Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3S/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101261
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0723101261.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. A. B., bytom
C. D. XX, E., právne zastúpený: JUDr. Marián Jusko, advokát, so sídlom Račí potok 3, Košice, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-28/2020 zo dňa 26. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania voči žalobcovi n e

p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Personálnym rozkazom Generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č. 56 zo dňa 18.11.2019
bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru v štátnej

službepríslušníkaPolicajnéhozboru,pretožesvojímkonanímzvlášťhrubýmspôsobomporušilslužobnú
prísahu i služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť, že žalobca nastúpil do výkonu
štátnej služby dňa 28.05.2019 v čase o 08.00 hod. s plánovaným ukončením v čase o 12.30 hod, pričom
v tento deň v čase o 11.45 hod. sa podrobil toxikologickému vyšetreniu spočívajúcemu v odbere vzoriek
krvi a moču za účelom zistenia prítomnosti omamných a psychotropných látok, ktoré boli v ten istý
deň predložené Kriminalistickému a expertíznemu ústavu (ďalej len KEÚ) PZ so žiadosťou o vykonanie

analýzy.Podľazáveruvýsledkuanalýzyodobratejvzorkykrvibolozistené,ževkrvižalobcusanachádza
látka zo skupiny kanabinoidov v celkovej koncentrácii viac ako 10 ng/ml krvi, pričom následne bola
špecifickou konfirmačnou analytickou metódou (GC/MS) potvrdená prítomnosť tetrahydrokanabinolu
a kyseliny 11 -nor-THC-9-karboxylovej (melabolit THC - účinná látka konope a hašiša). Z uvedeného
zistenia vyplýva, že žalobca bol v čase výkonu štátnej služby pod vplyvom tetrahydrokanabinolu.
Predmetná látka je zaradená do I. skupiny psychotropných látok podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č. 139/1998 Z.z.“), a teda dňa 28.05.2019 vykonával štátnu službu pod vplyvom tejto
psychotropnej látky.2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-28/2020 zo dňa
26.02.2020 odvolanie zamietol a napadnutý personálny rozkaz potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia, ako aj postup správneho orgánu predchádzajúci
vydaniu personálneho rozkazu za nezákonné. Žalobca poukázal na to, že už aj v iných konaniach, ktoré

satýkaliprepusteniazoslužobnéhopomerupodľa§192ods.1,písm.e)zákonač.73/1998Z.z.Najvyšší
súd SR konštatoval (3S/52/2011), že povinnosťou správneho orgánu je postupovať tak, aby bol presne
a úplne zistený skutkový stav veci a na tento účel je povinný obstarať si potrebné podklady, zároveň
uviedol, že oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti, ktoré svedčia
v prospech alebo neprospech účastníka konania. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí
(strana 7 ods. 3) uviedol, že naplnenie skutkovej podstaty prepustenia podľa predmetného ustanovenia

zákona bolo preukázané dôkazmi vykonanými predpísaným zákonným spôsobom uvedeným v § 238
zákona č. 73/1998 Z.z., s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť. Na druhej strane odvolateľ
(žalobca) podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v celom konaní o jeho prepustení, a taktiež
ani v podanom odvolaní sám nepredložil taký dôkaz, ktorý by spochybnil objektívne zistený skutočný
stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa

§192 ods. 1, písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Na inom mieste rozhodnutia žalovaný (strana 8, odsek 2)
uviedol, že: „ obhajobu žalobcu spočívajúcu v požití alebo použití liečiv Baneocin a Bedrocan v spojení s
odborným stanoviskom A. D. F. nemožno hodnotiť ako dôkaz svedčiaci v jeho prospech, a to konkrétne
v prípade požitia liečiva Bedrocan. Písomné vyjadrenie priateľky žalobcu G. C., ktoré je spracované vo
forme čestného prehlásenia možno považovať za prispôsobené cieľu pomôcť sa zbaviť zodpovednosti

na základe údajnej nevedomosti žalobcu o požití liečiva Bedrocan. Jeho vedomosť o požití alebo použití
sporných liečiv však nemožno vylúčiť, pretože v priebehu prvostupňového konania uviedol opakovane
informáciu o tom, že používal masť Baneocin a používal tinktúru Bedrocan. Skutočnosť, že odborné
stanovisko A. D. F. vylučuje chronické užívanie návykovej látky, taktiež nemožno hodnotiť ako dôkaz
svedčiaci v jeho prospech, pretože predmetom dokazovania nebolo používanie návykových látok ako

stav dlhodobý a trvalý, ale prítomnosť návykovej látky v organizme a jej vplyv v konkrétnom čase výkonu
jeho služby.

4. K námietke nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu porušenia zásady materiálnej pravdy žalobca uviedol,
že úvahy, ktorými sa riadil ako prvostupňový orgán, tak aj žalovaný nie sú v súlade so zásadou

materiálnej pravdy, pretože ak by orgány, ktoré rozhodovali o jeho prepustení túto zásadu rešpektovali,
nemohli by odmietnuť jeho dôkazy ako účelové. Žalovaný vôbec nerozlišoval, aké dôkazy predložil, a k
čom tieto dôkazy smerovali. V prípade dôkazu, a to čestného prehlásenia G. C., tento dôkaz smeroval
k tomu, aby žalobca presvedčil nadriadený orgán, že neporušil ustanovenie § 136 písm. d) zákona č.
73/1998 Z. z., teda, že nepožil vedome pred službou, počas služby na výkon služby, a že vedome do

služby nenastúpil pod vplyvom návykových látok. Používanie liečiva Bedrocan spôsobom, ktoré žalobca
uviedol, bolo vysvetlené, čo však nadriadený orgán neprijal. K tomuto dôkazu žalobca pripojil odborné
stanovisko, ktoré však taktiež žalovaný neakceptoval, pričom tento dôkaz smeroval k tomu, že žalobca
nemohol mať vedomosť, že užívaním liečiva Bedrocan nastupoval do služby pod vplyvom návykovej
látky. Ďalej žalobca poukázal na to, že nadriadený orgán vôbec neprihliadal na jeho doterajšie služobné

výsledky, resp. ich dostatočne nevyhodnotil. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal zato,
že v prípade, že by nadriadený orgán dospel k záveru, že došlo z jeho strany k porušeniu služobnej
prísahy, resp. služobnej povinnosti, mal nadriadený orgán prihliadať na jeho doterajší postoj pri plnení si
svojich služobných povinností, ako aj na mieru jeho osobného zavinenia, ako aj na spôsob a intenzitu
porušenia konkrétnej povinnosti. Z napadnuté rozhodnutia bolo zrejmé, že žalobca bol hodnotený za

obdobie roka 2018 veľmi dobre (84 %). Bola mu viackrát udelená odmena a nebolo mu uložené žiadne
disciplinárne opatrenie. Žalobca bol názoru, že v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu služobnej
prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom.

5. K námietke nezákonného procesného postupu pri odbere vzoriek a ich transportu žalobca uviedol, že

došlo k porušeniu, resp. nedodržaniu postupu priameho nadriadeného pri zisťovaní užitia omamných,
alebo psychotropných látok u príslušníkov PZ, ktorý je v metodickom usmernení odboru riadenia
služobného pomeru sekcie ľudských zdrojov MV SR č. p.: SRLZ-495/ SP-2008 (ďalej len usmernenie),
v nasledujúcich bodoch: „z metodického usmernenia vyplýva, že podľa stanoviska KU PZ v prípadepodozreniazužitiaomamnýchalebopsychotropnýchlátokjepotrebnézaslaťnatoxikologické skúmanie
vzorku moču a krvi. Krv sa odoberá do 10 ml sterilnej a na to určenej skúmavky. Moč sa obvykle
odoberá do plastovej skúmavky na tento účel určenej, minimálne v objeme 50 ml. Odobratú vzorku

krvi je potrebné ihneď odstrediť na centrifúge, aby sa získala krvná plazma. Každá odobratá vzorka
biologického materiálu musí byť riadne označená menom, priezviskom a dátumom narodenia policajta,
ktorému bola vzorka odobratá, dátumom a časom, kedy bol odber vykonaný. V sprievodnom liste,
okrem už uvedených údajov, musí byť uvedená skutočnosť, či policajt užíva lieky. Vkladnom prípade je
potrebné uviesť zoznam liekov, vrátane času, kedy dotyčný policajt lieky naposledy užil.„V predmetnom

prípade absentuje zo strany nadriadeného sprievodný list, takže povinná skutočnosť, či policajt užíva
lieky,akéliekyačas,kedypolicajtliekynaposledyužil.VcelomodbornomstanoviskuKEÚPZBAnebolo
zohľadnenie liekov, dokonca existenciu liekov KEÚ PZ BA popiera. Následne vzhľadom k objemom
odobratých biologických materiálov, ktoré po vykonaných odberoch potvrdila A. B. (10 ml. krv, 50 ml.
moč), zasielal nadriadený A. B. žiadosť o expertízne skúmanie KEÚ PZ Košice zo dňa 28.05.2019, kde
uviedla, že sa zasielajú odbery vykonané v NsP Poprad a to 40 ml. moč a 10 ml. krv. Uvedeným konaním

teda došlo zo strany nadriadeného k neoprávnenej manipulácií so vzorkami odobratého biologického
materiálu. V „usmernení„ sa ďalej uvádza, že vzorky krvi a moču sa na toxikologické vyšetrenie musia
transportovať bezodkladne, kde nadriadený musí zabezpečiť ich dostatočné chladenie, aby nedošlo k
zmenám v dôsledku rozkladných procesov. V prípade, že vzorky nemôžu byť doručené bezodkladne,
treba ich uskladniť v chladničke a ak by doba od odberu vzoriek po ich doručenie prekročila 24 hodín,

vzorky sa musia zmraziť. V posudzovanom prípade má žalobca zato, že nadriadený porušil usmernenie
znova, nakoľko žiadosť o expertízne skúmanie bola zo dňa 28.05.2019 a bola adresovaná KEÚ PZ
Košice. Následne však v spise ORPZ-PP-OPP3-251-012/2019 s ktorým bol žalobca oboznámený dňa
04.10.2019 absentovali písomnosti/dôkazy, akým spôsobom a v akom presnom časovom rozmedzí
boli odobraté vzorky biologického materiálu zasielané priamo KEÚ PZ Košice, Kuzmányho 8, dňa

28.05.2019, spolu so žiadosťou o skúmanie na prítomnosť psychotropných látok na pracovisko KEÚ PZ
Bratislava,Sklabinská1,kdenáslednepracoviskoKEÚPZBratislavadoručiladňa19.06.2019naORPZ
Poprad odborné stanovisko pod číslom PPZ-KEU-BA-EXP-2019/7020 zo dňa 10.06.2019. Mal zato, že
nadriadený porušil usmernenie, nakoľko dňa 29.05.2019 zasielal žiadosť na pracovisko KEÚ PZ Košice,
kde uviedol, že v prípade pozitívneho skríningového vyšetrenia je potrebné vykonať potvrdenie vhodnou

inštrumentálnou technikou. Z uvedeného bolo zrejmé, že nadriadený mal zato, že pracovisko KEÚ
PZ KE, kam boli odobraté vzorky dňa 28.05.2019 doručené, ich bude následne toxikologický skúmať.
Presné časové vymedzenie transportu, ako aj spôsob transportu odobratého biologického materiálu
z pracoviska KEÚ PZ Košice do KEÚ PZ Bratislava v spisovom materiály chýbalo, čo znamenalo
porušenie usmernenia, kde je stanovené, že vzorky, ktorých doručenie môže prekročiť 24 hodín, musia

byť zmrazené. Pochybné predmetné stanovisko nadriadený použil ako jediný dôkaz, ktorý mal za
následok prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. V tomto smere žalobca poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave č. k.: 5S/165/2015-42 zo dňa 20.09.2016, ktoré potvrdil aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžk/10/2018 zo dňa 31.05.2018 v obdobnej veci. Rovnako
pochybnosti o zákonnosti postupu pred vydaním personálneho rozkazu spočívali podľa žalobcu v tom,

že 1. zástupca riaditeľa OO PZ Poprad kpt. H. I. J. vyhotovil úradný záznam nie 28.05.2019, ale až
18.09.2019,pričomdospisubolináslednedoplnenépísomnosti,ktorénebolipredloženéprioboznámení
sa dňa 04.11.2019.

6. Žalobca mal zato, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a právom chránených
záujmoch, nakoľko postup žalovaného považuje za diskriminačný v rozpore so zásadou dobrých
mravov § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. (zásadu materiálnej pravdy). Práva ustanovené týmto
zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní
štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných

právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku,
rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi.

Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s
výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo
nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite
alebo inej protispoločenskej činnosti. Občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebopolicajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej
osobitnýmzákonom.Služobnýúradalebonadriadenýnesmiepolicajta postihovaťaleboznevýhodňovať

preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

III.
Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže mal za to,
že napadnuté rozhodnutie ako aj personálny rozkaz boli vydané v súlade so zákonom č. 73/1998
Z.z. K jednotlivým námietkam žalovaný uviedol, že žalobca bol dňom 20.11.2019 prepustený zo
služobného pomeru personálnym rozkazom na základe návrhu odporučeného riaditeľom OO PZ
Poprad, odsúhlaseného riaditeľom KR PZ v Prešove i prezidentom PZ, pretože svojím konaním zvlášť
hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie žalobcu spočívalo v tom, že do
výkonu štátnej služby nastúpil dňa 28.05.2019 o 08.00 hod. s plánovaným ukončením o 12.30 hod.
Žalobca sa toho istého dňa v čase o 11.45 hod. podrobil toxikologickému vyšetreniu - odberu vzoriek
biologického materiálu (krv a moč) na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok, ktoré
boli následne v ten istý deň predložené Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ so žiadosťou o

vykonanie analýzy. Podľa záveru výsledku analýzy odobratých vzoriek bolo zistené, že v krvi žalobcu
sa nachádzala látka zo skupiny kanabinoidov v celkovej koncentrácii viac ako 10 ng/ml krvi, pričom
následne bola metódou GC/MS potvrdená prítomnosť tetrahydrokanabinolu a kyseliny 11-nor-THC-9-
karboxylovej (metabolit THC - účinná látka konope a hašiša). Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol
v čase výkonu štátnej služby pod vplyvom tetrahydrokanabinolu (najčastejšie vo forme konope, resp.

hašiša). Tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. zaradený do I.
skupiny psychotropných látok. Dňa 28.05.2019 teda žalobca vykonával štátnu službu pod vplyvom
týchto látok. Konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru začal nadriadený dňa 15.08.2019
na základe odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. p.: PPZ-KEU- BA-
EXP-2019/7020 o výsledku expertízneho skúmania odobratých vzoriek krvi a moču žalobcovi, o čom ho

dňa 16.08.2019 upovedomil a dal mu lehotu na vyjadrenie do 21.08.2019. Žalobca doručil nadriadenému
svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že z jeho pohľadu bolo potrebné vykonať opakované odobratie
vzoriek na objektívne zistenie, či službu vykonával pod vplyvom návykových látok tak, ako sa to robí pri
skúške na alkohol. Uviedol, že užíval lieky, a to masť zn. Baneocin a tinktúru zn. Bedrocan. Užívanie
tinktúry zn. Bedrocan bolo podmienené jeho aktuálnym zdravotným stavom, nakoľko trpí chorobou

konečníka (fistula). Jej užitím na čajovú lyžičku si tlmí bolesti na základe čoho môže komfortnejšie
pracovať. Bol názoru, že užívanie tejto tinktúry nemohlo spôsobiť vykonávanie služby pod vplyvom
návykovej alebo omamnej látky. Žiadal o vypracovanie znaleckého posudku s dôrazom na skutočnosť či
požívanie tinktúry zn. Bedrocan malo vplyv na spôsobilosť vykonávať službu. Žalobca dňa 28.08.2019
predložil nadriadenému čestné stanovisko svojej priateľky G. C., ktorá uviedla, že po hádke so žalobcom

vo večerných hodinách dňa 27.05.2019 mu do čaju pridala viac ako 1 lyžičku tinktúry zn. Bedrocan.
Nechcela mu narobiť problémy, len chcela, aby mu po hádke bolo aspoň zle. Ďalej predložil odborné
stanoviskospracovanéA.D.F.-nezávislejfarmaceutky,ktorévypracovalanazákladeliterárnychzdrojov
zo zahraničia a rôznych štúdií. Žalovaný bol názoru, že odborné stanovisko p. F. nijakým spôsobom
nesúvisí s konkrétnym prípadom žalobcu, nakoľko ide o všeobecné konštatovania, ktoré sú uvádzané

v literatúre a nemali žiadny priamy súvis s protiprávnym konaním žalobcu.

8. Vzorky krvi boli expertízne skúmané a vyhodnotené na KEÚ PZ v Bratislave, ktoré k uvedenému
vydalo nespochybniteľné odborné stanovisko z jednoznačným záverom, že žalobca bol v čase odberu
biologického materiálu pod vplyvom tetrahydrokanabinolu. Uvedený skutkový stav bol zistený a

preukázaný vlastným šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle ustanovenia § 238 zákona
č. 73/1998 Z.z. zabezpečil odborné stanovisko č. p.: PPZ-KEU- BA-EXP-2019/7020, plán služieb zo
dňa 28.05.2019, vyjadrenie žalobcu k začatiu konania zo dňa 20.08.2019, 28.08.2019 a vyjadrenie sa
k návrhu zo dňa 06.11.2019, odborné stanovisko č.: PPZ-KEU- BA-EXP-2019/11398, úradný záznam
žalobcu zo dňa 28.05.2019, spísal úradný záznam k priebehu odberu biologického materiálu zo dňa

18.09.2019, zabezpečil prehľad o odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu; doklady o jeho
oboznámení s internými predpismi; zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu; stanovisko OZP v SR zo
dňa 30.10.2019. Týmito dôkazmi bolo uvedené protiprávne konanie žalobcu dostatočne preukázané.
Dňa 28.05.2019 nadriadený spísal úradný záznam z vyjadrenia žalobcu, v ktorom bolo uvedené, žev čase o 10.26 hod. bol vyzvaný nadriadeným k vyšetreniu odberu vzorky krvi a moču na zistenie
prítomnosti či je alebo nie je pod vplyvom návykových látok. S odberom súhlasil, pričom uviedol, že pred
týmto odberom požil urologickú dermálnu masť zn. Beneocin. Masť používal 2x denne, ráno a večer.

Okrem toho uviedol, že užíva pravidelne asi 2 mesiace, ráno a večer tinktúru zn. Bedrocan (jednu čajovú
lyžičku resp. podľa potreby), ktorej názov presne nevie, ale v preklade ide o konopný extract, ktorý nie
je dostupný na slovenskom trhu, ale priniesol mu ho jeho známy z Holandska. Ďalej uviedol, že užíva
povolené výživové doplnky ako proteíny a aminokyseliny. Nadriadený vo svojom úradnom zázname
opísal priebeh odberu krvi a moču žalobcu, kde uviedol, že dňa 28.05.2019 v čase o 10.56 hod. ho

vyzval k podrobeniu sa vyšetreniu, či je alebo nie je pod vplyvom omamných a psychotropných látok.
Z vyšetrením žalobca súhlasil. Následne bol s hliadkou PMJ odvezený do Nemocnice Poprad, a. s.,
k služobnej lekárke A. B.. Žalobca spolu s nadriadeným vošli do ambulancie lekárky, kde ju požiadali
o odber biologického materiálu, a to krvi o objeme 10 ml, ktorý bol vykonaný v čase o 11.45 hod. Pri
odbere bol nadriadený spolu s hliadkou PMJ prítomní, aby nedošlo k zámene krvnej vzorky. Následne
bol vykonaný odber moču do skúmavky o objeme 40 ml v čase o 11.50 hod. Vzorka krvi bola následne

odstredená na centrifúge a okamžite transportovaná nadriadeným v prenosnej chladničke na expertízne
skúmanie Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ. Z odborného stanoviska Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ pod č. p.: PPZKEU-BA- EXP-2019/7020 zo dňa 10.06.2019 vyplývalo,
že z vykonanej analýzy vzorky krvi bola u žalobcu skríningovým vyšetrením zistená prítomnosť
látky zo skupiny kanabinoidov v celkovej koncentrácii viac ako 10 ng/ml krvi, pričom následne bola

metódou GC/MS potvrdená prítomnosť tetrahydrokanabinolu a kyseliny 11-nor-THC-9-karboxylovej
(metabolit THC) čo nasvedčuje, že žalobca bol v čase odberu biologického materiálu pod vplyvom
tetrahydrokanabinolu (najčastejšie vo forme konope, resp. hašiša). V predloženej vzorke moču nebola
zistená prítomnosť omamnej a psychotropnej látky. Tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona NR
SR č. 139/1998 Z.z. zaradený do I. skupiny psychotropných látok. Dňa 28.05.2019 teda žalobca nastúpil

do výkonu štátnej služby pod vplyvom týchto látok. Konope má mierne účinky sedatívne, analgetické
a halucinogénne, pričom hlavným nositeľom tohto účinku je látka tetrahydrokanabinol (THC). Účinok
je relatívny, založený na individuálnych fyzických a psychických dispozíciách konzumenta, prípadne
na predchádzajúcej skúsenosti s drogou a pod. Najbežnejším spôsobom užívania konope je fajčenie
- a to buď za použitia fajky, ručne pripravených cigariet (tzv. joint), prípadne plastových fliaš (tzv.

bongo). Ovplyvnenie psychického prežívania jedinca, či už v zmysle útlmu alebo excitácie narastá s
množstvom vyfajčeného materiálu. Pri súčasnom požití alkoholu alebo niektorých psychoaktívnych látok
v liekovej forme dochádza k vzájomnej potenciácii účinku. Kanabinoidy sa do organizmu dostávajú
prevažne inhaláciou (fajčením). Hlavnou účinnou látkou konope je tetrahydrokanabinol (THC), ktorý
zodpovedá za jej halucinogénne pôsobenie. THC, ako látka veľmi lipofilná, deponuje v tukovom tkanive.

THC sa v pečeni metabolizuje na konečný metabolit kyselinu 11-nor-THC-9-karboxylovej, ktorá sa v
konjugovanej forme vylučuje obličkami do moču. Zatiaľ čo THC a jeho metabolity sú v krvi detegovateľné
v rozsahu niekoľkých hodín po aplikácii, v moči sú detegovateľné v rozsahu až niekoľkých dní.
Rýchlosť vylúčenia kyseliny 11-nor-THC-9-karboxylovej močom závisí od toho, či ide o jednorazovú
alebo chronickú konzumáciu konope. Kým u príležitostných konzumentov konope sú metabolity konope

v moči detegovateľné približne jeden týždeň po aplikácii drogy, u chronických konzumentov kompletná
eliminácia trvá 2 až 3 týždne.

9. Vyjadrenie žalobcovej priateľky G. C. možno považovať za účelové, jej cieľom bolo žalobcovi
pomôcť zbaviť sa zodpovednosti, nakoľko vo svojom vyjadrení uviedla, že mu bez jeho vedomia

pridala o 1 lyžičku viac tinktúry, ktorú občas užíval. Žalobca pritom do úradného záznamu dňa
28.05.2019 uviedol, že ju užíva pravidelne už 2 mesiace, ráno a večer. Ďalej uviedla, že mu tým
chcela spôsobiť zdravotné problémy, pričom žalobca tinktúru užíval práve v čase, keď mu bolo zle,
čiže proti bolestiam, čo vyvracia jej tvrdenie, že uvedená tinktúra by mu mohla spôsobiť nevoľnosti.
Ich vyjadrenia sa navzájom vylučujú. Žalobca uviedol, že tinktúru užil aj ráno dňa 28.05.2019.

Tým, že si tinktúru dávkoval sám, nie je podstatná jej dávka, nakoľko už samotné užívanie bez
lekárskeho predpisu nie je povolené. Nadriadený dňa 02.09.2019 na základe požiadavky žalobcu
zabezpečil odborné stanovisko Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ vo veci užívania masti
Beneocin a tinktúry Bedrocan z dôvodu, či mohli ovplyvniť hodnotou koncentrácie THC a či boli
uvedené lieky dostupné na trhu v SR, voľnopredajné alebo na lekársky predpis. Odborným vyjadrením

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. p.: PPZ-KEU- BA-EXP-2019/11398 zo dňa 30.09.2019
bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, nakoľko aplikácia masti Baneocin na pokožku nemohla spôsobiť
pozitívny výsledok skríningového vyšetrenia na prítomnosť omamnej a psychotropnej látky, nakoľko
liek samotný neobsahuje omamnú a psychotropnú látku. Systém liečebného použitia konope zatiaľna Slovensku zavedený nie je. Liečebné konope bolo v zahraničí indikované ako podporná alebo
doplnková liečba ku zmierneniu symptómov sprevádzajúcich závažné ochorenie, pričom liečebné
použite konope indikuje vždy lekár s presne definovanou odbornou spôsobilosťou na vybrané diagnózy.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca uviedol, že uvedenú tinktúru mu priniesol známy z Holandska
čím potvrdil fakt, že ju užíval svojvoľne a mal vedomosť ako sám uviedol, že ide o konopný extrakt
na Slovensku nedostupný. To potvrdzovala aj skutočnosť, že na uvedenú tinktúra zn. Bedrocan
nebola podľa informácií Sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR realizovaný ani jeden mimoriadny
dovoz liečebného konope. Masť zn. Baneocin a tinktúra zn. Bedrocan boli viazané na lekárky predpis.

V prípade liečebného konope zn. Bedrocan ide o vysušené vrcholcové časti samičích rastlín Cannabis
sativa, pričom výrobca deklaruje obsah účinnej látky tetrahydrokanabinolu 19-22% hmotnostných, čo
predstavuje vysoký obsah psychotropnej látky. Perorálna aplikácia etanolovej tinktúry pripravenej z
liečebného konope zn. Bedrocan predstavuje perorálnu aplikáciu psychotropnej látky, ktorá navodí istú
bližšie nešpecifickú koncentráciu tetrahydrokanabinolu v krvi konzumenta v závislosti predovšetkým od
skonzumovaného množstva tinktúry a hlavne od obsahu tetrahydrokanabinolu v predmetnej tinktúre.

Dôsledným zhodnotením uvedených dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu
na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu nadriadený dospel k záveru, že žalobca
vykonával službu pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Porušil tým služobnú prísahu i
služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca

nebol čestný a disciplinovaný, keď nastúpil a vykonával službu v stave, keď sa omamné a psychotropné
látky nachádzali v jeho organizme, čo je považované za dôkaz ich predchádzajúcej konzumácie. Ako
policajt tým prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti. Ako policajt mal žalobca okrem iného vedieť, že jeho
povinnosťou bolo nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú
alkohol a iné návykové látky a nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby. Žalobca si mal

byťvedomýnásledkov,ktorévyplývajúzustanoveniapísm.d)zákona§136č.73/1998Z.z.Sámuviedol,
že o obsahu konope vedel a aj napriek tomu, uvedené liečivo užíval. Spôsob užitia danej tinktúry vo
vzťahu k samotnému porušeniu služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom bol
bezvýznamný, pretože spôsob užitia látky (tinktúry) bez lekárskeho predpisu s obsahom kanabinoidov
(žalobca priznal, že si ju sám zabezpečil a sám dávkoval), ktorú na svoju obhajobu žalobca uviedol, bola

predajne nedostupná a zakázaná. Žalobca súčasne uviedol, že užívanie tinktúry nemohlo spôsobiť, že
bol pod ich vplyvom, čím nevylúčil možnosť, že uvedenú látku užil iným spôsobom. Ak by aj žalobca
užil uvedenú tinktúru, neospravedlnilo by to jeho konanie, nakoľko užívanie liečiv s obsahom omamných
a psychotropných látok bez lekárskeho predpisu bolo zakázané. Ku dnešnému dňu (29.07.2020) je
na Slovensku registrovaný iba jeden liek s obsahom tetrahydrokanabinolu. Ide o orálnu aerodisperziu

SATIVEX fy GW Pharma, ktorý sa terapeuticky používa na zlepšenie symptómov u dospelých pacientov
so stredne závažnou až závažnou spasticitou spôsobenou sklerózou multiplex.

10. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával riadne
štátnu službu, keď počas nej neplnil svedomito úlohy uložené mu zákonom (§ 136 písm. d) zákona

č. 73/1998 Z.z.), nariadením nadriadeného (čl. 1 prílohy k N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe
príslušníka PZ) a rozkazom nadriadeného (časť I. písm. a) bod 9 R MV SR č. 6/1997 o úlohách na
zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ sa všetkým policajtom ukladá nenastupovať pod
vplyvom alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov do výkonu služby, nepožívať ich
na pracoviskách a v čase služby aj mimo týchto pracovísk), čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj

základné povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zákona č. 73/1998
Z. z., nakoľko sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť
dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by
preto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných
povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na

upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby
v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, v ktorého tele boli počas výkonu služby zistené
omamné a psychotropné látky. Prestal tým spĺňať podmienku spoľahlivosti, ktorú bol ako policajt povinný
spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za
svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným

občanom. Podľa zhodnotenia služobnej činnosti žalobca svoje skúsenosti a znalosti uplatňoval pri
výkone služby. U žalobcu bolo potrebné rozvíjať teoretické a praktické skúsenosti a tieto následne
využívať pri výkone služby. Podľa prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach
nebol doposiaľ disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu uložené nebolo. Svedomité plnenieslužobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého
príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlniť jeho konanie. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie
svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne

rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Príslušný nadriadený
po zhromaždení všetkých dostupných podkladov a ich vyhodnotení spracoval návrh na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Predmetný návrh bol prerokovaný OZP v SR dňa
30.10.2019, ktorý k návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ nemal žiadne
pripomienky a uvedený postup odporúčal. Žalobca bol s návrhom a dôkazmi riadne oboznámený dňa

04.11.2019 a zároveň poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky alebo dôkazy
na svoju obhajobu do 06.11.2019. Žalobca sa k návrhu na prepustenie vyjadril v uvedenej lehote, pričom
spochybnil výsledok odborného stanoviska KEU PZ v Bratislave ako aj metódu, ktorá bola použitá. Mal
za to, že konštatovanie „nasvedčuje“ nebolo preukázaním vykonania služby pod vplyvom omamných a
psychotropných látok. Namietal, že neboli brané do úvahy jeho predložené podklady ako bol posudok
Mgr. Bukovinovej, farmaceuta. Nadriadený dňa 08.11.2019 vyhodnotil námietky žalobcu pričom uviedol,

že stanovisko KEU PZ v Bratislave je odborným stanoviskom. Išlo o pracovisko, ktoré bolo kvalifikované
na vykonávanie expertízneho skúmania vzoriek moču a krvi za účelom či sa v organizme žalobcu
nachádzali. Rovnako metóda, ktorou sa analýza krvi skúmala bola dodržaná a predpísaným spôsobom
vykonaná.Námietkužalobcupretomožnohodnotiťakonedôvodnú,ktorejúčelomjevyvolaťpochybnosti
založené na nepravdivých tvrdeniach. Vykonanou analýzou vzorky krvi bola u žalobcu skríningovým

vyšetrením zistená prítomnosť látky zo skupiny kanabinoidov v celkovej koncentrácii viac ako 10 ng/ml
krvi, pričom následne bola metódou GC/MS potvrdená prítomnosť tetrahydrokanabinolu a kyseliny 11-
nor-THC-9- karboxylovej, čo nasvedčovalo, že žalobca bol v čase odberu biologického materiálu pod
vplyvomtetrahydrokanabinolu.Uvedenébolopretoplnedostačujúcenapreukázanietoho,ženastúpildo
výkonuslužbypodvplyvomomamnýchapsychotropnýchlátok.OdbornévyjadrenieKEUPZvBratislave

bolo vyjadrením, ktoré nemožno spochybňovať. V ňom bol dôsledne výrobok zn. Bedrocan opísaný od
jeho zloženia, aplikácie a dostupnosti resp. jeho nedostupnosti na slovenskom trhu. Naopak v odbornom
stanovisku farmaceutky Z. bolo uvedené, že občasné užívanie tinktúry nemohlo v žiadnom prípade
spôsobiť psychoaktívne účinky THC, čím poprela, že uvedené množstvo zistené v krvi žalobcu bolo
spôsobené užitím tinktúry zn. Bedrocan. Svojím stanoviskom nenamietala množstvo zistenej látky, ale

len to, že nebolo spôsobené užitím tinktúry zn. Bedrocan, čo nevylučovalo fakt, že látka zo skupiny
kanabinoidov sa v organizme žalobcu nachádzala a jej výsledok zistený skríningovým vyšetrením krvi je
nepopierateľný. Nadriadený zhodnotil rovnako všetky dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené ako aj tie,
ktoré zistil vlastným šetrením. Žalobca sa uvedeného konania dopustil dňa 28.05.2019. Nadriadený zistil
dôvod prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného doručením odborného stanoviska

KEU PZ v Bratislave dňa 19.06.2019. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vrátane
dôkazného materiálu bol doručený dňa 15.11.2019 generálnemu tajomníkovi služobného úradu MV
SR, ktorý bol podľa čl. 3 ods. 2 písm. m) bod 2 N MV SR č. 174/2010 o personálnej pôsobnosti
jediný oprávnený rozhodnúť o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192
ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Predmetný personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa

20.11.2019. Potom lehoty na prepustenie uvedené v ustanovení § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.
boli dodržané. Proti predmetnému personálnemu rozkazu uplatnil žalobca v zákonnej lehote odvolanie,
v ktorom uviedol v podstate obdobné námietky ako v žalobe. Odvolanie bolo po prerokovaní v poradnej
komisii MV SR a na jej odporučenie rozhodnutím ministerky vnútra SR č. p.: SPOU-PO-PK-28/2020 zo
dňa 26.02.2020 zamietnuté a personálny rozkaz bol potvrdený, nakoľko preskúmaním nebolo zistené

porušenie právnych predpisov.

11. K námietke, že nebolo brané do úvahy žalobcovo preukazovanie neviny nebolo pravdivé, nakoľko
nadriadený konajúci vo veci prepustenia uviedol, že ako oprávnený orgán postupoval tak, aby bol
presne a úplne zistený skutočný stav veci a na ten účel obstaral potrebné podklady, pričom všetky

dôkazy hodnotil podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a bez
ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo neprospech žalobcu. Zvlášť hrubé porušenie služobnej
prísahy spočívalo v tom, že nastúpil a vykonával službu v stave, keď sa omamné a psychotropné látky
nachádzali v jeho organizme, čo bolo považované za dôkaz ich predchádzajúcej konzumácie. Ako
policajt tým prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti. Ako policajt mal žalobca okrem iného vedieť, že

jeho povinnosťou bolo nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré
obsahujú alkohol a iné návykové látky a nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby. Sám
uviedol, že užíval lieky, a to masť zn. Baneocin a tinktúru zn. Bedrocan a o obsahu konope vedel a aj
napriek tomu, uvedené liečivo užíval. Spôsob užitia danej tinktúry vo vzťahu k samotnému porušeniuslužobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom bol bezvýznamný, pretože spôsob
užitia látky (tinktúry) bez lekárskeho predpisu s obsahom kanabinoidov (žalobca priznal, že si ju sám
zabezpečil a sám dávkoval), ktorú na svoju obhajobu žalobca uviedol, bola predajne nedostupná a

zakázaná. Žalobca súčasne uviedol, že užívanie tinktúry nemohlo spôsobiť, že bol pod ich vplyvom,
čím nevylúčil možnosť, že uvedenú látku užil iným spôsobom. Ak by aj žalobca užil uvedenú tinktúru,
neospravedlňuje to jeho konanie, nakoľko užívanie liečiv s obsahom omamných a psychotropných
látok bez lekárskeho predpisu bolo zakázané. Ku dnešnému dňu je na Slovensku registrovaný iba
jeden liek s obsahom tetrahydrokanabinolu. Ide o orálnu aerodisperziu SATIVEX fy GW Pharma, ktorý

sa terapeuticky používa na zlepšenie symptómov u dospelých pacientov so stredne závažnou až
závažnou spasticitou spôsobenou sklerózou multiplex. K námietkam žalobcu vo vzťahu ku konaniu o
jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ ako celku žalovaný uviedol, že nadriadený v
súlade so zákonom zadovážil všetky dostupné dôkazy. Tieto dôkazy vyhodnotil podľa vlastnej úvahy
v zmysle ustanovenia ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., a to každý dôkaz § 238 jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (za súčasného zohľadnenia okolností podľa § 233 ods. 2 zákona č.

73/1998 Z.z.). V dôsledku toho dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobomažejehoponechanievslužobnompomerebybolonaujmudôležitýchzáujmovštátnejslužby.
Jednotlivé dôkazy boli v tomto konaní hodnotené podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, teda presne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 238

ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. Následne generálny tajomník služobného úradu MV SR v medziach
zákona a v rámci povolenej správnej úvahy, v ktorej je nezastupiteľný, potom, ako mu bol doručený
spisový materiál týkajúci sa predmetnej veci, posúdil zabezpečené dôkazy, ako aj intenzitu porušenia
služobnej prísahy žalobcom a v súlade so zákonom rozhodol o jeho prepustení zo služobného pomeru
príslušníka PZ. Nadriadený žalobcu pred vydaním napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením

§ 233 zákona č. 73/1998 Z.z. vykonal dôsledné prešetrenie veci. Všetky dôkazy, ktoré zhromaždil
a vyhodnotil v súlade so zákonom, považoval pre vydanie napadnutého rozhodnutia za postačujúce
a spáchanie protiprávneho konania žalobcu týmito dôkazmi riadne preukázané. Personálny rozkaz
bol plne v súlade so zákonnými požiadavkami tak, ako to má na mysli ustanovenie § 241 zákona č.
73/1998 Z.z. Vzhľadom na uvedené nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k porušeniu čl. 1 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom, ako aj z čl. 46 ods. 1
a 4 Ústavy zaručujúceho právo každého na spravodlivý proces. Výsledkom hodnotenia bol záver, že
žalobca porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nebolo pritom rozhodujúce, či
protiprávne konanie žalobcu preukazoval jeden alebo skupina dôkazov, v akej forme tieto dôkazy boli,

ak taký dôkaz nepochybne takéto konanie preukazuje. Nadriadený prihliadal aj na doterajšie služobné
výsledky žalobcu počas celého výkonu štátnej služby, avšak svedomité plnenie služobných povinností
a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, a preto
ním nemožno ospravedlniť protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dňa 28.05.2019 dopustil. Každý
príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím

chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich
ustanovení a predpokladá sa, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať
zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Nadriadený pri hodnotení všetkých
dôkazov bral do úvahy dôkazy predložené žalobcom, a to aj odborné stanovisko p. F.. V odbornom
stanovisku farmaceutky F. sa uvádzalo, že občasné užívanie tinktúry nemohlo v žiadnom prípade

spôsobiť psychoaktívne účinky THC, čím poprela, že uvedené množstvo zistené v krvi žalobcu bolo
spôsobené užitím tinktúry zn. Bedrocan. Svojím stanoviskom nenamietala množstvo zistenej látky, ale
len to, že nebolo spôsobené užitím tinktúry zn. Bedrocan, čo nevylučuje fakt, že látka zo skupiny
kanabinoidov sa v organizme odvolateľa nachádzala a jej výsledok zistený skríningovým vyšetrením
krvi bol nepopierateľný. Odborné stanovisko p. F. bolo všeobecným konštatovaním a vychádzalo

z rôznych literárnych zdrojov, ktoré p. F. sama uviedla. Stanovisko KEU PZ v Bratislave bolo odborným
stanoviskom. Išlo o pracovisko, ktoré bolo kvalifikované na vykonávanie expertízneho skúmania vzoriek
moču a krvi za účelom či sa v organizme žalobcu nachádzali. Rovnako metóda, ktorou sa analýza
krvi skúmala bola dodržaná a predpísaným spôsobom vykonaná. Námietku žalobcu preto možno
hodnotiť ako nedôvodnú, ktorej účelom bolo vyvolať pochybnosti založené na nepravdivých tvrdeniach.

Nadriadený zhodnotil rovnako všetky dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené ako aj tie, ktoré zistil
vlastným šetrením. Nebolo pravdou, že nadriadený bral do úvahy len odborné stanovisko KEÚ PZ
Bratislava a porušil tak zásadu materiálne pravdy, ale ako bolo vyššie uvedené nadriadený hodnotildôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo
neprospech žalobcu.

12. Námietku ohľadne nedodržania postupu nadriadeného pri odbere biologického materiálu na
skúmaniemožnopovažovaťzostranyžalobcuzanepravdivú,založenúnanepodloženýchdomnienkach
a jeho vlastnom názore bez preukázania pravdivosti svojich tvrdení. Nadriadený dodržal postup
ustanovený metodickým usmernením č. SRLZ-495/SP- 2008. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou
žalobcu ohľadne odobratej vzorky moču v množstve 40 ml a k neodbornej manipulácii s ňou. V množstve

v akom bola odobratá (t.j. 40 ml) bola aj odoslaná na skúmanie. Usmernenie hovorí, že sa odoberie moč
obvykle do plastovej skúmavky minimálne v objeme 50 ml. K tvrdeniu žalobcu, ohľadne manipulácie
so vzorkou nie je oprávnený orgán kompetentný sa vyjadrovať, nakoľko uvedené bolo v kompetencii
po odbere vzoriek na zdravotníckom zariadení. Išlo o názor a domnienky žalobcu, ktoré neboli ničím
podložené a jeho účelom bolo len spochybňovanie konania pracovníkov na to kompetentných. Zo strany
nadriadeného bol postup dodržaný a neprišlo z jeho strany k žiadnemu pochybeniu.

13. Námietku, ktorou žalobca spochybnil konanie nadriadeného vo veci, že pred samotným odberom
nadriadený nezohľadnil možnosť, že by žalobca mohol brať nejaké lieky možno považovať za nepresnú.
S odberom žalobca súhlasil, pričom uviedol, že pred týmto odberom požil urologickú dermálnu masť
zn. Beneocin. Masť používal 2x denne, ráno a večer. Okrem toho uviedol, že užíva pravidelne asi

2 mesiace, ráno a večer tinktúru zn. Bedrocan (jednu čajovú lyžičku, resp. podľa potreby), ktorej
názov presne nevedel, ale v preklade išlo o konopný extract, nedostupný na slovenskom trhu, ale
priniesol mu ho jeho známy z Holandska. Ďalej uviedol, že užíval povolené výživové doplnky ako
proteíny a aminokyseliny. Žalobca užívanie žiadnych iných liekov nadriadenému neuviedol. Nadriadený
dňa 02.09.2019 na základe požiadavky žalobcu zabezpečil odborné stanovisko Kriminalistického a

expertízneho ústavu PZ vo veci užívania masti Beneocin a tinktúry Bedrocan z dôvodu, či mohli ovplyvniť
hodnotou koncentrácie THC a či boli uvedené lieky dostupné na trhu v SR, voľnopredajné alebo
na lekársky predpis. Odborným vyjadrením Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. p.: PPZ-
KEUBA-EXP-2019/11398 zo dňa 30.09.2019 bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, nakoľko aplikácia masti
Baneocin na pokožku nemohla spôsobiť pozitívny výsledok skríningového vyšetrenia na prítomnosť

omamnej a psychotropnej látky, nakoľko liek samotný neobsahuje omamnú a psychotropnú látku.
Systém liečebného použitia konope zatiaľ na Slovensku zavedený nie je. Liečebné konope je v
zahraničí indikované ako podporná alebo doplnková liečba ku zmierneniu symptómov sprevádzajúcich
závažné ochorenie, pričom liečebné použite konope indikuje vždy lekár s presne definovanou odbornou
spôsobilosťou na vybrané diagnózy. Žalobca uviedol, že uvedenú tinktúru mu priniesol známy z

Holandska čím potvrdil fakt, že ju užíval svojvoľne a mal vedomosť ako sám uviedol, že išlo o konopný
extrakt na Slovensku nedostupný. To potvrdzovala aj skutočnosť, že na uvedenú tinktúru zn. Bedrocan
nebol podľa informácií Sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR realizovaný ani jeden mimoriadny
dovoz liečebného konope. Masť zn. Baneocin a tinktúra zn. Bedrocan boli viazané na lekárky predpis.
V prípade liečebného konope zn. Bedrocan ide o vysušené vrcholcové časti samičích rastlín Cannabis

sativa, pričom výrobca deklaruje obsah účinnej látky tetrahydrokanabinolu 19-22% hmotnostných, čo
predstavovalo vysoký obsah psychotropnej látky. Perorálna aplikácia etanolovej tinktúry pripravenej
z liečebného konope zn. Bedrocan predstavuje perorálnu aplikáciu psychotropnej látky, ktorá navodí
istú bližšie nešpecifickú koncentráciu tetrahydrokanabinolu v krvi konzumenta v závislosti predovšetkým
od skonzumovaného množstva tinktúry a hlavne od obsahu tetrahydrokanabinolu v predmetnej tinktúre.

Žalobcanajskôruviedol,žepravidelneasi2mesiaceužívatinktúru,oktorejnevedelakosavolá,aležeje
to konopný extrakt a následne predložil čestné vyhlásenie svojej priateľky, ktorá mu mala do čaju pridať
viac ako jednu lyžičku tohto extraktu bez jeho vedomia. V tom istom čestnom vyhlásení G. C. uviedla,
že mu mala pridať tinktúru Bedrocan, ktorú žalobca občas užíval. Z vyššie uvedeného bolo zrejmé,
že priateľka žalobcu mala vedomosť o tom, že túto tinktúru žalobca užíval. Vedomé užitie akejkoľvek

omamnej látky je úmyselným konaním. Žalobca vedel, že látka, ktorú užíval je konopným extraktom
a ako policajtovi mu muselo byt zrejmé, že konope obsahuje THC. Nadriadený vo svojom úradnom
zázname opísal priebeh odberu krvi a moču žalobcu, kde uviedol, že dňa 28.05.2019 v čase o 10.56
hod. ho vyzval k podrobeniu sa vyšetreniu, či je alebo nie je pod vplyvom omamných a psychotropných
látok. Z vyšetrením žalobca súhlasil. Následne bol s hliadkou PMJ odvezený do Nemocnice Poprad,

a.s. k služobnej lekárke A. B.. Žalobca spolu s nadriadeným vošli do ambulancie lekárky, kde ju
požiadali o odber biologického materiálu, a to krvi o objeme 10 ml, ktorý bol vykonaný v čase o 11.45
hod. Pri odbere bol nadriadený spolu s hliadkou PMJ prítomní, aby nedošlo k zámene krvnej vzorky.
Následne bol vykonaný odber moču do skúmavky o objeme 40 ml v čase o 11.50 hod. Vzorka krvibola následne odstredená na centrifúge a okamžite transportovaná nadriadeným v prenosnej chladničke
na expertízne skúmanie Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ v Košiciach. Nadriadený preto
postup dodržal keď vzorku odovzdal okamžite na KEÚ PZ v Košiciach, ktorý je kompetentný na ďalšiu

manipuláciu so vzorkou, aby neprišlo k jej znehodnoteniu počas transportu na KEÚ PZ v Bratislave.
Žalovaný uviedol, že stanovisko KEU PZ v Bratislave bolo odborným stanoviskom. Ide o pracovisko,
ktoré bolo kvalifikované na vykonávanie expertízneho skúmania vzoriek moču a krvi za účelom či sa
v organizme žalobcu nachádzali. Rovnako metóda, ktorou sa analýza krvi skúmala bola dodržaná a
predpísaným spôsobom vykonaná. Námietku žalobcu preto možno hodnotiť ako nedôvodnú, ktorej

účelom bolo vyvolať pochybnosti založené na nepravdivých tvrdeniach. Vykonanou analýzou vzorky krvi
bola u žalobcu skríningovým vyšetrením zistená prítomnosť látky zo skupiny kanabinoidov v celkovej
koncentrácii viac ako 10 ng/ml krvi, pričom následne bola metódou GC/MS potvrdená prítomnosť
tetrahydrokanabinolu a kyseliny 11-nor-THC-9-karboxylovej, čo nasvedčuje, že žalobca bol v čase
odberu biologického materiálu pod vplyvom tetrahydrokanabinolu. Uvedené je preto plne dostačujúce
na preukázanie toho, že nastúpil do výkonu služby pod vplyvom omamných a psychotropných látok.

Odborné vyjadrenie KEU PZ v Bratislave je vyjadrením, ktoré nemožno spochybňovať. Žalobca si mal
byťvedomýnásledkov,ktorévyplývajúzustanovenia§136písm.d)zákonač.73/1998Z.z.Sámuviedol,
že o obsahu konope vedel a aj napriek tomu, uvedené liečivo užíval. Spôsob užitia danej tinktúry vo
vzťahu k samotnému porušeniu služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom bol
bezvýznamný, pretože spôsob užitia látky (tinktúry) bez lekárskeho predpisu s obsahom kanabinoidov

(žalobca priznal, že si ju sám zabezpečil a sám dávkoval), ktorú na svoju obhajobu žalobca uviedol, bola
predajne nedostupná a zakázaná. Žalobca súčasne uviedol, že užívanie tinktúry nemohlo spôsobiť, že
bol pod ich vplyvom, čím nevylúčil možnosť, že uvedenú látku užil iným spôsobom. Ak by aj žalobca
užil uvedenú tinktúru, neospravedlňuje to jeho konanie, nakoľko užívanie liečiv s obsahom omamných
a psychotropných látok bez lekárskeho predpisu bolo zakázané. Ku dnešnému dňu je na Slovensku

registrovaný iba jeden liek s obsahom tetrahydrokanabinolu. Ide o orálnu aerodisperziu SATIVEX fy
GW Pharma, ktorý sa terapeuticky používa na zlepšenie symptómov u dospelých pacientov so stredne
závažnou až závažnou spasticitou spôsobenou sklerózou multiplex. Námietku, že vyjadrenie B. H. I.
J. bolo vykonané nadriadeným dňa 18.09.2019 a nie 28.05.2019 hneď v ten deň, kedy bol vykonaný
odber považoval žalovaný za neopodstatnenú, nakoľko dôkazy nadriadený mal možnosť získavať počas

celého trvania konania o prepustení. Žalobca bol riadne oboznámený s celým spisovým materiálom, ku
ktorému sa aj dňa 06.11.2019 vyjadril a nadriadený jeho vyjadrenie zhodnotil úradným záznamom dňa
08.11.2019 a takto ukončený spisový materiál poslal služobným postupom generálnemu tajomníkovi
služobného úradu MV SR.

IV.
Relevantné právne predpisy

14.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

18. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.19. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., policajtom môže byť štátny občan Slovenskej
republiky starší ako 21 rokov, a ak ide o štátnu službu kadeta, starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne
požiada, a je spoľahlivý.

20. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.

21. Podľa § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. za spoľahlivého sa na účely tohto zákona
nepovažuje občan, ktorý požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, ktoré môžu vyvolať
závislosť od nich.

22. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej

služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

23. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.

24. Podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje

zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky,
požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a
v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej
služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to
vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv

obsahujúcich alkohol.

25. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
prácesprávnehosúdubolavecpozrušenírozsudkuKrajskéhosúduvBratislaveč.k.6S/110/2020-71zo

dňa 24.03.2022 rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/128/2022
zo dňa 13.10.2023 náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. 3S/73/2023.

27. Po preštudovaní obsahu spisu správny súd zistil, že vo veci už raz rozhodol Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č. k. 6S/110/2020-71 zo dňa 24.03.2022 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorý však Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.
zn. 7Ssk/128/2022 zo dňa 13.10.2023 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho
vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a viazaný právnym názorom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedenom v rozsudku sp. zn. 7Ssk/128/2022 zo dňa

13.10.2023 na pojednávaní konanom dňa 12. decembra 2024 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.29. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-
PK-28/2020 zo dňa 26.02.2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a personálny rozkaz č. 56 zo dňa
18.11.2019 potvrdil.

30. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192 ods. 1
písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože dňa 28.05.2019 vykonával štátnu službu pod vplyvom
tetrahydrokanabinolu, ktorý je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. zaradený do I. skupiny psychotropných

látok.

31. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR,
Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer.
Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím
o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru

pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie.
To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej
disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania
služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý)
do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru,

pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach
a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného
zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba
pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje
skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom

štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10.3.2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa
20.8.2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25.1.2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je
potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru
(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.6.2016).

32. Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods.
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné, aby bolo dostatočne preukázané, že policajt protiprávnym
konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a súčasne že jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Ak vezmeme

do úvahy, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá
ich spoločenskému postaveniu, bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby
v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v porušení
svojich základných povinností.

33. Policajt je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou Slovenskej republiky,
ústavnými zákonmi a ďalšími právnymi predpismi, ako aj úlohy, uložené rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne,
riadne a včas, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby
s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný

prospech alebo na prospech iného, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré
by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú
disciplínuaplniťajpovinnostivyplývajúcezinýchvšeobecnezáväznýchpredpisov.Počasvýkonuslužby
sa má príslušník PZ správať v zmysle zákonných ustanovení a interných predpisov PZ.

34. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti v danom
prípade spočíva v tom, že žalobca dňa 28.05.2019 nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej
porušil ustanovenie § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z., čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj
základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) zákona č. 73/1998 Z.z.
Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný,

keď nastúpil a vykonával službu v stave, keď sa omamné a psychotropné látky nachádzali v jeho
organizme, čo je považované za dôkaz ich predchádzajúcej konzumácie. Ako policajt tým prestal spĺňať
podmienku spoľahlivosti (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Zo znenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č.
73/1998 Z.z. je zrejmé, že konanie policajta podľa tohto zákona musí byť porušením služobnej disciplínyalebo služobnej prísahy, ale spôsob tohto porušenia musí byť „zvlášť hrubý“. Nestačí teda akékoľvek
porušenie, ale musí ísť o porušenie určitej kvality. Podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. je
policajt okrem povinnosti dbať o svoju bezpečnosť a zdravie povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné

návykové látky (v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) sa nimi rozumejú aj omamné látky, psychotropné látky
alebo prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich), požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol alebo
iné návykové látky a nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu služby. Judikatúra už vo všeobecnosti
vyslovila, že nastúpenie do služby pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok sa považuje za
porušenie služobnej disciplíny a služobnej prísahy, keďže je porušením citovaného ustanovenia, a to

spravidla zvlášť hrubým spôsobom (porov. rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 104/2007, 6 Sžo
21/2012, 5 Sžo 25/2012, 2 Sžo 12/2014, 2 Sžo 69/2014 alebo 3 Sžk 38/2019), podobne ako výkon
služby pod vplyvom amfetamínu alebo metamfetamínu (porov. rozsudok sp. zn. 2 Sžo 13/2016).

35. Okrem toho však § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. ako druhú - kumulatívnu - podmienku
prepustenia policajta ustanovuje, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov služby. Doterajšia judikatúra za také okolnosti považovala okrem výkonu služby pod zjavným
vplyvom alkoholu napr. prijatie úplatku (porov. rozsudok sp. zn. 10Asan/14/2021), dopravnú nehodu pod
vplyvom alkoholu (rozsudok sp. zn. 4Asan/15/2020 alebo 4Asan/22/2020), „sprostredkovanie“ vrátenia
ukradnutej veci poškodenému za odmenu namiesto riadneho stíhania páchateľa (rozsudok sp. zn.
1Sžk/13/2021), obchodovanie s tovarom pochybného pôvodu s pochybnými osobami (rozsudok sp. zn.

4Stk/10/2022) alebo neoprávnenú lustráciu v databázach (rozsudok sp. zn. 10Sžk/14/2020). Zároveň
však uvedená judikatúra najvyššieho súdu vychádzala z toho, že to, či ide o porušenie zvlášť hrubým
spôsobom a či by ponechanie policajta v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitým záujmom služby,
je potrebné riešiť s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci. Riešenie tejto otázky považuje judikatúra
za vec správnej úvahy, ktorú správne súdy podľa § 27 ods. 2 SSP preskúmavajú len z toho hľadiska, či

neprekročila zákonné medze (porov. napríklad cit. rozsudky sp. zn. 1Sžk/13 /2021 alebo 1Sžk/45/2020).
Predpokladom uplatnenia správnej úvahy je riadne zistenie skutkových podkladov pre jej uplatnenie.
Rovnako dôkladne sa posudzujú okolnosti svedčiace v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
V predmetnej veci generálny tajomník služobného úradu MV SR založil svoje rozhodnutie na tom, že
žalobca dňa 28.5.2019 vykonával štátnu službu pod vplyvom omamnej látky tetrahydrokanabinolu, čím

porušil § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca sa bránil, že uvedenú látku nepožil vedome.
Správny súd konštatuje, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. nevyžaduje,
aby porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej prísahy bolo zavinené. Podľa správneho súdu však
služobné orgány musia tieto okolnosti brať do úvahy pri posudzovaní, či zistené porušenie je alebo nie je
zvlášť hrubé a či zotrvanie policajta je alebo nie je na ujmu dôležitých záujmov služby. Práve vedomosť

či zavinená nevedomosť policajta o následkoch teda môže byť podkladom o úvahe, či ešte možno
očakávať nápravu v dodržiavaní služobnej disciplíny a služobnej prísahy, teda či by tu bol priestor pre
disciplinárneopatrenieakomiernejšiuformupostihu,nežprepustenie(rovnakorozsudokNSSSRsp.zn.
7SSk/119/2022). V danom prípade bol žalobcovi obsah zakázanej látky v krvi v čase výkonu jeho služby
preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. V tomto ohľade je odborné stanovisko KEÚ PZ Bratislava zo

dňa 10.6.2019 jednoznačné. Za týchto skutkových okolností potom správne orgány vyhodnocovali práve
ďalšie skutkové okolnosti prípadu (vedomosť, prípadne zavinenú nevedomosť či nevedomosť žalobcu
o následkoch požitia psychotropnej látky) ako okolnosti podmieňujúce použite tejto skutkovej podstaty,
pričom mali za to, že o požívaní zakázanej látky vedel, a napriek tomu liečivo Bedrocan užíval. Uvedené
závery vyplývajú z administratívneho spisu, a to samotné vyjadrenie žalobcu, čestné prehlásenie

priateľky žalobcu G. C., odborné vyjadrenie KEÚ zo dňa 30.09.2019. Žalobca vedel, že liečivo Bedrocan
obsahuje konopný extrakt a že toto liečivo nie je dostupné na slovenskom trhu, ale priniesol mu ho
jeho známy z Holandska. Žalobca tiež uviedol, že liečivo Bedrocan pravidelne užíva, a to nielen dve
tri kvapky, ako to uviedla A. D. F. z lekárne Benu v Poprade vo svojom stanovisku zo dňa 27.8.2019,
ale väčšie množstvo. Uvedené zistenia mali vplyv na posúdenie, či v takomto prípade bolo možné

očakávať nápravu v dodržiavaní služobnej disciplíny, teda či tu bol priestor pre disciplinárne opatrenie
ako miernejšiu formu postihu než prepustenie. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný použil
v danom prípade správnu úvahu za účelom posúdenia či by ponechanie policajta v služobnom pomere
bolo na ujmu dôležitým záujmom služby. Užívanie liečiv s obsahom omamných a psychotropných
látok bez lekárskeho predpisu je zakázané. Napriek vedomosti žalobcu o uvedenom zákaze, žalobca

tieto liečivá užíval, a teda nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej neplnil svedomito úlohy
uložené mu zákonom (§ 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z.), nariadením nadriadeného (čl. 1 prílohy
k N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ) a rozkazom nadriadeného (časť I. písm. a)
bod 9 R MV SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ savšetkým policajtom ukladá nenastupovať pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných omamných
prostriedkov do výkonu služby, nepožívať ich na pracoviskách a v čase služby aj mimo týchto pracovísk,
čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a),

g), h) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného
zboru alebo ohroziť dôvere v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Z uvedených dôvodov žalovaný
považoval za nezlúčiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ
zotrval policajt, ktorého tele boli počas výkonu služby zistené omamné a psychotropné látky. Svedomité
plnenie služobných povinností a dôsledne dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou

každého príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlňovať jeho konanie.

36.Zvykonanéhodokazovaniajetiežzrejmé,žežalovanývyhodnocovalvšetkydôkazyzistenévkonaní,
teda aj tie, ktoré predložil žalobca, a tieto dôkazy neboli spôsobilé zmeniť jednoznačný záver, že žalobca
bol v čase výkonu služby pod vplyvom tertahydrokanabinolu. Výpoveď priateľky žalobcu G. C. vyhodnotil
ako účelovú, v snahe pomôcť žalobcovi, ale samotné vyjadrenie žalobcu vyvracia jej výpoveď, pretože

sa priznal k pravidelnému užívaniu tinktúry. Odborné stanovisko p. F. žalovaný vyhodnotil, že nijako
nesúvisí s konkrétnym prípadom, pretože ide o všeobecné konštatovania, ktoré sú uvádzané v literatúre
a nemajú žiaden priamy súvis s protiprávnym konaním žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd
vyhodnotil námietku žalobcu o odmietnutí dôkazov predložených žalobcom ako nedôvodnú. Žalovaný
sa s každým dôkazom zisteným v konaní vysporiadal osobitne a vo vzájomnej súvislosti a skutočnosť,

že žalovaný nesúhlasí so závermi žalovaného o účelnosti predložených dôkazov nemožno považovať
za nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. K námietke nedodržania postupu priameho nadriadeného pri zisťovaní užitia omamných
a psychotropných látok, ktorý je uvedený v metodickom usmernení odboru riadenia služobného pomeru

sekcie ľudských zdrojov MV SR č.p. SRLZ-495/SP-2008 správny súd uvádza, že usmernenie zo
dňa 9.12.2008 nie je všeobecným záväzným právnym predpisom a preto jeho porušenie nemôže
bez ďalšieho vyústiť do nezákonnosti postupu, ktoré sa má týmto usmernením riadiť. Uvedené
usmernenie bolo vydané najmä z dôvodu, aby dalo odpovede na otázky, ktoré vznikali pri praktickom
vykonávaní úkonov pri odberoch biologického materiálu za účelom zisťovania užitia omamných

alebo psychotropných látok. V prípade žalobcu podľa názoru správneho súdu nebolo preukázané
explicitné porušenie zásad uvedených v tomto usmernení, ktoré by mohli mať za následok nesprávne
vyhodnotenie krvnej vzorky. Čo sa týka tvrdenej absencie sprievodného listu, ktorý mal byť prílohou
odobratých vzoriek biologického materiálu zaslaných na posúdenie, správny súd uvádza, že tento záver
z administratívneho spisu nevyplýva. Naopak, z odborného stanoviska KEÚ zo dňa 10.6.2019 vyplýva,

že vzorky moču a krvi boli označené menom a priezviskom žalobcu a dátumom odberu materiálu.
Nie je však sporné, že popri týchto údajoch nebol v sprievodnom liste vykonaný záznam, či policajt
užíva lieky vrátane času, kedy ich naposledy užil. Túto neúplnosť žalovaný odstránil, keď KEÚ PZ
Bratislava podaním zo dňa 2.9.2019 oznámil, aké žalobca užíval lieky a v tejto súvislosti požiadal o
vypracovanie vyjadrenia k otázkam o používaní týchto liekov a ich vplyvu na hodnotu koncentrácie

THC v čase odberu krvi. KEÚ PZ Bratislava sa k týmto otázkam vyjadril v odbornom vyjadrení zo dňa
30.9.2019tak,želiekBaneocinnemážiadnyvplyv,pretoženeobsahujeomamnúanipsychotropnúlátku,
avšak liečebné konope značky Bedrocan obsahuje vysušené vrcholcové časti samičích rastlín Cannabis
Sativa. Tiež uviedol, že celkovo systém liečebného použitia konope na Slovensku nie je zavedený
a nebol realizovaný ani jeden mimoriadny dovoz liečebného konope značky Bedrocan zo zahraničia.

38. K námietke, že z administratívneho spisu nie je zrejmé, kedy a akým spôsobom došlo k prevozu
vzorky krvi z Košíc do Bratislavy a či bol dodržaný postup pri prevoze tejto krvi (nad 24 hodín potreba
zmrazenia vzorky krvi správny súd uvádza, že tvrdená nezákonnosť postupu žalovaného je založená

iba na pochybnostiach žalobcu o možnom nesprávnom skladovaní, resp. prevoze vzorky krvi z KEÚ
PZ Košice do KEÚ PZ Bratislava, a to len preto, že v administratívnom spise sa nenachádza špeciálny
záznam o tom, že došlo k zmrazeniu tejto vzorky. K tomu správny súd konštatuje, že usmernenie
predpisuje určitý spôsob prevozu vzorky krvi v súvislosti s dĺžkou tohto prevozu, avšak nestanovuje
povinnosť písomne poznamenať spôsob tohto prevozu. Takýto prístup by bol podľa názoru správneho

súdu formalistický a ani nevplýva z vydaného usmernenia, v ktorom sa potreba písomného popisovania
jednotlivých konkrétnych krokov pri prevoze vzorky do konkrétneho pracoviska KEÚ nevyžaduje.
Pokiaľ odborné pracovisko KEÚ PZ v Bratislave, ktorému bola táto vzorka doručená, nespochybnil
jej kvalitu, nemožno a priori konštatovať, že vzorka prišla nezmrazená, nekvalitná a nevhodná naprijatie konkrétnych záverov. Naopak, KEÚ PZ v Bratislave v odbornom vyjadrení zo dňa 10.6.2019
došlú vzorku krvi zanalyzoval, a to v súlade s usmernením dvojstupňovo, teda orientačne a následne,
keďže došlo ku kladnému výsledku potvrdením prítomnosti zistenej psychotropnej látky, metódou

kapilárnej plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou v režime sledovania
vybraných iónov SIM. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
Správny súd k veci dodáva, že žalovaný v žiadosti zo dňa 2.9.2019 požiadal KEÚ PZ Bratislava,
aby uviedol aj iné dôležité zistenia znalca, pričom sa dá dôvodne predpokladať, že v prípade ak by
KEÚ PZ mal pochybnosti o kvalite dodanej vzorky krvi, uvedené by v odbornom vyjadrení zo dňa

30.9.2019 v bode III. uviedol. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ nesignalizoval
nekvalitu alebo znehodnotenie odobratého biologického materiálu, nie je na mieste postup transportu
spochybňovať. Navyše žalobca uvedenú námietku neuviedol pred správnymi orgánmi (ani v odvolaní
voči prvostupňovému rozhodnutiu) a v samotnej správnej žalobe nezákonnosť postupu žalovaného
pri prevoze vzorky odôvodňoval len tým, že sa v spise nenachádza písomnosť, akým spôsobom a v
akom časovom rozmedzí bola odobratá vzorka zaslaná KEÚ PZ Košice a KEÚ PZ Bratislava. Ako už

bolo vyššie uvedené, usmernenie vyhotovenie takejto písomnosti nestanovuje a iný dôvod nevhodnosti
vzorky na analýzu žalobca netvrdil ani nepreukázal. V tomto ohľade nie je možné poukazovať na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/10/2018, pretože vychádzal z rozdielnych
skutkových okolností. V tam prejednávanom prípade došlo k porušeniu usmernenia spočívajúceho
v neodobratí vzorky moču, ďalej v odobratí vzorky krvi v minimálnom rozsahu len 2ml, a samotnú

toxikologickú analýzu biologického materiálu vykonal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v
Košiciach. Ďalej bolo usmernenie porušené v tom, že odobratá vzorka krvi nebola ihneď odstredená na
centrifúge, aby sa získala krvná plazma a bolo preukázané, že vzorka bola zaslaná Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou v Košiciach poštou. Teda možno konštatovať, že v tam prejednávanej
veci došlo v zmysle usmernenia k viacerým podstatným pochybeniam, ktoré boli riadne preukázané

a zdokumentované. V prejednávanom prípade však žiadne pochybenie nebolo zdokumentované ani
preukázané. Samotné tvrdenie žalobcu o porušení usmernenia neopísaním okolností transportu je
nedôvodné, pretože z usmernenia takáto povinnosť nevyplýva. Spochybnenie odborného stanoviska
KEÚ PZ tvrdením o možnom znehodnotení vzorky krvi pri jej transporte len z dôvodu nevyhotovenia
záznamu o jej transporte je len hypotetickou námietkou, ktorá sa (aj vzhľadom na jej neuplatnenie pred

správnymi orgánmi) javí aj ako účelová.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali
pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní
nevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového

a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej
stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli
zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu
ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

40. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP
tak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne
si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Vo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023, podľa ktorého sa trovy kasačného
konania sa považujú za súčasť trov konania pred správnym súdom, o ktorých má správny súd rozhodnúť
rovnako, ako o všetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako rozhodne o správnej žalobe.
Z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá, správny súd rozhodol o práve na náhradu trov kasačného konania
podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov kasačného

konania voči žalobcovi nepriznal, keďže mu trovy kasačného konania nevznikli.

41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.