Rozsudok – Dedičské právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Linetová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoDedičské právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-45C/84/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206270
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1321206270.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v spore žalobcu: JUDr. G. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, U., zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná ul. 27,
Prešov, proti žalovanej: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, U., o určenie, že dôvody vydedenia
nie sú dané a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobcu, poručiteľom Ing. J. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XXXX/X U., uvedené v Listine o vydedení zo dňa 06.12.2000
spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Polakovičovej, so sídlom Bratislava, Kubačova 21, formou
notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, nie sú dané.

II. Súd žalobu o určenie, že žalobca je dedičom zo zákona po poručiteľovi Ing. J. F., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XXXX/X U., zamieta.

III. Súd žalobu o určenie neplatnosti závetu spísaného formou notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/
XXXX, Nz XXX/XXXX zo dňa 06.12.2000 notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou so sídlom Bratislava,
Kubačova 21, zamieta.

IV. Stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2021 sa žalobca domáhal určenia, že
-JUDr.G.F.,nar.XX.XX.XXXXjeneopomenuteľnýmdedičompoporučiteľoviZ..J.F.,nar.XX.XX.XXXX,
zomrelom dňa XX.XX.XXXX,
- neexistujú dôvody vydedenia žalobcu JUDr. G. F., nar. XX.XX.XXXX jeho otcom poručiteľom Ing.
J. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení zo dňa 06.12.2000,
napísanej formou Notárskej zápisnice JUDr. Jarmilou Polakovičovou, notárkou v Bratislave pod sp.zn.

Q Q..

2. Žalobca dňa 14.02.2023 podal návrh na rozšírenie žaloby, ktorým a domáhal určenia, že závet
spísaný formou notárskej zápisnice sp.zn. N XXX/XXXX, NZ XXX/XXXX zo dňa 06.12.2000 notárkou
JUDr. Jarmilou Polakovičovou so sídlom Bratislava, Kubačova 21, je neplatný. O prípustnosti zmeny
žaloby súd rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 14.05.2024, ktorým pripustil navrhovanú zmenu
žaloby v zmysle § 142 ods. 1 CSP.

3. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že sa od notárky JUDr. Miriam Hrotekovej dozvedel o úmrtí otca Ing. J.
F. zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Žalobca je dedičom po poručiteľovi v prvej dedičskej skupine. Poručiteľ
vydedil žalobcu listinou o vydedení sp.zn. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX dňa 06.12.200 spísanounotárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou. Poručiteľ odkázal celý svoj majetok žalovanej závetom sp.zn. N
XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX spísaným notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou. Žalobca namietal dôvody
uvedené v listine o vydedení dňa 06.12.2000, ktoré považoval za nepravdivé. Poručiteľ sa odsťahoval

zo spoločnej domácnosti v roku 1977, keď mal žalobca štyri roky. Žalobca nemohol túto skutočnosť
ovplyvniť,vyrastalbezprítomnostisvojhootca. Poručiteľniekedynavštívilmatkužalobcuasvojhosynav
bytenaY.ul.vU., nezaujímaloštudijnévýsledkysyna,nepomáhalmuanisučením,neskôrnastaliveľké
rozpory ohľadne študijných výsledkov žalobcu, ktoré vyústili až fyzickým napadnutím matky žalobcu. Po
dobu celého detstva sa žalobca videl s poručiteľom iba pri návštevách poručiteľa u matky žalobcu. Od

roku 1977 poručiteľ neprispieval na spoločnú domácnosť, nepodieľal sa na výžive žalobcu, neposielal
mu ani žiadne darčeky k narodeninám ani k Vianociam, neprejavoval žiadny záujem o svojho syna. Keď
žalobca začal navštevovať Gymnázium na ul. L. Sáru v U., sám inicioval stretnutia s poručiteľom, hlavne
často chodil za ním do zamestnania, mal záujem poznať svojho otca, telefonoval mu, chodil s ním na
obed do reštaurácie a neskôr ho navštívil doma na Q. ulici v N.. Žalobca poukázal na čestné prehlásenie
poručiteľa zo dňa 07.07.1994 v ktorom uviedol, že so svojou manželkou Ing. J. F. bytom Y. 3, U. nežije v

spoločnej domácnosti, neprispieva na domácnosť manželky. Spolu s manželkou od roku 1977 nevytvára
spoločný majetok manželov. Manželstvo rodičov žalobcu bolo rozvedené rozsudkom Obvodného súdu
U. 1 č.k. 8C/108/95-36 zo dňa 26.02.1996, v ktorom svedkovia J. J., Ing. A. X. a Ing. Y. T. uviedli, že
Ing. J. F. poznajú ako spolupracovníka, ktorý žije sám a keby ho občas nenavštívil syn, nevedeli by, že
je ženatý. Žalobca mal za to, že pokiaľ sa medzi ním a poručiteľom nevytvoril štandardný vzťah otca

a syna nestalo sa to z dôvodu správania sa syna k otcovi, pretože žalobca v žiadnom prípade svojim
správaním neporušil zásadu dobrých mravov.

4. Poručiteľ dňa 06.12.2000 spísal závet a listinu o vydedení, v ktorom žalovanej J. J. odkázal celý svoj
majetok. Žalobcu vydedil z dôvodu, „že syn absolútne neprejavuje o mňa ako otca záujem, minimálne

posledných šesť rokov, hlavne od doby kedy som mu odmietol dávať finančné prostriedky. Jeho záujem
o mňa predtým bol väčšinou len z dôvodu žiadostí o finančné prostriedky“. Pokiaľ by mal poručiteľ
skutočný úmysel žalobcu vydediť, nedaroval by mu v roku 2005 pozemok v U.. Žalobca urobil všetko
preto, aby mohol mať osobný kontakt so svojim otcom, ktorý aj nadviazal, ale žiaľ pod vplyvom žalovanej
sa vzájomné vzťahy časom prerušili. Žalobca nemal inú reálnu možnosť o nadviazanie vzťahu s

poručiteľom hlavne z dôvodu, že sám poručiteľ nejavil záujem o žalobcu ako dieťa a udržiavať s ním
normálny príbuzenský vzťah. Voči poručiteľovi sa žalobca nijak neprevinil, a už vôbec nie tak, aby jeho
správanie napĺňalo zákonné dôvody vydedenia.

5. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Upovedomenie o dedičskom

práve JUDr. Miriam Hrotekovou zo dňa 16.08.2021, Závet spísaný formou Notárskej zápisnice sp.zn.
N XXX/XXX, Nz XXX/XXXX zo dňa 06.12.2000, Listina o vydedení spísaná formou Notárskej zápisnice
sp.zn. N XXX/XXX, Nz XXX/XXXX zo dňa 06.12.2000, Darovacia zmluva zo dňa 25.01.2005, Čestné
vyhlásenie zo dňa 07.07.1994, Rozsudok Obvodného súdu U. I sp.zn. 8C/108/95 zo dňa 26.02.1996.

6. Žalovaná považovala žalobu za nedôvodnú, ktorú navrhla v celom rozsahu zamietnuť. S poručiteľom
žila od roku 1989, nemala však vedomosť o tom, že poručiteľ bol v tomto období ženatý, žalovanej to
nepovedala ani sestra poručiteľa. Kolegovia považovali žalovanú za priateľku poručiteľa, chodili spolu
na lyžovačky, turistiku. Kvôli poručiteľovi v roku 2005 žalovaná zrušila živnosť, poskytovala mu osobnú
starostlivosť, poručiteľ si to nesmierne vážil, lebo žalovaná mala pred dôchodkom, čo sa prejavilo aj

na výške jej dôchodku. Žalovaná dávala do domácnosti celú výplatu, napr. na opravu auta Dacie dala
sumu 36.000 Sk. Žili spolu šťastných asi 32 rokov a to v starobe aj v chorobe. Len poručiteľ vedel,
prečo napísal závet a listinu o vydedení, žalovaná nemala o tom vedomosť, nikdy sa o tom nerozprávali.
Poručiteľ si potrpel na výnimočné veci a prekvapenia, mal zmysel pre humor a dňa 06.12.2000 mala
žalovaná narodeniny a bolo Mikuláša. Poručiteľ chcel, aby žalobca študoval na vysokej škole, dával mu

800 Sk mesačne, pričom žalobca neštudoval ani nepracoval a poručiteľ mu chcel pomôcť, a keď žalobca
konečne študoval poručiteľovi to neoznámil, ani ho nepozval na promóciu. Vzájomné vzťahy sa medzi
žalobcom a poručiteľom prerušili, sám žalobca to ukončil, keď mu poručiteľ povedal asi v apríli 1995,
že mu nedá peniaze a rozvádza sa s jeho matkou. Žalobca mu vtedy povedal, že sa viac nepoznajú a
v živote ho nechce vidieť, čo aj dodržal, od toho času o poručiteľa neprejavoval záujem.

7. Pokiaľ išlo o darovaciu zmluvu zo dňa 25.01.2005 jednalo sa o vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, bývalá manželka poručiteľa navrhla, aby obaja
rodičia darovali pozemok jedinému synovi, poručiteľ s tým súhlasil. Žalobca ako obdarovaný sanezúčastnil pri podpísaní darovacej zmluvy, neprišiel sa osobne ani poďakovať poručiteľovi. Ako
potomok neprejavoval o poručiteľa záujem, spolu sa nerozprávali ani telefonicky, čo trvalo asi 26 rokov
a žalobca nevidel poručiteľa do smrti.

8. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaná predložila listinné dôkazy: Návrh na rozvod
manželstva zo dňa 05.05.1995, Vyjadrenie k stanovisku odporkyne zo dňa 18.10.1995, Uznesenie
Okresného súdu U. III sp.zn. 45C/84/2021 zo dňa 08.12.2022, Čestné prehlásenie Ing. J. F. zo dňa
04.07.1994, Čestné vyhlásenie J. J. zo dňa 11.12.1995, Prepis záhrady na syna zo dňa 09.09.2004,

Odpoveď Ing. J. F. zo dňa 03.01.2005.

9. Žalobca v replike namietal tvrdenia žalovanej, ktoré považoval za nepravdivé, skresľujúce a účelové.
Z listiny o vydedení vyplýva, že bola napísaná formou notárskej zápisnice dňa 06.12.2000, v ktorej je
uvedené, že syn neprejavoval o poručiteľa záujem minimálne posledných 6 rokov. Narušenie vzťahov
malo existovať od roku 1994, čo nezodpovedá objektívnej pravde. Žalobca v roku 1992 ukončil štúdium

na Gymnáziu Ladislava Sáru v U., v októbri 1992 bol študentom na Stavebnej fakulte STU v U., ktorú
neukončil. V ďalších rokoch sa uchádzal o štúdium na Právnickej fakulte UK v U. a v období rokov
2007 - 2012 úspešne ukončil vysokoškolské štúdium na Paneurópskej vysokej škole práva. Počas
štúdia na základnej škole, gymnáziu a vysokoškolského štúdia bol žalobca s poručiteľom v riadnom
kontakte, navštevoval poručiteľa, boli v telefonickom kontakte, otec mu pravidelne poskytoval finančné

prostriedky na štúdium. Aj po rozvode manželstva nedošlo k žiadnemu rozvratu v rodine, o čom svedčí
dohoda rodičov o vyporiadaní BSM a uzavretie darovacej zmluvy dňa 25.01.2005, na základe ktorej
poručiteľ daroval žalobcovi nehnuteľnosť, pozemok nachádzajúci sa v k.ú. Dúbravka v hodnote asi
245.000 Sk. Žalovaná po nadviazaní známosti s poručiteľom a počas spolužitia s ním, svojim správaním
zasahovala do ich rodinného života, ovplyvňovala správanie otca vo všetkých smeroch, len aby rozbila

rodinu, vypisovala rôzne anonymy. Znepríjemnila život matke žalobcu, v oblasti osobného, pracovného
a spoločenského života. V dôsledku anonymných udaní matka spolu so žalobcom bola nútená sa
odsťahovať do Čiech a následne do Rakúska, kde matka žije doposiaľ. Žalobca považoval listinu o
vydedení z dôvodu neexistencie dôvodov uvedených v listine o vydedení za neplatnú. Závet napísaný
formou notárskej zápisnice považoval žalobca za neplatný právny úkon pre neurčitosti podľa § 37

Občianskeho zákonníka, nakoľko majetok poručiteľa nebol v závete špecifikovaný, naviac spísanie
závetu ako aj listiny o vydedení, tým istým notárom a v jeden deň došlo iba z dôvodu tiesne poručiteľa
a nátlaku závetného dediča.

10. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Žiadosť o zmenu

krstného mena zo dňa 28.12.2001, Potvrdenie zo STU v U. zo dňa 02.09.1992 o návšteve štúdia,
Darovacia zmluva zo dňa 25.01.2005, Diplom z Paneurópskej vysokej školy, Fakulta práva zo dňa
31.08.2012. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov Ing. J. F., Z. F., Ing. N. F..

11. Žalovaná v duplike uviedla, že žalobca študoval na gymnáziu päť rokov, ktoré ukončil v roku 1992.

Následne nastúpil na vysokoškolskú štúdium STU v U. bez prijímacieho pohovoru, kde bol asi dva
mesiace, ale stále chodil k otcovi doobeda pre peniaze, následne si overili v škole, že žalobca už
dávno školu nenavštevuje. Skutočnosť, že žalobca navštevoval Paneurópsku vysokú školu, Fakultu
práva v období rokov 2007 - 2012 poručiteľ nevedel, na štúdium mu neprispieval. Žalobca predložil
len fotokópiu diplomu o získaní akademického titulu magister, ale nepredložil žiadny dôkaz o získaní

titulu „JUDr“, poručiteľa nepozval ani na promóciu. Naposledy bol žalobca u poručiteľa asi v apríli 1995.
Žalobca nemôže súdiť žalovanú, keď sa osobne v živote nestretli, jeho matku videla žalovaná len pri
rozvode. Žalovaná nezasahovala do ich rodinného života, ani nerozbila rodinu, ktorá aj tak už bola
rozbitá, kde chýba láska, cit, úcta, dôvera, pokoj a radosť tam sa nedá ani po dlhých rokoch vybudovať
vzťah. Žalovaná navrhla, aby žalobca predložil anonymné listy a vyjadril sa podrobnejšie k anonymným

listom, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení, prečo bola nútená matka žalobcu odísť do Čiech a následne
do Rakúska. Po rozvode manželstva sa rodičia žalobcu nestretávali, dňa 25.01.2005 sa stretli pri
podpísaní darovacej zmluvy, žalobca ako obdarovaný podpísal darovaciu zmluvu dodatočne. Žalovaná
považovalazávetzaplatnýprávnyúkon,vktorombolouvedené,žeporučiteľzanechávavšetokmajetok,
ktorý bude vlastniť v čase smrti a to J. J., to bola vôľa poručiteľa. Dôvody vydedenia boli dané, nakoľko

žalobca sa nestretával s poručiteľom asi 26 rokov ani ho nenavštevoval.12. Súd vykonal vo veci dokazovanie na návrh strán sporu výsluchom žalobcu, žalovanej, výsluchom
svedkov Ing. J. F., Z.a F.a, Ing. N.a F., oboznámil sa s listinnými dôkazmi strán sporu uvedenými pod
odsekom 5., 8., 10., rozsudku a zistil nasledovný skutkový stav.

13.Zvýsluchužalobcusúdzistil,žejejedinýmsynomporučiteľaIng.J.F..Bývalivspoločnejdomácnosti,
vzťah s otcom od narodenia mal dobrý, otec sa podieľal na chode domácnosti, učil sa zo žalobcom.
Po ukončení základnej školy na R. ulici č.3, v U., žalobca navštevoval Gymnázium na ul. Ladislava
Sáru v U.. Keď bol žalobca v 3. ročníku na gymnáziu, so spolužiakom F. X. začal počas víkendov robiť

diskotéky v Kamel klube Karlova Ves a z dôvodu marketingu sa prezýval ako DJ G. a kamarát DJ F.,
následne sa táto prezývka udomácnila ako G., preto si žalobca zmenil krstné meno. Otec bol stavebný
inžinier a po roku 1989 veľmi často chodil na dlhé služobné cesty, nevenoval sa už tak žalobcovi,
keďže práca bola pre neho prioritná. Po ukončení maturitnej skúšky v roku 1992 sa žalobca s mamou
presťahovali do 3. izbového bytu na F. ulicu č. XX, v U. a otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti
do svojho bytu na Q. ulicu č.X v N.. Vzťah žalobcu s otcom bol naďalej dobrý, otec často chodil za

žalobcom na F. ulicu, žalobca sa s otcom stretával v práci, v reštaurácii, rozprávali sa o živote. V roku
1993 žalobca spoznal žalovanú pani J., ktorá u poručiteľa pracovala ako sekretárka. V tomto období
sa žalobca s otcom pravidelne stretával, otec sa ho pýtal ako sa mu darí, ako sa má mama, lebo otec
v roku 1994 podal návrh na rozvod manželstva. Žalobca povedal otcovi na osobných stretnutiach aj
niektoré súkromné veci a o niekoľko týždňov bol predvolaný na políciu ohľadne podania vysvetlenia,

nakoľko obdržali anonymné listy, k čomu sa mal vyjadrovať a taktiež bola predvolaná na políciu aj matka,
nebolo však vznesené žiadne trestné oznámenie voči matke ani žalobcovi. Na zákale týchto skutočností
žalobca navštívil otca v práci, išli spolu na obed do neďalekej reštaurácie, kde mu otec osobne povedal,
že voči nemu a matke by v živote takýmto nehanebným spôsobom nepostupoval. Žalobca ďalej uviedol,
že v roku 1993 študoval na vysokej škole, Stavebnej fakulte STU v U., štúdium nedokončil, na čo mal

ostrú výmenu názorov s otcom ohľadne ďalšej budúcnosti, kedy mu žalobca povedal, že má veľmi
blízky vzťah k humanitným vedám a chcel študovať na Právnickej fakulte. V období rokov 1995 - 2007
žalobca podnikal ako živnostník. V roku 2002 si založil spoločnosť Imperium Group s.r.o., so sídlom v
U., predmetom podnikateľskej činnosti bol predaj a prenájom nehnuteľností, čo mu otec schvaľoval,
že sa stará o seba, a pomáhal mu aj finančne. V roku 2007 žalobca študoval na Právnickej fakulte v

Brne, kedy mal 2X rokov, štúdium absolvoval externou formou popri podnikaní, štúdium si platil sám,
ale pomáhal mu otec aj matka finančne. Žalobca od roku 2010 býval v podnájme v Brne a mama sa
presťahovala do Viedne. Počas tohto štúdia mal telefonický aj osobný kontakt s otcom, štúdium ukončil
v roku 2012. Promócie ako slávnostný akt sa neuskutočnil, bol mu odovzdaný diplom.

14.Vlistineovydedenídňa6.12.2000je uvedené,že vobdobíminimálnešiestichrokovsynneprejavuje
o otca záujem. Žalobca k týmto skutočnostiam uviedol, že od roku 1994 do roku 2000 bol vzťah
poručiteľa a žalobcu dobrý, otec navštevoval syna na F. ulici, stretávali sa v blízkosti jeho práce, alebo
na tenisových kurtoch. V roku 1994 otec podal návrh na rozvod manželstva a manželstvo rodičov, ktoré
bolo asi za rok rozvedené. Po rozvode manželstva sa otec zmenil, od toho času sa stretávali tajne,

osobne hovoril žalobcovi, aby za ním domov nejazdil, keďže už mal vlastné auto, aby doma nemal
zbytočné peklo zo strany priateľky ( žalovanej). Žalobca sa s otcom stretával aj po rozvode manželstva,
akceptoval jeho novú priateľku s ktorou žil v spoločnej domácnosti. V roku 2005 bol otec u nich doma na
návšteve, mama sa s otcom bez akýchkoľvek problémov dohodli na tom, že synovi ( žalobcovi) darujú
pozemok, záhradu v Karlovej Vsi, aby mohol žalobca finančné prostriedky z predaja nehnuteľností

použiť v podnikaní. Po skončení vysokej školy žalobca podnikal v Českej republike, v Londýne, bol
členom predstavenstva investičnej spoločnosti v oblasti nehnuteľností, bol pracovne vyťažený, keď mu
vyšiel čas prišiel do Bratislavy. S otcom bol v telefonickom kontakte, dohodli si stretnutie v reštaurácii.
Neskôrmuotecpovedal,abystretnutiadomavôbecnespomínal,keďže vedel, že chodilnanávštevydo
Bratislavy, na Palisády k jeho najlepšiemu priateľovi Ing. Z. F.. Žalobca sa pánom F. rozprával, ktorý mu

povedal, že žalovaná mu bránila v kontakte s otcom na jeho trvalej adrese, dokonca mu ani neoznámila,
že budú mať stretnutie po 50 rokoch zo strednej školy. Žalobca mal za to, že vzťahy sa menia, aj ľudia,
s otcom sa potom stretávali už veľmi málo aj z toho dôvodu, že žalobca bol pracovne zaneprázdnený.

15. Žalobca sa o úmrtí otca dozvedel od tety M., ktorá volala mame do Viedne. Následne bol žalobca

na návšteve s mamou u rodiny F., ktorým túto skutočnosť oznámili, na čo ostali veľmi prekvapení, že
Z. ako najlepší priateľ otca o tom vôbec nevedel. Žalobcovi bol doporučený list od JUDr. F., notárky v
ktorom bola doručená Listina o vydedení a závet poručiteľa z roku 2000. Následne po tejto informácii
bola mama hospitalizovaná s podozrením na infarkt. Žalobca po období COVIDU - 19, bol osobne vkrematóriu v Mlynskej doline, kde majú rodinnú hrobku a zamestnanec krematória mu povedal, že otec
niejepochovanývrodinnejhrobke. Žalobcamalzato,žeotecbolspopolnenýaurnumápravdepodobne
žalovaná.

16. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že závet a listinu o vydedení považuje za platný právny úkon, ktorý
bol napísaný formou notárskej zápisnice JUDr. Polakovičovou. Žalovaná sa poručiteľom nerozprávala o
vzťahu k jeho synovi, poručiteľ mal pochybnosti celý život, či žalobca je jeho syn. Žalobca svojmu otcovi
za života nepovedal ani sa nepochválil, že chodí na vysokú školu, poručiteľ dával peniaze žalobcovi

pokiaľ za ním chodil. Vzťah medzi poručiteľom a žalobcom však nebol žiadny, spolu sa nestretávali
asi 26 rokov. Žalovaná uzatvorila manželstvo s Ing. J. F., ktoré trvalo viac ako jeden rok, manželstvo
bolo rozvedené v roku 1999, aby žalovaná neprišla o byt. Poručiteľ povedal žalovanej, že syn o neho
nemá záujem a tým vlastne potvrdil, že nie je jeho syn. Tvrdenie žalobcu, že zakázala poručiteľovi
stretávať sa s Ing. F. jeho najlepším kamarátom nie je pravda. Podľa názoru žalovanej to nebol najlepší
kamarátporučiteľa,pretožekeďzačalažiťsporučiteľom odr.19X9takoni kamarátineboli,bolikamaráti

len na škole. Rodina F. nemá rodinnú hrobku, majú obyčajný hrob čo zabezpečila svokra, keď zomrel
svokor, poručiteľ preto nie je pochovaný v tomto hrobe. Poručiteľ zomrel počas Covidu- 19 a nechcel,
aby žalovaná oznámila žalobcovi, že zomrel.

17. Z výsluchu svedkyne J. F. súd zistil, že s manželom Ing. J. F. žila v spokojnom manželstve až do

času, keď sa spoznal so žalovanou. Manžel sa ešte počas trvania manželstva odsťahoval zo spoločnej
domácnosti a odišiel bývať na Q. ulicu č. X, v U., kde mal svoj byt. Následne podal návrh na rozvod
manželstva, čo svedkyňa rešpektovala, nepodala proti rozsudku ani odvolanie. Manžel k nim chodieval
na návštevy aj po rozvode manželstva na F. ulicu, kde bývala svedkyňa spolu so žalobcom. Dohodli sa
na tom, že záhradu darujú synovi, preto požiadala JUDr. A. o spísanie darovacej zmluvy. Keď poručiteľ

chodieval k nim na návštevy domov, riešili veci ohľadom syna, poručiteľ sa stretával so žalobcom aj
osobne napr. išli spolu do reštaurácie na tenisových kurtoch. Žalobca však nenavštevoval otca v jeho
novej domácnosti, kde býval so žalovanou, radšej sa stretávali u nich doma. Svedkyňa jednoznačne
uviedla, že poručiteľ sa stretával so žalobcom aj po rozvode ich manželstva, žalobcu podporoval aj po
finančnej stránke, keď študoval na strednej škole. Svedkyňa bývala na F. ulici asi do roku 200X, následne

predala byt a odsťahovala sa do Viedne.

1X. Z výsluchu svedka Z.a F.a súd zistil, že sa pozná so žalobcom asi 30 rokov. Žalobca mu predstavil
svojho otca Ing. J. F. na tenisových kurtoch v reštaurácií Pri Habanskom mlyne asi pred viac ako 20-timi
rokmi. Svedok uviedol, že osobne videl žalobcu asi päťkrát alebo sedemkrát ako sa stretol s otcom,

keď prišli na večeru do reštaurácie.

19. Z výsluchu svedka Ing. N.a F.a súd zistil, že bol susedom rodiny F., na F. ulici 5, v U., kde býval od
mája 2002, na treťom poschodí v bytovom dome. Žalobca sa nikdy negatívne nevyjadril o svojom otcovi,
ako susedia vedeli o každom všetko. Svedok sa stretával so žalobcom, ktorý býval so svojou mamou

a osobne videl ako ich za života navštevoval poručiteľ.

20. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

21. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto

dôvodov.

22. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

23. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou,
alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

24. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

25. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.26. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

27. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,

vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

2X. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 4X0; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

29. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely

alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,
že podiely sú rovnaké.

30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

31. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 192 Civilného mimosporovacieho poriadku (CMP), ak niekto pred potvrdením nadobudnutia

dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide
o spor o dedičské právo.

33. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako

menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

34. Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, ktoré vznikli v priebehu konania o dedičstve sú
žalobami o určenie právnej skutočnosti. Ich procesná prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 194 Civilného

mimosporového poriadku podľa ktorého, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby
určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Ak žaloba nebola podaná v lehote, spor o
dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené ide o žalobu podanú v

zmysle § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, pri žalobe na určenie právnej skutočnosti sa
nepreukazuje naliehavý právny záujem, pretože vyplýva priamo zo zákona. Účelom civilného procesu
je riešiť spory, zo základných princípov CSP uvedených v čl. 2 a čl. 3, súdy majú poskytovať materiálnu
ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov,
prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov strán, nie sú v súlade s ústavnými princípmi ( R 46/2000).

35. Uznesením Okresného súdu U. III, sp.zn. 30D/1776/2020, Dnot 91/2020 zo dňa 20.10.2021,
právoplatného dňa 16.11.2021 bolo prerušené konanie o dedičstve po poručiteľovi Ing. J. F., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XXXX/X, U. - Rača, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Žalobca G. F.,
nar. XX.XX.XXXX bol odkázaný, aby v lehote do jedného mesiaca od právopaltnosti tohto uznesenia

podal žalobu proti J. J. na Okresný súd U. III o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a o
určenie neplatnosti závetu. Ako dedič zo zákona v I. dedičskej skupine podľa § 473 ods. 1 Občianskeho
zákonníkaprichádzadoúvahyG.F.,synporučiteľa,vzákonnompodiele1/1,ktorýdedičstvoneodmietol.
AkodedičzozávetuprichádzadoúvahyJ.J.,bývalámanželkaporučiteľaaspolužijúcaosobaporučiteľa,
v podiele 1/1. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca je jediným synom, po poručiteľovi Ing. J.

F., zomr. dňa XX.XX.XXXX, uvedená skutočnosť vyplýva aj z lustrácie v Registri obyvateľov SR v ktorom
je vedený otec žalobcu J. F. nar. XX.XX.XXXX. Žalobca podal žalobu na súd dňa 23.11.2021, teda v
lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu U. III, sp.zn. 30D/1776/2020,
Dnot 91/2020 zo dňa 20.10.2021, ktorým bolo prerušené konanie o dedičstve po poručiteľovi Ing. J. F..36. Spornou skutočnou medzi stranami sporu bol dôvod vydedenia uvedený v Listine o vydedení
napísanej dňa 06.12.2000 sp.zn. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, notárom JUDr. Jarmilou Polakovičovou,

so sídlom Kubačova 21, U.. Vydedenie je jednostranný písomný prejav poručiteľovej vôle, ktorého
dôsledkom je vydedenie dediča, prípadne aj jeho potomkov z taxatívne vymenovaných dôvodov v
ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka. Vydedenie je odňatie subjektívneho práva potomkov na
ich povinné podiely. Vydedenie musí spĺňať materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou
vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Okolnosti zakladajúce

niektorý dôvod vydedenia musia existovať pred urobením tohto právneho úkonu. Z formálneho hľadiska
je vydedenie právny úkon pre prípad smrti.

37. Listina o vydedení napísaná vo forme notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX dňa
06.12.2000, spĺňala všetky zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti. Osoba žalobcu ako
vydedenej osoby bola dostatočne označená, menom, dátumom narodenia a adresou pobytu platnou

v čase spísania závetu. Dôvod vydedenia bol uvedený v listine o vydedení, a to nasledovne „týmto
vydeďujem svojho syna J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., F. XX, a to z dôvodu, že syn absolútne
neprejavuje o mňa ako otca záujem, minimálne posledných šesť rokov, hlavne od doby kedy som
mu odmietol dávať finančné prostriedky. Jeho záujem o mňa predtým bol väčšinou len z dôvodu
žiadosti o finančné prostriedky. Zároveň vydeďujem z vyššie uvedených dôvodov i jeho potomkov.

Takáto je moja vôľa“. Notárska zápisnica obsahovala údaj o tom, že účastník bol poučený o zákonných
ustanoveniach o vydedení, ktorá bola účastníkovi prečítaná, vysvetlená a na znak súhlasu ju účastník
Ing. J. F. vlastnoručne podpísal. Notárska zápisnica obsahovala odtlačok úradnej pečiatky notárky a
podpis notárky JUDr. Jarmily Polakovičovej.

3X. Skutková podstata dôvodu uvedeného v ustanovení § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka
vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa bolo potomkom zavinené, nestačí
len samotná existencia takéhoto stavu ani takémuto dôvodu nestačí subjektívny pocit poručiteľa.
Existenciu kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných prejavov, napr. z osobného, prípadne
písomného styku, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať záujem o poručiteľa

a tiež okolnosti za ktorých k vydedeniu došlo, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené
neprejavovanie takéhoto kvalifikovaného záujmu. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa
sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný aj samotným poručiteľom.
Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len
vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem

( rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/109/2010 z 29.2.2012). Dôvod vydedenia musí objektívne existovať v
čase spísania listiny o vydedení, existenciu dôvodu vydedenia je potrené posúdiť s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, pričom pôjde predovšetkým o otázku skutkovú ( porovnaj R 45/19X6).

39. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo poručiteľa a matky žalobcu bolo

právoplatne rozvedené rozsudkom bývalého Obvodného súdu U. 1 č.k. XC/10X/95-36 zo dňa
26.02.1996. Z manželstva pochádzalo jedno dieťa syn, ktorý bol plnoletý. Z odôvodnenia uvedeného
rozsudku vyplynulo, že pri výchove syna dochádzalo k nedorozumeniam, nezhodám a v roku 19X9
sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Rodičia teda od tejto doby spolu nežili a žalobca
zostal bývať s matkou. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že vzťah medzi otcom a synom bol dobrý, spolu

sa stretávali napr. v práci u otca, v reštaurácii, vzájomne spolu komunikovali, ktorá skutočnosť bola
preukázaná zo zhodných výpovedí svedkov v konaní o rozvod manželstva, a to J. J., Ing. A. X. a Ing.
Y.a T.a, nakoľko Ing. J. F. ( poručiteľa) poznali ako spolupracovníka, a keby ho občas nenavštívil syn,
nevedeli by, že je ženatý.

40. Poručiteľ sa stretával so žalobcom, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedkyne J. F., že s Ing.
J. F. žila v spokojnom manželstve, až do doby keď sa spoznal so žalovanou. Poručiteľ ich navštívil aj
po rozvode manželstva na F. ulici, kde bývala spolu so žalobcom, väčšinou riešili veci ohľadne syna.
Skutočnosť, že sa poručiteľ stretával so žalobcom bola preukázaná aj výpoveďou svedka Ing. N.a F.a,
suseda rodiny F. , ktorý osobne videl ako ich poručiteľ navštevoval a stretával sa so žalobcom, ktorý

býval so svojou matkou. Z výpovede svedka Z.a F.a bolo ďalej preukázané, že sa pozná so žalobcom
asi 30 rokov, ktorý mu predstavil svojho otca Ing. J. F. na tenisových kurtoch v reštaurácii, Pri Habanskom
mlyne a osobne videl žalobcu ako sa stretol s otcom, keď prišli na večeru do reštaurácie.41. Vzťah medzi poručiteľom a žalobcom bol štandardný, bol medzi nimi vytvorený vzťah rodiča a
dieťaťa. V konaní nebolo preukázané, že žalobca absolútne neprejavoval opravdivý záujem o poručiteľa,
ktorý by ako potomok mal prejavovať o poručiteľa, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že poručiteľ po

spísaní listiny o vydedení dňa 06.12.2000, žalobcovi daroval nehnuteľnosť, pozemok parc. č. XXXX/
XXX, vinicu o výmere 4X1 m2, nachádzajúcu sa v kat. území Dúbravka, na základe darovacej zmluvy
uzatvorenej dňa 25.01.2005, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.04.2005. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 06.12.2000
nie sú dané.

42. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že vzťah medzi poručiteľom a žalobcom nebol žiadny, že žalobca
nenavštevoval poručiteľa 26 rokov ( poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že syn neprejavuje o mňa
ako otca záujem, minimálne posledných šesť rokov), túto skutočnosť v konaní žalovaná ničím a nijak
nepreukázala, navyše v konaní o rozvod manželstva ako svedkyňa sama uviedla, že syn chodil do práce
za otcom. Napokon z výsluchu žalovanej bolo preukázané, že sa poručiteľ pred žalovanou nevyjadroval

o svojom synovi, doma sa o tom nikdy nebavili. Taktiež žalobca vo výpovedi uviedol, že keď sa stretol
s otcom, tak mu povedal, aby za ním nechodil domov, aby doma nemal zbytočné peklo zo strany
žalovanej.

43. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu

súdu pri navrhovaní, a teda aj pri vykonávaní dôkazov. Proces dokazovania je v novej právnej úprave
vybudovaný na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania ako aj koncentračnej zásade.
Zásada koncentrácie konania znamená, že sa zvyšujú nároky na procesnú zodpovednosť strany sporu,
sú nútené konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas. Pre účinky koncentrácie
konania platí, že sa vzťahujú na procesnú aktivitu sporových strán súvisiacu so zisťovaním skutkového

stavu veci, teda na uplatnenie skutkových tvrdení a na označovanie (navrhovanie) dôkazov (uznesenie
NS SR sp. zn. 7Cdo/61/2022 zo dňa 31.10.2023). Civilné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej
pravdy, podľa ktorej súd vychádza len z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili.

44. Žalovaná neuviedla žiadne návrhy na vykonanie dôkazov na sporné skutočnosti, neuniesla dôkazné

bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, súd považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP. V sporovom konaní súd nevykonáva
dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení, ktoré strana sporu nepoprela.

45. Súd ďalej nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej, že predmetná listina o vydedení spísaná

vo forme notárskej zápisnice je pravdivá, nakoľko predmetná notárska zápisnica ako verejná listina
osvedčuje a potvrdzuje spísanie listiny o vydedení poručiteľom v danom mieste a čase z dôvodu podľa
§ 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, čo nebolo napokon medzi stranami ani sporné, avšak
v žiadnom prípade neosvedčuje a nepotvrdzuje existenciu uvedeného dôvodu vydedenia, existencia
dôvodu vydedenia nebola predmetom osvedčovania notárom, tým bolo len spísanie listiny o vydedení.

46. Súd žalobu o určenie neplatnosti závetu, ktorou sa žalobca domáhal, že závet neobsahuje
konkretizáciumajetku,ktorýbudeporučiteľvčasesmrtivlastniťakonedôvodnúzamietol. Závetjeprísne
formálny jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad svojej
smrti. Na závet sa vzťahujú všeobecné náležitosti potrebné na platnosť právneho úkonu. Pokiaľ ide o

všeobecné náležitosti, tie sa týkajú osoby závetcu (§ X ods. 1 Občianskeho zákonníka, náležitosti vôle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a jeho prejavu (§ 35 Občianskeho zákonníka), listiny na ktorej je
obsah závetu zachytený a náležitosti predmetu závetu (§ 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka). Aby
bol závet platný, musí ísť o výslovný prejav vôle závetcu, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo ním
chcel poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom. Platnosť závetu závisí i

na zachovaní formálnych ale aj obsahových náležitostí podľa§ 476 až § 479 Občianskeho zákonníka.

47. Závet súd považoval za platný právny úkon, ktorý obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti
vyžadované zákonom, nakoľko poručiteľ Ing. J. F. v závete prejavil svoju poslednú vôľu do Notárskej
zápisnice pod č.N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX dňa 06.12.2000, napísanej notárom JUDr. Jarmilou

Polakovičovou, ktorá obsahovala náležitosti podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 323/1992 Zb., Notárskeho
poriadku a to miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice - dňa 06.12.200, v U., Kubačova
21, meno a priezvisko notára JUDr. Jarmila Polakovičová. Vyhlásenie účastníka Ing. J. F., že má plnú
spôsobilosť na právne úkony, údaj o tom, že bola preukázaná totožnosť účastníka, je občan Slovenskejrepubliky, osobnú totožnosť preukázal z občianskeho preukazu OP č. Y. Účastník zanechal všetok svoj
majetok, ktorý bude vlastniť v čase smrti J. J., nar. XX.XX.XXXX, čím bola splnená požiadavka určitosti
a zrozumiteľnosti náležitosti závetu a ustanovený dedič. Notárska zápisnica obsahovala údaj o tom, že

účastníkovi bola prečítaná, vysvetlená a na znak súhlasu ju účastník Ing. J. F. vlastnoručne podpísal,
podpísaním závetu sa završuje obsah závetu. Notárska zápisnica obsahuje odtlačok úradnej pečiatky
notárky a podpis notárky JUDr. Jarmily Polakovičovej.

4X. Námietkužalobcu,žezávetjeneplatnýprávnyúkonvktoromnebolšpecifikovanýmajetokporučiteľa

súd považoval za nedôvodnú, nakoľko slová zanechávam všetok svoj majetok, znamená všetok
hnuteľný a nehnuteľný majetok a iný majetok, ktorý bude poručiteľ vlastniť v čase svojej smrti a takto
formulovaný závet môže vyvolať zamýšľané právne následky. Žalobca neuviedol žiadne iné konkrétne
skutočnosti, ktoré by spochybňovali platnosť závetu, ani neuviedol návrhy na vykonanie dôkazov.

49.Súdzuvedenýchdôvodovžalobuourčenieneplatnostizávetuspísanéhoformounotárskejzápisnice

sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX zo dňa 06.12.2000 notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou so
sídlom U., Kubačova 21, zamietol s poukazom aj na tú skutočnosť, že žalobca podal návrh na zmenu
žaloby o určenie neplatnosti závetu až dňa 14.02.2023, teda po lehote 30 dní, čo je v rozpore s uloženou
povinnosťou určenou v dedičskom uznesení Okresného súdu U. III č.k. 30D/1776/2020, Dnot 91/2020
zo dňa 20.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2021.

50. Súd žalobu o určenie, že žalobca je neopomenuteľným dedičom po poručiteľovi Ing. J. F.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XXXX/X U. zamietol, nakoľko
uznesenímOkresnéhosúduU.III č.k.30D/1776/2020,Dnot91/2020zodňa20.10.2021nebolodkázaný
žalobca G. F. na podanie uvedenej žaloby. Podľa názoru súdu bola žaloba v tejto časti nadbytočná,

pretože úlohou súdu v tomto sporovom konaní bolo určiť spornú skutočnosť v zmysle § 194 ods.
1 CMP, a nie vyriešiť otázku kto je dedičom po poručiteľovi. Táto otázka je riešená v dedičskom
konaní, ktoré bolo uznesením dedičského súdu prerušené, a súdu v tomto konaní neprináležalo o nej
rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti o určenie, že žalobca je neopomenuteľným dedičom
po poručiteľovi ako procesne neprípustnú zamietol.

51. Súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo
15X/2010 zo dňa 30. 11. 2011).

52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd považoval žalobu za dôvodne
podanú v časti v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že dôvody vydedenia žalobcu, poručiteľom
Ing. J. F., zomrelom dňa XX.XX.XXXX uvedené v Listine o vydedení zo dňa 06.12.2000 spísanej na
Notárskom úrade JUDr. Jarmily Polakovičovej, so sídlom U., Kubačova 21, formou notárskej zápisnice

sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, nie sú dané a vo zvyšnej časti žalobu zamietol tak ako je uvedené
vo výroku II. a III. rozsudku.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a
stranám sporu nárok náhradu trov konania nepriznal, nakoľko každá strana sporu mala vo veci úspech
len čiastočný. Žalobca mal úspech v konaní o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom Ing. J.
F.,zomrelomdňaXX.XX.XXXX,uvedené vListineovydedenízodňa06.12.2000spísanejnaNotárskom

úrade JUDr. Jarmily Polakovičovej, so sídlom U., Kubačova 21, formou notárskej zápisnice sp. zn. N
XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, nie sú dané, žalovaná mala úspech v konaní o určenie neplatnosti závetu
a o určenie, že žalobca je neopomenuteľným dedičom po poručiteľovi. Keďže úspech sporových stránbol približne rovnaký, súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady
trov konania nie je potrebné rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie ovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.