Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/216/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380260
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6118380260.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy
44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. Č.. XXXXX,
I. Y., zastúpenému JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova
4330/31, o zaplatenie istiny 14.812,60 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
17Csp/14/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoCsp/39/2020 -

290 zo dňa 17. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoCsp/39/2020 - 290 zo dňa 17. februára 2021 z r u š u j
e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“, „okresný súd“), v poradí prvým rozsudkom č.
k. 17Csp/14/2019 - 162 zo dňa 05. apríla 2019 zastavil konanie o zaplatenie sumy 2.628,22 EUR s 5 %
p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 12.184,38 EUR s 5 % p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o
výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
6Co/115/2019-201 z 19. februára 2020, ktorým rozsudok okresného súdu, okrem výroku o čiastočnom
zastavení konania, zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd poukázal na to, že žiadne z ustanovení zákona o energetike, napriek objektívnemu

chrakteru zodpovednosti za škodu, nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v
dôsledku poškodenia plomby meradla. Pri neoprávnenom odbere plynu určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike),
vzniká žalobcovi podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike právo na náhradu skutočne vzniknutej škody,
ak vznikla; v danom prípade by táto škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorý by žalovaný
odobral z distribučnej siete žalobcu a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom

zaznamenaný vôbec alebo bol zaznamenaný nesprávne. Poškodenie zabezpečovacej značky meradla
neznámou osobou síce znamená neoprávnený odber podľa zákona, podľa názoru odvolacieho súdu
automaticky však ešte neznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla, a tým k znefunkčneniu
meradla s následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere. Znalec v podanom
posudku tiež uviedol, že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla, či samotného
meradla a poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a možnosť

z toho vyplývajúca nepostačuje na záver o tom, že týmto meradlom bola žalobcovi škoda skutočne
spôsobená.4. Odvolací súd s poukázaním na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Cob/23/2018 zo dňa
28.februára 2019 a v ňom uvedený odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/210/2008 zo

dňa 28.októbra 2009 uviedol, že „odberateľ zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom na ktorom bolo
porušené zabezpečenie protiprávnym úkonom za predpokladu splnenia ďalších podmienok objektívnej
zodpovednosti a to vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou.“

5. Podľa názoru odvolacieho súdu je dôkaznou povinnosťou žalobcu ako poškodeného, aby preukázal,

že mu vznikla skutočná škoda, a teda, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal
zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný. Aj pri objektívnom charaktere
zodpovednosti za škodu nemožno akceptovať stav, keby len samotné poškodenie zabezpečenia
meradla znamenalo vznik nároku na náhradu škody bez náležitého preukázania, že týmto poškodením
bola ovplyvnená aj samotná funkčnosť meradla. Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k
neoprávnenému odberu plynu pri poškodení meradla sa však už podľa názoru odvolacieho súdu

neprenáša aj do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy
preukázaný.Tútoškodunemožnobezďalšiehonahradiťškodou,určenouvzmyslevyhláškyč.449/2012
Z. z., ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na
základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade (podľa odvolacieho súdu) bolo
možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné. Žalobca pritom v konaní netvrdil, že by žalovaný

za odobratý zemný plyn riadne neplatil aj v období zisteného neoprávneného odberu (od 30.04.2016
do 22.11.2016). Je preto spochybnené, či žalobca preukázal, že mu neoprávneným odberom zemného
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vznikla škoda,
čo v konečnom dôsledku znamená, že nebol splnený jeden zo základných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. Nepostačuje (preto) len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho

zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet podľa uvedenej vyhlášky.
Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie zatiaľ nepochybne nevyplynulo, že by žalobcovi v
súvislosti so zisteným porušením pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynomeru
skutočne vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu a nemožno opomenúť, že splnenie tejto
dôkaznej povinnosti v konaní zaťažuje žalobcu ako stranu ktorá žiadanú náhradu uplatňuje. Odvolací

súd preto súdu prvej inštancie uložil opätovne vyhodnotiť, či boli v danom prípade naplnené všetky znaky
zodpovednosti za škodu, teda existencia protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu plynu v príčinnej
súvislosti so vznikom škody na ťarchu žalovaného.

II.

6. Okresný súd Poprad v poradí druhým rozsudkom č. k. 17CoP/14/2019 - 244 zo dňa 22. mája 2020
zamietol žalobu a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na
§ 82 ods. 1 písm. d/, § 82 ods. 2, § 82 ods. 3 č. 251/2012 Z. z. o energetike. Mal za to, že žalobca

preukázal existenciu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, keďže
zo znaleckého posudku vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou, blížiacou sa k istote možno
predpokladať, že pôvodné zabezpečenie meradla odberu plynu proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené - odstránené a nahradené inou plombou; v danom prípade neoprávneného odberu plynu ide
o objektívnu zodpovednosť.

7. Posudzujúc vec v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uviedol, že samotné poškodenie
plomby meradla automaticky neznamená ovplyvnenie funkčnosti meradla, čo (napriek zistenému
odstráneniu plomby osadenej v kryte číselníka meradla a jeho nahradeniu inou plombou) bez ďalšieho
neznamená, že by bola ovplyvnená funkčnosť meradla. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2018, podľa ktorého ustanovenia zákona o energetike nezbavujú
žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda; samotný vznik škody nemožno zamieňať
so spôsobom určenia jej výšky.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik škody tým, že poškodením

zabezpečenia meradla by meradlo nezaznamenávalo odber plynu vôbec alebo by ho zaznamenávalo
nesprávne. Žalobca navyše ani netvrdil, že by žalovaný za odobratý plyn počas celého roka neplatil -
napak, žalovaný preukázal, že v roku 2016 riadne uhrádzal preddavky za odber plynu a preukázal aj to,že odber zemného plynu bol každý rok pred rokom 2016 v obdobnom rozsahu. Podľa názoru súdu ide
o dôkaz, že výmena plomby nemala vplyv na funkčnosť meradla a odpočet množstva dodaného plynu.

9. Pokiaľ dovolací súd v rozhodnutiach 3Obdo 49/2018 a 3Obdo 49/2018 poukazoval na rozhodovaciu
prax dovolacieho súdu, podľa ktorej „rozhodujúce je samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenj
manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne,
či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu“ súd prvej inštancie poukázal na jeho viazanosť
právnym názorom odvolacieho súdu a skonštatoval, že i v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu

spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike má
žalobca, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, dôkaznú povinnosť preukázať splnenie všetkých
predpokladov nároku na náhradu škody titulom objektívnej zodpovednosti (t.j. bez zložky zavinenia).
Nie je v súlade so zásadou spravodlivosti, aby žalobca nemusel preukazovať vznik skutočnej škody a
aby vznik škody bol preukázaný (iba) samotnou skutočnosťou, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Nie

každý druh poškodenia meradla má vplyv na funkčnosť meradla. Logicky sa môžu vyskytovať rôzne
poškodenia meradla a skutočne aj také (napr. škrabanec na plombe), ktoré vôbec neovplyvňujú ani nie
sú spôsobilé ovplyvniť funkčnosť meradla.

10. Pokiaľ žalobca poukazoval (bod 42 rozsudku súdu prvej inštancie) tiež na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 29.11.2018, dovolací súd síce konštatoval, že „v konaní bolo
jednoznačne preukázané, že došlo k manipulácii so zabezpečovacím zariadením plynomeru; vec
prejednávaná je prípadom ..... t.j. protipávnym úkonom bol odber plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti manipulácii, t. j. je nesporné, že po porušení plomby bol plyn odoberaný.
Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j.

spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),
hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v
súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému
odberu plynu nedošlo. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže

dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným.“, súd
prvej inštancie však v bode 43. odôvodnenia poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by došlo k
zmenšeniu jeho majetku (neoprávneným odberom plynu), keď nepreukázal, žeby poškodenie meradla
malo vplyv na odpočet množstva dodaného plynu.

III.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Nenamietol nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) v tom, že „škoda mohla žalobcovi
vzniknúť len v prípade, ak by žalovaný odobral z distribučnej siete žalobcu plyn, ktorý by nebol

zaznamenávaný daným meradlom alebo by bol zaznamenávaný nesprávne“. Také posúdenie považoval
za rozporné s už ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.

12. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že zákonodarca v zákone o energetike ako neoprávnený odber
klasifikoval jednak odber, pri ktorom došlo v dôsledku zásahu odberateľa k tomu, že meradlo nesprávne

zaznamenávaalebonezaznamenávaodber(§82ods.1písm.c/).Nadruhejstranevšakzaneoprávnený
odber označuje aj odber, ku ktorému dochádza meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods. 1 písm. d/), v ktorom prípade nie je potrebné preukazovať,
či meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo spotrebu plynu, keďže škoda vzniká
žalobcovi tým, že odberateľ v rozhodnom období odobral plyn prostredníctvom meradla s porušeným

zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.

13. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to rozhodnutie sp. zn. 3Obdo
51/2017 z 22.marca 2018, v zmysle ktorého: ... za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov
zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol

meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii...
Pritom je irelevnantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný
alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenieskutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa
ktorej si však žalobca neuplatnil svoj nárok.,

14. Poukázal tiež na rozhodnutie sp. zn. 5Obdo 32/2018 :
- „... Škoda, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, spočíva v odstránení
protizákonného stavu (oprava poškodeného plomby a súvisiace náklady, hodnote neoprávnene
odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s
neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu

nedošlo;
- V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k
zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobraného množstva zemného plynu žalovaným;
- Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu by prevádzkovateľ
distribučnj siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto

odobratého plynu;
- Na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená
plomba (overovacia/zabezpečovacia značka);
- Objektívnym a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možné zistiť odberateľom
spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom

mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie
zisťované;
- V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii je potrebné výšku škody určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to
vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zphľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov

nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dôchádzalo a ich skutočnú spotrebu.

15. Žalobca napokon poukázal aj na rozhodnutie sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 13.júna 2019, v ktorom
najvyšší súd dôvodil, že „Ani pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemôže množstvo skutočne odobratého plynu a výšku

skutočne vzniknutej škody určiť znalec v znaleckom posudku“.

16. Právny názor, týkajúci sa vzniku škody, resp. nemožnosti zistenia výšky skutočne spôsobenej škody
a nutnosti aplikácie príslušnej vykonávacej vyhlášky reflektuje aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
3Obdo/49/2019 z 26.septembra 2019 a 5Obdo/76/2019 zo 14.mája 2020.

17. Skutočnosť, že v rozhodnom období došlo k neoprávnenému odberu, nebola v konaní sporná.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu mal žalobca za to, že preukázal splnenie všetkých predpokladov
zodpovednosti za škodu, a to:
- protiprávny úkon (porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii)

- vznik škody (to, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, nebolo sporné a o odobraté množstvo plynu sa zmenil majetok žalobcu) a
- príčinú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (pokiaľ by nedošlo k porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nebol by odber kvalifikovaný ako neoprávnený odber a
žalobcovi by žiadna škoda nevznikla.

IV.

18. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2CoCsp/39/2020 - 290 zo dňa 17. februára 2021 rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie
ako i s jeho právnym posúdením veci.

19. Odvolací súd konštatoval, že je to žalovaný, ktorý zodpovedá za to, že odoberal zemný plyn
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V tejto súvislosti

však nemožno opomenúť, že ide o odberateľa zemného plynu, ktorý má objektívne zodpovedať za
plynomer, ktorý podľa zákona o energetike však musí byť umiestnený na verejne prístupnom mieste a ku
ktorému majú prístup aj iné subjekty. Bez ďalšieho nemožno od žalovaného v takejto situácii spravodlivo
požadovať, aby v záujme predídenia zodpovednosti za škodu pravidelne kontroloval, či plynomer vovlastníctve žalobcu nie je poškodený a takto koncipované povinnosti neúmerne zaťažujú odberateľa
plynu, ktorý je tak v nerovnovážnom postavení voči prevádzkovateľovi distribučnej siete.

20. Poukázal tiež na to, že už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že žiadne
z ustanovení zákona o energetike, aj napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti za škodu,
nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku poškodenia plomby meradla;
ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike predpokladá, že pri neoprávnenom odbere plynu určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi

právo na náhradu skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. Skutočnou škodou sa pritom rozumie
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu žalobcu oproti
majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk predstavuje ten zisk, ktorý by žalobca dosiahol,
ak by nenastala škodová udalosť.

21. V ods. 14 odôvodnenia odvolací súd konštatoval, že v danom prípade by táto škoda

predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorú by žalovaný odobral z distribučnej siete žalobcu a
ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom zaznamenaný vôbec, resp. bol
zaznamenaný nesprávne. Poškodenie zabezpečovacej značky meradla neznámou osobou síce
znamená neoprávnený odber podľa predpokladov zákona o energetike, automaticky však ešte
neznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla, a tým k jeho znefunkčneniu s následkom vzniku

škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere plynu. Je potrebné zdôrazniť, že znalec v podanom
posudku tiež uviedol, že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla, či samotného
meradla a poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a možnosť
z toho vyplývajúca, ako to správne zdôraznil aj prvoinštančný súd, nepostačuje na záver o tom, že týmto
meradlom bola žalobcovi skutočne škoda aj spôsobená.

22. Bolo preto (ods. 15 odôvodnenia) dôkaznou povinnosťou žalobcu ako poškodeného, aby preukázal,
že mu vznikla skutočná škoda, a teda, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal
zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný. Aj pri objektívnom charaktere
zodpovednosti za škodu nemožno akceptovať stav, keby len samotné poškodenie zabezpečenia

meradla znamenalo vznik nároku na náhradu škody bez náležitého preukázania, že týmto poškodením
bola ovplyvnená aj samotná funkčnosť meradla (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn.
6Cob/23/2018, rozsudok KS Prešov sp. zn. 4Cob/52/2013). Objektívna zodpovednosť žalovaného vo
vzťahu k neoprávnenému odberu plynu pri poškodení meradla sa však už neprenáša aj do roviny nároku
na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy preukázaný.

23.Odvolacísúdvods.16.odôvodneniazdôraznil,žetútoškodunemožnobezďalšiehonahradiťškodou
určenou v zmysle citovanej vyhlášky, ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne
vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade bolo
možné zistením, či meradlo v prevádzke žalovaného bolo skutočne funkčné. Žalobca netvrdil, že by

žalovaný za odobratý zemný plyn riadne neplatil aj v období zisteného neoprávneného odberu, resp.
že by poškodenie meradla malo vplyv na odpočet reálneho množstva dodaného plynu do prevádzky
žalovaného. Na základe týchto okolností súd prvej inštancie správne vec uzavrel poukazom na to,
že žalobca nepreukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vznikla škoda, v dôsledku čoho nebol v danom

prípade splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Nepostačuje len
na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny
odpočet podľa citovanej vyhlášky (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Cob/23/2018).

V.

24. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) podľa
§ 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V
dovolaní uviedol, že odvolací súd sa napádaným rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, keď sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi nepriznal

ním uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a s poukazom
na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, že meradlo na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, zároveň nebolo funkčné a teda, že zaznamenávalo spotrebu plynu
nesprávne alebo vôbec. Dovolateľ ďalej poukázal na právne posúdenie odvolacieho súdu (bod 14 až16 napádaného rozhodnutia), v prípade, ktorý bol predmetom posudzovania, by podľa odvolacieho
súdu škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorú by žalovaný odobral z disribučnej siete
žalobcu, a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom zaznamenaný vôbec, resp.

bol zaznamenaný nesprávne. Podľa odvolacieho súdu porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii s meradlom ešte neznamená, že došlo k znefunkčneniu meradla a následkom vzniku
škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere. Malo byť povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že
žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto
meradlom zaznamenaný a zistiť skutočnú škodu malo byť možné zistením, či meradlo v prevádzke

žalovaného bolo skutočne funkčné. Uvedené právne posúdenie podľa dovolateľa odporuje už ustálenej
rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, ktorá je vyjadrená napr. v rozhodnutiach: 1Cdo/107/2008,
4Cdo/30/2009, 3Obdo/51/2017, 3Obdo/49/2018, 2Obdo/33/2018, 3Obdo/32/2018, 5Obdo/76/2019,
4Cdo/181/2020.Zustálenejrozhodovacejpraxenajvyššiehosúdupodľadovolateľavyplýva,žezaodber
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods.
1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z.) zodpovedá odberateľ, ktorý plyn cez takéto meradlo odoberal,

pričom sa neskúma, či meradlo zaznamenávalo spotrebu správne alebo ju nezaznamenávalo vôbec,
výšku skutočne spôsobenej škody nie je možné v takomto prípade neoprávneného odberu plynu zistiť
a je tak namieste aplikácia ustanovení príslušnej vyhlášky. Z uvedeného dôvodu dovolateľ žiadal, aby
dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a zároveň
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a zároveň aby zrušil rozhodnutie okresného súdu č.

k. 17Csp/14/2019-303 z 31. marca 2021 (týkajúce sa trov konania), priamo súvisiaceho s napádaným
rozhodnutím, ktorého existencia by po zrušení napádaného rozhodnutia strácala zmysel a odporovala
princípu právnej istoty.

VI.

25. Vo vyjadrení k dovolaniu žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi dovolania a v plnom
rozsahu akceptuje rozhodnutia okresného a krajského súdu, preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie
žalobcu zamietol ako nie dôvodné a priznal žalovanému trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

VII.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana s právnickým vzdelaním (§ 429
ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia

pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu je potrebné vyhovieť.

27. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421
CSP. V danom prípade je v dovolaní uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP.

28. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v

konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku tejto viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom.

29. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.30. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania,
ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k
právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.

31. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP).

32. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický
odklon jej riešenia, zvoleného odvolacím súdom, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
Ide o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa
ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne

napr. v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol,
že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a)
konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť
(a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa
riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.

Relevantná právna úprava:

Podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo

s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo
nesprávne zaznamenáva odber plynu.

Podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré

nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

Podľa § 82 ods. 2 ZoE odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je

povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 82 ods. 3 ZoE ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu

ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

33. Dovolateľ nevymedzil namietanú právnu otázku spôsobom vyžadovaným v ustanovení § 432
CSP. V dovolaní namietal nesprávny právny záver odvolacieho súdu, že „porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii s meradlom ešte neznamená, že došlo k znefunkčneniu meradla a

následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere. Malo byť povinnosťou žalobcu v
konaní preukázať, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu,
ktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný a zistiť skutočnú škodu malo byť možné zistením, či meradlo
vprevádzkežalovanéhoboloskutočnefunkčné“.Zobsahudovolaniadovolacísúdvsúladesjudikatúrou
Ústavného súdu SR vyabstrahoval právnu otázku, od vyriešenia ktorej malo podľa dovolateľa závisieť

rozhodnutie odvolacieho súdu takto :
„Či v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu z dôvodu neoprávneného odberu plynu v zmysle § 82
ods. 1 písm. d) zákona o energetike je pre určenie výšky škody podľa § 82 ods. 2 a 3 zákona o energetike
- bez ďalšieho rozhodujúce porušenie zabezpečenia (plomby) proti neoprávnenej manipulácii na
meradle plynu

alebo
- rozhodujúce je to, či predmetné meradlo bolo funkčné a či zaznamenávalo skutočný alebo nižší objem
odoberaného plynu.“34. V danom prípade zo spisu vyplýva, že žalovaný odoberal plyn ako fyzická osoba - podnikateľ, medzi
sporovými stranami išlo o obchodno-právny vzťah.

35. Problematikou zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom, upravenej v § 82 ods.
1 písm. d) zákona o energetike a zistenia výšky škody v zmysle § 82 ods. 2 a 3 ZoE sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky zaoberal vo viacerých rozhodnutiach.

36. V uznesení sp. zn. 4Obdo/39/2022 zo dňa 23.augusta 2023 dovolací súd zhrnul doterajšiu judikatúru

najvyššieho súdu a uviedol:
Najvyšší súd ako súd dovolací v uznesení sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.marca 2018 výslovne zadefinoval
predpoklady zodpovednosti odberateľa plynu spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa § 82
ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Zdôraznil výslovne, že táto zodpovednosť je objektívna a je daná
vždy, keď odberateľ odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Dovolací súd v predmetnom

uznesení konštatoval, že „V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v
ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej
veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa
§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z citovanej ustálenej rozhodovacej praxe

najvyššieho súdu (sp. zn. 1Cdo/107/2008 a sp. zn. 4Cdo/30/2009, pozn.) dovolací súd konštatuje,
že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber
plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený
odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný

meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že
odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2
zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku.
Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie

žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako
jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (v § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike)
považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo

nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré (skutočnosti) sú spolu
so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného
odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v
rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukázal na to, že
druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému

odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.“
V ďalšom uznesení sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 13.júna 2019 ..... dovolací súd skonštatoval, že

„Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j.
spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),
hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v
súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému
odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy

nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene
s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa
zmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za

skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným
odberomplynuvynaložiťaktorébymuinaknevznikli.Preprípad,kedyskutočnúškoduniejemožnéurčiť
inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným
predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a tovydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle
množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej

siete,zktorejbolplynneoprávneneodobratý,muselpoznaťpresnémnožstvotaktoodobratéhozemného
plynu. V zmysle ustanovenia § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto
vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným
overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj

z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a
spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom,
na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas
rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste
za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.
Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom,

ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade
odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je
potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného
podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich
sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu. V prípade, ktorý je

predmetom tohto konania, žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn,
atospôsobomoznačenýmvzákoneakoneoprávnenýodberplynu.Týmtospôsobomdošlokzmenšeniu
jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo
všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.
155/2005 Z. z.“ (vyhláška, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu; s účinnosťou od 1. januára 2013 je ňou vyhláška č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, pozn. dovolacieho súdu).
V označenom rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/32/2018 tak najvyšší súd zodpovedal otázku určenia výšky
škodyvprípadeneoprávnenéhoodberuplynu,naktorérozhodnutiesanásledneodvolalnajvyššísúdajv
ďalšom svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 13. júna 2019, v ktorom najvyšší súd po vyhodnotení

skutkového stavu veci a jej právnom posúdení uzavrel, že „...vo veci konajúce súdy dospeli k správnemu
právnemu záveru, že za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť výpočet upravený
vo všeobecne záväznom právnom predpise, a to vo vyhláške č. 155/2005 Z. z....“. Uznesenie NS SR
sp. zn. 3Obdo/49/2018 bolo z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti podrobené prieskumu Ústavným
súdom SR, ktorý v uznesení sp. zn. I. ÚS 457/2021-17 z 30. novembra 2021 skonštatoval, že Najvyšší

súd SR v predmetnom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal otázku týkajúcu
sa spôsobu výpočtu náhrady škody. Ústavný súd zdôraznil časti ústavnou sťažnosťou napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, že „...pre určenie výšky vzniknutej škody je nevyhnutné
poznať presné množstvo odobratého plynu, a to je možné určiť len určeným meradlom s platným
overením bez porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Preto pre určenie skutočného

množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné ako relevantný údaj považovať ani údaj o
spotrebe za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie. V nadväznosti na to jednoznačne poukázal
naznenie§59ods.2a3zákonaoenergetike,vzmyslektorýchjeodberateľ,ktorýneoprávneneodoberal
plyn, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu (ktorá má zohľadňovať množstvo skutočne odobratého
plynu počas doby neoprávneného odberu, pozn.), ak vznikla a zároveň ak nie je možné vyčísliť

skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, v takom prípade sa použije
spôsob výpočtu škody, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (teda
vyhláška, pozn.). A keďže v danom prípade nebola takto jednoznačne a objektívne preukázaná skutočná
škoda, bolo namieste aplikovať práve postup pri jej výpočte stanovený podľa vyhlášky...“

37. Sumarizujúc vyššie uvedené, v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR dovolací súd jednoznačne
zodpovedal,
- že zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je objektívna, t. j. odberateľ je
zodpovedný bez ohľadu na jeho zavinenie, a súčasne,

- že v prípade porušenia zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii nemá prevádzkovateľ
distribučnej siete objektívnu možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu, za účelom zistenia
skutočne vzniknutej škody nie je možné vychádzať z údajov o množstve odobratého plynu za
obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu, prípadne za obdobie, ktoré nasledovalo poneoprávnenom odbere plynu (keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve skutočne odobratého
plynu počas obdobia neoprávneného odberu plynu), rovnako množstvo skutočne odobratého plynu a
výšku skutočne vzniknutej škody nemôže určiť znalec v znaleckom posudku. Výška skutočnej vzniknutej

škody sa určí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 59 ods. 3 druhá časť vety zákona o energetike,
a to výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe vyhlášky (skôr č. 155/2005
Z. z., teraz § 1 vyhl. č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu).

38. Súd prvej inštancie, súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podoprel svoje rozhodnutie
aj dôvodmi, ktoré majú svoj pôvod v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2018. uznesenie
IV. ÚS 137/2018 však bolo prijaté za situácie, kedy medzi stranami sporu boli sporné skutočnosti,
týkajúce sa samotného začatia používania niektorých plynospotrebičov a v tej súvislosti posudzovanej
možnosti aplikácie výpočtu škody za celé rozhodné obdobie podľa vyhlášky, ktoré skutočnosti však v
prejednávanom spore sporné neboli.

39. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo
rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/6/2017
zo 6. marca 2017) zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach

najvyššieho súdu alebo dokonca aj jednotlivo v dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.

40. Odvolací súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo sa odklonil od doterajšej judikatúry najvyššieho

súdu, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Dovolanie z toho dôvodu považoval
najvyšší súd za dôvodné a preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v
súlade s § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 390 CSP.

41. Toto uznesenie bolo senátom najvyššieho súdu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie.