Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. august 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209350
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2120209350.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.JohanouMáčajovouvprávnejvecižalobcu:S.Y.,Q..XX.XX.XXXX,

U. U. - R. U., D. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, sídlo: M.R. Štefánika
30, Nové Zámky, proti žalovanému: J.. R. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. T.Č. XXX, právne zastúpený: AK
In Medias Res, s.r.o., so sídlom: Sladovnícka 13, Trnava, o žalobe na ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobný návrh zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 08.12.2020 označeným ako žaloba na ochranu osobnosti a

náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 Občianskeho zákonníka sa žalobca domáha voči žalovanému
ospravedlnenia v znení: Ospravedlňujem sa pánovi S. Y. za to, že som ako pedagóg v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou neobchádzal rovnako s pánom S. Y., čím som
návrhom na preradenie do iného oddielu v ústave na výkon trestu odňatia slobody mu bránil v práve
vzdelávať sa. Tiež žiada uložiť povinnosť žalovanému v lehote pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10. 000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zároveň
si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 21. 7. 2015 bol premiestnený do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na ďalší výkon trestu. Po nástupe na výkon trestu
odňatia slobody bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou B, žalovaný v tom čase pracoval v
ústave ako pedagóg. Žalobca bol zo strany žalovaného počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave
šikanovaný, žalovaný neustále útočil na osobu žalobcu. Počas výkonu trestu odňatia slobody žalobca
navštevoval denné štúdium elokovaného pracoviska Arcibiskupského gymnázia biskupa P. Jantauscha

v Trnave, z dôvodu denného štúdia bol žalobca dňa 31. 8. 2015 umiestnený v ústave na oddiel 3BC.
Dňa 26. 10. 2016 bol žalobca na návrh žalovaného diskriminačne a účelovo preradený z oddielu 3BC
na oddiel 4C, a to na základe nepravdivých a diskriminačných informácií prezentovaných zriaďovacej
komisii. Žalovaný udával, že žalobca mal mať problémy so spoluodsúdenými na oddiele, zo 40-tich
spoluodsúdených sa naňho mala sťažovať väčšina za to, že neustálym vypisovaním sťažností mal pútať
pozornosť, preto mal byť celý oddiel negatívne hodnotený, rovnako tiež mal mať nezhody a konflikty so
spoluodsúdenými. Týmto konaním žalovaného bolo porušené právo žalobcu na vzdelanie podľa článku

42 Ústavy SR.
Žalobca podal podnet - sťažnosť na postup Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, prokuratúra
poukazovala na vyjadrenie ústavu, ktorý disponoval poznatkami, že vzťahy v rámci oddielu, odkiaľ bol
žalobca preradený na iný oddiel, medzi jednotlivými odsúdenými, sú narušené v dôsledku správaniažalobcu vo vzťahu k ostatným odsúdeným. Žalovaný podal na žalobcu trestné oznámenie pre trestný
čin ohovárania, k čomu bol žalobca vypočutý, kedy sa dozvedel, že na základe diskriminačných a
nepravdivých informácií bol preradený z oddielu, kde mohol uplatniť riadne svoje právo na vzdelanie.

Uvedeným diskriminačným konaním žalovaného a zneužitím právomoci podaním návrhu na preradenie
mal žalobca počas výkonu trestu odňatia slobody sťažené podmienky na štúdium, čím žalobcovi vznikla
škoda vo forme nemajetkovej ujmy.
Žalobca diskriminačné a účelové konanie žalovaného preukazuje písomným hodnotením žalobcu ako
odsúdeného správami zo dňa 8. 6. 2017 a 7. 12. 2017, podľa ktorých správanie a vystupovanie

žalobcu počas výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcom ústave bolo na požadovanej úrovni,
príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje, v kolektíve odsúdených konflikty nevyvoláva, dodržiava
časový rozvrh dňa a ústavný poriadok. Disciplinárne bol odmenený 3-krát, a to mimoriadnym povolením
návštevy, disciplinárne potrestaný nebol. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 81 ods. 1 písm. a) zákona
číslo 84/1969 Zb. o výkone trestu odňatia slobody, podľa ktorého do oddielu s bezpečnostným režimom
sa umiestni odsúdený, ktorý sústavne porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti, pôsobí

na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, ohrozuje bezpečnosť príslušníkov sporu,
odsúdených, alebo iných osôb, ušiel z výkonu trestu, o útek sa pokúsil alebo ho pripravoval.
Žalovaný sa mal dôveryhodným spôsobom dozvedieť, že žalobcovi niečo hrozí, a teda musí ochrániť
jeho práva, zároveň nepodnikol súbežne kroky voči osobe žalobcu, neoznámil riaditeľov, že kvôli
správaniu sa žalobcu sú vyvolávané konflikty medzi inými väzňami. Žalovaný tým konal aj v rozpore

so základnými zásadami výkonu trestu v zmysle § 3 ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody.
Na základe uvedeného má žalobca za to, že je predpoklad na podanie žaloby v zmysle ustanovenia §
11 Občianskeho zákonníka. Konaním žalovaného boli zákonom chránené práva žalobcu dotknuté, a to
vo forme diskriminácie, ktorá mala vplyv na jeho vtedajší ako aj súčasný život, z uvedeného dôvodu si
nárokuje aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 31.01.2021 (č.l. 39 spisu) uvádza, že
skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe, sa týkajú postupu v rámci jeho služobného pôsobenia
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou vo funkcii pedagóg oddelenia výkonu
trestu ústavu. Žalobca namieta jeho postup ako príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže pri

vykonávaní štátnej služby podľa zákona č. 73/1997 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície a podľa zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Týmto žalovaný namieta
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko konal v služobnom pomere a na základe svojho
funkčného zaradenia. S poukazom na ust. § 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z. a § 6 ods. 1 zákona

č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, nie je vecný a ani právny dôvod, aby bol ako
fyzická osoba žalovaný, v rámci služobného zaradenia vykonával zaobchádzanie so žalobcom v zmysle
zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu ako i vykonávacej vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou
sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, pri zaobchádzaní vždy dodržiaval základné zásady
výkonu trestu, pričom na zaobchádzaní s odsúdeným sú zúčastnené viaceré osoby, ktoré prichádzajú

do priameho kontaktu s odsúdeným a poznatky o priebehu výkonu trestu odsúdenej osoby sú priebežne
zaznamenávané v príslušnej dokumentácii, čím je zabezpečená objektivita výstupov o správaní
odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. Služobná činnosť žalovaného ako pedagóga
podlieha kontrole nadriadených. „Učelové a diskriminačné" konanie z jeho strany odmieta, uvádza, že
ako fyzická osoba nedisponuje záznamami o priebehu výkonu trestu odňatia slobody žalobcu, tieto pre

účely súdneho konania môže poskytnúť len ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Žalobca v žalobe namieta preradenie na iný oddiel (z oddielu 3BC na oddiel 4C). V zmysle § 7
vyhlášky č. 368/2008 Z.z., umiestnenie alebo zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním
určený príslušník spravidla na návrh umiestňovacej komisie, jej predsedom je vedúci oddelenia výkonu
trestu. Žalovaný ako pedagóg príslušného oddielu bol oprávnený umiestňovacej komisii dať podnet na

zmenu umiestnenia odsúdeného, nejedná sa o zneužitie, či prekročenie právomoci. Odsúdený nemá
oprávnenie vyberať si umiestnenie v ústave, resp. odsúdeného je možné premiestniť na iný oddiel aj
bez uvedenia dôvodu.
Preradenie žalobcu na iný oddiel bolo preskúmavané dozorovým prokurátorom pod sp. zn 3 Kn
79/15/2200, pričom dozorový prokurátor ako orgán oprávnený vykonávať dozor nad zachovávaním

zákonnosti v zmysle § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu nezistil žiadne porušenie zákona,
podnet žalobcu bol vyhodnotený ako nedôvodný. Žalovaný považuje žalobu za bezobsažnú, nedôvodnú
s cieľom uškodiť jeho osobe, nakoľko sa nezakladá na pravde. Ide o subjektívne pocity žalobcu bez
právneho základu ako i preukázania tvrdených skutočnosti. Žalobca neuviedol jediný dôvod, ktorým bysa mal dopustiť porušenia zákona alebo jeho práv, a to ani vo vzťahu k údajnej diskriminácii žalobcu.
Žalobca neuviedol dôkaz o tom, že mu nemajetková ujma bola skutočne spôsobená, nie sú rozhodujúce
len subjektívne pocity žalobcu, ale objektívne hľadisko. Žalobca nepreukázal neoprávnený zásah do

chráneného osobnostného práva, nepreukázal existenciu ujmy na osobnosti, ktorá by spočívala v
znížení jeho dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere, a nepreukázal ani vzájomnú príčinnú súvislosť
medzi neoprávneným zásahom a ujmou. Žalovaný absolútne popiera všetky tvrdenia, že konal v rozpore
so zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu, alebo antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z.,
vzhľadomnapodanétrestnéoznámeniažalobcu,ideozjavnépokračovaniejehoneprimeranéhopostoju

voči nemu. Vzhľadom na uvedené žiada, aby bola žaloba zamietnutá.

4. Žalobca v rámci repliky vo svojom podaní zo dňa 26.02.2021 (č.l. 45 spisu) uviedol, že vyjadrenie
žalovaného považuje za zavádzajúce a nedôvodné. Ohľadne námietky nedostatku pasívnej legitimácie
uvádza, že žalovaný ako fyzická osoba udávala nepravdivé informácie o žalobcovi počas výkonu trestu
odňatia slobody o tom, že mal mať problémy so spoluodsúdenými v rámci oddielu, toto však doposielať

nevyvrátil žiadnym dôkazom. Žalovaný návrhom na preradenie do iného oddielu v ústave bránil v
práve žalobcu vzdelávať sa, návrh bol podaný bez relevantných podkladov, preto konaním žalovaného
ako fyzickej osoby, a nie ako príslušníka ZVJS bolo porušené právo na vzdelanie, žalobca preukázal
dostatok pasívnej legitimácie žalovaného v podanej žalobe. Žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu
opísané v žalobe, žalobca má za to, že riadne popísal okolnosti ohľadne neoprávneného zásahu do

chráneného osobnostného práva, existenciu ujmy na osobnosti aj vzájomnú príčinnú súvislosť, žaloba
je tak dôvodná. Navrhuje žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

5. Žalovaný v rámci dupliky vo svojom podaní zo dňa 24.03.2021 (č.l. 49 spisu) opätovne namieta
nedostatok pasívnej legitimácie. Žalobca poukazuje na jeho postup v rámci služobného pôsobenia

v Ústave Hrnčiarovce nad Parnou, pričom konal nie ako fyzická osoba, ale ako príslušník Zboru
väzenskej a justičnej stráže, náplňou jeho služobnej činnosti ako pedagóga oddelenia výkonu trestu
je predovšetkým zaobchádzať s odsúdeným, t.j. využívať prostriedky zaobchádzania uvedené v § 16
zákona o výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený je počas výkonu trestu odňatia slobody v zmysle
§ 4 zákona č. 475/2005 Z. z. obmedzený v práve na nedotknuteľnosť osoby, slobode pohybu a

pobytu, pričom umiestnenie alebo zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník,
nejedná sa o právo odsúdeného byť umiestnený (ubytovaný) na oddiel, ktorý si vyberie, naopak ústav
môže odsúdeného preradiť na iný oddiel aj bez uvedenia dôvodu, prípadne preradiť ho na iný oddiel
i preventívne, napr. aj pri náznaku interpersonálnych konfliktov. Odmieta, že by bránil žalobcovi sa
vzdelávať.Možnosťvzdelávaťmaliodsúdenívústavenielennaoddiele3BC,aleajnaďalšíchoddieloch,

teda aj na oddiele 4C. Žiadny oddiel v ústave nebol, a ani v súčasnosti nie je určený výlučne na
umiestnenie odsúdených, ktorí sú zaradení do štúdia. Navrhuje, aby žalobca preukázal vzájomnú
súvislosť medzi jeho preradením na oddiel 4C a údajným bránením v práve sa vzdelávať. Ako vyplýva z
dôkazov, dňa 26.10.2016 bol preradený z oddielu 3BC na oddiel 4C (list Krajskej prokuratúry Trnava zo
dňa 22.12.2016), v hodnotení ústavu zo dňa 07.11.2017 je uvedené: "...v súčasnosti navštevuje denné

štúdium elokovaného pracoviska Arcibiskupského gymnázia biskupa P. Jantauscha v Trnave. Aktuálne
je študentom tretieho ročníka, z čoho je zrejmé, že i po preradení na iný oddiel (4C) sa žalobca naďalej
vzdelával. Tvrdenia žalobcu boli preskúmavané prokurátorom, že prokurátor pochybenie ani porušenie
zákona nezistil.
6. Okresný súd Trnava vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 17C/67/2020-66 zo dňa 06. 09. 2021, návrh

zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský
súd uznesením č.k. 10Co/5/2022-89 zo dňa 16.12.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ako
nepreskúmateľný a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Krajským súdom bolo súdu prvého stupňa vytknuté, že sa nezaoberal namietaným diskriminačným
konaním žalovaného spočívajúcom v žalobcom tvrdenom šikanóznom správaní a dlhšie trvajúcich
útokoch na žalobcu vrátane poskytovania nepravdivých údajov smerujúcich napokon k preradeniu
žalobcu. Odvolací súd mal za to, že konanie žalovaného súd neposúdil z hľadiska antidiskriminačnej

legislatívy - t.j. z hľadiska porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a možného vybočenia
žalovaného z jeho zákonných kompetencií (exces), t.j.v zmysle zákona č. 365/2004- „antidiskriminačný
zákon“v spojení s § 3 ods.2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.9. V novom konaní po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu prvostupňový súd konanie
žalovaného podrobil kontrole z hľadiska porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a teda z hľadiska

kumulatívneho splnenia podmienok diskriminácie- forma diskriminácie (spôsob), dôvod (iné postavenie-
musí existovať domnienka jeho existencie a príčinnej súvislosti s konaním), oblasť (druh konania), ktoré
podmienky na vyvodenie zodpovednosti za zásah musia byť preukázané.

10. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní konanom

dňa 06.09.2021, 19.04.2023, 29.05.2023, 26.06.2023 a 09.08.2023, vypočul strany sporu, resp.
ich zástupcov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh,
vyjadrenie žalovaného zo dňa 31.01.2021, vyjadrenie žalobcu- replika zo dňa 26.02.2021, vyjadrenie
žalovaného zo dňa 24.03.2021, Upovedomenie Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 22.12.2016,
výsluchmi svedkov, oboznámením s vyžiadaným hodnotením žalobcu z VVVT aplikácie, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Žalobca bol dňa 21. 07. 2015 premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce
nad Parnou na ďalší výkon trestu. Bol umiestnený na oddiel s diferenčnou skupinou B, žalovaný v tom
čase pracoval v ústave ako pedagóg. Počas výkonu trestu odňatia slobody žalobca navštevoval denné
štúdium elokovaného pracoviska Arcibiskupského gymnázia biskupa P. Jantauscha v Trnave, v ústave

bol umiestnený na oddiel 3BC. Dňa 26. 10. 2016 bol žalobca na návrh žalovaného preradený z oddielu
3BC na oddiel 4C, toto konanie vníma diskriminačne a účelovo, nakoľko sa podľa neho tak stalo na
základe nepravdivých a diskriminačných informácií prezentovaných zriaďovacej komisií žalovaným ako
pedagógom ústavu. Išlo o informácie o tom, že žalobca mal mať problémy so spoluodsúdenými na
oddiele, väčšina spoluodsúdených sa naňho mala sťažovať za neustále vypisovanie sťažností, čím mal

pútať pozornosť, z tohto dôvodu bol celý oddiel negatívne hodnotený, tiež mal mať nezhody a konflikty
so spoluodsúdenými. Podľa žalobcu takýmto zneužitím právomoci žalovaného - podaním návrhu na
preradenie a následným preradením na iný oddiel mal žalobca sťažené podmienky na štúdium, čím bolo
zasiahnuté do jeho osobnostných práv a vznikla mu škoda vo forme nemajetkovej ujmy.

12. Žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 06.09.2021 uviedol, že žalovaný ako fyzická osoba v
zastúpení príslušníka napísal hodnotenie, resp. dal podnet na základe hodnotenia riaditeľovi a komisii
na preradenie, pričom uvedené informácie vykresľovali obraz jeho osoby nie v dobrom svetle. Z
následných trestných konaní, ktoré boli vedené voči žalovanému zákonným spôsobom zistil zo zápisníc
o výsluchoch osoby, že to bol práve menovaný žalovaný, ktorý tieto informácie o ňom uviedol, žalovaný

nepredložiljedinýrelevantnýpodkladzčohovychádzal.Mázato,žekonaniežalovanéhobolosvojvoľné,
keďže nekonal v súlade so zákonom o výkone trestu, príp. služobným zákonom, zákonom o ZVJS.
Diskriminačným konaním žalovaného podľa žalobcu bola porušená občianska povinnosť, ktorá vyplýva
z ústavy a zo zákona o výkone trestu, t.j. viesť riadny život a došlo k porušenie ľudskej dôstojnosti-
ohováraním, uvedením nepravdy. Uviedol, že v rámci oddielu 3BC bol študentský režim, bola tam

študovňa, izby, kde boli ubytovaní iba študujúci odsúdení, nie pracujúci. Bolo to niečo ako internát,
on tam študoval gymnázium, v tom čase bol asi druhák. Po preradení do oddielu 4C, v ktorom bolo
90 väzňov rôzneho charakteru, aj pracujúci, aj nepracujúci, oddiel nebol uspôsobený na štúdium pre
študenta dennej formy štúdia.

13. Žalovaný v rámci výsluch na pojednávaní 06.09.2021 uviedol, že pri hodnotení žalobcu vychádzal zo
správania odsúdeného, z pedagogickej dokumentácie a z poznatkov, ktoré mal o odsúdenom. Pri jeho
hodnotení konal ako príslušník ZVJS, nie ako fyzická osoba. Vyradenie z oddielu sa robí na základe
návrhu pedagóga, v rozhodnom čase bol v služobnom pomere k ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, daný
návrh na preradenie zvažuje komisia a záver schvaľuje riaditeľ ústavu. Uvedené je presne upravené v

zákone. Na otázku zástupcu žalobcu, z akých dokumentov vychádzal pri hodnotení a podávaní návrhu
zriadenej komisie na preradenie žalobcu na iný oddiel a odkiaľ mal poznatky o konfliktnom správaní
žalobcu, žalovaný uviedol, že pedagóg oddielu je zodpovedný za oddiel odsúdených, ktorých má na
starosti. Školský oddiel 3BC mal max. kapacitu 44 odsúdených. V práci pedagóga je podstatné, aby
medzi odsúdenými na oddiele panovali dobré vzťahy, a tým sa prispievalo k ich resocializácii. Návrh

do komisie dáva pedagóg, na základe svojej pedagogickej činnosti medzi odsúdenými, o ktorej sú
poznatky vedené v pedagogickej dokumentácii odsúdeného. Komisia zasadá každý týždeň, posudzuje
všetky návrhy, ktoré sú jej dané v rámci ústavu a oddielov. Komisia pozostáva zo zástupcov všetkých
oddeleníústavu,komisiamácca6členov,ktorísakdanémunávrhuvyjadrujú,jetamajčlenpreventívno-bezpečnostnej služby ústavu, títo majú na starosti vzťahy medzi odsúdenými a majú preventívnu
službu v rámci ústavu, ich úlohou je predchádzať možným konfliktom. Hlavným dôvodom návrhu bola
prevencia vzniku konfliktu na oddiele. Návrh posúdila komisia, uznala ho ako podstatný, na záver ho

schválil riaditeľ ústavu. Odsúdený podľa zákona nemusí vedieť dôvod, prečo je preradený. Vychádza
to z vyhlášky č. 368/2008 Z.z., nie je povinnosťou komisie preradenie oznamovať, jednoducho sa to
fakticky zrealizuje. Žalovaný konal na základe svojich poznatkov ako pedagóg ústavu a pedagogickej
dokumentácie odsúdeného, táto je archivovaná v Ústave Hrnčiarovce nad Parnou. K pedagogickej
dokumentácii má prístup každý príslušník ústavu, ktorý je zodpovedný za resocializáciu. Fungovalo to

tak, že keď niečo odsúdený urobil a malo to tam byť zaznamenané, zobral dokumentáciu a zaznačil
tam poznámku. Napr. pozitívne: „odsúdený sa dlhodobo dobre správal“, pričom sa tam napíše meno
príslušníka a dátum.

14. Zástupca žalobcu na pojednávaní po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu dňa 19.04.2023
ohľadne aplikácie antidiskriminačnej legislatívy zákona uviedol, že § 11 OZ predstavuje lex generalis

vo vzťahu k ochrane osobnosti, cti a dôstojnosti, pričom antidiskriminačný zákon je lex specialis, v
danom prípade je vysoko pravdepodobné, že mohla nastať priama diskriminácia v zmysle § 2a ods.2
antidiskriminačného zákona, to, že nedošlo k diskriminačnému konaniu preukazuje žalovaný, platí teda
obrátené dôkazné bremeno.

15. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 19.04.2023 po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu
uviedol, že žaloba nebola pôvodne podaná ako antidiskriminačná, podstatou žaloby malo byť žalobcom
tvrdené porušenie jeho práva na vzdelania, pričom toto bolo vyvrátené dôkazmi predloženými samotným
žalobcom, a to najmä šetrením úradu inšpekčnej služby ako aj dozorujúceho prokurátora, nebolo
zistené žiadne šikanózne, či diskriminačné konanie, žaloba je vyslovene účelová s cieľom získania

majetkového prospechu vo forme uplatnenej nemajetkovej ujmy nepodloženej ani skutkovo, ani právne.
Zároveň zástupca žalobcu vzniesol námietku premlčania, nakoľko k diskriminačnému zásahu malo dôjsť
26.10.2016, pričom žaloba bola podaná 08.12.2020, až po 3 rokoch, nárok je tak premlčaný. Krajský súd
podľa jeho názoru prekročil rámec svojho rozhodovania, kedy svojvoľne mení základ podanej žaloby,
ktorá nespadá pod typ žaloby ex offo, vytvára dojem, že sa jedná o antidiskriminačný spor, pričom ide

o žalobu na ochranu osobnosti. V podanej žalobe sa nenachádza ani dôkaz o existencii diskriminácie,
je potom absurdné, aby Krajský súd prenášal dôkazné bremeno na žalovaného. Nie je zrejmé, aká
namietaná občianska povinnosť vyplývajúca z Ústavy, či zákona o výkone trestu mala byť porušená.
Hodnotenie žalobcu z obdobia 6/2017 a 11/2017 sa netýkajú rozhodného obdobia, je absurdné tvrdenie
žalobcu, že pokiaľ má žalovaný vyvrátiť pasívnu legitimáciu, mal predložiť dôkaz, že konal ako príslušník

ZVJS, nie ako fyzická osoba.

16. Žalobcom navrhnutý svedok J.. J. X., riaditeľ UVTOS Hrnčiarovce nad Parnou pri výsluchu na
pojednávaní dňa 29.05.2023 na otázku ohľadne osoby žalobcu uviedol, že išlo o osobu, ktorá seba
vnímala nie ako odsúdeného, vždy sa snažil niečím zvýrazniť. Raz bol riešený disciplinárne, z dôvodu

ponechania si vecí v inom ústave pri jeho premiestnení. J.. X. s ním absolvoval viacero pohovorov,
vždy išlo o riešenie medziľudských vzťahov v rámci kolektívu, bol konfliktný v rámci interpersonálnych
vzťahov, fyzické konflikty nevyvolával. Z uvedených dôvodov bol viackrát premiestňovaný, takýto postup
sa deje zvyčajne pri interpersonálnych problémoch medzi odsúdenými. Na otázku, prečo sa v hodnotení
žalobcu zo dňaˇ07.11.2017 a 08.06.2017 nenachádzajú údaje ohľadne spomínaných konfliktov žalobcu

v rámci interpersonálnych vzťahov, svedok uviedol, že ak by každý taký podnet dávali do hodnotení,
veľa obvinených „by neprešlo“ cez podmienečné prepustenie, preto bývali oficiálne hodnotenie viac v ich
prospech. Ak návrh na preradenie predloží do komisie pedagóg, robí to na základe svojho vnímania, či
je uvedený človek v kolektíve ako zdroj napätia, následne sa návrh komisiou vyhodnotí. Často sa stáva,
že človek zapadne v inom kolektíve a problémy potom po preradení s ním nie sú. Ohľadne diferenciácie

oddielu 3BC svedok J.. X. uviedol, že ide o oddiel s diferenciačnou skupinou B, do skupiny C sa zaraďujú
problematickejší odsúdení. Oddiel 3BC nebol školský, ide len o terminológiu odsúdených, žiaden z
oddielov nie je školský. Na otázku súdu, či okrem súdu poskytnutých dokladov- záznamov z aplikácie
VVVT žalobcu, je možné poskytnúť aj iné záznamy ohľadne hodnotenia žalobcu, svedok uviedol, že ide
len o vnútorné záznamy zboru, ktoré slúžia viac-menej pre kolegov (poznatky o správaní odsúdeného,

o prehodnocovaní programu zaobchádzania, žiadosti odsúdených), vedeli by uvedené doložiť pre súd,
alebo pre políciu, ale nie pre odsúdeného, nakoľko uvedené dokumenty by mohli privodiť konflikty medzi
odsúdenými, prípadne medzi zamestnancami ústavu, ide o záznamy na účely ich interných potrieb.
Môže ísť o rozsah dokumentov až 200 strán. Na otázku žalovaného ohľadne porušenia práva žalobcu navzdelanie, svedok J.. X. uviedol, že preradením z odd. 3BC na odd. 4C nebolo porušené právo žalobcu
na vzdelanie, išlo stále o rovnaký diferenciačný stupeň B, pričom aj na oddiele 4C je možné študovať,
boli tam síce skôr odsúdení, ktorí chodia do práce, ale boli tam aj takí, ktorí študovali. Napokon aj žalobca

tam riadne doštudoval.

17. Žalobcom navrhnutý druhý svedok R.. N. Š., ktorý je pedagógom zariadenia ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou, uviedol, že žalobca bol zverený do jeho oddielu 3BC, išlo o obdobie cca 9/2015- 9/2016.
Na žalobcu si spomína tak, že bol problematický v kolektíve, mal suverénne vystupovanie, odsúdenými

bol označovaný ako „denunciant“ (bonzák). Svedok návrh na preradenie žalobcu nedával, problémy s
ním riešil dohovorením.

18. Súd vyžiadal z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou z aplikácie odsúdeného všetky dostupné hodnotiace
záznamy vytvorené žalovaným ako pedagógom žalobcu za obdobie od 31.08.2015 do jeho preradenia.
Hodnotenie sa týkalo programu zaobchádzania v oblasti edukácie, voľnočasových aktivít, zaraďovania

do práce, vzťahu k vonkajšiemu prostrediu, uvedené body sa plnili, prípadne sa plnili čiastočne. V
zázname o individuálnych činnostiach zo dňa 25.10.2016 je pedagógom uvedené, že pri pohovoroch
s viacerými odsúdenými v odd. 3BC zaregistroval negatívne nálady voči odsúdenému, ktoré sa
časom stupňujú. Odsúdený síce nevyvoláva konflikty so spoluodsúdenými, ale spôsoby riešenia jeho
požiadaviek sú tŕňom v oku spoluodsúdených. Odsúdený Y.G. zbytočne upriamuje na seba pozornosť a

následnenacelýoddiel.Ajkeďsacelýoddielsnažíplniťsipovinnosti,súneustálevpozornostipersonálu
ústavu. Uvedené si pedagóg overoval ďalšími pohovormi, čo bolo potvrdené. Pedagógovi bolo uvedené,
že v lete 2016 zvažovali (odsúdení z oddielu) obrátiť sa na vedúceho oddelenia s cieľom situáciu riešiť.
Pedagóg uvedené konzultoval s VOVT. Následne je zaznamenané, že z organizačných dôvodov bude
spracovaný návrh na preradenie odsúdeného na iný oddiel diferenciačnej skupiny „B“.

19. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
„Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 3 ods. 1,2,5,6 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej zákon č. 475/2005 Z.z.), Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť
odsúdeného a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo
trestania.

Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania.Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv
odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia.

Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia a vytvárajú sa špecializované
oddiely.

Podľa § 6 ods. 1,2,3 zákona č. 475/2005 Z.z., Stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými
a podmienky výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis 4) neustanovuje inak.

Príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa
tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným
predpisom.

Zamestnanec podieľajúci sa na plnení úloh zboru 5) (ďalej len „zamestnanec zboru“) je oprávnený

vydávať odsúdenému pokyny a príkazy a vykonávať zaobchádzanie v rozsahu, v akom sa podieľa na
plnení úloh zboru.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z., Vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených
do oddielov a skupín v rámci toho istého stupňa stráženia na zvýšenie účinnosti zaobchádzania s

odsúdenými.

Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z., Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor
podľa osobitného predpisu. 62)

Podľa § 15 zákona č.475/2005 Z.z., Na splnenie účelu zaobchádzania podľa § 11 určený pedagóg
vypracuje pre odsúdeného program zaobchádzania.

Podľa § 16 zákona č.475/2005 Z.z., Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu
zaobchádzania využívajú formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy

sociálnej práce, ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a
kultúrno-osvetová činnosť.

Podľa § 7 ods.1 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia
slobody (ďalej vyhláška MS SR č. 368/2008 Z.z..), Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej

stráže (ďalej len "generálne riaditeľstvo") oznámi dotknutým ústavom určenie ústavu, v ktorom bude
odsúdený vykonávať trest. Ústav určí oddiel, kde bude odsúdený ubytovaný; pri umiestnení do oddielu
sa spravidla určí aj zaradenie odsúdeného do práce.

Podľa§7ods.4vyhláškyMSSRč.368/2008Z.z.,Umiestnenieodsúdenéhoazmenuumiestneniaurčuje

riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru spravidla na návrh umiestňovacej komisie (ďalej len
"komisia"), ktorej predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu. Členmi komisie sú pedagóg, psychológ,
lekár, sociálny pracovník, príslušník zboru z organizačno-právneho oddelenia, úseku zamestnávania,
výroby a odbytu, preventívno-bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany a obrany alebo ďalší príslušníci
zboru alebo zamestnanci zboru určení riaditeľom ústavu. Určený príslušník zboru vykoná o rozhodnutí

záznam v príslušnej dokumentácii.

Podľa § 9 ods.1 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., Odsúdený vykonáva trest v diferenciačnej skupine
"A”, "B”, "C” alebo v špecializovanom oddiele; v špecializovanom oddiele, okrem oddielu doživotných
trestov, sa diferenciačná skupina neurčuje.

Podľa § 9 ods.4 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., Diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh
komisie najmä na základe a) záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia, b) poznatkov o správaní
odsúdeného vo výkone trestu a výkone väzby, c) poznania osobnostného narušenia, d) poznania
postojov k plneniu povinností a programu zaobchádzania.

Podľa § 23 ods.1 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený
umiestnenýpopobytevnástupnomoddiele,vypracujeprogramzaobchádzaniaaposkytneodsúdenému
ponuku aktivít, ktoré sa v ústave organizujú. Odsúdený môže pri zostavovaní programu zaobchádzaniaspolupracovať tak, že sám navrhne aktivity, o ktoré má záujem. Na účely stanovenia programu
zaobchádzania odsúdenému a hodnotenia jeho plnenia je príslušník zboru a zamestnanec zboru
oprávnený spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného, najmä vo vzťahu

k plneniu povinností stanovených v § 39 zákona .

Podľa § 23 ods.2 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do
troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom

a sociálnym pracovníkom. Ak súčasťou programu zaobchádzania je návrh na zmenu diferenciačnej
skupiny, komisia navrhne riaditeľovi ústavu umiestniť odsúdeného do oddielu príslušnej diferenciačnej
skupiny.

Podľa § 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „antidiskriminačný zákon“), tento zákon

upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak
dôjde k porušeniu tejto zásady.

Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva
v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k

národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti.

Podľa § 2a ods. 1 až 3 antidiskriminačného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. (1) Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri
ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. (2) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny

predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v
porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo
prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na
dosiahnutie takého záujmu. (3)

Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

Podľa § 9 ods. 1 až 3 antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké

zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. (1) Každý sa môže domáhať svojich práv na súde,
ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto
nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil
protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého

zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež
domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
(2) Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské
uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej
ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. (3)

Podľa § 11 ods. 1 až 3 antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté

porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu
označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“). (1)
Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzaniadošlo. (2) Na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje
Občiansky súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. (3)

Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Osobnostné práva možno zaradiť do skupiny osobných práv nemajetkovej povahy. Občiansky
zákonník ich upravuje ako súhrn subjektívnych práv, ktoré slúžia na ochranu jednotlivých zložiek
osobnosti človeka. V ustanovení § 11 Občiansky zákonník upravuje demonštratívny výpočet jednotlivých
chránených stránok osobnosti človeka, ktorý umožňuje popri práve na ochranu života, zdravia,
občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy zahrnúť aj iné práva, ktoré sa týkajú osobnosti

človeka, najmä právo na ochranu osobnej slobody, meno, slobodu prejavu, ľudskú dôstojnosť a vážnosť
osoby, rešpektovanie rodinného života, ochranu osobného súkromia, ochranu prejavov osobnej povahy,
ochrany svojej podoby, ochranu vnútornej a intímnej stránky osobnosti, zdravé životné prostredie,
ochranu tela zahrňujúcu oblasť medicíny a ochranu pred klamlivou reklamou.

21.Ustanovenie§13Občianskehozákonníkaupravujeprostriedkyochranyosobnosti.Súkromnoprávny
delikt neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti je deliktom ohrozujúcim alebo porušujúcim
(ak došlo k dokonaniu skutku). Skutková podstata súkromnoprávneho deliktu neoprávneného zásahu
do práva na ochranu osobnosti spočíva v dvoch pojmových znakoch, ktoré musia byť splnené
súčasne. Je to predovšetkým neoprávnenosť zásahu a objektívna spôsobilosť zásahu ohroziť alebo

porušiť osobnostné právo. Zavinenie sa ani v jednom z uvedených prípadov nevyžaduje. Rovnako sa
nevyžaduje, aby bola spôsobená nemajetková alebo majetková ujma.

22. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnostifyzickejosobymusiabyťsplnenézákonnépredpoklady,ktorýmisú:a)existenciazásahu,ktorý

vyvolalalebobolobjektívnespôsobilývyvolaťujmuspočívajúcuvporušeníaleboohrozeníosobnostných
práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, b) neoprávnený (protiprávny) charakter
tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie
ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ustanovenia § 13
Občianskeho zákonníka.

23. Jedným z predpokladov je teda aj neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na
ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením §11 Občianskeho
zákonníka, a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym
poriadkom. V určitých prípadoch o neoprávnený zásah od osobnosti fyzickej osoby nejde, a to ani

vtedy, ak by sa zásah zdanlivo javil ako odporujúci objektívnemu právu. Hovoríme o okolnostiach
vylučujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej
osoby ospravedlňujú. O neoprávnenosť zásahu nejde spravidla v prípade: a) privolenia dotknutej osoby,
b) ak k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, c) ak ten, kto
sa ho dopúšťa, plní svoju právnu povinnosť alebo vykonáva svoje právo, d) tzv. zákonných licencií

uvedených v ustanovení § 12 Občianskeho zákonníka.

24. Žalobca sa podanou žalobou v tomto konaní domáhal písomného ospravedlnenia a finančného
odškodnenia vo výške 10.000,- eur ako náhrady za ujmu mu spôsobenú žalovaným ako pedagógomÚstavu na výkon trestu odňatia slobody. Tvrdil, že bol zo strany žalovaného počas výkonu trestu odňatia
slobody v ústave šikanovaný, žalovaný neustále útočil na osobu žalobcu, pričom dňa 26. 10. 2016 bol
žalobca na návrh žalovaného diskriminačne a účelovo preradený z oddielu 3BC na oddiel 4C, a to na

základe nepravdivých a diskriminačných informácií prezentovaných zriaďovacej komisii žalovaným a
zneužitím právomoci podaním návrhu na preradenie. Nepravdivými informáciami malo byť to, že žalobca
mal mať problémy so spoluodsúdenými na oddiele, mala sa naňho sťažovať väčšina spoluodsúdených,
za neustále vypisovanie sťažností, za čo mal byť celý oddiel negatívne hodnotený, mal mať nezhody a
konflikty so spoluodsúdenými. Takýmto preradením z oddielu 3BC na oddiel 4C žalobca tvrdil porušenie

jeho práva na vzdelanie podľa článku 42 Ústavy SR.

25. Základným predpokladom vyvodenia zodpovednosti za ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom
do osobnosti fyzickej osoby v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka je preukázanie existencie
neoprávneného zásahu, resp. protiprávny charakter tohto zásahu.

26. Namietaným konaním predstavujúcim neoprávnený zásah malo byť šikanózne správanie a dlhšie
trvajúce útoky zo strany žalovaného na žalobcu, vrátane poskytovania nepravdivých údajov, v dôsledku
čoho bol žalobca premiestnený do iného oddielu v rámci ústavu na výkon trestu. Z hľadiska posúdenia
antidiskriminačnej legislatívy uvedené namietané konanie by bolo možné podriadiť pod ust. § 2a bod
4 antidikriminačného zákona č. 365/2004 Z.z. ako formu diskriminácie - obťažovanie (resp. šikana),

následkom čoho by mohol nastať zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti, ktorý mal v predmetnom
súdenom prípade napokon vyústiť do zásahu do osobnostných práv- t.j. do nemožnosti štúdia žalobcu-
v danom čase odsúdeného.

27. Na preukázanie uvedeného tvrdenia žalobcu súd tak vykonal ďalšie žalobcom navrhované dôkazy,

a to výsluchy svedkov a z ústavu vyžiadal požadované hodnotenia žalobcu.

28. Išlo o hodnotiace záznamy v module informačného systému - agendy obvinených a odsúdených
(„tzv. aplikácia VVVT“) z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou ( č.l. 122-124 spisu) za sporné obdobie od
31.08.2015, kedy bol žalobca zaradený do oddielu, až do 26.10.2016 - t.j. do preradenia, konkrétne ide

o záznamy vytvorené kpt. J.. K. (žalovaným). V zázname zo dňa 25.10.2016 je pedagógom uvedené, že
pri pohovoroch s viacerými odsúdenými v odd. 3BC zaregistroval negatívne nálady voči odsúdenému,
ktoré sa časom stupňujú. Odsúdený síce nevyvoláva konflikty so spoluodsúdenými, ale spôsoby riešenia
jeho požiadaviek sú tŕňom v oku spoluodsúdených. Odsúdený Y. zbytočne upriamuje na seba pozornosť
a následne na celý oddiel. Aj keď sa celý oddiel snaží plniť si povinnosti, sú neustále v pozornosti

personáluústavu.Uvedenésipedagógoverovalďalšímipohovormi,čobolopotvrdené.Bolotiežzistené,
že v lete 2016 zvažovali odsúdení z oddielu obrátiť sa na vedúceho oddelenia s cieľom situáciu riešiť.
Pedagóg uvedené konzultoval s VOTS.

29.Ajkeďvsúdenomkonanísauplatňujeobrátenédôkaznébremeno(nakoľkoideajoantidiskriminačný

spor), na tom nič nemení tá skutočnosť, že žalobca je povinný tvrdiť skutočnosti, že k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súd má za to, že ak má byť porušením zásady rovnakého
zaobchádzania žalobcom namietaná šikana, resp. prezentovanie nepravdivých informácii žalovaným
hodnotiacej komisii, uvedené tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Ak súd má vychádzať z prezumpcie
existencie tvrdeného diskriminačného konania, žalovaný podľa názoru súdu uvedené tvrdenia žalobcu

vyvrátil, a teda preukázal opak, že k žiadnemu diskriminačnému konaniu (k šikane) nedošlo, a teda zo
strany žalovaného nejde o diskrimináciu.

30. Ako bolo ozrejmené žalovaným pri výsluchu, pri hodnotení žalobcu vychádzal zo správania žalobcu
ako odsúdeného, z pedagogickej dokumentácie a z vlastných poznatkov z pedagogickej činnosti. Jeho

úlohou ako pedagóga ústavu bolo predchádzať možným konfliktom a navodzovať dobré vzťahy v rámci
resocializácie medzi odsúdenými a prijímať k uvedenému cieľu potrebné opatrenia. A práve účinným
opatrením v danom prípade je možnosť podať návrh na preradenie odsúdeného do iného oddielu, ak
existujú náznaky konfliktov. Z uvedeného dôkazu- hodnotiaceho záznamu („aplikácia VVVT“) nie je
potom možné ustáliť, že išlo o šikanózne konanie, keď nepravdivosť hodnotenia z ničoho nevyplýva,

práve zo záznamov možno zistiť, že žalobca bol osobou, ktorá v kolektíve spôsobovala napätie a
riziko možného konfliktu. Realizáciu oprávnenia podať návrh na preradenie ako účinný prostriedok
predchádzania možného vzniku konfliktu súd vyhodnotil ako správny a zákonný postup žalovaného, keďnapokon uvedená právomoc žalovanému vyplývala priamo zo zákona, konkrétne z § 23ods. 2 vyhlášky
MS SR č. 368/2008 Z.z.

31. Z výsluchu žalobcom navrhnutého svedka J.. J. X., riaditeľa zariadenia UVTOS Hrnčiarovce nad
Parnou vyplýva, že žalobcu hodnotil ako osobu, ktorá seba vnímala nie ako odsúdeného, vždy sa
snažil niečím zvýrazniť. Disciplinárne bol riešený raz, z dôvodu ponechania si vecí v inom ústave
pri jeho premiestnení. J.. X. s ním absolvoval viacero pohovorov, vždy išlo o riešenie medziľudských
vzťahov v rámci kolektívu, bol konfliktný v rámci interpersonálnych vzťahov, pričom fyzické konflikty

nevyvolával. Z uvedených dôvodov bol viackrát premiestňovaný, toto sa zvyčajne pri interpersonálnych
problémoch medzi odsúdenými realizovalo. Na otázku, prečo sa v hodnotení žalobcu zo dňa 07.11.2017
a 08.06.2017 nenachádzajú údaje ohľadne spomínaných konfliktov žalobcu v rámci interpersonálnych
vzťahov, svedok uviedol, že ak by každý taký podnet dávali do hodnotení, veľa obvinených „by neprešlo“
cez podmienečné prepustenie, preto bývali oficiálne hodnotenie viac v ich prospech. Objasnil tiež, že
ak návrh na preradenie predloží do komisie pedagóg, robí to na základe svojho vnímania, či je uvedený

človek v kolektíve ako zdroj napätia, následne sa návrh komisiou vyhodnotí. Často sa stáva, že človek
zapadne v inom kolektíve a problémy potom po preradení s ním nie sú. Ohľadne diferenciácie oddielu
3BC svedok J.. X. uviedol, že ide o oddiel s diferenciačnou skupinou B, do skupiny C sa zaraďujú
problematickejší odsúdení. Oddiel 3BC nebol školský, ide len o terminológiu odsúdených, žiaden z
oddielov nie je vyslovene školský. Na otázku sudcu, či okrem súdu poskytnutých dokladov- záznamov

z aplikácie VVVT žalobcu, je možné poskytnúť aj iné záznamy ohľadne hodnotenia žalobcu, svedok
uviedol, že existujú aj interné záznamy zboru, ktoré slúžia viac-menej pre kolegov (poznatky o správaní
odsúdeného, o prehodnocovaní programu zaobchádzania, žiadosti odsúdených), vedeli by uvedené
doložiť pre súd, alebo pre políciu, ale nie pre odsúdeného, nakoľko uvedené dokumenty by mohli
privodiť konflikty medzi odsúdenými, prípadne medzi zamestnancami ústavu, ide o záznamy na účely

ich vnútorných potrieb. Môže ísť o rozsah dokumentov až 200 strán. Na otázku žalovaného ohľadne
porušenia práva žalobcu na vzdelanie, svedok J.. X. uviedol, že preradením z odd. 3BC na odd. 4C
nebolo porušené právo žalobcu na vzdelanie, išlo stále o rovnaký diferenciačný stupeň B, pričom aj v
rámci oddielu 4C bolo možné študovať, boli tam síce skôr odsúdení, ktorí chodili do práce, ale aj takí,
ktorí študovali. Napokon aj žalobca tam riadne doštudoval.

32. Z výsluchu žalobcom navrhnutého druhého svedka R.. N. Š., ktorý je pedagógom zariadenia UVTOS
HrnčiarovcenadParnouvyplýva,žežalobcabolzverenýdojehooddielu3BC,išlooobdobiecca9/2015-
9/2016. Na žalobcu si spomína tak, že bol problematický v kolektíve, mal suverénne vystupovanie,
odsúdenými bol označovaný ako „denunciant“ (bonzák). Svedok návrh na preradenie žalobcu nedával,

problémy s ním riešil dohovorením.

33. Z vykonaných dôkazov navrhnutých žalobcom, a teda z „aplikácie VVVT“ ohľadne odsúdeného
žalobcuvyplývajehoproblematickosťvrámcikolektívu,kedysvojímsprávanímupriamovalpozornosťna
celý kolektív, spoluodsúdení mali toto zle znášať, uvedenú informáciu zaznamenal takto vedúci pedagóg

( žalovaný), pričom zhodne o žalobcovi uvedené tvrdili aj samotným žalobcom navrhnutí svedkovia,
pričom namietané preradenie žalobcu z totožných dôvodov nebolo jeho jediným. Z uvedeného
dokazovania potom možno konštatovať, že konanie žalovaného- podanie návrhu na preradenie z
dôvodov jeho preukázaných problematických medziľudských vzťahov nepredstavovalo šikanózne, či
diskriminačné konanie, a teda exces, resp. vybočenie z jeho služobných povinností stanovených

zákonom. Ak takáto možnosť bola aprobovaná priamo zákonom, pričom dôvody na takýto postup boli
v konaní preukázané, nemôže uvedené konanie predstavovať neoprávnený zásah, či diskriminačné
konanie.

34. Napokon nebolo preukázané ani to, že samotné preradenie žalobcu na iný oddiel by pre neho

predstavovalo nemožnosť prístupu ku vzdelaniu, keď na pojednávaní žalobca uviedol, že aj v rámci
preradenia na iný oddiel, cca v roku 2016 doštudoval (žalobca bol medzičasom preradený z odd. 4C
na 5AB, a teda namietané preradenie iniciované žalovaným nebolo napokon jeho jediným preradením
z rovnakých dôvodov). Na objasnenie charakteru ujmy ohľadne prístupu k vzdelaniu žalobca na otázku
doplnil, že išlo o horšie štúdium, nakoľko oddiel 4C nebol primárne určený na štúdium, bolo tam 2x

viac odsúdených, ktorí pracovali, pričom oddiel 3BC bol spravidla určený na štúdium. Z uvedeného
teda vyplynulo, že žalobca v zariadení riadne doštudoval, teda nebolo preukázané jeho tvrdenie o
odňatí možnosti doštudovať, keď napokon žiaden z spomínaných oddielov nebol ani oficiálne určený na
štúdium, pričom išlo o oddiely rovnakej diferenciačnej skupiny.35. Na objasnenie charakteru jednotlivých oddielov na otázku súdu žalovaný uviedol, že oddiely 3BC, 4C
a 5AB predstavovali oddiely rovnakej diferenciačnej skupiny B, v každom z nich bolo možné študovať,

pričom žalobca bol vždy preradený z dôvodov konfliktov medzi odsúdenými, uvedené malo smerovať k
minimalizácii konfliktov. Označenie oddielov písmenami B,C, znamenalo rožné oddiely- ich označenie
vo vzťahu k lokalizácii (nakoľko Ústav v Hrnčiarovciach má tvar štvorca), číslovanie 3,4,5 označuje len
poschodia, uvedené označenie nemá nič s diferenciačnou skupinou. Medzi nimi nie sú rozdiely, napr.
3BC bol vytvorený pre odsúdených zaradených do štúdia, ale nebola to povinnosť. Odsúdený zaradený

do štúdia mohol byť tak aj v inom oddiele s diferenciačnej skupinou B. Ak teda žalobca napokon v
preradenom oddiele doštudoval, nebola preukázaná ani žalobcom tvrdená ujma a napokon ani príčinná
súvislosť s ujmou a namietaným konaním žalovaného (nemožnosťou doštudovať a preradením). Takto
vykonané dôkazy súd považoval za dostatočné na preukázanie skutočnosti, že k diskriminácii nedošlo,
ďalšie navrhnuté dôkazy k preukázaniu diskriminačného konania súd už považoval za nadbytočné
(ďalší svedkovia), pričom dôkazy ohľadne vyžiadania ďalších hodnotiacich záznamov súd nepovažoval

za účelné vzhľadom na interný charakter uvedených dokumentov- hodnotení. Rovnako ani listiny
predloženéžalobcomnaostatnompojednávaníohľadnehodnotenížalobcu,ato:návrhnapodmienečné
prepustenie zo dňa 04.03.2020, ako aj žiadosť o vysvetlenie zo dňa 18.10.2019 neboli spôsobilé zvrátiť
rozhodnutie súdu, keď uvedené dokumenty nepreukazujú žiaden zásah do osobnostných práv žalobcu,
príp. diskriminačné konanie, ani ujmu na osobnostných právach žalobcu.

36. Ohľadne pasívnej legitimácie žalovaného sa súd pridržiava pôvodného právneho názoru. Žalobca
v podanej žalobe žalovaného označil ako fyzickú osobu, ktorá ako pedagóg v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou podala návrh na preradenie žalobcu na iný oddiel,
v ktorom návrhu uviedol podľa žalobcu nepravdivé a diskriminačné informácie, pričom takto zneužil

svoju právomoc, a teda je subjektom zodpovednosti za namietaný zásah do jeho osobnostných
práv. Zo spisu a z predložených listín je zrejmé, že uvedený návrh na preradenie žalobcu podal
žalovaný jednoznačne v rámci svojho služobného pomeru a v rámci výkonu svojho pracovného
zaradenia ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v pozícii pedagóg, nie ako fyzická osoba.
Kompetencia žalovaného podať návrh na preradenie odsúdeného na iný oddiel mu priamo vyplýva z

ust. § 23 ods.1,2 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., v zmysle ktorého pedagóg oddielu vypracuváva
program zaobchádzania s odsúdeným, súčasťou programu zaobchádzania môže byť aj návrh na zmenu
diferenciačnej skupiny, ktorý návrh následne komisia predkladá riaditeľovi ústavu na rozhodnutie. Ide
teda o plnenie si úloh žalovaného, resp. o výkon jeho činnosti v rámci jeho služobného pomeru k
Zboru väzenskej a justičnej stráže. Subjektom zodpovedným za prípadný zásah do osobnostných

práv by pri takomto plnení služobných úloh však nebol samotný zamestnanec ako fyzická osoba,
prichádzala by do úvahy zodpovednosť ústavu, ktorého úlohy žalovaný v služobnom pomere plnil. Z
takto upraveného postupu pri premiestňovaní odsúdeného je zároveň zrejmé, že nie sám pedagóg
rozhodoval o konečnom preradení žalobcu na iný oddiel, ktoré malo byť priamym dôsledkom smerujúcim
k obmedzeniu jeho práva na vzdelanie, táto kompetencia patrí riaditeľovi ústavu podľa § 7 ods.4

vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., a to v súčinnosti s umiestňovacou komisiou, ktorej zloženie je
špecifikované v zákone. Vzhľadom k tomu, že žalovaný konanie namietané žalobcom vykonával v
rámci jeho služobného zaradenia príslušníka ZVJS a zároveň v zmysle zákona č. 475/2005 Z.z. o
výkone trestu ako i vykonávacej vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z, nie je dôvodné, aby žalovaný ako
fyzická osoba niesla zodpovednosť za žalobcom namietané konanie. Ak bezprostredným pôvodcom

zásahu do osobnosti má byť fyzická osoba použitá právnickou osobou na výkon jej činnosti, je nutné sa
zaoberať tým, či zodpovednosť za takýto zásah nesie samotná fyzická osoba alebo právnická osoba.
Analogicky ( §853 OZ v spojení § 420 ods.2 OZ) pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných
práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto
právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou, pričom

pre posúdenie, či ide o činnosť pre právnickú osobu je určujúca existencia miestneho časového a
vecného vzťahu k plneniu danej činnosti. Ako je vyššie uvedené, oprávnenie žalovaného na podanie
návrhu na preradenie mu vyplývalo z už spomínaných zákonných ustanovení, pričom nebol preukázaný
ani exces vo forme diskriminačného konania. Subjektom, ktorý v skutočnosti rozhodol o premiestnení
žalobcu v rámci jednotlivých oddielov, ktoré konanie by eventuálne súviselo s jeho nemožnosťou

sa vzdelávať v rámci iného oddielu, nebol žalovaný, ale bol ním riaditeľ ústavu ako jeho štatutárny
orgán. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodca zásahu- žalobcom označená fyzická osoba nie je podľa
názoru súdu zodpovedným subjektom namietaného neoprávneného zásahu, žaloba trpí aj nedostatkompasívnej vecnej legitimácie, z uvedeného dôvodu žalovaný ako fyzická osoba nie je nositeľom povinnosti
žalobcom požadovanej, jeho nárok je tak voči žalovanému nedôvodný.

37. Zo spisu je navyše zrejmé, že konaním žalovaného v rámci plnenia jeho služobných úloh nebolo
zistené žiadne vybočenie - exces z jeho zákonom vymedzených právomocí. Konanie namietané
žalobcom bolo navyše na podnet žalobcu preskúmavané dozorovým prokurátorom pod sp. zn 3 Kn
79/15/2200, pričom dozorový prokurátor ako orgán oprávnený vykonávať dozor nad zachovávaním
zákonnosti v zmysle § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu nezistil žiadne porušenie zákona,

podnet žalobcu bol vyhodnotený ako nedôvodný. Ak by došlo k porušeniu všeobecne záväzných
právnych predpisov, príslušný prokurátor by v rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti pri výkone
trestu odňatia slobody konštatoval takéto porušenie, k čomu však nedošlo.

38. Ak má súd konštatovať nezákonnosť zásahu do osobnostných práv, môže vychádzať z výsledkov
šetrení kompetentných orgánov, tu najmä prokurátora vykonávajúceho dozor, resp. z výsledkov

vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Súd pritom uvádza, že žalobca nielenže nepoukazoval
na konkrétny výsledok šetrenia iného kompetentného orgánu, ktorý by konštatoval porušenie zákona,
ale ani dodatočne počas tohto konania sa nepodarilo preukázať, že by k porušeniu zákona, resp. k
inému konaniu smerujúcemu k poškodeniu práv, či brániacemu výkonu práv žalobcu naozaj došlo.

39. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na článok 19 ods.2 ústavy, ktorý zaručuje ochranu
súkromného a rodinného života len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené; pod neoprávneným
zasahovaním je potrebné rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje
legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je
nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR

sp.zn. II ÚS 55/1998 zo dňa 18.10.2001).

40. Ohľadne vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu súd má za to, že táto je vznesená
dôvodne. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je jedným z relatívne samostatných
prostriedkov zabezpečenia ochrany osobnostných práv, ktoré síce nepodliehajú premlčaniu, avšak

jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom má za následok, že ide o osobné právo jednoznačne
majetkovej povahy. Ide o peňažný nárok (reparačný nárok), ktorý rovnako ako iné obdobné práva
na peňažnú satisfakciu, ktorých základom je nemajetková rovina (napr. bolestné alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia), podlieha režimu premlčania, a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.
Tátovzmysleust.§101Občianskehozákonníka začína plynúť odo dňa, kedy
tento nárok mohol byť uplatnený prvýkrát. Objektívnou skutočnosťou zakladajúcou vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je samotný zásah do osobnosti, osobnostných práv fyzickej
osoby a premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k namietanému zásahu došlo,
teda dňom kedy bolo možné uplatniť právo po prvýkrát. Ak spôsobenou ujmou v súdenom prípade

má byť skutočnosť o nemožnosti, resp. sťažení štúdia žalovaného po jeho preradení, svoje právo
na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch mohol žalobca vykonať prvýkrát dňa 27. 10.
2016, t.j. nasledujúci deň po preradení. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba, ktorá skončila dňa 27.10.2019. Žalobca však svoju žalobu podal na súde dňa 08. 12. 2020,
teda po uplynutí premlčacej doby Na uvedenom nič nemení skutočnosť tvrdená žalobcom, že o

namietanom konaní žalovaného sa dozvedel až v roku 2019 (keď mu boli doručované odpovede na
jeho žiadosti - zápisnice zo 17.12.2018 o výsluchu osoby svedka- žalovaného), subjektívna premlčacia
doba sa v danom prípade neaplikuje (viď rozh. NS SR sp. zn. 5Cdo 278/2007 zo
dňa 25. 09. 2008, sp. zn. 5Cdo 265/2009 zo dňa 17. 02. 2011).

41. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd má za to, že
žalobu žalobcu je nutné ako nedôvodnú zamietnuť. Označený žalovaný ako pôvodca zásahu nie
je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pričom samotný žalobný nárok uplatnený žalobcom v

tomto konaní nebol preukázaný, nakoľko absentujú základné predpoklady na úspešné vyvodenie
zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, a to vôbec existencia neoprávneného
(protiprávneho) zásahu, resp. diskriminačného (šikanózneho) konania, rovnako aj existencia zásahu
-ujmy spočívajúcej v nemožnosti žalobcu študovať, pričom následne absentuje logicky aj príčinnásúvislosťmedzizákladnýmipredpokladmizodpovednosti.Nakoľkopredpokladyzodpovednostizazásah
do osobnostných práv neboli v konaní preukázané, pričom navyše v konaní bola zo strany žalovaného
úspešneuplatnenáajnámietkapremlčania(nároknaúhradunemajetkovúujmuvpeniazoch),súdnárok

žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov
konaniavočižalobcovi,atovplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.