Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7Ps/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822201408
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5822201408.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou vo veci návrhu navrhovateľky: A. B.,

nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpená splnomocneným zástupcom: AKSK, s.r.o. so sídlom
Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36859711, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony E. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/X, G., zastúpená procesnou opatrovníčkou: H. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. J. XXXX/X, I. F. – H. K., a splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária SLAMKA &
Partners s.r.o. so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50120000, za účasti účastníkov: 1/ L.
B., nar. XX. X. XXXX, bytom F. XXX/X, G. a 2/ L. D., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XX, M., obaja zastúpení
splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o. so sídlom Radlinského

1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50120000, za účasti Okresnej prokuratúry Námestovo a Komisárky pre
osoby so zdravotným postihnutím so sídlom Račianska 153, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd o b m e d z u j e spôsobilosť na právne úkony E. D., nar. XX. XX. XXXX tak, že táto nie
je schopná nakladať so svojím nehnuteľným majetkom, najmä predať ho, darovať, zameniť, zriadiť naň
záložnéprávo,zaťažiťvecnýmbremenom,prenajať,vložiťdozákladnéhoimaniaobchodnejspoločnosti,
udeliť súhlas so zriadením stavby na pozemku.

II/ Vo zvyšnej časti súd konanie o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zastavuje.

III/ J. E. D., nar. XX. XX. XXXX u s t a n o v u j e opatrovníka A. G., ktorý je oprávnený opatrovankyňu
zastupovať vo všetkých veciach v rozsahu, v ktorom je obmedzená na právne úkony ; ak však nejde o
bežnú vec, potrebuje schválenie súdu.

IV/ Opatrovník je p o v i n n ý k 30.6. a k 31.12. každého kalendárneho roka podávať súdu správu
o opatrovankyni a o nakladaní s jej majetkom.

V/ Štátu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

VI/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 13. 7. 2022 navrhovateľka žiadala, aby súd obmedzil spôsobilosť na
právne úkony E. D., nar. XX. XX. XXXX tak, že nie je schopná nakladať so svojím majetkom, disponovať
s finančnými prostriedkami nad 50 Eur mesačne, disponovať so svojimi účtami a vkladmi v peňažných

ústavoch, byť ručiteľom iným osobám, uzatvárať akékoľvek zmluvy majetkovo-právnej povahy, a to
najmä zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpne zmluvy, zmluvy
o pôžičke, úverové zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o zriadení
vecného bremena, spísať závet, preberať starobný dôchodok, samostatne konať a vystupovať predštátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradmi, inštitúciami, preberať doporučené úradné
listové zásielky a tiež že nie je spôsobilá vykonávať právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej
starostlivosti vrátane rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a spôsobe, čase a mieste liečby,

hospitalizácii, rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, dania
informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a odmietnutia zdravotnej starostlivosti.
Zároveň navrhla, aby súd určil ju – navrhovateľku za opatrovníčku E. D..

2. Návrh odôvodnila tým, že je dcérou E. D.. E. D. je dôchodkyňa, je vdova, má tri dospelé deti. Býva

sama s tým, že dennú starostlivosť o ňu s ohľadom na jej zdravotný stav zabezpečuje rodina, prevažne
práve navrhovateľka. E. D. trpí demenciou pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom, ktorá jej
bola diagnostikovaná dňa 4. 3. 2021. Ide o trvalý stav, vyžadujúci dennú ošetrovateľskú starostlivosť.
V dôsledku svojho ochorenia si E. D. nepamätá, čo sa stalo pred krátkou chvíľou, žije „ zo dňa na deň
„ , býva často zmätená, svojím deťom/komukoľvek, kto ju o to požiada, by najradšej dala/podpísala
čokoľvek, o čo ju požiadajú, nerozmýšľa, čo to znamená, aké by to pre ňu malo následky. Všetko

prežíva emočne, úprimne ako „ malé dieťa „ , každému chce vyhovieť. Psychiatrom E. D. je A. L. N..
Ku psychiatrovi ju väčšinou sprevádza navrhovateľka, kedy jej bolo lekárom viac krát zdôrazňované, že
s ohľadom na stav pacientky by bolo vhodné zamyslieť sa nad obmedzením jej spôsobilosti na právne
úkony. Dokladom stavu p. D. je aj to, že navrhovateľka nedávno zistila, že na všetkých listoch vlastníctva,
kde sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve p. D. je vyznačená plomba o prebiehajúcom vkladovom

konaní na základe darovacej zmluvy. E. D. nevie o tom, že by previedla všetky svoje nehnuteľnosti,
nevie, s kým a kedy mala podpísať darovaciu zmluvu. Medzi týmito nehnuteľnosťami je pritom aj rodinný
dom, v ktorom pani D. býva. Navrhovateľka je názoru, že došlo k zrejmému zneužitiu zdravotného stavu
E. D. a tomuto konaniu by sa nedalo predísť ani zastúpením p. D. ani ustanovením opatrovníka, pretože
len E. D. je nositeľkou vlastníckeho práva k svojmu majetku a je oprávnená s ním nakladať, na čo nemá

inštitút zastúpenia ani opatrovníctva dosah. Ich prostredníctvom nemožno dosiahnuť potrebnú ochranu
práv p. D..

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vzhliadnutím E. D., znaleckým posudkom A. O. B. a jeho výsluchom,
výsluchom ošetrujúceho lekára E. D. A. L. N., výsluchmi účastníkov 1/ a 2/, procesnej opatrovníčky

a navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že
návrh je dôvodný len čiastočne.

4. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov

je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

Podľa § 248 Civilného mimosporového poriadku:

(1) Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka
podľa § 272 až 277.

(2) Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v
akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka sa domáha, aby súd obmedzil spôsobilosť na
právne úkony E. D. tak, že táto nie je schopná nakladať so svojím majetkom, disponovať s finančnými
prostriedkami nad 50 Eur mesačne, disponovať so svojimi účtami a vkladmi v peňažných ústavoch,
byť ručiteľom iným osobám, uzatvárať akékoľvek zmluvy majetkovo-právnej povahy, a to najmä zmluvy

o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpne zmluvy, zmluvy o pôžičke, úverové
zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena,
spísať závet, preberať starobný dôchodok, samostatne konať a vystupovať pred štátnymi orgánmi,
orgánmi územnej samosprávy, úradmi, inštitúciami, preberať doporučené úradné listové zásielky
a tiež že nie je spôsobilá vykonávať právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti

vrátane rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a spôsobe, čase a mieste liečby, hospitalizácii,
rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, dania informovaného
súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a odmietnutia zdravotnej starostlivosti. Navrhovateľka
tiež žiadala, aby ju súd ustanovil za jej opatrovníčku a to na tom skutkovom základe, že E. D. trpípsychickým ochorením – demenciou pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom, čo spôsobilo,
že si vyžaduje dennú ošetrovateľskú starostlivosť a nie je schopná uvedomiť si zmysel a následky svojho
konania. Podľa navrhovateľky už aj došlo k zneužitiu zdravotného stavu navrhovateľky, keď podpísala

darovaciu zmluvu, ktorou previedla na iné osoby všetky svoje nehnuteľnosti, vrátane rodinného domu,
v ktorom býva.

6. S návrhom nesúhlasili účastníci 1/ a 2/ ( ide o blízke osoby E. D. – jej dcéru a syna ). Uviedli, že o E. D.
sa prevažne stará účastníčka 1/, preto by za opatrovníčku mala byť ustanovená ona a nie navrhovateľka.

7. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím s návrhom na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony nesúhlasila. Uviedla, že s návrhom súhlasí len v časti rozhodovania v otázkach zdravotnej
starostlivosti a pre ten prípad zaujala stanovisko, že osobou vhodnou na funkciu opatrovníka E.
D. je navrhovateľka alebo účastníčka 1/. Uviedla, že spoločným menovateľom jej argumentov proti
obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony bola a stále je potreba zachovania ľudskej dôstojnosti. Ďalej

uviedla, že E. D. je človek pokročilého veku a matka troch detí, ktoré vychovala. Vzhľadom na to, že
všetky deti p. D. sa zúčastňujú tohto konania a snažia sa vystupovať na ochranu jej záujmov, je možné
predpokladať,žeboladobroumatkoupresvojedeti.Jenesporné,žezdravotnýstavE.D.sazaposledné
obdobie zhoršil a pod vplyvom svojho duševného ochorenia sa stala odkázanou na pomoc iných, v tomto
prípade na pomoc svojich detí. Komisárka ďalej uviedla, že bolo preukázané, že p. D. žije v spoločnej

domácnosti so svojou dcérou L., ktorá, ako uvádza, zabezpečuje nepretržitú starostlivosť o svoju matku
buď osobne alebo prostredníctvom denného stacionára a príležitostne počas víkendov zabezpečujú
starostlivosť o svoju matku aj jej ďalšie deti A. a L.. Podľa komisárky pokiaľ sa do starostlivosti detí
o svoju matky nepriplietli spory o majetok pani D., nebol dôvod na obmedzenie jej spôsobilosti na právne
úkony. Starostlivosť o ňu je zabezpečená nepretržite či už deťmi alebo pobytom v dennom stacionári.

Pani D. je pod dohľadom stále usmerniteľná, neodmieta poskytovanú starostlivosť, návštevu lekára,
lieky užíva. Svojím konaním neohrozuje svoj život, svoje zdravie ani svoj majetok. Podľa komisárky
jediné, čoho sa E. D. dopustila je, že využila svoje právo darovať svoj majetok svojim najbližší, možno
nie z pohľadu svojich detí spravodlivým dielom. Je otázne, či svoj majetok darovala svojim najbližším
dobrovoľne, z vlastného uvedomelého rozhodnutia alebo bola využitá jej zraniteľnosť a ovplyvniteľnosť,

vyplývajúca z jej veku a zdravotného stavu. Podľa komisárky pokiaľ aj bola zneužitá jej zraniteľnosť, bola
zneužitá jej najbližšími. Pokiaľ všetky deti pani D. tvrdia, že zdravotný stav ich matky je natoľko pokročilý,
že nie je schopná sa bez pomoci o seba postarať a robiť také závažné rozhodnutia, akým je darovanie
celého svojho majetku, je zrejme otázne, či bolo prinajmenšom etické takýto dar prijať. Komisárka pre
osoby so zdravotným postihnutím ďalej uviedla, že spôsobilosť na právne úkony E. D. je zrejme jej

posledným kúskom dôstojnosti, ktorý jej zostáva. Duševné ochorenie charakteru, akým p. D. trpí, samo
osebe človeku uberie časť ľudskej dôstojnosti, je však možné sa zamyslieť nad tým, či p. D. akýmkoľvek
spôsobom prospeje jej obmedzená spôsobilosť na právne úkony, resp. či skôr prospeje jej najbližším.
Pani D. možno pod vplyvom svojej choroby už nie je v stave, kedy by mala robiť sama a bez podpory
závažné rozhodnutia, jej zdravotný stav však nevylučuje, že by s podporou, pomocou a dohľadom jej

najbližších nemohla dožiť svoj život dôstojne, so zachovaním plnej spôsobilosti na právne úkony, a to
bez ujmy na jej živote, zdraví či majetku.

8. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo odporučila návrhu na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony vyhovieť v rozsahu, ako uviedol súdny znalec. Doplnila, že obmedzenie spôsobilosti na

právne úkony je závažným zásahom do práv dotknutej osoby. U E. D. je prítomné duševné ochorenie,
ktoré svedčí v prospech obmedzenia spôsobilosti na právne úkony; automaticky však všetky osoby
s takýmto ochorením nie sú obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, čo je vecou konsenzu medzi
najbližšími osobami takejto osoby, či dokážu starostlivosť o ňu zabezpečiť aj bez obmedzenia jej
spôsobilosti na právne úkony. Podľa prokurátorky však v danom prípade to tak nie je. Medzi deťmi E.

D. sú významné rozpory, napr. ohľadne užívania liekov a tiež je vedené vkladové konanie na základe
zmluvy z roku 2022, kde vystupuje ako darkyňa, pričom však z vykonaných dôkazov je zrejmé, že na
takýto úkon už nebola spôsobilá. Za opatrovníčku E. D. navrhla určiť jednu z dcér p. D..

9. Z vykonaného dokazovania a to zo znaleckého posudku MUDr. Petra Gábriša a jeho výsluchu súd

zistil, že E. D. trpí ťažkou duševnou poruchou v pravom zmysle slova. Trpí demenciou pri Alzheimerovej
chorobe. Podľa znalca v dôsledku duševnej poruchy nie je schopná robiť žiadne právne úkony. Tento
stav je trvalý, liečbou neovplyvniteľný, s postupnou progresiou, možnosť zlepšenia je vylúčená. Toto
zistenie potvrdil aj psychiater A. L. N., ktorého E. D. navštevuje od roku 2021. Podľa A. N. zdravotnýstav E. D. je ťažký, trpí stredne ťažkou demenciou a žiadne zlepšenie sa nedá predpokladať. Podľa
neho vo všeobecnosti pacienti so stredne ťažkou demenciou potrebujú pomoc v právnych otázkach
a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže byť v ich záujme. Súd z týchto dôkazov považuje za

dostatočne preukázané, že E. D. trpí duševnou poruchou, pre ktorú nie je schopná v plnom rozsahu
vykonávať právne úkony. Pokiaľ aj účastníci 1/ a 2/ spočiatku spochybňovali závažnosť zdravotného
stavu E. D., v priebehu konania svoje stanoviská zmiernili a v rámci svojich výsluchov na pojednávaní
dňa 11. 12. 2023 pripustili, že v poslednom období sa zdravotný stav ich matky zhoršil, je viac-menej
nesamostatná, vyžaduje stálu opateru, jej kognitívne schopnosti sa zhoršili . Ani komisárka pre osoby

so zdravotným postihnutím, ktorá má nesúhlasné stanovisko s návrhom na obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony, napokon nespochybňovala zistenia súdneho znalca a závery A. L. N. o zdravotnom
stave E. D.. Súd aj na základe vzhliadnutia E. D. dospel k záveru, že jej zdravotný stav je taký, ktorý
jej neumožňuje v plnom rozsahu vykonávať právne úkony ( počas vzhliadnutia nevedela označiť svoje
jednotlivé deti, až na opakovanú výzvu, prvý krát ich označila nesprávne, v rozpore s realitou tvrdila, že
býva sama, býva v M., že trávi čas upratovaním, že sa o svoju stravu stará sama a chodí si sama do

obchodu nakúpiť, naposledy asi pred týždňom, čo je v rozpore s výpoveďami navrhovateľky a účastníčky
1/, ktoré sa o ňu starajú, ktoré uviedli, že býva u účastníčky 1/ a cez víkendy aj navrhovateľky, na nákupy
nechodí, nedokáže si navariť ). Súd konštatuje, že duševná porucha, ktorá nie je len prechodná a pre
ktorú dotknutá osoba nie je schopná vykonávať právne úkony v plnom rozsahu, u E. D. bola preukázaná.

10. Súd je však názoru, že samotná existencia duševnej poruchy na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony nestačí. Obmedzenie na právne úkony je možné len vtedy, ak inými – menej obmedzujúcimi
prostriedkami nemožno dosiahnuť cieľ, sledovaný inštitútom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
Ako vyplýva napr. z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 313/201228. 11. 2022,
„ vmedziachústavnéhovýznamuprávčlovekaústavnýsúdpredovšetkýmpredostiera,žeichzbavením/

obmedzením sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného ( dotknutého ) človeka a až
následne záujem verejný či tretích osôb „ a ďalej „ zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony ( jeho
právna smrť ) je prostriedkom ultima ratio, t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky – menej
represívne prostriedky ( napr. trestného práva, správneho práva či „ iba „ ich obmedzenia ) nedajú použiť,
resp. stanú sa neúčinnými. Súd tiež poukazuje na nález Ústavního soudu České republiky sp. zn. II. ÚS

934/16 zo dňa 13. 12. 2016, kde ústavný súd uvádza, že samotná skutočnosť, že človek trpí duševnou
poruchou, ešte nie je dôvodom pre obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. V odôvodnení
rozhodnutiaoobmedzeníspôsobilostinaprávneúkonymusíbyťvždykonkrétneuvedené,koho,resp.čo
ohrozujeplnáspôsobilosť obmedzovanejosobyaďalejjetrebaodôvodniť,prečosituáciunemožnoriešiť
miernejšími prostriedkami; nebezpečenstvo, že v prípade neobmedzenej spôsobilosti dôjde k závažnej

ujme na strane človeka musí byť nielen hypotetické. Podľa ústavného súdu ČR súd pri uvažovaní, či a do
akej miery pristúpi k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony, zvažuje, či miera tohto nebezpečenstva
a prípadný následok vyváži tak zásadný zásah do práv človeka, ako je obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony.

11. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že nebol zistený dôvod, pre ktoré by bolo potrebné
pristúpiť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony E. D. až v takom rozsahu, ako navrhla
navrhovateľka. Súd v zmysle uvedených intencií ústavných súdov Slovenskej aj Českej republiky
zisťoval, aké nebezpečenstvo a komu hrozí v prípade, že E. D. nebude obmedzená v spôsobilosti na
právne úkony a dospel k záveru, že reálne – nielen hypotetické – nebezpečenstvo pre E. D. hrozí len

v prípadoch, ktoré sú vymedzené vo výrokovej časti I/ rozsudku. Je potrebné zdôrazniť, že – ako to
správne uviedla komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím – E. D. je osobou pokročilého veku,
so závažnou zdravotnou diagnózou, no napriek tomu až do času, kým nedošlo k majetkovo-právnym
sporom medzi jej deťmi, nebol vôbec dôvod riešiť jej spôsobilosť na právne úkony. O p. E. D. bolo po
každej stránke postarané, bola usmerniteľná, neodmietala návštevy lekára ani predpísanú liečbu. Takýto

stav trvá až doteraz. Starostlivosť o ňu v minulosti realizovali prevažne navrhovateľka a účastníčka 1/
a účastník 2/ len sporadicky, ale ako vyplynulo z výpovede účastníčky 1/ aj navrhovateľky, posledný
rok sa E. D. väčšinou zdržiava u účastníčky 1/. Nikto z účastníkov ani len netvrdil, že by v rámci
každodenného fungovania E. D. hrozilo nejaké nebezpečenstvo v prípade, že by nemala obmedzenú
spôsobilosť na právne úkony. Žiadny z účastníkov netvrdil, že by pre E. D. bolo potrebné vykonať

určité právne úkony, ktoré nemožno vykonať bez zásahu súdu. Ako už bolo uvedené a ako správne
podotkla komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, aj súdu sa ako jediný dôvod pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony E. D. javí skutočnosť, že v roku 2022 uzatvorila darovaciu zmluvu, ktorou
previedla všetky svoje nehnuteľnosti, vrátane rodinného domu, kde má trvalé bydlisko, na iné osoby– medzi nimi aj účastníčku 1/. Žiada sa dodať, že navrhovateľka a účastníci 1/ a 2/ sa ani nesnažili
zakrývať skutočný dôvod, pre ktorý bol podaný tento návrh a aj nesúhlasné stanovisko účastníkov 1/ a 2/
k nemu – naopak, opakovane sa touto darovacou zmluvou zaoberali a vracali sa k nej, dokonca aj vtedy,

keď ich súd upozornil, že toto nie je konanie o (ne)platnosť darovacej zmluvy. Z svojho registra má súd
vedomosť, že dňa 23. 8. 2022 bola na súd podaná žaloba o neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou E. D.
previedla všetky svoje nehnuteľnosti. Ako žalobkyňa v nej vystupuje E. D., zastúpená je navrhovateľkou
ako opatrovníčkou ad hoc, ktorá na podanie žaloby bola ustanovená uznesením Okresného súdu
Námestovo č.k. 7Ps/15/2022-20 zo dňa 12. 8. 2022 ,ako žalovaná 1/ vystupuje účastníčka 1/, ako

žalovaný 2/ vystupuje P. D., nar. XX. X. XXXX, ako žalovaný 3/ L. D., nar. X. X. XXXX a ako žalovaný
4/ O. D., nar. X. X. XXXX. Po vecnej stránke je žaloba odôvodnená tým, že žalobkyňa žiada určiť
neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu, že v čase, kedy ju uzatvorila, pre duševnú poruchu nebola
spôsobilá na takýto úkon. Súd potom považuje za potrebné obmedziť spôsobilosť E. D. na právne úkony
tak, že nie je schopná nakladať so svojimi nehnuteľnosťami, pretože – ako uviedla aj komisárka pre
osoby so zdravotným postihnutím – E. D. všetky svoje nehnuteľnosti, dokonca aj rodinný dom, kde má

trvalé bydlisko, previedla na svoje blízke osoby , medzi nimi aj účastníčku 1/, ktorá sa o ňu aktuálne
prevažne stará, pričom je však otázne, či tento úkon bol vzhľadom na jej zdravotný stav vykonaný ako
prejav jej vážnej a slobodnej vôle a či ho nevykonala pod vplyvom svojho duševného ochorenia ako
prejav svojej zraniteľnosti a ovplyvniteľnosti. Súd bez výhrad akceptuje tvrdenie komisárky pre osoby so
zdravotným postihnutím, že vlastník má právo so svojím majetkom disponovať podľa svojho uváženia,

bez ohľadu na želania a predstavy iných ( vrátane blízkych ) osôb a teda disponovať s ním aj v rozpore
s týmito želaniami a predstavami a takáto dispozícia sama osebe nemôže byť dôvodom pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony osoby, ktorá so svojím majetkom disponovala, no na druhej strane treba
zdôrazniť, že toto tvrdenie sa v plnej miere môže vzťahovať len na osoby, u ktorých ich rozhodovanie
je slobodné a vážne a nekonajú pod vplyvom svojej duševnej poruchy. Ako uviedla aj komisárka pre

osoby so zdravotným postihnutím, za situácie, kedy ani jedno z detí E. D. nespochybnilo závažnosť
jej zdravotného stavu, je otázne, či prijatie daru od nej bolo prinajmenšom etické. Súd podotýka, že
vzhľadom na výpoveď A. L. N., ktorý diagnózu, ktorú potvrdil aj súdny znalec MUDr. Peter Gábriš, u E.
D. diagnostikoval už v roku 2021, je vysoko pravdepodobné, že v čase uzavretia darovacej zmluvy
v roku 2022 už E. D. kvôli svojej duševnej chorobe nedokázala pochopiť zmysel a dôsledky svojho

konania. Súd je tiež názoru s ohľadom na výpoveď A. L. N., ktorý uviedol, že už v marci 2021 E. D.
nebola v určitých ( základných ) otázkach orientovaná, tak jej ochorenie už v danom čase muselo byť jej
najbližšiemu okoliu poznateľné. Na základe uvedených skutočností má súd dôvodnú pochybnosť, že pri
uzavretí dotknutej darovacej zmluvy išlo o uvedomelé a vážne rozhodnutie E. D. a nedošlo k zneužitiu jej
zdravotného stavu. Súd nepovažuje za logické, aby sa E. D. s plným vedomím následkov svojho konania

darovaním zbavila všetkého svojho nehnuteľného majetku, vrátane rodinného domu, kde má svoje
bydlisko a nezriadila si k tomuto domu napr. právo doživotného bývania, pretože takto sa E. D. prakticky
stala úplne odkázanou v otázke bývania „ na milosť a nemilosť „ svojich blízkych osôb, bez akejkoľvek
protihodnoty, za ktorú by si v prípade potreby mohla zadovážiť bývanie alebo iné životné potreby .
Súd preto považuje za potrebné pre ochranu samotnej E. D., aby bola obmedzená v spôsobilosti na

nakladanie so svojím nehnuteľným majetkom, pretože v prípade jej úspechu v spore o neplatnosť
darovacej zmluvy a teda opätovnej možnosti s nehnuteľnosťami disponovať je objektívna možnosť, že
nejaká osoba zneužije jej duševnú poruchu a presvedčí ju, aby v jej prospech vykonala úkon dispozície
s nehnuteľnosťami, ktorý však bude pre E. D. nevýhodný, ale táto si pre svoje zdravotné obmedzenia
neuvedomí, aké sú následky takého konania. Podľa názoru súdu neexistuje v tomto smere žiadne iné,

menej obmedzujúce opatrenie, ktoré by bolo možné využiť a predísť tak obmedzeniu spôsobilosti na
právne úkony ohľadne nakladania s nehnuteľnosťami. Takýmto opatrením nie je sledovanie evidencie
nehnuteľností v katastri nehnuteľností, pretože to reálne nezabráni dispozícii s nehnuteľným majetkom
a v prípade, že by ním E. D. opätovne disponovala, tak by sa zopakovala len situácia, ktorá už nastala
a to, že by náprava bola možná len v súdnom konaní, kde táto možnosť by napr. v prípade prevodu na

ďalšie osoby bola komplikovaná a s neistým výsledkom ( nadobúdateľ po viacerých prevodoch by sa
mohol brániť svojou dobromyseľnosťou ) . V neposlednom rade treba zdôrazniť, že v prípade neúspechu
v takom súdnom konaní by musela E. D. znášať trovy súdneho konania, čo určite nie je v jej záujme.

12. Vo zvyšnej časti súd konanie o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zastavil

z dôvodu, že nezistil, že by bolo potrebné obmedziť spôsobilosť E. D. aj na iné právne úkony. Žiadnym
z účastníkov konania ani procesnou opatrovníčkou nebolo tvrdené a ani počas konania nevyšlo najavo,
že by na ochranu práv E. D. bolo potrebné obmedziť jej spôsobilosť na právne úkony ešte v nejakých
iných veciach. Ako už bolo uvedené, z výpovede A. N. vyplynulo, že duševné ochorenie E. D. jej bolodiagnostikované už v marci 2021 a odvtedy až doposiaľ nedošlo ku žiadnej konkrétnej situácii, kde by
sa ukázala potreba obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. O E. D. je postarané po každej stránke,
nie je potrebné ani zasahovať do oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, pretože určenú liečbu

dodržiava, v užívaní liekov a návšteve lekára je usmerniteľná zo strany osôb, ktoré ju opatrujú. Netrpí
ani žiadnym ochorením, kde by bola potreba určitej náročnej alebo urgentnej liečby ( napr. operačného
zákroku alebo hospitalizácie ), takže obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ani v oblasti zdravotnej
starostlivosti nie je namieste . Ako bolo uvedené, potreba ochrany obmedzovanej osoby nemôže byť
len hypotetická. Súd preto nepovažoval za potrebné obmedziť ju v spôsobilosti na žiadne ďalšie právne

úkony.

13. Čo sa týka osoby opatrovníka E. D., za opatrovníčku boli navrhnuté buď navrhovateľka alebo
účastníčka 1/. Ide o dcéry E. D., pričom jedna z nich – účastníčka 1/ sa aktuálne o ňu prevažne osobne
stará ( resp. aj prostredníctvom denného stacionára, ktorý pre E. D. zabezpečila počas obdobia, kedy
je v práci ) a druhá – navrhovateľka sa o ňu síce v menšom rozsahu, ale tiež osobne stará. Napriek

tomu, že ide o dcéry navrhovateľky, ktoré sa o ňu aj starajú, súdu sa ani jedna z nich nejaví ako vhodná
na výkon funkcie opatrovníčky. Súd k tomu dospel na základe toho, že účastníčka 1/ v súdnom konaní
o neplatnosť darovacej zmluvy vystupuje ako protistrana E. D., teda jej záujmy v tomto súdnom konaní
sú v rozpore so záujmami obmedzovanej osoby a tiež zo súvisiace dôvodu, a to, že vzhľadom na čas,
kedy E. D. v prospech účastníčky 1/ uzatvorila darovaciu zmluvu, je dôvodná pochybnosť, že bola na

takýto úkon spôsobilá. Súd poukazuje aj na to, že podaním zo dňa 19. 1. 2024 splnomocnený zástupca
účastníčky 1/ súdu doručil splnomocnenie E. D., ktoré mu udelila na zastupovanie v tomto konaní. Stalo
sa tak po tom, čo znaleckým posudkom, výsluchom znalca a vzhliadnutím E. D. bolo preukázané, že
tá na takýto právny úkon nebola schopná. Podľa ust. § 239 Civilného sporového poriadku ten, o koho
spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a teda

E. D. bola oprávnená udeliť aj splnomocnenie na zastupovanie v tomto konaní. Súd však nepovažuje
za náhodu, že E. D. udelila splnomocnenie na zastupovanie rovnakému zástupcovi, ako účastníci 1/
a 2/. Aj keď má E. D. v konaní plnú procesnú spôsobilosť, nemožno prehliadnuť, že trpí závažnou
duševnou poruchou, pre ktorú nie je schopná pochopiť zmysel a dôsledky udelenia splnomocnenia. Súd
má dôvodnú obavu, že v tomto smere došlo k ovplyvňovaniu E. D. zo strany osôb, ktorým tento právny

úkon E. D. vyhovuje a to sú práve účastníci 1/ a 2/. Ani u navrhovateľky však súd nie je presvedčený, že
funkciu opatrovníka bude vykonávať výlučne v prospech E. D.. Aj u navrhovateľky má súd pochybnosť
o jej vhodnosti z dôvodu, že ako navrhovateľka uviedla už v návrhu na začatie konania a potom počas
konania to opakovane prezentovala a vyplýva to aj zo žaloby o neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú ako
ad hoc opatrovníčka E. D. podala, že táto bola pri návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

motivovaná predovšetkým svojím nesúhlasom s tým, ako E. D. naložila so svojimi nehnuteľnosťami.
Hoci je funkcia opatrovníka limitovaná tým, že v prípade, že sa nejedná o bežný úkon, opatrovník musí
žiadať o súhlas s vykonaním právneho úkonu súd, súd je názoru, že ani toto nie je dostatočnou zárukou
toho, že opatrovník nevyužije svoju funkciu na realizáciu úkonov, ktoré sú prevažne alebo výlučne v jeho
záujme a nie v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a to práve preto, že nie

všetky právne úkony musí schváliť súd. Súd si je vedomý toho, že ustanovenie mesta alebo obce nie je
ideálnou možnosťou a určite je zásadne za osobu opatrovníka vhodná blízka osoba osoby obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony, ale vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu a skutočnosť, že do
funkcie opatrovníka E. D. boli navrhnuté len navrhovateľka a účastníčka 1/, ktoré vzhľadom na vyššie
uvedené nemožno do funkcie ustanoviť, súd nemal inú možnosť, než za opatrovníka E. D. ustanoviť

mesto Námestovo, kde má trvalý pobyt.

14. Čo sa týka procesných súvislostí, súd zamietol návrh účastníkov 1/ a 2/ na vykonanie znaleckého
posudku zameraného na rovnaké otázky, ktoré boli zodpovedané v znaleckom posudku MUDr. Petra
Gábriša. Súd tento návrh považuje za nadbytočný, pretože na otázky, ktoré chceli účastníci 1/ a 2/

zodpovedať v novom – súkromnom znaleckom posudku – už odpovedal A. O. B. a tento bol aj vypočutý
súdom. Ohľadne zdravotného stavu E. D. bol vypočutý aj A. L. N., ktorého ako psychiatra E. D.
navštevuje už od roku 2021. Samotnú skutočnosť, že účastníkom 1/ a 2/ subjektívne nevyhovujú závery
znalca MUDr. Gábriša a vyjadrenia A. L. N., nemôže byť dôvodom na to, aby súd povolil vykonanie
nového znaleckého posudku.

15. V konaní vznikli trovy konania štátu – znalečné za znalecký posudok, výsluch znalca a výsluch
ošetrujúceho lekára A. L. N... Súd rozhodol o týchto trovách tak, že ich štátu nepriznal, pretože ide o trovy
dôkazu a podľa § § 251 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku trovy dôkazov platí štát.16. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,
že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Námestovo.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( CSP ) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP:

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších