo výške uplatneného a preukázaného plnenia, ktoré žalobca ako poistiteľ poskytol poškodenému ako
poistenému, predstavujúce náklady vynaložené na opravu vozidla poškodeného. Vzhľadom na uvedené
súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 7 647,- Eur.

27. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

29. Žalobca si žalobou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7 647,- Eur od
02.10.2023 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7
647,- Eur od 02.10.2023 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol t. j. v časti nároku na úrok
z omeškania vo výške 4,25 % ročne zo sumy 7 647,- Eur od 02.10.2023 do zaplatenia. Rozhodujúci pre
výšku úrokov z omeškania je prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu. S plnením peňažného dlhu

sa žalovaný dostal do omeškania dňa 20.03.2022, nakoľko dňa 04.03.2022 bola žalovanému doručená
výzva žalobcu na zaplatenie regresného nároku (č.l. 8 spisu), ktorý mal žalovaný uhradiť do 15 dní odo
dňa doručenia tejto výzvy. Dňa 20.03.2022 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola
vo výške 0,00 %.30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca bol v konaní čo do istiny v plnom rozsahu úspešný, na základe čoho mu súd proti žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Proti výroku, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom,

odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takého rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.