Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 33Ek/1577/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342007
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Frenková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124342007.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. X, XXX XX E., právne zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom: Landererova 7866/12,
811 09 Bratislava, IČO 55 134 114, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO 42 185 190 o vymoženie 39,83 Eur a trov exekúcie, vedenej

súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom exekútorského úradu: Račianska 66, 831 02
Bratislava, pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

II. Súd priznáva oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur, ktoré bude vymáhať na základe dodatku k

povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.06.2024 domáhal od

povinného vymoženia pohľadávky vo výške 39,83 Eur, a to na základe Uznesenia Okresného súdu
Rimavská Sobota sp.zn. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 22.06.2022.

2. Poverením zo dňa 18.07.2024 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 83102 Bratislava, ktorý
ju vedie pod spisovou značkou XXXXX XXX/XX.

3. Súdny exekútor predložil dňa 27.09.2024 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na
zastavenie exekúcie zo dňa 19.08.2024, pričom povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa
02.08.2024, t. j. návrh bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok

na výkon exekúcie.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že cit: „vymáhaný nárok môže v zásade
zaniknúť všetkými spôsobmi zániku záväzkov, ktoré upravujú všeobecné predpisy súkromného práva
hmotného. Pôjde najmä o splnenie dlhu, započítanie, pokonávku a pod. Povinný na tomto mieste
dovoľuje poukázať, že pohľadávka Oprávneného priznaná exekučným titulom vo výške 39,83 EUR

zanikla v celom rozsahu dňa 09.08.2024 keby bolo oprávnenému doručené písomné započítanie
pohľadávok jednostranným právnym úkonom. Povinný ďalej namieta výšku uplatnených trov exekúciev rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora ako aj náhrady hotových výdavkov, nakoľko
oprávnenému nevznikol žiadny nárok. Povinný namieta i výšku uplatnených trov právneho zastúpenia
v exekučnom konaní nakoľko k zániku pohľadávky oprávneného došlo ešte pred začatím exekúcie.

V zmysle uvedeného má povinný za to, že náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní
oprávnenému neprináleží. Povinný si zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov konania právneho
zastúpenia vo výške 52,87 EUR.“

5. Oprávnený považuje tvrdenie povinného za nepravdivé, nakoľko k zániku pohľadávky započítaním

nedošlo z dôvodu neexistencie pohľadávky povinného spôsobilej na započítanie. Oprávnený informoval
listom zo dňa 16.08.2024, že z dôvodu neexistencie pohľadávky povinného spôsobilej na započítanie,
nie je úkon započítania platný a účinný. Nakoľko pohľadávka povinného nie je priznaná exekučným
titulom v zmysle § 61e Exekučného poriadku, nemožno ju (ani v prípade jej existencie) povinným
jednostranne započítať. K povinným namietanej oprávnenosti výšky trov právneho zastúpenia
oprávneného uvádzame, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného preukázateľne nedošlo, právny

zástupca oprávneného má nárok na trovy právneho zastúpenia. Oprávnený si na základe ustanovení
Exekučného poriadku zároveň uplatňuje nárok na úhradu trov konania právneho zastúpenia vo výške
26,44 EUR.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu
zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre
ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní
už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e)

je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Podľa § 61e Exekučného poriadku po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie
vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade

ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

10. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť

začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §
61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,

a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť.

11. Súd sa oboznámil s návrhom na zastavenie exekúcie povinného, vyjadrením oprávneného k návrhu
na zastavenie exekúcie, vykonal dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami prítomnými v spise
pričom dospel k nasledovným záverom12. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu okolnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu,
a ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku jednostranným započítaním pohľadávok povinného voči
pohľadávke oprávneného priznanej exekučným titulom a to na základe úkonu započítania pohľadávky

zo dňa 09.08.2024, ktorý bol doručený oprávnenému dňa 14.08.2024.

13. Súd v exekučnom konaní dáva do pozornosti, že vo všeobecnosti zánik pohľadávky započítaním
nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky
na to potrebné, t. j. vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé

na započítanie a niektorý z účastníkov záväzkového vzťahu musí urobiť prejav smerujúci k započítaniu
adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje
na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Je zároveň nevyhnutné, aby medzi totožnými subjektmi išlo
o reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je súčasne povinný druhej strane plniť z
iného právneho dôvodu. Na základe uvedeného súd v nasledovných bodoch preskúmal spôsobilosť
povinným prezentovaného jednostranného započítania vo vzťahu k vymáhanému nároku s prihliadnutím

na§61kods.1písm.a)Exekučnéhoporiadkuaustálenújudikatúruvšeobecnýchsúdov.Uvedenéplatív
prípade ak k samotnému úkonu započítania došlo v čase pred začatím exekúcie. V prípade realizovania
úkonu započítania v čase po začatí exekúcie je na mieste aplikácia aj ustanovenia § 61e Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého sa po začatí exekúcie neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej
pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého

by povinný mohol viesť exekúciu.

14. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1
M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010, podľa ktorého: „V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho
zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka.

Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky
podmienkynatopotrebné.Podmienkouzapočítaniaje,žeideodvazáväzkymedzitýmiistýmisubjektmi,
keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť
pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.
Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny

úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti
pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého
účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa
pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy

dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je
niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.“

15. Preskúmaním povinným predloženého dokumentu započítania pohľadávok zo dňa 09.08.2024 bolo
zistené, že proti pohľadávkam oprávneného evidovaných proti povinnému v celkovej výške 1.682,79

EUR, ktoré v zmysle Prílohy č. 1 pozostávajú zo súčtu súm uzneseniami súdov priznaných náhrad
trov exekučných konaní, v ktorých oprávnený figuroval ako súdny exekútor (vrátane pohľadávky
priznanej oprávnenému exekučným titulom vo výške 39,83 EUR), povinný jednostranne v zmysle
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka započítal ním evidované
pohľadávky voči oprávnenému v celkovej výške 5.726,88 EUR titulom neoprávnenej fakturácie náhrad

trov exekučných konaní v exekučných veciach v zmysle oprávneným vystavenej Faktúry č. 200101057
zo dňa 11.06.2020, a ktoré sú bližšie špecifikované v Prílohe č. 2. V zmysle predmetného dokumentu sa
vzájomné pohľadávky mali zaniknúť v rozsahu zodpovedajúcom sume vo výške 1.774,77 EUR. Tento
započítací prejav povinného bol doručený oprávnenému dňa 14.08.2024. V danom prípade je zrejmé,
že započítací prejav povinného bol nielen realizovaný, ale dostal sa aj do dispozičnej sféry oprávneného

až v čase po začatí exekúcie, ktorá začala 24.06.2024.

16. Súd v tomto smere poukazuje na prípustnosť započítacieho prejavu, v rámci priebehu výkonu
exekúcie, kedy platí, že príchodom tzv. veľkej novely Exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017
došlo k miernej modifikácii inštitútu započítania, ktoré na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, sa

zaviedlo obmedzenie spočívajúce v prípustnosti jednostranného zápočtu v zmysle ustanovenia § 61e
Exekučného poriadku len pre tie prípady, kedy ak po začatí exekúcie dochádza k započítaniu len takých
pohľadávok povinného, ktoré sú priznané spôsobilým exekučným titulom voči oprávnenému. Uvedenépravidlo je vo svojej podstate nevyhnutné pre zohľadňovanie relevancie účinnosti započítacieho prejavu
podľa okamihu, kedy k nemu došlo.

17. V posudzovanej veci povinný tak v čase po začatí exekúcie realizoval úkon jednostranného
započítania vlastnej pohľadávky titulom neoprávnenej fakturácie náhrady trov exekučného konania,
ktorú má evidovať proti oprávnenému, teda tzv. nejudikovanej pohľadávky (pohľadávka nepriznaná
spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého by mohol povinný iniciovať exekučné konanie proti
oprávnenému) proti pohľadávke oprávneného priznanej exekučným titulom. V tomto bode nad rámec

povinností nemožno opomenúť skutočnosť, že nemal súd zo strany povinného preukázané, že okamih
vyhlásenia neoprávnenosti jednotlivých čiastkových pohľadávok, resp. tejto pohľadávky ako celku, ktoré
boli pôvodne fakturované povinnému zo strany oprávneného, teda vznik vrátane jej pôvodnej splatnosti,
a ďalších okolností podmieňujúcich existenciu spôsobilej pohľadávky, čím nebola riadne preukázaná
existencia spôsobilej pohľadávky povinného evidovanej proti oprávnenému. V danom prípade však
rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie samotného úkonu započítania predstavuje skutočnosť, že

došlo k jeho realizácii až v čase po začatí exekúcie a započítať sa mala nejudikovaná pohľadávka
povinného proti judikovanej pohľadávke oprávneného, v čoho dôsledku aplikáciou § 61e Exekučného
poriadku súd v exekučnom konaní na daný úkon povinného neprihliadol. Na základe uvedeného súd
dospel k právnemu záveru, že v čase po začatí exekúcie nedošlo k právne spôsobilému jednostrannému
započítaniu vzájomných pohľadávok medzi oprávneným a povinným, na ktorý by sa dalo prihliadnuť, v

čoho dôsledku v danom rozsahu nenastala ani okolnosť po vzniku exekučného titulu, ktorá by spôsobila
zánik vymáhaného nároku. Na základe uvedeného súd považoval povinným prezentovaný dôvod na
zastavenieexekúciezanedôvodnýanezakladajúcizastavenieexekúciesúdompodľa§61kods.1písm.
a) Exekučného poriadku.

18. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k účinnému započítaniu nemožno prijať iný právny
záver než ten, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie je dôvodný a preto oprávnenému prináleží
náhrada trov exekúcie, a to výdavky za zaplatený súdny poplatok, ako aj výdavky za zastupovanie, t.j.
trovy právneho zastúpenia (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku).

19. Exekučný súd napokon ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky povinného týkajúce sa výšky
uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora a náhrady hotových
výdavkov, keďže nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych
výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného, pričom po

oboznámení sa s obsahom upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie súd nezistil, že súdny
exekútor pri vyčíslení trov postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje

ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I. tohto rozhodnutia).

21. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.24. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie

má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

29. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

30. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

31. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v

pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako
tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle

§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí

základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí
trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením
trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť
o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu
a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v konaní o návrhu

na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o
výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v
súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhradyje miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech,
keďže súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

32. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému
voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby

(podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky
vymáhaného peňažného plnenia v celkovej sume 39,83 Eur, odmena za polovičný úkon právnej služby
predstavuje 8,30 Eur. Oprávnený tak má nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x
8,30 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2024 (1 x 13,73 eur) a 20% DPH celkovo vo výške
26,44 Eur. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a

oprávnenému priznal nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v uplatnenom rozsahu
(výrok II. tohto rozhodnutia)

33. V rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov konania,
avšak súd v zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinnému nárok na náhradu trov exekučného

konania nepriznal vzhľadom na to, že povinný nebol úspešný a súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol (výrok III. tohto rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti