Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223201238
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4223201238.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, E.
XXX/XX, F., zastúpenej advokátom: JUDr. Michal Magdolen, Farská 50, Nitra, IČO: 50 105 566, proti
žalovanému: G. D., nar. XX. XX. XXXX, H. I. J. XXX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Lívia Kňažiková,
Nám. M.R. Štefánika 6, Komárno, IČO: 31 167 586, o určenie neplatnosti právneho úkonu, v konaní
o odvolaní žalobkyne zo dňa 20. 02. 2024 proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/22/2023
- 104 zo dňa 15. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom žalobu
v celom rozsahu zamietol (I. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Po právnej stránke svoj rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 37 ods. 1, § 39, § 123, § 124 zákona
č. 40/1864 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník) a ust.

§ 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP) a
výrok o trovách konania odôvodnil ust. 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
doručenou mu dňa 20. 04. 2023 voči žalovanému domáhala určenia, že darovacia zmluva
uzatvorená medzi darcom A. D. (matka žalobkyne a žalovaného – poznámka odvolacieho súdu) a
obdarovanýmG.D.(žalovaný – poznámka odvolacieho súdu), predmetom ktorej bol bezodplatný prevod
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4/6 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne

územie H. J., a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 189 m2, parc. č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 493 m2, parc. č. XXXX/XX
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 43 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 21 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 464 m2, stavby: rodinný dom
so súp. č. XXX na parc č. XXXX/X, garáž so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, iná budova so súp. č.
XXXX na parc. č. XXXX/XX, (ďalej v texte ako „predmetné nehnuteľnosti“), podpísaná dňa 25. 03. 2021
a zavkladovaná Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom pod V-1252/21 dňa 20. 04. 2021

(ďalej v texte ako „darovacia zmluva“ alebo „predmetná zmluva“), je neplatná (ďalej v texte aj ako „petit
1/“). Po zmene žaloby v podaní zo dňa 07. 07. 2023 sa žalobkyňa okrem petitu 1/ domáhala určenia, že
žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 4/6 (ďalej
v texte aj ako „petit 2/“). Žalobkyňa si ďalej voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu trov konania.4. Žalobu odôvodnila tým, že podľa výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie H. J., je
žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na príslušnom liste vlastníctva v

spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/6, žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
zapísaných na príslušnom liste vlastníctva v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 5/6. Titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného v aktuálnom spoluvlastníckom podiele mala byť okrem
uznesenia o dedičstve aj darovacia zmluva V-1252/2021 zo dňa 20. 04. 2021. K prevodu vlastníckeho
práva darovacou zmluvou prišlo z pôvodnej vlastníčky A. D., ktorá je matkou žalobkyne i žalovaného,

a to jej spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4/6 na žalovaného. Žalobkyňa sa za účelom objasnenia
celej situácie obrátila na matku A. D. (darkyňa), ktorá uviedla, že o žiadnom prevode nevie, nepamätala
sa, že by podpisovala akúkoľvek zmluvu v prospech žalovaného. Nakoľko žalobkyňa pozná zdravotný
stav A. D., mala vážnu pochybnosť o jej spôsobilosti na právne úkony v rozsahu prevodu majetku,
a preto požiadala znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Tomáša Szépa
o vyšetrenie A. D. a vypracovanie znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku č. 2/2023 MUDr.

Tomáša Szépa vyplýva, že A. D. trpí a v čase uzatvorenia zmluvy trpela vaskulárnou demenciou stredne
ťažkého stupňa, ďalej že na základe vyššie uvedenej poruchy by mohla, resp. mala byť obmedzená
na právne úkony a že trpí duševnou poruchou jednoznačne trvalého charakteru, pričom v dôsledku
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nebola v čase uzatvorenia zmluvy spôsobilá chápať svoje
konanie a posúdiť jeho následky. Darovacia zmluva, ktorá mala byť podpísaná dňa 25. 03. 2021 a

bola zavkladovaná 20. 04. 2021, je potom v dôsledku duševnej poruchy absolútne neplatným právnym
úkonom. Žalobkyňa uviedla, že má záujem na výsledku sporu, nakoľko je podielovou spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností a je právnym nástupcom/zákonným dedičom po A. D.. Určením neplatnosti
právneho úkonu by prišlo k zmene zápisu na príslušnom liste vlastníctva.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 25. 03. 2021 s matkou A. D. uzavreli darovaciu zmluvu.
Namietal, že zo žaloby nie je zrejmá absencia náležitosti právneho úkonu, ktorá ju robí neplatnou.
Žalobkyňa ako potenciálna dedička v zásade nemôže uspieť so žalobou o určenie neplatnosti darovania
pre nedostatok právneho záujmu na takomto určení. CSP umožňuje rozhodnúť o určení právnej
skutočnosti, čoho sa žalobkyňa domáha (určenie neplatnosti darovacej zmluvy), len za predpokladu, že

takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Žiadny predpis však neustanovuje možnosť domáhať sa
určenianeplatnostidarovacejzmluvypodľaust.§137písm.d/CSP.Žalobkyňaniejevecnelegitimovaná
na podanie predmetnej žaloby a keby aj žaloba bola prípustná, v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP, nemá
žalobkyňa na určení neplatnosti naliehavý právny záujem. Žalobkyňa dôvodnosť žaloby vidí v tom, že
kebyjejmatkabolaopäťvlastníkompodielu,pojejsmrtibyjejpripadolpodielpredmetnýchnehnuteľností

titulom dedenia. Vyhovenie žalobe by právne postavenie žalobkyne nezmenilo (neistota spočívajúca
v tom, či niekedy nadobudne podiel nehnuteľnosti by naďalej trvala) a nevytvorilo by pevný základ
vo vzťahu medzi žalobkyňou a jej matkou, nakoľko žalobkyňa by napriek tomu, že by jej matka bola
opätovne vlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 4/6-ín, tieto ani tak v budúcnosti nadobudnúť nemusela.
Z uvedeného vyplýva a je zrejmé, že nie je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu. K

predloženému znaleckému posudku žalovaný uviedol, že tento nie je podľa jeho názoru vyhotovený
riadne tak, ako to vyžaduje ust. § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Darkyňa je
v pravidelnej starostlivosti svojej všeobecnej lekárky MUDr. Márie Princzkelovej, ktorá na požiadanie
v stanovisku zo dňa 31. 08. 2020 a 11. 11. 2020 potvrdila, že darkyňa je po zdravotnej a psychickej

stránke plne spôsobilá na zamýšľaný právny úkon. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal
mu nárok na náhradu trov konania.

6. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý uviedol v 5. až 10. bode
svojho rozsudku, z ktorého zistil nasledovný skutkový stav:

6.1 Dňa 25. 03. 2021 darkyňa A. D. a žalovaný ako obdarovaný spolu uzatvorili darovaciu
zmluvu, na základe ktorej darkyňa darovala žalovanému svoj podiel vo veľkosti 4/6 na predmetných
nehnuteľnostiach, pričom zmluva bola zavkladovaná Okresným úradom Komárno, katastrálnym
odborom pod V-1252/21 dňa 20. 04. 2021.

6.2 Zo znaleckého posudku č. 2/2023 vypracovaného na žiadosť žalobkyne dňa 31. 01. 2023 MUDr.
Tomášom Szépom, znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, vyplynulo, že A.
D. trpí a v čase uzatvorenia darovacej zmluvy trpela vaskulárnou demenciou stredne ťažkého stupňa,že na základe vyššie uvedenej poruchy by mohla, resp. mala byť obmedzená na právne úkony, že trpí
duševnou poruchou jednoznačne trvalého charakteru a v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu nebola v čase uzatvorenia zmluvy spôsobilá chápať svoje konanie a posúdiť jeho následky.

6.3 Z informatívneho výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie H. J. zo dňa 18. 04. 2023 vyplynulo, že
žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/6 (ako titul
nadobudnutia je uvedené uznesenie v konaní pod sp. zn. 4D/245/2021 zo dňa 14. 12. 2020). Žalovaný je
podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností vo veľkosti podielu 5/6 (ako titul nadobudnutia

je uvedené uznesenie v konaní pod sp. zn. 4D/245/2021 zo dňa 14. 12. 2020 a darovacia zmluva pod
V-1252/2021 zo dňa 20. 04. 2021).

6.4 Z lekárskej správy - nálezu všeobecnej lekárky A. A. K. zo dňa 31. 08. 2020 a 11. 11. 2020 vyplynulo,
že A. D. je zo zdravotnej a psychickej stránky plne spôsobilá na právne úkony.
7. Na základe takto zisteného skutkového stavu a príslušných zákonných ustanovení súd prvej inštancie

najskôr skúmal, či je žaloba prípustná, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na danom určení a či
je vecne legitimovaná na podanie žaloby, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

7.1 Petitom 1/ podanej žaloby sa žalobkyňa domáhala určenia, že darovacia zmluva podpísaná dňa 25.
03. 2021 medzi darcom - A. D. a obdarovaným - žalovaným, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod

spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti podielu 4/6 k predmetným nehnuteľnostiam, je neplatná. Pre účely
ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti - neplatnosti právneho úkonu ako žalobu
o určenie právnej skutočnosti. Platný procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok vychádza zo
zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom,
čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že

darovacia zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci
žalobca alebo niekto iný.

7.2 Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej
podstate tejto zásade. Civilný sporový poriadok v zmysle ust. § 137 písm. d/ pripúšťa žalobu na určenie

právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu, že tak
vyplýva z právneho predpisu, čo znamená, že právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe
domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti.

7.3 Žalobkyňa sa petitom 1/ domáhala určenia, že darovacia zmluva je neplatná, teda určenia právnej

skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP, nakoľko darovacia zmluva predstavuje právnu skutočnosť,
s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností. Nedomáhala sa určenia práva ani
právneho vzťahu v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP. Na to, aby súd mohol určiť, že darovacia zmluva je
neplatná, je v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP potrebné, aby súdu toto oprávneniu vyplynulo z osobitného
predpisu,čovšakvdanomprípadesplnenénebolo.Žiadnypredpistotižneustanovujemožnosťdomáhať

sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy. V zmysle uvedených skutočností preto dospel súd k záveru,
že oprávnenie rozhodnúť o určení právnej skutočnosti (neplatnosti darovacej zmluvy) mu nevyplýva z
osobitného prepisu, a preto žalobu v časti petitu 1/ zamietol.

7.4 Po pripustení zmeny žaloby sa žalobkyňa petitom 2/ domáhala určenia, že žalovaný nie je vlastníkom

predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti podielu 4/6. Základným procesným
predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je petit 2/) je v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

7.5 Súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe

už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v
čase rozhodovania. Určovacia žaloba má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde možno
pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak. Rovnako v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné
právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno

dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak
nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý
právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavéhoprávneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej
stránke (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30. 06. 2009).
Existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení, je súd oprávnený

zaoberať sa z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. V súlade s konštantnou judikatúrou má teda
súd skúmať, či žalobcom podaná určovacia žaloba (ne)znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
právneho vzťahu medzi účastníkmi vyplývajúce z darovacej zmluvy alebo nie a tiež, či ňou nedochádza
iba k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

7.6 Naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď by bez určenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala, bolo
jej právo ohrozené alebo by jej právne postavenie ostalo neisté, za predpokladu, že by vyhovenie žalobe
túto neistotu odstránilo a vytvorilo tak pevný základ pre vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa
svoj naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/6 a je právnym nástupcom/zákonným dedičom po A. D.. V
predmetnej veci však podľa názoru súdu žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že

žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľnosti. Darovanie sa nedotýka právnej
sféry žalobkyne, keďže žalobkyni patrí (a patril) podiel vo veľkosti 1/6 na predmetných nehnuteľnostiach
a tohto jej podielu sa darovanie podielu vo veľkosti 4/6 na predmetných nehnuteľností nedotklo. Tento
prevod teda nemal vplyv na právne postavenie žalobkyne, ktorá je tak stále podielovým spoluvlastníkom
v podiele 1/6 predmetných nehnuteľností. Ak by sa opätovne stala podielovou spoluvlastníčkou

predmetných nehnuteľností matka strán sporu, právne postavenie žalobkyne by sa rozhodnutím súdu
nezmenilo, žalobkyňa by stále ostala podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností vo
veľkosti podielu 1/6 a jej neistota spočívajúca v tom, či niekedy alebo vôbec nadobudne ďalší podiel
na predmetnej nehnuteľnosti, by naďalej trvala. Vyhovenie žalobe by nevytvorilo pevný základ vo
vzťahu medzi žalobkyňou a jej matkou (ale ani medzi žalobkyňou a žalovaným), nakoľko žalobkyňa

by predmetné nehnuteľnosti nemusela v budúcnosti nadobudnúť, aj napriek tomu, že by sa jej matka
opätovne stala ich vlastníčkou v podiele 4/6. Z uvedeného mal súd za preukázané, že podmienka
naliehavého právneho záujmu nie je splnená, čo bolo dôvodom pre zamietnutia aj petitu 2/ žaloby.

7.7 Návrh na vykonanie dôkazu výsluchom znalca MUDr. Tomáša Szépa súd zamietol na pojednávaní,

pretože vykonanie tohto dôkazu by nemalo vplyv na dôvody zamietnutia žaloby a ani vykonaným
výsluchom by žalobkyňa naliehavosť právneho záujmu nepreukázala. Naviac, vykonanie tohto dôkazu
žalobkyňa požadovala v súvislosti s nesplnením podmienok ust. § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z.,
ktoré pochybnosti chcela žalobkyňa týmto výsluchom odstrániť.

7.8 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP postupom podľa ust.
§ 262 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný bol v konaní plne úspešnou
stranou sporu, a preto mu súd proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

8. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie zo dňa 20. 02. 2024, ktoré po právnej stránke odôvodnila

v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP.

8.1 Na preukázanie opodstatnenosti odvolania uviedla, že petitom 1/ sa domáhala určenia, že darovacia
zmluva uzatvorená medzi darcom: A. D. a obdarovaným: G. D., predmetom ktorej bol bezodplatný
prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4/6 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre

katastrálne územie H. J. (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“), je neplatná.

Súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok nie ako domáhanie sa určenia práva v zmysle ust. § 137
písm. c/ CSP, ale určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP a na to, aby súd mohol
určiť, že darovacia zmluva je neplatná, je v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP potrebné, aby súdu toto

oprávnenie vyplynulo z osobitného predpisu, čo však v danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie
splnené nebolo.

Poukázala na prijaté závery znaleckého posudku č. 2/2023 MUDr. Tomáša Szépa, z ktorých je zrejmé,
že darovacia zmluva, ktorá mala byť podpísaná 25. 03. 2021 a bola zavkladovaná 20. 04. 2021, je ako

právny úkon v dôsledku duševnej poruchy podľa ust. § 38 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným
právnym úkonom.Ak by aj súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné posúdiť platnosť alebo neplatnosť darovacej
zmluvy a rozhodnúť o tejto otázke samostatným výrokom, musel by túto otázku riešiť minimálne ako
otázku predbežnú v rámci konania, a preto v tejto časti nemožno označiť žalobu za nedôvodnú.

8.2Petitom2/sažalobkyňadomáhalaurčenia,žežalovanýniejevlastníkompredmetnýchnehnuteľností
v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti podielu 4/6. Súd prvej inštancie správne uviedol, že základným
procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je petit 2/ v preskúmavanej veci) je v
zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ďalej

správne konštatoval, že určovacia žaloba má preventívny charakter, má miesto jednak tam, kde možno
pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak. Rovnako v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

Napriek vyššie uvedenému súd prvej inštancie prijal nesprávny záver o neexistencii naliehavého
právneho záujmu na určení, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností.

V otázke naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe žalobkyňa už v podanej žalobe
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6 Cdo 179/2010 zo dňa 28. 09. 2010,

v ktorom súd konštatoval: „V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe
daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak,
aby zodpovedal skutočnému stavu.“ S týmto argumentom žalobkyne sa súd prvej inštancie opomenul
v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadať.

V danej veci žalobkyňa ďalej svoj naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že je podielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/6 a je právnym nástupcom/zákonným
dedičom po A. D.. Na margo tejto argumentácie súd uviedol, že spoluvlastníckeho podielu žalobkyne
vo veľkosti 1/6 na predmetných nehnuteľnostiach sa darovanie podielu vo veľkosti 4/6 na predmetných
nehnuteľností nedotklo, t. j. tento prevod nemal vplyv na právne postavenie žalobkyne, ktorá je stále

podielovým spoluvlastníkom 1/6 predmetných nehnuteľností.

Takýto záver súdu prvej inštancie nie je akceptovateľný, nakoľko darovanie podielu vo veľkosti
4/6 na predmetných nehnuteľnostiach sa premietlo minimálne do vzájomného pomeru veľkosti
spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaného, čím sa žalovaný stal majoritným spoluvlastníkom

a rozhoduje o hospodárení s vecou sám (ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka) takým spôsobom,
že zakázal žalobkyni akýkoľvek kontakt s mamou A. D., tiež jej zakázal vstup do predmetných
nehnuteľností, v ktorých žije mama A. D. a ktorých je rovnako žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou.

Neplatným prevodom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4/6 na predmetných nehnuteľnostiach za

života matky A. D. došlo k vylúčeniu možnosti žalobkyne ako dedičky po matke nadobudnúť v budúcnosti
podiel v rámci dedičského konania, čím sa oslabilo, resp. ohrozilo je právne postavenie.

Rozhodnutím o neplatnosti darovacej zmluvy a o určení, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných
nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti podielu 4/6, by bol eliminovaný stav ohrozenia

práva žalobkyne, resp. neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak.

Posúdením otázky platnosti darovacej zmluvy by bolo možné dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny
rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov napríklad v dedičskom konaní.

Nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý odmietol žalobu preskúmať po vecnej
stránke, bolo žalobkyni znemožnené ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Rozsudkom súdu prvej inštancie bol nastolený stav, že darovacia zmluva uzatvorená medzi darcom:

A. D. a obdarovaným: G. D., predmetom ktorej bol bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 4/6 na predmetných nehnuteľnostiach je nepreskúmateľná a nenapadnuteľná, keďže:
- podľa názoru súdu prvej inštancie sa jej preskúmania žalobkyňa nemôže dovolať, nakoľko sa priamo
netýka jej existujúceho spoluvlastníckeho podielu vo veľkostí 1/6,- žalovaný z predmetnej darovacej zmluvy profitoval, takže objektívne nemá záujem na posudzovaní jej
platnosti, resp. je absurdné predpokladať, že by bol sám iniciátorom takéhoto posudzovania,
- darkyňa: matka A. D. v zmysle znaleckého posudku č. 2/2023 trpí vaskulárnou demenciou stredne

ťažkého stupňa, t. j. trpí duševnou poruchou jednoznačne trvalého charakteru a v dôsledku dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu nie je spôsobilá chápať svoje konanie a posúdiť jeho následky, preto
nie je spôsobilá ani na podanie žaloby, ktorou by sa domáhala neplatnosti darovacej zmluvy.

Súd prvej inštancie napriek tomu, že mu bol predložený jednoznačný dôkaz o vade právneho úkonu

zakladajúceho neplatnosť tohto právneho úkonu, sa formalisticky odmietol predmetným skutkovým
stavom vôbec zaoberať a priznal v rozpore s princípom spravodlivosti ochranu žalovanému, ktorý
uzatvorením zmluvy s osobou, ktorá nebola spôsobilá na jej uzatvorenie (o spôsobilosti matky mal
žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy minimálne pochybnosti) dal príčinu na podanie žaloby.
Samotná darkyňa (matka strán sporu: A. D.) znalcovi k podpisu darovacej zmluvy uviedla, že „si
nepamätá, že by niečo podpisovala v apríli 2021, ani žiadnu darovaciu zmluvu, nedarovala tento dom

nikomu“ (časť vlastné vyšetrenie ZP č. 2/2023).

Súd prvej inštancie sa napriek výnimočným okolnostiam a dôvodom hodným osobitného zreteľa vôbec
nezaoberal otázkou nepriznania nároku na náhradu trov konania žalovanému podľa ust. § 257 CSP, ale
bez ďalšieho nekriticky priznal žalovanému nárok voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie zo
dňa 15. 01. 2024 a podľa ust. § 391 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zároveň navrhla, aby bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

9. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne nepodal písomné vyjadrenie.

10. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie

je prípustné, bolo podané žalobkyňou (oprávnenou osobou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté), v
zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a konštatoval, že odvolanie
má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. § 127, §
363, § 365 ods. 1 CSP). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom podaného odvolania žalobkyne,
odvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1,

2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario), nakoľko nezistil dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania vykonaného
pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné a vo veci
rozhodol rozsudkom (ust. § 392 CSP) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil ako vo výroku vecne správny.

Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. januára 2025, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 za
použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

11. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej aj Občiansky zákonník), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon

neschopnou.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

12. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a/ splnení povinnosti,
b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Odvolací súd v predmetnej veci aplikoval i ust. § 380 ods. 2 CSP a z úradnej povinnosti posudzoval,
či konanie pred súdom prvej inštancie nebolo zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
Z obsahu predloženého súdneho spisu a preskúmaním procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý

predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, odvolací súd nezistil v konaní procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozsudku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a dospel k záveru, že
súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce jeho procesný postup. V predmetnej
veci vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore,
ktoré hodnotil v súlade so zásadami podľa ust. § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil

správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Rovnako tak odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti
podľa ust. § 220 ods. 2 CSP.

14. K odvolaniu žalobkyne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa (sestra žalovaného
– poznámka odvolacieho súdu) je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
v katastrálnom území H. J. v podiele 1/6. Ďalším podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností
je jej brat, t. j. žalovaný v tomto konaní v podiele 5/6, pričom pôvodne bol žalovaný spoluvlastníkom
nehnuteľností v podiele 1/6 (rovnako ako žalobkyňa) a ich matka bola podielovou spoluvlastníčkou

v podiele 4/6. Uvedené nebolo v konaní sporné. Matka žalobkyne (a zároveň aj matka žalovaného –
poznámka odvolacieho súdu) na základe darovacej zmluvy zo dňa 25. 03. 2021 ako darkyňa darovala
žalovanému ako obdarovanému svoj podiel 4/6 k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý sa tak po povolení
vkladu vlastníckeho práva stal podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/6. Žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 25. 03. 2021 (petit 1/) medzi jej

matkou ako darkyňou a žalovaným (syn darkyne a brat žalobkyne – poznámka odvolacieho súdu) ako
obdarovaným, predmetom ktorej boli tam označené nehnuteľnosti (pozemky a stavby popísané v 1.
bode tohto rozsudku) zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území H. J..

Zároveň sa domáhala určenia, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. č. XXX

v katastrálnom území H. J. vo veľkosti podielu 4/6 (petit 2/).

15. Právna úprava civilného procesu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.
07. 2016) rozlišuje žaloby na určenie práva podľa ust. § 137 písm. c/ CSP a žaloby na určenie právnejskutočnosti podľa ust. § 137 písm. d/ CSP, kde u žalôb na určenie práva aj nová právna úprava zotrvala
na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý
záujem vyplýva z osobitného predpisu).

16. U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy,
ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa aktuálnej právnej
úpravy teda nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.

16.1 Podanou žalobou (petit 1/) sa žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností v podiele
1/6 domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 25. 03. 2021 uzavretej medzi jej blízkymi
príbuznými (medzi jej matkou ako darkyňou a jej bratom ako obdarovaným), na základe ktorej matka
previedla svoj podiel v nehnuteľnostiach na svojho syna (brata žalobkyne) z dôvodu, že matka v čase jej
uzavretia nebola spôsobilá chápať svoje konanie a posúdiť jeho následky, a to s poukazom na znalecký
posudok č. 2/2023 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu

a toxikománie, gerontopsychiatria) MUDr. Tibora Szépa zo dňa 31. 01. 2023.

Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že takáto žaloba spadá pod ust. § 137 písm. d/ CSP, v
zmysle ktorého možno žalobou požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti (medzi právne
skutočnosti patrí podľa ust. § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj právny úkon, jeho platnosť alebo

neplatnosť), avšak len za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného plynie záver,
žepokiaľtonevyplývazosobitnéhopredpisu,niejemožnédomáhaťsaurčeniaprávnejskutočnosti,teda
v konkrétnom prípade neplatnosti darovacej zmluvy. K vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala
určitá skutočnosť, pričom za právnu skutočnosť možno považovať také okolnosti a skutočnosti, ktoré
spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, teda okrem iného aj právne úkony ako prejavy

vôle smerujúce najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú. S poukazom na uvedené je dôvodné konštatovať, že Civilný sporový poriadok
nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis.

Oprávnenie žalobkyne podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu by teda muselo vyplývať z

osobitného predpisu. Ak takého predpisu niet, žalobkyňa nemôže žalovať neplatnosť právneho úkonu
(darovacej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam) a jej žaloba musela byť
zamietnutá z dôvodu jej procesnej neprípustnosti. Súd prvej inštancie dospel správne k právnemu
záveru, že zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva prípustnosť konkrétneho určenia právnej
skutočnosti, v tomto prípade neplatnosti darovacej zmluvy, čo konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku

(20. bod odôvodnenia jeho rozsudku) a teda žalobu v časti petitu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
po právnej stránke správne posúdil ako neprípustnú.

Na doplnenie odvolací súd dodáva, že právo domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam preto, že táto je neplatná pre vady vôle jednej

zo zmluvných strán, zákon neustanovuje. Žiaden právny predpis neoprávňuje ani neukladá povinnosť
inému podať žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy z uvedených dôvodov. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti zmluvy z týchto dôvodov z osobitného predpisu nevyplýva, a preto, vychádzajúc z vyššie
uvedeného výkladu, súd prvej inštancie dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobkyne o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.
1Obdo/51/2021 zo dňa 20. 10. 2022 (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššie súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 1/2023 pod č. R 1/2023) a na jeho právny názor v ňom prezentovaný: „Žaloba
o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku) je žalobou

o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je
podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom
špecifikovanú určovaciu žalobu.“ Rovnako tak je možné poukázať i na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR vo veciach pod sp. zn. 7Cdo/268/2019, 4Obdo/56/2020, 4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021,
9Cdo/7/2021, ktoré sú výsledkom rozhodovacej praxe.

Žalobkyňa v odvolaní k zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy (petit 1/) neuviedla
žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správne právne závery súdu prvej inštancie.
Tvrdila, že darovacia zmluva je s poukazom na závery vyššie uvedeného znaleckého posudku absolútneneplatný právny úkon a v prípade, ak súd nepovažoval za potrebné posúdiť jej platnosť alebo neplatnosť
a samostatným výrokom o tom rozhodnúť, musel túto otázku riešiť minimálne ako predbežnú v rámci
konania, a preto žalobu v tejto časti nemožno označiť za nedôvodnú. Odvolací súd zastáva názor, že

samotný záver o neprípustnosti žaloby žalobkyne o určenie neplatnosti darovacej zmluvy vylučuje jej
riadne prejednanie a prijímanie akýchkoľvek ďalších skutkových a právnych záverov, vrátane toho, aby
sa zaoberal predloženým znaleckým posudkom a závermi, ktoré z neho vyplývajú. S poukazom na
zásady hospodárnosti, efektívnosti a rýchlosti súdneho konania, potom aj odvolací súd dospel k záveru,
že nevykonanie žalobkyňou navrhovaného dokazovania (zameraného na preukázanie tvrdených

dôvodov neplatnosti darovacej zmluvy) výsluchom znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, bolo
správne a dôvodné.

16.2 V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala i určenia podľa ust. § 137 písm. c/ CSP a konkrétne
toho, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom
území H. J. v spoluvlastníckom podiele 4/6 (petit 2/). Určenie žiadaného odôvodňovala poukazom na

znalecký posudok znalca MUDr. Tomáša Szépa, podľa ktorého v dôsledku dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola jej matka ako darkyňa schopná chápať
zmysel svojho konania a posúdiť jeho následky. Tvrdila, že rozhodnutie o žalobe a určenie, že
žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 4/6 by bolo podkladom pre zmenu
zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností, čo by sa prejavilo i v pomere spoluvlastníckych

podielov existujúcich podielových spoluvlastníkov a tým by bola ovplyvnená ich možnosť rozhodovať
o hospodárení s vecou.

Nakoľko po pripustení zmeny žaloby (uznesením č. k. 7C/22/2023 - 71 zo dňa 07. 09. 2023) v zmysle
určenia, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 4/6, išlo

už i o tzv. negatórnu určovaciu žalobu, súd prvej inštancie sa v prvom rade a správne zaoberal (ako
procesnou podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby) existenciou naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na takomto určení, pretože jeho existencia priamo z osobitného predpisu nevyplývala (ust.
§ 137 písm. c/ CSP).

Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je právny záujem na požadovanom určení, na
skúmaní ktorého súd prvej inštancie založil svoj zamietajúci rozsudok v tejto časti (21. bod odôvodnenia
jeho rozsudku). Právny záujem procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo

nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím
rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu

alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí poukázať na určité skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi stranami a k
potrebe súdom určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši (odstraňuje) neistotu vzťahu sporových strán alebo
vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí

zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania,
pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania.
Naliehavý právny záujem nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie
neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva.

K otázke určovacích žalôb sa opakovane vyjadril aj Ústavný súd SR (napr. sp. zn. III. ÚS 588/2021,
sp. zn. III. ÚS 622/2021), v ktorých skonštatoval, že určovacia žaloba je oprávneným prostriedkom
ochrany práva tam, kde na jej základe možno dosiahnuť právnu istotu v dotknutom právnom vzťahu,
úpravu vzájomných vzťahov a predídenie budúcim sporom. V prípade, ak určovacia žaloba vytvára
pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne)

i iná žaloba. Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti
práv(právnychvzťahov)knehnuteľnostiamevidovanýmvkatastrinehnuteľností,akrozsudokvyhovujúci
žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. V zmysle ustálenej judikatúry, pokiaľ
navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždynaliehavý právny záujem, ak súdne rozhodnutie určujúce právo bude podkladom pre zápis v evidencii
katastra nehnuteľností a týmto spôsobom sa dosiahne zosúladenie zhody medzi stavom skutočným a
evidenciou katastra nehnuteľností. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži

potrebám praktického života, ale len na zbytočné rozmnožovanie sporov.
Súdna prax, vychádzajúc vždy z konkrétnych okolností prejednávaného sporu, pripúšťa tak pozitívny
určovací petit (súd určuje, že žalobca je vlastníkom), ako aj negatívny určovací petit (súd určuje, že
žalovaný nie je vlastníkom), pričom v oboch prípadoch súd rozhodne o spornosti zápisu vlastníckeho
práva spočívajúcej v jeho duplicite a rozhodne, kto z duplicitne zapísaných vlastníkov je vlastníkom

nehnuteľnosti.

V danej veci však nešlo o spor o vlastníctvo k pozemkom medzi stranami sporu (t. j. nešlo o vyriešenie
sporu, kto je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 4/6), ale žalobkyňa
sa domáhala negatórneho určenia, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom v podiele 4/6, a
to z viacerých dôvodov. Tvrdila, že darovacia zmluva uzavretá medzi jej matkou (a zároveň matkou

žalovaného) a jej bratom (žalovaným) je neplatný právny úkon s poukazom na znalecký posudok, že
je právnym nástupcom (dedičom) po svojej matke a došlo k vylúčeniu možnosti, aby v budúcnosti
nadobudla podiel v rámci dedičského konania a že po oboznámení sa s obsahom žaloby jej žalovaný
zakázal vstup do nehnuteľnosti.

Medzi žalobkyňou a žalovaným ako stranami tohto sporu sa teda nejedná o spornosť spoluvlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam (v podiele 4/6, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy) z dôvodu uplatňovania
si vlastníctva žalobkyne a žalovaného k nim, a preto i odvolací súd je toho názoru (zhodne so súdom
prvejinštancie),žežalobkyňanemánaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomnegatórnomurčení,teda
na určení, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 4/6.

Spoluvlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam v podiele 1/6 nebolo ničím ohrozené, porušené,
ani sporné, a preto nie je namieste žalobkyni poskytnúť ochranu prostredníctvom negatórnej určovacej
žaloby. Určovacia žaloba na vlastnícke právo k nehnuteľnosti (či už kladná alebo záporná) má
predovšetkým za cieľ odstrániť spornosť tohto práva medzi tým, kto tvrdí, že je jej skutočným vlastníkom

a tým, kto je ako jej vlastník zapísaný v katastri. V danom prípade si však žalobkyňa vo vzťahu k týmto
nehnuteľnostiam žiadne vlastnícke práva neuplatňovala.

V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne odvolací súd uvádza, že podkladom pre vykonanie
zápisu zmien v katastri nehnuteľností nemôže byť rozhodnutie, ktorým by právo alebo právny vzťah

boli určené negatívne, pretože platná právna úprava nepozná inštitút zrušenia posledného zápisu
(výmaz zápisu), pričom práva k nehnuteľnostiam sa vykonávajú len zápisom do katastra nehnuteľností
(nie výmazom) formou vkladu, záznamom alebo poznámkou (ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov). Zmenu zápisu v katastri nehnuteľností nie je možné dosiahnuť žalobou o určenie

neexistencie vlastníckeho práva podľa ust. § 137 písm. c/ CSP. Naviac, ak by aj súd určil neexistenciu
vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam v podiele 4/6, v právnom postavení žalobkyne sa
tým nič nezmení, stále bude mať spoluvlastnícky podiel 1/6. Ani v prípade požadovaného negatívneho
určenia sa v porovnaní s existujúcim stavom nezlepší právne postavenie žalobkyne a nemožno
vylúčiť ďalšie konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností. V prípade určenia, že žalovaný nie je

spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 4/6, sa teda v postavení žalobkyne nič nezmení, lebo tým
zároveň nebude naisto určené, že ich spoluvlastníkom v podiele 4/6 je matka žalobkyne a žalovaného.
Vyhovenie negatórnej určovacej žalobe nič nezmení na zápise vlastníckych práv k pozemkom do
katastra nehnuteľností (neobnoví sa predošlý stav zápisu). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie v konaní pod sp. zn. 2 Cdo 440/2013 a uvádza, že i keď by kataster nehnuteľností vykonal

na základe vyhovujúceho rozsudku zápis formou záznamu (zákon č. 162/1995 Z. z. nepozná zápis
formou výmazu vlastníckeho práva), dosiahol by sa iba stav, kedy by zápis vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam v katastri nesvedčil žiadnej osobe a nehnuteľnosti v podiele 4/6 by ostali vlastnícky
neusporiadané. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na žalovanom negatórnom určení vlastníckeho práva

k pozemkom v tom zmysle, že žalovaný nie je spoluvlastníkom nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele
4/6.V súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe žalobkyňa už
v žalobe a následne i v odvolaní poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.
zn. 6Cdo/179/2010 zo dňa 28. 09. 2010 a tvrdila, že súd prvej inštancie sa s tam uvedeným

právnym názorom opomenul vysporiadať. Predmetný rozsudok sa ale týkal inej žaloby (žaloba
o určenie, že žalobca je vlastníkom bytu a iné), ako si uplatnila žalobkyňa v tomto konaní a otázka
posudzovania naliehavého právneho záujmu bola potom posudzovaná v iných skutkových súvislostiach.
Podľa názoru odvolacieho súdu právne závery predmetného rozhodnutia nie sú aplikovateľné na
posudzovanú vec, nakoľko vychádzajú z iných skutkových zistení. V tomto konaní sa žalobkyňa petitom

2/ nedomáhala pozitívneho určenia vlastníckeho práva, ale určenia, že žalovaný nie je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 4/6 a týmto petitom nemožno dosiahnuť zmenu
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

Odvolací súd dodáva, že ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu,
je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že otázka potreby

skúmania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, na vyriešení ktorej založil svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie je otázkou, ktorá bola už opakovane riešená aj dovolacím súdom (sp. zn.
8Cdo/156/2018, 4Cdo/134/2020). Rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Cdo/134/2020,
ktorý bol vydaný v obdobnej právnej veci, prešiel aj testom ústavnosti (sp. zn. III. ÚS 117/2022).

17. Žalobkyňa svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnila i poukazom na ust. §
365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, a preto sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí zameral i na skúmanie
existencie týchto odvolacích dôvodov.

17.1 Odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP spočíva v tom, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré
(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so

súdnou ochranou práva. Jedná sa teda o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov
strán sporu. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže

legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia
na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a
presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b/ CSP pôjde najmä vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá bude odôvodňovať záver o tom, že celé konanie sa javí

ako nespravodlivé. Pokiaľ aj odvolací súd zistí konkrétne čiastkové pochybenie súdu prvej inštancie,
toto musí byť vyhodnotené v kontexte celého konania a v súvislosti s prípadným vplyvom na ďalšie
pochybenie a následky.

V predmetnej veci odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by bolo možné

vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces a dospel k záveru, že k naplneniu tohto
odvolacieho dôvodu nedošlo. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou vyšších súdnych inštancií, čo i riadne odôvodnil.

17.2 Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Nesprávny skutkový záver je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupoval pri hodnotení dôkazov
podľa ust. § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo
prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, resp. v prípade, ak je logický rozporv hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, a to z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dokazovanie
v rozsahu uvedenom v odôvodnení jeho rozsudku (6. bod odôvodnenia rozsudku), z ktorého zistil

skutkovýstav,ktorýnáslednepopísal(7.až10.bododôvodneniajehorozsudku)avyhodnotil.Žalobkyňa
v konaní pred súdom prvej inštancie predložila znalecký posudok č. 2/2023 zo dňa 31. 03. 2023
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria)MUDr.TiboraSzépaaakodôkaznavrhlavýsluchtohtoznalca,čosúdprvejinštancie
na pojednávaní uznesením zamietol a odôvodnil, pričom aj v písomne vyhotovenom rozsudku uviedol,

že vykonanie žalobkyňou navrhovaného dôkazu by nemalo vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, teda
na zamietnutie žaloby, s čím sa odvolací súd stotožnil. Vykonanie iných dôkazov žalobkyňa v konaní
nenavrhla. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku žalobkyne o nesprávne zistenom skutkovom stave
vyhodnotil ako nedôvodnú.

17.3 Žalobkyňa ako ďalší odvolací dôvod uplatnila ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý spočíva v tom, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právne posúdenie
veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie

aplikoval v predmetnej veci správny právny predpis, ktorého príslušné ustanovenia v odôvodnení svojho
rozsudku i citoval a správne ich aj interpretoval. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že námietka žalobkyne spočívajúca v nesprávnom
právnom posúdení veci nie je dôvodná.

18. Z obsahu súdneho spisu ako i z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil
žalobkyňou namietané pochybenia, ani dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu
prvej inštancie, ktoré dávajú dostatočný podklad výroku jeho rozsudku vo veci samej, ktorý je vecne
správny, pričom táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na
základe správne zisteného skutkového stavu. Ani v odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti,

ktoré by boli spôsobilé iným spôsobom vyhodnotiť skutkový a právny stav zistený súdom prvej inštancie.
S poukazom na všetko vyššie uvedené, odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobkyne za dôvodné, a
preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať

za porušenie, či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť žalobkyne
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa ktorého obsah práva
na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby

sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na
spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi.

Rovnako tak súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutiataknemusídaťodpoveďnakaždújednupoznámku,čipripomienkunastolenústranousporu.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán.

20. Žalobkyňa podaným odvolaním napadla i závislý výrok o trovách konania, keď uviedla, že súd
prvej inštancie sa i napriek výnimočným okolnostiam a dôvodom hodným osobitného zreteľa vôbec
nezaoberal otázkou nepriznania nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 CSP a bez ďalšieho
žalovanému nekriticky priznal nárok v rozsahu 100 %.

20.1 Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol teda i výrok o trovách konania, ktorým súd prvej
inštancie rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozsudku výslovne neuviedol ust. § 257 CSP a ani
výslovne nekonštatoval, že v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, avšak s poukazomna spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania v napadnutom výroku je zrejmé, že v preskúmavanej
veci aplikáciu daného ustanovenia nepovažoval za dôvodnú, s čím sa odvolací súd stotožnil.

20.2 Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
ust. § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery

oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane sporových strán, a to nielen
toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok
nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na
ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

Významným v danej veci je aj samotné správanie sa strán a ich podiel na priebehu a vzniku sporu.
V predmetnej veci to bola žalobkyňa (od začiatku zastúpená právnym zástupcom), ktorá podala žalobu
proti žalovanému, ktorá sa ukázala ako nedôvodná, a preto ju súd zamietol. Dôvodom zamietnutia
žaloby bola skutočnosť, že žalobkyňa vo vzťahu k určeniu neplatnosti darovacej zmluvy (petit 1/) podala
neprípustnú žalobcu a vo vzťahu k určeniu, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností v

podiele 4/6 (petit 2/) nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalovaný sa sporu
zúčastnil, bol nútený sa proti podanej žalobe brániť, pričom sa v konaní taktiež nechal zastúpiť právnym
zástupcom, ktorý už v podaní zo dňa 31. 05. 2023 (vyjadrenie k žalobe) navrhol žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietnuť. Ďalšie písomné vyjadrenie zo dňa 31. 10. 2023 podal na základe výzvy
súdu k zmene žaloby (ktorú právny zástupca žalobkyne realizoval v podaní zo dňa 07. 07. 2023 a ktorú

súd pripustil) a dňa 15. 01. 2024 sa zúčastnil pojednávania vo veci. Žalobkyňa ani jej právny zástupca
počas konania pred súdom prvej inštancie nepredniesli návrh na aplikáciu ust. § 257 CSP. Týmto
ustanovením žalobkyňa argumentovala až v podanom odvolaní (čo je však podľa názoru odvolacieho
súdu neprípustné vo vzťahu k trovách na súde prvej inštancie pre oneskorenosť), pričom len všeobecne
poukázala na výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými sa súd prvej inštancie

nezaoberal, pričom tieto okolnosti a dôvody žiadnym spôsobom nešpecifikovala.

Odvolací súd nevidí dôvod, prečo by žalobkyňa nemala niesť zodpovednosť za výsledok konania, na
ktorý mala jednoznačne vplyv tým, že podala nedôvodnú žalobu, v ktorej určila žalovaného, určila
predmet žaloby, ktorý následne menila a o tomto zmenenom predmete súd prvej inštancie konal

a rozhodoval, resp. prečo by následky konania žalobkyne mal niesť žalovaný.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že všeobecná odvolacia argumentácia
týkajúca sa výroku o trovách konania nie je dôvodná, a preto ako vecne správny potvrdil podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP i výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania (II. výrok odvolaním

napadnutého rozsudku). Dospel k záveru, že postup podľa ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania v prejednávanom spore medzi žalobkyňou a žalovaným na súde prvej inštancie nie
je dôvodný. Žalobkyňa ani pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania neuniesla dôkazné bremeno
k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani výnimočných okolností. Uvedené znamená, že
ani v odvolacom konaní žalobkyňa nepreukázala okolnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP,

ktoré nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade

mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov
konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli
(neplatil žiadne súdne poplatky, nepodal vyjadrenie k odvolaniu), súd mu v predmetnej veci nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v uznesení
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého ak si strana

náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl.
17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok
na náhradu trov konania nepriznáva.22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)