Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421202447
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4421202447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. E., F. XXXX/X a 2. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D. XXX, proti žalovaným:
1. Poľnohospodárske družstvo Kolta, so sídlom Kolta, IČO: 00 199 281, zast. advokátskou kanceláriou
G. Lehnert, s. r. o., so sídlom Bratislava, Rajská 7, IČO: 31 347 762 a 2. H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. K., D. A. XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne
v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. júna 2024 č. k. 18C/32/2021-301 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku týkajúcom sa zamietnutia žaloby

ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres Nové Zámky, obec L., kat. úz. L. p o t v r
d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania (II.) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že
priznáva žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

Odvolanie žalobkyne v 1. rade vo výroku týkajúcom sa zamietnutia žaloby ohľadne nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, okres Nové Zámky, obec L., kat. úz. L. o d m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobkyni v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.) a priznal žalovaným v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 40a, § 101,
§ 140 Občianskeho zákonníka, § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. a § 137 CSP a z LV č. XXXX zo dňa 11. 03.

2021 pre kat. územie L. súd zistil, že pôvodný žalobca bol zapísaný ako vlastník parciel č. parc. 1114/2,
č. 1114/4 a č. 1120/1 v podiele 6/96 k celku a žalovaný v 1. rade sa stal podielovým spoluvlastníkom aj na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 03. 2020 pod V-2173/2020 (č. zmeny 94/2020), pričom jeho celkový
spoluvlastnícky podiel predstavuje 36/96 k celku. Z LV č. XXXX zo dňa 11. 03. 2021 pre kat. územie L.
súd zistil, že pôvodný žalobca bol zapísaný ako vlastník parciel č. parc. 1090 a č. 1113/5 v podiele 6/96 k
celku a žalovaný v 1. rade sa stal podielovým spoluvlastníkom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 03.
2020 pod V-2173/2020 (č. zmeny 94/2020) a jeho celkový spoluvlastnícky podiel predstavuje 12/96 k

celku. Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica 13D/238/2021 zo dňa 01. 02. 2022 súd zistil, že
ide o dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi (B. B. C., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX.
XXXX), a že dedičmi po ňom sú žalobcovia v 1. a 2. rade. Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
uvedených v bodoch 5. a 6. tohto rozsudku dedila podľa tohto uznesenia žalobkyňa v 1. rade.1.2. Žaloba žalobcu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je žalobou na určenie relatívnej
neplatnosti právneho úkonu a žalobca ju podal podľa § 137 písm. d) CSP. Je tomu tak preto, že právny

úkon je právnou skutočnosťou. Neplatnosti právneho úkonu sa žalobou možno domáhať len v prípade,
že to vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia žalovanej v
2. rade za podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností (bez vyjadrenia veľkosti jej podielu -
čojevadoužaloby,ktorárobítentopetitichžalobynevykonateľným,súdhovšakneodstraňovalzdôvodu
neprípustnosti žaloby), je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, pri ktorej je potrebné preukázať naliehavý

právny záujem na takomto určení, ktorý však žalobcovia nepreukázali. Zo žalobcami predložených
listov vlastníctva XXXX H. M. XXXX pre kat. územie L. vyplýva, že ku dňu 11. 03. 2021 bol ich právny
predchodca B. B. C. podielovým spoluvlastníkom parciel č. parc. 1114/2, č. 1114/4 a č. 1120/1 (v podiele
6/96), proti tomu žalovaný v 1. rade sa stal ich podielovým spoluvlastníkom aj na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 27. 03. 2020 pod V-2173/2020 (č. zmeny 94/2020), pričom jeho celkový spoluvlastnícky podiel
predstavuje 36/96 k celku a parciel č. 1090 a č. 1113/5 (v podiele 6/96), pričom žalovaný v 1. rade sa

stal ich podielovým spoluvlastníkom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 03. 2020 pod V-2173/2020
(č. zmeny 94/2020) a jeho celkový spoluvlastnícky podiel predstavuje 12/96 k celku. Podľa uznesenia
o dedičstve po pôvodnom žalobcovi nadobudla po pôvodnom žalobcovi vlastníctvo k jeho podielom
na týchto nehnuteľnostiach žalobkyňa v 1. rade, na základe tohto uznesenia sa stala ich podielovou
spoluvlastníčkou. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný v 1. rade sa vlastníkom predmetných nehnuteľností stal

na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16. 05. 2018. Žalobcovia namietali, že bolo porušené predkupné právo
ich právneho predchodcu k týmto nehnuteľnostiam, keď žalovaná v 2. rade, ktorá ich žalovanému v 1.
rade predala, ich neponúkla na odkúpenie ich právnemu predchodcovi. Uvedenú skutočnosť žalovaná v
2. rade nerozporovala, preto ju súd považoval za nespornú a preukázanú. Takýto právny úkon by preto
podľa § 40a OZ bol neplatným právnym úkonom, pokiaľ sa jeho neplatnosti osoba dotknutá dovolá, čo

urobil ešte právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade podaním tejto žaloby, ktorou sa jeho relatívnej
neplatnosti dovolal. Takýto nárok je však je potrebné uplatniť zákonom dovoleným spôsobom. Žaloba
podľa § 137 písm. d) CSP na určenie právnej skutočnosti (ktorou neplatnosť kúpnej zmluvy je), akú
podali žalobcovia, je prípustná len v prípade, že to musí vyplývať z osobitného predpisu. Táto podmienka
však naplnená nebola, žiaden právny predpis na podanie takejto žaloby neodkazuje, a preto nie je v

tejto časti žaloba prípustná. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho
zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva,
na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade
smerovaťvočivšetkýmúčastníkomzmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu,priktorejboloporušené

jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby
mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich
kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený
spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle
nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav

nadobúdateľa, c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi.
Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne
ktoré z týchto riešení zvolí (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010, sp.
zn. 3Cdo/122/2009).

1.3. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanými v 1. a 2. rade, súd konštatoval, že táto
námietka nie je dôvodná. Je tomu tak preto, že k uzavretiu spornej kúpnej zmluvy došlo dňa 16.
05. 2018, žaloba na súde bola podaná dňa 20. 05. 2021, pri plynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej
lehoty by teda k premlčaniu tohto nároku došlo dňa 16. 05. 2021, avšak z dôvodu platnosti a účinnosti
zákona č. 62/2020 Zb. (viď body 12. a 13. tohto rozsudku) táto premlčacia lehota neplynula v období

od 27. 03. 2020 (kedy bol tento zákon vyhlásený) do 30. 04. 2020, teda táto lehota neplynula celkovo
34 dní. Vzhľadom k tomu, je potrebné týchto 34 dní, kedy premlčacia lehota neplynula, pripočítať k
dátumu 16. 05. 2021 (teda skončila by dňa 19. 06. 2021), kedy by bola inak uplynula, a nakoľko právny
predchodca žalobcov túto žalobu podal dňa 20. 05. 2021, podal ju pred márnym uplynutím premlčacej
lehoty. Súd upriamil pozornosť aj na to, že kúpna zmluva zo dňa 16. 05. 2018 sa netýkala všetkých

nehnuteľností, ktorých podielovým spoluvlastníkom bol právny predchodca žalobcov a ku ktorým bolo
porušené jeho predkupné právo. Parcely č. 1090 a č. 1113/5 žalovaný v 1. rade totiž odkúpil kúpnou
zmluvou z 27. 03. 2020, túto zmluvu žalobcovia a ich právny predchodca v konaní nenapadli, preto
nebolo v tomto konaní možné konať aj o nehnuteľnostiach, ktorých sa kúpna zmluva zo 16. 05. 2018netýkala a v tejto časti je žaloba v plnom rozsahu nedôvodná. Pokiaľ však ide o prípustnosť žaloby,
uviedol, že žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu mohli podať len v prípade, že ich na to
odkazuje iný právny predpis. V danom prípade však tomu tak nie je. Žiaden právny predpis žalobcov

neodkázal na možnosť podania takej žaloby, preto ich žaloba v časti o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 16. 05. 2018 nie je prípustná. Pokiaľ potom ide o žalobu o určenie, že žalovaná v 2.
rade je podielovým spoluvlastníkom, na nej žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem. Ten je daný
len v prípade, že podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade,
ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo neisté, avšak v tomto prípade tomu tak
nie je. Žalobkyňa, resp. jej právny predchodca mal možnosť podať si riadnu žalobu na ochranu svojho
predkupného práva a to takú, ktorá bude zodpovedať ustanoveniam § 137 CSP. Žaloba, ktorú si však
zvolili, nie je v súlade s týmto ustanovením, pretože určenie predmetnej kúpnej zmluvy za neplatnú a ani
určením žalovanej v 2. rade za spoluvlastníka sporného podielu by s konečnou platnosťou nevyriešilo

stav, ktorý nastal, ale naopak, vyvolalo by potrebu ďalšieho prevodu predmetného spoluvlastníckeho
podielu,resp.možnoipotrebuďalšiehosúdnehosporu.Zároveňuviedol,žepodľauzneseniaodedičstve
po pôvodnom žalobcovi Okresného súdu Považská Bystrica 13D/238/2021 zo dňa 01. 02. 2022 po
pôvodnom žalobcovi dedila spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach uvedených v bodoch 5. a 6.
tohto rozsudku výlučne žalobkyňa v 1. rade, z čoho vyplýva, že jedine ona môže byť aktívne vecne

legitimovaná na podanie žaloby o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, žalobca v 2. rade však
takúto aktívnu vecnú legitimáciu nemá, a preto bolo potrebné žalobu v časti týkajúcej sa žalobcu v 2.
rade zamietnuť aj z tohto dôvodu. Vecne aktívne legitimovanou na podanie takejto žaloby je výlučne
žalobkyňa v 1. rade, ako aj na to, že v prípade porušenia predkupného práva niektorého spoluvlastníka,
je podstatou jeho žaloby ochrana tohto práva z pohľadu toho, že to bol práve on, kto mal záujem

predmetný spoluvlastnícky podiel odkúpiť. Žalobkyňa mala možnosť domáhať sa nahradenia prejavu
vôle žalovaného v 1. rade na kúpnej zmluve, ktorou jej sporný podiel odpredá alebo, aby jej žalovaný v 1.
rade nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil
od žalovanej v 2. rade. Na žalobe na určenie žalovanej za spoluvlastníčku predmetnej nehnuteľnosti
nemôže mať žalobkyňa naliehavý právny záujem, pretože takéto rozhodnutie súdu nijakým spôsobom

nechráni predkupné právo žalobkyne. Žalobkyňa však nezvolila správny spôsob ochrany svojich práv,
preto bolo potrebné jej žalobu zamietnuť.

1.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému
priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v 1. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho tým, že rozsudok považuje za nesprávny a nespravodlivý. Namietala nesprávne zistenie
skutkového stavu, nesprávne posúdenie žalobcom predložených dôkazov, a to konkrétne aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu v 2. rade, pretože podľa uznesenia o dedičstve po zomretom právnom predchodcovi
žalobcov je zrejmé, že žalobca v 2. rade je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 9/128 na
pozemkoch č. 1090 a č. 1113/5 v k. ú. L.. Namietala, že súd prvej inštancie zjavne nesprávne preskúmal
skutočný stav vlastníckych práv strán sporu a riadne nepreviedol uznesenie o dedičstve, neplatnú
kúpnu zmluvu, ani výpisy listov vlastníctva, ani neurobil kontrolu aktuálnych zápisov v evidencii katastra

nehnuteľností. Súd uznal za preukázané a nesporné, že žalovaná v 2. rade previedla na žalovaného
v 1. rade na základe kúpnej zmluvy zo 16. 05. 2018 vlastnícke právo k podielu na pozemkoch bez
toho, aby vyzvala ostatných podielových spoluvlastníkov, vrátane nej k uzatvoreniu kúpnej zmluvy za
rovnakých podmienok ako v prípade neplatnej kúpnej zmluvy. Taktiež uznal za nesporné, že sa jej
právny predchodca včas z týchto dôvodov dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade je tak

naďalejuvedenýakovlastníkpodielunapozemkochvkatastrinehnuteľnostinazákladeneplatnejkúpnej
zmluvy. Tvrdila, že so žalobcom v 2. rade mali právny záujem na určení, že vlastníkom podielov na
pozemkoch je žalovaná v 2. rade z dôvodu, že následne oni a ďalší podieloví spoluvlastníci môžu jednať
so žalovanou o uzatvorení novej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bude prevod podielov žalovanej v 2.
rade na dotknutých nehnuteľnostiach a žalovaný v 1. rade tak bude oprávnený iba k nadobudnutiu

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti, ktorá zodpovedá jeho aktuálnemu spoluvlastníckemu podielu na
nehnuteľnostiach. Takýto postup považovala za spravodlivý, a tak by bol vyhovujúci rozsudok súdu prvej
inštancie po právnej stránke významný a mal by zmysel. Uvedené doložila výpismi z listov vlastníctva
XXXX H. XXXX, k. ú. L., z ktorých je existencia značného počtu ďalších podielových spoluvlastníkovdotknutých nehnuteľností – rodinných príslušníkov žalobcov, ktorí majú záujem na navýšení svojich
podielov, zjavná. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na články CSP.
Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa jej názoru trpí vadou nezákonnosti, nesprávnosti

a nepreskúmateľnosti, navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí,
že žalovaná v 2. rade je podielovou spoluvlastníčkou na predmetných nehnuteľnostiach.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v 1. rade uviedol, že účinky odvolania

sa nevzťahujú na nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. L., ktorých podielovým
spoluvlastníkom je žalobca v 2. rade a ohľadom ktorých napáda ich prevod v dôsledku porušenia
svojho predkupného práva, a preto výrok napadnutého rozsudku je vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade
a ním uplatňovaným právam vyplývajúcim z porušenia predkupného práva právoplatný. Dôvod je
ten, že v konaní ide o samostatné spoločenstvo. Poukázal na to, že žalobkyňa v 1. rade vo svojom
odvolaní ponúka diametrálne odlišné zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu na ňou podanej

žalobe oproti tomu, aké zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu uviedla súdu vo svojom vyjadrení
zo dňa 13. 10. 2023. Uviedla, že chce, aby podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností
bola znova žalovaná v 2. rade pre to, aby žalobcovia alebo iní podieloví spoluvlastníci týchto
nehnuteľností mohli rokovať so žalovanou v 2. rade o odkúpení jej spoluvlastníckych podielov. Ani
takéto zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu nepovažuje za dôvodné, keď sa žalobcovia namiesto

prevodu scudzených spoluvlastníckych podielov od nadobúdateľa (žalovaného v 1. rade) domáhajú
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy a ostatní podieloví spoluvlastníci sa nedomáhajú svojich práv
z porušeného predkupného práva vôbec. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje s
výnimkou toho, ako súd prvej inštancie právne posúdil ním vznesenú námietku premlčania. Mal za to, že
súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetnej námietky premlčania vôbec nezohľadnil, že dovolanie sa

neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka je jednostranným hmotnoprávnym
úkonom, ktorý sa musí adresovať ostatným účastníkom napádaného právneho úkonu, preto účinky
dovolania sa neplatnosti nenastávajú doručením žaloby súdu, ale až vtedy, kedy je predmetná žaloba
doručená žalovanému. Nepostačuje preto iba samotná skutočnosť, že pôvodný žalobca doručil súdu
žalobu (dňa 20. 05. 2021), ale je potrebné, aby úkon dovolania sa neplatnosti došiel aj žalovanému. V

tomto prípade mu bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenia sa doručená 04. 08. 2021, teda zjavne po
dátume 19. 06. 2021, ktorý si súd prvej inštancie ustálil ako posledný deň premlčacej lehoty. Vzhľadom
na vyššie uvedené, mal za to, že žaloba v tejto veci (vrátane zmeny jej petitu dňa 08. 02. 2023) bola
podaná zjavne po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka.
Z uvedených skutočností vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, aj keď nesprávne

právne posúdil ním vznesenú námietku premlčania.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), stranou (žalobkyňou v 1. rade), a to jednak v časti, v ktorej bolo rozhodnutie vydané v jej

neprospech, ako aj v časti, v ktorej nebolo vydané v jej neprospech, ale v neprospech žalobcu v 2.
rade (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a po zopakovaní a doplnení dokazovania na nariadenom

odvolacompojednávaní(§385ods.1CSP),popreskúmanízákonnostiavecnejsprávnostinapadnutého
rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a v časti odvolanie žalobkyne v 1. rade podľa § 386 písm.
b) CSP odmietnuť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V danej veci sa žalobcovia v 1. a 2. rade ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu B. B. C. po
pripustení zmeny žaloby domáhali jednak určenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 16. 05. 2018

medzi Poľnohospodárskym družstvom Kolta a pôvodným vlastníkom je neplatná, ako aj určenia, že
podielovým spoluvlastníkom podielu na pozemkoch parcelné číslo 1114/2 o výmere 50 184 m2, parcelné
číslo 1114/4 o výmere 6039 m2, parcelné číslo 1120/1 o výmere 3370 m2 v katastrálnom území L.,
okres Nové Zámky, evidovaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnyodbor, ako aj na pozemkoch parcelné číslo 1090 o výmere 40 083m2, parcelné číslo 1113/5 o výmere
30456 m2 v katastrálnom území L., evidovaných na liste LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nové
Zámky, katastrálny odbor L. je pani H. I., F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. A. XX, XXXXX J. K.. Súd

prvej inštancie žalobu zamietol, keď mal za to, že prvý požadovaný petit je neprípustný a na druhom
z požadovaných určení žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem. Žalovaný v 1. rade v priebehu
konanianasúdeprvejinštancievzniesolnámietkupremlčania,keďmalzato,žežalobcoviapodaližalobu
po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Túto námietku vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú.
Tieto právne otázky sú v dôsledku odvolania žalobkyne v 1. rade, ako aj v dôsledku vznesenej námietky

premlčania žalovaného v 1. rade v priebehu konania na súde prvej inštancie, predmetom posúdenia
odvolacím súdom.

7. Predmetný spor sa týka nehnuteľností, vedených na dvoch listoch vlastníctva, a to LV č. XXXX, parc.
č. 1114/2, 114/4 a 1120/1 a na LV č. XXXX, parc. č. 1090 a 1113/5. Jedným z podielových spoluvlastníkov
na týchto nehnuteľnostiach bol aj B. B. C., pôvodný žalobca, právny predchodca terajších žalobcov

v 1. a 2. rade. Dedičské konanie po ňom sa viedlo na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn.
13D 238/2021, ktorého predmetom boli aj predmetné nehnuteľnosti. V dedičskom konaní bola schválená
dohoda dedičov, podľa ktorej nadobúdateľkou podielu poručiteľa v nehnuteľnostiach zapísaných na
LV XXXX v k. ú. L., podielu 1/1 parc. KN-E 3627, parc. KN-E4096/3, parc. KN-E 4318, parc. KN-
E 6615, parc. KN-E 6710, parc. KN-E 6711 zapísaných na LV XXXX v k. ú. D., uvedených v súpise

je dcéra poručiteľa A. B. C. bez povinnosti výplatku ustupujúcemu dedičovi. Nadobúdateľom okrem
iného aj podielu poručiteľa v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. L., ako aj ostatných
podielov poručiteľa v nehnuteľnostiach v k. ú. D., uvedených v súpise je syn poručiteľa G. C.. Napriek
uvedenému súd prvej inštancie v bode 7. napadnutého rozsudku uviedol, že spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach uvedených v bodoch 5. a 6. tohto rozsudku dedila podľa tohto uznesenia iba

žalobkyňa v 1. rade, s čím sa odvolací súd nestotožňuje a z takto nesprávne zisteného skutkového
stavu vyvodil následne aj nesprávny právny záver, že jedine žalobkyňa v 1. rade môže byť aktívne vecne
legitimovaná na podanie žaloby o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, žalobca v 2. rade
však takúto aktívnu vecnú legitimáciu nemá, preto žalobu žalobcu v 2. rade zamietol aj z tohto dôvodu.
Keďže žalobca v 2. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nepodal, je rozhodnutie súdu

prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu v 2. rade ohľadne nehnuteľností, zapísaných na LV č.
XXXX, okres Nové Zámky, obec L., kat. úz. L., ktorých je podielovým spoluvlastníkom už právoplatné
a nebolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom bolo
zamietnutie žaloby ohľadom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, parc. č. 1114/2, 114/4 a 1120/1,
okres Nové Zámky, obec L., kat. úz. L., ktorých podielovou spoluvlastníčkou je žalobkyňa v 1. rade.

8. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Z podielového spoluvlastníctva viacerých osôb k určitej veci vyplýva oprávnenie každého zo
spoluvlastníkov nakladať s takouto vecou, avšak jeho zmluvná voľnosť je obmedzená predkupným

právom, z ktorého vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť
na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým
ostatným spoluvlastníkom, nielen niektorým z nich. Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza
svoj podiel blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného práva, sú oprávnení
vykúpiťpodielpomerne,podľaveľkostipodielov.Akpovinnáosobavecprevediebeztoho,abyjuponúkla

ďalším podielovým spoluvlastníkom, poruší tým predkupné právo, čo nemá to za následok neplatnosť
zmluvy. Oprávnený má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti takejto zmluvy alebo žiadať, aby mu
nový nadobúdateľ ponúkol na predaj. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo
zákonom a má vecno-právny charakter. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva
vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov, teda povinná osoba, chce svoj podiel scudziť a

previesť ho na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu
ostatnýmspoluvlastníkomakooprávnenýmosobám.Vponuke,ktorápriprevodenehnuteľnostímusíbyť
písomná (§ 605 Občianskeho zákonníka), prevodca by mal byť oprávnený navrhnúť uzavretie zmluvy (§
43a, § 43b Občianskeho zákonníka), za určitých podmienok s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielua času, do ktorého má byť návrh prijatý (§ 43c Občianskeho zákonníka). Prijatím návrhu oprávnený
prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky nevyhovie, jej predkupné
právo zanikne (§ 606 Občianskeho zákonníka). Potom spoluvlastnícky podiel možno previesť na inú

osobu. Spoluvlastníkovi tým zároveň vzniká predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu ako novému
spoluvlastníkovi.

11. Ponuka je jednostranný právny úkon zaviazaného spoluvlastníka adresovaný spoluvlastníkovi
oprávnenému. Pretože ide o návrh na uzavretie zmluvy, musí obsahovať všeobecné náležitosti

vyplývajúce pre právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka a rovnako podľa § 43a ods. 1
Občianskeho zákonníka, vyjadrovať vôľu navrhovateľa, aby bol návrhom viazaný v prípade jeho prijatia.
Zároveň musí obsahovať oznámenie všetkých podmienok, za ktorých navrhovateľ ponúka svoj podiel
ku kúpe.

12. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranný hmotno-právny právny úkon adresovaný

účastníkom právneho úkonu a možno ho urobiť oznámením alebo námietkou, a to aj ústne. Tento
prejav vôle musí vyjadrovať jednak skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti a tiež aj
konkrétnu vadu právneho úkonu, ktorá má v danej veci relatívnu neplatnosť za následok. Relatívnu
neplatnosť možno uplatniť aj priamo v občianskom súdnom konaní v návrhu na začatie konania
(prípadne vzájomnom návrhu), ktorý bol riadne doručený účastníkovi, proti ktorému dovolanie sa

neplatnosti právneho úkonu smeruje. Pokiaľ ide o dvojstranné a viacstranné právne úkony, musí sa
dotknutý účastník úkonu dovolávať neplatnosti voči všetkým ostatným účastníkom. Právne účinky
dovolania sa neplatnosti právneho úkonu (nastupujúce vždy ex tunc) nastávajú okamihom, keď dôjde
účastníkom právneho úkonu dovolanie vo forme oznámenia neplatného právneho úkonu adresovaného
buď druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, alebo ak

sa dovoláva neplatnosti tretia osoba, všetkým účastníkom právneho úkonu (rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3Cdo 187/2006).

13. Ustanovenie § 137 písm. d) CSP podmieouje prípustnos? žaloby o ureenie právnej skutoenosti
výluene existenciou osobitného predpisu, ktorý ureitú osobu oprávouje (prípadne jej ukladá) poda?

bližšie špecifikovanú ureovaciu žalobu. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby pod3a § 137 písm.
d) CSP je nutné zaobera? sa otázkou, z akého právneho vz?ahu žalobca vyvodzuje v konaní
ním uplatoovaný nárok (t. j. predmet konania), následne tento vz?ah dôsledne analyzova? a
nakoniec správne vyhodnoti? a posúdi? po právnej stránke. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojou
rozhodovacou einnos?ou judikoval, že žaloba o ureenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za

úeinnosti CSP) je žalobou o ureenie právnej skutoenosti pod3a § 137 písm. d) CSP.

14. Už dávnejšie judikatúra najvyššieho súdu (sp. zn. 3Cdo/122/2009, sp. zn. 4Cdo 334/2010) dospela
k záverom, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany
zaviazaného spoluvlastníka na výber tieto možnosti:

a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu
osobu (§ 40a).
b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu
neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia,

ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 OSP).
c) ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods.
3 in fine).

15. V danom prípade sa žalobkyňa v 1. rade podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti

kúpnej zmluvy zo dňa 16. 05. 2018 podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu
porušenia predkupného práva. Využila teda jednu z hmotným právom dovolených možností domáhať
sa prostredníctvom súdu svojho porušeného práva. V danom prípade osobitným právnym predpisom, z
ktorého vyplýva oprávnenie žalobkyne v 1. rade domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej
skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v

spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka. Takéto závery prijal i NS SR vo svojom rozhodnutí
pod sp. zn. 4Cdo/238/2022 zo dňa 24. januára 2024, na ktoré odvolací súd poukazuje. NS SR okrem
iného uviedol i to, že to, že zo samotného textu predmetnej právnej normy nevyplýva výslovne možnosť
podania žaloby, nepovažoval dovolací súd z hľadiska uplatnenia práva za významné. Je potrebné siuvedomiť, že text ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj § 140 Občianskeho zákonníka
bol formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako vstúpil do platnosti a účinnosti Civilný sporový
poriadok. Ani samotný zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku nevymenúva taxatívnym spôsobom

právne predpisy, v zmysle ktorých možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Nemožno preto
striktne formalisticky lipnúť na tom, aby text právne normy prijatý skôr celkom slovne zodpovedal
neskoršiemu právnemu predpisu, t. j. Civilnému sporovému poriadku. Z uvedených dôvodov sa odvolací
súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom tohto výroku, keď súd považoval takúto žalobu
(ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16. 05. 2018) za procesne neprípustnú. Právny záver súdu

prvej inštancie je v tejto časti nesprávny.

16. Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna
určovacia žaloba) alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Všeobecným predpokladom,
aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok
pre neho po právnej stránke významný, teda, aby mal zmysel. Pri určovacích žalobách však samotná

dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací
rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné, alebo
naopak, zbytočné. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za
účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či má pre žalobcu zmysel. Žalobca musí naliehavý
právny záujem na určení práva preukázať, ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca

nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo.
Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí
určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby
vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva
nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť

tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Doktrínu
preventívneho charakteru a interpretačné dôsledky tejto doktríny nie je možné absolutizovať. V mnohých
prípadoch ju nemožno vztiahnuť na určovacie žaloby, ktoré predpokladá osobitný predpis, teda kde
žalobca naliehavý právny záujem nepreukazuje. Za ojedinelých špecifických okolností nie je vylúčené,
že žalobca bude mať naliehavý právny záujem na určení práva aj vtedy, ak právo už bolo porušené.

17. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú
intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom

užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu.

18. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať, teda žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové
tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť
dôkazy.Naliehavýprávnyzáujemjesúčasťoužalobnéhonároku.Rozhodnutieoprávnomzáujme,otom,
či je alebo nie je daný je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia
žaloby.

19.1. Otázkou naliehavého právneho záujmu sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal Najvyšší súd
SR v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 11. decembra 2019, pričom v tomto svojom rozhodnutí
poukázal na judikatúru NS SR v tejto otázke, a to rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/136/2009, R 17/1972, sp.
zn. 5Cdo/31/2011 a sp. zn. 4Cdo/89/2007, sp. zn. 3Cdo/112/2004 publikované v časopise Zo súdnej

praxe pod č. 81/2006 a obdobne aj sp. zn. 4Cdo/49/2003 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
75/2003, sp. zn. 3Cdo/53/2007, sp. zn. 1Cdo/26/2007, sp. zn. 5Cdo/136/2007, sp. zn. 5Obdo/51/2011,
sp. zn. 6Cdo/392/2013 a uviedol, že z vyššie citovanej judikatúry vyplývajú nasledovné závery:
19.2. Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný návrh
jevhodnýmasprávnezvolenýmnástrojomochranyjehopráva,t.j.akneistotužalobcuvprávnomvzťahu

je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom (tu ide predovšetkým o prípady, kedy určovací
výrok vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu, ktorým sa predíde prípadným sporom
o splnenie povinnosti).19.3. Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu treba posudzovať výlučne
s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní tejto otázky súdom
irelevantný.

19.4. Žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vždy vtedy, ak nemá možnosť domáhať
sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom. Ide predovšetkým o
prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať žalobu na plnenie a kedy má legitimáciu na podanie žaloby
na plnenie výlučne žalovaná strana.

19.5. Aj v prípadoch, kedy žalobca, ktorý podal určovaciu žalobu, má možnosť podania žaloby na
plnenie, všeobecne neplatí, že by nebol daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení.
Ide predovšetkým o prípady, kedy by žalobou na plnenie nebol vyčerpaný celý predmet konania o
určovacej žalobe alebo kedy sa určovacím výrokom rozsudku vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi
stranami sporu.

19.6. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Tu ide predovšetkým o prípady, kedy sa žalobca domáha
žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu s tým, aby následne mohol žalobca podať žalobu na
plnenie (napr. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo žalobu na náhradu škody) alebo inú

určovaciu žalobu (napr. žalobu o určenie vlastníckeho práva). Určovacia žaloba je tak neprípustná vtedy,
ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre
rozhodnutie iného (žalobcom následne iniciovaného) súdneho sporu.

20. Ohľadom druhého určovacieho výroku, teda určenia, že podielovým spoluvlastníkom podielu na

predmetných nehnuteľnostiach je žalovaná v 2. rade, bolo potrebné, aby žalobkyňa v 1. rade tvrdila
a preukázala, že na takto požadovanom určení má naliehavý právny záujem. V rozšírení žaloby,
v ktorom žiadala žalobu rozšíriť o tento petit, naliehavý právny záujem na tomto určení neodôvodnila.
Neskôr uviedla, že záujem žalobcu je taký, že odmieta a nechce, aby jeho pozemok vlastnil priamo
či nepriamo akýkoľvek maďarský, juhoslovenský podnikateľ a človek obdobného charakteru a žalobca

má racionálny záujem realizovať svoj podnikateľský záver na predmetných pozemkoch a má záujem
v budúcnosti zrušiť žalovanému nájomnú zmluvu. V odvolaní už naliehavý právny záujem odôvodnila
tým, že na požadovanom určení mali právny záujem z dôvodu, že následne oni a ďalší podieloví
spoluvlastníci môžu jednať so žalovanou o uzatvorení novej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bude
prevod podielov žalovanej v 2. rade na dotknutých nehnuteľnostiach a žalovaný v 1. rade tak bude

oprávnený iba k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti, ktorá zodpovedá jeho aktuálnemu
spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach. Takýto postup považovala za spravodlivý, a tak by
bol vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie po právnej stránke významný, pretože z LV č. XXXX
H. XXXX, k. ú. L. vyplýva existencia značného počtu ďalších podielových spoluvlastníkov dotknutých
nehnuteľností – rodinných príslušníkov žalobcov, ktorí majú záujem na navýšení svojich podielov. Podľa

názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v 1. rade v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na
určení, že žalovaná v 2. rade je podielovou spoluvlastníčkou na predmetných nehnuteľnostiach, ňou
uvádzané skutočnosti naliehavý právny záujem nepreukazujú, pričom vzhľadom k tomu, že v danej veci
sa rieši porušenie predkupného práva spoluvlastníkov, v odvolacom konaní už len žalobkyne v 1. rade
ako jednej zo spoluvlastníkov, oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností

zo strany zaviazaného spoluvlastníka domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (čomu zodpovedá prvý určovací petit v tejto veci, čo je
prípustná žaloba ako uviedol odvolací súd vyššie), domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby
mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od
zaviazanej osoby alebo si ponechať predkupné právo, čo odvolací súd už uviedol v bode 14. tohto

rozsudku. Žalobkyňa v 1. rade teda druhým určovacím výrokom (o určenie, že žalovaná v 2. rade je
podielovou spoluvlastníčkou) nezvolila správne právny prostriedok jej ochrany v prípade porušenia jej
predkupného práva, preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že na takomto
určení nemá naliehavý právny záujem.

21. Pokiaľ žalobkyňa v 1. rade vo svojom poslednom písomnom podaní adresovanom odvolaciemu
súdu v deň jeho odvolacieho pojednávania už uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o tom,
že žalovaný v 1. rade je povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 12/96 k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX zožalovaného v 1. rade na žalobkyňu v 1. rade a ohľadne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX zo
žalovaného v 1. rade na žalobcu v 2. rade, k tomu odvolací súd len dodáva, že podľa § 371 CSP žalobu
nemožno v odvolacom konaní meniť, preto sa týmto jej zmeneným petitom v rámci odvolacieho konania

nezaoberal. Rovnako sa nezaoberal tvrdeniami žalobkyne v 1. rade uvádzaným v odvolaní, že žalovaný
sa stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností aj na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.
03. 2020 a 9. 11. 2015, pretože predmetom tohto konania bolo porušenie predkupného práva zo zmluvy
zo dňa 16. 05. 2018. K tomu odvolací súd ešte dodáva, že skutkový záver súdu prvej inštancie, uvedený
v bode 28. jeho rozsudku, že parcely č. 1090 a č. 1113/5 žalovaný v 1. rade odkúpil kúpnou zmluvou z

27. 03. 2020, preto nebolo v tomto konaní možné konať aj o nehnuteľnostiach, ktorých sa kúpna zmluva
zo 16. 05. 2018 netýkala, je nesprávny, pretože tieto parcely žalovaný v 1. rade kúpil aj na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 16. 05. 2018 (LV č. XXXX pod B2).

22. Ďalšou právnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní riešiť, vzhľadom k prípustnosti
určovacieho petitu ohľadom neplatnosti zmluvy (prvý určovací výrok), bola otázka premlčania, ktorú

vzniesol v konaní na súde prvej inštancie žalovaný v 1. rade. Súd prvej inštancie ju vyhodnotil ako
nedôvodnú, s čím sa žalovaný v 1. rade nestotožnil, na čo poukázal vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne
v 1. rade.

23. Premlčanie možno definovať ako kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie

práva, ktorý uplynul bez toho, aby veriteľ v ňom právo vykonal, v dôsledku čoho dlžník môže pred súdom
čeliť úspešnému uplatneniu práva dovolaním sa premlčania.

24.Pokiaľideonámietkupremlčania,súdprvejinštancieuviedol,žekuzavretiukúpnejzmluvydošlodňa
16. 05. 2018, žaloba na súde bola podaná dňa 20. 05. 2021, pri plynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej

lehoty by teda k premlčaniu tohto nároku došlo dňa 16. 05. 2021, avšak z dôvodu platnosti a účinnosti
zákona č. 62/2020 Zb. táto premlčacia lehota neplynula v období od 27. 03. 2020 do 30. 04. 2020, teda
táto lehota neplynula celkovo 34 dní. Vzhľadom k tomu, je potrebné týchto 34 dní, kedy premlčacia
lehota neplynula, pripočítať k dátumu 16. 05. 2021 (teda skončila by dňa 19. 06. 2021), kedy by bola
inak uplynula, a nakoľko právny predchodca žalobcov túto žalobu podal dňa 20. 05. 2021, podal ju pred

márnym uplynutím premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie teda za rozhodujúcu skutočnosť bral uzavretie
kúpnej zmluvy a podanie žaloby na súd.

25.1. Otázkou počítania premlčania v spore o dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa
zaoberal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 103/2021 z 28. 02. 2023, v ktorom uviedol:

25.2. Dovolací súd, vychádzajúc z obsahu žaloby a súdneho spisu a z odôvodnení rozsudkov súdov
nižších inštancií, považuje za nutné pripomenúť, že spoluvlastník, ktorého zákonné predkupné právo
bolo porušené, má dve možnosti ako požadovať zjednanie nápravy - prvou z nich je domáhanie sa
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu a druhou je domáhanie sa, aby

mu nadobúdateľ nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za
ktorých ho kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka. Tieto možnosti nemožno stotožňovať ani
ich zamieňať.

25.3. Vo vzťahu k počiatku plynutia premlčacej doby pri nároku dotknutého spoluvlastníka na dovolanie

sa relatívnej neplatnosti zmluvy Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej ustálenej rozhodovacej
praxi (napr. rozsudky sp. zn. 1Cdo/27/2005 alebo sp. zn. 4Cdo/37/2007) uvádza, že všeobecná trojročná
premlčacia doba plynie odo dňa uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva (nie od okamihu
nadobudnutia vlastníckeho práva nadobúdateľom).

25.4. V uznesení z 31. mája 2022 sp. zn. 7Cdo/269/2019, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 53 z roku 2022, najvyšší súd vyslovil,
že „Oprávnenie spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené (§ 140 Občianskeho zákonníka)
domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže

až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený nakladať (§ 123 Občianskeho
zákonníka).“ Súčasne vyslovil, že závery prijaté v súvislosti so začatím plynutia premlčacej lehoty
spoluvlastníka na dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva (v
spore vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Cdo/37/2007) nemožno uplatniť naobmedzenie práva spoluvlastníka požadovať od nadobúdateľa, aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti na kúpu, a to z dôvodu, že toto právo súvisí s nadobudnutím vlastníckeho práva.

26. V uznesení sp. zn. 7Cdo 269/2019 z 31. 05. 2022 (R 53/2022) Najvyšší súd SR uviedol, že
oprávnenie spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené (§ 140 Občianskeho zákonníka)
domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže
až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený nakladať (§ 123 Občianskeho

zákonníka).

27. Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa žalobkyňa v 1. rade domáhala určenia relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu (kúpnej zmluvy o dňa 16. 05. 2018), súd prvej inštancie
správne počítal premlčanie odo dňa uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Okrem toho však
bolo potrebné zohľadniť aj to, že na to, aby nastali právne účinky dovolania sa neplatnosti právneho

úkonu je potrebné vychádzať až z okamihu, kedy dôjde účastníkom právneho úkonu dovolanie vo
formeoznámenianeplatnéhoprávnehoúkonuadresovanéhoostatnýmúčastníkomrelatívneneplatného
právneho úkonu. A k tomu došlo v danej veci u žalovaného v 1. rade až dňa 04. 08. 2021 a žalovanej
v 2. rade dňa 10. 07. 2023, teda až po trojročnej premlčacej dobe. Aj keď je pravdou, že zákon
formu relatívnej neplatnosti právneho úkonu nestanovuje a možno sa jej dovolať rôznymi kvalifikovanými

prejavmi adresovanými účastníkovi právneho vzťahu, záver súdu, že k účinnému uplatneniu dovolania
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dochádza už podaním žaloby na súde, je nesprávny. Žalovaní
sa o tom, že žalobcovia sa voči nim dovolávajú relatívnej neplatnosti právneho úkonu dozvedeli, až keď
im bola žaloba zo strany súdu doručená. Pôvodný žalobca mohol takýto právny úkon voči žalovaným
urobiť už pred podaním žaloby alebo súčasným doručovaním tohto úkonu žalovaným v rovnakom čase

ako bola žaloba doručená súdu. Toto však v konaní netvrdil, žalobu pritom pôvodne podal len voči
žalovanému v 1. rade a až v priebehu konania ju rozšíril aj voči žalovanej v 2. rade a včasné uplatnenie
práva odvodzoval od doručenia žaloby súdu v trojročnej lehote od uzavretia kúpnej zmluvy. Tým, že
pôvodný žalobca tak neurobil a využil možnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
prostredníctvom žaloby, musel počítať s tým, že účinky tohto právneho úkonu nastanú až doručením

žaloby žalovaným, teda s nejakým časovým odstupom po podaní žaloby. Záver súdu prvej inštancie, že
námietka premlčania nie je dôvodná, preto nie je správny. Takýto záver je tiež v súlade s ustanovením §
124ods.2CSP,podľaktoréhohmotnoprávnyúkonstranyjevočisúduúčinnýokamihomdoručeniaavoči
ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Aj keď hmotnoprávne úkony, ktoré
boli v občianskom súdnom konaní prebiehajúcom medzi stranami uskutočnené niektorou zo strán voči

súdu, a o ktorých sa ich adresát v konaní dozvedel, majú rovnaké právne následky ako právne úkony,
ktoré boli urobené priamo voči druhému účastníkovi právneho vzťahu a ktorému došli, dovtedy, kým sa
účastníci o hmotnoprávnom úkone nedozvedeli, nemôže súd pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať.
Preto je pri posudzovaní námietky premlčania v danej veci potrebné vychádzať z doručenia žaloby
žalovaným.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdzamietajúcivýroktýkajúcisazamietnutiažalobyohľadne

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres Nové Zámky, obec L., kat. úz. L., teda nehnuteľností
v spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj keď
z iných právnych dôvodov.

28. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

29. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

30. Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Vo veciach, kde je na strane odvolateľa procesné spoločenstvo a odvolanie podá iba jeden zo

spoločníkov, je potrebné pri posudzovaní jeho subjektívnej legitimácie na podanie odvolania skúmať, či
ide o spoločenstvo samostatné, nerozlučné alebo nútené (pozri komentár k § 76 - § 78). Ak odvolanie
podala sporová strana, z hľadiska jeho procesnej prípustnosti je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať,
či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti
odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať

výlučne z hľadiska procesného, pričom sa vychádza z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Ak
odvolací súd dospeje k záveru, že takáto ujma sporovej strane nevznikla, odvolanie odmietne.31. Žalobkyňa v 1. rade v odvolaní uvádzala, že podľa uznesenia o dedičstve po zomretom právnom
predchodcovi žalobcov je zrejmé, že žalobca v 2. rade je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 9/128 na pozemkoch parcelové číslo 1090 a 1113/5 v k. ú. L., takže žalobca v 2. rade je rovnako

aktívne legitimovaný ako žalobca v 1. rade. Uviedla tiež, že žalobcovia mali právny záujem na určení,
že vlastníkom podielov na pozemkoch je žalovaná v 2. rade. Žalobkyňa v 1. rade teda v odvolaní
uvádzala aj dôvody, vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu v 2. rade, ktorý však odvolanie nepodal.
V danej veci však na strane žalobcov ide o samostatné spoločenstvo, keď žaloba sa žalobkyne v 1.
rade týka ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres Nové Zámky, obec L., kat. úz.

L. a žalobcu v 2. rade sa žaloba týka ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres
Nové Zámky, obec L., kat. úz. L.. Z uvedených dôvodov, pokiaľ žalobkyňa v 1. rade napádala záver súdu
o zamietnutí žaloby žalobcu v 2. rade z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, napádala rozhodnutie,
ktoré nebolo vydané v jej neprospech, preto odvolací súd jej odvolanie v tejto časti podľa § 386 písm.
b) CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

32. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol aj výrok o trovách konania, závislý od výsledku konania
vo veci samej. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol, že priznal žalovaným v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom v odôvodnení uviedol, že o trovách konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú
náhradu trov konania. Výrok o trovách konania nekorešponduje s jeho odôvodnením a nie je dostatočne

určitý, keď z neho nevyplýva, že voči ktorému zo žalobcov v 1. a 2. rade priznal žalovaným v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov konania, preto odvolací súd tento výrok zmenil a rozhodol, že priznal žalovaným
v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešným žalovaným
v 1. a 2. rade priznal vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal voči žalobkyni v 1. rade

nárok podľa zásady úspechu v konaní na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).