Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215186
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2116215186.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Trnava, Ludvika
van Beethovena 26, IČO: 00 175 480, zastúpeného UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r.
o., Bratislava, Mliekarenská 2, IČO: 36 662 291, proti žalovanému Prima banka Slovensko, a. s., Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpenému advokátskou kanceláriou SEDLAČKO a PARTNERS, s.
r. o., Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 11C/21/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Trnave z 25. októbra 2021 sp. zn. 24Co/90/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 25. októbra 2021 sp. zn. 24Co/90/2020 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 20.

augusta 2020 č. k. 11C/21/2017-528 návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol (I. výrok).
Zároveň súd prvej inštancie zamietol žalobu (II. výrok) s tým, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca po pripustení zmeny žaloby sa
domáhal zaplatenia sumy 94,26 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 488, § 489, § 52 ods. 1 až 4,
§ 53 ods. 4 písm. i), § 53 ods. 5, § 53 ods. 12 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo ,,OZ“), § 53 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, § 53a ods. 1 v znení účinnom od 1. marca 2010, § 497, § 502 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obchodný zákonník“

alebo ,,ObZ“), § 1 ods. 2 písm. a), § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 24a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 8b ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31. októbra 2018 (ďalej len ,,zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“ alebo ,,ZoVB“), § 8b ods. 3 ZoVB v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy, § 9 ods. 7 ZoVB v znení účinnom od 1. novembra 2018.

1.3. Zo Zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX z 22. decembra 2009 (ďalej len ,,zmluva“
alebo ,,zmluva o úvere“) vyplýva, že klient - vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XXXX na Ul. E.,
zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave (zastúpené W. M., prokuristom) a žalovaný (banka
pôvodne označená ako Dexia banka Slovensko a. s.) uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej sa

žalovaný zaviazal poskytnúť klientovi úver vo výške 6.630 eur (199.735,38 Sk) za účelom obnovybytového domu. Úročenie úveru bolo dojednané v odseku 2.2.4. zmluvy, keď celková revizibilná úroková
sadzba je hodnota 1 mesačného EURIBOR plus úrokové rozpätie 2,74 % p. a.

1.3.1. Podľa bodu 5.5. zmluvy banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade,
akdôjdekzmenemieryrizikaklienta.Zmenamieryrizikaklientamôžesúvisieťpredovšetkýmsozmenou
ratingu klienta stanoveného bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených
Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti
platnévčaseichostatnéhoposúdeniavporovnaní saktuálnymirozhodujúcimiskutočnosťami.Príslušnú

zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve.
Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi klientovi.

1.3.2. Na základe Dodatku č. 1 k zmluve o úvere z 28. januára 2010 sa zmenil iba dátum posledného
čerpania úveru.

1.3.3. Listom žalovaného adresovaného žalobcovi žalovaný potvrdil zmenu úrokovej sadzby na úvere
č. 06/067/09 realizovanú dňa 28. septembra 2012 a zároveň listom zo 4. septembra 2012 žalovaný
oznámil žalobcovi, že v súvislosti s bodom 5.5. zmluvy o úvere žalovaný zmenil dňom 20. septembra
2012 úrokové rozpätie na 3,0 % p. a.

1.4. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 164 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“ alebo ,,CSP“)
z dôvodu, že uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) z 29. októbra
2019 č. k. I. ÚS 428/2019-12 bola sťažnosť žalovaného odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

1.5. Zmluvu o úvere uzavrel žalovaný ako správca z titulu svojho oprávnenia vyplývajúceho mu z § 8b
ods. 1 ZoVB v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a z článku III. Zmluvy o výkone správy č. 252 pre
bytový dom E.. Dlžníkmi z úverovej zmluvy sú jednotliví vlastníci bytov v bytovom dome, kým správca
je ich zákonným zástupcom.

1.5.1. Právny vzťah založený zmluvou o úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou.Žalovanýpriuzatváranízmluvyoúverevystupovalakopodnikateľ,ktorýkonávrámcipredmetu
svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, ktorý poskytol úver v rámci svojho podnikania.

1.5.2. Úver bol poskytnutý v súvislosti s obnovou bytového domu, a teda za účelom zveľadenia

majetku fyzických osôb - spotrebiteľov. Na strane dlžníka tak vystupovali spotrebitelia, ktorým nebol úver
poskytnutý v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Za spotrebiteľov na základe zákonného
splnomocnenia konal správca bytového domu.

1.6. Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia získaného na

úkor vlastníkov bytov tým, že žalovaný zvýšil úrokové rozpätie na základe neplatného ustanovenia (bod
5.5. zmluvy), ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

1.6.1. Pokiaľ ide o znenie bodu 5.5. zmluvy, súd prvej inštancie ho považoval za určité a zrozumiteľné, a
teda platne dojednané (§ 37 ods. 1 OZ a contrario), keďže žalovaný je oprávnený jednostranne zmeniť

úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta, pričom zmena miery rizika klienta môže súvisieť
predovšetkým so zmenou ratingu klienta alebo so zmenou rizikovej váhy klienta.

1.6.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie zrozumiteľnosť a určitosť ustanovenia bodu 5.5. zmluvy vyplýva
aj z dokazovania výsluchom svedkov W. M. a W. T..

1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že Národná banka Slovenska (ďalej len ,,NBS“) sa v stanovisku z
28. apríla 2016 nevyjadrila k bodu 5.5. zmluvy, ale iba k bodu 12.1.1.1. zmluvy (platenie sankčného
zvýšenia).

1.7.1. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozsudok Krajského súdu v Žiline z 10. februára 2016 sp. zn.
7Co/563/2015 bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“
alebo ,,dovolací súd“), pričom následne Krajský súd v Žiline rozhodol rozsudkom z 18. apríla 2018 sp.
zn. 7Co/13/2018, ktoré je ale neaplikovateľné na prejednávanú vec, keďže vychádza z iných skutkovýchokolností (posudzovaná zmluva nebola uzavretá za účelom obnovy bytového domu, v ktorej by ako
dlžnícivystupovalivlastnícibytovzastúpenísprávcom;vkonaníakodlžnícivystupovalifyzickéosobybez
zastúpenia, pričom naviac znenie bodov 4.6. a 5.5. nebolo totožné, keďže bola inak definovaná zmena

miery rizika klienta). Vzhľadom na absenciu skutkových okolností oboch prípadov na odlišné znenie
dojednania zmlúv nebolo možné aplikovať § 53a ods. 1 OZ. Obdobne to platí i o rozsudku Krajského
súdu v Žiline z 28. júna 2016 sp. zn. 11Co/471/2015.

1.8. Ak by aj bola v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá taká podmienka, ktorá by svojím charakterom

spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ale bola individuálne dojednaná, nepôjde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dôkazné
bremeno ohľadom preukázania toho, že zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná, nesie
dodávateľ, v tomto prípade žalovaný.

1.8.1. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že nešlo o formulárovú zmluvu,

do ktorej dlžník nemá možnosť zasiahnuť, pretože správca (ktorý je odborne spôsobilou osobou) mal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, a to aj za pomoci právnika. Nie je pritom podstatné, že si boli
znenia viacerých zmlúv podobné, čo je akceptovateľné, keďže išlo o uzatváranie obdobných zmlúv
za obdobným účelom (obnova bytového fondu toho-ktorého bytového domu). Rozhodujúce je, že
kontraktačný proces prebehol medzi žalovaným ako bankou a žalobcom ako správcom, ktorý bol

odborne spôsobilou osobou, a ktorý mal možnosť do znenia zmluvy zasiahnuť.

1.8.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie spotrebitelia mali prostredníctvom žalobcu ako správcu
možnosť zmluvné podmienky si dohodnúť, zmluvné podmienky boli individuálne dojednané, a preto
žiadnu z nich (ani bod 5.5. zmluvy) nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

1.8.3. O neprijateľnú zmluvnú podmienku nejde ani vtedy, ak ide o cenu plnenia, pričom v prípade
úroku možno hovoriť o cene plnenia. Bod 5.5. zmluvy umožňuje zmenu úrokovej sadzby aj v prospech
spotrebiteľa (keďže banka má možnosť meniť, a teda aj znížiť, nielen zvýšiť úrokovú sadzbu), a preto
chýba značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

1.8.4. Žalobca vedel o aplikácii bodu 5.5. zmluvy od začiatku jeho použitia a voči tomuto postupu po
rokovaniach so žalovaným už nenamietal, hoci mal viacero možností riešiť situáciu inak (nesplácanie
úveru alebo jeho splácanie len do výšky pôvodného úroku; predčasné splatenie úveru; prechod do inej
banky; uplatnenie bodu 5.8. zmluvy).

1.8.5. K dôvodnosti použitia bodu 5.5. zmluvy súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka W.,
ktorý uviedol, že dôvodom zmeny úrokového rozpätia boli refinančné náklady banky a zhoršený rating
klienta, pričom zhoršenie ratingu klienta bolo odôvodnené tým, že stúpla nezamestnanosť, boli ohrozené
pravidelné splátky od majiteľov bytov, pretože nezamestnaní nemali z čoho platiť, pričom vlastníkov

nad 55 rokov bolo nad 50 %, starší prichádzali o prácu, prestávali byť platby schopní, úverová komisia
prehodnotila rating klienta. Je všeobecne známe, že v druhej polovici roka 2011 sa prehĺbila tzv. dlhová
kríza v eurozóne a došlo k spomaleniu, resp. k poklesu ekonomického rastu a nešlo o obdobie
hospodárskeho rastu, ako sa mylne domnieval žalobca. V uvedenom období sa pritom miera rizika
dlžníkov zhoršila vo všeobecnosti a zvýšilo sa riziko nesplácania úverov.

1.8.6. V posudzovanej veci došlo k zmene miery rizika klienta z dôvodu zmeny ratingu klienta, čím sa
naplnil jeden z dôvodov, ktorý si strany ako dôvod jednostrannej zmeny úrokového rozpätia dojednali v
bode 5.5. zmluvy. Zvýšenie úrokového rozpätia je možné považovať za adekvátne, pretože bod 12.1.1.1.
(ktorý žalovaný neaplikoval) umožnil za určitých podmienok zvýšenie úrokového rozpätia až do 3,62 %

p. a. Bod 5.5. zmluvy pritom ani nemá hornú hranicu zvýšenia, napriek tomu žalovaný úrokové rozpätie
zvýšil iba na hodnotu 3,0 % p. a. V konaní nebolo preukázané, že by v čase zvýšenia úrokového rozpätia
žalobca namietal neadekvátnosť zvýšenia.

1.9.Keďženebolomožnépovažovaťbod5.5.zmluvyzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,nebolomožné

dospieť k záveru, že by žalovaný prijal bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníkov bytov, preto súd prvej
inštancie žalobu zamietol.1.10. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalovaný bezdôvodne neobohatil, a tak bolo by nadbytočné
podrobne sa zaoberať otázkou premlčania nároku a vznesenou námietkou premlčania.

1.11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto súd prvej inštancie priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z

25.októbra2021č.k.24Co/90/2020-629rozsudoksúduprvejinštanciev napadnutom rozsahu výrokov
II. a III. potvrdil (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu (II. výrok).

2.1. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dôkladne zaoberal tým, či ustanovenie bodu
5.5. zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

2.1.1. Po oboznámení sa so znením zmluvy, najmä s bodom 5.5. a po výsluchu svedkov W. (ktorý
ako prokurista zmluvu za žalobcu podpísal) a W. (ktorý ako obchodný manažér podpísal zmluvu za
žalovaného) súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, že pred uzavretím zmluvy
prebehol riadny kontraktačný proces, súčasťou ktorého bolo aj pripomienkovanie zmluvy zo strany

žalobcu.

2.1.2. Svedok W. vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že pred uzavretím úverových zmlúv štandardným
spôsobom prebehli rokovania medzi žalobcom a žalovaným a zmluvu o úvere prekonzultovali s
právnikom. Rokovania trvali určitý čas, kým zmluvu podpísali. Niektoré pripomienky boli vzaté do úvahy,

väčšina nie. Takéto zmluvy žalobca uzavrel pre viacero bytových domov, s bankou boli preto v častom
kontakte.

2.1.3. Aj svedok W. potvrdil, že so žalobcom mali nadštandardné vzťahy, všetky účty žalobca viedol u
žalovaného, väčšinu úverov mal u neho. Každá zmluva bola dôsledne prebratá, zo strany žalobcu boli

len drobné (nie zásadné) pripomienky.

2.1.4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že zmluva o úvere
bola individuálne dojednaná, tvorili ju individuálne dojednané zmluvné ustanovenia, s ktorými sa žalobca
mal nielen možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale aj obsah týchto zmluvných ustanovení

ovplyvniť.

2.1.5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne normy (§ 53 ods.
1 až 3 Občianskeho zákonníka), keď konštatoval, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode
5.5. zmluvy.

2.1.6. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že úrok z úveru predstavuje cenu
plnenia, v dôsledku čoho v zmysle § 53 ods. 1 OZ neprichádza do úvahy jeho posudzovanie ako
prípadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky.

2.2. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne skúmal prípadnú neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zakotvenej v bode 5.5. zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ.

2.2.1. V danom prípade boli dôvody jednostrannej zmeny úrokovej sadzby v bode 5.5. dohodnuté
zrozumiteľne a určito, nebolo preto možné prijať záver, že zmluvná podmienka je neprijateľná.

Podstatným v danom prípade je aj to, že bod 5.5. zmluvy umožňuje zmenu úrokovej sadzby nielen v
neprospech spotrebiteľa (teda sadzbu zvýšiť), ale aj v prospech spotrebiteľa (teda sadzbu znížiť), a teda
nemôže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán iba v neprospech
spotrebiteľa.

2.3. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal rozsudkami najvyšších súdnych autorít,
hoci obsahovali ucelený právny názor a zjavne sa odklonil od názoru najvyššieho súdu sp. zn.
6Cdo/127/2017 a ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 124/2020, odvolací súd uviedol, že súd prvej inštanciepoukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2015, ktorý bol zrušený rozhodnutím
najvyššieho súdu, pričom uvedené rozhodnutia vychádzajú z iných skutkových okolností.

2.3.1. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/127/2017 ani ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. III.
ÚS 124/2020 priamo neriešili otázku neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď nastolenými otázkami
boli aktívna vecná legitimácia, naliehavý právny záujem, možnosť vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky v zmluve uzavretej pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z. z. a priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Rozhodnutie súdu vo veci (aj keď v obdobnej) nezaväzuje ďalšie súdy

rozhodujúce neskôr v inej veci.

2.4. Pretože odvolacia námietka týkajúca sa argumentácie súdu prvej inštancie vo vzťahu k plynutiu
premlčacej doby nekorešponduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd sa s námietkou nezaoberal.

2.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd uviedol, že v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný,
a preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
Prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúcich
výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné) odvolací súd nezistil.

Vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca (ďalej len ,,žalobca“ alebo ,,dovolateľ“) podal dovolanie,
prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

3.1. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že predmetom konania a z toho
vyplývajúceho súdneho prieskumu nie je bod 2.2.4. zmluvy, ale bod 5.5. zmluvy (zmenová klauzula).

3.1.2. Podľa jeho názoru výklad zákona prvoinštančným a odvolacím súdom je extrémne nespravodlivý

avediekúplnejnemožnostiposudzovaniazmenovýchklauzúlobsiahnutýchv§53ods.4písm.i)aj)OZ.

3.2. Mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu neposkytuje logické,
presvedčivé argumenty a popisy úvah, ako dospeli na základe vykonaného dokazovania k záveru, že
žalovaný preukázal individuálne dojednanie predmetnej zmluvy. Aj napriek tomu, že žalovaný nikdy

neprodukoval žiadny dôkaz, nenavrhol preukazovanie individuálneho dojednania so spotrebiteľmi v
zmysle § 53 ods. 3 OZ, súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu preukázania individuálneho
dojednania.

3.2.1. Výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi bol vysvetlený nejednoznačne a neúplne „kontraktačný

proces“ v rokoch 2006 až 2010, pričom žalovaným produkované dôkazy vôbec nepreukazujú
individuálne dojednanie zmluvných podmienok v prípade uzavretia konkrétnej zmluvy medzi žalovaným
a spotrebiteľmi.

3.2.2. Spotrebiteľmi sú jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov a nie správca. Súd

prvej inštancie však preklenul nedostatok individuálneho dojednávania spotrebiteľmi cez priebeh
„kontraktačného procesu“ medzi zamestnancom banky a zástupcom správcu (prokuristom), čo je
neprípustné a nemá oporu v ustanoveniach Občianskeho zákonníka.

3.3. Bod 5.5. zmluvy umožňuje zmeniť banke jednostranne úrokovú sadzbu kedykoľvek, automaticky

bez dodatku, na základe vlastného rozhodnutia, a to netransparentným a nejasným spôsobom.

3.3.1. Bod 5.7. zmluvy umožňuje spotrebiteľom jedenkrát ročne a za poplatok určený v Sadzobníku
poplatkov požiadať banku o prehodnotenie miery rizika, o ktorom však rozhoduje zase len banka, nie
spotrebitelia.

3.3.2. Uvedené ustanovenie po formálnej aj po materiálnej stránke spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nemôže sám
jednostranne rozhodnúť o zmene, tak ako je to v prípade banky.3.3.3. Zmluvné podmienky sú nejasné, neprimerané a jednoznačne stavajú spotrebiteľa do
nevýhodnejšej pozície oproti veriteľovi, a to osobitne pokiaľ ide o právo banky sa rozhodnúť o zvýšení

svojej vlastnej marže (zisku).

3.3.4. Keďže zmluvné podmienky sú formulované príliš široko, nejednoznačne a môžu byť zo strany
banky uplatnené svojvoľne, netransparentne, preto sú neprijateľné.

3.4. Mal za to, že súdy oboch inštancií opomenuli vykonať právne posúdenie samotného textu bodu
5.5. a zaoberali sa okolnosťami odlišnými od znenia ustanovenia bodu 5.5., a tak nesprávne procesne
postupovali, pokiaľ sa nezaoberali obsahom a právnym významom a samotným výkladom textu
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

3.4.1. Svoju argumentáciu podporil rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,SDEU“),

podľaktorýchmusíbyťzmluvnápodmienkaspojenásozmenoupoplatkovjasneformulovaná,abymohol
spotrebiteľ na základe jasných kritérií predpokladať prípadné zmeny poplatkov.

3.5. V zmysle § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

3.5.1. Aj napriek poukazu na existenciu právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré sa vyporiadali s bodom
4.6. zmluvy (v posudzovanej veci bod 5.5.) a určili ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súdy oboch
inštancií túto skutočnosť nevyhodnotili správne, zjavne sa jej nevenovali. Zákonný zákaz aplikácie a

povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi žalovaným, bola prvoinštančným súdom úplne odignorovaná. Súd prvej
inštancie ani v súlade s § 298 ods. 1 CSP nevyslovil, že zmluvná podmienka používaná žalovaným v
spotrebiteľskej zmluve v bode 5.5. zmluvy je neprijateľná.

3.6. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinami vôbec, pretože nepostrehol
rozdiely uvedené v listinných dôkazoch.

3.6.1. Na základe vyjadrenia žalovaného jediným dôvodom pre zvýšenie úrokového rozpätia bolo
„prehodnotenie rizika klienta z dôvodu porušenia záväzkov zo zmlúv o termínovanom úvere,“ čo nie je

zmluvne dojednaný dôvod v zmysle bodu 5.5.

3.6.2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyabstrahoval skutkový stav ohľadom
„individuálneho dojednania“ k bodu 5.5. takým spôsobom, že jeho závery nie sú v súlade s vykonaným
dokazovaním, ale v príkrom rozpore so skutočnosťami, ktoré z dokazovania vyplynuli.

3.7. Rozsudok odvolacieho súdu považoval za zmätočný, arbitrárny, porušujúci jeho právo na
spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).

3.8. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP odôvodnil položením otázok, od ktorých záviselo

rozhodnutie veci, a ktoré neboli dovolacím súdom vyriešené: 1/ Je možné individuálne dojednať v zmysle
§ 53 ods. 2 OZ zmluvné ustanovenia s inou osobou ako spotrebiteľom? 2/ Sú podmienky uvedené v § 53
ods. 4 písm. a) až w) OZ spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak sú individuálne dojednané, považované za neprijateľné a teda

neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ, alebo sa na ne vzťahuje režim druhej vety § 53 ods. 1 OZ? 3/ Aké sú
výnimky aplikácie § 53a ods. 1 OZ na posudzované neprijateľné zmluvné podmienky; patria medzi ne
„iné skutkové okolnosti“, „netotožnosť“, prípadne iné zákonné výnimky?3.9. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že považuje dovolanie za neprípustné, preto navrhol, aby
ho dovolací súd odmietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania.

4.1. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za vecne správne a riadne odôvodnené.

4.2. Podľa jeho názoru nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia nezakladá vadu zmätočnosti. Už len
samotná možnosť argumentovať s názormi odvolacieho súdu znamená, že sa v ňom namietaná vada
zmätočnosti nevyskytuje.

4.3. Odvolací súd nemusí odpovedať na každú jednu žalobcom nastolenú otázku, ak dáva odpoveď na
všetky podstatné otázky, ktoré považoval odvolací súd v konkrétnom prípade za podstatné.

4.4. Zo skutkového stavu je zrejmé, že bod 5.5. bol individuálne dojednaný a nie je v neprospech
spotrebiteľa, nakoľko mohlo dôjsť aj k zníženiu úrokovej sadzby.

4.5. Postavenie spotrebiteľov bolo zachované tým, že vo vzťahu k banke boli zastúpení odborne

spôsobilým správcom, ktorý bol povinný dojednať pre spotrebiteľov najvýhodnejšie podmienky úveru
bez neprijateľných podmienok, pričom boli chránení tým, že vzťah medzi nimi a správcom je vzťahom
spotrebiteľským (R 78/2021).

4.6. Keďže došlo k dohode medzi bankou a správcom, považuje výklad pojmu „značná nerovnováha v

právach a povinnostiach zmluvných strán“ za vedľajší.

4.7. To, či je zmluvné ustanovenie pre strany určité a zrozumiteľné, musí súd zisťovať ku dňu uzavretia
zmluvy. Preto uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie preskúmal výsluchom zástupcov správcu a banky,
ktorízmluvuuzatvárali.Zástupcasprávcupotvrdil,ževčaseuzavretiazmluvybolivysvetlenéasprávcovi

jasné všetky ustanovenia a správca ich takto akceptoval.

4.8. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (ani odvolacieho súdu) neexistovalo právoplatné
rozhodnutie, ktoré by určovalo, že bod 5.5. zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Krajský súd v Trnave rozhodol až rozsudkom z 24. novembra 2021 č. k. 25Co/90/2020-684, pričom

v rozpore s vlastnou ustálenou rozhodovacou praxou potvrdil rozsudok Okresného súdu Piešťany z
13. augusta 2020 č. k. 14C/21/2017-500, ktorý okrem iného určoval toto ustanovenie za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

4.8.1. Uvedené rozhodnutie on napadol dovolaním z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces

a nesprávneho právneho posúdenia. Toto rozhodnutie je neodôvodneným excesom odvolacieho súdu,
navyše v čase rozhodnutia prvoinštančného ani odvolacieho súdu ešte neexistovalo.

4.8.2. Rozhodnutia uvedené žalobcom sa týkali iného druhu úveru, ktorý bol poskytovaný individuálnym
spotrebiteľom (neboli zastúpení správcom). Navyše, aj znenie bodu 4.6. je oproti bodu 5.5. zmluvy

rozdielne, pretože jeho formulácia je podrobnejšia. Vzhľadom na uvedené nemožno aplikovať § 53a
ods. 1 OZ.

4.9. Ohľadne žalobcom namietaného nevykonania listinných dôkazov konštatoval, že ide iba o jeho
subjektívnu nespokojnosť s hodnotením dôkazov. Súd pritom hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

4.10. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že žalobca právne otázky položil
bez toho, aby špecifikoval, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Navyše ide o spor,

ktorého predmet nedosahuje majetkový cenzus podľa § 422 ods. 1 CSP (žalovaná suma bola 58,16
eur), preto je dovolanie z dôvodu podľa § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. b) CSP neprípustné.4.10.1. Podotkol, že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka (ani iného právneho predpisu)
neprikazuje dodávateľovi individuálne dojednať zmluvu priamo so spotrebiteľom.

4.10.2.Rokovaniaouzavretízmluvyiniciovalžalobca,ktorýmoholzabezpečiťichúčasť.Sámsaichvšak
zúčastnil bez prítomnosti individuálnych vlastníkov napriek tomu, že tvrdil, že ich účasť na rokovaniach
so žalovaným bola potrebná, preto je jeho námietka účelová.

4.10.3. Ustanovenie § 53 ods. 1 druhá veta OZ neguje právnu úpravu, podľa ktorej nesmú spotrebiteľské

zmluvy obsahovať neprijateľné podmienky, ktorých demonštratívny výpočet je uvedený v § 53 ods.
4 OZ. V dôsledku toho platí, že ustanovenie, ktoré je individuálne dojednané, nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Takýto záver vyplýva aj z čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS, podľa ktorého sa
považuje za nekalú iba taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a táto podmienka
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy.

4.10.4. Poukázal na to, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebol bod 5.5. zmluvy o úvere
považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z jazykového znenia § 53a ods. 1 OZ však platí, že toto
ustanovenie sa aplikuje iba v prípade zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie
podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

6. Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, pričom namietal nepreukázanie
individuálneho dojednania zmluvných podmienok najmä s poukazom na zmenovú klauzulu v bode
5.5. zmluvy, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, namietal jej neurčitosť, svojvôľu
žalovaného pri zvyšovaní úrokovej sadzby bez uvedenia riadneho vysvetlenia.

7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a) zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to
v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa
svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva

jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a
riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia ústavného
súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03). Porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona teda treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

8.1. Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4Cdo/3/2019,

8Cdo/152/2018, bod 26., sp. zn. 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy,
keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci
predvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke,
ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie,či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

9. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

9.1. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

10.Jednýmzozákladnýchaspektovprávnehoštátujeprincípprávnejistoty.Zákonnáformuláciaprincípu
právnej istoty vyjadrená v čl. 2 CSP chráni hodnotu predvídateľnosti práva, resp. súdnych rozhodnutí
ako jednu z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu.

11. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

12. Z bodu 5.5. zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX z 22. decembra 2009 (č. l. 20 spisu)

vyplýva: „Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene
miery rizika Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta
stanoveného Bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou
bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v
čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu

úrokovej sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka
predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi Klientovi.“

13. Dovolací súd zistil, že obsahovo totožná zmluvná podmienka v bode 5.5. zmluvy o termínovanom
úvere č. XX/XXX/XX zo 16. decembra 2008 v znení: „Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť

úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže
súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta stanoveného Bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy
Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika
Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi
rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je Banka oprávnená uskutočniť

automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi
Klientovi.“, bola už predmetom skúmania v spore vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.
14C/21/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia medzi totožnými stranami a vo výroku rozsudku
Okresného súdu Piešťany z 13. augusta 2020 sp. zn. 14C/21/2017 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Trnave z 24.novembra2021 sp.zn. 25Co/90/2020 bola vyhlásená zaneprijateľnú.

Najvyšší súd rozsudkom z 31. mája 2023 sp. zn. 5Cdo/71/2022 dovolanie žalovaného Prima banky
Slovensko, a. s. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. novembra 2021 sp. zn. 25Co/90/2020
zamietol, pričom ústavný súd uznesením z 5. decembra 2023 sp. zn. IV. ÚS 617/2023 ústavnú sťažnosť
sťažovateľa Prima banky Slovensko, a. s. odmietol.

14. V ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu s obdobným predmetom konania (napr. sp. zn.
7Cdo/98/2022, 7Cdo/74/2023, 4Cdo/78/2023, 4Cdo/77/2023) dovolací súd rozhodoval o dovolaniach
žalobcu proti rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí
žalôb žalobcu. Súd prvej inštancie v týchto prípadoch žaloby zamietol, pretože nepovažoval
bod 5.5. zmluvy o úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale za bod platne dojednaný, určitý

a zrozumiteľný. Význam tohto bodu bol podľa názoru súdu prvej inštancie stranám zrejmý a bolo
preukázané, že rokovania týkajúce sa uzatvorenia zmluvy a ich zmien boli dojednané individuálne,
pričom za vlastníkov konal správca, ktorý bol odborne spôsobilou osobou, a ktorý mal možnosť do
znenia zmluvy zasiahnuť. Najvyšší súd na dovolanie žalobcu rozsudky odvolacieho súdu zrušil a vecimu vrátil na ďalšie konania, pričom vo vzťahu k obom dôvodom prípustnosti dovolania uplatneným
sťažovateľom (§ 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP) uviedol, že „z rozsudku Najvyššieho
súdu sp. zn. 5Cdo/71/2022 z 31. 05. 2023 vychádzal ako z prejudikatúry, ktorá už vyhodnotila právnu

otázku týkajúcu sa neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá už bola v rozhodovacej praxi dovolacím
súdom vyriešená.“ I tieto rozhodnutia najvyššieho súdu boli posudzované ústavným súdom, pričom
ústavné sťažnosti boli odmietnuté uzneseniami sp. zn. I. ÚS 140/2024, IV. ÚS 663/2023, I. ÚS 111/2024
pre zjavnú neopodstatnenosť.

15. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu, senátu rozhodujúceho v prejednávanom spore, pokiaľ
obsahovo totožná zmluvná podmienka bola predmetom skúmania súdmi nižšej inštancie a vyhlásená
za neprijateľnú a najvyšší súd sa s takýmto posúdením stotožnil (pozri bod 13. tohto rozhodnutia a
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/71/2022), pričom v ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu
s obdobným predmetom názor obsiahnutý v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/71/2022 nebol
spochybnený (pozri bod 14. tohto rozhodnutia), potom od takéhoto názoru sa dovolací súd nepovažuje

za potrebné odkloniť, stotožňuje sa s ním a v celom rozsahu naň odkazuje, lebo je plne aplikovateľné
aj na rozhodovanú vec.

15.1. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že nebolo možné považovať
bod 5.5. zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné dospieť k záveru, že by žalovaný

prijal bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníkov bytov, čo je v rozpore s rozhodnutím najvyššieho súdu
sp. zn. 5Cdo/71/2022 a ďalšími rozhodnutiami najvyššieho súdu citovaným v bode 14. tohto rozhodnutia,
v ktorých posúdenie a vyhlásenie tejto zmluvnej podmienky za neprijateľnú bolo akceptované.
15.2. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd postupoval v súlade s vyššie uvedenými rozhodnutiami
najvyššieho súdu, konštatoval prípustnosť dovolania žalobcu a aj jeho dôvodnosť. Ak je dovolanie

dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší
napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450
CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

17. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.