Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122250545
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122250545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
Slovenská republika - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom Hurbanova 16/16, 010
01 Žilina, IČO: 30 794 536 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX
XX D., vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným
menom A. B., s miestom podnikania Klemensova 3291/29, 010 01 Žilina, IČO: 50 284 185 o zaplatenie
1.709,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn.
38Cb/62/2022-258 zo dňa 6. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/62/2022-258 zo dňa 6. októbra 2023 v I. a IV. výroku
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu1.709,52Eursúrokomzomeškania9%ročneztejtosumyod12.08.2021dozaplatenia,
do troch dní od jeho právoplatnosti. V druhom výroku vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V treťom výroku
vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. V štvrtom výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1.709,52 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01.07.2021 do zaplatenia. Na
základe písomného podania doručeného okresnému súdu dňa 24.02.2024 rozšíril žalobu o úroky z
omeškania a domáhal sa zaviazať žalovaného na zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy
1.709,52 Eur od 01.07.2021 do zaplatenia. Okresný súd na pojednávaní dňa 06.10.2023 pripustil

žalobcom navrhovanú zmenu žaloby.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že na
základe žiadosti žalovaného o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ zo
dňa 27.11.2022 bola medzi stranami sporu uzavretá Dohoda č. 21/25/54E/169 o poskytnutí finančného
príspevku - Opatrenie č. 2 v rámci projektu „Prvá pomoc“ (ďalej aj „Dohoda“). V článku VI bod 2
Dohodyžalovanýakosamostatnezárobkovočinnáosoba(ďalejaj„SZČO“)uskutočnilčestnévyhlásenie

o nemocenskom a dôchodkovom poistení. Dodatočnou kontrolou žalobca zistil, že od 01.02.2021
žalovaný nebol povinne ani dobrovoľne poistený zo SZČO podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení a ani nečerpal odvodové prázdniny, v dôsledku čoho nespĺňal podmienky oprávnenosti pre
Opatrenie č. 2. Za obdobie od 01.02. do 31.03.2021 vyplatil žalobca žalovanému finančný príspevokv sume 1.709,52 Eur, ktorý je žalovaný podľa článku III bod 4 v spojení s článkom VI bod 2 Dohody
povinný žalobcovi vrátiť. Žalobca opakovane žalovaného na vrátenie vyplateného príspevku vyzýval,
pričom dňa 12.07.2021 bola žalovanému doručená výzva na vrátenie poskytnutého príspevku, ktorý

však žalovaný nevrátil.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že proti vydanému platobnému rozkazu podal
žalovaný odpor, pričom okresný súd z dôvodu, že v právnej veci nejde o konanie o správnej žalobe ani
o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, na skutočnosti uvádzané žalovaným v odpore ohľadne

postupu žalobcu v postavení správneho orgánu ani na odkazy na správny poriadok neprihliadol, keďže
sa jedná pre účely tohto konania za irelevantné skutočnosti. Za irelevantné považoval aj tvrdenie
žalovaného o nevydaní rozhodnutia o odvolaní žalovaného, keďže žiadne rozhodnutie o uplatnení
nároku žalobcu vydané nebolo, voči ktorému by mohol žalovaný podať odvolanie, keďže žalobca si
uplatnil v civilnom sporovom konaní nárok na vrátenie príspevku poskytnutého žalovanému na základe
Dohody z dôvodu nesplnenia podmienok ich vyplatenia za obdobie február a marec 2021.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v odpore žalovaný poukazoval na obsah jeho
čestného vyhlásenia obsiahnutého v článku VI ods. 2 Dohody, t.j. že je nemocensky a dôchodkovo
poistený, čo preukazoval výpisom zo Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že je nemocensky a
dôchodkovo poistený, je zamestnaný v pracovnom pomere od 18.09.2017 a jeho pracovný pomer trvá.

Podľa žalovaného z Dohody uzavretej medzi stranami sporu nevyplýva, že by žalovaný bol povinný byť
poistený aj v jeho samostatne zárobkovej činnosti a v Dohode nie je definované, z akého príjmu má
byť žalovaný poistený v Sociálnej poisťovni. Predložený výpis zo Sociálnej poisťovne preukazuje, že
počas celého trvania Dohody uzavretej medzi stranami sporu bol žalovaný riadne poistený v Sociálnej
poisťovni podľa Dohody a čestného vyhlásenia žalovaného. V zmysle čl. II bod 2 Dohody oprávneným

žiadateľom o príspevok môže byť aj samostatne zárobkovo činná osoba s pracovným pomerom, pričom
žalovaný nemohol byť ani dobrovoľne poistený v Sociálnej poisťovni, keďže táto potvrdila, že ak je
poistený zo závislej činnosti a zo samostatne zárobkovej činnosti mu nevznikla povinnosť platiť odvody,
nemôže sa dobrovoľne poistiť zo samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobca aj akceptoval prvé dva
výkazy a následne odmietol dať žalovanému tretí príspevok a požiadal o vrátenie predošlých dvoch.

Podľa žalovaného žalobca zmenil výklad Dohody bez relevantného dôvodu argumentujúc podmienkami,
ktoré nie sú v Dohode ani v čestnom vyhlásení uvedené. U žalovaného počas trvania Dohody nedošlo
k žiadnej zmene, ktorú by bolo možné považovať za porušenie Dohody.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo

dňa 14.07.2022 zopakoval tvrdenia a uviedol, že bol to žalobca, ktorý nedodržal Dohodu, ku ktorej
sa zaviazal. Žiadal preto zaviazať žalobcu na dodržanie Dohody uzavretej dňa 20.01.2021 a vyplatiť
žalovanému všetky príspevky, na ktoré má nárok. Na týchto tvrdeniach zotrval aj v písomnom vyjadrení
zo dňa 17.08.2022, ktoré podľa obsahu okresný súd posúdil ako vzájomnú žalobu a na základe
výzvy súdu na odstránenie vád vzájomnej žaloby žalovaný podaním zo dňa 01.12.2022 tieto vady

odstránil a domáhal sa voči žalovanému v dôsledku nedodržania uzavretej Dohody vyplatiť príspevky
za 10 mesiacov v období od decembra 2020 až po december 2021 v celkovej sume 7.377,70 Eur
s príslušenstvom. Nárok odôvodnil uzavretou Dohodou medzi stranami sporu zo dňa 20.01.2021, keď
podľa žalovaného mal nárok na uvedený príspevok v zmysle Dohody po celú dobu jej trvania. V priebehu
celého konania žalovaný zotrval na svojej argumentácii, vrátane jeho požiadavky na vykonanie výkladu

Dohody medzi stranami sporu použitím výkladového pravidla contra preferentem, t.j. na ťarchu žalobcu,
ktorý text Dohody pripravil.

7. V priebehu konania žalobca zotrval na svojich vyjadreniach poukazujúc na uzavretie Dohody
so žalovaným ako samostatne zárobkovo činnou osobou. Celá Dohoda je založená na tom, že

účastníkom je žalovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Z predloženého výpisu zo
Sociálnej poisťovne predloženého samotným žalovaným je zrejmé, že ako samostatne zárobkovo
činná osoba žalovaný poistený nie je a nebol, pričom žalobca nenamietal, že na príspevok má nárok
aj samostatne zárobkovo činná osoba v pracovnom pomere, avšak žalovaný ako SZČO nesplnil
podmienku nemocenského a dôchodkového poistenia. V podaní zo dňa 24.02.2023 poukázal na

to, že finančné príspevky v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 boli určené ako podpora
samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie núdzového alebo
výnimočného stavu na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) uzatvorili alebo zakázali
prevádzky alebo ktorým poklesli tržby. Podľa žalobcu oprávneným žiadateľom pre Opatrenie č. 2bola SZČO, ktorá v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie prerušila alebo obmedzila vykonávanie
alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe Opatrenia ÚVZ, alebo SZČO, ktorej
poklesli tržby. Podmienku oprávnenosti žiadateľa bolo, aby išlo o SZČO, ktorá bola nemocensky a

dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v období do 30.06.2020 a poistenie jej trvá aj po
tomto dni, alebo jej táto povinnosť vznikla od 01.07.2020, alebo išlo o SZČO, ktorá čerpá tzv. odvodové
prázdniny. Žalovaným predložený výpis zo Sociálnej poisťovne vykazuje všetky poistenia žalovaného,
pričom za posudzované obdobie nemá žalovaný ako SZČO uvedenú povinnosť splnenú a čerpanie
tzv. odvodových prázdnin ukončil k 31.01.2021. Od 01.02.2021 preto žalovaný nárok na príspevok

nemal. Príspevky vyplatené za február a marec preto žalovanému už nepatrili. Tvrdenie žalovaného, že
spĺňa podmienky poistenia považoval za nesprávne, pretože podľa výpisu zo Sociálne poisťovne ide o
poistenie z pravidelného príjmu zamestnanca. Dohoda sa však uzatvárala so SZČO, a teda aj všetky
podmienky plynúce z Dohody spolu s čestným vyhlásením musí žalovaný spĺňať ako SZČO. Podľa
žalobcu od 01.02.2021 mal žalovaný nárok na finančný príspevok z iného opatrenia, a to z Opatrenia č.
4, pričom o možnosti podať žiadosť v rámci Opatrenia č. 4 bol žalovaný informovaný v e-maile žalobcu

z 10.05.2021.

8. Okresný súd mal preukázané, čo sporné nebolo, vznik platného záväzkového vzťahu medzi stranami
sporu uzavretím Dohody č. 21/25/54E/169 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá
pomoc“ - Opatrenie č. 2 zo dňa 20.01.2022 (Dohoda). Uvedený právny vzťah posúdil okresný súd ako

obchodnoprávny podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) aj vzhľadom na obsah
znenia Dohody, v zmysle ktorej bola uzavretá táto zmluva ako nepomenovaná podľa § 269 ods. 2 ObZ. Z
obsahu Dohody vyplýva, že žalovaný ju uzavrel ako samostatne zárobkovo činná osoba, t.j. v postavení
fyzickej osoby - podnikateľa podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia s prideleným IČO:
52 284 185. Podľa okresného súdu nesporná bola aj skutočnosť, že uzavretiu Dohody predchádzala

žiadosť žalovaného zo dňa 27.11.2020 o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá
pomoc“ a sporné nebolo ani to, že žiadosť bola podaná na základe Oznámenia úradu práce, sociálnych
vecíarodinyomožnostipredkladaniažiadostíoposkytnutiefinančnéhopríspevkuvrámciprojektu„Prvá
pomoc“, Operačný program ľudské zdroje, tak ako sa nachádza tento doklad v spise na č.l. 191 a nasl.,
a to konkrétne na základe časti tohto oznámenia označenej Opatrenie č. 2 Podpora SZČO, ktoré v

čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu na základe Opatrenia ÚVZ
uzatvorili alebo zakázali prevádzky alebo ktorým poklesli tržby.

9. Okresný súd poukázal na obsah uvedeného Opatrenia č. 2 definujúceho oprávneného žiadateľa,
ktorým je SZČO, ktorá v čase vyhlásenia mimoriadneho stavu (MS) prerušila alebo obmedzila

vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe Opatrenia ÚVZ alebo
rozhodnutím iného príslušného orgánu, alebo sa jedná o SZČO, ktorej poklesli tržby. Podľa okresného
súdu Opatrenie č. 2 definuje, ktorá fyzická osoba sa považuje pre jeho potreby za SZČO, pričom
okrem iného ide o fyzickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť podľa zákona o živnostenskom podnikaní.
Opatrenie č. 2 definuje aj podmienky oprávnenosti žiadateľa, ktorými je zároveň to, že sa jedná o SZČO,

ktorá:

1. bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v období od 30.06.2020 a
poistenie trvá aj po tomto dni, alebo jej táto povinnosť vznikla od 01.07.2020 alebo
2. čerpá tzv. odvodové prázdniny; ide o SZČO so začiatkom podnikania v roku 2019 až do posúdenia

vzniku povinného sociálneho poistenia k 01.07.2020, resp. 01.02.2021 alebo so začiatkom podnikania
v roku 2020 až do posúdenia vzniku sociálneho poistenia k 01.07.2021.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podmienky oprávnenosti žiadateľa sa v zmysle
Opatreniač.2premietliajdoobsahuDohodyuzavretejmedzistranamisporu.ZobsahuDohodyvyplýva,

že žalovaný ju uzatváral ako samostatne zárobkovo činná osoba, t.j. osoba podnikajúca na základe
živnostenského oprávnenia a takýmto spôsobom, t.j. skratkou SZČO, je žalovaný označovaný v celom
texte Dohody ako jeden z účastníkov, t.j. strany zmluvy, vo vzťahu k takémuto postaveniu žalovaného sú
definované jeho práva a povinnosti (článok II Dohody) a v takomto postavení žalovaný vykonal aj čestné
vyhlásenie obsiahnuté v článku VI Dohody, do ktorého bodu 2 sa premietli podmienky oprávnenosti

žiadateľa o poskytnutie príspevku na základe Opatrenia č. 2. Okresný súd konštatoval, že síce nie je
rozdiel medzi právnou subjektivitou konkrétnej fyzickej osoby a právnou subjektivitou tejto istej osoby
v postavení podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia, zároveň je však zrejmé, že ak fyzická
osoba vstupuje do záväzkovo-právneho vzťahu ako podnikateľ, potom je toto postavenie určujúce ajpre posudzovanie jej práv a povinností z konkrétneho záväzkovo-právneho vzťahu. Okresný súd preto
dospel k záveru, že žalovaný bol povinný ako účastník Dohody spĺňať podmienky oprávnenosti na
poskytnutie príspevku podľa Opatrenia č. 2, ktoré sa premietli aj do Dohody uzavretej medzi stranami,

práve v postavení SZČO, t.j. fyzickej osoby podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia. Pokiaľ
preto žalovaný v článku VI ods. 2 Dohody čestne vyhlásil, že bol nemocensky a dôchodkovo poistený
(povinne alebo dobrovoľne) v období do 30.06.2020 a poistením trvá aj po tomto dni alebo mu táto
povinnosť vznikla od 01.07.2020, resp. začal platiť dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie
neskôr (minimálne polovicu kalendárneho mesiaca za mesiac, za ktorý žiada príspevok), alebo čerpá

tzv. odvodové prázdniny, pričom ide o SZČO so začiatkom podnikania v roku 2019 až do posúdenia
vzniku povinného sociálneho poistenia k 01.07.2020, resp. k 01.02.2021 alebo zo začiatkom podnikania
v roku 2020 až do posúdenia vzniku sociálneho poistenia k 01.07.2021, potom podmienky vyplývajúce
z tohto čestného vyhlásenia bol povinný po celú dobu trvania Dohody, resp. jeho nároku na príspevok
na základe tejto Dohody spĺňať ako SZČO, t.j. fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského
oprávnenia.

11. Okresný súd na základe skutkových tvrdení žalobcu konštatoval, že žalovaný spĺňal podmienky
oprávnenosti na poskytnutie príspevku na základe Dohody za obdobie od októbra 2020 do januára
2021. Od 01.02.2021 však prestal spĺňať podmienky oprávnenosti na poskytnutie príspevku v zmysle
Dohody, pretože od uvedeného dátumu v postavení SZČO nebol nemocensky a dôchodkovo poistený

a zároveň k 31.01.2021 ukončil čerpanie odvodových prázdnin, pričom tieto skutkové tvrdenia žalobcu
neboli v konaní sporné, keďže žalovaný nepoprel, že k 31.01.2021 ako SZČO ukončil čerpanie
odvodových prázdnin a zároveň z dokladu predloženého žalovaným, a to potvrdenia Sociálnej poisťovne
z 02.06.2021 bolo preukázané, že žalovaný bol v rozhodnom období dôchodkovo a nemocensky
poistený ako fyzická osoba – zamestnanec. Okresný súd sa nestotožnil s procesnou obranou

žalovaného, v zmysle ktorej malo byť postačujúce pre splnenie podmienok oprávnenosti na poskytnutie
príspevku v zmysle Opatrenia č. 2 a Dohody, aby bol nemocensky a dôchodkovo poistený v postavení
zamestnanca. Podľa okresného súdu síce nebolo vylúčené, aby o príspevok na základe Opatrenia č.
2 požiadala aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je aj zamestnancom v pracovnom pomere, čo
pripúšťala aj Dohoda (článok II ods. 2), avšak táto skutočnosť neznamená, že by takáto samostatne

zárobkovo činná osoba nebola povinná spĺňať podmienky oprávnenosti na poskytnutie príspevku podľa
Opatrenia č. 2, ktoré boli premietnuté aj do čestného vyhlásenia v článku VI ods. 2 Dohody, t.j. aby bola
v postavení SZČO povinne alebo dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená, resp. aby čerpala
odvodové prázdniny. Schému poskytovania finančných prostriedkov v rámci projektu „Prvá pomoc“ -
Opatrenie č. 2 a podmienky jej poskytnutia a dôvody, pre ktoré žalovaný už za mesiac február a marec

nárok na príspevok z Opatrenia č. 2 nemal, ale mal nárok na príspevok z Opatrenia č. 4, žalobca podľa
okresného súdu dostatočne popísal v jeho vyjadrení zo dňa 24.02.2023 a tieto skutočnosti tvrdené
žalobcom preukazujú aj žalobcom predložené listinné dôkazné prostriedky, a to najmä Oznámenie o
možnosti predkladania žiadostí a obsah Dohody uzavretej medzi stranami sporu.

12. Okresný súd dospel k záveru, že obsah Dohody uzavretej medzi stranami sporu je dostatočne jasný,
určitý a jednoznačný a je nepochybné, že žalovaný uzatváral Dohodu v postavení SZČO a v takomto
postavení bol povinný spĺňať jej podmienky a preto nepovažoval za potrebné na základe procesnej
obrany žalovaného pristúpiť k výkladu ktorejkoľvek časti Dohody na neprospech zmluvnej strany, ktorá
Dohodu pripravila, t.j. v neprospech žalobcu. Podľa okresného súdu Dohoda neobsahuje formulácie a

pojmy, ktoré by pripúšťali rôzny výklad a ktoré by bolo na mieste vykladať v neprospech toho, kto ich
do zmluvy dal.

13. Okresný súd preto dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, keďže mal
preukázané, že od 01.02.2021 žalovaný nespĺňal podmienky oprávnenosti pre poskytnutie príspevku v

zmysle Opatrenia č. 2 premietnuté do článku VI ods. 2 Dohody a teda ani podmienky Dohody uzavretej
medzi stranami. Pokiaľ po tomto dátume žalobca vyplatil žalovanému príspevok za február a marec
2021 vo výške 1.709,52 Eur, ktorá suma sporná nebola, žalovaný bol povinný takto prijatý príspevok
vrátiť, pretože ho nečerpal oprávnene, resp. bol žalovanému vyplatený bez splnenia podmienok na
strane žalovaného podľa Dohody. Okresný súd poukázal na článok III ods. 4 Dohody, podľa ktorého v

prípade, ak sa preukáže, že SZČO uviedol nepravdivé skutočnosti v článku VI Dohody, úrad sa zaviazal
vyžadovať vrátenie celého poskytnutého príspevku. Obdobne musí tento záver platiť, ak od určitého
momentu SZČO prestane spĺňať podmienky vyplývajúce z čestného vyhlásenia podľa článku VI ods.
2 Dohody a potom je SZČO povinná vrátiť aj len časť z takto poskytnutého príspevku za obdobie,kedy podmienky oprávnenosti na jej poskytnutie neboli splnené. Poukázal na nespornosť vyplatenia
finančného príspevku žalovaného za marec vo výške 854,76 Eur a v tej istej výške aj za február 2021,
pričom tieto tvrdenia na základe žalobcom predložených podkladov žalovaný nespochybnil. Okresný

súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1709,52 Eur z dôvodu, že uvedený príspevok bol
za mesiace február a marec 2021 vyplatený žalovanému bez splnenia podmienok v zmysle Dohody.
Úrok z omeškania priznal okresný súd z uplatnenej sumy v zákonom určenej výške 9 % ročne, a to
od 12.08.2021 vzhľadom k tomu, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie uvedenej sumy do 30
kalendárnych dní výzvou zo dňa 28.06.2021, ktorá bola doručená žalovanému dňa 12.07.2021. Pokiaľ

žalobca požadoval úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne od 01.07.2021, takto uplatnený úrok až do
11.08.2021 zamietol.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ žalovaný uplatnil voči žalobcovi svoj
nárok na základe vzájomnej žaloby z titulu vyplatenia príspevkov na základe splnenia podmienok
Dohody, a to za mesiace apríl až december 2021, v tejto časti vzájomnú žalobu zamietol pre nesplnenie

podmienok na ich vyplatenie. Pokiaľ vo vzájomnej žalobe uplatnil žalovaný aj nárok na zaplatenie
príspevku za obdobie december 2020, v konaní mal preukázané, že príspevok za tento mesiac
žalovanému vo výške 794,76 Eur vyplatený bol. Pretože žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej
časti, v ktorej bol zamietnutý nárok na zaplatenie úroku z omeškania za konkrétne obdobie a pretože
vo vzťahu k vzájomnej žalobe bol žalobca úspešný v celom rozsahu, okresný súd mu podľa zásady

úspechu priznal nárok na trovy konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

15. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm.h)af)CSP.Zobsahupodanéhoodvolaniavyplýva,žežalovanýpodalodvolanievočinapadnutému
rozhodnutiu v časti, v ktorej ho okresný súd zaviazal na zaplatenie sumy 1.709,52 Eur s 9 % úrokom

z omeškania. V odvolaní uviedol, že žalovaný spĺňa definíciu SZČO a tvrdenie žalobcu, že zmluvu
podpísal s osobou vedenou pod IČO a nie s osobou vedenou pod rodným číslom je absurdné,
keďže vždy sa jedná o tú istú osobu. Nie je preto možné tvrdiť, že žalobca uzavrel zmluvu len s
osobou vedenou pod IČO. Samotný žalobca pripúšťa možnosť, že oprávneným žiadateľom môže byť
aj SZČO so zamestnaním, čo dokazuje aj výkaz, v ktorom sa určuje výška príspevku. Takýto stav

dáva žalovanému dôvodný predpoklad, že všetky práva a povinnosti vyplývajúce z uvedenej Dohody
a čestného vyhlásenia musí spĺňať ako SZČO so zamestnaním. Bez bližšej špecifikácie nie je možné
pri poistení prihliadať na žalovaného len ako SZČO a pri výpočte výšky príspevku ako SZČO so
zamestnaním. Skutočnosť, že žalovaný je nemocensky a dôchodkovo poistený potvrdzuje aj Sociálna
poisťovňa, ktorej potvrdenie žalovaný predložil v konaní. Žalobca v zmluve ani v čestnom vyhlásení

nedefinoval, z akého príjmu má byť poistený a navyše žalovaný nemohol byť zo svojho živnostenského
príjmu poistený, keďže mu v tom čase takáto povinnosť nevznikla a dobrovoľne takéto odvody odvádzať
nemohol zo zákonných dôvodov, keďže už odvádzal odvody zo svojej závislej činnosti, čo potvrdila aj
Sociálna poisťovňa. Žalovaný preto spĺňa podmienku uvedenú v Dohode, že ako oprávnený žiadateľ
bol nemocensky a dôchodkovo poistený. Zopakoval tvrdenia z priebehu konania, že spor sa týka

sporného výkladu Dohody, čestného vyhlásenia a zaslaných výkazov a potvrdení o zaslaní príspevku a
ostatnédôkazypredloženéžalobcomsúirelevantné.Žalovanýsvojetvrdeniapodložilvpriebehukonania
listinnými dôkazmi a potvrdeniami tretích strán.

16. Podľa žalovaného sa žalobca sa nevysporiadal s ustálenou judikatúrou o výklade sporných

bodov zmluvy a o použití výkladového pravidla contra proferentem, t.j. výkladu ustanovenia zmluvy v
neprospech strany sporu, ktorá zmluvu koncipovala a poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 243/07 z 19.06.2008.

17. Na základe Dohody sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému mesačne príspevok na základe

prijatých mesačných výkazov a žalobca svojim postupom porušil svoje povinnosti vyplývajúce z Dohody.
V zmysle článku III bod 4 mohol žalobca žiadať vrátenie príspevku, ak sa preukáže, že žalovaný uviedol
v článku VI nepravdivé skutočnosti. Za preukázanie takejto skutočnosti však nie je možné považovať
subjektívne posúdenie spisu pracovníkom ÚPSVaR, keď žalobca musí dospieť k preukázaniu takejto
skutočnosti riadnym prešetrením spisu a rozhodnutím adresovaným žalovanému. Pokiaľ by žalobca

náležite prešetril spor, musel by konštatovať, že žalovaný je riadne nemocensky a dôchodkovo poistený
v Sociálnej poisťovni podľa Dohody, čo žalovaný preukázal výpisom zo Sociálnej poisťovne. V Dohode
sa udáva, za akých podmienok môže úrad zamietnuť výkazy alebo žiadať vrátenie príspevku podľa
článku III bod 3, t.j. v prípade nedodržania povinností SZČO v zmysle článku II bod 2, 3, 4, 5, pričomani jeden z uvedených bodov žalovaný neporušil a úrad neargumentuje porušením týchto bodov a preto
žalobca nepostupoval pri žiadosti o vrátenie príspevku správne a postupoval v rozpore s článkom III bod
3. Žalovaný prijal Dohodu a čestné vyhlásenie v podobe ako ju predložil žalobca a to isté očakával od

žalobcu, ktorý nemôže túto Dohodu samovoľne modifikovať a vykladať tak, ako v nej nie je napísané.

18. Ak žalobca mienil argumentovať tým, že žalovaný je povinný byť poistený len so samostatne
zárobkovej činnosti, mal toto do Dohody zakomponovať, avšak v Dohode a v čestnom vyhlásení nikde
nie je definované, z akého príjmu má byť žalovaný poistený v Sociálnej poisťovni. Výpis zo Sociálnej

poisťovne preukazuje, že počas celého trvania Dohody bol žalovaný riadne poistený v Sociálnej
poisťovni, ako to vyžaduje Dohoda a ako sa deklaruje v čestnom vyhlásení. Dohoda dokazuje, že
oprávneným žiadateľom je aj SZČO s pracovným pomerom v zmysle článku II bod 2. Žalovaný opätovne
poukázal na to, že nemohol byť dobrovoľne poistený v Sociálnej poisťovni, keďže Sociálna poisťovňa
potvrdila, že pokiaľ žalovaný je poistený zo závislej činnosti a zo samostatne zárobkovej činnosti mu
nevznikla povinnosť platiť odvody, nemôže sa dobrovoľne poistiť zo samostatne zárobkovej činnosti.

Žalobca preto nemohol vytvoriť Dohodu vo forme ako ju sám argumentuje, pretože ak by v Dohode
bola podmienka byť poistený v Sociálnej poisťovni len zo samostatne zárobkovej činnosti, potom by
bola takáto dohoda diskriminačná voči všetkým zamestnaným živnostníkom, ktorým z obratu nevznikla
povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Takýchto cieľ žalobca nemal. Uvedená podmienka
však nikde nie je v Dohode ani v čestnom vyhlásení. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný mal nárok na finančný prostriedok
do 30.01.2021 v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2, ktorý bol určený ako podpora
SZČO, ktorá v čase vyhlásenie mimoriadnej situácie prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo

prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe Opatrenia ÚVZ, alebo SZČO, ktorej poklesli
tržby. Zopakoval, že podmienkou oprávnenosti žiadateľa bolo, že ide o SZČO, ktorá bola nemocensky
a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v období do 30.6.2020 a poistenie jej aj po trvá aj
po tomto dni alebo jej táto povinnosť vznikla od 01.07.2020, alebo išlo o SZČO, ktorá čerpá odvodové
prázdniny. Zopakoval, že žalovaný ukončil čerpanie odvodových prázdny k 31.01.2021 a od 01.02.2021

nárok na príspevok preto nemal. Od 01.02.2021 mal žalovaný nárok na finančný príspevok, avšak
z iného Opatrenia č. 4, v ktorom išlo o podporu vybraných skupín SZČO, ktoré v čase vyhlásenia
mimoriadnej situácie prerušili vykonávanie/prevádzkovanie činnosti a ktorá od 01.10.2020 nemá žiaden
iný príjem (z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti) s výnimkou príjmov z pracovného
pomeru, dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo invalidného dôchodku poistenca s

poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % až 70 %. A ide o SZČO, ktorej
nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, alebo ktorá nečerpá tzv. odvodové prázdniny. Pokiaľ poukazoval žalovaný na to, že
samotný žalobca pripúšťa možnosť, že oprávnený žiadateľ môže byť aj SZČO so zamestnaním, táto
skutočnosť sporná nie je, avšak Opatrenie č. 2 platilo pre osobu - SZČO, ktorá platí odvody, resp. čerpá

odvodové prázdniny, čo žalovaný prestal spĺňať od 01.02.2021. Pretože žalovaný ako SZČO odvody
neplatil ani dobrovoľne ani povinne, ale odvody platil z pracovného pomeru, mal nárok na príspevok
podľa Opatrenia č. 4. Žalobca preukázal, že žalovaný žiadal o príspevok ako SZČO, ktorá v žiadosti, ako
aj v Dohode prehlasuje, že je nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou, pričom v danom prípade
to tak nie je, keďže odvody platí z pracovného pomeru a nie ako žiadateľ SZČO. Žalovaný sa preto

bezdôvodne domáha príspevku, na ktorý nemá nárok. Navrhol preto potvrdiť napadnuté rozhodnutie.

20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17.01.2023. Pokiaľ vo svojom vyjadrení
žalobca poukázal na to, že žalovaný v Dohode čestne vyhlásil, že platí odvody do Sociálnej poisťovne,
jedná sa o omyl a argumentuje frázami, ktoré sa v Dohode ani v čestnom vyhlásení nenachádzajú.

Poukázal na znenie čestného vyhlásenia nachádzajúceho sa v Dohode o tom, že bol nemocensky a
dôchodkovo poistený do 30.06.2020 a poistenie trvá aj po tomto dni. Túto podmienku žalovaný spĺňa, čo
potvrdila aj Sociálna poisťovňa. Žalovaný preto neporušil žiadnu časť Dohody ani čestného prehlásenia
a tvrdenia žalobcu sú účelové, ktoré sa v Dohode nenachádzajú. Vo vyhlásení sa nikde nepíše, že
„SZČO vyhlasuje, že platí odvody do Sociálnej poisťovne“, čo je znova argumentom pre oprávnenosť

príspevku voči žalovanému. Zopakoval potrebu výkladu predmetnej Dohody podľa § 266 ods. 4 ObZ
ako aj tvrdenie o tom, že v čase podpisu Dohody bol žalovaný poistený v Sociálnej poisťovni a poistenie
mu trvá, čo ho oprávňuje žiadať o príspevky. Navrhol, preto aby súd návrh žalobcu zamietol a zaviazal
žalovaného na zaplatenie nevyplatených príspevkov 7.377,60 Eur s príslušenstvom.21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie

je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.709,52 Eur s

príslušenstvom,ktorýpredstavujepodľatvrdeniažalobcuneoprávnenevyplatenýpríspevokžalovanému
za obdobie február a marec 2021 vyplatený na základe Dohody č. 21/25/54E/169 o poskytnutí
finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 uzavretej dňa 20.01.2021. Žalobca
odôvodnil svoj nárok tým, že žalovaný v tomto období prestal spĺňať podmienky oprávňujúce na
vyplatenie uvedeného príspevku žalovanému, pretože v rozpore s čestným vyhlásením podľa článku VI
bod 2 Dohody nebol v tomto období ako samostatne zárobkovo činná osoba nemocensky a dôchodkovo

poistený, a to ani povinne ani dobrovoľne a v tomto období nečerpal ani odvodové prázdniny. Tvrdil,
že predpokladom poskytnutia uvedeného príspevku bola existencia nemocenského a dôchodkového
poistenia žalovaného ako samostatne zárobkovo činnej osoby alebo čerpanie odvodových prázdnin.
V uvedenom období žalovaný ani jednu z uvedených podmienok nespĺňal a keďže žalobcom bol
žalovanému neoprávnene vyplatený príspevok za toto obdobie v celkovej výške 1.709,52 Eur, domáhal

sa jeho vrátenia.

23. Obrana žalovaného spočívala v tom, že na rozdiel od žalobcu považoval podmienku existencie
nemocenského a dôchodkového poistenia za splnenú, keďže v uvedenom období bol nemocensky
a dôchodkovo poistený z titulu zamestnaneckého pomeru. Dohoda v žiadnom ustanovení jednoznačne

nedefinuje požiadavku, aby nemocenské a dôchodkové poistenie existovalo z titulu príjmu samostatne
zárobkovočinnejosoby.Tvrdil,žesporvyplývazrôznehovýkladuDohodyapokiaľjevýkladtejtoDohody
sporný, je nevyhnutné použiť výkladové pravidlo contra proferentem podľa § 266 ods. 4 Obchodného
zákonníka, keďže bol to žalobca, ktorý text Dohody, ako aj sporné ustanovenia koncipoval. Namietal, že
nemohol spĺňať podmienku, či už povinného alebo dobrovoľného poistenia podľa Dohody z titulu SZČO,

pretože zo samostatnej zárobkovej činnosti nedosiahol príjem, na základe ktorého by bol povinný tieto
odvody platiť a dobrovoľnú platbu poistenia nemohol realizovať, pretože mu v tom bránilo nemocenské
a dôchodkové poistenie z titulu výkonu závislej činnosti.

24. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“) touto časťou zákona

sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania
verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

26. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu a súdom prvej inštancie zisteného
skutkovéhostavu,zktoréhoodvolacísúdvychádzal,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvejinštancie
dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe
vyhovel v rozsahu prvého výroku napadnutého rozhodnutia. V konaní súdu prvej inštancie odvolací

súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu
okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci
o uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na
odôvodnenie rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu okresný súd neodňal
žalovanému možnosť konať pred súdom a neporušil jeho právo na spravodlivý proces. Odvolací súd

sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom okresného súdu o vzniku povinnosti žalovaného vrátiť
žalobcovi vyplatený príspevok za obdobie marec a február 2021 vo výške 1.709,52 Eur s príslušenstvom
a napadnuté rozhodnutie považoval v celom rozsahu za vecne správne. Odvolací súd sa v celom
rozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,sjehoskutkovýmaprávnymposúdeníma
v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a dodáva

nasledovné.

27. Na prvom mieste sa odvolací súd zaoberal rozsahom podaného odvolania. Z obsahu včas
podaného odvolania žalovaného vyplýva (strana 2, prvý odsek odvolania), že žalovaný podal odvolanievoči napadnutému rozhodnutiu v tej časti, ktorou bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 1.709,52 Eur s príslušenstvom. Z takto jednoznačne formulovaného odvolania, ako aj
vzhľadom na obsah podaného odvolania je zrejmé, že odvolanie žalovaného smeruje voči výroku I.

napadnutého rozhodnutia, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.709,52
Eur s príslušenstvom. Keďže žalobca nepodal odvolanie proti výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
častiakeďžežalovanývovčaspodanomodvolanížiadnymspôsobomnenamietalvýrokIII.napadnutého
rozhodnutia, ktorým bola jeho vzájomná žaloba zamietnutá, potom odvolanie smeruje výhradne voči
výroku I. a v tej súvislosti aj proti závislému výroku IV. o náhrade trov konania. Výroky II. a III.

napadnutéhorozhodnutiapretoodvolanímnapadnuténebolianiesúpredmetomprieskumuodvolacieho
súdu.

28. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu. Odvolací
súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a vzhľadom na odvolacie
dôvody dopĺňa nasledovné.

29. Okresný súd správne posúdil na základe vykonaného dokazovania existenciu obchodno-
záväzkového vzťahu medzi stranami sporu uzavretím Dohody zo dňa 20.01.2021, ktorú posúdil ako
nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 ObZ, keď si zmluvné strany zvolili aplikáciu Obchodného
zákonníka na ich právny vzťah (čl. IX bod 3). Okresný súd správne posúdil postavenie žalovaného,

ktorý Dohodu uzavrel ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), pričom predmetom Dohody
bolo poskytnutie finančného príspevku žalovanému na podporu SZČO, ktorá v čase vyhlásenia
mimoriadneho stavu (MS) prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej
zárobkovej činnosti na základe Opatrenia ÚVZ alebo rozhodnutím iného príslušného orgánu, alebo
ktorej poklesli tržby v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2 za splnenia dohodnutých podmienok

v zmysle Dohody a Opatrenia č. 2. Okresný súd správne posúdil aj predpoklady poskytnutia tohto
príspevku, ktorým je postavenie oprávnenej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby s tým, že
podmienky poskytnutia uvedeného príspevku vyplývajú o.i. z obsahu čestného vyhlásenia žalovaného
uvedeného v čl. VI bod 2 Dohody, v ktorom žalovaný označený ako „SZČO“ vyhlásil, že je
nemocensky a dôchodkovo poistený (povinne alebo dobrovoľne), resp. čerpá odvodové prázdniny.

Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, vychádzajúc
aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne, žalovaný nebol v postavení SZČO v predmetnom období február
a marec 2021 nemocensky a dôchodkovo poistený a zároveň od 01.02.2021 nečerpal odvodové
prázdniny (vychádzajúc z nesporného a nepopretého tvrdenia žalobcu), čím neboli splnené predpoklady
na poskytnutie príspevku žalovanému za obdobie február a marec 2021.

30. Okresný súd správne uviedol, že na čerpanie uvedeného príspevku bolo nevyhnutné splniť a
preukázať pravdivosť údajov uvedených v čestnom vyhlásení a splnenie týchto predpokladov má
trvať počas celú dobu trvania Dohody (bod 20. a 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), čo
na strane žalovaného od 01.02.2021 splnené nebolo. Okresný súd správne poukázal aj na to, že

v prejednávanej veci nebolo nutné aplikovať výkladové pravidlá na výklad jednotlivých ustanovení
Dohody, t.j. či predpoklad trvania nemocenského a dôchodkového poistenia sa vzťahuje na poistenie
žalovaného z titulu výkonu samostatne zárobkovej činnosti, a to vzhľadom na označenie žalovaného
v celom texte Dohody ako samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj vzhľadom na obsah a
formuláciu vyhlásenia, v ktorom žalovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba vyhlasuje, že

buď je nemocensky a dôchodkovo poistený a toto poistenie trvá alebo čerpá odvodové prázdniny.
Okresný súd správne neprihliadol na procesnú obranu žalovaného, že na splnenie podmienok čerpania
uvedeného príspevku postačuje existencia dôchodkového a nemocenského poistenia z titulu závislej
zárobkovej činnosti žalovaného na základe pracovno-právneho vzťahu, keďže uzavretie Dohody sa
týkalo podpory samostatne zárobkovo činnej osoby a vyhlásenie o tom, že existuje a trvá na strane

žalovaného nemocenské a dôchodkové poistenie vykonal žalovaný ako SZČO a nie ako zamestnanec
v pracovnoprávnom pomere. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na ktoré odkazuje a dodáva vzhľadom na odvolacie dôvody nasledovné.

31. Ako uviedol okresný súd, aj keď žalovaný podpísal Dohodu ako samostatne zárobkovo činná osoba,

stále sa jedná o totožnosť právnej subjektivity žalovaného, bez ohľadu na jej posudzovanie ako fyzickej
osoby - podnikateľa alebo fyzickej osoby - nepodnikateľa. Táto skutočnosť sporná nie je. Sporné nebolo
ani to, že v zmysle článku II bod 2 predpokladá Dohoda aj existenciu pracovno-právneho pomeru
súbežne s vykonávaním samostatne zárobkovej činnosti. Z tohto ustanovenia a ani z obsahu Dohodyvšak nevyplýva tvrdenie žalovaného, že naplnením podmienok poskytnutia príspevku je aj nemocenské
a dôchodkové poistenie z titulu výkonu závislej činnosti na základe pracovno-právneho vzťahu. Ako
vyplývazceléhotextuDohody,vrátanečestnéhovyhláseniaobsiahnutéhovbodeVI,žalovanýoznačený

v čl. VI ako „SZČO“, t.j. samostatne zárobkovo činná osoba vyhlásil, že bol (povinne alebo dobrovoľne)
nemocensky a dôchodkovo poistený (v časovom vymedzení podľa čl. VI ods. 2) a toto poistenie trvá
alebo čerpá odvodové prázdniny.

32. Podľa odvolacieho súdu, tak ako uviedol okresný súd, uvedené čestné vyhlásenie, ktoré zároveň

vymedzuje podmienky poskytnutia príspevku pre žalovaného, neuvádza existenciu akéhokoľvek
dôchodkového a nemocenského poistenia, ale sa týka vyhlásenia žalovaného ako SZČO. Ako
uviedol okresný súd, podmienkou poskytnutia príspevku nebolo akékoľvek nemocenské a dôchodkové
poistenie, ale nemocenské a dôchodkové poistenie z titulu výkonu samostatne zárobkovej činnosti.
Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že zmluva mala jednoznačne určiť, že predpokladom na poskytnutie
príspevku je práve poistenie z titulu príjmu dosiahnutého pri samostatnej zárobkovej činnosti je

irelevantné, pretože táto podmienka vyplýva z označenia žalovaného v Dohode (SZČO), z obsahu
Dohody, z jej účelu ako aj z použitých pojmov. Žalovaný vyhlásil splnenie a trvanie nemocenského
a dôchodkového poistenia výhradne ako samostatne zárobkovo činná osoba a nie ako zamestnanec.
Ak zákonná úprava umožňuje existenciu nemocenského a dôchodkového poistenia z titulu výkonu
rôznych činností (pracovnoprávny vzťah, podnikanie) a žalovaný vyhlásil ako samostatne zárobkovo

činná osoba, že je nemocensky a dôchodkovo poistený alebo čerpá odvodové prázdniny, potom bolo
jednoznačne splnenie podmienok nemocenského a dôchodkového poistenia viazané na poistenie
z tejto činnosti, t.j. samostatnej zárobkovej činnosti. Dohoda tieto podmienky určuje jednoznačne a určito
a neumožňuje iný výklad. Zo žiadneho textu Dohody nevyplýva tvrdenie žalovaného, že predpokladom
na poskytnutie príspevku je existencia dôchodkového a nemocenského poistenia aj z titulu poistenia na

základe výkonu závislej činnosti z pracovno-právneho vzťahu.

33. Pokiaľ preto okresný súd nepristúpil k výkladu Dohody z dôvodu, že táto neobsahuje sporné
formulácie a teda neaplikoval ani výkladové pravidlo contra proferentem v zmysle § 266 ods. 4 ObZ
(výklad v neprospech strany zmluvy, ktorá prvýkrát použila sporný pojem alebo ustanovenie v zmluve),

je tento jeho záver správny.

34. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/66/2022 zo
dňa 01.11.2003, z ktorého vyplýva: „Ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie
nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich

osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha.“

35. V súlade so záverom okresného súdu je aj odvolací súd toho názoru, že uvedená Dohoda je
jednoznačná (vzťahujúca sa výhradne na splnenie podmienok voči samostatne zárobkovo činnej osobe)
a jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, vrátane použitia výkladového pravidla § 266 ods. ods. 4 ObZ.

Pokiaľ okresný súd na tieto výhrady žalovaného neprihliadol, postupoval správne.

36. Opakované tvrdenie žalovaného v priebehu konania ako aj v odvolaní, že si nemohol ako SZČO
splniť povinnosť podľa článku VI bod 2 Dohody, keďže z jeho živnostenského podnikania mu nevznikla
povinnosť poistenia z dôvodu nedosiahnutia zákonom požadovanej výšky príjmu a dobrovoľné odvody

platiť nemohol zo zákonných dôvodov, keďže ich už odvádzal zo svojej závislej činnosti, nie je dôvodom
na nesprávne posúdenie okresným súdom. Toto tvrdenie žalovaného poukazuje len na to, že nespĺňal
podmienky na príspevok minimálne od 01.02.2021, pričom potvrdil absenciu poistenia zo samostatne
zárobkovejčinnosti.Akouviedolžalobcavosvojichvyjadreniach,žalovanýsamoholdomáhaťvyplatenia
príspevku na základe inej formy podpory, a to Opatrenia č. 4, ktoré predpokladá ako jednu z podmienok

aj tú skutočnosť, že sa jedná o SZČO, ktorej nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového
poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. alebo ktorá nečerpá odvodové prázdniny. Predmetom tohto
konania však nebolo posudzovanie a zisťovanie, či žalovaný spĺňa podmienky poskytnutia príspevku
podľa inej formy pomoci, ale zistenie, či napĺňa predpoklady a podmienky poskytnutia príspevku na
základe tých podmienok, ktoré boli dohodnuté v Dohode uzavretej medzi stranami sporu, čo okresný súd

správnekonštatoval,žesplnenénebolozdôvodupreukázanéhotvrdeniaoneexistenciidôchodkovéhoa
nemocenského poistenia zo samostatne zárobkovej činnosti a nepopretého tvrdenia žalobcu o ukončení
čerpaniaodvodovýchprázdninžalovanýmk31.01.2021.Nazáklade vykonanéhodokazovaniažalovaný
nespĺňal od 01.02.2021 ani jednu z podmienok, o ktorých vyhlásil v čestnom vyhlásení, že sú splnené.37. Žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že žiaden z dohodnutých predpokladov, na základe
ktorých sa mohol žalobca domáhať vrátenia vyplateného finančného príspevku splnený nebol a

odkazoval na čl. II bod 2, 3, 4, 5, čl. VI ods. 2 a čl. III bod 1, 3 a 4.

38. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (bod 20.
odôvodnenia), v ktorom okresný súd poukázal na oprávnenie žalobcu na vrátenie celého poskytnutého
príspevku podľa článku III ods. 4 Dohody, ak sa preukáže, že SZČO uviedla nepravdivé skutočnosti

v článku VI. Okresný súd konštatoval, že nesplnenie dohodnutých podmienok s právom na vrátenie
vyplatených podmienok platí aj v prípade, ak od určitého momentu počas trvania Dohody prestane
žalovaný ako SZČO spĺňať uvedené podmienky vyplývajúce z čestného vyhlásenia podľa článku VI bod
2 Dohody. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle podmienok dohodnutých v Dohode žalovaný čestne
vyhlásil v čl. VI bod 2, že je nemocensky a dôchodkovo poistený a toto trvá alebo čerpá odvodové
prázdniny. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že uvedené podmienky na čerpanie príspevku museli byť

splnené nielen ku dňu uzavretia Dohody, ale aj počas jej trvania a vyplácania finančných prostriedkov.
Ako vyplýva z článku III bod 4 v prípade uvedenia nepravdivých skutočností v čestnom vyhlásení
(neexistencie poistenia a nečerpania odvodových prázdnin) vzniká nárok na vrátenie príspevku. Ako
správne uviedol okresný súd splnenie týchto podmienok bolo viazané na existenciu poistenia z titulu
SZČO počas celej doby trvania Dohody. V prípade nesplnenia týchto predpokladov kedykoľvek počas

trvania zmluvy, pokiaľ bol finančný príspevok vyplatený, a to v rozpore s predpokladmi, o ktorých
žalovaný vyhlásil v čl. VI bod 2, že zodpovedajú skutočnosti, pričom príspevok bol viazaný práve na
existenciu poistenia, potom ako uviedol okresný súd vznikol nárok na vrátenie tohto príspevku pre
nesplnenie podmienok kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, pokiaľ tento
bol vyplatený v rozpore s dohodnutými podmienkami, tak ako to bolo preukázané na strane žalovaného

od 01.02.2021.

39. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že práve v žalobcom uvádzanom čl. II bod 5
Dohody bola dohodnutá povinnosť žalovaného preukázať dodržiavanie podmienok tejto Dohody, to
znamená kedykoľvek počas jej trvania s dôsledkom podľa článku III bod 3, t.j. vzniku nároku žalobcu

na vrátenie neoprávnene vyplatených príspevkov. Podľa odvolacieho súdu je preto správny záver
okresnéhosúduopreukázanínesplneniapredpokladovnastranežalovanéhonačerpaniepríspevkovod
01.02.2021 (pričom žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu o ukončení čerpania odvodových prázdnin
k 31.01.2021), pričom neexistencia poistenia z titulu SZČO na strane žalovaného od 01.02.2021 bola
preukázaná na základe potvrdenia predloženého žalovaným od Sociálnej poisťovni. Záver okresného

súduoexistenciinárokužalobcunavrátenieneoprávnenevyplatenýchfinančnýchpríspevkovzafebruár
a marec 2021 v celkovej výške 1.709,52 Eur je správny a zodpovedá vykonanému dokazovaniu a
dohodnutým právam a povinnostiam medzi stranami sporu.

40. Odvolací súd preto výrok I. napadnutého rozhodnutia, ktorým okresný súd žalovaného zaviazal na

zaplatenie 1.709,52 Eur s príslušenstvom považoval za vecne správny.

41. Z odvolania vyplýva, že žalovaný napáda výrok I. napadnutého rozhodnutia. Na výroku I.
napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o nároku žalobcu vo veci samej, je závislý aj výrok
IV. o náhrade trov konania a preto odvolací súd posudzoval správnosť aj tohto výroku. Pretože okresný

súd zamietol žalobu len v nepatrnej časti (9 % úrokov z omeškania zo sumy 1.709,50 Eur od 01.07.2021
do 11.08.2021) a pretože vzájomnú žalobu zamietol, rozhodol o náhrade trov konania tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť ich žalobcovi ako úspešnej strane sporu v rozsahu 100 %.

42. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadnu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku

IV. o náhrade trov konania. Pretože záver okresného súdu o úspechu žalobcu v konaní v rozhodujúcej
časti je správny, zamietnutie žaloby žalobcu sa týka len nepatrnej časti, pričom vzájomnú žalobu
žalovaného zamietol, potom okresný súd rozhodol správne aj vo výroku IV. o trovách konania, keď
zaviazal žalovaného zaplatiť ich žalobcovi v rozsahu 100 % podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods.
1CSP.

43. Odvolací súd preto potvrdil napadnuté rozhodnutie vo výrokoch I. a IV. ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP.44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalobcovi ako strane úspešnej v odvolacom konaní v rozsahu
100 % voči žalovanému.

45. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).