Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123268171
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:6123268171.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne
zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX
E., o zaplatenie 3.792,46 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.3.2023 domáhal, aby súd

zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu istiny 3.792,46 eur, úroku 741,75 eur a zákonný úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 3.749,98 eur od 6.3.2022 a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.

2. Formulárovú žalobu odôvodnil tým, že na základe „Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa
§ 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 23.06.2022 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 (ďalej len „postupca")

a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti
uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako
90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXX
(ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich
dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky

pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný napriek
opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil 5/8 v stanovených termínoch splátky, čím porušil
svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade

s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
k 05.03.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Žalovaný pred postúpením pohľadávky vykonal úhrady vo výške 4 222,60 EUR. Úhrady žalovaného
pred postúpením pohľadávky boli započítané nasledovne: na istinu suma 2 250,02 EUR na zmluvný úroksuma 1 763,83 EUR na úrok z omeškania suma 0,00 EUR na poplatky suma 208,75 EUR Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 4 138,15 EUR, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 3 749,98 EUR, z riadneho úroku vo výške 297,79 EUR, zo zmluvného

úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 3,61 EUR, z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške
44,29 EUR a z poplatkov vo výške 42,48 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma
predstavuje sumu vo výške 4 537,82 EUR, pričom žalobca si s poukazom na uvedenú rozhodovaciu

prax Najvyššieho súdu SR uplatňuje pohľadávku v nasledujúcej štruktúre: - istina vo výške 3 749,98
EUR - riadny úrok vo výške 741,75 EUR predstavujúci úrok z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X), ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok (Y), t.j. 2 505,58
EUR (X) – 1 763,83 (Y) EUR = 741,75 EUR (Z). Výška úroku z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X), je možné vypočítať tak, že od celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť v zmysle Zmluvy o úvere odpočítame výšku poskytnutého úveru predstavujúcu výšku istiny a tiež

poplatky, ktoré by bol povinný pri riadnom plnení veriteľovi uhradiť. Celkovú výšku poplatkov vypočítame
ako súčin počtu mesačných splátok a výšky takto dohodnutého poplatku. Príkladný výpočet prikladáme
v prílohe. - poplatky vo výške 42,48 EUR - zmluvný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 3,61
EUR Zvyšnú časť pohľadávky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.“

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 6.5.2022 platobný rozkaz, ktorým vyšším súdnym úradníkom
vyhovel v celom rozsahu. Pre nedoručenie platobného rozkazu žalovanému a po súhlase žalobcu bola
vec postúpená Okresnému súdu Bardejov.

4. Na výzvu Okresného súdu Bardejov žalobca v podaní zo dňa 15.8.2023 uviedol, že žalovaný čerpal

dňa XX.XX.XXXX peňažné prostriedky v celkovej výške 6.000,00 eur a z poskytnutého úveru uhradil
sumu v celkovej výške 4.222,60 eur. Úhrady žalovaného boli započítané nasledovne: na istinu suma
2.250,02 eur na zmluvný úrok suma 1,763,83 eur na úrok z omeškania suma 0,00 eur na poplatky suma
208,75 eur. Postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady žalovaného započítané
na istinu (6.000,00 eur – 2.250,02 eur = 3.749,98 eur). Poplatky vo výške 42,48 eur v zmysle čl. I

Základné podmienky Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal uhrádzať poplatok za poistenie k úveru vo
výške 4,61 eur mesačne v zmysle str. 13 Sadzobníka F. F., ktorý tvorí prílohu podanej žaloby sa žalovaný
zaviazal uhrádzať Zmluvnú pokutu za omeškanie (Poplatok za upomienku) vo výške 8,00 eur, poplatky
v celkovej výške 251,23 eur. Z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma vo výške 208,75
eur a neuhradené poplatky predstavujú sumu vo výške 42,48 eur. Riadny úrok vo výške 297,79 eur

v zmysle čl. I Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver s úrokovou sadzbou vo
výške 8,90 % po zohľadnení zľavy a zmluvný úrok v celkovej výške 2.061,62 eur je v platobnej histórii
označený ako „Predpis riadneho úroku“ a z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma
vo výške 1.763,83 eur a neuhradený zmluvný úrok predstavoval sumu vo výške 297,79 eur. V čase
uzavretiaúveruneboloúčinnéOpatrenie,pretoveriteľpostupovalvsúladesust.§7ods.21ZoSU,podľa

ktorého: „Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet
hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
podľaodseku20písm.b)ažd)neprevyšovalhodnotupoložkypodľaodseku20písm.a).Napreukázanie
predložil výstup z interných systémov postupcu. Existujúce záväzky spotrebiteľov veriteľ overil dopytom

do úverového registra dňa XX.XX.XXXX, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru
exitujúce záväzky s mesačným úverovým zaťažením v sume 151 €. V zmysle čl. II zmluvy, bol úver,
ktorý je predmetom tohto konania použitý na vyplatenie úveru s mesačnou splátkou 151,37 €, a preto
uvedený úver nebol pri výpočte limitu pre ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver nebol braný do úvahy. Pri výpočte limitu teda veriteľ počítal s mesačným úverovým zaťažením vo

výške novoposkytnutého úveru vo výške 90 €. Na tomto mieste si dovoľujeme uviesť, že pri výpočte
limitu sa vždy počíta s výškou splátky bez poistenia úveru, nakoľko to klientovi môže ale nemusí byť
poskytnuté. Banka výšku splátku k poskytovanému úveru zobrazuje do „Výpočet primárnej návratnosti“
z ratingového nástroja, ktorý z dôvodu zaokrúhľovania pri niektorých prípadoch môže spôsobovať
drobné odchýlky v porovnaní s konečnou splátkou úveru, ktorú má klient dohodnutú v úverovej zmluve.

Uplatnený výpočet primárnej návratnosti bol však prísnejší (teda konzervatívnejší) ako bolo v tomto
prípade nutné – banka počítala so splátkou 90 €, pričom splátka bez poistenia úveru je vo výške
93,22 €. Pri výpočte limitu teda veriteľ počítal s mesačným úverovým zaťažením vo výške 90 €. Dôkaz:
Výpočet primárnej návratnosti Zmluva o úvere, ktorá tvorí prílohu podanej žaloby Veriteľ akceptovaloverenú výšku čistého príjmu na základe interných informácií vo výške XXX €. V rámci nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko
žalovaný deklaroval C. člena domácnosti, rodinný stav F.. Životné minimum na členov domácnosti brané

do úvahy pri výpočte limitu ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 199 €. Výpočet limitu bol teda realizovaný
nasledovne: (výška existujúcich splátok úver + výška splátky poskytnutého úveru + výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť) musí byť nižšia ako výška príjmu. 0 € + 90 € + 199 = 289 € čo je menej ako overený čistý
príjem spotrebiteľa vo výške XXX €“.

5. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP na úradnej tabuli súdu, pričom
k tejto sa nevyjadril.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 5.2.2024, na ktoré sa nedostavili strany sporu,
pričom právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť a neprítomnosť žalobcu v podaní zo

dňa 31.1.2024 súhlasiac s prejednaním veci v neprítomnosti. Postupujúc podľa § 180 CSP súd vec
prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a žalovaného a oboznámil sa s obsahom
spisu, pričom všetky podania a listinné dôkazy boli stranám sporu doručené, preto postupoval podľa §
204 CSP veta druhá, pričom zistil nasledovné:

7. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom dňa
XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý splátkový úver vo výške 6000 eur, s označením druhu úveru: Spotrebný úver na čokoľvek,
s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti vo výške 10,90 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy, výškou
úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy vo výške 8,90 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy, výškou

splátky 93,22 eur mesačne 29. deň v kalendárnom mesiaci, výška poslednej splátky úveru uvedená
v splátkovom kalendári, splatnosťou prvej splátky 29.12.2017, počtom splátok 96, konečnou splatnosťou
29.11.2025, RPMN 10,95 %, priemernou hodnotou RPMN 12,57 %, celková čiastka spojená s úverom
8.948,14 eur, odplatou podľa Občianskeho zákonníka 9,83 % ročne, poplatky za poistenie úveru 4,61
eur mesačne.

8. V bode II. 1 zmluvy je uvedené, že úver bude použitý na vyplatenie záväzkov v Banke, číslo záväzku
XXXXXXXXXX, splátkový úver v F., mesačná splátka 151,37 eur, aktuálny zostatok záväzku 5.498,66
eur.

9. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.3.2022 plynie, že právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových
obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od
1.1.2015 v aktuálnom znení – omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace
a preto banka vyhlásila ku dňu 5.3.2022 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Ďalej uviedol, že

pohľadávku vo výške 3.979,10 eur je potrebné uhradiť do 15 dní na tam uvedené číslo účtu.

10. Z výzvy zo dňa 6.3.2022 plynie, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy 3977,95 eur s tým, že v prípade neuhradenia, bude oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe.

11. Z výzvy zo dňa 1.2.2022 plynie, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy488,26eurdo15dníoddoručeniavýzvystým,ževprípadeneuhradenia,budeoprávnenývyhlásiť
mimoriadnu splatnosť.

12. Z výpisu transakcií z účtu (čl. 56-68) plynie, že dňa 31.10.2017 došlo k čerpaniu úveru vo výške

349,97 eur, dňa 2.11.2017 navýšenie úveru 5.509,87 eur a 140,16 eur.

13. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2022 plynie, že právny predchodca žalobcu
oznamuje žalovanému, že postúpil pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX bez uvedenia výšky
tejto pohľadávky na žalobcu.

14. Žalobca predložil ako dôkaz skúmania bonity žalovaného len interný dokument jeho právneho
predchodcu bez predloženia akýchkoľvek ďalších dôkazov. Z uvedeného plynie, že výška príjmužalovaného mala byť XXX eur, žalovaný je F. so životnými potrebami 199 eur mesačne, vyplácanými
záväzkami 151 eur mesačne, výškou splátky úveru 90 eur, výškou minimálnej rezervy 0 %.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej

aj „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného
v čase uzatvárania spotrebiteľskej úverovej zmluvy (ďalej aj ako “zákon o spotrebiteľských úveroch“)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne

na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

18. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa).

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

21. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)22. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

23. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie

najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

24. Podľa § 7 ods. 19 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,

zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25.Podľa§7ods.20zákonaospotrebiteľskýchúverochnavýpočetukazovateľaschopnostispotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:

a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

26. Podľa § 7 ods. 24 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú
na a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa
tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška

poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných
úverov alebo navýšených úverov,

27. Podľa § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),

banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,17ta)peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom

prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ

podľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábankaapobočkazahraničnejbankyoverujúleninformácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

28. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný abez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

29. Vychádzajúc z § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom
konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky
povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu
spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.
Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť
vyplývajúcu mu z § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odborná starostlivosť predpokladá overenie
údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa

dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú
napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zák. č. 110/2006 Z. z. a o
priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (Najvyšší súd ČR pod sp. zn. 33Cdo/2178/2018).

30. Veriteľ v zmysle § 7 a 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je pri posúdení úverovej schopnosti
klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i
skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných

výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania
do budúcna. Nejde pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo dlhodobo
ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní

svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o
tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom
o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa
tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných,
tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané

informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné
ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých
je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si

zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný

a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje (rozhodnutie KS v Prešove pod sp. zn. 22Co/107/2018).

31. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase postúpenia

pohľadávky práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa oprávneného
poskytovaťspotrebiteľskýúverpodľatohtozákonaaleboosobitnéhopredpisu,18b)ab)prechádzaalebo

postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.32. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

33. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

34. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. Súd je toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobca považuje
za základ, od ktorého odvodzuje svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

36. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť

akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

37. Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva.
Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

39. Je nedôvodné pri zistených skutkových okolnostiach predpokladať, že veriteľ s odbornou
starostlivosťou posudzoval príjmové a výdavkové pomery žalovaného, jeho bonitu, zvýrazniac, že mu
poskytoval úver 6.000 eur, ktorým mal byť refinancovaný ním stanovený zostatok predchádzajúceho
úveruskapitalizovanéhovovýške5.498,66eurstým,žežalovanýbezpochýbmalproblémsosplácaním

úveru s mesačnou splátkou 151,37 eur a príjem žalovaného mal byť len XXX eur (teda dokonca
pod úrovňou minimálnej mzdy v roku 2017 - https://www.epi.sk/odborny-clanok/minimalna-mzda-a-
minimalne-mzdove-naroky-v-roku-2017.htm),výška novostanovenej splátky mala byť 90 eur, pričom
žalobca pri posudzovaní výdavkov nepočítal aj s poistným v sume 4,61 eur – sám vo vyjadrení na výzvu
súdu a predloženom dokumentu výpočet primárnej návratnosti uviedol, že túto do výpočtu nezarátal (pri

príjme XXX eur je aj suma 4,61 eur mesačne pre nízkopríjmové skupiny životne dôležitá), a tiež žiadnym
spôsobom nepreveroval výdavky žalovaného, keď len zadal údaj životného minima 199 eur. Muselo
mu byť zrejmé, že suma 90 eur nezodpovedá reálnym výdavkom na úver, tiež skutočnosť, že žalovanýnie je schopný splácať doterajší záväzok a má nedostatočný príjem, pričom žiadnym spôsobom ďalej
nepreverí výdavky žalovaného, nemožno teda hovoriť, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

40. Žalobca sám odkazuje na ustanovenia § 7 ods. 19 a 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak
zákonodarca pri týchto ustanoveniach v § 7 ods. 24 zákona o spotrebiteľských úveroch vylúčil ich
použitie,keďžejezrejmé,žepriposudzovaníschopnostisplácaťúverprirefinancovaníúverujepotrebné
o to viac zvýšiť opatrnosť a zvýšiť odbornú starostlivosť pri poskytovaní a refinancovaní úveru, ktorým
uvedený úver v tomto spore nepochybne podľa zmluvy bol.

41. Žalobca vôbec neskúmal výdavky žalovaného, nezisťoval, aké výdavky má spojené s ubytovaním,
taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, záľuby, atď., stravovaním,
platbami za mobilný telefón, internet, a ďalšie. Podľa názoru súdu vnímanie právneho predchodcu pri
posudzovaní bonity žalovaného bolo bez náležitej odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo
individuálne pomery žalovaného a jeho výdavky, ktoré právny predchodca vôbec neskúmal. Zároveň

je zrejmé, že muselo mu evokovať problém so splácaním, keď predchádzajúci úver refinancoval práve
u právneho predchodcu žalobcu.

42. Žalobca nepreukázal, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovaného, keď ho zaujímali len príjmy.
Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť

dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ
žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného,
životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver (viď podporne odôvodnenie rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3Co/3/2011).

43. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu si povinnosť skúmať bonitu žalovaného splnil len
formálne, pričom v nej nezohľadnil náklady žalovaného, nehovoriac o tom, že taká významná finančná
inštitúcia musí a musela mať vedomosť o negatívnom vývoji najmä koeficientu rastu životných
nákladov nízkopríjmových domácností nielen v čase uzatvárania zmluvy. Tu treba pripomenúť odbornú
starostlivosť dodávateľa, pričom nemožno vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa,

ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo
zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa,
čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. „Ak sa veriteľ uspokojí len s tvrdením žalovaného, je to
nepostačujúce, keďže nejde o náležité preverenie bonity. Žalobca teda ničím nepreukázal preverenie
výdavkov žalovaného, hoci to zákon jasne vyžadoval. Vzhľadom aj na uvedené, aj výšku príjmu uvedenú

v zmluve nezodpovedajúcu predloženým výplatným dokladom, a tomu, že vôbec neboli zisťované
výdavky žalovaného, má súd za to, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa zistiť konkrétnu
výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Odborná starostlivosť
naviac predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník objektívne
podložil“(podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019).

44. V danom prípade súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupoval
nedbanlivo, ak dostatočne neoveril životné náklady, ktorý mal problém so splácaním už existujúcich
pohľadávok, preto o to viac mali právneho predchodcu zaujímať výdavky žalovaného.

45. Súdu aj z vlastnej rozhodovacej činnosti je známe, že spotrebitelia berú ďalšie úvery, aby splatili
predchádzajúce úvery. Aj samotný žalovaný po predchádzajúcom úvere bral ďalší úver, ktorý je
predmetom tohto konania a to z dôvodu, aby splatil predchádzajúci, nesplatený úver. Zároveň ak
má žalovaný problémy so splácaním istiny úveru, je veľmi pravdepodobné, že nebude schopný
platiť príslušenstvo pohľadávky. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané

zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený
stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred
stanovených žalobcom, ktoré až na výšku úveru žalovaný nemohol nijako ovplyvniť (štandardná
formulárová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu
veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa.

46. Povinnosť súdu z úradnej moci preskúmať či veriteľ posúdil bonitu spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/2018 zo záverov ktorého vyplýva, že články 8 a 23 Smernice európskeho
parlamentu a rady 2008/48/Es sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajúpovinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinností stanovenej v článku tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú

požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v
tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy
o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej
jeho možnostiam uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne.

47. Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa má vykladať tak, že bonita dlžníka
musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy,
pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti
(rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3Co/53/2019, 22Co/107/2018, 7Co/126/2016 a
12Co/107/2019).

48. Postupníkovi spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. (https://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-
trhom-prakticke-informacie/vyroky-pravoplatnych-rozhodnuti/_1/dDatumVydania/-/-/-/1/EOS%20KSI/
pp) bolo v súlade s § 20 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, Národnou bankou
Slovenska udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozhodnutím

zo dňa 05.08.2016, čím je nepochybne splnená podmienka prechodu, resp. prevodu práv zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.

49. Pre platnosť postúpenia sa však vyžaduje preukázanie splnenia ďalšej podmienky v zmysle § 17
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda, že predmetom postúpenia bola pohľadávka zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere po termíne konečnej splatnosti, resp. že sa pohľadávka stala splatnou
pred uvedeným termínom.

50. Keďže právny predchodca žalobcu pre porušenie povinností v § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch
nebol oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch, potom žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania a
bez platného postúpenia záväzku, nie je na strane žalobcu ani dostatok aktívnej vecnej legitimácie
uplatňovať pohľadávku.

51. Podľa názoru súdu vnímanie právneho predchodcu pri posudzovaní bonity žalovaného bolo bez

náležitej odbornej starostlivosti, nehovoriac o tom, že taká významná finančná inštitúcia pri zistení
skutočnosti, že žalovaný nezvláda splácať predchádzajúci úver, a zostatok jeho príjmu (tzv. disponibilný
príjem) len minimálne vzhľadom na stúpajúce náklady prevyšuje životné minimum a zároveň nezisťuje
individuálne pomery žiadateľa za súčasnej situácie, kedy musí a musel mať vedomosť o negatívnom
vývojinajmäkoeficienturastuživotnýchnákladovnízkopríjmovýchdomácnostínielenvčaseuzatvárania

zmluvy (viď Správa Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny a oznámenie o výške životného minima
zo dňa 20.5.2016 zverejnené na internete: G.), a teda musí si byť vedomý následkov a vysokého rizika
spojeného s nesplácaním úveru, čoho následkom je aj nemožnosť postúpenia pohľadávky podľa § 17
zákona o spotrebiteľských úveroch.

52. Na základe uvedených skutočností, preto súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si predmetnej pohľadávky z dôvodu nepreukázania platného
postúpenia pohľadávky zmysle § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s §§ 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnému v konaní, keďže žaloba bola v celomrozsahu zamietnutá nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadnu náhradu trov konania
neuplatnil a ani mu zo spisu tieto nevyplývajú. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške
náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V tomto prípade však súd považuje za potrebné poukázať na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp
hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a tiež článok 4 CSP a princíp analógie iuris. Žalovanému by ako úspešnému v spore teda patril nárok
na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnil ani zo spisu nevyplýva, že by mu
trovy konania vznikli, preto v súlade s uvedenými princípmi súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.