Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4ObdoK/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117221781
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7117221781.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej
a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu JUDr. Ondrej
Gajdošech, Krmanova 14, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu KOBAK, s.r.o., Krivá 23, Košice,
IČO: 43 882 714, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Vašiv & Partners s.r.o., Murgašova
3, Košice - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému M. K., narodený XX. Q. XXXX, C. - K.

XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária VEREB, s.r.o., Hrnčiarska 3, Košice - mestská časť
Staré Mesto, o zaplatenie zmluvnej pokuty 12 500,- eur, vedenom na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 31NcKR/26/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
4CoKR/29/2022-523 zo dňa 14. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 6. mája 2022 č. k.
31NcKR/26/2017-424 zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej aj len „odvolací súd“)
rozsudkom zo dňa 14. decembra 2022 č. k. 4CoKR/29/2022-523 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

2. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval
za presvedčivé a výstižné, pričom sa s ním stotožnil. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti prijatých
záverov uviedol, že žalobca pred podaním žaloby vyzval na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty podľa

§ 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Uviedol,
že táto výzva žalobcu obsahuje iba doslovnú citáciu zákonných ustanovení zákona č. 5/2007 Z. z.,
konkrétne § 11, § 74a ods. 1 a § 74 ods. 2 tohto zákona č. 7/2005 Z. z. a obsahuje iba výzvu na zaplatenie
zmluvnej pokuty v prospech všeobecnej podstaty. Tiež uviedol, že žalovaný na výzvu žalobcu odpovedal
aj s uvedením dôvodov, pre ktoré podal návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 23. februára 2016 a nie skôr.
Podľa odvolacieho súdu, žalobca ako správca konkurznej podstaty postupoval mechanicky pri podávaní

výzvy pre žalovaného ako štatutárneho orgánu spolu s ďalšími konateľmi dlžníka.

2.1. Odvolací súd uviedol, že medzi stranami konania nebolo sporné, že proti dlžníkovi KOBAK, s.r.o.
je vedené súdne konanie zo strany spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. o zaplatenie 60 956,18 eura, a
to od roku 2014 na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30Rob/49/2014, pričom toto konanie nie je
doposiaľ ukončené. Žalobcom je ZAPA beton SK, s.r.o., ktorý tvrdí, že je veriteľom dlžníka KOBAK,

s.r.o. Spoločnosť KOBAK, s.r.o. toto spochybňuje a tvrdí, že nie je dlžníkom obchodnej spoločnosti
ZAPA beton SK, s.r.o., a teda voči tejto obchodnej spoločnosti nemá záväzok, a z tohto dôvodu aninebol v predlžení, pretože táto pohľadávka obchodnej spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. voči spoločnosti
KOBAK, s.r.o. neexistuje. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že nemožno predvídať výsledok
tohto sporu pred jeho právoplatným rozhodnutím. Až po takomto rozhodnutí, by žalovaný pri svojej

náležitej odbornej starostlivosti konateľa mohol posúdiť, či mu výsledok tohto sporu ukladá povinnosť
podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda či má predmetný záväzok voči obchodnej spoločnosti
ZAPA beton SK, s.r.o. a či je v predlžení. Ďalej viedol, že správca konkurznej podstaty mal prehodnotiť
vyjadrenie žalovaného k výzve na zaplatenie zmluvnej pokuty, v ktorej žalovaný spochybňoval túto
pohľadávku a pri zachovaní svojej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou posúdiť, či nie je na

mieste popretie pohľadávky veriteľa ZAPA beton SK, s.r.o., ak je sporná a ak žalovaný ako konateľ
úpadcu KOBAK, s.r.o., teda dlžník tejto tvrdenej pohľadávky poprel túto pohľadávku a je o nej vyvolaný
samostatný súdny spor.

2.2. Odvolací súd teda potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže nebolo preukázané, že dlžník
nepodal dňa 23. februára 2016 návrh na vyhlásenie konkurzu včas a nebolo preukázané, že pred týmto

dátumom bol v predlžení, ak o tak významnej pohľadávke veriteľa ZAPA beton SK, s.r.o. sa vedie
samostatný súdny spor a túto pohľadávku žalovaný ako konateľ úpadcu neuznával a neuznávali ju ani
ostatní konatelia dlžníka.

Dovolanie žalobcu

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) v zákonom stanovenej lehote
dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žiadal, aby dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie a uloží žalovanému povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania na súde prvej inštancie, trovy odvolacieho konania, ako aj dovolacieho konania,
alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanieauložilpovinnosťnahradiťžalobcovitrovykonanianasúdeprvejinštancie,odvolaciehokonania
ako aj dovolacieho konania.

4. Nesprávny procesný postup, v dôsledku ktorého malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces,
mal podľa dovolateľa spočívať v porušení ustanovení § 383 až § 385 CSP upravujúcich vykonávanie
dokazovania odvolacím súdom a viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie. Konkrétne v bode 41 napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že zistenie
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie považuje za vykonané v dostatočnom rozsahu a že sa

stotožňuje so zistenými skutočnosťami. Skutočnosť, pri ktorej odvolací súd dospel k inému zisteniu
ako súd prvej inštancie, je spornosť pohľadávky úpadcu voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o., ktorá
vznikla z titulu dodania tovaru. V bode 64 rozsudku súdu prvej inštancie tento konštatoval existenciu
záväzkovo právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom - spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o., ako aj
dôvodnosť pohľadávky veriteľa ZAPA beton SK, s.r.o., pričom uviedol, na základe ktorých skutočností k

uvedenémuzáverudospel.Vrozporestýmdospelodvolacísúdkzáveruospornostipohľadávkyveriteľa
ZAPA beton SK, s.r.o. a o nemožnosti posúdenia jej dôvodnosti bez toho, aby bolo ukončené konanie
vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 30Rob/49/2014. Podľa odvolacieho súdu je spornosť
pohľadávky daná tým, že v sporovom konaní, ktorým sa spoločnosť ZAPA beton SK, s.r.o. domáhala
jej zaplatenia, dlžník tvrdil, že pohľadávku neuznáva. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania

dospel k iným skutkovým zisteniam než súd prvej inštancie, pričom nebral do úvahy dôkazy uvedené v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa dovolateľa odvolací súd tým pristúpil k vykonaniu
dokazovania a k modifikácii skutkového stavu bez toho, aby za účelom vykonania dokazovania nariadil
pojednávanie, prípadne, aby po vykonaní dokazovania mimo pojednávania oboznámil strany sporu s
výsledkom dokazovania.

5. Právne otázky v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP vymedzil dve, a to
nasledovne: 1) „Započítava sa suma sporných záväzkov dlžníka do celkovej sumy jeho záväzkov pri
posúdení predlženia v konaniach, ktoré sú vyvolané konkurzom, (t. j. nie v konkurznom konaní)? Ak
áno, je súd, ktorý rozhoduje v konaní vyvolanom konkurzom, oprávnený posúdiť existenciu spornej

pohľadávky ako predbežnú otázku?“

5.1. K uvedenej právnej otázke dovolateľ uviedol, že odvolací súd túto otázku zodpovedal tak, že v
konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu,musia byť záväzky dlžníka zakladajúce jeho predlženie osvedčené v takej miere, že o nich nemožno
mať akúkoľvek právnu pochybnosť. Rovnako tak uviedol, že existenciu pohľadávky je možné posúdiť
len v samostatnom sporovom konaní, a teda nie v konaní, v ktorom sa posudzuje zodpovednosť dlžníka

za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

5.2. Dovolateľ tento právny názor považuje za nesprávny a má za to, že vychádza z nesprávneho
výkladu ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. a z nesprávneho porozumenia podstaty a
predmetu konania v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vyhlásenie konkurzu a konania o zaplatenie

pokuty za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dovolateľ v tejto súvislosti
namietal názor odvolacieho súdu vyjadrený v bode 55 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že
na predmetné konanie je aplikovateľné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„Ústavný súd SR“) sp. zn. I. ÚS 68/2018 zo dňa 7. marca 2018, ktorým bola odmietnutá sťažnosť pre
porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie v spore týkajúceho sa zamietnutia návrhu na
vyhlásenie konkurzu, pričom dôvodom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu v tomto uvedenom

konaní bola skutočnosť, že navrhovateľ preukazoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu pohľadávkami,
ktorých existenciu považoval súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd za spornú, a ktoré preto neboli
spôsobilé bez ďalšieho založiť aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Podstatou tohto uznesenia Ústavného súdu SR je, že nemožno pripustiť, aby bol konkurz na
majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Ústavný súd vyjadril názor, že

konanie, v ktorom sa rozhoduje o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu, neposkytuje priestor na
preukazovanie dôvodnosti navrhovateľom označenej pohľadávky.

5.3. Dovolateľ s ohľadom na uvedené poukázal na to, že na preskúmanie existencie sporných
pohľadávok slúžia iné sporové konania, pričom nemusí nutne ísť iba o konanie, ktorého meritum sa

bude týkať existencie spornej pohľadávky (napr. konanie o žalobe na plnenie, konanie o určenie popretej
pohľadávky). Uviedol, že v okolnostiach tohto prípadu sa takéto konania už ani nemôžu uskutočniť,
keďže pohľadávka veriteľa ZAPA beton SK, s.r.o. bola v konkurznom konaní uznaná a v konaní sp.
zn. 30Rob/49/2014 vzal žalobca žalobu späť bezprostredne po začatí konkurzného konania na majetok
dlžníka.

5.4. Je názoru, že z uvedeného dôvodu sa existencia spornej pohľadávky môže posúdiť ako predbežná
otázka napr. v konaní o uloženie povinnosti zaplatiť pokutu za oneskorené podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu či v konaní o odporovacej žalobe. Zdôraznil, že v konaní súd skúma všetky
relevantné predpoklady pre priznanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom vychádzajúc z

ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. týmito relevantnými skutočnosťami sú existencia úpadku dlžníka
vo forme predlženia, okamih vzniku povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, splnenie
alebo porušenie tejto povinnosti a existencia liberačného dôvodu na strane žalovaného. Pre posúdenie
predlženia sú právne významné všetky záväzky dlžníka, ktoré objektívne existujú.

5.5. S ohľadom na uvedené má dovolateľ za to, že súd mohol ako predbežnú otázku posúdiť existenciu
alebo neexistenciu spornej pohľadávky a následne ju vziať na zreteľ pri posudzovaní predlženia dlžníka
a vzniku povinnosti štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

6. Druhú právnu otázku v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP vymedzil

nasledovne: 2) „Meritórne rozhodnutie ďalej záviselo aj od posúdenia okamihu vzniku povinnosti podať
návrh na vyhlásenie konkurzu, konkrétne od toho, či začatie plynutia lehoty na podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu je stanovené objektívne, t. j. od okamihu, kedy úpadok nastal alebo subjektívne, t.
j. od okamihu, kedy sa osoba konajúca v mene dlžníka o predlžení dozvedela.“

6.1. K tejto právnej otázke dovolateľ uviedol, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, považuje deň
zostavenia účtovnej závierky za okamih, ktorý určuje deň začatia plynutia lehoty na podanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na to, že dlžník podal tento návrh dňa 23. februára 2016, t. j. do
tridsiatichdníododňazostaveniaúčtovnejzávierky,žalovanýsvojupovinnosťpodaťnávrhnavyhlásenie
konkurzu neporušil. Dovolateľ tento záver namieta, nakoľko je podľa neho v priamom rozpore so znením

zákonných ustanovení a s účelom inštitútu zodpovednosti za porušenie povinnosti včas podať návrh
na vyhlásenie konkurzu a za začiatok plynutia lehoty považuje moment vzniku objektívnej skutočnosti,
a teda vznik predlženia dlžníka. Dovolateľ poukázal, že už v odvolaní označil názor súdu o tom, že
o úpadku, ktorý preukázala riadna účtovná závierka za rok 2015, sa žalovaný mohol dozvedieť ažpo jej zostavení dňa 24. januára 2016. V zozname faktúr sú najneskôr vystavené faktúry zo dňa 15.
decembra2015,toznamenápodľadovolateľa,ženajneskôr16.decembra2015sažalovanýakoštatutár
úpadcu mohol pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť o predlžení spoločnosti. V takom prípade

by zákonná lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu uplynula až 15. januára 2016. Napriek
tomu návrh bol podaný až dňa 23. februára 2016, teda neobstojí argument o nutnosti čakať na ukončenie
účtovného roku a vyhotovenie riadnej účtovnej závierky.

Vyjadrenie žalovaného k dovolaniu

7. Žalovaný k bodu 5 dovolania žalobcu uvádza, že žaloba žalobcu je označená ako žaloba za
oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a podľa jej žalobného petitu žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12 500,- eur, z čoho je zrejmé, že ide o žalobu na plnenie a nie o
žalobu na určenie neúčinnosti právneho úkonu, ako sa to snaží žalobca prezentovať.

7.1. K bodu 8 dovolania žalobcu namietal nesprávnu interpretáciu bodu č. 64 odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, kde súd konštatoval iba existenciu pohľadávok spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.
a nie aj ich dôvodnosť. Existenciu pohľadávok spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. konštatoval aj odvolací
súd a ak vyhodnotil tieto pohľadávky ako sporné, tak sa neodklonil od skutkových zistení súdu prvej
inštancie, ktorý nekonštatoval ich dôvodnosť. Žalovaný má za to, že k porušeniu práva dovolateľa na

spravodlivý proces, tak ako to tvrdí v dovolaní, nedošlo.

7.2. K dovolaciemu dôvodu týkajúceho sa prvej právnej otázky, žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s
argumentáciou odvolacieho súdu, pričom je názoru, že ak dovolateľ ako správca úpadcu pohľadávky
spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. nepoprel, hoci vedel, že sa o nich vedie súdny spor, tak nekonal s

odbornou starostlivosťou a podľa žalovaného účelom bolo to, aby si dovolateľ vytvoril podmienky na
podaniežalôbprotikonateľomúpadcuzanepodanienávrhunavyhláseniekonkurzu,resp.odporovacích
žalôb proti tretím osobám.

7.3. K dovolaciemu dôvodu týkajúceho sa druhej právnej otázky, žalovaný uviedol, že v zmysle žaloby

žalobca počíta tridsaťdňovú lehotu od 28. februára 2014 a v dovolaní už predmetnú lehotu počíta od
16. decembra 2015.
7.4. Uviedol, že bez ohľadu na dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP nie je možné žalobe vyhovieť,
keďže vo výzve žalobcu zo dňa 7. júla 2017, ako hmotnoprávneho predpokladu žaloby, je uvedená
nesprávna sankcia, ktorá nebola platná v roku 2014, kedy podľa žaloby došlo k údajnému porušeniu

povinnosti žalovaného a rovnako tak v zmysle žaloby sa požaduje sankcia účinná po 1. januári 2016,
hoci k porušeniu povinnosti žalovaného podľa žaloby došlo v roku 2014. Taktiež uviedol, že žalobe nie
je možné vyhovieť, ani z dôvodu, že konanie žalovaného od počiatku roku 2014 do podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu smerovalo výlučne k vyriešeniu úpadku a k zlepšovaniu hospodárskych výsledkov,
t. j. žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, čím naplnil liberačné dôvody podľa § 74a zákona č.

7/2005 Z. z. S ohľadom na uvedené žiadal, aby dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 448 CSP
zamietol.

Konanie pred dovolacím súdom

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas
strana konania, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424), zastúpená advokátom
v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred
bodkočiarkou CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť v zmysle §
447 písm. f) CSP.

9. V súvislosti s uplatnenými dôvodmi prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP dovolací súd uvádza, že
pre úspešnosť dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia právnej otázky podľa §
421 ods. 1 písm. a), b) alebo c) CSP, musí dovolateľ vymedziť dovolací dôvod spôsobom upraveným v
§ 432 ods. 1 a 2 CSP. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a), b) alebo

c) CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (odvíjajúcu sa
od interpretácie napríklad Obchodného zákonníka alebo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii), ako
aj otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).
Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku), na ktorejspočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace,
resp. nezakladajúce súdne rozhodnutie alebo pre konečné rozhodnutie nepodstatné, alebo riešené
len popri iných rozhodujúcich otázkach, nemajú relevanciu pre prípustnosť dovolania. Dovolací súd

uvádza, že argumentácia dovolateľa musí byť prispôsobená tomu, že dovolanie opierajúce sa o dovolací
dôvod podľa § 432 CSP je zamerané výlučne na riešenie právnych otázok, ktoré sú významné pre
rozhodnutie konkrétneho sporu, čo znamená, že nesmie ísť o otázky skutkové, hypotetické, prípadne
akademické, prípadne súdom riešené len ako otázky naviac, t. j. bez ktorých vyriešenia by súd vo veci
mohol rozhodnúť, pretože rozhodnutie založil na vyriešení inej, či iných rozhodujúcich právnych otázok.

10. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP mohlo byť
rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť najskôr splnené predpoklady
prípustnosti dovolania, medzi ktoré, okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými
dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až 435 CSP. K posúdeniu

dôvodnosti dovolania môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.
11. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery
(uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26. februára 2010).

12. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu,
je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje jeho prípustnosť a označiť

v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného významu od vyriešenia, ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu. V dôsledku viazanosti dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), dovolací
súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP

13. Pre naplnenie prípustnosti dovolania dovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu podľa § 420
písm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1) nesprávny
procesný postup súdu, 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej

patriace procesné práva a súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ v rámci tohto dôvodu namietol, že odvolací súd tým, že
pristúpil k vykonaniu dokazovania a k modifikácii skutkového stavu bez toho, aby za účelom vykonania
dokazovania nariadil pojednávanie, prípadne, aby oboznámil strany sporu s výsledkom dokazovania,
pochybil takým spôsobom, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva a tým porušil právo na spravodlivý proces. Argumentoval, že na jednej strane
súd prvej inštancie konštatoval existenciu záväzkovo právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom
ZAPA beton SK, s.r.o., ako aj dôvodnosť pohľadávky veriteľa ZAPA beton SK, s.r.o., pričom uviedol
na základe ktorých skutočností k uvedenému záveru dospel. V rozpore s tým dospel odvolací súd k
záveru o spornosti pohľadávky veriteľa ZAPA beton SK, s.r.o. a o nemožnosti posúdenia jej dôvodnosti

bez toho, aby bolo ukončené konanie vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 30Rob/49/2014.
Podľa dovolateľa, odvolací súd tým pristúpil k vykonaniu dokazovania a k modifikácii skutkového stavu
bez toho, aby za účelom vykonania dokazovania nariadil pojednávanie, prípadne, aby po vykonaní
dokazovania mimo pojednávania oboznámil strany sporu s výsledkom dokazovania.

14. Dovolací súd uvádza, že podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo
na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (napr.
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú
slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto
porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces. Pod pojmom „nesprávny procesný postup“,
ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP možno rozumieť faktickú činnosťalebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu
plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj
absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,

či svojvoľnosť (nielen uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na
relevantné námietky a tvrdenia strán zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, viď napr. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2021), nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej
súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom
a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod

hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v
odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 zo dňa 21. januára 2021, body 37 až 41).

15.Akoužbolouvedenédovolateľvidínaplneniedovolaciehodôvodupodľa§420písm.f)CSPvtom,že
odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pristúpil k vykonaniu dokazovania a k modifikácii

skutkového stavu bez toho, aby za účelom vykonania dokazovania nariadil pojednávanie, prípadne, aby
oboznámil strany sporu s výsledkom dokazovania.

16. Dovolací súd posúdil procesný postup odvolacieho súdu v rozsahu dovolacieho dôvodu § 420
písm. f) CSP v akom jeho nesprávnosť a rozpor so spravodlivým procesom namietol dovolateľ, t. j.

dovolací súd preskúmal, či odvolací súd vykonal dokazovanie, resp. či modifikoval skutkový stav bez
riadneho dokazovania vykonaného na odvolacom pojednávaní a bez možnosti vyjadriť sa stranám sporu
k vykonaným dôkazom a k novým skutkovým zisteniam. Iné vady zmätočnosti v rámci tohto dovolacieho
dôvodu dovolateľ neuviedol.

17. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd
nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav
prejednávanej veci. Výnimku predstavujú prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje (ak má
za to, že dôkazy mali byť hodnotené inak, ako to urobil súd prvej inštancie, teda ak súd prvej inštancie

dospelknesprávnymskutkovýmzisteniam)alebodoplní(akstranounavrhnutýdôkazsúdprvejinštancie
nevykonal alebo ak vykonáva dokazovanie za podmienok § 366 CSP v prípade tzv. novôt v odvolacom
konaní). Viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie sa vzťahuje na
skutkové zistenia, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že odvolací súd
ich môže zmeniť alebo doplniť, prípadne inak modifikovať, avšak iba po vykonaní dokazovania, t. j. po

zopakovaní alebo doplnení dokazovania. Takéto dokazovanie odvolacieho súdu sa vykonáva prioritne
na pojednávaní (§ 188 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, § 385 ods. 1 CSP), avšak ak je to možné
i účelné môže ho vykonať aj mimo pojednávania (§ 188 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP), čo musí
stranám sporu 5 dní vopred oznámiť, pretože majú právo byť prítomné pri takomto dokazovaní, ako aj
majú právo byť informované o jeho výsledku.

18. Dovolateľ konkrétne pochybenie medzi zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie a
skutkovým stavom, ktorý ustálil odvolací súd, videl v tom, že súd prvej inštancie konštatoval existenciu
záväzkovo právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom ZAPA beton SK, s.r.o., ako aj dôvodnosť
pohľadávky veriteľa ZAPA beton SK, s.r.o., pričom uviedol na základe ktorých skutočností k uvedenému

záveru dospel (bod 64 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). V rozpore s tým dospel odvolací súd
k záveru o spornosti pohľadávky veriteľa ZAPA beton SK, s.r.o. a o nemožnosti posúdenia jej dôvodnosti
bez toho, aby bolo ukončené konanie vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 30Rob/49/2014,
v ktorom dlžník pohľadávku ZAPA beton SK, s.r.o. neuznáva.

19. Spornosť predmetného záväzku spoločnosti KOBAK, s.r.o. voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.
žalovaný namietal už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie uviedol,
že nemohol bez ďalšieho na tento záväzok neprihliadať, lebo nejde o posudzovanie pohľadávky veriteľa
ako v konaní pri zisťovaní (body 62 a 63 rozsudku súdu prvej inštancie) platobnej schopnosti dlžníka pri
veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd prvej inštancie posúdil predložené listinné dôkazy ako

aj obsah spisu OS Košice II sp. zn. 30 Rob/49/2014, ako aj vychádzal zo skutočnosti, že táto pohľadávka
bola riadne prihlásená do konkurzu úpadcu KOBAK s.r.o. a nebola popretá, teda bola zistená. Súd prvej
inštancietedanemalpochybnostioexistenciizmluvnéhovzťahumedziúpadcomaZAPAbetonSKs.r.o.,
naviac, keď faktúry vystavené v roku 2013 spoločnosťou ZAPA beton SK s,r.o. úpadca mal vo svojomúčtovníctve, nevrátil ich vystaviteľovi a boli zohľadnené v účtovných závierkach. Podľa bodu 41 rozsudku
odvolaciehosúdu,odvolacísúdkonštatoval,žesúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuzistilskutkový
stav a z neho i správny právny záver. Odvolací súd si odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie

ako správne a výstižné osvojil a v plnom rozsahu naň poukázal § 387 ods. 2 CSP. V ďalších bodoch
odôvodnenia odvolací súd uviedol len argumenty na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie a stanovisko k odvolacím námietkam žalobcu. Odvolací súd sa od zisteného skutkového
stavu súdom prvej inštancie neodklonil, ale vychádzal z neho. Uviedol, že v konaní nebolo sporné,
že je vedené súdne konanie na OS KE sp. zn. 30Rob/49/2014, kde úpadca tvrdí, že nie je dlžníkom

ZAPA beton SK, s.r.o., a pretože nie je jej dlžníkom, nebol ani v predlžení. Ďalej uviedol, že výsledok
tohto sporu žalovaný ako konateľ dlžníka nemôže predvídať pred rozhodnutím súdu o tak významnej
majetkovej hodnote a až po jeho ukončení mohol posúdiť, či mu výsledok sporu ukladá povinnosť podať
návrh na konkurz alebo nie. Odvolací súd ďalej uviedol, že len skutočnosť, že následne táto pohľadávka
ako prihlásená v konkurze sa považuje za nespornú, keďže nebola popretá, nemá za následok tú
skutočnosť, že žalovaný má automaticky povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12 500,- eur,

ak nepodal návrh na konkurz. Odvolací súd poskytol aj úvahu, že správca mal prehodnotiť vyjadrenie
žalovaného z 27. júla 2017, v ktorej žalovaný spochybnil predmetnú pohľadávku a mal posúdiť, či nie
je na mieste túto pohľadávku poprieť, ak je sporná a ak ju dlžník poprel a vedie o nej samostatný
súdny spor. Odvolací súd na doplnenie uviedol, že správca konkurznej podstaty pred tým ako vyzve
štatutára dlžníka podľa § 74a ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. na zaplatenie zmluvnej pokuty 12 500,- eur a

po preverení vyjadrenia štatutára k tejto výzve, musí skúmať, či tento štatutárny orgán konal s odbornou
starostlivosťou, keď nepodal návrh na konkurz vôbec, alebo neskôr ako zistil predlženie alebo neskôr
ako ho mal podľa správcu podať. Pri zvažovaní by mal zohľadniť skutočnosť či dlžník nevedie spory
o majetkové hodnoty, či práve tieto spory nemôžu ovplyvniť to, či je potrebné podať návrh na konkurz
už v priebehu týchto sporov alebo až po ich ukončení, a či by práve podanie návrhu počas týchto

sporov, neviedlo k poškodeniu záujmov obchodnej spoločnosti a tým aj veriteľov, ktorých pohľadávky
by nemuseli byť v konkurze uspokojené. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď žalobu zamietol, pretože nebolo preukázané, že by žalovaný nepodal dňa 23. februára
2016 návrh na vyhlásenie konkurzu včas. K spornosti pohľadávky ZAPA beton SK, s.r.o. vo výške 60
956,18 eura uviedol, že sa o nej viedol samostatný spor a túto pohľadávku žalovaný a ani ostatní

konatelia neuznávali. Podľa odvolacieho súdu (na rozdiel od právneho názoru súdu prvej inštancie)
je v tomto prípade plne aplikovateľné uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 68/2018, podľa ktorého
existencia pohľadávky navrhovateľa konkurzu, ale aj veriteľa konkurzu musí byť osvedčená do takej
miery, že by o nej nebolo možné mať akúkoľvek právnu pochybnosť a správca ju preto môže uznať.
Keďže o pohľadávke ZAPA beton sa viedol súdny spor, nemožno povedať, že o nej nemožno mať

akúkoľvek pochybnosť, a to aj napriek tomu, že správca ju uznal. Poukázal na to, že správca túto
pohľadávku nepoprel, hoci mu žalovaný vo výzve podľa § 74a zák. č. 7/2005 Z. z. uviedol všetky
námietky dlžníka KOBAK s.r.o., voči tejto pohľadávke. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný konal s
odbornou starostlivosťou, keď sa snažil odvrátiť úpadok spoločnosti KOBAK s.r.o. a aj sa mu v rokoch
2013 - 2014 darilo znížiť záporné imanie spoločnosti (čo vyplynulo z účtovných závierok ku konca

príslušného roku), spoločnosť mala dostatok zákaziek, riadne vykonávala svoju činnosť a boli uhrádzané
aj ňou vystavené faktúry. Z účtovnej závierky ku koncu roku 2015, ktorá bola schválená začiatkom roku
2016 vyplynulo predlženie vo vyššej miere ako v roku 2014. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil
a svoje ďalšie úvahy (ako sú uvedené vyššie) uviedol len na doplnenie a k odvolacím námietkam a
vyjadreniam strán sporu.

20. Najvyšší súd k predmetnej dovolacej námietke podľa § 420 písm. f/ CSP odkazuje na § 385 ods. 1
CSP, ktoré odvolaciemu súdu ukladá povinnosť nariadiť pojednávanie na prejednanie odvolania vždy,
ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem, ďalej aj
na právne závery vyplývajúce z nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 38/2019, ale i z rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Varela Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2022, podľa
ktorých nenariadením pojednávania odvolacím súdom v dôsledku uprednostnenia princípu procesnej
ekonómie nedôjde k zásahu do práva na spravodlivý proces, ak skutkové a právne závery okresného
súdu nie sú pre odvolací súd sporné a strany sporu sa k nim v priebehu konania vyjadrili, pretože v
takomto prípade nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci. Odvolací súd sa

v predmetnej veci v plnom rozsahu stotožnil rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj jeho odôvodnením
a odkázal na správnosť týchto dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Ako už bolo uvedené v odôvodnení svojho
rozsudku len doplnil reakciu na odvolacie námietky a vyjadrenia strán sporu a doplnil aj ďalšie dôvody
na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vychádzal z toho istého skutkového stavuako súd prvej inštancie, v čom sa odlíšil bol náhľad na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 68/2019, ktorého
právne závery sa na predmetný prípad podľa súdu prvej inštancie aplikovať nemohli, zatiaľ čo podľa
odvolacieho súdu sú závery z tohto rozhodnutia plne aplikovateľné i na tento spor. Z toho pramenil

aj čiastočne odlišný náhľad na pohľadávku ZAPA beton SK s.r.o. v rozsahu jej vplyvu, významu na
vyhodnotenie stavu úpadku zo strany štatutárneho zástupcu úpadcu do schválenia účtovnej závierky za
rok 2015. K uvedenému právnemu posúdeniu však nebolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie.
Naviac v priebehu konania mali obe sporové strany možnosť vyjadriť sa k možnému použitiu záverov
z rozhodnutia ústavného súdu I. ÚS 68/2019 na tento prípad, takže ani v tomto smere k ukráteniu práv

sporových strán nedošlo.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd nevychádzal z iného skutkového stavu ako ho zistil súd
prvej inštancie, takže nebol povinný opakovať, prípadne doplniť dokazovanie. K dovolateľom vytýkanej
vade zmätočnosti v súdnom procese podľa dovolacieho súdu nedošlo, preto v časti dovolacieho dôvodu
podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie pre nezistenie existencie vady zmätočnosti nedôvodné, a teda

v prípade tohto dovolacieho dôvodu aj neprípustné.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

22. Dovolateľ v súvislosti s prípustnosťou a odôvodnenosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b)

CSP naformuloval dve právne otázky, od vyriešenia ktorých, podľa jeho tvrdení, záviselo napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu dôvodiac, že súdy nižších inštancií nesprávne právne posúdili zistený
skutkový stav, pričom uviedol, že právne otázky, od ktorých vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu a doposiaľ riešené dovolacím súdom neboli, smerovali k posúdeniu skutočnosti, kedy sa žalovaný
ako štatutár úpadcu mohol pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť o predlžení spoločnosti a

zároveň, či súd prvej inštancie mohol posúdiť existenciu spornej pohľadávky posúdiť ako predbežnú
otázku a následne ju vziať na zreteľ pri posudzovaní predlženia dlžníka a vzniku povinnosti štatutára
podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

23. Dovolací súd po preskúmaní prípustnosti dovolania podaného dovolateľom podľa § 421 ods. 1 písm.

b) CSP dospel k názoru, že dovolanie prípustné nie je. Dovolateľ vo svojom dovolaní argumentuje najmä
tým, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku, či mohol súd rozhodujúci o žalobe na zaplatenie
zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, posúdiť existenciu
alebo neexistenciu spornej pohľadávky a následne ju vziať na zreteľ pri posudzovaní predlženia dlžníka
a vzniku povinnosti štatutára podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ako predbežnú otázku. Zároveň

argumentuje tým, že v zozname faktúr sú najneskôr vystavené faktúry zo dňa 15. decembra 2015, to
znamená, že najneskôr dňa 16. decembra 2015 sa žalovaný ako štatutár úpadcu mohol pri zachovaní
odbornej starostlivosti dozvedieť o predlžení spoločnosti. Považoval za nesprávny názor odvolacieho
súdu, že sa tak mohol dozvedieť až po zostavení účtovnej závierky dňa 24. januára 2016.

24. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie
prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka
môže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí
byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické
otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani

otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi
odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako
odvolacísúdpristupovalkriešeniuniektoréhoproblému,významovonezodpovedajúkritériuvymedzenia
dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.

25. V danom prípade má dovolací súd za to, že otázka ktorú položil dovolateľ nie je otázkou, ktorú by
tak, ako to dovolateľ predostrel, riešil odvolací súd, a preto nie je otázkou kľúčovou pre rozhodnutie veci,
teda otázkou zakladajúcou prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Ani rozhodnutie
súdu prvej inštancie a ani rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré sa plne stotožnilo s rozhodnutím súdu
prvej inštancie a jeho odôvodnením, nebolo založené na závere, že štatutárny zástupca dlžníka -

žalovaný si splnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, pretože by súdy sami posúdili
existenciu/neexistenciu spornej pohľadávky. Rozhodujúcou otázkou pre zamietnutie žaloby tak pre súd
prvej inštancie, ako aj pre odvolací súd, ktorý sa v plnom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie
stotožnil, bolo konanie žalovaného s odbornou starostlivosťou, resp. konanie s odbornou starostlivosťouv zmysle § 74a zák. č. 7/2005 Z. z., na základe ktorého mohol zistiť úpadok v konkrétnom čase, od
ktoréhomaldo30dnípodaťnávrhnakonkurz.Súdprvejinštancieuzavrel,žežalovanýkonalsodbornou
starostlivosťou, keď sa snažil odvrátiť úpadok spoločnosti KOBAK s.r.o. a aj sa mu v rokoch 2013-2014

darilo znížiť záporné imanie spoločnosti (čo vyplynulo z účtovných závierok ku konca príslušného roku),
spoločnosť mala dostatok zákaziek, riadne vykonávala svoju činnosť a boli uhrádzané aj ňou vystavené
faktúry. Z účtovnej závierky ku 31.12.2015 vyplynulo opätovne predlženie vo vyššej miere ako v roku
2014 a potom čo bola táto závierka schválená dňa 25.1.2016 podal žalovaný návrh na vyhlásenie
konkurzu. Záver o včasnosti podaného návrhu na konkurz bol v danom prípade súdmi založený na tom,

že žalovaný pri vynaložení odbornej starostlivosti robil všetko pre to, aby odvrátil úpadok spoločnosti.
S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcou otázkou pre
záver súdov o zamietnutí žaloby nebola spornosť, či nespornosť pohľadávky spoločnosti ZAPA beton
SK, s.r.o., ale či konal žalovaný s odbornou starostlivosťou a tak následne podal návrh na vyhlásenie
konkurzu včas. K správnosti tohto právneho záveru a úvahy súdov však dovolateľom položená otázka
nesmerovala, preto sa dovolací súd nemohol správnosťou tohto záveru zaoberať. Z uvedeného dovolací

súd uzatvára, že dovolanie je v časti prvej otázky neprípustné.

26. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nastolil aj druhú otázku
či začatie plynutia lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je stanovené objektívne, t. j. od
okamihu,kedyúpadoknastalalebosubjektívne,t.j.odokamihu,kedysaosobakonajúcavmenedlžníka

o predlžení dozvedela. Dovolateľ totiž namieta záver súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu,
ktorí považovali deň zostavenia účtovnej závierky za okamih, ktorý určuje deň začatia plynutia lehoty na
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom uzavreli, že vzhľadom na to, že dlžník podal návrh na
vyhlásenie konkurzu dňa 23. februára 2016, t. j. do tridsiatich dní odo dňa zostavenia účtovnej závierky,
žalovaný svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neporušil. Uvedený záver je podľa

dovolateľa v priamom rozpore so znením zákonných ustanovení a s účelom inštitútu zodpovednosti za
porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu a za začiatok plynutia lehoty považuje
moment vzniku objektívnej skutočnosti, a teda vznik predlženia dlžníka.

27. Podľa §11 zák. č. 7/2005Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom už od 1. januára

2013 je dlžník, ktorý je právnickou osobou povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu len v prípade
svojho predlženia, a to do 30 dní od vtedy, ako sa dozvedel o predlžení alebo od kedy sa mohol
s odbornou starostlivosťou o predlžení dozvedieť. Teda v prvom rade ide o subjektívny moment -
kedy sa o predlžení dlžník dozvedel a v druhom prípade ide o objektívny stav, kedy sa o predlžení
mohol s odbornou starostlivosťou dozvedieť (keďže je povinný sledovať vývoj svojej finančnej situácie

a stav svojho majetku a záväzkov). Pre beh 30-dňovej lehoty je podstatné ktorý moment nastal skôr.
Podľa tejto právnej úpravy už dlžník nie je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu
platobnej neschopnosti, tú zákon ponecháva výlučne na rozhodnutí dlžníka, resp. veriteľov, t. j. ak
veritelia akceptujú dlžníkovu platobnú neschopnosť a sami návrh na konkurz nepodajú, zákon sám
nenúti, neukladá dlžníkovi povinnosť, aby takýto návrh podal (právna úprava účinná do 31. decembra

2012 ukladala povinnosť dlžníkovi podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj z dôvodu úpadku vo forme
platobnej neschopnosti, t. j. nielen z dôvodu predlženia). Z uvedeného je zrejmé, že otázka položená
dovolateľom nereflektuje celkom správne na úpravu § 11 zákona o konkurze a vyrovnaní a tak ako
ju dovolateľ položil súdy uvedenú vec ani neposudzovali, teda, že by určili len jeden konkrétny, či už
subjektívny (dozvedel sa o predlžení) alebo objektívny moment (kedy sa dostal do predlženia), ktorý

je rozhodujúci pre začatie behu 30-dňovej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ktorý
moment však súdy určili ako rozhodujúci pre posúdenie behu 30-dňovej lehoty z dvoch podľa § 11 zák.
č. 7/2005 Z. z. možných a v toto ustanovení jasne definovaných momentov je v danom prípade už otázka
vychádzajúca zo zisteného skutkového stavu a nie otázka právna. Z rámca § 11 zák. č. 7/2005 Z. z.
však súdy nevybočili a ani nekonštatovali, že plynutie 30-dňovej lehoty je založené od okamihu

kedy úpadok nastal, resp. len od momentu kedy sa úpadca o úpadku dozvedel. Z uvedeného preto
možno konštatovať, že ani druhá otázka prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP v danom
prípade nezakladá, pričom dovolací súd nie je súdom skutkovým a nemôže prehodnocovať odvolacím
súdom zistený skutkový stav (§ 442 CSP).

28. Keďže dovolateľ vymedzil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP dôvodiac nesprávnym
procesným postupom, ktorý však nebol dovolacím súdom zistený, ako aj podľa § 421 ods. 1 písm. b)
CSP, dôvodiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré však
jeho prípustnosť z dôvodov uvedených vyššie nezaložili, dovolací súd jeho dovolanie odmietol podľa §447písm.f)CSP.Vzhľadomktomu,žedovolateľnevymedzildovolanieprípustnýmidovolacímidôvodmi,
dovolací súd nemohol správnosť postupu súdov nižšej inštancie a ani správnosť právneho posúdenia,
posúdiť z iných, dovolateľom nevznesených dôvodov. Dovolací súd je totiž dovolacími dôvodmi viazaný

(§ 440 CSP), pričom dovolacie dôvody musia byť vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 ods.1, 2
CSP (pri dovolacom dôvode podľa § 420 CSP) a podľa § 432 ods.1, 2 CSP (pri dovolacom dôvode
podľa § 421 CSP).

29. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovanému rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.