Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222202253
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2222202253.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: AH domy s.r.o., IČO: 50 792 334, so sídlom v Bratislave,
Bajkalská 12985/9A, zastúpeného JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Timravina 9, proti žalovaným: 1. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa B., E. XXX/X, 2. F. G., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, adresa H., D. XXX/X, 3. I. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa J., C. K. XXX/X, 4.
L. M., C. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa N., O. N. XX, 5. O. D. (pôvodná žalovaná 2), nar. XX.XX.XXXX,

adresa J., K. I. P. XX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Varsányi, advokát so sídlom v E., E. XXX,
o odstránenie neoprávnenej stavby a vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie
pôvodne žalovaných 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 20C/42/2022-99 zo dňa
02.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je vlastníkom parciel parc. č.
63/53, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 36 m2, parc. č. 63/54, zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 36 m2, parc. č. 63/55, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 35 m2, zapísaných na LV č. XX
vedenom Okresným Úradom Dunajská Streda pre k. ú. J., obec J., okres Dunajská Streda, výrokom II.
zaviazal pôvodne žalovaných 1 a 2 odstrániť z parciel označených vo výroku I. na nich stojace oplotenie
na vlastné náklady, do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. vzájomnú žalobu pôvodne

žalovaných 1, 2 o určenie vlastníckeho práva k parcelám označeným vo výroku I. zamietol a výrokom IV.
o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči pôvodne žalovaným
v plnej výške.

2. Súd rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 455, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu 15.6.2018 sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovaným odstrániť oplotenie medzi svojím pozemkom - parcelou registra
„C“ č. 63/8 zapísanou na LV č. XXXX pre k.ú. J. a pozemkami žalovaných - parcelami registra „C“ č. 89/2
a 89/4 zapísanými na LV č. XX pre k.ú. J.. Žalobu odôvodnil tým, že oplotenie zasahuje 2 - 2,1 m do
pozemku žalobcu po celej jeho dĺžke (49,93 m), čím žalovaní z jeho pozemku neoprávnene zaberajú asi
101,07 m2 (ďalej len „sporný pozemok / parcela). Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe poukázali na

to, že medzi stranami je predovšetkým sporná otázka vlastníckeho práva, preto podali vzájomnú žalobu,
ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku. Súd prvej inštancie rozsudkom zo
dňa 14.02.2019 č. k. 20C/7/2018-136 žalobu žalobcu zamietol a určil, že žalovaní 1, 2 sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi sporného pozemku, t. j. parcely č. 63/37 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 107
m2, ktorá bola geometrickým plánom vyhotoveným F. F. E. dňa 21.9.2018 pod č. 33 472 602-180/18 a
úradne overeným Okresným úradom Dunajská Streda dňa 2.10.2018 pod č. 61.2277/2018 oddelená od

parcely č. 63/8 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 15.892 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. J.,
obec J., okres Dunajská Streda. Žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zvykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade niet pochybností o spôsobilosti predmetu
vydržania (ktorým je nehnuteľnosť) a subjektu na vydržanie (ktorými sú fyzické osoby - manželia - plne
spôsobilé na právne úkony). Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, žalovaní nadobudli dohodou z 18.4.1968 len

právo osobného užívania pozemkov v nej uvedených; právna úprava (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník) v tom čase inštitút vydržania neobsahovala. Až zákonom (novelou) č. 509/1991 Zb, účinným
od 1.1.1992, bola do Občianskeho zákonníka znova zavedená možnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním, pričom pre vydržanie nehnuteľnosti bola vydržacia doba stanovená na 10 rokov.
Aplikačná prax však riešila aj otázku započítania vydržacej doby pred týmto dňom, pričom dospela k

záveru, že osoba, ktorá mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov aj pred
1.1.1992, sa počnúc týmto dňom stane jej vlastníkom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
80/2001). V danom prípade bolo nepochybné, že žalovaní mali sporný pozemok v držbe dlhšie než
zákonom predpísanú dobu (dlhšie než od 1.1.1982); ak by sa aj súd nestotožnil s tým, že ho užívali už od
uzavretia dohody z 18.4.1968, prípadne od zamerania susediaceho futbalového ihriska v r. 1971 - 1972,
nie je dôvod pochybovať o tom, že tak robili najneskôr od postavenia plota v r. 1977, kedy bol sporný

pozemok „priplotený“ k ich pozemkom (parc. č. 89/2 a 89/4). Žalovaní by tak za splnenia poslednej z
podmienok vydržania - oprávnenosti držby - nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku už ku dňu
účinnosti zákona č. 509/1991 Zb, t. j. k 01.01.1992. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave (odvolací
súd) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V odôvodnení skonštatoval, že súd prvej inštancie zároveň správne konštatoval, že žalovaní

nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam k 1.1.1992 (z dôvodu splnenia predpokladov
pre vydržanie; disponovali právnym titulom k oprávnenej držbe a nehnuteľnosti nerušene užívali viac
ako 10 rokov). Dôležité je v súvislosti s týmto faktom si uvedomiť, že žalovaní sa stali vlastníkmi
sporných pozemkov okamihom, keď splnili predpoklady vydržania (aj s poukazom na § 872 ods. 6
Občianskeho zákonníka); ďalšie právne skutočnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním

zákon nevyžaduje, t. j. odo dňa 1.1.1992 sú žalovaní spoluvlastníkmi sporného pozemku. Nebolo preto
možné prikloniť sa k argumentácii žalobcu, poukazujúcej na vlastníctvo nadobudnuté v exekučnej
dražbe príklepom zo dňa 21.4.2017 privilegovaným spôsobom, pretože žalobca v roku 2017 nemohol
nadobudnúťvlastníctvoknehnuteľnosti,ktorúžalovanívlastniaod1.1.1992.Právnypredchodcažalobcu
(povinný v dražbe - pozn.) uvedeným dňom o vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam prišiel. Proti

rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 421 ods. 1
písm. a/, b/ a c/ CSP, pričom vymedzil tri dovolacie otázky. Dovolací súd po preskúmaní procesných
podmienok zistil, že dovolanie je sčasti prípustné a zároveň dôvodné. (Aj) s použitím výkladového
pravidla uvedeného v § 124 ods. 1 CSP ustálil, že žalobca v podanom dovolaní namietal, že odvolací
súd nesprávne posúdil otázku originárnej povahy ním nadobudnutého vlastníckeho práva k spornému

pozemku príklepom na dražbe a v tejto súvislosti nesprávne hodnotil uplatnenie zásady „nemo plus iuris“
v prípade dražby v exekučnom konaní podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Nižšie súdy v tejto súvislosti
v rozpore s ustálenou judikatúrou posudzovali otázku, komu svedčí vlastnícke právo k spornej časti
pozemku, ktoré nadobudol originárnym spôsobom v exekučnej dražbe príklepom zo dňa 21. apríla 2017,

ktoré vlastnícke právo by naň prešlo i v prípade, ak by nebolo predmetom vlastníctva povinného, v
danom prípade z dôvodu žalovanými namietaného skoršieho nadobudnutia vydržaním.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že o svojom rozhodnutí (uznesenie z 31.5.2022 sp. zn.
7Cdo/101/2021) dovolací súd konštatoval, že podľa Ústavného súdu SR (napr. nález II. ÚS 289/08)

právna teória a prax nevylučujú možnosť, aby súd vydražil vec, ktorá nie je vo vlastníctve dlžníka.
Možno preto dospieť k záveru, že príklep na dražbe uskutočnenej v rámci výkonu rozhodnutia predajom
hnuteľných vecí spolu so zaplatením najvyššieho podania a prevzatím predmetu dražby vydražiteľom
po udelení príklepu má za následok prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby na vydražiteľa, aj
keď povinný nebol vlastníkom predmetu dražby a jeho vlastník o prebiehajúcom výkone rozhodnutia

nevedel. Napokon i z uznesenia najvyššieho súdu, ktorý rozhodol vo veľkom senáte obchodnoprávneho
kolégia dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020, s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej
nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest
quam ipse habet) vyplýva, že i keď nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú
osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností

ako vlastník nehnuteľností, dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od
vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníkas poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Takýmto taxatívne vymedzeným prípadom
je podľa dovolacieho súdu, v súlade s prezentovanou judikatúrou, i dobromyseľné nadobudnutie
nehnuteľnosti od nevlastníka pri exekučnej dražbe. Okrem dobromyseľnosti musia byť samozrejme

tiež splnené podmienky, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá v dražbe podľa zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov, ďalej muselo dôjsť k zaplateniu najvyššieho podania, a príklep udelený na dražbe musel
schváliť súd. Až za kumulatívneho splnenia všetkých podmienok dôjde k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti aj od nevlastníka dobromyseľným držiteľom. Podľa názoru dovolacieho súdu sa

potom odvolací súd riešením „dovolacej“ otázky nastolenej žalobcom odklonil od podstaty všeobecných
právnych záverov dovolacieho súdu uvedených v rozhodnutiach, podstatná časť ktorých bola vyššie
citovaná. Nosné dôvody (ratio decidendi) oboch nižších súdnych rozhodnutí, na základe ktorých
bola žaloba zamietnutá a vzájomnej žalobe bolo vyhovené (súd prvej inštancie) resp. rozhodnutie o
zamietnutí žaloby a vyhovení protižalobe bolo potvrdené (odvolací súd) sa preto dostali do kolízie s
právnymi závermi zodpovedajúcimi ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Správny bol preto

právny názor žalobcu, že odvolací súd nesprávne posúdil otázku originárnej povahy ním nadobudnutého
vlastníckeho práva k spornému pozemku príklepom na dražbe a v tejto súvislosti nesprávne hodnotil
uplatnenie zásady „nemo plus iuris“ v prípade dražby v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku,
ktoré vlastnícke právo naň prešlo i v prípade, že by nebolo predmetom vlastníctva povinného. Z týchto
dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a

zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť. Keďže nápravu
nebolo možné dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom
dovolacieho súdu.

5. Po vrátení veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, na ktorom obe strany upravili petit žaloby
správnym označením nehnuteľností. Sporným pozemkom bola pôvodne parcela č. 63/37 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 107 m2, ktorá bola geometrickým plánom vyhotoveným F. F. E. dňa
21.9.2018 pod č. 33 472 602-180/18 a úradne overeným Okresným úradom Dunajská Streda dňa

2.10.2018 pod č. 61.2277/2018 oddelená od parcely č. 63/8 zastavané plochy a nádvoria vo výmere
15.892 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. J., obec J., okres Dunajská Streda. Geometrickým
plánom vyhotoveným REGIS PRO, s.r.o zo dňa 15.5.2020 pod. č. 31437966-17/20 a úradne overeným
Okresným úradom Dunajská Streda dňa 2.10.2018 pod č. 61.1099/2020 však boli zo sporného pozemku
vytvorené tri nové pozemky pod parc. č. 63/53, 63/54 a 63/55, ktoré sú t. č. zapísané na LV č. XX

pre k.ú. J., obec J., okres Dunajská Streda a sú vo vlastníctve žalovaných. Geometrický plán bol súdu
predložený. Žalobca nadobudol parcelu č. 63/8, od ktorej bol následne odčleňovaný pôvodný sporný
pozemok parc. č. 63/37, exekučnou dražbou dňa 21.4.2017. Žalovaní na pojednávaní navrhli preskúmať
tento nadobúdací titul žalobcu, nakoľko k 17.2.2017 prebiehalo podľa LV č. XXXX (aktuálneho k danému
dňu) súdne konanie týkajúce sa určenia neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv, pričom súvisiaci súdny spis

(tunajšieho súdu sp. zn. 11C/356/2014) a ani súdny spis z exekučného konania (exekútor Mgr. Jana
Virličová, EX 8/16) predmetom dokazovania nebol. Zistenia z týchto spisov môžu byť podstatné pre
záver, či žalobca nadobudol vlastníctvo dobromyseľne. Žalobca s týmto postupom nesúhlasil. Uviedol,
že predmetná exekučná dražba bola oboznámená dražobnou vyhláškou v súlade s § 140 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov a bola vykonaná zákonným spôsobom, o čom rozhodol Okresný súd Bratislava II
uznesením z 23.1.2018 (na LV č. XXXX je uvedený dátum 20.7.2017) sp. zn. 55Er/1143/2016, ktorým
schválilrozvrhvýťažku.Uzneseniejeprávoplatnéavzáujmeprávnejistotyužnemôžebyťspochybnené.
S týmto názorom sa stotožnil i súd, preto návrh žalovaných na doplnenie dokazovania súvisiacimi
spismi zamietol. Po vykonaní dokazovania geometrickým plánom vyhotoviteľa REGIS PRO, s.r.o č.

31437966-17/20 a aktuálnymi LV č. XX L. XXXX pre k.ú. J. súd s ohľadom na právne závery dovolacieho
súdu, ktorými je viazaný, a s poukazom na vyššie uvedený dôvod zamietnutia návrhu na ďalšie
dokazovanie, vyhovel žalobe žalobcu a zamietol vzájomnú žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov
konania, vrátane trov pôvodného (sp. zn. 20C//7/2018) a dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP s ohľadom na plný úspech žalobcu v spore.

6. Voči tomuto rozsudku podali prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie pôvodne žalovaní 1 a 2
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP s tým, že sa domáhajú, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.7. Odvolanie odôvodnili tým, že žalobca počas konania o určenie vlastníctva nepredložil dôkaz o
nadobudnutí vlastníctva. Tvrdí, že vlastníctvo nadobudol v rámci exekučného konania a že dražba

mala byť vykonaná zákonným spôsobom a OS BA II mal schváliť rozvrh výťažku dražby uznesením
v rámci konania vedeného pod č. 55Er/1143/2016. Súdny spis však neobsahuje o týchto tvrdeniach
žiadny listinný dôkaz. Neobsahuje spis vedený na Exekútorskom úrade Mgr. Jany Vrličovej a ani
súdny spis vedený na OS BA II pod sp. zn. 55Er/ 1143/ 2016. Súdny spis neobsahuje žiadnu
listinu, ktorou by žalovaný preukázal svoju dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníctva v exekučnom

konaní. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 02. 05. 2023 zamietol návrh PZ žalovaných 1 a 2 na
doplnenie dokazovania spismi týkajúcimi sa konania vedeného na OS DS pod sp. zn. 11C/356/2014
a na exekútorskom úrade Mgr. Virličovej pod sp. zn. EX 8/2016. Ako vyplýva z rozhodnutia NS
SR, sp. zn. 5Cdo/107/2019 odmietnutie návrhu na vykonanie dôkazu možno len z troch dôvodov,
uvedených bode 12 odôvodnenia cit. rozhodnutia: „...Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu
možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej

overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším
je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie
nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa
ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším
konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd

postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu
ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy
založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho
protiústavnosť...“. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.: 7Cdo/101/2021, ktorým došlo k zrušeniu
právoplatných rozsudkov KS v TT a OS DS v tejto veci, uvádza viac razy slovné spojenia poukazujúce

na podmienku dobromyseľnosti nadobúdateľa; napr.: „ dobromyseľný nadobúdateľ „ , „ dobromyseľné
nadobudnutie od nevlastníka“ , ako aj posledné dve vety v bode 24.: „...Okrem dobromyseľnosti musia
byť samozrejme tiež splnené podmienky, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá v dražbe podľa zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalšíchzákonov,ďalejmuselodôjsťkzaplateniunajvyššiehopodania,apríklepudelenýnadražbemusel

schváliť súd. Až za kumulatívneho splnenia všetkých podmienok dôjde k nadobudnutiu vlastníckeho
právaknehnuteľnostiajodnevlastníkadobromyseľnýmnadobúdateľom...“.Ďalejpoukázalinaust.§228
ods. 1 a § 234 ods. 2 CSP s tým, že sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva určovacou žalobou
a požadovali a požadujú, aby súd vykonal dokazovanie preskúmaním nadobúdacieho titulu žalobcu,
nakoľko majú viac ako oprávnené pochybnosti o jeho dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníctva.

Žalobca, ako vydražiteľ nebol dobromyseľný, nakoľko mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní
vedenom od 13. 5. 2014 na Okresnom súde Dunajská Streda, pod sp. zn. 11C/356/2014. Predmetom
konania bolo, okrem iného určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou Obec J. predala dňa 22. 5. 2009
pozemok parc. č. 63/ 8 o výmere 15 892 m2 obchodnej spoločnosti TANY s.r.o., IČO 36 770 019,
sídlom Stavbárska 36, Bratislava, za cenu 4,00 €/ m2 a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou

spoločnosť TANY s.r.o. predala dňa 14. 06. 2011 ten istý pozemok obchodnej spoločnosti SRRP s.r.o.,
IČO 47 234 539, Čalovská 4, Bratislava. Oznámenie o začatí súdneho konania bolo vyznačené ako
poznámka v časti B listu vlastníctva č. XXXX ešte v roku 2016. Nie je zrejmé čím mal súd prvej inštancie
preukázané splnenie všetkých podmienok pri nadobúdaní vlastníctva žalobcom, keď dokazovanie v tejto
veci nevykonal a návrh právneho zástupcu žalovaných na doplnenie dokazovania zamietol. Pokiaľ ide

o nariadenia odstránenia neoprávnenej stavby uviedli, že žalobca počas celého konania nepredložil
dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že stavba – oplotenie vybudované žalovanými 1 a 2 by bolo vybudované
ako neoprávnená stavba. Žalovaní ho vybudovali v roku 1977 a ide o drobnú stavbu. K vzájomnej žalobe
boli žalovanými 1 a 2 priložené listiny týkajúce sa konania vedeného Obcou J., o štátnom stavebnom
dohľade pri vytýčení hraníc parcely č. 63/8 a o dodatočnom stavebnom povolení k stavbe oplotenia a

o priestupkovom konaní. V uvedenom konaní som ako právny zástupca žalovaných 1 a 2 stavebnému
úradu predložil vyjadrenie, v ktorom som poukázal na absenciu kompetencie obce vykonávať štátny
stavebný dohľad pri vytyčovaní hraníc pozemku a žiadal som zastaviť priestupkové konanie, nakoľko
skutok o ktorom sa konalo (stavba drobnej stavby – oplotenia) nie je priestupkom a ak aby aj bol od
jeho spáchania uplynulo viac ako 2 roky, teda priestupkové konanie by bolo nutné zastaviť. K odvolaniu

priložili Oznámenie obce J. č. 1100-1/2016, zo dňa 8. 2. 2017, o začatí konania vo veci priestupku a
o vykonaní štátneho stavebného dohľadu pri vytýčení hraníc parcely parc. č. 63/ 8, k. ú J., z iniciatívy
JUDr. Martina Rohaľa Iľkiva, právneho zástupcu spoločnosti SRRP s.r.o., Bratislava. Spoločnosť SRRP,
s.r.o. bola neskôr účastníkom exekučného konania, v právnom postavení povinného, v ktorom žalobcavydražil pozemok parc. č. 63/8. Žalobca ničím nespochybnil vlastníctvo stavby – oplotenia žalovaných
1 a 2. Žiadnym dôkazom nepreukázal nesplnenie si povinnosti žalovaných 1 a 2, vyplývajúcich im
zo stavebného zákona, pri výstavbe oplotenia. Odvolatelia rozsudku vytýkajú, že je v tomto rozsahu

nedostatočne odôvodnený. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí
základnéhoprávanaspravodlivýproceszaručenéhočl.6ods.1Dohovoru.Totoprávojepodľajudikatúry
Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvej inštancie v rozsudku samotnému
odstráneniu stavby venoval iba jednu vetu - výrok II. V odôvodnení (okrem opisu tvrdení žalobcu
uvedených v žalobe ) sa nenachádza žiadne odôvodnenie výroku. Žalovaní 1 a 2 sa nedozvedeli, prečo

majú odstrániť stavbu, ktorú pred 46 rokmi postavili, v súlade so stavebným zákonom. Z uvedeného
vyplýva jednoznačný názor, že konajúci súd sa bez dokazovania stotožnil so zmeneným petitom žalobcu
a bez dostatočne zisteného stavu rozhodol a svoje rozhodnutie neodôvodnil. Odvolatelia majú za to, že
zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci, rozsudok obsahuje vady majúce vplyv
na jeho zákonnosť a rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nedostatočné zistenie stavu,
nedostatok dôvodov a je nedostatočne odôvodnený.

8. K odvolaniu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca a uviedol, že pri tvrdeniu
žalovaných, že žalobca údajne nepredložil dôkaz o nadobudnutí vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti
je potrebné konštatovať mylnosť takéhoto tvrdenia. Žalobca nadobudol parcelu č. 63/8 (od ktorej bol
následne odčleňovaný pôvodný sporný pozemok parc. č. 63/37) exekučnou dražbou zo dňa 21.4.2017,

pričom písomným dôkazom je LV č. XXXX. Predmetná exekučná dražba bola oboznámená dražobnou
vyhláškou v súlade s § 140 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a bola vykonaná zákonným spôsobom,
o čom rozhodol Okresný súd Bratislava II uznesením z 20.7.2017 sp. zn. 55Er/1143/2016, ktorým
schválil rozvrh výťažku, tak ako je to uvedené na LV č. XXXX. Uznesenie je právoplatné a v záujme

právnej istoty už nemôže byť spochybnené. V konaní bol predložený LV č. XXXX, pričom v zmysle
§ 70 zákona č. 162/1995 Z.z. platí, že údaje katastra uvedené na LV „sú hodnoverné a záväzné, ak
sa nepreukáže opak“. Týmto písomným dôkazom v podobe LV č. XXXX pre katastrálne územie J.,
preto bolo preukázané, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo žalobcom nadobudnuté
dražbou 21.04.2017 a titul nadobudnutia je uznesenie č. 55Er/1143/2016 z 20.07.2017. Právoplatné

a vykonateľné rozhodnutia súdov musia byť preto v záujme právnej istoty dodržiavané, tak ako
konštatoval aj dovolací súd. Bez ohľadu na dobromyseľnosť jednej, či druhej strany sporu dovolací súd
jasne uviedol, že žalobca nadobudol vlastníctvo prioritným spôsobom a aj keby žalovaní predmetnú
nehnuteľnosť dobromyseľne vydržali, tak sa už teraz nemôžu domôcť samotného vydania exekuovanej
veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom odobreným rozhodnutím štátu, t.j.

schválením udelenia príklepu z 20.07.2017 v rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II
pod č. 55Er/1143/2016. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08. Pokiaľ by aj vedeli
žalovaní preukázať svoje dobromyseľné vydržanie, tak by sa v zmysle uvedeného nálezu Ústavného
súdu SR mohli pokúsiť od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja predmetnej
nehnuteľnosti ako náhrady za odňatie práva k vydraženej veci. Vo vzťahu k tomuto konaniu však v

SR ako v právnom štáte nie je možné spochybňovať prioritný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobcu, tak ako to konštatoval aj dovolací súd. Na základe vyššie uvedeného, ako aj z povahy veci
vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu, keďže správne
zamietol návrh na ďalšie dokazovanie, vyhovel žalobe žalobcu a zamietol vzájomnú žalobu žalovaných.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu odvolatelia (odvolacia replika)
a uviedli, že väčšia časť vyjadrenia žalobcu je venovaná snahe „ zabrániť“, aby sa žalovaní 1 a 2 a najmä
súd prvej inštancie oboznámili s obsahom exekučného konania, ( sp. zn. EX 8/2016, 55Er/ 1143/ 2016 )
ktorého výsledkom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom k pozemku parc. č. 63/8. Žalobca sa
vo vyjadrení nevenuje a ani nespochybňuje tvrdenia žalovaných uvedené v odvolaní, týkajúce sa výroku

II. napadnutého rozsudku. Žalovaní zotrvávajú na svojich argumentoch prečo považujú napadnutý
rozsudok za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nedostatočné zistenie stavu, nedostatok dôvodov
a jeho nedostatočnú odôvodnenosť.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP), preskúmal napadnutérozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie pôvodne žalovaných 1 a 2 je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

11. Odvolací súd zistil, že v priebehu odvolacieho konania pôvodne žalovaný 1: I. D., nar. XX.XX.XXXX,
zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uznesením č.k. 24Co/4/2024-190 zo dňa 20.11.2024 odvolací súd rozhodol
o pokračovaní s právnymi nástupcami po pôvodne žalovanom 1, a to žalovanými 1 – 4. Pôvodne

žalovaná 2 – manželka zosnulého naďalej vystupuje v konaní ako žalovaná 5.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vkontexteodvolacíchdôvodovuplatnenýchpôvodnežalovanými1a2,atosozameranímnaposúdenie,
či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že žalobca je výlučným vlastníkom
sporných nehnuteľností a pôvodne žalovaní 1 a 2 sú povinní na svoje náklady odstrániť oplotenie, ktoré

sa na nich nachádza a súčasne ohľadom nedôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaných.

13. Podľa § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky

procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

14. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

15. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli

tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia
obsahujepredovšetkýmzhrnutiezáverovodvolaciehoadovolaciehosúdu,ktorénapadnutémurozsudku
predchádzali, pokiaľ však ide o samotné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, jednak úplne
absentujú právne normy podľa ktorých súd prvej inštancie vec právne posúdil, dokazovanie vykonané

súdom prvej inštancie nie je nijako prepojené s právnymi závermi súdu a úplne absentujú aj závery
súdu prvej inštancie ohľadom splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, a
to príklepom v exekučnej dražbe.

17. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn.: 7Cdo/101/2021, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho súdu

zo dňa 22.06.2020 a rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 14.02.2019 v bode 24., 24.1 a 25.
odôvodnenia najskôr poukázal na závery veľkého senátu NS SR v rozhodnutí sp. zn.: 1VObdo/2/2020,
a to s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako
sám má, z ktorej vyplýva, že i keď nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostina inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri
nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností, dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú
vec nadobúda od vlastníka má vplyv nadobudnutie vlastníckeho práva len pokiaľ zákon v taxatívne

vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa
výslovne upravuje. Takýmto taxatívne vymedzeným prípadom je podľa dovolacieho súdu v súlade s
prezentovanou judikatúrou i dobromyseľné nadobudnutie nehnuteľností od nevlastníka pri exekučnej
dražbe. Okrem dobromyseľnosti musia byť samozrejme tiež splnené podmienky, že nehnuteľnosť bola
nadobudnutá v dražbe podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov ďalej muselo dôjsť k zaplateniu najvyššieho
podania a príklep udelený na dražbe musel schváliť súd. Až za kumulatívneho splnenia všetkých
podmienok dôjde k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľností aj od nevlastníka dobromyseľným
nadobúdateľom. Podľa názoru dovolacieho súdu sa potom odvolací súd riešením “dovolacej” otázky
nastolenej žalobcom odklonil od podstaty všeobecných právnych záverov dovolacieho súdu uvedených
v rozhodnutiach, podstatná časť ktorých bola vyššie citovaná. Nosné dôvody (ratio decidendi) oboch

nižších súdnych rozhodnutí, na základe ktorých bola žaloba zamietnutá a o vzájomné žalobe bolo
vyhovené (prvoinštančný súd), resp. rozhodnutie o zamietnutí žaloby a vyhovení protižalobe bolo
potvrdené (odvolací súd) sa preto dostali do kolízie s právnymi závermi zodpovedajúcimi ustálenej
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Správny bol preto právny názor žalobkyne, že odvolací súd
nesprávne posúdil otázku originárnej povahy ňou nadobudnutého vlastníckeho práva k spornému

pozemku príklepom na dražbe a v tejto súvislosti nesprávne hodnotil uplatnenie zásady “nemo plus
iuris” v prípade dražby v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ktoré vlastnícke právo na ňu
prešlo i v prípade, že by nebolo predmetom vlastníctva povinného.

18. Je nepochybné, že súd prvej inštancie s odkazom na uvedené závery dovolacieho súdu postupoval

tak, že konštatoval, že žalobca nadobudol vlastnícke právo uznesením Okresného súdu Bratislava II
sp. zn.: 55Er/1143/2016, ktorým schválil rozvrh výťažku dražby. Vychádzal pritom z tvrdenia žalobcu,
aktuálnych listov vlastníctva č. XX L. XXXX pre k.ú. J. a záverov dovolacieho súdu, ktorými je viazaný.
(bod 22. – 23. odôvodnenia rozsudku). Odvolací súd však musí skonštatovať, že tieto závery súdu prvej
inštancie sú zmätočné a nepreskúmateľné.

19. Pokiaľ ide o závery dovolacieho súdu, súd prvej inštancie správne konštatoval, že je nimi
viazaný, avšak nesprávne si vyložil ich obsah. Z odôvodnenia rozhodnutia sp. zn.: 7Cdo/101/2021
nevyplýva, že by dovolací súd konštatoval, že žalobca sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností, ani
splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka. Dovolací súd v tomto smere

nevykonával žiadne dokazovanie, ani neskúmal splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľností od nevlastníka dobromyseľným nadobúdateľom (žalobcom) v kontexte skutkových
zistení z už vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.:
2MCdo/20/2011 v spojení s rozhodnutím ÚS SR sp. zn.: II. ÚS 289/08 a stanoviska NS ČSSR sp. zn.:
Cpjf 79/72), ktoré akcentuje rozdiel medzi dobrovoľnou dražbou a dražbou konanou v rámci exekúcie,

ktorá predstavuje tzv. „privilegovaný“ spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ďalej však nadviazal
na rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR sp. zn.: 1VObdo/2/2020, z ktorého
je možné nepochybne vyvodiť, že ak pôjde o jeden z taxatívne vymedzených prípadov nadobudnutia
vlastníckeho práva k veci od nevlastníka (v danom prípade nadobudnutie vlastníckeho práva pri
exekučnej dražbe), bude mať na nadobudnutie vlastníckeho práva vplyv dobrá viera nadobúdateľa.

Nie je preto možné konštatovať bez ďalšieho, že akonáhle pôjde o nadobudnutie vlastníctva príklepom
v exekučnej dražbe od nevlastníka, nadobúdateľ veci sa stal automaticky jej vlastníkom. Z tohto dôvodu
NS SR v rozhodnutí sp. zn.: 7Cdo/101/2021 zdôrazňuje v bode 24.1 potrebu splnenia podmienok, ktoré
musí mať súd za preukázané na to, aby mohol prijať záver o tom, že nadobúdateľ sa skutočne stal
vlastníkomveci,hocijunadobudolodnevlastníka,čovosvojejpodstatepredstavujeimanentnýzásahdo

postavenia pôvodného vlastníka, teda osoby ktorá disponuje „silnejším“ právom k predmetu exekúcie.

20. Najvyšší súd SR ďalej v rozhodnutí sp. zn.: 7Cdo/101/2021 pokračoval, že odvolací súd nesprávne
posúdil otázku originárnej povahy ňou nadobudnutého vlastníckeho práva k spornému pozemku
príklepomnadražbeavtejtosúvislostinesprávnehodnotiluplatneniezásady“nemo plusiuris”vprípade

dražby v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, pričom treba mať na zreteli, že išlo o závery
odvolacieho súdu v rozhodnutí č.k. 23Co/191/2019-264 bode 23. odôvodnenia, keď konštatoval, že „sa
nemožnoprikloniťkargumentáciižalobcupoukazujúcejnavlastníctvožalobcunadobudnutévexekučnej
dražbe príklepom zo dňa 21.04.2017 privilegovaným spôsobom, pretože žalobca v roku 2017 nemoholnadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorú žalovaní vlastnia od 01.01.1992. Právny predchodca
žalobcu uvedeným dňom o vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam prišiel.“ Pre posúdenie otázky
nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka príklepom v exekučnej dražbe bolo preto potrebné

skúmať kumulatívne splnenie podmienok popísaných v bode 24.1 citovaného rozhodnutia, pričom
skúmanie týchto podmienok patrí do kompetencie súdu, ktorý je povinný vec opätovne prejednať
a rozhodnúť po tom, ako bolo pôvodné rozhodnutie vo veci samej zrušené a vec bola vrátená na nové
prejednanie a rozhodnutie, teda súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však
nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie akokoľvek zoberal skúmaním týchto podmienok, a to špecificky:

1. dobrá viera nadobúdateľa (s poukazom na námietky pôvodne žalovaných 1 a 2 o tom, že žalobca mal
mať vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda, pod sp.
zn. 11C/356/2014), 2. nadobudnutie nehnuteľnosti v dražbe podľa zákona č. 233/1995 Z. z., zaplatenie
najvyššieho podania a schválenie príklepu udeleného na dražbe (s poukazom na námietky pôvodne
žalovaných, že súd nevykonal nimi navrhnuté dokazovanie spisom OS DS pod sp. zn. 11C/356/2014 a
na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 8/2016).

21. Osobitne odvolací zdôrazňuje aj to, že súd prvej inštancie sa uspokojil s údajom o spôsobe
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu vyplývajúcim z LV č. XXXX, pričom so samotným rozhodnutím
sp. zn. 55Er/1143/2016 sa vôbec neoboznámil (s poukazom na to, že žalovaní namietali aj to, že žalobca
nepredložil dôkaz o nadobudnutí vlastníctva), pričom aj sám v odôvodnení napadnutého rozsudku

(bod 22.) uviedol, že predmetné uznesenie malo byť vydané dňa 23.01.2018, avšak na LV č. XXXX
je uvedený iný dátum, a to 20.07.2017. Tu odvolací súd poukazuje aj na to, že podľa § 70 zákona
o katastri nehnuteľností platí, že údaje katastra uvedené na LV sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. Pôvodne žalovaní 1 a 2 však hodnovernosť údaja o vlastníctve žalobcu spochybňujú, čím
sa súd opomenul zaoberať. Súd prvej inštancie nijako nevysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal pri

skúmaní podmienok nadobudnutia vlastníctva k veci od nevlastníka v exekučnej dražbe, nevysvetlil,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalovaných, ktorí spochybňovali právny
titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom a jeho dobrú vieru ako nadobúdateľa a napokon ani
neuviedol na základe akej právnej normy rozhodol, keď určil, že vlastníkom sporných nehnuteľností je
žalobca (v rozhodnutí absentuje právne posúdenie veci).

22. Pokiaľ ide o napadnutý výrok II., a to uloženie povinnosti žalovaným odstrániť na sporných parcelách
stojacie oplotenie, z pohľadu odvolacieho súdu nebolo možné vôbec preskúmať správnosť záverov
súdu prvej inštancie, lebo sa v rozhodnutí vôbec nenachádzajú. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ
ide o odstránenie stavby súd v konaní skúma a vyhodnocuje podmienky účelnosti odstránenia takejto

stavby, prípadne možnosť usporiadať pomery medzi vlastníkom stavby a pozemku zriadením vecného
bremena (§ 135c OZ). V prípade použitia občianskoprávnej sankcie formou odstránenia stavby na
pozemku na náklady neoprávneného stavebníka podľa § 135c ods. 1 OZ by sa mal súd oprieť o zistenie
zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností
neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená.

23. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym
posúdením veci) k znemožneniu žalovaným 1 a 2 realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov
rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na

to, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne,
nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V
dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa
§ 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom dodáva, že
ide o prvé zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom (§ 390 CSP a contrario).

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu ako aj vzájomnej žalobe
pôvodne žalovaných 1 a 2, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP),
ako aj dovolacieho súdu. Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových tvrdení strán a nimi
navrhnutých dôkazov najmä so zameraním na posúdenie, či žalobca preukázal, že dobromyseľne

nadobudol sporné nehnuteľnosti za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok v exekučnej
dražbe, starostlivo pritom posúdi aj argumenty protistrany, všetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane
listinnýchdôkazov.Výsledkyvykonanéhodokazovaniajenevyhnutnévyhodnotiťvsúladesustanovením
§ 191 ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky. Rozhodnutie je potrebné náležitev súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli
vyčerpávajúco a logicky vysvetlené, nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho a dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového
poriadku).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).