Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010113
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623010113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B.

C. D. E. F. G. H. C., narodeného XX.XX.XXXX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 25. marca 2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C. D. E. F. G. H., narodený XX.XX.XXXX v I., trvale bytom H. XXX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 21.11.2021 v čase okolo 01.00 h v Malackách na ulici 1. mája pred bytovým domom č.
XXXX sa opýtal poškodeného I. J. či nemá marihuanu, načo mu poškodený dal jeden sáčok marihuany
a následne obvinený vytiahol slzný plyn, ktorý namieril smerom na poškodeného a povedal mu, že vie,
že toho má viacej a nech sa „vyvačkuje“, nato sa presunuli na neďaleké parkovisko pri herni Monaco,
pričom obvinený stále držal v ruke slzný sprej a povedal poškodenému, aby to nenaťahoval a vyvačkoval
sa, nato poškodený vytiahol z vrecka peňaženku, ktorú mu obvinený vytrhol z ruky a z peňaženky zobral

finančnú hotovosť vo výške 30,- Eur a LSD papierik a nato peňaženku hodil na zem a odišiel z miesta
preč, čím týmto konaním spôsobil poškodenému I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., I. F. XXXX/XX
škodu vo výške 30,- Eur,

t e d a

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného
zákona a s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona, § 36 písm. n) Trestného zákona, § 37
písm. m) Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Trestného zákona, s poukazom na § 42 ods. 2 Trestného zákona, sa mu
ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu
2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného

súdu Malacky spisová značka 0T/31/2023 zo dňa 27.03.2023, právoplatný dňa 27.03.2023, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému I.
J., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom I. F. XXXX/XX, I., škodu vo výške 30,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal tunajšiemu súdu dňa 28.02.2023 obžalobu číslo 2Pv
21/22/1106 na v tom čase obvineného A. B. za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 25.03.2024, na ktoré sa obžalovaný A. B. riadne ustanovil.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov;ďalejlenTrestnýporiadok),žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobnomnávrhu.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),
g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný:
c)rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný

odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako

určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného A. B. o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného
o uznaní viny zo skutku uvedenom vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie

v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie stíhaného skutku uvedeného v obžalobnom návrhu,
sa nevykoná a vykonal dokazovanie len ohľadne jeho trestu a náhrade škody.

Podľa § 11 Trestného zákona, zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného

násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona, keď proti poškodenému I. J. použil hrozbu bezprostredného násilia útokom na jeho
telesnú integritu slzným plynom, ktorý držal v ruke a to v úmysle zmocniť sa vecí, ktoré mal poškodený

I. J. pri sebe tým, že mu pod hrozbou použitia slzného plynu prikázal, aby sa „vyvačkoval“, teda abyvytiahol všetky veci, ktoré mal u seba v kapsách, s úmyslom zmocniť sa ich. Z hľadiska subjektívnej
stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona,
pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, pretože obžalovaný v priamom úmysle

hrozbou bezprostredného násilia sa chcel zmocniť vecí, ktoré mal poškodený I. J. pri sebe. Svojím
konaním teda obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu
tak, ako je aj uvedené v obžalobnom návrhu prokurátora.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vykonal

dokazovanie len ohľadne trestu a náhrade škody.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaného, oboznámil podstatný obsah pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Malacky
spisová značka 0T/31/2023.

Zregistratrestovobžalovanéhovyplynulo5záznamovzaspáchanietrestnýchčinovrôznehocharakteru.
Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisová značka 0T/31k/2023 zo
dňa 27.03.2023, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 25.03.2023, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na

skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, za súčasného uloženia zákazu činnosti požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2
roky; trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2023.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol

dosiaľ priestupkovo riešený za 4 priestupky a to zo dňa 29.09.2018 za porušenie ustanovenia § 49 ods.
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (narušenie občianskeho nažívania), za čo mu bola
vrozkaznomkonaníuloženápokutavovýške30Eur.Ďalejdňa30.12.2018porušilustanovenia§22ods.
1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupoch (viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia),
za čo mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 300 Eur a trest zákaz činnosť. Následne sa

dňa 09.09.2021 dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu porušením ustanovenia §
49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola opäť v rámci rozkazného
konania uložená pokuta vo výške 40 Eur. Napokon sa dňa 06.11.2021 dopustil priestupku na úseku
cestnej premávky, kedy ako spolujazdec v motorovom vozidle nebol zabezpečený bezpečnostným
pásom porušením ustanovenia § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,

za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10 Eur.

Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Malacky spisová značka 0T/31/2023 súd zistil, že dňa
26.03.2023 bola konajúcemu súdu podaná obžaloba číslo 2Pv 77/23/1106 na v tom čase obvineného
A. B., keďže dňa 25.03.2023 o 23:59 hodine sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky
spisová značka 0T/31/2023 zo dňa 27.03.2023, právoplatným dňa 27.03.2023, k trestu odňatia slobody
vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2
roky, za súčasného uloženia zákazu činnosti požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 roky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že bol už za trestný čin odsúdený;

súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona, ustanovenia odsekov 4 ž 6 sa nepoužijú, sa súčasne ukladá
zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo § 42, ak by súčasné použitie týchto

ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie

trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,

ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako
keby nebol odsúdený.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,

ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu. Pri
ukladaní trestu musel súd teda vychádzať z viacerých ustanovení Trestného zákona a to jednak
všeobecných ustanovení o ukladaní trestu, t.j. §§ 34, 36, 37, 38 Tr. zákona, ako aj o použití ustanovení

súhrnného trestu, t.j. § 42 ods. 1 Tr. zákona.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob
spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere

trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu).

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností. Súd konštatuje, že obžalovanému svedčí jedna priťažujúca okolnosť podľa §
37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený) a jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti). Pomer uvedených okolností
je 1:1. Keďže súd ukladal súhrnný trest, podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Trestného zákona, tzn. s
použitím asperácie, nemohol zarátať aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona, keďže

by mu bola táto skutočnosť zohľadnená 2 krát, čo je neprípustné. V prípade použitia asperácie sa trest
ukladá podľa zákonného ustanovenia obsahujúceho najprísnejšiu trestnú sadzbu spomedzi zbiehajúcej
sa trestnej činnosti, kedy sa horná hranica trestnej sadzby zvýši o 1/3. V prípade obžalovaného je
najprísnejšia trestná sadzba za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, a to 3 až 8 rokov.Po zvýšení hornej hranice o 1/3 je horná hranica trestnej sadzby 10 rokov a 8 mesiacov, teda konkrétna
trestná sadzba obžalovaného je 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov odňatia slobody.

Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisová
značka 0T/31/2023 zo dňa 27.03.2023, právoplatným 27.03.2023, súd obžalovanému uložil súhrnný
nepodmienečný trest odňatia v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko skutku sa dopustil skôr
ako bolo vyhlásené rozhodnutie/ doručený trestný rozkaz/ vo veci Okresného súdu Malacky spisová
značka 0T/31/2023 zo dňa 27.03.2023. Súd odsúdil obžalovaného podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, teda

podľa najprísnejšie trestného činu, s upravenou trestnou sadzbou 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov
odňatia slobody, pričom prihliadnuc na okolnosti trestných činov, osobu páchateľa i na pomer a mieru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 roky, čo je na spodnej hranici trestnej sadzby. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti
nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia
slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v

budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania.
Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného a jeho pomerom. V rámci
uloženia súhrnného trestu však súčasne uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 2 roky, keďže tento trest bol uložený uvedeným
skorším, v jeho výroku zrušujúci rozhodnutím súdu. Na výkon takto uloženého trestu súd obžalovaného

zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, riadiac sa režimom ustanovenia § 48 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaných skutkov bol
odsúdený vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin. Súd zároveň
rozhodolpodľa§42ods.2Tr.zákonaozrušenívýrokuotreste,ktorýbolobžalovanémuuloženýtrestným
rozkazom Okresného súdu Malacky spisová značka 0T/31/2023 zo dňa 27.03.2023, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Takto uložený trest odňatia slobody predstavuje podľa úvahy súdu potrebnú represiu pre obžalovaného
a bude tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej

činnosti a starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu
primeraná osobe obžalovaného, jeho pomerom, ako i prognózam jeho nápravy. Súd pri uložení trestu
reflektoval a zohľadnil tiež zásadu proporcionality a racionality a dospel k záveru, že obžalovaný
vzhľadom k viacerým výkonom nepodmienečných trestov odňatia slobody, nepreukázal nápravu.
S ohľadom na opakované páchanie trestnej činnosti zo strany obžalovaného, súd vzhliadol potrebu

vyradiť obžalovaného z bežného života a zabrániť mu tak v páchaní ďalšej trestnej činnosti, čím
zabezpečí účinnú ochranu ostatných členov spoločnosti. Trest uložený v uvedenej výmere dáva podľa
úvahy súdu možnosť obžalovanému na potrebnú prevýchovu a efektívnu reflexiu vo vzťahu k vlastnému
protiprávnemu konaniu.

Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,

zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode
o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo
podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok

na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin,
ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.Poškodený I. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. F. K. XXXX/XX, XXX XX I., sa so svojím nárokom na
náhradu škody v súhrnnej výške 30 Eur riadne pripojil k predmetnému trestnému konania v intenciách
zákonnejlehotypodľa§46ods.3Trestnéhoporiadku,pretosúdzaviazalobžalovanéhoknáhradeškody

v uplatnenej výške, ktorú mal súd za preukázanú.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.