Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/89/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200297
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
A. B. C., nar. XX. XXXX XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., občan Slovenskej republiky, zast.:
Advokátskou kanceláriou Acta legal, s.r.o., so sídlom Drobného 27, 841 01 Bratislava, IČO: 54 560 349,
proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody
6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 24296/2022/SCDPK/61640
zo dňa 6. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalovaný ako príslušný orgán na vykonávanie hlavného štátneho odborného dozoru nad autoškolami
podľa zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o autoškolách“) vykonal dňa 28. júla 2020 v čase od 16.14
hod. do 16.18 hod., od 16.15 hod. do 16.20 hod. a od 16.23 hod. do 16.35 hod. štátny odborný

dozor počas praktického výcviku v cestnej premávke nad autoškolou A. B. C. C., D. X, XXX XX F.,
IČO: XX XXX XXX, ktorej prevádzkovateľom je žalobca. O jednotlivých kontrolných zisteniach vyhotovil
Protokol z vykonania hlavného štátneho odborného dozoru na mieste č. 53/2020/PV zo dňa 16. októbra
2020 (ďalej ako „Protokol“), pričom zároveň kontrolovanému subjektu uložil povinnosť odstrániť zistené
nedostatky v termíne do 7 dní po doručení Protokolu a predložiť žalovanému správu o odstránení
zistených nedostatkov do 14 dní od doručenia Protokolu. Žalovaný následne zaslal Protokol spolu
s podnetom na začatie správneho konania Okresnému úradu Trenčín, odboru cestnej dopravy a

pozemných komunikácií (ďalej ako ,,Okresný úrad Trenčín, OCDaPK“) ako vecne príslušnému orgánu
miestnej štátnej správy vo veci udeľovania a odnímania inštruktorských oprávnení a vydávania a
odoberania inštruktorských preukazov, vykonávania zmien v nich a predlžovania ich platnosti podľa
ustanovenia § 14 písm. b) Zákona o autoškolách.

2. Okresný úrad Trenčín, OCDaPK Rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-004 zo dňa 24. marca
2021 rozhodol o odňatí inštruktorského oprávnenia žalobcovi podľa § 10 ods. 6 písm. h) Zákona o

autoškolách za porušenie povinnosti inštruktora autoškoly ustanovenej v § 10a ods. 1 písm. j) Zákona
o autoškolách tým, že nezaznamenal vykonávanie praktického výcviku na autocvičisku v kurze podľa
§ 2 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o autoškolách s inštruktorom na identifikačnom zariadení výcvikového
vozidla s EČV F., prostredníctvom identifikačného prvku prideleného inštruktorovi autoškoly podľa § 5ods. 6 Zákona o autoškolách, ktorý vykonával tento výcvik dňa 28. júla 2020 v čase od 16.14 hod. do
16.18 hod. s účastníkom kurzu G. H. (matričné č. XXXX/XXXX/XX/X), ktorý v tom čase viedol motorové
vozidlo, a zároveň za porušenie povinnosti inštruktora autoškoly podľa § 10a ods. 1 písm. l) Zákona o

autoškolách za účelom klamlivej identifikácie účastníka kurzu podľa § 5 ods. 6 Zákona o autoškolách
tým, že nezabezpečil zaznamenanie začiatku a konca výcviku v kurze podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona
o autoškolách na identifikačnom zariadení výcvikového vozidla ako inštruktor autoškoly vykonávajúci
praktický výcvik na autocvičisku dňa 28. júl 2020 v čase od 16.14 hod. do 16.18 hod. s účastníkom kurzu
G. H. (matričné č. XXXX/XXXX/XX/X), ktorý v tomto čase viedol motorové vozidlo s EČV F..

3. Žalobca podal dňa 14. apríla 2021 proti Rozhodnutiu Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-
TN-OCDPK-2021/010152-004 zo dňa 24. marca 2021 odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad
Trenčín, OCDaPK autoremedúrou podľa § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) Rozhodnutím č. OU-
TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 tak, že zrušil svoje skôr vydané Rozhodnutie č.

OU-TN-OCDPK-2021/010152-004 zo dňa 24. marca 2021.

4. Dňa 15. júla 2021 bol Okresnému úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov (ďalej ako
„orgán verejnej správy prvého stupňa“) doručený list žalovaného č. 34491/2021/OKŠDD/83279 zo
dňa 14. júla 2021 so žiadosťou o preskúmanie Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPH č.

OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 mimo odvolacieho konania. Orgán verejnej
správy prvého stupňa zaslal listom č. OU-TN-OOP2-2021/025611-005 zo dňa 3. septembra 2021
splnomocnenému zástupcovi žalobcu „Upovedomenie o začatí mimo odvolacieho konania“ (ďalej ako
„Upovedomenie“). Žalobca využil svoje procesné právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a listom
zo dňa 18. októbra 2021 zaslal svoje vyjadrenie k Upovedomeniu.

5. Orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. OU-TN-OOP2-2022/002548-014 zo dňa 10.
januára 2022 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) zrušil mimo odvolacieho
konania Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo
dňa 14. mája 2021. V odôvodnení svojho rozhodnutia popísal priebeh štátneho odborného dozoru

žalovaného, jednotlivé kontrolné zistenia a dovtedajší priebeh administratívneho konania. Uviedol, že
žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18. októbra 2021 žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil
skutkovú podstatu porušenia povinnosti žalobcu zistenú vykonaným štátnym odborným dozorom a ani
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali opak, pričom k meritu veci a k porušeniu povinnosti
žalobcu sa vyjadril len sporadicky. Námietky, ktoré žalobca uviedol vo svojom vyjadrení, nemohli byť

vyhodnotené ako okolnosti zbavujúce žalobcu zodpovednosti sa zistený protiprávny stav. Námietky
žalobcu súviseli s vykonaným štátnym odborným dozorom, jeho začatím, priebehom a ukončením.
S jednotlivými námietkami žalobcu proti Upovedomeniu sa orgán verejnej správy prvého stupňa
vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia jednotlivo na str. 14 až 38, pričom zdôraznil, že námietky
žalobcu považoval za nepravdivé, zavádzajúce a šikanózne, nakoľko žalobca v celom svojom vyjadrení

upriamil pozornosť len na tvrdené pochybenia orgánu štátneho odborného dozoru, pričom sa zjavne
snažil odkloniť pozornosť od zistených pochybení žalobcu ako inštruktora autoškoly, ktorému bolo
preukázané protiprávne konanie. Preskúmaním Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č.
OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 dospel orgán verejnej správy prvého stupňa
k záveru, že postup Okresného úradu Trenčín, OCDaPK bol nesprávny a nezákonný. Okresný úrad

Trenčín, OCDaPK sa v Rozhodnutí č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 stotožnil
s námietkami žalobcu aj napriek tomu, že proces výkonu štátneho odborného dozoru je samostatným
procesom a Okresný úrad Trenčín, OCDaPK nie je oprávnený a ani príslušný skúmať proces výkonu
štátneho odborného dozoru, ktorý preukázal protiprávne konanie žalobcu.

6.Žalobcapodaldňa8.februára2022protirozhodnutiuorgánuverejnejsprávyprvéhostupňaodvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 24296/2022/SCDPK/61640 zo dňa 6. júla 2022 (ďalej ako
„rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho
konania a podstatný obsah Upovedomenia.

7. K odvolacej námietke žalobcu, že Protokol neobsahuje všetky náležitosti podľa § 13 ods. 1 zákona
č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o kontrole“)
žalovaný uviedol, že pri výkone štátneho odborného dozoru nad praktickým výcvikom alebo výučbouteórie v učebniach bolo uloženie povinnosti kontrolovanej osobe v určenej lehote odstrániť zistené
nedostatky a predložiť orgánu štátneho odborného dozoru správu o ich odstránení implementované
do Protokolu, pričom vypracovávanie zápisnice o prerokovaní Protokolu s totožnými povinnosťami

ako sú uvedené v Protokole by bolo zbytočné a duplicitné. Obsah a zmysel zápisnice o prerokovaní
protokolu podľa § 16 ods. 11 Zákona o autoškolách je totiž vypracovaním protokolu z vykonania
štátneho odborného dozoru na mieste s náležitosťami stanovenými v Metodickom pokyne Ministerstva
dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 28/2020 naplnený. Keďže protokol z vykonania hlavného
štátneho odborného dozoru na mieste je výsledný materiál, ktorý sa zasiela kontrolovanej osobe, týmto

je kontrolovaná osoba s výsledkom hlavného štátneho odborného dozoru oboznámená a hlavný štátny
odborný dozor je ukončený. Ak by mal prebiehať výkon štátneho odborného dozoru nad praktickým
výcvikom alebo výučbu teórie učebni tak, ako je uvedené v Rozhodnutí Okresného úradu Trenčín,
OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021, celé ustanovenie § 16 ods. 11
Zákona o autoškolách, ktoré stanovuje odlišnosti pri výkone štátneho odborného dozoru nad praktickým
výcvikom alebo výučbu teórie od ustanovení Zákona o kontrole, by nemalo žiadne opodstatnenie.

Žalovaný v rámci výkonu štátneho odborného dozoru nad autoškolou A. B. C. C. vypracoval Protokol
podľa prílohy č. 10 Metodického pokynu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.
28/2020 a zaslal ho na oboznámenie kontrolovanej osobe, čoho dôkazom je doručenka o prevzatí a
správa o splnení opatrení zaslaná zo strany kontrolovanej osoby žalovanému. Tým týmto bol výkon
štátneho odborného dozoru ukončený. Odôvodnenie Rozhodnutia č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008

zo dňa 14. mája 2021, v ktorom Okresný úrad Trenčín, OCDaPK formuloval svoje tvrdenie o absencii
zápisnice, chýbajúcich náležitostiach Protokolu, neoboznámení kontrolovanej osoby s Protokolom a
celkovéneukončeniehlavnéhoštátnehoodbornéhodozoruzostranyžalovaného,nemážiadneprávnea
logické opodstatnenie. Podľa teleologického výkladu vybraných ustanovení § 16 Zákona o autoškolách
je nesporné, že pri výkone štátneho odborného dozoru nad teoretickou výučbou a praktickým výcvikom

sa pri zistení nedostatkov vypracuje protokol o vykonaní štátneho odborného dozoru na mieste, ktorý je
výsledným materiálom zo štátneho odborného dozoru a zasiela sa kontrolovanej osobe. Týmto je výkon
štátneho odborného dozoru ukončený a žiadna zápisnica o prerokovaní protokolu sa už nevypracováva.
Tým, že v protokole je uložená povinnosť kontrolovanej osobe v určenej lehote odstrániť nedostatky a
predložiť orgánu štátneho dozoru správu o ich splnení, je zmysel zápisnice naplnený. V danom prípade

sa tiež uplatňuje právny princíp „lex specialis derogat legi generali,“ podľa ktorého špeciálny zákon ruší
všeobecnejší zákon. Zákon o kontrole je lex generali a Zákon o autoškolách je lex specialis, ktorý má
prednosť pred všeobecným Zákonom o kontrole v jeho jednotlivých ustanoveniach. Žalovaný uviedol,
že v tejto oblasti bolo potrebné prijať v určitých prípadoch osobitnú úpravu pre zjednodušenie procesu
výkonu štátneho odborného dozoru v záujme lepšej ochrany spoločnosti pred porušovaním zákona.

Podľa § 13 Zákona o kontrole sú výslednými materiálmi z výkonu kontroly protokol, priebežný protokol,
čiastkový protokol, zápisnica o prerokovaní protokolu a záznam, ktoré sa vypracovávajú pri kontrole.
Podľa § 16 ods. 11 Zákona o autoškolách sú ako výsledné materiály zo štátneho odborného dozoru
uvedené protokol z vykonania hlavného štátneho odborného dozoru na mieste a záznam z vykonania
hlavného štátneho odborného dozoru na mieste v prípade, ak výkonom štátneho odborného dozoru nad

teoretickou výučbou a praktickým výcvikom neboli zistené nedostatky. Z uvedených ustanovení zákonov
je podľa žalovaného zrejmé, že nedochádza k žiadnemu rozporu, či duplicite, ale len k definovaniu
konkrétnych výsledných materiálov v prípade štátneho odborného dozoru, ktoré sú konkrétne upravené
v osobitnom právnom predpise, ktorý má prednosť pred všeobecným právnym predpisom. Žalovaný od
20. mája 2020, keď nadobudlo účinnosť novelizované znenie Zákona a školách, vykonával hlavný štátny

odborný dozor nad autoškolami a na základe výsledkov zasielal podnety na uloženie sankcií odborom
cestnej dopravy a pozemných komunikácií okresných úradov v sídle kraja.

8. K námietke žalobcu, že žalovaný žiadnym spôsobom neupovedomil účastníka konania o štátnom
odbornom dozore, ktorý sa uskutočnil dňa 28. júla 2020, pričom osoby, ktoré vykonali štátny odborný

dozor,nebolomožnéidentifikovať,pretožesanepreukázalislužobnýmpreukazom,ažekontrolovanému
subjektu bolo odopreté právo na podanie námietok proti výkonu štátneho odborného dozoru po doručení
Protokolu, žalovaný uviedol, že proces výkonu štátneho odborného dozoru nemá vplyv na predmet
správneho konania, ktorým je porušenie predpisov zo strany žalobcu, za ktoré mu je orgán verejnej
správy povinný odňať inštruktorské oprávnenie. Správne konanie vo veci odňatia inštruktorského

oprávnenia je samostatným konaním, ktoré je nezávislé od výkonu štátneho odborného dozoru. V rámci
správneho konania má účastník samostatné oprávnenia, napríklad právo nahliadať do spisu, navrhovať
dôkazy a podobne. Orgán verejnej správy je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia,prípadne navrhnúť ich doplnenie. Z uvedeného dôvodu výkon štátneho odborného dozoru nemá žiadny
vplyvnasprávnekonanie,vrámciktoréhosavykonávanezávislédokazovanieapreukazujúsakontrolné
zistenia. V správnom konaní sa proces výkonu štátneho odborného dozoru neposudzuje. Práva a

postaveniekontrolovanejosobyprivýkoneštátnehoodbornéhodozoru,akoajsamotnýpriebehštátneho
odborného dozoru, sú diametrálne odlišné a nezávislé od práv a postavenia účastníka správneho
konania a nie je možné ich podmieňovať, stotožňovať, či zamieňať. Žalovaný uviedol, že štátny odborný
dozor je vykonávaný podľa § 16 Zákona o školách a nie podľa Správneho poriadku ako to žalobca
chybne namieta vo svojom odvolaní.

9. Žalovaný popísal jednotlivé kontrolné zistenia z Protokolu a porušenia právnych predpisov zo
strany žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol vo vzťahu k čestným vyhláseniam A. B. C. (žalobcu) a G. H.
priamo zúčastnených na praktickom výcviku, na ktorom žalovaný vykonával štátny odborný dozor, že
z uvedených čestných vyhlásení vyplýva, že účastník kurzu G. H. spolu s inštruktorom autoškoly A.
B. C. (žalobcom) nevykonávali praktický výcvik. Žalovaný skonštatoval, že v čase výkonu štátneho

odborného dozoru práve vyššie uvedení vykonávali praktický výcvik, o čom svedčí aj zápis v Protokole,
ako aj vyjadrenie inštruktora autoškoly A. B. C. „žiak ma požiadal, či si to skúsi, či je spôsobilý na
výcvik autobusu, tak som jeho požiadavke vyhovel,“ a teda je logické, že predmetné čestné vyhlásenia
boli s najväčšou pravdepodobnosťou napísané účelovo a nie so záverom dokázania pravdy. Nie je
možné prihliadať na čestné vyhlásenia o neporušení povinnosti žalobcu ako inštruktora, resp. o jeho

neúmyselnom konaní v čase výkonu štátneho odborného dozoru. Okresný úrad Trenčín, OCDaPK
v Rozhodnutí č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 neprihliadol na skutočnosť
o identifikácii v učebni v čase štátneho odborného dozoru a ďalej ani neuvažoval o samotnom
porušení § 10a ods. 1 písm. j) a l) Zákona o autoškolách. Povinnosti inštruktora a prevádzkovateľa
autoškoly podľa Zákona o autoškolách platia vždy a za každých okolností a nie je možné ich

porušenie podmieňovať len úmyselným konaním. Zákon o autoškolách neobsahuje liberačné dôvody
k porušeniu tohto zákona predložením chybných vyjadrení účastníka konania. K porušeniu § 10a ods.
1 písm. j) a l) Zákona o autoškolách došlo a Okresný úrad Trenčín, OCDaPK bol podľa § 10 ods. 6
písm. h) Zákona o autoškolách povinný zodpovednému inštruktorovi (žalobcovi) odňať inštruktorské
oprávnenie. Okresný úrad Trenčín, OCDaPK mal v rámci správneho konania povinnosť skúmať, či k

porušeniu povinností, ktoré bolo konštatované v Protokole, došlo alebo nie, avšak takto nepostupoval.
Ťažisko odôvodnenia Rozhodnutia č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 Okresný
úrad Trenčín, OCDaPK postavil najmä na spochybňovaní postupu žalovaného pri výkone štátneho
odborného dozoru. S porušením ustanovenia § 10 ods. 1 písm. j) a l) Zákona o autoškolách, ktoré bolo
konštatované v Protokole, sa Okresný úrad Trenčín, OCDaPK v odôvodnení Rozhodnutia č. OU-TN-

OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 vysporiadal len veľmi laicky a povrchne s osvojením
si chybných vyjadrení žalobcu.

10. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný plne stotožnil s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého
stupňa, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa zrušil Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín,

OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 a dospel k záveru, že postup
Okresného úradu Trenčín, OCDaPK bol vyhodnotený ako nesprávny a nezákonný. Žalovaný považoval
Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája
2021 za rozhodnutie vydané v rozpore so Zákonom o autoškolách, a preto odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Správna žaloba

11. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. V

úvode správnej žaloby popísal priebeh administratívneho konania. Žalobca mal za to, že žalovaný
postupoval svojvoľne, účelovo a nerešpektoval „základné zásady daňového konania.“

12. Žalobca namietal, že vo svojom vyjadrení k Upovedomeniu zo dňa 18. októbra 2021, v ktorom
zhrnul všetky rozhodujúce skutočnosti, navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov a namietal

zákonnosť Protokolu z vykonania hlavného štátneho odborného dozoru. Dôkazy navrhované žalobcom
boli orgánom verejnej správy prvého stupňa odmietnuté ako nedôvodné a nadbytočné a jediný dôkaz,
ktorý orgán verejnej správy prvého stupňa zohľadnil, bol Protokol. Žalobca pritom namietal jeho
vykonanie, doručenie a iné skutočnosti, pre ktoré považoval Protokol za nezákonný. Žalobca tiež navrholvykonať ústne pojednávanie, v priebehu ktorého by mohol predložiť všetky dôkazy a navrhnúť vykonanie
tých dôkazov, ktoré nemohol samostatne zabezpečiť. Žalobca v konaní tiež predložil orgánu verejnej
správy prvého stupňa čestné vyhlásenia svedkov, ktorí sa v čase vykonania štátneho odborného dozoru

nachádzali na autocvičisku a boli svedkami výkonu štátneho odborného dozoru. Žalovaný však tieto
dôkazy nevykonal a označil ich za účelové.

13. Žalobca ďalej namietal, že jeho vyjadrenie k Upovedomeniu a odvolanie proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy prvého stupňa mali približne 90 normostrán textu, v ktorých žalobca rozpísal

skutkový stav konania, navrhované dôkazy, ktoré neboli v žiadnom konaní vykonané, ako aj svoje
námietky proti vykonávanému štátnemu odbornému dozoru žalovaným a postupu orgánu verejnej
správy prvého stupňa. Žalobca namietal, že žalovaný rozhodol rozhodnutím, ktoré obsahovalo 10 strán,
z čoho 5 strán tvoril opis skutkového stavu a skopírovanie podnetu žalovaného na začatie konania
o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal s
podstatnými námietkami týkajúcimi sa procesného postupu pri vykonávaní štátneho odborného dozoru

a neodôvodneným a zmätočným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa.

14. Samotné začatie konania o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania bolo podľa žalobcu
výrazným zásahom do jeho práv a právom chránených záujmov, ktoré mu boli priznané Rozhodnutím

Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021.
Žalovaný použil podľa žalobcu najinvazívnejší nástroj, ktorý mu ponúka Správny poriadok v porovnaní
s obnovou konania alebo správnou žalobou. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
je podľa žalobcu ako mimoriadny opravný prostriedok „výnimkou z pravidla,“ pričom musí existovať
verejný záujem na zásahu do právnej istoty účastníkov konania. Orgán verejnej správy musí zvážiť

intenzitu nezákonnosti a jej vplyv na výrok rozhodnutia. Nie je možné, aby orgán verejnej správy vnímal
každé, aj výslovne formálne porušenie procesných predpisov ako dôvod na zásah do právnej istoty.
Podstatnosť vplyvu nezákonnosti na výrok rozhodnutia musí byť súčasťou správneho uváženia. Výklad,
ktorýbyprepreskúmanierozhodnutiamimoodvolaciehokonaniaponúkolmenšiuprísnosťvneprospech
účastníka konania, by vážne narúšal celý rad zásad právneho štátu, ktoré ako ústavné zásady majú

prednosť. Výklad Správneho poriadku musí byť ústavne konformný. Žalobca poukázal na Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4/Sž/12/2002 zo dňa 28. mája 2002. Žalobca tvrdil, že
Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája
2021 bolo v súlade so zákonom a obsahovalo vecne správnu argumentáciu, keďže sa v celom rozsahu
priklonilo k odvolaniu žalobcu. Orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý rozhodoval o začatí konania

o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, neprihliadal na dobromyseľne nadobudnuté
práva žalobcu a bezdôvodne začal konanie, čím zasiahol do práv žalobcu priznaných právoplatným
rozhodnutím.

15. Žalobca namietal, že správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami bolo zrušené len Rozhodnutie

Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021,
ktoré zrušilo Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-004
zo dňa 24. marca 2021 o odňatí inštruktorského oprávnenia žalobcovi, pričom neboli zrušené všetky
rozhodnutia vydané Okresným úradom Trenčín, OCDaPK s povinnosťou začať nové správne konanie.
Žalobca považoval postup žalovaného za nezákonný aj z dôvodu, že identický orgán verejnej správy

(Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) podal podnet na začatie konania o preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania a zároveň rozhodoval aj o odvolaní žalobcu ako orgán verejnej
správy druhého stupňa.

16. Žalobca vyjadril svoj nesúhlas s názorom žalovaného, že pri výkone štátneho odborného dozoru

sa vypracuje len protokol, pričom zápisnica o prerokovaní protokolu sa nevypracúva. Podľa žalobcu
inštitút prerokovania protokolu zo štátneho odborného dozoru nie je výlučne o tom, že orgán verejnej
správy uloží kontrolovanej osobe povinnosti na odstránenie zistených nedostatkov. Kontrolovaný subjekt
môže predložiť k zisteniam orgánu štátneho odborného dozoru svoje vyjadrenie a najmä námietky
proti protokolu, s ktorými je orgán vykonávajúci štátny odborný dozor povinný sa písomne vysporiadať.

Žalobca namietal, že mu nebola v priebehu štátneho odborného dozoru poskytnutá možnosť vyjadriť
sa k Protokolu a vzniesť proti zisteniam kontrolórov žalovaného námietky. Podľa žalobcu právo vzniesť
proti zisteniam zaznamenaným v Protokole námietky vyplýva zo Zákona o kontrole v štátnej správe,
ktorý je priamo aplikovateľný na štátny odborný dozor vykonaný žalovaným. Žalovaný bol povinnýsa písomne vysporiadať s námietkami žalobcu. Zmyslom prerokovania protokolu nie je len uloženie
povinností kontrolovanému subjektu, ale aj právo vzniesť námietky proti kontrolným zisteniam, ku ktorým
je orgán vykonávajúci štátny odborný dozor povinný podať vysvetlenie a riadne sa s nimi vysporiadať. Až

vysporiadaním sa s námietkami kontrolovaného subjektu je naplnený účel štátneho odborného dozoru.
Námietky a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k nim majú byť súčasťou protokolu a zápisnice o jeho
prerokovaní.

17. Žalobca podotkol, že Zákon o autoškolách bol s účinnosťou od 1. mája 2022 novelizovaný. Podľa

žalobcu v § 16 ods. 11 Zákona autoškolách v znení účinnom do 30. apríla 2022 nebolo ustanovené,
že sa protokol zo štátneho odborného dozoru neprerokováva. Žalovaný sa tak riadil chybným právnym
predpisom, ktorý nadobudol účinnosť až 1. mája 2022 a nie právnym predpisom platným v čase
vykonania štátneho odborného dozoru.

18. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že si dovoľuje zhrnúť „porušenia ŠOD“, a to: „ŠOD neoznámil

prevádzkovateľoviautoškolya/aleboKontrolovanejosobevýkonkontroly,čímporušilzákonnúpovinnosť
uloženú v ustanovení § 11 ods. 2 písm. a) Zákona o kontrole;
Pracovníci ŠOD sa nepreukázali písomným poverením na vykonanie kontroly, čím porušili ustanovenie
§ 11 ods. 2 písm. a) Zákona o kontrole;
Pracovníci ŠOD sa nepreukázali služobným preukazom alebo preukazom totožnosti, čím porušili

ustanovenie § 11 ods. 2 písm. a) Zákona o kontrole;
Zápis z hlavného štátneho odborného dozoru neboli uvedené mená zúčastnených osôb (hliadky
prizvanej PZ, mená, priezviská a/alebo služobné preukazy zúčastnenej hliadky);
Povinnosť ŠOD oboznámiť vedúceho Kontrolovaného subjektu s protokolom pred jeho prerokovaním
a v primeranej lehote určenej pracovníkmi kontroly vyžiadať od neho písomné vyjadrenia ku všetkým

kontrolným zisteniam; písomné vyjadrenia predložené v určenej lehote, ktorými vedúci kontrolovaného
subjektu spochybňuje kontrolné zistenia, sú námietky; k vyjadreniam predloženým po určenej lehote sa
neprihliada;
ŠOD má povinnosť preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky
zohľadniť v dodatku k protokolu a oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného subjektu;

ŠOD má povinnosť, ktorá nebol splnená: neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť vedúcemu
kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu;
prerokovať protokol o výsledku kontroly vrátane jeho súčastí, priebežného protokolu, čiastkového
protokolu a dodatku k protokolu s vedúcim kontrolovaného subjektu; pred prerokovaním protokolu
upozorniť vedúceho kontrolovaného subjektu na dôsledky porušenia právnej povinnosti podľa § 12 ods.

4;
v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby v určenej lehote
po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov,
príčin ich vzniku, určil zamestnancov zodpovedných za kontrolou zistené nedostatky a v určenej lehote
predložilorgánukontrolypísomnúsprávuosplneníprijatýchopatreníauplatneníprávnejzodpovednosti;

odovzdať vedúcemu kontrolovaného subjektu protokol o výsledku kontroly, priebežný protokol, čiastkový
protokol, dodatok k protokolu a zápisnicu o prerokovaní protokolu alebo záznam o kontrole;
Oprávneniapodľaodseku1písm.a)ažd)apovinnostipodľaodseku2písm.b),d),e),g)ak)savzťahujú
aj na prizvané osoby. Na pracovníkov kontroly pri výkone vnútornej kontroly sa povinnosti podľa odseku
2 vzťahujú v rozsahu upravenom interným predpisom.“ Žalobca následne v správnej žalobe uviedol

citáciu § 13 ods. 1, 4, 5, 6 a 8 Zákona o kontrole v štátnej správe. Žalobca tvrdil, že „Kontrolovaný subjekt
uviedol 16 hmotnoprávnych a procesných pochybení ŠOD, ktoré boli uskutočnené od začiatku výkonu
kontroly k dnešnému dňu.“

19. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím

orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil „žalovanému“ na ďalšie konanie. Zároveň
žalobca žiadal, aby mu správny súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

20. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21. novembra 2022 stručne popísal priebeh
administratívneho konania. K obsahu správnej žaloby uviedol, že nesúhlasí s námietkami žalobcu
týkajúcimi sa skutkových zistení žalovaného, pričom zopakoval kontrolné zistenia v zmysle Protokolu.21. K žalobnej námietke žalobcu, že neboli splnené podmienky na postup podľa § 65 a nasl. Správneho
poriadku, žalovaný uviedol, že dôvody zrušenia Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č.

OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 mimo odvolacieho konania podrobne uviedol
orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. K porušeniu § 10a ods. 1 písm. j) a l)
Zákona o autoškolách zo strany žalobcu došlo a Okresný úrad Trenčín, OCDaPK bol podľa § 10 ods.
6 písm. h) Zákona o autoškolách povinný rozhodnúť o odňatí inštruktorského oprávnenia žalobcovi.
Okresný úrad Trenčín, OCDaPK mal v rámci správneho konania povinnosť skúmať, či k porušeniu

zákona konštatovanom v Protokole došlo alebo nie, avšak takto nepostupoval. Ťažisko odôvodnenia
Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája
2021 bolo postavené na spochybňovaní postupu žalovaného pri výkone štátneho odborného dozoru.
S porušením § 10a ods. 1 písm. j) a l) Zákona o autoškolách, ktoré bolo konštatované v Protokole, sa
Okresný úrad Trenčín, OCDaPK v odôvodnení Rozhodnutia č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo
dňa 14. mája 2021 vysporiadal len veľmi laicky a povrchne s osvojením si chybných vyjadrení žalobcu.

22. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia zákona pri výkone štátneho odborného dozoru
žalovaný uviedol, že je zrejmé, že došlo k porušeniu Zákona o autoškolách žalobcom, pričom žalobca
sa snažil len presunúť pozornosť na procesný výkon štátneho odborného dozoru. Kontrolná skupina
postupovala podľa § 11 ods. 2 písm. a) Zákona o kontrole v štátnej správe. Kontrolná skupina

sa preukázala platnými preukazmi kontrolórov podľa § 16 ods. 8 Zákona o autoškolách, v zmysle
ktorého je preukaz kontrolóra jediným oprávnením na výkon kontroly. Podľa § 11 ods. 2 písm. a)
Zákona o kontrole v štátnej správe sú pracovníci kontroly v súvislosti s výkonom kontroly povinní sa
preukázať poverením na výkon kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť. Vzhľadom
na to, že Zákon o autoškolách ako osobitný predpis v § 16 ods. 8 a ods. 12 písm. l) ustanovuje, že

kontrolóri vykonávajú štátny odborný dohľad nad autoškolou na základe preukazu kontrolóra, ktorým
sa počas výkonu štátneho odborného dohľadu preukazujú, písomné poverenie na vykonanie kontroly
sa nevypracováva. Kontrolóri sa na začiatku štátneho odborného dozoru riadne a správne preukázali
preukazmi kontrolórov tak, ako im je to kladené za povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a) Zákona
o kontrole v štátnej správe v spojení s § 16 ods. 12 písm. l) Zákona o autoškolách. Pri výkone štátneho

odborného dozoru sa príslušníci Policajného zboru SR priamo nezúčastňovali štátneho odborného
dozoru a nemali postavenie prizvaných osôb. Ich mená a priezviská sa do zápisu neuvádzajú. V prílohe
č.12MetodickéhopokynuMinisterstvadopravyavýstavbySlovenskejrepublikyč.28/2020ovykonávaní
štátneho odborného dozoru je vyobrazený vzor zápisu aj s náležitosťami, do ktorého sa údaje o
príslušníkoch Policajného zboru SR, ktorí pri výkone štátneho odborného dozoru zastavujú v cestnej

premávke výcvikové vozidlá, nezaznamenávajú. Kontrolný orgán neprizýval žiadne iné osoby na výkon
kontroly. Vedúci kontrolnej skupiny postupoval podľa § 16 ods. 11 Zákona o autoškolách. Kontrolovaný
subjekt mal priestor na oboznámenie sa s výsledným materiálom, keďže mu bol preukázateľne zaslaný,
pričomnazákladeoboznámeniasasProtokolomzaslal„Správuoodstránenízistenýchnedostatkov“.Ak
by sa s Protokolom neoboznámil, správu by nemohol zaslať. Správa o odstránení zistených nedostatkov

neobsahovala žiadne námietky proti výkonu štátneho odborného dozoru a ani proti kontrolným zisteniam
uvedeným v Protokole. Kontrolná skupina túto správu preto zobrala na vedomie. Zo správy navyše
vyplynulo, že kontrolovaný subjekt a žalobca sa priznali k zisteniam uvedeným v Protokole a stotožnili
sa s nimi, pričom kontrolnej skupine ešte uviedli ďalšie závažné porušenie Zákona o autoškolách pri
praktickom výcviku účastníka kurzu G. F. (matričné č. 6465/2020/22/9), na čo kontrolná skupina musela

reagovať ešte aj zaslaním podnetu na zrušenie registrácie autoškoly. Ustanovenia Zákona o kontrole
v štátnej správe uvádzané žalobcom sú podľa žalovaného účelovo nesprávne interpretované a netýkajú
sa výkonu štátneho odborného dozoru v cestnej premávke podľa Zákona o autoškolách.

23. Žalovaný k žalobným námietkam žalobcu ďalej uviedol, že aplikované znenie § 16 Zákona o

autoškolách týkajúce sa štátneho odborného dozoru bolo do zákona vnesené zákonom č. 386/2019
Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 23. mája 2020. Keďže žalovaný bol vecným gestorom tohto
zákona a zákon vypracoval, a to vrátane ustanovení o štátnom odbornom dozore, veľmi dobre
pozná účel a zmysel daného ustanovenia a pri výkone štátneho odborného dozoru sa ním v plnej
miere riadil. Neexistujú žiadne objektívne nezrovnalosti, či porušenie zákona zo strany žalovaného pri

výkone štátneho odborného dohľadu nad autoškolami. Ustanovenie § 16 Zákona o autoškolách bolo
koncipované jednoznačne. Aby nevznikli akékoľvek pochybnosti, žalovaný vydal k danej problematike aj
Metodický pokyn č. 28/2020, ktorý oblasť výkonu štátneho odborného dozoru podrobne a jednoznačne
špecifikuje. Cieľ, ktorý zákonodarca prijatím nového znenia § 16 Zákona o autoškolách účinného od23. mája 2020 sledoval, je vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 386/2019 Z. z. Zo všeobecnej
časti dôvodovej správy vyplýva, že dôvodom prijatia tohto zákona bolo najmä zlepšiť podnikateľské
prostredie v oblasti vykonávania vodičských kurzov a zlepšiť kvalitu odbornej prípravy žiadateľov o

udelenie vodičského oprávnenia a inštruktorov autoškôl. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa
tiež uvádza, že v súvislosti s poznatkami o nekalej činnosti niektorých prevádzkovateľov autoškôl a
inštruktorov sa v predkladanom návrhu podrobne vymedzuje výkon štátneho odborného dozoru a v
nadväznosti naň sa presnejšie vymedzujú skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov podľa
závažnosti ich spáchania. V osobitnej časti dôvodovej správy k § 16 Zákona o autoškolách, ktorý novo

upravil výkon štátneho odborného dozoru, sa uvádza: „Podrobne sa vymedzuje postavenie, práva a
povinnosti subjektov pri výkone štátneho odborného dozoru. Kontrolná pôsobnosť MDV SR sa vzťahuje
na činnosti podľa zákona č. 93/2005 Z. z., autoškoly, inštruktorov autoškoly, osoby, ktoré majú vydané
osvedčenie o technickej spôsobilosti typu identifikačného zariadenia, kurzy podľa § 2 ods. 1 písm. a)
až d)... Ďalej sa upravuje režim vypracovávania výstupných materiálov zo štátneho odborného dozoru
v prípade, ak sa kontrola vykoná nad výcvikom, výučbou teórie v autoškole, nad kurzami a skúškami.

V tomto prípade, ak sa zistia nedostatky, kontrolóri vypracujú protokol z vykonania štátneho odborného
dozoru na mieste alebo záznam z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste, ak sa nedostatky
nezistia.“

24. Žalovaný uviedol, že vyriešenie otázky výkladu § 16 ods. 11 Zákona o autoškolách spočíva na

posúdení vzťahu Zákona o kontrole v štátnej správe a Zákona o autoškolách. Ustanovenie § 16 ods.
10 Zákona o autoškolách zakladá vzťah medzi Zákonom o kontrole v štátnej správe ako všeobecným
právnym predpisom a Zákonom o autoškolách ako osobitným právnym predpisom pokiaľ ide o právnu
úpravu postupu pri výkone štátneho odborného dozoru. Aplikuje sa preto zásada lex specialis derogat
legi generali, a teda pokiaľ Zákon o autoškolách obsahuje odlišnú právnu úpravu, táto má prednosť pred

právnou úpravou obsiahnutou v Zákone o kontrole v štátnej správe. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o kontrole
v štátnej správe povinnosť v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
a predložiť správu o ich odstránení je uložená kontrolovanému subjektu v zápisnici o prerokovaní
protokolu. Z osobitnej právnej úpravy podľa § 16 ods. 11 Zákona o autoškolách vyplýva, že tieto
povinnosti sa kontrolovanej osobe ukladajú v protokole z vykonania štátneho odborného dozoru na

mieste. Štátny odborný dozor nad praktickým výcvikom a výučbou v autoškole sa riadi § 16 ods. 11
Zákona o autoškolách, podľa ktorého kontrolóri pri vypracovaní protokolu len primerane postupujú
podľa § 13 ods. 1 Zákona o kontrole v štátnej správe. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č.
386/2019 Z. z., účelom zmeny právnej úpravy bolo zjednodušiť výkon štátneho odborného dozoru nad
výcvikom a výučbou teórie v autoškole, nad kurzami a skúškami z dôvodu nekalej činnosti niektorých

prevádzkovateľov autoškôl a inštruktorov. Zjednodušený výkon štátneho odborného dozoru v spojení
s presnejším vymedzením skutkových podstát správnych deliktov a priestupkov podľa ich závažnosti
má za cieľ zlepšiť kvalitu odbornej prípravy žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia, a to pokiaľ
možno čo najskôr s poukazom na preventívny a represívny charakter ukladania pokút. Protokol nemusí
obsahovať dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s jeho obsahom a ani jeho podpis.

Výstupným materiálom z vykonania štátneho odborného dozoru je v prípade zistenia nedostatkov iba
protokol z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste, v ktorom sa kontrolovanému subjektu
aj priamo ukladá povinnosť v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a
predložiťsprávuoichodstránení.Protokolsakontrolovanémusubjektuzašleaneprerokovávasasníma
ani sa nevyhotovuje zápisnica o prerokovaní protokolu. Ustanovenie § 16 ods. 11 Zákona o autoškolách

bolo medzičasom novelizované zákonom č. 106/2022 Z. z. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu
„nové znenie § 16 ods. 11 nemení účel pôvodného ustanovenia, len ho precizuje, keďže z aplikačnej
praxevyplynulo,ženiektoréorgánysi§16ods.11zákonanesprávnevykladali.Keďžedanéustanovenie
sa bude týkať aj novovzniknutých autoškôl ministerstva vnútra SR a ministerstva obrany SR, je potrebné
premietnuť túto zmenu do legislatívnej úpravy.“ Výkon štátneho odborného dozoru v danom prípade bol

plne v súlade so Zákonom o autoškolách.

25. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval správnu žalobu za nedôvodnú a žiadal správny súd, aby
ju zamietol.

Replika žalobcu

26. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13. januára 2023 uviedol, že v celom rozsahu
popiera tvrdenia žalovaného a tie považuje za účelové, nakoľko sa nezakladajú na pravdivýchskutočnostiach. Žalobca opätovne zopakoval tvrdenia, že začatie konania o preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania bolo výrazným zásahom do práv a právom chránených záujmov žalobcu
a opätovne poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4/Sž/12/2002 zo

dňa 28. mája 2002. Taktiež zopakoval, že napadnutými rozhodnutiami bolo zrušené len Rozhodnutie
Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021,
ktoré zrušilo Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-004
zo dňa 24. marca 2021 o odňatí inštruktorského oprávnenia žalobcovi, a neboli nezrušené všetky
rozhodnutia vydané Okresným úradom Trenčín, OCDaPK s povinnosťou začať nové správne konanie.

Ďalejžalobcazopakovalajnámietku,žeidentickýorgánverejnejsprávy(Ministerstvodopravyavýstavby
Slovenskej republiky) podal podnet na začatie konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania a zároveň rozhodoval aj o odvolaní žalobcu ako orgán verejnej správy druhého stupňa.
Doplnil, že orgán verejnej správy, ktorý je podávateľom podnetu na začatie konania o preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nemôže rozhodovať o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu,
ktoré je vydané v neprospech žalobcu, keďže bude postupovať spôsobom, ktorý uviedol v podnete na

začatiekonaniaopreskúmanierozhodnutiamimoodvolaciehokonaniaarozhodnutievydanénazáklade
podnetu potvrdí. Žalobca zopakoval aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného uplatnenú
v správnej žalobe.

27. Žalobca ďalej uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol rozdielnym spôsobom

v identických konaniach, a to v konaní č. OU-TN-OOP2-2021-02570 a konaní č. OU-TN-
OOP2-2021-025371, keď konanie vedené vo vzťahu k účastníčke I. C. zastavil, pričom v konaní
vedenom proti žalobcovi zrušil výlučne Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-
OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021, čím podľa žalobcu vytvoril stav právnej neistoty,
keďže mal všetky rozhodnutia zrušiť a prikázať orgánu verejnej správy prvého stupňa vykonať nové

dokazovanie a vydať nové rozhodnutie. „Žalovaný“ podľa žalobcu týmto porušil zásadu správneho
konania, podľa ktorej sa má v identických prípadoch rozhodovať spôsobom, aby nevznikali dôvodné
rozdiely.

28. Žalobca uviedol, že namieta tvrdenia žalovaného ohľadom zákonnosti jeho postupu pri

výkone kontroly. Dôvodnosť zrušenia Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-
OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 nebola žalovaným preukázaná. Postup žalovaného
považoval žalobca za nesprávny a nezákonný, keďže „Žalobca“ má pomer k veci, k účastníkom, a
preto je zrejmá pochybnosť o rozhodovaní bez predpojatosti. Z dikcie Správneho poriadku možno podľa
žalobcu „extenzívnym výkladom uviesť, že Žalovaný pri vydaní rozhodnutia postupoval v rozpore so

zákonom, keďže jeho zamestnanci sa zúčastnili v konaní správneho orgánu iného stupňa (Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky – štátny odborný dozor, podávateľ podnetu na začatia mimo
odvolacieho konania, orgán rozhodujúci o odvolaní Žalobcu).“ Žalobca poprel tvrdenie žalovaného,
že nezaznamenal vykonávanie praktického výcviku na autocvičisku. Žalobca v priebehu správneho
konania predložil Okresnému úradu v Trenčíne, OCDaPH, ako aj orgánu verejnej správy prvého

stupňa čestné vyhlásenie inštruktora a čestné vyhlásenie G. H., že neviedol motorové vozidlo a
nevykonával výcvik. Tieto čestné vyhlásenia boli predložené z dôvodu obozretnosti, nakoľko žalobca
predpokladal, že orgán verejnej správy odmietne vykonať dokazovanie výsluchom svedka, ktorého
žalobca navrhol. Orgány verejnej správy čestné vyhlásenia vyhodnotili ako účelovo vypracované
a výsluch svedka bol odmietnutý. Týmto výsluchom by bolo možné zo strany žalobcu preukázať

rozpor v tvrdeniach žalovaného týkajúcich sa nevykonania výcviku. Nakoľko žalobca nemal žiadnu inú
možnosť ako predložiť čestné vyhlásenie účastníka kurzu, nebolo možné iným spôsobom preukázať
pravdivosťsvojichtvrdení,keďžeorgányverejnejsprávyodmietlivykonaťriadnedokazovanieazajediný
podklad svojich rozhodnutí zobrali výlučne Protokol, ktorý žalobca v celom rozsahu namietal od začatia
správneho konania. Praktická hodina výcviku sa začína tak, že inštruktor zaznamená na identifikačnom

zariadení začatie hodiny spoločne s účastníkom praktického výcviku. Nakoľko takéto zaznamenanie
nebolo vykonané, nebolo možné považovať hodinu praktického výcviku za začatú. Žalobca v celom
rozsahu poprel tvrdenie žalovaného, že G. H. mal viesť motorové vozidlo na autocvičisku, keďže táto
skutočnosť nebola žalovaným žiadnym spôsobom preukázaná. Ďalším argumentom k nesprávnosti a
nezákonnosti rozhodnutia žalovaného je podľa žalobcu aj to, že autocvičisko nie je považované za

miestnu komunikáciu, a teda nie je potrebné pri vedení motorového vozidla byť držiteľom vodičského
oprávnenia, keďže sa jedná o časť cesty, ktorá nie je zaradená do siete pozemných komunikácií.

Duplika žalovaného29. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 2. mája 2023 uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení
k správnej žalobe. Námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho a nezákonného postupu ako aj svojej

zaujatosti považoval žalovaný za irelevantné. Žalovaný postupoval podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, Zákona
o autoškolách a Správneho poriadku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

30. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto

konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/89/2022 vedie na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-13S/89/2022.

31. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 28. novembra 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v

súlade s § 108 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „SSP“) v neprítomnosti žalobcu, ktorý neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a
v neprítomnosti žalovaného, ktorý neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa z dôvodov
uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

Vzhľadom na neúčasť účastníkov konania na pojednávaní bol rozsudok verejne vyhlásený, pričom
skrátené znenie rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 28. novembra 2024
po dobu 14 dní podľa § 137 ods. 3 SSP.

32. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

35. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu

je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

36. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych

dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

37. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

38. Podľa § 65 ods. 1 až 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného
alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemuorgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho
vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
(2) Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore

so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri
zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej
dotknuté.
(3) Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností
v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní

dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

39. Podľa § 16 ods. 10 a 11 Zákona o autoškolách v znení účinnom do 30. apríla 2022 (10) Orgány
štátnehoodbornéhodozoruprivýkoneštátnehoodbornéhodozorupostupujúpodľazákladnýchpravidiel
kontrolnej činnosti a podľa tohto zákona.
(11) Pri výkone štátneho odborného dozoru nad výcvikom a výučbou teórie v autoškole, nad kurzami a

skúškami kontrolóri vypracujú protokol z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste, ak sa štátnym
odborným dozorom v tejto oblasti zistia nedostatky alebo záznam z vykonania štátneho odborného
dozoru na mieste, ak sa nedostatky nezistia. Pri ich vypracovaní postupujú primerane podľa osobitného
predpisu, pričom neobsahujú dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom a
podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený. Zaslaním protokolu

z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste alebo záznamu z vykonania štátneho odborného
dozoru na mieste kontrolovanej osobe je štátny odborný dozor ukončený. V protokole z vykonania
štátneho odborného dozoru na mieste sa kontrolovanej osobe uloží povinnosť v určenej lehote odstrániť
zistené nedostatky a predložiť orgánu štátneho odborného dozoru správu o ich odstránení. Protokol z
vykonania štátneho odborného dozoru na mieste sa s kontrolovanou osobou neprerokováva a zápisnica

o prerokovaní protokolu sa nevypracováva.

40. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súdny
poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí

byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods.
1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia

orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia
orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi
nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktoré sa však v preskúmavanej
veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí

orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie
námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať
porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach
rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný

na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného
správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel,
vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo
opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi

predpismi.

41. Predmetom preskúmavacieho konania pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo v konaní
o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušené

Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14.
mája 2021. Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008
zo dňa 14. mája 2021 bolo zrušené Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-
OCDPK-2021/010152-004 zo dňa 24. marca 2021, ktorým bolo rozhodnuté o odňatí inštruktorskéhooprávnenia žalobcovi podľa § 10 ods. 6 písm. h) Zákona o autoškolách za porušenie povinnosti
inštruktora autoškoly ustanovenej v § 10a ods. 1 písm. j) Zákona o autoškolách.

42. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní postupoval svojvoľne, účelovo
a neprešpektoval „základné zásady daňového konania“ (zrejme malo byť správne uvedené „základné
zásady správneho konania“). Ako už správny súd uviedol v bode 40. tohto rozsudku, v konaní
o všeobecnej správnej žalobe pri súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí, opatrení a postupu orgánov
verejnejsprávyjesprávnysúdviazanýžalobnýmibodmitak,akoichžalobcavsprávnejžalobeformuluje,

pričom nemôže súdny prieskum vykonať nad rozsah uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP).
Pokiaľ žalobca len všeobecne uviedol svoje hodnotenie týkajúce sa rozhodovania a postupu žalovaného
bez toho, aby konkrétne namietal, ktoré ustanovenie zákona žalovaný porušil a aký to malo vplyv na
práva a právom chránené záujmy žalobcu, správny súd nemôže vykonať súdny prieskum. Z formulácie
žalobných bodov musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza
na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je oprávnený

dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať
z napadnutého rozhodnutia alebo podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný
prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Samotná konštatácia žalobcu, že

žalovaný postupoval svojvoľne, účelovo a nerešpektoval základné zásady správneho konania, bez
ďalšieho nezakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezákonnosť.

43. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný nevykonali dôkazy
navrhované žalobcom, správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Rozhodnutie orgánu verejnej správy

prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného boli vydané v konaní o preskúmanie Rozhodnutia Okresného
úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 mimo odvolacieho
konania podľa § 65 Správneho poriadku. Je potrebné rozlišovať tzv. základné konanie, v ktorom
príslušný orgán verejnej správy v rámci jeho zákonom zverenej právomoci zisťuje skutkový stav
(zásada materiálnej pravdy) a na zistený skutkový stav následne aplikuje príslušný hmotnoprávny

predpis, pričom konanie je skončené právoplatnosťou rozhodnutia vo veci, resp. z procesných dôvodov,
a konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým je aj konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je procesným prostriedkom
dozoru a kontroly zákonnosti orgánov verejnej správy nad rozhodovaním im podriadených orgánov
verejnej správy. Ide o mimoriadny spôsob preskúmania zákonnosti právoplatných rozhodnutí orgánov

verejnej správy nadriadenými orgánmi verejnej správy v prípade, ak okolnosti nasvedčujú, že vydané
právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné. Keďže však ide o prostriedok dozoru
a kontroly zákonnosti rozhodovania orgánov verejnej správy, v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo
odvolacieho konania sa nezisťuje skutkový stav a nevykonáva sa dokazovanie za účelom zistenia
rozhodujúcich skutočností pre hmotnoprávne posúdenie veci, čo vyplýva aj z dikcie § 65 ods. 3 prvá

vetaSprávnehoporiadku.Pripreskúmavanírozhodnutiapodriadenéhoorgánuverejnejsprávyvychádza
orgán verejnej správy z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania preskúmavaného
rozhodnutia. Skutkové otázky preto neskúma a vychádza zo skutkového stavu tak, ako bol zistený
orgánom verejnej správy v tzv. základnom konaní. Kým nariadenie obnovy konania ako ďalšieho
mimoriadneho opravného prostriedku podľa Správneho poriadku slúži na nápravu nezákonných

rozhodnutí, ktoré sú výsledkom porušenia zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku),
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré
sú výsledkom porušenia zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). V danom prípade preto
orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný pri prieskume Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín,
OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 mimo odvolacieho konania

skúmali, či Okresný úrad Trenčín, OCDaPK dostatočne zistil skutkový stav pre vydanie rozhodnutia
vo veci, či závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, a či Rozhodnutie č. OU-TN-
OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
procesnoprávnymi predpismi. Nevykonávali a ani nemohli v tomto smere vykonať vlastné dokazovanie
skutkových okolností pre rozhodnutie vo veci samej (prekážka v zmysle § 65 ods. 3 prvá veta Správneho

poriadku). Pokiaľ teda žalobca v konaní o preskúmanie Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín,
OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 mimo odvolacieho konania
navrhoval vykonať orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovanému vykonanie dokazovania,
mohol tak urobiť len vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín,OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021, avšak nie vo vzťahu k skutkovým
otázkam, ktoré boli zisťované v tzv. základnom konaní pred Okresným úradom Trenčín, OCDaPK. Zo
správnej žaloby však nie je zrejmé, k akým skutočnostiam žalobca navrhoval vykonanie dokazovania,

keďže námietka žalobcu má len konštatačný charakter. Žalobca uviedol len to, že žiadal vykonať
dokazovanie (výsluchom svedkov, bližšie nešpecifikovanými dôkazmi, ktoré mienil predložiť na prípadne
nariadenom ústnom pojednávaní v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania,
čestnými vyhláseniami osôb nachádzajúcich sa v čase vykonania štátneho odborného dozoru na
autocvičisku), avšak neuviedol, na preukázanie ktorých skutočností mal konkrétny ním navrhovaný

dôkaz slúžiť, aký vplyv by jeho vykonanie malo na posúdenie zákonnosti preskúmavaného Rozhodnutia
Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021
mimo odvolacieho konania, a tiež to, aký vplyv malo nevykonanie navrhovaného dôkazu orgánom
verejnej správy a žalovaným na zákonnosť ich rozhodnutí, ktoré sú predmetom prieskumu správnym
súdom. Správny súd nemôže pri súdnom prieskume vychádzať z dohadov a všeobecne a nekonkrétne
uplatnených žalobných bodov. Správny súd preto nemohol pre všeobecnosť a nekonkrétnosť žalobnej

námietky vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa. Správny súd tiež podotýka, že vykonávanie dôkazov patrí orgánu verejnej správy
(§ 34 ods. 4 Správneho poriadku), a teda orgán verejnej správy aj v konaní o preskúmaní rozhodnutia
mimo odvolacieho konania sám vedie dokazovanie, pričom nie je viazaný návrhom zo strany účastníka
konania. Samotný nesúhlas žalobcu s vedením dokazovania orgánom verejnej správy prvého stupňa

a žalovaným bez uvedenia konkrétneho porušenia zákona konajúcimi orgánmi verejnej správy a jasne
formulovaného negatívneho vplyvu na konkrétne práva a právom chránené záujmy žalobcu nie je
sám osebe spôsobilý spochybniť zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa.

44. K námietke žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného správny súd konštatuje,
že vzhľadom na jej všeobecnosť a nekonkrétnosť nemohol vykonať súdny prieskum napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Žalobca v správnej žalobe uviedol len to, že jeho vyjadrenie k Upovedomeniu
a odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa mali približne 90 normostrán textu,
v ktorých žalobca rozpísal skutkový stav konania, navrhované dôkazy, ktoré neboli v žiadnom konaní

vykonané,akoajsvojenámietkyprotivykonávanémuštátnemuodbornémudozoružalovanýmapostupu
orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom namietal, že žalovaný rozhodol rozhodnutím, ktoré
obsahovalo 10 strán, z čoho 5 strán tvoril opis skutkového stavu a skopírovanie podnetu žalovaného
na začatie konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný sa podľa žalobcu
nevysporiadal s podstatnými námietkami týkajúcimi sa procesného postupu pri vykonávaní štátneho

odborného dozoru a neodôvodneným a zmätočným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa. Predmetnú žalobnú námietku žalobca formuloval natoľko všeobecne, že správny
súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania
uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov

žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť
dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov
má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti
rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude,

keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Nestačí
uviesťlento,žeodvolaniežalobcuprotirozhodnutiuorgánuverejnejsprávyprvéhostupňabolorozsiahle
a rozhodnutie žalovaného bolo vzhľadom na jeho rozsah stručnejšie. Žalobca neuviedol, s ktorými
konkrétnymi odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal a prečo práve prípadný nedostatok
v odôvodnení žalovaného bol tak závažný, že mal za následok nepreskúmateľnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného. Rovnako nestačí uviesť len to, že žalovaný sa nevysporiadal s „podstatnými“
námietkamibeztoho,abyžalobcakonkretizoval,ktorénámietkypovažujezapodstatnéaprečo.Správny
súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené
v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z napadnutého rozhodnutia
alebo z administratívneho spisu. Správny súd nemôže ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti

napadnutého rozhodnutia žalovaného sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať
pri súdnom prieskume rozhodnutia žalovaného ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu.
Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval
úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správnehosúdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 2 SSP, podľa ktorej „konanie pred správnym
súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov administratívneho konania,“ ale predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa

ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú
povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne

uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu napadnutého
rozhodnutia, prípadne administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov
verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho
právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a chrániť predovšetkým súdna moc.

45. Námietka žalobcu, že samotné začatie konania o preskúmanie Rozhodnutia Okresného úradu

Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 mimo odvolacieho
konania bolo zásahom do jeho práv a právom chránených záujmov, pričom žalovaný použil
„najinvazívnejšínástroj,ktorýmuponúkaSprávnyporiadok,“jenedôvodná.Podľa§65ods.1Správneho
poriadku „Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny
orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58),

ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej
osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).“ Z citovaného ustanovenia § 65 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva,
že Správny poriadok nestanovuje žiadne také kritériá a podmienky pre začatie konania o preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania vo vzťahu k iným procesným inštitútom opravy rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy podľa Správneho poriadku, prípadne iných zákonov, ktoré by

uprednostňovali iné procesné inštitúty. Citované ustanovenie Správneho poriadku vyžaduje pre začatie
konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania existenciu právoplatného rozhodnutia
a podnetu na jeho preskúmanie, ktorý môže pochádzať z vlastnej činnosti samotného orgánu verejnej
správy, ktorý je podľa zákona oprávnený začať konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania (orgán verejnej správy najbližšie vyššieho stupňa nadriadený orgánu verejnej správy, ktorý

preskúmavané rozhodnutie vydal), alebo tento podnet môže predložiť príslušnému orgánu verejnej
správy aj ktorýkoľvek iný subjekt, vrátane iného orgánu verejnej správy. V danom prípade začal
orgán verejnej správy prvého stupňa ako najbližšie vyššieho stupňa nadriadený Okresnému úradu
Trenčín, OCDaPK konanie o preskúmanie právoplatného Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín,
OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 mimo odvolacieho konania

z podnetu žalovaného listom č. 34491/2021/OKŠDD/83279 zo dňa 14. júla 2021. Keďže podmienky
pre začatie konania o preskúmanie Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-
OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1
Správneho poriadku boli v danom prípade splnené, orgán verejnej správy bol oprávnený začať konanie
a nedopustil sa v tomto ohľade žiadneho porušenia zákona. Správny súd podotýka, že podľa § 6

ods. 1 SSP preskúmava na základe žalôb iba zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom
neposudzuje využitie zákonného oprávnenia orgánu verejnej správy, v danom prípade začatie konania
o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca
v správnej žalobe napokon v tomto ohľade žiadnu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia orgánu verejnej správy ani nenamietal, pričom uviedol len vlastné hodnotenie procesného

postupu žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Nestačí, ak žalobca len
vyjadrí nesúhlas s rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy bez toho, aby zároveň uviedol
v čom konkrétne orgán verejnej správy porušil zákon a aký konkrétny vplyv na jeho práva a právom
chránené záujmy tvrdená nezákonnosť má. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe zmienil, že preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania je „invazívnejší“ nástroj v porovnaní s obnovou konania alebo
správnou žalobou, správny súd len pre úplnosť uvádza, že obnovu konania možno v zmysle § 62
ods. 1 Správneho poriadku začať len na návrh účastníka konania, a to výlučne z dôvodov taxatívne
vymedzených v predmetnom ustanovení Správneho poriadku. Vo vzťahu k možnosti podať správnu
žalobu správny súd podotýka, že podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny

súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom, pričom podľa § 2 ods.
2 SSP sa môže za podmienok ustanovených SSP domáhať ochrany na správnom súde len ten, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutímorgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy. Keďže orgán verejnej správy nemá vlastné subjektívne práva
v oblasti verejnej správy, nemá ani aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby správnemu

súdu. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že pre preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania musí existovať verejný záujem na zásahu do právnej istoty účastníkov konania, správny súd
uvádza, že z ustanovení § 65 až 68 Správneho poriadku výslovne nevyplýva pre orgán verejnej
správy povinnosť skúmať verejný záujem na zásahu do právnej istoty účastníka konania, avšak podľa
§ 3 ods. 1 Správneho poriadku „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“ Citované ustanovenie Správneho
poriadku zakotvuje zásadu zákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, ktorá musí
byť imanentne prítomná pri akejkoľvek činnosti orgánu verejnej správy. Ak teda príslušný orgán verejnej
správy (orgán verejnej správy najbližšie vyššieho stupňa nadriadený orgánu verejnej správy, ktorý
preskúmavané rozhodnutie vydal) nadobudne z vlastnej činnosti alebo z podnetu iného orgánu verejnej

správy, prípade ktoréhokoľvek iného subjektu, vedomosť o nezákonnosti v rozhodovaní a postupe jeho
podriadeného orgánu verejnej správy, podľa § 65 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 Správneho poriadku začne
konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pretože nepreskúmaním nezákonného
rozhodnutia podriadeného orgánu verejnej správy by sa sám dopustil nezákonnosti nerešpektovaním
daných ustanovení Správneho poriadku. Aj keď z výslovného znenia § 65 ods. 1 Správneho poriadku

vyplýva, že príslušný orgán verejnej správy „môže“ preskúmať mimo odvolacieho konania po splnení
zákonných podmienok rozhodnutie podriadeného orgánu verejnej správy, v zmysle zásady zákonnosti
vyjadrenej v § 3 ods. 1 Správneho poriadku nemožno uvedené interpretovať tak, že je na uvážení
príslušného orgánu verejnej správy, či konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
začne pri splnení zákonných predpokladov, keďže z § 3 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva verejný

záujem na zákonnom rozhodovaní a postupe orgánov verejnej správy, samozrejme pri rešpektovaní
obmedzení prieskumu zákonnosti rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 a 3, § 67
a § 68 ods. 1 Správneho poriadku.

46. Námietka žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý začal konanie o preskúmanie

Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14.
mája 2021 mimo odvolacieho konania, neprihliadol na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu
a bezdôvodne začal konanie, čím zasiahol do práv žalobcu priznaných právoplatným rozhodnutím,
je nedôvodná. Podľa § 65 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku orgán verejnej správy pri zrušení
alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej

dotknuté. Predpokladom pre aplikáciu uvedeného ustanovenia Správneho poriadku je skutočnosť,
že rozhodnutím, ktoré je predmetom preskúmania mimo odvolacieho konania, boli účastníkovi
priznané práva. V predmetnom prípade Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-
TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 neboli žalobcovi priznané žiadne práva, keďže
dané rozhodnutie vo výroku zrušilo Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-

OCDPK-2021/010152-004 zo dňa 24. marca 2021. Zrušenie Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín,
OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-004 zo dňa 24. marca 2021 nemožno považovať za
právo, ktoré by bolo žalobcovi priznané právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy, a to ani
v prípade, keď sa žalobca so zrušením Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-
OCDPK-2021/010152-004 zo dňa 24. marca 2021 stotožňuje. Nejedná sa o vykonateľné subjektívne

právo priznané žalobcovi rozhodnutím orgánu verejnej správy, teda možnosť žalobcu správať sa
určitým spôsobom (predpokladaným vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy), resp. požadovať
určité správanie od iného subjektu s možnosťou prípadného núteného výkonu priznaného práva voči
povinnému subjektu. Nemožno teda skonštatovať, že existuje „právo“ na nezmeniteľnosť rozhodnutia
orgánu verejnej správy, s ktorým sa účastník konania stotožňuje, ak zákon umožňuje preskúmanie jeho

zákonnosti a aj jeho prípadné zrušenie napriek skutočnosti, že nadobudlo právoplatnosť. Napokon,
žalobca v správnej žalobe ani neuviedol, aké konkrétne právo mu bolo rozhodnutím orgánu verejnej
správy prvého stupňa a následne aj rozhodnutím žalovaného odňaté. Správny súd preto vyhodnotil
predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú.

47. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami bolo zrušené
len Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14.
mája 2021 a nie všetky rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK s povinnosťou začať nové
správne konanie, nemožno považovať za relevantnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonaťsúdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa, keďže je len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s rozhodovaním a postupom orgánov verejnej
správy. Pre úplnosť správny súd uvádza, že predmetom konania o preskúmanie rozhodnutia mimo

odvolacieho konania v danej veci bolo len Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-
TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021. Ustanovenie § 65 ods. 2 Správneho poriadku
neumožňuje orgánu verejnej správy, ktorý preskúmava rozhodnutie jemu podriadeného orgánu verejnej
správy, zrušiť aj iné rozhodnutie, než ktoré je predmetom prieskumu zákonnosti, a rovnako neumožňuje
orgánu verejnej správy vrátiť vec podriadenému orgánu verejnej správy na ďalšie, prípadne nové

konanie. Žalobca ani v tomto prípade v správnej žalobe neuviedol, ktorý zákon bol rozhodnutím
žalovaného alebo orgánu verejnej správy prvého stupňa porušený a aký konkrétny vplyv to malo na
konkrétne práva a právom chránené záujmy žalobcu. Keďže správny súd preskúmava podľa § 6 ods.
1 SSP len zákonnosť rozhodovania a postupu orgánov verejnej správy, pričom v konaní o všeobecnej
správnej žalobe je viazaný dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), nemohol na základe predmetnej
formulácie žalobcu v správnej žalobe vykonať súdny prieskum.

48. Námietka žalobcu, že postup žalovaného je nezákonný, keďže žalovaný podal orgánu verejnej
správy prvého stupňa podnet na začatie konania o preskúmanie Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín,
OCDaPKč.OU-TN-OCDPK-2021/010152-008zodňa14.mája2021mimoodvolaciehokonania,pričom
zároveň rozhodoval aj o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa,

je nedôvodná. Žiadne ustanovenie Správneho poriadku a ani iného všeobecne-záväzného právneho
predpisu nevylučuje orgán verejnej správy z oprávnenia podať príslušnému orgánu verejnej správy
podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, a to ani v prípade, ak je orgánom
priamo nadriadeným orgánu oprávnenému začať konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku môže príslušnému orgánu verejnej správy podať

podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ktorýkoľvek subjekt, vrátane orgánu
verejnej správy. Keďže žalovaný nebol zo zákona vylúčený z možnosti podať orgánu verejnej správy
prvého stupňa podnet na preskúmanie Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-
OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 mimo odvolacieho konania, podaním podnetu listom
č. 34491/2021/OKŠDD/83279 zo dňa 14. júla 2021 žalovaný neporušil zákon. Skutočnosť, že žalovaný

následne ako odvolací orgán preskúmaval v odvolacom konaní rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa, je daná ustanovením § 58 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého ak osobitný
zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený
správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, v spojení s § 68 ods. 2 Správneho poriadku.
Keďže žalovaný je orgánom verejnej správy najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený orgánu verejnej

správy prvého stupňa, pričom žiadny osobitný zákon neustanovuje inak, žalovaný bol orgánom verejnej
správy oprávneným viesť odvolacie konanie a rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu
verejnej správy prvého stupňa. Ak by mal byť žalovaný vylúčený z možnosti viesť odvolacie konanie proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorý začal konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania a ktorému zároveň podal podnet na začatie takéhoto konania, musela by táto skutočnosť

vyplývať zo zákona. Žalovaný preto nepostupoval nezákonne, keď podal orgánu verejnej správy
prvého stupňa podnet na preskúmanie Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-
OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 mimo odvolacieho konania, a následne ako príslušný
odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa
v riadnom inštančnom postupe na základe zákona. Opätovne, žalobca v správnej žalobe ani neuviedol,

ktoré ustanovenie zákona mal žalovaný porušiť.

49. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, keď žalobca nesúhlasil so záverom
žalovaného, že pri výkone štátneho odborného dozoru sa vypracuje len Protokol, pričom zápisnica
o prerokovaní Protokolu sa nevypracúva, je nedôvodná. Žalobca v správnej žalobe prezentoval svoj

názor vychádzajúci z predpokladu, že ustanovenie § 13 Zákona o kontrole v štátnej správe upravujúce
výsledné materiály z kontroly sa použije na vykonanie štátneho odborného dozoru podľa § 16 Zákona
o autoškolách vždy a bez odchýlok, a teda orgán verejnej správy vykonávajúci štátny odborný dozor
je povinný vypracovať nielen protokol o výsledku vykonanej kontroly, ale aj dodatok k protokolu, ak
sú proti kontrolným zisteniam podané námietky, a zápisnicu o prerokovaní protokolu s náležitosťami

podľa § 13 ods. 6 Zákona o kontrole v štátnej správe. Žalobca považoval Protokol za nezákonný,
keďže tvrdil, že mu nebolo umožnené podať námietky proti Protokolu, pričom účel štátneho odborného
dozoru mal byť naplnený až vypracovaním dodatku k Protokolu s vyjadrením žalobcu, jeho námietkami,
vysporiadaním sa s nimi a vypracovaním zápisnice o prerokovaní Protokolu so žalobcom. Takýto záverje však nesprávny, keďže žalobca opomína skutočnosť, že Zákon o autoškolách mal v znení v účinnom
v čase vykonania štátneho odborného dozoru osobitné ustanovenia k výkonu štátneho odborného
dozoru, a to v § 16 ods. 11. V prípade, ak popri všeobecnej zákonnej úprave, v danom prípade v Zákone

o kontrole v štátnej správe, existuje osobitná právna úprava, ktorej predmetom je odlišná úprava proti
všeobecnej úprave (§ 16 Zákona o autoškolách), uplatní sa práve osobitná právna úprava. V danom
prípade to znamená, že vo vzťahu k výstupným materiálom zo štátneho odborného dozoru sa právna
úprava podľa § 13 ods. 6 Zákona o kontrole v štátnej správe použije len primerane, a to len v rozsahu,
ktorý nie je predmetom osobitnej úpravy § 16 ods. 11 Zákona o autoškolách, čo napokon vyplýva aj

z výslovného znenia § 16 ods. 11 Zákona o autoškolách v znení účinnom v čase vykonania štátneho
odborného dozoru v autoškole A. B. C. C.. Podľa § 16 ods. 11 tretia veta Zákona o autoškolách v znení
účinnom do 30. apríla 2022 „Protokol z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste alebo záznam z
vykonania štátneho odborného dozoru na mieste sú výslednými materiálmi a zasielajú sa kontrolovanej
osobe.“ Ustanovenie § 16 ods. 11 Zákona o autoškolách v znení účinnom do 30. apríla 2022 predstavuje
osobitnú úpravu oproti § 13 ods. 6 Zákona o kontrole v štátnej správe, ktorá má prednosť, pričom

vprípadezistenianedostatkovukontrolovanéhosubjektusavypracujelenprotokolzvykonaniaštátneho
odborného dozoru, ktorý je výsledným materiálom a zašle sa kontrolovanej osobe, pričom obsahuje aj
povinnosť v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky a predložiť orgánu štátneho odborného dozoru
správu o ich odstránení, čím je štátny odborný dozor ukončený. Dodatok k protokolu a ani zápisnica
o prerokovaní protokolu a dodatku k nemu sa tak nevypracúva. Právny záver žalovaného v napadnutom

rozhodnutí (bod 7. tohto rozsudku) je preto správny a v súlade so zákonom, pričom správny súd sa s ním
stotožňuje. Pokiaľ teda žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval nezákonnosť
Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája
2021 z dôvodu, že Okresný úrad Trenčín, OCDaPK formuloval svoje závery o absencii zápisnice,
chýbajúcich náležitostiach Protokolu, neoboznámení kontrolovanej osoby s Protokolom a celkové

neukončenie hlavného štátneho odborného dozoru v rozpore so zákonom, jeho záver je správny
a postupoval v súlade so zákonom, keď odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
prvého stupňa zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
z tohto dôvodu potvrdil. Správny súd tiež pre úplnosť podotýka, že predmetom prieskumu žalovaného
v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nebola priamo zákonnosť Protokolu,

keďže túto posudzuje orgán verejnej správy vykonávajúci tzv. základné konanie, teda Okresný úrad
Trenčín, OCDaPK ako vecne príslušný orgán miestnej štátnej správy vo veci udeľovania a odnímania
inštruktorských oprávnení a vydávania a odoberania inštruktorských preukazov, vykonávania zmien
v nich a predlžovania ich platnosti podľa ustanovenia § 14 písm. b) Zákona o autoškolách. Orgán
verejnej správy prvého stupňa a žalovaný v konaní o preskúmaní Rozhodnutia Okresného úradu

Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 posudzovali to, či
posúdenie tejto otázky vykonané Okresným úradom Trenčín, OCDaPK je v súlade so zákonom. Keďže
na základe právneho názoru uvedeného v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach, ktorý je
podľa správneho súdu správny, žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa dospeli k záveru,
že posúdenie zákonnosti Protokolu a postupu orgánu štátneho odborného dozoru Okresným úradom

Trenčín, OCDaPK je v rozpore so zákonom, Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-
TN-OCDPK-2021/010152-008 zo dňa 14. mája 2021 ako nezákonné zrušili.

50. Námietka žalobcu, že žalovaný sa riadil chybným právnym predpisom, teda ustanovením § 16
ods. 11 Zákona o autoškolách v znení, ktoré nadobudlo účinnosť až od 1. mája 2022 a nie v znení

účinnom v čase vykonania štátneho odborného dozoru, je nedôvodná. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa riadil ustanovením § 16 ods. 11 Zákona o autoškolách
v znení účinnom od 23. mája 2020 do 30. apríla 2022, teda v čase vykonania predmetného štátneho
odbornéhodozoruvautoškoleA.B.C.C..Účinnéznenieustanovenia§16ods.11Zákonaoautoškolách
od 23. mája 2020 do 30. apríla 2022 umožňovalo také právne posúdenie veci ako uviedol žalovaný

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že protokol zo štátneho odborného
dozoru nebolo potrebné prerokovať s kontrolovaným subjektom až od účinnosti novely Zákona
o autoškolách s účinnosťou od 1. mája 2022. Ustanovenie § 16 ods. 11 Zákona o autoškolách v znení
účinnom od 23. mája 2020 do 30. apríla 2022 rovnako neustanovovalo povinnosť prerokovania protokolu
zo štátneho odborného dozoru s kontrolovaným subjektom, keďže samotný protokol sa považoval za

výsledný materiál, ktorý sa zaslal kontrolovanému subjektu. Novela Zákona o autoškolách vykonaná
zákonom č. 106/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2022 len precizovala dosiaľ účinné ustanovenie §
16 ods. 11 Zákona o autoškolách, a to za účelom odstránenia výkladových nejasností, ako to uviedol
aj žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe.51. Vo vzťahu ku konštatáciám žalobcu o „porušeniach ŠOD“, v ktorých žalobca v správnej žalobe
uviedol skutkové tvrdenia, jeho domnienky o porušení zákona pri výkone štátneho odborného dozoru

u kontrolovaného subjektu (bod 18. tohto rozsudku), správny súd uvádza, že tieto formulácie žalobcu
nepredstavujú relevantnú žalobnú námietku, ktorá by správnemu súdu umožňovala vykonať súdny
prieskumzákonnostinapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoarozhodnutiaorgánuverejnejsprávyprvého
stupňa. Predmetné tvrdenia žalobcu tak, ako ich formuloval v správnej žalobe, majú len konštatačný
charakter, pričom žalobca v nich neuviedol, k akému porušeniu zákona malo dôjsť správnou žalobou

napadnutým rozhodnutím žalovaného a rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Ako už
správny súd opakovane poukázal v tomto rozsudku, je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe uviesť
zrozumiteľné a konkrétne žalobné body (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP), z ktorých musí byť zrejmé, z akých
konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného
a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa za nezákonné. Správny súd nie je oprávnený
dôvody nezákonnosti za žalobcu sám vyhľadávať. Správny súd ďalej podotýka, že predmetom

súdneho prieskumu na základe správnej žaloby žalobcu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného spolu
s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré sú rozhodnutiami vydanými v konaní
o preskúmaní Rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-008
zo dňa 14. mája 2021 mimo odvolacieho konania, a nie zákonnosť výkonu štátneho odborného dozoru
príslušným orgánom verejnej správy u kontrolovaného subjektu – autoškoly A. B. C. C.. Predmetné

tvrdenia žalobcu v správnej žalobe smerujú k postupu orgánu štátneho odborného dozoru a nie
k zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa, ktoré boli vydané v konaní podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku, t. j. ktorých
predmetom bol prieskum zákonnosti rozhodovania Okresného úradu Trenčín, OCDaPK v konaní vo
veci udeľovania a odnímania inštruktorských oprávnení a vydávania a odoberania inštruktorských

preukazov, vykonávania zmien v nich a predlžovania ich platnosti podľa ustanovenia § 14 písm. b)
Zákona o autoškolách. Okolnosti pri výkone štátneho odborného dozoru môžu mať vplyv na zákonnosť
Protokolu, ktorý je dôkazom v konaní o odňatí inštruktorského preukazu žalobcovi. Tieto skutočnosti
však vyhodnocuje Okresný úrad Trenčín, OCDaPK ako vecne príslušný orgán štátnej správy vo
veci udeľovania a odnímania inštruktorských oprávnení a vydávania a odoberania inštruktorských

preukazov, vykonávania zmien v nich a predlžovania ich platnosti v konaní, ktoré nie je právoplatne
skončené, pričom dané skutočnosti budú predmetom posudzovania v konaní o odvolaní žalobcu proti
Rozhodnutiu Okresného úradu Trenčín, OCDaPK č. OU-TN-OCDPK-2021/010152-004 zo dňa 24.
marca 2021. Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa v konaní o preskúmaní rozhodnutia
mimo odvolacieho konania posudzovali zákonnosť rozhodovania Okresného úradu Trenčín, OCDaPK,

nie zákonnosť výkonu štátneho odborného dozoru. Obdobne správny súd v správnom súdnom
konaní preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa a nie zákonnosť rozhodovania Okresného úradu Trenčín, OCDaPK v základnom konaní.
Žalobca neformuloval predmetné tvrdenia tak, že by namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a preto správny súd nemohol vykonať v rozsahu

uplatnených žalobných bodov súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny súd ďalej uvádza, že relevantnú žalobnú námietku
nepredstavujú ani citácie § 13 ods. 1, 4, 5, 6 a 8 Zákona o kontrole v štátnej správe žalovaným v správnej
žalobe, keďže v tomto ohľade v správnej žalobe chýba akákoľvek argumentácia k nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorú

správny súd nemôže dopĺňať namiesto žalobcu.

52. K námietke žalobcu uplatnenej prvýkrát v replike ohľadom porušenia precedenčnej zásady podľa § 3
ods. 5 Správneho poriadku žalovaným, keď orgán verejnej správy prvého stupňa podľa tvrdenia žalobcu
rozhodol rozdielnym spôsobom v identických konaniach, a to v konaní č. OU-TN-OOP2-2021-02570

a konaní č. v OU-TN-OOP2-2021-025371, čím podľa žalobcu vytvoril stav právnej neistoty, správny
súd uvádza, že nemohol vykonať súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v tomto ohľade, keďže žalobca tento žalobný bod
uviedol po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, podľa ktorého môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo
doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej

na podanie žaloby. Táto lehota žalobcovi uplynula dňa 22. septembra 2022, pričom svoju repliku
žalobca podal po jej uplynutí. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že žalobca môže v namietať v
správnom súdnom konaní nezákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy len za zákonom
stanovených podmienok. K zákonným obmedzeniam žalobcu v uplatňovaní dôvodov nezákonnostirozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy dochádza zavedením tzv. koncentračného princípu,
podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné dôvody v určitom časovom úseku stanovenom
priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody

nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady je v konaní o všeobecnej správnej žalobe
uvádzanie žalobných dôvodov (námietok) časovo obmedzené uplynutím lehoty na podanie správnej
žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania pred správnym súdom vznášať ďalšie
námietky, resp. skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať a rozširovať, a to ani v replike k vyjadreniu
žalovaného k správnej žalobe.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného dospel k záveru, že nie je zaťažené takými vadami nezákonnosti, ktoré by odôvodňovali
jeho zrušenie, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má

právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.