Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/160/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420201612
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8420201612.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Finerg International, s.r.o.,
so sídlom 059 60 Stará Lesná 157, IČO: 36 511 391, zastúpený Advokátska kancelária Hajduk s. r.
o., so sídlom Štúrova 101/5, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 53 556 283, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. X-X-X, XXXXXX A., E. F., prechodne bytom G. H. XXX, G. H., zastúpenej

Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 42 239 290, o
určenie, že právo žalovanej na dodávku pitnej vody voči žalobcovi tu nie je, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb/35/2020-212 zo dňa 28.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb/35/2020-212 zo dňa 28.10.2022 v napadnutom
výroku II. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacích konaní a dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) uznesením č.k. 8Cb/35/2020-212 zo
dňa 28.10.2022 (ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Výrok I. odôvodnil súd prvej inštancie tým, že dňa 26.10.2022 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby
a žalovaný so späťvzatím súhlasil. Výrok II. rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v zmysle
§ 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka,

ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Súd skúmal otázku zavinenia a hodnotil
ju podľa procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania proti žalovanému
došlo v dôsledku späťvzatia žaloby samotným žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prijal záver,
že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že vzal podanú žalobu späť, preto je povinný
žalovanému nahradiť trovy konania v celom rozsahu, teda 100 %.

3. Žalobca podal proti výroku II. uznesenia včas odvolanie, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b) a h) CSP. Mal za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože súd
absolútne neodôvodnil, respektíve sa nezaoberal argumentáciou žalobcu, na základe akých skutočností
akohozavinenímdošlokspäťvzatiužaloby.Tentosúd(tenistýsudca)nariadilmedziúčastníkmivkonaní
na tunajšom súde (sp. zn. 2Cb/3/2019) neodkladné opatrenie, v ktorom vo výroku II. nabádal žalobcu
podaním takejto žaloby. Žalobca legitímne očakával od súdu prvej inštancie stanovisko, ako vysvetlí

konanie žalovaného, keď po podaní tejto žaloby podpísal dobrovoľne zmluvu o dodávke vody a navyše
v súčasnosti zaplatil aj všetky dlžné dodávky vody vyfakturované žalobcom na spoločnosť LENMAR,s.r.o., ktorá následne bola ihneď uhradená. Je toho názoru, že ide zo strany súdu o zjavnú svojvôľu,
keďže riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil. Súd sa vyhol požiadavke žalobcu uvedenej v späťvzatí
žaloby v bode 12 a nasl., kde žalobca vzhliadol zavinenie žalovaného. Žalovaná si uvedomila, že bez

písomnej zmluvy so žalobcom by do jej apartmánu voda netiekla. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
nekorešponduje presvedčivo a dostatočne s výrokom II. napadnutého uznesenia. Podľa odvolateľa
súd neuviedol, prečo považoval argumenty žalobcu za nesprávne. Vzniknutú situáciu zavinil v plnom
rozsahu žalovaný z dôvodu, že odmietal podpísať zmluvu o dodávke pitnej vody. Tento stav trval v
čase podania tejto žaloby. Právo prešlo prevodom na novú vlastníčku, s čím prešli aj práva súvisiace

s vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 5.7.2019, sp. zn. 2Cb/3/2019 - 110,
ktoré sa viaže na vlastníka nehnuteľnosti. Doposiaľ nepožiadal o zrušenie citovaného neodkladného
opatrenia, aj keď má vodu zabezpečenú na základe zmluvy o dodávke pitnej vody a účinky vydaného
neodkladného opatrenia odpadli. Žalobca bol úspešný v prvom odvolacom konaní, nakoľko odvolací
súd uznal, že žalovaný nemá právny titul na dodávku pitnej vody od žalobcu. Nová vlastníčka v plnom
rozsahu uznala, že právo na dodávku pitnej vody je nevyhnutné riešiť uzatvorením zmluvy o dodávke

pitnej vody už dňa 13.9.2022. Podpísanie tejto zmluvy znamená, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo
nariadené a riadi sa podpísanou zmluvou a preto nie je potrebné aby neodkladné opatrenie trvalo,
nakoľko ide o inštitút, ktorý ma dočasný charakter. K uzatvoreniu zmluvy o dodávke pitnej vody s novou
vlastníčkou došlo až po doručení uznesenia odvolacieho súdu, sp. zn. 7Cob/53/2021 – 119, ktorým
zrušil rozsudok tunajšieho súdu, sp. zn. 8Cb/35/2020 a vyslovil právny názor, že neexistuje právny titul

na dodávku pitnej vody medzi účastníkmi. Následne tunajší súd v konaní 8Cb/35/2020 výzvou zo dňa
7.6.2022 vyzval účastníkov na mimosúdne riešenie sporu a až po tomto úkone súdu nová vlastníčka
nehnuteľnosti A. B. uzatvorila zmluvu o dodávke pitnej vody. Žalobca žiadal súd o priznanie nároku na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že vzniknutú situáciu zavinil v plnom rozsahu žalovaný
z dôvodu, keď odmietal takúto zmluvu uzatvoriť, čo bol zásadný dôvod na podanie tejto žaloby. Žalovaný

svojim oznámením vo veci sp. zn. 8Cb/35/2020 tunajšieho súdu oznámil, že s návrhom na zrušenie tohto
neodkladného opatrenia nesúhlasí, nakoľko nie sú dané žiadne zákonné dôvody. Nová vlastníčka A. B.
ako spoločníčka a konateľka žalovaného LENMAR, s. r. o. bola o predmetnej žalobe informovaná. Teda
sama zavinila podanie tejto žaloby. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil otázku procesného zavinenia, nakoľko podľa preukázaného skutkového stavu mal použiť §

256 ods. 2 CSP, a nie § 256 ods. 1 CSP.

4.OodvolanížalobcuprotiuzneseniurozhodolKrajskýsúdvPrešoveuznesenímč.k.7Cob/17/2023-261
zo dňa 28. marca 2023 tak, že zmenil uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva
vočižalovanejnáhradutrovprvoinštančnéhokonaniavrozsahu100%(výrokI.)ažalobcovipriznalnárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 % (výrok II.). Dôvodil, že žalovaná
svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v uzavretí Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd č. 609-2 so žalobcom po začatí konania, vyvolala u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia
žaloby a na účely náhrady trov konania sa žalovaná považuje za stranu, ktorá procesne zastavenie
konania zavinila. Nič na tom nemení ani zmena vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti a s tým spojená

zmena účastníkov na strane žalovaného, keďže nová vlastníčka A. B. ako spoločníčka a konateľka
pôvodného žalovaného LENMAR, s. r. o., o spore medzi žalobcom a pôvodným žalovaným LENMAR, s.
r.o.malaodpočiatkuvedomosť.Bezprávnehovýznamubolipodľaodvolaciehosúdutvrdeniažalovanej,
že žalobca od nej požadoval niekoľkonásobne zvýšené platby za odber vody oproti všetkým ostatným
vlastníkom, a až v podpísanej zmluve o dodávke vody je jednotková cena za odber vody rovnaká ako

u ostatných subjektov, pretože tieto okolnosti zostali zo strany žalovanej len v polohe tvrdenia a neboli
podložené žiadnymi objektívnymi dôkazmi.

5. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 7Cob/17/2023-261 zo dňa 28. marca 2023 podala
žalovaná dovolanie. Odvolací súd podľa nej pochybil v tom, že v odôvodnení svojho uznesenia

sa nedostatočne a v rozpore s obsahom súdneho spisu vysporiadal s argumentáciou a obranou
žalovanej ohľadom zavinenia či nezavinenia späťvzatia žaloby žalobcom, čoho následkom je to, že
odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu je nepresvedčivé a nedostatočné. Poukázala na to, že
predmetom súdneho konania bola určovacia žaloba, so žalobným návrhom formulovaným žalobcom
nasledovne - právo žalovanej na dodávku pitnej vody voči žalobcovi tu nie je. Predmetom súdneho

konania teda nebola povinnosť žalovanej uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dodávke pitnej vody. Preto
podpis zmluvy oboma účastníkmi konania nemožno vyhodnotiť tak, že žalovaná splnila to, čoho sa
podanou žalobou žalobca domáhal, a že tým žalovaná, alebo výlučne len žalovaná zavinila, že žalobca
vzal žalobu späť. Veď uvedené správanie sporových strán by bolo možné vyhodnotiť aj tak, že právepodpisom zmluvy o dodávke vody žalobca uznal právo žalovanej na dodávku vody. Poukázala tiež na
skutočnosť, že v konaní predložila dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobca od nej požadoval
niekoľkonásobne vyššie platby za odber oproti ostatným vlastníkom. Tvrdenie súdu prvej inštancie,

že dôkazy nepredložila, je preto nesprávne. Odvolací súd podľa nej rozhodol celkom formalisticky,
svojvoľne a arbitrárne bez toho, aby mal jeho výrok rozumný základ v obsahu spisu a poskytol rozumné
vysvetlenie toho, prečo je možné bezpochyby konštatovať len výlučné zavinenie žalovanej pri zastavení
konania.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove č.k. 7Cob/17/2023-261 zo dňa 28. marca 2023, uznesením sp. zn. 5Obdo/27/2023 zo dňa
24. septembra 2024 rozhodol tak, že zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove a vec vrátil
na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach.

6.1. Dovolací súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. januára 2024,

sp. zn. IV. ÚS 1/2024 (v zmysle ktorého kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho
hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana žiadala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala
žalobu späť) a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2018, č.k. II. ÚS 569/2017-46 (v
zmysle ktorého „možno vo všeobecnosti uviesť, že odporca procesne zaviní potrebu späťvzatia návrhu
a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne navrhovateľov

nárok uspokojiť“). Uviedol, že v prípade späťvzatia žaloby ide o skúmanie príčin, pre ktoré došlo k tomuto
procesnému dispozitívnemu úkonu. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie
z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať
z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania sa (postoja) žalovaného vo vzťahu k
požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd

neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

6.2. Pokiaľ mal odvolací súd za to, že žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovanej, spočívajúce
v uzatvorení zmluvy so žalobcom, potom mal pri odôvodňovaní výroku o náhrade trov konania jasne
definovať (porovnať) predmet daného konania a v súvislosti s tým konkretizovať a posúdiť (porovnať)

správanie sporovej strany, v dôsledku ktorého malo dôjsť k zastaveniu konania. Až po ustálení predmetu
sporu, teda po zodpovedaní otázky, čoho konkrétne sa žalobca prostredníctvom žaloby domáhal, je
možné posúdiť, či na základe určitého konania žalovanej strany došlo k splneniu žalobcom uplatneného
nároku, teda či práve v dôsledku správania žalovanej došlo k splneniu žalobou uplatneného nároku.
Rovnaké kritériá sa uplatňujú pri skúmaní procesnej zodpovednosti za zastavenie konania na strane

žalobcu, keďže procesnú zodpovednosť za zastavenie konania skúma súd vo vzťahu k obom stranám
sporu. Až po náležitom zisťovaní procesnej zodpovednosti za zastavenie konania vo vzťahu k obom
stranám sporu je možné rozhodnúť o samotnom nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd v
napadnutom uznesení, opierajúc sa o judikatúru ústavného súdu (odkazujúc na uznesenie z 15. augusta
2018, sp. zn. IV. ÚS 457/2018-10) vo všeobecnosti vyjadril, že súd je povinný pri rozhodovaní o nároku

na náhradu trov konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných
stranách, avšak touto ústavne konformnou právnou premisou sa pri odôvodnení svojho rozhodnutia
dôsledne neriadil.

6.3. Dovolací súd ďalej konštatoval, že v okolnosti uzavretia zmluvy oboma stranami vzhliadol

odvolací súd dôvod, ktorý viedol k späťvzatiu žaloby (poukazujúc na odseky 18 a 19 odôvodnenia
napadnutého uznesenia). Tento vyhodnotil len vo vzťahu k žalovanej strane. Tu však odvolací súd
nijako nevyhodnocoval konanie žalobcu ako druhej zmluvnej strany, ani to, že predmetom žaloby bola
negatórna žaloba žalobcu - na určenie neexistencie povinnosti žalobcu uzavrieť zmluvu so žalovanou,
a nie existencie takej povinnosti žalovanej. Odvolací súd ďalej nevyhodnocoval ani tú relevantnú

okolnosť, že žalobu podal žalobca v nadväznosti na uznesenie Okresného súdu Kežmarok z 5. júla
2019, č. k. 2Cb/3/2019-110, ktorým mu bola (v postavení žalovaného) na základe návrhu žalobkyne
(tu žalovanej) uložená neodkladným opatrením, okrem iných povinností, aj povinnosť obnoviť žalobkyni
(tu žalovanej) dodávku pitnej vody. Túto okolnosť pritom uviedol ako žalobca v podanom odvolaní, tak
aj žalovaná vo svojom vyjadrení k tomuto odvolaniu (č. l. 223, 236 spisu), hoci každý v inom kontexte

vlastnej argumentácie. Odvolací súd taktiež k obrane žalovanej o dôvode skoršieho nepodpísania
zmluvy so žalobcom zo strany už jej právneho predchodcu, spočívajúcom v (tvrdenom diskriminačnom)
konaní žalobcu v súvislosti s ním vyžadovanými vyššími platbami vodného oproti ostatným vlastníkom
nehnuteľností, uviedol, že nebola podložená „žiadnymi objektívnymi dôkazmi“. Z obsahu spisu všaknepochybne vyplýva, že dovolateľka už vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ku svojej totožnej argumentácii
poukázala na svoje „vyjadrenia v tomto konaní“, pričom takéto vyjadrenie žalovanej s pripojenými
listinami, sa v spise nachádza (napr. na č.l. 40 a nasl.). Aj uvedená diskrepancia vo svojom dôsledku

predstavuje nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v intenzite napĺňajúcej kritériá vady
zmätočnosti v postupe odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f) CSP, z hľadiska nepreskúmateľnosti
časti odôvodnenia podstatného pre rozhodnutie o náhrade trov konania v súvislosti s posúdením otázky
zavinenia strán za zastavenie konania. Odvolací súd sa teda dôsledne neriadil úpravou v § 393 ods.
2 veta prvá pred bodkočiarkou CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedenie

stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov
strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal
a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax.

6.4. Keďže ust. § 388 CSP o zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom osobitne

neupravuje náležitosti odôvodnenia zmeňujúceho rozhodnutia, je potrebné vychádzať práve zo
všeobecnej úpravy v ust. § 393 ods. 2 až 4 CSP a primerane z ust. § 387 ods. 3 CSP. Súčasne z čl. 3 ods.
1 CSP vyplýva, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi
záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi
chránené. Dovolací súd poukázal aj na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP),
v zmysle ktorej súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje
rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a
uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek

je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. V súvislosti s požiadavkou riadneho odôvodnenia
súdnych rozhodnutí ako súčasti práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
poukázal aj na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zdôraznil, že aj v
konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí

vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť
dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá
zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal,

ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový
stav. Uvedené platí o to viac, ak ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej
inštancie.

6.5. Dovolacie námietky dovolací súd zhrnul nasledovne: a) pri skúmaní zavinenia za zastavenie

konania sa odvolací súd nezaoberal hodnotením príčiny späťvzatia žaloby vo vzťahu k obom stranám
sporu, b) neuviedol žiadne úvahy k tomu, že v danom spore podaná negatórna žaloba bola vyvolaná
predchádzajúcim neodkladným opatrením súdu prvej inštancie s uloženou povinnosťou žalobcovi voči
žalovanej, c) v rozpore s obsahom spisu konštatoval nedoloženie tvrdenia žalovanej o diskriminačnom
konaní žalobcu (s požadovanou vyššou cenou plnenia od žalovanej strany oproti ostatným vlastníkom

nehnuteľností) ako príčine skoršieho nepodpísania zmluvy ako aj trvania sporu medzi stranami, a
preto sa týmito okolnosťami súd vôbec nezaoberal. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolacie
námietky sú opodstatnené a napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnené, v
dôsledku čoho došlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd sa
nezaoberal podstatnými okolnosťami vymedzenými v námietkach dovolateľky, ktorých zohľadnenie je

pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nevyhnutné. Jediným možným prostriedkom nápravy
porušenia uvedených práv dovolateľky odvolacím súdom tak bolo zrušenie napadnutého rozhodnutia
a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré už bude zodpovedať požiadavkám
spravodlivého súdneho procesu a bude obsahovať odpovede na všetky, pre rozhodnutie o náhrade trov
konania, podstatné otázky.

6.6. Vo vzťahu k ďalšiemu konaniu dovolací súd zdôraznil, že pri novom rozhodovaní je potrebné
vychádzať zo skutočnosti, že konanie o neodkladnom opatrení, ktoré tvorilo základ podanej žaloby
a konania vo veci samej, bolo vyvolané v dôsledku spornosti dodávania pitnej vody, odvádzaniaodpadových vôd a užívania vodovodnej infraštruktúry medzi stranami sporu. Neodkladným opatrením
bolo vyhovené návrhu právneho predchodcu žalovanej o uloženie povinnosti žalobcovi obnoviť dodávku
pitnej vody, odvádzanie odpadových vôd a umožniť užívanie vodovodnej infraštruktúry. V danom

konaní sa žalobca domáhal negatívneho vymedzenia, že právo priznané žalovanej prostredníctvom
neodkladného opatrenia, tu nie je. V priebehu konania došlo k odstráneniu spornej skutočnosti medzi
stranami sporu v dôsledku uzatvorenia zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č.
609-2 zo 6. septembra 2022. Vzhľadom na to žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, s čím žalovaná
súhlasila. Je teda zrejmé, že predmet konania odpadol z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo

ku konsenzu prostredníctvom uzatvorenia zmluvy, teda dvojstranného právneho úkonu, pre ktorého
vznik a platnosť je nevyhnutné, aby obe zmluvné strany prejavili vôľu určitú zmluvu uzatvoriť. V tejto
súvislosti bude zo strany odvolacieho súdu potrebné znovu posúdiť otázku zavinenia zastavenia konania
s vyhodnotením podstatných okolností, a to vo vzťahu k obom sporovým stranám.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Prešove a vec bola vrátená na ďalšie
konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, prejednal odvolanie žalobcu zo dňa 22.11.2022,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie

odvolací súd prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vecne správne, nebolo ho
možné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, ani zrušiť podľa § 389 CSP, preto ho odvolací súd z nižšie
uvedených dôvodov podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

8. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

9. Odvolacie dôvody uvádzané žalobcom (podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP) sú prípustnými dôvodmi
pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom

stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej

veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní

uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

11.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikáciipráva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

12. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil nasledujúce skutočnosti.

12.1 Žalobca podal dňa 8.9.2020 žalobu voči pôvodnému žalovanému: LENMAR s.r.o., so sídlom 059
60 Stará Lesná 610, IČO: 36797880, o určenie, že právo na dodávku pitnej vody žalovaného voči
žalobcovi tu nie je. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Kežmarok uznesením č. k. 2Cb/3/2019-110
zo dňa 05.07.2019 vo výroku I. uložil žalobcovi, aby obnovil dodávku pitnej vody vodovodom a

odvádzanie odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku kanalizáciou k stavbe žalobcu –
apartmánovému domčeku súp. č. XXX v obci G. H., ktorý je postavený na pozemku parcela registra C
parc. č. 4418/17 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, všetko zapísané na LV č. XXX pre
k. ú. obec Stará Lesná, okres C., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a vo výroku II.
uložil žalobcovi možnosť podať žalobu o určenie, že právo žalobcu LENMAR s.r.o. na dodávku pitnej

vodyaužívanievodovodných,dažďovýchasplaškovýchrozvodovvočižalovanémuFinergInternational,
s.r.o. tu nie je. Na základe uvedeného žalobca obnovil žalovanému dodávku pitnej vody a odvádzanie
odpadovýchvôdnasledujúcideňpodoručeníuznesenia.Žalovanýsapodľažalobyodmietasožalobcom
dohodnúť na cene celkových nákladoch spojených s dodávkou vody, odvodu kanalizačných splaškov
a odvodu dažďovej vody a žalovaný získava neprimerané výhody na úkor žalobcu. Žalovaný rovnako

podniká v ubytovacích službách (má zaregistrovanú prevádzkareň na adrese Stará Lesná 610) ako
žalobca. Naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby žalobca zdôvodňoval tým, že bez tohto
určenia by bol žalobca povinný nepretržite až donekonečna poskytovať žalovanému povinnosť určenú
neodkladným opatrením. Žalovaný v plnej miere využíva to, že za plnenie povinnosti dodávať vodu
žalovaný nemusí platiť, keďže to neodkladným opatrením nebolo uložené. Žalobca v zmysle zákona

č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách má podpísanú platnú Zmluvu o
dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. 557/160/09P zo dňa 05.08.2009 s Podtatranskou
vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou a.s. (ďalej len „PVPS“), ktorá je prevádzkovateľom verejného
vodovodu a verejnej kanalizácie a dodávateľom pitnej vody. Žalobca týmto mal za preukázané, že nemá
licenciu na dodávku pitnej vody. Okresný súd Kežmarok podľa žalobcu uložením povinnosti v uznesení

poskytol žalovanému plnohodnotnú súdnu ochranu, zabezpečil trvalú úpravu pomerov medzi sporovými
stranami, čo odôvodnil právom žalovaného vyplývajúceho z ustanovenia Čl. VII ods. 3 v spojení s
ustanovením Čl. III ods. 8 Mandátnej zmluvy sporových strán zo dňa 01.05.2011. Súd však opomenul
rozhodujúcu skutočnosť, že v predmetnej zmluve podľa tohto článku v predmete zmluvy nie je dodávka
pitnej vody. Žalobca mandátnu zmluvu vypovedal výpoveďou zo dňa 4.7.2018. Žalovaný za celé obdobie

od vydania neodkladného opatrenia nepožiadal akéhokoľvek prevádzkovateľa verejného vodovodu o
dodávku pitnej vody. Rovnako žalovaný nezačal stavebné konanie na vybudovanie vodovodnej prípojky
a kanalizačnej prípojky k svojej nehnuteľnosti. Na žalobcu sa povinnosť dodávať pitnú vodu podľa
zákonaoverejnýchvodovodochaverejnýchkanalizáciáchč.442/2002Z.z.vplatnomznenínevzťahuje.
Účelom každého neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov. Žalobca nesúhlasil s tým, aby

stav, ktorý je určený predmetným neodkladným opatrením bol trvalý. Keďže žalobca s neodkladným
opatrením v časti dodávky pitnej vody nesúhlasí, uviedol, že sa domáha zrušenia tohto práva podaním
určovacej žaloby, že takéto právo tu nie je. Žalobca v konaní dôvodil, že nemá licenciu na vykonávanie
dodávky vody, je len sprostredkovateľom. Povinnosť dodávať vodu žalobcovi nevyplýva zo žiadnej
právnej úpravy.

12.2 Žalovaný (pôvodný žalovaný, t.j. pôvodný vlastník dotknutej nehnuteľnosti) navrhol žalobu
zamietnuť. Poukázal na to, že neodkladným opatrením bola žalobcovi okrem povinnosti obnoviť
dodávku pitnej vody uložená aj povinnosť „umožniť spoločnosti LENMAR, s.r.o. nerušené užívanie
pitnej vody vodovodom a odvádzanie odpadových vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku

kanalizáciou k stavbe apartmánový domček súpisné číslo XXX. Žalovaný nemal a ani v súčasnej dobe
nemá inú možnosť zabezpečiť si dodávku vody a odvod odpadových vôd zo svojej nehnuteľnosti,
len prostredníctvom existujúceho pripojenia, ktoré vybudoval žalobca. V posudzovanom prípade v
skutočnostianiniejesporné,žežalovanýjeakovlastníkstavbyoprávnenýužívaťvodovodakanalizáciu,ktoré boli k stavbe vybudované žalobcom, ale spor je tu o výšku ceny, ktorú má žalovaný platiť žalobcovi.
Za dodávku vody a odvod odpadových vôd žalobca účtoval žalovanému cenu v zmysle rozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví platného pre PVPS, t.j. za podmienok ako ich poskytovala PVPS

(1,31 eur s DPH za dodávku 1 m3 vody, sumu 1,34 eur s DPH za odvedenie 1 m3 vody). Žalobca ako
investor a stavebník danej lokality, dostal žalovaného a aj všetkých ostatných vlastníkov nehnuteľností v
danejlokalitedosituácie,kedytítosužumiestnenouaskolaudovanourozvodnousústavounedokážunič
spraviť,kedysionponechalvlastníctvotejtosústavyakedyodnichvrátanežalovanéhožiadaodkúpenie
týchto rozvodov za cenu 100.000,- eur alebo platenie za dodávku vody 5,80 eur za m3.

12.3 Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8Cb/35/2020-79 zo dňa 28.5.2021 žalobu zamietol (výrok
I.) a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
Zároveň uznesením č.k. 8Cb/35/2020-85 zo dňa 26.5.2021 zamietol návrh na zrušenie neodkladného
opatrenia. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 7Cob/53/2021-119 zo dňa 12. apríla 2022 rozhodol
o odvolaní žalobcu proti rozsudku uvedenému v prvej vete tohto bodu odôvodnenia tak, že rozsudok

zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že predmetná mandátna zmluva neupravuje bezprostredne povinnosť žalobcu
dodávať žalovanému pitnú vodu v zmysle petitu žaloby, ktorá je predmetom tohto konania. Predmetná
zmluva oprávňuje žalovaného na užívanie predmetnej infraštruktúry špecifikovanej v článku III bod
8, a to aj po zániku účinnosti tejto mandátnej zmluvy v zmysle článku VII bod 3, avšak v samotnej

zmluve nie je stanovená povinnosť žalobcu dodávať žalovanému pitnú vodu. Odvolací súd konštatoval,
že povinnosťou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie vo vzťahu k žalovanému, ktorý by mal
preukázať, aký je zákonný alebo zmluvný dôvod, na základe ktorého by mala trvať naďalej povinnosť
žalobcu dodávať mu pitnú vodu. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodol
napadnutým uznesením (bod 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia).

12.4 Právny zástupca pôvodného žalovaného listom zo dňa 7.10.2022 oznámil, že došlo k prevodu
vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti na novú vlastníčku A. B.. Zároveň oznámil, že dňa 6.9.2022
došlo k uzatvoreniu zmluvy o dodávke pitnej vody medzi žalobcom a menovanou novou vlastníčkou
nehnuteľnosti. Z uvedenej zmluvy odvolací súd zistil, že výška vodného za dodávku pitnej vody

vodovodom a stočného za odvádzanie odpadových vôd kanalizáciou bola zmluvnými stranami
dohodnutá tak, že táto bude určená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pre PVPS
pre príslušné obdobie. Výška odplaty za odvádzanie zrážkových vôd bola stanovená dohodou. V čase
uzatvorenia zmluvy bola výška vodného 1,0884 eur/m3 bez DPH a výška stočného 1,1844 eur/m3 bez
DPH.

12.5 Na výzvu súdu prvej inštancie žalobca dňa 11.10.2022 oznámil, že pokiaľ súd na návrh žalovaného
predmetné neodkladné opatrenie nezruší, trvá žalobca na podanej žalobe.

12.6 Podaním zo dňa 12.10.2022 právny zástupca žalobcu navrhol zmenu účastníka konania –

žalovaného.

12.7 Podaním zo dňa 17.10.2022 právny zástupca žalovaného oznámil súdu, že s návrhom na zrušenie
neodkladného opatrenia nesúhlasí.

12.8 Súd prvej inštancie uznesením č.k. 8Cb/35/2020-196 zo dňa 18.10.2022 rozhodol, že pripúšťa, aby
na miesto pôvodného žalovaného LENMAR, s.r.o. vstúpil do sporu nový žalovaný: Marina Tikhomirova.
Menovaná vyjadrením zo dňa 26.10.2022 uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a pridržiava sa
všetkých vyjadrení svojej právnej predchodkyne. Vzhľadom na uzatvorenie zmluvy o dodávke pitnej
vody so žalobcom dňa 6.9.2022 podľa nej neexistuje naliehavý právny záujem na žalobe.

12.9 Žalobca listom zo dňa 26.10.2022 vzal žalobu späť. Poukázal na uzatvorenie zmluvy o dodávke
pitnej vody zo dňa 6.9.2022 s novou vlastníčkou nehnuteľnosti, čím sa podľa neho konvalidoval právny
vzťah účastníkov konania, ktorý sa požadoval určovacou žalobou. Žalobca týmto podľa svojho názoru
dosiahol úspech v spore, nakoľko táto povinnosť vyplývala z petitu a odôvodnenia žaloby. Ako úspech

hodnotí aj to, že odvolací súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal právny titul na dodávku pitnej vody
od žalobcu. Podľa žalobcu odpadol naliehavý právny záujem na žalobe. Žiada preto o priznanie nároku
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.12.10 Žalovaná dňa 28.10.2022 vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby.

13. Súd prvej inštancie v bode 10. napadnutého uznesenia konštatoval, že žalobca procesne zavinil

zastavenie konania tým, že vzal podanú žalobu späť, preto je povinný žalovanému nahradiť trovy
konania v celom rozsahu, teda 100 %.

14. Úlohou odvolacieho súdu, viazaného právnym názorom dovolacieho súdu, bolo znovu posúdiť
otázku zavinenia zastavenia konania s vyhodnotením podstatných okolností, a to vo vzťahu k obom

sporovým stranám. Odvolací súd vychádzal pri posudzovaní procesného zavinenia z objektívneho
hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalobca žiadal a skutočnosťou, pre ktorú žalobca vzal žalobu späť.

15. Otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu (posudzovanú z procesného hľadiska) z hľadiska výsledku
správania sa žalovaného vo vzťahu k požiadavkám žalobcu, hodnotil odvolací súd nasledovne. Žalobca
sa žalobou domáhal určenia, že tu nie je právo žalobcu dodávať žalovanému pitnú vodu. Týmto

odvolací súd pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania ustálil predmet sporu v zmysle
požiadavky dovolacieho súdu vyjadrenej v bode 24. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia dovolacieho
súdu. V prípade úspechu žalobcu by výrok rozhodnutia súdu znel tak, že tu nie je právo žalovaného
na dodávku pitnej vody zo strany žalobcu pre dotknutú nehnuteľnosť. Odvolací súd sa vzhľadom na
uvedené nemohol stotožniť s názorom žalobcu uvedeným v odvolaní, že žalobca mal v spore plný

úspech. Prípadný neúspech žalobcu by znamenal, že by súd v konaní dospel k záveru, že právo
žalovanej na dodávku pitnej vody zo strany žalobcu tu je. Súd však o danom nároku žalobcu meritórne
nerozhodol a nie je úlohou odvolacieho súdu predikovať, ako by dotknutý spor skončil v prípade, že by
nedošlo k späťvzatiu žaloby. Napokon žalobca počas konania pristúpil k uzatvoreniu zmluvy o dodávke
vody so žalovanou. S poukazom na uvedenú skutočnosť žalobca vzal žalobu späť, s čím žalovaná

vyjadrila súhlas. Súd pri skúmaní otázky procesného zavinenia nehodnotí, či by žalobca bol v konaní
úspešný alebo nie a otázku úspechu skúma len z procesného hľadiska. Výber petitu je pritom plne
v kompetencii žalobcu ako pána sporu, ktorý v tomto prípade petit formuloval ako negatívnu určovaciu
žalobu (nie ako žalobu na plnenie, napr. na zaplatenie odplaty za pitnú vodu dodávanú žalovanej).
Odôvodnenie napadnutého výroku II. uznesenia súdom prvej inštancie tým, že žalobca vzal žalobu späť,

čím zavinil zastavenie konania, je podľa názoru odvolacieho súdu príliš formalistické a nezohľadňuje
komplexne procesné špecifiká sporu. Odvolací súd nemôže neprihliadnuť na skutočnosť, že samotnej
žalobe predchádzalo nariadené neodkladné opatrenie a žaloba v prejednávanej veci bola vyvolaná
tým, že žalobcovi boli neodkladným opatrením uložené povinnosti voči žalovanej (obnoviť dodávku
pitnej vody a umožniť nerušené užívanie pitnej vody), pričom žalobca mal za to, že takéto povinnosti

nemá a nevyplývajú mu zo žiadneho zákonného alebo zmluvného ustanovenia. V prejednávanom spore
o určenie sa teda žalobca bránil voči nariadenému neodkladnému opatreniu tvrdiac, že nie je daná
jeho povinnosť dodávať pitnú vodu žalovanej. Samotný dovolací súd v bode 40. svojho uznesenia
konštatoval, že konanie o neodkladnom opatrení tvorilo základ podanej žaloby a konania vo veci samej.

16. Odvolací súd tiež skúmal prípadné procesné zavinenie žalovanej na zastavení konania, t.j. či
sa žalovaná úplne alebo sčasti zachovala podľa žalobcovej požiadavky. Z obsahu žaloby je zrejmé,
že žalobca ju podal ako následok toho, že príslušný súd žalobcovi nariadil v roku 2019 neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalobcovi povinnosť obnoviť žalovanej (resp. jej právnej predchodkyni ako
predchádzajúcej vlastníčke nehnuteľnosti) dodávku pitnej vody a umožniť jej nerušené užívanie pitnej

vody vodovodom. Žalobca pri podaní žaloby dôvodil naliehavý právny záujem, nakoľko v príslušnom
znení predstavuje neodkladné opatrenie povinnosť žalobcu plniť donekonečna a bezodplatne a bez
určenia v zmysle petitu nebolo možné podľa žalobcu zrušiť právo uložené žalovanej. Žalovaná po
obnovení dodávky pitnej vody zo strany žalobcu, za dodanú pitnú vodu preukázateľne odmietla uhrádzať
odplatu vo výške požadovanej žalobcom (5,36 eur s DPH/1 m3 v zmysle faktúry č. 220116 splatnej dňa

24.1.2020 s predmetom: náklady spojené s povinnosťou obnovenia dodávky pitnej vody vodovodom
a odvádzanie odpadových a zrážkových vôd) a bola ochotná za dodávky platiť len vo výške určenej
spoločnosťou PVPS (z citovanej faktúry realizovala dňa 11.2.2020 úhradu v zmysle cien určených
PVPS, t.j. vodné 1,31 eur s DPH/m3 a stočné 1,34 eur s DPH/m3). Žalovaná dôvodila, že ako nedôvodnú
považuje fakturáciu vo výške presahujúcej ceny určené PVPS, navyše ak takto určenú cenu platia aj

ostatní vlastníci nehnuteľností. Z obsahu súdneho spisu je teda zrejmé, že záujem žalovanej smeroval
k dodávke pitnej vody zo strany žalobcu, a to za odplatu vo výške určených (t.j. regulovaných) cien.
Odvolací súd z obsahu spisu (faktúry predložené žalovanou v prílohe vyjadrenia k žalobe zo dňa
8.10.2020) mal za preukázané, že žalobca požadoval od žalovanej po vydaní neodkladného opatreniaodplatu za cenu niekoľkonásobne vyššiu než v prípade iných vlastníkov. Odvolací súd sa nestotožnil
s názorom odvolateľa, že vzniknutú situáciu zavinila v plnom rozsahu žalovaná z dôvodu, že odmietla
podpísať zmluvu o dodávke pitnej vody. Rovnako sa však odvolací súd nestotožnil s názorom žalovanej

uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že tým, že žalobca podpísal zmluvu o dodávke pitnej vody,
uznal, že žalovaná má právo na dodávku. V konaní bolo preukázané, že žalovaná odmietala žalobcovi
platiťzadodávkupitnejvodyzaodplatuurčenúžalobcom.Podpisomzmluvyododávkepopodanížaloby
možno len konštatovať, že odpadol predmet sporu. K vyriešeniu sporu po hmotnoprávnej rovine (t.j. či
žalobca je povinný žalovanej dodávať pitnú vodu) však nedošlo. Odvolací súd vzhľadom na uvedené

dospel k záveru, že v procesnoprávnom ponímaní zavinili zastavenie konania obe strany sporu tým, že
uzatvorili zmluvu o dodávke pitnej vody.

17. Z uzatvorenia zmluvy o dodávke pitnej vody medzi stranami sporu počas konania nemožno bez
ďalšieho vyvodzovať záver, že by žalobca bol povinný takúto zmluvu uzatvoriť. V uvedenom smere
vzhliadol odvolací súd procesné zavinenie žalovanej na zastavení konania, nakoľko sa v určitom ohľade

zachovala podľa žalobcovej požiadavky, ktorý tvrdil, že nemá žiadnu zákonnú alebo zmluvnú povinnosť
pitnú vodu žalovanej dodávať. Samotné uzatvorenie zmluvy o dodávke pitnej vody teda nemožno bez
ďalšieho hodnotiť ako úspech žalovaného a neúspech žalobcu v spore (alebo naopak). Odvolací súd
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vychádzal zo záverov vyjadrených v bode 40. uznesenia
dovolacieho súdu, v zmysle ktorých: „V priebehu konania došlo k odstráneniu spornej skutočnosti medzi

stranami sporu v dôsledku uzatvorenia zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č.
609-2 zo 6. septembra 2022. Vzhľadom na to žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, s čím žalovaná
súhlasila. Je teda zrejmé, že predmet konania odpadol z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo ku
konsenzu prostredníctvom uzatvorenia zmluvy, teda dvojstranného právneho úkonu, pre ktorého vznik
a platnosť je nevyhnutné, aby obe zmluvné strany prejavili vôľu určitú zmluvu uzatvoriť.“

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Odvolací súd teda dospel k záveru, že procesné zavinenie na zastavení konania bolo dané na oboch
stranách sporu v rovnakej miere. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď síce aplikoval
ustanovenie § 256 ods. 1 CSP upravujúce náhradu trov konania podľa procesného zavinenia na
zastavení konania, avšak nesprávne vyhodnotil procesné zavinenie na zastavení konania a nesprávne
aplikoval zvolenú právnu normu. Za týchto okolností odvolací súd v súlade s princípom spravodlivosti a

podporného použitia § 255 ods. 2 CSP (keďže CSP výslovne neupravuje situáciu, ak zastavenie
konania zavinili obe strany sporu rovnakým pomerom), keďže dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie podľa § 389 CSP, rozhodol tak, že zmenil napadnutý
výrok II. uznesenia podľa § 388 CSP tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov
konania.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.26. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

27. Odvolací súd výzvou zo dňa 18.12.2024 v súlade s § 382 CSP vyzval strany sporu na vyjadrenie
sa k možnému použitiu ustanovenia § 257 CSP vo vzťahu k posúdeniu náhrady trov odvolacích konaní
a dovolacieho konania. Žalobca sa k výzve vyjadril a uviedol, že s použitím § 257 CSP súhlasí. Žalovaný
k výzve odvolacieho súdu uviedol, že má za to, že späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie

konania a žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Trvá na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a vzhľadom na okolnosti celého posudzovaného prípadu a konanie žalobcu ohľadom
odpojenia od dodávky vody má za to, že v posudzovanom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by mohli mať za následok použitie § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov súdneho konania.

28. O nároku na náhradu trov odvolacích konaní a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

§ 396 ods. 1 CSP a § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 257 CSP. Na základe odvolania žalobcu zo
dňa 20.7.2021, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 22.11.2022 proti výroku o náhrade trov konania, došlo
k zmene napadnutého uznesenia (v zmysle napadnutého výroku bol žalobca zaviazaný na náhradu
trov konania žalovanej v plnom rozsahu, pričom odvolaním sa žalobca domáhal vyslovenia výroku, že

žalobcovisapriznávavočižalovanejnáhradatrovkonaniavplnomrozsahu).Žalovanú,ktorápodalavoči
rozhodnutiu odvolacieho súdu uvedeného v predchádzajúcej vete, bolo možné hodnotiť ako úspešnú
v dovolacom konaní v tom zmysle, že dovolací súd na základe jej dovolania, napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Primárne sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania uplatňuje zásada úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, okrem výnimočných prípadov, keď existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd ako dôvod hodný osobitného zreteľa zohľadnil tú
skutočnosť, že uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 7Cob/17/2023 – 261 zo dňa 28. marca 2023
bolo zrušené dovolacím súdom na základe dovolania žalovanej. Krajský súd v Košiciach tak rozhodoval
o odvolaní žalobcu až na základe zrušovacieho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
viazaný jeho právnym názorom. Navyše následnou zmenou odvolaním napadnutého uznesenia bol

vyslovený výrok, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Okrem majetkových,
sociálnych, osobných a iných pomerov strán sporu, je potrebné si všímať aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvody hodné osobitného
zreteľa môžu spočívať aj v určitých druhoch konania alebo v určitej procesnej situácii. Práve konkrétna
procesná situácia vzniknutá v prejednávanom spore bola podľa odvolacieho súdu dôvodom, pre ktorý

bolo potrebné pristúpiť k aplikácii § 257 CSP. Vzhľadom na procesné špecifiká sporu rozhodol odvolací
súd o náhrade trov odvolacích konaní (na základe odvolania žalobcu zo dňa 20.7.2021 a 22.11.2022)
a dovolacieho konania tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov konania. K vyjadreniu žalovaného
doručeného odvolaciemu súdu dňa 20.1.2025 súd uvádza, že uvedené ustanovenie § 257 CSP odvolací
súd aplikoval výlučne vo vzťahu k trovám odvolacích konaní a dovolacieho konania, nie vo vzťahu

k rozhodovaniu o odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb/35/2020-212 zo dňa
28.10.2022 po vrátení veci dovolacím súdom. Práve okolnosti celého prípadu, na ktoré žalovaný vo
svojomvyjadrenípoukázal,takakoichodvolacísúdvyššieozrejmil,viedliodvolacísúdkukonštatovaniu,
že sú tu dané podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov odvolacích konaní a dovolacieho konania podľa
§ 257 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo totorozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust.§ 77 (ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §

427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací

súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).