Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202102
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1724202102.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci navrhovateľa: E. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 51 411 491, proti odporcovi: P. C., nar. XX.XX.XXXX,
hlásený k pobytu L. O., za účasti notárky - Notársky úrad JUDr. Kataríny Valovej, PhD., so sídlom

Pribinova 17954/10, Bratislava, IČO: 31 813 852, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.07.2024, č.k. 49C/43/2024-79,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok, č.k. 49C/43/2024-79, zo dňa 11.07.2024, m e n í tak,
že návrh navrhovateľa zo dňa 11.06.2024 na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 11. júla 2024, č.k. 49C/43/2024-79, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým vo výroku I uložil Notárskemu úradu JUDr. Kataríny Valovej, PhD. povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami zloženými v notárskej úschove v zmysle Zápisnice
o notárskej úschove peňazí N 32/2020, U 5/2020 zo dňa 30.01.2020 vo výške 64.284,90 eur, a to aj v
prípade, ak dôjde k splneniu podmienky na vyplatenie finančných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi,
t.j. k odovzdaniu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX navrhovateľovi, až do vydania právoplatného

rozhodnutia vo veci samej v konaní o zaplatenie 54.900,- eur s príslušenstvom, ktorým súd zaviaže
odporcu na zaplatenie žalovanej sumy v konaní vedenom ku dňu podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 25Up/970/2024. Odporcovi
výrokom II uložil povinnosť zniesť nevydanie finančných prostriedkov z notárskej úschovy v zmysle
Zápisnice o notárskej úschove peňazí N 32/2020, U 5/2020 zo dňa 30.01.2020 vo výške 64.284,90
eur za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa, ktorú si navrhovateľ uplatnil v súdnom konaní

návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní o zaplatenie 54.900,- eur s príslušenstvom vedenom
ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp.zn. 25Up/970/2024, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ktorým súd zaviaže
odporcu ako dlžníka na zaplatenie žalovanej sumy. Zároveň výrokom III Notárskemu úradu JUDr.
Kataríny Valovej, PhD. uložil povinnosť vydať navrhovateľovi finančné prostriedky vo výške 64.284,90
eur zložené v notárskej úschove v zmysle Zápisnice o notárskej úschove peňazí N 32/2020, U 5/2020

zo dňa 30.01.2020 po vydaní právoplatného rozhodnutia v prospech navrhovateľa, ktorým súd zaviaže
odporcu na zaplatenie žalovanej sumy v konaní o zaplatenie 54.900,- eur s príslušenstvom vedenej
ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp.zn. 25Up/970/2024, na bankový účet právneho zástupcu navrhovateľa, č. účtu: IBAN: K. XXXX XXXX
XXXXXXXXXXXX,atodo3dníodnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej,ktorýmbude
odporcazaviazanýnazaplatenie.OdporcovivýrokomIVuložilpovinnosťzniesťpovydaníprávoplatného

rozhodnutia v prospech navrhovateľa, ktorým súd zaviaže odporcu na zaplatenie žalovanej sumy v
konaní o zaplatenie 54.900,- eur s príslušenstvom vedenej Okresným súdom Banská Bystrica podsp.zn. 25Up/970/2024, vyplatenie finančných prostriedkov vo výške 64.284,90 eur zložených v notárskej
úschove v zmysle Zápisnice o notárskej úschove peňazí N 32/2020, U 5/2020 zo dňa 30.01.2020 na
bankový účet právneho zástupcu navrhovateľa, č. účtu: IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za

účelomúhradybezdôvodnéhoobohateniazaužívanienehnuteľnostibezprávnehotitulu.VýrokomVsúd
prvej inštancie navrhovateľovi voči odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Takto rozhodol o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.06.2024.
Predmetný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že do svojho výlučného vlastníctva nadobudol

nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom K., katastrálnym
odborom pre okres: K., obec: L. O., katastrálne územie: L. O., špecifikovaných ako: a.) rodinný dom so
súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, postavený na pozemku
parcely registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XXX, o výmere: 107 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: K., obec: L. O., katastrálne územie: L. O.,
vedenom Okresným úradom K., katastrálny odbor (ďalej aj „Rodinný dom“) b.) pozemok, na ktorom je

Rodinný dom postavený, pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XXX, o výmere: 107 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: K., obec: L.
O., katastrálne územie: L. O., vedenom Okresným úradom K., katastrálny odbor (ďalej len „Pozemok, na
ktorom je Rodinný dom postavený“), c.) pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX, výmera:
423 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: K.,

obec: L. O., katastrálne územie: L. O., vedenom Okresným úradom K., katastrálny odbor (ďalej ako
„Priľahlý pozemok“) titulom dobrovoľnej dražby. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa
k nehnuteľnosti bola dobrovoľná dražba, ktorá sa konala dňa XX.XX.XXXX o 11.00 hod. v Bratislave.
Licitátorom bol Z.. Š. Á., navrhovateľkou dobrovoľnej dražby bola Z.. Z. C. (bývalá manželka dlžníka-
odporcu), dražobníkom spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. so sídlom: Kalvínske námestie 2,

934 01 Levice, IČO: 36 706 655, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra,
odd.: Sro, vložka č.: 19030/N, štatutárny orgán: Z.. Š. Á., konateľ. O uskutočnení dobrovoľnej dražby
bola spísaná povereným kandidátom notárky JUDr. Kataríny Valovej, PhD. Notárska zápisnica zo dňa
15.01.2020, číslo: N 23/2020, Nz 1056/2020, NCRIs 1082/2020. Z Notárskej zápisnice vyplýva, že
licitátor udelil príklep navrhovateľovi ako účastníkovi dobrovoľnej dražby s poradovým číslom 1. Cena

nehnuteľnosti dosiahnutá vydražením bola vo výške 145.800,- eur. Navrhovateľ ako vydražiteľ uhradil
cenu nehnuteľnosti dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, čím v zmysle § 27 ods. 1 Zákona
o dobrovoľných dražbách prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti na navrhovateľa udelením príklepu
licitátoradňa15.01.2020,čonespornevyplývaajzLVč.XXXX.Odovzdanienehnuteľnostiakopredmetu
dražby navrhovateľovi bolo podmienené splnením nasledovných podmienok vyplývajúcich z Notárskej

zápisnice, a to: - „vlastnícke právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa udelením príklepu a po
uhradení ceny dosiahnutej vydražením do 15 dní“, k splneniu tejto podmienky došlo; - „predmet dražby
odovzdá predchádzajúci vlastník po predložení osvedčeného odpisu notárskej zápisnice o priebehu
dražby a doloženia totožnosti vydražiteľa bez zbytočných prieťahov“, k splneniu tejto podmienky nedošlo
a odporca ako dlžník neodovzdal nehnuteľnosť novému vlastníkovi - navrhovateľovi; - „užívacie právo

k predmetu dražby prechádza odovzdaním predmetu dražby, o čom dražobník vyhotoví zápisnicu o
odovzdaní predmetu dražby“, k splneniu tejto podmienky nedošlo, čo znamená, že navrhovateľ síce
je oprávneným vlastníkom nehnuteľnosti, avšak úmyselným konaním odporcu ako dlžníka dochádza
k zabraňovaniu užívania nehnuteľnosti navrhovateľom; - „predchádzajúci vlastník odovzdá vyprataný
predmet dražby, kľúče od dverí, vrátane ovládača od diaľkovo ovládaných brán a dokumenty, ako sú

kolaudačné rozhodnutia, geometrické plány, nájomné zmluvy a spoločne s vydražiteľom si navzájom
potvrdia konečné stavy na meračoch médií“, k splneniu tejto podmienky zo strany odporcu taktiež jeho
úmyselným konaním nedošlo. Navrhovateľ zastával názor, že konanie odporcu ako dlžníka je zjavne
motivované tým, že sa domáha neplatnosti dobrovoľnej dražby. Prvoinštančné súdne konanie o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby je vedené Mestským súdom Bratislava IV pod sp.zn. B3-44Csp/18/2020.

Okresný súd Bratislava III (ktorý o veci rozhodoval v tom čase) vydal rozsudok, č.k. 44Csp/18/2020
-308, zo dňa 23.11.2022, ktorým žalobu odporcu ako dlžníka v tom konaní v postavení ako žalobcu
zamietol. Odporca podal voči tomuto rozsudku odvolanie a konanie je toho času na Krajskom súde v
Bratislave kde je vedené pod sp.zn. 15CoCsp/30/2023. Vzhľadom na postup odporcu ako dlžníka a
jeho neochotu vyriešiť vec prednostne mimosúdne sa žalobca rozhodol podať na súd dva návrhy a to

návrh, ktorým sa domáha vypratania nehnuteľnosti, ktorý je vedený na Mestskom súde Bratislava IV pod
sp.zn. B3-61C/11/2020. Toto konanie je na súde aktívne už štvrtý rok, pričom doposiaľ nebolo v tejto veci
nariadené ani prvé pojednávanie, a to z dôvodu, že odporca ako dlžník opakovane podáva návrhy na
prerušenie konania. K návrhu dlžníka na prerušenie konania vydal Krajský súd v Bratislave uznesenieč.k.6Co/115/2023-149zodňa22.11.2023,ktorýmodvolacísúduznesenieMestskéhosúduBratislavaIII,
č.k.61C/11/2020-118zodňa01.03.2023zrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Ďalším
návrhom vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica sa navrhovateľ domáha od odporcu ako dlžníka

zaplatenia sumy vo výške 54.900,- eur s príslušenstvom, pričom toto konanie je vedené Okresným
súdom Banská Bystrica v režime upomínacieho konania evidované pod sp.zn. 25Up/970/2024. Nakoľko
odporca ako predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby, nesplnil
podmienky a neodovzdal novému vlastníkovi, t.j. navrhovateľovi nehnuteľnosť do užívania, dražobník -
spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. zložila peniaze získané ako výťažok z dobrovoľnej dražby

do notárskej úschovy Notárskeho úradu JUDr. Kataríny Valovej, PhD., o čom bola dňa 30.01.2020
spísaná Zápisnica o notárskej úschove peňazí, zn. N 32/2020, U 5/2020 (ďalej aj „zápisnica o úschove“).
Povinnosť odovzdať navrhovateľovi nehnuteľnosť zo strany dlžníka vyplýva z ustanovenia § 29 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Zo zápisnice o
úschove vyplýva, že spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. ako zložiteľ a dražobník zložila do
notárskej úschovy dňa 30.01.2020 peniaze vo výške 64.284,90 eur za účelom ich vydania príjemcovi -

dlžníkovi ako predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľnosti. Suma vo výške 64.284,90 eur predstavuje
zostatok výťažku dobrovoľnej dražby po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením, po uhradení nákladov
dražby. Suma vo výške 64.284,90 eur bola zložená na účet notárskeho úradu, vedený v K. K., B..K..,
č. účtu - IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, názov účtu: A.. E.. N., notár - notárska úschova.
Suma vo výške 64.284,90 eur je v súčasnosti zložená v notárskej úschove, pričom podmienkou na jej

vyplatenie dlžníkovi je odovzdanie vydraženej nehnuteľnosti navrhovateľovi ako novému vlastníkovi, o
čom bude notárovi priamo zložiteľom (Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o.) predložené písomné potvrdenie
zložiteľa v zmysle ust. § 68 ods. 4 Notárskeho poriadku. Odporca nehnuteľnosť od roku 2020 (t.j.
odkedy nadobudol nehnuteľnosť navrhovateľ) navrhovateľovi neodovzdal a ani nejaví žiadny záujem
nehnuteľnosť navrhovateľovi odovzdať, a to aj napriek viacerým výzvam zo strany navrhovateľa.

Odporca aj napriek skutočnosti, že už 52 mesiacov nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, túto
aj naďalej užíva, a to bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom za užívanie predmetnej nehnuteľnosti
navrhovateľovi nezaplatil žiadnu peňažnú kompenzáciu a nehnuteľnosť ani v zmysle podmienky na
vyplatenie ceny za nehnuteľnosť podľa postupu pri dobrovoľnej dražbe neodovzdal navrhovateľovi
do užívania. Dlžník sa ku dňu podania návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia na Okresný

súd Banská Bystrica podľa navrhovateľa bezdôvodne obohatil o sumu vo výške 54.900,- eur, pričom
bezdôvodné obohatenie odporcu každým mesiacom narastá. Navrhovateľ odporcu opakovane vyzýval
na úhradu dlžnej sumy, alternatívne na uzavretie nájomnej zmluvy, pričom odporcu na žiadnu z výziev
nereagoval. Navrhovateľ zdôraznil, že exekúcia, ako aj dražba nehnuteľnosti bola vyvolaná zo strany
pani Z.. Z. C., bývalej manželky odporcu, ktorý aj napriek povinnosti vyplatiť finančné prostriedky z

titulu vyporiadania BSM tieto neuhradil, a teda bol si vedomý následkov, ktoré vyplývali z nesplnenia si
jeho záväzku voči jeho bývalej manželke. Navrhovateľ má preto dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie,
nakoľko je pravdepodobné, že finančné prostriedky, ktoré sú uložené v notárskej úschove, by odporca
ako dlžník po ich vyplatení použil na iný účel, než na plnenie si svojich povinností, teda napríklad na
vydanie bezdôvodného obohatenia, teda sumy vo výške 54.900 eur s príslušenstvom, ktorej sa domáha

navrhovateľ, pričom toto bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane odporcu neoprávneným užívaním
nehnuteľnosti. K výške navrhovateľom uplatňovanej pohľadávky navrhovateľ uviedol, že peňažná suma
vo výške 54.900,- eur nezahŕňa príslušenstvo, ktoré ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia predstavuje sumu vo výške 6.570,76 eur a trovy konania sú vo výške 1.647,- eur, pričom
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Je nesporné, že suma

64.284,90 eur, ktorá je predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sama o sebe nebude
postačujúca na pokrytie celej pohľadávky navrhovateľa s príslušenstvom, a to aj vzhľadom k tomu, že
žalovaná suma vo výške 54.900,- eur s príslušenstvom nie je konečná, ale narastá každý mesiac o
sumu jedného mesačného nájomného vo výške 1.100,- eur plus narastajú aj úroky z omeškania za
každý ďalší mesiac omeškania, ako aj trovy právneho zastúpenia vzhľadom k poskytovaniu ďalších

právnych služieb navrhovateľovi. Z verejne dostupných zdrojov navrhovateľ zistil, že odporca ako
dlžník nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, taktiež nemá vedomosť o tom, že odporca vlastní hnuteľný
majetok alebo iné práva, ktoré by mohli zabezpečiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ
preto nemá žiadnu istotu, že jeho pohľadávka by mohla byť uspokojená speňažením nehnuteľností
vo vlastníctve dlžníka, nakoľko dlžník takéto nehnuteľnosti nemá. Takisto navrhovateľ nemá žiadnu

istotu ani v tom, že by jeho pohľadávka mohla byť uhradená z príjmu dlžníka, keďže pravdepodobne
nemá žiadny trvalý príjem, z čoho vyplýva aj tá skutočnosť, že viac ako 4 roky užíva nehnuteľnosť
navrhovateľa bezodplatne. Navrhovateľ sa domnieval, že jedinou jeho možnosťou, ako by si mohol
aspoň čiastočne uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi, sú finančné prostriedky zložené v Notárskejúschove. Navrhovateľ považoval za nevyhnutné vydať voči odporcovi ako dlžníkovi a voči notárke
neodkladnéopatrenie,ktorýmsaupraviapomerymedzinavrhovateľomadlžníkom,atoprostredníctvom
nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe - notárke.

3. Súd prvej inštancie vec právne rozhodol podľa ustanovení § 324 ods. 2 a 3, § 325 ods. 1
a 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“) a po oboznámení sa s obsahom návrhu ako aj jeho prílohami vyhodnotil,

že povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal tzv.
test proporcionality práv a oprávnených záujmov navrhovateľa ako aj odporcu. Podľa súdu prvej
inštancie navrhovateľ podaným návrhom osvedčil skutočnosť, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva titulom dobrovoľnej dražby. Navrhovateľ taktiež osvedčil, že
odporca užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, bez náhrady, čím nesporne zasahuje do

výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa. Týmto konaním podľa názoru súdu prvej inštancie odporca
zasahuje do článkom 20 Ústavy SR garantovaného vlastníckeho práva navrhovateľa a jeho práva na
nerušené užívanie vlastníctva a na jeho úkor sa bezdôvodne obohacuje. Súd prvej inštancie zároveň
argumentoval, že v danom prípade je splnený aj ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného
opatrenia a tým je hrozba vzniku alebo rozšírenia škody na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa.

Bolo nesporné, že navrhovateľ zaplatil za predmetnú nehnuteľnosť cenu dosiahnutú vydražením v
ustanovenej lehote avšak k odovzdaniu nehnuteľnosti navrhovateľovi nedošlo. Nakoľko k riadnemu
odovzdaniu nehnuteľnosti navrhovateľovi tak, ako to predpokladá ustanovenie § 29 ods. 2 zák. č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách nedošlo, dražobník zložil peniaze získané ako výťažok do
notárskej úschovy Notárskeho úradu JUDr. Kataríny Valovej, PhD. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice

o notárskej úschove peňazí N 32/20202, U 5/2020 zo dňa 30.01.2020. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie skonštatoval, že je jeho povinnosťou pri rozhodovaní o takomto návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu
vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti súd prvej
inštancie zastal názor, že práve v návrhu opísaná situácia vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov.

V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie NS SR 2 MCdo 3/2010, ako aj na
uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010. Uviedol, že ak by bol odporca v konaní o určenie neplatnosti
dražby neúspešný, resp. by došlo z jeho strany k odovzdaniu predmetu dražby resp. nehnuteľnosti
navrhovateľovi, čím by došlo k splneniu podmienky na vydanie peňažných prostriedkov zložených
v notárskej úschove, mohlo by vzhľadom na navrhovateľom uplatnenú pohľadávku titulom vydania

bezdôvodného obohatenia dôjsť k zmareniu výkonu rozhodnutia. Notárka JUDr. Katarína Valová by bola
v prípade splnenia podmienok uvedených v notárskej zápisnici zo dňa 15.01.2020, č. N 23/2020, Nz
1056/2020, NCRIs 1082/2020 peňažné prostriedky, ktoré sú v notárskej úschove povinná vydať. So
zreteľomnaúčinnúochranunavrhovateľabolopretonevyhnutnéuložiťJUDr.KataríneValovejpovinnosť
zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami, až do vydania právoplatného rozhodnutia v konaní o

zaplatenie sumy 54.900,- eur. Z prejednávanej veci bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že pohľadávka
navrhovateľa voči odporcovi každým dňom narastá, preto súd prvej inštancie uložil povinnosť zdržať
sa nakladania s celou sumou vo výške 64.284,90 eur, nakoľko je dôvodné predpokladať, že do
právoplatného skončenia konania vo veci samej bude výška bezdôvodného obohatenia sa odporcu
vyššia ako je v súčasnosti uplatnená suma. Súd prvej inštancie poznamenal, že v aktuálnom štádiu

konania neprináleží súdu posudzovať do akej miery môže byť navrhovateľ v konaní vedenom vo
veci samej úspešný. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak bude navrhovateľ v konaní vedenom o
vydanie bezdôvodného obohatenia úspešný bude môcť svoj nárok uspokojiť z peňažných prostriedkov,
ktoré majú byť ako výťažok z dražby po splnení podmienok vyplývajúcich z Notárskej zápisnice N
23/2020, Nz 1056/2020, NcRIs 1082/2020 zo dňa 15.01.2020 odporcovi vyplatené. Keďže je suma

64.284,90 eur v súčasnosti zložená v notárskej úschove na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej,
PhD. súd prvej inštancie uložil notárke ako subjektu, ktorý momentálne má peňažné prostriedky v
úschove povinnosť zdržať sa nakladania s týmito peňažnými prostriedkami. Zároveň v prípade, ak
by bol navrhovateľ v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia úspešný, súd prvej inštancie uložil
notárke JUDr. Kataríne Valovej povinnosť vydať peňažné prostriedky nachádzajúce sa v notárskej

úschove na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Záverom súd prvej inštancie opakovane zdôraznil,
že odporca užíva vec vo vlastníctve navrhovateľa a to bez právneho titulu a neuhrádza za to odplatu, čím
navrhovateľovi preukázateľné vzniká ujma. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
zohľadnil preukázané skutočnosti, proporcionalitu následkov ako aj príčiny ich vzniku a zvážil pozitívnea negatívne argumenty v kolízii záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán
sporu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní
úspešnému navrhovateľovi priznal voči odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odporca odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Odporca v prvom rade
namietal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, ako aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu a Notárskeho
úradu JUDr. Kataríny Valovej, PhD., z dôvodu, že navrhovateľ sa nikdy nestal vlastníkom predmetných

nehnuteľností a nepodal súdu prvej inštancie relevantný dôkaz o nadobudnutí vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore. V tejto súvislosti argumentoval tým,
že pre nadobudnutie vlastníctva nepostačujú formálne úkony, a to v danom prípade formálny úkon
udelenie príklepu licitátorom na dobrovoľnej dražbe, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom. Navrhovateľ
odvodzujevlastníckeprávoodudeleniapríklepulicitátoromnadobrovoľnejdražbe,ktorejnavrhovateľom
dobrovoľnej dražby mala byť Z.. Z. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. O., C. XX, ktorá

nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností ani nemala splnomocnenie od žalovaného vlastníka, aby
mohla uzavrieť zmluvu o dobrovoľnej dražbe s dražobníkom spoločnosťou Dražby a reality PAMAŠA
s.r.o. so sídlom 934 01 Levice, Kalvínske námestie 2, IČO 36 706 655, z čoho je nespochybniteľné, že
dobrovoľná dražba sa nemohla konať v súlade so zákonom ani licitátor nemohol udeliť príklep v súlade
so zákonom, pričom predmetné konanie tvrdené žalobcom dobrovoľnej dražby bolo predstierané a

absolútneneplatnéispoukazomnaustanovenie§39Občianskehozákonníka.Odporcavýslovnepoprel
tvrdenia navrhovateľa uvedené v žalobe o bezdôvodnom obohatení, ako aj úvahy a názory súdu prvej
inštancie v tomto smere, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru ustanovenia o bezdôvodnom obohatení
nie sú aplikovateľné na prejednávaný prípad ani vo veci samej ani pre nariadenie neodkladného
opatrenia navrhované navrhovateľom, pretože doposiaľ nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane

odporcu. Notársky úrad JUDr. Kataríny Valovej, PhD. nie je podľa odporcu pasívne vecne legitimovaným
subjektomavočinemuaninesmerujepodanážalobažalobcuozaplatenie54900,-eurspríslušenstvom.
Z uvedených dôvodov je preto podľa odporcu nezákonný a nevykonateľný napádaný výrok I. Následne
odporca namietal, že výrok II. a III. napadnutého uznesenia je zmätočný, nepreskúmateľný a absurdný,
keďže nemá oporu v zákone, peniaze nemôžu mať zabezpečovaciu funkciu, peniaze v prvom rade

majú uhradzovaciu funkciu a teda dlh sa nimi uhrádza a nemôže sa nimi dlh zabezpečovať. Následne
odporca výrok IV. napadnutého uznesenia označil za zmätočný, nepreskúmateľný a absurdný, keďže
nemá oporu v zákone, pretože doposiaľ súd vec samu neprejednával, doposiaľ neboli navrhovateľom
predložené žiadne dôkazy o bezdôvodnom obohatení na strane odporcu, pretože ide o predčasné
rozhodnutie súdu, pretože o veci samej o zaplatenie 54.900,- eur nemožno rozhodovať uznesením ani o

podmienkach zaplatenia žalovanej sumy pre prípad úspešnosti žaloby. Výrok V. napadnutého uznesenia
ako súvisiaci výrok s výrokmi I. až. IV. je podľa odporcu nedôvodný vzhľadom na nevykonateľnosť
výrokovI.ažIV.napadnutéhouznesenia.Následneodporcaargumentovaltým,žemedzinavrhovateľom
a odporcom nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a nie je obava, že exekúcia bude ohrozená,
a že v prejednávanom prípade stranou sporu nie je Notársky úrad a nemožno mu ukladať povinnosti,

pretože Notárskemu úradu ukladá povinnosti zákon a nie sudca. Odporca mal za to, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to rozhodovanie súdu prvej
inštancie o otázke platnosti resp. neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá otázka je predmetom konania
v už skôr začatom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, spisová značka 44Csp/18/2020,
ktoré konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené, pričom konajúci súd vo veci o zaplatenie 54

900,- eur s príslušenstvom nie je oprávnený otázku platnosti resp. neplatnosti dražby ani riešiť ani
len posudzovať. Odporca zdôraznil, že nebol navrhovateľom tvrdenej dobrovoľnej dražby a nikoho
nesplnomocnil na uzavretie zmluvy o vykonaní predmetnej dražby, preto taká dražba nemôže byť platná
a rozhodne ani nároky žalobcu/navrhovateľa. Odporca dal odvolaciemu súdu do pozornosti zákonné
ustanovenie podľa ktorého povinnosť odovzdať navrhovateľovi nehnuteľnosť zo strany dlžníka vyplýva z

ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov.
Následne odporca vytýkal súdu prvej inštancie, že ako odôvodnenie napadnutého uznesenia použil
tvrdenianavrhovateľa,ktorésúsporné,účelové,špekulatívneanemajúoporuvzákone.Odporcavytýkal
súdu prvej inštancie, že nariadil napadnuté neodkladné opatrenie napriek tomu, že nie je potrebné
upraviť pomery medzi stranami sporu ani zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho

rozhodnutia, pretože nárok navrhovateľa nie je osvedčený a neexistuje žiadne vykonateľné rozhodnutie
ani exekúcia, navrhovateľ neosvedčil, že obava z ohrozenia je reálna. Podľa odporcu, navrhovateľ
podaným návrhom neosvedčil skutočnosť, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú tvrdí, že nadobudol
do svojho výlučného vlastníctva titulom dobrovoľnej dražby, vlastníctvo nevyplýva z navrhovateľompredloženého listu vlastníctva č. XXXX. Navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil, že odporca
užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, bez náhrady čím nesporne zasahuje do výkonu
vlastníckeho práva navrhovateľa. Odporca je oprávnený užívať svoj majetok i svoje obydlie čo mu

zaručuje Ústava Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy. Následne odporca namietal, že by
bol v danom prípade splnený aj ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a tým, že
je hrozba vzniku alebo rozšírenia škody na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa, že by mohlo
dôjsť k vzniku alebo rozšíreniu škody na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa. Odporca nemal
povinnosť odovzdať svoje nehnuteľnosti navrhovateľovi napadnutého neodkladného opatrenia, a nemá

ani povinnosť platiť navrhovateľovi. Odporca vytýkal súdu prvej inštancie konštatovanie, že nariadením
tohto neodkladného opatrenia mu nevzniká žiadna ujma. Uvedené konštatovanie súdu označil za
zmätočné a nepresvedčivé, pretože ak vo veci samej súd poskytne odpoveď či navrhovateľ vymáha
pohľadávku dôvodne, rovnako môže súd poskytnúť odpoveď, že navrhovateľ vymáha pohľadávku
nedôvodne, pričom žalovanému vznikne ujma. Na záver odporca namietal, že napadnuté rozhodnutie
je príliš formalistické, rozhodnutie trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné, a že rozhodnutie a

postup súdu prvej inštancie sú rozporné s procesnými požiadavkami spravodlivosti. Odvolateľ navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na
konanie a nové rozhodnutie, alebo aby napadnuté uznesenie zamietol ako nedôvodné, pretože je v
rozpore so zákonom.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že ním uvedené odvolacie dôvody neboli
naplnené, a že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a v plnom rozsahu sa
ním stotožňuje. K námietke odporcu týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľ uviedol, že
jeho aktívna vecná legitimácia je daná tým, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností,
jeho vlastnícke právo k nehnuteľností vyplýva z LV č. XXXX. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že

on sám nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou v tomto konaní, pričom toto tvrdenie zdôvodnil
tak, že odporca nadobudol nehnuteľnosť v súlade so zákonom, a to má byť dôvodom, ktorý má
brániť vzniku pasívnej vecnej legitimácie, navrhovateľ uviedol, že rovnako, ako odporca nadobudol
nehnuteľnosť v súlade so zákonom, o nehnuteľnosť v súlade so zákonom aj prišiel, a to práve z
dôvodu, že neplnil podmienky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva voči svojej manželke,

ktoré mali rovnako zákonný základ. Rovnako zdôvodnenie, že odporca nemôže byť pasívne vecne
legitimovaným subjektom z dôvodu, že nehnuteľnosť je jeho jediným obydlím, neobstojí, pretože nemá
žiadny zákonný základ a ani súvis s pasívnou vecnou legitimáciou. Pokiaľ ide o námietku pasívnej
vecnej legitimácie notárky, uviedol, že notárka má v danom prípade povahu súčinného subjektu, preto
je aj v uznesení o nariadení NO uvedené „za účasti“ Poukázal na to, že zriadenie neodkladného

opatrenia voči tretej osobe vyplýva z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. Ďalšie tvrdenia o tom, že manželka
odporcu nebola vlastníčkou nehnuteľnosti a ani nemala plnomocenstvo na výkon dobrovoľnej dražby
označil navrhovateľ za absurdné, ktoré nemajú žiadnu oporu v zákone, nakoľko dobrovoľná dražba
sa vykonala na základe neplnenia povinností odporcu vyplývajúcich z vyporiadania BSM, následného
exekučného konania a následného dražobného konania. Dodal, že pokiaľ však odporca niečo tvrdí a

aby toto tvrdenie aj obstálo pred súdom v odvolacom konaní, je povinný predložiť dôkazy o svojich
tvrdeniach. K tvrdeniu odporcu, že nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, navrhovateľ
uviedol, že majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa
zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti. V tejto súvislosti poukázal
aj na uznesenie NS SR zo dňa 28.05.2012, sp.zn. 7Cdo 117/2011. Následne navrhovateľ uviedol, že

pokiaľ odporca tvrdí, že sa bezdôvodne neobohacoval, je povinný aj toto svoje tvrdenie preukázať
doložením dôkazu. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie odporcu ohľadom peňazí, a to tvrdenie, že peniaze
neplnia zabezpečovaciu funkciu, ale iba funkciu uhradzovaciu, nie je potom zrejmé, z akého dôvodu
napríklad význam slova „zábezpeka“ predstavuje v práve zloženie finančných prostriedkov, keďže
tieto podľa úvah odporcu nemajú zabezpečovaciu funkciu. Ďalej navrhovateľ zhrnul, že z odvolania

odporcu nevyplýva, ktorým postupom bolo konkrétne znemožnené strane - odporcovi uskutočňovať
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odporca
takisto neuviedol, v čom vidí zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a absurdnosť uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia. Nekonkretizovanie tvrdení odporcu zakladá podľa navrhovateľa dôvod na
odmietnutie odvolania, nakoľko nie sú splnené základné povinné náležitosti odvolania v zmysle ust. §

363 CSP. Námietka odporcu, že ustanovenia o nariadení neodkladného opatrenia sú neaplikovateľné
neobstojí, nakoľko navrhovateľ mal za to, že preukázateľne osvedčil vo svojom návrhu svoj nárok
z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká na strane odporcu, že tento nárok sa zväčšuje v čase,
že existuje hrozba ohrozenia exekúcie a pod. K tomu, že odporca ďalej vyčíta súdu prvej inštancie,že neaplikoval ustanovenie § 29 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ uviedol, že
toto ustanovenie sa na konkrétny prípad jednoducho nevzťahuje, pretože práve v prípade, ak je
predmetom dražby dom, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej je uvedená

povinnosť predchádzajúceho vlastníka odovzdať nehnuteľnosť vydražiteľovi. Táto povinnosť dražobníka
je potom zo zákona automaticky vylúčená. Na záver vyjadrenia navrhovateľ zhrnul, že odporca síce
uviedol takmer všetky odvolacie dôvody v zmysle CSP, ale žiadnym spôsobom ich nerozvinul, a teda
nešpecifikoval na svoj právny problém. Navrhovateľ mal za to, že odvolanie odporcu nespĺňa zákonné
požadované náležitosti a súd by mal jeho odvolanie odmietnuť. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.

6. Odporcaktomutovyjadreniunavrhovateľazopakovalargumentáciuknámietkamonedostatkuvecnej
legitimácie strán konania. Navrhol do konania pribrať prokurátora, ktorý posúdi či konanie dražobníka
je v rozpore so zákonom a má znaky trestného činu, z čoho je dôvodné vziať v úvahu o neplatnosti

dražby, ktorou podľa navrhovateľa mal navrhovateľ nadobudnúť nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu. K
odvodzovaniu vlastníckeho práva navrhovateľa vyplývajúce z Listu vlastníctva č. XXXX odporca uviedol,
že nepostačuje odvodiť vlastnícke právo predložením listu vlastníctva, pretože Okresný úrad Senec,
katastrálny odbor je registrovaným orgánom a nie orgánom nahradzujúcim vôľu vlastníka, ani orgánom
rozhodujúcim o vlastníckom práve, pričom v prejednávanom prípade Okresný úrad Senec, katastrálnym

odborom mal vykonať len zápis na základe listín mu predložených, a to na základe listiny Notárska
zápisnica zo dňa 15.01.2020 číslo: N 23/2020, Nz 1056/2020, NCRIs 1082/2020, a to listiny, ktorá je
listinou súkromno-právneho charakteru. Uznesenie NS SR zo dňa 28.05.2012, sp.zn. 7Cdo 117/2011
je podľa odporcu neaplikovateľné na prejednávaný prípad, pretože v tom konaní sa prejednával odlišný
prípad ako i odlišná právna otázka.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú primárne predbežne

pomery sporových strán ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak:
a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si
vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha

(princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
a e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Hlavným
predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu.

12. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal navrhovateľ v spojení s konaním, ktoré začalo
na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 25Up/970/2024 (č.l. spisu 18, 28), v ktorom sa
navrhovateľ domáha vydania rozhodnutia súdu (platobného rozkazu) o uložení povinnosti odporcovi
zaplatiť mu istinu 54.900,- eur s príslušenstvom z dôvodu užívania nehnuteľnosti (rodinného domu) v

jeho vlastníctve (ďalej aj sporná nehnuteľnosť) v období od 01.02.2020 do 01.05.2024 bez právneho
dôvodu.Zobsahusúdnehospisujezrejmé,žeokremtohtosporuprebiehajúmedzioznačenýmistranami
ajďalšiedvekonania.AktuálnejenaMestskomsúdeBratislavaIVpodsp.zn.B3-44Csp/18/2020vedený
spor, v ktorom sa odporca domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby spornej nehnuteľnosti. Tátosúdna vec je sporom medzi osobou, ktorá tvrdí svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, teda
odporcom, ktorý dražbou nehnuteľnosti vlastnícke právo stratil a osobou, o ktorej vlastníckom práva
svedčí zápis v katastri nehnuteľnosti, teda navrhovateľom, ktorý vlastnícke právo získal vydražením

spornej nehnuteľnosti. Druhým sporom je konanie pod sp.zn. B3-61C/11/2020 vedené na Mestskom
súde v Bratislave IV, v ktorom sa navrhovateľ domáha vypratania odporcu zo spornej nehnuteľnosti.

13. Navrhovateľ uplatneným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiada, aby bolo
vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží notárskemu úradu JUDr. Kataríny Valovej zdržať

sa vyplatenia peňažnej istiny 64.284,90 eur, ktorá istina zostala z výťažku dobrovoľnej dražby
po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením, zloženú do jej notárskej úschovy dražobníkom spornej
nehnuteľnosti, a to k okamihu splnená podmienky odovzdania premetu dražby (spornej nehnuteľnosti)
odporcom navrhovateľovi (vydražiteľovi). Súčasne žiadal, aby označenému notárskemu úradu bola
uložená povinnosť vydať istinu 64.284,90 eur po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v prospech
navrhovateľa v konaní o zaplatenie bezdôvodného obohatenia 54 900,- eur, právnemu zástupcovi

navrhovateľa na jeho účet.

14. Navrhovateľ tvrdil, že je nevyhnutné upraviť dočasne pomery spojené so spornou nehnuteľnosťou
medzi stranami konania, pretože ide o vec, ktorá neznesie odklad, ako aj to, že hrozí nebezpečenstvo
zmarenia prípadnej exekúcie, pretože odporca je nemajetný. Odporca namieta, že v okolnostiach

danej veci nie je ohrozenie prípadného výkonu súdneho rozhodnutia pre potreby požadovanej úpravy
osvedčené a peniaze vo výške 64.284,90 eur podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie neplnia
zabezpečovaciu funkciu ale funkciu uhradzovaciu.

15. List vlastníctva je verejný register a právny dokument, ktorý eviduje vlastnícke práva k

nehnuteľnostiam, z ktorého dôvodu právne neobstojí odvolacia argumentácia odporcu o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa pre toto konanie, keď vlastnícke právo navrhovateľa k
spornej nehnuteľnosti je zapísané katastrálnym úradom na príslušnom liste vlastníctva, čo oprávňuje
navrhovateľa k výkonu práv spojených s týmto vlastníctvom.

16. Súd prvej inštancie správne vysvetlil, že právna úprava postupu pri vydávaní neodkladných opatrení
vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti, a v tomto prípade tiež pravdepodobnosť
možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Nárok samotný nemusí byť nespochybniteľne preukázaný,
stačí tiež len jeho osvedčenie.

17. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, pričom
musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ale aj tomu, voči
komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má neodkladné opatrenie smerovať,
ale nesmie dosiahnuť takú intenzitu, aby znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany.
Neodkladné opatrenie je primárne opatrenie dočasné, jeho trvanie je obmedzené a môže byť na návrh

aj zrušené. Neodkladné opatrenie neprejudikuje konečný výsledok sporu, ale zaisťuje, aby konečné
rozhodnutie malo aj reálny význam.

18. V danej veci súd prvej inštancie odôvodnil vydanie neodkladného opatrenia v celom požadovanom
rozsahu argumentáciou, že navrhovateľ osvedčil nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov s tým, že pokiaľ

by k úprave nedošlo, mohlo by dôjsť v pomeroch strán sporu k nezvrátiteľnému následku alebo stavu,
ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi. Pokiaľ by bol odporca neúspešný v konaní
o určenie neplatnosti dražby spornej nehnuteľnosti mohlo by vzhľadom na navrhovateľom uplatnenú
pohľadávku z bezdôvodného opatrenia dôjsť k zmareniu výkonu rozhodnutia (exekúcie), keďže notárka
je povinná peňažné prostriedky z úschovy vydať. S týmto záverom sa odvolací súd v okolnostiach

tejto veci nestotožňuje. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím vo výrokoch III a IV neupravil vzťahy
účastníkov predbežne, ale v jeho dôsledkoch ide už o úpravu konečnú. Neodkladným opatrením nie je
prípustné nadobudnúť práva, o ktorých má byť rozhodnuté v spojení s výkonom súdneho rozhodnutia
o veci samej, ktorý stav napadnutým uznesením vo výrokoch III a IV súd prvej inštancie založil,
keď notársky úrad zaviazal plniť mimo exekučného konania prikázaním pohľadávky, navrhovateľovi.

Účastníkom neodkladného opatrenia môže byť síce aj tretí tzv. súčinný subjekt (poz. odvolacieho súdu
- rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 546/2018), avšak len v rozsahu uloženia povinnosti,
ktorá sa týka súčinnosti pri plnení povinného účastníka. Tým, že súd prvej inštancie uložil povinnosť
notárskemu úradu vydať finančné prostriedky 64.284,90 eur z notárskej úschovy navrhovateľovi do 3dní odo dňa právoplatnosti, v jeho prospech vydaného súdneho rozhodnutia z konania o zaplatenie
istiny bezdôvodného obohatenia, nejde už o dočasnú úpravu pomerov strán, ale o úpravu faktických
vzťahov obchádzajúcu pritom právny režim exekučného konania, a to navyše v okolnostiach, kedy nie

je spoľahlivo zrejmá výška bezdôvodného obohatenia a v predmetnej istine by mohol byť eventuálne
aj prebytok. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ak by aj bolo vyhovené žalobe navrhovateľa
o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, čo by bolo previazané so zamietnutím žaloby odporcu o
určenie neplatnosti dražby a s vyhovením žalobe navrhovateľa o vypratanie spornej nehnuteľnosti,
potom požadovaným neodkladným opatrením v znení výrokov I a II napadnutého uznesenia nedôjde k

zmene právneho postavenia navrhovateľa ako veriteľa odporcu, pretože požadované uloženie odkladu
povinnosti notárskemu úradu vyplatiť finančné prostriedky 64.284,90 eur z úschovy odporcovi neslúži
na vymoženie pohľadávky navrhovateľa. Z tvrdení navrhovateľa, ktoré odporca účinne nepoprel, ako aj
zo samotnej podstaty toho, že práva bývalej manželky odporcu, veriteľky odporcu z vyporiadania BSM,
boli riešené výkonom záložného práva na nehnuteľnosť pôvodne vo vlastníctve odporcu je osvedčené,
že výkon súdneho rozhodnutia na peňažné plnenie v prospech navrhovateľa by mohol byť ohrozený.

Zo skutkového stavu veci však vyplýva, že bez ohľadu na časový okamih, bude to osoba odporcu,
ktorá v prípade neúspechu v spore o určenie neplatnosti dražby, respektíve vypratania nehnuteľnosti,
bude mať právo na plnenie z úschovy, teda dostane istinu z úschovy do svojej dispozície. Nariadené
neodkladné opatrenie musí mať s ochranou práva sledovaného neodkladným opatrením takú súvislosť,
aby zásah do práv odporcu mal zmysel. V posudzovanom prípade však odklad povinnosti notárskeho

úradu vydať predmet úschovy odporcovi obavu z ohrozenia exekúcie nerieši. Pokiaľ má navrhovateľ
obavu z nepoctivého konania odporcu, potom je namieste neodkladné opatrenie, ktoré bude smerovať
priamo proti plneniu, respektíve priamo proti odporcovi, alebo jeho právu spojeného s výťažkom z
dražby, keďže len tak je možné zaistiť prípadný budúci výkon rozhodnutia, a to k okamihu spojeného
s bezprostredným ohrozením jeho práv. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý reaguje

na bezprostrednú hrozbu porušenia práva, z povahy ktorého je vylúčená preventívna úprava pomerov.
Odvolací súd preto na základe uvedeného napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie
navrhovateľom uplatneného neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 CSP).

19. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania spojeného s

predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že výrok o trovách
konania je podľa svojej povahy výrokom závislým, pretože je viazaný na existenciu rozhodnutia o nároku
uplatnenom v konaní o veci samej. Je preto vylúčené, aby sa takýto závislý výrok (pre účely posúdenia
povahy danej časti rozhodnutia) posudzoval nezávisle od samotného rozhodnutia, inak povedané o
náhradetrovkonania,ktorévzniklistranámvspojenístýmtoneodkladnýmopatrenímmábyťrozhodnuté

súdom prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).