Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Daráková
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3Sa/6/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200117
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200117.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Čičava 141, 093 01 Čičava, proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanéhoč.XXXXXXXXXXXzo06.02.2023,vovecistarobnéhodôchodkuajemupredchádzajúceho
administratívneho konania, takto
r o z h o d o l :
I. Zrušuje rozhodnutiegenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovneč.XXXXXXXXXXXzo06.02.2023
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva vočižalovanémunároknaúplnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou 24.02.2023 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa
žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo 06.02.2023,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj len „SP“) č. XXX XXX XXXX
X z 22.11.2022 o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie mu starobného dôchodku, aby z dôvodu ich
nezákonnosti boli tieto rozhodnutia žalovaného a SP zrušené a vec vrátená na nové konanie a žalobcovi,
aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania,
2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej
tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce
Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodnými technickými
prostriedkami pridelené zákonnej sudkyni správneho súdu.
Administratívne konanie
3. Podľa žalovaným predloženého dávkového spisu, žalobca žiadosťou podanou Sociálnej poisťovni
05.09.2022 žiadal o priznanie mu starobného dôchodku počnúc od 01.06.2022.
4. Sociálna poisťovňa (SP), ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z
22.11.2022 zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku a to s poukazom na § 65
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), ktorýpredpokladá na jeho priznanie kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to, že žiadateľ o starobný
dôchodok bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a súčasne dovŕšil dôchodkový vek. SP svoje
rozhodnutie odôvodnila konštatovaním, že žalobca ku dňu 01.06.2022, od ktorého dátumu žalobca
žiadal o priznanie mu starobného dôchodku, síce dosiahol dôchodkový vek, avšak k tomuto dňu
súčasnežalobcanezískalpotrebnúdobu15rokovdôchodkovéhopoistenia,keďžedôchodkovopoistený
bol celkovo 4 946 dní, t.j. 13 rokov a 201 dní (presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom
liste dôchodkového poistenia), preto žalobcovi nárok na starobný dôchodok pre absenciu jednej z
uvedených dvoch podmienok nevznikol. SP vo svojom rozhodnutí tiež uviedla, že podľa potvrdenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-44311-8/2022-VZ z 12.10.2022 bol žalobcovi
od 01.07.2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2022 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov, a pre vznik nároku na tento výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi
zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02.04.1979 do 27.03.1981 v III. pracovnej kategórii,
ako aj doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 01.01.1982 do 30.06.2010
v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom k uvedenému SP konštatovala, že zosúladila svoju aplikačnú prax
s názorom Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého, pri určení nároku a výšky starobného dôchodku
je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového
dôchodku iba u poistencov, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok zohľadnením doby služby v I.
alebo II. kategórii funkcií, takže týmto poistencom je pri určení výšky starobného dôchodku potrebné
do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a až po
takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov SR pod č.
416/1991 Zb.. Záverom SP uzavrela, že keďže žalobca ako poberateľ výsluhových dávok nezískal
dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie
dôchodkového veku, nie je možné v jeho prípade na účely určenia sumy starobného dôchodku hodnotiť
dobu služby ani hrubé zárobky v nej dosiahnuté, t.j. keďže žalobca získal obdobie výkonu služby
v Hasičskom a záchrannom zbore v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné
toto obdobie považovať za obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok.
Inými slovami, žalobca nesplnil podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia na vznik
nároku na starobný dôchodok, pretože počas trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom
zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií.
5. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP odôvodnil svojim nesúhlasom s právnym posúdením
jeho veci, poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a to v rozhodnutiach sp.
zn. 9 So/137/2016 z 30.05.2018; sp. zn. 10 So/59/2014 z 15.04.2015, podľa ktorého doby, ktoré boli
zhodnotené na účely príspevku za službu je potrebné započítať do doby dôchodkového poistenia bez
ohľadu na to, v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená; alebo sp. zn. 9 So/214/2008
z 28.10.2009. Žalobca mal za to, že splnil všetky zákonné podmienky na priznanie mu starobného
dôchodku.
6. Žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 06.02.2023 odvolanie žalobcu
proti rozhodnutiu SP zamietol a toto rozhodnutie SP potvrdil, dôvodiac poukazom na § 60 ods. 2 a § 255
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., odkazujúce na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z., podľa
ktorého ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je
možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení, a preto ani žalobcovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého
mubolazhodnotenáceládobaslužobnéhopomeruvHasičskomazáchrannomzbore,vrátanevojenskej
služby, nie je možné v súlade s označenými ustanoveniami zhodnotiť obdobie trvania služobného
pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku. Vo vzťahu
k žalobcom zmieneným rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, žalovaný podotkol, že rozhodnutie sp. zn.
7So/8/2011 z 15.08.2012 sa týka skutkovo odlišnej veci, a teda sa na žalobcu nevzťahuje a ostatné
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nie je možné taktiež aplikovať, pretože zamestnanie hasiča, ktoré
žalobca vykonával, nebolo zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, t.j. žalobca
nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a ani dobu služby vo zvýhodnenej
kategórii funkcií, keďže podľa evidenčného materiálu bola doba služby hasiča zaradená do III. pracovnej
kategórie.
Rozhodnutia žalovaného bolo žalobcovi doručené 11.02.2023.
Konanie pred správnym súdom7. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného (generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne) č. XXX XXX XXXX X zo 06.02.2023, argumentačne odôvodnil tvrdením, že toto rozhodnutie
je založené na nesprávne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom názore a je v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a to s poukazom na absolútne identické,
ako aj v odvolacom konaní pred žalovaným, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vedené pod sp. zn. 9
So/137/2016 z 30.05.2018; sp. zn. 10 So/59/2014 z 15.04.2015 a sp. zn. 9 So/214/2008 z 28.10.2009.
Podľa žalobcu na úrovni vyššej súdnej autority je ustálená rozhodovacia prax, podľa ktorej žalobca splnil
všetky podmienky pre priznanie mu starobného dôchodku, pretože dosiahol riadny dôchodkový vek a bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, konkrétne 43 rokov a 200 dní, pričom z toho mu doba 30 rokov
za službu v Hasičskom a záchrannom zboru bola započítaná pre výsluhový dôchodok. Namietol, že
zaradenie poistenca do I. či II. pracovnej kategórie je relevantné iba z pohľadu nároku na skorší odchod
do dôchodku, t.j. bez ohľadu na skutočnosť, že vek rozhodujúci pre vznik nároku na starobný dôchodok
vovšeobecnomsystémepoisteniapoistenecdosiaholažneskôr.Žalobcavšakozníženiedôchodkového
veku nežiadal, pretože dovŕšil riadny dôchodkový vek. Je nesprávny právny názor žalovaného založený
na závere, že pre priznanie starobného dôchodku nie je možné zohľadňovať dobu trvania služobného
pomeruzaradenúvIII.pracovnejkategórii,atentonázorjevpriamomrozporesustálenourozhodovacou
praxou súdov. Podľa žalobcu SP mala správne postupovať tak, že pri rozhodovaní o vzniku nároku na
starobný dôchodok mala najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila vtedy,
ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme poistenia a následne vypočítať teoretickú
výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať
ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia. Uviedol, že zákon o
sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 a § 255. Žalobca záverom poukázal, že
nerešpektovaním ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ktorá rozhodovacia prax musí byť žalovanému
známou z dôvodu jeho účastníctva v množstve súdnych konaní, žalovaný zasiahol do práv žalobcu,
pretože takýto postup je v rozpore s jeho legitímnymi očakávaniami a teda negatívne zasahuje do
princípu právnej istoty.
Žalobca súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu zotrval na svojich dôvodoch uvedených už
v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktoré považuje za správne a zákonné s dodatkom, že žalobcovi bol
priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona, na nárok ktorého bola zhodnotená celá doba
jeho služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, vrátane základnej vojenskej služby, a v
súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je možné zhodnotiť žalobcovi
obdobie trvania služobného pomeru hasiča ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia
sumy starobného dôchodku, pretože táto profesionálna služba nebola zaradená do zvýhodnenej I. a II.
kategórie funkcií. Žalovaný v prípade žalobcu teda postupoval tak, ako u poistencov, ktorí nezískali dobu
zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií.
Žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania.
9. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, s poukazom, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe iba zopakoval argumenty už uvedené
v napadnutom rozhodnutí, preto žalobca zotrval na svojich už prednesených tvrdeniach.
10. Žalovaný, ktorému bolo stanovisko žalobcu doručené na vyjadrenie 03.08.2023, už svoje vyjadrenie
(duplika) k stanovisku (replika) žalobcu, nezaujal.
11. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konala vo veci od 01.06.2023 zákonná sudkyňa správneho súdu.
12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
13. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“
14. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny
súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“
15. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy
verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením
o opravnom prostriedku.“
16. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 31.01.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §
107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Právne východiská pre rozhodnutie
17. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v
konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“
18. Podľa § 135 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.“
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“
20. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcom o starobný
dôchodok 05.09.2022 (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Tento zákon upravuje sociálne
zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí (c) výsluhové zabezpečenie.“
21.Podľa§1ods.2zákonač.328/2002Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomčase„Podpojmompolicajtsa
na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“
22. Podľa § 30 psím. d) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Z výsluhového
zabezpečenia sa poskytuje (d) výsluhový dôchodok.“
23.Podľa§1ods.3zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalejlen„zákonosociálnompoistení“)
v znení účinnom v rozhodnom čase „Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy
(ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len
„profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon
neustanovuje inak.“
24. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie
dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie
policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“
25. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“26. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a
vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak
a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“
27. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.“
28. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (č. 128) „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“
Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom
29. V danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k posúdeniu jeho
nároku na priznanie mu starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu žalovaným
tvrdeného nesplnenia zákonnej podmienky žalobcom podľa cit. § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
a to nezískaním potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu, žalovaný
do rozhodnej doby dôchodkového poistenia nesprávne nezohľadnil žalobcovi aj dobu jeho služobného
pomeruhasiča.Avšakpodľažalovaného,dobaslužbydosiahnutážalobcomvslužobnompomerehasiča
mu už bola započítaná na dosiahnutie nároku na výsluhový dôchodok a v súlade s § 255 ods. 5 a § 60
ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je možné zhodnotiť žalobcovi toto obdobie trvania služobného
pomeru hasiča aj do obdobia dôchodkového poistenia na účely starobného dôchodku, pretože táto
profesionálna služba nebola zaradená do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií.
30. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade podotýka, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa
sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný
systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu
ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme (v civilnom zamestnaní).
31. V intenciách uvedeného aj v prípade žalobcu mu bolo obdobie služobného pomeru hasiča
zhodnotené iba v osobitnom systéme poistenia pre výšku výsluhového dôchodku, čo vyplýva z
potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-44311-8/2022-VZ z 12.10.2022,
podľa ktorého bol žalobcovi od 01.07.2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2022 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a pre vznik nároku na tento výsluhový dôchodok a jeho
výšku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02.04.1979 do 27.03.1981 v III.
pracovnej kategórii, ako aj doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 01.01.1982
do 30.06.2010 v III. pracovnej kategórii
32. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012
(R 83/2013) cit. „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o
sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a §
255 zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia
dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie
však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia
zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako byvznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len
vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol
dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú
z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený
výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a
vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o
sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne
invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že za túto
dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok
poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“
33. Zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre
posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, mala
SP a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia
získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového
poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby
dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme a to bez ohľadu na zaradenie služby
v tej ktorej pracovnej kategórii. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa čl. 33 ods. 2
Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu zodpovedajúcu obdobiu
dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku
na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie
celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového
zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu.
34. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi dňom 01.07.2010 vznikol podľa §
30 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok,
ktorého výška bola určená s prihliadnutím len na dobu jeho služby ako hasiča (§ 39 zákona č.
328/2002 Z. z.), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania, takže pre výšku dôchodku z osobitného
systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv.
„civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení „akýkoľvek“ výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až
dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z
§ 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak poistenec
vykonávalprofesionálnuslužbuvrozsahuzakladajúcomnároknavýsluhovýdôchodok,dobajehoslužby
by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nemala
hodnotiť, avšak podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí
celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov
za tzv. „zvyškové doby“ zákonom č. 328/2002 Z. z., nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v
danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom
systéme nebolo zhodnotené pre „výšku“ dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť
zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
35. Uvedený výklad je konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je podporený ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 7So/19/2016 zo 04.07.2017;
sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016 alebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci
rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia „o nároku“ (nie výške, pozn.) žalobcu na starobný dôchodok podľa
zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, tak toto jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované
jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré
zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak,ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového
poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
36. V intenciách uvedeného je podľa správneho súdu neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych
predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá
minimálne 15 rokov) by nemala byť žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. A v tomto smere nie je na mieste ani
odkaz žalovaného na § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, že nároky poistencov zo zaradenia
služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií), musia byť zachované, keďže nie sú
zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, nevylučuje podľa názoru správneho súdu záver, že u všetkých
výsluhových dôchodcov, a to bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej
kategórie funkcií dochádza k ukráteniu na ich práve, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na
dôchodkovom poistení.
37. Správny súd považuje za nesprávne aj tvrdenie žalovaného, že žalobcom citované rozsudky
Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená
do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto osôb je výraznejší, preto
NajvyššísúdSRprioritnezdôraznil,ženárokypoistencovzozaradeniaslužbydozvýhodnenejpracovnej
kategórie musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje
záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená
do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti
na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch.
38. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovaného na
§ 274 zákona o sociálnom poistení) s nárokom na zníženie dôchodkového veku zo započítateľných
období dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom
poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v
rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategória), nemá žiadnu súvislosť
so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovaného v správnou žalobou
napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nemožno vo všeobecnom systéme hodnotiť
dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v
žiadnom zákonnom ustanovení, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci.
39. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa § 65 a § 46
zákona o sociálnom poistení, mu mali SP a žalovaný hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t.j.
obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom systéme a z takto zistenej doby
dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku jeho starobného dôchodku.
40. V uvedených súvislostiach správny súd argumentačne podporne poukazuje napr. na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 18 Sas/6/2023 zo 17.12.2024 v rámci odôvodnenia ktorého
je zmienený aj s danou právnou otázkou súvisiaci názor Najvyššieho súdu SR a podľa ktorého cit. «V
konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek a ani
to, že žalobca je od 01.05.2016 poberateľom výsluhového dôchodku. Spornou bola otázka započítania
doby 31 rokov a 77 dní, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového
poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobcovi nebola zo strany
žalovanej pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba základnej
vojenskej služby od 01.10.1980 do 08.10.1982 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu služby hasiča
od 01.03.1987 do 31.12.1999 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu služby hasiča od 01.01.2000do
31.12.2003 v III. pracovnej kategórii a doba výkonu služby hasiča od 01.01.2004 do 30.04.2016bez
kategórie. Doba v rozsahu 31 rokov a 77 dní nebola hodnotená pre účely nároku na starobný dôchodok.
Žalovaná zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 5 150 dní, t. j. 14 rokova 40 dní,
získaných vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal, že rozhodnutia
orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní o žiadosti
žalobcu o priznanie starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť
všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a starobný
dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre výšku
výsluhového dôchodku. (...)Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
na str. 3 a zopakovaná i na nariadenom pojednávaní, že žalobca v období trvania služobného pomeru
v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, je irelevantná,
pretože výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej
kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 Zákona
o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má
vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je
výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Žalobca v
podanej replike zo dňa 09.12.2023 zdôraznil, že sa vo svojej žiadosti o priznanie starobného dôchodku
nedomáhal jeho priznania z titulu tzv. „kategórie funkcií“, ale preto, že splnil dobu dôchodkového
poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení a dovŕšil fyzický dôchodkový vek, pričom z obsahu
administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku orgánu
verejnej správy prvého stupňa až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov a 10 mesiacov.
Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (SP) nesprávne založil
svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v
rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo
všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ
získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná
len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v
rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.1
zák. č. 461/2003 Z. z.. (...)
Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku
viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu
služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným
obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona
o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Pokiaľ žalobca poukazoval i na diskrimináciu starobných dôchodcov z radov bývalých profesionálnych
hasičov, správny súd uvádza, že predmetná argumentácia je dôvodná, nakoľko nesprávnou aplikáciou
Zákonaosociálnompoistenídochádzakzhoršovaniudôchodkovéhopostaveniatýchpoistencov,ktorým
v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne
výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr. v zahraničných systémoch
sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o spôsobe výpočtu ich
dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v
ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.»
41. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu vychádzal z obdobia
jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. vylúčil obdobie dôchodkového
poistenia,ktoréžalobcazískalvosobitnomsystémesociálnehozabezpečeniapodľazákonač.328/2002
Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti,
správny súd podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP v ich znení účinnom do
30.06.2023, zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
42. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobcu na priznanie mu nároku na starobný
dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového
poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona
o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového
poistenia.43. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“
44. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“
45. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní
plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho
úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným
Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej
istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.