Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/91/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899943
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5808899943.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Z. D., nar. W., bytom K., zast. Advokátska kancelária
JUDr. ŠKERDA s. r. o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti žalovanej:
S. D., rod. N., nar. W., bytom X., zast. Advokátska kancelária Beňová, s. r. o., so sídlom Blumentálska
8, Bratislava, IČO: 47 232 366, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom
na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2C/16/2008, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline z 27. júla 2021 sp. zn. 8Co/270/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 15. júla

2016č.k.2C/16/2008-1998(ďalejaj„rozsudokokresnéhosúdu,prvý vporadí“)vyporiadalbezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, žalobcu a žalovanej tak, že prvou výrokovou vetou do výlučného vlastníctva
žalobcu prikázal:
- nehnuteľnosti
- byt č. XX v bytovom dome č. XXX/X na ul. K. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu na pozemku CKN parc. č. 1751/2 vo veľkosti 7111/337304, ktoré nehnuteľnosti sú

evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. H.;
- rozostavaná garáž na pozemku CKN parc. č. 1753/151 v obci a k. ú. H.;
- pozemok CKN parc. č. 1753/151 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, evidovaný na LV
č. XXXX pre obec a k. ú. H.;
- pozemok CKN parcela č. 92/65 - orná pôda vo výmere 1055 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX
pre obec R., k. ú. W..

- cenné papiere:
- emitenta UNIPHARMA PRIEVIDZA - 1. slovenská lekárnická spoločnosť a. s. v počte 20 kusov v
nominálnej hodnote 1.000 Sk;
- emitenta Prvá strategická a. s. v nominálnej hodnote 1.000 Sk v počte 10 kusov;
- emitenta Druhá strategická a. s. v nominálnej hodnote 1.000 Sk v počte 10 kusov;

- emitenta FIDES zdravotnícke zásobovanie a. s. v nominálnej hodnote 10.000 Sk v počte 2 kusy.

Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca sa stáva výlučne oprávneným z pohľadávok voči bankám
titulom bankových účtov:
- v K., a. s., so sídlom C.:
- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom dňa 06. 03. 2000 vo výške 26.854,88

Sk (v prepočte 891,42 eur),- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom dňa 06. 03. 2000 vo výške 11.104,55
DEM (v prepočte 7.946,87 eur),
- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom dňa 06. 03. 2000 vo výške 183.442,40

Sk (v prepočte 6.089,17 eur),
- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalovanej so zostatkom dňa 06. 03. 2000 vo výške 9.490,30
Sk (v prepočte 315,02 eur).

- v S., a. s., so sídlom C.:

- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom ku dňu 06. 03. 2000 vo výške 946,41
Sk (v prepočte 31,42 eur),
- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom ku dňu 06. 03. 2000 vo výške 11.488,59
USD (v prepočte 16.514,04 eur).

- vo N., a. s., so sídlom C.:

- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom ku dňu 06. 03. 2000 vo výške 1.124,93
Sk (v prepočte 37,34 eur),
- účet č. XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom ku dňu 06. 03. 2000 vo výške
11.794,65 USD (v prepočte 16.953,98 eur),
- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalovanej so zostatkom ku dňu 06. 03. 2000 vo výške 1.117,88

Sk (v prepočte 37,11 eur).

Zároveň okresný súd treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaná sa stáva výlučne oprávnenou z
pohľadávkyvočiK.,a.s.,sosídlomC.,titulombankovéhoúčtuč.XXXXXXXXXX/XXXXnamenožalobcu
so zostatkom dňa 06. 03. 2000 vo výške 11.104,55 DEM (v prepočte 7.946,87 eur). Súd prvej inštancie

taktiež rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.535,11 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (štvrtá výroková veta); návrh žalovanej na prerušenie konania doručený súdu dňa 15. 12. 2014
zamietol (piata výroková veta). O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má právo na
náhradu trov konania vo výške 2/3-ín, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením (šiesta výroková veta). Napokon okresný súd siedmou výrokovou

vetou rozhodol o povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za
vyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvovýške3.762eurprostredníctvomSlovenskej
pošty, a. s., číslo účtu: SK 3665000000000020545761, s variabilným symbolom: 8870853523 do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 27. júla 2017 č.
k. 8Co/362/2016-2143 (ďalej aj „zrušujúce uznesenie“) rozsudok okresného súdu, prvý v poradí, vo
výroku V., ktorým okresný súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol potvrdil; vo zvyšnej časti
(výrokoch I., II., III., IV., VI. a VII.) rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2.1. Odvolací súd posudzujúc odvolanie ako žalobcu, tak žalobkyne ustálil, že súd prvej inštancie
síce správne aplikoval ustanovenia o vzniku, zániku a následnom vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka; výroková časť rozsudku okresného súdu (prvého v
poradí) a nadväzujúce odôvodnenie nezodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v dôsledku čoho považoval odvolací

súd rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné a vzhľadom na nedostatočné skutkové zistenia
založené i na nesprávnom právnom posúdení veci.

2.2. Odvolací súd považoval za opodstatnené námietky strán sporu pokiaľ išlo o prikázanie pohľadávky
voči K., a. s. do vlastníctva žalobcu a zároveň, že súd za výlučne oprávnenú z tejto pohľadávky

určil aj žalovanú; nebolo možné zistiť, prečo súd návrhu žalovanej o prikázanie pozemku do jej
vlastníctva nevyhovel a záver súdu, že na tomto sa strany konania zhodli, nezodpovedá faktickému
stavu. Pokiaľ okresný súd cenné papiere patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
prikázal do vlastníctva žalobcu nie je zrejmé, či nominálna hodnota uvedená pri jednotlivých cenných
papieroch predstavuje nominálnu hodnotu jedného cenného papiera, alebo všetkých cenných papierov

toho ktorého emitenta; chýba bližšia špecifikácia. Odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu
argumentáciu žalovanej pokiaľ ide o prepočet hodnoty finančných prostriedkov v cudzích menách v
bankových ústavoch na menu Euro. Podľa názoru odvolacieho súdu z rozsudku súdu prvej inštancie
(prvého v poradí) nevyplynulo, či sa súd zaoberal aj tvrdením žalovanej, že jej podnik bol vytvorenýz oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela. Krajský súd vytýkal celkovú nepreskúmateľnosť
rozsudku okresného súdu (prvého v poradí) v časti týkajúcej sa ocenenia podnikov strán
sporu. Taktiež považoval za dôvodnú námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku

okresného súdu, pokiaľ ide o sumu, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na
vyporiadanie spoluvlastníctva; nebolo zrejmé, ako okresný súd k uvedenej sume dospel. Ak žalovaná
namietala, že vo veci rozhodol zaujatý sudca, túto vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú aj pokiaľ ide
o argumentáciu, že žalobca je zubným lekárom rozhodujúcej sudkyne, ako aj argumentáciu týkajúcu sa
postupu konajúcej sudkyne.

2.3. Krajský súd v zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať predmetom
sporu, najmä námietkami, ktoré odvolací súd považoval za opodstatnené a vo veci rozhodnúť s tým, že
okresný súd svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

2.4. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (prvý v poradí) vo výroku, ktorým okresný súd

návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol. Žalovaná v odvolaní vo vzťahu k uvedenému výroku
neuviedla žiadne odvolacie námietky a zároveň pokiaľ sa žalovaná domáhala prerušenia konania z
dôvodu iného konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky, toto bolo v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie podľa vyjadrenia žalovanej skončené.

3. Okresný súd rozsudkom zo 17. januára 2018 č. k. 2C/16/2008-2223 (ďalej aj „rozsudok okresného
súdu, druhý poradí“), rozhodol nasledovne:

I/ Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej tak, že do
výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje:

- nehnuteľnosti:
- byt č. XX v bytovom dome č. XXX/X. na ul. K. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu na pozemku CKN parc. č. 1751/2 vo veľkosti 7111/337304, ktoré nehnuteľnosti sú
evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. H.;
- rozostavaná garáž na pozemku CKN parc. č. 1753/151 v obci a k. ú. H.;

- pozemok CKN parc. č. 1753/151 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, evidovaný na LV
č. XXXX pre obec a k. ú. H.;
- pozemok CKN parcela č. 92/65 - orná pôda vo výmere 1055 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX
pre obec R., k. ú. W..
- cenné papiere:

-emitentaUNIPHARMAPRIEVIDZA-1.slovenskálekárnickáspoločnosťakciováspoločnosť,sosídlom
Bojnice, Opatovská cesta 4, IČO: 31 625 657, v počte 20 kusov, každý v nominálnej hodnote 1.000 Sk;
- emitenta Prvá strategická, a. s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 27/B, IČO: 35 705 001, v počte
10 kusov, každý v nominálneho hodnote 1.000 Sk;
- emitenta Druhá strategická, a. s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 27/B, IČO: 35 705 027 v počte

10 kusov, každý v nominálnej hodnote 1.000 Sk;
- emitenta FIDES zdravotnícke zásobovanie a. s., so sídlom Bratislava, Vlárska 48, IČO: 34 142 941
(od 01. 10. 2004 zmena obchodného mena na PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a. s., so sídlom
Bratislava, Pribylinská 2/A) v počte 2 kusy, každý v nominálnej hodnote 10.000 Sk.

II/ Žalobca sa stáva výlučne oprávneným z pohľadávok voči bankám titulom bankových účtov:
- v K., a. s., so sídlom C.:
- na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom dňa 06. 03. 2000 vo výške 26.854,88
Sk,
- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom dňa 06. 3. 2000 vo výške 183.442,40

Sk,
- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalovanej so zostatkom dňa 06. 03. 2000 vo výške 9.490,30
Sk,
- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom dňa 06. 03. 2000 vo výške 11.104,55
DEM,

- v S., a. s., so sídlom C.:
- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. na meno žalobcu so zostatkom ku dňu 06. 03. 2000 vo výške 946,41 Sk,- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom ku dňu 06. 03. 2000 vo výške 11.488,59
USD.

- vo N., a. s., so sídlom C.:
-účetč.XXXXXXXXXX/XXXX namenožalobcusozostatkomkudňu06.03.2000vovýške1.124,93Sk,
- účet č. XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX na meno žalobcu so zostatkom ku dňu 06. 03. 2000 vo výške
11.794,65 USD,
- účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno žalovanej so zostatkom ku dňu 06. 03. 2000 vo výške 1.117,88

Sk.

IV/ Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 54.677,85 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V/ Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 2/3, ktoré budú vyčíslené v
uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
VI/ Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 9.880,45 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.
s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, číslo účtu: SK 36 6500 0000 0000
2054 5761, s variabilným symbolom: 20484717204 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že konal o žalobe žalobcu, ktorý

sa po viacerých úpravách ohľadne rozsahu vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“), ktoré zaniklo
rozvodom manželstva rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4C/441/99 zo 14. februára 2000,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. marca 2000. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení
§ 143, § 148 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka. Ustálil masu bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a pristúpil k jeho vyporiadaniu podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

3.2. Obaja bývalí manželia pôvodne žiadali, aby súd určil disparitu podielov; na tejto požiadavke
zotrvala v priebehu konania len žalovaná. Požiadavku na určenie disparity podielov považoval okresný
súd za nedôvodnú. Reagujúc na argumentáciu žalovanej uviedol, že ako dôvod rozvodu manželstva

bola v rozvodovom rozsudku ustálená rozdielnosť pováh manželov, nie alkoholizmus, ani iné dôvody,
ktoré žalovaná tvrdila až v závere konania, so značným časovým odstupom. Okresný súd
zdôraznil, že tvrdenie žalovanej, že bývalí manželia žili prevažne z prostriedkov nadobudnutých z
podnikania žalovanej považoval za nedôvodné; toto tvrdenie žalovaná neuvádzala v konaní o rozvod
manželstva, a teda netvrdila, že by žalobca neprispieval na potreby spoločnej domácnosti a výživu detí,

alebo len v celkom nepostačujúcej miere. Ani samotná skutočnosť, že z podnikateľského účtu žalobcu
bolo na osobnú spotrebu vybrané podstatne menej peňazí, ako z účtu žalovanej neznamená, že žalobca
sa podstatne menšou mierou pričinil o zabezpečenie potrieb spoločných detí a domácnosti.

3.3. Pokiaľ ide o zaradenie jednotlivého majetku do masy bezpodielového spoluvlastníctva a spôsob

jeho vyporiadania, v intenciách záverov krajského súdu uvedených v zrušujúcom v uznesení okresný
súd vo vzťahu k pozemku v k. ú. W. uviedol, že ho prikázal do vlastníctva žalobcu kvôli tomu, aby suma,
ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia.
Aj z uvedeného dôvodu okresný súd všetky veci a majetkové hodnoty, ktoré strany sporu počas trvania
manželstva nadobudli (nehnuteľnosti, cenné papiere a pohľadávky titulom bankových účtov) prikázal

do výlučného vlastníctva žalobcu, resp. určil, že žalobca je výlučne oprávneným z týchto pohľadávok
voči bankám.

3.4. Pokiaľ ide o cenné papiere, ohľadne nich sa strany sporu zhodli na tom, že
budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu za cenu podľa ich nominálnej hodnoty; súd prvej

inštancie rešpektoval vôľu strán. Napokon strany sporu sa zhodli aj na tom, že nehnuteľné veci, ktoré
previedli na svoju dcéru počas manželstva, nebudú predmetom vyporiadania a predmetom
vyporiadania nebude ani motorové vozidlo Škoda 120L. Strany sporu sa nezhodli na tom, či v rámci
vysporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsabudevyporiadavaťajhodnotaichpodnikov,
ktoré prevádzkovali počas manželstva; žalobca prevádzkoval zubnú ambulanciu a žalovaná verejnú

lekáreň.

3.5. Vo vzťahu k vyporiadaniu podnikov okresný súd zotrval na stanovisku, že podnikajúci manžel je
povinný nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov takú sumu, ktorá sa rovná pozitívnemurozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, aj prostredníctvom znaleckého dokazovania
ustálil, že hodnota podniku žalobcu je 13.155,41 eur a hodnota podniku žalovanej je 165.917,74 eur.

3.6. K hodnote podniku manžela okresný súd neuznal argumentáciu žalovanej, nakoľko vychádzal zo
znaleckého posudku; znalecká organizácia vychádzala z inventúrnych zoznamov a účtovných dokladov,
ktoré žalobca evidoval v účtovníctve. Nebolo preukázané, že by žalobca mal reálne v rámci svojho
podniku okrem vecí, ktoré boli ocenené znaleckým posudkom, ešte nejaké iné veci, ktoré ocenené

neboli. K hodnote podniku žalovanej okresný súd dopočítal sumu 37.386,31 eur, čo je výška záväzkov,
ktoré už žalovaná vykázala vo výkaze majetku a záväzkov ku dňu 31. decembra 2000; zotrval na
závere ktorý považoval za správny aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení, že tento úver je fiktívny
a nepreukázaný.

3.7. Pokiaľ ide o finančné prostriedky na účtoch v bankách okresný súd uviedol, že prepočet týchto

peňažných prostriedkov v mene USD prepočítal podľa aktuálneho kurzu v deň vyhlásenia rozsudku
podľa kurzovej kalkulačky zverejnenej na webovom sídle NBS; prepočet peňažných prostriedkov v sume
DEM uskutočnil tak, že sumu na účtoch prepočítal na slovenské koruny podľa kurzu, ktorý bol naposledy
vyhlásenýdňa31.decembra2001;Po tomto prepočte na slovenské koruny výslednú sumu prepočítal
konverzným kurzom na menu Euro. Vo vzťahu k finančným prostriedkom na účtoch v bankách okresný

súd určil, že výlučne oprávneným k týmto účtom je žalobca, ktorý o tieto účty prejavil záujem a zároveň
za účelom zníženia sumy, ktorú má žalovaná na vyrovnanie podielov žalobcovi zaplatiť.

3.8. Okresný súd rozhodol o finančných prostriedkoch, ktoré žalovaná vybrala pred rozvodom
manželstva z bankových účtov manželov a rozhodol, že žalovaná je povinná tieto peniaze do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradiť. Ide o výbery sumy 29.781 eur realizované
v čase, kedy manželia nežili v spoločnej domácnosti; súd prvej inštancie neakceptoval argumentáciu
žalovanej, že tieto peniaze minula na živobytie maloletých detí pochádzajúcich z manželstva so
žalobcom. Okresný súd mal za to, že žalovaná v tom čase nebola v takej nepriaznivej situácii, aby bola
nútená kvôli zabezpečeniu živobytia pre seba a deti zrušiť bankové účty vzniknuté počas manželstva;

žalovaná v tomto smere menila svoje stanovisko; tvrdenie, že tieto finančné prostriedky použila na
rekonštrukciu rodinného domu vo vlastníctve dcéry bývalých manželov nepreukázala. Okresný súd
zotrval na stanovisku, že žalovaná je povinná nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
aj sumu 400.000 Sk, ktorú vybrala z osobného účtu v K., a. s. Aj krajský súd v zrušujúcom uznesení
akceptovalodôvodnenie,žefaktúraodfirmyLOTUSs.r.o.,ktorúmalažalovanátýmitopeniazmizaplatiť,

je fiktívna. Okresný súd tak považoval tvrdenie žalovanej, že tieto peniaze použila na úhradu tejto
faktúry za nepreukázané. Bolo tak z dôvodu, že žalovaná tieto peniaze vybrala z osobného a
nie podnikateľského účtu a z dôvodu, že k výberu peňazí z bankového účtu došlo 12. januára
2000 a z príjmového dokladu predloženého žalovanou vyplýva, že k platbe faktúry došlo 30. decembra
1999, a teda 13 dní predtým, než došlo k výberu z účtu. Okresný súd nevyhovel požiadavke žalobcu, aby

žalovaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradila sumy, ktoré vybrala z účtu v období
od 29. októbra 1999 do 24. novembra 1999. Nevyhovel ani požiadavke žalovanej, ktorá žiadala,
aby súd do vyporiadania zahrnul aj sumy, ktoré žalobca vybral z vkladnej knižky od 18. júna 1996 do
31. októbra 1997 z dôvodu, že žalobca tieto výbery urobil v čase, keď manželia viedli spoločnú
domácnosť a spoločne hospodárili aj s peniazmi. Vyhovel požiadavke žalovanej, aby žalobca

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradil sumu 177.000 Sk čo je suma, ktorú žalobca
vybral zo spoločného bankového účtu koncom mája a začiatkom júna 1999 v čase, keď sa vzťahy
medzi manželmi začali zhoršovať. Žalobca nepreukázal, na aký účel tieto finančné prostriedky použil;
bolo zrejmé, že žalobca finančné prostriedky použil na iné účely, než potreby spoločnej domácnosti.

3.9. Na základe takto zistenej masy BSM súd prvej inštancie pristúpil k výpočtu sumy, ktorú je žalovaná
na vyrovnanie podielov povinná žalobcovi zaplatiť; vychádzal z hodnoty vecí, cenných papierov a
pohľadávok voči bankám, ktoré strany nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva celkom
v hodnote 113.073,49 eur; polovica pripadajúca na každého z bývalých manželov predstavuje
56.536,75 eur. K tejto sume pripočítal polovicu hodnoty podniku manžela, odpočítal polovicu hodnoty

podnikubývalejmanželky,čímdospelkzáveru,žerozdielvneprospechžalovanejpredstavuje34.915,40
eur.Kuvedenémueštepripočítalpolovicusumy400.000Sk,ktorúžalovanávybralazosobnéhoúčtudňa
12. januára 2000 a polovicu sumy výberov peňazí z bánk, ktoré žalovaná uskutočnila pred rozvodom,po zrušení spoločnej domácnosti. Dospel tak k záveru o tom, že žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť
na vyrovnanie podielov sumu 56.677,85 eur.

3.10. Okresný súd sa napokon vysporiadal s návrhom žalovanej na doplnenie dokazovania vo vzťahu
k vyžiadaniu spisového materiálu týkajúceho sa úveru, ktorý si zobrala pred začatím podnikania a
vyžiadaním výpisu z účtu cenných papierov na žalobcu od centrálneho depozitára cenných papierov,
ako aj výsluchom žalobkyne Z. K.. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že návrh na vykonanie
dôkazu odôvodnila tým, že ak súd vyžiadal výpis cenných papierov na ňu, mal by aj na žalobcu a ani

neozrejmila, akým spôsobom sa dozvedela, že žalobca má mať cenné papiere. Ani pri návrhu na výsluch
svedkyne žalovaná neozrejmila, prečo takýto návrh nepodala skôr; za oneskorený považoval súd prvej
inštancie aj návrh na vyžiadanie úverového spisu.

3.11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 262 ods.
1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1, ods. 2 CSP; žalobcu považoval za čiastočne úspešného, a preto

mu priznal právo na náhradu trov konania vo výške 2/3-ín. Žalobcu považoval za úspešného
v najdôležitejšej otázke sporu, ako aj za úspešného v otázke finančných prostriedkov, ktoré si
žalovaná vybrala zo spoločných účtov pred rozvodom manželstva bez súhlasu žalobcu.

3.12. Okresný súd napokon rozhodol o povinnosti zaplatenia súdneho poplatku za vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 3 % z hodnoty vecí a práv, ktoré patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. júla 2021 č. k. 8Co/270/2018-2423 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) konajúc o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku

okresného súdu prvou výrokovou vetou rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. potvrdil. Rozsudok
okresného súdu vo výroku IV. zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 59.599,87 eur do
trochdníodprávoplatnostirozsudku(druhávýrokováveta).Treťouvýrokovouvetourozsudokokresného
súdu vo výroku VI. zrušil a rozhodol, že žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania
(štvrtá výroková veta).

4.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že vyhodnotil odvolanie
žalobcu ako dôvodné; zmenil výrok o trovách konania vyhodnotiac v tejto časti za dôvodné aj odvolanie
žalovanej. Vo zvyšnej časti však odvolanie žalovanej považoval odvolací súd za nedôvodné.

4.2. Odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalovanej pokiaľ ide o prikázanie pozemku CKN
parcela č. 92/65 evidovanú na LV č. XXXX pre k. ú. W. do vlastníctva žalobcu, keď okresný súd
nerešpektoval vôľu strán sporu. Pre odvolací súd z obsahu spisu vyplynulo, že vo vzťahu k tomuto
pozemku k zhode medzi stranami sporu nedošlo; pozemok žiadal do svojho výlučného vlastníctva
prikázať žalobca aj žalovaná. Ak okresný súd prihliadal na to, aby suma, ktorú bude tá-ktorá strana

konania povinná vyplatiť protistrane na vyporiadanie podielov bola čo najnižšia, tento záver považoval
odvolací súd za správny. Podstatné je, že okresný súd v tejto časti rozhodnutie riadne odôvodnil.
Ak žalovaná prezentovala psychickú nepohodu a obavu z ďalších súdnych sporov v prípade prikázania
pozemku do vlastníctva žalobcu, túto odvolací súd nepovažoval za relevantnú a preukázanú.

4.3. K zaradeniu hodnoty podniku žalovanej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd
zdôraznil svoje závery obsiahnuté už v zrušujúcom uznesení a uviedol, že podnik jedného
z manželov, ani doň patriace veci, práva a iné majetkové hodnoty, nie sú súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ale sú v oddelenom majetku manžela, ktorý je podnikateľom. V rámci
konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí byť zohľadnená existencia podniku, ako

aj skutočnosť, že na podnikanie sú spravidla vynakladané prostriedky patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka musí podnikajúci manžel nahradiť
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov to, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na jeho
oddelený majetok; odvolací súd uzavrel, že podnikajúci manžel je povinný pri vyporiadaní nahradiť
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov takú sumu, ktorá zodpovedá pozitívnemu (kladnému)

rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, čo spravidla bude zodpovedať hodnote jeho podniku. V tomto smere poukázal na závery
vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2296/2004 a 22Cdo/684/2004
a rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky.4.4. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné vyporiadať nielen hodnotu podniku žalobcu, ale i

hodnotupodnikužalovanej.Odvolacísúdpoukázalnasvojzávervyplývajúcizo zrušujúceho uznesenia,
keď považoval v tomto smere rozsudok okresného súdu (prvý v poradí) za nepreskúmateľný,
nakoľko z jeho odôvodnenia nevyplynulo, či sa súd prvej inštancie zaoberal tvrdením žalovanej, že
jej podnik bol vytvorený z oddelených prostriedkov podnikajúceho manžela. S uvedeným sa súd prvej
inštancie v rozsudku (druhom v poradí) vysporiadal, keď dospel k záveru, že podnik žalovanej

nebol obstaraný výlučne z jej oddelených prostriedkov, ktoré získala formou úveru a z finančných
prostriedkov poskytnutých úradom práce na základe dohody o vytvorení spoločensky účelného miesta,
a preto je potrebné jej podnik, resp. jeho hodnotu v rámci vyporiadania zohľadniť. S týmto záverom
sa odvolací súd stotožnil, keď súd prvej inštancie správne prihliadal aj na ďalšie náklady, ktoré boli
s nadobudnutím podniku spojené - odvody na poistenie, nájomné, energie. Aj z odvolania
žalovanej vyplýva, že výnosy z podnikania boli použité na ďalšiu prevádzku podniku

žalovanej, ako aj na splácanie poskytnutého úveru. Došlo k použitiu prostriedkov bezpodielového
spoluvlastníctva na oddelený majetok jedného z manželov, a preto sa odvolací súd stotožnil s postupom
súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru o povinnosti oboch strán konania pri vyporiadaní nahradiť
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov hodnotu ich podnikov ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ žalobkyňa svoje tvrdenia v odvolaní preukazovala Dohodou o

vytvorení spoločensky účelného pracovného miesta, tento dôkaz s poukazom na § 366 CSP odvolací
súd vyhodnotil ako neprípustnú novotu.

4.5. S odvolacou námietkou ohodnotenia podniku žalobcu sa vysporiadal už súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí tým, že konštatoval, že znalecká organizácia pri ohodnotení podniku žalobcu

vychádzala z inventúrnych zoznamov a účtovných dokladov a nebolo preukázané, že by žalobca
reálne mal v rámci svojho podniku veci, ktoré by ocenené neboli. K peňažným denníkom žalobcu
z rokov 1998 a 1999 odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva vychádzal aj z doplnenia znaleckého posudku znalkyňou, ktoré v konaní pred
súdom prvej inštancie považovala žalovaná za dostatočné.

4.6. Krajský súd vyhodnotil za nedôvodné námietky žalovanej vo vzťahu k finančným prostriedkom
vybraným stranami sporu a tvrdenou pôžičkou jej rodičov; v tomto smere odkázal na závery súdu
prvej inštancie, ktoré považoval za logické a odôvodnené už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení.

4.7. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu sumy,
ktorú je žalovaná povinná nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s
výberom finančných prostriedkov z bankových účtov, keď inak ako okresný súd ustálil, že žalovaná
po ukončení spoločnej domácnosti z bankových účtov vybrala sumu 41.106,94 eur.

4.8. Odvolanie žalovanej vyhodnotil krajský súd za nedôvodné aj vo vzťahu k požadovanému
určeniu disparity podielov strán sporu; zdôraznil, že odklon od princípu rovnosti podielov v
zmysle § 150 Občianskeho zákonníka je postupom výnimočným, ktorý musí byť opodstatnený
konkrétnymi okolnosťami. V tomto smere odvolací súd nezistil žiadne také výnimočné okolnosti,

ktoré by odôvodňovali určenie rôzneho podielu strán konania na vysporiadavanom bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov a v plnom rozsahu odkázal na závery súdu prvej inštancie v tejto otázke.

4.9. Za správny považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na doplnenie
dokazovania;tentosvojerozhodnutievtomtosmereriadneodôvodnil.Vovzťahukdôkazomnavrhnutým

a predloženým žalovanou v odvolacom konaní na tieto odvolací súd neprihliadal, nakoľko je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ako aj ustanovením § 364 a § 366 CSP.

4.10. Vyhodnotiac uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku IV. zmenil a
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59.599,87 eur; pri výpočte odvolací súd nahradil

sumu29.381,90eursumou41.106,94eur,ktorejpolovicapredstavuje20.553,47eur.Vozvyškuodvolací
súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.4.11. Odvolací súd nanovo rozhodol o trovách odvolacieho i prvoinštančného konania; s
prihliadnutím na predmet a povahu prejednávaného sporu, v ktorom má každá zo strán postavenie
žalobcu a zároveň postavenie žalovaného (iudicium duplex), skutočnosť, že vyporiadanie bolo v záujme

obochstránkonaniaažiadnazostránkonanianebolavsporeúspešnávcelomrozsahuasprihliadnutím
na predmet konania. Odvolací súd aplikáciou § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán sporu právo na náhradu
trov konania nepriznal.

4.12. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrušil výrok rozsudku okresného

súdu o povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov; o tejto povinnosti mal súd prvej inštancie opätovne rozhodnúť.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého
prípustnosť odvodzovala z § 420 písm. e) a f) CSP; navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho
súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5.1.Pokiaľdovolateľka uplatniladovolacídôvodpodľa§420písm.e)CSPtvrdila, že vovecirozhodoval
vylúčený sudca. Uviedla, že žalobca bol lekárom sudkyne, čo predpokladá vyšší vzťah dôvery a
prináša odôvodnené obavy o nezaujatosti sudkyne. Naopak o zaujatosti sudkyne svedčí štýl
vedenia pojednávania, kedy bol dávaný priestor na vyjadrenia hlavne žalobcovi a sudkyňa samotná

akoby vysvetľovala a vkladala konkrétne slová do úst žalobcu, iniciovala vykonávanie dôkazov
jednostranne v prospech žalobcu a ponechávala, aby žalobca slovne napádal žalovanú a jej právneho
zástupcu.

5.2. V konkrétnosti poukázala na pojednávanie konané dňa 29. júna 2016; sudkyňa žalovanú

neoboznámila s podaním žalobcu, v ktorom namietal vykonanie dôkazu vyžiadaním správy z liečenia
žalobcu na S. a sudkyňa zamlčala aj to, že si správu z S. vyžiadala. Až po prerušení pojednávania
sudkyňasprávupriniesla;nevysvetlila,prečosprávavspisenebolaauviedla,žesprávavspisezaložená
nebola len nedopatrením. Žalovaná mala za to, že takýto postup konajúcej sudkyne jasne preukazuje
jej zaujatosť.

5.3. Dovolateľka namietala porušenie práva na spravodlivý proces s tvrdením, že súd riadne nezistil
skutkový stav veci v rozpore s princípom materiálnej pravdy v časti cenných papierov. K tomu zdôraznila,
že súd aj z vlastnej iniciatívy zisťoval, či žalovaná je vlastníčkou nejakých cenných papierov; voči
žalobcovi takéto zisťovanie neuskutočnil. Gro konania sa však konalo za účinnosti OSP, ktorý sa riadi

princípom materiálnej pravdy a aplikovaní vyšetrovacej zásady. Uzavrela, že ak súd v rámci zisťovania
skutkového stavu nechal zisťovať u centrálneho depozitára cenných papierov, či je vlastníkom cenných
papierov žalovaná a nedopytoval sa aj na cenné papiere žalobcu, neriadil sa princípom materiálnej
pravdy a nezistil tak riadne skutkový stav veci. Porušil tým zásadu rovnosti strán sporu garantovanú v
čl. 1 ods. 1 CSP.

5.4. Dovolacou námietkou bolo tvrdenie, že odvolací súd sa s podstatným argumentom
žalovanej žiadnym spôsobom nevysporiadal, nezistil správne skutkový stav veci a podnik žalobcu na
úkor žalovanej finančne značne poddimenzoval. Uvedenú námietku odôvodnila tým, že už v konaní
pred okresným súdom namietla ocenenie hodnoty podniku žalobcu, ktorý neobsahoval všetky

položky, vybavenie ambulancie, ktoré boli povinné v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 40/1997 Z. z. Žiadala, aby súd dokazovanie v tejto časti doplnil a na základe
voľnej úvahy súdu určil hodnotu podniku žalobcu, keďže v znaleckom posudku neboli súčasťou
podniku žalobcu ani zásoby materiálu.

5.5. Za porušenie práva na spravodlivý proces považovala dovolateľka záver odvolacieho súdu, že
nezistil dôvody pre určenie rozdielneho podielu strán. Pripomenula, že odklon od súdnej praxe
od princípu rovnosti podielov možno rozdeliť na 3 skupiny, a to a) negatívne okolnosti v manželstve,
napríklad alkoholizmus a rozpad manželstva z dôvodu alkoholizmu, b) princíp zásluhovosti a c)
ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní. Tvrdila, že dve z uvedených skupín v

posudzovanomprípadebolinaplnené;bolpreukázanýalkoholizmusžalobcu,akoajprincípzásluhovosti.

5.5.1. K alkoholizmu uviedla, že tento je preukázaný z lekárskej správy a žalobca podľa nej sám potvrdil,
že manželstvo účastníkov sa rozpadlo z dôvodu alkoholizmu. Žalobca sa pre problémy s alkoholom liečilv období od 4. mája 2000; nešlo o jeho prvé liečenie a žalobca sám potvrdil, že nešlo o jednorazové
problémy, ale o dlhodobý stav. Uvedené vyplýva aj zo svedeckých výpovedí. Alkoholizmus ako
hlavný dôvod rozpadu manželstva uviedla žalovaná aj v návrhu na rozvod manželstva, pričom ďalším

dôvodom pre rozvod manželstva bolo, že žalobca na domácnosť neprispieval finančnými prostriedkami
a mal agresívnu povahu.

5.5.2. K princípu zásluhovosti žalovaná zdôraznila, že to bola práve ona, ktorá sa zaslúžila o
nadobudnutie hodnôt bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania; uvedené

vyplýva aj z peňažných denníkov žalobcu, ktorý v rámci svojho podnikania uskutočňoval minimálne
osobné výbery a nevyplácal si zisk. Žalovaná sa okrem výkonu podnikateľskej činnosti starala o 3 deti
a domácnosť; žalobca vo veľkej miere požíval alkoholické nápoje. Podporným argumentom je,
že rodičia žalovanej účastníkom počas manželstva darovali nehnuteľnosti, ktoré zvýšili hodnotu BSM
účastníkov konania a uvedené je možné považovať za naplnenie kritéria zásluhovosti na strane
žalovanej. Nepriznanie disparity považovala žalovaná za rozporné s dobrými mravmi.

5.6. Dovolateľka tvrdila, že odvolací súd porušil jej právo vlastniť majetok, čím porušil právo na
spravodlivý proces. Uvedené tvrdenie sa týka nehnuteľnosti, pozemku v k. ú. W.. Zdôraznila, že o tento
pozemok mala záujem žalovaná s odôvodnením, žeideopozemok,ktorýsanachádzanatejistejulici,
ako má dom žalovaná. Odvolací súd námietke nevyhovel a odkázal na pravidlo, aby čiastka, ktorú bude

mať tá-ktorá strana konania povinnosť vyplatiť protistrane na výplatu podielov, bola čo najnižšia.
Tento princíp však z právneho predpisu nevyplýva. Považovala za rozporné s právom vlastniť majetok,
ak žalobca získava všetky nehnuteľnosti tvoriace masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
žalovanej nie je prikázané vlastníctvo k žiadnej nehnuteľnosti.

5.7. Za arbitrárne považovala, keď odvolací súd bez ďalšieho dokazovania opätovne zaviazal
žalovanú nahradiť sumu 400.000 Sk do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; v uvedenom videla
porušenie práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v tomto smere
považovala za arbitrárne a nelogickú právnu konštrukciu; faktúru mala riadne vedenú v účtovníctve, na
čom nič nemení fakt, že ju čiastočne platila zo súkromného účtu. Uvedené podnikatelia vo svojej praxi

bežne robia, napríklad v prípade, keď na svojom účte nemajú dostatok finančných prostriedkov.

5.8. Súdy nižších inštancií do bezpodielového spoluvlastníctva manželov započítali aj sumu, ktorú
žalovaná vybrala pred rozvodom manželstva z bankových účtov vo výške 41.421 eur a sumu 48.900
Sk, ktorú prevzala od firmy ZENIT s. r. o. K uvedenému dovolateľka uviedla, že súdy arbitrárne nevzali do

úvahy čestné vyhlásenie a výsluch svedkov; odôvodnenie súdov preukazuje ich svojvôľu, celé konanie
bolo poznačené prieťahmi. Je prirodzené, že si svedkovia po toľkých rokoch už nepamätali konkrétne
okolnosti, iba odkázali na čestné vyhlásenie podpísané pred rokmi. Bolo preukázané, že žalovaná
zabezpečovala rekonštrukciu rodinného domu a zveľaďovala majetok spoločného dieťaťa žalobcu a
žalovanej. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby sa na tento fakt neprihliadlo. V tomto smere súdy nižších

inštancií nebrali do úvahy dôkazy predložené žalovanou a zobrali do úvahy dôkaz predložený žalobcom
s označením zápisnica o ohliadke miesta činu, datovaná 17. apríla 2000. Z uvedenej pre súd vyplynulo,
že rekonštrukcia vykonávaná nebola. Uvedenú zápisnicu považovala žalovaná za nedôveryhodnú; je
nepravdepodobné, že by sa ohliadka činu uskutočňovala až po ôsmich mesiacoch od podania trestného
oznámenia. Napokon, ak by fotodokumentácia bola urobená aj v apríli 2000, možno ňou napadnúť iba

časť finančných prostriedkov, a to sumu 120.000 Sk.

5.9. Za arbitrárny považovala žalovaná záver súdu, ktorý prijal názor, že je nutné vysporiadať
hodnotu podniku žalovanej v rámci masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zotrvala na
tvrdení, že podnik založila výlučne zo svojich oddelených prostriedkov tým, že čerpala podnikateľský

úver, za ktorý ručia svojím majetkom jej rodinní príslušníci, získala príspevok na vytvorenie pracovného
miesta a uplatnila svoje farmaceutické vzdelanie na začatie podnikania. Je preukázané (aj vzhľadom
na minimálne výbery žalobcu zo svojho podniku), že práve podnikanie žalovanej bolo nosným pilierom
budovania spoločného majetku a z príjmu žalovanej žila celá rodina s minimálnym príspevkom
žalobcu. Za rozporné s dobrými mravmi tak považovala žalobkyňa skutočnosť, že musela nahradiť

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ešte polovicu svojho podniku, ktorú už v zásade v rámci
manželstva so žalobcom spotrebovali.5.10. Napokon v rozpore s právom na spravodlivý proces považovala žalovaná skutočnosť, že súdy
nižších inštancií prirátali pôžičku od rodičov žalovanej k hodnote jej podniku. Opätovne poukázala
na ústavným súdom konštatované prieťahy v konaní; súd neustále novými požiadavkami na

žalovanú na predloženie účtovných dokladov predlžoval konanie; pre žalovanú tak bolo mimoriadne
náročné vyhľadať príslušné doklady a rozpomenúť si na niektoré udalosti. Žalovaná si bola
vedomá, že žiadny úver nečerpala a peniaze na prístavbu lekárne mala z výlučných prostriedkov
od svojich rodičov; nemožno však súhlasiť so záverom súdu, že menila k tejto otázke svoje stanovisko,
keď ho len upresnila. Poukázala na vek svojich rodičov, ktorí si už vzhľadom na odstup času nemusia

pamätať presné sumy; rovnako však potvrdili, že považovali za potrebné nazhromaždiť majetok
pre svoje deti. Je pritom na rozhodnutí darcov, v ktorom momente svojmu dieťaťu peniaze
požičajú, resp. darujú. Zdôraznila, že jej rodičia vyrastali v inej dobe, keď sa maximálne šetrilo na
všetkom a ľudia si financie odkladali na horšie časy a pre svoje deti. Ľudia si bežne privyrábali
predajom poľnohospodárskych výrobkov, hydiny a inými domácimi výrobkami a takto získané potreby
používali na svoje úspory. Záver súdov nižších inštancií o nereálnosti, že by rodičia žalovanej mali

toľko peňazí, ktoré jej požičali (darovali), považovala za nesprávny.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovanej postupom podľa
§ 447 písm. c) CSP odmietol, alebo aby ho podľa § 448 CSP zamietol.

6.1. K dovolacej námietke podľa § 420 písm. e) CSP žalobca uviedol, že zákonná sudkyňa bola zo
zubnej ambulancie žalobcu odhlásená dňa 4. januára 2016, dva roky pred vyhlásením rozsudku súdu
prvej inštancie. Na vyšetrení u žalobcu bola len dvakrát, keď chodievala navyše aj k iným zubným
lekárom. Samotná skutočnosť, že žalobca bol zubným lekárom zákonnej sudkyne nie je dôvodom na
jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania sporu. K uvedenému však zdôraznil, že o námietke

zaujatosti voči zákonnej sudkyni odôvodnenej rovnakými skutočnosťami ako sú tie, ktoré žalovaná
uvádzala v dovolaní, rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením sp. zn. 6NcC/51/2014 z 25.
augusta 2015 zákonnú sudkyňu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania veci. Proti tomuto uzneseniu
podala žalovaná ústavnú sťažnosť a Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2015
sp. zn. II. ÚS/686/2015 sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Žalobca odmietol, že by zákonná

sudkyňa zamlčovala dôkaz v prospech žalovanej, a to Prepúšťaciu správu z odborného liečebného
ústavu psychiatrického Predná Hora; on sám na pojednávaní dňa 29. júna 2016 súhlasil, aby táto správa
bola sporovým stranám oboznámená. Napokon k vylúčeniu sudcu žalobca zdôraznil, že dôvodom na
jeho vylúčenie nie sú okolnosti, spočívajúce v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti.

6.2. K dovolacím námietkam podľa § 420 písm. f) CSP žalobca uviedol, že z podaného dovolania
vyplýva, že ak žalovaná napáda rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu, že tento nedostatočne zistil
rozhodujúce skutkové okolnosti a rozhodnutie spočíva v nesprávnych skutkových a právnych
záveroch, je tomu tak preto, že sa odvolací súd nestotožnil s právnymi názormi žalovanej a nerozhodol v
súlade s jej vôľou a požiadavkami. Takýmito skutočnosťami však nie je možné odôvodňovať prípustnosť

dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

6.3. Žalobca sa v stručnosti vyjadril k jednotlivým dovolacím námietkam vo vzťahu k tvrdeniu o
tom, že súd nezistil skutkový stav veci v rozpore s princípom materiálnej pravdy, že riadne nevyhodnotil
hodnotu podniku žalobcu, a konal arbitrárne; že nesprávne posúdil potrebu rozhodnutia o disparite

podielov v prospech žalovanej. Považoval prikázanie pozemku v k. ú. W. za správne a účelné, nakoľko
týmto dochádza k zníženiu sumy, ktorú má žalovaná žalobcovi zaplatiť na vyrovnanie podielov; tento
spôsob vyporiadania nie je v rozpore s právom žalovanej vlastniť majetok, keďže pri vyporiadaní BSM
dochádza k tomu, že jeden z bývalých manželov stráca časť alebo celý majetok.

6.4. Ak žalobkyňa namietala zaviazanie nahradiť sumu 400.000 Sk do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, žalobca uviedol, že vyjadrenia žalovanej boli v tomto smere účelové a vzájomne
si odporujúce v priebehu konania pred súdmi nižších inštancií. Ak namietala, že finančné
prostriedky vybraté z bankových účtov po zrušení domácnosti použila na rekonštrukciu rodinného
domu na prelome rokov 1999 a 2000 žalobca uviedol, že žiadne z uvádzaných prác na prelome rokov

1999/2000 vykonané neboli; v skutočnosti tieto finančné prostriedky žalovaná neskôr použila na nákup
pozemkov v Y.. Nestotožnil sa ani s dovolacou námietkou vo vzťahu k nutnosti vysporiadania hodnoty
podniku žalovanej v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tvrdil, že tento podnik žalovaná
založila zo spoločných prostriedkov manželov; žalovaná bola celý rok pred vznikom verejnej lekárnenezamestnaná; podnikať v lekárni začali strany sporu spoločnými finančnými prostriedkami, zakúpili
vybavenie lekárne, zásoby tovaru a pod., spoločne vybavovali podnikateľský úver, ktorý bol následne
poskytnutý žalovanej. Napokon, akékoľvek výnosy z podnikania žalovanej patria do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov; podnik žalovanej nebol vytvorený výlučne z oddelených prostriedkov, ale aj
z prostriedkov patriacich do BSM. S uvedenými skutočnosťami sa súdy nižšej inštancie riadne
zaoberali a dôkladne ich vyhodnotili. Žalobca sa stotožnil už so záverom rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý podrobne vysvetlil, prečo pôžičku od rodičov žalovanej považoval za fiktívnu a nepreukázanú; tento
záver za správny a logicky považoval aj odvolací súd.

7. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení zotrvala na podanom dovolaní a dôvodoch v ňom uvedených;
vyjadrila sa k tvrdeniam žalobcu; žiadne nové (podstatné) skutočnosti vo vyjadrení neuviedla.

8. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej
neprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),zastúpenáadvokátom(§429ods.1CSP),
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.
Po preskúmaní podaného dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že

dovolanie nie je prípustné, a preto ho odmietol.

10. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, majúci v systéme opravných prostriedkov civilného
sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie
byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci

konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,
5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej
úpravy).

11. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov konaní a rozhodovaní súdov nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť vo veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho

konania (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,
5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015).

12. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho

konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto podmienka uplatniť, nemožno
v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (pozri rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/348/2013, 3Cdo/319/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).

13. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých spor bol právoplatne skončený meritórnym

rozhodnutím, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých
mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť
dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho
prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej strane (porovnaj
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

14. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti; z
ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len)
ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému
rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach §
420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie
právnej otázky).15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať
nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP,
je procesnou povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a

náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §
432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah,
ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

16. V danom prípade dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. e), písm.

f) CSP.

17. Podľa § 420 písm. e) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd.

18.PojemzákonnéhosudcudefinovalÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky(ďalejaj„ústavnýsúd“)vnáleze
z 12. januára 2017 sp. zn. II. ÚS 577/2015, v ktorom ustálil, že pojem zákonného sudcu je definovaný
viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho
obsahu tohto základného práva. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu
príslušnosť súdov, a následne obsadenie príslušného súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vymedzená od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch
a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v
súladespravidlamiobsiahnutýmivrozvrhupráceaspôsobom,ktorýurčujezákon.Ibatakýsudcaurčený
podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je

zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny (Listiny základných práv a slobôd).

18.1. Dovolateľka poukázala na skutočnosť, že žalobca je (resp. v minulosti bol) ošetrujúcim zubným
lekárom zákonnej sudkyne; tvrdila, že tento vzťah lekár - pacient predpokladá vyšší vzťah dôvery a
prináša odôvodené obavy o nezaujatosti sudkyne. Zároveň namietala štýl vedenia pojednávania

zákonnou sudkyňou, ktorá mala iniciovať vykonávanie dôkazov v prospech žalobcu, na pojednávaniach
ponechávala, aby žalobca slovne napádal žalovanú a jej právneho zástupcu. Konkrétne namietala aj
postup zákonnej sudkyne na pojednávaní dňa 29. júna 2016 v súvislosti so správou z liečenia žalobcu
v liečebnom zariadení na S..

18.2. Je potrebné zdôrazniť, že o námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni (založenej na argumentácii
žalovanej, že žalobca je ošetrujúcim zubným lekárom zákonnej sudkyne), rozhodoval Krajský súd v
Žiline ako súd nadriadený a uznesením sp. zn. 6NcC/51/2014 z 25. augusta 2014 zákonnú sudkyňu
z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil; toto rozhodnutie bolo podrobené prieskumu Ústavným
súdom Slovenskej republiky v dôsledku ústavnej sťažnosti žalobkyne; ústavný súd uznesením z 22.

októbra 2015 č. k. II. ÚS 686/2015-15 sťažnosť žalobkyne ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Ústavný
súd sa v citovanom uznesení vyjadril k skutkovým a právnym záverom krajského súdu (rozhodujúceho
o námietke zaujatosti) a konštatoval, že ich nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, a tak nezlučiteľné s (v sťažnosti) označenými článkami ústavy, listiny a dohovoru. Vyjadril sa
tiež k vzťahu zubár - pacient vo vzťahu k postaveniu v súdnom konaní (strana sporu - sudca) a ustálil,

že spoločenské vzťahy v najširšom zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie
medzi členmi spoločnosti, čo sa týka aj zmluvného vzťahu medzi zákonným sudcom ako pacientom a
účastníkomkonaniaakolekárom.Prikladaťtomutozmluvnémuvzťahu,obsahomktoréhosúpreventívne
prehliadky, takú intenzitu a závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonnej sudkyne,
považuje ústavný súd v okolnostiach danej veci za nedôvodné, a to napriek tomu, že nepochybne ide o

vzťahzaloženýnavzájomnejdôvereaúcte.Kvylúčeniusudcuzprerokúvaniaarozhodovaniavecimôže
dôjsť aj pri zohľadnení sťažovateľkou akcentovanej tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP iba
v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje
taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine
ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. Analýza skutočnosti uvádzanej sťažovateľkou v námietke

zaujatosti vznesenej proti zákonnej sudkyni v označenej právnej veci vedenej okresným súdom a v
sťažnosti podľa čl. 127 ústavy vzťah podľa názoru ústavného súdu v danom prípade prijatie takéhoto
záveru neumožňuje.18.3. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 59/1997 neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo
existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti
dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. g) OSP posúdiť túto otázku samostatne. Tento záver
najvyššieho súdu je aplikovateľný aj po zmene procesného predpisu vo vzťahu k § 420 písm. e) CSP.

18.4. Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k

stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno maťodôvodnenépochybnosti
o jeho nezaujatosti (§ 49 ods. 1 CSP); vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor
na súde inej inštancie (§ 49 ods. 2 CSP); dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP). Účelom tejto úpravy je
prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu súdu k stranám alebo ich zástupcom
a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Právne významným je vzťah sudcu k sporu (o

vzťah tejto povahy ide vtedy, ak sudca je priamo stranou sporu alebo osobou zúčastnenou na konaní;
keď má osobitný záujem na určitom výsledku konania alebo vtedy, keď sudca verejne vyjadril právny
názor na spor, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť alebo vtedy, ak existujú konkrétne
skutočnosti nasvedčujúce získaniu poznatkov o veci inak, ako zákonom predpokladaným spôsobom,
najmä dokazovaním); vzťah sudcu k stranám (o vzťah tejto povahy ide vtedy, ak ide o rodičovský,

manželský, súrodenecký alebo iný blízky rodinný vzťah alebo relevantný osobný vzťah, či už pozitívny
alebo negatívny) alebo vzťah sudcu k zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní (obdobne ako
pri vzťahu k stranám sporu).

18.5. Pri posudzovaní dovolacej námietky vo vzťahu k JUDr. Miriam Srogončíkovej, ktorá vec

prejednávala a rozhodovala v prvej inštancii, vychádzal dovolací súd zo zákonnej prezumpcie
nestrannosti sudcu a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Vo všeobecnosti
je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k
stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o
jeho nezaujatosti; vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie.

18.6. Existencia oprávnených pochybnosti závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa
objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či preukázateľne existujú skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť
vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený
dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť

dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.
To znamená, že nie je možné vychádzať iba zo subjektívnych aspektov nestrannosti sudcu, ale aj z
hmotnoprávneho rozboru skutočností, ktoré k týmto subjektívnym pochybnostiam viedli. K vylúčeniu
sudcu totiž môže dôjsť iba vtedy, ak sú naplnené predpoklady vylúčenia uvedené v § 49 ods. 1, ods.
2 CSP.

18.7. Pokiaľ ide o pomer sudcu k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným
na konaní, tento definovala žalovaná skutočnosťou, že zákonná sudkyňa je pacientkou žalobcu ako
zubného lekára. Iba uvedené tvrdenie pre konštatovanie existencie pomeru sudcu k strane konania
nepostačuje; o námietke zaujatosti z uvedeného dôvodu bolo nadriadeným súdom rozhodnuté tak, že

zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil; uvedené rozhodnutie preskúmal v
konaní o ústavnej sťažnosti žalovanej ústavný súd a nezákonnosť (ústavný rozpor) nezistil. Dovolateľka
v tomto smere len opakuje svoju argumentáciu bez uvedenia, aký má (resp. môže mať) vzťah lekár -
pacient vplyv na pomer sudcu k stranám, netvrdí a nenamieta, že v dôsledku tohto vzťahu možno vzťah
sudkyne k strane sporu definovať ako taký osobitný vzťah, ktorý má právnu relevanciu pre rozhodnutie

o vylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci. Pokiaľ teda k označenému vzťahu
lekár - pacient nepristúpili žiadne ďalšie skutočnosti a okolnosti, ktoré by tento inak bežný zmluvný vzťah
zintenzívnili, nemožno dôvodne konštatovať, že spor prejednávala a rozhodovala sudkyňa, ktorá by bola
zaujatá pre pomer k niektorej zo strán sporu.

18.8. Podstata dovolacej argumentácie podľa § 420 písm. e) CSP spočívala v poukazovaní na postup
zákonnej sudkyne na pojednávaní dňa 29. júna 2016 tým, že neoboznámila s podaním žalobcu, v ktorom
namieta vykonanie dôkazu a zamlčanie, že si súd správu s liečebne v S. obstaral.18.9. Vo vzťahu k takémuto obsahu námietky dovolací súd uzatvára, že dôvodom pre vylúčenie sudcu
nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§
49 ods. 3 CSP); namietané pochybenie v procesnom postupe (ktorým sa už zaoberal odvolací súd

v zrušujúcom uznesení), nemá za následok konštatovanie, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

19. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces.

19.1.Dovolanieprípustnépodľa§420CSPmožnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlokvadeuvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

19.2. Vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP)
platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny
názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne
zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).

Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah súdu
do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,
aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

19.3. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konania. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej

vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

19.4. Pokiaľ dovolateľka uplatnila odvolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, z obsahu dovolania možno

vyvodiť, že namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces viacerými pochybeniami odvolacieho
súdu, namietala svojvôľu (arbitrárnosť) a nelogickosť záverov odvolacieho súdu, nesprávne hodnotenie
dôkazov a rozpor s dobrými mravmi, keď odvolací súd na jej argumentáciu neprihliadol, resp. pokiaľ
argumentáciu žalovanej vyhodnotil tak, ako je uvedené v dovolaním napadnutom rozhodnutí.

19.5. Pokiaľ dovolateľka prezentovala nespokojnosť s hodnotením vykonaného dokazovania a tým
nedostatky v skutkových zisteniach súdov nižších inštancií, dovolací súd pripomína, že dovolanie
nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení
skutkových zistení. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a
rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu,

že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto
nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani
prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

19.6. Z obsahového hľadiska dovolania (§ 124 ods. l CSP) dovolací súd vyvodil, že jadrom dovolacej
argumentácie žalovanej bolo vyjadrenie jej nespokojnosti s tým, akým spôsobom súdy nižšej inštancie
vyhodnotili dôkazy vykonané v priebehu základného konania, keď z podaného dovolania vyplýva
jej argumentácia, že hodnotenie dôkazov bolo vykonané výlučne na jej neprospech; odvolací súd
sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovanej; ku každému záveru odvolacieho súdu (a

teda aj súdu prvej inštancie, nakoľko odvolací súd sa s podstatnými závermi okresného súdu stotožnil
a doplnil vlastné odôvodnenie reagujúc na odvolaciu argumentáciu) ponúka vlastné odôvodnenie. V
tomto smere dovolací súd zdôrazňuje, že samotný nesúhlas dovolateľky so skutkovými zisteniami a
vyhodnocovanielen vybratých vykonaných dôkazov bez ohľadu na výsledky vyplývajúce z ostatnýchvykonaných dôkazov; polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo iba spochybňovanie správnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu, nielen významovo, ale ani v spojení s okolnosťami prejednávaného
sporu, nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420 písm. f) CSP.

19.7. Dovolateľka v dovolaní spochybňuje vykonané dokazovanie a jeho hodnotenie a navodzuje
vlastné hodnotenie smerujúce k založeniu svojho názoru na právne posúdenie sporu a úspechu v
spore, že súdy nižších inštancií opomenuli zohľadniť (resp. si osvojiť) jej argumentáciu. Z tejto
argumentácie pre žalovanú vyplýva pre ňu pozitívny záver, že k vyporiadaniu zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dôsledku rozvodu manželstva malo dôjsť iným, pre ňu
výhodnejším spôsobom.

19.8. Dovolací súd pripomína, že sporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve
strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné. Úloha súdu je práve v tom, aby na základe
vykonanéhodokazovaniadospelkzáveruo(ne)pravdivostitvrdenítej-ktorejstranyaprijalprávnezávery

tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata
dovolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na
argumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné a naopak
tvrdenia strany úspešnej za nepravdivé a bez relevancie.

19.9. Vzhľadom na dovolacie námietky týkajúce sa dokazovania, najvyšší súd akcentuje, že
dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie
vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a
aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho
vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich

budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania (viď tiež
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/201/2012, 4Cdo/125/2012,
5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011).

19.10. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich

pravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Aktuálnaprocesnáprávnaúpravavychádza zozásadyvoľného
hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca
z čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP
znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia
a jeho logického myšlienkového postupu (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.
H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).

19.11. Nesprávne, prípadne neúplné vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré dovolateľka naznačuje
v dovolaní a ponúka vlastné hodnotenie, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované

za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Uvedenú dovolaciu námietku bez
ďalších relevantných skutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe
odvolaciehosúdu,atopreto,žehodnoteniedôkazovprislúchazásadnelentomusúdu,ktorý ichvykonal,
teda v danom prípade súdu prvej inštancie; pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných
dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Už dávnejšia judikatúra
najvyššiehosúdu (R42/1993,R37/1993,R125/1999,R6/2000),akoajviacerérozhodnutianajvyššieho
súdu (napr. sp. zn. 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012) zastávali názor,
že ani prípadná neúplnosť, či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je v
rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná bez ďalšieho za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú

vadu konania. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od
1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu týchto judikátov a rozhodnutí nedotkli a treba ich považovať za
naďalej aktuálne. Preto nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP
nedostatočnézistenieskutkovéhostavu,nevykonanievšetkýchnavrhovanýchdôkazovalebonesprávne
vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017,

8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
posudzoval ústavný súd a nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017,
III. ÚS 40/2020).19.12.Nahodnotenieskutkovýchokolnostíazisťovanieskutkovéhostavudovolacísúdniejeoprávnený,
lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto
nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie. Inými

slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a
druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v
prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj
I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie
je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,

porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)
CSP, avšak tieto vady v súdenej veci dovolací súd nezistil.

19.13. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v spojení s potvrdzovaným rozsudkom

súdu prvej inštancie vyplýva, že súdy nižších inštancií konali o žalobe o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov; dokazovanie okresný súd zameral na zistenie masy
bezpodielového spoluvlastníctva a po ustálení masy BSM túto vyporiadal podľa princípov uvedených
v § 150 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom ku skutočnosti, že v podstatnej časti majetku, ktorý v
konečnom dôsledku okresný súd zahrnul do masy BSM nedošlo medzi bývalými manželmi k dohode,

súd prvej inštancie vykonával rozsiahle dokazovanie aj pokiaľ ide o ohodnotenie jednotlivých položiek,
ktoré posudzoval, a to aj pokiaľ ide o povinnosť strán sporu nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na ich ostatný majetok.

19.14. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu si odvolací súd v podstatných častiach osvojil a

reagujúc na odvolaciu argumentáciu (oboch strán sporu) dodal vlastnú argumentáciu.

19.15. Závery súdov nižších inštancií sa podľa dovolacieho súdu nejavia byť otázne a bez dôkazného
podkladu; sú odôvodnené, vyplývajú z hodnotenia vykonaného dokazovania z hľadiska pravdivosti a
dôležitosti vykonaných dôkazov. Tieto závery súdov nižších inštancií sú v súlade so zásadami formálnej

logiky a majú vo vykonanom dokazovaní dostatočnú oporu. Súdy nižších inštancií jednoznačne
vysvetlili, z akých dôvodov nepovažovali za splnenépodmienkypreurčeniedisparitypodielov,zakých
dôvodov pristúpili k zaradeniu podnikov strán sporu (prevádzkovanie zubnej ambulancie, resp. lekárne)
a vysvetlili tiež, z akého dôvodu rozhodli o povinnosti nahradenia finančných súm (v súvislosti s výbermi
z účtov v bankách pred rozvodom manželstva) do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

19.16. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle
§ 420 písm. f) CSP správnosť právnych záverov, ku ktorým oba súdy nižšej inštancie dospeli, nie
je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie sporu túto vadu zmätočnosti nezakladá
(porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017), tento právny záver považuje i ústavný súd za akceptovateľný

(I.ÚS61/2019).Akovyplývaajzjudikatúryústavnéhosúdu,ibaskutočnosť,žedovolateľkasasprávnym
názorom odvolacieho súdu, ktorý v časti potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a
v časti zmenil, nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho
rozhodnutia (I. ÚS 188/06).

20. Dovolateľka v rámci tvrdenej vady zmätočnosti (§ 420 písm. f) CSP) tvrdí porušenie práva na
spravodlivý proces v tom, že súdy nižších inštancií zistili skutkový stav veci v rozpore s princípom
materiálnej pravdy v časti cenných papierov, nakoľko z vlastnej iniciatívy zisťovali, či žalovaná je
vlastníčkou cenných papierov a voči žalobcovi takéto zisťovanie neuskutočnili.

20.1. Dovolací súd k uvedenému zdôrazňuje, že v prípade vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva platí zásada, že sa vyporiadava všetok majetok, ktorý patril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Uvedenému zodpovedá aj zásada, že súd v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dokazovania na prvom mieste zisťuje masu BSM,
potom vykoná ocenenie jednotlivých položiek zisteného majetku (patriaceho do BSM) a následne

bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiada podľa zásad uvedených v § 150 CSP.

20.2. K uvedenému odvolací súd, posudzujúc odvolaciu námietku, zaujal stanovisko, že žalovaná
v priebehu konania (o vyporiadanie BSM) ani netvrdila, že by žalobca ku dňu zániku manželstva vlastnilcenné papiere, tieto nežiadala vyporiadať; návrh na vykonanie takéhoto dokazovania predniesla až
po rozsudku súdu prvej inštancie (prvého v poradí) a zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu; v
návrhu na vykonanie dôkazu absentuje tvrdenie o tom, či uvedené cenné papiere by mali patriť do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

20.3. Je zrejmé, že súdy nižších inštancií sa dôkazným návrhom žalovanej zaoberali; nevykonanie
dôkazu vo svojich rozhodnutiach odôvodnili.

20.4. K uvedenému dovolací súd uvádza, že rozhodnutie, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná,
patrí súdu (§ 158 ods. 1 CSP). Princíp zistenia materiálnej pravdy v prípade konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva neznamená, že súd z vlastnej iniciatívy zisťuje vo všetkých dostupných
registroch a evidenciách eventuálnu existenciu (domnelého) majetku, ale v podstatnej miere reaguje na
dôkazné návrhy strán. Pokiaľ v prejednávanej veci zisťoval vlastníctvo cenných papierov žalovanej, bolo
tomutakzdôvodu,žeodzačatiakonaniatátootázka(najmäpokiaľidehodnotucennýchpapierov)medzi

bývalými manželmi vyvstala a bola sporná. V prípade žalobcu vlastníctvo cenných papierov tvrdené
nebolo. V konečnom dôsledku dovolací súd uvádza, že v rámci dokazovania dôkazné bremeno
nadväzuje na bremeno tvrdenia; uvedené odvolací súd správne vyhodnotil konštatovaním o tom, že
žalovaná v návrhu na vykonanie dokazovania ani neuviedla, o aké cenné papiere ide, a či by tieto cenné
papiere mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

20.5. Vadu v dokazovaní v naznačenom smere dovolací súd nezistil. K uvedenému napokon poukazuje
aj na ustanovenie § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa po vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý
nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v ods. 4.

21. Dovolateľka tvrdila, že súdy nižších inštancií nevyhodnotili riadne hodnotu podniku žalobcu, konali
v tomto smere arbitrárne a porušili právo žalovanej na spravodlivý proces. Namietla, že súd mal
dokazovanie doplniť a na základe voľnej úvahy mal určiť hodnotu podniku žalobcu pri zohľadnení
povinných položiek zubnej ambulancie.

21.1. Arbitrárnym je také rozhodnutie (rozsudok), ktorý je založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa
o zákon, založený na ľubovôli súdu; arbitrárnosť je svojvôľa. Z rozhodovacej praxe ústavného súdu
vyplýva, že arbitrárne rozhodnutie je rozhodnutie založené na extrémnom nesúlade právnych záverov
s vykonaným dokazovaním; arbitrárnou je interpretácia, ktorá je v extrémnom nesúlade s ustálenou

judikatúrou bez toho, aby súd dostatočne ozrejmil dôvody, na základe ktorých odmietol ustálenú
výkladovú prax; arbitrárnym je nerešpektovanie kogentnej normy, jej interpretácia, ktorá je v extrémnom
rozpore s prioritami spravodlivosti a arbitrárnym je aj hodnotenie dôkazov vykonané bez racionálneho
základu tak, že pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery.

21.2. V tejto otázke si odvolací súd osvojil závery súdu prvej inštancie, ktorý podľa názoru krajského
súdu správne konštatoval, že znalkyňa (ktorá ohodnotila podnik žalobcu) vychádzala z inventúrnych
zoznamov a účtovných dokladov a nebolo preukázané, že by žalobca mal reálne v rámci svojho podniku
veci, ktoré ocenené neboli.

21.3. Tento záver odvolacieho súdu nenapĺňa znaky arbitrárnosti (svojvôle); súdy nižších inštancií v
súlade s právnou logikou vysvetlili, že v rámci podniku žalobcu bol ohodnotený len majetok, ktorý reálne
existoval a bol zaznamenaný v účtovnej evidencii. Naopak, vadou dokazovania a hodnotenia dôkazov by
bolo, ak by súdy v rámci dokazovania ohodnotili majetok, ktorý reálne zistený nebol. Prípadné porušenie
právnej úpravy týkajúcej sa povinného vybavenia zubnej ambulancie má za následok zodpovednostný

vzťah prevádzkovateľa zubnej ambulancie a nie záver o tom, že povinné vybavenie vo všetkom jeho
rozsahu aj reálne existuje.

22. Rovnosť podielov (parita) manželov pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva vyplýva z
§ 150 prvá veta Občianskeho zákonníka; pri vyporiadaní sa má vychádzať z princípu, že podiely oboch

manželov sú rovnaké. Disparita podielov je odchýlkou od tohto zákonného princípu a spočíva v
rozdielnom určení podielov. Disparita podielov sa aplikuje len výnimočne.22.1. Ústavný súd sa k disparite podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vyjadril v náleze z 13. marca 2013 osvojac si konštatovania s právnym názorom uvedeným v rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2914/1999, podľa ktorého znenie § 150 Občianskeho

zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci
prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to
tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci
zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi,
ktorýsaojehonadobudnutieaudržanienezaslúžil,navyrovnaniepodieluzaplatilurčitúfinančnúčiastku.

Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie
iba percentom, či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný
finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať.

22.2. Dovolateľka správne pomenovala okolnosti, za ktorých dochádza k odklonu od zásady parity
podielov, dovolací súd dodáva, že prevažne ide o prípady, kedy sa jeden z manželov vôbec nestaral o

potreby rodiny a vôbec nepracoval.

22.3. Takýto prípad podľa záverov súdov nižších inštancií nebol zistený (súdy sa nastolenou otázkou
zaoberali v dôsledku návrhov oboch strán sporu). Už súd prvej inštancie uzavrel (s jeho závermi sa
odvolací súd stotožnil a poukázal na ne), že podľa rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania

rozvedené, dôvodom rozvodu bola ustálená rozdielnosť pováh manželov a nie alkoholizmus ani iné
dôvody (ktoré žalovaná tvrdila až v závere konania, so značným odstupom); okresný súd zvážil
aj argumentáciu žalovanej k tvrdenému alkoholizmu žalobcu a absolvovaniu protialkoholického
liečenia. Uvedené závery nie sú v extrémnom rozpore s vykonaným dokazovaním a nie sú výsledkom
nesprávneho hodnotenia dôkazov. Požívanie alkoholických nápojov žalobcom zo spisu vyplýva, súdy

nižších inštancií však ustálili, že jeho intenzita nebola spôsobilá privodiť prelomenie princípu rovnosti
podielov. Napokon sa súdy nižších inštancií vyjadrili aj k otázke zásluhovosti; reagujúc na dovolaciu
argumentáciu dovolací súd len dodáva, že v konaní pred súdmi nižších inštancií nebolo zistené, že by
žalobca vôbec nepracoval a nechával sa manželkou vyživovať. Iba skutočnosť, že žalovaná bola v
podnikaní zrejme úspešnejšia, nemá za následok prelomenie zásady rovnosti podielov manželov na

mase BSM. Napokon dovolací súd poukazuje na argumentáciu okresného súdu v tomto smere, keď
zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca v konaní, najmä v začiatkoch, žalovanej pomáhal v podnikaní,
žalovaná na tieto tvrdenia nereagovala a nenamietala, že tieto tvrdenia žalobcu sú nepravdivé.

22.4. Pokiaľ v tomto smere žalovaná namietla, že nepriznanie disparity je v rozpore s dobrými

mravmi,dovolacísúdzdôrazňuje,ženasúdnerozhodnutiejekladenápožiadavkasprávnosti,zákonnosti
a spravodlivosti. Otázka dobrých mravov je požiadavkou na právne úkony a výkon práv a povinností z
občianskoprávnych vzťahov.

23. Dovolacou argumentáciou bolo tvrdenie, že odvolací súd porušil právo žalovanej vlastniť majetok,

čím bolo porušené právo na spravodlivý proces. Dovolací súd k tejto dovolacej námietke iba pripomína
vyššie uvedené, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických
osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; okrem iných, integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Samotné vlastnícke právo nie je súčasťou

práva na spravodlivý proces, ale má samostatné miesto v systéme základných práv a ľudských slobôd.

23.1. Pokiaľ ide o pozemok, ktorý tvoril masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorý žiadala
žalovaná prikázať do svojho výlučného vlastníctva, dovolací súd zdôrazňuje, že tento pozemok patril do
BSM a nebol vo vlastníctve žalovanej. V prípade, že sa manželia po zániku manželstva na vyporiadaní

BSM nedohodnú, vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo na základe návrhu niektorého z nich súd;
ak takýto návrh nie je v lehote troch rokov od rozvodu manželstva podaný, platí fikcia vyporiadania
vyplývajúca z § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Následkom vyporiadania (dohodou, rozhodnutím,
fikciou) je zánik bezpodielového spoluvlastníctva k veci a vznik výlučného vlastníctva toho-ktorého z
bývalých manželov, prípadne vznik podielového spoluvlastníctva. Argumentácia žalovanej o rozpore s

právom vlastniť majetok je tak v rozpore s právnou úpravou. Súdy nižších inštancií prikázanie pozemku
(o ktorý mala záujem žalovaná) riadne odôvodnili, svojvôľu v tomto smere dovolací súd nezistil. Iba
pre úplnosť dodáva, že v prípade, že bývalí manželia po rozvode manželstva dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva neuzatvoria, nemôžu dôvodne namietať, že súd masu BSM vyporiadalinak, ako boli ich predstavy. Napokon majetkom nie sú len veci nehnuteľné, ale aj veci hnuteľné,
finančnéprostriedkyainéaktíva(všetko, čomôžebyťpredmetomvlastníctva);masouBSMjevšetko,čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva (pozitívne

vymedzenie), okrem vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (negatívne
vymedzenie).

23.2. Zmätočnostná námietka porušenia práva na spravodlivý proces porušením vlastníckeho práva tak
nie je dôvodná.

24. Obdobné závery dovolací súd prijíma aj vo vzťahu k ďalšej argumentácii dovolateľky k povinnosti
nahradiť do BSM sumu 400.000 Sk; odôvodnenie odvolacieho súdu považovala za arbitrárne a za

nelogickú právnu konštrukciu. Táto námietka je len vyjadrením nesúhlasu so záverom súdu a
prezentovanie vlastného názoru, ako mal odvolací súd výber sumy 400.000 Sk vyhodnotiť,
bez náležitej argumentácie, v čom je záver súdu, vychádzajúci z voľného hodnotenia dôkazov,
v extrémnom rozpore so skutkovými zisteniami. Dovolateľka ponúka vlastné hodnotenie vykonaného
dokazovania aj vo vzťahu k sume 41.421 eur, ktorú mala vybrať zo spoločných bankových účtov po

zrušení spoločnej domácnosti, keď podľa jej názoru súdy nižších inštancií svojvoľne nezobrali do úvahy
čestné vyhlásenie a skutkové zistenia z vykonaných výsluchov svedkov. K uvedenému dovolací súd
konštatuje, že súdy nižších inštancií sa obsahom čestného vyhlásenia zaoberali a vyhodnocovali aj
výsluch svedkov.

24.1. Už okresný súd poukázal aj na ďalšie dôkazy a z nich vyplývajúce závery v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej súdy hodnotia dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných
súvislostiach a zistil nielen rozpor medzi čestnými prehláseniami a svedeckými výpoveďami, ale aj
skutočnosť, že osoby, ktoré mali rekonštrukčné práce vykonať boli živnostníkmi, faktúry nevystavili
a napriek tvrdeniu o vykonaných prácach nevystavili ani príjmové doklady. Už uvedené oslabuje

dôkaznú hodnotu čestných prehlásení. Uvedené súdy nižších inštancií umocnili zistením o tom, že
použitie finančných prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu vo vlastníctve dcéry strán sporu malo
byť vyvrátené aj dôkazom predloženým žalobcom - zápisnicou o ohliadke miesta činu, datovanou dňa
17.apríla2000afotodokumentáciouznej,zktorejmávyplývať,ževčaseohliadkytvrdenárekonštrukcia
rodinného domu realizovaná nebola.

24.2. Dovolací súd v tomto smere opätovne pripomína, že nie je súdom skutkovým a nevykonáva
dokazovanie; vykonané dokazovanie hodnotí len z hľadiska, či konanie nie je postihnuté závažným
deficitom v dokazovaní, a či konajúcimi súdmi prijaté skutkového závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
alebo prijaté v zrejmom omyle popierajúcim zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Takúto

zmätočnostnú vadu v procese dokazovania dovolací súd nezistil. Naopak, za nedôveryhodnú považuje
dovolací súd námietku o čase spísania zápisnice z ohliadky miesta činu iba tvrdením o tom, že trestné
oznámenie malo byť podané dňa 8. augusta 1999 a ohliadka sa mala uskutočniť až 17. apríla 2020.
Takéto tvrdenie bolo ľahko verifikovateľné, svoje tvrdenie o nesprávne uvedenom dátume vykonania
ohliadky žalovaná nepreukázala.

25. V priebehu celého konania žalovaná namietala záver súdov nižších inštancií, pokiaľ ide o zahrnutie
hodnoty svojho podniku (prevádzka lekárne) tvrdením o tom, že podnik založila výlučne zo svojich
oddelených prostriedkov. Tento záver však už súd prvej inštancie precízne odôvodnil; odvolací súd jeho
odôvodnenie v tomto smere doplnil a vychádzal aj z odvolacej argumentácie žalovanej, že výnosy z

podnikania (inak patriace podľa ustálenej judikatúry do BSM) boli použité na ďalšiu prevádzku podniku
žalovanej, ako aj splácanie úveru. Závery nižších súdov nie sú v extrémnom rozpore so skutkovými
zisteniami.

26. Dovolateľka napokon namietla porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že súdy nižších

inštancií prirátali pôžičku od jej rodičov k hodnote podniku žalovanej. Dovolateľka sama poukazuje
na konkrétne skutkové zistenia, ktoré k tomuto právnemu záveru odvolací súd viedli a uvádza svoje
vysvetlenie, ako mal odvolací súd vykonané dokazovanie vyhodnotiť. Argumentácia žalovanej je v
tomto smere opäť iba vyjadrením nesúhlasu s ponúknutím vlastných záverov, ako mali súdy vecriešiť. Iba skutočnosť, že v konaní boli ústavným súdom konštatované prieťahy nezbavuje toho-ktorého
účastníka konania povinnosti preukázať (čo aj s odstupom času) svoje tvrdenia, najmä ak žalovaná v
tejto otázke svoje stanovisko v priebehu konania menila.

27. Dovolací súd uzatvára, že dovolateľka neopodstatnene namietala nesprávny procesný postup
odvolacieho súdu, ktorý jej mal znemožniť uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere,
že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP); zmätočnostná vada zistená
nebola.

28. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolateľka neopodstatnene namietala, že
konanie bolo postihnuté zmätočnostnou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. e) CSP; nebola zistená ani
zmätočnostná vada podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolanie tak nie je odôvodnené prípustným dovolacím
dôvodom. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dovolanie postupom podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.

29. Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd aplikoval § 453 ods. 1 v spojení s § 255
ods.1 CSP. Podľa princípu úspechu v dovolacom konaní trovy dovolacieho konania patria v dovolacom
konaní úspešnému žalobcovi. Preto mu dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania voči
neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.