Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. apríl 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-22Cpr/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202504
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2519202504.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: A. B. C., D., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom D., bydliskom E. XXXX/XX, D., zastúpeného právnym zástupcom: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, Bratislava, IČO: 36613843, doručovacia adresa: E. E. F.,
substitučný splnomocnenec právneho zástupcu žalobcu, advokát so sídlom Majoránová 71, Bratislava,
proti žalovanému: ZF Slovakia, a.s., so sídlom Strojárenská 2, Trnava, IČO: 36707341, zastúpenému
právnym zástupcom: JUDr. Pavol Rak, PhD., advokát so sídlom Palisády 29/A, Bratislava, o zaplatenie
518.125,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.10.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 11.10.2019, sa domáhal
žalobca od žalovaného zamestnávateľa zaplatenia sumy 518.125,50 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 518.125,50 eura od 13.8.2019 do zaplatenia, spolu s náhradou
nákladov spojených so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 592,03 eura,
titulom nevyplatenej odmeny za zlepšovací návrh a titulom náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy
za neoprávnené využívanie zlepšovacieho návrhu žalovaným zamestnávateľom. Zároveň žiadal priznať

náhradu trov konania. Veci bola pôvodne pridelená spisová značka 15Cpr/5/2019.

2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od pracovného pomeru strán sporu v rozhodnom čase, kedy
bol žalobca zamestnancom žalovaného zamestnávateľa, ako aj od svojho presvedčenia, že žalobca
je autorom zlepšovacieho návrhu s názvom: Zmena minimálnej hladiny v zásobníkoch oleja na
montážnych linkách. Žalobca uviedol, že žalovaný plánoval v roku 2016 investície na nasledujúce
roky, a okrem iného, sa rozhodol rozšíriť olejové hospodárstvo vo svojom závode ZF Slovakia Levice

z dôvodu, že na montážnych linkách vznikalo množstvo prestojov spôsobených nedostatkom oleja v
montážnych linkách, kedy plnička oleja hlásila poruchu: „nízka hladina oleja v nádrži.“ Montážne linky
žalovaného v dôsledku tejto poruchy nepracovali až do doby, dokým sa olej nedoplnil. Na rozšírenie
olejového hospodárstva dostal žalovaný cenovú ponuku od dodávateľa - spoločnosti Goehler (Göhler)
GmbH Co. KG Anlagentechnik, 63768 Hösbach (ďalej aj ako „dodávateľ). Dodávateľ implementoval
olejové hospodárstvo do závodu žalovaného (ZF Slovakia Levice) už pri jeho vzniku. Cenová ponuka
dodávateľa predstavovala sumu vo výške 579.967,50 eura, ktorá bola schválená ako investícia

manažmentom žalovaného v centrále ZF Friedrichshafen Nemecko v marci 2017, a bola súčasťou
položky „Building in Levice CT“. Oddelenie kontrolingu žalovaného v Leviciach malo túto investíciu
poznačenú v internej excelovej tabuľke s poznámkou „ZZ: Ölversorgung CTA (550k) approved“. Na
realizácií plánovanej investície začalo po jej schválení pracovať oddelenie údržby žalovaného, ktoréje podľa balíka „Work Breakdown Structure 31000,“ zodpovedné za infraštruktúru. Vzhľadom na
novopostavený závod žalovaného v meste Šahy bol zamestnanec žalovaného, G. H., zodpovedný
za realizáciu investície, presunutý na novú pozíciu do tohto novopostaveného závodu. Z uvedeného

dôvodu oslovil žalovaný dňa 10.5.2018 žalobcu, či by ako zamestnanec žalovaného, s ohľadom na
jeho dlhoročné skúsenosti, dokončil popri svojej práci aj realizáciu tejto investície žalovaného. Žalobca
súhlasil, a preto v rovnaký deň oslovil zamestnanca údržby žalovaného, p. G. H., ktorý na danom
projekte doposiaľ pracoval, s požiadavkou odovzdania projektu žalobcovi. G. H. uviedol žalobcovi, že s
dodávateľom je už všetko dohodnuté, a úlohou žalobcu bola špecifikácia miest, kadiaľ povedie potrubie,

a špecifikácia miesta, kde bude umiestnená filtračná a temperačná stanica. Zamestnanec žalovaného
tiež odovzdal žalobcovi schválenú cenovú ponuku dodávateľa. V zmysle uvedených pokynov začal
žalobca pracovať na realizácií investície, určil umiestnenie filtračnej a temperačnej stanice v sklade
olejov. Aby mohol žalobca presne určiť vedenie potrubia, potreboval schválený plán rozmiestnenia
montážnych liniek, ktoré mali byť žalovaným dodané do závodu v Leviciach zo závodu v meste
Schweinfurt. Po schválení plánu rozmiestnenia montážnych liniek zo strany manažmentu žalovaného

určil žalobca trasy vedenia potrubia k plničkám oleja na jednotlivých montážnych linkách. V závode
žalovaného ZF Slovakia Levice sa nachádzajú dve výrobné haly, označované ako CTT a CTA. Keď
sa zamestnanec žalovaného, vedúci montáže A. D. E., dozvedel, že žalobca pracuje na realizácii
investície rozšírenia olejového hospodárstva, ktoré malo byť centrálne pre obe výrobné haly, informoval
sa u žalobcu na termín inštalovania novej filtračnej stanice s temperačným zariadením a čerpadlami,

ktoré by žalovaný potreboval, podľa informácie p. E., čo možno najskôr, s odôvodnením, že žalovaný
potrebuje odstrániť prestoje spôsobené nedostatkom oleja, kedy plnička oleja hlási poruchu: „nízka
hladina oleja v nádrži.“ Keď sa žalobca dozvedel o problémoch žalovaného pri výrobe, ktoré boli
spôsobené prestojmi z dôvodu nedostatku oleja na montážnych linkách, z vlastnej iniciatívy urobil
kapacitný prepočet olejového hospodárstva v jednej z výrobných hál žalovaného v závode ZF Slovakia

Levice. Kalkuláciu zaslal žalobca zamestnancovi žalovaného, Ing. Richardovi Horváthovi. Na základe
vykonaného kapacitného prepočtu zistil žalobca, že dovtedajšie filtračné stanice (ktoré sa už nachádzali
v závode žalovaného v Leviciach pred realizáciou investície) s temperačnými zariadeniami a čerpadlami
boli schopné zásobovať olejom nielen montážne linky vo výrobnej hale CTT, ale aj všetky montážne linky
vovýrobnejhaleCTA,ktorémalibyťžalovanýmdodanédozávoduvLeviciachzozávoduvSchweinfurte.

Žalobca na základe uvedeného zistenia skúmal dôvody, pre ktoré chýba olej na montážnych linkách vo
výrobnej hale CTT (okrem iného pre tento nedostatok žalovaný realizoval plánovanú investíciu vo výške
579.967,50 eura), a zistil že na každej montážnej linke sa nachádzali dva 100-litrové (vyrovnávacie)
zásobníky, jeden na červený olej a jeden na modrý olej, pričom úlohou vyrovnávacích zásobníkov
bolo zabezpečiť dostatok oleja na každej montážnej linke. Vyrovnávacie zásobníky sú plnené olejom

z centrálnych filtračných zariadení prostredníctvom potrubia, kde cirkuluje olej, ktorý tlačia čerpadlá.
Keď je vyrovnávací zásobník plný, ventil sa uzavrie, a montážna linka má v zásobníku dostatok oleja
(100 litrov). Keď olej v zásobníku dosiahne tzv. minimálnu hladinu, ventil sa otvorí, a zásobník sa doplní
olejom na maximálnu hladinu (100 litrov). Tento systém maximálnej a minimálnej hladiny je logický,
avšak žalobca prišiel na to, že nie je navrhnutý spôsobom, aby spolu s olejovým hospodárstvom vytvoril

jeden efektívny celok. Žalobca uvedené vysvetlil súdu v žalobe na názornom príklade: Minimálna hladina
vyrovnávacieho zásobníku je 10 litrov, a keď je vo vyrovnávacom zásobníku 10 litrov, ventil sa otvorí,
a montážna linka potrebuje na doplnenie maximálnej hladiny vyrovnávacieho zásobníku 90 litrov oleja.
Vo výrobnej hale CTT sa nachádzajú celkom 4 montážne linky. V jednom okamihu sa určite môže
stať, že si 90 litrov (pri spoločnom dosiahnutí minimálnej hladiny oleja vo výške 10 litrov pre každý

vyrovnávací zásobník) začnú pýtať všetky 4 montážne linky naraz. Požiadavka montážnych liniek na
doplnenie oleja do vyrovnávacích zásobníkov sa teda môže pohybovať od 90 do 360 litrov pre modrý
olej a od 90 do 360 litrov pre červený olej. Olej sa dopĺňa do vyrovnávacích zásobníkov prostredníctvom
čerpadiel z centrálnych filtračných zariadení. Čerpadlá majú kapacitu na dodanie 25 litrov oleja za
minútu. S poukazom na uvedené, požiadavku na dodanie oleja v rozmedzí od 90 do 360 litrov oleja pre

každý typ oleja nedokážu čerpadlá splniť bez toho, aby na montážnej linke došlo k prestoju spôsobeného
práve takouto pomalou dodávkou oleja. Z uvedeného dôvodu hlásil prístroj označovaný ako „plnička
oleja“ poruchu: „nízka hladina oleja v nádrži,“ čím žalovanému vznikali vo výrobnej hale prestoje vo
výrobe. Oddelenie údržby žalovaného v závode žalovaného v Leviciach o uvedených prestojoch vedelo,
avšak napriek tomu nevedelo uvedený problém vyriešiť, a prestoje tak odstrániť, v dôsledku čoho sa

žalovaný rozhodol realizovať investíciu do rozšírenia svojho olejového hospodárstva v závode Levice s
cenovou ponukou dodávateľa vo výške 579.967,50 eura. Na základe zistenia, akým spôsobom pracujú
vyrovnávacie zásobníky oleja na všetkých montážnych linkách, a na základe jeho myšlienky odstránenia
tohto problému, dal žalobca dňa 21.9.2018 návrh na zvýšenie minimálnej hladiny oleja vo vyrovnávacíchzásobníkoch na všetkých montážnych linkách. Uvedený návrh bol žalovaným prijatý ako úloha na
Shop Floor Management meetingu dňa 24.9.2018. Žalobcov návrh na zvýšenie minimálnej hladiny
oleja bol realizovaný oddelením údržby žalovaného, čo žalobcovi potvrdil dňa 7.11.2018 zamestnanec

údržby – p. G. I.. Z emailovej komunikácie s p. I. žalobca zistil, že zamestnanci žalovaného zvýšili
minimálnu hladinu vyrovnávacích zásobníkov všetkých montážnych liniek len pre červený olej. Žalobca
preto znova otvoril túto tému na Shop Floor Management meetingu, na základe čoho bola prijatá úloha
zvýšiť minimálne hladiny vyrovnávacích zásobníkov na všetkých montážnych linkách aj pre modrý olej,
ktorá úloha bola zamestnancami údržby žalovaného bezodkladne realizovaná. Na základe žalobcových

analýz, prepočtov a zrealizovaných návrhov dal žalobca žalovanému aj ďalší návrh – a to nerealizovať
investíciu vo výške 579.967,50 eura, t. j. rozšírenie olejového hospodárstva formou kúpy filtračnej
stanice s temperačným zariadením (chladenie, ohrev) a čerpadlami, nakoľko uvedené nebolo potrebné
po zavedení zlepšovacieho návrhu žalobcu do praxe. Žalovaný uvedený návrh schválil, a žalobca
dňa 26.11.2018 kontaktoval dodávateľa s informáciou, že filtračná stanica s temperačným zariadením
nebude v závode žalovaného v Leviciach implementovaná, a k novým montážnym linkám, ktoré sa

budú realizovať, budú pripojené už existujúce filtračné a temperačné stanice. Dodávateľ bol náhlym
zastavením investície prekvapený, nakoľko mal už zakúpené potrubie väčšieho priemeru pre pripojenie
filtračnej a temperačnej stanice, a dodatočne musel dokúpiť ďalšie ventily s prírubami a „téčka“ z dôvodu
zmeny koncepcie a pripojenia. Potrubie, ktoré malo väčší priemer, a malo sa použiť na pripojenie k
filtračnej a temperačnej stanici, sa nepoužilo, a zostalo v sklade olejov žalovaného.

3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 28.11.2018 začal dodávateľ s prácami implementácie potrubia pre
montážne linky, a pripojil potrubie na vtedajšie filtračné a temperačné stanice podľa žalobcovho návrhu.
Žalobcamuselvdôsledkutejtoskutočnostisámorganizovaťpráce,azároveňrobiťprotipožiarnuhliadku,
ktorá je nevyhnutná pri procesoch zvárania, keďže z neznámych dôvodov nedostal na túto realizáciu

žiadnu posilu, a to aj napriek tomu, že o to riadne požiadal svojich nadriadených. Z toho dôvodu mal
žalobca v danom období 64 nadčasových hodín. Dodávateľ ukončil práce na implementácii potrubia dňa
19.12.2018, a to skúškou tesnosti 7 bar po dobu 24 hodín. Žalobca vtedy požiadal A. G. J., referenta
zlepšovacích návrhov žalovaného, aby zaslal žalobcovi smernicu žalovaného, v ktorej je upravený
postup podania zlepšovacieho návrhu žalovanému. A. G. J. zaslal žalobcovi dňa 17.12.2018 smernicu č.

4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (vydané: 09/1994, Revízia: 10/21.07.2016), v zmysle ktorej smernice
podal žalobca žalovanému dňa 7.1.2019 o 6.48 hod. zlepšovací návrh pod názvom: „Zmena minimálnej
hladiny v zásobníkoch oleja na montážnych linkách“, čím došlo k splneniu informačnej povinnosti
žalobcu v zmysle zákona a interného predpisu žalovaného. Tento zlepšovací návrh poslal žalobca v
elektronickej podobe referentovi zlepšovacích návrhov žalovaného p. A. G. J., ktorému tento zlepšovací

návrh odovzdal aj v tlačenej forme spolu s prihláškou zlepšovacieho návrhu. V zmysle bodu 5.3.1
smernice č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (vydané: 09/1994, Revízia: 10/21.07.2016) si žalobca
uplatnil voči žalovanému aj nárok na odmenu vo výške 20 % z dosiahnutej čistej úspory žalovaného,
ktorá bola dosiahnutá zlepšovateľským návrhom žalobcu, a teda uplatnil si nárok vo výške 115.994 eur.
Žalovaný následne zaslal žalobcovi smernicu č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (vydané: 17.6.2008,

revízia: 1/23.12.2009), t. j. smernicu s totožným názvom a číslom, ako smernice, ktorá bola žalobcovi
poskytnutá ako prvá, avšak s tým rozdielom, že v tejto smernici už bola ustanovená odmena za
zlepšovateľský návrh vo výške 10 % z dosiahnutých predpokladaných úspor, a zároveň bola stanovená
maximálna výška odmeny do výšky 25.000,- eur. Žalobca poznamenal, že je vysoko nepravdepodobné,
a najmä neprípustné, aby žalovaný evidoval ako platné dve smernice s rovnakým číslom dokumentu,

avšak s rozličným obsahom. S prihliadnutím k dátumom revízií je tiež zrejmé, že ak aj boli prijaté
dve rôzne smernice, potom neskoršia verzia smernice musí nahradiť skoršiu verziu, čím je nutné
urobiť záver, že revidovaná smernica 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (Vydané: 09/1994, Revízia:
10/21.07.2016) nahradila smernicu 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (Vydané: 17.06.2008, Revízia:
1/ 23.12.2009), ktorá tak na prejednávaný prípad nie je aplikovateľná. Skutočnosť, že revidovaná

smernica 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (Vydané: 09/1994, Revízia: 10/21.07.2016) nahrádza
v bode 5.3.1 znenie smernice 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (Vydané: 17.06.2008, Revízia: 1/
23.12.2009) je konštatovaná aj v samotnej revidovanej smernici 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo
(Vydané: 09/1994, Revízia: 10/21.07.2016), a to v bode 8. zmeny. O tejto skutočnosti žalobca informoval
referentazlepšovacíchnávrhov,arovnakoajvedeniežalovaného.Napriekskutočnosti,ževzmyslebodu

5.2 Smernice č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (Vydané: 09/1994, Revízia: 10/21.07.2016) musí
byť posúdenie zlepšovacieho návrhu vykonané do troch týždňov od jeho podania, žalovaný smernicu
porušil, a žalobcovi nedal k podanému zlepšovateľskému návrhu zo dňa 7.1.2019 žiadne vyjadrenie.4. Žalobca ďalej uviedol, že dodržal všetky podmienky a povinnosti, ktoré mu ustanovovala smernica č.
4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (Vydané: 09/1994, Revízia: 10/21.07.2016) a zákon o zlepšovacích
návrhoch. Žalovaný, naopak, porušil povinnosti ustanovené v jeho vlastnej smernici, a taktiež aj

povinnosti ustanovené zákonom o zlepšovacích návrhoch (zákon č. 527/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov), keďže neuzavrel so žalobcom zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene
zaň ani do dvoch mesiacov od ponuky zlepšovacieho návrhu, a tento zlepšovací návrh naďalej bez
právneho dôvodu užíva. Keďže žalovaný v rozpore so smernicou č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo
(Vydané: 09/1994, Revízia: 10/21.07.2016) a zákonom o zlepšovacích návrhoch po uplynutí 2 mesiacov

od podania zlepšovacieho návrhu neuzavrel so žalobcom zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu
a odmene zaň, zaslal žalobca dňa 12.3.2019 členovi predstavenstva žalovaného, a zároveň vedúcemu
závodu žalovaného v Leviciach s označením BU CT (Business Unit Chassis Technology – jeden zo
závodov žalovaného v Leviciach, v ktorom žalobca zároveň pracoval), K. K. L., list, v ktorom ho o týchto
skutočnostiach informoval. V rovnaký deň prokurista žalovaného, A. D. M. (zároveň vedúci závodu
žalovaného v Leviciach s označením BU CC – Business Unit Chassis Component), zaslal žalobcovi

pozvánku na stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13.3.2019, na ktorom sa mal zúčastniť žalobca,
jeho nadriadený – vedúci technickej prípravy výroby – A. N. F., a prokurista žalovaného A. D. M..
Predmetom stretnutia malo byť prerokovanie stavu zlepšovacieho návrhu č. 4/2019/S. Žalobcovi nebolo
zrejmé, z akého dôvodu si mal v zmysle uvedenej pozvánky so sebou na stretnutie priniesť všetky
relevantné podklady, keďže tieto boli žalovanému riadne odovzdané dňa 7.1.2019, t. j. v deň podania

zlepšovacieho návrhu žalovanému. Napriek tomu si priniesol žalobca na stretnutie kópiu zlepšovacieho
návrhu, ktorý podal žalovanému už dňa 7.1.2019. Stanovisko hodnotiacej komisie, o ktoré taktiež
žalovaný v pozvánke na stretnutie žiadal, žalobca z objektívnych príčin nemohol predložiť, keďže
žalovaný (ktorého súčasťou je aj hodnotiaca komisia) dovtedy nezaujal k jeho zlepšovaciemu návrhu
žiadne stanovisko.

5. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že dňa 13.3.2019 sa konalo stretnutie medzi žalobcom a žalovaným
(v zastúpení A. D. M. a A. N. F.), na ktorom však žalovaný so žalobcom nerokoval, a len mu odovzdal
podanie označené ako: Zamietnutie zlepšovacieho návrhu zo dňa 13.3.2019. Žalobca následne
postupoval v súlade s ustanoveniami smernice č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (Vydané: 09/1994,

Revízia: 10/21.07.2016), a v zmysle bodu 5.4 uvedenej smernice podal elektronicky a rovnako v listinnej
podobe dňa 19.3.2019 odvolanie proti rozhodnutiu komisie k zlepšovaciemu návrhu č. 4/2019/S, pričom
najmä v prílohe č. 6 k odvolaniu preukázal žalobca, že autorom zlepšovacieho návrhu je on sám, že
tento návrh podal už dňa 21.9.2018, že v ten istý deň o tom informoval aj svojho nadriadeného –
Ing. Richarda Horvátha. Žalobca taktiež vykonal aj výpočty, ktoré sú uvedené ako podklad v odvolaní

proti zamietnutiu zlepšovacieho návrhu č. 4/2019/S, o čom žalobca informoval aj A. N. F., a dôkaz
o tejto skutočnosti pripojil žalobca v prílohe č. 7 odvolania. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že napriek
tomu, že mal v popise práce aj znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu, pracoval
v divízií CTA, avšak prostredníctvom zlepšovacieho návrhu došlo k úspore finančných prostriedkov
v divízií CTT. Keďže jeho pracovnou náplňou nebolo zlepšovanie či znižovanie nákladov z pohľadu

technologického procesu, či iné znižovanie nákladov na iných divíziách, neobstojí potom argument
žalovaného, že znižovanie nákladov by malo byť súčasťou pracovnej náplne žalobcu. Za technologické
procesy sú zodpovední technológovia na oddelení TPV, výrobní technici a výrobní technológovia na
oddelení výroby v konkrétnych divíziách CTT, resp. CTA. Organizačnú štruktúru CTA žalobca získal jej
stiahnutím z interného serveru žalovaného, nakoľko vedúci Ing. Vladimír Krajčo ju žalobcovi, aj napriek

jeho požiadavke, ku dňu podaniu žaloby neposlal. Žalobca upresnil, že na divíziu CTA (nákladové
stredisko 53223830 Príprava práce CTA) bol preradený z divízie CTT (nákladové stredisko 53223030
Príprava práce CTT) dňa 1.5.2017 rozhodnutím žalovaného (ako jeho zamestnávateľa) dňa 1.5.2017.
Bezodkladne po doručení odvolania, žalovaný ako zamestnávateľ rozhodol o preradení žalobcu na
nové nákladové stredisko 53223035 Management prípravy práce (LVC). Nákladové strediská 53223030

Príprava práce CTT a 53223830 Príprava práce CTA boli žalovaným zablokované.

6. Spolu s odvolaním proti zamietajúcemu rozhodnutiu zlepšovacej komisie podal žalobca aj sťažnosť
pre porušenie zákona o zlepšovacích návrhoch, tvrdiac, že preukázal, že si splnil svoju informačnú
povinnosť, že oznámil existenciu tohto zlepšovacieho návrhu svojmu zamestnávateľovi postupom

podľa zákona o zlepšovacích návrhoch, resp. internej smernice žalovaného. Žalobca ďalej tvrdil, že
dokázal, že jeho náplňou práce nie je znižovať náklady na investície, a ani zabezpečovať plynulý
prísun oleja na montážne linky. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného začal dňa 1.2.2016, kedy
žalobca nastúpil do závodu žalovaného v Leviciach ako projektový inžinier (t. j. nie technológ technickejprípravy výroby). Technická príprava výroby (skr. TPV) aj oddelenie výroby má svoju organizačnú
štruktúru a vlastných technológov. Žalobca je v rámci výkonu svojich pracovných povinností zodpovedný
za relokáciu technologických zariadení, strojov, procesov a produktov z Nemecka na Slovensko, čo

vyplýva aj zo zaradenia žalobcu v rámci organizačnej štruktúry žalovaného. Žalobca nemal preto
žiadne zodpovednosti na úseku sériovej výroby žalovaného v závode žalovaného v Leviciach. Žalobca
nie je zodpovedný za riadenie (a už vôbec nie za zlepšovanie) procesov v závode žalovaného v
Leviciach. Žalobca je zodpovedný za Project SPEED, čo znamená relokáciu výroby z Nemecka na
Slovensko. Dôkazom tejto skutočnosti je aj upravená organizačná štruktúra, v ktorej je žalobca vedený

v organizačnej štruktúre pod projektom SPEED. S účinnosťou od 1.5.2019 bol A. N. F. preradený na
funkciu team lídra montáže CTA. Vedúcim TPV sa namiesto p. A. N. F. stal Ing. Tomáš Paulovič. Žalobca
jestále,napriekuvedenýmorganizačnýmzmenám,vovedenívorganizačnejštruktúremimotechnológie
závodu v Leviciach, čo žalobca preukazuje organizačnou štruktúrou „Organigram of Engineering
department“, ktorú žalobca získal jej stiahnutím z interného serveru žalovaného, keďže vedúci TPV A.
G. D. ju žalobcovi, aj napriek jeho požiadavkám, ku dňu podaniu žaloby neposlal.

7.Žalobcaďalejvžalobeuviedol,žeminimálnahladinaolejavovyrovnávacíchzásobníkochsaupravína
všetkých montážnych linkách, ktoré budú relokované zo závodu v Schweinfurte do závodu v Leviciach.
Žalobca nemá v pracovnej náplni znižovanie nákladov, čí zlepšovanie procesov v iných závodoch v
zahraničí, ktoré majú byť v budúcnosti súčasťou výroby žalovaného. Žalobca je projektový inžinier, a

v jeho pracovnej náplni je znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu, a nie znižovanie
nákladov z pohľadu infraštruktúry či znižovanie nákladov z pohľadu zabezpečovania nepretržitej
dodávky oleja do strojného zariadenia. Jeho pracovná náplň je jednoznačne popísaná v katalógu
pracovných funkcií pre profesiu projektový inžinier. Katalóg pracovných funkcií bol vydaný 1.8.2017,
pričom sú v ňom definované nové pravidlá a zodpovednosti v porovnaní s popisom pracovnej činnosti

žalobcu. Analýza príčin zlyhania technológií a návrhy systémových riešení opakovaných problémov
je v zmysle katalógu pracovných funkcií zodpovednosťou oddelenia údržby. Koordinácia zavádzania
novej technológie do výroby, analýza možných problémov a návrhy riešení je zodpovednosťou
technológov. Optimalizácia a zefektívňovanie výrobných procesov, ako aj návrhy vylepšenia procesov
je zodpovednosťou ZF Production Systems koordinátorov.

8. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že dňa 20.3.2019 začal žalovaný požadovať od svojich zamestnancov
(vrátane žalobcu), aby podpísali svoje preradenie na nové stredisko 53223035 so spätnou platnosťou
od 1.3.2019. V preradení, ktoré bolo dané na podpis žalobcovi, bolo uvádzané nákladové stredisko
53223030 (t. j. nie jeho aktuálne nákladové stredisko 53223830), a taktiež v ňom absentoval podpis

navrhovateľa, na základe čoho žalobca odmietol podpísať predkladané preradenie, napriek tomu
bol žalobca na toto nové stredisko preradený. Dňa 29.3.2019 bolo žalobcovi doručené stanovisko
žalovaného k odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu komisie k zlepšovaciemu návrhu č. 4/2019/S.
Žalovaný v tomto stanovisku k podanému odvolaniu stručne uviedol, že žalovaný na svojom rozhodnutí
zamietnuť zlepšovací návrh, bez bližšieho odôvodnenia, trvá a považuje ho za konečné. Preto sa

žalobca opätovne rozhodol postupovať v zmysle príslušných ustanovení smernice č. 4.18/02 Podnikové
zlepšovateľstvo (Vydané: 09/1994, Revízia: 10/21.07.2016) a v zmysle bodu 5.4 tejto smernice sa
žalobca obrátil písomne priamo na vedenie spoločnosti žalovaného podaním zo dňa 29.3.2019,
adresovaným predsedovi predstavenstva žalovaného K. D. K., ktorý nereagoval na sťažnosť žalobcu,
napriek jeho právu písomného kontaktu, ktoré mu dávala interná smernica žalovaného. V podanej

sťažnosti žalobca upozornil na konanie K. K. L. a A. D. M., ktorí opakovane zamietli žalobcovu sťažnosť
a podaný zlepšovací návrh, a to aj napriek tomu, že žalovaný užíva výnosy zo zavedenia zlepšovacieho
návrhu žalobcu. Dňa 17.4.2019 bolo žalobcovi doručené opakované zamietnutie jeho sťažnosti, o ktorej
rozhodovali za žalovaného K. K. L. a A. D. M., t. j. osoby, na ktoré sa sťažoval žalobca predsedovi
predstavenstva žalovaného. Nakoľko žalovaný opakovane nedôvodne, a v rozpore s vlastnými internými

predpismi, resp. so zákonom o zlepšovacích návrhoch zamietal zlepšovací návrh žalobcu, resp. jeho
odvolanie a sťažnosť, a to aj napriek tomu, že žalobca postupoval striktne v zmysle interných predpisov
žalovaného, požiadal žalobca dňa 24.4.2019 o pomoc pri riešení situácie odborovú organizáciu.

9. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že odborová organizácia na jeho žiadosť reagovala emailom až dňa

14.8.2019, že jeho žiadosť o pomoc evidujú iba ako informáciu, a keďže žalobca nebol členom odborov,
odbory neboli oprávnené žalobcu zastupovať. Žalobca reagoval poukazom na bod 8 kolektívnej zmluvy,
podľa ktorého má odborová organizácia hájiť práva všetkých zamestnancov, nielen členov odborového
zväzu tak, že pokiaľ sťažnosť zamestnanca adresovaná predstavenstvu žalovaného nebola doriešenáosobným rokovaním zainteresovaných strán do 10 dní priamo na pracovisku, potom sa odborová
organizácia zaväzuje prerokovať sťažnosť, a do 15 dní od jej doručenia vydať záväzné stanovisko.
Odborováorganizáciatakvšaknekonala,čímsadopustilaporušeniakolektívnejzmluvynaúkoržalobcu.

Nakoľko žalovaný aj odborová organizácia porušili vo vzťahu k žalobcovi svoje vlastné interné predpisy,
ako aj príslušné právne predpisy, obrátil sa žalobca so žiadosťou o pomoc na právneho zástupcu,
ktorý v zastúpení žalovaného odoslal dňa 24.7.2019 žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie
pohľadávky zo zlepšovacieho návrhu v sume 579.967,50 eura v lehote do 12.8.2019. Na predžalobnú
výzvu zareagoval žalovaný podaním zo dňa 12.08.2019 tak, že odpoveď na uvedenú výzvu bude

právnym zástupcom žalovaného odoslaná žalobcovi po oboznámení sa s vecou a prerokovaní nárokov
so žalovaným do 6.9.2019. Keďže žalobca poskytol žalovanému na oboznámenie sa s vecou primeranú
lehotu, po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné zaplatenie pohľadávky sa rozhodol podať žalobu na
príslušný súd.

10. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že dňa 13.8.2019 aktualizoval žalovaný internú smernicu Podnikové

zlepšovateľstvo, a v rámci tejto aktualizácie zjednotil žalovaný obsahy predchádzajúcich dvoch smerníc
Podnikové zlepšovateľstvo. Záverom žalobca v žalobe zhrnul, že žalobca ako zamestnanec žalovaného
preukázateľne vytvoril zlepšovací návrh: vymyslel prevádzkové zdokonalenie výrobného procesu
žalovaného, a to zmenu minimálnej hladiny v zásobníkoch oleja na montážnych linkách žalovaného, čím
naplnilzákonnúdefiníciuzlepšovaciehonávrhupodľaust.§72ods.1zákonaozlepšovacíchnávrhoch,v

dôsledku čoho dosiahol žalovaný finančnú úsporu len za nerealizáciu plánovanej a schválenej investície
vo výške 518.125,50 eura. Zároveň si žalobca splnil svoju informačnú povinnosť a oznámil existenciu
tohtozlepšovaciehonávrhusvojmuzamestnávateľovipostupompodľazákonaozlepšovacíchnávrhoch,
resp. internej smernice žalovaného. Zavedením zlepšovacieho návrhu do praxe žalovaný nemusel
uskutočniť investíciu vo výške 579.967,50 eura, ale len vo výške 61.842 eura, čím preukázateľne

ušetril finančné prostriedky vo výške 518.125,50 eura (579.967,50 eur mínus 61.842 eur = 518.125,50
eura). Žalovaný navyše využitím zlepšovacieho návrhu žalobcu odstránil časté prestoje vo výrobe,
čo v konečnom dôsledku prinieslo žalovanému ďalšie výnosy v podobe väčšej výrobnej produkcie.
Nezanedbateľnou skutočnosťou je v tomto ohľade aj tá skutočnosť, že akcionárom žalovaného je
spoločnosť ZF Holding Austria GmbH, Schönauer Strasse 5, Steyr 4040, Rakúska republika, ktorá

ovláda viacero spoločností s obdobným predmetom činnosti, ako má žalovaný (závody v Nemecku,
O., G., G., E., B. H. a Číne), z čoho vyvstáva vysoko pravdepodobný predpoklad, že zlepšovací
návrh žalobcu nebude bez právneho dôvodu využívať len samotný žalovaný, ale bude zavedený do
všetkých ďalších spoločností, ktoré sú ovládané prostredníctvom tohto akcionára žalovaného, čím sa na
úkor žalobcu začne bezdôvodne obohacovať prakticky celá nadnárodná korporácia, do ktorej žalovaný

patrí, a ktorá patrí spoločnosti ZF Holding Austria GmbH, Schönauer Strasse 5, Steyr 4040, Rakúska
republika. Ak chcel žalovaný využiť zlepšovací návrh žalobcu, potom bolo jeho povinnosťou (v zmysle
zákona o zlepšovacích návrhoch, ako aj v zmysle jeho vlastných interných predpisov) uzavrieť so
žalobcom zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň, a vyplatiť žalobcovi v zmysle
smernice č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (Vydané: 09/1994, Revízia: 10/21.07.2016) odmenu

vo výške 20 % preukázateľne ušetrených finančných prostriedkov, t. j. vyplatiť žalobcovi sumu vo
výške 115.994 eur. Žalovaný sa však rozhodol prijať zlepšovací návrh žalobcu, aktívne ho zaviesť
do praxe, ušetriť tak finančné prostriedky, a získať ďalšie výnosy v podobe odstránenia prestojov vo
výrobe, a napriek jasnej zákonnej povinnosti (resp. aj povinnosti vyplývajúcej mu z internej smernice)
neuzatvoril so žalobcom zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň a nevyplatil

žalobcovi odmenu. Žalobca si tak podanou žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie
sumy vo výške 115.994 eur, t. j. odmeny, ktorá žalobcovi prislúcha v zmysle smernice č. 4.18/02
Podnikové zlepšovateľstvo (Vydané: 09/1994, Revízia: 10/21.07.2016), a ktorá suma predstavuje 20
% preukázateľne ušetrených finančných prostriedkov žalovaným na základe užívania zlepšovacieho
návrhužalobcu,nakoľkotátosumapredstavujereálnevzniknutúškodunamajetkužalobcuprotiprávnym

konaním žalovaného. V prípade, ak by žalovaný protiprávne neužíval zlepšovací návrh žalobcu (resp.
zaň zaplatil odmenu v zmysle príslušných právnych predpisov a vlastnej internej smernice), mohol by
žalovaný previesť práva zo zlepšovacieho návrhu na tretie osoby (patriace pod tento koncern) bez
obmedzenia, a v súlade s platným právom. Keďže však žalovaný naďalej tieto práva protiprávne užíva,
a zároveň s vysokou pravdepodobnosťou zaviedol tento zlepšovací návrh aj do ostatných spoločností s

obdobným predmetom podnikania ako žalovaný, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti ZF Holding Austria
GmbH, Schönauer Strasse 5, Steyr 4040, Rakúska republika (resp. s najväčšou pravdepodobnosťou
v dohľadnej dobe zavedie), dopustil sa na úkor žalobcu bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný
vydať podľa ust.§ 451 ods. 1 OZ. Vzhľadom na intenzitu porušenia práv žalobcu a protiprávne správaniežalovaného v priebehu celého procesu uplatnenia práva zo zlepšovacieho návrhu tak žalobcovi vznikol
aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 442a ods. 1 OZ. Žalobca si preto
podanou žalobou uplatňuje od žalovaného aj nárok na zaplatenie sumy vo výške 402.131,50 eura, ktorá

predstavuje sumu, o ktorú by sa zmenšil majetok žalovaného v prípade, ak by zlepšovací návrh žalobcu
nevyužil (náklady na investíciu, schválené žalovaným predstavovali sumu vo výške 579.967,50 eura,
ktoré v dôsledku aplikácie žalobcovho zlepšovacieho návrhu napokon predstavovali len sumu vo výške
61.842 eura, t. j. rozdiel predstavuje 518.125,50 eura), poníženú o sumu odmeny za zlepšovací návrh
v sume 115.994 eur, v zmysle internej smernice žalovaného. Uvedenú sumu považuje žalobca vzhľadom

na možnosť a vysokú pravdepodobnosť obchodovania, resp. prevedenia práv zo zlepšovateľského
návrhu na spriaznené tretie osoby, za adekvátnu nemajetkovú ujmu (náhradu nemajetkovej ujmy – pozn.
súdu) v peniazoch, ktorá zároveň odzrkadľuje intenzitu porušenia práv žalobcu zo strany žalovaného, a
ktorátakpredstavujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazochzaporušenieprávaduševnéhovlastníctva
žalobcu v zmysle ust. § 442a ods. 1 OZ.

11. Okresný súd Piešťany dňa 30.10.2020 postúpil vec Okresnému súdu Banská Bystrica s poukazom
na predmet sporu, ktorým je nezaplatenie odmeny za zlepšovací návrh a zároveň náhrady škody
za neoprávnené využívanie zlepšovacieho návrhu podľa § 75 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch,
priemyselných vzorov a zlepšovacích návrhoch, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „zákon č.
527/1990 Zb.“), ktorý bol, podľa Okresného súdu Piešťany, súčasťou priemyselných práv. Na Okresnom

súde Banská Bystrica bola veci pridelená spisová značka 16CbPv/20/2020.

12. Okresný súd Banská Bystrica vyslovil svoj nesúhlas s postúpením veci s poukazom na ust. § 25
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len
„CSP“), ktorá upravuje kauzálnu príslušnosť v sporoch z priemyselných práv, pričom uviedol, že ide

najmä o spory týkajúce sa patentových práv, práv z úžitkových vzorov, právo topografií polovodičových
výrobkov, právo ochranných známok, právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení
výrobkov a právo obchodných zmien. Práva vyplývajúce zo zlepšovacieho návrhu nie sú, podľa neho,
zaraďované medzi priemyselné práva. Podporne poukázal na to, že režim ochrany zlepšovacieho
návrhu sa riadi zákonom č. 527/1990 Zb., pričom kritériá charakteristiky zlepšovacieho návrhu sú

veľmi široké a vágne, zamestnávateľ má právo uplatniť si nárok na využívanie zlepšovacieho návrhu
len v dvojmesačnej lehote po splnení si informačnej povinnosti zamestnanca, a neopomenuteľnou
skutočnosťoujefakt,žepôvodcovizlepšovaciehonávrhu(zamestnancovi)náleží„len“právonaodmenu.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne návrh prijať, strany (zlepšovateľ a zamestnávateľ) majú medzi sebou
uzatvoriť zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Ndob/15/2020 zo dňa 20.1.2021 rozhodol,
že na konanie a rozhodnutie sporu je kauzálne príslušný Okresný súd Piešťany. Z odôvodnenia
uznesenia vyplýva, že predmetom sporu je určenie výšky odmeny za zlepšovací návrh, pričom
medzi stranami nie je zrejme nesporné, že takýto návrh existuje, a zamestnancovi zaň prináleží

odmena. Predmetom sporu je ďalej náhrada škody za neoprávnené využívanie zlepšovacieho návrhu
zamestnávateľom bez toho, aby so zamestnancom uzavrel dohodu predvídanú ust. § 73 zákona č.
527/1990 Zb. a majetková ujma podľa § 442a Občianskeho zákonníka. V žalobnom návrhu sa domáha
žalobca priznania práva z niekoľkých tvrdených hmotnoprávnych titulov, keďže nárok definuje ako nárok
na odmenu zamestnanca – zlepšovateľa podľa zákona č. 527/1990 Zb., nárok na náhradu škody podľa

osobitného ustanovenia citovaného zákona a ešte aj nárok na nemajetkovú ujmu za porušenie práv
duševnéhovlastníctva.Zobsahužalobnéhonávrhujezrejmé,ževznesenénárokyinkorporujúakoprvky
pracovnoprávnehovzťahu,takprvkyprávpriemyselnéhovlastníctva.Pojemzlepšovacínávrhjepojmom
zákonne definovaným predpisom č. 527/1990 Zb., pričom ide o predpis pôvodne upravujúci základné
právapriemyselnéhovlastníctva,atovynálezy,priemyselnévzory,aajzlepšovacienávrhy.Následnebol

celý tento predpis, okrem niekoľkých ustanovení venovaných práve zlepšovacím návrhom, nahradený
novým patentovým zákonom (zákon č. 435/2001 Z. z.), pričom s účinnosťou od 1.11.2001 bola celá
agenda práv priemyselného vlastníctva týkajúca sa patentov upravená osobitným predpisom, a na túto
úpravureflektuje(privymedzenívecízapisovanýchdopríslušnéhoregistraCbPv)ajspravovacíporiadok
pre súdy odkazom len na tento zákon, bez odkazu na úpravu zlepšovacích návrhov. Pre interpretáciu

pojmu zlepšovací návrh je však potrebné uviesť, že tradične sa medzi práva priemyselného vlastníctva
v odbornej literatúre zaraďuje, avšak takéto doktrinálne zaradenie v konečnom dôsledku nemôže
poprieť primárny aspekt dôležitý z procesného z hľadiska, a to skutočnosť, že vždy ide o vzťah
medzi zamestnancom a zamestnávateľom (prirodzene, pokiaľ nepôjde o uplatňovanie si práva voči tretejosobe samotným zlepšovateľom či zamestnávateľom). Najvyšší súd zhrnul, že v prejednávanej veci
sa javí ako praktickým, účelným, hospodárnym a v zásade jednoznačným to, že primárne nejde
o posúdenie existencie práva k určitému predmetu práv priemyselného vlastníctva, ale o spor výlučne

o zaplatenie odmeny zamestnancovi zamestnávateľom, teda o spor, ktorý je potrebné charakterizovať
ako spor pracovnoprávny. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami pôjde predovšetkým o ustálenie
výšky odmeny za zlepšovací návrh, pričom skutočnosť, že žalobca tento nárok spojil s nárokom
na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy, už nemôže mať dopad na vyššie formulovanú
úvahu o prioritnom charakteru takéhoto sporu. Najvyšší súd uzavrel, že v prípade, že predmetom sporu

je nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom ohľadom
odmeny za zlepšovací návrh, je kauzálne príslušným súd pracovnoprávny, a nie súd so zverenou
priemyselnoprávnou sporovou agendou. Vzhľadom k tomu, že v predloženej veci bola podaná žaloba
z nároku uplatneného zamestnancom voči zamestnávateľovi vo vzťahu k odmene za zlepšovací návrh
vytvorený v rámci pracovnoprávneho vzťahu, pričom všeobecným súdom žalovaného je súd vo svojom
obvode Krajského súdu v Trnave, v danej veci bol príslušným na konanie vo veci Okresný súd Piešťany.

14. Po doručení spisu z Okresného súdu Banská Bystrica s odkazom na rozhodnutie NSSR o kauzálnej
príslušnosti Okresného súdu Piešťany na konanie a rozhodnutie tohto sporu, bola predmetnej veci
Okresným súdom Piešťany dňa 17.2.2021 pridelená nová spisová značka: 22Cpr/1/2021.

15. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, a priznať mu náhradu trov konania proti
žalobcovi. Žalovaný nesúhlasil so skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe, ani ich právnou
kvalifikáciou. Žalovaný uviedol, že žalobca je bývalým zamestnancom žalovaného na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 15.1.2016 na pozícii projektový inžinier s dňom nástupu do práce 1.2.2016.
Pracovný pomer so žalobcom sa skončil na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo

dňa 13.3.2020 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný v roku 2018 poveril
žalobcu zabezpečiť vo výrobnej hale ZF Levice realizáciu implementácie olejového hospodárstva v
rámci projektu BU CT Project Speed – supplement CER (relokácia montážnych liniek zo Schweinfurtu
do Levíc), prostredníctvom firmy Goehler (Göhler). Dôvodom plánovanej investície bolo rozšírenie
olejového hospodárstva, a nie odstránenie prestojov. Realizácia projektu prebiehala v mesiacoch

november a december roku 2018. Žalobca sám súhlasil so zmenou jeho pracovnej náplne, čo potvrdzuje
i žalobca v bode III. jeho žalobného návrhu. Podľa vyjadrenia žalobcu, mu pán G. H. odovzdal
daný projekt, a teda tento projekt sa stal súčasťou pracovnej náplne žalobcu. Prevzatie projektu
potvrdzujeižalobcavosvojomemailezodňa10.5.2018.Dňa7.1.2019podalžalobcaprihláškuúdajného
zlepšovacieho návrhu, pričom žalobca si vyčíslil svoju odmenu za údajný zlepšovací návrh sumou

115.994,-eurvzmyslebodu5.3.1Smerniceč.4.18/02Podnikovézlepšovateľstvovydanejvroku1994v
znení revízie zo dňa 21.07.2016 (ďalej aj ako len „Smernica z roku 1994“), a súčasne podľa § 74 zákona
527/1990 Zb. Smernica z roku 1994 sa však na žalobcu nevzťahovala z dôvodu, že v zmysle bodu 2.
smernice, táto platí len pre zamestnancov pracujúcich v rámci prevádzkovej jednotky moduly hnacieho
ústrojenstva(PJPC),pričomžalobcapatrilpodprevádzkovújednotkumodulytlmenia.Nazamestnancov

v oblasti modulov tlmenia sa vzťahovala Smernica č. 4. 18/02 prijatá dňa 17.6.2008 v znení revízie zo
dňa 23.12.2009 (ďalej aj ako len „Smernica z roku 2008“), ktorá podľa bodu 2. smernice platí v rozsahu
celej činnosti (bývalej) spoločnosti ZF Levice s.r.o. Dôvodom existencie rôznej úpravy pre zamestnancov
pracujúcich v oblasti hnacieho ústrojenstva a zamestnancov v oblasti tlmenia je, že oblasť tlmenia
bola predmetom činnosti zamestnancov v spoločnosti ZF Levice s.r.o., ktorá sa v roku 2014 zlúčila

so spoločnosťou ZF Slovakia, a.s., pričom ZF Slovakia, a.s. sa stala nástupníckou spoločnosťou. Pri
zlúčení nedošlo k okamžitému zjednoteniu interných predpisov týkajúcich sa zlepšovacích návrhov, ale
u žalovaného platili naďalej súčasne popri sebe dva rôzne režimy uplatňovania nárokov zo zlepšovacích
návrhov podľa jednotlivých oblastí (hnacie ústrojenstvo a tlmenie). Neskoršia revízia Smernice z roku
1994 teda nemala za následok zánik, resp. nahradenie Smernice z roku 2008 tak, ako v žalobe účelovo

a nepravdivo uvádza žalobca. Na žalobcu sa preto vzťahuje Smernica z roku 2008.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že zlepšovacia komisia žalovaného dňa 13.03.2019 údajný zlepšovací
návrh žalobcu zamietla, pričom spochybnila autorstvo myšlienky zlepšovacieho návrhu, ktorým je
podľa, vyjadrenia zlepšovacej komisie Ing. Richard Horváth, zamietla návrh žalobcu z dôvodu časovej

nezrovnalosti, a z dôvodu, že údajný zlepšovací návrh patril do náplne práce žalobcu. Uvedené
skutočnosti sú naďalej platné, a žalobca doposiaľ nepreukázal opak. Voči rozhodnutiu komisie podal
žalobca dňa 19.3.2019 odvolanie. Žalovaný následne doručil dňa 29.3.2019 žalobcovi stanovisko k
odvolaniu k rozhodnutiu o zlepšovacom návrhu, v ktorom žalovaný skonštatoval, že na zamietavomrozhodnutí zlepšovacej komisie trvá. Žalobca si žalobou nárokuje zaplatenie pohľadávky vo výške
518.125,50 eura s príslušenstvom za údajný zlepšovací návrh, ktorý mal spočívať vo zvýšení minimálnej
hladiny v zásobníkoch oleja na montážnych linkách, tvrdiac, že úprava technologického procesu v tomto

rozsahu nespadala do jeho náplne práce, a že splnil všetky zákonné povinnosti, ako aj podmienky
nastavené interným predpisom pre vyplatenie odmeny v zmysle zákona o vynálezoch, priemyselných
vzoroch a zlepšovacích návrhoch. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu považuje za zavádzajúce a
nepravdivé najmä z nasledujúcich dôvodov: 1.) žalobca nie je autorom návrhu úpravy technologického
procesu, ktorý považuje žalobca za zlepšovací návrh, nakoľko táto úprava bola predmetom diskusií na

viacerých stretnutiach zamestnancov žalovaného. Celý proces zastrešoval A. N. F., priamy nadriadený
žalobcu. Úpravu technologického procesu preto nie je možné považovať za nápad, ktorý patril výlučne
žalobcovi, čo vyplýva aj z emailu zo dňa 19.9.2018 odoslanom o 12.17 hod., v ktorom pán B. P. uvádza,
že „digitálny budík ukazuje 25 cm, a mali by mať 344 a viac cm.“ Tento e-mail bol následne pánom
A. D. E. dňa 19.9.2018 o 12.58 preposlaný žalobcovi. Predmetný e-mail obsahuje aj samotný predmet
údajného zlepšovacieho návrhu žalobcu;

2.) žalobcov návrh nemá prvky originality, a je len aplikáciou návodu poskytnutého výrobcom. Pred
zmenounastaveniafungovaloplnenienádržínasledovne:„Akklesnehladinaolejanaminimálnuhladinu,
potom otvor uzatvárací ventil. Ak hladina dosiahne maximálnu hladinu, potom zatvor uzatvárací ventil.“
Minimálna hladina bola nastavená na približne 20 % objemu. Ako vyplýva zo schémy olejového
hospodárstva, dodaného projektantom, firmou Goehler (Göhler), systém bol po zmene nastavený podľa

návodu. Systém funguje v princípe rovnako, ale aby olejové hospodárstvo súhlasilo s riadením LSA+,
ktoré je vyžadované projektantom firmou Goehler (Göhler), musí byť minimálna hladina nastavená na
viac ako 80 %, aby dodávka oleja bola plynulá. Preto v zmysle návodu bola minimálna hladina nastavená
na približne 85% objemu;
3.) žalobca zvýšením minimálnej hladiny v zásobníkoch oleja na montážnych linkách len plnil svoje

pracovné povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru, v dôsledku čoho je úpravu technologického
procesu potrebné považovať za bežné zamestnanecké dielo;
4.) nárok na odmenu za zlepšovací návrh v zmysle § 74 zákona č. 527/1990 Zb. zlepšovateľovi
vzniká len v prípade, ak návrh spĺňa podmienku oprávnenosti ponuky zlepšovacieho nároku, ktorou je
právo zlepšovateľa nakladať so zdokonalením alebo riešením problému. Z právnej teórie vyplýva, že

zlepšovateľ nemá právo nakladať s takým zdokonalením alebo riešením, ktoré sa týka odboru práce
alebo činnosti zamestnanca, a to najmä vtedy, ak zamestnanec neprekročil vytvorením zdokonalenia
či vyriešením problému čiastočne alebo úplne svoje pracovné úlohy. V bode 3.4. Smernice z roku
2008 je upravené vymedzenie oblasti úloh vyplývajúcich z pracovnej náplne, a to že zlepšovací
návrh (ďalej aj ako len „ZN“) predstavujú osobitné výkony, ktoré presahujú rámec pracovnej náplne

zamestnanca. Za pracovnú náplň zamestnanca sa považuje rozsah úloh a povinností, ktoré pre neho
vyplývajú: z pracovnej zmluvy, z funkčného zaradenia podľa organizačnej schémy, z popisu pracovnej
funkcie, zo Zákonníka práce, platných interných smerníc a pokynov spoločnosti a legislatívnych
ustanovení. Návrhy, ktoré spadajú do pracovnej náplne navrhovateľa, nemôžu byť posudzované ako ZN.
Posúdenie predmetu prihlášky ZN vo vzťahu pracovnej náplni navrhovateľa je v kompetencii priameho

nadriadeného (príslušného vedúceho odboru, do ktorého je navrhovateľ organizačne začlenený), a
podlieha odsúhlaseniu komisiou. Žalobca pracoval u žalovaného na pozícii projektový inžinier, pričom
pre bližšiu špecifikáciu jeho pracovnej náplne pracovná zmluva odkazovala na tarifno-kvalifikačný
katalóg. V zmysle popisu pracovnej činnosti, vedenom v tarifno-kvalifikačnom katalógu pod osobným
číslom 21453, žalobca zodpovedal, okrem iného, aj za „znižovanie nákladov z pohľadu technologického

procesu“ a v rámci svojej pracovnej činnosti tiež „posudzuje účinnosť a oprávnenosť navrhovaných
zmien technológie, vykonáva rozbory technicko-hospodárskej účinnosti technologických postupov, a
navrhuje opatrenia, navrhuje opatrenia k zníženiu prácnosti a k zlepšeniu akosti výrobkov, k zníženiu
spotreby materiálu, náradia.“ Žalovaný poveril žalobcu zabezpečiť vo výrobnej hale ZF Levice realizáciu
implementácie olejového hospodárstva. Žalobca sám súhlasil so zmenou jeho pracovnej náplne, čo

potvrdzuje i žalobca aj v bode III. žalobného návrhu. Podľa vyjadrenia žalobcu mu pán G. H. odovzdal
daný projekt, a teda tento projekt sa stal súčasťou pracovnej náplne žalobcu. Prevzatie projektu
potvrdzuje i žalobca vo svojom emaile zo dňa 10.5.2018. Realizáciou údajného zlepšovacieho návrhu
si žalobca len plnil svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Žalobcov návrh preto nie je
možné považovať za zlepšovací návrh podľa § 72 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb. Skutočnosť, že žalobca

vykonával pri implementácii projektu prácu nadčas, konkrétne 64 hodín, čo tvrdí samotný žalobca,
potvrdzuje právne stanovisko a argumentáciu žalovaného, že úprava technologického procesu spadala
do pracovnej náplne žalobcu a teda nešlo o zlepšovací návrh. Návrh žalobcu tak predstavuje iba bežné
zamestnanecké dielo v zmysle § 90 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona, v zneníneskorších predpisov (ďalej ako len „Autorský zákon“). Majetkové práva k zamestnaneckému dielu v
zmysle § 90 ods. 4 Autorského zákona pritom vykonáva vo svojom mene a na svoj účet žalovaný v
postavení zamestnávateľa, a žalobca ako autor diela je povinný sa zdržať výkonu majetkových práv

k tomuto dielu. V takom prípade nebolo potrebné uzatvárať osobitnú dohodu so žalobcom, a ani mu
vyplácať odmenu, pretože tá už je zohľadnená v jeho mzde. V tejto súvislosti odkázal žalovaný na
rozhodnutie NSSR sp. zn. 3Cdo 29/2011zo dňa 29.5.2014. Žalovaný poznamenal, že preradenie
žalobcu na iné pracovisko v zmysle jeho pracovnej zmluvy a ani to, v akej divízií žalobca v čase
prijatia úpravy technologického procesu pracoval, nemá na posúdenie prejedávanej veci žiadny vplyv.

Popis pracovnej činnosti sa žalobcovi pri preradení na iné pracovisko nemenil, a naďalej bolo jeho
náplňou práce aj znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu. Rovnako tak nie je v tejto
veci relevantný ani spôsob, akým žalovaný preraďuje svojich zamestnancov. Žalobcove poukazovanie
na organizačnú štruktúru u žalovaného je bezpredmetné a účelové, nakoľko žalobca sám uvádza, že
mal na starosti projekt rozšírenia olejového hospodárstva. Taktiež je bezpredmetné, umelé a účelové
rozdeľovanie na divízie CTA a CTT, keďže projekt rozšírenia olejového hospodárstva sa týkal oboch

divízií. Bezpredmetná je aj argumentácia žalobcu katalógom pracovných funkcií. Samotný fakt, že
na základe pokynu žalobcu boli vykonané zmeny v nastaveniach olejového hospodárstva, svedčí o
skutočnosti, že zmeny označované žalobcom ako zlepšovací návrh, boli súčasťou jeho pracovnej náplne
a pracovného zaradenia;
5.) žalobcom opísané úpravy technologického procesu boli zrealizované tým, že dňa 21.9.2018 sám

žalobca vydal pokyn na zvýšenie minimálnej hladiny oleja vo vyrovnávacích zásobníkoch adresovaný
zamestnancomnaoddeleníúdržby.Zust.§73zákonač.527/1990Zb.vyplýva,žezlepšovateľjepovinný
ponúknuť zlepšovací návrh svojmu zamestnávateľovi, ak sa zlepšovací návrh týka odboru práce alebo
činnosti zamestnávateľa. Zo znenia ust. § 75 zákona č. 527/1990 Zb. je potom zrejmé, že žalobca bol
povinný najskôr ponúknuť zlepšovací návrh žalovanému, a až následne po uzatvorení zmluvy o prijatí

ponuky zlepšovacieho návrhu ho realizovať u žalovaného. V takom prípade by existoval určitý priestor
pre negociáciu zmluvných strán o podmienkach implementácie návrhu žalobcu, o jeho predpokladanom
prínose a výške odmeny. Žalobca však prihlášku na údajný zlepšovací návrh podal až dňa 7.1.2019,
niekoľko mesiacov po realizácii úpravy technologického procesu. Pokiaľ by žalobca považoval svoju
úpravu technologického procesu za zlepšovací návrh, a nielen za výkon svojich pracovných povinností,

postupoval by v súlade s § 73 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb., a takúto úpravu technologického
procesu by najskôr ponúkol žalovanému ako zlepšovací návrh. Žalobca však zvolil štandardný postup,
ako pri akomkoľvek inom plnení pracovných úloh, čím sám deklaroval, že úprava technologického
procesu nedosahuje kvality zlepšovacieho návrhu s prvkami originality, ktorý by mohol byť ohodnotený
finančnou odmenou zo strany žalobcu. Rovnako tak bod 3.3. Smernice z roku 2008 ustanovuje, že

dodatočná legalizácia návrhov, ktoré boli zrealizované pred podaním prihlášky zlepšovacieho návrhu,
nie je prípustná, a nebude uznaná za zlepšovací návrh. Touto otázkou sa zaoberala aj zlepšovacia
komisia žalovaného, ktorá vo svojom zamietavom stanovisku ako jeden z dôvodov uviedla časovú
nezrovnalosť s odôvodnení, že prihláška bola podaná až po realizácii projektu. Žalobca nedodržal
podmienky stanovené zákonom a internými predpismi žalovaného už len tým, že podal prihlášku na

zlepšovací návrh až po samotnej realizácii projektu, a žalobcovi nárok na odmenu za zlepšovací návrh
nevznikol.

17. K výpočtu výšky odmeny žalobcu, žalovaný uviedol, že tento nie je súladný so Smernicou z roku
2008, pretože podľa bodu 5.3.1 Smernice z roku 2008 predstavuje 20 % (10 % - pozn. súdu) z čistých

úspor v 1. roku využívania zlepšovacieho návrhu. V zmysle predmetného bodu je maximálna výška
odmeny stanovená na hranicu 25.000 eur. Pokiaľ by žalobca aj mal mať nárok na odmenu (čo žalovaný
netvrdí), čisté úspory žalovaného by bolo potrebné vypočítať zo sumy, akou žalobca prispel svojím
návrhom, a tým zvýšil produktivitu výrobných procesov. Výpočet odmeny žalobcu priamym odkazom
na zrušenie plánovanej investície žalovaného nie je v súlade so Smernicou z roku 2008. S uvedenou

kalkuláciou by žalovaný nesúhlasil aj z dôvodu, že ak by sa pri výpočte aj vychádzalo z predmetnej sumy
investície, plánovanú investíciu by bolo potrebné rátať s prihliadnutím na odpisovanie investície počas
doby 12 rokov. Pri investícii vo výške cca 580.000 eur by ročný daňový odpis (t. j. úspora za prvý rok)
predstavoval cca 48.000 eur a teda nárok na 10 % odmenu z čistých úspor by sa odhadom pohyboval
v sume cca 4.800 eur, ktorá suma by teda ani nedosahovala a ani maximálnu hranicu odmeny vo výške

25.000 eur.

18. K žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej údajným
prevedením práva zo zlepšovacieho návrhu na spriaznené osoby uviedol žalovaný, že tento žalobnýnárok nemá právny základ. Žalobca nijako nepreukázal, že by došlo k prevedeniu práv zo zlepšovacieho
návrhu na spriaznené osoby alebo k jeho využitiu inou osobou. Žalovaný odmieta žalobcov nárok
na náhradu údajnej nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu zásahu do jeho práva duševného

vlastníctva. Žalobca nepreukázal žiadny zásah do jeho práv majetkovej alebo nemajetkovej povahy. Ak
sa žalobca domáha nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že žalovaný previedol práva z údajného
zlepšovacieho návrhu na tretie osoby, musel byť toto tvrdenie preukázať. Predmetné tvrdenie žalobcu
považoval žalovaný za ničím nepodložené dohady, na základe ktorých nie je možné priznať žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ani inú ujmu. Žalobca výšku nemajetkovej ujmy odvodzuje od

sumy, o ktorú sa nezmenšil majetok žalovaného v dôsledku údajného zlepšovacieho návrhu žalobcu.
Žalobca nijako nepreukázal, ako je nemajetková ujma prepojená s údajnými úsporami žalovaného.
Nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu žalovaný preto popiera tak čo do právneho základu, ako aj do
kalkulácie výšky nároku. Žalobca ani nepreukázal, aká konkrétna ujma mu mala vzniknúť.

19. Žalobca uviedol, že okamžité skončenie pracovaného pomeru medzi stranami sporu nie je

predmetnom tohto sporu. Žalobca poprel, že by znižovanie nákladov spadalo do jeho pracovných
povinností, nakoľko žalobca bol do realizácie predmetného projektu presunutý len dočasne, a to výlučne
za účelom jeho realizácie. Žalobca ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by si žalobca zvýšením hladiny v
zásobníkoch len plnil svoje pracovné povinnosti, nakoľko úlohou žalobcu bolo zrealizovanie investície -
rozšírenieolejovéhohospodárstva,ktorýprojektužboljasnezadefinovanývčase,keďbolžalobcomako

úloha prijatý, a tento nesúvisel v žiadnom prípade so zmenami minimálnej hladiny oleja v zásobníkoch.
Z funkcie projektového manažéra vyplýva, že do jeho pracovnej náplne patrí zabezpečenie realizácie
nových projektov, a nie riešenie problémov pri linkách a strojoch, ktoré sú už dané do sériovej výroby.
Keď je zariadenie v sériovej výrobe, tak ako uvedené montážne linky, na ktorých došlo k zlepšeniu, tak
servis týchto zariadení zabezpečuje údržba, ktorá je zodpovedná za odstraňovanie prípadných prestojov

a porúch a za implementáciu infraštruktúry. Zmena pracovnej náplne žalobcu spočívala výlučne v tom,
že mal zabezpečiť realizáciu investície, ku ktorej, práve vďaka zlepšovaciemu návrhu žalobcu, nemuselo
dôjsť. Hlavnou úlohou žalobcu malo byť učenie umiestnenia filtračnej a temperačnej stanice a realizácia
umiestnenia potrubia v novej výrobnej hale, kde mali byť umiestnené montážne linky z Nemecka.
Žalobca nemal v rámci týchto úloh robiť žiadne zmeny na montážnych linkách v starej hale. V starej hale

boli montážne linky v sériovej výrobe dlhé roky, a nikto na nich žalobcom navrhovanú úpravu zmeny
minimálnej hladiny predtým nevykonal, a ani nenavrhoval. Žalobca zastával názor, že zo skutočnosti, že
zmeny v nadstavení minimálnych hodnôt oleja nastali na základe pokynu žalobcu, nemožno zakladať
argument, že toto spadalo do jeho pracovnej náplne. Žalobca tento zlepšovací návrh chcel samozrejme,
preniesť aj do realizácie, čo sa podarilo. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že žalobca nie je autorom

zlepšovacieho návrhu, ale na strane druhej priznáva, že celá realizácia zlepšovacieho návrhu sa udiala
na základe podnetu a pokynu žalobcu. Dňa 21.9.2018 nevydal žalobca pokyn na zvýšenie minimálnej
hladiny oleja, ale dal návrh na zvýšenie hladiny oleja. Žalobca ani nemohol dávať pokyny ani príkazy
pracovníkom údržby. Takéto pokyny musel schváliť najskôr manažment. Manažment toto schválil na
svojom stretnutí, a úpravu na montážnych linkách zrealizoval, teda návrh žalobcu prijal, a taktiež

odsúhlasil, aby žalobca s firmou Goehler (Göhler), zastavil investíciu filtračných a temperačných staníc.
Žalobca teda najskôr ponúkol zlepšovací návrh žalovanému, a až následne po uzatvorení zmluvy o
prijatí ponuky, mal žalovaný zlepšovací návrh realizovať. Žalovaný však zlepšovací návrh zrealizoval
aj bez toho, aby so žalobcom uzatvoril zmluvu o prijatí ponuky, a teda nemôže ísť o žiadnu dodatočnú
legalizáciu zlepšovacieho návrhu.

20. Žalobca ďalej uviedol, že pracoval na pozícií projektový inžinier, a teda pracovník TPV zodpovedný
za implementáciu nových zariadení do sériovej výroby a za zlepšovanie a znižovanie nákladov v 3. fáze.
Samotný zlepšovací návrh sa aplikoval až v 4. fáze. Zvýšenie hladiny oleja, a tým zvýšenie efektivity
montážnych liniek, a úspora nákladov na investíciu sa týka 2. fázy, v ktorej došlo aj k úspore investícií

vo výške viac ako pol milióna eur. Naviac tieto 4 fázy by sa mali ešte rozdeliť na dve divízie a to CTT a
CTA, pričom žalobca bol pracovník na divízii CTA a k celkovému zlepšeniu došlo na divízii CTT. Fáza 1
predstavuje vývoj a prieskum (účel: zabezpečiť požiadavky zákazníka na produkt), fáza 2 predstavuje
infraštruktúru (účel: zabezpečiť médiá: elektrina, vzduch, voda, olej, plyn; zodpovednosť: pracovníci
údržby; údržba a servis: údržba výroby), fáza 3 predstavuje technickú prípravu výroby (účel: zabezpečiť

výrobné zariadenie do sériovej výroby a zabezpečiť vyrobiteľnosť produktu; zodpovednosť: pracovníci
TPV; údržba a servis: dodávateľ zariadenia prostredníctvom TPV; zlepšovanie: pracovníci TPV) a fáza
4 predstavuje sériovú výrobu (účel: vyrábať produkty pre zákazníka; zodpovednosť: pracovníci výroby;
údržba a servis: údržba výroby; zlepšovanie: pracovníci výroby a údržby). Žalobca ako projektovýinžinier, a teda pracovník oddelenia TPV (technická príprava výroby), nemal vo svojej pracovnej činnosti
uvedené znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu atď., ale len z pohľadu implementácie
nových zariadení do sériovej výroby. Keď je zariadenie v sériovej výrobe tak, ako uvedené montážne

linky, kde došlo k zlepšeniu, tak sa vlastníkom stáva oddelenie výroby, a servis zabezpečuje údržba.
Údržba je zodpovedná za odstraňovanie prestojov a porúch a za implementáciu infraštruktúry.

21. Žalobca poznamenal, že zavádzajúce je tvrdenie žalovaného, že jediným cieľom implementácie
projektu malo byť rozšírenie olejového hospodárstva, a nie odstránenie prestojov. Žalobca v tejto

súvislostiuviedol,žeprávecieľomrozšíreniaolejovéhohospodárstvamalodôjsťkodstráneniuprestojov,
aby mali všetky zariadenia na montážnej linke dostatok oleja. Práve po zavedení zlepšovacieho návrhu
žalobcu žalovaný projekt nerealizoval, lebo to už nebolo potrebné. Ak by sa tvrdenie žalovaného
zakladalo na pravde, tak by žalovaný, aj napriek zlepšovaciemu návrhu, projekt implementoval, čo sa
však nestalo. Vyjadrenia žalovaného vo vzťahu k internej smernici, ktorá sa mala vzťahovať na žalobcu,
považoval žalobca za bezpredmetné v tomto spore, keďže žalovaný v určenej lehote zlepšovací návrh

žalobcu neuznal. Žalovaný užíva zlepšovací návrh žalobcu bez právneho titulu, čím žalobcovi vznikla,
a vzniká škoda, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní, a táto predstavuje aj náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch za porušenie práva duševného vlastníctva žalobcu v zmysle ust. § 442a ods. 1 OZ
tak, ako bolo uvedené v žalobnom návrhu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že údajným autorom
zlepšovacieho návrhu bol priamy nadriadený žalobcu, A. N. F., žalobca uviedol, že toto tvrdenie sa

nezakladá a ani nemôže zakladať na pravde, nakoľko A. N. F. pôsobil na tej istej pozícií viac ako 5 rokov,
počas ktorých tento zlepšovací návrh nikdy nenavrhoval, nenavrhol ho dokonca ani vtedy, kedy mal
žalovaný preinvestovať sumu viac ako pol milióna eur na odstránenie prestojov. Email zo dňa 19.9.2018
o 12.17 hod., v ktorom pán B. P. uvádza, že „digitálny budík ukazuje 25 cm a mali by mať 344 a viac cm,“
len dokazuje to, že údržba daný problém nevedela odstrániť. Údržba vedela o probléme, a aj vedela,

že by malo byť v nádrži oleja viac, ale nepoznala riešenie. V emaile od B. P. ani v emaile od G. I. nie
je v komunikácií zahrnutý A. N. F., všetko sa odohrávalo mimo jeho osoby. Všetci zodpovední naviac
tvrdili, že čerpadlá nemajú dostatočný výkon, aby dodávali dostatok oleja cez potrubie na montážne
linky, a všetci čakali len na to, kedy dôjde k rozšíreniu olejového hospodárstva, ku ktorému práve
vďaka zlepšovaciemu návrhu žalobcu nemuselo dôjsť. Dňa 21.9.2018 podal žalobca návrh na zvýšenie

minimálnej hladiny, a až po návrhu informoval o tejto skutočnosti A. N. F., ktorý až následne potom dňa
8.10.2018 informoval zvyšok manažmentu. Ak by bolo pravdou, že autorom zlepšovacieho návrhu je A.
N. F., nemohlo by komisii trvať dva mesiace, aby posúdila návrh žalobcu. Rovnako, ak by bolo pravdou,
čo uvádza žalovaný, že zlepšovací návrh je len aplikáciou návodu k linke, je otázkou, prečo chcel
žalovanýinvestovaťtakvysokúsumufinančnýchprostriedkovbeztoho,abysapozrelnamanuálklinkez

roku 2007. Zlepšovací návrh žalobcu nie je aplikáciou návodu poskytnutého výrobcom. Výrobca Goehler
(Göhler) je dodávateľ olejového hospodárstva, a teda potrubia, čerpadiel, filtračných a temperačných
staníc. 100-litrová nádoba na olej je súčasťou montážnej linky, a dodávateľom je firma Maschinenbau
gmbh, a nie firma Goehler (Göhler). Otázkou rovnako v takom prípade ostáva, prečo bola minimálna
hladina nastavená na približne 85 % objemu po asi 5 či 6 rokoch, a nie hneď pri vybudovaní liniek.

Výška hladiny bola nastavená výlučne na základe zlepšovacieho návrhu žalobcu. Podľa návrhu firmy
Goehler (Göhler), mali byť na montážnych linkách nádoby s objemom 0,6 m3, a nie nádoby s objemom
100-litrov, čo vyplýva aj zo schémy olejového hospodárstva z roku 2007, uvedenej ako dôkaz č. 3 a
č. 4 zo strany žalovaného. Žalovaný na jednej strane hovorí, že autorom zlepšovacieho návrhu by
mal byť A. N. F., pôvodne priamy nadriadený žalobcu, a na druhej strane hovorí, že de facto nejde

o žiadny zlepšovací návrh, ak tento posudzuje vo vzťahu k právam žalobcu na prípadnú odmenu.
Žalobca z tvrdení žalovaného vyvodil záver, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe sám priznal, že
ide o zlepšovací návrh.

22. Žalovaný uviedol, že znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu bolo náplňou práce

žalobcu, v dôsledku čoho žalobca nemal právo nakladať so zdokonalením alebo riešením problému,
ktoré považuje žalobca za zlepšovací návrh. Právo nakladať so zdokonalením výrobného procesu
spočívajúcom vo zvýšení minimálnej hodnoty oleja v zásobníkoch žalobcovi nevzniklo, pretože sa týkalo
jeho druhu práce, resp. činnosti, ktorú žalobca ako zamestnanec v pracovnom pomere vykonával.
Pri zdokonalení technologického procesu teda žalobca neprekročil svoje pracovné úlohy, čo vysvetlil

žalovaný už vo vyjadrení k žalobe (viac v odseku 16., bod 4 tohto odôvodnenia). Bez právnej
relevancie sú argumenty žalobcu, pre ktoré by znižovanie hladiny oleja v zásobníkoch nepatrilo pod
jeho náplň práce. Rozdelenie výroby do 4 fáz nemá žiadnu právnu relevanciu ani základ v internom
predpise žalovaného, ktoré rozdelenie vychádza výlučne zo subjektívneho a účelového posúdeniatvrdenia žalobcu. Žalobca mal v náplni práce znižovanie nákladov technologického procesu, pričom
táto jeho činnosť nebola v zmysle tarifno-kvalifikačného katalógu bližšie špecifikovaná akoukoľvek
výrobnou fázou. Žalovaný považuje obmedzenie náplne práce žalobcom len na 3. fázu výroby za umelo

vykonštruované. Znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu je komplexný proces,
ktorýmožnoaplikovaťakejkoľvek„fáze“výroby,čovkonečnomdôsledkudokazujeajžalobcovotvrdenie,
že návrh bol implementovaný v 4. fáze výroby napriek tomu, že malo ísť o znižovanie nákladov, ktoré
sa aplikuje v 2. fáze. Štádium, v ktorom sa projekt implementácie olejového hospodárstva nachádzal,
nič nemení na tom, že žalobca nemal právo disponovať so zdokonalením, pretože išlo o činnosť

spadajúcu pod jeho náplň práce. Rovnako nemá v právnom spore žiadnu relevanciu ani skutočnosť,
či žalobca v minulosti navrhoval alebo nenavrhoval zmenu minimálnej hladiny zásobníkov oleja. Žalobca
sa snaží vyvolať dojem, že žalovanému vyšiel v ústrety, keď súhlasil s dokončením realizácie projektu
olejového hospodárstva, k čomu žalovaný poznamenal, že zaradenie zamestnancov na projekty je
výlučne v kompetencii zamestnávateľa za podmienky, že uvedená činnosť spadá pod druh práce
zamestnanca v zmysle pracovnej zmluvy, keďže podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001

Z. z. Zákonníka práce, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „Zákonník práce“), základnou
povinnosťou zamestnávateľa je prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalobca nebol
teda v postavení, že by musel vyjadriť svoj súhlas so zaradením na projekt zameraný na realizáciu
implementácieolejovéhohospodárstva,keďžeprácanaprojektespadaladojehonáplnepráce.Tvrdenie
žalobcu, že tento pri realizácii projektu zmenil svoju pracovnú náplň, je preto nepravdivé. Popis

pracovnej činnosti sa žalobcovi zaradením na iný projekt nemenil, a naďalej bolo jeho náplňou práce
znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu. K tvrdeniu žalobcu, že jeho jedinou náplňou
práce v rámci uvedeného projektu malo byť určenie umiestnenia filtračnej a temperačnej stanice
a realizácia umiestnenia potrubia v novej výrobnej hale, a nie zmena hladiny oleja v zásobníkoch,
žalovaný uviedol, že táto argumentácia neobstojí, pretože náplň práce žalobcu je určená v zmysle

pracovnej zmluvy, pričom smerodajný je tarifno-kvalifikačný katalóg žalovaného, na ktorý odkazuje
pracovná zmluva, pričom obsahuje aj znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu, kam sa
zaraďuje aj zlepšenie navrhnuté žalobcom. Dôvodom plánovanej investície bolo rozšírenie olejového
hospodárstva a nie odstránenie prestojov. Prevádzka žalovaného má v Leviciach dve haly CTT, a novú
halu CTA. V hale CTT prebieha výroba konvenčných tlmičov, v hale CTA prebieha výroba adaptívnych

(aktívnych) tlmičov. V projekte výstavby haly CTA bolo treba postaviť kompletné olejové hospodárstvo
(veľkokapacitná nádrž, rozvody, vyrovnávacie nádoby pri výrobných linkách) ako kópiu CTT. Žalobca
nie je autorom návrhom úpravy technologického procesu, pretože nebol jediný, kto sa predmetným
problémom zaoberal, pričom predmetná úprava technologického procesu bola len interpretáciou,
a následnou aplikáciou nastavení vyplývajúcich z návodu od výrobcu, ktorý proces zastrešoval A. N.

F.. Potom, čo A. F. vydal pokyn preveriť schémy od výrobcu a odporúčania výrobcu, sa prišlo na to,
že je potrebné zmeniť nastavenia hladín. Investícia v pôvodne plánovanom rozsahu nebola potrebná,
a zrealizovala sa len časť v hale CTA v rozsahu rozvodov a vyrovnávacích nádob pri výrobných linkách,
pričom nebolo už treba druhú veľkokapacitnú nádrž za halou CTA, a s tým súvisiacu infraštruktúru,
čerpadlá, ventily a pod. To, kedy rozhodla zlepšovacia komisia o žalobcovej prihláške zlepšovacieho

návrhu, nemení nič na závere komisie, že autorom zlepšovacieho návrhu nie je žalobca. Žalobca nijako
nerozporoval tvrdenie žalovaného, že z návodu k schéme olejového hospodárstva od výrobcu firmy
Goehler (Göhler) je zrejmé, že na to, aby dodávka oleja bola plynulá, musí byť minimálna hladina
oleja v zásobníkoch nastavená na viac ako 80 %, a že výrobné linky neboli nastavené v súlade s
uvedeným návodom, čo spôsobovalo prestoje. Technologickou úpravou nastavenia minimálnej hladiny

oleja v zásobníkoch v súlade s návodom od výrobcu tak bola zabezpečená plynulá dodávka oleja na
výrobnýchlinkách.Nastavenieminimálnejhladinyolejapretonevykazujeakékoľvekznámkyoriginality,v
dôsledku čoho nespĺňa základný predpoklad pre kvalifikovanie ako zlepšovacieho návrhu. Je absurdné,
aby si žalobca uplatňoval nárok v sume 518.125,50 eura s príslušenstvom za to, že do výroby zaviedol
proces, ktorý vyplýva priamo z návodu od výrobcu. Obdobne to platí aj o nesprávnom použití nádob s

objemom 100 litrov namiesto nádob s objemom 0,6 m3 v zmysle návodu. Ak by malo byť predmetné
nastavenie minimálnej hladiny oleja považované za zlepšovací návrh, v praxi by to znamenalo, že každý
zamestnanec, ktorý by zaviedol postup v súlade s návodom výrobcu, by vytvoril zlepšovací návrh. Pri
vybudovaní liniek pravdepodobne montážni pracovníci nesprávne aplikovali návod od výrobcu. Žalobca
však opravou uvedených nastavení neprišiel so zlepšovacím návrhom, ale len vykonával svoju prácu.

Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov zodpovednosti za
škodu, a to najmä vo vzťahu k vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalobcu
a škodou.23. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to
pracovnou zmluvou zo dňa 15.1.2016 aj s prílohami, časťou tarifno-kvalifikačného katalógu funkcií
účinného od 1.8.2017, cenovým odhadnom spoločnosťou Goehler (Göhler), emailovou komunikáciou

medzi žalobcom a niektorými zamestnancami žalovaného, emailovou komunikáciou medzi žalobcom
a poverenou osobou zo spoločnosti Goehler (Göhler), emailovou komunikáciou medzi žalobcom
a predsedníčkou OO KOVO ZF Slovakia, emailovou komunikáciou medzi žalobcom a jeho právnym
zástupcom a substitučným právnym zástupcom žalobcu, faktúrami spoločnosti Goehler (Göhler) zo dňa
18.12.2018 a zo dňa 28.12.2018, prihláškou zlepšovacieho návrhu evidenčné číslo 4/2019/S, smernicou

žalovaného č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo vydanej 9/1994, revidovanej 10/21.7.2016, smernicou
žalovaného č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo vydanej 17.6.2008, revidovanej 1/23.12.2009, listom
žalobcu zo dňa 12.3.2019 adresovaným členovi predstavenstva, K. L., zápisom zo dňa 13.3.2019 o
prerokovaní zlepšovacieho návrhu, odvolaním žalobcu zo dňa 19.3.2019 proti rozhodnutiu o zamietnutí
zlepšovacieho návrhu a sťažnosťami, ktoré boli jeho súčasťou, výpisom pracovnej dochádzky žalobcu
za mesiace 4/2014, 5/2017, 12/2018, 2/2019 a 3/2019, organizačnými schémami vnútornej štruktúry

žalovaného, resp. niektorých jeho oddelení, záznamami o preradení žalobcu na iné hospodárske
stredisko, stanoviskom žalovaného zo dňa 28.3.2019 k zlepšovateľskému návrhu, sťažnosťou
žalovaného zo dňa 29.3.2019 adresovanou predsedovi predstavenstva žalovaného, žiadosťou žalobcu
o pomoc adresovanou predsedníčke OZ KOVO ZF Slovakia, časťou kolektívnej zmluvy, predžalobnou
komunikáciou strán sporu, faktúrou spoločnosti Múdry preklad s.r.o. vystavenou dňa 7.10.2019

žalobcovi, okamžitým skončením pracovného pomeru, schémou dokumentácie spoločnosti Goehler
(Göhler) k olejovému hospodárstvu, obsahom písomných vyjadrení strán sporu počas konania, ako aj
výsluchom svedka A. N. F., výsluchom žalobcu, ústnymi vyjadreniami strán sporu, a ďalším obsahom
spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

24. Žalobca pracoval u žalovaného zamestnávateľa ako projektový inžinier od 1.2.2016 na základe
pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 15.1.2016 (č. l. 504 súdneho spisu). Ako
druh dohodnutej práce žalobcu je v zmluve uvedený: projektový inžinier, bližšie špecifikovaný v tarifno-
kvalifikačnom katalógu. Ako miesto výkonu práce sú uvedené dve adresy žalovaného v Leviciach, a to
na Ul. Zeppelina 1 a 3 a na Ul. Ku Bratke 5. Neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy sú jej prílohy,

a to dodatky/dohody k pracovnej zmluve, ktoré svojím obsahom nadväzujú na pracovnú zmluvu, a sú
označené ako dodatky/dohody k tejto pracovnej zmluve, a príloha č. 1 - Popis pracovnej činnosti (článok
III. ods. 3 pracovnej zmluvy). Z popisu pracovnej činnosti žalobcu zo dňa 28.1.2016 (na č. l. 508 súdneho
spisu) vyplýva, že pracovná činnosť žalobcu bola rozsiahla, pričom do jeho náplne práce patrilo, okrem
iného, aj vykonávať rozbory technicko-hospodárskej účinnosti technologických postupov a navrhovať

opatrenia, posudzovať účinnosť a oprávnenosť navrhovaných zmien technológie, pričom zodpovedal,
okrem iného, aj za zabezpečenie optimalizácie procesných reťazcov a výrobných technológií v zmysle
racionalizácie a stability procesu, za vyriešenie problému pri neplánovaných zastaveniach/ prestojoch
montážnej linky, za znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu. V popise pracovnej
činnosti je síce rukou dopísané číslo úseku/odboru: 532223034, avšak z celého kontextu pracovnej

zmluvy, ani z jej príloh však nevyplýva, že by žalobca bol povinný plniť si svoje pracovné povinnosti iba
na niektorom konkrétnom oddelení alebo úseku v rámci organizačnej štruktúry žalovaného, ani že by
mala byť iná pracovná náplň žalobcu po jeho prípadnom preradení na iný úsek, oddelenie alebo budovy
žalovaného v tom istom meste pri tej istej funkcii u toho istého zamestnávateľa v tom istom by mala.

25. Podľa tarifno-kvalifikačného katalógu pracovných funkcií zamestnancov žalovaného, účinného od
1.8.2017, funkcia projektového inžiniera je popísaná nasledovne: lokalizovať globálny projektový plán
s cieľom naplánovať potrebné kroky pre naplnenie globálneho projektového cieľa. Vytvárať detailný
projektový plán, stanovovať časový rámec, časové limity a investičné plány, procesy realizácie a
technológiu a kontrolovať plnenie týchto parametrov. Koordinovať tím špecialistov naprieč oddeleniami

pri plnení projektových úloh a pôsobiť ako spojovací článok udržiavaním úzkeho vzťahu s ďalšími
účastníkmi globálneho projektu. Pravidelne informovať manažment a /alebo zadávateľa/zákazníka
o vývoji projektu a vyhodnocovať riziká; Projektový inžinier riadi projekty do jedného roka s rozsahom
1 až 4 milióny eur.

26. Nemecká spoločnosť Göhler (Goehler) GmbH Co. KG Anlegentechnik, Hösbach dňa 5.7.2016
vyčíslila odhad na rozšírenie skladovacích nádrží/kondicionovanie oleja ZF Levice zo dňa 5.12.2016
celkovou sumou 579.967,50 eura. Tento odhad považoval žalobca za cenovú ponuku. Q. Q. emailom
zo dňa 26.3.2018 (č. l. 702 súdneho spisu) oznámila vedúcemu výroby, A. G. D., ďalej Ing. Horváthovi(vedúci TPV a priamy nadriadený žalobcu), ako aj niektorým iným zamestnancom, že existuje schválená
investícia 580.000,- eur na roky 2018/2019 pre prístavbu budovy, pre nový zásobník oleja pre Geňu.
Z kolaudačného rozhodnutia mesta Levice zo dňa 15.11.2017 je zrejmé, že išlo o projekt novej výrobnej

haly CTA v Leviciach - Géňa.

27. Z dôvodu presunutia iného zamestnanca žalovaného (Thomas Klimowicz) do novopostavenej haly
v meste Šahy, dňa 10.5.2018 požiadal žalovaný žalobcu, aby dokončil realizáciu projektu olejového
hospodárstva pre novopostavenú halu ZF Levice (označovaná ako CTA, resp. divízia CTA) v rámci

projektu BU CT Project Speed – supplement CER (relokácia/premiestnenie montážnych liniek zo
Schweinfurtu do Levíc), prostredníctvom spoločnosti Goehler (Göhler) z Nemecka. Preto v ten istý deň
požiadal žalobca kolegu, ktorý dovtedy pracoval na tomto projekte, aby mu oznámil stav rozpracovania
implementácie distribúcie oleja vo výrobnej hale CTA s tým, že by sa chcel žalobca na rozpracovaný
projekt pozrieť, že ho dokončí. Dôvodom plánovanej investície bolo rozšírenie olejového hospodárstva.
S pridelením tejto úlohy žalobca súhlasil, prevzal si rozpracovaný projekt od pána H., následne

žalobca začal komunikovať s firmou Goehler (Göhler), konkrétne s pánom K., ktorá spoločnosť je
dodávateľom olejového hospodárstva. Inými slovami, žalovaný zamestnávateľ poveril žalobcu, ako
svojho zamestnanca, zabezpečiť pre novú výrobnú halu ZF Levice, interne označovanej ako divízia CTA,
dokončením realizácie projektu rozšírenia implementácie olejového hospodárstva. Žalobca zaslal dňa
18.9.2018 A. N. F., vedúcemu TPV a zároveň svojmu priamemu nadriadenému, kalkuláciu kapacitného

prepočtu olejového hospodárstva v starej výrobnej hale (CTT) a pre novú výrobnú halu (CTA; č. l. 51
súdneho spisu).

28. Počas realizácie projektu olejového hospodárstva pre novú výrobnú halu CTA, zamestnanec údržby
z haly (divízie) CTT v Leviciach, B. P., zmenový majster z prevádzkovej jednotky Moduly tlmenia,

z Technológie podvozkov, emailom zo dňa 19.9.2018 o 12.17 hod. oznámil iným zamestnancom
žalovaného (G. I. a A. D. E., A. B. G. z TPV), že vznikol problém na plničke oleja, ktorá sporadicky hlásila
poruchu: „nízka hladina oleja v nádrži“ s tým, že údržba vymenila filter červeného oleja, avšak stav zostal
bez zmeny, že po opätovnom spustení zariadenia bolo treba počkať aspoň 7 minút, kým sa naplnila
hladina oleja, a až potom bolo možné pokračovať vo výrobe. Digitálny budík ukazoval 25 cm, a mali by

mať 344 cm a viac cm (č. l. 49 súdneho spisu)

29. Problém s častými poruchami na montážnych linkách z dôvodu hlásenia poruchy plničky už predtým
riešil zamestnanec údržby G. I., z technológie podvozkov, pričom ako okamžité nápravné riešenie
emailom (bez možnosti zistenia dátumu jeho odoslania) odporučil ostatným zamestnancom, aby neboli

spustené všetky 4 montážne linky súčasne, keďže to vtedajšie technické prevedenie neumožňovalo.
Dodal, že prípadná úprava tohto problému si vyžaduje investíciu. Záverom poznamenal, že na projekte
olejového hospodárstva pracuje žalobca (č. l. 49 súdneho spisu).

30. Skorší email G. I. (zamestnanec údržby) o akútnom možnom riešení zvyknutého problému na

montážnych linkách preposlal dňa 19.9.2018 o 12.19 hod. A. B. G., z technickej prípravy výroby (TPV)
B. P., ako aj ďalším niektorým ďalším zamestnancom žalovaného.

31. Potom, čo vedúci montáže, A. D. E., sa dozvedel, že žalobca pracuje na realizácii investície
rozšírenia olejového hospodárstva, požiadal emailom zo dňa 19.9.2018 odoslanom o 12.58 hod.

žalobcu, o oznámenie, v akom stave je rozpracovanie projektu rozšírenia olejového hospodárstva,
aké sú náklady na jeho realizáciu, keďže existoval problém zásobovania s červeným olejom.
V závere uviedol, že začínalo dochádzať k prestojom kvôli problému zásobovania s červeným olejom.
Z uvedeného dôvodu preposlal žalobcovi predchádzajúcu komunikáciu zamestnancov žalovaného
o probléme zásobovania červeným olejom.

32. Na tento email odpovedal A. E. žalobca v dňa 19.9.2018 o 13.44 hod. (č. l. 57 a 816 súdneho
spisu), v ktorom uviedol, že predpokladá, že problémy so zásobovaním červeným olejom sa objavili,
keď začala trochu viac vyrábať ML4 (zrejme linka – pozn. súdu). V SCW (zrejme Schweinfurt – pozn.
súdu) riešia tento problém tak, že majú mobilný zásobník oleja, a v pravidelných intervaloch dopĺňajú olej

do vyrovnávacieho - 100-litrového zásobníka na montážnej linke, avšak že týmto smerom sa žalovaný
nechcel uberať. Žalobca ďalej uviedol, že aktuálne pracoval na olejovom hospodárstva pre novú halu
CTA (investícia 500.000 eur), že plánoval na nasledujúci týždeň má stretnutie s nemeckou firmou
Goehler (Göhler), dodávateľom olejového hospodárstva. Počítalo sa s tým, že v novej hale bude 9liniek (5 na červený olej, 2 na modrý olej a 2 na modrý ovej s červeným). Podľa prvotných výpočtov,
ktoré nerobil žalobca, 4 linky s modrým olejom by sa mali napojiť na vtedajší systém CTT a červený
olej na nové filtračné a temperačné s novými čerpadlami. Nový systém pre červený olej mohol byť ako

uzavretý samostatný okruh len pre CTA (nová výrobná hala), čiže nezávislý od CTT, resp. ako spoločný
okruh pre CTA a CTT, pričom druhú alternatívu považoval žalobca za možnosť riešenia vtedajšieho
problému. Samotná realizácia nového olejového hospodárstva by mala byť ukončená v januári 2019.
Na nasledujúci týždeň mal žalobca v pláne prediskutovať s firmou Goehler (Göhler) kapacitné prepočty
pre CTA aj pre CTT. Tento email odoslal na vedomie žalobca aj A. N. F..

33. A. N. F., vedúci TPV, zareagoval na email žalobcu tiež v ten istý (19.9.2018) emailom odoslaným
o 15.13 hod. A. J. N. (vedúcemu oddelenia údržby), ktorý zaslal na vedomie aj žalobcovi, G. I.
a niektorým ďalším zamestnancom žalovaného. A. F. uviedol, že o tom, že vtedajšie technické
prevedenie neumožňovalo naraz plniť červený olej na 4 linkách, počul prvý raz. Preto požiadal túto
informáciu potvrdiť od G. I. pre logistiku – plánovanie výroby, opýtal sa A. N., kto robil prepočty prietokov,

a či má k dispozícii projektový návrh, na základe ktorého sa robilo rozšírenie. Záverom dodal, že tieto
informácie potrebuje preto, aby v rozšírení sa vedela odstrániť táto chyba.

34. Dňa 20.9.2018 o 11.19 hod. napísal žalobca zamestnancovi žalovaného, C. J. z údržby (č. l. 57
súdneho spisu), ktorým ho požiadal, aby pozrel na krivku a vyťaženie čerpadiel P06.3A a P06.3R

podľa prílohy, že ide o úzke miesto celého systému. Požiadal ho o to v súvislosti s problémami
s dodávkou červeného oleja pre na montážne linky. Email preposlal žalobca aj Ing. Horváthovi. C.
J. odpísal žalobcovi v ten istý deň o 12.45 hod. s tým, že evidujú problémy s kapacitou červeného
oleja, že vykonali všetky dostupné akcie, až a systém pracoval bez chybových hlášok. Skonštatoval,
že údržba nevedela merať prietok na čerpadlách, keďže nemali meracie zariadenia, že krivku vedel

pozrieť iba v dokumentácii (č. l. 145 súdneho spisu)

35. Dňa 21.9.2018 o 10.45 hod. odpísal žalobca email Branislavovi Stankovičovi (zamestnanec údržby),
že na každej montážnej linke je 100-litrový vyrovnávací zásobník, že senzory kontrolujú hladinu oleja
v zásobníku, a keď sa dosiahne maximum, ventil sa uzavrie, a otvorí sa, keď sa dosiahne minimum.

Z uvedeného dôvodu odporučil zvýšiť hodnotu minima. Ten istý email zaslal žalobca na vedomie aj
niektorým ďalším zamestnancom žalovaného, vrátane A. J. N., vedúceho údržby (č. l. 62 a 704 súdneho
spisu).

36. A. N. F., vedúci oddelenia TPV, dňa 21.9.2018 v čase o 13.47 hod napísal A. N. vedúcemu oddelenia

údržby, email, že keďže tento nereagoval na jeho email (zo spisu jeho obsah nemožno zistiť – pozn.
súdu), aj TPV urobila analýzu prietokov čerpadiel a tlakových strát, a skonštatoval, že firma Goehler
(Göhler) urobila návrh dobre, ale je predimenzovaný, že chyba je na strane MB (zrejme spoločnosti
Maschinenbau – pozn. súdu), ktorá nerešpektovala návrh od spoločnosti Goehler (Göhler) v dvoch
veciach, a to a) mala tam byť vyrovnávacia nádrž 0,6 m3, pričom v realite u žalovaného bola 6x menšia,

a b) logika plnenia mala byť taká, že keď je maximálna hladina, ventil je uzatvorený, a nie, keď je
otvorený, že nádrž sa udržuje v plnom stave. Program z MB mal zrejme 2 úrovne, že sa uzatváral
a otváral pri minime, a ak tomu tak je, treba zmeniť minimálnu hladinu oleja oveľa vyššie, a problém
je vyriešený. Najlepšie by však bolo zmeniť logiku firmy Goehler (Göhler), schému ktorej spoločnosti
skopíroval do emailu (č. l. 703 súdneho spisu).

37. A. J. N., vedúci oddelenia údržby zareagoval dňa 21.8.2018 o 15.00 hod. na email preposlaný mu
žalobcom (o 10. 45 hod.; odsek 35. tohto odôvodnenia), poďakoval žalobcovi za postreh a radu, pričom
hneď na to poukázal na to, že nebolo v schopnostiach zamestnancov údržby upraviť hladiny v 100-
litrových nádržiach, že je tam plavák napojený na softvér, a z tohto dôvodu bolo pre údržbu odporúčanie

žalobcu neriešiteľné. Žalobcovi zaslal prepočet pre bilanciu tlmičového oleja, a požiadal ho, aby sa na to
pozrel, keďže nebola možná regulácia prerozdeľovania množstva tlmičového oleja do liniek (č.l. 704
súdneho spisu).

38. Email A. N. zo dňa 21.8.2018 odoslaný o 15.00 hod. preposlal žalobca A. N. F. v ten stý deň o 15.28

hod. (č. l. 704 súdneho spisu).

39. Žalobca dňa 1.10.2018 zaslal inému zamestnancovi žalovaného, B. E., niektoré otázky ohľadom
umiestnenia nového filtračného zariadenia do skladu olejov. G. I. (zamestnanec údržby) dňa 7.11.2018o 8.27 hod. (č. l. 66 súdneho spisu) odoslal žalobcovi, A. N. F., ako aj niektorým ďalším zamestnancom
žalovaného, informáciu o vykonanom pokusnom zásahu údržbou, konkrétne, že bola upravená spodná
plniaca hladina v medzizásobných nádržiach červeného oleja na ML1 až ML4 (požiadavka zo SFM1 /

zrejme z porady Shop Floor Meeting – pozn. súdu/) na najvyššiu možnú hodnotu. V ten istý deň zistil
žalobca od G. I., že spodné plniace hladiny neboli upravované v medzizásobných nádržiach na modrý
olej. Na ďalšej porade na J. P. E. prijatá úloha zvýšiť minimálne hladiny vo vyrovnávacích zásobníkoch
na všetkých montážnych linkách aj pre modrý olej.

40. Emailom zo dňa 23.11.2018 Thobias Durchholz zo spoločnosti Goehler (Göhler), v súvislosti s
inštaláciou novej nádrže v roku 2019 sa opýtal žalobcu, či Levice sa nachádzajú v oblasti ohrozenej
zemetrasením, a požiadal ho overiť túto informáciu na ministerstve životného prostredia. Žalobca mu
odpísal dňa 26.11.2018 s tým, že investície do druhého kroku (filtračná stanica, chladiaci a vykurovací
systém) sú zmrazené. Informoval ho, že do vtedajšieho systému distribúcie oleja bude pripojený tiež
červený olej.

41. Spoločnosť Goehler (Göhler) faktúrou zo dňa 18.12.2018 (na č. l. 749 spisu) vyúčtovala žalovanému
cenu za olejové hospodárstvo sumou 61.842,23 eura. Faktúrou zo dňa 28.12.2018 vyúčtovala
žalovanému cenu objednaného tovaru a služieb celkovou sumou 66.841,30 eura, pozostávajúcou z
potrubia pre modrý olej v sume 22.241,73 eura, montážnej linky (lisovacej linky) v sume 5.930,89

eura, potrubia pre červený olej v sume 25.291,68 eura, projektovanie na mieste v sume 2.993,90 eura,
prepravné náklady v sume 3.694,60 eura, príprava práce v sume 2.102,10 eura, cestovné náklady
montérov v sume 4.586,40 eura.

42. Dňa 17.12.2018 zaslal A. G. J., referent zlepšovacích návrhov u žalovaného, žalobcovi emailom

smernicu č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (vydané: 9/1994, Revízia: 10/21.7.2016; č. l. 90 súdneho
spisu), podľa ktorej smernice podnikové zlepšovateľstvo je proces, ktorý každému pracovníkovi dáva
možnosť prejaviť osobitné schopnosti nad rámec svojich úloh, a tieto užitočne zhodnotiť. Touto
smernicou žalovaný upravuje činnosť v oblasti zlepšovacích návrhov vo vzťahu k zákonu č. 527/1990
Zb., ako aj vo vzťahu ku koncernovým pravidlám materskej firmy v tejto oblasti (čl. 1 smernice). Táto

smernica platí pre všetky odbory v žalovanej spoločnosti, prevádzková jednotka moduly hnacieho
ústrojenstva (čl. 2 smernice). Za zlepšovací návrh podľa tejto smernice sa považuje návrh, realizáciou
ktorého sa dosiahne 1.) zníženie spotreby materiálových vstupov a podielu živej práce 2.) vylepšenie
pracovných podmienok, 3.) zvýšenie kvality produktov a služieb, 4.) zlepšenie organizácie práce, 5.)
zlepšenie ochrany životného prostredia, 6.) zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a 7.) iné

zlepšenia v oblasti činnosti spoločnosti (čl. 3.2. smernice). Podľa článku 3.4 písm. a) tejto smernice,
odmeňované nebudú návrhy, ktoré spadajú do pracovnej náplne navrhovateľa. Dodatočná legalizácia
návrhov, ktoré boli zrealizované pred podaním prihlášky zlepšovacieho návrhu, nie je prípustná, a
nebude uznaná za zlepšovací návrh (čl. 3.4. smernice). Zlepšovací návrh predstavujú osobitné výkony,
ktoré presahujú rámec pracovnej náplne zamestnanca. Návrhy, ktoré spadajú do pracovnej náplne

navrhovateľa, nemôžu byť posudzované ako zlepšovací návrh. Za pracovnú náplň zamestnanca sa
považuje rozsah úloh a povinností, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy, z funkčného zaradenia
podľa organizačnej schémy, z popisu pracovnej funkcie, zo Zákonníka práce, platných interných smerníc
a pokynov spoločnosti a legislatívnych ustanovení. Posúdenie predmetu prihlášky zlepšovacieho návrhu
vo vzťahu k pracovnej náplni navrhovateľa je v kompetencii priameho nadriadeného (príslušného

vedúceho odboru, do ktorého je navrhovateľ organizačne zaradený), a podlieha odsúhlaseniu komisiou
(čl. 3.5 smernice). Zlepšovacie návrhy musia byť podané písomne na formulári podľa prílohy č. 1
smernice, pričom vyplnený formulár prihlášky, prípadné modely a vzorky sa odovzdávajú priamo
referentovi zlepšovacích návrhov. Referent zlepšovacích návrhov podané návrhy ihneď zaeviduje
do centrálnej evidenčnej knihy a označí ich (vrátane príloh) evidenčným číslom a dátumom prijatia.

Príjem prihlášky zlepšovacieho návrhu sa predkladateľovi písomne potvrdí na potvrdení podľa prílohy
č. 4 smernice (čl. 5.1. smernice). Posúdenie zlepšovacieho návrhu musí byť vykonané do troch
týždňov od podania zlepšovacieho návrhu (čl. 5.2. smernice). Celková odmena za zlepšovací návrh
s ekonomicky vyčísliteľnými prínosmi nad 5.000,- eur ročne predstavuje 20 % z predpokladaných
čistých úspor za prvý rok sledovania. Maximálna odmena za zlepšovací návrh s ekonomicky vyčíslenými

prínosmi nie je ohraničená (čl. 5.3.1. smernice). Odvolanie proti rozhodnutiu komisie k zlepšovaciemu
návrhu uplatní zlepšovateľ prostredníctvom referenta zlepšovacích návrhov u zmocnenca, a to písomne,
najneskôr do dvoch mesiacov po oznámení rozhodnutia, na tlačive podľa prílohy č. 5 smernice.V prípade, že zlepšovateľ nesúhlasí s následným rozhodnutím komisie, môže sa obrátiť písomne priamo
na vedenie spoločnosti (čl. 5.4. smernice).

43. Thobias Durchholtz zo spoločnosti Göhler emailom zo dňa 19.12.2018 oznámil žalobcovi,
že jednotlivé práce sú dokončené, že bola vykonaná tlaková skúška 7 barov po dobu 24 hodín.
Popísal postup pre naplnenie potrubia. Uviedol situácie, kedy bude potrebné vymeniť filtre. Poznamenal,
že odberové čerpadlá prepravujú olej z dolného zásobníka k odberným miestam vo výrobe. Nadbytočný
olej, ktorý vo výrobe nie je potrebný, odteká cez spätné potrubie späť do dolného zásobníka. Čerpadlá

sú v prevádzke 24 hodín denne, a prostredníctvom merania tlaku na výstupe čerpadla a samostatného
signálu ochrany proti chodu nasucho, sú chránené proti chodu nasucho. Dostatočne sa vyšle hlásenie
o chode nasucho a hlásenie o minimálnom tlaku. Čerpadlá sa pri prečerpávaní automaticky striedajú
po 24 hodinách. Aj pri výpadku jedného čerpadla naskočí pri automatickej prevádzke redundantné
čerpadlo.Meranieteplotyamonitorovaniečistotyolejazaodberovýmičerpadlamikontrolujeolejnaceste
do výroby, a pri prekročení sa vyšle hlásenie o poruche (teplota menej než 18 ? a viac než 22 ? ).

44. Žalobca podal dňa 7.1.2019 o 6.48 hod. u referenta zlepšovacích návrhov v žalovanej spoločnosti, A.
G. J., prihlášku zlepšovacieho návrhu (č. l. 112 súdneho spisu) s názvom zlepšovacieho návrhu: Zmena
minimálnej hladiny v zásobníkoch oleja na montážnych linkách. Prihláška bola zaevidovaná v centrálnej
evidenčnej knihe zlepšovacích návrhov pod číslom 4/2019/S. Dovtedajší stav stručne popísal

žalobca nasledovne: nedostatok oleja na montážnych linkách spôsobuje prestoje a implementácia
potrubia, filtračnej a temperačnej stanice s čerpadlami pre výrobu CTA vyžaduje investíciu. Ako
navrhované riešenie popísal: zvýšiť minimálnu hodnotu hladiny zásobníkoch na maximálne možnú
hodnotu na montážnych linkách, implementovať len potrubie pre CTA, a napojiť na vtedajšie olejové
hospodárstvo; zastaviť investíciu na filtračnú stanicu a temperačnú stanicu s čerpadlami. Sken

fotokópie podanej prihlášky zlepšovacieho návrhu, s prideleným evidenčným číslom, spolu s podrobným
popisom zlepšovacieho návrhu zaslal žalobca v ten istý deň emailom A. G. J. a B. O.. V podrobnom
popise zlepšovacieho návrhu uviedol žalobca, že návrh na zvýšenie minimálnej hladiny oleja dal
prostredníctvom emailu v piatok 21.9.2018, ako aj osobne v pondelok 24.9.2018 na Shop Floor
Management Meetingu, kde bola prijatá úloha zvýšiť minimálne hladiny oleja prostredníctvom oddelenia

údržby. žalobca uviedol, že jeho zlepšovací návrh zlepšuje 3 oblasti, a to 1.) úspora nákladov na prestoje
vo výrobe ZF Levice z dôvodu nedostatku oleja, 2.) úspora nákladov na prestoje vo výrobe Schweinfurt
z dôvodu nedostatku oleja, kde bol rovnaký problém s prestojmi z dôvodu nedostatku oleja, a 3.) úspora
nákladovnanaplánovanúaschválenúinvestíciu,zktorejbola zrealizovanáibajednačasť,atoinštalácia
nového potrubia a napojenie na vtedajšie filtračné stanice v decembri 2018 (začiatok prác 27.11.2018,

ukončenie 19.12.2018 ) v sume 61.842,- eur s tým, že prevyšujúca časť plánovanej investície vo
forme inštalácie filtračnej stanice s temperačným zariadením, čerpadiel pre červený olej už nebola
potrebná, čím žalovaný ušetril na nákladoch na implementáciu olejového hospodárstva celkom sumu
518.125 eur, ku ktorej sume dospel žalobca odpočítaním odhadu nákladov za implementáciu olejového
hospodárstva v sume 579.968,- eur od vynaložených nákladov 61.842,- eur. Odmenu zo zlepšovacieho

návrhu si vyčíslil ako 20 % z čistých úspor 518.125,- eur, v zodpovedajúcej sume 115.994,- eur (táto
suma predstavuje 20 % zo sumy 579.970,- eur, a nie zo sumy 518.125,- eur - pozn. súdu). V popise
zlepšovacieho návrhu zdôraznil žalobca, že ak by nebolo zrealizované zvýšenie minimálnej hladiny
oleja, dochádzalo by naďalej k množstvu prestojov s nedostatkom oleja na montážnych linkách. V emaile
žalobca poznamenal, že zlepšovací návrh je už aj zrealizovaný.

45. Dňa 14.1.2019 zaslal A. G. J., referent zlepšovacích návrhov u žalovaného, žalobcovi emailom
smernicu č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (vydané: 17.6.2008, Revízia: 1/23.12.2009) s
poznámkou, že ide o smernicu pre CT (č. l. 114 spisu). Podľa tejto smernice, podnikové zlepšovateľstvo
je proces, ktorý každému pracovníkovi dáva možnosť prejaviť osobitné schopnosti nad rámec svojich

úloh, a tieto užitočne zhodnotiť. Touto smernicou žalovaný upravuje činnosť v oblasti zlepšovacích
návrhov vo vzťahu k zákonu č. 527/1990 Zb., ako aj vo vzťahu ku koncernovým pravidlám materskej
firmy v tejto oblasti (čl. 1 smernice). Smernica platí v rozsahu činnosti celej spoločnosti SF Levice s.r.o.
(čl. 2 smernice). Za zlepšovací návrh podľa tejto smernice sa považuje návrh, realizáciou ktorého sa
dosiahne 1.) zníženie spotreby materiálových vstupov a podielu živej práce 2.) vylepšenie pracovných

podmienok, 3.) zvýšenie kvality produktov a služieb, 4.) zlepšenie organizácie práce, 5.) zlepšenie
ochrany životného prostredia, 6.) zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a 7.) iné zlepšenia
v oblasti činnosti spoločnosti (čl. 3.2. smernice). Odmeňované nebudú návrhy, ktoré spadajú do
pracovnej náplne navrhovateľa. Dodatočná legalizácia návrhov, ktoré boli zrealizované pred podanímprihlášky zlepšovacieho návrhu, nie je prípustná, a nebude uznaná ako zlepšovací návrh (čl. 3.3.
smernice). Podľa článku 3.4. smernice, zlepšovací návrh predstavujú osobitné výkony, ktoré presahujú
rámec pracovnej náplne zamestnanca. Za pracovnú náplň zamestnanca sa považuje rozsah úloh a

povinností, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy, z funkčného zaradenia podľa organizačnej
schémy, z popisu pracovnej funkcie, zo Zákonníka práce, platných interných smerníc a pokynov
spoločnosti a legislatívnych ustanovení. Návrhy, ktoré spadajú do pracovnej náplne navrhovateľa,
nemôžu byť posudzované ako zlepšovací návrh. Posúdenie predmetu prihlášky zlepšovacieho návrhu
vo vzťahu k pracovnej náplni navrhovateľa je v kompetencii priameho nadriadeného (príslušného

vedúceho odboru, do ktorého je navrhovateľ organizačne zaradený), a podlieha odsúhlaseniu komisiou.
Zlepšovacienávrhymusiabyťpodanépísomnenaformuláripodľaprílohyč.2smernice,pričomvyplnený
formulár prihlášky, prípadné modely a vzorky sa odovzdávajú priamo referentovi zlepšovacích návrhov.
Referent zlepšovacích návrhov podané návrhy ihneď zaeviduje do centrálnej evidenčnej knihy a označí
ich (vrátane príloh) evidenčným číslom a dátumom prijatia. Po prijatí návrhu sa vyhotoví kópia, ktorá
ostáva autorovi. Originál sa predkladá komisii zlepšovacích návrhov (čl. 5.1. smernice). Posúdenie

zlepšovacieho návrhu musí byť vykonané do troch týždňov od podania zlepšovacieho návrhu (čl. 5.2.
smernice). Celková odmena za zlepšovací návrh s ekonomicky vyčísliteľnými prínosmi predstavuje
10 % z predpokladaných čistých úspor za prvý rok sledovania. Maximálna odmena je 25.000,- eur
(čl. 5.3.1. smernice). Odvolanie proti rozhodnutiu komisie k zlepšovaciemu návrhu uplatní zlepšovateľ
prostredníctvom referenta zlepšovacích návrhov u zmocnenca, a to písomne, najneskôr do dvoch

mesiacov po oznámení rozhodnutia, na tlačive podľa prílohy č. 5 smernice. V prípade, že zlepšovateľ
nesúhlasí s následným rozhodnutím komisie, môže sa obrátiť písomne priamo na vedenie spoločnosti
(čl. 5.4. smernice).

46. Emailom zo dňa 16.1.2019 oznámil žalobca A. G. J. a B. O., že je neprípustné, aby boli v obehu

dve smernice s rovnakým číslom dokumentu, avšak s iným obsahom. Uviedol, že revidovaná smernica
4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo (vydané 9/1994, revízia 10/21.7.2016) nahrádza smernicu 4.18/02
Podnikové zlepšovateľstvo (vydané 17.06.2008, revízia 1/23.12.2019). Poznamenal, že ak by chcel
žalovaný v budúcnosti tieto dva dokumenty prečíslovať alebo premenovať, bolo by neštandardné
a diskriminačné, aby v jednej firme platili rôzne pravidlá pre zamestnancov. Email zaslal na vedomie

aj A. D. R. a K. K. L..

47. Listom zo dňa 12.3.2019 oznámil žalobca Dr. Dietmarovi Weigtovi, členovi predstavenstva
žalovaného, že dňa 7.1.2019 podal zlepšovací návrh s názvom: Zmena minimálnej hladiny
v zásobníkoch oleja na montážnych linkách, ktorý bol zaevidovaný pod číslom 4/2019/S. Žalobca

ho informoval, že posúdenie zlepšovacieho návrhu musí byť vykonaná do troch týždňov od podania
zlepšovacieho návrhu. Citoval § 73 ods. 2 zákona č. 527/1990 Zb., podľa ktorého má zlepšovateľ
návrh právo so zlepšovacím návrhom nakladať bez obmedzenia, ak s ním zamestnávateľ v lehote
dvoch mesiacov od ponuky zlepšovacieho návrhu neuzavrel zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho
návrhu a odmene. Rovnako citoval § 74 tohto zákona. Poukázal na rôzne znenie smerníc Podnikové

zlepšovateľstvo s tým istým názvom a s tými istými číslami, a poznamenal, že revidovaná smernica
z roku 2016 nahrádza smernicu revidovanú z roku 2009. Ďalej citoval § 75 zákona číslo 527/1990
Zb.. Citoval aj ust. § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 435/2001 Z. z. zákona o patentoch, dodatkových
ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), v znení
zákona č. 84/2007 Z. z. (ktoré nesprávne označil žalobca ako § 1 a § 2 zákona č. 84/2007 Z. z. –

pozn. súdu). Záverom žalobca poznamenal, že v prípade nevyplatenia odmeny za zlepšovací návrh
vzniká zlepšovateľovi škoda, a zamestnávateľ sa bezdôvodne obohatil. Okrem nároku na náhradu
škody si môže poškodený uplatniť aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451
Občianskeho zákonníka, čo predstavuje sumu 518.125,- eur s tým, že podľa § 456 Občianskeho
zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na úkor koho sa získal. Záverom

uviedol, že pri neoprávnenom využívaní zlepšovacieho návrhu má zamestnanec právo žiadať
od zamestnávateľa. okrem práva na zastavenie neoprávneného využívania zlepšovacieho návrhu
či navrátenia do pôvodného stavu, aj právo na náhradu škody vo výške odmeny, ktorá mu bola mala byť
zaplatená. Prevzatie listu potvrdil Dr. Dietmar Weigt svojím podpisom na konci rovnopisu listiny.

48. A. D. M. zaslal pozvánku žalobcovi, A. N. F. a členovi predstavenstva - K. K. L. za účelom
prerokovania zlepšovacieho návrhu č. 4/2019/S. Prerokovanie sa uskutočnilo dňa 13.3.2019 (č. l.
132 súdneho spisu), na ktorom zlepšovacia komisia rozhodla o zamietnutí zlepšovacieho návrhu
žalobcu z viacerých dôvodov, a to: 1.) žalobca nie je autorom myšlienky, ani nevykonával výpočty,ako dokladoval. O myšlienke zlepšovacieho návrhu informoval A. N. F. vedúceho závodu, K. K. L.,
na porade dňa 8.10.2018, čo vyplýva zo záznamu o stretnutí z kalendára Outlook, pričom na tejto
porade dostal A. N. F. povolenie pokračovať v eliminácii investície pre olejové hospodárstvo. Následne

A. F. vykonával kroky k zníženiu investície, a tento delegoval žalobcu ako svojho podriadeného úlohami
súvisiacimi s olejovým hospodárstvom, ktoré boli zrealizované do konca decembra 2018; 2.) myšlienka
zlepšovacieho návrhu vznikla v októbri, realizácia skončila v decembri, a zlepšovací návrh bol podaný
až v januári; a 3.) zlepšovací návrh sa nemôže uznať zamestnancovi, ktorý má v pracovnej náplni
znižovanie nákladov ako pracovnú náplň. Z popisu pracovnej činnosti žalobcu tak, ako sa nachádza

v origináli na personálnom oddelení žalovaného, vyplýva, že jeho náplňou práce bolo aj znižovanie
nákladov z pohľadu technologického procesu, posudzovanie účinnosti a oprávnenosti navrhovaných
zmien technológie, vykonávanie rozborov technicko-hospodárskej účinnosti technologických postupov
a navrhovanie opatrení, navrhovanie opatrení k zníženiu prácnosti a k zlepšeniu akosti výrobkov,
k zníženiu spotreby materiálu, náradia. Tieto skutočnosti zistil súd predovšetkým zo zápisu zlepšovacej
komisie zo dňa 13.3.2019 a z pozvánky A. D. M. na prerokovanie zlepšovacieho návrhu, z vyjadrení

žalovaného a sčasti aj z tvrdení žalobcu.

49. Žalobca podal dňa 19.3.2019 u referenta zlepšovacích návrhov, A. G. J., odvolanie proti rozhodnutiu
ZF Slovakia, a.s. o zamietnutí zlepšovacieho návrhu č. 4/2019/S podaného dňa 7.1.2019 o 6.48
hod. s názvom zlepšovacieho návrhu: Zmena minimálnej hladiny v zásobníkoch oleja na montážnych

linkách. Odvolanie podal na tlačive podľa prílohy č. 5 smernice č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo.
Ktomutovyplnenémuapodpísanémutlačivupriložilžalobcaodôvodnenieodvolaniaspoluajsprílohami.
Súčasťou odvolania bola aj sťažnosť za porušenie pravidiel, ktoré sú uvedené v smernici Podnikové
zlepšovateľstvo, ako aj sťažnosť pre porušenie zákona číslo 527/1990 Zb. Odvolanie zaslal žalobca
aj emailom vedúcemu závodu, zároveň členovi predstavenstva K. K. L., ďalej A. D. M., A. G. J., B. O.,

A. N. F., A. G. D. a E. C.. Žalobca v odvolaní namietal, okrem iného, že zlepšovací návrh podal už dňa
21.9.2018, o čom v ten istý deň informoval aj A. F., z čoho vyplýva, že autorom myšlienky je on, a nie
A. F.. Rovnako vykonal on výpočty, a nie A., F.. Myšlienka vznikla v septembri, a nie v októbri, realizácia
v decembri a návrh v januári, pretože na projekte pracoval sám žalobca, čo mu zákon č. 527/1990 Zb.
umožňuje. Dodal,ževjehopracovnejnáplnijeuvedenéznižovanienákladovzpohľadutechnologického

procesu tak, ako to popisuje vo svojom zlepšovacom návrhu v rámci projektu SPEED CT08, avšak
implementácia olejového hospodárstva patrí do balíka 3100 infraštruktúra (Work Breakdown Structure),
za čo je zodpovedné oddelenie údržby. Tento projekt riešil žalobca nad rámec svojej zodpovednosti,
popri svojej práci, nebol v jeho pracovnej náplni, a v decembri 2018 mal pri realizácii predmetného
projektu 64 nadčasových hodín, kedy musel sám organizovať práce, zároveň aj robiť protipožiarnu

hliadku, ktorá je nevyhnutná pri procesoch zvárania. Aj keď tento projekt riešil nad rámec svojej
pracovnej náplne, mal zrealizovať už vopred odsúhlasený koncept vedením spoločnosti ZF Levice
a Slovakia a ZF Friedrichshafen AG, Sweinfurt, Nemecko. Žalobca na základe svojich zlepšovacích
návrhov zmenil celý koncept. Samotná úspora vychádza zo zlepšovacieho návrhu zmeny minimálnej
hladiny v zásobníkoch oleja na montážnych linkách divízii CTT, kde dochádzalo k prerušeniu dodávok

médií (oleja). Opravovať a udržiavať dobrý technický stav zariadenia je zodpovednosťou oddelenia
údržby. V pracovnej náplni žalobcu nie je opravovanie a udržiavanie dobrého technického stavu
zariadenia, a už vôbec nie je znižovať náklady na schválenú investíciu, toto je záležitosťou manažmentu
spoločnosti, a nie projektového inžiniera. Žalobca bol projektovým inžinierom, a v jeho pracovnej náplni
bolo znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu, a nie znižovanie nákladov z pohľadu

infraštruktúry či znižovanie nákladov z pohľadu zabezpečovania nepretržitej dodávky oleja do strojového
zariadenia. Za dôležité považoval žalobca upozorniť na skutočnosť, že on pracoval v divízii CTA, a k
zlepšovaciemu návrhu, ako aj k samotnému zlepšeniu došlo v divízii CTT, a žalobca nemal v pracovnej
náplni žiadne zlepšovanie či znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu či i na znižovanie
nákladov na iných divíziách.

50.Nadčasyžalobcuzamesiac12/2018vyplývajúajzvýpisujehopracovnejdochádzkyzadanýmesiac.
Z výpisu pracovnej dochádzky žalobcu za mesiace 4/2017, 5/2017, 2/2019 vyplýva, že žalobca pracoval
na hospodárskom stredisku 53223830, avšak v mesiaci 3/2019 už pracoval na hospodárskom stredisku
53223035.

51. A. N. F., zamestnanec žalovaného z oddelenia technológia podvozkov, prevádzková jednotka
moduly tlmenia, vedúci TPV, emailom dňa 8.2.2016 zaslal žalobcovi a niektorým ďalším zamestnancom
žalovaného zápis z informačnej porady, ktorý obsahoval TPV organigram a personálnu zmenuod 1.3.2016. Z tzv. organigramu TPV, t. j. z organizačnej štruktúry TPV vyplýva, že žalobca spolu
s ďalšími tromi zamestnancami boli od 8.2.2016 uvedení mimo organizačnej štruktúry TPV. A. N.
F. emailom zo dňa 6.6.2017, odoslaným žalobcovi a niektorým ďalším zamestnancom zaslal ďalšiu

organizačnú schému, platnú od 1.6.2017, podľa ktorej A. N. F. bol vedúcim TPV, pričom žalobca
s ďalšími dvomi zamestnancami boli pridelení na projekt SPEED, z ktorej vyplynulo, že na oddelení
TPV bola zavedená druhá úroveň riadenia, podľa ktorej traja vedúci zamestnanci referovali o činnosti
troch jednotiek oddelenia TPV vedúcemu TPV, A. N. F.. Zamestnanci zaradení do Projektu SPEED mali
priameho nadriadeného vedúceho TPV, Ing. Richarda Horvátha.

52. Z prekladu organizačnej štruktúry konštrukčného oddelenia, bez uvedenia dátumu jej účinnosti, súd
zistil, že žalobca bol zaradený do projektu Speed 08, pričom jeho priamym nadriadeným bol A. G. D.
ako vedúci konštrukčného oddelenia. O zaslanie organigramu požiadal žalobca A. G. D. emailmi zo
dňa 24.6.2019 a zo dňa 26.9.2019, pričom žalobca je v tomto emaili stále uvedený ako zamestnanec
žalovaného pre technológiu podvozkov, prevádzkovej jednotky Moduly tlmenia z oddelenia Technická

príprava výroby (TPV; čl. 162 súdneho spisu).

53. Z pozvánky na pracovné stretnutie Process engineering department meeting na deň 12.9.2019
zorganizovanej A. G. D. vyplýva, že tento pozval na pracovné stretnutie aj žalobcu.

54. Z prekladu organigramu pre výrobu CTTL12, bez uvedenia dátumu jeho účinnosti, súd zistil že A. S.
G. bol manažérom výroby CTTL12, ktorému, okrem iných, priamo zodpovedal aj vedúci montážneho
oddelenia CTTL123, A. D. E., ktorému zase zodpovedali, okrem iného, D. G. a ďalší zamestnanci.
Žalobca nie je v tomto organigrame uvedený.

55. Z prekladu organizačnej štruktúry výroby CTA, opätovne bez uvedenia dátumu jej účinnosti, vyplýva,
že vedúcim výroby CTA bol A. G. D., v ktorej nie je žalobca uvedený. Tomuto vedúcemu výroby priamo
zodpovedal, okrem iného, Tím Gomlicky, ktoré mal na starosti vedúci výroby CDCi, S. H., ktorého
emailom zo dňa 26.8.2019 požiadal žalobca, ako zamestnanec pre technológiu podvozkov, o zaslanie
organizačnej štruktúry CTA výroby po úroveň výrobných technológov.

56. Žalobca bol s účinnosťou od 1.5.2017 preradený z hospodárskeho strediska 53223030 na iné
hospodárske stredisko: 53223830 z dôvodu CTA. Záznam o preradení je podpísaný vedúcim závodu
a žalobcom. V tejto listine nie je výslovne uvedené, že by bol žalobca preradený do divízie CTA (č. l.
523 súdneho spisu), keďže výrobná hala CTA v danom čase nebola navyše ani skolaudovaná, keďže

kolaudačné rozhodnutie o povolení stavby: Výrobný závod ZF Slovakia, a. s., Levice - Géňa SO 01
Výroba tlmičov, nadobudlo právoplatnosť až dňa 15.11.2017.

57. Emailom zo dňa 8.2.2019 A. R. B., vedúca kontrolingu pre prevádzkovú jednotku Moduly tlmenia
a Technológiou podvozkov zaslala niektorým zamestnancom žalovaného, nie však žalobcovi, prehľad

novej štruktúry nákladových stredísk pre divíziu CT Levice s tým, že bolo nutné používať ju s okamžitou
platnosťou. Z jeho obsahu súd zistil, okrem iného, že nákladové strediská číslo 53223030, 532230830
a 53223035 sa zlúčili s tým, že aktívnym zostalo iba nákladové stredisko 53223035, a ďalšie dve boli
zablokované.

58. Žalobca mal byť s účinnosťou od 1.3.2019 preradený z hospodárskeho strediska 53223030 na iné
hospodárske stredisko: 53223035 bez uvedenia dôvodu. Toto preradenie nie je nikým podpísané, avšak
z emailu vedúcej kontrolingu pre prevádzkovú jednotku Moduly tlmenia a Technológiou podvozkov zo
dňa 8.2.2019 (ods. 57 toho odôvodnenia) možno usúdiť, že toto preradenie malo byť uskutočnené
z dôvodu zlúčenia nákladových stredísk žalovaného. Hospodárske strediska, na ktorom bol dovtedy

žalobca pridelený, zaniklo zlúčením, pričom zostalo iba nákladové stredisko 53223035, na, ktoré
mal byť preradený. Preradenie navrhol Ing. Richard Horváth. K nepodpísaniu tohto preradenia súd
poznamenáva, že jeho nepodpísanie žalobcom nemalo žiadne právne účinky, keďže v danom prípade
išlo o zánik hospodárskeho strediska, na ktorom bol žalobca dovtedy preradený, jeho zlúčením
so strediskom, ktoré bolo navrhované ako stredisko, na ktoré mal byť žalobca preradený.

59. Listom zo dňa 28.3.2019 oznámil žalovaný, konajúc prokuristom A. D. M., žalobcovi stanovisko
žalovaného k zlepšovateľskému návrhu, ktoré zaujal žalovaný na základe odvolania žalobcu zo dňa
19.3.2019 proti rozhodnutiu o zamietnutí zlepšovacieho návrhu číslo 4/2019/S, ako aj na základesťažnosti žalobcu na porušenie smernice 4.18/02 a zákona č. 527/1990 Zb. s tým, že žalovaný opätovne
posúdil predmetný zlepšovací návrh, a oznámil žalobcovi, že na svojom rozhodnutí zamietnuť tento
zlepšovací návrh trvá, a považuje ho za konečné. Po preverení sťažnosti žalobcu pre porušenie

uvedenej smernice aj citovaného zákona dospel žalovaný k záveru, že žiadny z týchto predpisov
žalovaný neporušil. Doručenie stanoviska k zlepšovateľskému návrhu potvrdil žalobca podpisom na tejto
listine dňa 29.3.2019.

60. Emailom zo dňa 29.3.2019 podal žalobca sťažnosť za zamietnutie zlepšovateľského návrhu číslo

4/2019/ES, ktorú adresoval predsedovi predstavenstva žalovaného Dr. Petrovi Dollovi. Na vedomie
ho zaslal aj A. D. M., A. G. J., B. O., A. N. F., A. G. D., E. C. a K. K. L.. Sťažnosť podal žalobca
s odkazom na článok 5.4. smernice č. 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo, podľa ktorej v prípade,
že zlepšovateľ nesúhlasí s následným rozhodnutím komisie, môže sa tento obrátiť priamo na vedenie
spoločnosti. Žalobca uviedol, že firma neoprávnene využívala prínosy z jeho zlepšovacieho návrhu,
že sa bezdôvodne obohatila o sumu 518.125,- eur tým, že mu nevyplatila odmenu 20 % z čistých

úspor, čím mu spôsobila škodu 115.994 eur. Zároveň upozornil predsedu predstavenstva žalovaného
na skutočnosť, že ak predmetný problém nebude vyriešený interne, bude ho riešiť žalobca súdnou
cestou, a že celý prípad zmedializuje. Uviedol, že za porušenie zákona môže byť firma sankcionovaná
pokutou aj vo výške 1 milión eur. Ku sťažnosti pripojil všetky listiny, ktoré pripojil k odvolaniu
proti rozhodnutiu žalovaného o zamietnutí jeho zlepšovacieho návrhu, ako aj stanovisko žalovaného

zo dňa 28.3.2019 k zlepšovateľskému návrhu. Túto sťažnosť žalobcu prevzal osobne aj referent
zlepšovacích návrhov, A. G. J., čo potvrdil svojím podpisom na rovnopise sťažnosti dňa 29.3.2019.
Medzi stranami bolo nesporné tvrdenie žalobcu, že dňa 17.4.2019 bolo žalobcovi doručené opakované
zamietnutie jeho sťažnosti.

61. Emailom zo dňa 24.4.2019 kontaktoval žalobca E. C., predsedníčku OZ KOVO ZF Slovakia
s odkazom na bod 8.1. kolektívnej zmluvy, a požiadal odborovú organizáciu o pomoc pri riešení jeho
sťažnosti za zamietnutie jeho zlepšovateľského návrhu 4/2016/ES a sťažnosti za porušenie smernice č.
4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo a porušenie zákona č. 527/1990 Zb. Uviedol, že firma neoprávnene
využíva prínosy z jeho zlepšovacieho návrhu, že sa bezdôvodne obohatila o 518.125,- eur, a tým,

že mu nevyplatila odmenu 20 % čistých úspor, mu spôsobila škodu 115.994 eur. Žiadosť o pomoc
v listinnej podobe odovzdal žalobca referentovi zlepšovacích návrhov, A. G. J., ktorý jej doručenie
potvrdil svojím podpisom na rovnopise žiadosti dňa 24.4.2019. V žiadosti o pomoc žalobca, okrem iného,
uviedol žalobca, že predseda predstavenstva K. D. K., nedoriešil jeho sťažnosť osobným rokovaním
zainteresovaných strán do 10 dní priamo na pracovisku. Žalobca poznamenal, že dňa 17.4.2019 mu

bolo doručené opakované zamietnutie jeho žiadosti od K. L. a A. M. s tým, že nedošlo k osobnému
rokovaniu, ale dostal len list od asistentky, čiže od ľudí, na ktorých sa sťažoval. Opätovné zamietnutie
sťažnosti žalobcu a konštatácia žalovaným v predmetnom liste, že žalovaný neporušil predmetnú
smernicu ani citovaný zákon, neboli v tomto liste žiadnym spôsobom argumentované, ani odôvodnené
napriek tomu, že podľa žalobcu, z dôkazov to jednoznačne vyplývalo. Predsedníčka OZ KOVO ZF

Slovakia odpovedala žalobcovi emailom zo dňa 14.8.2019, v ktorom uviedla, že informáciu o podanej
sťažnosti žalobcu prijala iba ako informáciu. Nakoľko nebol žalobca členom odborov, nebola povinná,
ani oprávnená zastupovať žalobcu, na čo reagoval žalobca v ten istý deň, že odborová organizácia má
hájiť práva všetkých zamestnancov, a nielen členov odborového zväzu. Na to zareagovala OZ KOVO
ZF Slovakia, že po dohode s vedením nechala predmetný spor riešiť vedenie tak, ako mu to prináleží,

na čo zareagoval žalobca emailom, že odborová organizácia bola povinná prerokovať jeho sťažnosť
do 15 dní, a vydať záväzné stanovisko, čo neurobila, čím porušila kolektívnu zmluvu. T. zo dňa 15.8.2019
odpísala predsedníčka OZ KOVO ZF Slovakia žalobcovi, že voči neodborárom nemá žiadnu povinnosť
v takýchto prípadoch, pretože iba členovia odborov svojím vstupom do odborovej organizácie súhlasia
s ich zastupovaním odborovou organizáciou. Záverom dodala, že urobila všetko, čo jej jej kompetencie

voči nemu dovoľovali.

62. Z časti kolektívnej zmluvy 8.1. súd zistil, že zamestnanci žalovaného môžu podať písomnú
sťažnosť voči žalovanému, pokiaľ nadobudnú presvedčenie, že sú ukrátení v právach a nárokoch
vyplývajúcichimzpracovnoprávnychvzťahov.Vprípade,žesťažnosťzamestnancovžalovanéhonebola

doriešená osobným rokovaním strán do 10 dní priamo na pracovisku, a zamestnanec požiadal odborovú
organizáciou o pomoc pri jej riešení, zaviazala sa odborová organizácia prerokovať ju do 15 dní od jej
doručenia, a vydať záväzné stanovisko. Tento postup neobmedzuje právo zamestnanca domáhať sa
svojich práv iným zákonom stanoveným spôsobom.63. Emailom zo dňa 13.8.2019 odoslala H. J., manažmentka kvality prevádzkovej jednotky Moduly
hnacieho ústrojenstva, odoslala zamestnancom žalovaného aktualizáciu lokálnej smernice DL18-02

Podnikové zlepšovateľstvo s upozornením, že pôvodné číslo smernice bolo 4.18/02. Obsah
aktualizovanej smernice nebol súdu doručený.

64. Emailom zo dňa 14.8.2019 oznámil žalobca substitučnému právnemu zástupcovi žalobcu, E. F.,
ako aj právnemu zástupcovi žalobcu, aby E. F. pripravil žalobu na súd s tým, že ak bude pripravená,

aby bola odoslaná príslušnému súdu. Email zaslal žalobca na vedomie, okrem iného, K. K. L., A. D.
M., A. G. D. a E. C..

65. Predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo zlepšovacieho návrhu, datovanou 24.7.2019,
právny zástupca žalobcu, konajúc jeho prokuristom, zároveň advokátom, Mgr. Marekom Hanicom,
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 579.967,50 eura do 12.8.2019 na účet žalobcu.

Predžalobnú výzvu odôvodnil tým, že žalobca preukázateľne vymyslel zdokonalenie technického
procesu v žalovanej spoločnosti, ktorá bola jeho zamestnávateľom, na základe čoho sa stal žalobca
autoromzlepšovaciehonávrhusnázvom:Zmenaminimálnejhladinyvzásobníkocholejanamontážnych
linkách, pričom podľa príslušných právnych predpisov a interných smerníc žalovanej spoločnosti vznikol
žalobcovi nárok na vyplatenie odmeny za využitie jeho zlepšovacieho návrhu. Informačnú povinnosť

si splnil žalobca dňa 7.1.2019, ktorý postupom podľa smernice číslo 4.18/02 v znení revízie č. 10
zo dňa 21.7.2016 informoval žalovaného o zlepšovacom návrhu, odovzdal žalovanému všetky podklady,
ktoré túto skutočnosť preukazovali. Podľa tejto smernice si uplatnil žalobca u žalovaného vyplatenie
odmeny vo výške 115.994,- eur, ktorá predstavuje 20 % čistej úspory, ktorú žalovaná spoločnosť týmto
zlepšovacím návrhom žalobcu dosiahla. Podľa bodu 5.2 citovanej smernice, muselo byť posúdenie

zlepšovacieho návrhu vykonané žalovanou spoločnosťou do troch týždňov od podania zlepšovacieho
návrhu, čo v tomto termíne žalovaná spoločnosť neurobila, a nenavrhla žalobcovi uzatvorenie zmluvy
o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmeny zaň, a tak od 29.1.2019 využíva žalovaný zlepšovací
návrh žalobcu v rozpore s právnymi predpismi, v dôsledku čoho vznikli žalobcovi, okrem nároku
na odmenu za zlepšovací návrh, aj nároky podrobne upravené v zákone č. 527/1990 Zb. Zlepšovacím

návrhom sa dosiahla nielen úspora finančných prostriedkov, podrobne špecifikovaných v uplatnení
zlepšovacieho návrhu, ale aj odstránenie prestojov spôsobených nedostatkom oleja na montážnych
linkách, čím sa úspora finančných prostriedkov (resp. zvýšenie ziskov žalovaného) ešte navýšili. V
dôsledku uvedeného konania, resp. nekonania žalovaného vznikol žalobcovi podľa § 75 zákona č.
527/1990 Zb. nárok v celkovej sume 579.967,50 eura, ktorý predstavuje sumu, o ktorú sa žalovaná

spoločnosť dôsledku využitia zlepšovacieho návrhu žalobcu bezdôvodne obohatila. Záverom právny
zástupca žalobcu podotkol, že žalobca sa nebránil mimosúdnemu urovnaniu sporu, avšak, pokiaľ
žalovaný predmetnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote neuhradí, bude právny zástupca žalobcu
nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky na príslušnom súde. Predžalobná výzva bola
odoslaná na poštovú prepravu dňa 25.7.2019, čo vyplýva z elektronického poštového podacieho hárku,

potvrdeného zamestnankyňou pošty Bratislava 5.

66. Právny zástupca žalovaného listom zo dňa 12.8.2019 reagoval na predžalobnú výzvu právneho
zástupcu žalobcu, pričom mu oznámil, že až v daný deň prevzal právny zástupca žalovaného
zastupovaniažalovanejspoločnosti,aženavýzvuzodňa24.7.2019zašleprávnemuzástupcovižalobcu

odpoveď po prerokovaní nárokov žalovaného so žalovaným v lehote do 6.9.2019.

67. Spoločnosť Múdry preklad s.r.o. dňa 7.10.2019 vystavila žalobcovi ako odberateľovi faktúru č.
190000478, ktorou vyúčtovala žalovanému cenu prekladov zo dňa 4.10.2019, a to súdneho prekladu
z nemčiny do slovenského jazyka a súdneho prekladu z angličtiny do slovenského jazyka celkovou

sumou 592,03 eura, na ktorú započítala zálohu v sume 300,- eur, s lehotou splatnosti do 21.10.2019.
Úhradu sumy nepokrytej zaplatenou zálohou žalobca preukázal výpisom pohybu z internetbankingu,
z ktorého vyplýva, že sumu 293,- eur uhradil žalobca prevodom z účtu dňa 30.9.2019.

68. Pracovný pomer so žalobcom, založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.1.2016, skončil žalovaný

zamestnávateľ okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 13.3.2020 z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny.69. Žalovaná strana predložila súdu poznámky A. F. zo septembra 2018 obsahujúca výpočty a
náčrty o fungovaní o jeho olejového hospodárstva a jeho napojenie na montážnu linku, vrátane
zásobníkov oleja, z ktorej je zrejmé, že A. F. sa zaoberal veľkosťou nádrží na olej (zásobníkov

oleja), ako aj výškou minimálnej hladiny oleja v týchto zásobníkoch. Súčasťou hydraulickej schémy sú
aj vysvetlivky od výrobcu. Z emailovej komunikácie medzi A. F. s niektorými zamestnancami žalovaného
je zrejmé, že tento sa dlhodobo zaoberal riešením problému doplnenia oleja na montážnych linkách.

70. Z výsluchu svedka A. N. F. na pojednávaní dňa 8.9.2022 súd zistil, že žalobca bol jeho podriadeným

v pracovnom pomere u žalovaného na úseku technickej prípravy výroby (TPV), kde sa bežne robili
kalkulácie a alternatívy kalkulácie, pričom jeden týždeň potrebovali napríklad investíciu 8 miliónov eur
a na ďalší týždeň 6 miliónov eur, pretože medzitým sa niečo zmenilo alebo našli lepšiu alternatívu.
V čase, keď bol svedok nadriadeným žalobcu, bol svedok vyťažený, a preto požiadal žalobcu, aby sa
zúčastňoval na poradách problémov výroby, kde ho mal žalobca zastupovať. Každé ráno pred poradou
sa so žalobcom porozprávali, a po návrate z porady mu žalobca ústne zreferoval, čo sa na porade

dialo, a na základe toho mu dával svedok ďalšie pokyny, a keď ich nemohol zrealizovať žalobca,
ale niekto iný z oddelenia, tak poveril svedok konkrétnymi úlohami iné osoby. Špeciálne olejové
hospodárstvo si vzal na starosť tento svedok, pretože projektoval hydraulické schémy predtým, než
sa zamestnal u žalovaného, a mal preto veľmi dobré znalosti z čítania schém, a rozumel im. Z tohto
dôvodu dával svedok tipy žalobcovi, čo konkrétne má urobiť, napríklad, že má zohnať krivku čerpadiel,

aký konkrétny test má žalobca urobiť, čo má povedať žalobca údržbe, aby urobila, avšak všetky
tieto pokyny mu zadával svedok ústnou formou. U žalovaného pracoval svedok ku dňu výsluchu 14
rokov na TPV, pričom predmetný problém s dodávaním oleja do montážnych liniek začali riešiť až
v rozhodnom čase, pretože informácie o problémoch vo výrobe musia dorásť do určitého rozmeru,
aby sa tým začal manažment zaoberať, ktorý sa nemôže zaoberať každou maličkosťou. Investície

sa odhadujú na rok dopredu, kedy materskej firme sa poskytne orientačná informácia, koľko asi
bude žalovaný potrebovať, aby materská firma vedela s investíciou rátať. Reálne zrušenie investície
nastáva až vtedy, keď sa vytvára objednávka. Pokiaľ nie je objednávka vytvorená, odhady investícií sú
ibafiktívnymičíslamivexcelovskejtabuľke,doktorejsazapíšualeboznejvymažú.Rozšírenieolejového
hospodárstva v danom prípade zahrňovalo viacero vecí, a to rúrový dopravný systém do vedľajšej

haly, kde nebol žiadny, kam plánoval žalovaný doviesť nové montážne linky. Celú investíciu nebolo
možné zrušiť, pretože časť investície žalovaný potreboval. Investícia však nebola reálne dohodnutá
v časti, či potrebuje žalovaný ďalšie nádrže, ďalšie čerpadlá. Proces zlepšovania na montážnych
linkách prebiehal dlhšie, zhromažďovali sa záznamy z oddelení, problémy sa riešili postupne. Žalobca
ukázal svedkovi celý súpis prác a všetkého podľa ponuky dodávateľa, na čo mu svedok odpovedal,

ktoré položky potrebuje žalovaný objednať okamžite, lebo sú nevyhnutné, a s ktorými sa bude čakať.
Manažment neodsúhlasil investíciu olejového hospodárstva vo výške cez pol milióna eur. Skutočnosť,
že niekto avizuje do materskej firmy, že žalovaný použije na budúci rok 2 milióny eur, nie je ešte
odsúhlasením investície. Odsúhlasenie investície je potrebné až tesne predtým, ako je potrebné
objednať veľký objem (zariadení, služieb – pozn. súdu), a až takéto konkrétne investície prejdú celým

schvaľovacím procesom manažmentu. Po oboznámení sa s dokumentáciou, týkajúcou sa olejových
nádob na montážnych linkách, zistil svedok spolu s ďalšími osobami, ktoré sa podieľali na odstránení
problému na montážnych linkách, že na montážnych linkách mali byť správne namontované 600-litrové
nádoby, a nie iba 100-litrové nádoby, ktoré boli namontované na montážnych linkách v dôsledku chyby
v dokumentácii. Svedok urobil prepočet, a zistil, že nebolo nutné postupovať podľa hydraulickej schémy,

že sa dalo tomu vyhnúť. O vlastných výpočtoch mal svedok vlastné excelovské tabuľky. Od žalobcu
požadoval svedok zaslať prepočty iba preto, aby si svedok overil, či má pravdu, čo je bežné. Ani o tejto
komunikácii so žalobcom nemal svedok k dispozícii žiadny písomný dôkaz, keďže jednotlivé, dielčie
pokyny dával žalobcovi ústnou formou. Na TPV bežne viacerí viackrát prerátavajú to isté, aby sa uistili,
že sa nepomýlili. Niekedy sa vyčlenia aj dva tímy, ktoré robia to isté, aby sa našlo lepšie riešenie. Potom,

čozistilsvedok,žežalobcasiuplatnilnárokzozlepšovaciehonávrhu,sisvedokzavolalžalobcudosvojej
kancelárie, a opýtal sa ho či tento návrh robil žalobca sám, na čo tento odpovedal ironicky: „Jasné,
bez Teba, jasné,“ z ktorej reakcie svedok vydedukoval, že vznikne nejaký problém, keďže mu žalobca
klamal priamo do očí. Limity strojov boli nastavené na základe schémy, v ktorej bolo uvedené, akým
spôsobom má fungovať logika ventilu v zásobníku oleja. Prepočty objemov boli, a sú aktualizované

pravidelne podľa potreby. Žalovaný ku dňu výsluchu svedka zase počítal s možnosťou rozšírenia
olejového hospodárstva, pretože tomu nasvedčovali aktuálne prepočty. Objemové prepočty spotreby
oleja svedok videl u žalobcu, avšak svedok si robil dodatočné prepočty tlakových strát a vytypovania
čerpadla, ktoré výpočty boli úplne v réžii svedka: Žalobca zaslal síce svedkovi charakteristiku čerpadlana žiadosť svedka, ale neboli tam žiadne prepočty ani výpočty, a bez toho sa nedali odhadnúť výšky
hladiny oleja. Podnet na zvýšenie hladiny oleja v zariadeniach dal svedok, a povedal žalobcovi, aby to
zariadil na pracovnej porade. Predmetné odstránenie problému na montážnych linkách v dôsledku

nesprávneho nastavenia minimálnu hladinu oleja nepovažoval svedok za autorstvo, ale iba za prečítanie
schémy a jej aplikovanie na zariadenie, respektíve odstránenie chyby, ktorá sa udiala. Firma Goehler
(Göhler), ktorá dodávala olejové hospodárstvo od roku 2007, s týmto riešením neprišla, pretože to
nebolo v jej záujme, nemala by taký veľký počet zákazok. Svedok bol v rozhodujúcom čase manažérom
oddelenia TPV, ktoré má na starosti nielen prípravu a nabiehanie výroby nových produktov, ale aj zmenu

existujúcich strojov, ich úpravy, ich vylepšenia, znižovanie investícií, pretože TPV pravidelne znižuje
investície, ktoré sú potrebné, a avizuje to do centrály, keďže u žalovaného nie je iné oddelenie, ktoré
by sa o to postaralo. TPV nestráca dohľad nad zariadeniami, ktoré vyrábajú produkty, pretože je
oddelením, ktoré môže meniť technológie, a toto oddelenie môže pomôcť pri problémoch. Aj procesní
inžinieri spadajú pod TPV. Organizačné štruktúry majú vo vzťahu k procesným inžinierom uvedenú
bodkovanúčiaru,tzn.vrozhodovacíchprávomociachonovýchstrojochaozmenáchstrojov,títospadajú

pod oddelenie TPV, a nie je možné, aby výroba si sama predstavovala stroje, inak by tam vznikla
anarchia. O odvolaní z funkcie vedúceho TPV požiadal svedok sám z dôvodu, aby mohol ísť o jednu
pracovnú úroveň nižšie, pričom ku dňu výsluchu viedol oddelenie 10-ich ľudí, ktorí mu zodpovedali skoro
za všetko, aby získal svedok lepší rozhľad na technológii, a nemusel sa zúčastňovať ostatných vecí.
Procesný inžinier u žalovaného je zodpovedný za to, aby stroje vyrábali produkt s určitými parametrami,

a v týchto parametroch ho aj udržali. Akonáhle je potrebné tieto parametre zmeniť, avizujú to naspäť
oddeleniu TPV, že nevedia vyrábať tak, ako potrebujú. TPV nestráca dohľad ani nad 4. fázou, pretože je
stále nadriadené aj v 4. fáze, a teda, až do konca produktu nestráca dohľad nad strojmi, to by bolo
nemysliteľné. Divízia CTA aj divízia CTT spadajú pod TPV kvôli kontrolingu. CTT znamená pasívny
tlmič a CTA je aktívny tlmič, tzn. s elektrickými časťami, pričom kalkulácie pre nový produkt vyzerali

vtedy strašne, a žalovaný potreboval v danom čase mať inžinierov na oboch divíziách. Po prechode
žalobcu ako projektového inžiniera z jednej divízie na druhú divíziu zostala jeho pracovná náplň rovnaká.
Žalovaný iba potreboval mať inžinierov na oboch divíziách, pretože behom roka sa navýšila cena
práce na CTT. Z porád na Shop Floor Managemente sa nerobia písomné zápisy. Projektový inžinier
u žalovaného zodpovedá za nejaký konkrétny projekt, tzn. o strojný projekt alebo nejaké technológie

alebo produktový projekt alebo o komunikáciu pre výrobu nového produktu. Projektový inžinier môže
byť nasadený pre konkrétnu montážnu linku alebo pre konkrétny produkt. Svedok mal v rozhodnom
čase podriadených asi 8 ľudí v pracovnej pozícii projektového inžiniera, a aj iným podriadeným dával
svedok ústne pokyny, nielen žalobcovi, avšak iba žalobcu poveril svedok, aby za neho chodieval
denne na porady Shop Floor Management. Svedok mal aj podriadených technológov, ktorí pomáhali

aj pri nasadení nových produktov, nakoľko keď projektový inžinier nepoznal všetky zariadenia, tak musel
osloviť aj technológov.

71. Strany sporu v priebehu konania ďalej uviedli:

72. Žalobca počas výsluchu a v ďalších vyjadreniach na pojednávaní uskutočnenom dňa 16.6.2022,
ako aj na pojednávaní uskutočnenom dňa 28.11.2023, predniesol konajúcemu súdu, okrem iného,
že schéma firmy Goehler (Göhler) nie je návodom na použitie, že ide o hydraulickú schému z roku
2007 určenú pre údržbárov, keď sa niečo pokazí. Hydraulická schéma nie nákres funkčnosti systému
olejového hospodárstva. Návod na obsluhu stroja je nejaká knižka, ktorá má niekoľko strán. Konkrétna

schéma, na ktorú poukazoval žalovaný, je súčasťou olejového hospodárstva, teda jednej časti. Výrobné
linky a 100-litrové nádoby nemajú nič spoločné s firmou Goehler (Göhler), keďže ich dodávateľom bola
firma Maschinenbau. Olej je síce vstupný materiál, ale olejové hospodárstvo nie je vstupný materiál.
Olej cirkuluje v potrubiach, resp. v rúrach nezávisle od montážnej linky, pričom montážna linka sa napojí
na potrubie s olejom iba vtedy, ak linka potrebuje doplniť olej. Bez oleja by montážna linka nemohla

fungovať. Pokiaľ v potrubí (t. j. v olejovom hospodárstve), cirkuluje olej, a linka olej nepotrebuje, tak
100-litrová nádoba si z potrubia (z olejového hospodárstva) olej nepýta. Keď si 100-litrová nádoba
olej nepýta, tak olej cirkuluje v potrubí (v olejovom hospodárstve) zbytočne. Každá montážna linka
využíva dve 100-litrové nádoby, jednu na červený olej a druhú na modrý olej. Ak v niektorej z týchto
100-litrových nádob bola nízka hladina oleja, tak montážna linka prestala fungovať, a preto žalobca

navrhol, aby minimálna hladina oleja sa zvýšila, čo viedlo k odstráneniu problému na montážnych
linkách, pre ktorý problém boli opakované prestoje. Žalobca vyriešil predmetný problém tak, že linky
si pýtali olej častejšie, ale brali ho pomenej. Predtým si pýtali linky olej menej často, avšak vo veľmi
veľkom množstve, čím olejové hospodárstvo nebolo schopné zásobovať montážne linky, a tie potomčasto nepracovali. Žalobca bol zodpovedný za relokáciu liniek z Nemecka. On pracoval na divízii
CTA, ale k zlepšeniu došlo na divízii CTT, pričom ďalšie olejové hospodárstvo malo slúžiť pre 9
liniek, ktoré mali prísť do novej haly (CTA), pričom žalobca zistil, že jeho spôsob riešenia zvýšením

minimálnej hladiny oleja dokáže absorbovať olejové hospodárstvo nielen pre 4 linky v starej hale
(CTT), ale aj tých 9, ktoré mali prísť z Nemecka. Žalobca urobil zlepšenie na montážnej linke, a nie
s olejom. Žalobca bol zodpovedný za transfer produktu. Na odstránení problému na montážnych linkách
pracovali viacerí pracovníci, ale s návrhom na jeho odstránenie prišiel žalobca, realizáciou ktorého
návrhu sa odstránil problém na výrobných linkách. Pracovnou náplňou žalobcu nebolo odstraňovať

poruchy strojného zariadenia a odstraňovať prestoje. Ako pracovník TPV bol žalobca zodpovedný
za zavádzanie nových projektov, za zavádzanie nových technológií v 3. fáze (výroby - pozn. súdu), čiže
presun liniek z Nemecka na Slovensko, či už to boli Levice alebo Šahy. Žalobca riešil dve veci paralelne,
a to olejové hospodárstvo, aby určil kadiaľ pôjdu trasy nového potrubia, a umiestnenie temperačných
staníc. Olej, ktorý ide do tlmiča, má predpísanú teplotu, pričom temperačná stanica zabezpečovala
požadovanú teplotu oleja a filtračná stanica zachycovala nečistoty. Žalobca býval v robote od šiestej

do šiestej, pretože tí, čo montovali potrubie, aj zvárali, a musela tam byť preto protipožiarna hliadka,
ktorú manažment nezabezpečil, hoci o to žalobca žiadal. Žalobca musel byť 12 hodín s nimi priamo
na pracovisku, dívať sa na nich, kontrolovať či nevznikne požiar, a zároveň ešte doma riešiť veci
ohľadom projektov v práci. Od manažmentu bol koncom mesiaca skritizovaný, že má strašne veľa
nadčasových hodín. Pre lepšiu orientáciu konajúcim súdom zhrnul, že Dr. Dietmar Weight je predseda

predstavenstva žalovaného, resp. pán manažér, A. D. je vedúcim výroby, A. F. bol vedúcim TPV, A. N.
je vedúcim údržby, pán J. je pracovník údržby, ktorý reportuje A. N.. Pani Q. je vedúca kontrolingu.
Zo strany pána H. došlo len k odovzdaniu rozpracovaného projektu žalobcovi, pričom pán H. pracoval
na predmetnom projekte niekoľko mesiacov alebo rokov. Takto rozpracovaný projekt odovzdal pán H.
žalobcovi v priebehu 30 minút, a preto ho žalobca požiadal, aby mu poslal k tomu nejakú dokumentáciu,

a po jej doručení začal žalobca komunikáciu s firmou Goehler (Göhler), konkrétne s pánom K., čo mu
poradil p. H.. Žalobca si začal ujasňovať, čo je v cenovej ponuke, a keď zistil, že tam nie sú temperačné
stanice a filtračné stanice pre modrý olej, ale len pre červený olej, informoval o tom žalobca pána H.,
či nenastala nejaká chyba, na čo mu pán H. povedal, aby si to žalobca ešte raz prepočítal, a poslal
mu vyrobené kusy. Žalobca k tomu dodal, že to nebol žiadny kapacitný prepočet montážnych liniek

aniolejovéhohospodárstva,onibatotižzistil,ževyrobenékusy90%tlmičovpovedzme,nemaločervený
olej, a preto sa žalovaný rozhodol len pre temperamentné a filtračné stanice pre červený olej, a nie
pre modrý olej. Na to žalobca zareagoval, že ak by sa žalovaný rozhodol dať do projektu aj temperačné
a filtračné stanice pre modrý olej, tak by to stálo ďalších 500.000,- eur, keďže by išlo v podstate o to
isté, len 2-krát.

73. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach v tomto spore uskutočnených v dňoch 16.6.2022,
9.3.2023, 28.11.2023, predniesol súdu, okrem iného, že svedok A. F. je zjavne zaujatý z dôvodu
jeho podriadenosti voči žalovanému, a jednoznačne sa bojí, že by mohol prísť o prácu u žalovaného
zamestnávateľa. Zaujatý je však najmä z dôvodu, že pred výsluchom bol jednoznačne oboznámený

s obsahom spisu. Je nereálne, aby taká veľká spoločnosť, akou je žalovaný, ktorá patrí do nadnárodnej
skupiny, riešila podstatnú komunikáciu len ústnym podaním, ako sa to snažil prezentovať svedok A. F.,
ktorý v iných veciach komunikoval emailom. Žalovaný patrí do sektoru Automotive, ktorý je certifikovaný
normou IATF16949:2016, podľa ktorej musia byť všetky zlepšovacie návrhy alebo akákoľvek
komunikácia vedená výslovne emailom. Projekt, v ktorom bolo zapojených viacero zamestnancov

žalovaného, ktorý sa týkal odstránenia priestorov na montážnych linkách z dôvodu chýbajúceho oleja
na v divízii CTT, nebol vlastne projekt, ale bol to problém, ktorý malo vyriešiť oddelenie údržby, a nie
oddelenie, na ktorom pracoval žalobca. Na projekte rozšírenia olejového hospodárstva pre divíziu
CTA nepracoval nikto zo zamestnancov žalovaného, okrem žalobcu, na ktorú divíziu bol žalobca
dokonca preradený. Úlohou žalobcu bola len realizácia investície pre divíziu CTA, a nie neriešenie

problému s prestojmi, ktorá investícia bola naozaj odsúhlasená, a nemusela sa realizovať práve
vďaka zlepšovaciemu návrhu žalobcu. Za infraštruktúru u žalovaného zodpovedá oddelenie údržby,
a preto bol na tento projekt pôvodne pridelený pracovníkovi údržby, G. H.. Zlepšovací návrh bol
zrealizovaný na divízii CTT, kde sa znížili prestoje, a došlo k úspore, ktorá nebola doposiaľ vyčíslená,
a potom bol podaný ďalší návrh na zrušenie investície rozšíriť olejové hospodárstvo v divízii CTA. A. F.

nezastrešoval daný projekt z pozície nadriadeného, keďže nešlo o projekt, ale o problém s prestojmi
namontážnychlinkáchvdivíziiCTT,zaktorýbolozodpovednéoddelenieúdržby.A.N.F.akovedúciTPV
nezodpovedal za prestoje na montážnych linkách v sériovej výrobe. Keby firma Goehler (Göhler) vopred
vedela, že nebude realizovať temperačné stanice, filtračné stanice a čerpadlá nebude realizovať, tak bytúto zákazku nezobrala, pretože potrubie mohla nainštalovať hocijaká iná firma. Zostali dokonca nejaké
prebytky, ktorá musel žalovaný kúpiť, keďže tento projekt bol schválený, a niektoré veci mu spoločnosť
Goehler (Göhler) už dodala. Svedok A. F. vypovedal, že neexistujú listinné dôkazy ktorý by bol on

uvedený vo vzťahu k zlepšovaciemu návrhu, tak je otázne, odkiaľ sa objavila prezentácia z roku 2018,
podktoroujeonpodpísaný.Dňa21.9.2018o10.45hod.napísalžalobcaemailniektorýmzamestnancom
žalovaného, v ktorom ich informoval, že na každej montážnej linke je 100-litrový vyrovnávací zásobník,
že senzory kontrolujú hladinu oleja v zásobníku, a keď sa dosiahne maximum, ventil sa uzavrie, a otvorí
sa, keď sa dosiahne minimum. Z uvedeného dôvodu odporučil žalobca zvýšiť hodnotu minima. Na tento

email reagoval v ten istý deň o 15.00 hod. A. J. N. (vedúci údržby – pozn. súdu), že ďakuje za tento
zlepšovací návrh, že prestoje sa odstránili. Tento email v ten istý deň, v čase o 15.28 hod. preposlal
žalobca A. N. F., ktorým emailom informoval žalobca A. F. o tomto zlepšovacom návrhu. Až následne
informoval A. F. o tomto zlepšovacom návrhu vedúceho údržby. Divízie CTT a CTA treba považovať za
miesto výkonu práce, a podľa toho bol žalobca aj preradený predtým, a teda, ak zamestnanec pôsobí
na jednej filiálke, nemôže od neho zamestnávateľ požadovať, aby svoju pracovnú činnosť vykonával

aj na inom mieste, pokiaľ to nemá výslovne uvedené v pracovnej zmluve. Popis pracovnej činnosti
vkatalógufunkciiplatípredivíziuCTA,avšakzlepšenieaúsporybolizrealizovanénadivíziiCTT,atonad
rámec žalobcových pracovných povinností. Odstraňovanie prestojov na linkách v sériovej výrobe CTT
má na starosti údržba, a taktiež infraštruktúru. Aj olejové hospodárstvo má na starosti údržba. Olejové
hospodárstvo a montážna linka sú dve oddelené veci. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením protistrany,

že vyriešenie problému na montážnych linkách bolo iba aplikáciou nejakého návodu, pretože je potom
nejasné, prečo celé roky sa tento problém u žalovaného nevyriešil, a prečo vznikali prestoje.

74. Žalujúca strana vo svojich písomných podaniach, okrem iného uviedla, že olejové hospodárstvo
starej haly sa skladá zo štyroch 25.000-litrových nádrží (2 na červený olej a 2 na modrý olej), dvoch

temperačných (1 na modrý olej, 1 na červený olej) a dvoch filtračných 1 na modrý olej, 1 na červený
olej) plus čerpadlá. Tieto 25.000-litrové nádrže sú zásobníky na olej, ktoré sú dopĺňané cisternou
z kamiónu. Žalobca pri komunikácii s pánom H. a firmou Goehler (Göhler) najprv predpokladal, že všetko
zariadenie, čo sa nachádzalo v starej hale, bude aj v novej hale, a zistil že štyri 25.000-litrové nádrže
nebude žalovaný objednávať, že sa použijú existujúce, a neskôr sa aj kázalo, že tieto nádoby ani neboli

zahrnuté v cenovej ponuke, čo vyplýva aj z emailu zo dňa 26.32018. Na základe dohody s K. L.
nebol potrebný žiadny nový zásobník (súčasnosti 2 modré a 2 červené na kontajner IBC na zmiešaný
olej), ale mala sa realizovať nová filtrácia, a samozrejme, nový systém potrubia do novej haly. Žalobca
zistil, že cenová ponuka bola stanovená len pre temperačné a filtračné stanice pre červený olej, a nie
aj pre modrý olej, čo vyplýva aj z emailu zo dňa 27.7.2018, že cenová ponuka by bola výrazne

vyššia než 580.000 eur. Uvedené potvrdil aj G. H. emailom zo dňa 1.8.2018, odoslaným žalobcovi.
Z tejto komunikácie žalobca pochopil, že do novej haly mal implementovať len temperačné a filtračné
zariadenie pre červený olej za 580.000 eur, ktorá investícia sa však, na základe jeho zlepšovacieho
návrhu, nemusela zrealizovať. Thobias Durchholz (zo spoločnosti Goehler /Göhler/ - pozn. súdu) bol
v emaili zo dňa 26.11.2018 veľmi nepríjemne zaskočený po zistení, že žalovaný sa rozhodol investíciu

nerealizovať. Kolaudácia bola predbežná len čo sa týkalo dĺžky potrubia, keďže vtedy žalovaný ešte
nevedel, ako bude vyzerať rozmiestnenie liniek, čo však predstavovalo rádovo niekoľko stoviek eur.
Žalobca nebol zapojený do celej emailovej komunikácie ohľadom odstraňovania porúch na montážnych
linkách, pretože nespadali medzi jeho zodpovednosť a pracovnú náplň, pretože on bol zodpovedný
za realizáciu výroby z Nemecka na Slovenska, a nie za sériovú výrobu v divízii CTT v 4. fáze. Email

A. D. E. zo dňa 19.9.2018, ktorým tento požiadal od žalobcu poskytnutie informácie, kedy dôjde
k realizácii rozšírenia olejového hospodárstva, nakoľko je potrebné odstrániť prestoje, je dôkazom toho,
že dôvodom plánovanej investície do olejového hospodárstva bolo odstránenie prestojov. Do pracovnej
náplne žalobcu nespadalo odstránenie prestojov alebo zníženie nákladov. Popri svojich pracovných
úloháchdostalžalobcavýlučnezadaniefinalizácieapomociprirealizáciiinvestície-rozšíreniaolejového

hospodárstva. Z obsahov jednotlivých emailov možno zistiť, že žalovaný sa vnútorne delí na divíziu
CTT a divíziu CTA. Hydraulická schéma firmy Goehler (Göhler) je výlučne zobrazením toho, ako funguje
olejové hospodárstvo pre divíziu CTT. Až v momente, keď žalobca si mohol naštudovať hydraulickú
schému od firmy Goehler (Göhler) z roku 2007 zistil, že pôvodné olejové hospodárstvo stačí pre všetky
linky, ktoré sú v Leviciach, ako aj pre tie, ktoré mali prísť z Nemecka. A. F. v emailovej komunikácii

so zamestnancami nenavrhoval žiadne riešenie odstránenia problému, on iba kládol otázky. K popisu
pracovnej činnosti, na ktorý sa odvolával žalovaný, žalujúca strana uviedla, že tento sa vzťahoval na
žalobcu iba v čase, keď bol zaradený na úsek/odbor 53223034 - divízia CTT, z ktorej bol však žalobca
následne preradený na nákladové stredisko CTT 53223030, a od 1.5.2017 na divíziu CTA (aktívnetlmiče), a teda nákladové stredisko 53223830. V rozhodnom čase nemal preto žalobca v pracovnej
náplni žiadne zlepšovanie, ani znižovanie nákladov, a už vôbec nie na divízii CTT. K zlepšeniu došlo
na divízii CTT, teda v starej výrobnej hale, na montážnych linkách vo výrobe, teda na inej divízii, na

inom mieste, a nie v novej budove (CTA). Ani žalovaný, ani A. F. nepreukázali svoje tvrdenia, že A. F.
je autorom predmetného zlepšovacieho návrhu, ale žalobca predloženou emailovou komunikáciou
jednoznačne preukázal, že on je autorom predmetného zlepšovacieho návrhu. Aj z výpovede svedka,
A. F., jednoznačne vyplýva, že divízie CTT a CTA vyrábajú dva odlišné produkty, pričom CTT znamená
pasívny tlmič a CTA znamená aktívny tlmič, z čoho vyplýva, že ide o samostatné výrobné procesy.

Z výsluchu svedka mal žalobca za dostatočne preukázané, že oddelenie výroby u žalovaného má
svojich vlastných procesných technológov, pričom títo sa starajú o zariadenia, ktoré sa už nachádzajú
v sériovej výrobe, a títo nie sú zaradení na oddelení TPV, ale priamo na oddelení výroby. Žalobca
považoval za nelogické, aby o zariadenie v sériovej výrobe sa starali aj pracovníci oddelenia výroby
aj pracovníci oddelenia TPV. Zlepšovací návrh sa týkal nastavenia samotného stroja, a nie olejového
hospodárstva, ktoré je dodávané inou spoločnosťou. Olejové hospodárstvo navyše nedokáže meniť

výšku hladiny oleja na montážnych linkách, pretože olejové hospodárstvo podáva len olej do potrubia.
Firma Goehler (Göhler) v zásade vždy dodáva len olejové hospodárstvo, a sama väčšinou nevie, na
aké stroje je napojené ňou dodané olejové hospodárstvo. Zápisom zo dňa 13.3.2019 o zamietnutí
zlepšovacieho návrhu žalobcu žalovaný vlastne uznal, že ide o zlepšovací návrh, pričom jeho autorstvo
nesprávne pripisoval nesprávnej osobe, keďže v zápise žalovaný opakovane uvádza termín: myšlienka

zlepšovaciehonávrhu.Žalovanýaždomomentuzačatiasúdnehokonania,resp.doručeniapredžalobnej
výzvy, posudzoval zlepšenie výrobného procesu za zlepšovací návrh, pričom práve návrhom žalobcu
došlo k zlepšeniu (zdokonaleniu) výrobného a prevádzkového procesu a k výraznému zníženiu nákladov
žalovaného, ktorý nemusel realizovať investíciu viac ako 500.000 eur. K svedeckej výpovedi A. F. uviedla
žalujúca strana, že táto hraničí s trestným činom krivej svedeckej výpovede. Tvrdenie svedka o tom,

že investícia vo výške cez 500.000 eur nebola schválená, sa nezakladajú na pravde, pretože žalobca
podložil dôkazmi, že táto investícia bola riadne schválená, a začala sa realizovať. Potrubia, ktoré
boli vyrobené na základe objednávky žalovaného, si musel žalovaný prevziať. Konečná objednávka,
na ktorú poukazuje žalovaný, bola uskutočnená práve až po aplikácii zlepšovacieho návrhu žalobcom,
na základe čoho nebolo potrebné realizovať investíciu v plnom rozsahu. S firmou Goehler (Göhler)

si žalobca preveroval všetko, čo je zahrnuté v kalkulácii investície. Pán H. emailom zo dňa 1.8.2018
upozornil žalobcu, že nebolo treba navyšovať investíciu o temperačnú a filtračnú stanicu pre modrý
olej, a zostať len pri kalkulácii 580.000 eur pre červený olej. Firma Goehler (Göhler) a žalobca potvrdili,
že treba vytvoriť novú kalkuláciu z dôvodu, že žalobca sa domnieval, že žalovaný chcel implementovať
do novej haly (CTA) aj temperačnú a filtračnú stanicu aj pre modrý olej a aj 25.000-litrové nádoby,

na čo zareagovala firma Goehler (Göhler), že bude potrebné urobiť novú ponuku, keďže cena za
temperačnú a filtračnú stanicu aj pre modrý olej a 25.000-litrové nádoby by bola viac ako dvojnásobná.
Zlepšovací návrh bol realizovaný na montážnych linkách zmenou minimálnej hladiny na maximálnu,
pričom montážne linky nie sú súčasťou olejového hospodárstva, navyše, montážne linky vyrába
Maschinenbau a olejové hospodárstvo dodáva firma Goehler (Göhler). Pán H. v emaili zo dňa 1.8.2018

poslal žalobcovi iba históriu, aké tlmiče boli vyrobené v rokoch 2016/2017, pretože do každého tlmiča ide
o iný olej, červený alebo modrý. Pán H. nič nehovoril o kalkulácii spotreby, teda množstva oleja v litroch
na montážnych linkách v porovnaní s výkonom olejového hospodárstva. Pán H. zistil, že červeného
oleja sa používa viac, a práve preto tento olej na montážnych linkách chýbal, čoho dôsledkom boli
prestoje a zníženie efektivity na montážnych linkách, a preto sa rozhodol žalovaný pre investíciu za viac

ako 500.000,- eur. Je totiž nemysliteľné, aby firma plánovala minúť takto vysokú sumu, ak by naozaj
stačilo iba správne aplikovať schému, ktorou táto firma, podľa tvrdenia žalovaného, disponovala.

75. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu zdôraznil, okrem iného, že najmä z predloženej
internej emailovej komunikácie žalovaného vyplýva, že u žalovaného bola nielen naplánovaná,

ale aj schválená investícia v rozsahu približne 580.000 eur, a že táto investícia sa nerealizovala, a teda
objednávka bola zrušená potom, čo došlo k aplikácii zlepšovacieho návrhu, ktorého autorom je žalobca.
Predmetná investícia nespadala do pracovnej náplne žalobcu, pretože ten bol do projektu zapojený
nad rámec svojich pracovných úloh potom, čo iný zamestnanec žalovaného, zodpovedný za realizáciu
tejto investície, Thomas Klimowicz, bol presunutý na novú pozíciu novopostaveného závodu. Následne

žalovaný dňa 10.5.2018 oslovil žalobcu, či by, ako zamestnanec žalovaného, vzhľadom na jeho
dlhoročné skúsenosti, dokončil popri svojej práci aj realizáciu tejto investície žalovaného. Žalobca
vykonal sám, z vlastnej iniciatívy, t. j. bez toho, aby mu to bolo pridelené ako pracovná úloha alebo aby to
spadalo do jeho pracovných úloh, prepočet spotreby oleja na všetkých montážnych linkách, a porovnalho s kapacitou olejového hospodárstva, tzn. koľko oleja je olejové hospodárstvo schopné montážnym
linkám dodať, a zistil, že olejové hospodárstvo dodáva dostatok oleja nielen pre 4 montážne linky
v starej hale (CTT), ale aj pre 9 liniek, ktoré mali byť relokované zo Schweinfurtu v Nemecku do novej

haly (CTA), a nemali by byť prestoje na montážnych linkách. Žalobca na základe pokynu žalovaného
zamestnávateľa mal nad rámec svojich pracovných úloh zabezpečiť výlučne realizáciu investície, a nie
riešiť prestoje na linkách či riešiť akýkoľvek iný problém, pre ktorý sa mala investícia realizovať. Žalobca
až potom, čo sa dozvedel o problémoch na linkách, sám vykonal potrebné kapacitné prepočty, a prišiel
so zlepšovacím návrhom. Zlepšovací návrh bol realizovaný na montážnych linkách zmenou minimálnej

hladiny oleja na maximálnu, avšak montážne linky nie sú súčasťou olejového hospodárstva, pretože
výrobcom montážnych liniek je Maschinenbau a dodávateľom olejového hospodárstva je spoločnosť
Goehler (Göhler). Žalujúca strana navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť, a priznať náhradu trov
konania od protistrany. Pre prípad, že by súd žalobu zamietol, navrhol právny zástupca žalobcu, aby
pri rozhodovaní o trovách konania postupoval súd podľa § 257 CSP, a žalovanému výnimočne náhradu
trovkonanianepriznalzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,ktoréužbližšienešpecifikoval.Preprípad,

že by súd priznal žalovanému náhradu trov konania, požiadala žalujúca strana súd, aby bolo umožnené
žalobcovi zaplatiť žalovanému priznané plnenie náhrady trov konania v splátkach.

76. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach uskutočnených v tomto spore v dňoch 16.6.2022,
9.3.2023, 28.11.2023, okrem iného, uviedol, že podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami

sporu, ktorú predložil právny zástupca žalovaného súdu na pojednávaní dňa 16.6.2022, výslovne
vyplýva, že medzi pracovnými povinnosťami projektového inžiniera je aj vykonávanie rozborov
technicko-hospodárskej účinnosti technologických postupov a navrhovanie opatrení, posudzovanie
účinnosti a oprávnenosti navrhovaných zmien technológie, vyriešenie problémov pri neplánovaných
zastaveniach /prestojoch montážnej linky, znižovanie nákladov z pohľadu technologického procesu.

Žalobca vykonával svoju pracovnú činnosť dobre, a spĺňal presne to, čo od neho zamestnávateľ
očakával. Rozdelenie projektov do viacerých fáz však vychádza iba z tvrdení žalobcu, pretože žalovaný
nemá žiadny interný dokument, podľa ktorého by zamestnanec v pracovnej pozícii žalobcu si plnil svoje
pracovné úlohy iba pre jednu fázu projektu. Navyše, olej ako vstupný výrobný materiál, mal byť zahrnutý
do 3. fázy projektu podľa toho, ako si fázy rozdelil samotný žalobca, a nie až do 4. fázy. K interným

smerniciam žalovaného zhrnul, že žalovaný má dve, z toho jedna sa týka všetkých odborov žalovaného
pre prevádzkovú jednotku moduly hnacieho ústrojenstva, kde žalobca nepracoval, a druhá sa týka
všetkého ostatného. Zdôraznil, že v danom prípade nejde o zlepšovací návrh žalobcu, že išlo o spoločný
projekt, ktorého autorom je A. F.. Mnohé tvrdenia žalobcu zostali v rovine jeho názorov a špekulácií,
pravdivosť ktorých nepreukázal. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach, že výkon

práce žalobcom bol v súlade s pracovnou zmluvou, ako aj s popisom jeho pracovných činností tak,
ako bol uvedený v pracovnej zmluve.

77. Žalovaná strana vo svojich písomných vyjadreniach, okrem iného, uviedla že v pracovnej
zmluvy sú nastavené podstatné práva a povinnosti zamestnanca, vrátane druhu práce, na ktorý sa

zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika tak, ako to vyplýva z § 43 ods. 1 písm. a)
Zákonníka práce. Argumentácia žalobcu katalógom pracovných funkcií na účely predmetnej veci
je účelová a irelevantná, pretože podľa Zákonníka práce a právnej praxe, musí byť popis druhu
práce spolu s jeho stručnou charakteristikou dostatočne určitý. Ustanovenia pracovnej zmluvy majú
prednosť pri posudzovaní povinnosti zamestnanca pred všeobecným katalógom pracovných funkcií.

Rozdelenie projektu, resp. výroby do 4 fáz, a tomu zodpovedajúca tabuľka predložená žalobcom, sú
iba výsledkom subjektívneho posúdenia žalobcom. Žalobca ako projektový inžinier sa zúčastňoval
na celom pridelenom projekte od začiatku do konca, spolupracoval a koordinoval projekt ako celok.
Môžu nastať situácie, že vstúpi do projektu aj počas jeho trvania, ale to neznamená, že v takom
prípade nemožno od neho očakávať poskytovať podporu alebo kontrolovať procesy, ktoré nastali

pred jeho preradením do daného projektu, to tiež neznamená, že potom, ak z projektu odíde, sa
o neho nemôžu obrátiť iní zamestnanci so žiadosťou o pomoc. Vymedzenie druhu práce a jeho stručná
charakteristika v pracovnej zmluve zaručuje zamestnancovi, že mu bude prideľovaná práca podľa
pracovnej zmluvy, zamestnávateľovi zároveň určuje rozsah jeho dispozičnej právomoci, t. j. právo
prideľovať zamestnancovi v dohodnutom v rámci konkrétne pracovné úlohy. Zamestnanec nemôže

odmietnuť prácu, ktorá je v súlade s obsahom pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ môže preradiť
zamestnanca na iný druh práce, než bol dojednaný v pracovnej zmluve, len celkom výnimočne, a to v
prípadoch taxatívne vymedzených v ustanovení § 55 Zákonníka práce. V pracovnej zmluve dohodnutý
druh práce a jeho stručná charakteristika zároveň určuje aj pracovnú náplň zamestnanca. Pracovnánáplň je súborom povinností zamestnanca vyplývajúcich z dojednaného druhu práce. Optimalizácia
nákladovžalovanejspoločnostibolavpracovnejnáplnižalobcu,ajenepodstatné,podakýmnákladovým
strediskom bol zaradený, pretože jeho pracovná pozícia a náplň práce sa nezmenili. Skutočnosť,

že všetky príkazy a pokyny nadriadeného A. F. boli žalobcovi podávané ústne, ako bolo u žalovaného
zvykom, neznamená preukázanie autorstva žalobcu. Projekt olejového hospodárstva nemohol riešiť
výlučne žalobca bez komunikácie s nadriadeným A. F., pričom skutočnosť, že projekt riadil zo svojej
pozície A. F., vyplýva z emailovej komunikácie z 19.9.2018 až 21.9.2018 medzi A. F. a zamestnancami
žalovaného, ktoré emaily mali v predmetne: plnička oleja. Spoločnosť Goehler (Göhler) vystavila

žalovanému dňa 18.12.2018 faktúru na sumu 61.840,23 eura na základe objednávky zo dňa 16.10.2018.
Ohľadom zostatkového materiálu žalovaný uviedol, že nemá o ňom vedomosť, a v prípade, ak by
aj nejaký materiál zostal nevyužitý, žalovaný by ho uviedol ako odpad. Žiadne iné objednávky ani faktúry
v tejto veci neboli vystavené. „Cenová ponuka" zo dňa 5.12.2016, od ktorej odvodzuje žalobca svoj
žalobný nárok, je iba odhadom nákladov, a pre žalovaného nebola nikdy záväzná. Žiadna spoločnosť
by nepovažovala takúto „ponuku“ za záväznú. Odhad nákladov alebo „cenová ponuka,“ na ktorú

sa odvoláva žalobca, je datovaný (á) zo dňa 5.12.2016, pričom v danom čase bola hala CTA iba
vo výstavbe, keďže kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až dňa 15.11.2017 (na č. l. 765 súdneho
spisu), a teda v čase „cenovej ponuky“ nebolo známe rozmiestnenie (layout) osadenia strojov, ktoré
bolo definované až v priebehu roku 2018 a 2019. Hala CTA bola vybudovaná za účelom relokácie
z Nemecka, a v priebehu času sa upravovala, t. j. potreby diela sa upravovali, čo vyplýva aj z emailu

p. H. zo dňa 26.3.2018, že netreba dielo realizovať v rozsahu, ako je popísané v odhade nákladov,
do ktorej komunikácie vstúpil dňa 14.5.2018 žalobca, ktorý dňa 20.7.2018 opísal dielo v komunikácii
s pánom K. zo spoločnosti Goehler (Göhler), pričom dňa 1.8.2018 pán H. emailom usmernil žalobcu,
že dielo netreba realizovať v rozsahu, v akom bolo popísané v odhade nákladov, pretože rozsah
realokácie z Nemecka sa upravoval. V odpovedi na tento email pán K. zo spoločnosti Goehler (Göhler)

potvrdil, že dokument z roku 2016 je iba cenovým odhadom, a že je potrebné vytvoriť novú oficiálnu
ponuku, čo potvrdil aj žalobca emailom. Potrubie na fotografiách predložených žalobcom ako dôkaz,
je z pohľadu žalovaného zbytkovým potrubím, t. j. odpad. Žalobca vo svojich vyjadreniach prekrúcal
zmysel emailovej komunikácie od marca 2018 do novembra 2018, z ktorej práveže vyplýva skutočnosť,
že investícia v sume 580.000,- eur bola plánovaná v roku 2016, pričom až koncom roka 2017 došlo

ku kolaudácii haly CTA, kde sa mala investícia uskutočniť. Investície neboli preto napevno dané, ako
to podsúva vo svojich tvrdeniach žalobca. Kolaudácia má význam z dôvodu, že preukazuje časový
rozdiel medzi cenovým odhadom v roku 2016, kedy ešte nebola budova výrobnej haly CTA postavená,
a reálnym začiatkom projektu v marci 2018 až do jeho skončenia. V roku 2016 bol teda vytvorený iba
cenový odhad v sume 580.000 eur na projekt do budovy, ktorá ešte neexistovala, z čoho je zrejmé,

že tento odhad nebol pre žalovaného záväzný, a žalovaný mohol potom projekt akýmkoľvek spôsobom
upraviť. Žalovaný nevyhotovil nikdy takú záväznú objednávku pre firmu Goehler (Göhler), ktorú by
bolo potrebné stornovať alebo inak upravovať, inak by to bolo v komunikácii zaznamenané. Žalobca
odkazuje iba na výňatky z predmetných emailov, napríklad z povahy emailu pána H. žalobcovi zo
dňa 1.8.2018 vyplýva nielen to, že do novej haly (CTA) sa má implementovať temperačné a filtračné

zariadenie pre červený olej, ale aj to, že pán H. v tom istom emaili uviedol, že pripája čísla objemov
z rokov 2016/2017, že všetko musí žalobca skontrolovať a aktualizovať, a na základe toho by mal začať
komunikovať so spoločnosťou Goehler (Göhler). Následne z komunikácie so spoločnosťou Goehler
(Göhler) zo dňa 3.8.2018 o 12.51 hod. je potvrdené, že suma 580.000,- eur bola iba cenovým
odhadom. Z ustanovení § 442a a § 458a Občianskeho zákonníka možno usudzovať, že je daná možnosť

z rovnakého právneho dôvodu (z rovnakého porušenia práva) uplatňovať náhradu škody alebo vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom pre výšku náhrady platí totožný spôsob výpočtu, ktorý je totožný
s výpočtom náhrady škody a bezdôvodného obohatenia, pričom pre obe platí ustanovenie § 442 a ods. 2
Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, strany sporu si nemôžu ľubovoľne vybrať, ktorý inštitút použijú,
či náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie, ale vždy je potrebné skúmať, predpoklady ktorého

inštitúciu inštitútu boli naplnené. Argumentom pre vylúčenie inštitútu bezdôvodného obohatenia v danom
prípade je aplikácia ust. § 75 zákona číslo 527/1990 Zb., podľa ktorého, pri zásahu do práv poškodeného
sa nahrádza škoda, a skutočnosť, že úsporné opatrenie v olejovom hospodárstve sa viaže výlučne
na proces zamestnávateľa, a nie je ho možné preniesť na tretie osoby. Ak žalobca tvrdí, že k takémuto
skutku došlo, musí uniesť ťarchu dôkazného bremena.

78. Žalovaná strana v záverečnom návrhu zhrnula, že žalobca pracoval u žalovaného na pozícii
projektový inžinier na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.1.2016 a opisu pracovnej činnosti,
podľa ktorého popisu bolo v jeho pracovnej náplni aj vykonávať rozbory technicko-hospodárskejúčinnosti technologických postupov a navrhovať opatrenia, posudzovať účinnosť a oprávnenosť
navrhovaných zmien technológie, pričom zodpovedal, okrem iného, aj za zabezpečenie optimalizácie
procesných reťazcov a výrobných technológií v zmysle racionalizácie a stability procesu, za vyriešenie

problému pri neplánovaných zastaveniach/prestojoch montážnej linky, za znižovanie nákladov z
pohľadu technologického procesu. Projekt olejového hospodárstva bol žalobcovi pridelený ako jeho
pracovná úloha, a je nepodstatné, akým spôsobom vyhodnotil žalobca takto pridelenú pracovnú
úlohu. Rozhodujúca je skutočnosť, že mu zamestnávateľ pridelil pracovnú úlohu, ktorú žalobca
vykonal. Z tvrdenia žalobcu, že tento mal 64 hodín práce nadčasov, možno vyvodiť záver, že

implementáciu projektu vykonával vo svojom pracovnom čase, a keďže úprava technologického procesu
spadala do jeho pracovnej náplne, nešlo preto o zlepšovací návrh. Predmetné zlepšenie malo
povahu bežného zamestnaneckého diela podľa § 90 ods. 1 Autorského zákona, kedy majetkové
práva k zamestnaneckému dielu vykonáva zamestnávateľ vo svojom mene a na svoj účet. Nebolo
preto potrebné uzatvárať osobitnú dohodu so žalobcom, ani mu vyplácať odmenu, keďže táto je
zohľadnená už v jeho mzde. Preradenie žalobcu z divízie CTT do divízie CTA nebolo dôvodom

pre zmenu pracovnej zmluvy alebo pracovnej činnosti žalobcu, keďže stále pracoval na pozícii
projektového inžiniera s rovnakými povinnosťami u toho istého zamestnávateľa. Samotné zaradenie
žalobcu, stále vykonávajúceho prácu na pozícii projektový inžinier, do divízie CTA, nespôsobovalo,
a ani nemohlo spôsobiť neplatnosť ustanovenia pracovnej zmluvy alebo jej prílohy s názvom: Popis
pracovnej činnosti, keďže žalovaný ako zamestnávateľ nepretržite predeľoval žalobcovi typovo rovnaký

druh práce, prislúchajúci zamestnancovi na pozícii projektový inžinier. Žalobca nie je pritom jediný,
kto sa predmetným problémom zaoberal, a nie preto ani autorom návrhu úpravy technologického
procesu, ktorá bola len interpretáciou a následnou aplikáciou nastavení vyplývajúcich z návodu
od výrobcu. Zo schémy olejového hospodárstva od výrobcu, firmy Goehler (Göhler), je zrejmé,
že pre plynulosť dodávky oleja je nevyhnutné, aby minimálna hladina oleja v zásobníkoch bola

nastavená na viac ako 80 %, pričom žalobca nerozporoval, že výrobné linky neboli nastavené v súlade
s týmto návodom, čo spôsobovalo prestoje. Takéto nastavenie minimálnej hladiny oleja nevykazuje
preto akékoľvek známky originality dôsledku, a nespĺňa základný predpoklad pre jeho kvalifikovanie
ako zlepšovacieho návrhu. Žalobca komunikoval s viacerými zamestnancami žalovaného, a to najmä
s nadriadeným - A. N. F., ktorý ho vo veciach usmerňoval, pričom tento projekt, ako aj všetky ostatné

sa preberali na tzv. Shop Floor stretnutiach s ďalšími technickými zamestnancami. Žalobca nesplnil
zákonné podmienky, ani podmienky stanovené interným predpisom žalovaného na vznik jeho nároku
na odmenu za zlepšovací návrh, pričom výpočet výšky odmeny žalobcu nie je súladný s postupom
stanoveným Smernicou žalovaného z roku 2008. Žalobcov nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, spôsobenej mu údajným prevedením práva zo zlepšovacieho návrhu na spriaznené osoby,

je nepreukázaný, a nemá právny základ. S poukazom na uvedené navrhol žalovaný žalobu v celom
rozsahu zamietnuť, a priznať žalovanému náhradu trov konania.

79. Súd vec právne posúdil nasledovne:

80. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase

a dodržiavať pracovnú disciplínu.

81. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 527/1990 Zb., za zlepšovacie návrhy sa pokladajú technické, výrobné
alebo prevádzkové zdokonalenia, ako aj riešenia problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
životného prostredia, s ktorými má zlepšovateľ právo nakladať.

82. Podľa § 73 ods. 1 a 2 zákona č. 527/1990 Zb., (1) zlepšovateľ je povinný ponúknuť zlepšovací návrh
svojmu zamestnávateľovi, ak sa zlepšovací návrh týka odboru práce alebo činnosti zamestnávateľa.
(2) Zlepšovateľ má právo so zlepšovacím návrhom nakladať bez obmedzenia, ak s ním zamestnávateľ
v lehote dvoch mesiacov od ponuky zlepšovacieho návrhu neuzavrel zmluvu o prijatí ponuky

zlepšovacieho návrhu a odmene zaň (§ 74).

83. Podľa § 74 zákona č. 527/1990 Zb., právo využívať zlepšovací návrh vzniká uzavretím zmluvy so
zlepšovateľom o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň.84. Podľa § 90 ods. 1 a 4 Autorského zákona, (1) dielo vytvorené autorom na splnenie povinností
vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu sa považuje

za zamestnanecké dielo. (4) Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom
mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Pri výkone majetkových práv autora k
zamestnaneckému dielu zamestnávateľom nesmie autor udeliť tretej osobe súhlas na použitie tohto
diela a autor je povinný sám sa zdržať výkonu majetkových práv k tomuto dielu.

85. Pre právny záver o tom, či určité dielo má povahu zamestnaneckého diela vytvoreného
zamestnancom na splnenie jeho povinností a pod vedením zamestnávateľa, je okrem zisťovania
danosti základných pojmových znakov zamestnaneckého diela, potrebné aj zistenie, či príslušné
dielo bolo vytvorené autorom za účelom splnenia povinností vyplývajúcich z jeho právneho vzťahu k
zamestnávateľovi. Okolnosťami, ktoré môžu byť podstatné pre zistenie, či ide o zamestnanecké dielo, sú
najmä rozsah a povaha pracovných povinností autora vyplývajúcich z druhu a charakteristiky vzájomne

dojednaných prác, prípadne z popisu činnosti zamestnanca (porov. rozhodnutie NSSR sp. zn. 3Cdo
29/2011 zo dňa 29.5.2014).

86. Podľa ust. § 442a ods. 1 a 2 zákona č. 40/196 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
prepisov (ďalej aj ako len „OZ“), (1) pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza

aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo
zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva,
nezdalo postačujúce. (2) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť
predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške
odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva;

to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

87. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

88. Podľa § 458a OZ, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť
bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a
ods. 2.

89. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

90. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

91. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

92.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (podľa § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky/ďalejlen„ECB“/platnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

93. Do omeškania s platením žalovanej sumy sa dostal žalovaný dňom bezprostredne nasledujúcim
po márnom uplynutí lehoty na jej zaplatenie v predžalobnej výzve žalobcu zo dňa 24.7.2019 (č. l. 208
súdneho spisu), a to dňom 13.8.2019, ku ktorému dňu bola platná základná úroková sadzba ECB vo
výške 0,00 %, čomu zodpovedajú zákonné úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva vo

výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania dlžníka s platením dlhu až do zaplatenia.

94. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.95. Vykonaným dokazovaním listinami, uvedenými v odseku 23. tohto odôvodnenia, výsluchom svedka
A. N. F., výsluchom žalobcu, ústnymi a písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom
spisového materiálu, súd mal za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného zamestnávateľa

na pracovnej pozícii projektový inžinier od 1.2.2016 do 13.3.2020 na základe pracovného pomeru,
založeného pracovnou zmluvou zo dňa 15.1.2016, s dohodnutým druhom práce, bližšie špecifikovaným
v tarifno-kvalifikačnom katalógu, s popisom pracovnej činnosti uvedeným v prílohe č. 1 k pracovnej
zmluve. Do pracovnej náplne žalobcu patrilo, okrem iného, aj vykonávať rozbory technicko-
hospodárskej účinnosti technologických postupov a navrhovať opatrenia, posudzovať účinnosť a

oprávnenosť navrhovaných zmien technológie, pričom zodpovedal, okrem iného, aj za zabezpečenie
optimalizácie procesných reťazcov a výrobných technológií v zmysle racionalizácie a stability procesu,
za vyriešenie problému pri neplánovaných zastaveniach/prestojoch montážnej linky, za znižovanie
nákladov z pohľadu technologického procesu. Podľa tarifno-kvalifikačného katalógu pracovných funkcií
zamestnancov žalovaného, funkcia projektového inžiniera v sebe zahŕňala aj lokalizovať globálny
projektový plán s cieľom naplánovať potrebné kroky pre naplnenie globálneho projektového cieľa,

vytvárať detailný projektový plán, stanovovať časový rámec, časové limity a investičné plány, procesy
realizácie a technológiu a kontrolovať plnenie týchto parametrov, koordinovať tím špecialistov naprieč
oddeleniami pri plnení projektových úloh a pôsobiť ako spojovací článok udržiavaním úzkeho vzťahu
s ďalšími účastníkmi globálneho projekt, pravidelne informovať manažment a /alebo zadávateľa/
zákazníka o vývoji svoju projektu a vyhodnocovať riziká. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca

spočiatku pracoval v starej hale žalovaného v Leviciach (divízia CTT), kde pracoval na Technológii
podvozkov, Prevádzkovej jednotke moduly tlmenia, Technická príprava výroby (skr. TPV – pozn. súdu),
pričom jeho priamym nadriadeným bol Ing. Richard Horváth.

96. Po preradení žalobcu na iné nákladné stredisko s účinnosťou od 1.5.2017 (v súvislosti s novou

výrobnou halou CTA, ktorá bola skolaudovaná až 15.11.2017) oslovil žalovaný žalobcu dňa 10.5.2018,
či by ako jeho zamestnanec nedokončil popri svojej práci aj realizáciu projektu rozšírenia olejového
hospodárstva pre novú výrobnú halu CTA, s čím žalobca súhlasil. Počas dokončovania projektu
rozšírenia olejového hospodárstva pre novú výrobnú halu (CTA) avizovali zamestnanci žalovaného
z údržby zo starej výrobnej haly (CTT) žalobcovi problém na montážnych linkách priamo súvisiaci

s plničkou oleja na montážnych linkách, potom, čo sa dozvedeli, že žalobca pracoval na dokončení
projektu rozšírenia olejového hospodárstva, keďže samotní zamestnanci údržby nedokázali vzniknutý
problém sami vyriešiť. Hlavný problém spočíval v tom, že plnička oleja sporadicky hlásila poruchu:
„nízka hladina oleja v nádrži“ napriek tomu, že digitálny budík ukazoval 25 cm, hoci v skutočnosti by to
malo byť 344 cm a viac. Tento problém riešili zamestnanci žalovaného údržby tak, že neboli spustené

všetky 4 montážne linky naraz (reakcia G. I. z údržby; viac v odseku 29. tohto odôvodnenia).

97. Žalobca emailom zo dňa 21.9.2018 odpísal Branislavovi Stankovičovi (zamestnanec údržby),
že na každej montážnej linke je 100-litrový vyrovnávací zásobník, že senzory kontrolujú hladinu oleja
v zásobníku, a keď sa dosiahne maximum, ventil sa uzavrie, a otvorí sa, keď sa dosiahne minimum,

a preto odporučil zvýšiť hodnotu minima (č. l. 62 a 704 súdneho spisu). Ten istý email zaslal žalobca
na vedomie aj niektorým ďalším zamestnancom žalovaného, vrátane A. J. N., vedúceho údržby (č. l. 62
a 704 súdneho spisu), ktorý zareagoval, že hladinu oleja v zásobníku nemôžu zvýšiť, keďže plavák (so
senzorom – pozn. súdu) je napojený na softvér.

98. Úprava technologického procesu zvýšením minimálnej hladiny oleja vo vyrovnávacích zásobníkoch
na všetkých montážnych linkách bola predmetom porady na Shop Floor Management Meetingu dňa
24.9.2018, následne dňa 7.11.2018 vykonali zamestnanci údržby (oznámil emailom Tomáš Uram) pokus
úpravou spodnej plniacej hladiny v medzizásobných nádržiach červeného oleja na ML1 až ML4. Neskôr
bola na ďalšej porade prijatá úloha zvýšiť minimálne hladiny vyrovnávacích zásobníkov na všetkých

montážnych linkách aj pre modrý olej.

99. Žalobca dňa 26.11.2018 informoval emailom dodávateľa olejového hospodárstva - spoločnosť
Goehler (Göhler), že investície do druhého kroku (filtračná stanica, chladiaci a vykurovací systém) sú
zmrazené. Informoval ho, že do vtedajšieho systému distribúcie oleja bude pripojený tiež červený olej.

Následne zaslala spoločnosť Goehler (Göhler) žalovanému faktúru zo dňa 18.12.2018 (na č. l. 749
spisu), ktorou vyúčtovala žalovanému cenu za olejové hospodárstvo sumou 61.842,23 eura. Faktúrou
zo dňa 28.12.2018 vyúčtovala žalovanému celkové náklady objednaného tovaru a služieb celkovou
sumou 66.841,30 eura.100. Žalobca podal dňa 7.1.2019 o 6.48 hod. u referenta zlepšovacích návrhov žalovanej spoločnosti
prihlášku zlepšovacieho návrhu (č. l. 112 súdneho spisu) s názvom zlepšovacieho návrhu: Zmena

minimálnej hladiny v zásobníkoch oleja na montážnych linkách. Prihláška bola zaevidovaná v centrálnej
evidenčnej knihe zlepšovacích návrhov pod číslom 4/2019/S. V prihláške zlepšovacieho návrhu popísal
žalobca dovtedajší stav nasledovne: nedostatok oleja na montážnych linkách spôsoboval prestoje,
a implementácia potrubia, filtračnej a temperačnej stanice s čerpadlami pre výrobu CTA (nová hala -
pozn. súdu) vyžaduje investíciu. Ako navrhované riešenie popísal: zvýšiť minimálnu hodnotu hladiny

zásobníkoch (oleja – pozn. súdu) na maximálne možnú hodnotu na montážnych linkách, implementovať
len potrubie pre CTA, a napojiť na vtedajšie olejové hospodárstvo, zastaviť investíciu na filtračnú stanicu
a temperačnú stanicu s čerpadlami.

101. Zlepšovacia komisia žalovaného dňa 13.3.2019 zamietla zlepšovací návrh žalobcu z dôvodu,
že 1.) žalobca nie je jeho autorom, že 2.) vznik myšlienky zlepšovacieho a jeho realizácia boli skôr,

než bola podaná prihláška zlepšovacieho návrhu, a 3.) zlepšovací návrh nemožno uznať žalobcovi
ako zamestnancovi, ktorý má v pracovnej náplni znižovanie nákladov. Proti tomuto zamietajúcemu
rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 19.3.2019 odvolanie, a podal aj sťažnosť na porušenie
internej smernice 4.18/02 Podnikové zlepšovateľstvo a porušenie zákona č. 527/1990 Zb. Žalovaný
listom zo dňa 28.3.2019 oznámil žalobcovi, že žalovaný opätovne posúdil predmetný zlepšovací návrh,

trvá na rozvojom rozhodnutí zamietnuť tento zlepšovací návrh, považuje ho za konečné, pričom nezistil
ani porušenie internej smernice ani zákona č. 527/1990 Zb.

102. Listom zo dňa 29.3.2019 podal žalobca sťažnosť proti zamietnutiu zlepšovacieho návrhu,
a adresoval ho predsedovi predstavenstva (Dr. Peter Doll), avšak dňa 17.4.2019 bolo žalobcovi

doručené opakované zamietnutie jeho sťažnosti. Odborová organizácia neposkytla žalobcovi pomoc na
jeho žiadosť dôvodiac, že pomoc tohto druhu poskytuje len svojim členom, ktorým žalobca nebol.

103. Keďže žalobca bol presvedčený, že je autorom úpravy technologického procesu spočívajúcej
vo zvýšení minimálnej hladiny oleja v zásobníkoch oleja na montážnych linkách zalobovaného, zaslal

žalovanému predžalobnú výzvu, ktorou ho vyzval na zaplatenie sumy 579.967,50 eura (t. j. celá suma
odhadu investície – pozn. súdu) v lehote do 12.8.2019, avšak bezvýsledne. Preto sa žalobca domáhal
predmetnou žalobou od žalovaného zaplatenia: 1.) odmeny v sume 115.994,- eur za zlepšovací návrh
v sume vo výške 20 % zo sumy 518.125,50 eura, o ktorej žalobca tvrdil, že bola vypočítaná ako:
suma plánovanej investície (579.697,50 eura) mínus skutočná investícia (61.842,- eur), ktorú sumu

považoval žalobca za sumu čistých úspor žalovaného, vychádzajúc z internej Smernice žalovaného
z roku 1994. Pozornosti súdu pritom neuniklo, že požadovaná suma odmeny predstavuje 20 % zo
sumy 579.697,50 eura (aj to po zaokrúhlení vypočítanej sumy na celé eurá nahor), a nie 20 % zo
sumy 518.125,50 eura; 2.) náhrady nemajetkovej ujmy 402.131,50 eura, ktorú vypočítal žalobca ako
rozdiel medzi úsporou žalovaného (518.125,50 eura) a uplatnenou odmenou za zlepšovací návrh, ktorú

sumu považoval navyše žalobca za bezdôvodné obohatenie žalovaným na jeho úkor; 3.) príslušenstvo
spočívajúce v nákladoch spojených s uplatnením oboch pohľadávok, a to nákladov za úradné preklady
niektorých listinných dôkazov, v sume 592,03 eura, a príslušenstvo spočívajúce v úrokoch z omeškania
z oboch peňažných pohľadávok od prvého dňa bezprostredne nasledujúceho po lehote na plnenie
určenej žalobcom v predžalobnej výzve.

104. Vykonaným dokazovaním mal súd za dostatočne preukázané, že na predmetnej úprave
technologického procesu spočívajúcej vo zvýšení minimálnej hladiny oleja v zásobníkoch na oleja sa
výrazne podieľal žalobca spolu s inými osobami, pričom predmetné riešenie spadalo do jeho pracovnej
náplne ako projektového inžiniera žalovaného. Konal pritom na základe predchádzajúcich konzultácií

s A. F., ktorý bol jeho priamym nadriadeným. Jeho priamym nadriadeným bol aj potom, čo bol žalobca
zapojený do projektu SEED, ako to vyplýva z organizačnej štruktúry účinnej od 1.6.2017 (odsek 51.
tohto odôvodnenia).

105. Argumentácia žalobcu, že predmetné zlepšenie v zásobníku oleja na montážnych linkách

neuskutočnil v rámci plnenia pracovných úloh, keďže v rozhodnom čase bol poverený projektom
olejového hospodárstva pre novú divíziu CTA, a že zlepšenie navrhol na montážnych linkách v CTT
(stará budova), je nedostatočná, k čomu súd poznamenáva, že obe budovy sú priestormi toho istého
žalovaného zamestnávateľa v tom istom meste. Tvrdenie žalobcu, že jeho pracovnou povinnosťounebolo odstraňovať poruchy strojného zariadenia a odstraňovať prestoje, že ako pracovník TPV bol
žalobca zodpovedný za zavádzanie nových projektov, za zavádzanie nových technológií v 3. fáze
(výroby - pozn. súdu), čiže presun liniek z Nemecka na Slovensko, je rovnako nedostatočné, v ktorej

súvislosti odkazuje súd na popis pracovnej činnosti žalobcu, prílohu pracovnej zmluvy, keďže tento
popis sa nezmenil počas celého trvania jeho pracovného pomeru, pretože preradením na iné stredisko
toho istého žalovaného v tom istom meste nedošlo automaticky k zmene pracovnej náplne žalobcu. Od
samotného vzniku pracovného pomeru až do jeho skončenia mal totiž žalobca v pracovnej náplni aj
vyriešenie problému pri neplánovaných zastaveniach/ prestojoch montážnej linky či znižovanie nákladov

z pohľadu technologického procesu, pričom od samotného začiatku bol zamestnancom TPV. Už
z vymedzenia jeho pracovnej funkcie projektového inžiniera v tarifno-kvalifikačnom katalógu, na ktorý
opakovane žalobca poukazoval, vyplýva, že projektový inžinier plní svoje pracovné povinnosti naprieč
oddeleniami, že je spojovacím článkom pri riešení veľkých projektov, k čomu súd poznamenáva, že
v takom prípade pri komunikácii s niektorými osobami nemusel byť žalobca v pozícii nadriadeného alebo
podriadeného (napríklad vo vzťahu k zamestnancom údržby pri riešení problémov s plničkou oleja na

montážnych linkách, ktorým dával žalobca odporúčania, a nie príkazy, resp. pokyny). Z kontextu celej
pracovnej zmluvy, jej prílohy a dodatkov, nevyplýva, že by bol žalobca povinný plniť si svoje pracovné
povinnosti projektového inžiniera iba na niektorej konkrétnej divízii, konkrétnej budove, na konkrétnom
oddelení alebo konkrétnom úseku žalovaného v Leviciach o to viac, že už priamo v pracovnej zmluve má
uvedené dve adresy žalovaného v Leviciach ako miesto výkonu práce. Ani z označenia jeho pracovnej

pozície nevyplýva, že by sa viazala iba na jedno oddelenie alebo úsek v rámci organizačnej štruktúry
žalovaného alebo iba na niektorú fázu výroby. Z tarifno-kvalifikačného katalógu funkcií možno vyvodiť,
že projektový inžinier práveže spolupracuje s viacerými oddeleniami pri plnení svojich úloh. Pokiaľ
by sa viazali pracovné povinnosti žalobcu iba na konkrétny úsek, oddelenie alebo konkrétnu budovu
žalovaného v Leviciach alebo pre konkrétnu fázu výroby, tak by to výslovne uvedené v pracovnej

zmluve alebo v niektorom z dodatkov alebo príloh k pracovnej zmluve. V Popise pracovnej činnosti,
ktorý tvorí prílohu pracovnej zmluvy je uvedené iba číslo úseku/odboru: 532223034, nie je však slovne
označený alebo popísaný. Každý zamestnanec má v priestoroch svojho zamestnávateľa vyhradenú
konkrétnu miestnosť alebo jej časť, kde môže mať zložené svoje osobné veci alebo odkiaľ bude plniť
väčšinu svojich pracovných úloh a povinností, a súd mal za to, že práve toto miesto je v danom prípade

identifikované číslom v Popise pracovnej činnosti. To však neznamená, že preradením žalobcu na iné
oddelenie, úsek či na inú divíziu (najprv hala CTT, potom nová hala CTA) u toho istého zamestnávateľa
v tom istom meste, v tej istej pracovnej pozícii projektového inžiniera by mu zamestnávateľ nemohol
uložiť plnenie pracovných povinností súčasne na inom úseku, oddelení či divízii. Pokiaľ by aj žalobca
z vlastnej iniciatívy, aj bez výslovného pokynu nadriadeného, sám prišiel s technickým riešením

odstránenia problému na výrobných linkách, plnil by si iba svoje pracovné povinnosti, vyplývajúce
mu z jeho pracovného pomeru. V jeho pracovnej pozícii nemal žalobca iba jedinú pracovnú úlohu,
mal aj také pracovné povinnosti, na plnenie ktorých nepotreboval výslovný pokyn nadriadeného. Aj
preto neobstojí argumentácia žalobcu, že nepracoval v sériovej výrobe, teda v 4. fáze výroby, tvrdiac,
že za problémy v 4. fáze výrobe zodpovedajú, a odstraňujú ich zamestnanci údržby, k čomu súd

zdôrazňuje, že už v čase vzniku pracovného pomeru mal žalobca v náplni práce výslovne uvedené
aj vyriešenie problému pri neplánovaných zastaveniach/ prestojoch montážnej linky, ako aj znižovať
náklady z pohľadu technologického procesu, a to napriek tomu, že ani v čase samotného vzniku
pracovného problému nebol výslovne zamestnancom údržby. Ani od skutočnosti, že zamestnancom
údržby dával žalobca odporúčania, a nie pokyny, lebo nebol ich nadriadeným, nemožno vyvodzovať

záver, že si vtedy žalobca neplnil svoje pracovné povinnosti, k čomu súd dodáva, že predmetné
technologické riešenie nebolo v schopnostiach zamestnancov údržby, a preto ich musel riešiť niekto iný,
v danom prípade žalobca. Nie je pritom rozhodujúce, či tak urobil žalobca z vlastnej iniciatívy alebo nie,
keďže zamestnanec je povinný plniť si svoje pracovné úlohy a povinnosti aj bez výslovných pokynov
zamestnávateľa, a zamestnávateľ nemusí zakaždým dávať zamestnancovi výslovné pokyny (a už vôbec

nievždypísomne)osobitneprekaždúpracovnúúlohualebopovinnosť.Zobsahuemailovejkomunikácie
je pritom zrejmé, že riešením problému na montážnych linkách sa zaoberalo viacero ľudí, a nie iba
žalobca.

106. K tvrdeniu žalobcu, že divízia CTT (výrobná hala CTT) a divízia CTA (výrobná hala CTA) sú rôzne

pracoviská či dokonca filiálky, konajúci súd poznamenáva, že žalobca už v pracovnej zmluve mal
uvedené dve miesta výkonu práce. Súd konštatuje, že rôzna výrobná hala tej istej spoločnosti, v tom
istom meste z nej nerobí automaticky inú filiálku spoločnosti. Z obsahu spisu pritom vyplynulo, že
žalovaný mal v Leviciach oveľa viac stredísk než výrobných hál (výrobné haly boli iba dve, a toCTT a CTA). Plnenie pracovných úloh na jednom nákladom stredisku nemá za následok automatický
zánik pracovných úloh zamestnanca na iných nákladných strediskách v tom istom meste, pokiaľ sa
zamestnancovi nezmenila pracovná pozícia, a preto ani nebolo potrebné meniť pracovnú zmluvu ďalším

dodatkom k zmluve alebo zmeniť popis pracovnej činnosti. Samotný žalobca v priebehu tohto sporu
tvrdil, že popri svojich vlastných pracovných povinnostiach súhlasil s návrhom žalovaného, aby prevzal
rozrobený projekt olejového hospodárstva pre novú výrobnú halu (CTA), z ktorého dôvodu mal 64 hodín
nadčasov v mesiaci 12/2018. Súd dodáva, že už len z tohto vyjadrenia žalobcu možno vyvodiť záver,
že tento si plnil viacero pracovných úloh pre toho istého žalovaného zamestnávateľa v rozhodnom

čase, a teda nemuseli sa všetky nevyhnutne vzťahovať na novú výrobnú halu (CTA), čo je vysoko
pravdepodobné, keďže zamestnanci si plnia spravila viacero pracovných povinností a úloh, a nie iba
jednu, hoci aj rozsiahlu a zložitú. Pokiaľ by preradenie žalobcu na iné nákladné stredisko žalovaného
v tom istom meste bolo spojené so zmenou jeho pracovnej náplne, žalovaný by uzatvoril so žalobcom
dodatok k pracovnej zmluve alebo zmenu popisu pracovnej činnosti, ako ďalšiu prílohu k pracovnej
zmluve, čo však strany neurobili.

107. Iba od skutočnosti, že žalobca na niektorých technických riešeniach (riešenia problému na
montážnych linkách v starej hale - CTT) pracoval doma, nemožno vyvodiť záver, že tieto technické
riešenia navrhoval žalobca mimo svojich pracovných povinností. Znamená to iba, že svojím súhlasom
s dokončením projektu rozšírenia olejového hospodárstva pre novú halu (CTA) prevzal na seba

žalobca viac pracovných povinností, ktoré potom nestíhal všetky plniť v pracovnom čase v priestoroch
žalovaného zamestnávateľa.

108. Pokiaľ by technická príprava výroby (TPV, podľa žalobcu 3. fáza výroby) nemala na starosti
aj odstraňovanie problémov na montážnych linkách v sériovej výrobe (v 4. fáze výroby), o čom sa

snažil žalobca presvedčiť súd, súd poznamenáva, že v takom prípade by zmenový majster B. P. nemal
dôvod preposielať email s informáciou o probléme na montážnych linkách aj A. B. G. z TPV (čl. 49
súdnehospisu),aIng.JúliusTóthzTPVbynatentoemailpotomnereagoval;reagovalvšakpreposlaním
emailu od G. I. z údržby o možnosti okamžitého nápravného riešenia na montážnych linkách. Takisto
ani A. N. F., vedúci oddelenia TPV, by potom neposielal dňa 21.9.2018 email A. N., vedúcemu oddelenia

údržby, informáciu o analýze prietokov čerpadiel a tlakových strát spolu s nákresom s konštatovaním
zistenej chyby pri dodávaní oleja do montážnych liniek (viac v odseku 36. tohto odôvodenia). Žalobca
by nepreposielal dňa 7.11.2018 komunikáciu s G. I. z údržby o realizácii úprav spodnej hladiny oleja
v medzizásobných nádržiach na olej A. N. F. z TPV (odsek 39. tohto odôvodnenia). G. I. z údržby
by zase nepreposielal komunikáciu so žalobcom o realizovaných úpravách spodných hladín oleja

v medzizásobných nádržiach s červeným olejom aj A. F. z TPV (č. l. 67 súdneho spisu).

109. K tarifno-kvalifikačnému katalógu pracovných funkcií žalovaného súd poznamenáva, že tento
obsahuje všeobecný prehľad označenia (pomenovania) pracovných pozícií (funkcií) zamestnancov
žalovaného, keďže zamestnáva množstvo zamestnancov, a má výrazne zložitejšiu vnútornú štruktúru,

na rozdiel od spoločností s malým počtom zamestnancov. Tento katalóg však obsahuje iba všeobecné,
orientačné informácie o jednotlivých pracovných pozíciách a o orientačnej náplni práce zamestnancov
žalovaného na týchto pozíciách. Konkrétna náplň práce konkrétneho zamestnanca u konkrétneho
zamestnávateľa je dohodnutá v pracovnej zmluve alebo v dohode o obdobnom pracovnoprávnom
vzťahu (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce), v jej prílohách a dodatkoch.

Popis funkcií zamestnancov v predmetnom katalógu sa vzťahuje na jednotlivých zamestnancov
žalovaného iba v takom rozsahu, v akom neodporuje pracovnej zmluve, jej prílohám a dodatkom, a to
aj vtedy, ak katalóg funkcií nadobudol účinnosť neskôr, než došlo k podpísaniu pracovnej zmluvy alebo
jej príloh. V priebehu sporu predkladal žalobca súdu postupne rôzne časti katalógu funkcií, ktorými
poukazovalnarôzneinépracovnépozície,donáplneprácektorýchbymalospadaťriešenietechnického

problému na montážnej linke v sériovej výrobe. V neprospech žalobcu bolo, že tento sám nedokázal
označiť jednu konkrétnu pracovnú pozíciu z obrovského množstva pracovných pozícií z katalógu funkcií,
ktorá má v pracovnej náplni aj riešenie technického problému na montážnych linkách v sériovej výrobe,
čo iba vypovedá o veľmi všeobecnom a orientačnom obsahu katalógu funkcií. Dokonca ani katalóg
funkcií zamestnancov žalovaného neviaže náplň práce projektového inžiniera iba na niektorú fázu

výroby. Aj keby boli v novšom tarifno-kvalifikačnom katalógu alebo v tarifno-kvalifikačnom katalógu pre
divíziu CTA uvedené iné popisy náplne práce a zodpovednosti jednotlivých pracovných pozícií, než
ako boli uvedené v tarifno-kvalifikačnom katalógu žalovaného pre CTT v čase vzniku predmetnéhopracovného pomeru, stále ma prednosť individuálne dojednanie zmluvných strán v pracovnej zmluve
v znení jej dodatkov a iných príloh.

110. Poverením novo-pridelenou pracovnou úlohou – dokončením projektu olejového hospodárstva pre
novootvorenú divíziu CTA (skolaudovaná až 15.11.2017) nestratil žalobca svoje pracovné povinnosti,
ktoré mal dovtedy na divízii CTT, hoci presviedčal súd o opaku. Žalobca pritom sám v tomto spore tvrdil,
že súhlasil s dokončením realizácie projektu olejového hospodárstva popri svojej práci, čím vlastne
súhlasilspridelenímnovejpracovnejúlohy,apreto malvýrazneviacpracovnýchpovinnostíneždovtedy,

z ktorého dôvodu mal aj 64 hodín nadčasov v mesiaci 12/2018. Skutočnosti, že preradenie žalobcu
od 1.5.2017 bolo z dôvodu CTA, a nie na CTA (aktívne tlmiče) ani v čase vyriešenia predmetného
problému prestojov na montážnych linkách v starej výrobnej hale v Leviciach (divízia CTT), nasvedčuje
aj tá skutočnosť, že v celej, veľmi rozsiahlej internej emailovej komunikácii medzi zamestnancami
žalovaného, dokonca aj v komunikácii so spoločnosťou Goehler (Göhler) žalobca ani raz neuviedol
pod svojím menom na odlíšenie od divízie CTT, hoci aj po skolaudovaní novej výrobnej haly CTA

(15.11.2017), že pracuje na divízii CTA, na rozdiel od A. G. D., ktorý v emaili zo dňa 26.3.2018 pre Q. Q.,
pod svojím menom uviedol Technológia podvozkov, Prevádzková jednotky Moduly tlmenia, Technológia
aktívnych tlmičov (č.l. 703 spisu).

111. Vedúci TPV, zároveň priamy nadriadený žalobcu (aj po zapojení žalobcu projektu SPEED

s účinnosťou od 1.6.2017; viac v odseku 51. tohto odôvodnenia), A. N. F. v emaile zo dňa 19.9.2018
uviedol, že po prvý raz počul, že vtedajšie technické prevedenie neumožňovalo naraz plniť červený
olej na 4 linkách. Z toho však nemožno vyvodiť záver, že by A. F. nevedel o žiadnom probléme
na montážnych linkách, ani to, že by nebol zapojený do riešenia vzniknutého problému, že nedával
žalobcoviakosvojmupriamemupodriadenémuústnepokyny,ževecispolukomunikovaliústnouformou,

ani to, že by A. F. sa sám nezaoberal príčinou opakovaných porúch montážnych liniek v súvislosti s
plničkou červeného oleja. Pokiaľ by A. N. F. z TPV nebol nadriadeným žalobcu aj po jeho preradení
na iné nákladové stredisko (podľa žalobcu preradenie do novej výrobnej haly, označovanej aj ako divízia
CTA, hoci táto bola skolaudovaná až 15.11.2017), žalobca by mu potom neposielal kalkuláciu prepočtov
v olejovom hospodárstve v CTT a v plánovanom olejovom hospodárstve pre CTA, nepredostielal by mu

ani ďalšie emaily o problémoch s dodávkou červeného oleja na montážnych linkách, napríklad email pre
C. J. zo dňa 20.9.2018 odoslaný o 11.19 hod. (viac v odseku 34. tohto odôvodnenia), dňa 21.8.2018
o 15.00 hod. preposlanie reakcie Ing. Repiského (odsek 38. tohto odôvodnenia) alebo email preposlaný
na vedomie A. F. žalobcom dňa 21.9.2018 o 11.22 hod. s textom: „FYI“ (For Your Information, t. j. pre
Vašu informáciu –pozn. súdu; č. l. 145 súdneho spisu).

112. A. N., vedúci údržby emailom zo dňa 21.9.2018 (viac v odseku 37. tohto odôvodnenia) sa
nepoďakoval žalobcovi výslovne za jeho zlepšovací návrh, ani neuviedol, že sa odstránili prestoje,
a preto tvrdenie žalobcu o opaku je iba výsledkom jeho nesprávnej interpretácie celého textu emailu.
Tento email možno iba interpretovať tak, že A. N. sa poďakoval žalobcovi za radu s tým, že zamestnanci

údržby nedokázali odporúčanie žalobcu sami zrealizovať, keďže takáto úprava si vyžadovala zmenu
nastavení softvéru.

113. Súd dospel k zisteniu, že predmetné zlepšenie technologického procesu zvýšením minimálnej
hladiny v zásobníkoch oleja zrejme nemá ani požadované prvky originality, pretože už z emailu

zmenového majstra B. P. zo dňa 19.9.2018 (odsek 28. tohto odôvodnenia), môže dokonca aj osoba
bez technického vzdelania vyvodiť úplne jednoduchý záver, a to ten, že minimálna hladina oleja v
zásobníkoch oleja je nastavená nesprávne, keďže B. P. tom istom emaili uviedol, že „ digitálny budík
ukazuje 25 cm, a že v skutočnosti by malo byť 344 a viac cm,“ a teda išlo o relatívne jednoduchú
myšlienku technického riešenia vzniknutého problému. Predmet myšlienky zvýšenia minimálnej hladiny

oleja vo vyrovnávacích zásobníkoch bol teda uvedený priamo v texte emailu zmenového majstra, B. P.,
a nie v emaili žalobcu. V neprospech žalobcu svedčí aj tvrdenie žalujúcej strany, ktorá uviedla, že údržba
vedela o probléme, a aj vedela, že by malo byť v nádrži oleja viac, ale nepoznala riešenie (viac v odseku
21. tohto odôvodnenia), a preto výsledky dokazovania nasvedčujú tomu, že autorom myšlienky zvýšenia
minimálnej hladiny oleja vo vyrovnávacích zásobníkoch zrejme nebol žalobca. Osoba s potrebným

technickým vzdelaním „iba“ vykonala potrebné prepočty, prispôsobila hydraulickú schému olejového
hospodárstva od výrobcu skutočným zariadeniam vo výrobnej hale CTT žalovaného v Leviciach (6-
násobne menší objem vyrovnávacích zásobníkov oleja), aby vedela zistiť, či zvýšenie minimálnej hladiny
oleja v nádrži bude dostatočným riešením vzniknutého problému fungovania montážnych liniek vovýrobe. Samotný žalobca totiž v tomto spore uviedol, že podľa návrhu ffirmy Goehler (Göhler), mali byť
na montážnych linkách nádoby s objemom 0,6 m3, a nie nádoby s objemom 100-litrov, čo vyplýva aj
zo schémy olejového hospodárstva z roku 2007, uvedenej ako dôkaz č. 3 a č. 4 zo strany žalovaného

(viac v odseku 21. tohto odôvodnenia), k čomu súd poznamenáva, že hydraulická schéma k olejovému
hospodárstvu mohla slúžiť ako podklad pre predmetnú úpravu zvýšenia minimálnej hladiny oleja vo
vyrovnávacích zásobníkoch oleja, na ktoré sú napojené tzv. plničky oleja na montážnych linkách. Nebolo
rozhodujúce v tomto spore zisťovať dôvody, pre ktoré žalovaný neprišiel s predmetným riešením skôr,
keďže tieto dôvody mohli byť rôzne (iné, vážnejšie problémy; problémy vo výrobe dočasne odstránil

žalovaný tým, že neboli spustené všetky 4 montážne linky súčasne; nedostatočné a neúplné popísanie
problému zamestnancami údržby, resp. neposkytnutie všetkých potrebných údajov z meracích prístrojov
a pod.).

114.Rovnakonedostatočnábolaargumentáciažalobcu,ktorýoddeľovalsystémolejovéhohospodárstva
od montážnych liniek s tým, že tieto sú v rôznych miestnostiach, že olejové hospodárstvo dodáva

iná firma (Goehler /Göhler/) a že montážne linky vyrába iná firma (Maschinenbau). K tomuto súd
poznamenáva, že montážne linky spolu s olejovým hospodárstvom tvoria jeden veľký, navzájom
prepojený funkčný systém strojov a zariadení, tvoriaci jeden celok (čo uviedol aj žalobca priamo v žalobe
– pozn. súdu), ktorý by nemohol jeden bez druhého fungovať. V tomto smere bola nedostatočná
aj argumentácia žalobcu, že on bol poverený projektom olejového hospodárstva pre novú halu (CTA),

pričom predmetné riešenie úpravy technologického procesu sa realizovalo na montážnych linkách v
starej hale (CTT), k čomu súd poznamenáva, že sám žalobca v emailovej komunikácii adresovanej
vedúcemu montáže, A. E. (ods. 32 tohto odôvodnenia) uviedol, že za možnosť riešenia vtedajšieho
problému na montážnych linkách považoval samotný žalobca vytvorenie spoločného okruhu olejového
hospodárstva pre CTA a CTT, napriek tomu žalobca opakovane v tomto spore oddeľoval tieto dve

výrobnéhaly.Súdzdôrazňuje,žežalobcavrozhodnomčasemalsúčasneviaceropracovnýchpovinností
a úloh, nemal teda jedinú povinnosť, ktorou malo byť dokončenie projektu rozšírenia olejového
hospodárstva pre novú výrobnú halu CTA. Na montážnych linkách existoval problém priamo súvisiaci
s hladinou oleja v tzv. plničke oleja, ktorá si berie olej z vyrovnávacích zásobníkov oleja, a vyriešenie
tohto problému teda súviselo s olejovým hospodárstvom, hoci v starej hale CTT.

115. Ako nesprávne sa ukázalo presvedčenie žalobcu, že žalovaný plánoval viac než 500.000,- eur
investíciu do nového olejového hospodárstva pre novú halu CTA pre prestoje na montážnych linkách
v starej hale CTT, k čomu súd poznamenáva, že ak by tomu tak naozaj bolo, tak by žalovaný neplánoval
relokovať (premiestniť) z Nemecka 9 montážnych liniek, na ktoré malo byť napojené nové olejové

hospodárstvo, ale plánoval by premiestniť iba 3 montážne linky, keďže v starej výrobnej hale (CTT)
montážne linky fungovali vtedy, ak nepracovali 4 súčasne, a teda ak súčasne pracovali maximálne
3. Žalobcov nesprávny záver je iba výsledkom jeho nesprávnej interpretácie emailovej komunikácie
so zamestnancami žalovaného, ktorí hlásili problémy s prestojmi na montážnych linkách, a vypytovali
sa žalobcu na rozširovanie olejového hospodárstva s tým, že vznikajú prestoje. Žalovaná spoločnosť

ušetrila na rozšírení olejového hospodárstva hlavne preto, že žalobca navrhol spoločný okruh olejového
hospodárstva pre starú halu CTT s nohou halou CTA, pričom dokončenie rozpracovaného projektu
olejového hospodárstva mu bolo zadané ako pracovná úloha.

116. Neobstojí ani argumentácia žalobcu, že v takej veľkej nadnárodnej spoločnosti, akým je žalovaný,

ktorý patrí do sektoru Automotive, a je certifikovaný normou IATF16949:2016, musia byť všetky
zlepšovacie návrhy alebo akákoľvek komunikácia vedená výslovne emailom. Súd dodáva, že ani
v takýchto spoločnostiach je nemysliteľné, aby všetky dielčie úkony smerujúce k vyriešeniu väčšej úlohy
alebo smerujúce k viacerým možným riešeniam, boli komunikované emailmi. Práve preto sa konali aj
denné porady tzv. Shop Floor Management, kam A. F., vedúci TPV, zároveň priamy nadriadený žalobcu,

vysielal žalobcu, pretože ho považoval za schopného projektového inžiniera, avšak vždy pred každou
poradou sa rozprávali, a po nej mu žalobca referoval jej obsah, Z porád sa nevyhotovovali žiadne
písomné záznamy ani zápisnice, čo je pochopiteľné, vzhľadom na ich vysokú frekventovanosť (denne).

117. Nepostačujúce je aj subjektívne presvedčenie žalobcu o tom, že keďže od 1.5.2017 bol (podľa

jeho tvrdenia a presvedčenia – pozn. súdu) preradený na divíziu CTA (aktívne tlmiče), a teda nákladové
stredisko 53223830 (nebolo preukázané, že by to spadalo pod divíziu CTA – pozn. súdu), že odvtedy
nemal mať žalobca v pracovnej náplni žiadne zlepšovanie, ani znižovanie nákladov, a už vôbec nie
na divízii CTT, a keďže k predmetnému technologickému zlepšeniu došlo na divízii CTT, teda v starejvýrobnej hale, na montážnych linkách v sériovej výrobe, že týmto zlepšením si neplnil žalobca svoje
pracovné úlohy. Rovnako je nedostatočné presvedčenie žalobcu, že tento nemal v pracovnej náplni
odstraňovaťtechnicképroblémynamontážnychlinkáchibapreto,žeboliumiestnenévstarejhale(CTT),

z ktorej bol (podľa jeho tvrdenia) preradený, a že išlo o stroje využívané v sériovej výrobe, a on, ako
projektový inžinier, nepracoval v sériovej výrobe, ktorá bola poslednou, 4. fázou výroby. Ani z označenia
pracovnej pozície žalobcu u žalovaného– projektový inžinier - nemožno totiž vyvodiť záver, že by tento
mal plniť pracovné povinnosti výlučne iba pre niektorú z fáz výroby (viac predovšetkým v odsekoch 95.,
104. až 107., 110., 111., 114. a 115. tohto odôvodenia).

118. K tvrdeniu žalobcu, že ani žalovaný, ani svedok A. F., nepreukázali svoje tvrdenia, že A. F. je
autorom zlepšovacieho návrhu, konajúci súd poznamenáva, že svedok nie je povinný preukazovať
pravdivosť vlastných tvrdení, keďže nie je stranou sporu. Svedok vypovedá pred súdom pod hrozbou
trestnoprávnych následkov trestného činu krivej svedeckej výpovede. K žalobcom tvrdenej zaujatosti
svedka konajúci súd zdôrazňuje, že strany sporu navrhujú vypočuť svedkov spravidla na preukázanie

vlastných tvrdení alebo na podporu dôkazov v ich prospech, z čoho v žiadnom prípade nemožno vyvodiť
záver o zaujatosti svedka. K záveru žalovaného o tom, že tento svedok bol oboznámený s obsahom
spisu, konajúci súd odkazuje na obsah zápisnice z pojednávania, na ktorom bol tento svedok vypočutý,
konkrétne na str. 4 zápisnice (č. l. 534 súdneho spisu), na ktorej sa zaoberal súd zisťovaním, či svedok
bol alebo nebol oboznámený s obsahom súdneho spisu alebo niektorej zápisnice zo spisu. Súd dodáva,

že žalovaný zabezpečil prítomnosť svedka na pojednávaní, a je zrejmé, že mu žalovaný povedal,
v akej veci bude vypočutý ako svedok, a že mu poskytol základné informácie o predmete sporu. Súd
pripomína, že predmet sporu je vždy uvedený aj v predvolaní svedka na pojednávanie, a je zverejnený
aj na internetovej stránke MSSR v prehľade nariadených pojednávaní jednotlivých súdov a sudcov.
Hoci svedok použil prirovnanie fungovania olejového hospodárstva ku kotolni alebo k radiátorom, ktoré

prirovnanie bolo použité na predchádzajúcom pojednávaní v tomto spore, neznamená to, že tento
svedok bol so žalovaným dohodnutý na obsahu svojej svedeckej výpovede, ani že by svedok poskytol
súdu tendenčnú alebo nepravdivú svedeckú výpoveď z obavy, že príde o prácu, čo tvrdil žalobca. Súd
pripomína, že bezprostredne pred výsluchom bol svedok súdom riadne poučený aj o trestnoprávnych
následkoch krivej svedeckej výpovede, a preto je veľmi vysoko nepravdepodobné, že tento svedok by

bol schopný a ochotný riskovať trestné stíhanie či dokonca odsúdenie zo spáchania trestného činu krivej
svedeckej výpovede len preto, aby neprišiel o prácu.

119. Taktiež nepostačuje tvrdenie žalobcu, že o sám, z vlastnej iniciatívy, t. j. bez toho, aby mu to
bolo pridelené ako pracovná úloha alebo aby to spadalo do jeho pracovných úloh, uskutočnil prepočet

spotreby oleja na všetkých montážnych linkách, a porovnal ho s kapacitou olejového hospodárstva, tzn.
koľko oleja je olejové hospodárstvo schopné montážnym linkám dodať, a zistil, že olejové hospodárstvo
dodáva dostatok oleja nielen pre 4 montážne linky v starej hlave, ale aj pre 9 liniek, ktoré mali byť
relokované zo Schweinfurtu v Nemecku do novej haly CTA, a nemali by byť prestoje na montážnych
linkách (porov. aj koniec odseku 105. tohto odôvodnenia) Toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené obsahom

výpovede svedka A. F., ako aj z obsahu emailov, z ktorých je zrejmé, že aj Ing, Horváth zasielal
zamestnancom výroby náčrty predmetného zlepšenia.

120. Súd nevykonal dokazovanie skúmaním popisu všetkých funkcií zamestnancov žalovaného podľa
katalógu pracovných funkcií, ktoré postupne predkladal žalobca konajúcemu súdu, najmä funkcií ako:

vedúci tímu TPV, vedúci TPV majster údržby, mechanik elektrotechnických zariadení I, mechanik
elektrotechnických zariadení II, prevádzkový zámočník I, technik strojov a zariadení I, technik strojov
a zariadení II, vedúci údržby, technológ II, technológ III, ZF Production Systems koordinátor,
a mnoho ďalších funkcií, pretože predmetom tohto sporu nebolo skúmanie náplne práce iných
zamestnancov žalovaného, ale iba náplne práce žalobcu v rozhodnom čase. Postupným predkladaním

časti katalógu funkcií žalovaného sa snažil žalobca zrejme odkloniť pozornosť súdu, a poukázať na iných
zamestnancov žalovaného s iným pracovným zaradením, v iných funkciách, v ktorých náplni práce by
mohlabyťpredmetnáúpravatechnologickéhoprocesu,ktorúnesprávnepovažuježalobcazazlepšovací
návrh.. Poukazovanie na nespočetné množstvo pracovných zaradení iných zamestnancov podľa
všeobecného tarifno-kvalifikačného katalógu bolo však v neprospech samotného žalobcu, keďže tento

si zrejme sám nevedel vybrať spomedzi veľkého množstva pracovných zaradení. V tejto súvislosti
súd iba poukazuje na skutočnosť, že pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou, pracovná
náplň žalobcu bola konkretizovaná v pracovnej zmluve odkazom na tento všeobecný tarifno-kvalifikačný
katalóg, avšak neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy tvoril aj popis pracovnej činnosti žalobcu, a totozmluvné dojednanie má prednosť pred všeobecným tarifno- kvalifikačným katalógom, a to aj vtedy, ak
by nadobudol účinnosť po dátume podpísania pracovnej zmluvy, jej dodatkov alebo príloh. Skutočnosť,
že žalobca sám nevedel uviesť konkrétnu pracovnú pozíciu, do ktorej by spadalo predmetné zlepšenie

práce technologického procesu, nasvedčuje iba tomu, že pracovné povinnosti ľudí s rôznym pracovným
zaradením sa môžu navzájom prelínať, ako aj to, že vymedzenie funkcií v tarifno-kvalifikačnom katalógu
funkcií je len orientačné, nedostatočne špecifikované, veľmi všeobecné, pripúšťajúce nejednoznačný
výklad rozsahu pracovnej činnosti jednotlivých pracovných pozícií.

121. Súd nevykonal ani dokazovanie prehľadmi štruktúry vnútornej organizácie žalovaného (tzv.
organigramami), ktoré boli voľným okom nečitateľné, k čomu konajúci súd poznamenáva, že by aj
tak (ak by boli čitateľné), neboli spôsobilé prispieť k zisteniu iného skutkového stavu, potrebného
pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd nenariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia,
či zvýšenie minimálnej hladiny oleja, t. j. úprava technologického procesu, je alebo nie je len
interpretáciou, a následnou aplikáciou nastavení vyplývajúcich z dokladov spoločnosti Goehler (Göhler),

pretože vykonanie tohto dôkazu nebolo potrebné, keďže súd ustálil, že žalobca sa podieľal na
predmetnej úprave technologického procesu pri plnení svojich pracovných úloh, vyplývajúcich mu z jeho
pracovného pomeru. Súd nevykonal ani dôkaz vypočutím svedkov Q. Q., A. G. D., pána J., A. N. a pána
P., ktorí boli účastníkmi rozsiahlej emailovej komunikácie, pretože podľa zhodného tvrdenia strán sporu,
ich vypočutie by neviedlo k ozrejmeniu predmetu sporu.

122. Z iných dokladov predložených žalobcom (získané ako príloha emailu od zamestnanca žalovaného
C. B. H. dňa 17.12.2018), ani z preložených listín o požiadaných a schválených investíciách
manažmentom žalovaného v centrále v Nemecku v marci 2017, výslovne nevyplýva, že by materská
firma v Nemecku reálne schválila investíciu na olejové hospodárstvo pre novú výrobnú halu v Leviciach

– Géňa (CTA) v sume 579.967,50 eura, t. j. vo výške cenového odhadu dodávateľa, spoločnosti Goehler
(Göhler). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, okrem iného, že žalovaný ušetril na olejovom
hospodárstve predovšetkým z dôvodu centrálneho napojenia olejového hospodárstva pre obe haly (CTT
aj CTA), pričom dokončenie projektu rozšírenia olejového hospodárstva bolo nepochybne pracovnou
úlohou žalobcu, na čom nič nemení zistenie, že na projekte predtým pracoval zamestnanec údržby.

123. Na základe vyššie uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a vykonaného
dokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobcasaspolupodieľalnaúpravetechnologickéhoprocesu,ktorú
nesprávnepovažovalžalobcazazlepšovacínávrh,ktoráúpravaspočívalavozvýšeníminimálnejhladiny
oleja v zásobníkoch oleja, napojených na montážne linky, využívané žalovaným vo výrobnej hale CTT

v Leviciach. Predmetné zlepšenie navrhol žalobca pri plnení svojich pracovných úloh (viac v odsekoch
95., 105. až 110. a 119. tohto odôvodnenia), ktoré zlepšenie zrejme ani nespĺňa prvky originality (viac
v odseku 113. tohto odôvodnenia). Pokiaľ by aj spĺňalo prvky originality, považovalo by sa za bežné
zamestnanecké dielo podľa § 90 Autorského zákona, podľa ktorého zákona, majetkové práva vykonáva
vo svojom menne a na svoj účet zamestnávateľ, a preto žalobca ako vtedajší zamestnanec žalovaného,

nemá nárok na odmenu za zamestnanecké dielo. Pokiaľ by aj jediným autorom predmetného zlepšenia
bol žalobca, pokiaľ by nebolo výsledkom plnenia jeho pracovných povinností, a pokiaľ by aj spĺňalo
prvky originality, dokazovaním bolo preukázané, že prihlášku zlepšovacieho návrhu si nepodal žalobca
u žalovaného riadne a včas. Prihlášku si totiž podal až po zrealizovaní predmetného zlepšenia vo
výrobe, pričom v tomto smere neobstojí argumentácia žalobcu, že svoj návrh predniesol na Shop

Floor Management Meetingu dňa 24.9.2018, pretože ústne prednesenie návrhu na porade žalovaného
nemožno považovať za riadne podanie písomnej prihlášky zlepšovacieho návrhu podľa internej
smernice žalovaného, ktorá prihláška sa podáva u referenta zlepšovacích návrhov. Písomnú prihlášku
podalžalobcadňa7.1.2019,tedaporealizáciipredmetnéhoriešenia.Pokiaľbyajišloozlepšovacínávrh,
správne mala byť aplikovaná interná Smernica žalovaného z roku 2008, a v tejto časti sa súd stotožňuje

sargumentácioužalovaného(viacvodseku15.tohtoodôvodnenia).Samotnáskutočnosť,žepredmetné
zlepšenie spočiatku aj žalovaný nesprávne označoval za zlepšovaný návrh, ani samotná skutočnosť, že
o prihláške zlepšovacieho návrhu rozhodol žalovaný oneskorene, nerobí z tohto zlepšenia zlepšovací
návrh, a nie je preukázaním autorstva žalobcu k predmetnému technologickému riešeniu. Vylúčením
autorstva tretej osoby k predmetnému zlepšeniu nie je dostatočným dôkazom preukázania autorstva

žalobcu.

124. Nakoľko súd ustálil, že žalobca poskytol predmetné technologické zlepšenie v rámci plnenia svojich
pracovných povinností, nepovažoval súd už za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie o autorovipredmetného zlepšenia, ani znalecké dokazovanie za účelom zistenia, do akej miery spĺňa predmetné
zlepšenie známky originality, pre ktoré by bolo možné považovať ho za zlepšovací návrh. Skúmanie,
či predmetné technologické zlepšenie bolo bežným zamestnaneckým dielom alebo ním nebolo pre

absenciu originality, nebolo na účely rozhodnutia tohto sporu relevantné.

125. Záverom súd poznamenáva, že pokiaľ by projektoví inžinieri výsledkami svojej pracovnej činnosti
neprinášali pre žalovanú spoločnosť výrazné úspory alebo výrazné zisky niektorými navrhovanými
riešeniami v rámci ich pracovných úloh, žalovaný by nemal dôvod zamestnávať projektových inžinierov,

a platiť im nemalú mzdu. Každé zlepšenie výrobného procesu sa musí nejako preniesť do úspory
nákladov, napriek tomu však nie každé zlepšenie má také prvky originality, pre ktoré by ho bolo možné
považovať za zamestnanecké dielo podľa Autorského zákona, alebo dokonca za zlepšovací návrh,
pokiaľ by nebolo navrhnuté v rámci plnenia pracovných úloh zamestnanca žalovaného.

126. Keďže v tomto spore nebolo preukázané, že by predmetnú úpravu technologického procesu

(zvýšenie minimálnej hladiny oleja v zásobníkoch oleja na montážnych linkách v hale CTT žalovaného
v Leviciach) navrhol žalobca mimo plnenia pokynov nadriadeného alebo iného plnenia svojich
pracovných úloh a povinností pre žalovaného, ani že by bol jediným autorom predmetnej úpravy, ani
že by toto zlepšenie malo také prvky originality, pre ktoré by ho bolo možné považovať za zlepšovací
návrh, a naopak, bolo preukázané, že riadnu písomnú prihlášku zlepšovacieho návrhu podal žalobca

u žalovaného zamestnávateľa oneskorene, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu ako skutkovo a právne
nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu (I. výrok), pretože je nedôvodná už vo svojom základe (žalobcom
tvrdená existencia zlepšovacieho návrhu, ním tvrdené výlučné autorstvo, ním tvrdené riadne uplatnenie
nárokov z tvrdeného zlepšovacieho návrhu u žalovaného zamestnávateľa, že predmetné zlepšenie
nenavrhol pri plnení svojich pracovných úloh), od ktorého odvodzoval žalobca oba žalobné nároky.

127.Ďalšieargumentystránsporukonajúcisúdpovažovalprerozhodnutievovecisamejzanerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad okolnosti preradenia žalobcu s účinnosťou od 1.3.2019,
dôvody a okolnosti okamžitého skončenia predmetného pracovného pomeru, aktualizovanie internej
smernice Podnikové zlepšovateľstvo žalovaným dňa 13.8.2019, dôvody, pre ktoré bol preradený A. F.
s účinnosťou od 1.5.2019 na inú funkciu, či potrubie zobrazené na fotografii žalobcu bolo odpadom po
realizácii projektu rozšírenia olejového hospodárstva alebo či ide o novo-zakúpené, nepoužité potrubie,

k ušetrenej sume plánovanej investície, k sume, z ktorej mala byť vypočítaná odmena žalobcu zo
zlepšovacieho návrhu, k sume uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcu v peniazoch, či došlo
alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úrok žalobcu, či došlo k vzniku nemajetkovej
ujme žalobcu a pod.

128.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

129. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

130.Nakoľkotomtosporebolžalovanýplneúspešný,asúdnezistilexistenciužiadnehodôvoduhodného
osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, priznal súd
žalovanému nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP
v plnom rozsahu (II. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Návrhu žalujúcej strany o výnimočné

nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP súd nevyhovel, pretože výška trov právneho
zastúpenia sa odvíja od hodnoty sporu, ktorú stanovil samotný žalobca ako pán sporu (dominus litis),
pričom žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil súdu, v čom by mali spočívať dôvody hodné osobitného
zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane. Priznanie nároku na náhradutrov konania úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu však nevylučuje umožnenie platenia náhrady trov
konania protistrane v splátkach, vzhľadom na predpokladanú vysokú sumu náhrady trov konania, ktorú
možnosť navrhol súdu žalobca ako eventuálne riešenie pre prípad, že by súd priznal úspešnej strane

nárok na náhradu trov konania.

131. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo
zavedené nové usporiadanie súdov, v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu

výkonu súdnictva zo zaniknutého Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky
súd, ktorý vedie predmetný súdny spor pod sp. zn. PN-22Cpr/1/2021.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).