Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311201522
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4311201522.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Okresné stavebné
bytové družstvo Levice, so sídlom Levice, Ku Bratke 3, IČO: 00 171 590, zastúpený Mgr. Renátou
Mészáros, advokátkou, so sídlom Levice, Nám. Hrdinov 7-8, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., D. XX, zastúpený JUDr. Tomášom Jamrichom, advokátom, so sídlom Vráble, Moravská
784/35, IČO: 42 369 461, o zaplatenie 420,63 eura s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu aj
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 7. decembra 2022 č. k. 7C/34/2011-796 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.), čo do zaplatenia

sumy 176,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 176,35 eura od 19. 06.
2010 do zaplatenia, p o t v r d z u j e a vo zvyšnom vyhovujúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie
m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16%.

Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58%.

Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 215,72 eura, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 215,72 eura od 19.
06. 2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (I.). Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol (II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 2,56% (III.). Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (IV.). Súčasne Slovenskej republike priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,72% (V.) a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 51,28% (VI.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 6 ods. 1, 3, § 8a
ods. 1, 2 prvej a druhej vety, ods. 4 prvej vety, ods. 5, § 10 ods. 1, 3, 4, 6, § 32c ods. 2 zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 5 ods. 1, 2, 6, § 7 ods. 1, 2, 3, 10 vyhlášky Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. v znení účinnom do 14. 09. 2009, § 10a vyhlášky účinnej
od 15. 09. 2009, čl. III. bod 4, čl. IV. body 3, 4, 5, 9 písm. a/, b/, c/, čl. VI. bod 2, čl. VII. bod 7 Zmluvy

o výkone správy č. 3490004/2005 s Dodatkom 2007, § 2 písm. f/ zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike, § 39, § 101, § 566 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 420,63 eura s úrokom z omeškania vo výške 9%, počnúc dňom 26. 05. 2010 až do zaplatenia.V žalobe uviedol, že žalovaný je od roku 1995 vlastníkom E. bytu č. X F. C., na ulici D. XX, blok č.
XXXX. Súčasne s podpísaním zmluvy o prevode bytu pristúpil žalovaný k podpísaniu Zmluvy o výkone
správy. V zmysle § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 182/1993 Z. z. bol žalovaný ako vlastník bytu a nebytových

priestorov v dome povinný v súlade so Zmluvou o výkone správy (čl. 3 bod 2 písm. a) Zmluvy o výkone
správy) prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných zariadení domu,
príslušenstva, prípadne pozemku. V súlade s čl. 3 bodu 2 písm. b) Zmluvy o výkone správy je žalovaný
povinný poukazovať preddavky na úhradu nákladov za poskytované plnenia a ďalšie služby vo výške
určenej správcom, ako aj v súlade s čl. 3 bodu 2 písm. c) Zmluvy o výkone správy platiť správcovi

poplatok za výkon správy. Všetky uvedené platby je vlastník povinný uhrádzať mesačne vopred tak, ako
mutobolostanovenémesačnoukalkuláciouplatnouvmesiaci1/2009určenousprávcomvovýške72,13
eur mesačne, v mesiaci 2/2009 vo výške 73,96 eura mesačne a v mesiacoch 3/2009 – 12/2009 vo výške
78,20 eura mesačne. Žalovaný bol zároveň v zmysle čl. 2 bodu 2 ods. 3 Zmluvy o výkone správy povinný
uhradiť vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytované plnenie správcovi
do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Na základe vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s

užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009 zo dňa 10. 05. 2010 skutočné náklady za
položky uvedené v riadkoch 1 až 15 predstavovali 419,92 eura a náklady do fondu prevádzky, údržby
a opráv sumu 454,92 eura, čo spolu predstavuje sumu 874,84 eura. Žalovaný zo skutočných nákladov
vyúčtovaných za rok 2009 vo výške 874,84 eura uhradil 454,21 eura, takže jeho nedoplatok za rok 2009
predstavuje čiastku 420,63 eura.

1.2. Žalovaný v priebehu celého konania vo svojich ústnych i písomných podaniach namietal
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Podľa neho aktívna legitimácia žalobcu
absentuje z dôvodu, že uznesenie prijaté na schôdzi vlastníkov konanej dňa 27. 11. 2007 je absolútne
neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a súčasne taktiež nedošlo k platnému schváleniu

Zmluvy o výkone správy s Dodatkom z roku 2007 v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Uznesenie zo
schôdze vlastníkov zo dňa 27. 11. 2007 je absolútne neplatné z dôvodu spoločnej schôdzi vlastníkov
a spoločného prijímania uznesenia viacerých bytových domov, a to konkrétne D. X-X a D. XX-XX-XX,
čo je v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z. Podľa názoru žalovaného dodnes žalobca nepredložil
podstatný dôkaz, a to schválenie Zmluvy o výkone správy s Dodatkom 2007 nadpolovičnou väčšinou

hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome D. XX, XX, XX. Súd prvej inštancie
uviedol, že z Uznesenia zo schôdze vlastníkov konanej dňa 27. 11. 2007 o 18.00 hod. v bytovom dome
XXXX, XXXX v C. G. H. D. I. X, X, XX, XX a 12 vyplýva, že došlo k schváleniu Zmluvy o výkone
správy v zmysle novely zákona č. 268/2007 Z. z., čo vyplýva z bodu 1 písm. f) uznesenia. Predmetné
uznesenie bolo prijaté o 21.30 hod. Z pripojenej Prezenčnej listiny vyplýva, že na schôdzi sa zúčastnilo

24 vlastníkov z počtu 33 vlastníkov bytového domu na ul. D. XX, XX, XX (medzi inými aj žalovaný). Ak
by pri hlasovaní nebola dosiahnutá dvojtretinová väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu 10, 11, 12, mohli vlastníci tohto bytového domu postupovať podľa § 14 ods.
3 zák. č. 182/1993 Z. z. a v prípade nevyužitia uvedeného postupu ich právo zaniká. V konaní zo strany
žalovaného nebolo relevantným dôkazom preukázané, že na predmetnej schôdzi sa Zmluva o výkone

správy neprerokovávala. Toto jeho tvrdenie je spochybnené i tým, že žalobca predložil súdu Zmluvu o
výkone správy podpísanú 23 vlastníkmi, ktorí ku nej pristúpili v bytovom dome XX, XX, XX a ju podpísali.
Zmluva o výkone správy je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, i pre tých,
ktorí ju nepodpísali, ak ju podpísala nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov, čo v danom prípade
preukázané bolo. Záväznosť schválenej a podpísanej zmluvy vyplýva zo všeobecného princípu majority.

Žalovaný, ktorý túto zmluvu nepodpísal, je tiež ňou viazaný a je povinný uhrádzať na služby spojené s
užívaním bytu i platby do fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalobca je v konaní aktívne legitimovaný
na podanie žaloby.

1.3. Žalovaný tvrdil, že od pôvodnej zmluvy uzavretej dňa 28. 09. 1997 odstúpil dňa 26. 09. 2002,

pretože bytové družstvo túto zmluvu nikdy nedodržiavalo. Predmetné tvrdenie je pre daný spor právne
irelevantné, nakoľko takéto odstúpenie by muselo byť schválené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
bytov v bytovom dome. Vlastník bytu mohol využiť osobitnú žalobu podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z. z. vtedy účinného, a to za podmienok, ktoré sú uvedené v takomto ustanovení. V prípade, ak vlastník
nevyužil takúto možnosť a nepodal žalobu v súvislosti s platnosťou rozhodnutí prijatých zhromaždením

vlastníkov bytov, tak nemožno už posudzovať túto otázku z hľadiska jej platnosti, resp. neplatnosti
ako predbežnú. Aj keď rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov bytov je potrebné považovať za právny
úkon, pričom súd je povinný ex offo skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu, tak táto zásada sa
nevzťahujenatakétoprávneúkonyzhromaždeniavlastníkovbytov,atozdôvodu,žezákonjednoznačneurčil vlastníkovi bytu prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia prijatého na
ich zhromaždení.

1.4. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 420,63 eura predstavujúcej rozdiel medzi
skutočnými nákladmi vyúčtovanými na byt žalovaného za rok 2009 a platbami vykonanými žalovaným
v roku 2009. Vo vyúčtovaní nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 01. 01.
2009 do 31. 12. 2009 žalobca vyúčtoval celkovú sumu za skutočne vynaložené náklady vo výške 874,84
eura, ktorú tvoria nasledovné položky:

• poistenie domu 4,24 eura
• náklady na činnosť zástupcov vlastníkov 11,85 eura
• náklady na správu 59,76 eura
• cenové rozdiely 0,01 eura
• služby nevýrobnej povahy 1,00 eur
• elektrická energia na spoločné priestory 39,37 eura

• ústredné kúrenie 81,95 eura
• vodné a stočné 202,96 eura
• dažďová voda 11,70 eura
• náklady spojené s vyúčtovaním 7,08 eura
• fond prevádzky, údržby a opráv 454,92 eura.

Žalovaný uhradil dňa 09. 01. 2009 sumu 200,00 eur, ktorú žiadal započítať na poistenie bytového domu,
elektrickú energiu na spoločné priestory, vodné a stočné a dažďovú vodu. Žiadne iné platby žalovaný
v roku 2009 neuhradil. V reklamácii k vyúčtovaniu zo dňa 03. 06. 2010, ako aj ďalších písomných či
ústnych vyjadreniach žalovaný neuznal a odmietal zaplatiť náklady na činnosť zástupcu vlastníkov 11,85
eura, náklady na správu 59,76 eura, náklady spojené s vyúčtovaním 7,08 eura (vo výške 3 eur ich uznal),

ústredné kúrenie 81,95 eura, vodné a stočné (vo výške 172,24 eura ich uznal), fond opráv 454,92 eura.

1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že náklady pre zástupcov vlastníkov boli na schôdzi vlastníkov
bytov konanej dňa 13. 04. 2008 schválené vo výške 0,83 eura na mesiac/byt, čo za 12 mesiacov
roku 2009 predstavuje 9,96 eura + DPH 19%, t.j. 11,85 eura, čo je v súlade s vyúčtovaním tak

žalobcu, ako i znaleckým posudkom znalkyne Ing. Ľudmily Lukašikovej (bod 17. rozsudku). Keďže
vlastníci rozhodli o odmene zástupcu a takúto osobu nezvolili, tak vznikla povinnosť vlastníkom platiť
takýto poplatok, nakoľko ten nebol vlastníkmi doposiaľ zrušený. Samotná skutočnosť, že nie je zvolený
zástupca vlastníkov bytov, neznamená, že žalovaný nebol povinný platiť takýto poplatok. V zmysle
Zmluvy o výkone správy s Dodatkom 2007 bol poplatok za správu stanovený vo výške 4,78 eura na rok

2008. Uznesením Predstavenstva družstva č. 683/10/2008 bol poplatok s účinnosťou od 01. 01. 2009
zvýšený na sumu 4,98 eura. Za január až december 2009 poplatok predstavuje 12 x 4,98 eura, t. j. spolu
59,76 eura, čo je v súlade s vyúčtovaním, tak žalobcu, ako i znaleckým posudkom znalkyne Ing. Ľudmily
Lukášikovej (bod 17. rozsudku).

1.6. V rozpočítaní nákladov žalobcom za ústredné kúrenie (ÚK), za teplú úžitkovú vodu (TÚV),
za studenú vodu – vodné a stočné (SV) a dažďovú vodu (DV) za rok 2009 sa uvádza podlahová
plocha domu 1 925,10 m2, podlahová plocha bytu žalovaného 81,30 m2. Znalkyňa Zuzana Trubačová
v znaleckom posudku č. 8/2013 pri rozpočítaní uvedených nákladov vychádzala z podlahovej plochy
bytového domu 1 890,9 m2, nakoľko táto výmera je uvedená na LV č. XXXX. Kataster nehnuteľností

sa spravuje domnienkou hodnovernosti zapísaných údajov, ak sa nepreukáže opak. Súd akceptoval
námietkužalobcu,žepodlahováplochabytovéhodomuje1925,10m2,anie1890,90m2,atozdôvodu,
že podiel priestoru na spoločných častiach v prípade garzoniek bol na Katastrálny úrad Levice daný v
návrhu na vklad do katastra v nesprávnej hodnote 14 m2, ktorý reprezentoval len vykurovanú plochu
bytu, a nie podlahovú plochu bytu, ktorá predstavuje 19,7 m2. Správna podlahová plocha bytového

domu je preto 1 890,90 m2 + [(6 garzoniek x (19,7 m2 – 14 m2)]=1 925,10 m2. Súd sa priklonil pre
použitie plochy 1 925,10 m2 pre potreby rozpočítania nákladov, nakoľko domnienka hodnovernosti
zapísaných údajov v katastri bola uvedenými skutočnosťami vyvrátená a bol preukázaný opak. Na
podporu správnosti záveru súdu o potrebe pri vyúčtovaní nákladov vychádzať z podlahovej plochy
bytového domu 1 925,10 m2, súd poukázal na Záznam z vykonanej kontroly Slovenskou obchodnou

inšpekciou v Nitre zo dňa 14. 09. 2016, ktorá vykonala na základe podnetu žalovaného šetrenie a
preverenieRozpočítavanianákladovzaplneniaposkytovanésužívanímbytuzaobdobieod01.01.2015
– 31. 12. 2015. I keď sa jedná o iné obdobie, pri rozpočítavaní nákladov bola tiež braná úvaha podlahovej
plochy bytového domu 1 925,10 m2. Ďalej zo Záznamu vyplýva, že žalobca vypracoval rozpočítanienákladov na ÚK v zmysle vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky ÚRSO č. 358/2009
Z. z. Kontrolným výpočtom skontrolovali výpočet základnej zložky v ÚK konečného spotrebiteľa, t.
j. žalovaného, nedostatky nezistili. Ďalej skonštatovali, že nakoľko bytom konečného spotrebiteľa

prechádzajú rozvody vykurovacej sústavy centrálneho zásobovania teplom, žalobca rozpočítal náklady
na vykurovanie v súlade s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Vykonanou kontrolou nebolo zistené
porušenie právnych predpisov, ktoré boli predmetom kontroly. Súd akceptoval námietku žalobcu v tom,
že znalkyňa mala rozúčtovanie nákladov na ústredné kúrenie vykonať podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 630/2005
Z. z., pretože v bytovom dome žalobcu sú nainštalované pomerové rozdeľovače tepla (PRT). Súd mal

preukázané, že vlastníci bytového domu v C. H. D. I. X – XX uznesením schválili Zásady na rozpočítanie
nákladov na dodávku tepla na ÚK, TÚV, SV a odvod dažďovej vody v nadväznosti na vyhl. ÚRSO č.
630/2005, schválili podiel základnej zložky pre rozpočítanie nákladov na ÚK (odparovacie pomerové
merače na vykurovacie telesá) – základná zložka 30%, spotrebná zložka 70%. V danom prípade sa musí
podľa § 7 ods. 3 písm. c ) vyhl. č. 630/2005 Z. z. použiť koeficient 0,5. Zároveň je potrebné poukázať
na skutočnosť, že podľa § 10a cit. vyhlášky, podľa ustanovení účinných od 15. septembra 2009 sa

prvýkrát postupuje pri rozpočítaní dodaného množstva tepla v teplej úžitkovej vode a množstva tepla
na vykurovanie za rok 2010, čo znamená, že koeficient 0,0 použitý znalkyňou je nesprávny, nakoľko
predmetom tohto konania sú náklady za rok 2009. Vzhľadom k tomu, že znalkyňa Zuzana Trubačová
vo svojom znaleckom posudku č. 8/2013 vychádzala z iných údajov (bod 21., 22. rozsudku) ako z
údajov uvedených vyššie, ktoré súd považoval za rozhodné pri rozpočítaní predmetných nákladov, pri

rozhodovaní v danej veci, jej znalecký posudok nebral v úvahu a ani sa ním neriadil.

1.7. Taktiež nemožno akceptovať argument, resp. poukaz žalovaného na odôvodnenie rozsudku
Okresného súdu Levice pod sp. zn. 5C/3/2021, keď tvrdí, že nespĺňa definíciu konečného spotrebiteľa
podľa § 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 2MCdo/7/2011 zo dňa 31. 10. 2011 a sp. zn. 4Cdo/230/2007 zo dňa 30. 04. 2009. Žalovaný síce
preukázal, že vykonal také technické opatrenia /izolácia rozvodov, ktoré prechádzajú cez jeho byt, resp.
ich stavebne oddelil od bytu, čo vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie/, ktoré bránia tomu, aby
užíval teplo výlučne na vlastnú spotrebu, ale v priebehu celého konania netvrdil a ani nepreukázal, že
by spoločné priestory bytového domu, v ktorom sa nachádza aj jeho byt, neboli vybavené vykurovacími

telesami, pričom je nesporné, že tieto priestory užíva aj žalovaný. Dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažovalo jeho, ako osobu, ktorá tvrdí, že nie je konečným spotrebiteľom. Preto nie je nezákonná
aplikácia citovanej vyhlášky o rozpočítavaní tepla, resp. schválené zásady na žalovaného. Súd prvej
inštancie mal preukázané, že žalobca pri rozpočítaní nákladov na ÚK, teplú úžitkovú vodu, studenú
vodu (vodné a stočné) a dažďovú vodu za rok 2009, postupoval správne, pričom žalobca na podporu

správnosti predložil aj znalecký posudok Igora Slemenského, ktorého závery si súd osvojil a z nich
vychádzal. Pokiaľideonákladyzaspotrebustudenejvody,resp.nazrážkovúvodujepotrebnépoukázať
uvedený znalecký posudok, kde sa uvádza, že spôsob rozpočítania studenej vody, resp. dažďovej
vody nebol a nie je daný žiadnym právnym predpisom. Rozpočítanie sa vykonáva spravidla na základe
internýchsmerníc,vydávanýchjednotlivýmisprávcamibytovanebytovýchpriestorov.Zaužívanýspôsob

rozpočítania je, že studená voda sa meria na päte domu tzv. určeným meradlom. Medzi fakturovaným
a nameraným množstvom vody v bytoch môže vzniknúť rozdiel. Tento rozdiel sa zvyčajne rozpočíta
pomerným koeficientom medzi všetky byty. Žalobca ako správca na rozpočítanie nákladov používa
tzv. Zásady na rozpočítanie nákladov za dodávku tepla na ústredné vykurovanie, teplú úžitkovú vodu,
studenú vodu a odvod dažďovej vody v nadväznosti na vyhl. ÚRSO č. 630/2005 Z. z. schválené

schôdzou vlastníkov bytov v bytovom dome zo dňa 06. 10. 2006. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že koeficient spotreby studenej vody vo výške 1,17837 vznikol z rozdielu nameraných hodnôt na päte
domu, pričom meradlo na päte domu je rozhodným a taktiež aj jediným fakturačným meradlom v danom
bytovom dome a súčtu stupačkových vodomerov a spotrieb zaznamenaných bytovými vodomermi.
Na základe rozdielu medzi fakturovaným množstvom studenej vody z päty rodinného domu a medzi

súčtomzistenýchhodnôtnapodružnýchmeračochnastúpačkáchaajbytochvznikolnáslednekoeficient
1,17837, a ktorý potom správca správne upravil spotrebu vody v jednotlivých bytoch v danom obytnom
dome.Správnerozpočítanienákladovnaelektrickúenergiunaspoločnépriestoryvyplývazoznaleckého
posudku znalkyne Ing. Ľudmily Lukášikovej, pričom tento spôsob výpočtu súd považoval za zákonný,
nakoľko takéto náklady boli rozpočítané na základe veľkosti bytu v m2 a v konaní nebolo tvrdené ani

preukázané, že by existovala dohoda vlastníkov o inom spôsobe rozpočítavania nákladov na elektrickú
energiu na spoločné priestory.1.8. Pokiaľ ide o skutočné náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv pre účely vyúčtovania,
vychádza sa z výšky predpísaných platieb, predpísaných preddavkov, nakoľko náklady fondu sa
nerozúčtovávajú na jednotlivé jednotky. Pre účely vyúčtovania sa výška predpísaného preddavku rovná

tak výške skutočných nákladov. Zohľadňuje sa teda to, či boli zaplatené predpísané platby. Preto poukaz
žalovaného na zjavné zneužitie práva podľa čl. 5 CSP (vzhľadom na skutočnosť, že žalobca s firmou
Rekosan jedine na byt žalovaného neuzavrel dohodu o výmene vodovodných a kanalizačných potrubí)
súd považoval za nedôvodný, pričom je potrebné prihliadnuť aj na špecifiká daného prípadu, keď ostatní
vlastníci bytov v danom bytovom dome prispievali na úhradu nákladov priebežne do fondu prevádzky

údržby a opráv z titulu úhrady nákladov za realizáciu novej fasády na obytnom dome (v priebehu rokov
2005 až 2009). V konaní je nesporné, že žalovaný dňa 28. 02. 2008 uhradil žalobcovi čiastku 40 000,-
Sk, t. j. 1.327,76 eura a dňa 14. 10. 2008 čiastku 5 570,- Sk, t. j. 184,89 eura, čo spolu predstavuje
1.512,65 eura. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že zostatok tejto sumy, v prípade, že nebol použitý
v kalendárnom roku 2008, prešiel formou zostatkov do roku 2009, keď tento mechanizmus zostatkov
na FPÚaO nesporne vyplýva i zo zákona č. 182/1993 Z. z., ako i zo zmluvy o výkone správy, pričom

žalobca nepredložil v konaní jediný dôkaz o rozdelení uvedenej sumy do rokov 2005-2009. Žalovaným
prezentovanú argumentáciu v uvedenom smere súd prvej inštancie považoval za účinný prostriedok
obrany žalovaného, nakoľko je v súlade so znením čl. VI bod 7 zmluvy. Uvedenú platbu žalovaný žiadal
započítať výhradne do fondu opráv, čo jednoznačne vyplýva zo samotného obsahu písomných podaní
žalovanéhoadresovanýchžalobcovizodňa26.02a12.10.2008/č.l.384,385/.Zuvedenéhovyplýva,že

v danom prípade išlo o jednorazový účelový príspevok v zmysle čl. VI bod 2 zmluvy. Aplikácia čl. IV bod 9
zmluvy je preto vylúčená, nakoľko toto ustanovenie sa týka výhradne oprávnenia správcu na rozčlenenie
mesačných úhrad, pričom pod tento pojem nemožno žiadnym spôsobom podradiť jednorazový účelový
príspevok do fondu opráv. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalobcu a je toho názoru, že
správca nepostupoval správne, keď sumu nepoužitú v roku 2008 rozúčtoval na roky 2005-2009. Jediným

spôsobom súladným so zákonom a zmluvou v danom prípade bol prechod nepoužitých prostriedkov
fondu formou zostatku do roku 2009 v súlade s čl. VI bod 7. zmluvy. Spočiatku a čiastočne podľa
uvedeného žalobca aj postupoval, čo vyplýva z listinného dokladu, ktorý je súčasťou súdneho spisu,
a to Tvorba a čerpanie FPÚO objektu za rok 2009, podľa ktorého úhrada sumy 1.327,76 eura bola
preúčtovaná do fondu opráv v roku 2009, a to dňa 22. 09. 2009. Je potrebné uviesť, že žiadnym

spôsobom výkladu nemožno dospieť k záveru, že žalovaný úhradami v roku 2008 mienil uhradiť svoje
nedoplatky za roky 2005-2009, navyše za situácie, že aj samotnému žalobcovi muselo byť zrejmé, že
sa za uvedené roky vedú súdne spory so žalovaným. Argumentácia žalobcu, že k rozúčtovaniu spätne
do uvedených rokov došlo z dôvodu, že žalovaný nehradil do fondu žiadnou sumou, je v tomto smere
právne irelevantná a nemá oporu v zmluve o správe, ako ani v Občianskom zákonníku. Ustanovenie

§ 566 Občianskeho zákonníka ukladá veriteľovi povinnosť prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje
dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava
najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Medzi stranami sporu nebola preukázaná
existencia dohody, ktorá by umožňovala takúto platbu započítať iným spôsobom ako vyplýva z čl. VI bod
7. predmetnej zmluvy, resp. ako žiadal žalovaný. Z bodu 38. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v

Nitre č. k. 5Co/134/2020 – 783 (nedoplatky za rok 2008) vyplýva, že žalovanému za rok 2008 vznikla
povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv v sume 381,70 eura /č. l. 680
spisu/. Zostatok zo sumy 1.512,65 eura (1.512,65-381,70) potom prešiel formou zostatku do roku 2009
do fondu opráv, a to v celkovej výške 1.130,95 eura, z ktorej sumy bol v plnej výške potrebné započítať
v prospech žalovaného sumu 454,92 eura.

1.9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutočné náklady na byt žalovaného za
rok 2009 v celkovej výške 874,83 eura sú správne. Tieto náklady predstavujú poistenie bytového domu
4,24 eura, náklady na činnosť zástupcov vlastníkov 11,85 eura, náklady na správcu 59,76 eura, služby
nevýrobnej povahy 1,00 eura, elektrická energia na spoločné priestory 39,37 eura, ústredné kúrenie

81,95 eura, vodné a stočné 202,96 eura, dažďová voda 11,70 eura, náklady spojené s vyúčtovaním 7,08
eura a fond prevádzky, údržby a opráv 329,40 eura, finančná výpomoc 125,52 eura (FPOU + finančná
výpomoc v rozpočítaní nákladov spolu uvedená ako suma 454,92 eura). Žalovaný na úhradu nákladov
za rok 2009 uhradil žalobcovi len sumu vo výške 200 eur, pričom dodatočne na základe vlastného
vyúčtovania nákladov za rok 2009 doplatil 4,20 eura, a tak náklady uhradené žalovaným na rok 2009

predstavujú sumu 200 eur + 454,92 eura (po prechode zostatku z roku 2008 do fondu opráv) + 4,20
eura. Na základe vyúčtovania vznikli cenové rozdiely 0,01 eura. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi
(874,83 eura) a úhradami žalovaného na plnenie spojené s užívaním bytu za rok 2009 (659,12 eura)
tak predstavuje sumu 215,72 eura. Súd tak zaviazal žalovaného k úhrade 215,72 eura a vo zvyšnejčasti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky
žalobcom. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že námietka premlčania vznesená žalovaným neobstojí.
Žalobca si uplatňuje nárok na nedoplatok za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009, pričom

rozpočítanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za uvedené obdobie bolo dňa 10. 05.
2010. Žalobca podanú žalobu podal na súd dňa 02. 02. 2011, t. j. v rámci plynutia zákonom stanovenej
doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Zo žalovanej sumy si žalobca uplatnil úrok z omeškania,
od 26. 05. 2010. Žalobca súdu nedoložil dôkaz o tom, kedy rozpočítanie nákladov bolo žalovanému
doručené, ale mohlo sa tak stať najneskôr 03. 06. 2010, kedy žalovaný vyhotovil reklamáciu vyúčtovania

a vykazovanej dlžoby. Najneskôr bol tak žalovaný povinný zaplatiť nedoplatok do 18. 06. 2010. Úroky
z omeškania preto súd žalobcovi priznal odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie
nedoplatku, t. j. od 19. 06. 2010 v zákonnej výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. O nároku na náhradu trov prvoinštačného konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP. Keďže
žalobca bol v spore úspešný v sume 215,72 eura, čo predstavuje 51,28% hodnoty sporu a žalovaný
v sume 204,91 eura, čo je v prepočte 48,72% hodnoty sporu, dospel súd k záveru, že po porovnaní

ich vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalobcu rozsah 2,56%. V zmysle
uvedeného tak súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči menej úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 2,56%. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1, 3 CSP,
keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu. Súd prvej inštancie tiež rozhodol, že

v súlade s čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, štátu priznáva nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 48,72% a voči žalovanému v rozsahu 51,28%, keďže vo veci boli neúspešnými
stranami sporu v uvedenom rozsahu. Trovy štátu vznikli v súvislosti so zaplatením znalečného z dôvodu
nariadeného znaleckého dokazovania.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to v rozsahu jeho
zamietajúceho výroku, navrhujúc, aby odvolací súd v súlade s § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na to, že suma 40.000,- Sk (1.327,76 eura) bola
žalovaným uhradená doa 28. 02. 2008 na úeet bytového domu, prieom túto sumu rozdelil do fondu
prevádzky, údržby a opráv a tým znížil poh3adávku, ktorú evidoval vo fonde prevádzky, údržby a opráv.

Týmto úkonom rešpektoval požiadavku žalovaného o zúetovaní sumy 40.000,- Sk (1.327,76 eura) do
fonduprevádzky,údržbyaopráv,ktorúmužalovanýoznámillistomzodoa03.06.2009.Teda,vzh3adom
k tomu, že žalovaný neplatil v rokoch 2005 až 2009 úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv, boli
tieto prostriedky rozdelené do uvedených rokov. Po rozdelení úhrady boli skutoené náklady do fondu
prevádzky, údržby a opráv za rok 2009 znížené o sumu 250,01 eura. Má za to, že preukázané celkové

náklady na rok 2009 sú vo výške 874,84 eura, úhrady, ktoré žalovaný poukázal, boli vo výške 200 eur
a 4,20 eura. Medzi úhrady zapoeítal aj odpoeet z roku 2008, a to vo výške 250,01 eura. Preto rozdiel
medzi nákladmi na byt žalovaného za rok 2009 predstavujú žalovanú sumu 420,62 eura, a nie sumu
215,72 eura, ku ktorej sume dospel prvoinštanený súd.

3. Proti tomuto rozsudku podal aj žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to v rozsahu
jeho vyhovujúceho výroku a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách konania štátu. Uvedený
rozsudok napadol pre odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Namietal, že
odôvodnenie rozsudku, ktoré sa odzrkadlilo vo výrokoch rozsudku, je zjavne svojvo3né a arbitrárne a
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp.

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu sú taktiež v rozpore s
predloženými dôkazmi a listinami, ktoré boli v konaní preukázané. Súd prvej inštancie súeasne závažne
porušil rovnos? strán, kedy nieím nepodložené tvrdenia žalobcu v rozhodnutí bral ako “jedine správne“,
a naopak, jeho argumentáciu podporenú dôkazmi v rozhodnutí absolútne odignoroval. Argumentáciu
súdu, že žalovaný nepreukázal, že spoloené priestory nie sú vybavené vykurovacími telesami, a teda, že

dôkazné bremeno v tomto smere za?ažovalo žalovaného, považujeme za absolútne absurdnú. Naopak,
preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku za položku ÚK v sume 81,95 eura a to, že bytový dom
je vybavený vykurovacími telesami, a teda, že on je koneený spotrebite3, za?ažuje žalobcu. Oh3adom
otázky a preukázania, že ei spoloené priestory bytového domu, v ktorom sa nachádza jeho byt, sú
alebo nie sú vybavené vykurovacími telesami, súd nesprávne prenáša na neho ako žalovaného, hoci

v zmysle el. 8 CSP, el. 9 CSP a § 132 ods. 1 CSP táto zodpovednos? za?ažuje žalobcu. Na základe
toho súd prvej inštancie dospel v podstatnej okolnosti uplatneného nároku na ústredné kúrenie (v
žalovanej sume 81,95 eura) na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a
súeasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza v tejto podstatnej okolnosti z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Súd ho v rozpore s dôkazmi, zákonom e. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a
v rozpore s názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/7/2011 považuje
za koneeného spotrebite3a, eím súd v podstatnej okolnosti za?ažil rozhodnutie vadou. Poukázal tiež

na to, že záväzkový vz?ah medzi stranami sporu sa posudzuje pod3a zákona e. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a súeasne ide o spotrebite3skú zmluvu a je potrebné
na neho h3adie? ako na spotrebite3a. Tiež uviedol, že preukázal zaizolovanie rozvodov (eo vyplýva
aj z kolaudaeného rozhodnutia), ale taktiež došlo k stavebnému oddeleniu jeho bytu od rozvodov
vykurovacej sústavy zastavanou sadrokartónovou stenou. Nárok na položku náklady za ústredné

kúrenie spochybouje, a to z dôvodu, že má vlastné vykurovanie, prieom rozvody tepla, ktoré prechádzajú
cez jeho byt, sú zaizolované a on žiadne teplo neodoberá. Keiže vykonal také technické opatrenia /
izolácia rozvodov, ktoré prechádzajú cez jeho byt, resp. ich stavebne oddelil od bytu, eo vyplýva aj
z predloženej fotodokumentácie/, ktoré bránia tomu, aby užíval teplo výluene na vlastnú spotrebu s
tým, že nebolo v konaní tvrdené a ani preukázané, že by spoloené priestory bytového domu, v ktorom
sa nachádza jeho byt, boli vybavené vykurovacími telesami, prieom tieto priestory by užíval aj on,

nemožno dospie? k záveru, že je koneeným spotrebite3om tak, ako to definuje zákon e. 657/2004 Z.
z. a z tohto dôvodu nemožno aplikova? ani citovanú vyhlášku o rozpoeítavaní tepla, resp. schválené
zásady, nako3ko by úetovanie takýchto nákladov za dodávku tepla bolo v rozpore s dobrými mravmi
pod3a § 3 Obeianskeho zákonníka. Nárok žalobcu je v tejto easti nedôvodný. Ialej namietal, že v
súdnom konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by hodnovernos? a záväznos? údajov katastra

oh3adom zapísanej výmery bytového domu na liste vlastníctva spochybnil. Pre súd bolo pri rozhodovaní
záväznejšie obyeajné tvrdenie žalobcu o výmere ako záväznos? k hodnovernosti zapísaných údajov
katastra. Pritom jediný dôkaz predložený v súdnom konaní, ktorý preukazuje podlahovú plochu bytového
domu bol a je výpis z listu vlastníctva e. 2238. Týmto svojvo3ným rozhodnutím o spochybnení
hodnovernosti zapísaných údajov katastra nehnute3ností o výmere bytového domu si súd pripravil

cestu na absurdnú argumentáciu o neakceptovaní dôkazu - posudku e. 8/2013 znalkyne Trubaeovej,
pretože ten preukazuje nedôvodnos? žalovaných položiek. Priznanie sumy za položku vodné a stoené
s koeficientom vo výške 1,17837 je nesprávne a priamo v rozpore s prílohou e. 8 vyhlášky e. 210/2000
Z. z. Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR o meradlách a metrologickej kontrole. Súd
taktiež oh3adom elektrickej energie na spoloené priestory priznáva žalovanú sumu vo výške 39,37 eura.

Takéto rozhodnutie súdu opätovne považuje za nesprávne. Súd na jeho argumentáciu vôbec neobjasnil
skutoenos?, že ei takýmto rozpoeítavaním nákladov nedochádza zo strany žalobcu k porušovaniu ust.
§ 10 ods. 6 zákona e. 182/1993 Z. z., pod3a ktorého „Pri rozúetovaní úhrad za plnenia sa zoh3adouje
miera využívania spoloených eastí domu a spoloených zariadení domu vlastníkmi bytov...“. Samotný
žalobca nespochybooval, že do jeho bytu neposkytuje dodávku teplej úžitkovej vody. Žalobca si však

voei nemu uplatouje náklady, ktoré sú úetované za odoberanú elektrickú energiu, ktorá sa celoroene
používa na pohon obehových eerpadiel na teplú vodu, ktorú preukázate3ne neodoberá. Vzh3adom na
to, si žalobca mohol nárokova? a súd v konaní prihliada? len na spotrebu elektrickej energie pre odberné
miesto D. XX, eíslo miesta spotreby 3104217285, ktoré do konania žalobca nepredložil, ale z ktorého
za všetky ostatné roky vyplýva, že spotreba na jeho byt vychádza v sume cca 4 eur roene. Poukázal

na to, že predmetom konania sú skutoené náklady na jeho byt, a nie súeet preddavkových platieb za
predmetný rok, pretože potom by každoroené vyúetovanie nákladov na byt stratilo na význame, eo
by bolo aj v rozpore s rozhodovacou praxou súdov, kedy až po roenom vyúetovaní môže vzniknú?
reálny dlh vlastníka. Ako procesnú obranu nielen tvrdil, ale dôkazmi aj preukázal, že sa z finanených
prostriedkov z Fondu opráv v roku 2009 sa použilo na výmenu vodovodných a kanalizaených potrubí

suma 1.788,05 eura a suma 1.513,62 eura, t. j. spolu z Fondu opráv suma 3.301,67 eura. V súdnom
konaní má súd taktiež preukázané, že žalobca s firmou J. jedine na jeho byt neuzavreli dohodu o výmene
vodovodnýchakanalizaenýchpotrubínaspoloenýchpriestorochajemujedinémuvýmenuvodovodných
a kanalizaených potrubí z Fondu opráv neuhradili. Za túto výmenu vodovodných a kanalizaených potrubí
v bytovom jadre si musel zaplati? faktúru zvláš? z vlastných peoazí v sume 315,89 eura. Taktiež v

konaní preukázal, že v roku 2009 sa na tvorbe Fondu opráv podie3al sumou 1.327,76 eura a táto suma
reálne tvorila finanené prostriedky na úete žalobcu. Keiže žalobca mu výmenu potrubí, tak ako všetkým
ostatným, z Fondu opráv nepreplatil, je logické, že nemôže žaloba pozostáva? z nákladu za jeho byt
v sume 874,83 eura, tak ako si to žalobca v žalobe uplatnil a ako to súd považoval za preukázané.
Žalobca zjavne zneužíva právo, na eo mal súd prihliadnu? pri poskytnutí, resp. neposkytnutí právnej

ochrany, a nie, že jeho súd oznaeí ako neplatiea. Ialej uviedol, že má za to, že súd nesprávne aplikoval
ust. § 566 Obeianskeho zákonníka. Zákonodarca ustanovením § 566 Obeianskeho zákonníka, resp.
zákonom e. 568/2007 Z. z. doplneným o nový odsek 2, v obeianskoprávnych vz?ahoch prijal zásadu, že
pri eiastoenom plnení peoažného dlhu má právo oznaei? eas? dlhu, ktorý plní, výluene dlžník, a ak takneueiní, neprechádza toto právo na verite3a, ale sa použije dispozitívna právna úprava tak, že plnenie
dlžníka sa zapoeítava najprv na istinu. V danom prípade mal však dlžník – žalovaný voei verite3ovi –
žalobcovi viac záväzkov, resp. viac položiek ureitého záväzku. Pod3a ust. § 566 ods. 2 Obeianskeho

zákonníka má dlžník právo urei?, na ktorú položku dlhu sa plnenie zapoeíta, ak plnenie nestaeí na
vyrovnanie celého dlhu. Keiže úeel eiastkového plnenia sa týkal iba dlžnej sumy za Fond opráv v roku
2009 v sume 454,92 eura, tak následne súd prvej inštancie postupoval v rozpore s § 566 Obeianskeho
zákonníka, ak zostatkovú úhradu vo výške 1.130,95 eura po odpoeítaní úeelovej úhrady 454,92 eura
za Fond opráv v roku 2009, t. j. sumu 676,03 eura nepoužil ako eiastkové plnenie v zmysle uvedeného

odseku 2 § 566 OZ, ktorým mali by? zo zákona uhradené eiastkové plnenia za všetky ostatné eiastkové
dlhy. Rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie
§ 566 ods. 2 Obeianskeho zákonníka, kedy “prešlá“ žalovaného úhrada v celkovej výške 1.130,95 eura
do roku 2009 sa mala úeelovo týka? úhrady iba dlžnej sumy za Fond opráv v roku 2009 v sume 454,92
eura a zvyšná suma 676,03 eura sa mala použi? ako eiastkové plnenie za všetky ostatné eiastkové dlhy
(náklady spojené s bytom). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom

rozsahu pod3a ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že toto neobsahuje žiadne relevantné
skutkové a právne tvrdenia. Ide o neustále sa opakujúce argumenty žalovaného, ktoré v danom prípade
ani nesúvisia s meritom prejednávanej veci. Podané odvolanie považuje za nedôvodné. Má za to, že

súd prvej inštancie rozhodol v tejto easti vecne správne.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca ako odvolací dôvod iba
opakuje svoje tvrdenie poeas súdneho konania o preúetovaní jednorazovej platby do roku 2005 až
2009, ktoré bolo viacerými dôkazmi rozporované a tento rozpor preukazovali aj dôkazy, ktoré predložil

a vyhotovil samotný žalobca. V písomnom odvolaní však absentuje uvedenie jednotlivého bodu/bodov
rozsudku, ktorým by mal súd naplni? odvolací dôvod, vzh3adom k eomu má za to, že v písomnom
odvolaní žalobcu absentuje samotné ureenie - špecifikovanie vady rozsudku. Žalobca vo svojom
odvolaní vôbec nerozporoval argumentáciu súdu a dôkazy uvedené v 79. bode rozsudku, ktorý sa týkal
práve uvedenej jednorazovej platby 40.000,-Sk. Žalobcom uvádzaný odvolací dôvod neexistuje a súd

prvej inštancie oh3adom jednorazovej platby vo výške 1.327,76 eura dospel k správnemu skutkovému
zisteniu, ako aj vychádza zo správneho právneho posúdenia. Navrhol odvolanie žalobcu odmietnu?,
keiže nemá podstatné náležitosti (odvolací dôvod).

6. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne písomne vyjadril žalobca, ktorý zotrval na odvolacích

námietkach uvedených v ním podanom odvolaní.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní
strán sporu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní, po
zopakovaní dokazovania a dospel k záveru, že vo veci samej je rozsudok súdu prvej inštancie v jeho

napadnutom vyhovujúcom výroku (I.), eo do zaplatenia sumy 176,35 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% roene zo sumy 176,35 eura od 19. 06. 2010 do zaplatenia, potrebné v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdi? a vo zvyšnom vyhovujúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 388 CSP zmeni? a žalobu zamietnu?. Vo vz?ahu k napadnutému zamietajúcemu výroku
(II.) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou dorueenou súdu prvej inštancie
doa 02. 02. 2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 420,63 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9% roene, poenúc od 26. 05. 2010 do zaplatenia a náhradou trov konania.
V žalobe dôvodil, že žalovaný je vlastníkom 4-izbového bytu e. X F. C. G. H. D. XX, K. L. XXXX a je

povinný prispieva? na náklady spojené s prevádzkou, údržbou, opravami spoloených zariadení domu,
príslušenstva, prípadne pozemku, taktiež poukazova? preddavky na úhradu nákladov za poskytované
plnenia a ialšie služby. Žalovaný bol povinný v zmysle el. 2 bod 2 ods. 3 zmluvy o výkone správy uhradi?
vyúetovaním zistený nedoplatok na skutoených nákladoch za poskytované plnenie správcovi do 15 dní
odo doa dorueenia vyúetovania. Na základe vyúetovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním

bytu za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009 zo doa 10. 05. 2010 skutoené náklady za položky
uvedené v riadkoch 1 až 15 predstavovali sumu 419,92 eura a náklady do fondu prevádzky, údržby
a opráv sumu 454,92 eura, eo spolu predstavuje sumu 874,84 eura. Žalovaný zo skutoených nákladovvyúetovaných za rok 2009 uhradil sumu 454,21 eura, eiže jeho nedoplatok pod3a udania žalobcu
predstavuje sumu 420,63 eura, ktorej zaplatenia sa domáhal, spolu s príslušným úrokom z omeškania.

9. Prejednávajúc podané odvolania, tak žalobcu, ako i žalovaného, v rozsahu a z dôvodov
prezentovanýchodvolate3mi,dospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniežalobcujepotrebnépovažova?
za nedôvodné, a pokia3 ide o odvolanie žalovaného, toto vzhliadol odvolací súd za dôvodné len
eiastoene. Uvedené našlo svoj odraz v rozhodnutí odvolacieho súdu tak, ako vyplýva z výroku tohto
rozsudku.

10. Žalobca v podanom odvolaní namieta,l že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie v zamietajúcom rozsahu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, kei zotrval na argumentácii o správnosti jeho postupu, ktorým
úhradu žalovaného vo výške 1.327,76 eura doa 28. 02. 2008 rozdelil na dlh žalovaného vo fonde
prevádzky, údržby a opráv za roky 2005 až 2009, prieom poukazoval na el IV. bod 9 Zmluvy o výkone

správy. S takouto argumentáciou žalobcu sa odvolací súd nestotožouje a má za to, že súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil, kei uzavrel, že zostatok zo sumy 1.327,76 eura (resp. 1.512,65 eura)
prešiel formou zostatku do roku 2009 do fondu prevádzky, údržby a opráv a bolo tak potrebné zapoeíta?
v prospech žalovaného celý žalobcom vyeíslený náklad do tohto fondu vo výške 454,92 eura. Súd prvej
inštancie tak správne uzavrel, že náklady uhradené žalovaným v roku 2009 predstavujú sumy 200 eur,

4,20 eura a suma 454,92 eura ako prechod zostatku z roku 2008 do fondu opráv a potom na úhrady
žalovaného za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2009 bolo potrebné zapoeíta? sumu 659,12 eura,
a nie sumu 454,21 eura, ako to urobil žalobca.

11. Vo vyššie uvedenom oh3ade súd prvej inštancie správne poukázal na el. VI bod 2 a bod 7 Zmluvy

o výkone správy pojednávajúce o možnosti vlastníka bytu prispie? do fondu jednorazovými úeelovými
príspevkami, ktoré sa ako prostriedky fondu nepoužité v príslušnom roku vlastníkovi nevracajú, ale
prechádzajú formou zostatkov do nasledujúceho roka. Úhrada žalovaného vo výške 1.327,76 eura
doa 26. 02. 2008 (resp. i následná suma 184,89 eura, t. j. spolu suma 1 512,65 eura) i pod3a
názoru odvolacieho súdu, predovšetkým s prihliadnutím na obsah písomných podaní žalovaného

adresovaných žalobcovi doa 26. 02. a 12. 10. 2008 jednoznaene predstavuje jednorazový úeelový
príspevok žalovaného do fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaný jasne vo svojich písomných
podaniach vymedzil, že sumu 40.000,-Sk (1.327,76 eura) na opravu fasády žiada zaúetova? výluene
do fondu opráv, a preto i pod3a názoru odvolacieho súdu nemožno ma? žiadne pochybnosti o tom,
že sa jedná o príspevok, ktorý žalovaný uhradil v zmysle el. VI. bod 2 zmluvy o výkone správy

ako jednorazový úeelový príspevok, ktorý mal žalobca v zmysle el. VI bod 7. ako nespotrebovaný
v celom rozsahu v roku 2008 správne previes? ako zostatok do nasledujúceho roka 2009. Postoj
a argumentáciu žalobcu v tomto oh3ade nemožno považova? za konzistentnú, kei na jednej strane
z listiny oznaeenej ako Tvorba a eerpanie FPÚO objektu za rok 2009 vyplýva, že žalobca úhradu
sumy 1.327,76 eura preúetoval do fondu opráv v roku 2009, a to doa 22. 09. 2009, na druhej strane

však tvrdí, že túto sumu zapoeítal na úhrady dlžôb žalovaného za roky 2005-2009. Rovnako treba
poukáza? na rozpor, ktorý vyplýva z Vyúetovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za
rok 2009 ako nosnej listiny, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok v tomto konaní, z ktorej je zrejmé,
že žalobca ako platbu do fondu opráv zaúetoval žalovanému sumu 155,57 eura, a nie sumu 250,01
eura ako tvrdil. Tento rozpor žalobca nevedel odstráni? ani na pojednávaní na odvolacom súde, kei

na priamu otázku predsedníeky senátu odvolacieho súdu uviedol, že k sume 155,57 eura sa nevie
vyjadri?. Rovnako je potrebné stotožni? sa so záverom súdu prvej inštancie, že aplikácia el. IV bod
9 Zmluvy o výkone správy v tejto situácii nenachádza svoje opodstatnenie, kei súd prvej inštancie
správne konštatoval, že tento elánok zmluvy o výkone správy sa týka oprávnenia správcu na rozelenenie
vykonávaných mesaených úhrad a poradia ich elenenia, prieom pod pojem pravidelných mesaených

úhrad nemožno podradi? jednorazový úeelový príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv. Súd
prvej inštancie tiež správne konštatoval, že žiadnym spôsobom výkladu nemožno dospie? k záveru,
že žalovaný úeelovými úhradami v roku 2008 mienil uhradi? svoje nedoplatky za roky 2005-2009, ako
i správne uzavrel, že medzi stranami sporu nebola preukázaná existencia žiadnej dohody, ktorá by
umožoovala tieto úeelové platby žalovaného zapoeíta? iným spôsobnom, ako vyplýva z el. VI bod 7

zmluvy o výkone správy. Pokia3 aj v iných konaniach na odvolacom súde boli prijaté iné závery oh3adne
zapoeítania sumy 1.327,76 eura, a to odobrujúce postup žalobcu o ich zapoeítaní do rokov 2005-2009,
je potrebné zopakova? konštatovanie súdu prvej inštancie, že v iných konaniach táto otázka netvorila
nosnú spornú právnu otázku, a to i vzh3adom na to, že práve v tomto konaní má právna otázka prechodunespotrebovanej úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv z roku 2008 do roku 2009 zásadný význam
z h3adiska posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, eo v iných konaniach, netýkajúcich sa
roku 2009, absentovalo a malo prípadný vplyv len na to, že žalobca nesprávne, zapoeítavajúc úhrady

na roky 2005-2009 prípadne disponoval žalobným návrhom. Pod3a názoru odvolacieho súdu postup
žalobcu v súvislosti s rozpoeítaním úeelového príspevku žalovaného na úhrady do fondu prevádzky,
údržbyaoprávvrokoch2005-2009nebolsprávny,apokia3takžalobcakonal,odôvodneneznášaliriziko
dispozíciesožalobnýminávrhmivinýchkonaniach,eovšaknemávplyvnazáveryprijatévtomtokonaní.
S oh3adom na vyššie uvedené, mal odvolací súd jednoznaene za to, že odvolaním žalobcu napadnutý

zamietajúci výrok rozsudku prvoinštaneného súdu je vecne správny, kei súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery, a preto ho v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil.

12. Prejednávajúc ialej podané odvolanie žalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že toto bolo
dôvodné len vo vz?ahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie elektrickej energie na spoloené

priestory vo výške 39,37 eura, eo malo za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto
rozsahu a zamietnutie žaloby, kei v napadnutom vyhovujúcom výroku, eo do zaplatenia sumy 176,35
eura spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy, odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne, a preto ho, eo do zaplatenia sumy 176,35 eura spolu s úrokom z omeškania, potvrdil.

13. Primárne považuje odvolací súd za potrebné uvies?, že sa stotožouje so závermi súdu prvej
inštancie, že žalobca je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, ako i s tým, že Zmluva
o výkone správy s Dodatkom 2007 je platná a bezpochyby záväzná i pre žalovaného, prieom odvolací
súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho bodoch 66. až 69. Otázka aktívnej
legitimácie žalobcu, ako i platnosti Zmluvy o výkone správy, rezonovala vo všetkých konaniach medzi

týmito stranami sporu, v rámci ktorých sa na odvolacom súde prejednávali podané odvolania, prieom
treba uvies?, že jednotlivými senátmi odvolacieho súdu je vyriešená konštantne, a tak ako vyplýva
i z napadnutého rozhodnutia v tejto veci. Odvolací súd má za to, že prijaté závery súdu prvej inštancie
v tomto konaní, ako i totožne prijaté v iných konaniach pred odvolacím súdom, ktoré sú stranám sporu
dobre známe, nie je potrebné a úeelné opakova? v tomto rozhodnutí a odvolací súd na ne ako na

správne odkazuje.

14. Pokia3 žalovaný v podanom odvolaní uvádzal, že argumentáciu súdu prvej inštancie, že
nepreukázal, že spoloené priestory bytového domu nie sú vybavené vykurovacími telesami, považuje
za absurdnú, je potrebné uvies?, že i bez vyhodnocovania toho, ktorú zo strán sporu v tomto smere za?

ažuje dôkazné bremeno, je z obsahu spisu zrejmou skutoenos?, že spoloené priestory bytového domu
neboli vykurované a náklady na vykurovanie spoloených priestorov bytového domu tak predstavujú
0,00 eur. Pod3a názoru odvolacieho súdu si žalobca uplatnil tento náklad bez toho, že by v konaní
preukázal, resp. minimálne tvrdil, z eoho konkrétne táto položka pozostáva. Špecifikácia tejto položky
nie je zrejmá ani z obsahu samotného spisu, to eo z obsahu spisu vyplýva, je len skutoenos?, že

ZSE Energia a. s. si jednotlivými mesaenými faktúrami vyúetovala náklady na elektrickú energiu na
spoloené priestory v roku 2009 sumou 932,27 eura na miesto spotreby D. XX, C. (ZP Ing. Lukášikovej
na e. l. 18), avšak bez toho, že by tieto faktúry boli súeas?ou, ei už samotného znaleckého posudku
Ing. Lukášikovej, resp. ialšieho obsahu spisu. Pre odvolací súd tak vôbec nebolo zrejmé, z eoho tento
žalobcom uplatnený náklad pozostáva, kei nespornou bola skutoenos?, že sa nejednalo o náklad na

vykurovanie spoloených priestorov, ako i nesporné je to, že žalobca do bytu žalovaného neposkytuje
dodávku teplej úžitkovej vody, z eoho potom vyplýva, že i náklad na pohon obehových eerpadiel na teplú
vodu je vo vz?ahu k žalovanému nákladom nedôvodným. Žalobca tak pod3a názoru odvolacieho súdu
nepreukázal dôvodnos? tejto ním nárokovanej položky vo vz?ahu k žalovanému, kei tak, ako už odvolací
súd uviedol, vôbec nepreukázal, z eoho tento náklad pozostáva a v zásade ho poeas celého konania

ani nijak nešpecifikoval. K jeho akejsi špecifikácii došlo zo strany žalobcu až na dopyt odvolacieho súdu
na odvolacom pojednávaní, a to len formou uvedenia položiek, z ktorých tento náklad pozostáva, bez
akejko3vek eíselnej konkretizácie. Pokia3 žalobca ani na odvolacom pojednávaní nedokázal k tomuto
nákladu a jeho špecifikácii zauja? akéko3vek relevantné stanovisko, pod3a názoru odvolacieho súdu
dôvodnos? takto nárokovanej položky z h3adiska jej konkretizácie, špecifikácie a eíselného vyjadrenia

vo vz?ahu k žalovanému a špecifikám tejto veci (výroba teplej úžitkovej vody žalovaným) vôbec
nepreukázal,zktoréhodôvoduodvolacísúddospelkzáveruoneopodstatnenostižalobcomnárokovanej
sumy 39,37 eura ako nákladu za elektrickú energiu na spoloené priestory. Uvedené viedlo potom
odvolací súd k zmene napadnutého vyhovujúceho výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie v sume 39,37eura spolu s úrokom z omeškania a k zamietnutiu žaloby, eo v konkrétnosti vo vz?ahu k výroku tohto
rozsudku znamená, že odvolací súd vo zvyšnom vyhovujúcom výroku (nad priznanú sumu 176,35 eura
spolu s úrokom z omeškania) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Rozhodnutie

súdu prvej inštancie v tomto rozsahu tak nepovažoval za správne, a naopak, odvolanie žalovaného
v uvedenom rozsahu mal za dôvodné.

15. Pokia3 žalovaný namietal, že súd prvej inštancie ho nesprávne považuje za koneeného
spotrebite3a, k uvedenému odvolací súd udáva, že Vyhláška e. 630/2005 Z. z. v znení od 01. 01.

2006 do 14. 09. 2009 (v súlade s § 10a vyhlášky úeinnej od 15. 09. 2009) rozlišuje pri rozpoeítaní
množstva dodaného tepla koneených spotrebite3ov a užívate3ov bytov a nebytových priestorov, ktorí
majú individuálne vykurovanie, a takýmto subjektom je aj žalovaný. Pritom v zmysle vyhlášky platí, že
medzi užívate3ov bytov, ktorí majú individuálne vykurovanie, sa rozpoeíta základná zložka za dodané
teplo, ktorá v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky tvorí 40% a spotrebná zložka tvorí 60% z celkových nákladov na
dodané teplo na vykurovanie, prieom ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú, môže by?

základnázložkaminimálne30%amaximálne50%aspotrebnázložkaminimálne50%amaximálne70%
z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. V konkrétnom prípade bol podiel základnej zložky
pre žalovaného uplatnený v rozsahu 30%, a to v zmysle Zásad žalobcu pre rozpoeítanie nákladov na
dodávku tepla na ústredné vykurovanie, teplú úžitkovú vodu, studenú vodu a odvod dažiovej vody zo doa
06. 10. 2006. Pokia3 aj žalovaný namietal platnos? uvedených zásad, udávajúc, že žalobca schválené

zásady nepredložil, táto námietka je pre žalovaného bezúeelná, kei mu nemôže prinies? priaznivejšie
nazeranie na vec, práve z tohto poh3adu, že uvedené zásady stanovili nižší podiel základnej zložky
(30%) v porovnaní s podielom základnej v zmysle vyhlášky e. 630/2005 Z. z. (40%), eo v koneenom
dôsledku možno chápa? len ako obranu žalovaného, ktorá nemá pre neho žiaden praktický dosah
v zmysle priaznivejšieho rozhodnutia vo veci. Pokia3 ide ialej o použitý koeficient v zmysle § 7 ods.

3 vyhlášky e. 630/2005 Z. z., tento bol správne použitý vo výške 0,5 (písm. c/ § 7 ods. 3), kei sa
jedná o byt na 1. poschodí, ktorý sa nenachádza pri bytoch a nebytových priestoroch v nadstavbách
a v stavbách do podkrovia (písm. a/ § 7 ods. 3), alebo pri bytoch a nebytových priestoroch alebo ich
eastí, ktoré sa nachádzajú na najvyššom podlaží, nad vchodom do domu, nad chodbami a pivnienými
priestormi, ktoré nie sú vykurované (písm. b/ § 7 ods. 3). Výpoeet realizovaný žalobcom je totožný

s výpoetom tohto nákladu predloženým znalcom Slemenským, ktorého závery odvolací súd nemá dôvod
spochyboova?. Pokia3 aj znalec použil pri danom výpoete ako vstupný údaj podlahovú plochu domu
1925,10 m2, a nie podlahovú plochu domu v zmysle listu vlastníctva -1890,90 m2, eo žalovaný namietal,
ako i namietal nesprávne posúdenie hodnovernosti výmery bytového domu zapísanej na LV súdom
prvej inštancie, odvolací súd udáva, že je potrebné prisvedei? žalovanému, že hodnovernos? údajov

katastra nebola v tomto konaní vyvrátená a nebol preukázaný opak, pretože len tvrdenie žalobcu, resp.
použitie výmery bytového domu 1925,10 m2 v Zázname o vykonaní kontroly SOI, bez ialšieho v žiadnom
prípade nemohlo hodnovernos? údajov katastra vyvráti?, v koneenom dôsledku však treba uzavrie?, že
ani táto námietka nemá pre žalovaného význam v smere priaznivejšieho rozhodnutia vo veci, pretože
pri použití výmery bytového domu 1890,90 m2 by uvedené malo za následok výpoeet vyšších nákladov

(ústredné kúrenie, vodu) ako si žalobca reálne uplatnil. Pokia3 žalovaný namietal, že rozvody tepla,
ktoré prechádzajú cez jeho byt, sú zaizolované a on žiadne teplo neodoberá, je potrebné uvies?, že
vyhláška e. 630/2005 Z. z. nepojednáva o tom, ei rozvody majú, resp. nemajú by? zaizolované a že
by skutoenos? ich zaizolovania, resp. nezaizolovania mala vplyv na výpoeet nákladov na vykurovanie
v prípade užívate3ov, ktorí majú individuálne vykurovanie. Nie je možné súhlasi? s názorom žalovaného,

že úetovanie nákladov za dodávku tepla je v rozpore s dobrými mravmi pod3a § 3 Obeianskeho
zákonníka, kei žalobca pri ich výpoete postupoval v súlade s Vyhláškou e. 630/2005 Z. úeinnou do
14. 09. 2009, ktorý postup odobril i znalec Slemenský v jeho znaleckom posudku, a takýto postup
žalobcu v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom nemožno považova? za rozporný s § 3
Obeianskeho zákonníka. Za potrebné považuje odvolací súd tiež uvies?, že pokia3 súd prvej inštancie

pri svojom rozhodovaní nevychádzal zo znaleckého posudku Zuzany Trubaeovej, s takýmto postupom
je dôvodné sa stotožni?, kei v oh3ade vyššie prejednávaného nákladu na ústredné kúrenie znalkyoa
preukázate3ne na výpoeet tohto nákladu uplatnila i Vyhlášku e. 630/2005 Z. z. úeinnú od 15. 09. 2009,
ktorý postup nebol nesprávny, pretože v zmysle § 10a tejto vyhlášky úeinnej od 15. 09. 2009 sa pod3a
ustanovení úeinných od 15. 09. 2009 prvýkrát postupuje pri rozpoeítaní dodaného tepla v teplej úžitkovej

vode a množstva tepla na vykurovanie za rok 2010, eo nie je prípad prejednávanej veci. Napokon,
pokia3 žalovaný poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/230/2007, predmetné rozhodnutie
súvisísodberomzemnéhoplynu,prieomžalovanýlenpoukazomnatotorozhodnutiebližšieneodôvodnil
a pre odvolací súd to nie je dobre zrejmé, ako záver NS SR prezentovaný v danej veci, a síce, že správcanemá povinnos? zabezpeei? dodávku tepla pre ústredné kúrenie a teplej úžitkovej vody tým vlastníkom
bytov a nebytových priestorov, ktorí majú vlastný zdroj tepla a teplej úžitkovej vody a že povinnos?
žalovanej podie3a? sa na nákladoch dodávky centrálne dodávaného tepla do ostatných bytových

a nebytových priestorov nemožno vyvodi? zo skutoenosti, že dodatoene nepreukázala právoplatné
stavebné povolenie o zmene spôsobu užívania nebytového priestoru, je totožný s touto vecou v kontexte
špecifík jednotlivých prejednávaných položiek. Pokia3 ide o na žalovaným poukazované rozhodnutie
NS SR sp. zn. 2MCdo/7/2011, toto rozhodnutie riešilo inú situáciu, a to dodávku teplej úžitkovej vody,
a nie dodávku tepla na vykurovanie a i zo samotného rozhodnutia vyplýva, že platby za dodávku tepla

na prípravu teplej úžitkovej vody a na vykurovanie nemožno stotožoova?, zároveo ustanovenie § 5 ods.
2 vyhlášky nie je pre tento prípad aplikovate3né.

16. Pokia3 žalovaný v odvolaní ialej argumentoval, že priznanie sumy za položku vodné a stoené
s koeficientom 1,17837 je nesprávne a v rozpore s prílohou e. 8 vyhlášky e. 210/2000 Z. z., odvolací súd
udáva, že výpoeet týchto nákladov žalobcom nemá dôvod spochyboova?, tento je súladný i s výpoetom

realizovanýmznalcomSlemenským,ktoréhozáveryodvolacísúd rovnakonemádôvodnepovažova?za
správne. Koeficient na bytovom dome, uplatnený žalobcom pri výpoete nákladov na dodávku vodného
a stoeného bol vypoeítaný z podielu fakturovaného množstva SV za dom - stupaeku a súetu SV na
bytových vodomeroch. Iba tvrdenie žalovaného o rozpore postupu s vyhláškou, resp. jej prílohou 8
bez bližšej konkretizácie nie je úeinným prostriedkom procesnej obrany žalovaného preukazujúcim

nesprávnos? výpoetu koeficientu ureeného žalobcom pre vyúetovanie vodného a stoeného za rok 2009.

17. Pokia3ideopoukazžalovanéhonaeerpanieprostriedkovzfonduprevádzky,údržbya oprávvroku
2009, je potrebné uvies?, že predmetom tohto konania bol žalobcom uplatnený náklad na tvorbu fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu, a nie jeho eerpanie, preto v tomto oh3ade argumentácia

žalovaného nie je relevantná, keiže sa jedná o platby, ktoré sú povinní vlastníci plati? bez oh3adu na
eerpanie fondu. Pokia3 si žalovaný v tomto oh3ade mienil voei žalobcovi uplatni? nejaký nárok, mohol
tak procesne úeinným spôsobom urobi?, eo sa však nestalo.

18. Žalovaný v podanom odvolaní ialej tvrdil, že zostatkovú úhradu zo sumy úeelového príspevku

do fondu opráv v roku 2008, ktorý prešiel do fondu opráv v roku 2009 a súd ho zapoeítal na úhradu
sumy 454,92 eura ako nákladu na fond prevádzky, údržby a opráv, mal súd prvej inštancie následne ako
eiastkové plnenie použi? na všetky ostatné dlhy, a to v zmysle § 566 ods. 2 Obeianskeho zákonníka.
Takúto novú argumentáciu žalovaného nemožno vyhodnoti? nijak inak len ako neprípustnú novotu
v odvolacom konaní, na ktorú ako nesúladnú s § 366 CSP, odvolací súd neprihliada.

19. Napokon, pokia3 žalovaný cestou svojho právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní poukázal
na ustanovenie § 380 ods. 2 CSP a na to, že v danom prípade si súd vo vz?ahu k žalovanému
ako spotrebite3ovi okrem všeobecnej poueovacej povinnosti v zmysle § 160 CSP nesplnil osobitnú
poueovaciu povinnos? spotrebite3a v zmysle § 292 písm. b/ CSP, eo je pod3a neho dôvodom na

zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd udáva, že takéto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd v žiadnom oh3ade nespochybouje postavenie žalovaného ako spotrebite3a, avšak v danej
veci sa jedná o spotrebite3a, ktorý je zastúpený advokátom, teda osobou s právnickým vzdelaním,
a pokia3 z ustanovenia § 160 CSP vyplýva, že súd nemá poueovaciu povinnos? voei strane, ktorá
je zastúpená advokátom, teleologickým výkladom možno s ureitos?ou dospie? k záveru, že v tomto

prípade súd nemusí poueova? ani pod3a ustanovenia § 292 CSP. Navyše, je potrebné v súvislosti
s poukazom na ustanovenie § 380 ods. 2 CSP uvies?, že poueovacia povinnos? súdu nespadá pod
procesné podmienky, a teda pod podmienky, na ktoré by bolo potrebné prihliada? aj bez oh3adu na
odvolacie dôvody.

20. V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, kei napokon
v odvolaní samotný žalovaný nenamietal rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvislosti s vysporiadaním
sasostatnýmipoložkami,ktorétvorilivzniknutýnedoplatok.Soh3adomnavyššieuvedenéodôvodnenie
odvolacieho súdu, odvolací súd rozhodol v zmysle výroku tohto rozhodnutia.

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 2
CSP. Žalobca mal vo veci úspech v rozsahu priznanej sumy 176,35 eura spolu s úrokom z omeškania,
eo predstavuje jeho úspech v konaní v rozsahu 42%. Na druhej strane, žalovaný bol v konaní úspešný
v rozsahu 58%, a to vo vz?ahu k zamietnutiu žaloby, eo do zaplatenia sumy spolu vo výške 244,28 euras úrokom z omeškania. Potom matematicky, 42% trov by mal nahradi? žalobcovi žalovaný a žalobca
by mal nahradi? žalovanému trovy v rozsahu 58%. Keiže na takéto pomerné priznanie trov konania
obom stranám, t. j. aby si navzájom hradili trovy konania v rozsahu ich úspechu vo veci, niet rozumného

dôvodu, ustanovenie § 255 ods. 2 CSP poskytuje na rozhodovanie trov konania v prípade eiastoeného
úspechu strán sporu taký návod, že pomer úspechu oboch strán sporu sa navzájom odpoeíta, teda
v danom prípade 58%-42%, z eoho potom znamená, že žalobca by mal nahradi? eiastoene úspešnému
žalovanému trovy konania v rozsahu 16%. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdu
prvej inštancie samostatným uznesením v zákonnej lehote.

22. Súeasne odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti so znaleckým
dokazovaním, a to tak, že tieto priznal štátu vo vz?ahu k obom stranám sporu pod3a ich pomeru
neúspechu v danej veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).