Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010585
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010585.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcov JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD. a JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA, v trestnej veci obžalovaného A.
B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné
na verejnom zasadnutí dňa 18. februára 2025 o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 2T/97/2024 zo dňa 20.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.2T/97/2024zodňa20.12.2024bolobžalovanýA.B.,uznaný
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona
a prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 30.09.2024 v čase o 12.04 hodine, po predchádzajúcom požití návykovej látky, viedol ako vodič
osobné motorové vozidlo výrobnej značky Citroën C4, evidenčné číslo C. po ceste I. triedy, číslo XX, v
uzavretej obci D., okres C., v smere jazdy k záhradnému centru Vígľaš, pričom pri záhradnom centre
Vígľaš, bol zákonným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného
zboru Detva a bol podrobený dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020 plus s výrobným číslom

A409565,ktorýmsaurčíobjemovépercentoalkoholuvkrviadychovouskúškoumuboladňa30.09.2024
v čase o 12.09 hodine nameraná hodnota 1,38 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu,
prvou opakovanou dychovou skúškou vykonanou toho istého dňa a tým istým prístrojom v čase o 12.31
hodine mu bola nameraná hodnota 1,59 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu a druhou
opakovanou dychovou skúškou vykonanou toho istého dňa a tým istým prístrojom v čase o 13.24 hodine
mu bola nameraná hodnota 1,43 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu, pričom takéto

porušenie zákona je v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. a), písm. a), písm. c) Zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom a tak konal, hoci
bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/104/2024 zo dňa 08.09.2024, právoplatným
dňa 08.09.2024, uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol, okrem iného, uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov, ktorý trest začal plynúť od

06.09.2024.

Za to bol obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l),
37 písm. h), § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci – osobné
motorové vozidlo značky Citroën C4, evidenčné číslo C., VIN: D.. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona
vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát – Slovenská republika.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona súd

obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2024 podal
obžalovaný odvolanie proti všetkým výrokom o treste, ktoré dodatočne dňa 30.12.2024 písomne
odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. Úvodom uviedol, že podaným odvolaním navrhuje, aby
odvolací súd preskúmal odôvodnenosť a zákonnosť výrokov o uložených trestoch postupom podľa §

317 ods. 1 Trestného poriadku a pri ukladaní prvého trestu mu uložil miernejší trest odňatia slobody.
Poukázal, že na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2024, urobil vyhlásenie o vine, v zmysle § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal. Aj keď Okresný
súd vo Zvolene pri ukladaní trestu zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, ktorou je priznanie trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu, podľa jeho presvedčenia

mal zohľadniť aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, a to napomáhanie pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Ďalej vyslovil názor, že taktiež ostatné uložené tresty
sú neprimerane prísne, a to trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere
5 rokov a 7 mesiacov, ako aj trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla značky Citroën
C 4, ktorého vlastníkom sa stane štát. Uviedol, že je pripravený prijať trest zákazu činnosti avšak

kratšieho trvania, bez ukladania trestu prepadnutia veci, pri zdravotných problémoch je jedinou jeho
možnosťou ako sa dostať k lekárovi práve osobné motorové vozidlo, samozrejme bez toho, aby požil
alkoholickénápoje,pretojeochotnýprijaťajtrestuloženiaochrannéhoprotialkoholickéholiečenia,avšak
tu navrhuje preskúmať, či ústavná forma liečenia vzhľadom na záver Znaleckého posudku č. 80/2024 p.
znalkyne E. F. D. G. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, bola správna, vzhľadom

na odpoveď znalkyne na otázku č. 5, kde navrhuje uložiť ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou
formou. Na záver podaného odvolania uviedol, že si uvedomil nebezpečnosť svojho konania, rozhodne
do budúcna sa podobného, ani žiadneho iného konania, ktoré by bolo v rozpore so zákonom nechce
dopustiť. Je dostatočne poučený aj tým, že bol vzatý do väzby dňa 30.09.2024, ktorá dostatočne plní
svoj prevýchovný účel.

K uvedenému odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila intervenujúca prokurátorka. Poukázala,
že obžalovaný A. B. bol v tejto trestnej veci trestne stíhaný pre úmyselný prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom
súbehu s úmyselným prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona. Nejednalo sa teda o nedbanlivostné konanie páchateľa. Zo spisového materiálu

vyplýva, že obžalovaný A. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/104/2024
zo dňa 08.09.2024, právoplatným dňa 08.09.2024 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Predmetného skutku sa obžalovaný dopustil dňa
06.09.2024, t.j. 24 dní pred spáchaním trestných činov, za ktoré bol trestne stíhaný v tejto trestnej veci.
Uvedeným trestným rozkazom mu bol uložený jednak peňažný trest vo výške 700,- €, za súčasného

uloženia náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace a taktiež trest zákazu činnosti
viezť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov, ktorý
trest, začal plynúť od 06.09.2024 (po započítaní doby zadržania vodičského preukazu). Predchádzajúce
odsúdenie obžalovaného, od ktorého neuplynul ani mesiac, nielenže na neho nemalo preventívny,
ale ani represívny účinok, toto doslova ignoroval, keďže sa 22 dní od jeho právoplatnosti dopustil

rovnakého protiprávneho konania, umocneného spáchaním ďalšieho trestného činu - marenia výkonu
úradného rozhodnutia. Na základe uvedeného má za to, že Okresný súd Zvolen nepochybil a nekonal
v rozpore so zásadami na ukladanie trestov, či ochranných opatrení, keď obžalovanému uložil 3 druhy
trestov, pričom sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal s okolnosťami skutku, jeho závažnosťou, riadne a
zákonneodôvodnilsvojerozhodnutieohľadomkaždéhovýrokurozsudku,ohľadomkaždéhodruhutrestu

a dôvodov jeho uloženia a tiež uviedol, aké skutočnosti ho viedli k uloženiu ústavnej formy ochranného
opatrenia. Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, čo
jednoznačne zodpovedá závažnosti skutku (len 22 dní po odsúdení za rovnaký trestný čin), pričom
zo strany prokuratúry bolo navrhované uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.Taktiež sa stotožňuje s uloženým trestom zákazu činnosti, keďže konania sa dopustil len 22 dní po
odsúdení za rovnakú trestnú činnosť. K uloženému trestu prepadnutia veci poukázala na okolnosti a
spôsob spáchania skutku obžalovaným, keď obžalovaný vedome, s cieľom obstarať si alkohol, sadol za

volant svojho osobného motorového vozidla, požil alkohol a následne sadol za volant svojho vozidla,
pod vplyvom alkoholu, neberúc do úvahy predchádzajúce odsúdenie, ani skutočnosť, že je pod značným
vplyvom alkoholu. K uloženému ochrannému opatreniu uviedla, že ustanovenie § 74 ods. 1 Trestného
zákona, neumožňovalo súdu uložiť inú, ako ústavnú formu ochranného liečenia. Záverom uviedla, že
s poukazom na uvedené skutočnosti má za to, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné a navrhla ho

podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na písomných dôvodoch
odvolania. Navrhla, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť výrokov, ktoré namietli a vyhovel ich
odvolaniu.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že považuje
napadnutý rozsudok za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, pričom sa stotožňuje
s argumentáciou okresnej prokurátorky k podanému odvolaniu. Navrhla odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný A. B. vyslovil súhlas s návrhom svojej obhajkyne.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k

vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 20.12.2024
obžalovaný A. B. v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5
Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a
písm. h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie

obžalovanéhoprijalazároveňpodľa§257ods.8Trestnéhoporiadkuvyhlásil,žedokazovanievrozsahu,
v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s
výrokom o treste a ochranného opatrenia. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k
výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané
a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr.

por. len výroky o uložených trestoch a ochrannom opatrení.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd teda preskúmaval výroky o trestoch a zistil, že súd
prvého stupňa pri ukladaní trestu správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34
Trestného zákona (Tr. zák.) dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu

a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti nápravy. K osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 1 krát súdne
trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/104/2024 zo dňa 08.09.2024,
právoplatným dňa 08.09.2024, ktorým bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 700 eur,

ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní
36 (tridsaťšesť) mesiacov. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne priznal obžalovanému
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Odvolací súd, sa taktiež stotožnil so záverom okresnéhosúdu, keď u obžalovaného vzhliadol aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák.,
pretože sa dopustil dvoch trestných činov. Napriek výhradám obhajoby obžalovaného, ani odvolací
súd nevzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona

(napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). V tejto súvislosti pripomína, že
napomáhanie páchateľa pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, predpokladá aktívnu
účasť páchateľa predovšetkým uvedením všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu,
pričom hodnotenie významu tejto poľahčujúcej okolnosti závisí od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci
páchateľa, mali orgány činné v trestnom konaní na objasnenie trestného činu. Z obsahu spisu nevyplýva,

že by obžalovaný vyvinul aktívnu účasť na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch. Skutočnosť,
že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo žalovanej trestnej činnosti, súd
prvého stupňa správne subsumoval ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona
a nie je možné túto okolnosť zohľadniť duplicitne, ako sa domáha obžalovaný.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami obžalovaného, že okresný súd mu uložil neprimerane prísny

trest. Pretože obžalovaný súčasne spáchal viac trestných činov, tak v takom prípade podľa § 41 ods.
1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V prípade
obžalovaného A. B. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 289 ods. 3 Tr.
zák., umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na dva roky. Po zhodnotení

všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel aj odvolací súd
k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, obžalovanému uložený trest odňatia
slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní ôsmich mesiacov, nemožno považovať za neprimerane
prísny. Takto vymeraný trest okresný súd správne vyslovil ako nepodmienečný, pretože neboli splnené
podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., keďže

obžalovaný sa predmetnej úmyselnej trestnej činnosti dopustil iba 22 dní potom, čo bol právoplatne
odsúdený za rovnakú trestnú činnosť, keď opätovne viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej
látky, v danom prípade alkoholu. Za daného stavu potom nie sú splnené podmienky ani na uloženie
alternatívnych trestov v podobe peňažného trestu podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., trestu domáceho
väzenia podľa § 53 Tr. zák. ako aj trestu povinnej práce podľa § 54 Tr. zák.. V súlade so zákonom je

aj zaradenie obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol
vo výkone trestu odňatia slobody.

Zákonu zodpovedá aj výrok, ktorým okresný súd obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr.

zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke
vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov. Odvolací súd sa nestotožnil s možnosťou uložiť
obžalovanému miernejší trest zákazu činnosti, tak ako sa domáhal, pretože ustanovenie § 61 ods. 3 Tr.
zák. stanovuje, že vodičom dopravných prostriedkov, v prípade predchádzajúceho odsúdenia za trestný
čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, bude uložený trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej

sadzby uvedenej v odseku 2.. Trestná sadzba v odseku 2 § 61 Tr. zák. je stanovená 1 až 10 rokov. Horná
polovica tejto sadzby je teda 5 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov.

Pokiaľ ide o uloženie trestu prepadnutia veci – osobné motorové vozidlo značky Citroën C4, evidenčné
číslo C., VIN: D., ktorého vlastníkom veci sa stáva štát, tak ani v tomto výroku odvolací súd nezistil

pochybenie. Odvolací súd opätovne pripomína, že obžalovaný sa prejednávanej úmyselnej trestnej
činnosti dopustil iba 22 dní potom, čo bol právoplatne odsúdený za rovnakú trestnú činnosť, keď
opätovne viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, keďže bol policajnou hliadkou podrobený
dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020 plus, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi a
dychovou skúškou mu bola dňa 30.09.2024 v čase o 12.09 hodine nameraná hodnota 1,38 miligramu

etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo predstavuje 2,88 promile alkoholu v krvi, teda sa jedná
o ťažšiu opitosť, čím obžalovaný ako vodič motorového vozidla sa stal veľmi nebezpečným pre ostatných
účastníkom cestnej dopravy. Za tejto situácie, keďže sa rovnakej trestnej činnosti dopustil v krátkej
dobe, pričom v jazde na motorovom vozidle mu nezabránil ani predchádzajúci trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, tak ochranu ostatných účastníkov cestnej premávky (ochranu

spoločnosti) pred obžalovaným môže ďalej zabezpečiť aj trest prepadnutia veci, a to predmetného
osobného motorové vozidla.Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, dospel
odvolací súd k záveru, že uložené tresty zodpovedajú zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34
a § 38 Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia

generálnej i individuálnej prevencie a uložené tresty okresným súdom nie je možné považovať za
neprimerane prísne.

Obhajoba obžalovaného ďalej namietala, že mu okresný súd uložil ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou, napriek tomu, že znalkyňa mu navrhla uložiť ochranné liečenie protialkoholické

ambulantnou formou. V danom prípade okresný súd postupoval zákonne, keď obžalovanému uložil
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, pretože podľa § 74 ods. 1, tretia veta Tr. zák., ak
súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon
podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou. Teda námietka obhajoby v tomto smere je právne
irelevantná.

Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného

poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.