Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124205256
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124205256.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
adresa C. E. XXX/XXX, F., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s. r. o., so sídlom
Dostojevského 3313/12, Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. E. XXX/XXX, F., adresa na doručovanie: Alzheimercentrum D., G. H., C. XXXX/X, D., zastúpenému:

In Medias Res, s. r. o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351, o nahradenie prejavu
vôle a o určenie oprávnenia nakladať s finančnými prostriedkami, o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
č. k. 106C/68/2024 - 31 zo dňa 29. júla 2024 – odvolanie žalovaného voči vyhovujúcemu výroku I., a
odvolanie žalobkyne voči časti výroku II. zamietajúceho povinnosť žalovaného zdržať sa nakladania s
finančnými prostriedkami v sume prijatého poistného plnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. m e n í tak, že
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a m i e t a.

II. Výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa

nakladania s finančnými prostriedkami v sume prijatého poistného plnenia 120.000 eur p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu žalobkyne, keď vo výroku I.
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s finančnými
prostriedkami uloženými: vo I. J. banke, a.s., na účte IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a v
L. M. N. C. O. K., O., konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky
podniku zahraničnej osoby: L. M. N. C. O. K., O., pobočka zahraničnej banky, na účte IBAN: K. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX, v rozsahu prevyšujúcom: sumu prijatých peňažných darov pre žalovaného,
sumu prijatého bolestného a prijatej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre poškodeného
žalovaného od povinného subjektu, sumu prijatého poistného plnenia v rozsahu bolestného a v
rozsahu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre poškodeného žalovaného, sumu bežných
nákladov spojených s umiestnením žalovaného v Alzheimercentre D., G. H., sumu bežných výdavkov
spojených so stravou, ošatením, hygienickými potrebami, liekmi, liečivami, zdravotníckymi pomôckami,

rehabilitačnými pomôckami a procedúrami pre žalovaného; a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 106C/68/2024. Vo výroku II. v prevyšujúcej
časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2
písm. c), d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 343 ods. 1 zák. č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj ust. § 31 ods. 1 a 4, § 33b ods. 1 písm. b/, §
40 ods. 6, § 143, § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníkav znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ako i ust. § 56 ods. 1 písm. h) a ods. 6 zák. č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila, že
je manželkou žalovaného od 19.02.2000, že tento utrpel vážne poškodenie zdravia dňa 20.08.2020,
v dôsledku ktorého sa stal invalidným v rozsahu nad 70 %, nespôsobilým samostatne sa pohybovať,
písať a podpisovať sa. Žalovaný najprv udelil generálnu plnú moc na všetky právne úkony vykonávané
na území Slovenskej republiky svojej manželke, teda žalobkyni, formou notárskej zápisnice. Túto plnú

moc odvolal dňa 23.10.2023, pričom vyhlásenie o odvolaní splnomocnenia bolo spísané tiež vo forme
notárskej zápisnice, v ktorej zároveň splnomocnil notára na doručenie odvolania plnej moci žalobkyni.
Skutočnosť, že žalovaný splnomocnil na niektoré právne úkony P. G. B., je nepochybná z darovacej
zmluvy, ktorú uzatvoril dňa 23.02.2024 za žalovaného obdarovaného, ako jeho splnomocnenec.
Existenciu účtu vo I., O. na meno žalovaného, ktorého majiteľom je žalovaný, č. IBAN: K. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX osvedčila žalobkyňa výpisom z účtu zo dňa 31.12.2016. Darovacou

zmluvou uzatvorenou dňa 23.02.2024 medzi Nadáciou TA3 ako darcom a obdarovaným žalovaným
osvedčila žalobkyňa existenciu účtu žalovaného v L. M. N. C. O. K. O., č. IBAN: K., ktorá banka je
právnym nástupcom spoločnosti L. M. K. O.. Žalobkyňa podľa súdu dostatočným spôsobom osvedčila
aj existenciu naliehavej potreby neodkladnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami sporu, nakoľko
manželstvo strán sporu naďalej trvá, súd nemá vedomosť o tom, že by BSM strán sporu bolo zrušené za

trvania ich manželstva, a keďže žalovaný preukázateľne splnomocnil tretiu osobu na niektoré majetkové
právne úkony, pričom oba účty sú vedené na meno žalovaného, ktorých je aj majiteľom, žalobkyňa má
dôvodnú obavu o nakladaní s finančnými prostriedkami na oboch účtoch bez jej vedomia a súhlasu. Súd
uviedol, že síce veci získané darom nepatria do BSM, avšak možno dôvodne predpokladať, že na účte v
peňažnom ústave, na ktorý sa zaviazal darca poskytnúť finančný dar žalovanému, sa môžu nachádzať

aj finančné prostriedky patriace do BSM strán sporu. Platí všeobecná zásada, že finančné prostriedky
získané niektorým z manželov za trvania manželstva patria do BSM, pokiaľ nie je preukázaný opak, t. j.
že ide o finančné prostriedky vylúčené z BSM, napr. finančné prostriedky získané darom alebo dedením.

4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že do BSM patria predovšetkým všetky hmotné veci (hnuteľné

aj nehnuteľné), ktoré môžu byť predmetom vlastníctva, bez ohľadu na spôsob nadobudnutia, ako aj bez
ohľadu na to, či majú spotrebný alebo výrobný charakter, pokiaľ boli nadobudnuté za trvania manželstva
niektorým z manželov a nie sú zo zákona z BSM vylúčené. Na základe širšieho vymedzenia (§ 118
ods. 1 OZ), predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť, okrem vecí, i práva (pohľadávky)
a iné majetkové hodnoty. Do BSM však nespadajú práva osobnej povahy. Do BSM patrí tiež náhrada

škody vyplatená jednému z manželov počas trvania manželstva, ak nejde o plnenie, ktoré je výlučne
viazané na osobu poškodeného manžela, napr. náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
(§ 444 OZ), náhrada škody vzniknutá ako dôsledok zásahu do práva na ochranu osobnosti (§ 16 OZ).
Predmetom BSM je aj príjem vo forme poistného plnenia, či už ide o poistenie majetku alebo poistenie
osôb, ak sa poistenie týka spoločného majetku manželov alebo niektorého z nich, a poistné sa hradilo

zo spoločných zdrojov (R 42/1972, str. 115 a 116). Plnenia poskytnuté z poistenia pre prípad úrazu za
dobu nevyhnutného liečenia telesného poškodenia úrazom a za trvalé následky úrazu sledujú v podstate
rovnaký účel ako náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a nemožno ich zahrnúť do
BSM ani v prípade, že ide o sumy vyplatené jednému z manželov či obom v dobe trvania BSM, ani v
prípade, že náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia boli už poškodenému poskytnuté

osobou na to povinnou (Bulletin Najvyššieho súdu ČR č. 4/1976). Takéto poistné plnenie má výlučne
osobnú povahu a je viazané na osobu poškodeného manžela.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila žiadnym spôsobom svoje tvrdenie, že
by žalovanému bolo poskytnuté poistné plnenie v sume 126.000,- eur v súvislosti s dopravnou nehodou,

pri ktorej utrpel žalovaný úraz, následkom ktorého sa stal invalidným v rozsahu nad 70 %, z ktorého
dôvodu je aj umiestnený v Alzheimercentre, G. H. I. D., a že poistné plnenie z v rozsahu 120.000,- eur
patrí do BSM. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že z takto prijatého poistného plnenia nepatrí do
BSM iba poistné plnenie v rozsahu bolestného (zrejme v sume 6.000,- eur), pričom však do BSM nepatrí
ani v poistné plnenie v rozsahu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj v prípade, ak

by bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia boli poškodenému žalovanému vyplatené
osobou, ktorá za vzniknutú škodu na zdraví zodpovedá a bola povinná ju poškodenému nahradiť.6. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že žalobkyňa osvedčila a) existenciu BSM strán sporu, ktoré treba
upraviť v rozsahu práv a povinností manželov vo vzťahu k dvom účtom vedeným v peňažných ústavoch
(I., O. O. L. M. N. C. O. K. O.) na meno žalovaného, ktorých je žalovaný majiteľom; b) dôvodnosť

naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu vo vzťahu k peňažným prostriedkom na
týchto dvoch účtoch (princíp opodstatnenosti); c) že uložením požadovaného obmedzenia žalovanému
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti); d) že navrhovaným
neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e)
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

7. Súd však mal za to, že žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa jednu z nevyhnutných
kumulatívnych podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je princíp proporcionality, pretože
ňou navrhované neodkladné opatrenie by pre povinného žalovaného predstavovalo neprimerané
obmedzenie a nad nevyhnutný rozsah 1.) vo výkone jeho práv a povinností k finančným prostriedkom
patriacim do BSM strán sporu, ako aj do jeho výlučného vlastníctva, kam nepochybne patria aj finančné

dary (napr. od Nadácie TA3), prijaté poistné plnenie z dôvodu dopravnej nehody vo výške náhrady za
bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia; 2.) v náhrade nákladov spojených s umiestnením
žalovanéhovAlzheimercentre,G.H.D.,vuhrádzaníbežnýchvýdavkovspojenýchsostravou,ošatením,
hygienickými potrebami, liekmi, liečivami, zdravotníckymi pomôckami, rehabilitačnými pomôckami a
procedúrami pre žalovaného, ktoré nie sú hradené z iných zdrojov (napr. zo zdravotného poistenia, zo

sociálneho poistenia, z príspevkov nadácií a neziskových organizácií). Súd preto návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel v jeho prevažnej časti tak, aby neodkladné opatrenie spĺňalo aj
atribút princípu proporcionality, a nepredstavovalo pre povinného žalovaného neprimeraný zásah a nad
nevyhnutný rozsah vo výkone jeho práv a povinností k peňažným prostriedkom na oboch účtoch v
peňažnýchústavochtak,akojeuvedenévovýrokuI.tohtouznesenia.SúdpritomprihliadolnazrušenieI.

J. M., O., pobočky Trnava ako organizačnej zložky podniku, čo však nič nemenilo na právnej subjektivite
samotnejI.J.M.,O.,sosídlomvBratislave.RovnakosúdzohľadnilzánikL.M.K.O.ažejejuniverzálnym
právnym nástupcom je L. M. N. C. O. K. O.. V prevyšujúcom rozsahu, ktorý by predstavoval neprimeraný
zásah do práv povinného žalovaného, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II.
výrok).

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, výslovne voči jeho piatemu odseku prvého výroku podala
žalobkyňa odvolanie, poukazujúc na dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že rozhodnutie súdu napáda
vovzťahukotázke,čipatrípoistnéplneniedoBSM.Žalovanýobdržalpoistnéplnenienazákladepoistnej

zmluvy č. 1400420057 uzavretej s poisťovňou UNIQA pojišťovna, a.s. Dôvodom plnenia bola dopravná
nehoda, v dôsledku ktorej sa stal žalovaný invalidným nad 70 %. Poistné plnenie mu bolo vyplatené
v dvoch platbách. Prvá činila sumu 53.100 eur, pričom po následnej sťažnosti žalobkyne ohľadne
nesprávnej výšky plnenia bola žalovanému doplatená suma 68.400 eur. Uvedené preukazuje potvrdenie
o priznaní poistného plnenia a vyjadrenie k sťažnosti. Žalobkyňa považuje za nespornú skutočnosť,

že žalovaný obdržal poistné plnenie vo výške 121.500 eur. V žalobe žalobkyňa operuje so sumou
120.000 eur práve s ohľadom na bežné výdavky žalovaného. Suma 121.500 eur predstavuje poistné
plnenie, ktoré bolo uhradené za trvania manželstva, rovnako jednotlivé platby poistného boli hradené
z masy BSM, a teda aj samotné poistné plnenie patrí do BSM. Právny názor súdu prvej inštancie, že
uvedené poistné plnenie nie je súčasťou BSM je nesprávne a odporujúce zákonu. K výkladu jednotlivých

výnimiek, ktoré nepatria do BSM je potrebné pristupovať reštriktívne. Nemožno zamieňať a stotožňovať
plnenia z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a plnenie z titulu poistnej zmluvy v rámci
životného či úrazového poistenia. Zatiaľ čo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú
náhradu škody za ujmu, ktorá vznikla priamo danej osobe v konkrétne špecifikovanej a jedinečnej
situácii, poistné plnenie predstavuje náhradu, ktorú si zabezpečil poistený ako dodatočnú garanciu

ochrany seba, ale aj svojej rodiny a ďalších aktív, teda ako všeobecnú a dodatočnú garanciu pre prípad
vzniku poistnej udalosti, ktorá je tiež vymedzená v určitej miere všeobecnosti. Jedná sa o dotačnú
dobrovoľnú službu, ktorá je hradená z prostriedkov BSM a v prípade vyplatenia poistného plnenia, toto
patrí do BSM. Súd opiera svoj právny názor o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 4/1976, ktoré je
svojim prístupom ojedinelé, taktiež odporuje judikátu R 42/197, ktorý pokladá poistné plnenie za súčasť

BSM. Žalobkyňa poukazuje aj na odbornú literatúru: JUDr. Fekete, CSc.:“Občiansky zákonník Veľký
komentár“ Eurokódex, 2018 a prof. JUDr. Vojčík, CSc.: Občianske právo hmotné prvý diel. Aleš Čeněk,
2021, ktorá považuje poistné plnenia za súčasť BSM. Žalobkyňa preto trvá na tom, že suma 121.500
eur vyplatená žalovanému z titulu poistného plnenia je súčasťou BSM, a preto navrhovala, aby odvolacísúd rozšíril povinnosť žalovaného zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami o sumu prijatého
poistného plnenia.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal tiež prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie
žalovaný, a to vychádzajúc z obsahu podaného odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) voči jeho vyhovujúcemu
výroku. Uviedol, že ako je zrejmé, má po úraze dňa 20.08.2020 obmedzenú hybnosť rúk, nepohybuje
sa samostatne, nemôže samostatne písať, ani sa podpisovať. Žalovaný komunikuje prostredníctvom
aplikácie WhatsApp a prostredníctvom e-mailu. Dňa 08.08.2024 udelil žalovaný splnomocnenie na jeho

zastupovanie v konaní o neodkladnom opatrení spoločnosti Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.
r. o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, IČO: 51 436 108 prostredníctvom e-mailovej správy. Ako
dôvody odvolania žalovaný uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a h) CSP. Žalovaný považuje znenie
návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia za nepresné, neurčité a nezrozumiteľné. Zároveň
podľa žalovaného nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení
§ 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ Samotná skutočnosť, že žalovaný splnomocnil
na niektoré majetkové právne úkony tretiu osobu, nemôže byť dostatočným dôvodom na osvedčenie
naliehavej potreby bezodkladne upraviť právne vzťahy medzi stranami sporu. Žalovaný je manželom
žalobkyne a ich bezpodielové spoluvlastníctvo počas ich manželstva nebolo zrušené. Žalovaný nebol
zbavený spôsobilosti na právne úkony, ani čiastočne, a teda naďalej má právo splnomocniť na niektoré

majetkové právne úkony aj inú osobu ako manželku. Manželka disponuje väčšou hotovosťou, ktorá
bola uložená v domácom trezore. V čase pred nehodou sa domácom trezore nachádzalo približne
27.000,- eur. Zároveň je manželka zamestnaná ako koordinátor nákupu a jej mesačný príjem je približne
1500,- eur v čistom spolu s prídavkami na dieťa a daňovým bonusom. Maloletá dcéra má 16 rokov.
Mesačne žalobca posiela žalobkyni 150,- eur na úhradu bežných výdavkov v domácnosti a dcére

posiela vreckové vo výške 50,- eur mesačne. Zároveň uhrádza manželke aj dcére životnú a úrazovú
poistku vo výške 36,84 eura mesačne. Mesačný príjem žalovaného je 1300,- eur – invalidný dôchodok.
Podľa žalovaného súd postupoval v rozpore so zásadou ne ultra petitum (§ 216 ods. 1, 2 CSP) keď
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Navyše je nariadené neodkladné opatrenie
nezrozumiteľné, neurčité a nevykonateľné. Z výrokovej časti napadnutého uznesenia nie je možné
určiť sumu prijatých peňažných darov pre žalovaného, sumu prijatého bolestného a prijatej náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia pre poškodeného žalovaného od povinného subjektu, sumu
prijatého poistného plnenia v rozsahu bolestného a v rozsahu náhrady za sťaženie spoločenského

uplatneniaprepoškodenéhožalovaného,sumubežnýchnákladovspojenýchsumiestnenímžalovaného
v Alzheimercentre D., G. H., sumu bežných výdavkov spojených so stravou, ošatením, hygienickými
potrebami, liekmi, liečivami, zdravotníckymi pomôckami, rehabilitačnými pomôckami a procedúrami pre
žalovaného. Tieto výroky napadnutého uznesenia sú veľmi všeobecné, neurčité a nezrozumiteľné a
banky, ktorým boli vyššie uvedené povinnosti určené, nemajú zákonné možnosti tieto sumy definovať

a určiť. Banky z opatrnosti úplne zablokovali prístup žalovaného k prostriedkom na oboch účtoch,
čím v podstate žalovanému úplne znemožnili používať jeho finančné prostriedky na bežnú spotrebu,
náklady spojené s jeho umiestnením v Alzheimercentre D., G. H. a v neposlednom rade náklady
žalovaného na právne služby. Hoci súd v uznesení uvádza, že boli splnené všetky zákonné predpoklady
na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia s výnimkou proporcionality, žalovaný má naopak

zato, že neboli splnené zákonné náležitosti na vydanie neodkladného opatrenia a výrok I. napadnutého
uznesenia nespĺňa základné nároky na presnosť, určitosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia súdu. V konaní
o nahradenie prejavu vôle nie je úlohou súdu rozhodovať na rámec petitu a hľadať proporcionalitu v
neodkladnom opatrení. V prípade, ak podľa súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenia nespĺňal
zásadu proporcionality, nemal rozhodovať nad rámec návrhu, ale návrh na vydanie neodkladného

opatrenia v zmysle ustanovenia § 327 CSP odmietnuť. Žalovaný preto navrhoval, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil, konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil a uložil žalobkyni
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

10. K odvolaniu žalovaného podala žalobkyňa písomné vyjadrenia. V prvom z nich, zo dňa 18.10.2024

dôvodila, že odvolanie podala za žalovaného osoba, ktorá nebola splnomocnená na podanie odvolania,
preto navrhovala podané odvolanie zamietnuť. V ďalšom vyjadrení zo dňa 25.11.2024 ďalej dôvodila,
že finančné prostriedky boli uložené na bankovom účte, ktorý bol založený počas trvania manželstva
a finančné prostriedky patria do BSM minimálne v rozsahu 120.000 eur. Žalovaný odmieta poskytnúťmanželkeakékoľvekinformácieostavebankovéhoúčtu,opohybochnatomtobankovomúčteaumožniť
jej prístup k tomuto účtu napriek tomu, že ide o finančné prostriedky patriace do BSM. Preto bol návrh
podaný dôvodne. Na dôvodnosti tejto žaloby nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa disponovala aj

ďalšími finančnými prostriedkami patriacimi do BSM a že táto má ďalší príjem, keďže tieto finančné
prostriedky využíva na zabezpečenie chodu domácnosti, zabezpečenie potrieb dieťaťa a v konečnom
dôsledku aj na zabezpečenie bežných potrieb žalovaného. Neodkladné opatrenie bolo preto vydané
v súlade so zákonom, je dôvodné a zrozumiteľné v časti, v ktorej nebolo napadnuté odvolaním
žalobkyne.

11. Na písomné vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného, reagoval žalovaný písomným vyjadrením
(replikou), v ktorej uviedol, že žalobkyňa neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali mať
charakter vecného zaujatia stanoviska k skutočnostiam tvrdeným v odvolaní žalovaného. Jedná sa o
subjektívne domnienky žalobkyne v rovine jej "prianí", ako by mal byť podľa nej súdom posudzovaný
skutkový stav veci, avšak bez príslušného hmatateľného podloženia týchto úvah verifikovateľnými

listinnými dôkazmi. Žalobkyňa iba opakuje skutočností obsiahnuté v podanej žalobe bez akejkoľvek
novej pridanej hodnoty, či predloženia nových dôkazov k veci, ktoré skutočnosti naviac nemajú
relevantný dopad na rozhodovanie vo veci neodkladného opatrenia. Jej neudržateľné tvrdenia
bez skutkového a právneho základu neobstoja, keďže ničím vecným nekonkretizuje, aké finančné
prostriedky boli uložené na bankovom účte, na ktorom bankovom účte mali byť uložené, ktorý bankový

účet mal byť založený počas manželstva, ktoré finančné prostriedky majú patriť do BSM a z akého titulu
dospela k špekulatívnej sume v rozsahu "minimálne" do 120.000,- eur. Všetky tieto nepreskúmateľné
tvrdenia žalobkyne len podčiarkujú zmätočnosť a nepresvedčivosť jej postupu v tomto súdnom konaní.
I záverečné tvrdenie žalobkyne v tom zmysle, že má vraj využívať svoje finančné prostriedky "v
konečnom dôsledku aj na zabezpečenie bežných potrieb žalovaného" vyznieva v kontexte obsahu

podanej žaloby a aktuálneho nedobromyseľného konania žalobkyne práve voči osobe žalovaného viac
menej absurdne a bezpredmetne. Žalobkyňa žalovanému vonkoncom neposkytuje žiadnu finančnú
podporu alebo pomoc, nezabezpečuje mu ani žiadne životné, či iné potreby, ktoré by čiastočne,
resp. úplne financovala. Naviac proti nemu pre úplnosť vedie ďalšie súdne konanie vedené pred OS
Trnava, sp. zn. 109P/62/2024, týkajúce sa ich spoločnej maloletej dcéry a uplatňovania si ďalších

finančných nárokov voči jeho osobe. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že deklarovaná suma 126.000,-
eur, resp. aktuálne už 120.000,- eur, má slúžiť na finančné zabezpečenie starostlivosti o žalovaného
(pozn. nejedná sa teda o finančné prostriedky žalobkyne, ako sa snaží účelovo navodiť dojem) a táto
čiastka nepatrí do BSM, čo v konečnom dôsledku potvrdil i súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.
Žalobkyňa naviac potvrdila akože naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia v

tomto konaní výslovne len svojím jediným subjektívnym nepravdivým tvrdením: "Máme teda zásadnú
obavu,žežalovanýumožníniekomuinémuakomanželke-žalobkyninakladaťsospoločnýmifinančnými
prostriedkami patriacimi do BSM. Naša obava je podložená listinou, z ktorej je zrejmé, že žalovaný
koná na základe splnomocnenia udeleného P. G. B.." Pritom z tohto listinného dôkazu vyplýva úplný
opak, keď z bodu 3 Notárskej zápisnice sp. zn. N 1622/2023, NZ 52574/2023, zo dňa 14.12.2023

vyplýva, citujeme: "Výslovne určujem, že sa táto plná moc nevzťahuje na zastupovanie v bankách pri
výberoch, vkladoch, ako aj na všetky úkony súvisiace s mojimi účtami. P. G. B. teda nie je oprávnený
nakladať s finančnými prostriedkami na účte žalovaného v banke, nie je oprávnený vykonávať prevody,
výbery ako aj všetky ostatné operácie na bankovom účte. Rovnako ho nesplnomocňuje na prepis
motorových vozidiel a splnomocnenie sa netýka ani nakladania s nehnuteľnosťami žalovaného. Týmto

určitým, zrozumiteľným a jednoznačným vyhlásením žalovaného je v celom rozsahu úspešne popretá
snaha žalobkyne zdôvodniť svoju "bezprostrednú" obavu o svoj majetok, a teda celý jej procesný útok
stojí "na vode". Dôkazná núdza na strane žalobkyne je potom zrejmá nielen vo vzťahu k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ale i k samotnej žalobe, kedy k nej žalobkyňa neprikladá žiadne
smerodajné dôkazy takej váhy a hodnoty, ktoré by opodstatňovali vôbec dôvodnosť podanej žaloby,

pričom účelovo presadzuje tzv. systém svojho tvrdenia za preukázaný a daný, avšak bez akéhokoľvek
verifikovateľného skutkového základu. Predmetný návrh a súvisiaci naliehavý právny záujem nebol v
zákonom požadovanej miere preukázaný a je tak neoprávnene nárokovaný voči žalovanému, keďže
za súčasného dôkazného stavu nevzniklo a netrvá žiadne obmedzovanie majetkových, či iných práv
žalobkyne a je vylúčená existencia reálneho ohrozenia práva prislúchajúcemu žalobkyne, pričom

rovnako tak na základe toho nie je jej právne postavenie neistým.

12. K replike žalovaného, podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (dupliku), uviedla, že finančné
prostriedky uložené na bankovom účte, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia, boli nadobudnutépočas manželstva žalobkyne a žalovaného, ktoré manželstvo doposiaľ trvá a bezpodielové
spoluvlastníctvo manželom zrušené nebolo. Ak teda žalovaný disponuje výlučne sám majetkom
patriacim do BSM, z tejto dispozície vylúči žalobkyňu ako manželku, ide jednoznačne zo strany

žalovaného o porušenie práv žalobkyne. Preto ak žalovaný hovorí o nedobromyseľnosti konania
žalobkyne, je to nedobromyseľnosť žalovaného, ktorý vylúčil žalobkyňu zo správy spoločného majetku
a nepreukázal, že by finančné prostriedky na bankovom účte neboli prostriedky patriace do BSM. Keďže
žalovaný porušuje práva žalobkyne pri správe majetku, je rozhodnutie súdu zákonné.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), sa vzhľadom na námietku žalobkyne ohľadom
nepreukázania právneho zastúpenia žalovaného v konaní, zaoberal najskôr skúmaním existencie
formálnych podmienok pre podanie odvolania v mene žalovaného, a teda predovšetkým existenciou
relevantnéhoplnomocenstvapreprávnehozástupcupodávajúcehov menežalovanéhoodvolanie,resp.
vyjadrenia v odvolacom konaní.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie zo dňa 13.08.2024 voči uzneseniu súdu prvej inštancie (č. l.
63) podala v mene žalovaného spoločnosť Marián Galbavý, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Kapitulská 6, Trnava, preukazujúc udelenie plnomocenstva žalovaným prostredníctvom e-mailovej
správy. K odvolaniu bol priložený e-mail žalovaného zo dňa 08.08.2024, v ktorom sa žalovaný výslovne
vyjadruje, že udeľuje plnú moc advokátskej kancelárii p. Mariána Galbavého na jeho zastupovanie vo

veci odvolania proti rozhodnutiu súdu o nariadení neodkladného opatrenia sp. zn. 106C/68/2024 – 31.
Vo veci je pritom nesporné, že žalovaný má po úraze obmedzenú hybnosť rúk, nemôže samostatne
písať, ani sa podpisovať. V elektronickom podaní zo dňa 18.10.2024 (č. l. 161) podpísanom zaručeným
elektronickým podpisom žalovaného (č. l. 164), žalovaný osobne uvádza, že pokiaľ ide o udelené
plnomocenstvá, potvrdzuje, že dňa 12.08.2024 udelil plnú moc advokátskej kancelárii JUDr. Mariána

Galbavého na zastupovanie jeho osoby v predmetnom konaní. Žalovaný tu prehlásil, že od 12.08.2024
ho zastupovala advokátska kancelária Mariána Galbavého a odo dňa 02.09.2024 bola na všetky
ďalšie právne úkony týkajúce sa konania sp. zn. 106C/68/2024 následne žalovaným udelená plná moc
advokátskej kancelárii In Medias Res, s. r. o. Obe plné moci, t. j. tak pre advokátsku kanceláriu JUDr.
Galbavého,akoajpreadvokátskukanceláriuInMediasRes,boliudelenénazákladevýslovnéhopokynu

z titulu vážnej, určitej a slobodnej vôle žalovaného, pričom táto vôľa trvá a je platná a konzistentná
od počiatku doteraz. Na uvedených plnomocenstvách žalovaný trvá. Rovnaké vyjadrenie žalovaného
vyplýva aj z jeho predchádzajúceho e-mailového podania zo dňa 03.10.2024 (č. l. 120), v ktorom
žalovaný tiež uvádza, že písomnú komunikáciu v elektronickej forme (e-mail, WhatsApp, Viber a pod.)
realizuje žalovaný osobne a samostatne pomocou hardvérového a softvérového vybavenia. Týmto

vybavenímžalovanýrealizujeajčinnostinaobsluhuportáluslovensko.skaelektronickéhobankovníctva.
Žalovaný žiadal, aby súd zohľadnil a zobral na vedomie jeho zdravotný stav obmedzujúci a limitujúci
jeho možnosti. Žalovaný trval na zvolenom právnom zástupcovi v predmetnej právnej veci. Žalovaný tiež
predložil plnomocenstvo zo dňa 02.09.2014 (č. l. 131), podľa ktorého splnomocnenec P. G. B. na základe
splnomocnenia zo dňa 14.12.2023 z titulu notárskej zápisnice N 1622/2023, udelil v mene žalovaného

plnomocenstvo na jeho zastupovanie pre advokátsku kanceláriu In Medias Res, s. r. o., Sladovnícka
13, Trnava v spore sp. zn. 106C/68/2024. Tieto skutočnosti žalovaný opakuje aj v elektronickom podaní
zo dňa 07.10.2024 ( č. l. 132). Napokon bola do spisu predložená notárska zápisnica N
1673/2024, Nz 46629/2024 zo dňa 18.11.2024, podľa ktorej žalovaný za prítomnosti dvoch svedkov
udelil plnomocenstvo spoločnosti In Medias Res, s. r. o. na zastupovanie, o. i. aj v spore vedenom na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 106C/68/2024.

15. Z vyššie uvedeného má odvolací súd nepochybne preukázaná existenciu plnej moci udelenej
žalovaným na jeho zastupovanie v predmetnom spore spoločnosti In Medias Res, s. r. o., ako aj
okolnosť, že na spísanie podaného odvolania, existovala v tom čase dohoda o plnomocenstve medzi

žalovaným a splnomocnencom Marián Galbavý, advokátska kancelária, s. r. o., ktorú skutočnosť potvrdil
žalovaný elektronickým podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 18.10.2024
(č.l.161)aprijatietohtoplnomocenstvapreukazujesamotnépodanieodvolania(jehočl.I.)spoločnosťou
Marián Galbavý, advokátska kancelária, s. r. o. zo dňa 13.08.2024. Odvolací súd uzatvára, že odvolanie
a písomné vyjadrenia v odvolacom konaní, boli za žalovaného podané ním splnomocnenými osobami.

16. Odvolací súd ďalej po zistení, že odvolania žalobkyne i žalovaného boli podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie v nimi
napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákonodvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania
žalobkyne i žalovaného majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (žalobkyňa podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a žalovaný podľa § 365 ods.

1 písm. a/, b/, d/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne je nedôvodné, naopak odvolanie žalovaného je dôvodné, preto je potrebné napadnuté
uznesenie podľa § 388 CSP vo výroku I. zmeniť tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia sa aj v tejto časti zamieta a výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie v žalobkyňou napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

17. V prvom rade je potrebné uviesť, že hoci žalobkyňa vo svojom odvolaní uvádza, že sa odvoláva

voči piatemu odseku prvého výroku uznesenia, teda voči odrážke výroku I., ktorým bolo žalovanému
uložené zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami v rozsahu prevyšujúcom sumu prijatého
poistného plnenia v rozsahu bolestného a v rozsahu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
pre poškodeného žalovaného, podľa samotného odvolacieho petitu, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby
odvolací súd rozšíril povinnosť žalovaného zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami o sumu

prijatého poistného plnenia 120.000 eur je zrejmé, že žalobkyňa podľa obsahu svojho odvolania (§ 124
ods. 1 CSP) vo svojej podstate nenapáda piatu odrážku vyhovujúceho výroku I., ale napáda zamietajúci
výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd vo zvyšku ňou požadované neodkladné opatrenie
zamietol, avšak ho napáda nie v celom jeho rozsahu, ale len v časti zamietnutia návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa

nakladania s finančnými prostriedkami v sume prijatého poistného plnenia 120.000 eur .

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty žalobkyne a žalovaného predostreté v ich odvolaniach bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť voči žalovanému žalobkyňou požadované

neodkladné opatrenie, spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s finančnými
prostriedkami na jeho účte v sume prijatého poistného plnenia 120.000 eur, resp. uloženia povinnosti
zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami na označených účtoch vo I., O. O. L. M. C. O. K.,
O. v rozsahu prevyšujúcom sumy uvedené vo výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

106C/68/2024.

19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §

343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

20. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia

neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami
alebo právami a písm. d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhuna nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

23. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu

a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

24. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

25. V danom prípade podala žalobkyňa žalobu, ktorú síce nazvala o zákaz nakladať s finančnými
prostriedkami, avšak z jej žalobného petitu vyplýva, že vo veci samej sa domáha rozhodnutia, ktorým by

súd nahradil súhlas žalovaného so zriadením dispozičného práva k účtu vedenému vo I., O. v prospech
žalobkyne; ďalej ktorým rozhodne, že žalobkyňa a žalovaný sú oprávnení nakladať s finančnými
prostriedkami na účte vo I., O. výlučne so vzájomným súhlasom, na základe písomného súhlasu oboch
manželov a tiež aby súd nahradil súhlas žalovaného so zriadením dispozičného práva k účtu vedenému
v L. M. N. C. O. K., O.. Spolu so žalobou podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému nakladať s finančnými prostriedkami uloženými vo
I., O. až do rozhodnutia súdu o žalobe a prikázal žalovanému nakladať s finančnými prostriedkami
uloženými v L. M. N. C. O. K. O. len takým spôsobom, aby zostatok na účte nebol nikdy nižší ako
suma 120.000 eur až do rozhodnutia súdu o žalobe. Žalobu, ako aj predmetný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa v podstate tým, že žalovaný utrpel dňa 20.08.2020 úraz,

následkom ktorého má obmedzenú hybnosť horných a dolných končatín, je trvale invalidným nad 70
% a nachádza sa v Alzheimercentre v D.. Pôvodne udelil žalovaný dňa 10.05.2021 formou notárskej
zápisnice plnú moc aj vo vzťahu k peňažným ústavom a na nakladanie s finančnými prostriedkami
na účte v L. M. N. C. O. K. O. žalobkyni. Na tomto účte vedenom na meno žalovaného sú finančné
prostriedky vo výške 126.000 eur, ktoré boli vyplatené z poistky v súvislosti s dopravnou nehodou

žalovaného. Žalovaný tiež počas manželstva založil účet vo I., na ktorom ku dňu 31.12.2016 bola suma
20.361,75 eura patriaca do BSM. Rovnako má žalobkyňa za to, že aj suma vyplateného poistného
plnenia následkom úrazu s výnimkou bolestného patrí do BSM. Žalovaný však plnú moc udelenú
žalobkyni dňa 23.10.2023 odvolal, čím žalobkyni znemožnil nakladanie so spoločnými finančnými
prostriedkami. Žalobkyňa má obavu, že žalovaný umožní niekomu inému ako žalobkyni nakladať so

spoločnými finančnými prostriedkami patriacimi do BSM, čo odôvodňovala listinou, z ktorej vyplýva,
že žalovaný splnomocnil P. G. B.. Žalobkyňa dôvodila, že má mať prístup k finančným prostriedkom
patriacim do BSM, pretože zabezpečuje celú domácnosť, stará sa o dieťa a manželstvo stále trvá.

26. Súd prvej inštancie vychádzajúc z tohto návrhu žalobkyne a jeho príloh dospel k záveru, že je

dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu uvedenom vo výroku I. napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie, keď mal za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu naliehavej potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, pretože žalovaný preukázateľne (vychádzajúc z obsahu darovacej
zmluvy s Nadáciou TA3) splnomocnil tretiu osobu na niektoré majetkové právne úkony, pričom oba účty
sú vedené na meno žalovaného, ktorých majiteľom je aj žalobkyňa, preto má obavu o nakladanie s

finančnýmiprostriedkaminaobochúčtochbezjejvedomiaasúhlasu,keďmožnodôvodnepredpokladať,
ženatýchtoúčtochsanachádzajúajpeňažnéprostriedkypatriacedoBSM.Súdmaltiežzato,žepoistné
plnenie v sume 120.000 eur patrí do BSM, pretože vychádzal z právneho názoru, že plnenia poskytnuté
z poistenia pre prípad úrazu za dobu nevyhnutného liečenia telesného poškodenia úrazom a za trvalénásledky úrazu sledujú v podstate rovnaký účel ako náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia, a nemožno ich zahrnúť do BSM ani v prípade, že ide o sumy vyplatené jednému z manželov
či obom v dobe trvania BSM, ani v prípade, že náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

boli už poškodenému poskytnuté osobou na to povinnou (Bulletin Najvyššieho súdu ČR č. 4/1976), a
teda takéto poistné plnenie má výlučne osobnú povahu a je viazané na osobu poškodeného manžela.
Súd však mal za to, že z dôvodu naliehavej potreby úpravy pomerov je potrebné upraviť rozsah práv a
povinností manželov vo vzťahu k dvom peňažným účtom v bankách I., a.s. a L. M. N. C. O. K., O., avšak
so zreteľom na princíp proporcionality tak, ako špecifikoval vo vyhovujúcom výroku I. a v prevyšujúcom

rozsahu, ktorý by predstavoval neprimeraný zásah do práv povinného, návrh žalobkyne vo výroku II.
zamietol.

27. Žalobkyňa nesúhlasila so zamietnutím jej návrhu v časti neuloženia povinnosti žalovanému zdržať
sa nakladania s finančnými prostriedkami o sumu prijatého poistného plnenia 120.000 eur, keď mala
za to, že celé poistné plnenie patrí do BSM, nielen jeho časť majúca predstavovať bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenia. Žalovaný nesúhlasil s nariadenou časťou neodkladného opatrenia, pretože
neboli splnené zákonné náležitosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, žalobkyňa neosvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pretože na to nestačí samotná skutočnosť, že žalovaný
splnomocnil na niektoré majetkové právne úkony tretiu osobu, žalovaný je plne spôsobilý na právne
úkony, manželka pritom disponuje hotovosťou v domácom trezore približne 27.000 eur, dôvodil, že súd

rozhodol nad rámec petitu žalobkyne, pričom jeho rozhodnutie je neurčité a nevykonateľné, a pretože
banky nevedenia definovať sumy v zmysle výroku uznesenia súdu prvej inštancie, z opatrnosti úplne
zablokovali prístup žalovaného k prostriedkom na oboch účtoch.

28. V danom prípade základným predpokladom pre nariadenie žalobkyňou požadovaného

neodkladného opatrenia bolo, aby osvedčila splnenie dvoch základných podmienok, a to jednak potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods. 1 CSP) a zároveň dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP).

29. Odvolací súd dospel v predmetnej veci k záveru odlišnému od súdu prvej inštancie, pokiaľ ide

o dôvodnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. V predmetnej veci je nepochybné, že
žalobkyňa sa vo veci samej domáha nahradenia súhlasu žalovaného so zriadením jej dispozičného
práva k jeho dvom účtom vo I., O. O. L. M. N. C. O. K., O. a tiež určenia, že s prostriedkami na účte vo
I., O. sú žalobkyňa a žalovaný oprávnení nakladať len na základe písomného súhlasu oboch manželov.
Žalobkyňa dôvodí, že sa obáva, že žalovaný, ktorý má po nehode obmedzenú hybnosť horných a

dolných končatín, umožní niekomu inému ako manželke nakladať s prostriedkami patriacimi do BSM
a tiež že žalobkyňa k týmto prostriedkom nemá prístup.

30. Užívanie vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov upravuje ustanovenie § 144 OZ,
vybavovanie spoločných vecí počas trvania BSM upravuje ust. § 145 OZ a riešenie nezhôd manželov

o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM upravuje § 146 OZ s tým, že o nich rozhoduje
súd. Žalobkyňa však v danom prípade vôbec neosvedčila, že by medzi ňou a žalovaným exitovala
nezhoda o užívaní, resp. nakladaní s prostriedkami majúcimi patriť do BSM na účtoch vedených na
meno žalovaného vo I., O. O. L. M. N. C. O. K., O.. Žalobkyňa neposkytla žiadny opis skutočností,
ktoré by nasvedčovali tomu, že by napríklad či už ona, alebo žalovaný potrebovali v nejakom rozsahu s

týmito prostriedkami na nejaký účel nakladať, s čím by druhá strana nesúhlasila, alebo že by žalovaný
s peňažnými prostriedkami nakladal v rozpore s ust. § 144 a § 145 OZ, prípadne že by žalobkyňa
požadovala od žalovaného poskytnutie informácie o stave na účtoch a žalovaný by jej takúto informáciu
odmietol poskytnúť. Žalobkyňa teda netvrdí nezhodu o nakladaní s prostriedkami patriacimi do BSM na
účte žalovaného. Dôvodí iba, že žalovaný má obmedzenú možnosť používať horné končatiny, pričom

podľa nej splnomocnil nakladať s prostriedkami patriacimi do BSM tretiu osobu a žalobkyňa sa domáha
prístupu k účtom žalovaného.

31. Žalobkyňa však neosvedčila ani okolnosť, že sa na uvedených účtoch nachádzajú prostriedky
patriace výlučne do BSM, z ktorého dôvodu k nim žiada zriadiť dispozičné právo. V zásade platí

základná premisa, že finančné prostriedky získané niektorým z manželov za trvania manželstva patria
do BSM, avšak v predmetnej veci je zrejmé, že žalovanému boli poskytnuté aj dary, vyplatené bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o účet vo I., O., žalobkyňa uvádzala jeho zostatok k
31.12.2016, čo je obdobie spred 8 rokov, pričom tieto prostriedky už mohli byť za trvania manželstvaspotrebované. Žalobkyňa neuviedla ani žiadne skutkové tvrdenia, ako manželia hospodárili, ako podľa
nej vznikla suma 20.361,75 eura k 31.12.2016 na účte žalovaného vo I., O. a prečo podľa nej je daný
predpoklad, že by na tomto účte mali byť naďalej len prostriedky patriace do BSM. Pokiaľ ide o účet

v L. M. N. C. O. K., O., na tomto účte sa podľa žalobkyne majú nachádzať prostriedky najmenej v
sume 120.000 eur, majúce predstavovať poistné plnenie vyplatené žalovanému z poistky po dopravnej
nehode, ktoré podľa žalobkyne patria do BSM, pretože táto poistka slúžila nielen na zabezpečenie
potrieb žalovaného, ale aj jeho rodiny. Žalobkyňa však nepredložila predmetnú poistnú zmluvu, preto
nie je možné bez poznania obsahu samotnej poistnej zmluvy posúdiť relevantne jej druh (či išlo o

rizikové životné poistenie, investičné životné poistenie, kapitálové životné poistenie atp.), a teda aj prijať
záver, či vyplatené poistné plnenie má osobnú povahu a je viazané výlučne na osobu poškodeného
manžela, alebo či toto poistné plnenie patrí, prípadne v akom rozsahu, do BSM. V rámci odvolacieho
konania žalobkyňa predložila len Oznámenia o priznaní poistného plnenia poisťovňou UNIQA (2x), z
ktorého vyplýva, že malo ísť o poistenie pre prípad trvalého telesného poškodenia následkom úrazu a
progresívnym plnením do 700 % a že žalovanému malo byť priznané poistné plnenie za úraz a trvalé

následky tohto úrazu – tetraplégia, čo predbežne indikuje, že by malo ísť poistné plnenie viazané na
osobu žalovaného, avšak bez predloženia poistnej zmluvy a jej poistných podmienok, nie je možné túto
okolnosť náležite posúdiť. Správny bol preto predbežný právny záver vyjadrený súdom prvej inštancie
v napadnutom uznesení, že žalobkyňa neosvedčila, že poistné plnenie v rozsahu 120.000 eur patrí do
BSM.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené nemá odvolací súd za osvedčenú základnú podmienku pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana, pretože žalobkyňa neosvedčila, že medzi stranami exituje nezhoda
o nakladaní s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM, ktoré sa majú nachádzať na účtoch

žalovaného, teda že žalovaný vôbec disponuje s prostriedkami patriacimi do BSM a že s nimi nakladá
spôsobom, ktorý je v rozpore so spôsobmi upravenými v § 144 a § 145 OZ, a preto je nevyhnutné
upravovať rozsah práv a povinností manželov vo vzťahu k uvedeným dvom účtom.

33. Nebola splnená ani druhá základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to

potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobkyňa dôvodila, že sa obáva, že žalovaný
splnomocnil niekoho iného ako ju, na nakladanie s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM, pričom
poukazovala na darovaciu zmluvu, z ktorej vyplýva, že žalovaný mal udeliť plnomocenstvo P. G. B..
Žalovaný však v odvolacom konaní predložil notársku zápisnicu N 1622/2023, NZ 52574/2023 zo dňa
14.12.2023, v zmysle ktorej síce žalovaný udelil tzv. generálnu plnú moc p. P. G. B., avšak podľa

bodu 3. danej notárskej zápisnice, sa toto plnomocenstvo výslovne nevzťahuje na zastupovanie v
bankách, pri výberoch, vkladoch, ako aj na všetky úkony súvisiace s účtami žalovaného; P. G. B. nie je
oprávnenýnakladaťsfinančnýmiprostriedkaminaúčtežalovanéhovbanke,niejeoprávnenývykonávať
prevody, výbery , ako aj všetky ostatné operácie na bankovom účte. Žalovaný tiež uviedol, že písomnú
komunikáciu v elektronickej forme (e-mail, WhatsApp, Viber a pod.) realizuje osobne a samostatne

pomocou hardvérového a softvérového vybavenia, ktorým realizuje aj činnosti a obsluhu elektronického
bankovníctva. Na základe týchto skutočností nie je osvedčené, že žalovaný splnomocnil na nakladanie
s prostriedkami na svojich účtoch tretiu osobu.

34. Žalobkyňa nijako neosvedčila ani skutočnosť, že by žalovaný nakladal s prostriedkami patriacimi do

BSM, v rozpore so záujmami rodiny, teda že by ich používal v rozsahu vyžadujúcom súhlas žalobkyne
v rozpore s § 145 OZ, a preto je potrebné poskytnúť žalobkyni bezodkladnú ochranu. Pokiaľ ide o
tvrdenie žalobkyne, že žalovaný porušuje jej práva pri správe majetku tým, že žalobkyňa nemá prístup
k jeho účtom, tak len samotné takéto tvrdenie nie je dôvodom na bezodkladnú úpravu pomerov strán,
pretože žalovaný podľa všetkého disponoval prostriedkami na účte I. O. samostatne už v čase pred

dopravnou nehodou, pričom žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia o tom, že by malo dôjsť k takej zmene
okolností, pre ktoré by už ďalej žalovaný samostatné dispozičné právo k svojim účtom mať nemal (okrem
tvrdenia že mal splnomocniť tretiu osobu na nakladanie s prostriedkami patriacimi do BSM, čo však
bolo vyvrátené), ani skutočnosti ohľadom toto, že by ona s dieťaťom boli bez potrebných finančných
prostriedkov.

35. Za dôvodné vzhliadol odvolací súd tiež argumenty žalovaného, že výrok uznesenia súdu prvej
inštancie o nariadení neodkladného opatrenia je neurčitý. Skutočne, pokiaľ vo výroku rozhodnutia nie
sú špecifikované konkrétne sumy, nad rozsah ktorých sa žalovanému ukladala povinnosť nenakladať sfinančnými prostriedkami, nie je jednoznačné, aká konkrétna povinnosť sa žalovanému vlastne ukladá.
Žalovanýuvádzal,ženazákladerozhodnutiasúduprvejinštancie,zablokovalibankyprístupžalovaného
k prostriedkom na oboch účtoch, čo je neprijateľné, pretože by v tom prípade mohlo byť ohrozené

zabezpečovanie základných životných potrieb žalovaného, jeho zdravotná starostlivosť, resp. pobyt v
Alzheimercentre D., G. H.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemal žalobkyňou osvedčenú dôvodnosť nároku, ktorému
žalobkyňa žiadala poskytnúť ochranu, ako ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou

a žalovaným spôsobom, ktorý žalobkyňa požadovala v navrhovanom neodkladnom opatrení, preto
na základe podaných odvolaní žalobkyne a žalovaného a vzhľadom na ich rozsah rozhodol tak, že
uznesenie súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutom vyhovujúcom výroku I. podľa § 388 CSP
zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol a na základe
odvolania žalobkyne výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému

zdržaťsanakladaniasfinančnýmiprostriedkamivsumeprijatéhopoistnéhoplnenia120.000eurpotvrdil.

37. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto
konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ).

38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).