Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316221720
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2316221720.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcov: 1/ A. B. C., D. E., nar. X.
XXXXXXX XXXX, trvalo bytom F., G. XXX/XX, 2/ E. C. C., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom H.–
D., F. I. XXXX/XX, prechodne bytom F., časť obce J., s. č. XXX, obaja zastúpení splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti
žalovanému: GomboStav, s.r.o., Bratislavská 806, 926 01 Sereď, IČO: 46 756 035, zastúpenému
advokátom: JUDr. Martin Hudák, Družstevná 31A, 926 01 Sereď, IČO: 42267552, o zaplatenie 3.195,30
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. novembra

2021 č. k. 8C/342/2016–365, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku m e n í tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 3.195,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy 3.195,30 eur od 6.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
(poznámka odvolacieho súdu – pôvodný žalobca A. C. C., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa X.X.XXXX po

vydaní napadnutého rozsudku) 3.195,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
3.195,30 eur od 6.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II.
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 2, § 631, § 632, § 648 ods. 2, § 652 ods. 1 a 2, § 654 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. z.“); § 150 ods. 1, § 151
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“); poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
O. z. v platnom znení a R 2/1978. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou došlou súdu prvej inštancie
7.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 5.658,84 eur spolu s 5,25% úrokom z
omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia, ako aj 54,50 eur trovy súdneho konania, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že v rokoch 2013 a 2014 vykonával
relatívne veľkú rekonštrukciu rodinného domu v F. a väčšinu prác vykonával žalovaný, s ktorým uzatváral
čiastkové zmluvy, ktoré boli uzatvárané čiastočne písomne a čiastočne verbálne. Podľa týchto zmlúv

boli vykonávané práce a prebiehali platby. Podľa žalobcu práce vykazovali nedostatky, a preto bola
uplatnená reklamácia dňa 7.8.2014. Následne boli u žalovaného uplatnené ďalšie reklamácie. Keďže
zo strany žalovaného nedošlo k riešeniu reklamácií, tak sa žalobca obrátil na Slovenskú obchodnúinšpekciu, ktorá žalovanému udelila pokutu 400 eur. Vzhľadom na to, že žalobca sa nemohol nasťahovať
do rekonštruovaného domu, bol nútený si zabezpečiť ďalšiu stavebnú firmu na odstránenie nedostatkov.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu,

a v akej výške si žalobca uplatňuje svoje nároky. Prílohy k žalobe sú iba papiere podpísané žalobcom,
ktoré obsahujú množstvo absolútne ničím nepodložených a nezrozumiteľných tvrdení. Zo žaloby, a ani
z príloh, nie je vôbec zrozumiteľné, ako sa žalobca dopracoval k žalovanej sume. Z podaní žalobcu
nie je vôbec zrozumiteľné, či si uplatňuje sumy s DPH alebo bez DPH. Zo žaloby, ani z príloh, nie
je zrozumiteľné, či niečo, a čo, žalovaný zapríčinil. Žalovanému nie je známe, čo znamená interná

kalkulácia. Žalovaný poprel tvrdenia uvádzané v žalobe a v jej prílohách o tom, že pri prácach došlo
k nejakým nedostatkom, ktoré je potrebné odstrániť. Pre žalobcu vykonal na rodinnom dome v F.
rekonštrukčné práce, omietky, dlažby, maľovanie. Počas rekonštrukčných prác mal žalobca svojou
vlastnou činnosťou nedodržiavať technologické postupy, na čo bol žalovaným opätovne upozornený.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Na pojednávaní dňa 14.12.2017 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný bude

zaviazaný na zaplatenie 4.689,81 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 4.689,81
eur od 6.12.2016 do zaplatenia, a tiež k náhrade trov konania. Podaním z 31.1.2018 žalobca žiadal, aby
súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi 3.195,30 eur s ročným
úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 3.195,30 eur od 6.12.2016 do zaplatenia a tiež k náhrade
trov konania. Uznesením Okresného súdu Galanta zo 6.2.2018 č. k. 8C/342/2016-116 súd pripustil

zmenu žaloby: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.195,30 eur s úrokom z omeškania o výške
5,25% ročne zo sumy 3.195,30 eur od 06.12.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku“.
K zmenenej žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní z 10.5.2018. Uviedol, že ani jedna doložená listina
nepreukazuje žalobný nárok žalobcu. Cenové ponuky predložené žalobcom nepreukazujú ani vznik

škody, ani odstránenie prípadnej škody. Cenové ponuky sú pre súdne konanie irelevantné. Takže
prehľady, rozpisy a iné listiny žalobcu predstavujú len tvrdenia, prípadne názory žalobcu, ktoré nie sú
ničím objektívne podložené alebo preukázané. Listiny predložené žalobcom obsahujú nezrozumiteľné
sumy a vôbec nie je jasné, ako sa žalobca dopracoval k žalovanej sume. Taktiež čestné prehlásenia sú
pre toto súdne konanie irelevantné.

Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci:
Žalovaný pre žalobcu v priebehu rokov 2013, 2014 vykonával dielo - rekonštruoval rodinný dom v F. na
adrese G. K. L. XXX. Žalovaný pre žalobcu na predmetnom dome vymieňal strešnú krytinu, zhotovoval
podlahy z tatranského profilu, vykonával nátery, demontoval okná a osádzal nové okná, vyhotovoval
omietky, potery, zatepľoval, učinil nátery stropu, vykonával výkopové práce, vyhotovoval parapety. Za

práce vykonané žalovaným žalobca zaplatil dňa 15.7.2013 sumu 4.160 eur, dňa 16.7.2013 čiastku
1.920 eur, dňa 1.9.2013 sumu 960 eur, 30.11.2013 sumu 1.228 eur, dňa 261.2014 sumu 335 eur,
29.1.2014 čiastku 2.635 eur, 27.2.2014 sumu 1.509 eur, dňa 27.2.2014 sumu 935 eur, dňa 10.3.2014
sumu 1.000 eur. Žalovaný vystavil príjmové pokladničné doklady, kde ako účel platby uviedol: „úhrada“.
V liste z 15.9.2014 žalobca uvádza, že na stretnutí dňa 7.8.2014 bol žalovanému odovzdaný zoznam

reklamovaných prác. Zo strany žalovaného bol prisľúbený telefonický kontakt v týždni od 11.8.2014
do 16.8.2014, kedy bude dohodnutý spôsob a termín vykonania opráv vád vykonanej práce. Prísľub
žalovaného nebol dodržaný, reklamácia nebola vyriešená. V tomto liste žalobca oznamuje žalovanému,
že na odstránenie nedostatkov diela sa musí obrátiť na inú stavebnú firmu. Okrem toho je žalovanému
oznámené, že pre jeho nečinnosť pri vyriešení reklamácie je nútený obrátiť sa na príslušný orgán dozoru

verejnej správy z dôvodu porušenia zákona č. 250/2007 Z.z. Listom z 29.9.2014 si žalobca u žalovaného
uplatnil ďalšiu reklamáciu na kvalitu vykonanej práce. V tejto listine je uvedené, že okrem reklamácie
zo 7.8.2014 na kvalitu vykonanej práce, ktorú si žalovaný v ten deň osobne prevzal, uplatňuje si ďalšiu
reklamáciu, a to: nevykonané ukončenie zateplenia pod strechou, rímsa od dvora nemá spád do zvodov,
rímsa od dvora je krivá - nesleduje priamky steny, ukončovacie korýtka na streche nie sú pripevnené,

nekvalitné prevedenie omietok, nekvalitné prepojenie odkvapov. Žalobca sa v dôsledku nevybavenia
reklamácie žalovaným obrátil na Slovenskú obchodnú inšpekciu (ďalej len „SOI“), ktorá dňa 3.7.2015
zaslala žalobcovi informáciu o výsledku prešetrenia jeho podnetu. V tejto informácii sa uvádza, že pri
kontrole SOI bol prítomný konateľ spoločnosti GomboStav, s.r.o., pán D. M., ktorý inšpektorom SOI
nepredložil evidenciu o reklamáciách. Vyjadril sa však, že doporučené listy od žalobcu prevzal a na

tieto doposiaľ nereagoval. Kontrolou SOI bolo zistené, že žalovaný nevydal žalobcovi potvrdenie o
prijatí reklamácie a reklamácie neboli vybavené v 30-dňovej zákonnej lehote, čím bol porušený zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Inšpektori SOI záväzným pokynom uložili žalovanému povinnosť
zaslať v lehote do 24.6.2014 písomnú správu o konečnom doriešení veci. Žalovaný však do 3.7.2015takéto vyjadrenie Inšpektorátu SOI nezaslal. Za porušenie povinností bola žalovanému Inšpektorátom
SOI uložená peňažná pokuta vo výške 400 eur. Proti uloženej pokute podal odvolanie žalovaný, v
odvolaní uviedol, že u žalobcu žiadne práce nevykonával, a z toho dôvodu nebola vedená žiadna

evidencia o reklamáciách, u A. C. bol len z toho dôvodu, že vytváral len cenovú ponuku a na žiadnych
prácach sa nedohodli. Ústredný inšpektorát SOI vo svojom rozhodnutí uvádza, že v administratívnom
spise sa nachádzajú príjmové doklady obchodnej spoločnosti GomboStav, s.r.o., z čoho vyplýva, že táto
spoločnosť vykonávala práce, za čo jej bola vyplatená odmena.
Žalobca v spore uviedol, že u žalovaného reklamoval práce, ktoré pre neho vykonával. Žalovaný

reklamáciu uznal a dohodli sa tak, že keď si niekoho žalobca na opravu zoženie, tak žalovaný to zaplatí.
Žalobca si zabezpečil opravu vád diela prostredníctvom C. a N.. Svedok O. C. so svojimi dvoma synmi
odstraňovali vady diela. Robili nepravidelne, ako im čas dovoľoval, pričom od nehnuteľnosti žalobcu mali
kľúče. Po vykonaní prác za žalobcom prišiel N. a odovzdal mu faktúru za vykonané práce. Následne
sa žalobca snažil kontaktovať žalovaného, ktorý mu však nezdvíhal telefón. Žalobca požiadal svoju
manželku, ktorej telefón žalovaný nepoznal, aby mu zatelefonovala. Manželke žalobcu žalovaný zdvihol

telefón a pri telefonickom rozhovore s ňou sa dohodli, že žalovaný uhradí práce, ktoré boli vykonané na
oprave vád diela. Žalobca nemohol čakať na úhradu od žalovaného, a preto vyplatil okolo 2.000 eur O.
C. a po 300 eur každému z jeho synov. Takto sa aj dohodol žalobca s N., ktorý to mal účtovne vyrovnať
so žalovaným. Žalobca ďalej uviedol, že poplatky mala zaplatiť firma N.. Žalobca si uplatňoval zaplatenie
sumy u žalovaného, avšak bezvýsledne. Keďže žalovaný si neplnil k čomu sa ústne zaviazal, tak sa

žalobca obrátil na SOI a následne na súd. Čo sa týka faktúry, ktorú priniesol N., tak z tejto faktúry mu
bolo vyplatené 430 eur a 2.000 eur bolo vyplatené C.. O priebehu a vykonaní prác sa nerobila žiadna
dokumentácia.
Svedok C. na pojednávaní uviedol, že ho požiadal jeho brat, či by nevedel pomôcť pánovi C. opraviť
práce, ktoré boli neodborne vykonané. Svedok prišiel k žalobcovi, ktorý mu ukázal práce, ktoré mali vady

a následne sa dohodli na oprave. Na odstraňovaní vád sa podieľal svedok O. C. a jeho dvaja synovia,
ktorí sú vyučení murári. Opravovali interiér domu, maľovali kuchyňu a obývačku, robili murárske práce,
opravovaliomietky,akoajpodlahy.Vzhľadomnaodstupčasu,svedoknevedelbližšieidentifikovaťpráce.
Podľa neho aj z vizuálneho pohľadu to nebolo dobre spravené. Za vykonané práce dostal okolo 2.000
eur. Jeho synovia dostali menej.

Svedkyňa B. C. - manželka žalobcu uviedla, že žalovaný vykonával rekonštrukciu starého domu - obíjal
staré steny, dával podlahu, vymieňal strešnú krytinu, pričom vymieňal aj niektoré trámy, dával nové
omietky, staré okná vymieňal za nové, stierkoval a zatepľoval. Žalovaný robil aj rekonštrukciu kúpeľne,
čo však nedokončil. Žalovaný pracoval na pivnici, ktorú prehlboval a obkladal tehlami. Svedkyňa mu v
máji 2014 zatelefonovala a požiadala ho, aby dorobil nedokončenú prácu. Žalovaný jej navrhol, aby si

našli inú firmu na dokončenie prác, pričom svedkyňa bola ubezpečovaná žalovaným, že on dokončenie
prác zaplatí. Odôvodňoval to tým, že on svojich pracovníkov má na inej stavbe. Svedkyňa toto povedala
žalobcovi - svojmu manželovi, ktorý zabezpečil firmu pána N.. Táto firma práce dokončila, odstránila
všetky nedostatky, ktoré boli u žalovaného reklamované.
Žalobca ako dôkaz, ktorý preukazuje odstraňovanie vád diela predložil faktúru č. 2015001, ktorou mu P.

N. fakturuje sumu 2.564,16 eur za práce vykonané na jeho rodinnom dome. Dodaný materiál činil 273
eur. Žalobca uviedol, že žalovanej strane za dielo bola vyplatená suma 14.682 eur. Žalobca si v spore
uplatňoval primeranú zľavu, a to sumu 3.195,30 eur. Podľa žalobcu táto suma pozostáva z vyplatenej
sumy 2.135 eur za práce, ktoré boli vykonané na odstránenie vád diela. Suma 430 eur bola vyplatená
p. N. ako záloha za prácu. Suma 1.000 eur bola vyplatená žalovanému za ďalšie práce, ktoré mali byť

vykonané, a ktoré vykonané neboli, a tiež ďalšie náklady (č.l. 280 spisu). Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní dňa 5.10.2021 uviedol, že napriek tomu, že súčet vyššie uvedených súm činí 3.565,- eur, v
spore si uplatňuje zľavu vo výške 3.195,30 eur, ktorá suma pozostáva z fakturovaných rekonštrukčných
prác, zálohy a vlastných režijných nákladov žalobcu.
Súd prvej inštancie dôvodil, že v spore sa jedná o zmluvu uzatvorenú v zmysle § 652 O.z., nakoľko

činnosťou žalovaného nevznikla nová vec, ale len sa opravovala pôvodná vec, resp. vymieňali sa
niektoré súčasti, z ktorých pozostávala hlavná vec. Zmluvou o oprave alebo úprave veci nedochádza k
zmene vlastníctva pôvodnej veci a nie je pre uzavretie zmluvy rozhodujúce ani to, kto je vlastníkom veci,
ktorej sa oprava alebo úprava týka. V prejednávanej veci medzi sporovými stranami jedná sa o vzťah
spotrebiteľský, nakoľko žalobca - fyzická osoba nie je podnikateľom a žalovaná strana je dodávateľom

a má v predmete svojej obchodnej činnosti podnikanie v stavebníctve.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že žaloba bola podaná 7.12.2016, a že podľa
§ 646 ods. 1 O.z. záručná doba je 24 mesiacov a podľa § 654 ods. 1 O.z. záručná doba je tri mesiace, aknie je dohodnuté inak a pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov. Práce
boli vykonané v roku 2013 resp. 2014 a z toho dôvodu je nárok premlčaný.
Dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodujúcich pre začiatok, plynutie a uplynutie premlčacej doby

nesie ten účastník konania, ktorý námietku premlčania vzniesol. Pri uplatnení práva zo zodpovednosti
za vadné zhotovenie veci na zákazku alebo za vadnú opravu či úpravu veci práva spotrebiteľa zostávajú
zachované a spotrebiteľ sa môže domáhať svojich práv vrátane žaloby aj po uplynutí záručnej doby.
Ak občan uplatnil právo zo zodpovednosti za vady u organizácie (žalovaného) v reklamačnej dobe,
avšak organizácia mu nevyhovela, môže sa domáhať svojho práva na súde vo všeobecnej trojročnej

premlčacejlehote,ktorázačínaplynúťododňa,keďsaprávotaktouorganizácieuplatnilo(viďR2/1978).
Žalovaná strana, ktorá vzniesla námietku premlčania, kvalifikovaným spôsobom neuviedla začiatok,
plynutie a uplynutie premlčacej doby, pričom dôkazná povinnosť bola na jej strane. Okrem toho z citácie
rozhodnutia NS SR, čo je možné aplikovať aj na prejednávaný spor, jednoznačne vyplýva, že nárok
žalobcu nie je premlčaný, nakoľko prvýkrát si reklamáciu uplatnil 7.8.2014, druhýkrát 29.9.2014. To sú
rozhodujúce termíny, od ktorých sa počíta trojročná premlčacia lehota.

Dôkazná povinnosť preukázať, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo zaťažuje
v súdnom konaní zhotoviteľa, ktorý musí v konaní preukázať, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy, teda
že došlo k dohode o predmete a cene. Ak zhotoviteľ nesplní svoju zákonnú povinnosť a postupuje v
rozpore s ust. § 632 O.z., pretože objednávateľovi nevydá písomné potvrdenie o prevzatí objednávky,
dostáva sa do dôkaznej núdze (rozsudok KS Nitra zo dňa 07.03.2013 sp. zn. 7Co/129/2012). Žalovaná

strana nerešpektovala povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 632 Občianskeho zákonníka. Písomné
vyhotovenie objednávky obsahuje všetky dôležité údaje potrebné pre spotrebiteľa, o ktoré sa spotrebiteľ
môže oprieť v prípade sporov s dodávateľom.
Dielo musí svojou povahou, rozsahom, kvalitou a ďalšími vlastnosťami zodpovedať dohode účastníkov.
Ak sú na vykonanie diela ustanovené technické požiadavky, normy, zhotoviteľ musí dbať na to, aby

vykonanie diela spĺňalo tieto požiadavky. Ak kvalita diela nebola záväzne ustanovená, ani výslovne
dohodnutá, zhotoviteľ je povinný dodať dielo v obvyklej kvalite a druhovo určené dielo musí zodpovedať
strednej kvalite. Pokiaľ nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zákon v záujme právnej istoty ukladá
zhotoviteľovi diela povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prijatí objednávky. V prípade
súdneho sporu nevydanie potvrdenia môže mať iba procesný dôsledok spočívajúci v povinnosti

zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky.
Vydaním potvrdenia o prevzatí objednávky sa zhotoviteľ môže vyhnúť riziku neunesenia dôkazného
bremena.
Zhotoviteľ,ktorýzhotovujevecjepovinnývykonaťdieloriadne.Akzhotoviteľporušítútopovinnosťvzniká
zodpovednosť za vady. Zodpovednosť za vady je objektívnou zodpovednosťou. Zhotoviteľ zodpovedá

za vady diela bez ohľadu na to, či ich vznik zavinil. Zbaviť sa tejto zodpovednosti môže len vtedy, ak
by bolo preukázané, že objednávateľa upozornil na nevhodnosť pokynov. Pri vykonaní diela zhotoviteľ
zodpovedá aj za vady diela, ktorých príčinou je vhodnosť materiálu dodaného objednávateľom, ako
aj nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak objednávateľa na túto vhodnosť alebo nevhodnosť pokynov
neupozornil.

Pri odstrániteľných vadách právne následky z nesplnenia povinnosti zhotoviteľa zhotoviť vec riadne
spočívajú v jeho povinnosti odstrániť vadu včas a bezplatne. Lehota na odstránenie vady nie je
konkrétne ustanovená, pri jej určení platí, ako lehota bez zbytočného odkladu. To znamená, že
určuje jej dispozičné, maximálne trvanie pri nedodržaní ktorého sa vada považuje za neodstrániteľnú.
Odstránenie vady zhotovenej veci je zákonnou povinnosťou zhotoviteľa vyplývajúcou zo zmluvy o dielo.

V zmysle rozhodnutia Krajského súdu Nitra z 28.10.2018 sp. zn. 6Co/151/2008 za neodstrániteľnú
vadu sa považuje aj odstrániteľná vada, ktorej reklamácia vrátane jej odstránenia nebola vybavená
bez zbytočného odkladu. Pri neodstrániteľných vadách, ktoré nebránia riadnemu užívaniu veci vznikne
objednávateľovi právo na primeranú zľavu.
Reklamácia predstavuje jednostranný právny úkon objednávateľa, ktorý je adresovaný dodávateľovi,

ktorým vytýka určité vady dodanej veci, pričom sama o sebe nemá priame právne účinky. Až na základe
uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, teda jednostranného právneho úkonu objednávateľa
adresovaného dodávateľovi, ktorým objednávateľ dáva na vedomie, aké právo si v súvislosti s
reklamovanou vadou zvolilo, vzniká dodávateľovi v rámci zodpovednostného vzťahu konkrétna
povinnosť zodpovedajúca uplatnenému právu. K reklamácii a uplatneniu práva zo zodpovednosti

za vady dochádza zvyčajne zároveň. Objednávateľ sa v tejto situácii môže domáhať bezplatného
odstránenia vady, a to v lehote dohodnutej so zhotoviteľom a pri neodstrániteľnej vade alebo vade, ktorá
nebolaodstránenávdohodnutejlehote,alebopriopätovnomvyskytnutívadymôžesadomáhaťzrušeniazmluvy alebo primeranej zľavy z ceny diela. Právo voľby má objednávateľ (viď rozsudok KS Prešov z
27.5.2013 sp. zn. 2Co/59/2012).
Zákonpamätáajnaprípady,keďzhotoviteľneodstránivadubezzbytočnéhoodkladu,vtakomprípadesa

vada stáva tzv. subjektívne neodstrániteľnou, to znamená, že objednávateľovi vzniká právo na zrušenie
zmluvy (§ 648 ods. 2 druhá veta O.z.) alebo právo na primeranú zľavu z ceny (§ 648 ods. 2 tretia
veta O.z.). Výška zľavy z ceny diela z dôvodu vád musí byť primeraná najmä povahe vady, všetkým
dôsledkom jej výskytu a cene poskytovanej služby.
Obrana žalovanej strany spočívala v popretí hodnovernosti dôkazov predložených stranou žalobcu.

Cenové ponuky nemali preukazovať vznik škody a ani odstránenie prípadnej škody. Podľa žalovanej
malo sa jednať o všeobecné cenové ponuky, ktoré sú právne a obchodne nezáväzné. Ďalej žalovaná
uviedla, že prehľady, rozpisy a iné listiny žalobcu predstavujú len tvrdenia, ktoré nie sú ničím podložené.
Žalovaná strana však neuviedla žiadne podstatné a rozhodujúce tvrdenia. V zmysle § 150 ods. 1 CSP
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu.
V § 151 ods. 2 CSP sa uvádza, že ak strana poprie skutkové tvrdenia, tak uvedie vlastné tvrdenia o

predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalovaná strana ani neuviedla, koľko
jej žalobca vyplatil za dielo, čo bolo odôvodňované tým, že od vykonania diela uplynul dlhý čas a doklady
sa dohľadávajú.
Súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov predložených žalobcom počas sporu. Na pojednávaní
5.10.2021 strany sporu uviedli, že okrem vykonaných dôkazov nemajú návrhy na ďalšie dokazovanie.

V spore bolo preukázané, že žalovaná vykonávala pre žalobcu dielo, čo bolo potvrdené aj žalovanou
stranou. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že žalovaná strana pred orgánom SOI popierala vykonanie
diela pre žalobcu. V spore bolo tiež preukázané, že zhotovené dielo vykazovalo vady, a že tieto vady
bolo stranou žalobcu u žalovaného riadne reklamované a napriek povinnosti vady odstrániť nebolo
tak žalovaným učinené. Tým sa stala vada subjektívne neodstrániteľnou. Z tohto dôvodu má žalobca

právo na primeranú zľavu z ceny diela. Pri určení výšky zľavy súd vychádzal zo sumy, ktorú žalobca
za dielo zaplatil žalovanej strane, ako aj s nákladmi, ktoré žalobca vynaložil, aby mohol dielo riadne
užívať. Súdom priznaná suma zodpovedá kritériám primeranosti. V zmysle § 517 ods. 2 O.z. dlžník,
ktorý je v omeškaní s plnením svojho záväzku je povinný platiť úrok z omeškania. Výška úroku z
omeškania je daná Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Výška úroku z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania od 6.12.2016.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne plným
úspechom žalobcu v spore.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo na jeho zmenu zamietnutím
žaloby a priznaním mu náhrady trov konania. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/,
e/, f/ a h/ CSP. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v spore bolo preukázané, že zhotovené
dielo vykazovalo vady, a že tieto vady boli stranou žalobcu u žalovaného riadne reklamované a napriek

povinnosti vady odstrániť nebolo tak žalovaným učinené, ktoré konštatovanie je podľa žalovaného
v rozpore s výsledkom dokazovania, doteraz nebolo nijakým spôsobom preukázané, či vôbec došlo
k nejakým vadám v súvislosti s prácami, ktoré žalovaný vykonal pre žalobcu, a ak áno, ktorá časť
dodaného diela mala mať vady a následne ani aké by malo byť finančné vyčíslenie takýchto prípadných
vád diela, doteraz nebolo nijakým overiteľným spôsobom preukázané: aký bol rozsah prác, ktoré mal

žalovaný vykonať pre žalobcu (neuvádza to ani prvostupňový súd) a kedy vôbec boli tieto práce
vykonané (zistený je len rok 2013 a rok 2014 bez akejkoľvek bližšej špecifikácii prác vykonaných v týchto
rokoch); aké poškodenie v súvislosti s ktorými prácami žalovaného malo žalobcovi vzniknúť, čo mala byť
žalovaným poškodené, akého druhu a rozsahu má byť toto poškodenie, a hlavne ako je takéto prípadné
poškodenie finančne vyčíslené, teda aké finančné prostriedky bolo potrebné vynaložiť na to, aby došlo

k odstráneniu takéhoto poškodenia, či vôbec a kým došlo k odstráneniu takéhoto poškodenia a aké
náklady bolo potrebné k tomu vynaložiť (neuvádza to ani prvostupňový súd); aké konkrétne vady diela v
súvislosti s ktorými prácami žalovaného mali žalobcovi vzniknúť, ktoré konkrétne práce žalovaného mali
vykazovať vady diela, akého druhu a rozsahu mali byť tieto vady, či vzniknuté vady boli odstrániteľné
alebo nie, a hlavne ako sú takéto prípadné vady finančne vyčíslené, teda aké finančné prostriedky

bolo potrebné vynaložiť na to, aby došlo k odstráneniu vád diela, či vôbec a kým došlo k odstráneniu
takýchto vád a aké náklady bolo potrebné k tomu vynaložiť (neuvádza to ani prvostupňový súd); v
akom pomere sa mal žalovaný podieľať na akýchkoľvek poškodeniach alebo vadách, ktoré uvádza
žalovaný, a na základe čoho dospel k prípadným percentuálnym pomerom pochybenia žalovaného,ktoré žalovaný uvádza (neuvádza to ani prvostupňový súd); aké dodatočné náklady mali vzniknúť
žalobcovi v súvislosti s konaním žalovaného (neuvádza to ani prvostupňový súd). V rámci civilného
sporového konania platí, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho

tvrdenia,tedaktotvrdí,tendokazuje–affirmantiincubitprobatio.Vcelomprvostupňovomkonanížalobca
nijakým spôsobom, v žiadnom jeho štádiu, riadne nepreukázal vznik vád diela, ich rozsah a finančné
vyjadrenie.V rámci vykonaného dokazovania prvostupňový súd nezískal ani jeden dôkaz, ktorý by mal
priamo, odborne potvrdiť vznik akejkoľvek konkrétnej vady diela. V rozsudku absentuje uvedenie čo i len
jednej konkrétnej identifikovateľnej vady diela vyplývajúcej z konkrétneho vykonaného dôkazu. Súd mal

možnosťvzhľadomnacharaktersporuvykonaťznaleckédokazovanie(pôvodnenavrhovanéžalobcom),
odborné zisťovanie, bez ohľadu na tvrdenie a návrhy sporových strán. Súd mal možnosť vypočuť aj
žalovaného (pôvodne navrhované žalovaným) a to aj na pojednávaniach, kde bol žalovaný osobne
prítomný. Súd nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by potvrdzovalo neodbornosť prác (a ktorých a v
akom rozsahu) vykonaných žalovaným, vady dodaného diela, rozsah týchto vád a ich prípadné finančné
vyjadrenie. V súvisiacom spise nie sú doložené vady diela ani (aspoň) v podobe fotografií.

Žalobca si vyčíslil uplatňovanú sumu vo výške: 3.195 eur ako sumu pozostávajúcu z prác a súvisiacich
nákladov, ktoré mali byť vykonané a vynaložené na „odstránenie vád diela“, konkrétne ako súčet
vyplatenej odmeny 2.135 eur, 430 eur a 1.000 eur a prvostupňový súd toto vyčíslenie akceptoval. Z
nijakého dôkazu však nevyplýva, že by uvádzané sumy boli vyplatené, komu a na základe čoho. Jediný
svedok, ktorý v tejto otázke vypovedal, svedok O. C. dokonca na pojednávaní dňa 5.10.2021 uviedol,

že robil len menej odbornú robotu a konkrétnosti si už nepamätal, nevedel ani identifikovať žiadne
konkrétne práce a ich rozsah, ktoré by boli a ako vykonané v súvislosti s odstraňovaním konkrétnych
vád diela, uviedol, že peniaze za vykonané práce mali byť vyplácané v hotovosti, bez dokladu a že
žiadna súvisiaca dokumentácia sa nerobila. Prvostupňový súd výsledky dokazovania v tejto otázke vo
svojich záveroch a zisteniach ignoroval, dokonca navrhovaných svedkov (E. C., E. C., N.), ktorým mala

byť vyplatená „odmena v súvislosti s odstraňovaním vád diela“ napriek tomu, že boli ako svedkovia
navrhnutí, ani len nevypočul. V rámci vykonaného dokazovania, v časti odstránenia tvrdených vád
diela, prvostupňový súd v svojich záveroch a zisteniach ignoruje vyhodnotenie výpovedi svedka C.
(pojednávanie dňa 1.6.2021), ktorá potvrdila, že materiál na vykonanie diela odsúhlasoval (a teda
vyberal) žalobca, čo je skutočnosť, ktorú prvostupňový súd vo svojich zisteniach a záveroch ignoroval.

Vo svojich záveroch a zisteniach súd ignoruje a v odôvodnení rozsudku ani len nespomína skutočnosť,
ktorá vyplýva z dokladov, ktoré doložil žalobca a to konkrétne tú, že omietky, zateplenie, nátery, stropy,
výkopové práce, založenie okien, stropy a parapety mala ako dielo vykonať osoba úplne iná než je
žalovaný, konkrétne pán Q., čo vyplýva ako z prílohy č. 10a (dodanej žalobcom) tak aj z príjmových
dokladov na sumy: 1.228 eur, 1.536 eur, 2.072 eur, 2.998 eur (dodaných žalobcom). Tieto práce sú

presne tie práce, z vykonania ktorých odôvodňuje svoj nárok žalobca, doklady k nim uviedol a predložil
žalobca,alenapriektomuichprvostupňovýsúdignorovalvosvojichzisteniachazáveroch,čojedokonca
v priamom rozpore s tým, ako prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vychádzal z dôkazov
predložených žalobcom. V rámci vykonaného dokazovania nebolo vôbec preukázané, či vôbec tvrdené
vadybránilialebrániaužívaniuveci.Dôkaznébremenovovecivznikuváddiela,ichrozsahuacharakteru

je na strane žalobcu, a v rámci dokazovania mohol potrebné dokazovanie nariadiť aj súd. Žalovaný
nemal a nemá možnosť vstupu na pozemok žalobcu za účelom zisťovania stavu veci. Vzhľadom
na vyššie uvedené, súd nevykonal potrebné dokazovanie, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (dôkazy potrebné na zistenie existencie vád diela, ich rozsahu,
finančného vyjadrenia, ich odstránenia a súvisiacich nákladov), dospel na základe vykonaných dôkazov

knesprávnymskutkovýmzisteniam(existenciaváddiela),vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci (nepremlčanie uplatňovaných nárokov, posúdenie konania svedka C. ako konania odstraňujúceho
vady diela a zakladajúceho nárok na náhradu nákladov diela).
S poukazom na § 220 ods. 2 CSP dôvodil, že bod 34 odôvodnenia rozsudku predstavuje celé
odôvodnenie nároku priznaného vo výroku (I) rozsudku. Súd síce popisuje v predchádzajúcich častiach

odôvodnenia procesné správanie sporových strán, aj doložené doklady, tieto časti odôvodnenia však
neobsahujú ani jeden záver prvostupňového súdu k jeho skutkovým zisteniam. Súd v odôvodnení
uvádza,ževychádzalzdôkazovpredloženýchžalobcom,neuvádzavšakzktorýchkonkrétnychdôkazov
a v akej časti, v akom rozsahu z nich vychádza. Súd v odôvodnení neuvádza ani jedno posúdenie
konkrétneho skutkového zistenia, neuvádza ani jedno skutkové zistenie (napr. existencia konkrétnej

vady), ktoré by považoval a na základe čoho za preukázané alebo dostatočne zistené, neuvádza ani
jednu konkrétnu vadu diela, ktorú v rámci dokazovania mal zistiť, neuvádza ani to, či nejaká (zistená)
vada diela bola alebo nebola odstrániteľná, neuvádza ani to, či nejaká (zistená) vada diela bránila
riadnemu užívaniu veci, neuvádza ani konkrétne náklady, ktoré mal žalobca kedy a akým spôsobomvynaložiť, aby mohol dielo riadne užívať, neuvádza ani ako dospel k tomu, že suma uvedená vo výroku
(I) rozsudku predstavuje primeranú zľavu vzhľadom na okolnosti prípadu (neuvádza ani tieto okolnosti
prípadu), neuvádza prečo podľa súdu suma uvedená vo výroku zodpovedá kritériám primeranosti.

Vôbec neuvádza ako vyhodnotil dokazovanie v časti odstránenia tvrdených vád diela, ako vyhodnotil
výpoveď svedka C., ktorý sám žiadne vady diela neodstraňoval a nevedel identifikovať žiadne práce,
ktoré by odstraňovali nejaké konkrétne vady diela, súd neuvádza komu, kedy, aká suma a za aké
práce mala byť vyplatená v súvislosti s „odstraňovaním vád diela“, teda v súvislosti s tým vyčíslením
nároku, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku. Vôbec neuvádza, že z dokladov ktoré doložil žalobca

(na ktoré sa paradoxne prvostupňový súd odvoláva ako na dôkazy z ktorých vychádzal) vyplýva,
že omietky, zateplenie, nátery, stropy, výkopové práce, založenie okien, stropy a parapety mala ako
dielo vykonať osoba úplne iná než je žalovaný, konkrétne pán Q., čo vyplýva ako z prílohy č. 10a
(dodanej žalobcom) tak aj z príjmových dokladov na sumy: 1.228 eur, 1.536 eur, 2.072 eur, 2.998 eur
(dodaných žalobcom). Tieto práce sú presne tie práce, z vykonania ktorých odôvodňuje svoj nárok
žalobca, doklady k nim uviedol a predložil on, ale napriek tomu ich súd ignoroval vo svojich zisteniach a

záverochavodôvodnenírozsudkuniesúanilenspomenuté,anilen(aspoň)vymenované,následnetoto
odôvodnenie neobsahuje žiadnu úvahu prvostupňového súdu ako sa s týmito dokladmi a informáciami
vysporiadal.
S poukazom na závery rozhodnutí IV. U´S 115/03, III. U´S 209/04, III. U´S 60/2018 uviedol odvolateľ,
že prvostupňový súd ako všeobecný súd nebol povinný v rozsudku dať odpovede na všetky otázky

sporových strán, bol však povinný im dať odpovede na otázky podstatné pre toto konanie. Podstatou
tohto súdneho konania je posúdenie otázok či došlo k vadám diela v súvislosti s prácami žalovaného
pre žalobcu, ak áno, ktoré sú tieto konkrétne vady diela, aký majú tieto prípadné vady rozsah a
akého sú charakteru, či v prípade takýchto vád ide o odstrániteľné vady alebo neodstrániteľné vady,
či tieto vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu veci, aké je prípadné finančné vyjadrenie týchto

vád, či boli tieto vady riadne odstránené a na aké náklady, a aká by bola následne primeraná zľava
z ceny diela. Na ani jednu z týchto otázok podstatných pre toto súdne konanie, prvostupňový súd
nedáva v odôvodnení rozsudku odpoveď. Podstatné otázky tohto súdneho konania tak neboli v tomto
súdnom konaní prvostupňovým súdom zodpovedané, a to ani z časti. Odôvodnenie rozsudku je v časti
zistenia vád diela, rozsahu týchto vád, a finančného vyčíslenia týchto vád arbitrárny, nepreskúmateľný,

neobsahuje vysvetlenie ako prvostupňový súd aplikoval svoje závery a zistenia na konkrétny skutkový
stav, nevysporiadava sa s podstatnými otázkami pre toto súdne konanie, čo predstavuje vadu tohoto
súdneho konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Práce žalovaného pre žalobcu boli vykonané nielen v roku 2014, ale aj v roku 2013, čo bolo v
tomto súdnom konaní potvrdené oboma sporovými stranami. Napriek tejto skutočnosti, sa súd vôbec

nevysporiadal s tým, ktoré konkrétne práce boli vykonané v roku 2013 a ktoré v roku 2014, ktoré
konkrétne vady mali mať základ v prácach vykonaných v roku 2013 a ktoré v prácach vykonaných
v roku 2014, čo je podstatné pre premlčanie uplatňovaných nárokov. Ako mohol prvostupňový súd
správne posúdiť nároky súvisiace s vykonanými prácami, keď ani nezistil, kedy boli ktoré konkrétne
práce vykonané?

V zmysle žalobcovej argumentácie a aj rozsudku, si žalobca uplatňuje „nárok na primeranú zľavu z
ceny diela“, ktorý je vyčíslený „prostredníctvom nákladov potrebných na odstránenie vád diela“. Toto
vyplýva ako z vyjadrení žalobcu na pojednávaní dňa 12.5.2020, tak aj z jeho všetkých nasledujúcich
vyjadrení. V tomto zmysle aj žalobca vyčíslil uplatňovanú sumu: 3.195 eur ako sumu pozostávajúcu z
prác a súvisiacich nákladov, ktoré mali byť vykonané a vynaložené na „odstránenie vád diela“, konkrétne

ako súčet vyplatenej odmeny 2.135 eur, 430 eur a 1.000 eur. Z tohto ale vyplýva, že právne posúdenie
veci a uplatňovaných nárokov zo strany žalobcu, ale aj zo strany prvostupňového súdu je nesprávne. Ak
si totiž žalobca uplatňuje „primeranú zľavu z ceny diela“ vo forme „preplatenia nákladov na odstránenie
vád diela“, tak si žalobca uplatňuje náhradu nákladov na odstránenie vád diela, čo znamená že žalobca
si úplne štandardným spôsobom uplatňuje nárok na náhradu škody a teda nie nárok na primeranú zľavu

z diela. Nárok na primeranú zľavu z diela je úplne iný nárok než je nárok na náhradu škody, uplatňuje sa
napríklad v prípade, ak je dodaná opotrebovaná vec, alebo vec, ktorá síce nemusí mať vady, ale nespĺňa
požadované vlastnosti, prípadne ak je dodaná vec ktorá síce má vady, ale sú odstrániteľné, prípadne
dodaná vec má vady, ktoré nie sú odstrániteľné, ale nebránia užívaniu veci. Z doteraz vykonaného
dokazovania však nevyplynulo, že v tomto súdnom konaní má ísť o vady diela, na ktoré by sa vzťahovalo

primeranézníženieceny.Nároknanáhraduškodynadruhejstranezahŕňanáhradunákladovpotrebných
na odstránenie vzniknutej škody, na odstránenie vzniknutého protiprávneho stavu. V tomto súdnom
konaní si žalobca uplatňuje nárok na primeranú zľavu z ceny diela vo výške preplatených nákladov
potrebných na odstránenie protiprávneho stavu (tvrdených vád diela), teda nárok na primeranú zľavuz ceny diela vo forme uplatnenia nároku na náhradu škody, teda nárok na náhradu škody, ktorý je
vzhľadom k tomu, že k škode malo dôjsť v roku 2013, 2014 a k tomu, že žaloba bola podaná v
decembri roku 2016 premlčaný v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 O.z. Vyššie uvedené

skutočnosti prvostupňový súd vôbec pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu nezohľadnil a nárok
žalobcu nesprávne právne posúdil ako nepremlčaný.
S poukazom na § 255 ods. 1 CSP žalovaný uviedol, že podľa žalobného návrhu sa žalobca pôvodne
domáhal sumy 5.658,84 eur spolu s príslušenstvom, podľa rozsudku má žalovaný zaplatiť 3.195,30 eur
spolu s príslušenstvom, napriek rozdielu skoro 2.500 eur, teda napriek tomu, že žalovaný mal v tomto

konaní cca 40% úspech, tak prvostupňový súd bez akéhokoľvek, čo i len jednoslovného zdôvodnenia,
v odôvodnení uvádza, že žalobca mal vo veci plný úspech a preto rozhodol ako rozhodol. Vyššie
uvedené predstavuje celkom zjavný rozpor medzi výrokom o trovách konania a procesnými faktami tohto
súdneho konania, rozpor ktorý nie je nijakým spôsobom vysvetlený, rozpor, ktorý nemá oporu v nijakom
aplikovateľnom ustanovení CSP o trovách konania, rozpor predstavujúci svojvôľu prvostupňového súdu
hraničiacu s ohýbaním práva a s princípom spravodlivosti uplatňujúcim sa aj v CSP. V otázke trov

konania súd nesprávne právne posúdil aplikovateľné procesné normy upravujúce náhradu trov konania,
čo predstavuje pochybenie prvostupňového súdu vedúce k nezákonnému výroku (II) prvostupňového
rozsudku.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
V odvolaní žalovaného sa podľa žalobcu uvádzajú viaceré nepravdy, dezinterpretácie záverov súdu ako
aj žalobcom predložených dôkazov a uvádzaných tvrdení. V celom konaní žalovaný nepredložil žiaden
dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a účinným a právne relevantným spôsobom nepoprel žalobcom
uvádzané tvrdenia a preukázané skutočnosti. Žalovaný svoju obranu v prejednávanom konaní založil na

tvrdeniach, že žalobca nič nepreukázal, že z predložených dôkazov nič nevyplýva, že nebolo vykonané
žiadne dokazovanie atď. Uvedené však zostalo len v rovine všeobecných tvrdení. Na pojednávaní
konanom dňa 12.5.2020 žalovanému súd uložil povinnosť aby súdu zaslal rozpis prác, ktoré vykonal
pre žalobcu a presne vyčíslil v akej sume od žalobcu obdržal finančné prostriedky. Žalovaný súdu dňa
2.6.2020 adresoval vyjadrenie kde: potvrdil, že pre žalobcu vykonával práce – „k predmetným prácam

došlo pred šiestimi rokmi“ – čiže nepoprel, že pre žalobcu vykonával práce; uviedol, že „nerozporujeme
sumy, ktoré uvádza žalobca ako sumy, ktoré vyplatil žalovanému“; uviedol záväzok, že „konajúci
súd aj protistranu budeme čo najskôr informovať o prácach, ktoré žalovaný vykonal pre žalobcu“ –
do dnešného dňa sa tak nestalo, a to aj napriek tomu, že vo veci boli medzičasom vykonané dve
pojednávania, na ktorých žalovaný bol raz osobne a raz prostredníctvom svojho právneho zástupcu

prítomný. Argumentácia žalovaného koncipovaná v podanom odvolaní sa preto zdá ako účelová,
rozpornásjehovlastnýmivyjadreniamivpriebehukonania,asjehovlastnýmpostojomkmerituveci.Súd
prvého stupňa sa na každom pojednávaní strán dotazoval, či majú návrhy na doplnenie dokazovania,
pričomzostranyžalovanéhonikdyžiadnenepadli.Žalovanástrananetrvalaaninavýsluchužalovaného,
keď bol na pojednávaní prítomný. Zapojenie sa do procesu dokazovania zo strany žalovaného bolo

minimálne, bez toho, aby navrhol vykonanie čo i len jedného dôkazu – listiny, výsluchu svedka, výsluchu
samotného žalovaného a pod. Jeho tvrdenia, akéhokoľvek charakteru v predmetnom konaní, zostali len
v rovine tvrdení bez dôkazov na predloženie ktorých ho vyzýval samotný súd. Odvolanie žalovaného je
preto tendenčné, odporujúce jeho vlastným vyjadreniam a postojom uskutočneným pred spotrebiteľom
v čase reklamačného konania, pred orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie (kde dochádzalo k

zmenám v jeho výpovediach), a napokon aj pred súdom prvého stupňa kde menil svoje vyjadrenia
podľa toho, ako mu to práve vyhovovalo. Žalobca je názoru, že žalovaným podané odvolanie je v celom
rozsahu nedôvodné a rozhodnutie súdu nie je arbitrárne, nakoľko vychádzalo z riadne vykonaných
dôkazov a najmä zo skutočnosti, že žalovaný relevantným spôsobom nepoprel, práve naopak potvrdil
viaceréžalobcomuvádzanétvrdenia.Spoukazomna§149,§151a§153CSPžalobcauviedol,žezust.

§ 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany.
Z teórie práva však vyplýva, že na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky.
Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových
tvrdení. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako
procesný následok uplatnenia domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Nepostačuje

pritom všeobecné konštatovanie, že žaloba nie je dôvodná, lebo... („lebo žalobca nič nepreukázal“, „zo
žaloby nič nevyplýva“) ... či všeobecný nesúhlas so žalobou. Ak strana niečo tvrdí, musí to preukázať, v
opačnom prípade je takéto tvrdenie len tvrdením, bez reálneho dopadu na dôvodnosť podanej žaloby.
Účelom zakotvenej právnej úpravy je vylúčiť situácie, v ktorých strana kategoricky popiera skutkovétvrdenia protistrany bez relevantnej a dôkazmi podporenej proti-argumentácie alebo sa odvoláva na to,
že si už na pravdivé udalosti síce nepamätá ale popiera pravdivosť tvrdení žalobcu (ako napríklad keď
žalovaný uvádza, že práce boli vykonané dávno, teda nemá doklady, nemá robotníkov, ale na druhej

strane tvrdí, že to nebolo tak ako to uvádza žalobca, ktorý naopak doklady a svedkov má). Takéto
„popretie“ skutkových tvrdení žalobcu je zo strany žalovaného neúčinné podľa § 151 ods. 2 CSP.
Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že nebolo preukázané „aký bol rozsah prác, ktoré mal
žalovaný vykonať a kedy vôbec boli tieto práce vykonané“. S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť.
Žalovaný v podanom vyjadrení z 2.6.2020 nepoprel vykonanie prác a prijatie žalobcom uvádzaných

a špecifikovaných súm. Žalobca do konania predložil viaceré dôkazy, ktoré preukazujú uzatvorenie
predmetných zmlúv a špecifikáciu vykonaných prác spolu so sumami prijatými žalovaným ako napríklad:
celú sadu pokladničných dokladov, ktoré obsahujú aj identifikáciu prác, ku ktorým sa viažu a podpisy
žalovaného; písomné časti zmlúv (podpísané samotným žalovaným, ktoré žiadnym spôsobom v konaní
nepoprel), ktoré taktiež uvádzajú rozpis prác a tieto konkretizuje aj súd v napádanom rozhodnutí (viď
napríklad bod 6 a 7 rozsudku); uvedená skutočnosť vyplýva aj zo šetrenia Slovenskej obchodnej

inšpekcie; uvedená špecifikácia vyplýva aj z prehľadu vybraných platieb, na ktorý poukazoval žalobca
aj na pojednávaní dňa 12.5.2021 (uvádzané aj v zápisnici), z ktorej jednoznačne vyplýva spolu s
pokladničnými dokladmi na ktoré odkazuje, suma uhradená žalobcovi a to minimálne vo výške 14.682
eur (čo sa mimochodom uvádza aj v napádanom rozsudku – viď bod 7) – na predmetnom pojednávaní
na to žalovaný vôbec nereagoval; žalobca predložil aj viaceré rukou písané prehľady o vykonaných

prácach, ktoré obsahujú podpis p. M. v niektorých prípadoch aj s odtlačkom pečiatky, ktoré žalovaný
nerozporoval. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval uvedené dôkazy, nepoprel ním vykonané
podpisy a vo vyjadrení z 2.6.2020 uznal, že pre žalobcu vykonával práce za ktoré zinkasoval finančné
prostriedky v značnej sume (tak ako to uvádzal žalobca). Žalobca súhlasí s názorom súdu, že povinnosť
vydať potvrdenia o uzatvorení zmluvy zaväzovala dodávateľa, teda žalovaného, ktorý sa teraz snaží

spraviťvšetkopreto,abysinemuselsplniťpovinnosť,ktorámuvzniklavčasnýmasozákonomsúladným
uplatnením zodpovednosti za vady zo strany žalobcu ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k obsahom samotných
zmlúv je pritom nutné uplatniť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší s odkazom na ustanovenie
§ 54 ods. 2 O.z., opačný výklad by bol v rozpore s princípmi na ochranu spotrebiteľa vyplývajúcimi z
právnych predpisov slovenskej republiky ako aj záväzných právnych aktov Európskej únie.

Vo vzťahu k vytýkaným vadám aj tieto vyplývajú z predložených dokladov a to jasným a zrozumiteľným
spôsobom. Ak by tomu tak nebolo, Slovenská obchodná inšpekcia by nevyhovela sťažnosti žalobcu a
neuložila by žalovanému pokutu. To, že žalovaný nezaevidoval reklamáciu žalobcu riadnym a zákonným
spôsobom nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa. Z predložených dokladov žalobcu poukazuje žalobca
konkrétne na: reklamáciu žalobcu z 26.5.2014 – ktorá obsahuje presný výpočet reklamovaných vád,

pričom uvedené obsahuje podpis p. M. s dôvetkom „Prevzal dňa 7.8.2014“ (čo korešponduje aj s
rozsudkom – viď bod 8 a je súčasťou spisu); ďalšia reklamácia bola potom uplatnená dňa 29.9.2014,
ktorá síce neobsahuje podpis žalovaného, ale žalobca k nej priložil podací doklad o preukázateľnom
odoslaní tejto reklamácie žalovanému, oba tieto doklady obsahujú presný rozpis vytýkaných vád diela.
Žalovaný napriek riadne uplatneným reklamáciám tieto nevybavil – teda nepoprel vzniknuté vady,

ktoré by mali za následok zamietnutie reklamácie, ani iným spôsobom sa s reklamáciou žalobcu
nevysporiadal čo vyplýva aj zo záverov Slovenskej obchodnej inšpekcie. Preto je správny záver súdu
o prezumovaní, že predmetné vady sa neaktivitou žalovaného stali vadami neodstrániteľnými (o čom
nás učí aj rozhodovacia prax a to aj výkladom ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.)
– pričom popretie vzniknutých vád, ktorých popis bol do konania riadne žalobcom predložený je na

strane žalovaného, on bol ten, koho v tejto otázke zaťažovalo bremeno dôkazu ak vady chcel poprieť.
V opačnom prípade platí, že išlo o neodstrániteľné vady. Nie je teda pravdou, že žalobca v celom štádiu
konania nepreukázal vznik vád diela a ich rozsahu či špecifikáciu ako to žalovaný uvádza v odvolaní.
Za absurdné považuje žalobca vyjadrenie žalovaného, že „Súd mal možnosť vypočuť žalovaného a to
aj na pojednávaniach“ – súd nie je povinný suplovať dôkaznú povinnosť žalovaného v spore ak takýto

výsluch žalovaný nenavrhol, resp. nevyužil svoje právo vyjadriť sa k veci aj sám, nie len prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Napríklad na pojednávaní konanom dňa 1.6.2021, na ktorom súd vykonal
výsluch svedkyne B. C. sa v závere pojednávania súd dotazoval, či strany majú ešte nejaké návrhy na
vykonanie dokazovania. Právny zástupca žalobcu vtedy okrem iného navrhol výsluch žalobcu, pričom
napriek tomu, že na pojednávaní bol prítomný aj žalovaný zo strany jeho právneho zástupcu návrh na

výsluch žalovaného nepadol a ďalšieho pojednávania sa už osobne nezúčastnil. Ak teda žalovaný chcel,
aby bol vypočutý v konaní, mal to riadnym spôsobom navrhnúť a nevytýkať súdu teraz v odvolaní v
rozpore so zásadami civilného sporového konania, že tak neurobil, keď to žalovaný sám nenavrhol,
resp. na vykonaní tohto dôkazu netrval.Žalovaný v odvolaní uvádza viaceré vyjadrenia, ktoré hraničia s fabuláciou. Napríklad uvádza, že „z
nijakého dôkazu nevyplýva, že by uvádzané sumy boli vyplatené, komu a na základe čoho“. Uvedené sa
nezakladá na pravde ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu z 9.8.2021 v spojení s následným výsluchom

p. O. C., ktorý potvrdil jednak skutočnosti uvádzané v žalobcom predloženom čestnom prehlásení a
ktoré uvádzala svedkyňa B. C.. Zároveň o týchto skutočnostiach svedčí aj výsluch žalobcu, predložená
faktúra s potvrdením o jej zaplatení v časti ako aj ďalšie žalobcom uvádzané skutočnosti (napríklad vo
vzťahu k sume 1.000 eur, ktorej prijatie zo strany žalovaného je potvrdené na listine založenej v súdnom
spise čl. 25 – s podpisom žalovaného – ani túto žalovaný nerozporoval). Zároveň nie je pravdou tvrdenie

žalovaného, že svedkyňa B. C. mala na pojednávaní dňa 1.6.2021 potvrdiť, že materiál na vykonanie
diela odsúhlasoval (a teda vyberal) žalobca ako to uvádza v podanom odvolaní žalovaný. Uvedené
je v priamom rozpore s jej výpoveďou ako to vyplýva aj zo zápisnice z 1.6.2021 – „Materiál vyberal
pán M., resp. čo on navrhoval.“ Z uvedeného jasne vyplýva, že žalovaný v podanom odvolaní celkom
preukázateľne zavádza súd.
Žalovaný z nepochopiteľného dôvodu poukazuje na pokladničné doklady vystavené v prospech p.

Q.. Žalobca však uviedol presne a určito, že si uplatňuje nároky len vo vzťahu k žalovanému a tieto
korešpondujú s predloženými pokladničnými dokladmi na meno žalovaného. Aj zmluvy, ktoré žalobca
predložil do konania a na ktoré poukazoval, ktoré boli uzatvorené v písomnej forme, alebo, ktorých
potvrdeniamávpísomnejformespodpismižalovanéhosadotýkajútohtopredmetusporu.Žalobcanikdy
netvrdil, že si uplatňuje nároky, ktoré by vyplývali z prác vykonaných p. Q.. Zároveň je zarážajúce, že

žalovaný v úvode podaného odvolania uvádza, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva aké práce sa vykonali
a v akom rozsahu (viď bod 6 odvolania) a v tomto bode uvádza, že malo ísť o práce, ktoré vykonal p. Q.
– tu už zrazu presne vie, aké práce sa vykonali a kto ich mal vykonať. Domnievame sa, že opätovne ide
o účelové tvrdenie žalovaného a to práve aj s odkazom na jeho vyjadrenie z 2.6.2020, kde výkon prác
potvrdil. Za zavádzajúce je nutné považovať aj tvrdenie, že „žalovaný nemal a nemá možnosť vstupu na

pozemok žalobcu za účelom zisťovania stavu veci“ a preto sa nemohol vyjadriť k namietaným vadám. Je
nutné zdôrazniť, že žalovaný túto možnosť, dokonca povinnosť mal, keď vady žalobca vytkol a uplatnil,
kde ho viac krát volal, aby vady prišiel prezrieť a aby reklamáciu vyriešil v zmysle zákona – žalovaný
tak neurobil. O tom, že vedel o aké vady ide svedčí jeho podpis na uplatnení reklamácie zo 7.8.2014,
či preukázateľné uplatnenie reklamácie z 29.9.2014 (viď tiež podací lístok o odoslaní), ako aj podanie

žalobcu z 15.9.2014, kde opätovne vyzýval žalovaného na riešenie reklamácie (viď tiež podací lístok o
odoslaní). Žalobca teda dal žalovanému možnosť prísť, vady prezrieť aby spolu dospeli k schodnému
vyriešeniu reklamácie, žalovaný o to však v danom čase záujem nemal a konaním v rozpore s predpismi
upravujúcimi zodpovednosť za vady reklamáciu žalobcu nevybavil zákonným spôsobom riadne a včas.
Z napádaného rozsudku jasne vyplýva, aké dôkazy súd vykonal a prečo z nich vychádzal. Súd

konkretizoval, že zo strany žalovaného nedošlo k predloženiu žiadneho dôkazu, ktorý by potvrdil jeho
tvrdenia, preto súd postupoval na základe dôkazov, ktoré vykonal na návrh žalobcu a v korelácii s nimi
vo veci rozhodol zohľadňujúc princípy na ochranu spotrebiteľa. Súd sa vyjadril aj k vadám s poukazom
na to, že žalovaný bol pri uplatnení zodpovednosti za vady nečinný, preto sa vytýkané vady stali vadami
subjektívne neodstrániteľnými na úkor žalovaného, ktorý porušil predpisy na ochranu spotrebiteľa a jeho

reklamáciu nevybavil ani včas ani riadne. Práve z tohto dôvodu vzniklo spotrebiteľovi s odkazom na ust.
§ 655 ods. 1 O.z. právo na primerané zníženie ceny opravy a úpravy. Uvedené právo si žalobca uplatnil,
pričom žalovaný bol ten, ktorý ho po márnom uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie inštruoval, že
nech si zaobstará firmu, ktorá vady odstráni a on mu to v rámci uvedeného nároku nahradí (o čom
vypovedala aj svedkyňa B. C. a tiež žalobca). Žalovaný mohol tomuto postupu predísť a vady odstrániť

sám, ako však už bolo spomenuté, reklamáciu nevybavil včas (resp. vôbec) a po celý čas spotrebiteľa
len zavádzal.
Za mylné považuje aj vyjadrenie žalovaného, že „prvostupňový súd vôbec neuvádza, ako vyhodnotil
výpoveď svedka C., ktorý sám žiadne vady diela neodstraňoval“ . Svedok na pojednávaní konanom
5.10.2021jasneuviedol,ževykonávalopravy(maľovku–„bolotošpatnevymaľované“,„murárskepráce,

ktoré neboli odborne vykonané“, „opravovali sme omietky, ako aj podlahy“ atď.) – pričom tieto opravy
korešpondujú aj s reklamovanými vadami, medzi ktoré patrili práve výčitky týkajúce sa popraskaných
stien, popraskanej farby a pod., čo vyplýva z predloženého dokladu o uplatnení reklamácie (viď v spise).
Žalovaný ďalej napáda závery súdu týkajúce vykonaných prác, pričom ponúka vlastnú teóriu, že tieto
práce mal vykonávať niekto iný – p. Q., pričom poukazuje na prílohu č. 10a. Ani toto tvrdenie žalovaného

sa nezakladá na pravde. Z predmetnej prílohy totiž jasne vyplýva, že žalovaný pre žalobcu robil práce
ako omietky, strechu, podhľady, tatranský profil, nátery, demontáž a osadenie okien atď. – uvedené
korešponduje aj so závermi rozhodnutia viď bod 6 napádaného rozsudku. Žalovaný celkom evidentne
prekrúca fakty a výsledky dokazovania. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozhodnutie jev nastolených otázkach arbitrárne, resp. že by súd nevykonal dokazovanie dostatočným spôsobom,
nakoľko zo strany žalovaného žiadne dôkazy navrhované neboli.
Žalobca súhlasí so záverom súdu, že žalovaný kvalifikovaným spôsobom nevzniesol námietku

premlčania. Je paradoxné, že žalovaný na jednej strane popiera vykonanie prác (pričom aj v tom sa
jeho vyjadrenia líšia - raz popiera, potom nie, potom zas áno), teda argumentuje tým, že nie je jasné,
kedy malo dôjsť k vykonaniu prác a na druhej strane vznáša námietku premlčania. Jeho tvrdenia sú v
rozpore s elementárnou logikou – ako môže vedieť, že nárok je premlčaný, keď sám namieta, že nebol
určený začiatok od ktorého premlčacia doba mala začať plynúť. Ak nepozná jej začiatok, nemôže poznať

ani jej koniec. Obdobne to platí aj o jeho argumentácii smerujúce k nároku na náhradu škody. Ani tu
nekonkretizuje kedy malo ku škode dôjsť (pričom popiera, že by vykonal práce, že by došlo k vadám,
že práce vykonala tretia osoba a pod.) ale trvá na tom, že nárok žalobcu je nárokom zo zodpovednosti
za škodu a je premlčaný, pričom opäť neurčuje začiatok a koniec plynutia premlčacej doby. Žalobca
súhlasísozáveromsúduspoukazomnaR2/1978,ževzhľadomnauplatneniezodpovednostizavadysa
žalobca môže domáhať svojho práva na súde vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo

dňa, keď sa právo u žalovaného uplatnilo, a trvá na tom, že nárok žalobcu premlčaný nie je a žalovaný v
konaní nepreukázal opak. Uvedené vyplýva aj z ust. § 508 ods. 1 O.z. Nárok zo zodpovednosti za vady
je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej premlčacej dobe (§ 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď
nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti vedú k jednoznačnému záveru o tom, že súd postupoval správne,

keď žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaným uvádzaná argumentácia nepopiera dôvodnosť uplatneného
nároku a to aj z dôvodu nepreukázania ním uvádzaných tvrdení, nepredloženia žiadneho dôkazu
v celom priebehu konania nerešpektujúc koncentráciu konania. Žalovaný nedbal na výzvy súdu a
do konania nepredložil vyžadované doklady. A v neposlednom rade žalovaný koncipoval tak veľa
nepravdivých, vzájomne si odporujúcich tvrdení, že jeho konanie, za súčasnej aplikácie predpisov na

ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, nemožno považovať za prijateľné, požívajúce ochranu
zo strany súdu.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu už nevyjadril.

5. Vec bola dňa predložená odvolaciemu súdu 24.1.2022, ktorý lustráciou v registri obyvateľov SR
dňa 2.12.2022 zistil, že pôvodný žalobca A. C. C., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX, následne
odvolací súd zisťoval a zistil okruh jeho dedičov. Dňa 9.3.2023 bolo odvolaciemu súdu oznámené úmrtie
pôvodného žalobcu aj zo strany jeho právneho zástupcu, ktorý označil jeho dedičov – A. B. C. a E. C. C.
a navrhol, aby súd s nimi pokračoval v konaní s tým, že predložil splnomocnenie na zastupovanie B. C.

v predmetnom konaní a dňa 13.3.2023 predložil aj splnomocnenie na zastupovanie C. C. v predmetnom
konaní.
Uznesením Krajského súdu v Trnave z 29.3.2023 č.k. 10Co/8/2022-454 odvolací súd rozhodol tak, že
v odvolacom konaní sa pokračuje s dedičmi žalobcu: 1/ A. B. C., D. E., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/
XX, F. a 2/ E. C. C., nar. X.XX.XXXX, bytom F. I. XXXX/XX, H. - D.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

20.4.2023. Po doručení uvedeného uznesenia dňa 14.4.2023 žalobcovia na dopyt súdu oznámili, že
trvajú na podanej žalobe v znení jej neskorších zmien v celom rozsahu.
Odvolací súd prípisom z 31.5.2023 vrátil spis súdu prvej inštancie bez vydania rozhodnutia odvolacieho
súdu (o odvolaní proti rozsudku) ako predčasne predložený, nakoľko súd prvej inštancie opomenul
rozhodnúť o žalobe v časti o zaplatenie 2.463,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo

sumy 2.463,54 eur od 6.12.2016 do zaplatenia a o náhrade trov konania vo vzťahu k tejto časti nároku.
Pôvodný žalobca A. C. C. uplatnil v žalobe nárok na zaplatenie sumy 5.658,84 eur s 5,25% úrokom z
omeškania odo dňa podania žaloby /7.12.2016/ až do zaplatenia a na náhradu trov konania, v doplnení
žaloby z 8.3.2017 uviedol, že úrok z omeškania požaduje od 6.12.2016; na pojednávaní dňa 14.12.2017
uviedol, že žiada zaviazať žalovanú na zaplatenie 4.689,81 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo

sumy 4.689,81 eur od 6.12.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania; v podaní z 19.1.2018 /č.l. 101/
uviedol, že žiada uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu 3.195,30 eur s ročným úrokom z omeškania
5,25% zo sumy 3.195,30 eur od 6.12.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, s tým, že zvyšnú časť
požadovanejsumyberiespäť.Súdprvejinštancieuznesenímzo6.2.2018č.k.8C/342/2016-116pripustil
zmenu žaloby: "Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3.195,30 eur s úrokom z omeškania o výške

5,25% ročne zo sumy 3.195,30 eur od 6.12.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.", avšak opomenul rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby (2.463,54
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.463,54 eur od 6.12.2016 do zaplatenia),
ku ktorému prišlo po doručení žaloby žalovanej a po otvorení prvého pojednávania, a ku ktorému bolopotrebné vyžiadať súhlas žalovanej (§ 146 CSP), nerozhodol o ňom ani prvým rozsudkom z 19.7.2018
č. k. 8C/342/2016-129 ani v poradí druhým rozsudkom zo 4.11.2021 č. k. 8C/342/2016-365, hoci bol
na čiastočné späťvzatie žaloby upozornený odvolacím súdom v 15. bode odôvodnenia uznesenia

Krajského súdu v Trnave z 18.12.2019 č. k. 10Co/274/2018-238. S poukazom na § 225 ods. 1 až 3 CSP
a R 35/2010 odvolací súd uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné súdom prvej inštancie
neodkladne rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom o žalobe v časti o zaplatenie 2.463,54 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.463,54 eur od 6.12.2016 do zaplatenia a o náhrade trov
konania vo vzťahu k tejto časti nároku a po vykonaní potrebných úkonov a uplynutí príslušných lehôt je

potrebné spis predložiť odvolaciemu súdu opätovne aj s novou predkladacou správou.

6. Súd prvej inštancie po vrátení mu veci dopĺňacím rozsudkom z 21.9.2023 č. k. 8C/342/2016-494
doplnil rozsudok v spore sp. zn. 8C/342/2016 vydaný dňa 14.11.2021 tak, že konanie v časti o zaplatenie
2.463,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.463,54 Eur od 06.12.2016 do
zaplatenia, zastavuje a žalovanému priznáva voči žalobcovi vo vzťahu k tejto časti nároku 100% náhrady

trov konania, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie. Právne dopĺňací
rozsudok odôvodnil ust. § 145 ods. 2, § 225 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 a 2 CSP, vecne dôvodil, že pôvodný
žalobca v podaní z 19.1.2018 uviedol, že žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.195,30 eur s ročným úrokom z omeškania 5,25% zo sumy 3.195,30 eur od 6.12.2016 do zaplatenia s
tým, že zvyšnú časť požadovanej sumy berie späť. Súd prvej inštancie uznesením zo 6.2.2018 pripustil

zmenu žaloby. Žalovaná strana v priebehu konania vyslovila súhlas so zastavením konania v časti
o zaplatenie 2.463,54 eur s príslušenstvom, súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 4.11.2021, pričom
opomenul rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby. Trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá
zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho
riadnom priebehu nevznikli. Právny predchodca žalobcov si pôvodne uplatňoval od žalovaného sumu

5.658,84 eur, žalovaný sa bránil zaplateniu tejto sumy, pričom právny predchodca žalobcov v priebehu
konania zobral žalobu v časti späť a v časti späťvzatej časti žalobcovi patrí náhrada trov konania. Pri
vydaní tohto dopĺňacieho rozsudku už súd prvej inštancie konal s právnymi nástupcami pôvodného
žalobcu a dopĺňací rozsudok nadobudol právoplatnosť 7.11.2023.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm.
m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2
CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie treba navzdory námietkam odvolateľa považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej
inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej
stránke, avšak s poukazom na úmrtie pôvodného žalobcu po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie
a vstup jeho 2 právnych nástupcov do konania na strane žalobcu, bolo potrebné napadnutý rozsudok

formálne zmeniť (pri zachovaní spôsobu rozhodnutia a teda faktickom potvrdení rozsudku).

8. Podľa § 652 ods. 1 a 2 O.z.: (1) Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo,
aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo,
aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. (2) Opravou veci je činnosť, ktorou

sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je
činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.
Zmluvou o oprave alebo úprave veci nedochádza k zhotoveniu novej veci, ale k úprave alebo oprave
už existujúcej veci (nedochádza k zmene vlastníctva pôvodnej veci a nie je pre uzavretie zmluvy
rozhodujúce ani to, kto je vlastníkom veci, ktorej sa oprava alebo úprava týka). Zákon na platnosť tejto

zmluvy nevyžaduje písomnú formu. Zmluva je uzavretá, len čo sa jej účastníci dohodli na podstatných
náležitostiach zmluvy, ktorými sú: dohoda o predmete opravy, úpravy (t .j. dohoda o tom, aké opravy
a úpravy a čoho sa majú vykonať), dohoda o odplatnosti opravy, resp. úpravy. Cena opravy (úpravy)
nemusí byť dohodnutá, stačí, ak došlo k dohode o tom, že oprava (úprava) bude odplatná. Ak výškaceny nebola dohodnutá, a nie je určená ani osobitným predpisom, objednávateľ je povinný poskytnúť
primeranú cenu (§ 634 ods. 1 O.z.).
Ust. § 653 a nasl. O.z. upravujú práva a povinnosti zhotoviteľa a objednávateľa, ktoré vyžadujú osobitnú

právnu úpravu v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou zmluvy o dielo (§ 631 až § 643 O.z.).
Podľa § 653 ods. 1 a 2 O.z.: (1) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava
pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo
upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov

neupozornil.
Ustanovenie § 653 O.z. upravuje zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ktoré má opravovaná alebo
upravovaná vec pri prevzatí veci alebo ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe. Zodpovednosť zhotoviteľa je
objektívna. Nie je pritom rozhodujúce, či vady vznikli nesprávnym výkonom opravy alebo úpravy, alebo
v dôsledku vadného materiálu použitého pri oprave alebo úprave, ak zhotoviteľ na vadnosť veci alebo
nevhodnosť pokynov objednávateľa neupozornil.

Následkom nesplnenia povinnosti vykonať opravu (úpravu) riadne je zodpovednosť za vady.
Účinným uplatnením práva na odstránenie vady zhotovenej veci alebo opravy (úpravy) dochádza k
zastaveniu plynutia záručnej doby. Určitou výnimkou je, že k zastaveniu plynutia záručnej doby dôjde aj
v prípade, keď občan uplatnil právo na odstránenie vady veci zhotovenej na zákazku, lebo sa domnieval,
že vadu možno odstrániť, avšak po prevzatí veci organizáciou za účelom vykonania záručnej opravy

sa ukáže, že vada je objektívne neodstrániteľná. V takomto prípade pokračuje plynutie zastavenej
záručnej doby až po tom, keď organizácia oznámi občanovi, že reklamovaná vada je vadou objektívne
neodstrániteľnou. Obdobné závery platia aj z hľadiska zodpovednosti za vadné vykonanie opravy alebo
úpravy veci. (R 12/1989, s. 63)
Podľa § 654 ods. 1 O.z. záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi

ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov.
Podľa § 655 ods. 1 a 2 O.z.: (1) Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo
na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote.
Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada
vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy

alebo úpravy. (2) Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak
zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta.
Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní
opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.
Ustanovenie rozlišuje, či ide o vady odstrániteľné, alebo o vady neodstrániteľné. Pri odstrániteľnej

vade má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady, najneskôr však v dohodnutej dobe. Ak
zhotoviteľ v dohodnutej dobe vadu (inak odstrániteľnú) neodstráni alebo ak sa táto vada vyskytne znovu,
objednávateľ má právo výberu - buď zruší zmluvu, alebo uplatní právo na primerané zníženie ceny
opravy alebo úpravy. Pri neodstrániteľnej vade má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na
primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy. (porovnaj R 12/1989 /s. 66/)

Na ust. § 652 až § 655 O.z. žalobca poukazoval už v jeho odvolaní proti v poradí prvému rozsudku
súdu prvej inštancie.
V predmetnom spore súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami bola uzavretá zmluva
o oprave a úprave veci v zmysle § 652 O.z., odvolací súd sa týmto záverom stotožňuje, keďže ako už
uviedol súd prvej inštancie žalovaný nerešpektoval povinnosť vyplývajúcu mu z § 632 O.z. (Ak nedôjde k

zhotoveniudielanapočkanie,zhotoviteľjepovinnývydaťobjednávateľovipísomnépotvrdenieoprevzatí
objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu
za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.), nevydal objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí
objednávky, dostal sa do dôkaznej núdze, preto bolo správne vychádzať z tvrdení žalobcu (a ním
predložených dôkazov), že sa strany (pôvodný žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ) v júli

2013 ústne dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete opravy a úpravy - dohodli sa
o tom, aké opravy a úpravy rodinného domu na G. R. K. XXX S. F. sa majú vykonať, tiež sa dohodli o
odplatnosti opravy, resp. úpravy. Rovnako správne súd prvej inštancie, s poukazom na § 52 ods. 1 až 4
O.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustálil, že jednalo o spotrebiteľskú zmluvu.
Súd prvej inštancie dôvodil, že vychádzal z dôkazov predložených žalobcom počas sporu. Na

pojednávanídňa5.10.2021stranysporuuviedli,žeokremvykonanýchdôkazovnemajúnávrhynaďalšie
dokazovanie. V spore mal za preukázané, že žalovaný vykonával pre žalobcu dielo, čo bolo potvrdené
aj žalovaným (hoci žalovaný pred orgánom SOI popieral vykonanie diela pre žalobcu), že zhotovené
dielo vykazovalo vady, a že tieto vady boli žalobcom u žalovaného riadne reklamované a napriekpovinnosti žalovaného vady odstrániť nebolo tak žalovaným učinené. Tým sa stala vada subjektívne
neodstrániteľnou. Z tohto dôvodu má žalobca právo na primeranú zľavu z ceny diela. Pri určení výšky
zľavy súd prvej inštancie vychádzal zo sumy, ktorú žalobca za dielo zaplatil žalovanej strane, ako aj z

nákladov, ktoré žalobca vynaložil aby mohol dielo riadne užívať, priznaná suma zodpovedá kritériám
primeranosti. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, keďže žalovaný
ako zhotoviteľ nevykonal dielo - opravu (úpravu) veci riadne, ale vadne, mal preto objednávateľ, ktorý
si vady riadne uplatnil v záručnej dobe u žalovaného, právo na bezplatné odstránenie vád žalovaným,
ktorý zodpovedá za vady, žalovaný však v dohodnutej dobe vady (inak odstrániteľné) neodstránil, preto

má žalobca právo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy, ktoré si žalobca uplatnil. Súd
prvej inštancie o príslušenstve pohľadávky žalobcu rozhodol podľa § 517 ods. 2 O.z. a Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, žalovanému, ktorý bol v omeškaní s plnením záväzku uložil
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5,25% (výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania)
ročne zo sumy 3.195,30 eur od 6.12.2016 (od podania žaloby na poštovú prepravu ako žiadal žalobca)

do zaplatenia. V časti príslušenstva odvolanie žalovaného neobsahovalo žiadne konkrétne odvolacie
námietky, žalovaný nespochybnil nárok ani výšku úroku z omeškania, ani počiatok omeškania.
Odvolateľ v odvolaní namietal, že žalobca v konaní v žiadnom jeho štádiu riadne nepreukázal vznik
vád diela (konkrétne identifikovateľných, vyplývajúcich z konkrétneho dôkazu), ich rozsahu a finančné
vyjadrenie takýchto prípadných vád diela. Vytkol súdu, že hoci mal možnosť vzhľadom na charakter

sporu vykonať znalecké dokazovanie, odborné zisťovanie a vypočuť aj žalovaného, nevykonal žiadne
dokazovanie, ktoré by potvrdzovalo neodbornosť prác (a ktorých a v akom rozsahu) vykonaných
žalovaným, vady dodaného diela, rozsah týchto vád a ich prípadné finančné vyjadrenie. Z nijakého
dôkazu podľa neho nevyplýva, že by uvádzané sumy boli vyplatené, komu a na základe čoho,
navrhnutých svedkov (E. a E. C., N.), ktorým mala byť vyplatená odmena v súvislosti s odstraňovaním

vád diela napriek tomu, že boli ako svedkovia navrhnutí, ani len nevypočul. Ignoroval výpoveď svedkyne
C. na pojednávaní dňa 1.6.2021, ktorá potvrdila, že materiál na vykonanie diela odsúhlasoval /vyberal/
žalobca, čo je skutočnosť, ktorú prvostupňový súd vo svojich zisteniach a záveroch ignoroval. Z
dokladov, ktoré doložil žalobca vyplýva skutočnosť, že omietky, zateplenie, nátery, stropy, výkopové
práce, založenie okien, stropy a parapety mala ako dielo vykonať osoba úplne iná než je žalovaný,

konkrétne pán Q., čo vyplýva ako z prílohy č. 10a (dodanej žalobcom) tak aj z príjmových dokladov na
sumy: 1.228 eur, 1.536 eur, 2.072 eur, 2.998 eur (dodaných žalobcom). Tieto práce sú presne tie práce, z
vykonania ktorých odôvodňuje svoj nárok žalobca, doklady k nim uviedol a predložil žalobca, ale napriek
tomu ich prvostupňový súd ignoroval vo svojich zisteniach a záveroch, čo je dokonca v priamom rozpore
s tým, ako prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vychádzal z dôkazov predložených

žalobcom. V rámci vykonaného dokazovania nebolo vôbec preukázané, či vôbec tvrdené vady bránili
ale bránia užívaniu veci.
Odvolací súd k týmto námietkam uvádza, že konkrétna identifikácia vád diela a ich rozsah vyplýva
z tvrdení žalobcu, z listiny „Reklamácia vykonaných prác v r. 2013, 2014 firmou Gombostav s.r.o.
Sereď“ z 26.5.2014, ktorú listinu konateľ žalovaného prevzal osobne dňa 7.8.2014, konkrétna

identifikácia ďalších vád diela a ich rozsah vyplýva z listiny „Uplatnenie ďalšej reklamácie na kvalitu
vykonanej práce“ z 29.9.2014, odoslanej žalovanému doporučene, pričom obe listiny boli prílohami
žaloby, ktorá bola žalovanému doručená 10.7.2017, naviac podľa „Informácie o výsledku prešetrenia
podania“ vystaveného SOI, Inšpektorát SOI so sídlom v Trnave, dňa 3.7.2015, SOI uviedla, že
konateľ žalovaného potvrdil, že doporučené listy od žalobcu obdržal, na žalobcom písomne uplatnené

reklamácie z 15.9.2014 a 29.9.2014 mu žalovaný nevydal potvrdenie o prijatí reklamácie a reklamácie
neboli vybavené v 30-dňovej zákonom stanovenej lehote, čím bol porušený zákon č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, pričom vybavením reklamácie sa v zmysle tohto zákona rozumie ukončenie
reklamačného konania o. i. aj vrátením primeranej zľavy z ceny výrobku, alebo jej zamietnutie. Žalovaný
vo vyjadrení k žalobe z 9.8.2017 uviedol, že popiera skutočnosti alebo tvrdenia uvádzané v žalobe a v jej

prílohách o tom, že pri spomínaných prácach došlo k nejakým nedostatkom, ktoré by bolo potrebné
teraz odstrániť. Takéto popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného je však podľa názoru
odvolacieho súdu neúčinné podľa § 151 ods. 2 CSP, nakoľko žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol ako dôkaz výsluch
sporových strán, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je právnickou osobou, ktorá je

v konaní právne zastúpená, jej právny zástupca sa zúčastňoval pojednávaní a vyjadroval sa k veci,
nenavrhol výsluch konateľa žalovaného hoci sa zúčastnil napr. pojednávania dňa 1.6.2021, na tomto
pojednávaní právni zástupcovia strán uviedli, že okrem svedkov C. žiadajú, aby bol vypočutý žalobca (čo
navrhol jeho právny zástupca), iné dokazovanie nežiadajú vykonať. Ani na pojednávaní dňa 5.10.2021strany neuviedli, že by mali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Pokiaľ ide o nevykonanie
dokazovania výsluchom svedkov E. a E. C., obe strany na pojednávaní dňa 5.10.2021 žiadali vzhľadom
na okolnosti prípadu (PN jedného a zdržiavanie sa v Rakúsku u druhého) o upustenie od ich výsluchu,

čomu súd prvej inštancie vyhovel uznesením vyhláseným na pojednávaní. Pokiaľ žalobca namietal,
že súd ignoroval výpoveď svedkyne C. na pojednávaní dňa 1.6.2021, ktorá mala potvrdiť, že materiál
na vykonanie diela odsúhlasoval /vyberal/ žalobca, čo je skutočnosť, ktorú prvostupňový súd vo
svojich zisteniach a záveroch ignoroval, odvolací súd k tomu uvádza, že výpoveďou svedkyne sa súd
prvej inštancie zaoberal v 13. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku, uviedol podstatný obsah

jej výpovede, ktorý považoval za relevantný pre rozhodnutie. Z jej výpovede podľa obsahu zápisnice
o pojednávaní vyplýva aj to, že materiál vyberal pán M. (teda nie žalobca ako tvrdí odvolateľ), resp.
čo on navrhol, oni s tým súhlasili, nevie o tom, že by ich bol žalovaný upozornil na materiál, ktorý
je nevhodný na rekonštrukčné práce, preto aj túto námietku odvolací súd považuje za nedôvodnú,
rovnako námietky týkajúce sa nedostatočnosti vykonaného dokazovania. Odvolací súd sa nestotožňuje
ani s námietkou žalovaného, že práce vykonané p. Q. sú presne tie práce, z vykonania ktorých

odôvodňuje svoj nárok žalobca, nakoľko odvolací súd je názoru (aj s poukazom na už vyššie uvedené),
že žalobca si počas celého konania uplatňoval nároky len vo vzťahu k žalovanému a tieto korešpondujú
s predloženými pokladničnými dokladmi na meno žalovaného a rozsah prác vyplýva zo 6. bodu
odôvodnenia napadnutého rozsudku. V podaní z 2.6.2020 žalovaný výslovne uviedol, že nerozporuje
sumy, ktoré žalobca uviedol ako sumy, ktoré vyplatil žalovanému. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim

sa primeraného zníženia ceny opravy alebo úpravy odvolací súd uvádza, že aj v prípade odstránenia
vád diela treťou osobou určenou objednávateľom za predpokladu, že zhotoviteľ vady diela neodstránil
v dohodnutej a ani v zákonom stanovenej lehote pre vybavenie reklamácie, má objednávateľ voči
zhotoviteľovi právo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy, výšku zníženia ceny žalobca
odvodil s poukazom na cenu prác zaplatených za odstránenie vád diela, za ktoré zodpovedá žalovaný,

tretími osobami (2.135 eur + 430 eur, zaplatenie bolo preukázané výpoveďou svedka O. C., faktúrou
vystavenou P. N. a výpoveďou žalobcu) a na sumu zodpovedajúcu žalovaným nevykonaným prácam
(1.000 eur záloha vyplatená žalovanému, čl. l. 25), spolu 3.565 eur, žalobca si však v spore uplatnil
zníženie len v sume 3.195,30 eur, ktorú sumu súd prvej inštancie ani odvolací súd nepovažoval za
neprimeranú povahám vád, dôsledkom ich výskytu (nemožnosť nasťahovania sa do domu bez ich

odstránenia, preukázaná výpoveďou žalobcu a svedkyne B. C.) a cene poskytnutej sumy žalovanému.
Odvolateľ tiež namietal, že právne posúdenie veci a uplatňovaných nárokov zo strany žalobcu, ale aj zo
strany prvostupňového súdu je nesprávne. Ak si totiž žalobca uplatňuje „primeranú zľavu z ceny diela“
vo forme „preplatenia nákladov na odstránenie vád diela“, tak si žalobca uplatňuje náhradu nákladov
na odstránenie vád diela, čo znamená že žalobca si úplne štandardným spôsobom uplatňuje nárok na

náhradu škody a teda nie nárok na primeranú zľavu z diela, nárok na náhradu škody je vzhľadom k
tomu, že k škode malo dôjsť v roku 2013, 2014 a k tomu, že žaloba bola podaná v decembri roku 2016
premlčaný v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 O.z., ktoré skutočnosti prvostupňový
súd vôbec pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu nezohľadnil a nárok žalobcu nesprávne právne
posúdil ako nepremlčaný.

Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že zodpovednosť za vady diela treba odlišovať od zodpovednosti
za škodu. Oba tieto právne inštitúty majú iný účel a sú založené na rozdielnych zásadách a
predpokladoch vzniku zodpovednosti. Zodpovednosť za vady postihuje nedostatky vlastného plnenia
zhotoviteľa a sleduje účel, aby objednávateľ dostal zo záväzkovoprávneho vzťahu plnenie bez
akýchkoľvek vád. Zodpovednosť za škodu zasa sleduje účel, aby bola nahradená majetková ujma,

ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinnosti alebo inej právom uznanej skutočnosti. V súvislosti
s poskytnutím vadného plnenia, ktoré bolo príčinnou vzniku škody, prichádza do úvahy vznik
zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. O. z., prípadne za určitých okolností podľa osobitnej úpravy.
Predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 O. z. je protiprávny úkon, t.
j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej existencia škody

(majetková ujma), príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (opomenutím) škodcu a vznikom
škody a zavinenie. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikne v dôsledku protiprávneho
konania škodcu. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá vznikla v majetkovej sfére
poškodeného. Nárok z vád plnenia teda nemožno zamieňať s nárokom na náhradu škody. Ak majetková
ujma spočíva vo vadnosti poskytnutého plnenia, ide o zodpovednosť za vady. O zodpovednosť za škodu

by išlo, ak by ujma vznikla následkom tohto vadného plnenia. Ako už uviedol odvolací súd vyššie,
v predmetnom spore ide o o zodpovednosť za vady, nie o zodpovednosť za škodu, preto aplikácia
ust. § 106 ods. 1 O.z. neprichádzala do úvahy. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie o potrebe aplikácie všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť odo dňa kedyžalobca právo (reklamáciu) u žalovaného uplatnil (7.8.2014) a vzhľadom na dátum doručenia žaloby
súdu (6.12.2016) nárok žalobcu nie je premlčaný.
Odvolateľ namietal, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje ani jeden záver prvostupňového súdu

k jeho skutkovým zisteniam, neuvádza z ktorých konkrétnych dôkazov a v akej časti, v akom rozsahu
vychádzal. Podstatou tohto súdneho konania je posúdenie otázok či došlo k vadám diela v súvislosti
s prácami žalovaného pre žalobcu, ak áno, ktoré sú tieto konkrétne vady diela, aký majú tieto
prípadné vady rozsah a akého sú charakteru, či v prípade takýchto vád ide o odstrániteľné vady alebo
neodstrániteľné vady, či tieto vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu veci, aké je prípadné

finančné vyjadrenie týchto vád, či boli tieto vady riadne odstránené a na aké náklady, a aká by bola
následne primeraná zľava z ceny diela. Na ani jednu z týchto otázok podstatných pre toto súdne
konanie, prvostupňový súd nedáva v odôvodnení rozsudku odpoveď. Podstatné otázky tohto súdneho
konania tak neboli v tomto súdnom konaní prvostupňovým súdom zodpovedané, a to ani z časti.
Odôvodnenie rozsudku je v časti zistenia vád diela, rozsahu týchto vád, a finančného vyčíslenia týchto
vád arbitrárny, nepreskúmateľný, neobsahuje vysvetlenie ako prvostupňový súd aplikoval svoje závery a

zistenia na konkrétny skutkový stav, nevysporiadava sa s podstatnými otázkami pre toto súdne konanie,
čo predstavuje vadu tohoto súdneho konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.
Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd jednak poukazuje na svoje závery uvedené už vyššie,
a má za to, že v posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemožno

považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede na právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Po preskúmaní obsahu spisu a
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného
dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných
dôkazochaprijatéskutkovéaprávnezáverysúodôvodnenézrozumiteľneavsúladesustálenousúdnou
praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v

uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia
skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy
len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd
prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal, ako ich vyhodnotil, a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP.
Vovzťahuktrovámkonaniaspoukazomnapôvodneuplatnenúsumu5.658,84eursprísl.anapadnutým
rozsudkom priznanú sumu 3.195,20 eur s prísl., žalovaný v odvolaní spochybnil záver o plnom úspechu
žalobcu v spore. Táto jeho námietka bola v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
dôvodná, avšak následne počas odvolacieho konania súd prvej inštancie právoplatným dopĺňacím

rozsudkom rozhodol vo veci samej vo vzťahu k sume 2.463,54 eur s prísl. tak, že konanie v tejto časti
zastavil a rozhodol vo vzťahu k tejto časti nároku aj o nároku na náhradu trov konania, v dôsledku
čoho by už aktuálne mohlo obstáť konštatovanie súdu prvej inštancie o plnom úspechu žalobcu v spore
(predmetom ktorého už v čase rozhodovania odvolacieho súdu už bola len suma 3.195,20 eur s prísl.),
nebyť zmeny (i keď len formálnej) rozhodnutia vo veci samej a tým vyvolanej potrebe opätovného

rozhodnutia o náhrade trov konania.

9. Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
115/03, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán
sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

Na ďalšiu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku
súdu prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
zisteniam a následne správne právne vec posúdil, keď uzavrel, že žalobca má nárok na primerané

zníženie ceny opravy alebo úpravy.
Rozsudok súdu prvej inštancie navzdory námietkam žalovaného bol vecne správnym, pôvodný žalobca
však po jeho vydaní zomrel a súd pokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami, preto odvolací súd
riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie právne zmenil výlučne z formálnych dôvodov (pri zachovaní spôsobu

rozhodnutia a teda faktickom potvrdení rozsudku), nakoľko tu muselo dôjsť k zohľadneniu vstupu 2
žalobcov do konania ako právnych nástupcov pôvodného žalovaného.

10. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Nakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné znovu rozhodnúť aj o

nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež o nároku na náhradu trov odvolacích
konaní. V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacích konaní)
je premietnutý úspech strán v celom konaní. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 5.658,84 eur s prísl.
V časti, v ktorej vzal žalobca žalobu čiastočne späť vo výške 2.463,54 eur s prísl. a v ktorej bolo
konanie zastavené dopĺňacím rozsudkom bolo už právoplatne rozhodnuté vo vzťahu k tejto časti aj

o nároku na náhradu trov konania. Bolo preto potrebné rozhodnúť už iba o nároku na náhradu trov
konania v zostávajúcej časti (týkajúcej sa nároku na zaplatenie 3.195,30 eur s prísl.), v ktorej bolo žalobe
vyhovené a v ktorej mal žalobca plný úspech, odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovia 1/ a 2/ majú
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania (ako celku, teda prvoinštančného i odvolacích konaní)
v plnom rozsahu /z prisúdenej sumy 3.195,30 eur/ z dôvodu ich plného úspechu v spore (súd žalobe

v danej časti v plnom rozsahu vyhovel, formálnou zmenou rozsudku žalobcovia 1/ a 2/ neutrpeli, keďže
išlo o faktické potvrdenie). Odvolací súd nevidel (ani strany netvrdili) žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).

11. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)