Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 15Sas/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100272
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100272.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, XXX XX B., právne zastúpený advokátom: Mgr. Ivan
Mazanec, so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 33907-3/2017-BA z 28.07.2017, v konaní po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Sžsk/97/2019 z 24.03.2021 a po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6 Ssk/65/2021 z 31.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 33907-3/2017-BA z 28.07.2017, ako aj jemu predchádzajúce

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2710249917-GC04/17 z 03.02.2017 a vec
vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
prvostupňového správneho súdneho konania a kasačných konaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 06.10.2017 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej tiež iba „krajský súd“), sa
žalobca domáhal, aby z dôvodu nezákonnosti bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 33907-3/2017-
BA z 28.07.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov (ďalej len

„sociálna poisťovňa“ alebo len „SP“) č. 700-2710249917-GC04/17 z 03.02.2017 vo veci predpísania
žalobcovi dlžného poisteného na nemocenskom a starobnom poistení a poistnom do rezervného fondu
solidarity za obdobie od júla 2011 do septembra 2012, aby tieto obe rozhodnutia, boli z dôvodu ich
nezákonnosti zrušené, žalovanému vrátené na ďalšie konanie a žalobcovi aby bol priznaný 100% nárok
na náhradu trov konania.
Pôvodne sa v žalobnom petite žalobca domáhal aj zrušenia rozhodnutia SP č. 700-2712127417-
GC04/17 z 20.09.2017 o vyrubení mu penále, a aj rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti

tomuto rozhodnutiu SP-ne o penále, o ktorom odvolaní však v čase podania žaloby ešte nebolo
žalovaným rozhodnuté (táto časť žalobného petitu bola ešte krajským súdom vylúčená na osobitné
súdne konanie, viď ďalej).

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach

(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „15Sas.“Administratívne konanie

3. Rozhodnutím č. 14687-1/2016-PO z 24.02.2016 SP rozhodla, že žalobcovi vzniklo povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 01.07.2011.
Rozhodnutím č. 14687-2/2016-PO z 24.02.2016 SP súčasne rozhodla, že žalobcovi zaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 30.09.2012.

4.Rozhodnutímč.700-2710848416-GC04/16z13.04.2016sociálnapoisťovňapredpísalažalobcoviako

samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) za obdobie od júla 2011 do septembra 2012 (15 mesiacov)
dlžné poistné na nemocenské poistenie v sume 221,73 Eur; dlžné poistné na starobné poistenie v sume
907,44 Eur a dlžné poistné do rezervného fondu solidarity v sume 239,40 Eur, t.j. spolu celkovo dlžné
poistné v sume 1 368,57 Eur.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.05.2016.
Označené rozhodnutie žalobca nenapadol odvolaním a predpísanú sumu dlžného poistného žalobca

uhradil na účet sociálnej poisťovne (ďalej tiež aj len „SP“).

5. Rozhodnutím č. 700-2711086416-GC04/16 z 09.05.2016 vyrubila SP žalobcovi z dlžného poistného
penále.
V dôsledku odvolania žalobcu, bolo rozhodnutie SP z 09.05.2016 o vyrubení penále z dlžného

poistnéhozrušenérozhodnutímžalovanéhoč.47968-2/2016-BAz19.10.2016atodôvodiacvzniknutými
pochybnosťami o správnosti vymeriavacieho základu pre určenie výšky poistného SP-ňou za obdobie
júl 2011 až september 2012 v jej už právoplatnom rozhodnutí z 13.04.2016, a to z dôvodu pochybností
ohľadom počtu mesiacov výkonu žalobcom samostatne zárobkovej činnosti v roku 2010 s dodatkom, že
SPprisvojomrozhodovaní13.04.2016vychádzalaztoho,žežalobcavykonávalvroku2010samostatne

zárobkovú činnosť po dobu 5 mesiacov, avšak podľa žalovaného zo žalobcom predložených podkladov
vyplýva, že v roku 2010 vykonával činnosť ako SZČO iba po dobu dvoch mesiacov, v novembri 2010
a decembri 2010 a to na základe zápisu do zoznamu mediátorov a zápisu do registra finančných
agentov a finančných poradcov s konštatovaním žalovaného cit. „Osvedčenie o vykonaní skúšky
odbornej spôsobilosti pre výkon činnosti stavebného dozoru má osvedčujúci charakter získania odbornej

spôsobilosti, v tomto prípade osvedčuje získanie odbornej spôsobilosti na činnosť stavebného dozoru
vykonaním odbornej skúšky na základe odbornej prípravy. Osvedčuje sa ním odborná spôsobilosť
fyzickej osoby napr. za účelom získania živnostenského oprávnenia (účastník konania však nemal
vydané živnostenské oprávnenie). Na účely sociálneho poistenia nemajú takéto osvedčenia pre fyzickú
osobu charakter oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.“ Z uvedených dôvodov

žalovaný zrušil rozhodnutie SP z 09.05.2006 a vrátil jej vec na nové konanie s pokynom, aby SP
opätovne zistila správnu výšku poistného, ktoré bol žalobca povinný odvádzať a následne rozhodnúť o
penále novým rozhodnutím.

6. Rozhodnutím č. 700-2712881816-GC04/16 z 22.12.2016 sociálna poisťovňa nariadila obnovu

konania vo veci predpísania dlžného poistného žalobcovi z dôvodu, že najavo vyšla nová skutočnosť a
to,žežalobcamalvroku2010postaveniesamostatnezárobkovočinnejosobypodobudvochmesiacov-
november 2010 a december 2010, ktorá skutočnosť má vplyv na určenie správnej výšky vymeriavacieho
základu pre určenie poistného v roku 2011 a teda aj na rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi predpísané
dlžné poistné za obdobie od júla 2011 do septembra 2012.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.01.2017 (žalobcovi doručené 27.12.2016).

7. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 700-2710249917-GC04/17 z 03.02.2017 sociálna poisťovňa
v obnovenom konaní, ktoré bolo povolené rozhodnutím č. 700-2712881816-GC04/16 z 22.12.2016,
predpísala žalobcovi za obdobie od júla 2011 do septembra 2012 (15 mesiacov) poistné na nemocenské

poistenievsume323,37Eur;poistnénastarobnépoistenievsume1322,91Eurapoistnédorezervného
fondu solidarity v sume 349,05 Eur, t.j. spolu celkovo v sume 1 995,33 Eur.
Sociálna poisťovňa poukázala, že zmysle § 128 v spojení s § 129 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), je fyzická osoba majúca status samostatne
zárobkovo činnej osoby povinná sama platiť a odvádzať poistné na účet sociálnej poisťovne s tým, že

ak tak neučiní, sociálna poisťovňa takejto fyzickej osobe poistné predpíše.
Sociálna poisťovňa (ďalej tiež aj len „SP“) svoje rozhodnutie odôvodnila s poukazom na § 139 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že pre určenie vymeriavacieho základu na určenie sumy poistného
za obdobie od 01.07.2011 do 30.06.2012 je rozhodným kalendárny rok 2010, ktorým vymeriavacímzákladom v zmysle § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je polovica pomernej časti základu dane z
príjmov žalobcu, ktoré dosiahol vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2010 a pomernou
časťou základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu tejto samostatnej

zárobkovej činnosti. Takže pre obdobie od 01.07.2012 do 30.09.2012 je vymeriavací základ v súlade s
§ 138 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. identickým, aký bol do 06/2012, pretože žalobca mal na podanie
daňového priznania za rok 2011 predĺženú lehotu.
KonkrétneSPuviedla,žezákladdanezpríjmovužalobcuzvykonávaniasamostatnezárobkovejčinnosti
v roku 2010 bol 3 304,24 Eur s tým, že keďže v roku 2010 mal žalobca status SZČO iba v období dvoch

mesiacov (november a december 2010) a to z dôvodu vykonávania činnosti mediátora a finančného
poradcu (titulom zápisu do zoznamu mediátorov a do zoznamu finančných agentov a finančných
poradcov), tak mesačný vymeriavací základ pre určenie sumy poistného za 07/2011 – 06/2012, ako aj
za 07/2012 – 09/2012 u žalobcu je 826,06 Eur [0,5 x (3 304,24 : 2)]. Preto sociálna poisťovňa ustálila, že
z označeného mesačného vymeriavacieho základu 826,06 Eur zodpovedá suma mesačného poistného
na nemocenské postenie vo výške 36,34 Eur (4,4 % z vymeriavacieho základu); na starobné poistenie

mesačne vo výške 148,69 Eur (18 % z vymeriavacieho základu) a suma poistného do rezervného
fondu solidarity mesačne vo výške 39,23 Eur (4,75 % z vymeriavacieho základu) s dodatkom, že keďže
žalobcovibolod28.03.2008priznanýstarobnýdôchodok,takvsúlades§128ods.4zákonač.461/2003
Z.z., žalobca nebol povinným v označených obdobiach už platiť poistné na invalidné poistenie.
Na základe uvedených údajov SP uzavrela, že za dobu celkovo 15 mesiacov bol tak žalobca povinný

platiť poistné na nemocenské postenie v sume 545,10 Eur (15 x 36,34 Eur); na starobné poistenie
v sume 2 230,35 Eur (15 x 148,69 Eur) a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 588,45 Eur
(15 x 39,23 Eur), t.j. celkovo tak bol žalobca povinný platiť sumu 3 363,90 Eur, avšak keďže žalobca
na základe skoršieho rozhodnutia č. 700-2710848416-GC04/16 z 13.04.2016 už zaplatil na uvedené
poistenie sumu 1 368,57 Eur, tak SP ho týmto rozhodnutím zaviazala doplatiť ešte neuhradený rozdiel

na žalobcom v nesprávnej sume odvedenom poistnom za obdobie 07/2011 – 09/2012 a to v dlžnej sume
poistného 1 995,33 Eur (3 363,90 Eur - 1 368,57 Eur).
SP súčasne uviedla, že žalobca odvedením poistného v nesprávnej sume porušil § 128 ods. 1 písm.
c), ods. 2 písm. c) a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. s dodatkom, že v prípade neuhradenia
dlžného poistného alebo jeho uhradenia v nižšej sume, je SP oprávnená predpísať penále vo výške 0,05

% z dlžnej sumy omeškania za každý deň omeškania od jeho splatnosti do jeho zaplatenia.
Napokon SP uviedla, že podľa § 223 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., sa týmto rozhodnutím ruší skoršie
rozhodnutie č. 700-2710848416-GC04/16 z 13.04.2016.
Rozhodnutie SP bolo žalobcovi doručené 08.02.2017.

8. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP č. 700-2710249917-GC04/17 z 03.02.2017
odôvodnil jednako nedostatočne a nesprávne SP-ňou ustáleným skutkovým stavom a jednako jeho
nezrozumiteľnosťou.
Vo vzťahu k skutkovému stavu žalobca poukázal, že SP-ňa nezohľadnila ním preukázanú skutočnosť,
že na základe jemu 08.03.2010 vydaného Osvedčenia o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti pre

výkon činnosti – stavebný dozor, mu následne na jeho žiadosť Štatistický úrad SR potvrdením zo
14.07.2010 pridelil IČO ako podnikateľovi „A. B. C., stavebný inžinier“ v právnej forme podnikania 105-
slobodné povolanie, pre odvetvie ekonomickej činnosti 74.90, ktoré odvetvie v štatistickej klasifikácii
ekonomických činností „SK NACE Rev. 2“, okrem iného zahŕňa aj činnosť „stavebný dozor.“ Z uvedených
dôvodov mal žalobca podľa jeho názoru v roku 2010 postavenie SZČO nie iba dva mesiace, ale šesť

mesiacov a to od 07/2010 do 12/2010.
Vo vzťahu k nezrozumiteľnosti rozhodnutia SP-ne uviedol, že je nejasná suma dlžného poistného,
keďže skorším rozhodnutím SP č. 700-2710848416-GC04/16 z 13.04.2016 mu bolo predpísané poistné
v sume 1 368,57 Eur, ktorú sumu žalobca uhradil, avšak aj napriek zrušeniu tohto skoršieho rozhodnutia
odvolaním napadnutým rozhodnutím, si SP-ňa túto ním už uhradenú sumu poistného ponechala

a napadnutým rozhodnutím mu predpísala zasa poistné v sume 1 995,33 Eur, takže žalobcovi nedáva
zmysel či má byť poistné uhradené v sume 3 363,90 Eur.
Okrem toho žalobca v tomto svojom odvolaní poukázal aj na svoje konštatovania uvádzané už vo
svojom skoršom odvolaní z 26.05.2016 proti skoršiemu rozhodnutiu SP-ne a to, že SP-ňou ostalo bez
povšimnutia, že sa 20.02.2012 dostavil na pobočku SP, pretože pre úradné účely potreboval potvrdenie,

že k uvedenému dňu nemá voči SP-ni žiadne podlžnosti na povinnom sociálnom poistení a príspevkoch,
pričom mu bolo vydané potvrdenie, že k 20.02.2012 cit. „... nie som evidovaný v registri poistencov
nemocenského ani dôchodkového poistenia...“; taktiež žalobca v súvislosti so svojimi odvodovými
povinnosťami v roku 2011 ako SZČO, sa na výzvu SP zo 07.07.2011 dostavil na pobočku SP, kde mubolo aj písomne potvrdené, že cit. „... sa prihlasujem do systému až od 1.7.2012“. Podľa žalobcu napriek
uvedeným skutočnostiam mu SP-ňa skorším rozhodnutím z 13.04.2016 spätne predpísala poistné za
obdobie 07/2011 – 09/2012 a následne mu rozhodnutím SP-ne z 09.05.2016 bolo predpísané aj penále

za neuhradené poistné za toto označené obdobie. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmým, že sa
sám vo vlastnom záujme iniciatívne na pobočke SP zaujímal o svoje povinnosti, pričom na základe
uvedených potvrdení SP-ne mal za to, že si svoje odvodové povinnosti splnil a preto je žalobca názoru,
že zamestnancami SP-ne bol uvedený do omylu ohľadne plnenia si jeho odvodových povinností.

9. Odvolanie žalobcu bolo žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 33907-3/2017-BA z
28.07.2017 zamietnuté a rozhodnutie SP č. 700-2710249917-GC04/17 z 03.02.2017 bolo v celom
rozsahu potvrdené.
Žalovaný najsamprv sumarizoval fakty o statuse žalobcu s tým, že žalobca bol registrovaný do registra
daňových subjektov od 31.08.2010 a bolo mu pridelené DIČ: XXXXXXXXXX a v SP bol ako povinne
nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO registrovaný od 01.07.2011 do 30.09.2012; dňa 28.03.2008

bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok; príjem žalobcu z činnosti sprostredkovateľov za rok 2010
bol 5 507,04 Eur, t.j. presiahol zákonom stanovenú sumu 3 948,72 Eur na základe čoho bol žalobca
v období, za ktoré mu bolo SP-ňou predpísané poistné povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou
SZČO; za rok 2011 podal žalobca daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby v predĺženej lehote
dňa 02.07.2012.

Následne po stotožnení sa so záverom SP-ne, že mesačným vymeriavacím základom pre predpísanie
poistného bola u žalobcu suma 826,06 Eur, keďže žalobca mal v roku 2010 status SZČO iba po
dobu dvoch mesiacov, žalovaný uzavrel, že z tohto vymeriavacieho základu bol žalobca v období od
01.07.2011 do 30.09.2012 povinný mesačne pozadu odvádzať na účet SP poistné spolu v sume 224,26
Eur/mesačne, teda spolu bol povinný odviesť sumu 3 363,90 Eur (15 x 224,26), avšak keďže žalobca za

toto 15 mesačné obdobie odviedol toto poistné v celkovej sume iba 1 368,57 Eur, preto mu odvolaním
napadnutým rozhodnutím SP bolo predpísané už iba zvyšné dlžné poistné v sume 1 995,33 Eur s
dodatkom žalovaného, že už v rozhodnutí žalovaného z 19.10.2016 (vo veci zrušenia rozhodnutia
o penále, pozn. súdu), bolo žalobcovi vysvetlené z akého dôvodu mu v roku 2010 bol priznaný status
SZČO iba v mesiacoch november 2010 a december 2010.

Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 07.08.2017.

10. V potvrdení o pridelení identifikačného čísla (IČO), vydanom 14.07.2010 Štatistickým úradom
Slovenskej republiky, je v kolónke cit. „Údaje o podniku, podnikateľovi, organizácii“ uvedené, že toto
potvrdenie sa vydáva subjektu cit. „A. B. C., stavebný inžinier“, pre právnu formu cit. „105 Slobodné

povolanie - fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona“ a pre odvetvie
ekonomickej činnosti cit. „74900 Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti i. n..“
Podľa potvrdenia Štatistického úradu SR z 31.12.2010 bol žalobca týmto úradom evidovaný v registri
organizácii pre IČO, a to pre cit. „Hlavnú činnosť (SK NACE) – 74900 Ostatné odborné, vedecké
a technické činnosti (Architektonické a inžinierske služby vrátane projektovania); a pre ďalšiu

registrovanú činnosť (SK NACE) – 74900 Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti (Ostatné
obchodné činnosti i.n. Mediátor).“
Podľa (k žalobe pripojeného) listu SP zo 07.07.2011 adresovaného žalobcovi, bol žalobca predvolaný,
aby sa dostavil na pobočku SP z dôvodu potreby jeho prihlásenia sa k povinným odvodom ako SZČO,
ktoré mu vznikli od 01.07.2011 z podaného daňového priznania za rok 2010.

Listom z 20.02.2012 SP na žiadosť žalobcu potvrdila, že žalobca nie je evidovaný v registri poistencov
nemocenského a dôchodkového poistenia vedenom SP-ňou.

11. Rozhodnutím č. 700-2712127417-GC04/17 z 20.09.2017 SP-ňa vo veci vyrubenia žalobcovi penále,
povráteníjejvecinaďalšiekonanierozhodnutímžalovanéhoč.XXXXX-X/XXXX-XXz19.10.2016,určila

žalobcovi nové penále z dlžného poistného za obdobie od júla 2011 do septembra 2012 v sume 2 556,71
Eur.

Konanie pred správnym súdom

12. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu odôvodnil svojim presvedčením o nezákonnosti,
vnútornej rozporuplnosti a tým nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z
28.07.2017 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia SP č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 03.02.2017
a to jednako z dôvodu, podľa žalobcu, správnymi orgánmi nedostatočne zisteného skutkovéhostavu a jednako jeho nesprávneho právneho posúdenia. Po krátkom exkurze chronologického vývoja
skutkového deja v zhode s vyššie už opísanými skutočnosťami z administratívneho spisu, žalobca svoju
námietku o nedostatočnom zistení skutkového stavu konkretizoval tým, že správne orgány nesprávne

vyhodnotili dĺžku obdobia počas ktorého žalobca v roku 2010 vykonával samostatne zárobkovú činnosť
s tým, že podľa žalobcu to neboli iba dva mesiace, ako to nesprávne ustálili správne orgány, ale
to bolo 6 mesiacov. V uvedenej spojitosti žalobca zdôraznil, že 08.03.2010 mu Slovenskou komorou
stavebných inžinierov bolo vydané Osvedčenie odbornej spôsobilosti pre výkon činnosti „stavebný
dozor“, v ktorej spojitosti mu bolo na jeho žiadosť Štatistickým úradom SR 14.07.2010 pridelené IČO

pre výkon podnikateľskej činnosti v cit. „Odvetví ekonomickej činnosti – hlavná činnosť (SK NACE):
74900Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti i.o.“ V uvedenom dôsledku žalobca vykonával
podnikateľskú činnosť stavebného dozoru na základe mandátnych zmlúv č. 011/2010 – BD E. XX, B.
a č. 012/2010 – BD E. XX, B., pričom za túto vykonanú činnosti žalobca vystavil aj faktúry č. 15/2010
z 31.08.2010; č. 16/2010 z 31.08.2010, č. 20/2010 z 30.09.2010 a č. 21/2010 z 30.09.2010. Podľa
žalobcom 31.03.2011 podaného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, mal

žalobcavtomtorokupríjmyvcelovejsume5507,04Euravýdavky2202,80Eur,atedazákladdanepred
znížením vo výške 3 304,24 Eur. Keďže žalobca v roku 2011 prestal vykonávať samostatne zárobkovú
činnosť, podal 02.07.2012 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok cit. „2012“ (zrejmá
chybavpísanísprávnemábyť„2011“,pozn.súdu)sozákladomdane0,-Eur.Podľažalobcuzuvedeného
je zrejmým, že žalobca už od 14.07.2010, kedy sa ako samostatne zárobkovo činná osoba zaregistroval

v systéme verejného zdravotného poistenia, vykonával nepochybne podnikateľskú činnosť ako stavebný
dozor a to na základe jeho slobodnej voľby vo forme slobodného povolania so zaradením do odvetvia
ekonomickej činnosti (SK NACE): 74900 Ostatné odborné, vedené a technické činnosti i. n., kde je
priamouvedenáčinnosťstavebnéhodozoru,anauvedenomniejespôsobilouničzmeniťaniskutočnosť,
že neskôr žalobca podnikal aj ako mediátor, či poisťovací agent a maklér. V ďalšom žalobca uviedol, že

v dôsledku ním podaného daňového priznania k dani z príjmu, bol predvolaním z 01.07.2011 predvolaný
na príslušnú pobočku SP, z ktorého predvolania vyplýva, že žalobcovi vzniká povinné nemocenské a
dôchodkové poistenie od cit. „01.07.2012“.
Žalobca sumarizoval, že cit. „... nespochybňuje skutočnosť, že za obdobie od júla 2011 do septembra
2012 bol osobou povinnou k úhrade nemocenského a dôchodkového poistenia. (...) Z daného dôvodu

ani nepodával opravný prostriedok proti Rozhodnutiu o vzniku poistného ...“ a ani proti rozhodnutiu SP z
13.04.2016, ktorým mu za toto obdobie bolo vyrubené dlžné poistné a toto na základe tohto rozhodnutia
aj uhradil. Avšak, keďže žalobca postupoval podľa pokynov SP, nemohol súhlasiť s nasledujúcim
rozhodnutím o vyrubení mu penále, ani so žalobou napadnutými rozhodnutiami SP a žalovaného, a to
jednako v súvislosti s penále, z dôvodu, že SP vydala rozhodnutie (v roku 2016) o vzniku poistenia

u žalobcu až po 4,5 roku od jeho vzniku (v roku 2011) a následne od žalobcu požadovala penále
cit. „... ktoré vzniklo len v dôsledku jeho nečinnosti a opomenutiu k vydaniu rozhodnutia už v roku
2011.“, a jednako v súvislosti s určením vymeriavacieho základu pre vyrubenie žalobcovi poistného, SP
a aj žalovaný nesprávne zistili a vyhodnotili, že v roku 2010 žalobca vykonával samostatne zárobkovú
podnikateľskú činnosť až 6 mesiacov a nie iba 2 mesiace. Žalobca záverom zdôraznil, že vznik svojej

povinnosti nespochybňuje, ale cit. „Postupom žalovaného došlo k porušeniu zákonných predpisov,
ak svoje administratívne pochybenie – nečinnosť chce skryť za údajné porušenie zákona zo strany
žalobcu a následne ešte požadovať v rozpore so zákonom penále.“ (žalobca k žalobe pripojil všetky ním
v žalobe zmienené listinné dôkazy, pozn.). Žalobca z uvedených dôvodov žiadal o zrušenie rozhodnutia
žalovaného z 28.07.2017, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia SP z 03.02.2017, ako aj ďalších

na nich nadväzujúcich v žalobe bližšie nešpecifikovaných rozhodnutí (krajský súd konal o tejto žalobe
žalobcu pod sp. zn. 5Sa/22/2017).
Žalobca žiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

13. Podaním doručeným krajskému súdu 31.10.2017 žalobca predložil návrh na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe.
Následným podaním doručeným krajskému súdu 28.11.2017, žalobca na podporu svojho návrhu priznať
žalobe odkladný účinok predložil rozhodnutie žalovaného č. 0010932702017 z 20.11.2017 o potvrdení
rozhodnutia SP-ne (v rozhodnutí bez špecifikácie jeho označenia a dátumu, pozn. súdu) o upovedomení
žalobcu vo veci začatia vymáhania od žalobcu dlžného poistného na podklade v tomto konaní žalobou

napadnutých rozhodnutí (exekučný titul).
Uznesením č. k. 5Sa/22/2017-100 zo 06.03.2018 krajský súd návrh žalobcu na priznanie žalobe
odkladného účinku zamietol a uznesením č. k. 5Sa/22/2017-110 z 27.09.2018 krajský súd zamietol aj
opakovaný návrh žalobcu na priznanie žalobe odkladného účinku.14. Na výzvu v tom čase ešte krajského súdu, žalobca 03.11.2017 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dodatočne spresnil žalobný petit s tým, že sa domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutí

o nesprávnom vyrubení mu poistného – a to rozhodnutia SP č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z
03.02.2017 a rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z 28.07.2017, ako aj rozhodnutí o vyrubení
mu penále – a to rozhodnutia SP č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 20.09.2017 ako aj rozhodnutia
žalovaného o odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu SP-ne, o ktorom odvolaní však v čase
predloženia tohto podania žalobcom, ešte nebolo žalovaným rozhodnuté.

Krajský súd konanie o časti žalobného návrhu vo veci prieskumu zákonnosti rozhodnutia SP č. XXX-
XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 20.09.2017 ohľadne vyrubenia žalobcovi penále, vylúčil sa samostatné
konanie, ktoré viedol pod novou sp. zn. 5Sa/25/2017. Uznesením č. k. 5Sa/25/2017-46 z 24.05.2018
krajský súd túto žalobu odmietol z dôvodu jej smerovania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho
orgánu, tj. proti rozhodnutiu SP č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 20.09.2017, ktoré musí byť
preskúmané najsamprv (rozumej pred podaním správnej žaloby, pozn. súdu) na základe voči nemu

prípustných opravných prostriedkov v administratívnom konaní.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, uviedol, že podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona
č. 543/2010 Z.z. (t.j. v znení účinnom od 01.01.2011, pozn. súdu) mal žalobca cit. „v spornom období“
pre účely sociálneho poistenia status SZČO, pretože spĺňal vekovú hranicu 18 rokov a podľa § 49a

zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
bol od 31.08.2010 registrovaný na príslušnom daňovom úrade pod DIČ: XXXXXXXXXX, s dodatkom
žalovaného, že registrácia podľa uvedených zákonov bola pre nadobudnutie statusu SZČO významnou
až v období od 01.01.2011 do 30.06.2014, avšak v období s účinnosťou do 31.12.2010 bolo pre
nadobudnutie statusu SZČO pre účely sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodujúcim

iba vykonávanie týmto zákonom určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto činnosti.
Teda podľa žalovaného pre status fyzickej osoby ako SZČO pre účely sociálneho poistenia nebolo do
31.12.2010 rozhodujúcim pridelenie jej identifikačného čísla Štatistickým úradom SR, ani jej registrácia
k verejnému zdravotnému poisteniu a teda ani žalobca podľa do 31.12.2010 účinnej právnej úpravy
nemohol odvodzovať svoj status ako SZČO od registrácie na príslušnom daňovom úrade, pretože

v tom čase účinná právna úprava toto pre účely sociálneho poistenia nevyžadovala. Preto v období do
31.12.2010 bol žalobca považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia až od 11/2010, pretože až
19.11.2010zápisomnaMinisterstvespravodlivostiSRdoregistramediátorovzískalpodľado31.12.2010
účinného§5písm.c)zákonač.461/2003Z.z.oprávnenievykonávaťčinnosťpodľaosobitnéhopredpisu,
a od 23.12.2010 bol žalobca považovaný za SZČO aj z dôvodu jeho zápisu v Národnou bankou SR

vedenom v Registri finančných agentov a finančných poradcov.
Osvedčenieovykonanískúškyodbornejspôsobilostivydanéžalobcovi08.03.2010Slovenskoukomorou
stavebných inžinierov, nepostačuje na to, aby bol žalobca na účely sociálneho poistenia považovaný
v čase do 31.12.2010 za SZČO vykonávajúcu činnosť podľa osobitného predpisu, pretože toto
osvedčenie je iba dokladom na preukázanie získania odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti

stavebného dozoru, za účelom získania napr. živnostenského oprávnenia, avšak žalobca nemal žiadne
živnostenské oprávnenie. To, že žalobca iba na základe tohto osvedčenia vykonával činnosť stavebného
dozoru na základe mandátnej zmluvy, ktorá je zmluvou o obchodnom vzťahu podľa § 566 a nasl.
Obchodného zákonníka a teda nezakladá status SZČO, nemá na právne posúdenie statusu žalobcu
ako SZČO v súvislosti so sociálnym poistením relevanciu.

V ďalšom žalovaný uviedol, že SZČO-be vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie
v závislosti od ňou dosiahnutého príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
dosiahnutého za predchádzajúci kalendárny rok a to po dosiahnutí jeho, podľa § 21 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z., relevantnej zákonom predpokladanej výšky.
Sovznikompovinnéhonemocenskéhoadôchodkovéhopoisteniazákonč.461/2003Z.z.spájanastrane

SZČO aj vznik oznamovacej povinnosti prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie najneskôr
do 8 dní od ich vzniku. Podľa žalovaného, žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil, preto SP
dňa 24.02.2016 musela sama rozhodnúť o vzniku aj zániku tohto poistenia u žalobcu ako SZČO, pričom
žalobca sa proti týmto rozhodnutiam neodvolal a to s dodatkom žalovaného, že zákon č. 461/2003 Z.z.
neukladá SP-ni žiadnu lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia

v sporných prípadoch a s tým, že žalobca vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového
poistenia ani nespochybňuje.
Sovznikompovinnéhonemocenskéhoadôchodkovéhopoisteniazákonč.461/2003Z.z.spájanastrane
SZČO nie len vznik oznamovacej povinnosti, ale aj vznik odvodovej povinnosti, t.j. odvádzať poistnév lehote ustanovenej zákonom a v správnej výške, zodpovednosť za splnenie povinnosti, ktorej je na
povinnej osobe (SZČO), na splnenie ktorej SP-ňa nie je povinnou vyzývať alebo upozorňovať. Teda
odvodová povinnosť nevzniká až na základe rozhodnutia SP-ne o predpísaní poistného povinnej osobe,

a toto rozhodnutie SP-ne je iba právnym dôsledkom nesplnenia si odvodovej povinnosti.
Rozhodnutím z 13.04.2016 predpísala SP-ňa žalobcovi poistné v celkovej sume 1368,57 Eur, pri
určovaní výšky ktorého vychádzala zo skutočnosti, že žalobca v roku 2010 vykonával činnosť SZČO
5 mesiacov, preto určil vymeriavací základ na platenie poistného tak, že pomernú časť základu dane
z príjmu, ktorý žalobca dosiahol za rok 2010 určil ako 1/5 zo základu dane z tohto príjmu. Keďže toto

rozhodnutie žalobca nenapadol odvolaním a 04.05.2016 nadobudlo právoplatnosť, žalobca platbami
03.05.2016 a 04.05.2016 toto predpísané poistné uhradil. Avšak keďže po právoplatnom ukončení
konania vo veci predpísania poistného za obdobie júl 2011 až september 2012 vyšli najavo nové
skutočnosti ohľadne doby žalobcom v roku 2010 vykonávanej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú
nemal vykonávať 5 ale iba 2 mesiace, SP-ňa nariadila obnovu konania ukončeného právoplatným
rozhodnutím SP z 13.04.2016, pričom proti rozhodnutiu o nariadení obnovy konania žalobca nepodal

odvolanie.
Po nariadení obnovy konania vydala SP-ňa nové rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z
03.02.2017, ktorým žalobcovi predpísala za obdobie júl 2011 až september 2012 poistné spolu v sume
1 995,33 Eur a pri určovaní jeho výšky už vychádzala z preukázanej skutočnosti, že žalobca vykonával
v roku 2010 činnosť SZČO len 2 mesiace, čo malo vplyv na určenie vymeriavacieho základu na platenie

poistného. Podľa žalovaného z rozhodnutia SP-ne je zrejmé, že žalobca bol povinný v období od júla
2011 do septembra 2012 platiť a odvádzať poistné v sume 224,26 Eur mesačne, t.j. za toto obdobie bol
povinný uhradiť poistné v sume 3363,90 Eur, avšak keďže žalobca uhradil poistné iba v sume 1 368,57
Eur, SP-ňa mu týmto rozhodnutím predpísala len rozdiel na poistnom vo výške 1 995,33 Eur a v ktorom
dôsledku bolo prvé rozhodnutie SP-ne z 13.04.2016 o predpísaní žalobcovi dlžného poistného zrušené.

Vo vzťahu k námietke žalobcu o nezrozumiteľnosti rozhodnutia SP z 03.02.2017 žalovaný uviedol, že
toto rozhodnutie SP je spolu s rozhodnutím žalovaného z 28.07.2017 o odvolaní, potrebné vnímať ako
jeden celok, odôvodnenia ktorých sú zrozumiteľné s podrobným vysvetlením relevantných skutočností
a úvah správnych orgánov.
Záverom sa žalovaný vyjadril aj k námietkam žalobcu týkajúcim sa rozhodnutia SP vo veci vyrubenia

žalobcovi penále, ktoré však nebolo predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní vedenom pred
krajským súdom pod sp. zn. 5Sa/22/2017.
Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a taktiež žiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

16. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5Sa/22/2017-121 z 27.02.2019 žalobu žalobcu v celom

rozsahu zamietol, pričom v prvom rade ustálil, že keďže príjem žalobcu z výkonu samostatne zárobkovej
činnosti v roku 2010 vo výške 5 507,04 Eur presiahol, zákonom pre vznik sociálneho poistenia,
stanovenú sumu 3 948,72 Eur, bol tak žalobca cit. „.. v období, za ktoré mu bolo napadnutým
rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou.“ Konštatoval, že žalobca za obdobie júl 2011 až september 2012

síce odviedol poistné, ale v nesprávnej nižšej sume, v ktorom dôsledku mu SP žalobou napadnutým
rozhodnutím z 03.02.2017 predpísala poistné v správnej sume spolu 1 995,33 Eur, ktoré rozhodnutie
SP, identicky, ako aj toto rozhodnutie SP potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného, považoval krajský súd
bez ďalšieho za zákonné.

17. O kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku krajského súdu č. k. 5 Sa/22/2017-121 z 27.02.2019
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 9 Sžsk/97/2019
z 24.03.2021 tak, že označený rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyššísúdkonštatovalnepreskúmateľnosťrozsudkukrajskéhosúduprejehoneodôvodnenosť,keďže
v ňom absentovala úvaha krajského súdu cit. „... prečo a z akých konkrétnych právnych dôvodov je

záversprávnehoorgánuohľadomprávnehopostaveniažalobcuakosamostatnezárobkovočinnejosoby
len v rozsahu dvoch mesiacov v roku 2010 správny, resp. z akých právnych dôvodov a s poukazom
na ktoré zákonné ustanovenia neobstojí požiadavka žalobcu, aby aj obdobie, počas ktorého žalobca
vykonával činnosť stavebného dozoru, bolo akceptované na účely jeho statusu samostatne zárobkovo
činnej osoby.“

Okrem toho najvyšší súd vytkol krajskému súdu aj to, že opomenul rozhodnúť o celom predmete
konania, keďže v zmysle žalobného petitu sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia nie iba
rozhodnutí SP z 03.02.2017 a žalovaného z 28.07.2017 vo veci vyrubenia mu dlžného poistného, ale aj
rozhodnutia SP č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 20.09.2017 vo veci penále a „rozhodnutí súvisiacicha nadväzujúcich“. Súčasne najvyšší súd upozornil na v rozsudku krajského súdu nesprávne uvedenú
informáciu, že vo veci preskúmania rozhodnutí o žalobcovi vyrubenom penále z dlžného poistného, by
ma krajský súd konať v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sa/5/2018, predmetom konania ktorého však,

podľa zistenia najvyššieho súdu bol prieskum rozhodnutia žalovaného č. 0010932702017 z 20.11.2017
o potvrdení rozhodnutia SP-ne č. 0010932702017 z 05.10.2017 vo veci upovedomenia žalobcu o začatí
vymáhania od žalobcu dlžného poistného na základe exekučného titulu, ktorým sú v tomto súdnom
konaní žalobou napádané rozhodnutia SP a žalovaného.

18. Po vrátení veci Krajský súd v Prešove konal vo veci opätovne už pod novou sp. zn. 2Sa/13/2021
a v poradí druhým rozsudkom č. k. 2Sa/13/2021-30 z 27.08.2021 zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia
SP a žalovaného a vec im vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v prvom rade s poukazom, že vo veci vyrubenia žalobcovi
penále konal krajský súd v konaní pod sp. zn. 5 Sa/25/2017 a vo zvyšku tým, že cit. „... dospel k
záveru, že pokiaľ Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím zo dňa 22.12.2016 pod č. XXX-

XXXXXXXXXX-XXXX/XX nariadila obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím zo dňa
13.04.2016,následnekonalavrozporesozákonom,keďvydaladňa03.02.2017napadnutérozhodnutie,
pretože doba, za ktorú bolo predpísané poistné za obdobie júl až september 2012, bola sporná.
(...) Správny súd je toho názoru, že pokiaľ sa správne orgány nevysporiadali s námietkou žalobcu
uplatnenou v odvolaní, ako aj následne v žalobe a nakoniec aj v kasačnej sťažnosti ohľadom výkonu

jeho podnikateľskej činnosti v období júl 2010 až december 2010, nemožno považovať rozhodnutie zo
dňa 03.02.2017, ktorým predpísala SP pobočka Prešov poistné žalobcovi, za exekučný titul, na základe
ktorého následne oprávnene vymáhať dlžné poistné ako aj vyčísliť penále.
Na základe týchto dôvodov preto žalovaný ako odvolací správny orgán predmetné rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 03.02.2017 pod č.: XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX nemohol ako

vecne správne potvrdiť, pretože pri uložení povinnosti uhradiť poistné za obdobie júl 2011 až september
2012, ktoré vychádzalo z vymeriavacieho základu roka 2010, ktorý bol v predmetnej veci sporný, čo sa
týka výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu.
SprávnysúdztýchtodôvodovpretorozhodnutieSociálnejpoisťovneústredieČíslo:XXXXX-X/XXXX-XX
zo dňa 28.07.2017, ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov Číslo: XXX-

XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.02.2017 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie v zmysle
§ 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p., pretože rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený
skutkový stav pre posúdenie veci. Pri svojom rozhodnutí sa správny súd riadil správnym názorom
vysloveným NS SR v rozsudku 9Sžsk/97/2019 a 9Sžsk/72/2019.“

19. Z dôvodu žalovaným podanej kasačnej sťažnosti, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 6 Ssk/65/2021 z 31.05.2023 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. 2Sa/13/2021-30 z 27.08.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny
súd konštatoval opakujúce sa, závažné deficity odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, v ktorom
dôsledku je toto nepreskúmateľným cit. „... pre jeho zmätočnosť, výrazovú strohosť neumožňujúcu

detekovať myšlienkové pochody súdu vedúce k záveru reflektovanému do výroku rozhodnutia a pre
izolovanosť odôvodnenia rozhodnutia od obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu.“ Podľa
najvyššieho správneho súdu je rozsudok krajského súdu nepresvedčivý a de facto neodôvodnený.

20. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;

viď vyššie), následne už konala vo veci od 01.06.2023 zákonná sudkyňa správneho súdu.

21. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.02.2025, na ktoré boli
riadne a včas predvolaní všetci účastníci konania, pričom žalobca iba zdôraznil, že podľa jeho názoru
urobil všetko preto, aby svoje povinnosti splnil; 2x bol osobne na pobočke Sociálnej poisťovne, no ani

raz ho nezorientovali správnym smerom, že ma nejaké povinnosti. Má za to, že status SZČO mal už od
júla 2011, ktorú skutočnosť Sociálna poisťovňa v podstate uznala pri svojom skoršom rozhodnutí, avšak
neskôr túto skutočnosť poprela. V júly 2011 sa žalobca na predvolanie dostavil na Sociálnu poisťovňu
s tým, že zamestnankyňa Sociálnej poisťovne mu oznámila, že s touto výzvou aktuálne nemá nič robiť,
že má čakať na aktivitu Sociálnej poisťovne, ktorá sa mu ozve písomne.

Právny zástupca žalobcu poukázal na paralelnú obdobnú skúsenosť so situáciou žalobcu a to, keď
právnyzástupcaakosprávcakonkurznejpodstatymoholvykonávaťtútočinnosťpozloženísprávcovskej
skúšky a po zaregistrovaní sa pre účely IČO a DIČ, a tak vidí obdobnosť a paralelnú situáciu s prípadom
žalobcu, ktorý na základe osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavebného dozoru a pozaevidovanísapredŠtatistickýmúradompodIČOakoajpopridelenímupreúčelydaneajDIČ,keďžeza
výkon podnikateľskej činnosti podával daňové priznanie pre daň z príjmov, tiež v tejto oblasti stavebného
dozoru mohol podnikať. Poukázal na neštandardný postup Sociálnej poisťovne, keď sa žalobca v roku

2011dostavilnajejpobočku,pričomzamestnancamiSociálnejpoisťovnenebolinštruovanývtomsmere,
že by mal nejakú povinnosť voči Sociálnej poisťovni a bolo mu oznámené iba to, že sa má dostaviť v roku
2012. Taktiež poukázal, že žalobcovi bolo predpísané poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie
až po 4,5 roku od uplynutia rozhodného obdobia, za ktoré toto poistné bolo predpísané s dodatkom, že v
rozporesdobrýmimravmijeajto,žežalobcovibolopredpísanépenálezaoneskorenúúhradupoistného,

pretože obdobie nečinnosti, respektíve skoršie neuhradenie tohto poistného žalobcom bolo spôsobené
len v dôsledku nečinnosti, resp. zdĺhavej činnosti Sociálnej poisťovne. Uviedol, že je minimálne v rozpore
s dobrými mravmi, keď Sociálna poisťovňa vo veci predpísania poistného za rozhodné obdobie rozhodla
až po takom dlhom období, t.j. po 4,5 roku a v tomto smere nemôže byť ospravedlnením ani absencia
zákonnej lehoty na vydanie takéhoto rozhodnutia. Poukázal, že Sociálna poisťovňa spočiatku uznala,
že žalobca vykonával samostatne zárobkovú činnosť aj v júli 2010, avšak neskôr toto svoje rozhodnutie

zmenila a povolením obnovy konania v podstate revidovala svoje skoršie právoplatné stanovisko.
Podotkol, že na jednej strane žalovaný má za to, že v roku 2010 žalobca mal status SZČO iba 2
mesiace, avšak na druhej strane pre určenie vymeriavacieho základu za účelom predpísania poistného
zohľadňovala príjem žalobcu v roku 2010 aj za obdobie od júla 2010 kedy, ale podľa žalovaného žalobca
status SZČO nemal.

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich skorších vyjadreniach, trvá na tom, že
žalovaným vydané rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom. Zotrváva na svojom právnom názore,
že v roku 2010, ktorý bolo rozhodným rokom pre určenie vymeriavacieho základu za účelom vyrubenia
poistného žalobcovi za obdobie od 01.07.2011 do 30.09.2012, že v tomto období žalobca mal status
SZČO iba po dobu dvoch mesiacov. V tej súvislosti poukázala na zmenu znenia § 5 zákona o sociálnom

poistení, ktorý definuje pojem SZČO s tým, že toto znenie bolo iné do 31.12.2010 a iné od 01.01.2010.
Napokon zopakovala dôvody právneho názoru žalovaného, ktoré sú uvedené už v písomnom vyjadrení
žalovaného k žalobe; poukázala, že vo výzve zo 07.07.2011, ktorá bola adresovaná žalobcovi, bolo
Sociálnou poisťovňou jasne uvedené, že žalobca sa má dostaviť za účelom prihlásenia sa k povinnému
poisteniu na nemocenské a dôchodkové poistenie počnúc dňom 01.07.2011 z dôvodu výkonu jeho

podnikateľskej činnosti, resp. z dôvodu súvislosti s ním podaným priznaním k dani z príjmov za rok 2010
s tým, že Sociálna poisťovňa neeviduje k tomuto dátumu prihlášku žalobcu k povinnému sociálnemu
poisteniu.Napokonpoukázala,žepokiaľideopenále,Sociálnapoisťovňanemámožnosťvoľbyvzmysle
právnej úpravy komu toto penále predpíše a komu nie, ale Sociálna poisťovňa toto penále je povinná
predpísať v prípade oneskoreného zaplatenia poistného. V tej súvislosti tiež poukázala, že v rozhodnutí

o obnove konania, ktorým Sociálna poisťovňa napravila svoje pôvodné pochybenie vo vnímaní statusu
SZČO žalobcu v roku 2010, teda tieto dôvody obnovy konania uviedla v rozhodnutí o povolení obnovy
konania, voči ktorému rozhodnutiu sa žalobca neodvolal. Pokiaľ ide o výšku príjmu žalobcu v roku
2010 z podnikateľskej činnosti z daňového priznania za toto obdobie vyplýva, že tento príjem priznal
žalobca za činnosť sprostredkovateľa a s tým, keďže bol v roku 2010 evidovaný ako mediátor a finančný

poradca žalovaná, respektíve Sociálna poisťovňa vychádza z týchto údajov daňového priznania, ktorého
závery, respektíve dôvodnosť alebo pravdivosť nemá oprávnenie Sociálna poisťovňa skúmať s tým,
že Sociálna poisťovňa neeviduje žiadne dodatočné priznanie k tomuto daňovému priznaniu, ktorým
by došlo k deregulácii, respektíve k úprave sumy príjmu za podnikateľskú činnosť žalobcu. Pokiaľ ide
o výzvu zo 07.07.2011 uviedla, že na základe tejto výzvy k 01.07.2011 neeviduje žiadnu prihlášku

žalobcu k povinnému poisteniu a túto prihlášku neevidovala ani v roku 2012, keďže v tom čase ešte
nerozhodovala o spornom poistnom na strane žalobcu a o tomto spornom poistnom rozhodovala až vo
februári roku 2016.

Právne východiská pre rozhodnutie správneho súdu

22. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

23. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v
konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“24. Podľa § 135 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.“

25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“

26. Podľa § 5 písm. b), c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom

poistení“) v znení účinnom do 31.12.2010 „Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je
fyzická osoba, ktorá (b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť (18) odkaz na - zákon č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (19)
odkaz príkladmo na – zákon č. 132/1990 Zb. o advokácii okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom
pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.“

27. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.20211 „Samostatne zárobkovo
činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa
osobitného predpisu (8) odkaz na zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v súvislosti so
zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným

postihnutím.“

28. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.07.2011, t.j. ku
dňu vzniku odvodovej povinnosti žalobcu (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Povinne
nemocensky poistení sú (b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 5.“

29. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)

Povinne dôchodkovo poistení sú (b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky
poistená.“

30. Podľa § 128 ods. 1 psím. c), ods. 2 písm. c), prvej vety ods. 4, ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Poistné na nemocenské poistenie platí (c) povinne

nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
(2) Poistné na starobné poistenie platí (c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná
osoba.
(4)Poistnénainvalidnépoistenieneplatípoistenec,ktorýjedôchodkovopoistenýpopriznanístarobného
dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

(11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí (b) povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba.“

31. Podľa § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Suma
poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na

invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma
poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len
„poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom
období (ďalej len „vymeriavací základ“).“

32. Podľa § 138 ods. 2, 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(2)
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých
vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť
pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti do 30. júna
nasledujúceho kalendárneho roka.(3) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného
predpisu, je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila

poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.“

33. Podľa § 139 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(2)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne
dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je (b) v období od 1. júla do 31. decembra

kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne
zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a
poistné do rezervného fondu solidarity.“

34. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzická
osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon

neustanovuje inak.“

35. Podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistné sa
platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon
neustanovuje inak.“

36. Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistné je
splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa
platí poistné. Pri platení poistného z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2
a z vymeriavacieho základu podľa § 139a a § 139b je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený príjem.“

37. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Sociálna
poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto
osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného

v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.“

38. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) v
zneníúčinnomod11.06.2010do30.12.2010,t.j.vzneníkedyvroku2010malžalobcavykonávaťčinnosť
stavebného dozoru (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Živnosťou je sústavná činnosť

prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku
a za podmienok ustanovených týmto zákonom.“

39. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) body 6. až 8. živnostenského zákona v znení účinnom v rozhodnom
čase „(1) Živnosťou nie je (d) činnosť pri výkone povolaní (6.) burzových dohodcov, samostatných

finančných agentov a finančných poradcov a iných fyzických osôb oprávnených vykonávať finančné
sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa osobitného predpisu; (7.) sprostredkovateľov a
rozhodcov kolektívnych sporov, mediátorov; (8.) autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných
architektov a autorizovaných stavebných inžinierov.“

40. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných
inžinieroch (ďalej len „zákon č. 138/1992 Zb.“) v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.10.2013, t.j. v
znení kedy v roku 2010 mal žalobca vykonávať činnosť stavebného dozoru (ďalej len „v znení účinnom
v rozhodnom čase“) „(1) Tento zákon upravuje
a) podmienky prístupu k povolaniam architekt, krajinný architekt a stavebný inžinier uplatnením práva

usadiť sa,
b) pravidlá voľného poskytovania služieb architektov, krajinných architektov a stavebných inžinierov na
dočasnom a príležitostnom základe (ďalej len „hosťovanie“),
c) pravidlá vykonávania povolaní architekt, krajinný architekt a stavebný inžinier,
d) postup získavania osobitnej odbornej spôsobilosti na účely vydávania živnostenských oprávnení

na výkon činnosti stavbyvedúceho, na výkon činnosti stavebného dozoru a na výkon energetickej
certifikácie budov.“41. Podľa § 2 zákona č. 138/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase „Autorizácia je rozhodnutie
podľa tretej časti o zapísaní žiadateľa do zoznamu podľa § 3 ods. 1, 2 alebo 3 (ďalej len „zoznam“) na
základe

a) získania odbornej kvalifikácie podľa tohto zákona, alebo
b) uznania odbornej kvalifikácie získanej v domovskom členskom štáte.“

42. Podľa § 3 ods. 3, ods. 7 písm. a), ods. 8 a 9 zákona č. 138/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom
čase „(3) Autorizovaným stavebným inžinierom (ďalej len „inžinier“) je ten, kto je zapísaný v zozname

autorizovaných stavebných inžinierov.
(7) Vykonávať regulované povolanie možno (a) sústavne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
(ďalej len „slobodné povolanie“).
(8) Poskytovať služby podľa § 4, 4a a 5 možno odo dňa zapísania do zoznamu alebo do registra podľa
odsekov 4 až 6 (ďalej len „register“) do dňa vyčiarknutia z nich.
(9) Poskytovanie služieb podľa § 4, 4a a 5 nie je živnosťou.“

43. Podľa § 5 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. g) zákona č. 138/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase
„(1) Inžinier môže byť autorizovaný na vykonávanie (a) komplexných architektonických a inžinierskych
služieb a súvisiaceho technického poradenstva.
(2) Inžinier podľa odseku 1 písm. a) je oprávnený na (g) vykonávanie stavebného dozoru.“

44. Podľa § 15 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 138/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)
Do zoznamu komora zapíše na základe autorizácie (a) podľa § 2 písm. a) toho, kto preukáže, že
1. je občanom členského štátu a má plnú spôsobilosť na právne úkony,
2. je bezúhonný,

3. má doklad o vzdelaní uznaný podľa § 16,
4. má odbornú prax uznanú podľa § 16b,
5. vykonal autorizačnú skúšku podľa § 21 a
6. zložil sľub podľa § 23.“
(2) Žiadosť o zapísanie do zoznamu sa podáva na tlačive komory v štátnom jazyku; jej prílohou sú

doklady preukazujúce splnenie požiadaviek podľa odseku 1. Komora potvrdí prijatie žiadosti do jedného
mesiaca odo dňa podania žiadosti a v tejto lehote žiadateľovi oznámi prípadné nedostatky žiadosti,
najmä ktoré doklady chýbajú. Komora rozhodne o zapísaní architekta do troch mesiacov odo dňa, keď
je žiadosť úplná, a ak ide o krajinného architekta alebo o stavebného inžiniera, do štyroch mesiacov odo
dňa, keď je žiadosť úplná. Ak je potrebné vykonať aj autorizačnú skúšku alebo uplatniť kompenzačné

opatrenie, lehota plynie odo dňa ich úspešného vykonania.“

45. Podľa § 15c ods. 2 s označením „Uľahčenie prístupu k regulovanému povolaniu“ zákona č. 138/1992
Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Uchádzač, ktorý už má pridelené identifikačné číslo štátnej
štatistiky, uvedie ho v žiadosti. Komora bezodkladne po zapísaní architekta alebo inžiniera do zoznamu

oznámi elektronickou formou zapísanie s uvedením identifikačného čísla orgánu štátnej štatistiky na
zaznamenanie zmeny. Ak uchádzač v deň podania žiadosti ešte nemá pridelené identifikačné číslo
organizácie a po zapísaní do zoznamu hodlá poskytovať služby v slobodnom povolaní, poskytne komore
údaje potrebné na pridelenie takéhoto čísla. Komora tieto údaje bezodkladne zašle elektronickou formou
orgánu štátnej štatistiky na pridelenie identifikačného čísla.“

46. Podľa § 23a ods. 2, 3 a 4 zákona č. 138/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Architekt
a inžinier, ktorí päť rokov nevykonávali povolanie, na ktoré majú autorizáciu, sú povinní oznámiť to
komore a vrátiť jej autorizačné osvedčenie a pečiatku. Ak chcú povolanie vykonávať, musia sa podrobiť
preskúšaniu podľa odseku 1.

(3)Ministerstvomôženariadiťpreskúšanievšetkýcharchitektovainžinierovaleboinžinierovlenniektorej
kategórie, ak nastali zásadné zmeny právnej úpravy týkajúce sa poskytovania služieb.
(4) Odseky 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na preskúšanie osoby, ktorá vykonala autorizačnú skúšku
potrebnú na výkon činnosti stavbyvedúceho alebo na stavebný dozor alebo na energetickú certifikáciu;
nevzťahujú sa na osoby zapísané v registri.“

47. Podľa § 31 ods. 2 písm. j), ods. 4 a 5 zákona č. 138/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom
čase „(2) Slovenská komora stavebných inžinierov je samosprávna stavovská právnická osoba, ktorej
úlohou je najmä (j) vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnostistavbyvedúceho, na stavebný dozor a na energetickú certifikáciu, preskúšavať ich (§ 23a) a vydávať im
osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti.
(4) Na vykonávanie skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti

stavbyvedúceho a na stavebný dozor a na energetickú certifikáciu sa primerane vzťahujú § 21 a 22.
(5) Právo vykonať skúšku odbornej spôsobilosti má uchádzač, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 15 ods. 1
a (a) má vysokoškolské vzdelanie najmenej I. stupňa elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania
a tri roky odbornej praxe projektovania technického, technologického a energetického vybavenia stavieb
alebo (b) má vysokoškolské vzdelanie najmenej I. stupňa technického zamerania a päť rokov odbornej

praxe alebo stredoškolské vzdelanie technického zamerania a päť rokov odbornej praxe vo výkone
činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru.“

48. Podľa § 27 ods. 1, 2, ods. 5 písm. e) a ods. 10 zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike
(ďalej len „zákon o štátnej štatistike“) v znení účinnom ku dňu (14.07.2010) pridelenia identifikačného
čísla žalobcovi (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Identifikačné číslo sa používa na

jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa a má evidenčný význam. Spôsob jeho tvorby
určuje úrad.
(2) Identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe a podnikateľovi. Pridelené identifikačné číslo
sa nesmie prideliť inej právnickej osobe alebo inému podnikateľovi, a to ani v prípade zániku právnickej
osoby alebo podnikateľa, ktorému bolo pridelené.

(5) Identifikačné číslo prideľuje (e) podnikateľom podnikajúcim na základe iného ako živnostenského
oprávnenia úrad, ak tento zákon neustanovuje inak.
(10) Podnikateľovi vykonávajúcemu podnikateľskú činnosť, ktorá nie je živnosťou, pridelí úrad
identifikačné číslo na základe údajov získaných od právnických osôb, obcí, vyšších územných celkov
alebo orgánov štátnej správy, ktoré podľa osobitných zákonov vydávajú doklady o oprávnení na takú

činnosť na základe písomnej alebo elektronickej žiadosti podnikateľa o pridelenie identifikačného čísla.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

49. V danom prípade, žalobca nerozporuje a teda medzi účastníkmi konania ani nie je sporným, že

žalobca ako osoba majúca v rozhodnom období status samostatne zárobkovo činnej osoby, bol v období
od 01.07.2011 do 30.09.2012 povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a že bol v tomto období aj
povinný činiť odvody na sociálne poistenie; žalobca nerozporuje ani to, že v súlade s cit. § 139 ods.
2 písm. b) zákona o sociálnom poistení, v jeho prípade rozhodujúcim obdobím, príjem z ktorého je
zohľadňovaný pre účely určenia vymeriavacieho základu na výpočet tohto sociálneho poistenia je rok

2010, a napokon žalobca nerozporuje ani to, že týmto príjmom (základom dane), ktorý ako samostatne
zárobkovo činná osoba dosiahol v rozhodnom období roku 2010 je SP-ňou a žalovaným ustálená suma
3 304,24 Eur.
Žalobca svoje žalobné námietky proti žalobou napadnutým rozhodnutiam žalovaného a SP založil
v podstate na troch nosných argumentoch a to:

- (i) na tvrdení, že žalovaný a aj SP-ňa nesprávne zistili a v tom dôsledku aj nesprávne právne
vyhodnotili skutkový stav, keď pre určenie pomernej časti základu dane, ustálenie ktorej je podľa cit.
138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nevyhnutným na výpočet vymeriavacieho základu povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia, boli žalobcovi za rok 2010 zohľadnené iba dva kalendárne
mesiace výkonu samostatne zárobkovej činnosti (november a december 2010) a to keď vykonával

činnosť mediátora a finančného poradcu, avšak podľa žalobcu mu malo byť v roku 2010 zohľadnených
až 6 mesiacov výkonu samostatne zárobkovej činnosti, keďže od 14.07.2010 mal žalobca vykonávať
ako samostatne zárobkovo činná osoba aj činnosť stavebného dozoru;
- (ii) na tvrdení, že SP-ňa a s ňou sa stotožniac aj žalovaný pochybili, keď mu vyrubili žalobou
napadnutými rozhodnutiami dlžné poistné aj napriek tomu, že časovo chronologicky pred vydaním týchto

rozhodnutí v dňoch 20.02.2012 a 07.07.2011, počas jeho osobných návštev pobočky SP, mu bolo
oznámené, že nie je evidovaný v zozname povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistených
osôb, z čoho podľa žalobcu bolo možné usúdiť, že žalobca nemal voči SP-ni žiadne podlžnosti na
povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení, no napriek tomu mu následne SP-ňa
rozhodnutím z 03.02.2017 a žalovaný rozhodnutím z 28.07.2017 vyrubili poistné na tomto povinnom

sociálnom poistnom a navyše tak učinili po viac ako 4,5 roku od kedy mal naposledy (09/2012) toto
povinné poistné platiť;
- (iii) na tvrdení o zmätočnosti rozhodnutia SP-ne o vyrubení mu povinného nemocenského a
dôchodkového poistenia za obdobie 07/2011 – 09/2012 v sume 1 995, 33 Eur, keďže za toto obdobieuž žalobcovi bolo raz rozhodnutím SP-ne z 13.04.2016 toto poistné vyrubené v sume 1 368,57 Eur
a žalobca ho aj zaplatil, takže mu nie je zrejmým prečo je toto poistné v sume 3 363,90 Eur.

50. Pokiaľ ide o žalobou žalobcu nastolenú, medzi účastníkmi konania spornú prvú otázku a tou je, dĺžka
obdobia počas ktorého žalobca mal status samostatne zárobkovo činnej osoby v roku 2010, t.j. či to
boli iba dva mesiace (ako tvrdí žalovaný) alebo až šesť mesiacov (ako tvrdí žalobca), správnemu súdu
sa žiada podotknúť, že v tomto smere bol žalovaný výrečnejší vo vyjadrení k žalobe, ako v samotnom
žalobou napadnutom rozhodnutí, v ktorom žalovaný a pred ním aj SP-ňa svoju argumentáciu obmedzili

iba na strohé konštatovanie, o nemožnosti započítať žalobcovi do tohto obdobia aj obdobie kedy v roku
2010 vykonával činnosť stavebného dozoru, pretože na vykonávanie tejto činnosti nemal živnostenské
oprávnenie a jemu Slovenskou komorou stavebných inžinierov dňa 08.03.2010 vydané osvedčenie
o vykonávaní skúšky odbornej spôsobilosti je iba dokladom o odbornej spôsobilosti na vykonávanie
činnostistavebnéhodozoru,nievšakoprávnenímnavykonávaniepodnikaniavtejtooblasti.Vovyjadrení
k žalobe už žalovaný transparentnejšie vysvetlil aj v § 5 zákona o sociálnom poistení zmenu definície

samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia, a to v období do 31.12.2010 v porovnaní s touto definíciou po 01.01.2011 s dodatkom, že
na prípad žalobcu bolo nutné aplikovať znenie tejto právnej úpravy v znení účinnom do 31.12.2010,
podľa znenia ktorej pre priznanie žalobcovi tohto statusu v roku 2010 nebolo podstatným, že žalobca
mal pridelené štatistickým úradom IČO ani to, že od 31.08.2010 bol žalobca registrovaný na príslušnom

daňovom úrade pod DIČ: XXXXXXXXXX.
Vo vzťahu k uvedenej argumentácii žalovaného a pred ním aj SP-ne v žalobou napadnutých
rozhodnutiach (nie vo vyjadrení k žalobe, pozn. súdu), správny súd dospel k záveru, že aj keď nie sú
dôsledne a v logických súvislostiach s ohľadom na, v rozhodnom čase účinnú vyššie citovanú právnu
úpravu odôvodnené, keďže tak SP-ňa, ako aj žalovaný sa obmedzili iba na konštatovanie o tom, že

žalobca v rozhodnom období roku 2010 nemal od júla 2010 status živnostníka, avšak bez toho, aby
sa tiež pristavili a zamýšľali aj na opodstatnenosti či neopodstatnenosti tvrdení žalobcu o možnom jeho
statuse osoby vykonávajúcej slobodné povolanie stavebného dozoru, tak vo výsledku sú tieto žalobou
napadnuté rozhodnutia aj tak správne v závere, že žalobca nemal a ani nemohol mať už v čase od
07/2010 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ako sa žalobca mylne domnieva.

Podľa správneho súdu sa totižto nie je možné stotožniť s obranným argumentom žalobcu, že v čase
už od 07/2010 vykonával činnosť stavebného dozoru a to podľa svojho vlastného rozhodnutia nie ako
živnostník, ale ako slobodné povolenie a teda, podľa žalobcu, spĺňal zákonnú podmienku vykonávania
podnikateľskej činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba, keďže na výkon tejto činnosti mal
jednako Slovenskou komorou stavebných inžinierov z 08.03.2010 vydané osvedčenie o vykonávaní

skúšky odbornej spôsobilosti na výkon stavebného dozoru; jednako mu ako podnikateľovi bolo
štatistickým úradom 14.07.2010 pridelené IČO a jednako od 31.08.2010 bol žalobca registrovaný na
príslušnom daňovom úrade pod DIČ.
Na margo uvedeného správny súd dopĺňa, že v zmysle cit. § 5 písm. b) a c) zákona o sociálnom poistení,
v relevantnom znení účinnom do 31.12.2010 (keďže v tomto období je predmetom posúdenia žalobcom

vykonávaná činnosť, ktorá skutočnosť nie je spornou), sa síce za samostatne zárobkovo činnú osobu
pre účely sociálneho poistenia nepovažovala iba osoba, ktorá mala živnostenské oprávnenie, ako to
nesprávne a nedostatočne tvrdí žalovaný, ale aj osoba, ktorá toto živnostenské oprávnenie síce nemala,
avšak mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu upravujúceho výkon tzv.
slobodného povolania (napr. advokát, architekt, lekár a pod.), čo však nie je tento prípad, ako sa zas

mylne domnieva žalobca.
Osoby vykonávajúce slobodné povolanie poskytujú duševno-ideové služby založené na odborných
vedomostiach v rôznych oblastiach napr. vedy, umenia, medicíny, ekonomiky a pod. a to osobne,
vo vlastnom mene, nezávisle a na vlastnú zodpovednosť; sú spravidla organizované (združované) v
profesijnom(stavovskom)združeníalebokomorezdružujúcejosobyvykonávajúcerovnakúčinnosťaich

činnosť je regulovaná osobitnými právnymi predpismi.
V danom prípade žalobca odvodzuje svoj status osoby vykonávajúcej v roku 2010 slobodné povolanie
stavebného dozoru, a teda tým titulom aj status osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť od vydania
mu 08.03.2010 Slovenskou komorou stavebných inžinierov Osvedčenia o vykonávaní skúšky odbornej
spôsobilosti stavebného dozoru, a od jeho evidencie v registri štatistického úradu, ako podnikateľského

subjektu, ktorému bolo priradené IČO.
Zákonný rámec oprávnenia zvereného Slovenskej komore stavebných inžinierov na vydávanie
Osvedčení o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti na výkon stavebného dozoru, bol v rozhodnom
čase roku 2010 upravený v cit. osobitnom zákone č. 138/1992 Zb., ktorý taktiež mimo iné obsahovalaj právnu reguláciu vykonávania slobodného povolania autorizovaných architektov a autorizovaných
stavebných inžinierov. Teda zákon č. 138/1992 Zb. bol síce jedným z tých osobitných zákonov právne
regulujúcich slobodné povolanie autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov,

na existenciu ktorých (rozumej osobitných zákonov) odkazoval cit. § 5 písm. c) zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom do 31.12.2010 (t.j. v znení účinnom pre túto vec v rozhodnom čase), avšak
tento fakt bez ďalšieho ešte neznamená, že takýmto slobodným povolaním bola aj činnosť stavebného
dozoru iba preto, že tento zákon č. 138/1992 Zb. upravoval aj vyššie už zmienenú kompetenciu
stavovskej Slovenskej komory stavebných inžinierov vydávať Osvedčenia o odbornej spôsobilosti na

vykonávanie stavebného dozoru. Inými slovami, zmienená kompetencia Slovenskej komory stavebných
inžinierov bola totižto iba jednou z jej zverených úloh, avšak samotné ňou vydanie predmetného
Osvedčenia o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti na výkon stavebného dozoru ešte automaticky
neznamenalo, že osoba týmto Osvedčením disponujúca získala tým aj oprávnenie vykonávať túto
činnosť stavebného dozoru ako slobodné povolanie, ako sa mylne domnieva žalobca, a to iba preto,
že Slovenská komora stavebných inžinierov (ďalej tiež aj len „Komora“), toto Osvedčenie vydávajúca

bola stavovskou organizáciou združujúcou osoby vykonávajúce slobodné povolanie autorizovaných
architektov a autorizovaných stavebných inžinierov. Totižto podľa cit. § 3 ods. 3, ods. 7 písm. a), ods.
8 a 9 zákona č. 138/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, mohol regulované (slobodné)
povolanie, ktoré nebolo živnosťou, vykonávať iba ten architekt alebo stavebný inžinier, ktorý mal status
autorizovaného architekta alebo autorizovaného stavebného inžiniera (t.j. po vykonaní autorizačnej

skúšky) a súčasne bol zapísaný do zoznamu alebo do registra autorizovaných architektov alebo
autorizovaných stavebných inžinierov vedených Komorou a to až do dňa vyčiarknutia z nich, čo však
nebol prípad žalobcu. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, žeby do takého zoznamu alebo registra
Komory bol zapísaný, a navyše vzhľadom k uvedenému ani na vykonávanie činnosti stavebného
inžiniera, ktorý podľa cit. § 5 ods. 2 zákona č. 138/1992 Zb. bol mimo iné oprávnený aj na vykonávanie

stavebného dozoru ako slobodného povolania, nepostačovalo v rozhodnom období iba vnútorné
rozhodnutie jednotlivca, že túto činnosť bude vykonávať bez ďalšieho ako slobodné povolanie a nie ako
živnosť tak, ako sa celkom nesprávne domnieva žalobca, pretože bezprostredne z cit. § 1 ods. 1 písm.
d) zákona č. 138/1992 Zb. vyplývalo, že tento zákon upravuje aj postup získavania osobitnej odbornej
spôsobilostiatocit.„...naúčelyvydávaniaživnostenskýchoprávnenínavýkončinnostistavbyvedúceho,

na výkon činnosti stavebného dozoru a na výkon energetickej certifikácie budov.“ Inými slovami, zákon
č. 138/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, bezprostredne predpokladal, že Komorou vydané
Osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti stavebného dozoru samo o sebe nepostačuje na
vykonávanie činnosti stavebného dozoru, ale je iba odborným predpokladom na vydanie živnostenského
oprávnenia na vykonávanie tejto činnosti stavebného dozoru tak, ako to napokon konštatoval v žalobou

napadnutom rozhodnutí aj žalovaný.
Keďže žalobca v rozhodnom období roku 2010 (do 31.12.2010) nespĺňal zákonnú definíciu osoby
samostatne zárobkovo činnej podľa cit. § 5 písm. b), c) zákona o sociálnom poistení, pretože
nedisponoval ani živnostenským oprávnením na vykonávanie činnosti stavebného dozoru, ktoré
oprávnenie na túto činnosť bolo potrebným priamo podľa cit. § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 138/1992

Zb., a túto činnosť stavebného dozoru žalobca nemohol vykonávať ani ako slobodné povolanie, javí sa
byť záver SP a aj žalovaného o tom, že žalobca nemal titulom vykonávania činnosti stavebného dozoru
status SZČO aj v období od 07/2010 do 31.10.2010, ako vecne správny a tento status mal žalobca iba
v období dvoch mesiacov – november a december 2010 titulom jeho evidovania v príslušných registroch
ako mediátora a ekonomického poradcu, ktoré obdobie medzi účastníkmi tohto konania nie je sporným.

Takže žalobca mal status SZČO v roku 2010 iba v období dvoch mesiacov a nie šiestich mesiacov,
ako to nesprávne tvrdí žalobca. Na uvedenom nie je spôsobilým nič zmeniť, ani argument žalobcu
o jeho evidovaní štatistickým úradom, ktorý mu už 14.07.2010 pridelil IČO, pretože, ako to vyplýva
z v rozhodnom čase účinného cit. § 27 ods. 1 zákona o štátnej štatistike, tak pridelenie identifikačného
čísla (IČO) nemá žiadne právotvorné účinky, tj. dôsledkom jeho pridelenia nie je konštitutívny vznik,

zmena či zánik práv a povinnosti, ale IČO má iba formálny evidenčný význam. Napokon na posúdenie
statusu žalobcu ako SZČO pre účely nemocenského a dôchodkového poistenia už v období, kedy
vykonával činnosť stavebného dozoru, nemá vplyv ani argument žalobcu o tom, že od 31.08.2010
bol žalobca registrovaný na príslušnom daňovom úrade pod DIČ (daňové identifikačné číslo), pretože
evidencia podnikateľského subjektu pre daňové účely bola signifikantným znakom pre status SZČO

na účely nemocenského a dôchodkového poistenia až podľa definície SZČO podľa cit. § 5 zákona
o sociálnom poistení, avšak v jeho znení účinnom až od 01.01.20211, ktoré obdobie je však pre prípad
žalobcu irelevantným, pretože rozhodným obdobím kedy bolo v tomto prípade potrebným ustáliť, akú
dlhú dobu mal žalobcu status SZČO pre účel sociálneho poistenia, nebol rok 2011, ale rok 2010.51. Vzhľadom k uvedeným záverom ohľadne tohto prvého, medzi účastníkmi, sporného bodu, správny
súd sumarizuje, že aj keď žalovaný a SP dospeli, ako už bolo uvedené vyššie, k správnemu záveru

o tom, že v roku 2010 mal pre účely sociálneho postenia žalobca status SZČO iba dva mesiace a nie,
ako sa mylne domnieva žalobca šesť mesiacov, správne orgány k tomuto záveru dospeli takpovediac
skôr „intuitívne“, keďže z ich rozhodnutí nie je zrejmým, žeby k tomuto záveru dospeli aj výkladom
a aplikovaním na daný prípad relevantnej právnej úpravy zákona č. 138/1992 Zb. (resp. tento svoj
záver správne orgány nepodopreli žiadnou relevantnou právnou úpravou na základe, ktorej k nemu

dospeli). Správny súd preto zvažoval, že z uvedeného dôvodu nedostatočného odôvodnenia inak
však správneho záveru, by bolo síce zjavne časovo nehospodárnym a formalistickým, keby žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a SP zrušil, avšak keďže preskúmaním všetkých troch skupín
námietok žalobcu (viď ďalej, pozn.), dospel správny súd k záveru aj o ďalšom dôvode na zrušenie
žalobou napadnutých rozhodnutí, preto uzavrel že aj tento formálny nedostatok odôvodnenia žalobou
napadnutých rozhodnutí v kontexte s ďalším pochybením sú spôsobilé odôvodniť potrebu ich zrušenia.

52. Na margo námietky žalobcu uplatnenej jeho právnym zástupcom až na ústnom pojednávaní pred
súdom, že ak teda SP a žalovaný ustálili, že žalobca mal mať status SZČO iba v období dvoch mesiacov
roku 2010 (november a december 2010) a nie šesť mesiacov, prečo potom pre výpočet vymeriavacieho
základu na predpísanie mu povinného poistného brala SP-ňa v zreteľ aj príjem žalobcu za iné mesiace

roku 2010, správny súd uvádza, že keďže v jeho kompetencii je preskúmavanie zákonnej udržateľnosti
v zásade druhostupňových rozhodnutí správnych orgánov, tak nie je v jeho kompetencii zaujať k tejto
námietke svoje stanovisko, pretože táto námietka neodznela už aj v konaní pred žalovaným a teda
žalovaný nemal možnosť sa s ňou v rámci administratívneho inštančného postupu vysporiadať, teda
správny súd ani nemá možnosť posúdiť zákonnosť názoru žalovaného na túto námietku.

53. Zjavne nedôvodnou však správny súd vzhliadol druhú skupinu žalobných námietok žalobcu, týkajúcu
sa vyrubenia mu SP-ňou a žalovaným, dlžného poistného na povinnom nemocenskom a dôchodkovom
poistení až 4,5 roka od obdobia (09/2012), za ktoré mal toto poistné platiť a to aj napriek tomu,
že pred tým, v dňoch 20.02.2012 a 07.07.2011 SP-ňa žalobcovi pri jeho osobných návštevách

pobočky SP-ne potvrdila, že žalobca nie je evidovaný v zozname povinne nemocensky a povinne
dôchodkovo poistených osôb, z čoho žalobca usúdil že voči SP-ni nemá žiadne podlžnosti na povinnom
nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení a nie to, žeby mal ešte navyše okrem poistného platiť
aj penále.
V uvedenej súvislosti totižto žalovaný správne upriamil pozornosť žalobcu na cit. § 141 ods. 1, § 142

ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď konštatoval, že poistenec ktorý je povinne
nemocensky a dôchodkovo poistený, je povinný bez toho, aby ho k tomu SP-ňa osobitne vyzývala alebo
aby ho k tejto povinnosti osobitne registrovala, sám iniciatívne platiť a odvádzať na účet SP-ne platby
poistného za kalendárny mesiac pozadu a to do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, za ktorý poistné platí. S dodatkom, že ak tak poistenec sám nečiní a túto zákonnú

povinnosť si neplní alebo ak poistné odvedie v nesprávnej sume, tak až následne podľa cit. § 144 ods.
1 zákona o sociálnom poistení, mu SP-ňa rozhodnutím predpíše toto nezaplatené poistné a následne aj
penále za jeho neskoré odvedenie na účet SP-ne, pričom na tento úkon zákon SP-ňu nelimituje žiadnou
lehotou.
V interakcii na uvedené, ako aj na žalobné námietky žalobcu je tak možné v zhode so žalovaným

konštatovať, že SP-ňa nepochybila, keď žalobcovi dlžné poistné predpísala žalobou napadnutým
rozhodnutím a to hoc aj po 4,5 roku od obdobia, za ktoré bolo toto poistné predpísané, pretože ako už
bolo uvedené, na tento úkon SP-ňa nemá zákonom stanovenú žiadnu lehotu. Na uvedenom nič nemenia
ani žalobcom zmienené jeho dve osobné návštevy na pobočke SP, pretože pri prvej tejto návšteve
na základe jemu SP-ňou adresovanej výzvy zo 07.07.2011, bol žalobca práveže touto výzvou SP-ne

explicitne písomne upozornený na potrebu platenia povinných odvodov poistného, ktoré mu ako SZČO
titulom ním za rok 2010 podaného daňového priznania vznikli od 01.07.2011 a to, že v tomto smere
žalobca uveril nepresnej ústnej inštruktáži zamestnankyne SP, že mu z tejto výzvy nič neplynie, nemá
vzhľadom na zákonné znenie relevanciu. A pokiaľ ide o žalobcovi 20.02.2012 SP-ňou vydané potvrdenie
na jeho žiadosť o tom, že žalobca nie je evidovaný v registri poistencov nemocenského a dôchodkového

poistenia, tak toto zodpovedalo skutočnosti, keďže žalobca odvody povinného poistenia do tej doby
skutočne v prospech účtu SP nerobil, preto ani nebol evidovaný ako ich platca a preto mu aj bolo toto
poistné napokon predpísané žalobou napadnutými rozhodnutiami SP-ne a žalovaného. Z uvedených
dôvodov žiaľ neobstojí obranná argumentácia žalobcu, že ohľadne platenia povinného poistenia bolnesprávne inštruovaný zamestnancami SP, resp., že SP mu poistné nepredpísala skôr, pretože, ako už
bolo uvedené, žalobca mal sám bez vyzvania SP-ňou toto poistné odvádzať na účet SP a SP mu ho
predpísala až keď tak žalobca sám v súlade so zákonom neučinil.

54. Na margo zmienky žalobcu o penále za oneskorene ním odvedené poistné, keďže pôvodne
žalobca v žalobnom petite namietal nie len nezákonnosť rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-
XX z 28.07.2017 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia SP-ne č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z
03.02.2017 vo veci predpísania žalobcovi dlžného poisteného na nemocenskom a starobnom poistení,

ktoré sú predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní, ale namietal aj nezákonnosť rozhodnutia SP
č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 20.09.2017 o vyrubení mu penále, a aj rozhodnutia žalovaného
o odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu SP-ne o penále, o ktorom odvolaní však v čase podania
žaloby ešte nebolo žalovaným rozhodnuté, je nutným na tomto mieste pre úplnosť veci tiež uviesť, že
časť žalobného petitu smerujúceho proti rozhodnutiu SP-ne o penále č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX
z 20.09.2017, bola ešte krajským súdom vylúčená na samostatné súdne konanie, ktoré bolo vedené pod

sp. zn. 5Sa/25/2017, ktoré konanie bolo ukončené uznesením krajského súdu č.k. 5Sa/25/2017-46 z
24.05.2018 o odmietnutí žaloby v tejto časti. Otázka penále teda nebola predmetom záujmu správneho
súdu v tomto súdnom konaní.
Pre komplexnosť veci správny súd nad rámec dopĺňa, že predmetom súdneho prieskumu bolo aj
rozhodnutie SP-ne č. 0010932702017 z 05.10.2017 vo veci upovedomenia žalobcu o začatí vymáhania

od žalobcu dlžného poistného na základe exekučného titulu, ktorým sú v tomto súdnom konaní žalobou
napádané rozhodnutia SP a žalovaného, ako aj toto rozhodnutie SP-ne potvrdzujúce rozhodnutie
žalovaného č. 0010932702017 z 20.11.2017 a to v súdnom konaní vedenom krajským súdom pod sp.
zn. 2 Sa/5/2018.

55. Ako dôvodnú však správny súd vyhodnotil v poradí tretiu žalobnú námietku žalobcu o zmätočnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia SP a žalovaného, keďže nimi bolo za obdobie od 01.07.2011 do
30.09.2012 žalobcovi predpísané k zaplateniu poistné v sume 1 995, 33 Eur, aj keď za identické obdobie
už žalobcovi bolo raz rozhodnutím SP-ne z 13.04.2016 toto poistné vyrubené v sume 1 368,57 Eur
a žalobca ho aj zaplatil, takže žalobcovi nie je zrejmým prečo je toto poistné žalobou napadnutými

rozhodnutiami predpísané v sume 3 363,90 Eur a súčasne v sume 1 995, 33 Eur.
Žalovaný túto odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil tak, že je síce pravdou, že žalobcovi bolo za
obdobie od 01.07.2011 do 30.09.2012 skorším rozhodnutím SP z 13.04.2016 predpísané dlžné poistné
v sume 1 368,57 Eur, ktoré žalobca na základe tohto rozhodnutia aj zaplatil, avšak v dôsledku obnovy
konania z dôvodu SP-ňou pri tomto skoršom rozhodnutí nesprávne ustáleného vymeriavacieho základu

na predpísanie tohto poistného, bolo SP-ňou za identické obdobie žalobou napadnutým rozhodnutím
z 03.02.2017 žalobcovi opätovne predpísané poistné v sume 3 363,90 Eur, avšak keďže z tejto sumy
žalobca už sumu 1 368,57 Eur zaplatil, tak SP, podľa žalovaného správne predpísala žalobcovi žalobou
napadnutým rozhodnutím poistné v sume 1 995,33 Eur.
Uvedené závery SP a žalovaného, sú podľa správneho súdu naozaj zmätočné, keďže na jednom mieste

žalobou napadnutého rozhodnutia SP uvádza, že ním žalobcovi za obdobie 01.07.2011 do 30.09.2012
predpisuje poistné v sume 3 363,90 Eur, avšak z výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že ho predpisuje
v sume 1 995,33 Eur, ktorá protichodná formulácia ohľadne predpísanej sumy poistného v jednom
rozhodnutí, navyše nedáva ani základ pre ustálenie doby omeškania s platbou tohto poistného za ten
ktorý mesiac rozhodného obdobia, za ktoré bolo toto poistné predpísané a teda nedáva základ ani pre

prípadné ďalšie rozhodnutie o penále z tohto omeškania.
Podľa správneho súdu, keď SP-ňa a žalovaný ustálili, že za obdobie 01.07.2011 do 30.09.2012 činila
suma dlžného poistného za jeden mesiac tohto obdobia sumu 224,26 Eur, tak SP-ňa mala na jeho
úhradu započítať už v tej dobe (rozumej v čase rozhodovania SP-ne 03.02.2017) žalobcom uhradenú
sumu poistného vo výške 1 368,57 Eur a to za mesiace, za ktoré bolo toto poistné už touto žalobcom

zaplatenou sumou uhradené (1 368,57 : 224,26 = 6,10) a následne mala predpísať žalobou napadnutým
rozhodnutím žalobcovi dlžné poistné už iba za zvyšné mesiace tohto obdobia tak, aby vo výsledku (v
súčte) bola za všetky mesiace rozhodného obdobia zaplatená celá suma poistného a aby následne
vedela SP-ňa aj ustáliť, s platbami za ktoré mesiace z rozhodného obdobia a ako dlho sa žalobca
omeškal či neomeškal.

56. Záverom v súvislosti s, na pojednávaní, právnym zástupcom žalobcu v záverečnom návrhu
prezentovaným názorom, že je neprípustným, aby SP-ňa revidovala svoje skoršie už právoplatné
rozhodnutie z 13.04.2016 o predpísaní žalobcovi poistného a to v rámci iného konania vo veci odvolaniaproti rozhodnutiu o penále, správny súd zhodne s obrannou argumentáciou žalovaného dodáva,
že o povolení obnovy konania, ako aj s jeho dôvodmi bol žalobca oboznámený v rozhodnutí SP
z 22.12.2016, v konaní o odvolaní proti ktorému by prichodilo posúdiť relevanciou tejto námietky žalobcu,

avšak žalobca proti rozhodnutiu SP o povolení obnovy konania nepodal.

57. Keďže správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie záverov SP a žalovaného v žalobou
napadnutých rozhodnutiach vo vzťahu k dobe, po ktorú mal mať žalobca v roku 2010 status SZČO sú
len „intuitívne“ a nie sú aj správne právne posúdené, ako aj z dôvodu ich nezrozumiteľnosti pre ich

vnútornú zmätočnosť a rozporuplnosť vo vzťahu jednako k predpísanej sume poistného a jednako vo
vzťahu k zostatku doby z rozhodného obdobia za ktorú toto poistné ku dňu rozhodovania SP-ne nebolo
ešte žalobcom medzičasom uhradené a preto bolo SP-ňou predpísané, preto správny súd žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP, keďže rozhodnutie žalovaného
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciasúčasnejenezrozumiteľným,vspojenís§191ods.
3 psím a) SSP, keďže k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni prvostupňového správneho orgánu

(SP-ne), správny súd na návrh žalobcu zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie SP-ne a vec vrátil SP-ni na nové konanie a rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výroku
I. tohto rozsudku.

58. Pri opätovnom rozhodovaní bude SP-ňa v súlade s § 191 ods. 6 SSP postupovať a rozhodovať v

súladesvyššieuvedenýmzáväznýmprávnymnázoromsprávnehosúdu,vzmyslektoréhoSPajprávne,
znením a aplikáciou v rozhodnej dobe (k 01.07.2010) účinnej právnej úpravy vo veci výkonu činnosti
stavebného dozoru, odôvodní svoj záver o relevantnej dobe statusu žalobcu ako SZČO v roku 2010
a súčasne opätovne prepočíta k okamihu jej rozhodnutia žalobcom ešte neuhradené poistné s ohľadom
na mesiace z rozhodného obdobia, za ktoré toto poistné ešte uhradené žalobcom nebolo, pričom pri

ustálení vymeriavacieho základu pre výpočet tohto poistného tiež odôvodní dobu za ktorú z roku 2010
zohľadnila príjem žalobcu.

59. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva

na správnom súde.“

59. Podľa § 167 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

61. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

62. Podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Ustanovenia o trovách konania sa
primerane použijú na kasačné konanie.
(3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“

63. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP
a s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje
komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania [viď. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 7
Ssk/40/2023 zo 14.07.2023], a keďže žalobca mal v konaní plný úspech, správny súd mu priznal

voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov celého (vrátane
kasačných) konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť

(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).