Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7Cb/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822200899
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5822200899.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNámestovosudkyňouJUDr.MiriamSrogončíkovouvprávnejvecižalobcu:M..B.U.,P..XX.

X. XXXX, Y. U. X/XX, L., zastúpený splnomocneným zástupcom: JURAJ MACÍK advokátska kancelária,
s.r.o. so sídlom Petelenova 4, Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, proti žalovanému: Poľnohospodárske
družstvo v Hruštíne so sídlom Črchľa 396/145, Hruštín, IČO: 00222372, zastúpený splnomocneným
zástupcom: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o. so sídlom Radlinského 1729, Dolný Kubín, IČO:
47238429, o zaplatenie 3023,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 811,84 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 27. 4.
2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 46%, ktoré budú vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 4. 2022, zmenenou dňa 20. 5. 2022 žalobca žiadal, aby súd
žalovaného zaviazal, aby mu zaplatil 3023,14 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 27. 4. 2018
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca od roku 2018 po tom, ako dňa 25. 5. 2017 dedením

po svojom otcovi B.U. U., P.. XX. X. XXXX, zomrelom dňa XX. X. XXXX, naposledy bytom Z. XXX/
XX, L. nadobudol majetkový podiel v družstve žalovaného, uplatňoval voči žalovanému svoje nároky
žiadosťou o započítanie základného členského vkladu po poručiteľovi na ďalší členský vklad žalobcu
v družstve žalovaného a následne ( po neschválení tejto žiadosti žalovaným ) žiadosťou o vyplatenie
vyrovnacieho podielu, ktorý bol žalobcovi doteraz vyplatený len vo výške základného členského vkladu v
sume 331,94 Eur a to aj napriek tomu, že poručiteľ mal byť ku dňu svojej smrti členom družstva po dobu
44 rokov. Podľa žalovaného výška vyrovnacieho podielu pre rok 2017 v sume 331,94 Eur vyplýva z čl.

XII. Stanov družstva - žalovaného. Podľa žalobcu stanovy žalovaného boli v časti dotknutého článku,
týkajúcehosavyrovnaciehopodielupočlenovidružstva,zmenenézjavneúčelovoavneprospechčlenov
družstva, pričom napr. stanovy žalovaného ešte z roku 2007 neobsahovali obdobné obmedzenie výšky
vyrovnacieho podielu. Žalobca zastáva názor, že čl. XII. Stanov družstva - žalovaného v aktuálnom
znení je neplatné ustanovenie z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi. Podľa žalobcu znenie tohto
ustanovenia je tak zásadnou odchýlkou od koncepcie zákonnej úpravy, prípadne od zásad, na ktorých
zákon stojí, ale aj od všeobecne spoločnosťou akceptovaných noriem správania sa, že ich obsah sa

dostáva do rozporu s dobrými mravmi. Podľa aktuálneho znenia čl. XII . Stanov družstva je vyrovnací
podiel vždy najviac vo výške splateného členského vkladu - bez ohľadu na to, či člen družstva nevniesol
ďalší členský vklad, bez ohľadu na majetkovú situáciu družstva, na mieru inflácie, ktorá prípadne
mohla nastať od takéhoto definovania vyrovnacieho podielu v stanovách po zánik členstva tohoktorého členstva v družstve. To je podľa žalobcu nepoctivé rovnostárstvo, ktoré je priamo v rozpore s
účelom vzniku družstva, ktorého členmi môžu byť fyzické a právnické osoby, združujúce sa za účelom
podnikania. Vzhľadom na to, že ustanovenie stanov žalovaného ohľadne výšky vyrovnacieho podielu

považuje žalobca za neplatné, tak je názoru, že pri určení nárokov žalobcu vo vzťahu k družstvu je
nutné vychádzať zo zákonnej úpravy a výšky vyrovnacieho podielu určiť podľa ust. § 233 ods. 2 a 3
Obchodného zákonníka.Otec žalobcu bol členom družstva od roku 1972, jeho členstvo zaniklo jeho
smrťou v roku 2017, mal teda ukončených 44 rokov členstva. Žalobca pri výpočte vyrovnacieho podielu
vychádzal z účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2016, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v

ktorom členstvo zaniklo. Po odpočítaní vyrovnacieho podielu, ktorý bol žalobcovi žalovaným vyplatený
vo výške 331,94 Eur je podľa žalobcu žalovaný povinný doplatiť 3023,14 Eur.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

3. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca sa žalobou domáha zaplatenia 3023,14 Eur
s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dedením po svojom otcovi B. U. P.. XX. X. XXXX,
zomrelom dňa XX. X. XXXX, naposledy bytom Z. XXX/XX, L. nadobudol majetkový podiel v družstve
žalovanéhoažiada,abymužalovanývyplatilvyrovnacípodiel,ktoréhohodnotaje3023,14Eur.Žalovaný
sa proti žalobe bránil okrem toho, že ju označil za nedôvodnú, aj námietkou premlčania. Súd sa v prvom

rade zaoberal dôvodnosťou tejto námietky. Žalovaný tvrdil, že nárok žalobcu je v časti o zaplatenie
2011,30 Eur premlčaný, pretože bol uplatnený až dňa 20. 5. 2022, pričom samotný žalobca uviedol v
žalobe, že premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku začala plynúť dňa 27. 4. 2018 a teda uplynula
dňa 27. 4. 2022. Žalobca s námietkou premlčania nesúhlasil a poukazoval na zákon č. 62/2020 Z.z.,
podľa ktorého premlčacie lehoty v roku 2020 spočívali po dobu 35 dní.

4. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:
(1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

(2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu

uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka:
(1) Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka :
(1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo
sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite
vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť

od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa čl. XII. bodu 4 prvej vety stanov žalovaného, účinných od 26. 4. 2017 nárok na vyrovnací podiel je
splatný do jedného roka od schválenia účtovnej závierky za rok, ktorý predchádza roku zániku členstva.

5.Súdkonštatuje,žežalobcasiuplatnilsvojnároknazákladetoho,ževroku2017smrťoujehoprávneho
predchodcu B. U. zaniklo jeho členstvo u žalovaného a preto svoj nárok na vyrovnací podiel odvodil od

účtovnej závierky za rok 2016, t.j. rok, ktorý predchádza roku zániku členstva. Z riadnej účtovnej závierky
žalovaného za rok 2016, ktorú predložil žalobca, nie je zistiteľný dátum jej schválenia ( časť „ Schválená
dňa: „ nie je vyplnená ), súd však vychádzal zo žalovaným nepopretého tvrdenia žalobcu, že účtovná
závierka za rok 2016 bola schválená dňa 26. 4. 2017. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia stanov
žalovanéhosplatnosťvyrovnaciehopodielunastaladňa26.4.2018;prvýdeň,kedyžalobcamoholpodať

žalobu, bol teda deň 27. 4. 2018. Žaloba o zaplatenie 811,84 Eur s príslušenstvom bola podaná dňa 27.
4. 2022 a dňa 30. 5. 2022 žalobca doručil súdu návrh na zmenu žaloby, ktorou rozšíril uplatnený nárok
tak, že žiadal, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu 3023,14 Eur s príslušenstvom, t.j. voči žalovanému
prvý krát uplatnil zaplatenie 2211,30 Eur. Vzhľadom na to, že premlčacia lehota v obchodnoprávnychvzťahoch je štvorročná, posledný deň premlčacej lehoty bol 27. 4. 2022. Súd neakceptoval tvrdenie
žalobcu, že v dôsledku ustanovení zákona č. 62/2020 Z.z. v roku 2020 spočívali premlčacie lehoty po
dobu 35 dní a preto bolo rozšírenie žaloby dňa 30. 5. 2022 uskutočnené v rámci premlčacej lehoty. Súd

je názoru, že k predĺženiu premlčacej doby v súdenom prípade v dôsledku ustanovení zákona č. 62/2020
Z. z. nedošlo, resp. tento zákon sa na súdený prípad ani neaplikuje.

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 62/2020 Z. z. opatrenia prijaté týmto zákonom mali za cieľ
dočasne zabezpečiť to, že v čase od 25.3.2020 do 30.4 2020 a následne v čase od 19.1.2021 do

28.2.2021 premlčacie lehoty nebudú plynúť (§ 1 písm. a/ sa vzťahuje na prípady, kedy by premlčacie
lehoty uplynuli v čase od prijatia/účinnosti zákona, t. j. od 25.3.2020 až do 30.4.2020; potom § 1
písm. b/ „pokrýva“ prípady, v ktorých /by/ od 12.3.2020 do prijatia/účinnosti zákona, t. j. do 24.3.2020
premlčacie lehoty už uplynuli; obdobne tak ust. § 8 písm. a/ a b/). Toto opatrenie malo prispieť k tomu,
aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v
súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie z obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania.

Zákonodarca teda nemienil a ani neupravil spočívanie všetkých premlčacích lehôt v čase od 25.3.2020
do 30.4.2020 a následne v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021, ale zákonodarca mienil a aj upravil len
neplynutie tých premlčacích lehôt, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva v čase od 25.3.2020
do 30.4.2020 a následne v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021, t. j. tých premlčacích lehôt, ktoré by uplynuli,
resp. ich posledný deň by pripadol na čas od 25.3.2020 do 30.4.2020 a následne od 19.1.2021 do

28.2.2021; čo je zrejmé z časti hypotézy príslušných právnych noriem „uplynutím ktorých by došlo k
premlčaniu alebo k zániku práva“ (v rozhodnom období; pozn. súdu). Pokiaľ /by/ mali spočívať všetky
premlčacie lehoty, potom minimálne vo vzťahu k písm. a/ mala byť citovaná časť hypotézy vypustená.
Súd teda uzatvára svoje úvahy konštatovaním, že nešlo o zákonné spočívanie, neplynutie všetkých
premlčacích lehôt (obdobne viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoCsp 53/2022

zo dňa 28.9.2022, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/22/2022 zo dňa 28.9.2022).
Vzhľadom na to, že žalobca svoj nárok na zaplatenie 2211,30 Eur uplatnil až dňa 30. 5. 2022, t.j. po
uplynutí premlčacej lehoty, súd žalobu v tejto časti zamietol.

6. V ďalšom sa súd zaoberal nepremlčanou časťou uplatneného nároku, t.j. o zaplatenie 811,84 Eur

s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi stranami neostalo sporné, že
právny predchodca žalobcu B. U. bol členom žalovaného až do svojej smrti; medzi stranami ostalo
sporné, odkedy bol členom žalovaného. Súd toto konštatovanie uviedol aj na pojednávaní dňa 5. 6.
2023, a to vychádzajúc z dovtedajších písomných podaní sporových strán. Žalovaný totiž výslovne
nepoprel tvrdenie žalobcu, že jeho právny predchodca B. U. bol členom žalovaného - uvádzal len, že toto

tvrdenie žalobcu považuje za nepreukázané, resp. že ho spochybňuje. Z takýchto vyjadrení žalovaného
nemožno urobiť záver, že by poprel skutkové tvrdenie žalobcu o členstve jeho právneho predchodcu
u žalovaného - žalovaný napokon ani neprodukoval ohľadne tejto otázky vlastné skutkové tvrdenie
( ako najjednoduchšie a aj logické by podľa názoru súdu prichádzalo do úvahy jednoduché tvrdenie
žalovaného, že právny predchodca žalobcu B. U. nikdy nebol členom žalovaného ). Žalovaný, ako bolo

uvedené, uviedol len vyhýbavé tvrdenia, že členstvo právneho predchodcu žalobcu u žalovaného nie je
preukázané, alebo že ho spochybňuje, čo nemožno považovať za účinné popretie skutkového tvrdenia
žalobcu - aj vychádzajúc z celého obsahu vyjadrenia žalovaného k žalobe, kde uviedol, že od roku
2004 vo svojej evidencii viedol právneho predchodcu žalobcu ako svojho člena. O tom, že žalovaný
považoval právneho predchodcu za svojho člena, svedčí aj samotná skutočnosť, že žalovaný žalobcovi

vyplatil vyrovnací podiel vo výške 331,94 Eur, čo znamená, že jeho členstvo u žalovaného uznával.
Súd považuje za účelové vyjadrenie žalovaného, že až po podaní žaloby sa začal dôkladnejšie venovať
členstvu právneho predchodcu žalobcu a zistil, že jeho členstvo je sporné a nepreukázané. Žalovanému
nič nebránilo, aby skutočnosť, či právny predchodca žalobcu bol jeho členom alebo nie, preveril skôr,
než pred začatím súdneho konania - logicky tak mal/mohol urobiť vtedy, keď ho žalobca žiadal o

vyplatenie vyrovnacieho podielu po svojom právnom predchodcovi. Súd poukazuje aj na list žalovaného,
adresovaný zástupcovi žalobcu, datovaný dňa 20. 4. 2021, označený ako „ Predloženie informácií „ ,
kde žalovaný uvádza, že členstvo B. U. ( právny predchodca žalobcu ) je evidované na prezenčných
listinách z členských schôdzí v Poľnohospodárskom družstve v Hruštíne od roku 2002, tiež uvádza, že
počet ukončených rokov členstva právneho predchodcu žalobcu v družstve žalovaného ku dňu 31. 12.

2016 je 15 rokov a to v prípade, ak bol členom družstva od roku 2002 ( s poznámkou, že družstvo nemá
členskú prihlášku ) a tiež žalovaný v tomto liste uvádza, že výška splateného členského vkladu právneho
predchodcu žalobcu je 331,94 Eur ( s poznámkou, že žalovaný nemá doklad o zaplatení členského
vkladuB.U.).Ajztohtodôkazuvyplýva,žežalovanýprávnehopredchodcužalobcupovažovalzasvojhočlena a to po dobu 15 rokov ku dňu 31. 12. 2016, t.j. od roku 2002. Pokiaľ žalobca tvrdil, že členstvo
jeho právneho predchodcu u žalovaného vzniklo už v roku 1972, tak túto skutočnosť súd považuje
za preukázanú z členskej prihlášky právneho predchodcu žalobcu B. U., ktorú žalobca doručil súdu.

Z tejto členskej prihlášky vyplýva, že bola schválená predstavenstvom družstva dňa 19. 2. 1972. Súd
teda považuje členstvo právneho predchodcu žalobcu u žalovaného preukázané od roku 1972 až do
roku 2017, kedy zomrel, pretože žalovaný ani netvrdil, že by členstvo právneho predchodcu žalobcu u
žalovaného zaniklo skôr, než jeho smrťou.

7. Keďže súd považoval tvrdenie žalobcu o tom, že jeho právny predchodca bol členom žalovaného za
preukázané, zaoberal sa výpočtom výšky vyrovnacieho podielu.

8. Podľa § 232 ods. 3 Obchodného zákonníka dedič, ktorý sa nestal členom, má nárok na vyrovnací
podiel člena, ktorého členstvo zaniklo.

Podľa § 233 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka:

(2) Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného
počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov
násobených ukončenými rokmi ich členstva.

3/ Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa
riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v
ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je
v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa

neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná
závierka zostavuje.

Podľa 1 Obchodného zákonníka:

(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné
vzťahy súvisiace s podnikaním.

2/ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno

riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že jeho právny predchodca B.Š.
U. bol od roku 1972 až do svojej smrti v roku 2017 členom žalovaného, žalobcovi vznikol mu nárok
na vyrovnací podiel. Žalovaný tvrdil, že výpočet vyrovnacieho podielu je určený stanovami žalovaného,
konkrétne v čl. XII. stanov účinných v čase smrti právneho predchodcu žalobcu. Podľa čl. XII. bod 2

stanov žalovaného, účinných od 27. 4. 2017 vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených počtom ukončených rokov ich členstva ako podiel z
vlastného imania družstva po úprave podľa ods. 3, najviac však vo výške splateného členského vkladu.
Pri určení výšky vyrovnacieho podielu sa vychádza z účtovnej závierky za rok, ktorý predchádza roku

zániku členstva. Žalobca o tomto ustanovení stanov tvrdil, že je absolútne neplatné z dôvodu jeho
rozporu s dobrými mravmi. Podľa žalobcu toto ustanovenie stanov je koncipované tak, že nezohľadňuje
také okolnosti, ako je výsledok hospodárenia družstva, inflácia, skutočnosť, že člen družstva prípadne
počas svojho členstva do družstva vniesol ďalší členský vklad a nepoctivo rovnostárskym spôsobom
stanovuje vyrovnací podiel rovnako pre všetkých členov. Žalovaný s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasil a

poukazoval na dispozitívny charakter ust. § 233 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka s tým, že od týchto
ustanovení sa možno v stanovách družstva odchýliť. Súd považuje argumentáciu žalobcu o neplatnosti
ust. čl. XII bod 2. stanov žalovaného za správnu. Súd predovšetkým poukazuje na to, že pokiaľ aj
možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že ustanovenia § 233 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníkasú ustanoveniami dispozitívnymi a družstvo si môže dotknuté otázky upraviť v stanovách odlišne od
zákona, nemožno z toho vyvodiť záver, že by z tohto dôvodu ustanovenia stanov, ktorými si družstvo
odlišne upravilo otázku výšky vyrovnacieho podielu alebo jeho splatnosti, nepodliehali povinnosti byť

v súlade s dobrými mravmi. Súd podotýka, že v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj
obchodnoprávne vzťahy patria v širšom zmysle slova medzi vzťahy občiansko právne a na právne
úkony aj v obchodnom práve sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych
úkonov, vrátane ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Dobré mravy sú korektívom zmluvnej autonómie.
Sú považované za základné, všeobecne uznávané a v spoločnosti panujúce morálne zásady, ktoré sa

týkajú vzťahov a konania medzi ľuďmi ( subjektmi ). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí,
publikovanom pod č. R 5/2009 definoval dobré mravy ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie
sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Dobré mravy sú
otvoreným pojmom, ktoré je potrebné pri aplikácii na rôzne skutkové okolnosti opätovne vymedzovať. V
danom prípade za ustanovenie rozporné s dobrými mravmi žalobca označil ustanovenie stanov, ktoré
bez ohľadu na akékoľvek ukazovatele/okolnosti limituje výšku vyrovnacieho podielu člena družstva,

ktorého členstvo zaniklo, výškou jeho splateného členského vkladu. Súd je názoru, že pri posúdení, či
toto ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi alebo nie, je potrebné nazrieť na toto ustanovenie v
širšom kontexte. Účelom tohto ustanovenia je stanoviť spôsob určenia výšky vyrovnacieho podielu v
družstve členovi, ktorého členstvo zaniklo. Treba zobrať do úvahy, že družstvo je podnikateľský subjekt,
ktorého cieľom je vytvorenie zisku. Členmi družstva sa stávajú osoby, ktoré majú záujem podieľať sa

na výsledkoch hospodárenia družstva - na zisku, resp. likvidačnom zostatku v prípade jeho likvidácie.
V tomto duchu je aj koncipované ustanovenie § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa
vyrovnací podiel určuje podľa čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej
závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Účelom
tohto ustanovenia je teda priznať členovi družstva právo podieľať sa na výsledku hospodárenia družstva.

Ustanovenie čl. XII bod 2. Stanov žalovaného tento účel úplne popiera, pretože pri výpočte vyrovnacieho
podielu je jeho výška v každom prípade ( bez ohľadu na hospodársky výsledok družstva ) limitovaná
výškou splateného členského vkladu člena družstva. Inými slovami povedané, členovi družstva sa podľa
stanov vždy dostane len to, čo do družstva reálne v rámci svojho vkladu splatil - to je však popretím
zmyslu samotného členstva, keď osoby vstupujú ako členovia/spoločníci do podnikateľských subjektov

práve s cieľom podieľať sa na ich hospodárskom výsledku. Súd je názoru, že pokiaľ aj je možné výšku
vyrovnacieho podielu určiť v stanovách odlišne od ustanovení Obchodného zákonníka, je v rozpore s
dobrýmimravmi,abybolaurčenátakpodstatneodlišnýmspôsobom,ktorývosvojichdôsledkochpopiera
účel samotného členstva v družstve.

10. Keďže súd vyhodnotil ust. čl. XII ods. 2 stanov žalovaného ako neplatné, dospel k záveru, že výpočet
vyrovnacieho podielu žalobcu je potrebné uskutočniť podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Žalobca súdu predložil výpočet vyrovnacieho podielu, kde za sumu splateného členského vkladu
doterajšieho člena - otca žalobcu uviedol sumu 331,94 Eur, počet ukončených rokov členstva : 44,
súhrn splatených členských vkladov všetkých členov: 272 575 Eur, priemer ukončených rokov ich

členstva: 24,76, stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky
za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo ( po odpočítaní
zákonného rezervného fondu a nedeliteľného fondu ): 1 550 358 Eur. Hodnota pomeru podľa § 233 ods.
2 Obchodného zákonníka podľa žalobcu je 0,0021640693720. Žalovaný voči tomuto výpočtu namietal,
že je v rozpore so zákonom a že nie je zrejmé, odkiaľ mal žalobca údaje pre výpočet vyrovnacieho

podielu ako počet ukončených rokov členstva všetkých členov družstva a že nevysvetlil, odkiaľ tieto
údaje má. Súd vykonal výpočet vyrovnacieho podielu nasledovne:
- Prvým krokom je zistenie pomeru podľa ust. § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka:
1/ Výška splateného členského vkladu právneho predchodcu žalobcu: 331,94 Eur x počet ukončených
rokov jeho členstva - 44 rokov ( od roku 1972 do 2016 vrátane )

331,94 x 44 = 14 605,36
2/ Súhrn splatených členských vkladov všetkých členov 272 575 Eur ( podľa informácie žalovaného,
ktorú poskytol žalobcovi listom zo dňa 20. 4. 2021 ) x priemer súčtu ukončených rokov členstva všetkých
členovdružstva24,76(podľainformáciežalovaného,ktorúposkytolžalobcovilistomzodňa20.4.2021)
24,76 x 272 575 = 6 748 957

Pomer medzi 1/ a 2/:
14 605,36 : 6 748 957 = 0,00216409142.
- Druhým krokom je vynásobenie čistého obchodného imania žalovaného týmto pomerom, v zmysle ust.
§ 233 ods. 3 Obchodného zákonníka:-Súdvychádzalzožalovanýmnepopretejvýškyčistéhoobchodnéhoimania,zistenejzúčtovnejzávierky
za rok 2016 v sume 1 550 358 Eur:

1 550 358 x 0,00216409142= 3355,08 Eur.
Súd z vykonaného výpočtu konštatuje, že výpočet vyrovnacieho podielu, ktorý uskutočnil žalobca, je
správny.Súdsúhlasísožalobcom,žezneniuust.§233ods.2Obchodnéhozákonníkazodpovedáajtaký
výpočet, kde sa pri určení pomeru použije údaj o priemere ukončených rokov členstva všetkých členov
družstva, pretože v konečnom dôsledku sa dospeje k tomu istému výsledku, ktorý by vyšiel v prípade

doslovnej aplikácie ust. § 233 ods. 2 ( teda v prípade, že by žalobca uskutočnil výpočet pre každého
jednotlivého člena podľa výšky jeho členského vkladu, vynásobeného ukončeným počtom rokov jeho
členstva ). Súd potom dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný žalobcovi na vyrovnací podiel vyplatil doteraz
len 331,94 Eur, je povinný mu doplatiť zvyšok - vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania však súd
mohol žalobcovi priznať len 811,84 Eur, ktorú sumu si uplatnil žalobou zo dňa 27. 4. 2022. Súd žalobcovi
s istinou priznal aj úrok z omeškania, počítaný odo dňa 27. 4. 2018, kedy nastalo omeškanie žalovaného

so zaplatením jeho záväzku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu ako podanú po uplynutí premlčacej lehoty zamietol.

11. Súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu žalovaného, že vyrovnací podiel žalobcovi nemožno

priznať, pretože majetkový podiel člena družstva a teda výnos jeho členstva bol zohľadnený v
majetkovom podiele v rámci transformačného projektu družstva a pokiaľ by žalobca dostal aj vyrovnací
podiel, tak by došlo k duplicitnému priznaniu práva vyplývajúceho z členstva. Zo zákona č. 42/1992 Zb. o
úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách nevyplýva, že by členovia
družstva v rámci transformácie družstva dostali vyplatené svoje majetkové podiely. Podľa ust. § 17f

uvedeného zákona každý podielnik môže požiadať družstvo, ktorého podielnický list vlastní, o prijatie
za člena. Družstvo nemôže bez závažných dôvodov jeho žiadosť odmietnuť, ak bola žiadosť o prijatie
za člena družstva podaná v lehote 30 dní od splatnosti podielnických listov. Podielnik prijatý za člena
družstva má nárok, aby mu družstvo započítalo po úprave úhrnnú menovitú hodnotu jeho podielnických
listov na splatenie základného, prípadne aj ďalšieho členského vkladu (premena podielnických listov

na členské vklady). Úprava menovitej hodnoty sa vykoná tak, že družstvo z nej odpočíta časť, ktorá sa
zahrnie do nedeliteľného fondu družstva postupom podľa § 13 ods. 1 a stanov družstva.
Z ust. § 17f zákona č. 42/1992 Zb. vyplýva, že pokiaľ bol právny predchodca žalobcu ku dňu svojej smrti
členom družstva, tak jeho majetkový podiel v družstve mu vyplatený nebol, pretože jeho podielnický
list bol premenený na členský vklad. Žalovaný napokon ani nepreukázal, že by v rámci transformácie

družstvabolprávnemupredchodcovižalobcuposkytnutýnejakývyrovnacípodiel,resp.inákompenzácia
za jeho členský podiel.

Súd neakceptuje ani tvrdenie žalovaného, že do počtu rokov členstva právneho predchodcu žalobcu
nemožno počítať aj roky pred transformáciou družstva, s odvolaním na ust. § 763 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Ust. § 763 ods. 1 Obchodného zákonníka rieši to, akým právnym predpisom sa riešia právne
vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou Obchodného zákonníka , čo nemá žiadny vplyv na určenie počtu
rokov členstva právneho predchodcu žalobcu v družstve. Žalovaný je totiž stále rovnaká právnická
osoba, len na základe zákona č. 42/1992Zb. prešiel transformáciou, aby sa jeho existencia zosúladila
s právnymi predpismi, ktoré nadobudli účinnosť po zmene pomerov po novembri 1989. Nie je žiadny

dôvod na to, aby roky členstva právneho predchodcu žalobcu pred transformáciou družstva neboli
započítané do počtu rokov pre účely výpočtu vyrovnacieho podielu, keďže sa stále jedná o členstvo v
rovnakom družstve.

12. K procesným súvislostiam súd uvádza, že zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu

oboznámením transformačného projektu a prezenčných listín z valných zhromaždení žalovaného,
konaných od roku 1992 až do roku 2004. Žalovaný tento návrh odôvodnil tým, že z transformačného
projektu družstva a zápisnice o jeho schválení možno zistiť, že otec žalobcu sa v žiadnej skupine v
rámci prezenčnej listiny nenachádza, len na prezenčnej listine, ktorú už predložil. V nadväznosti na to
žalovaný tvrdil, že zo zápisnice o schválení transformačného projektu vyplýva, že otec žalobcu nebol

schválený ako oprávnená osoba v rámci členov žalovaného, ale bol schválený v skupine oprávnených
osôb, ktoré nie sú členmi družstva a mal povinnosť do 7 rokov zdokladovať, že do družstva vložil
majetok v minimálnej hodnote 30000,- Sk, čo nesplnil. Zápisnicami z valných zhromaždení žalovanéhoa prezenčnými listinami k nim chcel žalovaný preukázať, že otec žalobcu nebol nikdy evidovaný ako
člen družstva, až do roku 2004, kedy sa z neznámych dôvodov začal objavovať ako člen družstva.

Súd tieto návrhy považuje za oneskorené, pretože žalovanému nič nebránilo, aby tieto listiny predložil
najneskôr na pojednávaní a tiež ich považuje za nadbytočné, pretože, ako už bolo skôr uvedené a
vyplýva to aj zo samotného odôvodnenia návrhu na vykonanie dôkazov, žalovaný uvádzal otca žalobcu
v prezenčných listinách žalovaného ako svojho člena ( hoci tvrdí, že nevie, prečo sa od roku 2004 začal
objavovať ako člen družstva ). Žalovaný potvrdil členstvo otca žalobcu aj v liste zo dňa 20. 4. 2021, kde

uviedol, že ako člen je evidovaný od roku 2002 ( nie od roku 2004, ako tvrdí v tomto konaní ). Členstvo
otca žalobcu je potvrdené aj tým, že žalovaný čiastočne vyplatil jeho vyrovnací podiel žalobcovi - ak by
ho za člena nepovažoval, nemal by dôvod ho vyplatiť. Členstvo otca žalobcu je preukázané samotnou
členskou prihláškou do družstva, ktorá bola družstvom schválená a tiež zápisom č. 226, ktorý predložil
žalobca.Ztohtozápisuvyplýva,žedňa4.12.1972družstvoprevzaloodotcažalobcupoľnohospodársku
pôdu vo výmere 0,65 ha. V tomto zápise je uvedené, že podľa čl. 2 stanov družstva združujú členova

družstvavšetkysvojepozemkyaostatnépozemky,naktorýchdosiaľhospodárili(ideopozemkyvlastné,
najaté alebo dané do užívania podľa vl. nar. č. 50/55 Zb. a pod. ). Z tohto vyplýva, že otec žalobcu do
družstva združil svoje poľnohospodárske pozemky ako člen družstva. Z dôkazu, ktorý predložil žalovaný
- transformačný projekt družstva, kde je otec žalobcu uvedený v zozname oprávnených osôb v skupine
členov družstva, ktorí sú vlastníkmi pôdy a ostatného majetku užívaného družstvom a nepracujú, tiež

vyplýva, že otec žalobcu v čase transformácie družstva bol členom družstva, pretože do družstva vložil
svoj majetok. Súd je preto názoru, že dôkazy, ktoré navrhol žalovaný, by ani nepriniesli žiadny podstatný
poznatok, potrebný pre rozhodnutie veci.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak,

že ju priznal žalovanému, ktorý mal vo veci čiastočný úspech.. Žalobca si žalobou uplatnil 3023,14 Eur
s úrokom z omeškania 5% ročne od 27. 4. 2018 do zaplatenia ( úrok z omeškania vyčíslený ku dňu
vyhlásenia rozsudku činí 785,60 Eur ), spolu uplatnené právo aj s príslušenstvom v sume 3808,74 Eur.
Súd žalobcovi priznal 811,84 EUR s úrokom z omeškania 5% ročne od 27. 4. 2018 do zaplatenia
( úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 210,96 Eur ) , spolu priznané právo aj s

príslušenstvom v sume 1022,80 Eur. Žalobca mal potom úspech v rozsahu 27 %, žalovaný v rozsahu 73
%, čistý úspech žalovaného je 46% ( rozdiel medzi úspechom žalobcu 27 % a úspechom žalovaného
73 % ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.