Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/100/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200342
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200342.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: TOPA STAV s.
r. o., so sídlom Sverepec 446, 017 01 Sverepec, IČO: 46 308 326, právne zastúpený: Advokátska
kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102346818/2022 zo dňa
23.08.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a.

II. Žaloba sa z a m i e t a.

III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Trenčín, pobočka Považská Bystrica
(ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná kontrola na dani

zpríjmovprávnickejosobyzaobdobie2017(ďalejajlen„daňzpríjmov“),ktorábolaukončenádoručením
Protokolu č. 101564709/2021 zo dňa 24.08.2021. V následnom vyrubovacom konaní správca dane
Rozhodnutím č. 100336484/2022 zo dňa 21.02.2022 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „daňový poriadok“) vyrúbil žalobcovi rozdiel dane v sume 145 257,84 eur na dani z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2017.
2. Správca dane neuznal žalobcovi výdavky v sume celkom 691 704 eur na základe faktúr vystavených

spoločnosťou PROFI CONSTRUCT s.r.o.. Správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový
subjekt si predmetný náklad uplatnil v daňových výdavkoch (nákladoch) neoprávnene, čo nie je v súlade
s ust. § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
a to z dôvodu, že vynaloženie výdavkov (nákladov) za dodanie stavebných prác dodávateľom PROFI
CONSTRUCT s.r.o. nebolo dostatočne preukázané.
3. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodoval žalovaný správnou
žalobou napadnutým Rozhodnutím č. 102346818/2022 zo dňa 23.08.2022, ktorým rozhodnutie správcu

dane potvrdil.
4. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil so závermi správcu dane, ktoré boli uvedené v odvolaním
napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane skúmal
dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou PROFI CONSTRUCT s.r.o. v celkovej výške 691 704 eur.Predmetom fakturácie boli stavebné práce. Súčasťou dodávateľských faktúr bol súpis vykonaných prác.
U správcu dane vznikli pochybnosti o dodávateľských faktúrach od spoločnosti PROFI CONSTRUCT
s.r.o., nakoľko daňový subjekt mal zahrnuté v daňových výdavkoch (nákladoch) faktúry od tohto

dodávateľa vo výške 691 704 eur a spoločnosť PROFI CONSTRUCT s.r.o. uviedla v daňovom priznaní
k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017 súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti len
vo výške 73 890,24 eur. V ďalšom texte odôvodnenia žalovaný podrobne opísal vykonané dokazovanie
správcom dane. V závere odôvodnenia uviedol argumentáciu k vzneseným odvolacím námietkam.
Uviedol, že k svojim tvrdeniam daňový subjekt predložil len sporné faktúry, rámcovú zmluvu, súpisy

vykonaných prác, pokladničné doklady a fotodokumentáciu, teda listinné dôkazy, ktoré sú formálnou
podmienkou nároku na uplatnenie fakturovaných prác ako nákladové položky, nie sú však podmienkou
postačujúcou pre ich uznanie ako daňového výdavku, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia.
V súvislosti s odvolacími námietkami o neprimeranom dôkaznom bremene žalovaný uviedol, že správca
dane vyžadoval od daňového subjektu len splnenie si jeho vlastnej dôkaznej povinnosti. Žalovaný tiež
uviedol, že správca dane nezvýšil daňovému subjektu základ dane z dôvodu zistených nedostatkov

na strane dodávateľa, spoločnosti PROFI CONSTRUCT s.r.o., ktoré reálne daňový subjekt nemôže
ovplyvniť, ale z dôvodu, že daňový subjekt správcom dane preverované skutočnosti, jednoznačne
a bez pochýb nepreukázal. Dokazovanie v tomto prípade bolo zamerané na preukázanie tvrdenia,
že fakturované práce vykonala spoločnosť, ktorá sporné dodávateľské faktúry a pokladničné doklady
vystavila. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly aj vo vyrubovacom konaní

dodržal všetky procesné postupy.
5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia tak rozhodnutia žalovaného ako aj
správcu dane a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
žalobca náhradu trov konania.
6. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, čím je daný žalobný dôvod v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Že
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, čím je
danýžalobnýdôvodvzmysle§191ods.1písm.d)SSP.Taktiež,žezistenieskutkovéhostavužalovaným
a prvostupňovým orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím je daný žalobný dôvod
vzmysle§191ods.1písm.e)SSP.Žalobcatiežnamietal,žeskutkovýstav,ktorývzalžalovanýzazáklad

napadnutého rozhodnutia a prvostupňový orgán za základ prvostupňového rozhodnutia, je v rozpore
s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, čím je daný žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm.
f) SSP. V neposlednom rade žalobca namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia a tiež prvostupňového rozhodnutia, čím je daný žalobný dôvod v zmysle ustanovenia § 191

ods.1 písm. f) SSP.
7. Žalobca je toho názoru, že žalovaný a aj prvostupňový správny orgán si zle vyložili ustanovenie
§ 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom k 31.12.2017 (ďalej aj len
„zákon o DP“). Žalobca je toho názoru, že práve správny výklad a aplikácia citovaného ustanovenia
bola rozhodujúca pre vydanie zákonného rozhodnutia v rámci administratívneho konania. Žalovaný

spochybňuje preukázateľnosť výdavkov zo strany žalobcu. Žalobca má však za to, že z jeho strany
boli predložené k jednotlivým faktúram tiež súpisy vykonaných prác, ktoré podľa jeho názoru nie sú
dokladom účtovným, ale možno ich považovať za listinný dôkaz v zmysle § 24 ods. 4 daňového
poriadku. Na základe výzvy prvostupňového orgánu žalobca tiež predložil Rámcovú zmluvu o dielo
zo dňa 17.04.2017. Žalovaný a prvostupňový orgán selektívne vyvodili nesprávne skutkové závery

z nezrovnalosti v účtovných dokladoch dodávateľa PROFI CONSTRUCT s.r.o., za ktoré žalobca
v žiadnom prípade nezodpovedá. Žalobca je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie a tiež prvostupňové
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď boli v jeho neprospech porušené
ustanovenia § 2 ods. 1 písm. i) zákona o DP, a to z dôvodu nesprávneho výkladu a aplikácie ustanovení
§ 3 ods. 1,2,3 v spojení s § 24 ods. 1,4 daňového poriadku, tým, že boli nesprávne aplikované na

nedostatočne zistený skutkový stav.
8. K nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca v správnej žalobe uviedol, že je toho
názoru, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie sú nepreskúmateľné jednak
pre ich nezrozumiteľnosť a tiež pre nedostatok dôvodov v nich uvedených. Dôkazom je fakt, keď
žalovaný na strane 15 napadnutého rozhodnutia poukazuje na to, že žalobca mal splniť len formálne

predpoklady, keď podľa jeho názoru súpisy vykonaných prác majú byť len formálnou podmienkou
preukazujúcou oprávnenosť daňového výdavku, pričom tieto dokonca následne označil za účtovné
doklady, avšak žiadnym spôsobom sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu, ktorý na strane
6 odvolania poukázal na tú skutočnosť, že súpisy vykonaných prác nie sú účtovnými dokladmi, alepredstavujú listinný dôkaz. Posúdenie žalovaného vyplývajúceho z rozhodnutia je zrejmé, že žalobcom
predložené listinné dôkazy považoval za účtovné doklady, a teda nie dôkazy. Žalobca tiež v odvolaní
vytýkal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, s čím sa však žalovaný žiadnym spôsobom

nevysporiadal, pričom nekriticky prevzal závery prvostupňového orgánu. Žalovaný dospel k záveru, že
žalobca nemal preukázať oprávnenosť faktúr ako daňového výdavku. Žalovaným tvrdené skutočnosti
žalobca namietal a predložil mu v tomto smere aj relevantné argumenty, ktoré objektívne žalovaným
tvrdené závery vyvracajú. V prípade ak vezmeme do úvahy ten fakt, že práve na základe týchto tvrdení
žalovaný neuznal faktúry ako oprávnený daňový výdavok žalobcu a dospel k nesprávnemu záveru,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, tak nepochybne bolo povinnosťou žalovaného v zmysle § 63
ods. 5 daňového poriadku vysvetliť žalobcovi z akého dôvodu na jeho argumenty neprihliadol a ako
sa s nimi vysporiadal, k čomu však vôbec nedošlo. Podľa názoru žalobcu odôvodnenie rozhodnutia
vykazuje tiež podstatný vnútorný rozpor, keď žalovaný opakovane uvádza, že žalobca nemal uniesť
dôkazné bremeno, pričom ním predložené listinné dôkazy považuje len za účtovné doklady, ktoré podľa
neho nemajú výpovednú hodnotu, avšak na druhej strane odmietol vykonať žalobcom navrhované

dôkazy a to výsluchy svedkov, konateľov obchodných spoločností, ktoré mali pre dodávateľa PROFI
CONSTUCT s.r.o. stavebné práce vykonať v postavení subdodávateľov. Žalobca dáva do pozornosti
súdu tú skutočnosť, ako má uniesť dôkazné bremeno, keď žalovaný v rozpore so zákonom neakceptuje
ním predložené listinné dôkazy a zároveň odmieta vykonať výsluchy svedkov, ktorí sú spôsobilí potvrdiť
oprávnenosť faktúr ako daňového výdavku.

9. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalobca v žalobe uviedol, že došlo porušeniu
ustanovenia § 3 ods. 2 daňového poriadku a ustanovenia § 63 ods. 2 daňového poriadku. Žalobca
v rámci vyrubovacieho konania navrhol vykonanie dôkazov, a to výsluchov svedkov. Jedná sa o osoby,
ktoré boli konateľmi obchodných spoločností, ktorých dodávateľ PROFI CONSTRUCT s.r.o. označil
ako svojich subdodávateľov vo vzťahu k žalobcovi. Jedná sa o osoby, ktoré sa dostatočne a náležite

vedia vyjadriť k výkonu stavebných prác, ktoré boli predmetom faktúr. Z ustanovenia § 24 ods. 4
daňového poriadku vyplýva, že práve svedecká výpoveď je jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré
slúžia k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Žalobca postupoval
vsúladesprejednávacouzásadou,pričompredložilnávrhnavýsluchsvedkov,ktorýprvostupňovýorgán
odmietol bez toho, aby svoj postup zdôvodnil v súlade so zákonom. Z obsahu svedeckej výpovede

A. B., konateľa dodávateľa PROFI CONSTRUCT s.r.o., jednoznačne vyplýva, že stavebné práce pre
žalobcu realizoval práve prostredníctvom subdodávateľov. Prvostupňový orgán pristúpil k výsluchu
svedka A. B. až v rámci vyrubovacieho konania, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca je tiež toho
názoru, že jeho návrh na výsluch svedkov pritom nemôže byť spochybnený ani tým, že ho predložil
až v rámci vyrubovacieho konania. Ak prvostupňový orgán ako aj žalovaný svoje skutkové závery

zakladajú na nedostatkoch vo vedení účtovníctva, ktoré nastali u dodávateľa PROFI CONSTRUCT
s.r.o. a domnienkach o možnostiach tohto dodávateľa stavebné práce realizovať bez toho, aby vôbec
pristúpili k vykonaniu dôkazov, ktoré sú spôsobilé náležite ozrejmiť akým spôsobom dodávateľ stavebné
práce realizoval, napadnuté rozhodnutie a tiež prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci. Predmetom dokazovania má byť posúdenie tej skutočnosti, či

žalobca pri faktúrach preukázal ich oprávnenosť ako daňového výdavku. Za účelom posúdenia tejto
skutočnosti je potrebné v rámci dokazovania posúdiť práve vykonanie stavebných prác v zmysle faktúr
zo strany dodávateľa PROFI CONSTRUCT s.r.o., k čomu v žiadnom prípade nemôže postačovať
posúdenie plnenia daňových povinností zo strany dodávateľa PROFI CONSTRUCT s.r.o. ako to
spravil prvostupňový orgán a žalovaný, keď dospeli k svojim záverom. Pri posudzovaní možnosti

dodávateľa PROFI CONSTRUCT s.r.o je potrebné venovať pozornosť a preveriť reálne možnosti
dodania stavebných prác žalobcovi, pričom by sa žalovaný nemal zameriavať na nezrovnalosti
v účtovníctve dodávateľa PROFI CONSTRUCT s.r.o., keďže za tieto žalobca nezodpovedá. Pokiaľ teda
dodávateľ PROFI CONSTRUCT s.r.o. tvrdí, že stavebné práce pre žalobcu realizoval prostredníctvom
subdodávateľov a žalovaný v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, i keď to navrhoval samotný

žalobca, a teda vôbec nepreveril možnosť dodania služby zo strany dodávateľa PROFI CONSTRUCT
s.r.o, tak je nepochybné, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
10. K rozporu napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu žalobca v správnej žalobe
uviedol, že je neprijateľné, keď žalovaný a tiež prvostupňový orgán považujú žalobcom predložené

listinné dôkazy, a to súpis vykonaných prác a rámcovú zmluvu za účtovné doklady, pričom ich nevezmú
do úvahy pri hodnotení dôkazov. Ani v jednom z príkladmo uvedených rozsudkov, na ktoré žalobca
poukázalvpodanejsprávnejžalobe,niejeakoúčtovnýdokladoznačenázmluvaalebosúpisvykonaných
prác, či dokonca dokumentácia, ktorú predložil žalobca ako listinné dôkazy. Možno teda konštatovať,že žalovaný a prvostupňový orgán svojvoľne a bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia aplikovali
závery, ku ktorým dospeli súdy aj na listinné dôkazy, čím nepochybne došlo k porušeniu ustanovení §
3 ods. 3 daňového poriadku a § 24 daňového poriadku. Vykonanie prác zo strany dodávateľa PROFI

CONSTRUCT s.r.o. v rámci svojho výsluchu potvrdil aj svedok A. B., ktorý vedel uviesť aj to, na akých
stavbách boli práce realizované pričom vedel uviesť aj presnú polohu stavby v rámci mesta Púchov,
nemožno podľa názoru žalobcu mať pochybnosti o tom, že skutkové závery ku ktorým dospel žalovaný
súvrozporesobsahomadministratívnehospisu.Najpodstatnejšiejeto,žesvedokrealizáciustavebných
prác potvrdil, vyjadril sa k ich obsahu a miestam, kde boli realizované, označil aj obchodné spoločnosti,

prostredníctvom ktorých ich realizáciu zabezpečil a následne predložil aj účtovné doklady k tomu. Je
zrejmé, že žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia len pochybnosti a domnienky bez toho,
aby vykonal ďalšie dokazovanie, ktoré by boli spôsobilé tieto odstrániť alebo potvrdiť, a teda neuniesol
ani vlastné dôkazné bremeno. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že žalobcom predložené listinné dôkazy
sú len „účtovné doklady“, ktoré boli formálne vyhodnotené, a preto ich v podstate nevzal do úvahy pri
zistení skutkového stavu a vytvorením základu pre rozhodnutie, čím nepochybne spôsobil, že základ

napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, avšak sám svoje závery zakladá na
domnienkach, ktoré majú vyplývať z účtovných dokladov. Zároveň však žalovaný uvádza, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, pričom odmieta vykonať také dôkazy, ktorými by mohol žalobca dôkazné
bremeno uniesť, čo má za následok, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci.

11. K podstatnému porušeniu ustanovení o konaní žalobca v správnej žalobe uviedol, že od počiatku
poukazuje na tú skutočnosť, že daňová kontrola, ktorá bola podkladom pre začatie vyrubovacieho
konania bola vedená zo strany prvostupňového orgánu tým spôsobom, že neboli rešpektované práva
žalobcu a bola ukončená v rozpore s ustanovením § 46 ods. 10 daňového poriadku, keď daňová
kontrola trvala viac ako jeden rok. Žalobca je tiež toho názoru, že žalovaný a rovnako tak prvostupňový

orgán nerešpektovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov, čo malo za následok tiež rozpor základu
napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu. Otázkou
je akým spôsobom má žalobca uniesť dôkazné bremeno, keď na jednej strane nie sú akceptované ním
predložené dôkazy, pričom na druhej strane žalovaný a tiež prvostupňový orgán odmietajú ďalšie ním
navrhované dôkazy vykonať. Žalovaný a prvostupňový orgán nedôvodne rozšírili dôkazné bremeno,

keďže svoje závery založili na domnienkach vyplývajúcich z nezrovnalostí v účtovných dokladoch
dodávateľa PROFI CONSTRUCT s.r.o. bez toho, aby ich náležíte preukázali. Prvostupňový orgán
si voči žalobcovi riadne nesplnil poučovaciu povinnosť, pričom žalobcu neskoro oboznámil o svojich
pochybnostiach, čím mu znemožnil vykonávať jemu patriace práva v rámci daňovej kontroly a následne
v rámci vyrubovacieho konania neprihliadali prvostupňový orgán a žalovaný náležite na žalobcom

predložené listinné dôkazy a zároveň odmietli vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, došlo podľa
názoru žalobcu k zásadnému porušeniu ustanovení o vedení administratívneho konania. Žalobca tiež
uviedol,žedaňovákontrolabolazačatádňa25.03.2020,pričomžalobcajetohonázoru,žejejprerušenie
od 26.03.2020 do 01.05.2020 bolo v rozpore s článkom 1 ods. 1, článkom 13 ods. 2, článkom 46 ods.
1 Ústavy SR. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že vzhľadom na pandémiu COVID-19, to bol on kto

žiadal prvostupňový orgán, aby sa daňová kontrola nezačala, čo potvrdzuje úradný záznam zo dňa
23.03.2020, v ktorom sa konštatuje, že i keď bola už epidémia COVID-19, tak daňová kontrola sa začne
a nemožno ju odložiť, keďže k tomu nie je daný zákonný dôvod. Je zjavne v rozpore s princípom právnej
istoty a legitímnych očakávaní, keď následne má spätne dôjsť k prerušeniu daňovej kontroly, a teda
navráteniu časti lehoty na jej vykonanie prvostupňovému orgánu, i keď žalobca si musel svoje povinnosti

plniť,čopreukazujúajpredloženédoklady.Naprerušeniedaňovejkontrolyod26.03.2020do01.05.2020
nemožno prihliadať. Žalovaný a prvostupňový orgán však naň prihliadli, čím v rozpore s Ústavou SR
zasiahli do základného práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, čo je však neprijateľné. Žalobca
je toho názoru, že správny súd by nemal pri posudzovaní dĺžky trvania daňovej kontroly vziať do úvahy
jej prerušenie na základe Lex COVID od 26.3.2020 do 01.05.2020, keďže je to v rozpore s princípom

právnej istoty a vyvoláva to zjavný negatívny zásah do základného práva žalobcu podľa článku 46 ods.
1 Ústavy SR, ktoré je obmedzené v rozpore s článkom 13 ods. 4 Ústavy SR. Žalobca v tejto súvislosti
navrhol, aby správny súd v prípade, že nemožno aplikáciu Lex COVID preklenúť ústavnokonformným
výkladom, podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade príslušných ustanovení Lex
COVID s Ústavou SR. Žalobca má za to, že v tomto konkrétnom prípade daňová kontrola trvala o 37

dní viac, a teda celkovo 389 dní, čo je v rozpore s ustanovením § 46 ods.10 daňového poriadku.
12. Žalobca tiež v správnej žalobe navrhol, aby správny súd, pokiaľ nepristúpi k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia, vykonal v rámci pojednávania výsluch v žalobenavrhnutých svedkov, bývalých konateľov obchodných spoločností, subdodávateľov dodávateľa PROFI
CONSTRUCT s.r.o..
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na dôvodoch žalobou

napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca
dane obstaral dostatočné množstvo dôkazov pre prijatie záveru uvedeného v preskúmavaných
rozhodnutiach a pričom nezvýšil žalobcovi základ dane z dôvodu zistených nedostatkov na strane
dodávateľa, spoločnosti PROFI CONSTRUCT s.r.o., ktoré reálne žalobca nemôže ovplyvniť, ale
z dôvodu, že žalobca správcom dane preverované skutočnosti, jednoznačne a bez pochýb nepreukázal.

Dokazovanie v tomto prípade bolo zamerané na potvrdenie tvrdenia, že fakturované práce vykonala
spoločnosť, ktorá sporné dodávateľské faktúry a pokladničné doklady vystavila, čo však žalobca
nepreukázal.Dodávateľžalobcusícepredložilfaktúryodsvojichpoddodávateľov,aleanitátoskutočnosť
už z uvedených dôvodov nie je dôvodom pre vypočutie svedkov, konateľov poddodávateľov žalobcu.
Žalovaný trvá na tom, že odôvodnenia rozhodnutí sú jasné, logické a zrozumiteľné, zodpovedajú
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a spĺňajú všetky atribúty zákonnosti. Žalovaný

navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou v ktorej v podstate zopakoval svoju
argumentáciu zo správnej žaloby k jednotlivým žalobným námietkam a tiež zotrval na žalobnom návrhu
teda, aby správny súd rozhodnutie tak žalovaného ako aj správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane
na ďalšie konanie.

15. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej uviedol, že naďalej v plnom rozsahu
trvánaskutočnostiachaprávnychzáverochuvedenýchvžalobounapadnutomrozhodnutíanavrhol,aby
správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol tiež, že on aj správca dane postupovali v súlade
s platnou legislatívou, zisteným skutkovým stavom a dôsledne sa riadili splnením podmienok zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)
tohto zákona výkon súdnictva od 01.06.2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z

uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/100/2022 prešla
od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou sp. zn.
TN-11S/100/2022.
17. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup

daňových orgánov v predmetnej veci, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods.
1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
Správny súd na základe žiadosti žalobcu nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo
dňa 17.12.2024. Účastníci konania sa vyjadrili v zhode s ich písomnými podaniami.
18. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil

rozhodnutie správcu dane, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený
rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2017 v sume 145 257,84 eur. Podľa
daňových orgánov náklady účtované na základe faktúr od dodávateľa PROFI CONSTRUCT s.r.o. boli
zahrnuté žalobcom do daňových výdavkov v rozpore s ustanovením § 2 písm. i), § 17 ods. 2 písm. a)
a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Dodanie stavebných prác dodávateľom PROFI CONSTRUCT

s.r.o. nebolo dostatočne preukázané. Výdavok v celkovej sume 691 704 eur nebol uznaný za daňový
výdavok v dôsledku nesplnenia podmienky preukázateľnosti.
19.Podľa§493eSSPvetapredbodkočiarkou;konaniazačatéaneskončenédo30.06.2023sadokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023.
20. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023; na rozhodnutie správneho súdu je

rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.; na účely tohto zákona sa rozumie daňovým
výdavkomvýdavok(náklad)nadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmovpreukázateľnevynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6

ods. 11 alebo 14 (časť vety pred čiarkou).
22. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožnopodľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté
v nesprávnej výške.
23. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré

nesúvisia so zdaniteľným príjmov, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe

daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje: a)skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
27. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
28. Podľa § 30 ods. 3 prvá veta Daňového poriadku; ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na
účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.
29. Podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku; ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, alebo iné

závažné okolnosti, alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže
túto lehotu pred jej uplynutím, na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový
orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím, na základe písomného
odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.
30. Správny súd v rámci súdneho prieskumu posudzoval opodstatnenosť tvrdení žalobcu, čo do

porušenia, tak hmotnoprávnych ako aj procesných predpisov. Správny súd konštatuje, že na proces
daňovejkontroly,určovaniaavyrubovaniadaňovýchpovinnostísavzťahujevšeobecnýdaňovýprocesný
predpis, ktorým je Daňový poriadok, pokiaľ zákon o dani z príjmov neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2
Daňového poriadku). Vzhľadom na to, že daňové orgány postupujú v konaniach o jednotlivých druhoch
danínazákladespoločnéhoprocesnéhopredpisu,možnouplatňovaťspoločnéprocesnédaňovézásady

a judikatúrne závery týkajúce sa procesného postupu podľa Daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis
neupravuje inak, teda aj v konaní o dani z príjmov.
31. Žalobca v žalobe namietal, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného nespĺňa
náležitosti§63Daňovéhoporiadku,nakoľkovnichabsentujúúvahy,ktoréovplyvnilihodnoteniedôkazov
a viedli k aplikácii právneho predpisu. Správny súd sa po oboznámení s obsahom administratívneho

spisu nestotožňuje s konštatovaním žalobcu v žalobe, že rozhodnutia sa javia ako nepresvedčivé
a nepreskúmateľné. Nesúhlasí ani s vyjadrením žalobcu, že žalovaný len opakovane naznačuje
pochybnosti, ktoré však nijako správca dane vo svojom rozhodnutí, ako ani žalovaný v napadnutom
rozhodnutí,nepreukázali.Narozdielodstanoviskažalobcusprávnysúdzastávanázor,žesanejednálen
o vyslovené domnienky správcu dane, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch a zastáva názor, že

rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného stoja na riadne vykonanom dokazovaní, vyhodnotení
vykonaných dôkazov, pričom z rozhodnutí je zrejmá aj úvaha pri hodnotení dôkazov a právne posúdenie
veci. Podstatné pre posúdenie zákonnosti vykonaného dokazovania je to, či dôkaz predložený žalobcom
boldodokazovaniaorgánomverejnejsprávyzahrnutýavyhodnotenýjednotlivoavsúvislostisostatnými
dôkazmi. Odôvodnenie rozhodnutia tak žalovaného ako aj správcu dane obsahuje hodnotenie dôkazov

v prvostupňovom aj v odvolacom konaní. Žalobca podľa názoru správneho súdu predkladal svoje
vlastné hodnotenie dôkazov tvrdiac, že preukázal realizáciu zdaniteľného plnenia, avšak bližšie
neargumentoval,včomdaňovéorgánuurobilichybupriúvahách(okremtvrdenia,žeúvahaabsentovala,
s čím sa však správny súd nestotožňuje), ktorými hodnotili vykonané dôkazy. Žalobné námietky pretopovažuje správny súd za nekonkrétne a vyjadrujúce len nesúhlas s rozhodnutím, čo nepostačuje na
zistenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
32. Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že súpis prác a Rámcová zmluva neboli daňovými

orgánmi hodnotené ako účtovné doklady, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe, ale daňové orgány
ich vyhodnotili ako listinné dôkazy. Daňový subjekt uviedol viacero nezrovnalostí, napríklad, že
práce boli realizované na základe ústnych objednávok, pričom v rozpore s týmto tvrdením preložil
predmetnú Rámcovú zmluvu. A. B. (konateľ spoločnosti PROFI CONSTRUCT s.r.o.) dňa 26.09.2017
podal vysvetlenie k preukázaniu ekonomickej činnosti v súvislosti s podanou žiadosťou o povinnú

registráciu pre daň§ z pridanej hodnoty, v ktorej uviedol, že za rok 2017 vystavil iba jednu faktúru v sume
60 000 eur, zatiaľ čo v účtovníctve žalobcu bolo k 26.09.2017 sedem prijatých faktúr od dodávateľa
PROFI COSTRUCT s.r.o. A. B. spočiatku nevedel uviesť žiadne podrobnosti o vykonaných prácach, so
správcom dane začal aktívne komunikovať až po tom ako žalobca prevzal oboznámenie s výsledkami
daňovej kontroly. Neskôr uviedol, že zháňal stavebné práce, natrafil na inzerát spoločnosti TOPA STAV
s.r.o., oslovil pána C. a dohodl výkon jednoduchejších stavebných prác, nakládky, vykládky. Uviedol, že

mal zohnať partiu a tá to urobila. Práce vykonávali s.r.o-čky a chalani z krčmy. Súpis prác bol dohodnutý
s TOPA STAVom, ale kto vyhotovil súpisy uviesť nevedel. Daňovému subjektu sa nepodarilo odstrániť
pochybnosti správcu dane.
33. Pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov,
musí byť takýto výdavok dostatočne preukázaný. Splnenie zákonných podmienok nie je viazané len

na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny
a preukázateľný skutkový základ. Žalobca musí uniesť dôkazné bremeno, že služby boli reálne
uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach, čo v tomto konkrétno prípade preukázané nebolo.
34. K tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalovaného, aj správcu dane, správny súd poukazuje
na to, že v zmysle súdnej praxe „za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru

Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť,
ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok rozhodnutia je vnútorne rozporuplný. Pod
pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a
kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu
patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich

skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. ... Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať
prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch

získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009).
35. Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí žalovaného, aj správcu dane, vyplýva, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie a úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotili a na základe ktorých dospeli
k prijatému záveru. V dostatočnom rozsahu sa žalovaný vysporiadal aj s relevantnými odvolacími

námietkami. Rozhodnutie žalovaného tak zodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci požiadavky
na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva
na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených
dôvodov podporujúcich samotný výrok ako jadro rozhodnutia. Správny súd pritom poukazuje na to, že
orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka

konania. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. I. ÚS 56/01 konštatoval, že „rozhodnutie
správnehoorgánumusíuviesťrelevantnéadostatočnédôvody,nazákladektorýchbolovydané.Rozsah
tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej
veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy s ohľadom aj na
príslušnú judikatúru ESĽP (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, § 26, týkajúci

sa povinností súdov odôvodniť svoje rozhodnutia, však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené
správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže
považovať za základný pre svoju argumentáciu“.
36. Správny súd zastáva názor, že na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil skutkový
stav v dostatočnom rozsahu, v procese dokazovania postupovali správne a v súlade s Daňovým

poriadkom. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový
stav, popísali jednotlivé dôkazy, ktoré boli vyhodnocované správcom dane v rámci daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania, zároveň sa vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Zistené
skutkové závery vytvárajú dostatočné východiská pre zaujatie právneho posúdenia veci, s ktorým sasprávny súd stotožnil v celom rozsahu. Teda ani námietky žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového
stavu neboli dôvodné.
37. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku voči záveru žalovaného, že žalobca

neuniesol vlastné dôkazné bremeno, keď žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno uniesol a preukázal
splnenie zákonných podmienok na úseku dane z príjmov, vrátane uplatnených daňových výdavkov.
Správny súd zdôrazňuje, že aj v daňovom konaní týkajúcom sa dani z príjmov platí, že dôkazné
bremeno na preukázaní zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dane z príjmov, vrátane
uplatnených daňových výdavkov, primárne zaťažuje daňový subjekt. Obchodné transakcie pritom

nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady
musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu
byť priznané daňové oprávnenie (rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžsk 1/2019 zo dňa 21.04.2020,
bod 40, publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 26/2021;
sp. zn. 6Sžfk 20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50 publikované v zbierke stanovísk NS SR a

rozhodnutí súdov pod R 6/2020.) Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené, ako
to vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, bod 54. Dokazovanie
v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má
svoje pravidlá, pričom správny súd poukazuje na mechanizmus prenosu dôkazného bremena popísaný
v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 bod 21. Dôvodom na

prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je ale akákoľvek pochybnosť správcu dane o
pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná, ktorá má
oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je spôsobilá
objektívne vyvolať pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia.
38. Zohľadniac vyššie uvedené zásady uplatňované v procese dokazovania správny súd posudzoval

žalobné námietky a tvrdenia žalobcu, že správca dane a žalovaný selektívne, nenáležite a účelovo
vyhodnotili niektoré dôkazy a nevykonali ním navrhované dôkazy, ktoré by podľa žalobcu boli spôsobilé
priniesť viac svetla do celého obchodného prípadu.
39. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že súpis prác a Rámcová zmluva neboli daňovými orgánmi
hodnotené ako účtovné doklady, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe, ale daňové orgány ich

vyhodnotili ako listinné dôkazy. Daňový subjekt uviedol viacero nezrovnalostí, napríklad, že práce boli
realizované na základe ústnych objednávok, pričom v rozpore s týmto tvrdením preložil predmetnú
Rámcovú zmluvu. A. B. (konateľ spoločnosti PROFI CONSTRUCT s.r.o.) dňa 26.09.2017 podal
vysvetlenie k preukázaniu ekonomickej činnosti v súvislosti s podanou žiadosťou o povinnú registráciu
pre daň§ z pridanej hodnoty, v ktorej uviedol, že za rok 2017 vystavil iba jednu faktúru v sume 60 000

eur, zatiaľ čo v účtovníctve žalobcu bolo k 26.09.2017 sedem prijatých faktúr od dodávateľa PROFI
COSTRUCT s.r.o. A. B. spočiatku nevedel uviesť žiadne podrobnosti o vykonaných prácach, so
správcom dane začal aktívne komunikovať až po tom ako žalobca prevzal oboznámenie s výsledkami
daňovej kontroly. Neskôr uviedol, že zháňal stavebné práce, natrafil na inzerát spoločnosti TOPA
STAV s.r.o., oslovil pána C. a dohodl výkon jednoduchejších stavebných prác, nakládky, vykládky.

Uviedol, že mal zohnať partiu a tá to urobila. Práce vykonávali s.r.o-čky a chalani z krčmy. Súpis
prác bol dohodnutý s TOPA STAVom, ale kto vyhotovil súpisy uviesť nevedel. A. B. nevedel uviesť
nijaké konkrétne podrobnosti vykonaných stavebných prácach, jeho výpovede boli rozporné. Na nejaké
bližšie podrobnosti ohľadne stavených pác si spomenul až po tom ako žalobca prevzal oboznámenie
s výsledkami daňovej kontroly.

40. Pokiaľ žalobca vytýkal daňovým orgánom, že nevypočuli konateľov subdodávateľov, výpovede
ktorých by podľa žalobcu mala priniesť viac svetla do predmetnej obchodnej transakcie, správny
súd konštatuje, že takáto argumentácia je všeobecná, neumožňujúca vykonať správnemu súdu
plnohodnotný súdny prieskum. V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk/44/2019 zo dňa 02.12.2020 (bod 43), kde sa najvyšší súd

zaoberal otázkou efektivity vykonania žalobcom navrhnutých dôkazov s tým, že dospel k záveru,
že pokiaľ by vykonanie dôkazov, ktorých vykonania sa dožadoval žalobca neprinieslo žalobcovi iné,
pre neho priaznivejšie postavenie, inak povedané nemali by schopnosť zvrátiť už objektívne zistený
skutkový stav, nie je dôvod na takúto žalobnú námietku reflektovať. Správny súd poukazuje tiež na
aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý sa v uznesení sp. zn. III. ÚS 453/2024-46

zo dňa 21.11.2024 zaoberal okrem iného aj námietkou sťažovateľky o nevykonaní dôkazov výsluchom
svedkov, pričom Ústavný súd SR považoval za relevantné to, aby sťažovateľka preukázala aký vplyv
na záver daňových orgánov by malo vykonanie týchto dôkazov, teda aký konkrétny podstatný záver
by tento svedok uviedol a ako by sa situácia zmenila, ak by mala možnosť svedkovi klásť otázkya ktorá skutočnosť by sa objasnila, príp. zmenila v jej prospech (bod 35). V tu posudzovanej veci
žalobca len konštatoval, že výpovede svedkov by mohli vniesť viac svetla do obchodnej transakcie,
avšak takáto argumentácia je nedostatočne konkrétna, všeobecná, nepreukazujúca potrebu vykonania

takéhoto dôkazu, najmä ak v kontexte všetkých dôkazov vyhodnotených jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti je preukázaný záver daňových orgánov o nesplnení ani jednej z troch podmienok pre uznanie
výdavkov v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov za daňový výdavok, teda
podmienky preukázateľnosti, teda že daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol.
Z odôvodnenia rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného vyplývajú dôvody, pre ktoré daňové

orgány neuznali fakturované sumy za služby dodávateľa za daňový výdavok, a to v dôsledku dôkaznej
núdze žalobcu preukázania oprávnenosti uplatnenia tohto daňového nároku.
41. Žalobca v žalobe navrhol na pojednávaní pred správnym súdom vypočuť ním navrhnutých svedkov
(poväčšine bývalých konateľov s.r.o.-čiek, ktoré mali byť subdodávateľmi stavebných prác) bez bližšej
konkretizácie, na aké skutočnosti by mali byť vypočutý. Správny súd takémuto návrhu nevyhovel,
nakoľko bez bližšieho zdôvodnenia čo by mali svedkovia ozrejmiť, správny súd považoval takýto výsluch

svedkov za neefektívny.
42. Správny súd poukazuje tiež na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR, a to rozsudok
sp. zn. 3Sfk/28/2022 zo dňa 22.08.2024, ktorý v bode 27 odkázal na predchádzajúcu rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 45/2015 z 26.01.2017, v zmysle ktorej základným kritériom
pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť

splnené súčasne, a to podmienka vecnosti, podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania,
na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je
splnenápodmienkavecnostivýdavkovvovzťahukpodnikaniuasúčasneajpodmienkapreukázateľnosti
výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok. Pre splnenie zákonných
podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z príjmov

nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového
dokladu - faktúry. Daňové doklady musia preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane
je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru/služieb deklarovaného v daňovom doklade reálne
aj došlo, a to v rámci dojednaných dodávok tovarov, resp. služieb jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie
sú splnené tieto hmotno-právne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal

rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov.
43. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie
fakturovaných služieb žalobcovi v posudzovanom zdaňovacom období roku 2017. V prípade
predmetných faktúr vystavených dodávateľom PROFI COSTRUCT s.r.o. sa nepreukázalo, že uvedené
plnenie, t. j. stavebné práce boli vykonané hoc aj sprostredkovanie dodávateľom PROFI CONSTRUCT

s.r.o. Správca dane a žalovaný opodstatnene spochybnili splnenie podmienky preukázateľnosti, pričom
žalobca po presune dôkazného bremena späť na neho nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by
hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že deklarované služby podľa faktúr od
spoločnosti PROFI CONSTRUCT s.r.o. za stavebné práce, boli touto spoločnosťou uskutočnené.
Vo vzťahu k preukázaniu podmienok uplatneného daňového výdavku (nákladu) z predmetných faktúr,

žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho je záver daňových orgánov o neuznaní daňového
výdavku a jeho vylúčenie z daňových výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov dôvodný a správny,
súladný s ustanoveniami § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
44. Pokiaľ žalobca namietal prekročenie lehoty na vykonanie kontroly o 37 dní, tak ani táto námietka
nebolo dôvodná. Správny súd zistil, že daňová kontrola bola začatá dňa 25.03.2022, pričom z dôvodu

pandémie COVID-19 bol od 26.03.2020 do 01.05.2020 v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 67/2020 Z.z.
prerušená. Teda možno konštatovať, že lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10
Daňového poriadku bola dodržaná.
45. Žalobca v žalobe navrhol prerušiť súdne konanie a podať Ústavnému súdu návrh na začatie
konania o súlade „príslušných ustanovení Lex Covid s Ústavou SR“. Keďže žalobca neoznačil konkrétne

ustanovenie „Lex Covid“, teda právneho predpisu, ktorý považuje za rozporný s Ústavou SR, označil
len všeobecne „Lex Covid“, správny súd považoval tento jeho návrh za nekonkrétny a preto návrh na
prerušenie konanie zamietol tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia I. Správny súd v tejto súvislosti
dodáva, že počas pandémie COVID-19 bolo prijatých viacero právnych noriem označovaných ľudovo
ako „Lex Covid“, správny súd si nemôže sám vyselektovať normu, ktorú žalobca mal na mysli.

46. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánuverejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).
48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).