Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824010309
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7824010309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 13. decembra 2024 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave,
trvale bytom C. XXX, D. A.,
toho času v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody E., F. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

že dňa 23.06.2024 v čase okolo 11:30 hod., na nástupišti autobusovej stanice na ulici Zeleného stromu
č. 1 v Rožňave, pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcich slovných nezhodách s A. G. a poškodeným
H. I., si z neďalekého trávneho porastu na miesto priniesol kuchynský nôž s celkovou dĺžkou 20 cm a s
dĺžkou čepele 10 cm, ktorým poškodeného pri ďalšej slovnej hádke jedenkrát väčšou intenzitou bodol
do oblasti ľavého horného kvadrantu prednej brušnej steny, čím poškodenému H. I. v uvedenej oblasti
tela spôsobil bodnú ranu s rozmermi približne 30 x 5 mm, prenikajúcu do brušnej dutiny so zásahom do
tepny na spodnej hrane zakrivenia žalúdka, ktorej dôsledkom bolo masívne krvácanie do brušnej dutiny

s dobou liečenia v trvaní do 42 dní, počas ktorých musel byt' poškodený urgentne operovaný a následne
aj hospitalizovaný v nemocnici, pociťoval bolesti stredne vysokej intenzity a súčasne bol obmedzený
vo fyzickej aktivite, pričom k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodeného nedošlo len v dôsledku
okamžitej operácie vedúcej k zastaveniu krvácania do brušnej dutiny,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v

úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu činu nedošlo,

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol
iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1 citovaného Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) citovaného Trestného zákona a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trest odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a § 74 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému
ochranné protialkoholické a ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré vykoná ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému
ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to: 1
ks kuchynský keramický nôž s červenou rukoväťou s dĺžkou čepele 10 cm.

Podľa 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť poškodeným:

1) H. I., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom A., J. XXXX/XX, D. A., spôsobenú škodu z
titulu bolestného (95 bodov á 28,06,- eur) vo výške 2.665,70,- eur (dvetisícšestošesťdesiatpäť eur

aj sedemdesiat centov);

2)K.L.G.,M.,IČO:XXXXXXXX,sosídlomN.XX,XXXXXO.,zastúpenejsplnomocnenouzástupkyňou
H. H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, B. A., na účet vedený v Štátnej pokladnici číslo: I. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 22473399401, KS: 0058, náklady spojené s poskytnutou zdravotnou

starostlivosťou vo výške 169,- eur (stošesťdesiatdeväť eur).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava doručil dňa 07.11.2024 na Okresný súd Rožňava obžalobu
sp. zn. Pv 283/24/8808 na obvineného A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h) Trestného
poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcuamoholsasnímradiťospôsobeobhajoby,žerozumieprávnejkvalifikáciiskutkov,akotrestných

činov, že bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečiny, ktoré sú mu kladené
za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky. Na základe uvedených prehlásení,
súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a
zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
menovaný priznal k spáchaniu skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste

a náhrade škody.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, tak ako
aj zo súdom prijatého vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Súhrn
dôkazov, ktoré boli vykonané preukazujú jeho zavinenie zo spáchania posudzovaných skutkov. Tým,

že sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil
v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu činu nedošlo, naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň sa v jednočinnom súbehu s uvedeným
zločinom dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchalzávažnejším spôsobom konania – so zbraňou, čim naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy
spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí.

Z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva u obžalovaného 21 záznamov, kedy sa obžalovaný
dopustil rôznej protispoločenskej činnosti v prevažnej miere sa dopustil priestupkov proti občianskemu

spolunažívaniu ale i drobných krádeží.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 5 - krát súdne trestaný, za rôznu trestnú
činnosť, prevažne majetkovú, s tým že v trestnej veci Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 3T/104/2019
mu bol nariadený výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 17.02.2022. Okrem
toho bol posledný krát súdne trestaný trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 0T/39/2020, zo dňa

09.10.2020, kedy bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a bol
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 17.02.2021.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 33a

Trestného zákona, § 34 Trestného zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia §
38 ods. 2 Trestného zákona, pričom súd prihliadol na 1 poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie
sa obžalovaného a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona a na 2 priťažujúce okolnosti -
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona a obžalovaný spáchal viac
trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona. Súd na tomto mieste podotýka, že obžalovaný sa až

doposiaľ nedopustil zločinu a preto nebol nevyhnutný postup podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona a súd
teda mohol v danom prípade ukladať úhrnný trest za najprísnejší, zbiehajúci sa trestný čin – a teda zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a to v rozmedzí 4 až 10 rokov.

Podľa § 33a Trestného zákona Páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom

sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a
závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní
sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti. Tam, kde postačí
uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej

slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa. Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestnýchčinoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri
vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných

činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Ako už bolo uvedené vyššie, obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, pričom uvedené a to
najmä nepodmienečné odsúdenia na neho nemali žiadny zásadný vplyv, keďže sa relatívne krátko

(dva roky) od posledného vykonania nepodmienečného trestu odňatia slobody dopustil posudzovanej,
úmyselnej, závažnej trestnej činnosti. Súd vzhľadom na vyššie uvedené, ale taktiež vzhľadom na
závažnosť spáchaného trestného činu, spôsob spáchania skutku (pod vplyvom alkoholu resp. toluénu
so zbraňou - nožom) a vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorá nedáva žiadne záruky, že by viedla
riadny život v prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody uložil obžalovanému trest

nepodmienečný, ktorý podľa názoru súdu ako jediný naplní všetky funkcie ukladania trestov a zaručia
aj ochranu spoločnosti. Keďže však obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o jeho
vine súd mohol a postupoval v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zákona a obžalovanému uložil trest odňatia
slobody pod spodnú, zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, zníženú o 6 mesiacov, kedy obžalovanému
uložil trest odňatia slobody v trvaní 42 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných 10-rokoch pred spáchaním
posudzovaného trestného činu (resp. činov) bol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný
trestný čin, čo jednoznačne vyplynulo z odpisu registra trestov. Súd teda prihliadol na všetky okolnosti
prípadu, na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a trestnú (ale aj priestupkovú) minulosť ako aj
na okolnosť, že spáchal trestný čin, relatívne krátko po vykonaní iných nepodmienečných trestov. Súd

obžalovanému pri uvedenom mimoriadnom znížený trestu neznížil tento trest o celú jednu tretinu ale len
o 6 mesiacov a to vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu (ublíženia na zdraví), kedy len
z dôvodu okamžitej lekárskej pomoci neutrpel poškodený závažnejšie, život ohrozujúce zranenia, súd
zároveň prihliadal na osobu obžalovaného a jeho trestnú minulosť.

Keďže sa obžalovaný dopustil predmetnej trestnej činnosti pod vplyvom (v dôsledku) alkoholu,
resp. aj iných návykových (omamných) látok, kedy znalec vo svojom znaleckom posudku zistil
závislosť obžalovaného na týchto látkach a odporučil uloženie ochranného opatrenia a to uloženie
ochrannej protialkoholickej a protitoxikomanickej liečby ústavnou formou a vzhľadom na nekritický postoj
obžalovaného, súd obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona aj ochranné

protialkoholické liečenie ústavnou formou a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Súd obžalovanému uložil podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 74 ods. 1 Trestného zákona taktiež
aj ochranný dohľad v trvaní 2 rokov a to z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil závažnejšej formy trestnej
činnosti - zločinu a vzhľadom na jeho osobu s prihliadnutím na jeho doterajší život, jeho trestnú minulosť

a na povahu spáchanej trestnej činnosti súd neočakáva, že po výkone trestu odňatia slobody povedie
obžalovaný riadny život.

Keďže obžalovaný spáchal trestný čin so zbraňou – nožíkom, ktorý bol aj zaistený na účely trestného
konania súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to 1 ks kuchynského keramického noža

uvedeného vo výroku tohto rozsudku.

Súd uložil obžalovanému napokon podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku aj povinnosť uhradiť
poškodenému H. I. spôsobenú škodu titulom bolestného (95 bodov á 28,06 eur) vo výške 2.665,70,- eur
a to z dôvodu, že poškodený si túto škodu uplatnil v konaní riadne a včas, pričom vyčíslenie tejto škody

vychádzalo zo znaleckého posudku, ktorý nebol v konaní spochybnení a súd o ňom ani nemal žiadne
pochybnosti. Z rovnakého dôvodu súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu aj poškodenej K.
L. G., M., a to titulom vynaložených nákladov spojených s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou vo
výške 169,- eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).